Ročník Cena 35 Sk

Transkript

1 Ročník Cena 35 Sk 2004

2

3 Tohto kapitálneho jeleňa s predbežnou bodovou hodnotou 221 b. CIC ulovila 3. októbra, v úplnom závere jelenej ruje sympatická mladá poľovníčka poplatkový hosť v Chránenej poľovnej oblasti Poľana a stane sa tak v histórii Slovenska pravdepodobne druhou ženou so zlatou jeleňou trofejou nad 220 b. CIC (pred ňou L. Fedorková, 1984, 222,93 b. CIC). Viac sa o jesennej úrode v CHPO Poľana dočítate v budúcom čísle PaR. Snímka Lucia Šalapková Predplatné sa nemení! Prečítajte si POĽOVNÍCTVO Zo znaleckého denníka...5 Chov jelenej zveri vo svetle štatistík (2)...6 Tichí noční lovci...10 Overovanie strelných zbraní...14 Z lesov, polí a lúk...16 Veríme, milí čitatelia, že vás potešíme: napriek zvyšovaniu cien mnohých iných tovarov aj služieb cenu časopisu PaR ani v roku 2005 nezvyšujeme. Pre čitateľov, ktorí si časopis predplatia priamo cez naše vydavateľstvo teda zostáva cena 25 Sk za jedno číslo. Pre čitateľov, ktorí si PaR predplácajú cez Slovenskú poštu alebo kupujú vo voľnom predaji ostáva cena časopisu v doterajšej výške 35 Sk. Pripomíname, že pri ročnom predplatnom 300 Sk priamo cez naše vydavateľstvo ušetríte 120 Sk a navyše sa k vám časopis dostane zabalený vo fólii, takže sa nepoškodí. Tým, pre ktorých je zaplatenie ročného predplatného naraz priveľkým zásahom do rozpočtu, ponúkame v našom vydavateľstve aj naďalej možnosť predplatiť si ho na polrok (150 Sk) alebo štvrťrok (75 Sk), pričom v správe pre adresáta na poštovej poukážke typu U uveďte napr. PREDPLATNÉ PaR 1 3 alebo 1 6. Čitatelia, ktorí si na tento rok predplatili PaR priamo cez naše vydavateľstvo, nájdu v tomto čísle znova vložený poštový peňažný poukaz U (nestraťte ho, lebo ďalší už naozaj do časopisu nevložíme!). Čitateľom, ktorí si PaR kupujú alebo objednávajú inak a chceli by si ho predplatiť priamo cez naše vydavateľstvo, je určený vzor vyplneného šeku, ktorý uverejňujeme. Ten dostanete na pošte a ak ho čitateľne vyplníte a uhradíte príslušnú finančnú čiastku, budete zaradení do našej databázy. Čitateľov, ktorí si predplácajú časopis PaR cez peňažné ústavy, prosíme, aby nám hneď po úhrade písomne oznámili svoju adresu a číslo účtu, pretože inak nedokážeme ich došlú platbu identifikovať (napriek opakovaným upozorneniam riešime v redakcii tento problém každoročne). To isté sa vzťahuje aj na hromadné platby z PZ. Prosíme o pochopenie: včasné uhradenie predplatného nám pomôže pri počítačovom spracovaní adries, ako aj pri nahlasovaní výšky januárového nákladu časopisu pre tlačiareň. Milí čitatelia, ostaňte verní svojmu zväzovému časopisu, ktorý v budúcom roku vstupuje už do svojho úctyhodného 57. ročníka! Zásoby potravy zvierat...18 Život v revíroch...22 Stopami zveri...23 RYBÁRSTVO Stretnutia s kráľovnou...32 Vianočný príbeh...34 Kombinovaná nástraha na zimného zubáča...36 Deň šťuky...38 Kupujete si navijak, alebo ložiská?...40 Galéria fotografov prírody...41 Mokré príbehy...42 UPOZORNENIE Vydavateľstvo PaRPRESS s.r.o. pre Vás v dňoch januára 2005 pripravilo vo výstavnom centre Incheby 20 % zľavu na svoju knižnú produkciu. Každý, kto vystrihne a odovzdá kupón v stánku vydavateľstva PaRPRESS, získa 20 % zľavu pri výbere hociktorej knižnej publikácie z jeho produkcie. Kupón nájdete v tomto čísle na strane 31. Rozhovor s trénerom majstrov sveta Ing. Jozefom Trnkom...44 Treba konať!...46 Úlovky do súťaže...48 Športová bilancia Na obálke: Kráľovnej našich vôd hlavátke sme venovali prvé strany rybárskej časti tohto čísla PaR. Snímka Jaroslav Šubjak 3

4 POĽOVNÍK v decembri Chov, ochrana a starostlivosť o zver Napriek tomu, že poľovnícka sezóna je v plnom prúde, nesmieme zabúdať ani na ochranu zveri pred všetkým, čo ju ohrozuje, najmä v okolí kŕmnych zariadení a zimných stanovíšť. Tým by sme sa mali vyhýbať aj my pri organizovaní spoločných poľovačiek na diviačiu zver. Jelenia a srnčia zver stráca preháňaním a vystresovaním zbytočne množstvo tukových zásob, ktoré jej potom chýbajú v ďalších zimných mesiacoch. V revíri strieľame v rámci platných predpisov pytliačiace psy a túlavé mačky. Pravidelne prikrmujeme raticovú aj malú zver, pričom dávky krmiva upravujeme podľa poveternostných podmienok. Nemali by sme zabúdať ani na jarabice a v mieste ich výskytu počas zimného obdobia im tam vybudovať násypce. Na ohryz pre zver stíname mäkké dreviny, čím znížime škody na lesných porastoch. Dopĺňame soľ do solísk a pravidelne kontrolujeme zdravotný stav zveri. Blíži sa koniec roka a tým aj poľovníckej sezóny. Ak sme neplnili plán lovu zveri počas niekoľkých mesiacov, nesnažme sa ho splniť za niekoľko posledných dní v roku. Dbajme aj na poľovnícku etiku a morálku. Hoci záver roka sa oslavuje aj za požitia alkoholických nápojov, tie na poľovačku nepatria. Nechajme si konzumáciu liehovín až na záver do posledného kruhu. Nezabúdajme, že podľa niektorých nedisciplinovaných jednotlivcov hodnotí široká verejnosť nás všetkých. Pripravované podujatia Memoriál Františka Sigeta, CACT, , Čebovská Bukovina Medzinárodný FT retrieverov, CACIT, CACT, Komárno. ZAUJÍMAVOSTI ČESKÁ REPUBLIKA ŠTÁT BEZ BESNOTY. Obsiahly článok vo Světe myslivosti informuje o vynikajúcom úspechu našich západných susedov: vďaka desaťročia trvajúcemu úsiliu mnohých profesionálnych veterinárnych pracovníkov aj dobrovoľníkov splnila ČR tento rok v júli kritériá, nevyhnutné na udelenie štatútu štátu bez výskytu besnoty. Udelil im ho Medzinárodný úrad pre nákazy so sídlom v Paríži. Posledný prípad výskytu besnoty (líšky) zaznamenali v ČR v r Naďalej však nemôžu poľavovať v protinákazovej prevencii a sledovaní situácie. Ešte niekoľko rokov budú napr. pokračovať aj vo vakcinácii líšok najmä v prihraničných oblastiach na severe a východe ČR. ŠPANIELSKO OHROZENÉ DRO- PY FÚZATÉ. Najmenej osídleným územím v Európe je Extremadura s rozlohou 4 mil. ha v centre Španielska. Je domovom najvýznamnejšej populácie dropa fúzatého, ktorá je v posledných rokoch vážne ohrozená. Príčinou je oplocovanie pozemkov ostnatými drôtmi, vedenie vysokého napätia a stále rastúci rozvoj ovčiarstva. Preto odborníci vypracovali projekt na záchranu dropa fúzatého v tejto oblasti. ŠVAJČIARSKO PRÍSNE PRAVID- LÁ. Tichá účasť na prenájme poľovného revíru alebo predaj povoleného odstrelu, bežné v susedných krajinách, sú vo švajčiarskych kantonálnych revíroch zakázané. Napríklad paragraf 19 poľovníckych predpisov kantónu Aargau znie: Akákoľvek finančná účasť nenájomcu na poľovníckom nájme je Lov zveri Podľa vyhlášky č. 230/2001 Z. z. možno v decembri loviť jeleniu, danieliu, muflóniu a diviačiu zver bez ohľadu na vek a pohlavie podľa schváleného plánu lovu. Ďalej možno loviť vlka dravého, zajaca poľného, králika divého, kunu lesnú aj skalnú a chytať ondatru pižmovú. Z pernatej zveri možno loviť bažanta poľovného a kráľovského (kohúta), morku divú, kuroptu horskú, hrdličku záhradnú, hus divú, poľnú a bieločelú, kačicu divú, lysku čiernu, havrana čierneho a sojku škriekavú. Po celý rok je dovolené loviť líšku hrdzavú, psíka medvedíkovitého, medvedíka čistotného, tchora tmavého, vranu túlavú a straku čiernozobú. Ing. JOZEF HERZ, PhD. Snímka Jozef Ferenec zakázaná a má za následok okamžité zrušenie nájomných pomerov pre všetkých nájomcov v revíri. UGANDA POĽOVAČKY POD KONTROLOU. V Kampale vychádzajúci denník Monitor uverejnil správu, že firma Game Trailes dostala od ugandskej vlády na tri roky povolenie na usporadúvanie safari v národnom parku Lake Mbuto v Mbarare, ako aj v oblasti Rurambira a Myakahite. Licencia platí okrem iného aj na odstrel byvolov, impál a antilop Eland, za ktorých trofeje treba zaplatiť 600 dolárov. Mäso z ulovenej zveri sa má rozdeliť miestnym obyvateľom. Istý vládny úradník zdôraznil, že vláde nejde iba o poľovačky na trofejnú zver a zmysluplné manažovanie, ale v dlhodobom výhľade o dosiahnutie rozumnej koexistencie chovu domácich zvierat a voľne žijúcej zveri. RAKÚSKO ZHODY V MÚZEU MODERNY. Salzburg je bohatší o nový Východy a západy a svit Slnka a Mesiaca December 2004 Slnko Mesiac deň východ západ svit východ západ svit St 1 7,14 15,49 8,35 19,26 11,22 15,56 Št 2 7,16 15,49 8,33 20,35 11,49 15,14 Pia 3 7,17 15,48 8,32 21,45 12,10 14,25 So 4 7,18 15,48 8,30 22,56 12,28 13,32 Ne 5 7,19 15,48 8,28 12,43 12,43 Po 6 7,20 15,47 8,27 0,07 12,58 12,51 Ut 7 7,21 15,47 8,26 1,20 13,12 11,52 St 8 7,22 15,47 8,24 2,36 13,28 10,52 Št 9 7,24 15,47 8,23 3,57 13,48 9,51 Pia 10 7,25 15,47 8,22 5,23 14,14 8,51 So 11 7,25 15,47 8,21 6,52 14,50 7,58 Ne 12 7,26 15,47 8,20 8,16 15,42 7,26 Po 13 7,27 15,47 8,20 9,27 16,52 7,24 Ut 14 7,28 15,47 8,19 10,20 18,15 7,55 St 15 7,29 15,47 8,18 10,57 19,43 8,46 Št 16 7,30 15,47 8,18 11,24 21,09 9,45 Pia 17 7,30 15,48 8,17 11,44 22,30 10,46 So 18 7,31 15,48 8,17 12,00 23,47 11,46 Ne 19 7,32 15,48 8,17 12,15 11,45 Po 20 7,32 15,49 8,17 12,30 1,00 12,31 Ut 21 7,33 15,49 8,16 12,45 2,13 13,28 St 22 7,33 15,50 8,17 13,03 3,25 14,22 Št 23 7,34 15,50 8,17 13,25 4,37 15,12 Pia 24 7,34 15,51 8,17 13,53 5,48 15,55 So 25 7,34 15,52 8,17 14,29 6,55 16,26 Ne 26 7,35 15,52 8,18 15,15 7,54 16,39 Po 27 7,35 15,53 8,18 16,12 8,44 16,32 Ut 28 7,35 15,54 8,19 17,16 9,22 16,06 St 29 7,35 15,55 8,19 18,24 9,52 15,28 Št 30 7,35 15,56 8,20 19,34 10,15 14,41 Pia 31 7,35 15,57 8,21 20,44 10,33 13,49 skvost modernej architektúry a o magnet pre milovníkov dobrého jedla. Vyhliadkovú reštauráciu Mönchsberg 32 v Múzeu moderny zmenila jedinečná inštalácia osvetlenia, vyrobená z 500 jeleních zhodov. Surovina pekné zhody v hodnote približne 20 tis. eur sú príspevkom rakúskych pracovníkov lesov z oblasti Soľnej komory a Mariazellu. Architekt Matteo Thun z nich navrhol osvetľovacie teleso, tiahnuce sa naprieč celou reštauráciou. Thomas Uher, vedúci spolkového predstavenstva rakúskych lesníkov vyhlásil, že vzrušujúce dielo architekta je v súlade s našou stratégiou trvalo udržateľného rozvoja. Zhody sú prirodzená, stále rastúca surovina, ktorá sa iba zriedkavo využíva. Matteovi Thunovi sa podarilo dať tomuto materiálu nový zmysel. V reštaurácii spolu s terasou je 200 stoličiek a je stadiaľ nádherný výhľad na starobylé centrum Salzburgu. 4

5 Rokovalo Prezídium SPZ V Leviciach zasadalo 22. októbra Prezídium SPZ. Zaoberalo sa aktuálnym stavom poľovníckej legislatívy. Predseda LK SPZ informoval, že pripravovaný zákon o poľovníctve je v súčasnom období na MP SR, kde sa prepracováva na základe pripomienok Legislatívnej rady vlády SR. V ďalšom bode informoval Prezídium, že skutková podstata trestného činu pytliactva podľa v súčasnosti platného Trestného zákona a ani podľa pripravovaného navrhovaného znenia 318 Trestného zákona, nezodpovedá požiadavkám poľovníctva a rybárstva proti neoprávneným zásahom do jeho výkonu. V súčinnosti so SRZ, MP SR a GP SR sa vypracoval návrh na zmenu skutkovej podstaty trestného činu pytliactva, ktorý by v dostatočnej miere preventívne i represívne pôsobil voči osobám, ktoré do týchto práv neoprávnene zasiahnu. Prezídium s návrhom na zmenu skutkovej podstaty trestného činu pytliactva súhlasí a ukladá riaditeľovi K SPZ predložiť ho poslancom NR SR ako pozmeňovací návrh na rokovanie NR SR. Predseda OK SPZ informoval Zo znaleckého denníka Diplomatický incident V dobre zazverených poľovných revíroch, a najmä vo veľkých produkčných bažantniciach, usporadúvajú sa z času na čas okrem poplatkových poľovačiek aj reprezentačné poľovačky pre členov diplomatického zboru a starostlivo vybraných hostí. Takáto dobre zorganizovaná a vydarená poľovačka zaručuje, že zúčastnení diplomati šíria dobré meno krajiny a organizátorov, čo potom podstatne zvyšuje potenciálny záujem zahraničných poľovníkov o poplatkové poľovačky. A nielen o ne. Prospieva to aj prevádzkovej ekonomike zariadení, kde sa takéto poľovačky usporadúvajú, rozširovaniu turistického ruchu a v konečnom dôsledku je to aj v prospech upevňovania dobrých medzinárodných vzťahov. Ak sa pri takejto príležitosti inštaluje aj malá výstava zbraní alebo streliva z domácej výroby, ak sa poskytne bezplatne aj nejaké strelivo, celkový efekt z takejto reklamy môže byť mnohonásobný. Pri zostavovaní zoznamu účastníkov takejto poľovačky sa prísne dbá nielen na výber hostí, ale aj účastníkov so psami a prísny je aj výber honcov, nabíjačov a ostatného pomocného personálu. Okrem toho sa starostlivo dbá na protokolárne zásady, napríklad na rozmiestnenie jednotlivých diplomatov na streleckých stanovištiach tak, aby navzájom nesusedili diplomati, reprezentujúci krajiny, ktoré v medzinárodno-politických vzťahoch majú prinajmenšom rozdielne názory. Samozrejme, podľa toho sa zostavuje aj zasadací poriadok na reprezentačnú večeru, ktorá sa usporadúva po takejto poľovačke. Bezpečnostné a spravodajské zložky už dávno pred poľovačkou starostlivo preverujú nielen zoznamy všetkých účastníkov, ale aj každého, kto do priestoru vchádza, alebo z neho vychádza. Pri skúmavom pohľade možno už na začiatku takejto poľovačky zazrieť urastených nenápadne nápadných civilov, o budovaní expozície CIC v palárikovskom kaštieli. Po rokovaniach s MP SR a Lesmi SR sa práce na budovaní expozície opäť rozbiehajú. Prezídium zhodnotilo veľmi kladne 14. ročník Dní sv. Huberta, ktoré sa uskutočnili septembra vo Sv. Antone. Stalo sa už tradíciou, že po každoročných chovateľských prehliadkach trofejí sa raz za 5 rokov koná celoštátna poľovnícka výstava s medzinárodnou účasťou. Najbližšia by sa mala konať v roku 2005, ale vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu, neustále stúpajúci trend jednotlivých nákladových položiek, je obava z finančného pokrytia celkových nákladov. Uskutočnenie výstavy je možné len za podpory celej členskej základne. Z uvedeného dôvodu sa Prezídium SPZ rozhodlo zaoberať sa týmito otázkami na najbližšej Rade SPZ. V prípade, že by sa výstava neuskutočnila, slovenské trofeje od roku 2000 by sa nedostali do svetových análov a hrozilo by nebezpečenstvo, že sa tradícia výstav už neobnoví. Predseda SK SPZ informoval o výsledkoch oblastných majstrovstiev a majstrovstiev SPZ v streľbe. Na súťažiach sa zúčastnilo 261 strelcov (o 12 menej ako v predchádzajúcom roku), z toho na majstrovstvách SPZ v disciplínach OS, B, a M strelcov. Zo 45 súťažiacich na M-600 zvíťazil Miroslav Kunrát z Popradu (595/600 MS). Na batérii súťažilo 32 strelcov a zvíťazil Roman Čavara z Trnavy (90/100 I. VT) a na oblúkovom strelišti za účasti 23 strelcov zvíťazil Andrej Štefeček z Nitry (75/80 I. VT). V poľovníckom desaťboji súťažilo 27 strelcov a zvíťazil Igor Solnica z Trnavy (895/1000 I. VT). Majstrovstvá SPZ z poverenia Ústredia SPZ organizačne zabezpečili RgO SPZ Trnava a OkO SPZ Zvolen. Predseda SK SPZ predložil na schválenie Smernicu pre získanie kvalifikácie streleckého rozhodcu a inštruktora. Výcvik členov SPZ v streľbe je neodmysliteľnou súčasťou poľovníckej praxe. Docielenie vyšších streleckých schopností je predpokladom pre úspešné a humánne ulovenie zveri. Účelom tejto smernice je i zvýšenie bezpečnosti pri zaobchádzaní so zbraňou pri výkone práva poľovníctva aj športovej streľbe. Smernica stanovuje podmienky, ktoré musí člen SPZ splniť, snažiacich sa tváriť tak, aby ani trochu nevzbudzovali pozornosť, no zďaleka nie vždy a každému sa to podarí. Do priestoru jednej takejto bažantnice, pred malý poľovnícky kaštielik v jedno ráno začali prichádzať reprezentačné autá s označením CD a privážať diplomatov a ich sprievod. Bolo vidieť plejádu rôznych vkusných i nápadných poľovníckych uniforiem a dámsky sprievod zasa predviedol pestrú módnu prehliadku rôznorodých kostýmov. Tí, čo radi vidia pekné zbrane, mohli pri nástupe obdivovať rôzne konštrukcie a aj nezvyčajné prevedenia poľovníckych brokovníc. V slávnostných uniformách oblečení muzikanti odtrúbili na lesných rohoch halali. Po privítaní a otvorení, ktoré odznelo vo viacjazyčnej diplomatickej reči, presunuli sa diplomati aj s ostatným personálom k určeným streleckým stanovištiam. Odznel signál, honci začali tlačiť smerom na predstavených strelcov, tí si s nabíjačmi dali brokovnice do pohotovostného stavu a čoskoro začali padať prvé výstrely. Streľba postupne zosilnela a neskôr to vyzeralo ako pri Verdune. Prvé kolo sa skončilo, honci pozbierali úlovky, strelci si vymenili prvé dojmy a poľovačka mohla pokračovať. Stačilo, že strelci spravili na svojich stanovištiach čelom vzad a honci na nich tlačili z opačnej strany. Po malom občerstvení sa účastníci presunuli do inej časti bažantnice, kde sa v hustejšom poraste predpokladal ešte bohatší výrad. Organizátori aj účastníci sa tvárili nadmieru spokojne. Bolo dobré počasie, bohatý výrad a najmä dobrá nálada v zúčastnenom diplomatickom zbore. Nikto ani netušil, že v predposlednom pohone to naruší nepríjemný incident. A stalo sa. Keď sa už honci priblížili k predstaveným strelcom, bažanty hustejšie vyletovali, a jeden z diplomatov, ktorý mal oči trochu šikmejšie ako tí aby túto kvalifikáciu získal. Predseda SK SPZ informoval aj o návrhu na zavedenie elektronickej evidencie členskej základne, ktorá by výrazne prispela pri zabezpečovaní servisu pre členov SPZ a bežne už funguje v ČR aj v Maďarsku. Prezídium SPZ uložilo riaditeľovi K SPZ zabezpečiť realizáciu tohto programu v spolupráci s organizačnými zložkami SPZ. Prezídium zobralo na vedomie vyhodnotenie kurzu bodovania trofejí, na ktorom sa zúčastnilo 77 predsedov a členov poľovníckych a hodnotiteľských komisií OkO a RgO SPZ, a schválilo zmeny zakladateľskej listiny ZVEREX-u, s.r.o. Na návrh Kynologickej rady SPZ, ktorá urobila preskúšanie čakateľov na funkciu rozhodcu pre posudzovanie výkonu psov na skúškach, Prezídium menovalo Ing. Ľ. Brteka, M. Cveka, A. Cwiecekovú, M. Danilu, MUDr. S. Filkora, L. Gomboša, F. Homolu, M. Janova, M. Kanucha, I. Kusendu, Ing. D. Olejára, G. Ostatníka, Ing. J. Piláta, M. Rygera, A. Suchého, M. Štefeka, V. Vidličku, I. Zoku a F. Železníka za rozhodcov pre posudzovanie na farbiarskych a lesných skúškach malých plemien. jh ostatní, zamieril, vystrelil na bažanta a po druhej rane protiidúci honec skríkol, zapotácal sa a padol na zem. Ihneď ho obstali tí nenápadne nápadní muži, jeden si kľakol, chytil honca za zápästie a keď nemohol nahmatať pulz, vyhlásil s vážnou tvárou tak, aby to najbližšie stojaci počuli: Tvrdý, studený... Nastalo zdesenie, niekto to okamžite preložil, aby tomu rozumel aj strelec diplomat, ďalší privolal vysielačkou sanitku, čo stála obďaleč na konci lesnej cesty. Akosi veľa sa tam zbehlo tých nenápadne nápadných mužov, čo sa na počudovanie aj medzi sebou dobre poznali a začali robiť potrebné opatrenia. K ležiacemu honcovi nikoho nepripustili a objavil sa aj fotoaparát. Nepríjemnú a veľmi napätú situáciu však ešte pred príchodom lekára zmenil sám poranený honec. Po niekoľkých krátkych minútach pohol nohou, potom zodvihol ruku, utrel si čelo, po ktorom mu stekal malý pramienok krvi a začal bez pomoci vstávať. Lekár konštatoval, že išlo o ľahké a iba povrchové poranenie, malý pozdĺžny škrabanec, asi od odrazeného broku. Pre istotu honca odviedli do sanitky a keďže nemal žiadne iné poranenie, pokračoval vo svojej práci s malým kúskom náplaste na hlave. Vysvetľoval, že po vážnom úraze, ktorý ho v minulosti postihol, je veľmi citlivý na nezvyčajné stresové situácie a preto aj teraz, keď zbadal čo sa stalo a videl vlastnú krv, od ľaku upadol do krátkeho bezvedomia. A prečo na rozdiel od ostatných honcov mal rukavičky? Na všeobecné veľké prekvapenie pri tej príležitosti ukázal, že mal namiesto jednej ruky od zápästia protézu a tá sa pri prvom uchopení javila ako studená a tvrdá... Nastalo ďalšie zdesenie, no tentoraz už s veselými tvárami. Mnohí sa schuti zasmiali, len ten muž, čo pri prvom vyšetrení ohmatal protézu, zostal v hlbokom zamyslení a akoby sa aj trochu hanbil. Asi sa nepísal ani žiadny protokol a hádam ani žiadna správa o mimoriadnej udalosti, len diplomat honcovi nenápadne čosi vsunul do vrecka. Bolo po incidente. Zavládla všeobecná spokojnosť a všetkým sa vrátila dobrá a veselá nálada. ZALKO 5

6 Chov jelenej zveri vo svetle štatistík (2) (Dokončenie z 9. čísla PaR) ROZVOJ A ÚPADOK TROFEJOVEJ PRODUKCIE Nové zákony o poľovníctve z rokov 1947 a1962, smernice o rajonizácii a bonitácii poľovných revírov z rokov 1962 a 1972, zavedenie chovateľských prehliadok a usporadúvanie rôznych inštruktážnych podujatí, priniesli čoskoro prekvapujúce výsledky. Stručne to dokumentuje aj tab. č. 3 Trofejová produkcia za 50 rokov. Z hľadiska dodržiavania chovateľských zásad a pravidiel pri love jelenej zveri, najmä pokiaľ ide o selektívny odstrel, majú najvýrečnejšiu hodnotu výpočty zo stĺpca 4 uvedenej tabuľky. To, čo sa dosiahlo na Slovensku v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch, sotva niekto čakal. Najmä skutočnosť, že na jedného uloveného jeleňa s trofejou na zlatú medailu stačilo 249 a 290 ulovených jeleňov od ihličiakov až po dospelé jedince. Fakt, že sme vykročili správnym smerom, si všimli už v šesťdesiatych rokoch poľovníci a pracovníci zaoberajúci sa poľovníctvom v českých krajoch. Prevzali naše spôsoby rajonizácie a bonitácie poľovných revírov, zaviedli konanie chovateľských prehliadok, začali uplatňovať aj náš spôsob výpočtu predpokladaných jarných kmeňových stavov (JKS) jelenej zveri, lebo aj tam sa vykazovali nízko a nezodpovedali dosahovaným ročným odstrelom. Lenže z tamojších populácií jelenej zveri sa veľa očakávať nedalo. Prikročili preto k intenzívnym chovom v starších i nových zverniciach s chovom jelenej zveri slovenského pôvodu. A práve z nich sa už v osemdesiatych rokoch ulovili jelene s vyše 230- bodovými trofejami. Parožie jeleňa zo slavickej Ing. VOJTECH RICHTER Neoddeliteľnou súčasťou chovu jelenej zveri v našich podmienkach sú jej trofeje. Tento kult sa začal na Slovensku rozvíjať najmä preto, lebo na východe sa vyskytovali karpatské jelene, hoci v prvej polovici minulého storočia iba v malom množstve, ale aj to stačilo, aby F. Vodička napísal, možno povedať monografiu, Karpatský jeleň a jeho rod (Praha 1942). Tradícia pretrvávala a po druhej svetovej vojne sa začali hľadať cesty, ako zvýšiť a skvalitniť trofejovú produkciu jelenej zveri. Nebolo to ľahké, pretože vo vojnových rokoch utrpeli všetky druhy prežúvavej zveri veľké straty. zvernice z roku 1988 získalo 244,13 bodu CIC a stalo sa rekordom vtedajšieho spoločného štátu. Spomínané chovy naďalej pokračujú a trofejová produkcia stúpa. Lenže z hľadiska získavania trofejí na zlatú medailu tam na ňu pripadajú štvormiestne čísla, čiže ide o podobnú situáciu, aká bola u nás v prvej polovici minulého storočia (roky : 1 370, a ulovených jeleňov). Pohľad na výsledky z obdobia rokov neveští do budúcnosti nič dobrého. Výsledok pri love takmer rovnakého počtu jeleňov sa vo viacerých ukazovateľoch začína nápadne podobať výsledkom zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, a to tak v produkcii špičkových trofejí, ako aj trofejí na strieborné a bronzové medaily. Terajší stav si však vyžaduje hlbšiu analýzu, ale niečo naznačia už nasledujúce riadky. NIEČO O NAVRHOVANÝCH NESPRÁVNYCH POČETNOSTIACH V roku 1997 bola uverejnená v Zbierke zákonov SR vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 91/1997 o poľovných oblastiach a akostných triedach poľovných revírov. Táto legislatívna norma nahradila dvoje predpisy o rajonizácii a bonitácii poľovných revírov z rokov 1962 a Vyhláška má len pätnásť paragrafov, ale až dvanásť príloh zaberajúcich 37 strán jedného čísla Zbierky. Dalo by sa očakávať, že k takému rozsiahlemu materiálu vydá rezortné ministerstvo vykonávacie predpisy. Nič také sa nestalo. Naopak, viacerí autori vyhlášku ani len nespomínajú a zameriavajú sa na vlastné návrhy zmien najmä početnosti jelenej zveri. Svorne odporúčajú plošne zvýšiť NKS a JKS na 35 až 40 tisíc jedincov jelenej zveri (J. Ciberej: Súčasné problémy v chove jelenej zveri, PaR č. 6/1999, Hell, Lehocký, Jurčík: Chov jelenej zveri na Slovensku, Vestník SPZ č.3/2000, Hell, Konôpka, Garaj, Lehocký: Chov jelenej zveri na Slovensku, zborník zo semirára v Leviciach 2003). K uvedeným názorom som zaujal prevažne odmietavé stanovisko v troch príspevkoch uverejnených v časopise Les. Ide o rozsiahly materiál, ktorý je však vzhľadom na malý náklad časopisu prístupný len nepatrnej časti lesníkov zaujímajúcich sa o poľovníctvo a najmä o jeleniu zver, lebo o tú autorom (i mne) predovšetkým išlo. Keďže v tomto príspevku sú hlavnou témou všetky početnosti súvisiace s chovom jelenej zveri, považujem za potrebné oboznámiť čitateľov PaR aspoň s niektorými nesprávnymi názormi spomenutých autorov. Tie sú však celkom odlišné od hodnotenia početnosti v druhej stati tohto príspevku, kde čitateľovi veľa napovie názorná tab. 2 (pozri PaR č. 9/2004). MÄTÚCE ÚDAJE Jednou z najväčších chýb takmer vo všetkých spomenutých príspevkoch je, že za základnú jednotku na vyratúvanie početnosti kmeňových stavov jelenej zveri považujú všetku poľovnú plochu v poľovných revíroch v jeleních a srnčích oblastiach, teda aj poľnohospodárske pozemky, a tých je tam takmer 1 mil. ha. Vo všetkých doterajších smerniciach, vrátane vyhlášky č. 91/1997, je jasne stanovené, že jelenia zver ako hlavný druh zveri sa môže chovať a obhospodarovať len na lesných pozemkoch. Autori Lehocký, Cibula, Sabadoš tento základný postulát nepoznali, inak by nemohli tvrdiť: Najvyššie JKS (v relatívnom vyjadrení jedincov na ha poľovnej plochy) sa vykazujú v centrálnej a západnej časti stredného Slovenska ako aj na severovýchodnom Slovensku, najnižšia hustota (5-10 jedincov) je na severe a juhu stredného Slovenska a na východnom Slovensku. Ak zohľadníme aj úlovok jelenej zveri za r. 2000, môžeme konštatovať najlepšiu reálnu početnosť tejto zveri v západnej časti stredného Slovenska v poľovných oblastiach Bebrava, Strážovská hornatina, Žiar, ale aj Považský Inovec, Tribeč a Biele Karpaty. Ide predovšetkým o okresy Bánovce n/b., Ilava, Prievidza, ako aj Pov. Bystrica, Púchov a Partizánske v Trenčianskom kraji a okresy Žilina, 6

7 Martin a Turč. Teplice v Žilinskom kraji. V roku 2000 tam dosiahli úlovok 4-8 jedincov na ha poľovnej plochy a v roku 1997 vykázali niektoré okresy dokonca úlovok až 8-10 jedincov na ha poľovnej plochy. Z pohľadu autorov najlepšiu početnosť tejto zveri malo uvedených deväť okresov. Už vtedy to boli jedny z najprezverenejších oblastí a okresov na Slovensku a ako dokazuje tab. 2 v prvej časti tohto príspevku (PaR č. 9/2004), situácia v uvádzaných jeleních oblastiach je ešte nepriaznivejšia. Takéto okresy mali byť príkladom a vzorom pre poľovníkov v jeleních oblastiach?! Na vyjadrenie početnosti na ha všetkej poľovnej plochy sú v príspevku skonštruované aj farebné mapky Slovenska s JKS, NKS a odlovmi za rok 2000, ale bez alternatívneho znázornenia početností na rozlohu lesnej pôdy. V publikovanom prevedení sú mapky bezcenné a zavádzajúce. Jednak preto, že nie sú v súlade s platnými predpismi o zaraďovaní poľovných revírov do akostných tried, ale aj pre značné rozdiely medzi rozlohami poľnohospodárskej a lesnej pôdy v jednotlivých okresoch. Rozšírením a početnosťou jelenej zveri sa zaoberali aj autori referátu na levickom seminári. Podklady pre analýzu mala obsahovať príloha 1 s názvom Hlavné ukazovatele poľovníckeho obhospodarovania jelenej zveri podľa okresov Slovenska v roku Dalo by sa predpokladať, že v tabuľke budú všetky hlavné ukazovatele potrebné na analýzu vtedajšieho stavu. Žiaľ, v tabuľke sú len sumáre tretej časti štatistických výkazov Poľov 1-01: Plán lovu, úbytok zveri (odstrel, odchyt, úhyn, spolu), zazverovanie a JKS Pre analýzu autorov boli potrebné len údaje o pláne lovu a dosiahnutom love a o JKS, hoci by pre ňu boli oveľa lepšie PJKS (úhyn sa v štatistike len eviduje, jeho predpokladaný rozsah pre plánovanie lovu bol už zohľadnený v koeficiente očakávaného prírastku KOP). V tabuľke prílohy však chýbajú dôležité údaje pre analýzu rozlohy lesnej a poľnohospodárskej poľovnej plochy. Početnosť JKS bola vo väčšine oblastí podhodnotená, v Trenčianskom kraji to platí dokonca pre celé územie, lebo z JKS jedincov sa mala uloviť viac ako polovica jelenej zveri z vykazovaného stavu. Analýzu malo dopĺňať aj grafické znázornenie početnosti, lenže jeho prevedenie bolo rovnako ako v prípade predošlých autorov bezcenné. Zrejme iný autor z kolektívu, ktorý spracovával referát na levický seminár, zostavil tabuľku, v ktorej sú na rôzne spôsoby a účely vypočítané početnosti jelenej zveri na ha lesa a celkom. Na ilustráciu stačí uviesť jeden riadok zo 16, aby čitateľ pochopil postup výpočtov: PJKS ha lesa v poľov. oblasti pre jeleniu zver 19,6, srnčiu zver 14,6, malú zver 18,5, Tab. č. 3 Trofejová produkcia za 50 rokov Obdobie Lov jeleňov Zlaté trofeje nad 230 b. Počet na 1 zlatú Strieborné Bronzové celkom 16, 8 jedinca. Oblasť pre malú zver si autor vytvoril asi preto, aby sa dala lepšie zdôvodniť početnosť na asi 40 tisíc jedincov jelenej zveri pre Slovensko. Tretí autor však napísal: V súčasnosti žije približne 80 % našej jelenej zveri v poľovných oblastiach pre jeleniu zver v priemernej populačnej hustote asi 11,3 jedinca na ha všetkej a 18,8 jedinca na lesnej poľovnej ploche. Asi 18 % jelenej zveri žije v poľovných oblastiach pre srnčiu zver v hustote 6,5 jedinca na ha všetkej a 14,5 jedinca na ha lesnej pôdy. V poľovných oblastiach pre malú zver žijú asi 2 % jelenej zveri v hustote 9,9 jedinca na ha všetkej a 17,8 na ha lesnej poľovnej plochy. Pri vypracovávaní konceptu veľkoplošného ekologického manažmentu zveri pre jednotlivé poľovné oblasti... sme odporučili znížiť zastúpenie jelenej zveri v poľovných oblastiach pre jeleniu zver tak, aby jej distribúcia bola približne 86 % v jeleních oblastiach, 12,8 % v srnčích oblastiach a 1,6 % v oblastiach pre malú zver. Záverečnú časť citátu o navrhovanej distribúcii možno akceptovať, lebo sú to jediné správne čísla v referáte, hoci sa uvádzajú len v percentách. Sú však v hlbokom rozpore s údajmi v tabuľke a to pre vytvorenie fiktívnej oblasti pre malú zver s cieľom chovať v nej aj jeleniu zver v neuveriteľne veľkej početnosti. V súčasnosti sú PJKS približne v početnosti 40 tisíc jedincov. Pri navrhovanej hustote 1,2 % by to bolo asi 480, a nie jedincov, ako by to vychádzalo z početnosti 9,9 na ha poľnohospodárskej pôdy, ktorej je v oblastiach pre jeleniu a srnčiu zver asi 900 tisíc ha. Početnosť 480 jedincov na 1,2 % poľnohospodárskej pôdy by však zodpovedala číslu, ktoré by vyšlo ako zvýšenie NKS podľa vyhlášky č. 91/1997, čiže o 1 % na každých 100 ha poľnohospodárskej pôdy. Obmedzený priestor mi neumožnil vyjadriť sa k ďalším nesprávnym alebo sporným tvrdeniam a návrhom, ktoré publikovali autori v štyroch rozsiahlych materiáloch. Lenže aj to, čo uvádzam, zaiste presvedčí skúsenejších poľovníkov a lesníkov o nedostatkoch a chybách, ktoré nedovoľujú uplatniť v praxi predkladané návrhy, tobôž prispieť k racionálnemu fungovaniu ekologického veľkoplošného manažmentu jelenej zveri, čo bolo hlavným cieľom autorov referátu na levickom seminári. V záverečných odporúčaniach o. i. uvádzajú: Odporúčame urýchlene vytvoriť legislatívne podmienky na zavedenie veľkoplošného ekologického manažmentu zveri v rámci poľovných oblastí a lokalít. Teda nielen jelenej, ale všetkej zveri, lebo o lokalitách jelenej zveri sa nedá hovoriť. Snímka Jozef Ferenec Poznámka redakcie PaR: Tento článok Ing. V. Richtera je dokončením jeho prvej časti, ktorá vyšla pod rovnomenným názvom v 9. čísle nášho časopisu. Obe jeho časti zaradilo na uverejnenie bývalé vedenie PaR, pričom táto druhá časť mala vyjsť v 10. čísle PaR. Keďže novému vedeniu vydavateľstva aj redakcie PaR sa zdalo uverejnenie takejto jednostrannej kritiky renomovaných odborníkov v rozpore s novinárskou etikou, publikujeme ho až teraz spolu so stanoviskom Odboru lesníctva Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied k niektorým aktuálnym problémom poľovníctva na Slovensku. Vyjadruje sa totiž nepriamo aj k problematike, o ktorej píše vo svojom článku Ing. V. Richter. Stanovisko Odboru lesníctva Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied k niektorým aktuálnym problémom poľovníctva na Slovensku V ostatnom čase sa objavilo v tlači viacero príspevkov, ktoré môžu dlhodobo negatívne ovplyvniť vývoj poľovníctva. Odbor lesníctva Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied (OL SAPV), ktorý združuje popredných vedeckovýskumných a pedagogických pracovníkov, ako aj významných odborníkov z praxe sa rozhodol k niektorým aktuálnym problémom zaujať toto stanovisko: VÝVOJ POĽOVNÍCTVA PO ROKU 1990 Slovenské poľovníctvo sa po roku 1990 dostalo do krízy, ktorá súvisela s prípravou novej poľovníckej legislatívy, novými vlastníckymi vzťahmi k pôde, reorganizáciou poľovných revírov a užívateľských vzťahov k nim a ďalšími zmenami vyplývajúcimi zo začínajúcej sa komercionalizácie poľovníctva a napätých vzťahov sochrancami prírody. V posledných rokoch však došlo k istej stabilizácii poľovníctva s náznakmi jeho opätovného rozvoja. Začali opäť vzrastať aj stavy raticovej zveri, najmä diviačej, muflónej a danielej, lokálne aj jelenej; v niektorých regiónoch aj prekročili svoju únosnú početnosť, ale v iných sú ešte stále hlboko pod žiaducou úrovňou. Preto treba ďalší vývoj v poľovníctve usmerňovať tak, aby nedošlo znovu k úpadku či stagnácii, ale k pozitívnemu rozvoju v zmysle najnovších výsledkov vedy, výskumu a skúseností praxe. RATICOVÁ ZVER Z jednotlivých druhov raticovej zveri je na Slovensku najvýznamnejšia jelenia. Jej normované kmeňové stavy sú v súčasnosti jedincov. Skutočné jarné kmeňové stavy sa však odhadujú na 36 až 38 tisíc jedincov (čiže približne o 16 až 18 tisíc viac, ako sú normované). Podľa nášho názoru normované kmeňové stavy sú vzhľadom na úživnosť našich poľovných revírov veľmi podhodnotené. Nie je predsa reálne, aby sa súčasné jarné kmeňové stavy v krátkom čase znížili o približne tisíc jedincov. Prinieslo by to rozvrátenie chovu jelenej zveri na Slovensku. Fakt, že jelenia zver u nás nie je natoľko premnožená, potvrdzuje aj porovnanie so zahraničím. Napríklad v Maďarsku je úlovok jelenej zveri na ha lesa 4,1-násobne, v Rakúsku 2-násobne a v Českej republike 1,3-násobne vyšší ako u nás. Aj škody spôsobené zverou na lesných porastoch sa u nás v porovnaní s minulosťou podstatne znížili. Pravdou je však, že distribúcia jelenej zveri je veľmi nerovnomerná. Na západnom a čiastočne aj na strednom Slovensku je početnosť jelenej zveri dostatočná, ba miestami je aj premnožená. V dôsledku toho vznikajú značné škody na lesných porastoch, ako aj v poľnohospodárstve. Naproti tomu na východnom Slovensku je početnosť jelenej zveri až na výnimky nižšia, ako by bolo žiaduce. Ďalším nedostatkom je, že v mnohých regiónoch sa spolu s jeleňou zverou chovajú aj viaceré ďalšie druhy prežúvavej zveri s podobnými nárokmi na potravu (daniel, muflón), čo tiež zvyšuje škody na lesných porastoch. Narušená je aj štruktúra populácií jelenej zveri. Ide o prevahu jeleníc a oveľa vyšší podiel mladých jedincov ako je žiaduce. Pri posudzovaní početnosti raticovej zveri sa často zabúda na vplyv veľkých šeliem. Veď napr. jeden rys uloví ročne približne 70 jedincov raticovej zveri (a medzi nimi sú aj jelenčatá), jeden vlk skonzumuje ročne kg mäsa (jeho 7 ❿

8 ❿ hlavnou potravou je u nás jelenia a diviačia zver) a jeden medveď určite tiež strhne ročne 1-2 jedince jelenej zveri, najmä mláďat. Pritom na Slovensku máme minimálne 300 rysov, do 300 vlkov a okolo medveďov (štatistika uvádza podstatne vyššie počty). Navrhujeme preto zmeniť (zvýšiť) súčasné normované kmeňové stavy jelenej zveri. Tie by podľa posledných výsledkov výskumu mali byť približne 33 tis. jedincov (je to menej ako skutočný stav, ale viac ako je normovaný). Vypočítali sa ako súčet normovaných kmeňových stavov jelenej zveri v jednotlivých poľovných oblastiach na Slovensku, pričom rozhodujúcim kritériom bola úživnosť poľovných revírov. Dôležité je, aby sa skutočné stavy jelenej zveri v jednotlivých regiónoch upravili, resp. čo najviac priblížili normovaným a tiež, aby sa dôsledne dodržiavali všetky zásady správneho chovu a lovu jelenej zveri, a realizovali sa aj vhodné ochranné opatrenia proti škodám na lesných a poľnohospodárskych pozemkoch. Pokiaľ ide o ostatné druhy raticovej zveri, nie sú takým častým predmetom diskusie. Napriek tomu treba zdôrazniť, že oveľa väčšia pozornosť by sa mala venovať srnčej zveri, ktorej stavy sú nižšie ako by bolo žiaduce. Ďalej, že by sme mali v prvom rade zveľaďovať chov domácich druhov raticovej zveri a až potom introdukovanej (muflón, daniel). Pokiaľ ide o diviačiu zver, veľmi sa omladila, preto treba zintenzívniť lov diviačat a slabých lanštiakov, čo prispeje aj k utlmeniu šírenia klasického moru ošípaných. Treba taktiež zintenzívniť opatrenia na eradikáciu KMO z populácií tejto zveri. VEĽKÉ ŠELMY V súčasnosti sa ich lov buď úplne zakázal (rys), alebo silne obmedzil (vlk), alebo sa spája s takými nesplniteľnými podmienkami, ktoré ho z veľkej časti znemožňujú (medveď). V súčasnosti je u nás tak veľa medveďov, že ich spolužitie s človekom je čoraz problematickejšie. Treba uviesť, že na území Slovenska týchto predátorov už vari 200 rokov nežilo tak veľa ako v súčasnosti. Zákazy ich lovu sú často kontraproduktívne, lebo otvárajú priestor pytliactvu. Napríklad v ČR, kam introdukovali naše rysy, ilegálne odstrelili už vyše 70 jedincov a znížili tak novovzniknutú populáciu najmenej o 30 %. Ak by sa u nás povolil limitovaný lov týchto predátorov (ako napr. v Slovinsku, Chorvátsku a inde), poľovníci by mali motiváciu na ich zachovanie, čo by veci viac pomohlo, ako uvedené zákazy. Sme toho názoru, že v našej husto osídlenej krajine je potrebný aj racionálny manažment a regulácia predátorov. Na Zemi, trpiacej obrovskou antropopresiou miliárd ľudí, nemožno už hovoriť o autoregulácii prírody. Je to problematické aj v najväčších národných parkoch, ak sa majú rešpektovať aj oprávnené záujmy ľudstva a ak premnožený druh nemá nadmerne poškodiť životné prostredie alebo iné druhy zveri. Preto by bola vítaná lepšia spolupráca medzi rezortmi pôdohospodárstva a životného prostredia, ktorá by pomohla zabrániť vzniku kontraproduktívnych byrokratických problémov. MALÁ POĽNÁ A VODNÁ ZVER Početnosť tejto zveri je stále veľmi nízka aj napriek tomu, že jej životné prostredie sa mierne zlepšilo. Treba podniknúť účinné opatrenia na zvýšenie jej abundancie. Veda a prax musia spoločne hľadať nové chovateľské postupy, ktoré umožnia jej úspešnú existenciu aj v podmienkach intenzívnej rastlinnej výroby. Taktiež odporúčame realizovať projekt na repatriáciu dropa na slovenskú časť Podunajskej nížiny a na zachovanie jarabice. VEĽKOSŤ REVÍROV A VEĽKOPLOŠNÉ OBHOSPODAROVANIE ZVERI V ostatných týždňoch sa v tlači znovu objavili návrhy na zníženie výmer poľovných revírov. Takéto snahy sú veľmi nebezpečné a škodlivé, a to z viacerých aspektov. Prevovšetkým: revír s výmerou 500 ha je menší ako domovský okrsok jedného jeleňa či diviačej čriedy, už ani nehovoriac o veľkých šelmách. V podmienkach nášho veľkoplošného poľnohospodárstva je to, až na výnimky, príliš malá výmera aj pre racionálny chov malej zveri. Ak totiž máme hony s poľnohospodárskymi monokultúrami vo veľkosti aj niekoľko sto hektárov, napr. zajac vo svojom životnom prostredí na výmere 500 ha nenájde nevyhnutnú biodiverzitu pre svoju potravu. Tvrdí sa napríklad, že práve veľké revíry umožnili nežiaduci nárast početnosti diviačej, danielej, muflónej a v minulosti aj jelenej zveri a teda aj škôd na lese a v poľnohospodárstve. Nie je to tak. Veď napr. v Nemecku, v podmienkach maličkých revírov vzrástla početnosť raticovej zveri, najmä diviačej a srnčej, oveľa viac ako u nás. V husto osídlenom území Nemecka a s nižšou lesnatosťou sa v súčasnosti loví vyše 0,5 mil. diviakov a to aj práve preto, lebo revíry sú malé. V každom revíri udržujú veľa vnadísk pre diviaky, tie sa potom prekrmujú, ich pohlavná dospelosť sa urýchľuje a reprodukcia sa zvyšuje. Srnčej zveri lovia na 100 ha 8,3-násobne viac a v Rakúsku dokonca 8,9-násobne viac ako u nás. Nie je to teda len otázka veľkosti revírov, ale predovšetkým úrovne starostlivosti o zver, ako aj poľovníckej morálky a disciplíny. Faktom je, že v zahraničí sa obce a iní vlastníci poľovných pozemkov snažia svoje poľovné revíry rozdrobiť, lebo pri väčšom počte menších revírov môžu získať na nájomnom viac, ako za jeden veľký revír. Práve preto poľovnícke zákony niektorých štátov určujú minimálnu výmeru (napr. 500 ha), ktorú musí mať po rozdelení každý takýto revír. Je síce pravda, že racionálne možno obhospodarovať aj malé revíry, ak sa zabezpečí riadna kooperácia a koordinácia medzi susedmi. Na Slovensku sa o to teraz snažíme zavedením nového veľkoplošného obhospodarovania zveri v rámci poľovných oblastí a lokalít, čo sa zakotvilo do návrhu nového zákona o poľovníctve. Predpokladá to však vysokú úroveň poľovníckej disciplíny a morálky, s ktorou u nás zatiaľ nemôžeme byť celkom spokojní. Keby sa v novom zákone o poľovníctve umožnilo zmenšenie revírov z ha (resp ha mimo jeleních oblastí) na 500 ha, malo by to pre zver priam katastrofálne následky. Začalo by sa s rozdrobovaním revírov, čo by trvalo dosť dlhý čas. Čiže znovu by došlo k vybíjaniu zveri, a to v omnoho väčšom rozsahu ako po roku Preto naším cieľom by malo byť zachovanie stability jestvujúcich revírov (prípadne s menšími korektúrami ich hraníc tam, kde si to ekologické a chovateľské kritériá vyžadujú) a nie ich nová prestavba. Chov zveri, najmä raticovej, je dlhodobá záležitosť. Do revíru treba aj veľa investovať, ak má byť poľovnícke hospodárenie na úrovni. Ak sa v revíri hospodári dobre, mal by jeho užívateľ mať záruku, že ho bude môcť dlhodobo užívať. Inak nebude mať motiváciu na jeho zveľaďovanie. KOMERCIONALIZÁCIA POĽOVNÍCTVA V poslednom čase sa u nás objavujú informácie, že poľovníci majú zo svojej záujmovej činnosti obrovské príjmy dokonca až 10 miliárd korún ročne. Tieto informácie si dovoľujeme označiť za nepravdivé a zavádzajúce. Podľa úradnej štatistiky príjmy v poľovníctve za rok 2003 boli 184,5 mil. Sk a náklady 195,6 mil. Sk. Z toho vychádza strata 11,1 mil. Sk. Pritom sa však započítala len malá časť škôd spôsobených zverou, ktorá sa skutočne aj uhradila. Z uvedených príjmov tvorili príjmy za divinu 47,5 mil. Sk, za predaj živej zveri sa získalo 28,6 mil. Sk a za poplatkový odstrel 77,4 mil. Sk. Ak by sa tieto príjmy podarilo zvýšiť o 1/3-1/2, bolo by to maximum, ktoré by bolo možné dosiahnuť. Uvádzaných niekoľko miliárd korún by sa nedalo získať ani vtedy, keby sme naraz vystrieľali všetku našu zver. Okrem toho si treba uvedomiť, že ceny diviny v celej Európe klesajú, lebo sa sem dováža veľa lacnej diviny z farmovo chovanej zveri z Nového Zélandu. Pritom v uvedených nákladoch sa nepočíta so mzdami za práce vykonávané členmi poľovníckych združení v revíroch pri ochrane a starostlivosti o zver a jej životné prostredie, ani s ďalšími osobnými nákladmi poľovníkov pri výkone práva poľovníctva, ktoré z roka na rok stúpajú (napr. transport a pod.). Z celkových nákladov pripadá na nájomné za poľovné revíry približne 27 mil. Sk, ktoré idú v prospech vlastníkov poľovných pozemkov. Nájomné sa bude určite ďalej zvyšovať, ale nemalo by sa regulovať nejakým všeobecne záväzným legislatívnym predpisom, keďže je to trhová záležitosť, ktorú reguluje dopyt a ponuka. Keby sme do nákladov započítali aj škody, ktoré spôsobuje zver v lesnom hospodárstve a v poľnohospodárstve (podľa štatistiky ročne približne 13 mil. Sk) a náklady na ochranu proti nim (ročne približne 28 mil. Sk), stratovosť poľovníctva by bola podstatne vyššia. Preto ani od akejkoľvek komercionalizácie poľovníctva nemožno očakávať dosiahnutie ročných miliardových príjmov. Nielenže to je nereálne, ale bolo by to aj zásadne nesprávne a škodlivé. Poľovníctvo má totiž v prvom rade plniť funkcie ekologické a ochranárske, zamerané na zachovanie biodiverzity, ale aj spoločenské a až potom produkčné a komerčné. To je hierarchia hodnôt, ktorá sa čoraz viac presadzuje aj v štátoch EÚ a mali by sme sa ňou riadiť aj my, a to aj pri tvorbe nášho nového poľovníckeho zákona. RIADENIE POĽOVNÍCTVA V štátoch EÚ sa úloha štátnej správy v riadení poľovníctva stále viac obmedzuje najmä na koncepčnú, legislatívnu, kontrolnú a sankčnú činnosť. Posilňuje sa vplyv poľovníckej samosprávy na riadenie poľovníctva. V niektorých štátoch a spolkových krajinách samospráva vydáva aj poľovnícke lístky. U nás sa povinné členstvo v (niektorej) poľovníckej organizácii začína považovať za nedemokratické. Ale povinné členstvo (dokonca v jedinej) poľovníckej organizácii existuje vo viacerých štátoch EÚ, napr. aj v susednom Rakúsku, a tento štát naozaj nemôžeme označiť za nedemokratický. V Rakúsku sa každý môže demokraticky rozhodnúť, či chce alebo nechce byť poľovníkom. Ale keď chce, musí rešpektovať všetky predpisy, okrem iného aj povinné členstvo v Rakúskom poľovníckom zväze. Poľovnícky zväz sa na Slovensku hneď po prvej svetovej vojne mimoriadne zaslúžil o tlmenie vtedy mimoriadne rozšíreného pytliactva a inicioval zavedenie ochrany medveďa, kamzíka, dropa i rysa. Aj v súčasnosti vykonáva mimoriadne záslužnú činnosť na úseku poľovníckej osvety, výchovy, riadenia kynológie, strelectva, styku so zahraničím, hodnotenia trofejí a poradensky sa významne podieľa aj na riadení a organizácii poľovníctva, veď sú v ňom sústredené veľké odborné mozgové kapacity. Nie je to teda žiadna postkomunistická politická organizácia a bolo by hriechom nevyužívať ju pri zveľaďovaní nášho poľovníctva. Nevieme si ani predstaviť, koľko nových úradníkov by bolo treba prijať do štátnej správy, ak by mala v plnom rozsahu nahradiť činnosť poľovníckej organizácie. Pritom pripravovaný nový zákon ukladá ešte veľa ďalších úloh súvisiacich s riadením poľovníctva, ktoré bude treba zabezpečovať. V tomto stanovisku sme sa veľmi stručne vyjadrili k niektorým, podľa nás najdiskutovanejším problémom nášho poľovníctva. Problémov v ňom je, pochopiteľne, oveľa viac. Ponúkame preto našu spoluprácu pri ich riešení a zdôrazňujeme, že ďalší rozvoj poľovníctva možno dosiahnuť len ak sa bude vykonávať ekologicky, trvalo udržateľným spôsobom, na vedeckom základe a v súlade so zásadami ochrany prírody. Stanovisko prerokovalo a schválilo zasadnutie OL SAPV vo Zvolene 12. októbra Návrh stanoviska vypracovali členovia sekcie trvale udržateľného manažmentu zveri OL SAPV v zložení: prof. Ing. Juraj Ciberej, CSc., Ing. Ján Farkaš, prof. Ing. Peter Garaj, CSc., doc. Ing. Jozef Gašparík, CSc., doc. Ing. Pavel Hell, CSc., hosť. prof., doc.ing. Jozef Konôpka, CSc., hosť. prof., Ing. Marcel Lehocký, Ing. Jozef Paulenka, CSc., MVDr. Dušan Rajský, PhD., doc. Ing. Jaroslav Slamečka, CSc. a Ing. Ján Závodský, CSc. 8

9 Zachoval sa čestne Kolízií so zverou pribúda. Za desať mesiacov tohto roka polícia zaznamenala vyše dopravných nehôd, pri ktorých jedným z účastníkov bola voľne žijúca zver. Škody na motorových vozidlách sa vyšplhali na vyše 77 mil. Sk. Zver sa nevyhýba ani vládnym bavorákom. Počas pôsobenia súčasnej vlády sa už štyria jej členovia stali účastníkmi kolízie auta so zvieraťom. Autu ministra zdravotníctva vbehol do cesty pes a ministrovi životného prostredia srna. V tomto roku bol účastníkom takejto nehody aj premiér Dzurinda na diaľnici pri Trenčíne spôsobila líška na jeho bavoráku škodu vyše Sk. Nedávno auto ministra pôdohospodárstva zrazilo pri obci Kriváň srnca. Človek musí mať niekedy najprv smolu, aby si potom uvedomil: Vlastne mám dôvod na radosť, lebo som mal šťastie žijem. O takých okamihoch v živote často rozhodujú náhody a nečakané prekvapenia. V ten deň som nešiel krajom frekventovanej cesty, ale radšej druhou stranou doliny, po poľnom chodníku. Síce nepohodlne, ale bezpečne. Tam sa mi nič nemohlo stať. Občas som sa pozrel na cestu, po ktorej fičali autá. Bola nedeľa. Oči mi padli na smutne známy úsek cesty, kde sa len nedávno stali dve dopravné nehody. Vyhasli pri nich ľudské životy a uhynulo veľa poľovnej zveri. Je to úsek cesty medzi Kriváňom a Mýtnou. Vtom zazriem, ako elegantné auto obieha iné, začujem dva tupé nárazy a škripot bŕzd. No dočerta, tí sa o seba šuchli! pomyslím si. Po chvíli počujem hlasy: Je mŕtvy! Od nehody ma delí len zo päťdesiat metrov, ale pre konáre agátov nevidím, čo sa stalo. Prejdem na druhú stranu, zastane pri mne auto a vodič mi vraví: Pán poľovník, vládna limuzína mala nehodu, zrazili nejakú zver, majú iste problém, pozrite sa tam. Oproti mne kráča mladý muž, asi vodič limuzíny. To už vidím ležať na kraji cesty uhynutého srnca. Neborák, vyskočil z agátovej mladiny priamo pod vládny bavorák. Vedľa auta stojí ďalší muž a mladá žena. Predstavujeme sa, ale pravdu povediac, mená si veľmi nevšímam, skôr hodnotím situáciu. Šťastie, že srnca zachytil reflektor, lebo ak by bol vyletel vyššie cez predné sklo, bol by vrazil do vnútra auta. Isto nečakali, že ešte pred políciou, ktorú už informovali o nehode, dorazí na jej miesto poľovník. Srnec bol výradový. Jeho hlavu zdobilo parožie nepravidelného tvaru a trochu pootočené tak, ako ho dokáže sformovať iba príroda. Veľa poľovníkov by pristalo mať doma takú trofej, ale nebola súdená žiadnemu z nás. To sa muselo stať práve mne, šéfovi poľovníkov, ministrovi? počujem akoby odpoveď na nevyslovenú úvahu. Kto je tu minister? poviem zarazene a hneď sa spýtam: Ako sa voláte? Opäť zaznie meno, a ja sa ospravedlňujem, že som ho nespoznal. Na televíznej obrazovke totiž Zsolt Simon vyzerá staršie. Hospodárovi som oznámil mobilom udalosť o nečakanom hosťovi a úlovku, ktorý nám zároveň naplnil plán lovu srncov, hoci už v zakázanom čase a v kolónke úhynov. Čo a ako ďalej s uhynutým srncom som už vedel. Neviem ako, ale zrazu som zabudol, že Zsolt Simon je minister pôdohospodárstva. Teraz stáli vedľa seba len dvaja poľovníci. Veľa sme si povedali, veselo aj vážne ako rovný s rovným, o čom inom ako o poľovačke, živote, o právach a povinnostiach, o poľovných hosťoch, guláši, pytliakoch aotom, ako byť spravodlivý. Do rozhovoru sa miešali telefonáty a potom prišli zdravotníci, záchranári, policajti... Tí, čo neboli potrební odišli, tí čo boli potrební, konali si svoju povinnosť. Často sa stretávam s novými poľovníkmi, ale mám rád len tých, ktorí vedia, že v lese sme si rovní všetci bez rozdielu, či sme bohatí, alebo chudobní. Hora nás vníma rovnako takých, akí sme, čestných, úprimných aj nečestných. Rovnako žobráka alebo kráľa a pritom je jej úplne jedno, z ktorého kúta tohto sveta sú. A práve preto som ministra pri rozlúčke pozval na poľovačku po tom, keď už nebude celebritou ministrom, ale radovým občanom a budeme mať možnosť loviť tak, ako nám ukladá poľovnícka česť. Neviem, či sa tá poľovačka niekedy uskutoční práve tak, ako neviem, prečo na danom úseku cesty nie sú výstražné tabule Úsek častých dopravných nehôd, Pozor zver!, a podobne trebárs aj na každom kilometri. Aj teraz prehral slabší. Pekný srnec nedostal náležitú úctu posledný hryz, lovec nedostal trofej ani zálomok za klobúk. Pán minister, už vás poznám ako poľovníka a človeka, upozornite, prosím, svojich kolegov, ale aj správcov cesty na uvedený úsek, pretože je rovnakou hrozbou pre ľudí aj zver. Koľko zla sa tam už stalo! Tentoraz v našej poľovníckej chate k trofejam úhynu pribudla ďalšia zaujímavá, ale opäť s výkričníkom... PAVOL SARVAŠ Snímka autor Zaujali ma dve tohtoročné dopravné nehody, pri ktorých vodiči zrazili zver. Pri prvej 27. júla vodič Felície zrazil srnu, potom zatelefonoval na číslo 158 a oznámil, že zrazená zver ušla z miesta nehody, a tak odchádza aj on. Mal smolu: v neďalekej obci ho kontrolovala policajná hliadka a srnu našla v kufri jeho auta. Už je obvinený z trestného činu pytliactva a hrozí mu trest odňatia slobody až do 2 rokov. Približne o dva mesiace neskôr postupoval iný vodič úplne opačne. Počas jazdy autom tiež zrazil srnu, ktorá vzápätí uhynula vedľa cesty. Zrážka mala za následok škodu na aute vo výške Sk. Vodič telefonicky privolal policajtov a srnu odovzdali zodpovednému členovi poľovníckeho združenia, v ktorého teritóriu bola zrazená. Z účastníka dopravnej nehody pytliak Som dlhoročný vodič a viem, že viacerých láka myšlienka zámerne zraziť zver a potom si ju odniesť. Nerobte to! Sú na to najmenej tri dôvody: ❶ Už 1 kg bažant vám môže rozbiť čelné sklo, 3 kg zajac vám rozbije prednú masku aj chladič, 15 kg srnka vám okrem masky môže poškodiť aj prednú kapotu a blatníky, už ani nehovoriac o škode, ktorú môže autu spôsobiť 80 kg diviak alebo 150 kg jeleň. Navyše, pri naháňaní sa za zverou môžete zísť z cesty a následky môžu byť katastrofálne. ❷ Okrem toho, že som vodič, som aj poľovník a tak viem, že zver zrazená autom býva s najväčšou pravdepodobnosťou znehodnotená aj v prípade, keď na jej tele nevidieť povrchové zranenia. Má polámané kosti, potrhané vnútornosti, zakrvácané mäso... Prinesiete si taký úlovok domov s vidinou pečienky alebo sviečkovej a zistíte, že sa z neho nedá nič použiť a ostanú vám starosti, kam uhynutý kus odpratať. ❸ Najzávažnejší dôvod pozná každý vodič, ktorý je zároveň aj poľovníkom: ak si odnesie uhynutú zrazenú zver, dopúšťa sa trestného činu pytliactva v zmysle 181d Trestného zákona a môže byť odsúdený až do dvoch rokov odňatia slobody. Aj v prípade, že zver po zrážke s autom ujde, nesmieme zabudnúť upozorniť na to políciu (a tá zasa poľovníkov). Poranená zver totiž zvyčajne uhynie v krutých bolestiach, ktoré môžu trvať i niekoľko dní. Poľovníci poznajú revír, majú vycvičené psy na jej dohľadanie a môžu ju tak zachrániť alebo ukončiť jej utrpenie. Mjr. Mgr. MILOŠ FÁBRY, hovorca KR PZ Nitra 9

10 Výr skalný Tichí noční lovci Sovy lietajú neuveriteľne ticho, obeť nepočuje svišťanie letiek a nezaregistruje predátora prilietajúceho v tichej noci. Túto výhodu sovám umožňuje mimoriadne mäkké operenie. Korisť usmrcujú pazúrmi podobne ako jastraby. Zobák používajú iba na trhanie. Deň trávia medzi hustými konármi, pritisnuté ku kmeňu stromu alebo ukryté v rozličných dutinách. Vyznačujú sa viac-menej nočným životom. Lovia väčšinou za súmraku a pred brieždením. Našou najväčšou sovou je výr skalný (Bubo bubo). Na mnohých miestach Európy, vrátane Slovenska bol na konci 19. storočia takmer vyhubený. Jeho početnosť sa začala zvyšovať až po vyhlásení zákonnej ochrany v roku Pričinil sa o to aj samotný výr, ktorý sa vďaka svojej odvahe a agresivite dokáže ubrániť pred mnohými predátormi. Páry sú si navzájom verné. Zvyčajne hniezdia na skalách, no výnimočne aj v lesoch. Mávajú viac hniezdisk, ktoré striedajú. Hniezdo si nestavajú, samica znesie vajcia priamo na zem alebo do skalného výklenku. 10 Text a snímky JOZEF FERENEC Myšiarka ušatá

11 Výr skalný má zrejme najpestrejší jedálny lístok zo všetkých sov. Na lov sa vydáva už krátko po západe slnka. Loví predovšetkým podľa sluchu a používa pri tom aj vynikajúci zrak. Počuje pískanie myší, šuchot ježa v lístí alebo ho privolá hlas kačíc, húkanie sovy a podobne. Vo svojom teritóriu napáda aj iné sovy a dravce. Jeho obeťami bývajú niekedy aj myšiaky, jastraby, sokoly a iné veľké vtáky. Usmrcuje tak, že obeť prebodne pazúrmi. Zajacom, králikom, veveričkám, potkanom a väčším vtákom utrháva hlavu. Má značnú silu a unesie veľmi ťažkú korisť. Sám som pozoroval výra, ktorý letel s uloveným zajacom v pazúroch.tiež som našiel pri jeho hniezde asi poldruhakilovú rybu, ktorú mohol podľa môjho odhadu doniesť z najbližšej rieky vzdialenej okolo piatich kilometrov. Tichým nočným lovcom je plamienka driemavá (Tyto alba). Má tak dokonale vyvinutý sluch, že dokáže presne určiť polohu koristi aj v absolútnej tme. Loví drobné hlodavce ako hraboše, myši až do veľkosti potkana a aj netopiere. Vyskytuje sa v blízkosti ľudských sídiel i priamo v nich. Na rozdiel od iných sov jej húkanie znie chrapľavo. Plamienka driemavá Sova lesná V súvislých lesoch a lesoch s lúkami i v parkoch miest sa u nás vyskytuje pôvabná sova myšiarka ušatá (Asio otus). Žije veľmi skrytým spôsobom života. Vďaka svojim perutiam lieta nehlučne a po nociach loví takmer výlučne drobné hlodavce. Zväčša loví z vyvýšeného miesta, odkiaľ potenciálnu korisť lokalizuje zrakom alebo sluchom. Skutočné uši má myšiarka umiestnené po bokoch hlavy a dokážu zachytiť aj najtenšie zapískanie vzdialeného hraboša. Domnelé ušká na vrchu hlavy nemajú žiadny význam. Sú to len chumáčiky pierok. Mnohým ľuďom je najviac známa, aj keď ju možno vidieť len zriedka, svojím tiahlym a chvejúcim hu-húúú sova lesná (Strix aluco). Za tichých mesačných nocí sa jej volanie ozýva do veľkej vzdialenosti a ťažko ho prepočuť. Je zdatným lovcom s veľkými pazúrmi. Korisť loví do veľkosti potkana a holuba. Vždy sa ticho vznáša nad svojou korisťou, dokáže však uloviť aj netopiera v letku. Niekedy sovy hlasno tlčú krídlami nad krovinami a hustým nízkym porastom, aby vyľakali a vyhnali z úkrytov drobné vtáky a cicavce, ktoré sa im potom ľahšie lovia. 11

12 Na základe poverenia prezidentom Medzinárodnej komisie CIC pre výstavy a trofeje Veljkom Varic akom usporiadal Slovenský poľovnícky zväz 8. a 9. októbra v žilinskom Dome poľovníkov kurz bodovania trofejí, uznaný CIC. Absolvovali ho predsedovia poľovníckych a hodnotiteľských komisií jednotlivých OkO-RgO SPZ. Na kurze bodovania trofejí, ktorý má byť uznaný CIC, sa musia ako prednášatelia zúčastniť minimálne traja experti CIC, z toho dvaja pochádzajúci z inej než usporiadateľskej krajiny. Na náš kurz boli na zasadnutí CIC v auguste 2004 delegovaní prof. Josef Hromas, CSc. viceprezident Medzinárodnej komisie CIC pre výstavy a trofeje, Ing. Josef Feureisel tajomník tejto komisie a doc. Ing. Pavol Hell, CSc. hosť. prof. Na kurze bol prítomný aj zástupca MP SR Dr. Jozef Hlásnik. Kurz bodovania trofejí Kurz sa stretol s veľkým záujmom na celom Slovensku a bolo na ňom vyškolených 78 účastníkov. V priebehu školenia boli oboznámení s metódami, postupmi a zásadami bodovania trofejí jeleňa, daniela, muflóna, srnca, diviaka, kamzíka, ako aj lebiek a koží šeliem. Prednášajúci experti CIC využívali počas výkladu datavideotechniku, ale aj trofeje jednotlivých druhov zveri a príslušné meracie a bodovacie pomôcky. Z každého druhu zveri mali k dispozícii dve rozdielne trofeje, aby bolo možné v praxi demonštrovať odchýlky pri udeľovaní vzhľadových bodov a zrážok. Profesionálna téma bola pre absolventov kurzu veľmi príťažlivá a zaujímavá, o čom svedčila aj bohatá diskusia a množstvo ich doplňujúcich a spresňujúcich otázok. Predsedovia poľovníckych a hodnotiteľských komisií mali počas kurzu možnosť zakúpiť pre svoje organizácie a komisie i rozličné školiteľské pomôcky, slúžiace na bodovanie trofejí. Bola to publikácia Karla Klusáka Hodnocení loveckých trofejí zvěře z celého světa, videokazeta Hodnotenie trofejí metódami CIC a program bodovacích tabuliek, automaticky prepočítavajúci namerané hodnoty a sumarizujúci výslednú bodovú hodnotu trofeje. K dispozícii bola i publikácia Josef Hromas Michel Nolens: Najsilnějšie trofeje CIC Predseda komisie pre poľovníctvo a životné prostredie SPZ a súčasne i prezident Národnej komisie SR pre výstavy a trofeje Ing. Dušan Krajniak prezentoval príťažlivou formou pomocou datavideoprojektoru, ktorý je dnes už neodmysliteľnou súčasťou každého kvalitného seminára, zásady obhospodarovania jelenej a srnčej zveri. Na záver dostali účastníci kurzu diplomy CIC s pečaťou Medzinárodnej komisie CIC pre výstavy a trofeje, parafované všetkými tromi prednášajúcimi expertmi CIC, potvrdzujúce v slovenskom, francúzskom, anglickom a nemeckom jazyku absolvovanie kurzu bodovania trofejí, uznaného CIC. Zdá sa, že dobrá akcia sa podarila. Ing. MARIÁN ŠEBO Program bodovania trofejí jeleňa, srnca, daniela, muflóna a diviaka, automaticky počítajúci súčet alebo priemer nameraných hodnôt, násobiaci príslušným koeficientom a udávajúci výslednú bodovú hodnotu trofeje v exceli na diskete si možno objednať na Ústredí SPZ, Štefánikova 10, Bratislava alebo na tel. č. 02/ Cena programu je 500 Sk + poštovné, pričom členom SPZ bude predávaný v cene 200 Sk + poštovné. Rozhodla Herova chovnosť Deň pred medzinárodnými špeciálnymi farbiarskymi skúškami jazvečíkov sa stretol rozhodcovský zbor v zložení: hlavný rozhodca Ing. Š. Štefík a rozhodcovia P. Psotný, F. Hauerland a Ing. B. Molnár a po pripravení pomôcok odišli do Kostolian pod Tribečom založiť potrebný počet stôp. Napriek tomu, že stopy už boli vyznačené, nemali ľahkú úlohu, veď jedna stopa je dlhá až m. Na stopy bolo treba naniesť do 0,5 l krvi, označiť stopu odtlačkami ratíc srnčej zveri a rozmiestniť po nej 5 úlomkov kostí spolu s označenými markermi (drievkami). Na každý zlom sa dávala aj srsť zo srnčej zveri. Pri kladení stôp, ako aj pri ďalšom priebehu skúšok výrazne pomáhal aj Ing. I. Fazekaš. Po návrate rozhodcov sa prezentovalo 5 vodičov traja zo SR a dvaja z ČR so svojimi psami (jeden vodič z ČR sa nedostavil). Po večeri do neskorých nočných hodín prebiehala diskusia, ako najlepšie zvládnuť úskalia budúceho dňa. Slávnostné otvorenie skúšok sa uskutočnilo v sobotu ráno 23. októbra. Hlavný rozhodca oboznámil vodičov s celým priebehom skúšok. Prvou disciplínou bola skúška hlasitosti na čerstvej zajačej stope. Skúšalo sa v revíroch PZ Cer Kolíňany a PZ Podhradie Gýmeš Žirany Jelenec. Aj keď sa spočiatku zdalo, že bude málo zajacov, nakoniec sa podarilo všetkých psíkov úspešne odskúšať. Preukázali dobrú hlasitosť a získali hodnotenie 4 s výnimkou Alisse Würtenberg Martina Zachara, ktorá dostala hodnotenie 3. Peggy od Černých rytířů Ing. Juraja Čapeka našla poranenú srnčiu zver a bolo ju treba čakať. Ostatní sa premiestnili do Kostolian pod Tribečom, kde sa vďaka Jozefovi Krchnavému uskutočnili ostatné disciplíny. Žrebovali sa jednotlivé stopové dráhy a pred nasadením na stopu sa odskúšavala posliedka. Ako prvý nastupoval M. Zachar so svojou sučkou, ktorá však prejavila tvrdohlavosť a odmietla nasledovať svojho pána na posliedke. Nasledovalo hľadanie nástrelu vo štvorci 50x50 m. Vodič a sučka túto úlohu zvládli veľmi dobre a tak prvý súťažiaci už pracoval na stope. Ostatných v tom čase odskúšavali z odloženia a vodenia na remeni. Tieto disciplíny zvládli všetci bez problémov. Na druhú stopu nastupoval Ing. Vajanský s Lesanom od Baďuru. Posliedku zvládol za 3, nástrel našiel tiež rýchlo a išiel na stopu. Medzitým sa však po hodine vrátil M. Zachar na nástrel, čo neveštilo nič Duričské skúšky dobré. Nakoniec obaja našli len jeden marker a súťaž ukončili. Na tretiu stopu nastupoval Hero z Jarohněvic s vodičom Bábikom (na snímke). Na posliedke tiež chytil 3 pre poodídenie z odloženia, úspešne zvládol nájdenie nástrelu a stopovú dráhu za 30 minút so 4 markermi. S takýmto výsledkom sa zdal byť istým víťazom skúšok, dvaja účastníci však ešte mali najťažšie disciplíny pred sebou. Veľmi dobre začal Ing. Dobšinský s Gajou z Poiplia, keď v priebehu 28 sekúnd našli nástrel. Sučka sa však pol hodiny nedokázala nasadiť na stopu, ale potom ju úspešne vypracovala s 3 nájdenými markermi. Posledný nastupoval Ing. Čapek so svojou sučkou. Po úspešnej posliedke a nájdení nástrelu vypracovala stopu v najkratšom čase, ale len s tromi markermi. Po odskúšaní sliedenia a pokoja po výstrele sa mohlo začať s vyhodnocovaním výsledkov. Dvaja vodiči, Ing. Čapek a F. Bábik, skončili s rovnakým počtom 207 bodov v I. cene. Rozhodla chovnosť Hera z Jarohněvic, ktorý tak získal titul CACIT a CACT. Na treťom mieste skončila Gaja z Poiplia s Ing. Dobšinským v I. cene so 179 bodmi. Opäť sa ukázalo, že jazvečík je schopný po náležitom výcviku dohľadať zver aj po tých najťažších stopách. Treba sa poďakovať všetkým usporiadateľom za dobre zorganizované skúšky. Dúfam, že ich výsledky povzbudia aj ostatných vodičov k tomu, aby sa intenzívnejšie venovali výcviku svojich miláčikov aj na stopové dráhy. Ing. BALTAZÁR MOLNÁR, výcvikár klubu PZ Žaludnica Hlohovec usporiadalo v dňoch v spolupráci s RgO SPZ Trnava a obecným úradom Tepličky duričské skúšky. V krátkom čase vybudovali diviačí oplôtok v obci Tepličky a zabezpečili všetky potrebné podmienky na úspešný priebeh týchto skúšok. Odmenou za vynaložené úsilie bolo získanie poľovnej upotrebiteľnosti ich štvornohých zverencov a poďakovanie účastníkov za príkladné zabezpečenie a úspešný priebeh skúšok. Na skúškach sa zúčastnilo desať psíkov, z ktorých tri obstáli v 1. cene, päť v 2. cene a dva v 3. cene. MILAN ŠUCHA, predseda PZ Žaludnica Hlohovec Riaditeľ skúšok Milan Valenta odovzdáva víťaznú trofej vodičovi Miroslavovi Rigovi, ktorý viedol jazvečíka hrubosrstého Duvadírto Samu. 12

13 Svetový šampionát stavačov: Po prvý raz na Slovensku Najväčšiu kynologickú udalosť svojho druhu priviezol začiatkom októbra na Slovensko z poverenia SPZ Športový klub stavačov. Po španielskom Tolede, kde sa Majstrovstvá sveta stavačov v love a Majstrovstvá sveta svätého Huberta lovcov so stavačmi konali vlani, prišiel na rad Senec a revíry v Bernolákove, Ivanke pri Dunaji a Nedede. Na otvárací ceremoniál pri Slnečných jazerách pricestovali vodiči z 15 krajín s takmer 200 psami. Boli medzi nimi početné výpravy zo Španielska, Francúzska, Talianska i Rakúska, a vlastne každá zahraničná výprava priviezla zo svojej vlasti to najlepšie. Slovensko postavilo na šampionát prvý raz kompletnú výpravu. Kandidáti prešli domácim kvalifikačným sitom. Menný zoznam slovenských reprezentantov nakoniec zaváňal monarchiou Otto Banás, Oto Banás mladší, Ladislav Balogh, Zoltán Nagy, Jana Knappová, Silvia Volkovičová, Elfriede Tobisch, Peter Ňukovič, Ing. Veronika Poláčková, Juliana Ptáčková, I. Polášová a R. Paulovič. V medzinárodnej porote šampionátu pôsobili dvaja Slováci Marián Novák a Ing. Jozef Jursa, CSc. Druhý z nich je na snímke s chorvátskym a dánskym kolegom. Výkony niektorých psov hodnotila početnejšia korona, než na akú sme na Slovensku zvyknutí, a to aj výkrikmi bravo!. Na slovenské pomery nadštandardný počet účastníkov posudzovala medzinárodná porota. Hneď prvý deň na poli sa ukázalo, že hodnotila prísnejšie, než sme u nás zvyknutí. Väčšina slovenských psov vypadla. V kategórii anglických stavačov bodovali dvaja naši zástupcovia, no jeden neabsolvoval prinášanie pernatej zveri v poli a druhý nezvládol prácu na vode. Ďalšie súťažné dni boli pre slovenské farby šťastnejšie. Pritom súťaže majstrovstiev sveta stavačov v love a sv. Huberta lovcov so stavačmi sú skôr doménou západnej Európy. Slováci, zžití s trochu inými kritériami, naberali predovšetkým skúsenosti a domáce prostredie im dodávalo vietor do plachiet. Nie sú to moje prvé medzinárodné preteky, bola som aj v zahraničí, ale na Slovensku bola srdečnejšia atmosféra a pocit zázemia a podpory dodával človeku väčšiu istotu, hodnotila Veronika Poláčková. Šampionát poskytol v prvom rade rozhľad a bližší kontakt s pravidlami, podľa ktorých sa postupuje v rámci FCI. Každými pretekmi sa získavajú nové skúsenosti, veľa priateľov zo zahraničia a nové kontakty, ktoré sa v budúcnosti dajú využiť, hodnotila svoje účinkovanie kynologička, ktorá sa netajila spokojnosťou so svojím psom. Podľa nej na to, aby sme sa zaradili k absolútnej svetovej špičke, nám chýbajú väčšie skúsenosti a adekvátne postavenie slovenskej poľovníckej kynológie: V rámci diplomacie je to podobný problém, ako mal Martikán pri obhajobe svojej zlatej medaily na olympiáde. Peter Ňukovič zhrnul prínos štartu na majstrovstvách sveta do troch bodov: Po prvé: videl som veľmi dobrú prácu psov. To bol naozaj zážitok, ako niektoré psy bežali... Po druhé: už to, že štartujem na MS, pokladám za veľký úspech. Po tretie: nebol som si istý našimi kvalitami v porovnaní so zahraničím. A pritom moja sučka behá ak nie ako špičkové psy, tak určite ako nadpriemer. Na budúci šampionát do Dánska sa však nechystá: Keby som prešiel dvetisíc kilometrov, zaplatil si ubytovanie a potom na vode vypadol, asi by som sa na to pozeral trošku inak, pragmaticky konštatoval. Dobre zazverené poľovné revíry Diana Bernolákovo a Bažant Ivanka pri Dunaji urobili svoje a zo 100 psov, štartujúcich na Majstrovstvách sveta stavačov v love, uspela štvrtina. V západnej Európe po desiatich minútach hľadania v revíri nájde pes jeden pár pernatej zveri, kým u nás mal v priebehu pätnástich minút tri, štyri, ba niekedy aj päť možností. Čím viac možností kontaktu so zverou, tým väčšia možnosť urobiť chybu, ale aj možnosti uspieť, konštatoval zástupca organizátorov. Anglické a kontinentálne stavače sa hodnotili zvlášť. So športovejšími angličanmi sa najviac darilo Španielom, na druhom mieste prekvapilo Česko a tretí boli Taliani. Kontinentálne stavače ovládli Maďari, stíhaní Španielmi, Portugalcami a Talianmi. Zo Slovákov bodoval Rugo Tišňov na Moravě, ktorý neutajil svoju vrodenú vlastnosť vyhľadávať zver a s vodičom Otto Banásom si vybojovali 9. miesto medzi kontinentálnymi stavačmi. Za majstrovstvami sveta svätého Huberta lovcov so stavačmi sa kolóny áut súťažiacich vydali do bohatého revíru PZ Drop v Nedede. Hubertove preteky, v ktorých sa hodnotí nie pes, ale poľovník, u nás príliš nepoznáme. My poľujeme len spoločne, nie sólo na malú zver, hoci v zahraničí je to bežný druh poľovačky. Ide o to, či má človek šťastie a narazí na zver, vysvetľoval šéf organizácie Ladislav Balogh. Úspech vodiča závisí od úrovne spolupráce so psom pri love. Rozhodcovia pritom posudzujú i dodržiavanie tradície. Prihliada sa na to, ako vodič vystupuje, čo má oblečené, ako si ctí tradície. Každú krajinu reprezentujú dvaja muži a dve ženy, ktorí sa hodnotia zvlášť. Slováci postavili do prestížneho súboja Zoltána Nagya, Ladislava Balogha, Veroniku Poláčkovú a Julianu Ptáčkovú. Súťažiaci dostal štyri náboje, s ktorými mohol počas pretekov uloviť len dva jedince zveri. Za každú chybu sa odratúvali body. Keď napríklad talianska reprezentantka ulovila jedného bažanta, ale neskôr vystavil pes ďalšie dva, ktoré zložila dvojstrelom, korona obdivne tlieskala netušiac, že Talianka práve vypadla zo súťaže. Svätého Huberta nakoniec ukoristil Dán Paul Valdemar Nielsen so psom Pun s Mira a elegantná mladá Francúzka Jennifer Bazus s pointrom Orphie de la passée Rances. Zo Slovákov 15. miesto obsadil Ladislav Balogh s Dixom zo Splavu z Hosté a 23. skončil Zoltán Nagy s Boltou Oroslavski Zvirek. Lepšie sa však viedlo dámam: Ing. Veronika Poláčková s Krisom-Wonderstar von der Igalfy-Igaly a Juliana Ptáčková s Orkanom von Bärental obsadili pekné 9. a 10. miesto. V kategórii sliedičov (len plemená španielov ) zvíťazil Holanďan G. Visscher s anglickým špringeršpanielom Lord Lesley. Národnými kráľmi svätého Huberta sa nakoniec stali Španieli pred Dánmi a Talianmi. V kategórii žien opäť dominovalo Španielsko, za ktorými bodovalo Nemecko a Francúzsko. Medzi málo obsadenými plemenami španielov uspeli Holanďania, Taliani a Francúzi. Všetci odchádzali veľmi spokojní s výberom miesta, zazverením aj porastom, usmieval sa po skončení súťaže L. Balogh. Mesiac pred začiatkom šampionátov si lokalitu na Slovensku prišlo obzrieť vedenie svetovej organizácie. Slová prezidenta Svetového organizačného výboru Majstrovstiev sveta stavačov pri FCI a súčasne aj nemeckého Deutscher Pointer Clubu Luca Bortoliho spokojnosť vedenia len potvrdzovali: Treba sa slovenskému národu poďakovať za to, že dal k dispozícii úžasné poľovné revíry na najväčšiu manifestáciu kynológie majstrovstvá sveta. Organizátori boli veľmi ústretoví a milí, vydali zo seba to najlepšie, čo mohli. KRISTÍNA DUGOVIČOVÁ Snímky autorka 13

14 Overovacie značky strelných zbraní a streliva SR 1. Kusové overenie signálnych, poplašných a narkotizačných zbraní a ostatných expanzných prístrojov 2. Kusové overenie všetkých druhov zbraní nabíjaných zozadu, určených na použitie streliva s bezdymovým prachom 3. Kusové overenie zbraní určených na použitie čierneho prachu, nabíjaných spredu 4. Kusové overenie brokovníc vyššia skúška 5. Homologizácia zbraní a expanzných prístrojov 6. Kontrola streliva Overovanie strelných Ing. PAVOL ŠAREK Vznik a vývoj ručných palných zbraní v druhej polovici 14. storočia bol spojený s vynálezom čierneho prachu, ktorý sa používal ako jediná strelivina až do 80. rokov 19. storočia, do objavenia bezdymového prachu. Už prví výrobcovia palných zbraní vedeli, že pri výstrele vzniká v hlavni vysoký tlak plynov, a pri použití nadmernej dávky prachu a nedostatočnej pevnosti hlavne dochádza k jej deštrukcii a k ohrozeniu strelca. Preto poctiví výrobcovia v podstate od počiatku výroby preverovali pevnosť hlavní zvýšenou dávkou prachu Kontrola streliviny 8. Kusové overenie brokovníc oceľové broky 9. Identifikačná značka skúšobne strelných zbraní a streliva Lieskovec Overovacie značky strelných zbraní a streliva ČR 1. Kusové overenie signálnych, metných, narkotizačných zbraní a expanzných zbraní a prístrojov 2. Typová kontrola streliva do plynových zbraní 3. Kusové overenie strelných zbraní určených výhradne na použitie čierneho prachu 4. Kusové overenie strelných zbraní nabíjaných zozadu, s hladkým vývrtom, na použitie bezdymového prachu 5. Kusové overenie brokovníc vyššia skúška 6. Kusové overenie brokovníc oceľové broky 7. Identifikačná značka Českej skúšobne strelných zbraní a streliva v Prahe 8. Nové kusové overenie všetkých typov strelných zbraní 9. Kusové overenie strelných zbraní nabíjaných zozadu, s drážkovaným vývrtom, na použitie bezdymového prachu 10. Homologizácia expanzných zbraní a expanzných prístrojov 11. Typová kontrola streliva 12. Typová kontrola streliviny Keďže overovanie pevnosti hlavní záviselo len od poctivosti výrobcu, vznik nehôd a ochrana pred nepoctivými výrobcami prispeli k tomu, že v niektorých mestách s rozvinutou puškárskou výrobou začali vznikať v 16. a 17. storočí prvé skúšobne zbraní (napr. v nemeckom Essene v r a v r v Londýne). Neskôr skúšobníctvo prešlo do kompetencie panovníkov a v 19. storočí sa stalo štátnou záležitosťou, začínajú vznikať štátne skúšobne zbraní. Bolo bežnou praxou, že si jednotlivé štáty vzájomne uznávali svoje štátne skúšobné značky, aj keď skúšobné metodiky boli v jednotlivých krajinách rôzne. Problémy nastali až na prelome 19. a 20. storočia so zavedením bezdymového prachu. Postupne vznikali rôzne druhy prachov s rôznym výkonom. Rozdielne metódy, prístroje a skúšobné náboje na meranie tlaku prachových plynov, používané pri overovaní zbraní a streliva viedli k odlišným výsledkom pri ich posudzovaní. Vznikali komplikácie medzi jednotlivými štátmi pri vzájomnom obchodovaní so zbraňami, dochádzalo k sporom medzi skúšobňami a zákazníkmi, výrobcami zbraní, streliva a prachu. Na vyriešenie týchto ťažkostí vznikla z podnetu belgickej vlády medzinárodná dohoda (Brusel 1914) podpísaná Belgickom, Nemeckom, Francúzskom a Talianskom, v ktorej prijali pravidlá na vzájomné uznávanie úradných skúšobných značiek palných zbraní. Dohoda dostala podľa miesta podpisu názov Bruselská dohoda a jej výkonným orgánom je Stála medzinárodná komisia pre skúšanie ručných palných zbraní (CIP), ktorú tvoria zástupcovia jednotlivých členských štátov. Jej úlohou je zjednocovanie prístrojov na meranie tlaku prachových plynov, normalizácia nábojov a nábojových komôr a zdokonaľovanie skúšobných metód v súlade s rozvojom techniky. V súčasnosti sú členmi CIP Belgicko, Francúzsko, Spolková republika Nemecko, Taliansko, Česká republika, Rakúsko, Chile, Fínsko, Španielsko, Maďarsko, Veľká Británia, Rusko a Slovensko. (Československo bolo členom CIP od r. 1965, po rozpade ČSFR sa nástupníckym štátom stala ČR, SR sa stala členom CIP až v r ) Uvedené štáty si vzájomne uznávajú skúšobné značky, čo umožňuje dovoz zbraní z členských štátov bez ich preskúšania. U nás overovanie strelných zbraní a streliva vykonáva skúšobňa Lieskovec. K jej najdôležitejšej činnosti patrí overovanie zbraní a streliva domácej výroby, prípadne dovezených zbraní a streliva z nečlenských krajín CIP a nové kusové overenie strelných zbraní. Pre našich poľovníkov je najdôležitejšie vedieť, že podľa nového zákona o zbraniach a strelive platného od sa musia predkladať na nové overenie také zbrane, u ktorých od posledného overenia uplynula lehota 10 rokov pri krátkej guľovej zbrani, 15 rokov pri dlhej brokovej zbrani a 20 rokov pri dlhej guľovej zbrani (ak policajný útvar pri kontrole zistí uplynutie danej lehoty, vyzve držiteľa zbrane, aby ju predložil na overenie a držiteľ zbrane je povinný do 60 dní od výzvy predložiť zbraň na overenie v skúšobni). Pri novom kusovom overení sa vykonáva, s prihliadnutím na opotrebenie neznižujúce bezpečnosť zbrane, nasledujúca činnosť: a) prehliadka pred skúšobnou streľbou, b) skúšobná streľba, c) prehliadka po skúšobnej streľbe. Predložená zbraň pri prehliadke nesmie vykazovať: stopy korózie; nesmie mať poškodenú pažbu; hlaveň nesmie byť ohnutá, mať náznaky vydutia a iných deformácií; guľová hlaveň nesmie mať príliš zväčšený alebo tesný vývrt; neprípustné sú praskliny, vytrúseniny a dodatočne zvarované miesta na hlavných častiach zbrane; háky, hlavne a lišty nesmú byť nesprávne spájkované; zbraň nesmie mať vady spôsobené mechanickými a tepelnými výrobnými operáciami, ktoré môžu nepriaznivo pôsobiť na jej pevnosť a funkciu; rozmery a materiál uzáveru musia zodpovedať účelu zbrane. Dôležité rozmery strelnej zbrane z hľadiska bezpečnosti (uzamykacia vôľa a hrúbka stien hlavní) musia zodpovedať hodnotám, ktoré stanovuje CIP. Neprípustné je vyhotovenie vložkovanej nábojovej komory brokovej hlavne, zhotovenie nesamonosných vložiek nábojovej komory guľovej hlavne alebo nesamonosných vložných hlavní. Takisto sú neprípustné aj prestavby zbrane bez dostatočnej rezervy v pevnosti hlavne a uzáveru, pri ktorých nový kaliber namáha uzáver väčšou spätnou silou ako pôvodný kaliber alebo namáha hlaveň vyšším tlakom. Po prehliadke zbrane, ak vyhovela, sa vykoná skúšobná streľba. Skúšobná streľba sa vykonáva skúšobnými nábojmi, ktoré svojím vyhotovením, tlakmi, prípadne energiami strely zodpovedajú rozhodnutiam CIP. Zbrane s brokovými hlavňami nabíjané zozadu s dĺžkou nábojovej komory menšou ako 73 mm sa skúšajú dvoma výstrelmi z každej hlavne skúšobnými nábojmi s olovenými brokmi alebo tromi nábojmi s oceľovými brokmi. Na overenie opakovacej alebo samonabíjacej funkcie strelnej zbrane sa vystrelí z každej hlavne najmenej jeden náboj určený na trh. Brokové hlavne, ktorých dĺžka nábojovej komory je väčšia ako 73 mm sa overujú vyššou skúškou skúšobné náboje dosahujú tlak 137 MPa vo vzdialenosti 17 mm od čela uzáveru a 50 MPa vo vzdialenosti 162 mm od čela uzáveru. Predpísané tlaky stredná hodnota maximálneho tlaku sa zisťujú piezoelektrickými snímačmi. Predpísané tlaky pre vyššiu skúšku sú jednotné pre všetky brokové kalibre. Vyššia skúška sa používa aj vtedy, ak sa majú v skúšanej zbrani použiť náboje určené na trh, ktoré majú vyšší tlak (viac ako 74 MPa pri kalibri 14 a väčšom, 78

15 zbraní MPa pri kalibri 16 a 83 MPa pri kalibri 20 a menšom). Zbrane s guľovými hlavňami nabíjané zozadu sa skúšajú skúšobnými nábojmi, ktoré vyvíjajú tlak najmenej o 30 % vyšší, ako je prípustná stredná hodnota maximálneho tlaku náboja určeného na trh pre daný kaliber. Dlhé zbrane s prevádzkovým tlakom 180 MPa a viac sa preverujú vystrelením dvoch skúšobných nábojov a zbrane s prevádzkovým tlakom menším ako 180 MPa sa preverujú jedným skúšobným nábojom vystreleným z každej hlavne. Overenie opakovacej alebo samonabíjacej funkcie sa vykoná vystrelením najmenej jedného náboja určeného na trh z každej nábojovej komory. (Pri pištoliach sa každá hlaveň overuje dvoma skúšobnými nábojmi a pri revolveroch sa každá nábojová komora preverí jedným skúšobným nábojom.) Zbrane nesmú mať pri streľbe nesprávnu funkciu uzáverového, spúšťového, bicieho poistného, výstražného, zásobovacieho a vyťahovacieho alebo vyhadzovacieho mechanizmu. Neprípustný je nízky odpor spúšte, mimo zbraní s napináčikom a tiež nedostatočné držanie kohúta, kladivka alebo iného bicieho prvku v jeho záchyte. Po skúšobnej streľbe sa prehliadkou overí stav zbrane, či vykazuje nejakú vadu alebo pri skúške vyhovela. Za vadné sa považujú tie zbrane, ktoré skúšobná streľba viditeľne poškodila alebo majú niektorú z nasledujúcich vád: nežiaduci výstrel pri nabíjaní, zlyhanie odpaľovania, prerazenie zápalky náboja vinou zbrane, ťažké vytiahnutie nábojnice z nábojovej komory, akákoľvek deformácia hlavne a nábojovej komory, trhliny hlavne a nábojovej komory (vnútorné alebo vonkajšie) poškodenie alebo deformácia dôležitých častí uzáveru, porušenie spojenia hákov a líšt, vadná alebo nespoľahlivá funkcia zbrane, zväčšenie uzamykacej vôle nad dovolenú hranicu. Zbraň, ktorá vyhovela pri novom kusovom overení, označí skúšobňa príslušnou kusovou overovacou značkou a dvojčíslom roku, kedy bolo overenie vykonané. Overovacia značka sa vyráža na každú hlaveň, lôžko, rám a dôležitú časť uzáveru. Na zbrane s viacerými hlavňami sa overovacie značky vyrážajú na každú hlaveň len v prípade, že tým nemôže dôjsť k zníženiu bezpečnosti zbrane. Vadnú zbraň skúšobňa označí identifikačnou značkou skúšobne, prerazí poslednú platnú značku písmenom X a vráti zbraň majiteľovi. V prípade, že má strelná zbraň s viacerými hlavňami neopraviteľnú vadu na niektorej z hlavní, skúšobňa navrhne majiteľovi zbrane znehodnotenie vadnej hlavne, aby sa z nej nedalo strieľať. Ak majiteľ zbrane nesúhlasí s týmto návrhom, skúšobňa odmietne strelnú zbraň označiť. Po overení zbrane skúšobňa vyhotoví protokol o novom kusovom overení zbrane, ktorý obsahuje identifikačné údaje o majiteľovi, o zbrani, použité skúšobné metódy, výsledky kontroly a skúšobnej streľby a údaj o označení zbrane overovacou značkou alebo údaj o označení vadnej zbrane, ktorá sa nesmie použiť na streľbu. Majiteľ zbrane odovzdá protokol príslušnému policajnému útvaru. Správna a pravidelná údržba strelnej zbrane sa jej majiteľovi vráti v podobe bezproblémového nového kusového overenia zbrane a presnej aj bezpečnej streľby. Za a proti Protiústavnosť paragrafu 38 Obraciam sa na vás s prosbou o podporu pri vytvorení podmienok na zrušenie ustanovenia 38 ods. 1 zákona o strelných zbraniach a strelive, ktorým je upravené overovanie zbraní. Pre menej zainteresovaných uvádzam, že toto ustanovenie stanovuje pre držiteľov strelných zbraní povinnosť na výzvu polície zaslať na nové kusové overenie zbraň autorizovanej osobe. Pri krátkych zbraniach (pištole a revolvery) po 10 rokoch od posledného overenia, pre dlhé brokové zbrane po 15 rokoch a pre dlhé guľové kombinované po 20 rokoch. Nezmyselnosť tohto ustanovenia vidím v tom, že každý držiteľ alebo majiteľ strelnej zbrane vie, ako má s takouto zbraňou zaobchádzať, starať sa o ňu a ošetrovať ju. Vie, že má mať zbraň v takom stave, aby nebola pre neho a jeho okolie nebezpečná a používať do nej len výrobcom predpísané náboje. V súčasnej úprave je stanovená platnosť zbrojného preukazu na 10 rokov. Pri predlžovaní jeho platnosti musí držiteľ zbrane predkladať ku kontrole aj ním držanú zbraň. Na oddeleniach správnej služby pracujú prevažne policajti dostatočne fundovaní na to, aby posúdili, či daná zbraň je, alebo nie je spôsobilá na bezpečné zaobchádzanie, či nepotrebuje opravu, výmenu niektorej jej hlavnej časti, alebo pre nesprávne zaobchádzanie je zbraň už pri vzhľadovom posúdení súca na vyradenie. V takom prípade by bolo namieste poslať zbraň na náklady jej držiteľa do štátnej skúšobne na tlakovú skúšku. Protiústavnosť 38 ods. 1 vidím v tom, že hoci náš štát Ústavou SR garantuje nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva, prijatím tohto ustanovenia ho úplne bezprecedentným spôsobom poškodzuje a ničí. Pri kusovom overovaní sa totiž z každej overovanej zbrane strieľa tzv. skúšobným (tormentačným) strelivom. Toto strelivo je o tretinu silnejšie ako komerčné strelivo a pri jeho používaní dôjde vo väčšine prípadov k roztiahnutiu hlavní, najmä pri guľobrokových zbraniach, vydúvaniu nábojových komôr a poškodzovaniu uzáverov a uzamykacích systémov zbraní. Aj osobe nezainteresovanej do tejto problematiky musí byť jasné, že žiadna zbraň nie je konštruovaná tak, aby sa z nej pravidelne i po desiatich rokoch strieľalo predimenzovaným strelivom. Práve po Nevydržia iba nekvalitné Vážený čitateľ, dovolím si nesúhlasiť s vaším podnetom na zrušenie ustanovenia 38 ods. 1 zákona o strelných zbraniach a strelive. Dôvody, ktoré uvádzate (že skúšobná streľba pri kusovom alebo novom kusovom overení poškodzuje kvalitné strelné zbrane) sa nezakladá na pravde. Mám osobné skúsenosti so skúšobňou v Lieskovci a nemôžem tvrdiť, že by sa mi preverované zbrane vrátili poškodené. Podľa môjho názoru každá nová zbraň vyrobená z kvalitného materiálu a pri dodržaní technologických postupov výroby, ale aj bežne používaná a vhodne ošetrovaná zbraň, ak je v dobrom technickom stave, musí vydržať streľbu skúšobnými nábojmi. Samozrejme, inak je to v prípade nekvalitných, zanedbaných alebo opotrebovaných zbraní tie zvyčajne nevydržia skúšobnú streľbu. O pravidelnom strieľaní skúšobnými nábojmi sa nedá hovoriť: krátke zbrane 2 (pištole) alebo 6 (prípadne 5, 7 alebo 9 podľa počtu komôr revolverov) skúšobných nábojov za 10 rokov a dlhé zbrane 2 skúšobné náboje na každú vykonaní takejto tlakovej skúšky môže na zbrani vzniknúť viditeľné poškodenie. V horšom prípade môže mať však poškodenie skrytú formu a majiteľ zbrane o jeho vzniku vôbec nemusí vedieť, hoci takto poškodená zbraň sa preňho stáva smrteľne nebezpečná! Uvediem príklad: vlastním krátku guľovú zbraň, napr. revolver kalibru 38 Speciál. Skúšobné tormentačné strelivo je o tretinu sily výkonnejšie. Možno to prirovnať k tomu, že do zbrane spomenutého kalibru vložím náboj 38 + P (je to náboj so zvýšeným výkonom). Ak bude táto zbraň každých desať rokov predkladaná skúšobni na overenie, bude následkom používania uvedeného skúšobného streliva trvale poškodená. Som zamestnancom istej nemenovanej firmy, dovážajúcej značkové zbrane z USA. Kedže USA nie sú členmi CIP-u, uvedené zbrane nepodliehajú vyhláseniu o zhode a musia byť overené. Zo skúšobne sa tieto značkové zbrane vracajú poškodené: z revolverov sa nedajú vybrať tormentačné skúšobné nábojnice, poloautomatické pušky majú poškodené uzávery, gravírovanie na drahých zbraniach je poškodené škrabancami. Pritom spomínané zbrane majú niekedy hodnotu aj vyše stotisíc korún. Myslím si, že ustanovenie 38 je doslova živnou pôdou pre korupciu. Ak totiž majiteľ zbrane nechce, aby bola podrobená tortúre overenia, musí zákonite nejakou formou podplatiť príslušníka policajného útvaru správnej služby na úseku zbraní, alebo pracovníka príslušnej skúšobne zbraní. Osobne patrím medzi tých držiteľov zbraní, ktorí by ju riziku overenia nevystavili, hoci som zároveň kategoricky proti podplácaniu štátnych úradníkov. Pri vykonávaní kusového overenia zbraní súčasným spôsobom nejde podľa môjho názoru o nič iné, len o nevhodnú zárobkovú činnosť príslušnej skúšobne zbraní. V predpisoch je totiž ustanovenie: Pri prehliadke pred skúšobnou streľbou odmietne autorizovaná osoba strelnú zbraň, ktorá nespĺňa technické požiadavky. Z uvedeného je teda jasné, že príslušný skúšobný ústav podrobuje skúškam len tie zbrane, ktoré sú bezchybné sú teda v úplnom poriadku. Prečo ich teda treba skúšať? M. M., Košice (krátené) hlaveň za 15 rokov (brokové zbrane) alebo 20 rokov (guľovnice), to nie je veľa. Okrem toho v pevnosti hlavných častí zbraní je dostatočná rezerva, aby pri dobrom technickom stave zniesli tlak skúšobných nábojov, pretože aj pri nábojoch daného kalibru, určených na trh sa môže v prípade jednotlivých kusov výrobnej série vyskytnúť vyšší tlak (maximálne o 15 %) ako je prípustný P max (stredná hodnota maximálneho tlaku). V neposlednom rade, a tým som mal vlastne začať, je skúšanie strelných zbraní pri kusovom overovaní ochranou zdravia a majetku zákazníka, aby si nekúpil drahú a pritom nespoľahlivú, ba v horšom prípade preňho samého nebezpečnú zbraň. Nové kusové overenie zbrane chráni zdravie jej majiteľa a jeho okolia. Samotná prehliadka zbrane nikdy nemôže stačiť na posúdenie jej spoľahlivosti, tú môže odhaliť len skúšobná streľba. Jediné, čo by sa azda dalo skúšobni zbraní a streliva vyčítať je fakt, že je trochu od ruky (mimo hlavnej trasy, s minimom spojov) a ceny za poskytované služby mohli by byť aspoň o trochu nižšie! lk 15

16 Z LESOV, POLÍ A LÚK Napináčik Práve som upravoval koncept príspevku o zimnej ochrane vtáctva do nedeľnej prílohy jedného denníka, keď mi manželka povedala, že mám telefonát zo Zvolena. Nebol som veľmi nadšený, pretože bolo obdobie Vianoc a chcel som mať pokoj. Tu je Fero, ozval sa zo slúchadla hlas môjho bývalého žiaka a diplomanta, vtedy už inžiniera a profesora, dobrého praktika vo farmovom chove bažantov. Nevyrazíme si na dva-tri dni niekam do terénu? Do Silvestra zostávali tri pracovné dni, ktoré som mienil v rámci dovolenky využiť na pobyt v peknom lesnom prostredí, ako to robievam už niekoľko rokov, preto som okamžite súhlasil. Dohodli sme sa na návšteve známeho polesia v LZ Topoľčany. Takmer šesťdesiatkilometrová cesta autom nám ubehla v družnom rozhovore o bežných problémoch a poľovníckych zážitkoch. V Nemečkách sme sa u pani horárky zastavili po kľúč od poľovníckej chatky na Turkovej, kde sme zakrátko povy- kladali našu výzbroj, výstroj a poživeň na plánované dva dni pobytu. Po rozkúrení piecky a malom občerstvení sme sa vybrali k blízkemu krmovisku diviačej zveri, kde obvykle personál zakladal rozličné zvyšky z Hydinárskych závodov v Cíferi a niekedy aj kadáver napríklad z koňa, ktorý doslúžil. Okolo krmoviska bolo veľa líščích stôp avduchu sme sa tešili na celonočnú postriežku. Počasie bolo priam ideálne a navyše bol aj mesačný spln. Vrátili sme sa do chatky na krátky oddych, no náš scenár sa odrazu začal odvíjať celkom inak. Chlapci, nehanbíte sa cez Ilustračná snímka Jozef Ferenec deň vyspávať? prebral nás z driemot hlas dlhoročného priateľa, horára Ernesta. Čudovali sme sa, prečo má so sebou aj farbiara. Vedeli sme, že doma má verného kopova Pukina a dvoch velšteriérov vynikajúcich diviačiarov. Ako vzápätí vysvitlo, Ernest nás potreboval ako asistentov pri dohľadávke jeleňa, ktorý prešiel z blízkeho šišovského revíru do štátneho. Nebolo nás treba dlho prehovárať, o pár minút sme boli pripravení vyraziť. Stopová dráha sa začínala od lesného potoka Chocina a viedla pre nás neznámym smerom. V duchu som premýšľal, ako dlho potrvá dohľadávka jeleňa s vysokým priestrelom zadnej nohy. Dávnejšie som totiž podobnú dohľadávku absolvoval po trase dlhej vyše desať kilometrov a odvtedy som z toho mal určité obavy. Tentoraz to však trvalo pomerne krátko. Postupovali sme bokom lúky cez pôvabné breziny, boriny s hustým zápojom a presvetlené dubiny, kde sa stopa jeleňa skrúcala rozličnými smermi a jej sledovanie si vyžadovalo zvýšenú pozornosť. Striedali sme sa pri vedení mladého farbiara, korekcii stopy a označovaní predošlej dráhy zálomkami. Keďže pri chôdzi sme občas zinkasovali dávku prašanu za golier, mali sme, aj kvôli bezpečnosti, zbrane nasmerované dolu hlavňami. Asi po hodine sme konečne natrafili na zaľahnutého mladého osmoráka a odvolali sme psíka, ktorý namiesto hlásenia prejavoval snahu sa s jeleňom pohrať. Zaznela dostrelná rana z horárovej mauzerovky, jeleňa však zrejme nezasiahla. Potom sme mu s Frantom takmer naraz vystrelili na krk a ukončili tak dohľadávku. Neskôr sme však márne pátrali po zásahu z prvého výstrelu. Čo je to tu za kanonáda? vyrušil nás z obhliadky vedúci polesia Paľko, ktorý sa vracal z blízkeho Kulháňa. Keď videl, o čo ide, nariadil horárovi odvoz diviny a odovzdanie trofeje strelcovi. Kým sme jeleňa obriadili, bola už takmer tma. Frantovým Spartakom sme trofej odviezli do Jacoviec, kde býval Jožko, ktorý sa deň predtým poctivo priznal k nevydarenej rane a už ani nedúfal, že svoju prvú trofej ešte niekedy uvidí. Ako televízny opravár bol mimoriadne vyhľadávaný v širokom okolí, lebo teslácke televízory bývali často porúchané aj počas sviatočných 16

17 Z LESOV, POLÍ A LÚK dní. Po dlhom klopaní na domové dvere vyšiel na priedomie Jožkov otec. Jozef išiel niekomu opraviť televízor, oznámil nám ešte skôr, ako sme stihli povedať, kvôli čomu sme prišli. Tak nech si príde zajtra na polesie po jeleniu trofej, oznámil poriadne nahlas horár Ernest. Jeho hlas mal zázračný účinok. V dome sa rozsvietili svetlá a vzápätí vybehol do pyžamy oblečený šťastný strelec po trofej svojho prvého jeleňa. Po návrate do chaty sme sa zhodli v názore, že horárovi Ernestovi dostrelná rana uletela, pričom išlo o vynikajúceho strelca, ktorý mal za sebou vari vyše dvoch stoviek úlovkov raticovej zveri. Žeby chybil? Po dlhých úvahách a rozhovore Box s medveďom Vybrali sa, otec so synom, do Ľubochne ku švagrovi na krátku dovolenku. Otec bol lesníkom v Spišskom Podhradí a syn chodil do základnej školy. Pribalili si aj pušku s nábojmi, akože idú na poľovačku. Ráno sa aj so švagrom vybrali do lesa a vyšli až na kopec. Postupne si rozpovedali poľovnícke príbehy a keďže bolo pekné počasie, porozhliadali sa po okolitých vŕškoch. Asi po dvoch hodinách sa spustili z kopca dolu. Chlapec mal na nohách trampky a keďže sa mu zdalo, že idú pomaly, spýtal sa otca, či môže trochu pobehnúť a dolu na nich počkať. Otec súhlasil a chlapec sa pustil behom dolu kopcom. Prešli asi štyri minúty, keď sa zo smeru, ktorým odbehol, ozval podivný krik. Bol to hlas medveďa zmiešaný s ľudským výkrikom. Čosi ako iá, iú. Keďže, ako som už spomenul, mali so sebou pušky, strhli ich z pliec a rozbehli sa za chlapcom. Našli ho ležať v čučoriedí. Hneď sa ho, samozrejme, spýtali, čo sa prihodilo, ale chlapec nebol schopný dostať Zmestil sa aj diviak Keď som začiatkom decembra minulého roku prekonal srdcový infarkt s týždenným pobytom na jednotke intenzívnej starostlivosti, nemyslel som si, že o tri týždne sa zúčastním na poľovačke, ktorá o priebehu dohľadávky sme upadli do spánku a premeškali aj postriežku na líšky. Na druhý deň nás prišiel pozrieť horár a po dlhom okolkovaní z neho vyliezlo: Chlapi, včera som urobil neodpustiteľnú chybu, prvú v celej mojej poľovníckej praxi. Pri dohľadávke som chodil s napnutým šnelerom (rozumej: napináčikom), čo som zistil až pri dostrelnej rane. Mohlo sa stať veľké nešťastie, stačilo iba zachytiť spúšťou o konárik. Musím sa vám ospravedlniť... Tento príbeh sa stal pred vyše tridsiatimi rokmi. Uvádzam ho ako ponaučenie, že aj majster tesár sa môže utnúť. Ranu, ktorú vystrelíš a slovo, ktoré vyslovíš už nazad nikdy nevezmeš. BRANISLAV SOVIŠ, Nitra zo seba ani slovko. Otec položil pušku na zem a synovi celkom nepedagogicky dve-tri vyťal, aby sa spamätal zo šoku. Keď chlapča konečne vydalo zo seba zvuk, postupne sa dozvedeli prekvapujúce veci. Chlapec bežal dolu chodníkom, keď sa odrazu pred ním objavil medveď idúci tiež dolu kopcom. Bežiace dieťa sa už nedokázalo zastaviť a buchlo doňho vystretými rukami. Medveď zrúkol, dopadol na všetky štyri a už aj zmizol v lese. Vtedy chlapec vydal výkrik iá, iú, ktorý začuli poľovníci. Keď postavili chlapca na nohy, dali sa všetci do behu v obave, že sa medveď vráti presvedčiť sa, čo ho tak vyľakalo, a zaútočí. Takisto sa obávali, či sa chlapcovi ozaj nič nestalo. Keď však vyšli z lesa, spontánne sa všetci rozosmiali a chlapec s nimi. Došlo mu, že si bez následkov zaboxoval s medveďom, čo rozhodne nie je každodenná udalosť. Zopakovať by si ju však nechcel za nič na svete. JÁN KOŇAK, Spišská Nová Ves mala navyše nielen šťastný, ale aj úsmevný koniec. Kamaráti, ktorí vedeli o mojom nešťastí, ma nenechali samého s chorobou, aj keď som ešte nesmel ťahať naplno. Bola teplá noc, sneh sa roz- topil a v blate rozvoniaval zveri kukuričný šrot. Všetci traja sme sa rozsadili na okolité posedy a čakali. Asi po štyroch hodinách konečne vpravo odo mňa zaznel výstrel. Po prvom výstrele sa zvyčajne hovorí: Bude mäso. O chvíľu bolo počuť ďalší. To sa už vraví opatrnejšie: Možno bude mäso. Keby zaznel aj tretí, povedali by sme si, že žiadne mäso nebude. Tretieho výstrelu však nebolo. Asi o pol hodiny sme sa stretli pri úlovku. Išlo o peknú diviačicu, ktorá bola bez potomstva. Čo však s ňou? Autá ďaleko, všade kopa blata. Nevedel som, že k úlovku sa možno dostať aj okľukou po pomerne slušnej ceste. Tak sme diviačicu trepali bo blatistých chodníčkoch až na miesto, kde stálo strelcovo novotou žiariace zlato metalizované vozidielko určené pre mestskú Môj posledný zlatý srnec Opäť prišiel na mňa rad. Vedenie poľovníckeho združenia mi pridelilo právo uloviť srnca. Možno to bola odmena za to, že som v poľovníckom združení v Lúči na Ostrove v okrese Dunajská Streda prežil priam neuveriteľných 54 rokov, alebo to bol darček k mojím 87. narodeninám. V roku 1949 som bol jedným zo zakladajúcich členov tohto PZ a dnes som zostal jediným žijúcim pamätníkom tých dní. Na večnosť už odišli kamaráti Š. Gróf, J. Čerňanský, V. Pobjecký, P. Kír, M. Gajdoš a ďalší. Myslel som na nich, keď som stál po driek v pšenici a čakal na toho môjho posledného srnca. Vyjsť na posed, ktorý postavili mladší kolegovia moji odchovanci a nasledovníci T. Borbély, J. Nagy, Š. Vajas a F. Varga, som si už netrúfol. Zabudli tam totiž namontovať výťah... Bolo skoré ráno, ako sa vraví v pesničke...ranné zore vychádzali nad Komárno. Krásna príroda, neuveriteľná obloha, ničím nerušené ticho a pokoj, aký by potreboval celý svet. Minúty pomaly plynuli. Obilie sa vlnilo ako žlté more. Povievajúci vetrík ma hladkal ako ruka mojej ženy. Poobzeral som sa okolo seba a vidím, ako niečo pohybuje premávku a vonkoncom sa nehodiace na prepravu ulovenej diviačej zveri. Majiteľa to však vôbec nevyviedlo z rovnováhy. Prestrel na zadné sedadlá peknú čistú deku a obaja moji priatelia na ňu spoločnými silami uložili poriadne zablatenú diviačicu. Mne nedovolili pomáhať, iba som im svietil a tu a tam radil. Na moje veľké prekvapenie sme sa do miniautíčka napokon zmestili aj my. Obdivuhodné vozidielko (úmyselne ho nemenujem, aby som nerobil nedovolenú reklamu) bez problémov odviezlo do dediny nielen stokilovú diviačicu, ale aj troch poľovníkov, z ktorých dvaja boli skutočne poriadne chlapiny. Odvtedy sa na autíčka tejto značky pozerám s nesmiernou úctou. JOZEF JEDĽOVSKÝ, Vyšné Hágy klasmi a roztláča porast. So zdvihnutou hlavičkou ide, blíži sa moja prisúdená trofej. Namierim. Mám ju presne na muške, cielim na komoru, prst na spúšti. Vzácne, fantastické chvíle, až mi mráz behá po chrbte. Teraz! Úmyselne však zdvihnem hlaveň. Tresne rana a strela vyletí vysoko nad hlavu môjho posledného zlatého srnca. Rekordným skokom sa odo mňa vzďaľuje. Len si bež, môj zlatý, okrasný kus prírody, užívaj si slobodu s milovanými srnami. Ploď nový život, aby sa aj moji kamaráti mali v čom kochať aspoň toľko desaťročí, ako to osud dožičil mne. Končím s aktívnym poľovníctvom a lúčim sa s Lúčom na Ostrove, s kamarátmi poľovníkmi a ďakujem im za všetko. Predovšetkým však ďakujem manželke, ktorá trpezlivo znášala moje časté odchody do revírov a darovala mi a vychovala päť krásnych detí, medzi nimi aj výborného poľovníka môjho nástupcu syna Branislava. Vďaka nemu mám už aj vnuka poľovníka Braňka juniora. Rodinná sága teda pokračuje. To je moje životné bohatstvo a boží dar. JUDr. MICHAL ĎURDIAK, Bratislava 17

18 Zásoby potravy zvierat RNDr. ĽUBOMÍR BRTEK, CSc. Vytváranie zásob potravy je pri živočíchoch jedným z dôležitých prispôsobení, ktorými sa chránia pred zimou a zhoršenými životnými podmienkami, ale slúži im aj pri zabezpečovaní následných generácií. Pod vytváranie zásob potravy sa teda v ich prípade nepodpísali iba prírodné pomery a ekologické činitele, ale aj ich historický vývoj. Niektorým zvieratám umožňujú prežiť kritické obdobie zimy bez toho, aby museli opustiť úkryty alebo vynaložiť neprimerane vysokú energiu na vyhľadávanie potravy v zamrznutej pôde a pod snehom. Zároveň nimi znižujú aj riziko, že sa v prehľadnejších porastoch zimnej krajiny zbytočne vystavia zrakom predátorov. Vhodným uskladňovaním zásob predchádzajú ich znehodnoteniu. Okrem historického vývoja je v prípade živočíchov vytváranie zásob podmienené aj geografickými a geologickými pomermi. Nie je typické iba pre vývojovo mladšie skupiny, ako sú napr. vtáky a cicavce, ale objavuje sa už pri niektorých druhoch blanokrídleho hmyzu známeho z najstarších druhohorných útvarov triasu spred 25 mil. rokov. Vývojovo starobylé včely a mravce si vytvárajú zásoby potravy dokonca vysoko organizovanou technikou zberu a uskladňovania. Navyše menia kvalitu a podstatu znášaných zásob biochemickými procesmi. Včely menia peľ, nektár, medovicu a ďalšie zložky zberu na energeticky vysokohodnotný med, mravce zasa mladé listy rastlín na energeticky hodnotnejšie fermentované krmivá obohatené podhubím, kvasinkami a ľahšie stráviteľnými cukrami. Pri blanokrídlovcoch, hrčiarkach si zásoby potravy nerobí dospelý hmyz, ale jeho larvy. O svoju budúcu výživu a vývin sa začnú starať hneď po vyliahnutí z vajíčka: larvy požierajú okolo seba pletivá mladých listov alebo pukov. Tým na nich vyprovokujú bujnenie buniek, pripomínajúce rakovinový nádor. Na rozdiel od neho je však tento novotvar presne ohraničený, má zákonité rozmery, podoby a tvary podľa druhu hrčiarky. Najčastejšie sa s takýmto novotvarom stretávame v prírode na šípových ružiach v podobe strapatých chumáčovitých útvarov (robí ich hrčiarka ružová) alebo na dubových listoch v podobe známych dubienok (robí ich hrčiarka listová). Spomínané novotvary majú v živote lariev dvojaký význam. Ich vonkajšie vrstvy s tepelnoizolačnými vlastnosťami chránia larvy pred vyschnutím, rozmarmi počasia a v zime pred vymŕzaním. Vnútorné steny komôrok lariev uprostred novotvaru produkujú a sústavne dopĺňajú larvami vyžierané pletivo obohatené výživnými látkami, škrobom, cukrami, bielkovinami Snímka Vladimír Gálik a koloidmi biogénnych prvkov. Sú to nevyčerpateľné zásoby potravy a larvy ich vytváranie priebežne stimulujú požieraním stien svojej komôrky. ŠPAJZOU MÔŽE BYŤ KRTINEC AJ TŔŇ Pri vývoji mladších stavovcov ako sú vtáky a cicavce sa nestretávame s takými zložitými prípravami za sprievodných histologických procesov a biochemického spracovania zásob potravy. Napriek tomu ani tie ich nie sú menej zaujímavé. Na tvorbu zásob potravy stavovcov mali veľký vplyv geologické zmeny glaciálneho zaľadnenia, ktoré doznievali na severnej pologuli približne pred 11 tis. rokmi. V súčasnosti ich zasa neustále ovplyvňujú geografické pomery a s nimi súvisiaci dlhodobý charakter atmosférických činiteľov. Preto si najväčší počet stavovcov robí zásoby potravy na severnej pologuli. Pod vplyvom surových kontinentálnych zím je na ne v tejto geografickej polohe existenčne odkázaných veľa zvierat. Na južnej pologuli, nachádzajúcej sa naopak pod vplyvom miernejšieho oceánického klimatického režimu, kde v miernom pásme chýba pásmo tajgy a opadavých listnatých lesov s dlhšie trvajúcou snehovou pokrývkou a tuhšími mrazmi, nie sú pre stavovce zásoby potravy typické. V trópoch si zásoby potravy zosúladené so sezónami kvitnutia vegetácie vytvára najmä hmyz, kým vtáky a cicavce tam k ich vytváraniu nemajú pre stály dostatok potravy takmer žiadne sklony. Pri vytváraní zásob potravy majú ekologické činitele najpestrejšie podoby v miernom pásme severnej pologule. Spomedzi stavovcov si robia zásoby iba teplokrvné živočíchy. Je to jeden z mnohých prostriedkov ako si udržať stálu telesnú teplotu prostredníctvom intenzívnej premeny látok a energie v čase, keď im hrozí podchladenie. Ryby, obojživelníky a plazy si zásoby potravy nerobia. Zvieratá si robia najčastejšie zásoby potravy zo semien, pretože sú z energetického hľadiska vysoko hodnotné a pokiaľ sú vhodne uskladnené, hoci aj vo väčšom množstve, nepodliehajú tak ľahko skaze. 18

19 Rastlinné zásoby si spomedzi vtákov robia vrabcotvaré (spevavce) a ďatlotvaré (ďatle), teda z hľadiska pôvodu vývojovo mladšie rady. Zásoby vrabcotvarých nebývajú spravidla nahromadené na jednom mieste vo väčšom množstve. Sýkorky a brhlíky si zasekávajú semená rastlín do rázsoch drevín, dutín a trhlín v kôre stromov. Krkavcovité, ako napr. sojky, orešnice a havrany uprednostňujú pri väčších semenách (žalude, limbové oriešky a orechy) pôdu. Sojka ukladá žalude najčastejšie do vyhnitých pňov vyplnených humusom alebo práchnom, orešnica limbové oriešky najradšej do najvrchnejších pásiem lesa a kosodreviny, havran orechy v nížinách do krtincov. Teda tam, kde budú mať zabudnuté semená najlepšie predpoklady na vyklíčenie a ďalšiu prosperitu. Okrem toho, vyvýšené pne a krtince či hranice pásiem lesa sú pre majiteľov zásob a ich súkmeňovcov dobrými orientačnými bodmi pri ich vyhľadávaní. Pozoruhodné sú náznaky tvorby zásob pri drozdoch čvíkotavých. Roznášajú časti zo strapcov jarabiny, pričom väčšinu ich bobúľ pri prenášaní postrácajú, takže ostanú roztrúsené po zemi, spravidla v porastoch vhodných na ich vyklíčenie. Sklony k hromadeniu väčších zásob potravy na jednom mieste majú spomedzi vtákov ďatle. Náš ďateľ veľký si v ihličnatých lesoch na jeseň znáša na kopy šišky. Na takýchto kopách ich môže mať na svojom 5 až 10 ha teritóriu uložených niekoľko sto až niekoľko tisíc kusov. Severoamerické ďatle dubové si robia zásoby rodinných klanov zložených z 5 až 15 vtákov. Do starých dubov si vysekávajú plytké jamky a do nich si uložia na zimu až okolo tridsaťtisíc žaluďov. Tieto zásoby si úporne bránia nielen pred inými ďatlami, ale aj pred myšotvarými (hlodavcami). Vtáky živiace sa dravým spôsobom života si robia zásoby potravy iba výnimočne. Taká je okrem niektorých iných sov aj naša najmenšia iba cm vysoká sovička kuvičok vrabčí, ktorá býva v zime pri nedostatku potravy často vystavená veľkému riziku podchladenia a následnej smrti. Ruský ornitológ Lichačev popísal zásobáreň tejto 55 g sovy, v ktorej bolo naznášaných až 85 hrdziakov s celkovou hmotnosťou g. Sovy si zásoby potravy na rozdiel od sokolotvarých (dravcov) vytvárajú aj preto, lebo nemajú vyvinutý hrvoľ, v ktorom by si mohli hromadiť väčšie množstvo potravy. Väčšina strakošovitých k nám prilieta až koncom jari. Napriek tomu, že v jeseni odlietajú na juh, zásoby potravy si robia aj v lete. Ich korisť najmä veľké druhy hmyzu nemusí v čase letných dažďov aj dlhší čas opúšťať úkryty. Preto si lovia tento hmyz do zásoby a uskladňujú si ho svojráznym spôsobom. Živú korisť si napichujú na tŕne šípových krov, trnky, hlohu, planých hrušiek a iných. Ak nemajú naporúdzi tŕne, napichujú si niekedy korisť na ostnaté drôty plotov. Takto im hmyz napichnutý na tŕňoch ostáva dlho živý a teda aj v čerstvom stave. Niekedy napichnú na tŕne aj holíča penice alebo iného krovinného druhu, ktoré sa im podarí uchytiť z hniezda. Strakoš sivý, ktorý ako jediný zo strakošov sa objavuje u nás v zime, napichuje si na tŕne hraboše častejšie ako jeho menší príbuzní v lete. Niekedy zaútočí aj na strnádky alebo sýkorky. HUBY NA KONÁROCH Zložitejšie zásoby potravy ako vtáky si robia cicavce. Na severnej pologuli si ich robia najmä v miernom pásme. V arktických tundrách si pôvodné tundrové druhy cicavcov, napr. škrečkom podobné lumíky a pestrušky zásoby potravy nerobia. V tundrách, ležiacich v pásme vysokého tlaku sú totiž nízke zrážky snehu, ktorý tam navyše podlieha sublimácii (javu, pri ktorom prechádza sneh z pevného skupenstva priamo do plynného). Navyše prvé mrazy tam prichádzajú tak rýchlo a naraz, že svieža zeleň listov a dozreté šťavnaté bobule ostávajú zamrazené v čerstvom stave ako v mrazničke a pri nízkej snehovej pokrývke sú zvieratám dostupné celú zimu. Z bylinožravých cicavcov si v tundre robí zásoby potravy Zásoby potravy zo semien si robia zvieratá za prísneho výberu ich kvality. Nikdy si neukladajú do zásoby nekvalitné alebo poškodené semená. Tento poznatok bežne využívajú v lesníckej praxi najmä ruskí a americkí lesníci, lebo semená na výsadbu pochádzajúce zo zásobární zvierat sú z hľadiska kvality vysoko hodnotené. iba niekoľko druhov hrabošov a pískavka severská, teda druhy, ktoré tam prenikli druhotne z tajgy alebo subarktických stepí. Veľké zásoby potravy si naopak robia cicavce aj vtáky v pásme tajgy a opadavých listnatých lesov severnej pologule. Bobule a sviežu zeleň tundrových rastlín im tam nahrádzajú energeticky vysokohodnotné suché semená drevín, ktoré nepodliehajú tak ľahko skaze ako bobule. Sú to napr. semená ihličnanov, žalude, bukvice, oriešky lipy, nažky javora a množstvo iných. V týchto lesoch ležiacich v pásme nízkeho tlaku dochádza k vyšším snehovým zrážkam, sťažujúcim zvieratám pri vyhľadávaní potravy pohyb a orientáciu pod snehom. V listnatých lesoch, kde bývajú o niečo nižšie snehové zrážky ako v tajge, predchádza zime dlhá jeseň s pomalým odumieraním vegetácie a s ním súvisiacim znehodnocovaním výživnej hodnoty odumretých rastlín. Preto mnohé cicavce, ktoré sú aktívne celú zimu, alebo tie, ktoré precitávajú zo zimného spánku skoro na jar, keď ešte nie je obnovená vegetácia, robia si v týchto prírodných podmienkach zásoby suchých, energeticky vysokohodnotných semien. Do prvej skupiny patria napr. veverice, do druhej v stepiach mierneho pásma žijúce škrečky. Zásoby potravy si robia cicavce spravidla v blízkosti svojich hniezd pod zemou, v dutinách stromov tak, aby zásobárne potravy boli súčasťou konštrukcie ich zimných príbytkov. Veverice si robia zásoby žaluďov, lieskových orieškov a iných najmä v dutinách stromov alebo v spráchnivených pňoch, často aj vzdialenejších od hniezda. Huby, ktoré by nahromadené na kope ľahko podľahli skaze, si napichujú na suché konáre okolo svojho príbytku v primeranej výške tak, aby dobre preschli a nezasypal im ich sneh. Vevericiam podobné poletušky z tajgy sa nespoliehajú v zime ani na tie zdroje potravy, ktoré celú zimu nezapadnú snehom, ako sú napr. jahňady, výhonky briez či jelší so samčími kvetmi. V dutinách stromov si z nich robia zásoby potravy, lebo počas dlhšie trvajúcich víchric a námrazy by sa k ich zdrojom nemuseli dostať. Neudržia sa totiž na tenkých vetvách zmietaných víchricou, prípadne obalených klzkou zľadovatenou vrstvou námrazy. JEŽKOVO JABLKO NIE JE ZIMNÁ ZÁSOBA Cicavce so širokým areálom, prechádzajúcim viacerými klimatickými pásmami, nemusia mať rovnaké sklony k vytváraniu zásob. Napríklad náš syseľ stepný vytvára vo svojom veľkom areáli dve zoogeografické rasy: syseľ stepný európsky a syseľ stepný ázijský. Zoogeografická rasa nášho sysľa európskeho si zásoby potravy nerobí (hoci sa to o ňom tvrdí v niektorých starších učebniciach), ale ázijská zoogeografická rasa si ich robí. Hryzec vodný z čeľade hrabošovitých, známy našim záhradkárom rozhryzávaním koreňov ovocných stromov v jeseni, keď sa od vôd stiahne na zimoviská do sadov, si v našej prírode robí z koreňov ovocných stromov relatívne malé zásoby. Zato na Sibíri v okolí rieky Leny dosahujú jeho zimné zásoby z koreňov mäkkých drevín miestami až okolo 30 kg. Vevericiam podobné severoamerické čipmanky a sibírske burunduky si robia zásoby šišiek. Znášajú si ich na veľké kopy, ktoré dosahujú priemerne až dvojmetrovú šírku a asi metrovú výšku. Uskladňovanie suchých semien nevyžaduje od cicavcov zložitejšie inštinkty. Stačí, keď pre ne vyhľadajú suchý priestor, podobný ich zimným príbytkom. No pískavky, príbuzné našim zajacom z juhovýchodoeurópskych, ázijských a severoamerických náhorných plošín či rovín, si robia zásoby potravy z tráv v podobe sena veľmi zložitým spôsobom. Nahryzenú trávu pri sušení chránia pred intenzívnym slnečným žiarením. Sušia ju iba zrána a podvečer, aby im intenzívne žiarenie nezničilo biologickú hodnotu sena. Takto pripravené seno si zachováva nielen výživnú hodnotu, ale aj prenikavú vôňu a má sviežu farbu. Aby seno ostalo zatienené, nepremáčal ho sneh či nezožrali ho kozorožce, zakrývajú ho kameňmi. Spoločné zásoby potravy si robia cicavce častejšie ako vtáky. Robia si ich bobry vodné, jeden poddruh pieskovky červenochvostej, pískavky Pallasovej a ďalších. Spoločné zásoby bývajú väčšie a dosahujú spravidla okolo kg. Najväčšie zásoby potravy si robia bobry vodné: bobry jedinej kolónie si naznášajú niekedy na zimu až okolo 30 m 3 konárov mäkkých drevín. Aby im nevyschli a zachovali si plné biologické hodnoty, hrúžia ich pod hladinu vody. Jež si zimné zásoby potravy nerobí, hoci sa to tvrdí v rozprávkach takmer všetkých národov Európy. Spí celú zimu v hlbokom neprerušovanom spánku akeď z neho na jar precitne, má už v okolí k dispozícii dostatok vhodnej koristi. Je síce pravda, že jež si často napicháva na ostne plody voňavého ovocia, ale toto správanie nesúvisí s tvorbou zásob potravy. Rovnako si na ostne aj v zajatí napicháva nielen iné aromaticky voňajúce, ale aj prenikavo páchnuce predmety (napr. ohorky z cigariet). Týmto spôsobom sa snaží vypudiť zo srsti a spomedzi pichliačov vonkajšie parazity (najmä blchy), ktorými býva niekedy doslova obsypaný. SEMENÁ: VÝNIMOČNÁ KVALITA Zvieratá si musia zásoby potravy na zimu nachystať v krátkom čase. Inak by im mohol semená zaviať sneh skôr, ako by bolo žiaduce a okrem toho by zvieratá zaujaté zdĺhavou prácou pri zbere zásob boli veľmi znevýhodnené, keďže by boli zbytočne dlho vystavené zrakom predátorov. Preto, aby nemuseli bežať s každým zrnom od vzdialeného zdroja do zásobárne, vytvárajú sa niektorým druhom tzv. lícne torby, do ktorých si môžu nazbierať a potom v nich aj prenášať väčšie množstvo uskladňovanej potravy. Lícne torby cicavcov majú dvojakú stavbu. Pri našich škrečkoch sú vystlané sliznicou a pod kožou siahajú škrečkovi na chrbte až za lopatky a vyúsťujú mu do ústnej dutiny. Pri severoamerických goféroch vyúsťujú zvieratám naopak navonok poblíž pyskov ako párovité vaky a zvnútra nie sú vystlané sliznicou, ale sú osrstené. Z potravy, ktorá podlieha ľahšie skaze si zvieratá robia zásoby potravy iba výnimočne a nerobia si ich iba stavovce, ale aj niektoré druhy hmyzu. Na rozdiel od stavovcov, včiel a mravcov si ich však spravidla nebudujú pre seba, ale iba pre svoje potomstvo, podobne ako z učebníc všeobecne známy skarabeus posvätný. Dravé blanokrídlovce z čeľade lumkovitých pripravujú zásoby potravy pre svoje potomstvo osobitným spôsobom. V prírode ich poznáme podľa toho, že pri rýchlych pohyboch tykadlami ako detektormi vyhľadávajú a presne lokalizujú aj pod kôrou stromu larvy drevokazného hmyzu podľa ich vibrácií. Niektoré z lumkov môžu až 40 mm dlhým kladielkom (znášadlom), nie hrubším ako žinka z konského chvosta prevŕtať kôru stromu, napichnúť pod ňou ukrytú larvu a položiť do nej vajíčko. Vajíčko lumkov sa môže v tele hostiteľa (javom označovaným odborne ako polyembryónia) deliť tak, že z jedného vajíčka môže vzniknúť niekoľko kusov, ale aj niekoľko desiatok, stoviek, ba pri niektorých druhoch až do dvetisíc lariev. Paralyzovaná, ale živá korisť im potom slúži ako dôležitá zásoba potravy, ktorou je podmienená úspešná premena lariev na dospelý hmyz. Tchor norok si robí zásoby potravy podliehajúce skaze iba v zime, a to z rýb a najradšej pod snehom. 19 ❿

20 ŽIVOT V REVÍROCH ❿ Tam mu vydržia zamrznuté niekedy aj dva mesiace a umožňujú mu viesť veľmi skrytý spôsob života. Jeho cesty k zásobám pod prevismi brehov sú krátke a ani pri obnovci nezanechávajú okolo pobrežnej čiary rieky alebo potoka žiadne stopy. Navyše aj vtedy, keď zamrznú potoky a ostane celkom odrezaný od zdrojov potravy, môže vďaka zásobám rýb pod prevismi brehov, dosahujúcim niekedy až okolo 5 kg, úspešne prežiť kritické obdobie hladu. Jeho príbuzný tchor tmavý si nerobí zásoby potravy iba v zime, ale aj v lete, no ich uskladnenie sa líši. Korisť podliehajúcu ľahko skaze (najčastejšie vtáčie vajcia) si v letných mesiacoch ukladá do chladnejších skrýš, v zime do teplejších, aby mu uskladnená korisť nepremrzla na kosť. Náš krt si zachováva mäsité zásoby potravy v sviežom stave iným spôsobom. Pri kontrole labyrintov lovných teritórií v nich zbiera napadané dážďovky a ochromí ich rozhryznutím nervových uzlín, ležiacich v prednej časti tela koristi. Živé, ale ochromené dážďovky si potom znáša do hlbšie vybudovaných zásobných komôr s primeranou teplotou, aby mu nezamrzli a mal ich k dispozícii svieže v čase premŕzania vrchných vrstiev pôdy, teda v čase, keď sa končí aktivita dážďoviek vo vrstve labyrintov jeho lovných teritórií. Zaujímavé zásoby potravy si robí aj naša malá hmyzožravá dulovnica, pripomínajúca vzhľadom malého krta. Žije okolo potokov, kde dokáže šikovne loviť pri svojich zakrpatených očiach pod vodou aj v noci. Pod vodou sa orientuje a loví živú korisť pomocou echolokácie podobne ako delfíny v hlbinách oceánu. Ulovené drobné kôrovce a vodné larvy hmyzu si znáša na kôpky pod kamene okolo pobrežnej čiary. Z ekologického hľadiska majú zásoby potravy zvierat veľký význam. Zvyšujú pravdepodobnosť prežitia nielen ich tvorcov, ale aj tých, ktorí sa na nich priživujú. Na zásobách potravy veveríc v spráchnivených pňoch sa priživujú sojky, ale za určitých okolností to môže byť aj naopak. Veľké zásoby semien lesných myší ryšaviek využívajú často diviaky, rozrývajúce v zime staré spráchnivené pne v čase, keď je pôda do hĺbky premrznutá. Pri požieraní balastnej potravy (baktériami a hubami rozložených pňov čnejúcich nad zemou) sa im občas podarí nájsť zásoby ryšaviek žalude alebo bukvice. Nimi si obohacujú spomínanú balastnú potravu, ktorá im v tom období slúži iba ako zdroj udržujúci im pri živote črevnú flóru. Zásoby potravy zo semien si robia zvieratá za prísneho výberu ich kvality. Nikdy si neukladajú do zásoby nekvalitné alebo poškodené semená. Tento poznatok bežne využívajú v lesníckej praxi najmä ruskí a americkí lesníci, lebo semená na výsadbu pochádzajúce zo zásobární zvierat sú z hľadiska kvality vysoko hodnotené. Napriek tomu však vždy určitá časť zabudnutých zásob, ktorá sa neuchytí po vyklíčení, podľahne po určitom čase hubám, deštrukčným procesom hmyzu, baktérií a plesní. Niektoré škodce našich moderných sýpok so zásobami obilia a iných zŕn pochádzajú práve z tých druhov hmyzu, ktoré mali pôvodne významné deštrukčné poslanie organických látok v zásobách zvierat vo voľnej prírode. Vďaka zásobám potravy zvierat sa aj v aridných podmienkach púští a preschnutých hlinitých pôdach udržiavajú deštruenty ako napr. huby, plesne, baktérie a hmyz, hoci len v podobe akýchsi rozptýlených, ale z ekologického hľadiska veľmi významných ohnísk. Oveľa viditeľnejší význam majú zásoby zvierat v pôdotvorných procesoch v pásmach vyšších zrážok listnatých a ihličnatých lesov mierneho pásma severnej pologule. Vytváranie zásob potravy zvieratami má v prírode aj iný význam. V úkrytoch opustené alebo celkom nevyčerpané zásoby potravy sú dôležitými ohniskami, v ktorých prežívajú viaceré druhy organizmov aj tam, kde by sme sotva predpokladali možnosti prežitia vlhkomilných organizmov, ktoré označujeme v ekológii ako deštruenty rozkladače organickej hmoty. Ďalšia časť zásob, ktorá úspešne vzklíči, sa podieľa na prirodzenom šírení a obnove lesa. Liečenie s prekvapením Spýtali ste sa ZVLÁŠTNE OBMEDZENIE Po roku 1989 sa PZ rozdelili na menšie a vytvorili sa pracovné skupiny v určitej lokalite revíru. Po čase výbor istého PZ nariadil poľovníckemu hospodárovi, aby povolenky na tzv. škodlivú a úžitkovú zver vydával len v časti pracovnej skupiny, nie však do celého revíru. Na základe takéhoto rozhodnutia rovnako postupovali aj ďalšie PZ, medzi nimi aj naše, hoci to nemáme v stanovách PZ a neschválila to ani členská schôdza PZ. Problém je však v jednej skupine: v blízkosti jej lokality revíru sa nachádza rómska osada a sídlisko s populáciou asi obyvateľov a ľudia sa v priľahlom lese pohybujú po celý rok. Hoci táto skupina vytvorila ukážkové políčka kukurice, ovsa a lucerny, zver sa tam neudrží a prejde tadiaľ len občas v noci. Myslím si, že členovia tejto skupiny sú ukrátení, lebo platia členský príspevok pre celé združenie, ale poľovať môžu len vo svojej časti. E. G., východné Slovensko Podľa Stanov SPZ 13 ods. 1 písm. c člen PZ má právo zúčastňovať sa na výkone práva poľovníctva a ostatnej činnosti PZ, pričom musí dodržiavať stanovy a domáci poriadok (interné predpisy) PZ. Ako uvádzate, v týchto dokumentoch PZ nemáte odsúhlasené poľovanie iba v obvode jednej skupiny. Napokon, bolo by to aj v rozpore so stanovami PZ. Výbor vám môže zakázať výkon práva poľovníctva v niektorých častiach revíru len v odôvodnených prípadoch. NEMÁ NÁROK? Tajomník PZ odmietol urobiť fotokópiu z výborovej a členskej schôdze členovi PZ, ktorý o to požiadal v zmysle ustanovení zák. NR SR č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, ako aj v zmysle Stanov SPZ. Odôvodňoval to tvrdením, že člen združenia takýto nárok nemá. J. R., okr. Zvolen Podľa 6 Stanov SPZ má člen SPZ právo nahliadnuť do spisového materiálu, ktorý sa týka jeho práv a povinností a robiť si z neho výpisy, prípadne za úhradu požiadať o vyhotovenie kópie príslušného materiálu. My, kúpeľní pacienti, ktorí sme si obnovovali zdravie vo Vyšných Ružbachoch, sme vďaka poľovníkom miestneho poľovníckeho združenia zažili 25. septembra skutočne nevšedné chvíle. V ten deň totiž usporiadali Deň svätého Huberta. Od rána sa na parkovisku pri reštaurácii Horbek vytvárali hlúčiky poľovníkov i nepoľovníkov, aby nezmeškali slávnosť, ktorá sa začala slávnostným sprievodom, na ktorého čele kráčal miestny pán farár. Na nosidlách niesli poľovníci obetného jeleňa, ktorého ulovila krásna domáca poľovníčka a za ním kráčali poľovníci v rovnošatách a ostatní účastníci osláv. V amfiteátri pod Bielym domom sa konala slávnostná svätá omša a po jej skončení sa každý občerstvil pohárom dobrého vína. Medzitým na neďalekom parkovisku šestnásť kuchárov nominovaných okolitými poľovníckymi združeniami, miestnymi penziónmi a hotelom, ako aj hostia z Galanty, pripravovalo jelení, srnčí a diviačí guláš, ktorého chuť a kvalitu posudzovala komisia odborníkov. Kto vyhral? Samozrejme, že všetci! Veď všetky guláše chutili skutočne úžasne. Po vyhodnotení súťaže a sprievodných akciách sa o dobrú náladu starala trojica mladých hudobníkov, ktorí hrali na ľudovú nôtu. Popoludní medzi nás zavítal aj poľovník Ander z Košíc s plnou priehršťou humoru. Na záver prišla na rad veselica v rytme disko. A čo nás to stálo? Vôbec nič. Všetko nám miestni poľovníci ponúkli zadarmo, čo už, žiaľ, dnes nebýva zvykom. Za pohostenie, ale predovšetkým za krásne prekvapenie a príjemný zážitok vám, priatelia poľovníci z Vyšných Ružbách, patrí srdečná vďaka. KAROL ZLÁMAL, Nová Dubnica NECH SA SŤAŽUJÚ Ako majú postupovať členovia PZ v prípade, že výbor PZ nerešpektuje uznesenie členskej schôdze? E. M., stredné Slovensko Podľa 13 ods. 1 písm. d Stanov SPZ môže člen v takomto prípade podávať sťažnosti dozorným orgánom PZ, prípadne vyšším orgánom SPZ. NEČLEN SPZ FINANČNÝM HOSPODÁROM PZ? V našom PZ zaniklo členstvo k členovi, ktorý si nepredĺžil poľovný lístok a dodnes si ho neobnovil, no napriek tomu výbor tvrdí, že je členom PZ, aj keď nie je členom SPZ. V našom PZ zastáva funkciu finančného hospodára. C. Š., východné Slovensko Podľa 8, písm. c. Stanov SPZ, ak člen SPZ nezaplatí členský príspevok v stanovenej lehote, jeho členstvo v SPZ zaniká. Nečlen SPZ nemôže byť členom PZ a tiež nemôže vykonávať funkciu finančného hospodára PZ. PRÍPAD PRE LESNÝ ÚRAD Hospodár nášho PZ mal povolenku na odstrel jeleňa II. vekovej triedy, no ulovil zdravého, chovného 8-9-ročného osemnástoráka. Pritom plán lovu III. a IV. vekovej triedy bol už mesiac ukončený a povolenky na voľný odstrel jeleňov III. a IV. vekovej triedy neboli vydané. Moja otázka: Konal náš poľovnícky hospodár oprávnene? E. Z., stredné Slovensko Váš poľovnícky hospodár konal v rozpore so schváleným plánom lovu jelenej zveri. Navyše sa svojím konaním dopustil priam trestného činu pytliactva. Ako hospodár má byť príkladom pre ostatných členov PZ, veď isto pre jeho znalosti a praktické skúsenosti ste ho zvolili do uvedenej funkcie. Zdá sa, že v tomto prípade vášmu hospodárovi išlo viac o trofej, než o morálku. Jeho skutok, pokiaľ išlo naozaj o chovného jeleňa, by mal posúdiť príslušný lesný úrad. jh 20

21 ŽIVOT V REVÍROCH Júnová poľovnícka výstava v Borskom Svätom Jure. Búrska sedemdesiatka Poľovnícke združenie Borský Sv. Jur si tohto roku pripomína 70. výročie svojho vzniku. V roku 1934 si miestni obyvatelia založili poľovnícky spolok a ich poľovný revír tvorili lesné porasty, lúky a poľnohospodárska pôda. Odvtedy prešlo PZ rôznymi zmenami a v súčasnosti má 33 členov a obhospodaruje revír s výmerou ha, ktorý je pre dominanciu srnčej zveri zaradený do srnčej oblasti. Prechodná je u nás jelenia a diviačia zver. Z malej úžitkovej zveri stavy jarabíc stagnujú, zato pomerne dobre sa darí zajačej, ale najmä bažantej zveri, čoho dôkazom sú pekné výrady na spoločných poľovačkách. Pre zvýšenie úživnosti revíru sme založili šesť políčok. Výsadbou stromčekov a remízok vytvárame vhodnejšie životné podmienky pre malú úžitkovú a srnčiu zver. Starostlivo vybudované prikrmovacie zariadenia, soliská a posedy sa stávajú často terčom vandalov, čo isto nie je iba problémom nášho PZ. Keďže časť revíru sa nachádza v turistickej oblasti, pretína ho niekoľko ciest a chodníkov. Najmä v letných mesiacoch zver vyrušujú cykloturisti a motoristi, ale aj zberači lesných plodov a húb. Jadrové, objemové a dužinaté krmivo na zimné obdobie si naše PZ dopestuje na svojich políčkach. Dobre spolupracujeme s vedením obce, ako aj s miestnymi poľnohospodármi, ktorí tvoria v revíri nezanedbateľný medzičlánok. Nezabúdame ani na mládež: v krúžku mladých priateľov poľovníctva sa deti základnej školy učia spoznávať prírodu a život v nej. Pri poľovníckej chate sme si vybudovali areál, kde sa v letných mesiacoch konajú obľúbené poľovnícke zábavy. Pri príležitosti nášho jubilea sme v júni usporiadali v miestnom Kultúrnom dome poľovnícku výstavu, na ktorej sa členovia PZ predstavili rôznymi rezbárskymi prácami, podložkami pod trofeje, ako aj trofejami. Dali sme však priestor aj dielkam detí z miestnej materskej školy aj z krúžku mladých priateľov poľovníctva na tému Príroda a život v nej. Výstavu si pozrelo vyše 250 návštevníkov spomedzi nepoľovníckej verejnosti a zanechala v našej obci príjemný ohlas. Sme dobrý kolektív, ktorý by v budúcnosti rád vykonal ešte viac práce v prospech poľovníctva a ochrany prírody, aby sme mohli 80. výročie založenia PZ v Borskom Svätom Jure osláviť ešte lepšími výsledkami. STANISLAV ŠIMEK, predseda PZ Borský Svätý Jur Nitrania v Kroměříži Na strelnici OMS ČMMJ v Kroměříži sa v októbri uskutočnilo ďalšie z množstva tradičných stretnutí poľovníkov z okresu Nitra a Kroměříž. Družba medzi oboma mestami trvá už niekoľko desaťročí. Delegáciu z Nitry tvorili členovia Predstavenstva OkO SPZ a strelecké družstvo. Kým predstavitelia oboch miest rokovali, strelecké družstvá súťažili v brokovej streľbe o putovný pohár. Predchádzajúci pohár vyhrali v roku 2002 po troch po sebe nasledujúcich Predseda OMS Kroměříž J. Klíma víta hostí z Nitry. Stavali sme posed Bol som medzi piatimi novoprijatými členmi PZ Čertovica, ktorí dostali za úlohu postaviť posed. Po vyhliadnutí vhodného miesta sme sa pustili s chuťou do práce. Najťažšie boli, samozrejme, začiatky postĺkať a postaviť rebrík a stojky a zhotoviť podlahu. Potom to už išlo pomerne rýchlo a ľahko. Pracovali sme väčšinou vždy popoludní a počas víkendov. Osadenie dverí, okien a pokrytie strechy sme už robili individuálne, ako to komu vyhovovalo. Celkovo sme odpracovali asi 150 hodín, s výsledkom práce sme spokojní a všetci sú radi, že nám v revíri pribudol nový posed, ktorý bude slúžiť predovšetkým na pozorovanie zveri a jej selektívny odstrel. MATEJ LOVIČ, PZ Čertovica víťazstvách natrvalo kroměřížski strelci, a tak sa o nový pohár súťažilo v roku 2003 v Nitre a o rok neskôr v Kroměříži. V oboch prípadoch vyhralo kroměřížske družstvo. Žeby sa aj tento pohár natrvalo usadil u našich susedov a priateľov na Morave? Stretnutie vyvrcholilo spoločným posedením v duchu dobrých česko-slovenských priateľských vzťahov. Dr. JOZEF DRGOŇA, OkO SPZ Nitra List zo Švédska Prihováram sa vám zo Severu z Lundu v južnom Švédsku, kde žijem už 23 rokov. Za celý ten čas som však nestratila kontakt s domovom. Milujem rodné Slovensko, jeho krásnu prírodu a pracovitý ľud. Za to, že si môžem neustále oživovať krásne spomienky, vďačím aj spisovateľovi a publicistovi, veľkému milovníkovi, znalcovi a ochrancovi prírody Ondrejovi Bartošovi. Ako dlhoročný člen poľovníckej organizácie vzbudzuje veľký obdiv čitateľov, ktorí so záujmom čítajú jeho pútavé príbehy z prírody i historické povesti, z ktorých viaceré vyšli vo vašom vydavateľstve. Vďaka vám za to! V týchto dňoch sa objavila na trhu jeho posledná knižočka s názvom Medveďoviny. Obsahuje príbehy opísané štýlom prístupným každej vekovej kategórii, ktoré čitateľovi urobia určite veľkú radosť a pobavia ho. Veď zažiť v prírode stretnutie s naším velikánom medveďom a tak pekne a milo ho opísať dokáže iba Ondrej Bartoš. Pri čítaní jeho príbehov mi osobitne dobre padlo, že som sa mohla na chvíľku zatúlať do známych a srdcu takých blízkych miest stredného Slovenska, Poľany a Hrona. Trochu som však aj smutná, že náš obľúbený autor sa vlastne touto knižočkou lúči so svojimi čitateľmi. Treba však rešpektovať jeho vek i zdravotný stav, veď taký je už život. Rada by som sa poďakovala všetkým, ktorí venovali pozornosť jeho tvorivému dielu, práci, celej jeho osobnosti a zásluhám. Ďakujem aj vám, vážené vydavateľstvo PaRPRESS, že ste umožnili vydať viacero jeho knižiek i článkov, ktoré, ako vidíte, sa čítajú aj tu, na Severe. Prijmite pekný a vďačný jesenne sfarbený pozdrav. ANNA NEMCOVÁ PARSSONOVÁ, Lund, Švédsko 21

22 Stretnutie V dňoch septembra sa v Nórsku konalo každoročné stretnutie Medzinárodnej federácie klubov fotografov prírody (IFWP) a zároveň zasadnutie jej Rady. Zúčastnil som sa na ňom ako člen delegácie Klubu fotografov prírody pri ČMMJ a okrem nás tam boli zástupcovia 10 krajín, dovedna 55 účastníkov. IFWP Stretnutie sa konalo v blízkosti národných parkov Dovrefjell a Rondane (asi 150 km severozápadne od Lillehammeru). Okrem prezentácií autorov a národných klubov vyhlásili aj výsledky každoročnej súťaže fotografií v šiestich kategóriách. Samozrejme, najatraktívnejšou časťou stretnutia bolo samotné fotografovanie. Sprevádzal nás známy fotograf Tom Schandy. Okrem nádherných krajinárskych príležitostí v Národnom parku Rondane pri východe slnka bolo najatraktívnejšie fotografovanie pižmoňov, ktoré v NP Dovrefjell žijú od roku 1947 a dnes ich je už okolo dvesto. Museli sme byť veľmi opatrní, pretože vodiace matky nekompromisne bránia mláďatá. Keď sa nám podarilo objaviť prvé dva jedince, len ja a kolega z Čiech Láďo Vogeltanz sme sa rozhodli ísť za nimi asi dva kilometre posliedkou. Na druhý deň v blízkosti biologickej stanice univerzity sme zazreli celú čriedu. Na zasadnutí Rady IFWP som oficiálne podal prihlášku Slovenského klubu fotografov prírody pri SPZ. Bola s nadšením prijatá s tým, že treba doručiť schválené stanovy klubu a od roku 2005 budeme prijatí za riadneho člena. Už dlhší čas chce IFWP uskutočniť svoje stretnutie na Slovensku. Napriek našej ponuke však schválili na rok 2005 za hostiteľskú krajinu Francúzsko (západné pobrežie). Verím, že náš klub bude platným členom a nejeden z našich členov sa dostane do povedomia tejto organizácie. Text a snímky MIROSLAV ZUMRÍK 22

23 STOPAMI ZVERI Kŕmenie zveri Okienko vedúceho V jeden zimný deň sme išli ja a moja sestra s ockom do poľovníckej chaty. Náš ocko a ďalší ujovia poľovníci sa chystali, že pôjdu do lesa prikrmovať zver. Do auta naložili kukuricu, seno a nové kŕmidlo pre srny. Keď sme prišli do lesa, poľovníci zobrali krmivo a išli Prácu v krúžku si rozdeľme na exteriér a interiér vzhľadom na počasie a možnosti. V klubovni sa pripravujeme s deťmi v jednotlivých disciplínach na okresnú súťaž vedúci môže mať pripravené teoretické testy pre deti a aj deti môžu v rámci domácej prípravy vypracovať pre spolužiakov kontrolné otázky. Výsledky testov poslúžia na sledovanie odbornej zdatnosti detí na porovnanie rozširovania ich vedomostí. Pripravujeme ich aj v určovaní jednotlivých častí poľovných zbraní. Teoretickú prípravu určovania azimutu kombinujeme s praktickými úlohami v teréne deti si zamerajú určité objekty a navzájom sa preskúšajú. Odhad vzdialenosti spájame tiež s praktickým premeriavaním jednotlivých odhadov. Najlepšie sa deti naučia odhadovať vzdialenosť, keď ich naučíme porovnávať ju podľa známeho objektu s neznámym (futbalové ihrisko = cca 100 m a pod.). Môžeme navštíviť poľovnícke domy, chaty a priúčať sa tam rozpoznávaniu a určovaniu jednotlivých častí trofejí zveri. Vychádzky do prírody stále zameriavajme na starostlivosť o vlastné prikrmovacie zariadenie, na pomoc poľovníkom pri prikrmovaní či na pozorovanie zveri, jej správania sa, prípadne zmien napr. v sfarbení a pod. V snehu určujeme stopy zveri a snažíme sa deti viesť k tomu, aby podľa počtu stôp vedeli približne určiť počty zveri. Sledujeme a robíme si záznamy o druhoch spevavcov pri kŕmidlách, ktoré pravidelne dopĺňame. Pri troche trpezlivosti sa nám určite podaria aj pekné fotozábery prikrmujúcich sa vtáčikov alebo zveri pri kŕmidlách. Môžeme sa spolu zamyslieť aj nad blížiacimi sa vianočnými sviatkami ak sme počas prechádzok v prírode zozbierali napríklad samorasty, môžeme ich upraviť do jednoduchých podôb a použiť ako darčeky. Môžeme sa s deťmi vybrať na imelo, ktorého rastie v poslednom čase veľa a takmer všade, a vyzdobiť ním hoci klubovňu. Možností je dosť nezabúdame najmä na bezpečnosť pri vychádzkach a vzhľadom na terén aj na správne obutie a oblečenie detí, na teplý čaj po návrate, presušenie odevov skrátka, predchádzame možným ochoreniam z prechladnutia. hš ho nasypať do kŕmidiel, aby zvieratá, napr. bažanty, zajace a srny netrpeli v zime hladom. Keď sme prišli späť k poľovníckej chate, naháňali sme sa so psami a potom sme išli domov. BEÁTA TOMÁŠKOVÁ, 4. A. trieda, ZŠ Šoporňa Osud jedného poľovníka Tento príbeh mi porozprávala moja krstná mama, ktorá je poľovníčkou. Opísala osud jej priateľa poľovníka. Ujo Štefan mal od malička rád prírodu. Svoj voľný čas trávieval v blízkych lesíkoch a na lúčkach. Keď nastal čas, absolvoval skúšky z poľovníctva. Chápavá manželka mu nerobila prieky, veď každý súdny človek vie, že príroda potrebuje pomoc a ochranu. Stal sa členom poľovníckeho združenia a neskôr, po nadobudnutí skúseností a skúšok, pôsobil aj ako poľovnícky hospodár spoločnosti. Bolo to obdobie plné práce, obnášajúce veľa hodín strávených v prírode. Výstavba poľovníckej chaty, úprava okolia, zazverovanie revíru, starostlivosť o zver, poľovnícke zariadenia, prikrmovanie zveri pre človeka, ktorý miluje prírodu, to však boli chvíle radostné. Ako to už v živote býva, ľahšie obdobia striedajú ťažšie a naopak. Po rokoch funkcie nastalo ľahšie obdobie členstvo. Láska k prírode však pretrvávala a plnenie povinností si vyžadovalo stále veľa práce. Čo však človek robí s láskou, nemeria ani na čas ani na peniaze. Rodina si zvykla na poľovnícke povinnosti a tie sa neskôr prenášali aj na deti dvoch chlapcov, z ktorých jeden je tiež poľovník. Po čase zasiahol do Štefanovej Vyhrali ste? rodiny osud v podobe choroby, ktorá sa tiahla určité obdobie, až mu nakoniec amputovali nohu. Nastalo obdobie beznádeje. Čo teraz? Ľútosť bolo treba odložiť a začať sa boriť so životom. Štefan to aj urobil. Našiel v sebe ohromnú ľudskú vôľu prežiť a žiť ďalej. Za pomoci najbližších už znovu chodí dokonca aj do prírody. Na prírodu nezanevrel, má ju stále rád a hľadá v nej ďalšie pekné chvíle i zážitky spolu so synom poľovníkom. Ja mám ešte príliš málo rokov na to, aby som mohol posúdiť život uja Štefana, ale jedno viem iste. Čo človek chce, to silou svojej vôle aj dokáže. Moja krstná mi to povedala a život uja Štefana to potvrdil. Jeho ohromná vôľa ho znovu vrátila do poľovníckeho života, môže sa znovu tešiť z našej krásnej prírody a podieľať sa na jej ochrane a zveľaďovaní. Veď príroda je pre nás nielen zdrojom poučenia a krásy, ale nachádzame v nej aj pokoj a vidíme zrod nového života. Za našu starostlivosť sa nám príroda bohato odmení. Ochrana prírody a životného prostredia by mala byť našou samozrejmosťou. JURAJ HIPŠ, žiak VII. A triedy ZŠ Šoporňa (3. miesto na tohtoročnej literárnej súťaži o Cenu Jozefa Serdela.) V ôsmom čísle Poľovníctva a rybárstva sme uverejnili úryvok z knižky Jenny Daleovej: Kamaráti z útulku, ktorú vydalo vydavateľstvo Mladé letá. Správna odpoveď na otázku, ktorú sme k úryvku pripojili, znie: Zvieracie útulky na Slovensku spravuje organizácia s názvom Sloboda zvierat. Knižku, z ktorej sme uverejnili úryvok, vyhrávajú Štefan Jendek ml. z Bratislavy a Pavol Indro z Hriňovej. Výhercom blahoželáme. Environmentálne minimum (12) Ako sa správať environmentálne? V predchádzajúcich častiach Environmentálneho minima sme sa zaoberali najvýraznejšími globálnymi problémami. Možno sa zdá, že tieto problémy sú také závažné, že jednotlivec nemá šancu pozitívne niečo zmeniť a napomôcť obrat k lepšiemu. Je však veľa ľudí, ktorí takto nezmýšľajú. Aj preto vznikli a stále vznikajú rôzne environmentálne organizácie, ktoré pôsobia v rámci ochrany prírody. Isté je však to, že ak má byť ochrana životného prostredia účinná, musia sa v nej angažovať predovšetkým vlády jednotlivých štátov. V súčasnosti, keď svet zasahujú všetky problémy globálne, je nevyhnutné, aby ich vlády jednotlivých štátov riešili spoločne. K doteraz najvýraznejšiemu takémuto úsiliu patrí Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji, ktorá sa konala v roku 1992 v brazílskom Riu de Janeiro, známa aj ako Summit Zeme (Earth Summit). Delegácie 178 členských štátov OSN na tejto konferencii konštatovali, že prírodné zdroje sú naozaj vyčerpateľné, životné prostredie zničiteľné, rozvoj zastaviteľný a život na Zemi pominuteľný. Na základe tohto konštatovania bola vytýčená stratégia, ktorá dostala pomenovanie Trvalo udržateľný rozvoj. Väčšina štátov súhlasila s dokumentom tejto konferencie, ktorý dostal pomenovanie AGENDA 21. Tento obsiahly dokument, rozdelený na štyri časti predstavuje reálny návod na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja v lepšom vyváženom životnom prostredí. Nejde však len o dokument rýdzo ekologický. Zameriava sa aj na sociálne a ekonomické prvky krízy. Hodnotí a naznačuje východiská v ochrane zdravia, rozvoji sídel, ochrane a využívaní zdrojov, v boji s chudobou, desertifikáciou (rozširovanie púšťových priestorov zásahom človeka) a suchom. A napokon, ako môže prispieť jednotlivec k tomu, aby sa podieľal na ochrane životného prostredia? Všetci predsa svietime, vykurujeme, stravujeme sa a obliekame, cestujeme, nakupujeme a vytvárame odpady... Environmentalisti tvrdia, že najväčším umením je robiť toto všetko tak, aby sme neohrozovali životy a zdravie ľudí, zvierat a celej planéty. To znamená, že by sme sa mali správať pri nakupovaní šetrne, nekupovať zbytočné veci, triediť odpad, vykurovať racionálne... Jestvuje množstvo environmentálnych príručiek, ktoré radia, ako sa správať čo najenvironmentálnejšie. Treba však dodať, že niekedy je to naozaj ťažké. Ľudia, ktorí sa často pohybujú v prírode, či už profesionálne alebo inak, teda aj poľovníci, môžu zohrať pozitívnu úlohu napríklad aj pri ochrane biodiverzity. Je na každom z nás, aby sme v rámci svojich možností prispeli aj my k celosvetovému úsiliu o trvalo udržateľný rozvoj. Mgr. IVAN DUBNIČKA, PhD. Vyhubený nelietavý vták dront (Raphus cucullatus). Aký osud čaká ľudstvo? 23

24 24

25 INZERCIA 25

26 26

27 INZERCIA

28 28 INZERCIA

29 INZERCIA 29

30 Predvianočná zľava 20% pri nákupe kníh nad 850,- Sk, ktorá trvá do (len priamo cez PaRPRESS) 310,- Sk 285,- Sk 275,- Sk 210,- Sk 210,- Sk 480,- Sk 132,- Sk 150,- Sk 162,- Sk 145,- Sk 170,- Sk 180,- Sk 138,- Sk 150,- Sk 110,- Sk 110,- Sk 110,- Sk 105,- Sk 138,- Sk 95,- Sk 95,- Sk NOVINKA 138,- Sk 95,- Sk 138,- Sk 145,- Sk 132,- Sk 143,- Sk 132,- Sk 144,- Sk 138,- Sk 95,- Sk 174,- Sk 170,- Sk 68,- Sk 180,- Sk 152,- Sk 120,- Sk 295,- Sk 580,- Sk 504,- Sk 95,- Sk 90,- Sk 30

31 Darčeky pod vianočné stromčeky Kravaty ,- Sk 6 480,- Sk 7 480,- Sk 480,- Sk 480,- Sk ,- Sk 420,- Sk 480,- Sk 990,- Sk 1 090,- Sk 1 190,- Sk Výšivky 95,- Sk 95,- Sk 95,- Sk Pohľadnice 1 ks 3,- Sk K CENE OBJEDNANEJ KNIHY PRIPOČÍTAVAME POŠTOVNÉ A BALNÉ PODĽA HMOTNOSTI. Knihy si môžete kúpiť aj v uvedených kníhkupectvách a v predajniach poľovníckych potrieb. Vo vydavateľstve si môžete objednať knihy a ďalší tovar z našej ponuky písomne, telefonicky na číslach 02/ , alebo na ovej adrese par.knihy@micronet.sk Modrý obrus s potlačou s rybárskymi motívmi, rozmery 136x134 cm, 100 % bavlna 320,- Sk Terče 1 kus 1,- Sk 250,- Sk Videokazety 420,- Sk ZOZNAM PREDAJNÍ, V KTORÝCH SI MÔŽETE ZAKÚPIŤ TOVAR Z NÁŠHO VYDAVATEĽSTVA BRATISLAVA: Poľovník, Vajnorská 46, tel. 02/ , Kníhkupectvo Pištek FREDDIE, Obchodná 2, tel.: 02/ , Kníhkupectvo LARS, Krížna 62, tel.: 02/ ; BANSKÁ BYSTRICA: Poľovníctvo Lesona, Dolná 32, tel.: 048/ ; BARDEJOV: Poľovnícke potreby, Štefánikova 2, tel.: 054/ , ELITA s. r. o., Klincová 35, tel.: 02/ ; BREZNO: Kníhkupectvo Pohoda, M. R. Štefánika 7, tel.: 048/ ; BYTČA: Poľovnícke a rybárske potreby ATHOS, Hlinkova 680, tel.: 041/ ; ČADCA: Poľovníctvo Rimi, Kysucká cesta 940, tel. 041/ ; DOLNÝ KUBÍN: INTERTEAM, Radlinského 1736/27, tel.: 043/ , , MC-ÚSIP, Obchodný dom Kocka, Na sihoti 1110; FIĽAKOVO: Szabmix-rybárske a poľovnícke potreby, Jilemnického 32, tel.: 047/ ; HOLÍČ: Kniha Bystrických, Kátovská 2937, Nám. Sv. Martina, tel.: 034/ ; HUMENNÉ: Jäger poľovnícke potreby, Nám. Slobody 12, tel.: 057/ , Kníhkupectvo, Nám. Slobody Centrum, tel.: 057/ ; KOMÁRNO: Konkurent, Palatínova 37, tel.: 035/730944, Artemis, Jókaiho 21; KOŠICE: Poľovníctvo MN, Hlavná 82, tel.: 055/ ; LEVICE: Kníhkupectvo Herka, Štefánikova 1, tel.: 036/ ; LUČENEC: Kníhkupectvo Leto, OD Prior, ; MALACKY: Kniha Bystrických, Obchodný dom Stred, I. poschodie; NÁMESTOVO: Poľovnícke potreby, Hviezdoslavova 18/15, tel.: 043/ ; NITRA: Ekonomická kancelária, Štefánikova 51, tel.: 037/418942, Kníhkupectvo Viera, Kmeťkova 26, tel.: 037/ ; NOVÉ MESTO NAD VÁHOM: Kníhkupectvo Ľ. Mikušková, F. Kráľa 11, tel.: 032/ ; PIEŠŤANY: Poľovnícke potreby, Kamenná 33, Banka; POPRAD: Poľovnícke potreby DIANA, nám. sv. Egídia 61, tel.: 052/ , Poľovnícke potreby DYNAX, Centrum 12/17; POVAŽSKÁ BYSTRICA: Kníhkupectvo, Nám. A. Hlinku 25/30, tel.: 042/ , MC ÚSIP, Centrum 27/33, tel.: 042/ ; PREŠOV: Poľovnícke potreby, Svätoplukova 8; PRIEVIDZA: EZOP, A. Hlinku 12, tel.: 046/ , LESKOW, Mišuta 73, tel.: 046/ ; PÚCHOV: MC-ÚSIP, Dom kultúry prízemie, tel.: 042/ ; REVÚCA: Poľovnícke potreby LESONA, Železničná 6, tel.: 058/ ; ROŽŇAVA: Kníhkupectvo Leto, Nám. Baníkov 13, tel.: 058/ ; RUŽOMBEROK: MC-ÚSIP s. r. o., Mostová 4/D, Obchodný dom Jánoš; SENEC: Predajňa zbraní a streliva, SNP 81, tel.: ; SENICA: Kniha Bystrických, Dom kultúry; SKALICA: Kniha Bystrických, Tržnica, Pivovarská ul; SNINA: Juvena Centrum, Komenského 2660/10, tel.: 057/ ; ŠTÚROVO: Hubertus s. r. o., Hlavná 10; TOPOĽČANY: Reja, Škultétyho 1145/6, tel. 038/ ; TREBIŠOV: Hubertlov, M. R. Štefánika 1941, 056/ ; TRENČÍN: Afa, Legionárska 5, tel. 032/529353; TRNAVA: Kníhkupectvo AMICUS, Hlavná ul.; TRSTENÁ: Poľovnícke potreby, 8/4 M. Klepkoň; VRANOV N/TOPĽOU: Kníhkupectvo Petrova, Nám. Slobody 2, tel. 057/22391, Poľovnícke a rybárske potreby, Nám. Slobody 2, tel.: 057/462220; ZLATÉ MORAVCE: Kniha Eminent, Nám. A. Hlinku 4; ZVOLEN: Kníhkupectvo Leto, nám SNP OD PRIOR, tel.: 045/ , Leštáchovo kníhkupectvo, Nám. SNP 4, tel.: 045/ ; ŽILINA: Poľovnícke potreby, Komenského 7, tel. 041/ , Poľovnícke potreby, Národná 13, tel. 041/ , Poľovníctvo RIMI, Pivovarská 1069, tel.: 041/ januára 2005 Incheba Zľava 20% na nákup kníh v stánku PaRPRESS 31

32 Trebejovská pláň vychýrené miesto hlavátok na Hornáde. Stretnutia skráľovnou Chytávali sme prevažne jalce na nočné šnúry s prešitým hlaváčom na jednoháčiku. Úspech bol takmer stopercentný. A boli to parádne jalce! Mnohé mali hodne nad jeden kilogram. Keď sa prikalila voda, chytávali sme aj mreny, iba na podustvy a lipne sme akosi nevedeli vyzrieť. V prípade lipňov to bolo pochopiteľné lovili sa len muškárením, a na to nám chýbalo náčinie. A ešte jedna ryba nefigurovala medzi našimi úlovkami, hoci ich bolo v Orave dosť. Zrána a podvečer sme neraz vídavali v Abafiho pláni mohutné medenočervené torpéda, pred ktorými v panike zavše vyskakovali na breh aj veľké podustvy a jalce. Áno, boli to hlavátky. Učarovali mi. Neskôr, keď som už býval v Košiciach, kde bola predajňa rybárskych potrieb, kupoval som aj pre kamarátov pytliakov silony, háčiky či jednoduché navijaky kolieska. Vedel som, že hlavátka sa chytá na ťahanú rybku alebo blinker, tak som si za pár korún kúpil niekoľko medenostrieborných heintziek. K mojej prvej hlavátke ma vyprovokoval strýko. Býval v Bratislave a keďže učil na strednej škole, trávieval tak ako ja takmer celé prázdniny na Orave. Mal som vtedy pätnásť rokov a keďže sa mi v posledných dňoch nedarilo, strýko ma podpichoval: ROMAN LAJŠ Narodil som sa len niekoľko desiatok metrov od priezračnej rieky Oravy. Je to stigma. Ako päťročný som dvíhal tľapkavé skaly, kde sa takmer vždy ukrýval hlák tak na Orave nazývali hlaváča. Často som vídaval aj rakov a slížov. Hlák a rak sa dali pomerne ľahko chytiť do rúk, slíže však boli veľmi rýchle alen málo faganov z dediny ich vedelo lapiť. Keďže Orava bola v tom čase (dnes Orava č. 2) účelovým revírom so zameraním na chov hlavátok a lipňov, málokto mal oficiálne povolenie na rybačku. Ako väčšina chlapcov z dediny i ja som začínal na Orave ako pytliak. Postrachom všetkých oravských pytliakov bol rybostrážca Štefan Jandek, ktorý pravidelne na bicykli alebo motorke obchádzal tento excelentný revír. Celé dni sa motáš okolo vody a keď dačo lapíš, sú to len rybčatá! To ma dožralo. Vzal som silon, priviazal naň heintzku a vybehol k Abafiho pláni. Vysúkam silon, roztočím ho rukou, hodím blinker do spenenej vody a rúčkujúc priťahujem blyskáč. Prvý, druhý hod. Nič. Tretí hod mi nevyšiel. Blyskáč čľupol pod prúd zo sedem metrov podo mnou. Zatiahnem a mám pocit, že visím. Ale len chvíľu. Silon sa pohne proti Autor s kapitálnou hlavátkou: 17,4 kg, 118 cm. prúdu a voda pod hladinou sa zvíri. Hlavátka! Čoskoro je na brehu. Nie je veľká, ale tri kilá určite má. Beriem ju pod pazuchu a utekám k strýkovi. Stratil reč... Na druhý deň ráno nahadzujem blinker na tom istom mieste. Prvý hod a záber. Opakovalo sa to ešte štyri dni. Zvyčajne som na dva-tri hody chytil hlavátku od troch do päť kilogramov. Nebol som nenásytný, vždy mi stačila iba jedna. Piaty deň som sa ani po viacerých hodoch záberu nedočkal. Vytrvalo som však hádzal ďalej. Čas bežal. Opäť nahadzujem, keď zrazu začujem známy mocný hlas rybostrážcu. V skratke dostal ma, ale hoci bol nekompromisný, predsa sa ho podarilo obmäkčiť (rodina zapracovala) a vyviazol som - aj vzhľadom na vek s pomerne prijateľnou pokutou. Doteraz si však pamätám jeho memento: Ak ťa ešte raz nachytám na Orave s blinkrom, tak ti to neprejde! Rešpektoval som to. Namiesto Oravy som sa potĺkal po malých pstruhových potokoch a chytal pstruhy na dážďovky... August Obsadili nás Rusi. V Košiciach bol výnimočný stav a z okien bytu sme sa dívali na rachotiace tanky. Občas bolo počuť aj streľbu. Patril som k tým, čo okupantov nevítali mávaním. Pamätám si na hvízdanie guliek. Ležal som na asfalte pri obrubníku... Otec sa rozhodol, že Košice sú príliš nebezpečné a brata aj mňa odviezol na Oravu. O strastiplnej ceste, prepchatej ruskými nákladiakmi, ktoré vôbec nerešpektovali predpisy, radšej pomlčím. Orava bola bezpečná. Veľa sa však zmenilo. Po šoku z ruskej okupácie sa zmenili priority. Rybostrážca už nechodil na svoje pravidelné pochôdzky, ba zdalo sa, že bude lepšie hlavátky z Oravy vychytať našincami, ako ich nechať pre Rusov. Využil som to. Boli to moje najdlhšie prázdniny trojmesačné. Po prijatí na medicínu som mal zápis až v októbri. V ten septembrový deň bola voda Oravy mierne prikalená. Po dlhom čase opäť beriem do rúk udicu s blinkrom a nahadzujem do hlbočiny pod pláňou. Okamžitý záber. Temer metrová hlavátka sa púšťa dolu vodou ako valivé torpédo. Voda strieka. Zastavila sa vari po dvadsiatich metroch. Nezdolávam ju, ale deriem rovno z vody. Pár met- 32

33 Umelé nástrahy na lov hlavátky. rov odo mňa urobí zopár skokov nepovolím a silou ju vyhodím na breh. Ostatné je len otázkou minút. Rybu nezabíjam, ale chytím pod skrelami, prebrodím rieku a tých pár metrov k starootcovskému domu doslova letím. Hoci starý otec nepatril k ľuďom, ktorí zvyknú pochváliť, postrehol som jeho obdivný záblesk v očiach. Takmer osemkilovú hlavátku sám vyčistil. V tom čase sa kopali zemiaky. Kopáčov bolo hodne a z hlavátky urobila stará mama za plný hrniec dozlatista upečených rezňov. Chutili znamenite. A ja som vychutnával ten krátky, prchavý pocit víťazstva ako lovec, ktorý sa o tie rezne zaslúžil... Počas mojich štúdií v Košiciach postavili Ružínsku priehradu. Hornád pod priehradou mi veľmi pripomínal Oravu. Postupne začali rieku zarybňovať pstruhmi, lipňami. V tom čase však v Hornáde dominovali biele ryby, najmä podustvy, jalce a mreny. Aby sa lososovité ryby mohli v takejto konkurencii presadiť, začala sa od roku 1977 vysadzovať aj hlavátka. Bol to pokus, úspešný pokus. Hlavátky boli chránené (zákaz prívlače a lovu na rybku) s výnimkou pstruhového pásma rieky. Keď sa po pár rokoch chytali v pstruhovom pásme 4-5-kilové pstruhy, bolo jasné, že hlavátka sa v Hornáde ujala. Po dobe hájenia sa v roku 1985 začalo s jej lovom. Výsledky boli prekvapujúce - desať až pätnásťkilové hlavátky! Prvé sezóny lovu hlavátky na Hornáde som horel. Zopár drobných tubičiek. Na svoju prvú kráľovnú som si musel počkať až do novembra Stála však za to: 17,4 kg, 118 cm, ulovená na vobler nad Kysakom (pstruhové pásmo, vedel som o nej), bola rekordným úlovkom. Potom prišli ďalšie. V nasledujúcej sezóne som chytil (opäť nad Kysakom) 10,5 kg hlavátku. Bola náplasťou za inú, ktorá mi pár dní predtým skočila hneď po nahodení veľkého hrúza nad Družstevnou, pri drevenom moste. Pamätám si dobre na ten nečakaný, rýchly záber a následný vyše päťdesiatmetrový únik ryby, jej zdolávanie... Ušla mi pri nohách vo vode vyše členkov. Zdolaná ryba ma natoľko fascinovala svojou veľkosťou a krásou, že som sa na čas zmenil z lovca na poeta. Ryba využila môj splín, prudko sekla hlavou a k nohám mi dopadli zvyšky roztrhaného hrúza. Vrhol som sa za ňou prineskoro. Chvíľu som ju cítil v rukách. To bolo všetko... Priateľ, ktorý chytal opodiaľ za zákrutou a nezaregistroval môj súboj s kráľovnou, si pri pohľade na moju bledú, adrenalínovým potom zaliatu tvár sprvu myslel, že som schytal slabší infarkt. Niet sa čo diviť. Tá hlavátka mala určite vyše pätnásť kilogramov. Je určitým paradoxom, že sa hlavátkam veľmi Medené torpédo. Pri love hlavátky občas zaberie aj kapitálny dúhak (3,2 kg). dobre darilo aj v košickom úseku rieky, najmä pod splavmi. Rád som chodieval podvečer v skorej jeseni pod splav pri Vyšnom Opátskom na mreny. Jedného večera pred súmrakom zalovila tesne pri mne veľká hlavátka. Tú musím dostať! Prišiel november, čas povoleného lovu, chodil som za ňou. Nevylákal som ju. December sa prechýlil do druhej polovice, vyšli sme s priateľom Štefanom k Trebejovu a Družstevnej. Nič. Bolo už popoludnie, zubaté zimné slnko hrialo. Navrhol som priateľovi, že by sme to mohli skúsiť v Košiciach pri Vyšnom Opátskom. Tušil som, že tam veľká hlavátka, ktorú som pozoroval v skorej jeseni, ešte bude. Bola. Po hodine intenzívneho prehadzovania pláne pod splavom zabrala. Nie však mne. Štefanovi. Nádherná, tmavomedená kráľovná po tvrdom boji spočinula na snehu. V mĺkvom úžase sme obdivovali nádherného mliečniaka dlhého 119 cm a vážiaceho 17,2 kg. V tú sezónu som síce hlavátku nechytil, ale nechýbala na našom štedrovečernom stole. Priatelia sa predsa vedia podeliť... Nasledujúcu sezónu sme chodievali so Štefanom na pstruhový úsek medzi mostami, kde sme v sezóne občas vídavali hlučné rabovačky veľkých hlavátok. Na jednej z posledných vychádzok vyšli Štefanovi za vláčenou mrenou dve (!) hlavátky až k brehu, nezabrala však žiadna. Štefan to trpezlivo skúšal ďalej. Ja som zatiaľ zišiel poniže po prúde a v pláni neďaleko dolného mosta som na vláčeného hrúza konečne zacítil tvrdý, nekompromisný záber. Zasekávam na dvakrát. Hlavátka po záseku netypicky vyráža proti prúdu. Po vari desiatich metroch sa prudko otáča, až voda strieka na všetky strany a uvoľní sa z udice. S roztrasenými rukami vyťahujem potrhané zvyšky rybky, jeden trojháčik je zohnutý, druhý zlomený. Nedostal som ju... Skrátim to. Jedna z posledných sezón. Volím obligátne hlavátkové miesto Trebejovskú pláň. Hod za hodom. Nie však dlho. Plávajúca rapala zastane pod prúdom. Zásek sedí. Voda sa zvíri kráľovná zabrala v hlbšej vode. Nedávam jej šancu. Tvrdým, nekompromisným ťahom využívam jej počiatočné strnutie a doslova ju vydriem na breh. Je to kapitálna ikernačka, dlhá 127 cm, s hmotnosťou 21,2 kg. Zatiaľ moja posledná... Záverom k lovu hlavátky. Prút tvrdej akcie dosiaľ uprednostňujem plný laminát s dĺžkou 2-2,4 metra. Navijak s kapacitou metrov a vlasec 0,50 mm. Nástrahy: Prirodzené za najlepšiu považujem hrúza s dĺžkou cm na jednotrojháčikovom systéme s medeným drôtom, hlavička rybky obtočená kónicky oloveným drôtom na spôsob olovenej čiapočky, nad to pevný obrtlík. Pri použití väčšej rybky (jalec, mrena, mrenica) je vhodný dvojtrojháčikový systém, pričom prvý trojháčik sa naviaže na kevlarovú šnúru a prešívacou ihlou prevlečie do rybky ritným otvorom, vyvedie papuľkou rybky, prevlečie cez obrtlík a späť pod skrelou sa na kevlarový nadväzec priviaže druhý trojháčik. Umelé najvhodnejšie sú plávajúce voblery rôznych farieb (tie závisia od priezračnosti či zákalu vody) s dĺžkou cm s prirodzeným chodom. Za účinnejšie považujem dvojdielne voblery, ktoré majú dráždivejší pohyb. Účinnosť pľandaviek klesá so zvyšujúcou sa čistotou vody. Občas sú prekvapivo účinné veľké heintzky skôr tmavších farieb a blyskáče typu Toby. Rotačné blyskáče sa pri love hlavátky príliš neuplatňujú. V posledných rokoch sa ako úspešné ukazujú aj plastové nástrahy (veľké twistre a rippery), najlepšie čiernobielej a sivobielej farby, prípadne striebristé. Vari ani netreba dodávať, že lov hlavátky je limitovaný a vyžaduje si osobitné povolenie, ktoré platí na 5 dní v sezóne, pričom možno uloviť len jednu hlavátku s minimálnou dĺžkou 70 cm. Snímky autor a Jaroslav Šubjak 33

34 Vianočný príbeh príbeh JAROSLAV ŠUBJAK Prebúdzam sa do mrazivého rána. Teplomer ukazuje niečo pod mínus dvadsať stupňov a hoci sa kde-tu objavia medzi oblakmi ostré lúče žiarivého slnka, neklame. Celý týždeň bolo pomerne teplo a práve dnes, keď sme sa po dlhom plánovaní rozhodli vyraziť k vode, sa tak prudko ochladilo. Človek sa teší a... neostáva iné, len snívať o lovoch najkrajších, najurputnejších, o lovoch kráľovnej medzi rybami hlavátky. Obrátil som sa teda na druhý bok a opäť sa ponáral čoraz hlbšie a hlbšie do tajomných zákutí jej ríše... Putoval som okolo obrovských balvanov, mostných pilierov, popod podomleté brehy, ba zazdalo sa mi, že som na okamih zbadal jej majestátne telo... Vtom ma však zo snívania vytrhlo prudké búchanie. Otváram dvere a ešte stále si nie som istý či skutočne vnímam, alebo snívam. Spamätám sa, až keď sa tri mrazivé postavy nekompromisne vrútia do bytu. Ide sa! Srdce mi zaleje teplý pocit radosti. Je nás viac fanatických rybárov, ktorým neprekážajú omrznuté nohy, namodrané končeky prstov, reuma a bolesti v krížoch... Fanatických rybárov, ktorí sa nevýslovne tešia na chvíle prežité pri vode, na úspechy i sklamania, ktorých nezaskočí žiaden rozmar počasia. Rýchlo na seba niečo hodím, schmatnem obľúbenú palicu so starým dobrým šejkspírom a zanedlho z okna auta pozorujem prekrásne prúdy a tíšiny, ktoré sú v tomto mrazivom ráne až neskutočne opustené. Začneme v pláni pod starým mostom, sú tam pekné hlavátky a jedna obrovská šťuka, navrhne priateľ. Všetci súhlasíme a pripravujeme nástrahy. Pri pohľade z mosta do nazelenalej vody Váhu sa mi podlomili kolená. Tak predsa tam stála. V celej svojej šťučej kráse, nebojácne, sebavedome. Aj keď o nej viem už niekoľko sezón, vždy znova ma ten pohľad fascinuje. Vždy je aj o kúsok väčšia a zdá sa, že už prekročila magickú hranicu jedného metra. Prekrásny dravec, ktorý sa niekoľko rokov úspešne vyhýba najrozmanitejším nástrahám rybárov. Zavolám priateľov a vzápätí zisťujem, ako rýchlo môžu ryby rásť. Desať, dvanásť, pätnásť kilogramov... V priebehu niekoľkých sekúnd prírastok päť kíl to by nám závidel nejeden rybnikár. Kamarát roztrasenými rukami naväzuje osvedčený vobler, opatrne sa zakráda popri brehu a hádže. Ja medzitým z mosta pozorujem správanie šťuky. Perfektný hod! Vobler dopadá asi tri až štyri metre za šťuku. Pri pomalom ťahu prekrásne pracuje, je takmer na nerozoznanie od rybky. Šťuka stojí... vobler jej prechádza tesne okolo širokej tlamy a... vôbec nič. Ani sa len nepohla. Druhý, tretí, aj desiaty hod a stále to 34

35 isté. Vobler, blyskáč, ba aj rybka na systémiku... Všetko márne. Už ju to tiež prestáva baviť a tak pomaly, pomaličky cúva a stráca sa v temnej vážskej hlbočine. Opäť sa nesplietla a odolala tým najneodolateľnejším nástrahám a my sa trošku sklamaní poberáme za ďalšími zážitkami, ktoré nás tak neodolateľne vábia znova a znova k vode. Po chvíli neúspešného prehadzovania prúdov a plání stretáme ďalšiu partiu. Tak ako berú? Ále, poďte sa pozrieť, neisto odpovedá jeden z dvojice. Zvedavo k nim prichádzame, ale namiesto kapitálneho úlovku nám ukazuje akýsi kus polámaného drievka. Veď je to vobler! neskrývam prekvapenie a prezerám si ho. Zadná časť je úplne zdeformovaná a takmer chýba. Trčí z nej len zvyšok hrubého pokriveného drôtu. Nevdojak mi skĺzne zrak k nohám rybárov, či tam nepobehuje nejaký psík, ale to nám už vzrušeným hlasom rozprávajú o dnešnom krátkom stretnutí s kráľovnou. Ich slová takmer nevnímam, len si nechápavo prezerám torzo voblera a v duchu si opakujem, že to predsa nemohla spraviť ryba. Päťdesiatka silon vydržal, ale stisk mohutných čeľustí úplne rozdrvil balzové telíčko aj s hrubou vrstvou epoxidového laku. Ani trojháčiky nevydržali silný ťah a boli takmer rovné. S pozdravom Petrov zdar! sa lúčime s dvojicou nešťastných rybárov asoveľa väčším rešpektom pokračujeme v nekonečnom prehadzovaní hlbočín, prúdov a zákrut tajomného Váhu. Pomaly sa blíži poludnie a my stále bez záberu, premrznutí konečne prichádzame k malej krčmičke. Ja ešte chvíľu ostávam v dlhej pláni nad lavicou. Vobler som vymenil za hrúzika na systémiku a usilovne ním prechytávam doslova centimeter po centimetri celú pláň. Ešte posledných pár dlhých hodov do tíšiny pod prúdom, keď sa mi hrúz náhle pri dne o niečo pevne zachytí. Ihneď prisekávam avdiaľke sa sčerí hladina. Je tam! vzrušene vykríknem, ale nik ma nepočuje. Všetci už sedia pri teplom čajíku s rumom. Prvý prudký únik dosť rýchlo ustal a po niekoľkých minútach sa mi v priezračnej vode ukáže prekrásne medené telo. Opatrne ju chytám a zbavujem zradného hrúza. Nie je veľká, taká perspektívna tubica. Ešte posledný pohľad do jej vzdorovitého oka a opäť slobodná mizne niekde medzi skalami v prúde... Sadnem si na breh a započúvam sa do tichého šumenia rieky. Nechápem krásu tejto chvíle. Tragický záver Fly Cassovia cupu Kvôli nepriaznivému stavu na Hornáde museli organizátori 11. ročník Cassovia cupu trojčlenných družstiev v LRU plávaná preložiť na neďaleké jazero v blízkosti košického sídliska Juh. Na pretekoch sa zúčastnilo 17 trojčlenných družstiev, medzi nimi aj dve družstvá z družobného Miškovca a jedno z neďalekého Sátoralujhelyu z Maďarska. Súťažilo sa v dvoch kolách. Prestávku medzi nimi vyplnilo podávanie vynikajúceho gulášu. Družstvá tvorili pretekári bez obmedzenia veku a pohlavia. MsO SRZ Košice reprezentovali tri družstvá A, B, Prvú cenu Zlatú mušku z rúk riaditeľa pretekov Juraja Hammera preberá víťaz 3. ročník muškárskych pretekov Fly Cassovia cup Peter Babiak. CaŠtefi team Košice. Po tuhom boji zvíťazilo zmiešané družstvo Seans Považská Bystrica so bodmi, za ktoré so súhlasom MsO SRZ Košice súťažila ako hosť aj Zuzana Kočišová a veľkou mierou prispela k jeho víťazstvu. Zvyšok družstva tvorili P. Baránek a J. Nagy. Druhí boli rybári z MO SRZ Michalovce (L. Kondik, J. Kastely, J. Hric b.), tretí súťažiaci z Mecomu Humenné (M. Buček, V. Buček st. a V. Buček ml b.), štvrtí boli pretekári z družstva Košice A (J. Hirjak, P. Hirjak, Š. Harčar b.) Spomedzi jednotlivcov bol najúspešnejší Ján Hitmar z MO SRZ Vranov nad Topľou pred Petrom Baránkom zo Seansu Považská Bystrica a Jánom Nagyom z rovnakého klubu. Víťazné družstvo si odnieslo veľký pohár a každý jeho člen zmenšené kópie. Poháre spolu s hodnotnými navijakmi dostali aj jednotlivci. Posledný pretekár súťaže Tibor Hricišan dostal fľašu šampanského. Za výbornú organizáciu pretekov treba pochváliť celý organizačný výbor MsO SRZ Košice. Nečakane tragický priebeh mal 3. ročník muškárskych pretekov Fly Cassovia cup ozlatú mušku zo 14-karátového zlata, ktorý sa konal na krásnom pstruhovom úseku Hornádu nad Košicami. Na štart nastúpilo 74 muškárov zo 17 slovenských rybárskych organizácií, medzi nimi aj deväť muškárov z Košíc. Súťaž, Krásu stromov pokrytých strieborným snehovým závojom, akoby sa hanbili za svoju nahotu. Sklopím zrak a snažím sa aspoň na okamih zachytiť plynúci prúd. Prúd rieky, či skôr prúd času, ktorý mi opäť daroval kúsok šťastia... Zo snívania ma prebúdza až mrazivý chlad. Vstávam a pomalým krokom odchádzam do útulnej krčmičky za priateľmi, aby som im rozpovedal ďalší neuveriteľný príbeh. Riaditeľ 11. ročníka Cassovia cupu v LRU plávaná Juraj Hammer odovzdáva cenu veľký pohár za 1. miesto v súťaži trojčlenných družstiev. ktorej prialo aj počasie, bola rozdelená na štyri kolá dve predpoludňajšie a dve popoludňajšie, počas ktorých si rybári vymenili sektory. V popoludňajších hodinách však náhle skolaboval 40-ročný košický pretekár, otec troch detí, Peter Štuller. Napriek okamžitej pomoci, ktorú poskytli rozhodca, organizátori a tím lekárov rýchlej záchrannej služby, ktorý priletel v rekordne krátkom čase vrtuľníkom, Petra Štullera sa nepodarilo zachrániť skonal priamo na brehu svojej milovanej rieky. Výsledky 3. a 4. pretekov organizačný výbor anuloval a vyhlásil iba výsledky prvých dvoch pretekov, ktoré sa uskutočnili predpoludním. Na prvom mieste sa umiestnil Peter Babjak z Podbrezovej (6 240 b.), druhú priečku obsadil Peter Štuller z Košíc in memoriam (4 960 b.), za ním skončil Igor Fiačan z Liptovského Mikuláša (4 500 b.), štvrtý bol Ivo Ščambora z Košíc, piaty František Babiak z Podbrezovej a šiesty Róbert Vencel z Košíc. Text a snímky MIKULÁŠ RYCHVALSKÝ, MsO SRZ Košice 35

36 Z umelých a prírodných nástrah možno skombinovať neobyčajne účinné duo, ktorému ťažko odoláva aj zimný zubáč tučný, lenivý a podozrievavý. Takúto skúsenosť má známy nemecký špecialista Dietmar Isaiasch, ktorý sa o ňu podelil s čitateľmi ruského rybárskeho magazínu Rybolov Elite. Kombinovaná nástraha na zimného zubáča Sólo, alebo duet? Zubáče sú skutočne výnimočne prieberčivé práve v zime, takže neraz potrebujeme všetku vynaliezavosť, aby sme im ponúkli niečo, čomu určite podľahnú. Keďže zubáč za normálnych okolností ochotne berie nástrahové rybky, ale aj plastové i kovové nástrahy, ich kombináciou by sme mali dosiahnuť synergický efekt a vytvoriť nástrahu, ktorú v zimných podmienkach nič neprekoná. Takéto odvážne tvrdenie si môže autor dovoliť preto, lebo metódou duo sa mu podarilo uloviť pekné zubáče aj vtedy, keď všetci ostatní rybári odchádzali od vody s prázdnymi sieťkami. Špeciálny tip D. Isaiascha Keď sa rozhodol po prvý raz vyskúšať kombináciu živých a umelých nástrah, zabalil do batoha tucet živých i mŕtvych rybiek, za hrsť tučných červov, menšiu zásobu twisterov a blyskáčov zubáčových veľkostí a vybral sa k vodnej nádrži. Bol slnečný zimný deň. Dietmar najskôr sonarom prehľadal meter po metri sľubné miesta, aby našiel ryby. Napokon dal sonar zreteľný signál v jame s dnom strmo klesajúcim z trojmetrovej do deväťmetrovej hĺbky, objavil zubáče! Lovil som na dva prúty, spomína D. Isaiasch, jedným som viedol nástrahu krátkym trhavým pohybom nad dnom, druhý som mal po pravej ruke Neraz mi skúsené zubáče ukradli doplnkovú, živočíšnu nástrahu z jigového háčika bez toho, aby som mal najmenšiu šancu zaseknúť. Odporúčam vám preto použiť osobitný prípravok, ktorý vyrobíme zo 6-centimetrového kúska vlasca hrúbky 0,35 mm a ostrého trojháčika č. 8. Na jeho druhom konci je slučka zaliata silikónom alebo roztaveným polyetylénom. Túto slučku navlečieme na jigový jednoháčik po tom, ako naň napichneme doplnkovú nástrahu. Takáto, takmer stopercentne spoľahlivá montáž, nám umožní navždy zabudnúť na krádeže nástrah. Zbohom, chybné záseky... v držiaku, takže pohyb dodávali nástrahe iba vlnky, na ktorých sa hojdal môj čln. Na oboch prútoch boli nastražené 8-centimetrové žtlo-zelené, iskrivé vibrochvosty s 15-gramovými olovenými hlavičkami. Udica v držiaku, mimochodom, ponúkala zubáčom ešte jednu pochúťku malú pichľavku. Táto 16-centimetrová mŕtva rybka, voňajúca po uhorkách, mala rolu doplnkovej nástrahy a napichnutá bola na háčik vibrochvosta. Na mojom aktívnom prúte hrala plastová nástraha sólo! Čln pomaly driftoval z plytčiny do hlbších partií. Vibrochvost na aktívnom prúte predvádzal nad dnom virtuózne tanečné kreácie a ja som naň sústredil všetku moju pozornosť, keď sa zrazu absolútne nečakane prudko zohol hrot prúta v držiaku. Po bleskurýchlom záseku sa už čoskoro trepal v podberáku prvý zimný zubáč, ulovený na kombinovanú nástrahu. Od toho dňa už minulo niekoľko zím a možno si viete predstaviť, koľko zubáčov, ulovených na kombinovanú nástrahu, si skúsený Dietmar odvtedy pripísal na svoje konto. A väčšinou to bývajú veľmi solídne, urastené exempláre. ČERVY V KOMBINÁCII S PLASTOM Tí, ktorí sa rozhodnú pre kombinovanú nástrahu, majú mnoho otázok. Napríklad: Aké kombinácie sú najúčinnejšie? Ako najlepšie pripevniť doplnkovú nástrahu? Ako vyzerá vedenie dua pod vodou? Začnime teda od začiatku. Skôr, ako sa vyberieme k vode, musíme zistiť, aké nástrahy sú v nej vhodné na kombinované použitie. Predovšetkým prichádzajú do úvahy mäkké plastové nástrahy vibrochvosty a twistery, ale aj ťažké blyskáče na hlbinný lov, ako sú pilkery a ťažké marmyšky. Práve s nimi môžeme počas celej zimnej sezóny lovu vytvárať skvelé kombinácie. A čo je k nim najvhodnejší dezert? Najmä červ a mŕtva rybka alebo kúsok rybky. Až potom prichádzajú na rad také exotické pochúťky, ako napr. pásik slaniny. D. Isaiasch kladie bez váhania na prvé miesto rybky či ich časti, pričom si vyberá najmä tie so štíhlym telom. Vďaka nim nie sú kombinované nástrahy priveľké a priťažké. Okrem toho, štíhle rybky sú presne to, čo platí na lenivého, rozmaznaného zimného zubáča. Belička alebo pichľavka sú na tento účel najlepšie, ale v núdzi môžeme použiť napr. ploticu. Rybky nemusia byť čerstvé v zime by to bolo problematické pokojne môžeme použiť konzervované alebo zmrazené. Autor uprednostňuje rybky veľkosti palca v mierne zmrazenom stave, keď sú ešte pomerne tuhé, takže sa z háčika neodtrhnú hneď pri prvom nahodení. Kombinácia plastovej nástrahy s mŕtvou rybkou to je len jedna z možností. Nesklame vás ani dážďovka, a nie je dôležité, či je na háčiku celá, alebo len jej časť. Vhodný je aj pár malých zvíjajúcich sa hnojačikov alebo tzv. lesných červov dôležité je, aby vyzerali pre zubáča lákavo. 36

37 Dvojitá dávka pre zimného zubáča vibrochvost s pichľavkou, v druhom prípade s červom. Kombinovaná nástraha s červom je veľmi vhodná najmä počas mimoriadne chladných dní. Mimochodom, nemeckí rybári podľa príkladu amerických kolegov čoraz častejšie používajú na lov zubáčov červy, vychádzajúc zo zásady, podľa ktorej to, čo chutí ostriežom, musí sa páčiť aj zubáčom. Teraz zopár slov o umelom členovi dua. Nepoužívajte v kombinácii priveľké umelé nástrahy. Ako ukazujú skúsenosti, na túto príležitosť sú vhodné tie, ktorých dĺžka sa pohybuje od 6 do 12 cm. Farba by mala upútať, nesmie však byť priveľmi krikľavá. Pozornosť dravcov spoľahlivo prebúdzajú žlto-zelené nástrahy, ale úspešné sú aj rozličné fantastické kombinácie farieb, ako je ohnivý tiger, ktorý sa veľmi osvedčil pri love na pilker. AKTÍVNA, ALEBO PASÍVNA? Teraz niečo o spôsobe upevňovania kombinovaných nástrah a ich ponúkaní. Prírodná nástraha sa napichuje na háčik umelej, čiže na háčik jigovej hlavičky či blyskáča. Háčik musí byť v každom prípade dostatočne veľký, aby spoľahlivo dopravoval aj doplnkovú porciu nástrahy a aby bol schopný bezpečne rybu zaseknúť. Keďže nelovíme ploticu ani nič podobné, nemusíme sa veľmi usilovať, aby bol hrot háčika ukrytý v nástrahe. To, ako spoľahlivo uchytíme nástrahu, je zobrazené na náčrtoch. Ak sme si vyhliadli miesto lovu a pripravili nástrahu, vznikne otázka: ako ju podávať? Existujú dva spôsoby: aktívny a pasívny. Pri aktívnom vedení nástrahy pohybujeme zápästím tak, aby pružil hrot navijaka. Pri pasívnom ponúknutí nástrahy je prút uchytený v držiaku a nástraha sa hojdá na vystretom vlasci niekoľko centimetrov nad dnom v rytme vĺn. V prvom prípade treba viesť nástrahu nerovnomerne a v každej fáze ponárania ju necháme vždy znovu a opäť ľahnúť si na dno skôr, ako sa dá znova do pohybu. Pritom práve dlhšie zastávky na dne Červ vynikajúco dopĺňa aj rotačný blyskáč. (do 10 sekúnd) môžu podnietiť blížiaceho sa dravca k záberu. Oveľa zložitejšia je situácia v druhom prípade. Hoci prút pokojne spočíva v držiaku, musíme mu venovať rovnakú pozornosť ako tomu, ktorý držíme v ruke. Pri pasívnom spôsobe je dôležité, aby nástraha visela niekoľko centimetrov nad dnom. Bez ohľadu na to, či sa hĺbka pod nami zväčšuje, alebo zmenšuje, musíme dbať, aby sa nástraha vždy hojdala na úrovni očí zubáča spočívajúceho na dne. Záber zväčša spozorujeme podľa zohnutia hrotu prúta alebo podľa poklesnutia vlasca. V oboch prípadoch musíme rýchlo zasekávať, inak nám útočiaca ryba ujde. Takáto metóda lovu môže, samozrejme, vyzerať komicky a niektorým bude pripomínať skôr spôsob lovu s vymeniteľným chvejivým hrotom prúta (quivertip), ako vážny lov zubáča, lenže ono to skutočne funguje! as Útok na zmysly Keďže v studenej vode zohráva pri oklamaní dravých rýb rozhodujúcu rolu pach, odporúča D. Isaiasch používať v kombinácii s umelou nástrahou pichľavku. Ak je pach hlboko zmrazených pichľaviek priveľmi slabý, použijeme beličky alebo plotičky pred každým nahodením ich však trochu pokvapkáme aromatizérom (používaným pri love kapra). Favoritom medzi pachmi je však uhorková vôňa pichľavky, potom nasledujú výrazné pachy morských rýb, ako je sleď, úhor a iné. Robíme to takto: pomocou injekcie vytiahneme trochu tekutiny z brucha mŕtvej nástrahovej rybky, potom ju naplníme niekoľkými kvapkami koncentrovaného aromatizéra a zapáchajúca zmes je hotová. A treba povedať, že na jemný čuch veľkých zubáčov pôsobí veľmi silno. Dravca priťahuje nástraha farbou a pohybom zápachom ho pobáda zabrať. Tajomstvo tejto metódy spočíva v súčasnom pôsobení nástrahy na viacero zmyslov dravca. Štyrikrát ak... Ak lovíte na veľkú dážďovku, nasadzujte ju na veľký jednoháčik hlavičkou. Menšie a často aj mäkšie červy prepichnite háčikom v strede, cez pás v takom prípade vydržia niekoľko nahodení. Ak musíme červa pripevniť na trojháčik, potom dva háčiky prepichneme stredom červa, aby hlava a chvost z neho prevísali približne rovnakou dĺžkou. Ak nastražujeme rybku, potom jednoháčikom prepichujeme jej čeľusť a čelo. Ak je rybka ešte priveľmi zmrazená, zavedieme háčik cez papuľku avyvedieme ju za žiabrovým viečkom. Rovnako postupujeme v prípade trojháčika, vyberúc si jeden z jeho háčikov. 37

38 Ten, kto chce loviť veľké šťuky, mal by predovšetkým akceptovať skutočnosť, že ani ony nežerú pravidelne, pripomína N. Fickling v článku pre nemecký časopis Der Raubfisch. Prinajmenšom mňa o tom presvedčili poznatky, získané počas 30 rokov praxe ulovením 270 šťúk s hmotnosťou nad 10 kg. Niekoľko jednoduchých čísel toto tvrdenie osvetlí: 10-kilogramová šťuka skonzumuje za rok ryby vážiace dovedna asi trojnásobok jej hmotnosti, čiže asi 30 kilogramov, teda nie viac ako 82 g denne. Už z toho je zrejmé, že šťuka neloví denne, aby sa nasýtila ani nie 10- dekagramovou rybičkou. Veľké šťuky sa kŕmia len v určitom čase, a vyhľadávajú pritom väčšiu korisť, kým po iné dni sa postia. Rozhodujúcu časť svojej potreby pokryjú hneď po nerese, ale aj niekoľko mesiacov pred ním, teda najmä od októbra do februára. Za akých podmienok, to podľa N. Ficklinga závisí od konkrétneho typu vody a od počasia. My si budeme tentoraz všímať najmä druhý faktor. Počasie odzrkadľuje zjednodušene povedané predovšetkým tlak vzduchu. Nízky tlak prináša v neskorú jeseň a v zimných mesiacoch spravidla vlhké, veterné počasie s miernymi teplotami. Vysoký tlak znamená väčšinou suché, ale chladné počasie. V závislosti od toho, ako sa vyvíja tlak vzduchu a počasie, mali by sme si vyberať vodu, do ktorej nahodíme nástrahové rybky. MRÁZ NA RIEKE Na riekach sa určuje najťažšie, v ktorej fáze brania sa šťuky nachádzajú, lebo tam ich apetít veľmi závisí aj od výšky hladiny. Hviezdne okamihy som napríklad zažil v roku 1985 na rieke Thurne po poklese zimného vysokého stavu vody, uvádza N. Fickling. Keď sa po dlhotrvajúcom mraze, počas ktorého som nemal ani záber, oteplilo, ulovil som za dva dni hneď niekoľko šťúk, medzi nimi aj kapitálne duo s hmotnosťou takmer 20 a 16 kíl. Všeobecne však zrejme platí pravidlo, že za normálneho stavu vody je na rieke priaznivejší vysoký tlak vzduchu. Aj britský špecialista podľa dlhoročných záznamov ulovil väčšinu kapitálnych šťúk za jasných, mrazivých dní so stabilne nízkymi teplotami a mierne zamrznutými okrajmi rieky. Veľmi sľubné sú podľa neho aj dni, keď sa voda v rieke sfarbí z pôvodne hnedého do zelenkastého odtieňa. SĽUBNÉ BAGROVISKÁ Iná je situácia na stojatých vodách. Aj tam však musíme rozlišovať medzi hlbokými a plytkými vodami. Podľa autorovej štatistiky sú napr. v írskom jazere Lough Mask alebo v škótskom Loch Lemond šťuky na jeseň aktívne najmä za ve- Slnko, vietor, mráz, alebo sneh aké počasie je najvhodnejšie na lov šťúk? Neville Fickling, anglosaský guru medzi šťukármi má na túto otázku vlastnú odpoveď, podloženú bohatými skúsenosťami. Možno aj vám pomôžu prežiť vzrušujúci záver sezóny dravcov. Počasie zohráva aj pri zimnom love dravcov podstatnú rolu Deň šťuky Dobré vyhliadky na lov: keď sa voda sfarbí dozelena (vľavo) a za mrazivých jasných dní. 38

39 TIP-TOP TIPY Na riekach: Obdobia vysokého tlaku na jeseň a v zime; Klesajúca hladina za odmäku a za mierneho vetra; Číra, zelenkastá voda po odmäku. Na hlbokých jazerách: Na jeseň za veterného počasia; V zime za jasných mrazivých dní so zamrznutými okrajmi vody; Na plytkých jazerách: Vlhké, veterné počasie. Zdolávanie šťuky na priehrade. Mocná šťuka zabrala na nástrahovú rybku. Meteorológia podomácky Hoci dnes nie je problém sledovať vývoj počasia v televízii či rozhlase, regionálne rozdiely sú také veľké, že predpoveď pre väčšie územné celky ich nemôže vystihnúť. Oplatí sa preto zriadiť si domácu meteorologickú stanicu, ktorá vám umožní určiť skutočnú poveternostnú situáciu priamo pred dverami domu. Potrebujete na to bežný vonkajší teplomer, ktorý vás priebežne informuje o vývoji situácie. V byte sa vám zíde spoľahlivý barometer, ktorý informuje o tlakových pomeroch. Všetky informácie o počasí vrátane smeru a rýchlosti vetra si zaznamenávajte, aby ste aj s odstupom času mali čo najkomplexnejší obraz o podmienkach lovu. terného počasia. V zime ich žravosť naopak podporuje chladné a pokojné počasie. Podobné skúsenosti získal N. Fickling na bagroviskách. Asi pred 15 rokmi som prelovoval veľké, hlboké zatopené bagrovisko, v ktorom sa pôvodne ťažil piesok, uvádza skúsený šťukár. Nebolo v ňom veľa šťúk, zato niekoľko s hmotnosťou nad 10 kg. Niekoľkodňové stabilne chladné počasie vyzeralo sľubne. Keď som ráno prišiel k bagrovisku, na jeho okrajoch som zbadal zvyšky ľadu. Bolo to naozaj dobré znamenie, lebo onedlho sa mi už hádzala v podberáku takmer 13-kilogramová šťuka... FORMULKA VÍŤAZOV Nasledujúci týždeň sa autor vrátil na to isté miesto a neulovil ani šupinku. Zmenilo sa totiž počasie. Premiestnil sa preto na alternatívne lovisko plytké bagrovisko. O ňom zo skúseností vedel, že jeho draví obyvatelia by mali brať a opäť ulovil takmer 10-kilogramovú šťuku. Víťazná formula pre takéto plytké vody preto znie: Psí čas je čas šťuky! Tá istá zásada platí pre pomerne plytké odvodňovacie kanály. Neville Fickling preto odporúča: dôkladne si zaznamenávajte na každej vode, za akých poveternostných podmienok ste ulovili väčšiu šťuku. Dôležité totiž je odpozorovať trendy. A namiesto toho, aby ste preklínali počasie a svätého Petra, zmeňte radšej častejšie lovisko. Ak to nejde na rieke, mali by ste to skúsiť na jazere. Prípadne vymeňte hlboké jazero za plytké. A ak ani napriek tomu nič nezaberie, získate prinajmenšom poznatok, že za daných podmienok bude lepšie zostať nabudúce doma. juh Úhyn zubáča pri Beckove Do konca septembra zaevidovali východoslovenskí rybári spolu so Slovenskou inšpekciou životného prostredia odborom inšpekcie ochrany vôd v Košiciach dovedna šesť hromadných úhynov rýb a raka na území Prešovského a Košického kraja. Našťastie, počet prípadov sa v porovnaní s rokom 2003 rapídne znížil, aj keď do konca roku zostávali v čase hodnotenia situácie tri mesiace. Všetkých šesť prípadov, pri ktorých hynuli vodné živočíchy, bolo menšieho rozsahu. Napríklad 12. septembra Uhynuté zubáče veľkoúste z Laborca v Brekove. podvečer zaznamenali úhyn rýb na Laborci v Brekove. Pri vyhodnotení základných chemických ukazovateľov sa zistilo, že obsah kyslíka vo vode je v poriadku a následne sa v laboratóriu zistila aj negatívna toxicita odobraných vzoriek vody. Voda bola jednoducho odobraná neskoro. V deň nahlásenia úhynu sa našlo približne 20 uhynutých zubáčov s priemernou dĺžkou 35 cm, preto sa pripustila možnosť parazitárneho ochorenia. Na druhý deň však rybári z MsO SRZ Humenné vyzbierali 148 zubáčov, 18 podustiev a 4 pstruhov dúhových. Priama škoda, ktorá vznikla humenským rybárom je síce len Sk, ale pohľad na krásnych, zdravých zubáčov, ktoré odlovili pred rokom vo veľkosti okolo 12 cm v stojatej vode súčasti revíru Laborec č. 3 a následne premiestnili do rieky, bol veľmi smutný. Na úseku tesne nad obcou, v obci a pod obcou Brekov bolo zarybňovacie úsilie rybárov zmarené (ryby totiž vyzbierali len na tomto relatívne krátkom úseku). Výsledok vyšetrenia zubáčov naznačil, že na ryby pôsobila dlhšie obdobie neznáma toxická látka ich žiabre boli silne anemické, tráviaca sústava prázdna, črevá v zadnej časti vyplnené žltým hlienom a sliznica silne hyperemická. Na základe toho Dr. Košúth, odborník z UVL Košice konštatoval, že príčinou úhynu bolo zhoršenie kvality vody, komplikované prípadným bakteriologickým ochorením, špecifickým pre ostriežovité ryby. Bakteriologické ochorenie však vylúčil nález ďalších dvoch spomínaných druhov rýb v nasledujúci deň. Text a snímka sg Zimná rozprávka Monkova dolina v Belianskych Tatrách nás vlani v decembri privítala v rozprávkovo bielom šate. Pri teplote vzduchu -5 o C, keď digitálny teplomer nameral teplotu vody -0,1 o C sme pre Slovenský hydrometeorologický ústav v Bratislave robili ichtyologický prieskum pstruhového potoka Biela v správe Štátnych lesov TANAP-u. Išlo o jeden z 20 profilov vo východoslovenskom regióne, ktorý robila naša lovná skupina. Odlov rýb elektrickým agregátom aj napriek drsnejším podmienkam bol práve kvôli okolitej prírode jedným z najkrajších zážitkov zo všetkých skúmaných lokalít. Navyše sme aj ulovili ryby, pstruhy potočné a najmä hlaváče pásoplutvé, ktoré v lokalite jednoznačne prevládali. Žiaľ, nemožno to už povedať o lokalitách, lovených v nasledujúci deň: v Studenom a Slavkovskom potoku pri Ceste Slobody vo Vysokých Tatrách a v riečke Poprad nad Mengusovcami sme neulovili pre takmer nulovú vodivosť vody a následné zlyhanie techniky ani jednu rybu... Text a snímka ci 39

40 Kupujete si EUGEN FARSKÝ navijak, alebo ložiská Príďte, poradíme, poslúžime, tento slogan zaváňajúci nedávnym režimom je aktuálny aj dnes, pretože pri súčasnej obrovskej ponuke modelov, typov, ale aj tlaku reklamy má často aj skúsený rybár problém vybrať si druh, ktorý mu najviac vyhovuje. Keď mám možnosť počúvať rozhovory a otázky rybárov v predajni, je mi jasné, že ložiskománia je ešte stále témou č. 1 a hlavným, aj keď pomýleným synonymom kvality navijaka. Na nedávnej návšteve Autosalónu v Nitre mi pri pohľade na nepreberné množstvo modelov, typov, vybavenia, motorov a, samozrejme, ceny napadlo niekoľko veľmi zaujímavých porovnaní áut a navijakov, hoci tieto tovary na prvý pohľad nemajú vôbec nič spoločného. Zoberme si cenu ceny navijakov sa pohybujú približne od 300 do korún, ceny áut tiež, akurát rádovo vyššie: až korún. Väčšina rybárov sú muži, v autách sa vyznajú, tak sa vás, páni, pýtam: Aký je rozdiel v počte ložísk v motore auta za niekoľko stotisíc a za milióny korún? Takmer žiadny, motor so štyrmi valcami má kľukový hriadeľ uložený tri alebo päťkrát, čiže tri alebo päť ložísk a aj to sú ložiská klzné, nie guľôčkové. Ak to stačí motoru, ktorého otáčky počítame na tisíce, tak výsledná cena je odrazom niečoho iného než počtu ložísk. Nemyslím si, že by na vývoji áut pracovali takí diletanti, ktorým nenapadne, že väčší počet ložísk = vyššia kvalita. V súvislosti s ložiskami dodajme, že je rozdiel medzi ložiskom a ložiskom mal som v autoservise možnosť vidieť ložiská, ktoré sú vhodné prinajlepšom do stavebnice lega, prosto guľôčky v umelohmotnom puzdre. Hlavným kritériom pri výbere navijaka by mal byť spôsob a intenzita lovu. Najviac je zaťažená mechanika a materiály navijaka pri prívlači, nasleduje lov na plavák a relatívne najmenej sa navijak používa pri love na ťažko. Intenzita lovu je ďalšie dôležité kritérium, pretože je medzi nami veľa rybárov, najmä prívlačiarov, ktorí chodia v sezóne prakticky denne k vode, často aj za extrémneho počasia, dažďa, mrazu a pod. Skúškou kvality navijaka sú dnes už bežne používané spletané šnúry, ktoré prenášajú všetky 40 nárazy a údery rýb do súkolia bez tlmiacich účinkov pružného vlasca. Kto maže, ten sa vezie toto porekadlo platí aj pre navijaky, najmä ak ich intenzívne využívame. Doteraz sme sa stretli len s navijakmi, ktoré obsahovali ako mazivo vazelínu, ale v tomto roku sa rybárom dostali do rúk prvé navijaky mazané olejom. Výhod olejového mazania je hneď niekoľko. Kým vazelína pri nízkych teplotách tuhne a chod navijaka je ťažší, olej si naďalej zachováva mazacie schopnosti. Vďaka svojim vlastnostiam olej neustále pokrýva všetky súčasti navijaka tenkým filmom, ktorý zaručuje hladký chod a znižuje opotrebenie. Olejové mazanie kladie na výrobcu vysoké nároky spracovanie musí byť maximálne precízne, aby sa olej nedostal von, a práve preto sa do navijaka nedostanú ani nečistoty a prach, takisto ani na spracovanie ozubených kolies, pretože kým vazelína vďaka svojej konzistencii bola schopná eliminovať drobné nepresnosti, pri oleji to neplatí. Olejové mazanie oceníme pri údržbe stačí cez vstupný otvor aplikovať niekoľko kvapiek oleja a aj bez rozoberania (načo rozoberať fungujúcu vec?) je navijak opäť pripravený spoľahlivo slúžiť. Dostatočne dlhé a presné hody dosiahneme aj vďaka dobre uloženému vlascu. Novinkou v ukladaní vlasca je spomalený zdvih cievky, čiže na jeden zdvih cievky sa uloží viac vrstiev vlasca. Tento systém je charakteristický pre drahšie modely, ale od budúceho roku sa u lacnejších navijakov objaví nový revolučný systém ukladania vlasca Varispeed. Tvoria ho dve ozubené kolesá, jedno oválneho, druhé hranatého tvaru a ich špeciálnym prepojením vzniklo perfektné paralelné ukladanie vlasca. Životnosť intenzívne používaných navijakov predlžuje aj tzv. plávajúci hriadeľ Floating Shaft. Ide vlastne o uloženie hriadeľa pomocou dvoch ložísk do puzdra, čím sa podstatne zníži dotyková trecia plocha a zlepší sa aj efektivita. Pôsobenie ťahu na cievku. Nechcem generalizovať moje názory na výber vhodného navijaku, veď každý sme iný, máme iné požiadavky a predstavy, ale kúpou sa vlastne všetko iba začína. To, ako dlho a spoľahlivo nám bude navijak slúžiť, závisí iba na nás. Názov navijak je odvodený od slova navíjať. Na zdolanie ryby nám slúži prút, vlasec aznavijaku brzda. Keď rybár drží prút a ťahá kapra navijakom ako handru, nielenže si počína neeticky, ale zároveň aj mimoriadne namáha celú prevodovú sústavu. Podobne aj pri zachytení o prekážku viem, že nikoho nepoteší, keď mu v prekážke ostane visieť už piaty twister, ale zlostné mykanie prútom, najmä ak používate šnúru, sa prenáša priamo na hriadeľ a do hnacieho mechanizmu, takže v žiadnom prípade nepredĺži životnosť navijaka. Želám vám pri kúpe nového navijaku šťastnú ruku a veľa pekných zážitkov pri vode.

41 Galéria fotografov prírody Ak sa raz staneš rybárom Ing. Miroslav Zontág sa narodil v roku 1971 v Ružomberku, kde aj žije. Ako desaťročného ho otec zasvätil do tajov rybárstva, ktorému úplne prepadol. Po absolvovaní Mendelovej zemědělskej univerzity v Brne, špecializácie rybárstvo sa rozhodol pracovať v ochrane prírody a dnes pracuje na Správe TANAP-u v Liptovskom Mikuláši. Od roku 1995 pôsobí aj v MsO SRZ Ružomberok. Prečo ste sa rozhodli popri vašej profesionálnej práci práve fotografovať a odkedy sa datujú vaše prvé fotografické úsilia? Od malička som miloval ryby a rybárstvo, no a prirodzene som to neskôr chcel aj študovať, čo sa mi podarilo. Už počas štúdia na Mendelovej zemědělskej a lesníckej univerzite, špecializácie rybárstvo a hydrobiológia v Brne, ma k tejto nádhernej záľube nepriamo priviedol jeden americký fotograf, ktorý fotografoval výlov rybníka Rožmberk v južných Čechách. So spolužiakmi zo školy sme boli práve na výlove tohto rybníka v rámci odbornej exkurzie a veľmi ma zaujalo jeho fotografovanie. Doslova mi otvorilo oči do mojej vlastnej fotografickej tvorby. Výraz jeho tváre a záujem o objekty, ktoré snímal sa mi navždy vryli do pamäti. Postupne som si zaobstaral prvý fotoaparát a pokúšal som sa fotografovať to, čomu som dodnes verný vodu, ryby, rybárov. Samozrejme, prvé obrázky neboli až také kvalitné, a to ani po kompozičnej stránke. Postupom času ma to však začalo veľmi zaujímať až som tomu prepadol úplne a musím povedať, že postupne som sa aj zlepšoval. Mal som tú výhodu, že som bol aktívny rybár, dostal som sa na krásne miesta a mal som k dispozícii aj živé ryby z chovov a z výlovov, ktoré som postupne fotografoval. A tak už aktívne fotografujem desať rokov. A myslím si, že ma to stále baví. Čo si myslíte o nastupujúcej digitálnej fotografii pri fotografovaní prírody? Určite je to ťažká otázka, ktorú by som rád prenechal profesionálnym fotografom. Domnievam sa, že je to istá forma ľudského pokroku. Veď reprodukcia digitálnych snímok v tlačových médiách a na internete je zaiste neporovnateľne kvalitnejšia ako skenovanie fotografií. Hoci aj ja už pracujem s digitálnym fotoaparátom, mám ešte k dispozícii aj ten klasický. Som možno konzervatívny typ a vždy si poviem: fotka je len fotka. A na diáky nedám dopustiť. Možno však povedať, že digitálne snímky najmä z hľadiska ich kvality a čistoty záberu sú dnes veľmi dôležité a budú čoskoro na úrovni diapozitívov. Často sa v prírode zachytávajú zvláštne detaily, ktoré nie vždy fotografia vedela zdarne zvládnuť. Uvidíme, čo prinesie čas. Aké pocity prežíva rybár fotograf pri svojej práci a čo je na nej najťažšie? Musím povedať, že fotografovanie prírody a osobitne vody a rýb je dozaista nádhernou, aj keď dosť drahou záľubou. A navyše náročnou na dosiahnutie výslednej kvality snímky a na jej celkový výraz. Nič však nevyváži pocit z pekného, vydareného obrázku. Vtedy si poviem je to fajn, môže to ísť na stenu! Fotografovanie rýb je obzvlášť náročné. Treba zvládnuť prirodzený lesk ryby daný slizom, ktorý sa vo väčšej či menšej miere vyskytuje na povrchu každej ryby v závislosti od jej aktuálneho stavu vnútorného napätia. Akejsi jej nálady a pocitu, ak je rybka ešte živá. Veľmi dôležité je vystihnúť ideálne svetelné podmienky, veď vyfotografovať zubáča na prudkom slnku tak, aby sa mu neleskli šupiny, je už naozajstným umením! Keď sa však podarí kompozične zvládnutá fotografia ryby, tak je to nádhera, skutočné umelecké dielo! V tomto veľmi obdivujem môjho kamaráta Janka Dubeňa, ktorý je majstrom nad majstrov a patrí mu moja hlboká úcta nielen k jeho práci, ale aj k nemu ako človeku. Ja si celkovo vážim prácu iných fotografov, lebo viem, aké náročné je fotografovať prírodu a jej prvky, objekty a pod. A ešte jedna vec: nikdy nezabíjame rybu len preto, že ju chceme dobre vyfotografovať... Na to, aby ste zvládli fotografovanie prírody a zvlášť rýb treba množstvo času. Ako zvládate tento časový rozmer? Viete, ja s fotoaparátom takmer aj spávam a manželka sa na tom niekedy dosť dobre pobaví. Ale vážne, ak chcete byť v tomto smere dobrí, alebo ak túžite mať vynikajúce zábery, žiada si to množstvo času. Ten je u mňa drahocenný, prísne si ho rozdeľujem a je v ňom, samozrejme, aj miesto pre fotografovanie. Na dosiahnutie úspešných a kvalitných záberov treba, pochopiteľne, nasnímať množstvo materiálu. Hovorí sa, že dobrý fotograf vyradí zo 100 obrázkov 99 a iba ten jediný pokladá za použiteľný... Fotografovanie prírody a jej prvkov je najťažším v tejto brandži. Ja musím cítiť vo svojom vnútri, že určitá scenéria, detail, celková kompozícia snímky alebo odtieň svetla je to, čo chcem zachytiť. Potom je to už len technická otázka. A tak som aj v minulosti v podstate začínal. Propagujete ryby a rybárstvo, krásu našej prírody aj navonok? Áno, ale nie som typ, ktorý sa hrnie do kníh a výstav. Aj keď dosť propagujem výsledky mojej práce napríklad vo vašom časopise, ale aj v iných, nie je to moja priorita. Nekladiem dôraz na pravidelnú tvorbu. Som skôr vnímavý typ a celé moje úsilie je založené len a len na mojich vnútorných pocitoch. Samozrejme, ak by prišla aj iná možnosť propagácie rýb a rybárstva, určite by som o nej uvažoval. Mám však za sebou dve výstavy. Na prelome rokov som uverejnil množstvo záberov na výstave Ryby a rybárstvo v Liptove, ktorá bola umiestnená v budove Liptovského múzea v Ružomberku a mala veľmi dobrý ohlas. Naposledy som uverejnil v roku 2003 niektoré moje fotografie na špecializovanej výstave, ktorá je zároveň aj stálou expozíciou v Liptovskom múzeu Čiernom orlovi v Liptovskom Mikuláši, pod názvom Poľovníctvo a rybárstvo v Liptove. Do tejto prekrásnej expozície by som si dovolil pozvať všetkých čitateľov. Určite za to stojí! do Snímky autor 41

42 MOKRÉ PRÍBEHY Ozaj prinieslo šťastie Vlani začiatkom novembra ma kamaráti na čele s Rudom Harvánkom, prezidentom Slovenského rybárskeho zväzu, začali prehovárať na lov hlavátky. Mal sa uskutočniť na rieke Poprad v revíroch MO SRZ Stará Ľubovňa. Pravdu povediac, ani ma veľmi nemuseli prehovárať, lebo hneď mi zišli na um malý Jurko a Kristínka moje vnúčence z Ružbách, ktoré pri tej príležitosti môžem navštíviť. Navyše som v septembri pri love lipňov zazrel a aj nafotografoval tri krásne hlavátky pod stanicou v Nižných Ružbachoch. Nuž medzi nami, privítal som možnosť spojenia návštevy vnúčeniec s lovom kráľovnej našich vôd, a k tomu ešte v kruhu vynikajúcich priateľov. Devätnásteho novembra sme naložili do auta potrebné náčinie, pribalili dobrú náladu a poďho do môjho obľúbeného kraja. Jaro Soroka doktor veterinár, sa ma celou cestou vypytoval, ako to s tou hlavátkou je. Kde ju treba hľadať, ako treba loviť, nahadzovať, zdolávať a tak ďalej. Keď som mu povedal, že podľa odbornej literatúry a aj na základe vlastných skúseností treba na jeden záber hlavátky približne tisíckrát nahodiť, jeho nálada poklesla. V Starej Ľubovni sme ešte dokúpili zásoby umelých nástrah a celí nedočkaví sme zamierili do Ružbách. Najskôr však či chceli, alebo nechceli, museli počkať, kým som nenavštívil dcéru s vnúčencami. Sú to zlaté deťúrence a mám z nich veľkú radosť. Len aby boli zdravé! Podupkávanie kamarátov okolo auta svedčilo, že ich lovecká vášeň dosahuje vrchol. Ak máme chytiť, tak chytíme vravel som im a dirigoval Ruda, kde má s autom zakerovať. Naťahujeme si vysoké čižmy, kompletizujeme udice, vyberáme nástrahy. Radím použiť gumené rybky, lebo skutočné nemáme. Farbu nech si vyberie každý sám. Jaro Soroka zbadal pri aute psie hovienko a už aj doň stúpa vraj pre šťastie. Bodaj by si mal pravdu, vravím počasie je akurátne, sme štyria, hádam len voľáku chytíme. Zapisujeme vychádzku do povolenky a už ich beriem k vyhliadnutým miestam. Prvého, na konci pláne nechávam Jara Sabu, druhého v strede pláne Jara Soroku a v prúde valiacom sa pomedzi skaly Ruda. Ja idem nad neho prehádzať oká tvoriace sa za kameňmi vyčnievajúcimi z vody. Všetkých troch mám ani na dlani. Snažia sa ostošesť. Nemyslite si, chlapci, že je to len tak. Hlavátka nie je pstruh! Tá veru svoju kožu len tak ľahko nepredá. Dumajúc nad krásou tejto ryby prehadzujem oká. Postupne, tak ako som ich rozostavoval, vychádzajú priatelia na breh a presúvajú sa bez slova poza môj chrbát proti prúdu. Hm, takto sa hlavátka nechytá, trpezlivo a dôkladne treba prechytať celú pláň. Ale ranských bystrín. Lenže chuť ísť na ryby sa vo mne nestratila, túžil som iba po zmene. Po posedení pri rozľahlej vodnej hladine, z ktorej sa pri vychádzajúcom slnku pomaly dvíha a rozplýva ranná hmla. Túžil som po nahodení udíc tam do toho ranného oparu, v ktorom ešte vodnú hladinu nevidieť, počuť len špliechanie, keď dravec zháňajúci potravu rozráža kdesi neďaleko hladinu vody a ja v duchu hádam... bola to šťuka, zubáč, ostriež či pstruh dúhový? O pstruha mi ani tak nešlo, užil som si ich od jari dosť potočákov, ktoré mi poskytli mnoho zážitkov... a akých! Rád by som pre zmenu mal na palici šťuku, ale nepohrdol by som, keby boli pri chuti väčšie ostrieže. Práve ony v takýchto hmlistých ránach dokážu pripraviť rybárovi pekný zážitok. Pokušeniu som neodolal a v sobotu ešte pred brieždením štartujem auto a mierim k Liptovskej Mare, vodnej nádrži, ktorá je skvostom Liptova a nepreženiem ak poviem, že rybárskym rajom milovníkov Petrovho cechu. Chvíľu mi trvá, kým sa mi podarí do čereňa pri móle naloviť zopár nástrahových rybiek a potom už konečne nahadzujem. Všade dookola panuje pokoj. Po dovolenkároch už niet ani stopy, len na druhom konci móla má jeden rybár rovnako nahodené obidva prúty na ťažko a podobne ako ja sústredene pozoruje signálky pod prútmi. Pokoj jesenného rána trocha narúšajú svojím škrekľavým hlasom čajky, ktoré sa s pribúdajúcimi slnečnými lúčmi čoich vec, pomyslím si, nech idú kam chcú. Len Jaro Soroka sa pýta na moju mienku, kam má ísť loviť. Nuž tuto hore, asi tridsať metrov, ako je tá naklonená vŕba. Tam je v koryte akási kamenná lavica, tam musí byť. Len to tam treba poriadne prehádzať vravím. Odchádza a ja spokojný, že som mu poradil dobré miesto, zostávam loviť ďalej. Onedlho zbadám kamaráta Ludvíka z Ružbách, ktorý sa sľúbil, že príde za nami na bicykli. Vychádzam na breh, aby sme prebrali ďalší postup rybačky. Tí sú netrpezliví, vysvetľujem Ludvíkovi bežia dopredu, takto veru hlavátku sotva chytíme. Urobíme zo dvadsať krokov a vtom čľapot. Splnená túžba Ilustračná snímka Jaroslav Šubjak Podbehni, loví, aha tam vraví Ludvík, práve keď začujem: Julo, Julóóó, mám ju! kričí Jaro Soroka. Ej, to je ono! Z vyvýšeného brehu sledujeme kráľovnin posledný boj. Vyberám fotoaparát. To je zážitok, dokumentácia nesmie chýbať. Za pomoci Ludvíka aruda je hlavátka konečne na brehu. Je prekrásna, do medena sfarbená, meria stodvanásť centimetrov a má hmotnosť trinásť a pol kila. Kráľovná našich vôd skočila na päťdesiaty druhý hod. Neviem, kto je šťastnejší, či lovec, alebo ja, ale radosť máme obrovskú. Mám podozrenie, že okrem mojej dobrej rady to má na svedomí aj to psie hovienko. Tentoraz asi naozaj prinieslo šťastie. JÚLIUS PICHLER, Košice Pominuli letné mesiace a o slovo sa prihlásila jeseň. A hoci bola atypická, veď aj v októbri teploty vzduchu prekračovali 20 stupňov Celzia, predsa len hmlisté rána a padajúce lístie zo stromov neklamne dokazovali, že v prírode už panuje ozajstná jeseň, aj keď v podobe takzvaného babieho leta. A práve hmlisté rána mi nedali spávať. Boli signálom, že sa priblížil čas, kedy sú naplno pri chuti dravé ryby. Pstruhová sezóna sa skončila, lipne boli v tomto počasí dosť prieberčivé a už som bol aj unavený z brodenia a predierania sa kroviskami podtat- 42

43 raz viac zjavujú nad vodnou plochou. Sú úspešnejšie ako ja, lebo občas rozrazia vodnú hladinu, zmocnia sa menšej rybky a potom so sústom v zobáku vznesú sa vysoko k oblohe. Rovnako to pokračuje celé dopoludnie, len na mojich udiciach sa nič nedeje. Občas vymením nástrahovú rybku a nahodím o kúsok ďalej, ale ani náznak záberu. Popoludní som to už nevydržal. Sklamaný vyťahujem udice z vody, opieram prúty o zábradlie móla a idem na obchôdzku k zátoke, ktorá omýva mólo. Rybár z druhého konca tiež balí prúty a so slovami, že dnes neberú sa so mnou lúči. Nasadá do auta a poľnou cestičkou sa vzďaľuje od vodnej nádrže. Obchádzam zátoku s plytšou vodou a bahnitým dnom a na chvíľu sa pristavím pri mieste, kde neďaleko brehu vyčnievajú z hladiny vrcholce vodnej trávy. Voda je aj tu pokojná, akoby bez života. Pohnem sa teda ďalej a vtom sa za mojim chrbtom, práve v mieste, pri ktorom som sa na chvíľu pristavil, ozýva poriadny špľachot. Až ma myklo! Keď som sa otočil, na vodnej hladine sa doširoka rozbiehali kruhy, až hýbali vrcholcami vodnej trávy. Opäť som teda zastal a čakal bez pohnutia ako prikovaný. Uplynula hodná chvíľa a nedialo sa nič. Už som chcel pokračovať v chôdzi, ale vtom sa hladina zvlnila adrobné rybky v celom húfiku začali vyskakovať vysoko nad vodu. Loviaceho dravca som nezbadal, ale bolo mi jasné, že je tam a že je aj pri chuti. Ďalej som nečakal. Oblúkom som sa vrátil k udiciam, na jednu som primontoval nenápadný ľahší plaváčik, zobral som nádobku s nástrahovými rybkami a prikradol som sa späť do zátoky. Schoval som sa za vŕbový krík rastúci až pri samotnej vode tak, že voda obmývala niektoré jeho konáre a spoza kríka som nahodil. Prút prestrčený pomedzi tenké vetvy vrbiny som držal v rukách a pozoroval, ako sa plaváčik hompáľa asi dva metre od brehu medzi steblami vyčnievajúcej vodnej trávy. Dlhý čas sa nič nedialo a mne v nepohodlnej polohe začali tŕpnuť údy. Už som si aj v duchu vravel, aký som naivný keď si myslím, že ryba zostala čakať, kým sa vrátim s udicou, a keby aj, že sa ulakomí akurát na moju rybku. Lenže práve vtedy sa plaváčik začal pohybovať, akoby nástrahová rybka na háčiku iba v tej chvíli ožila. Zároveň sa neďaleko plaváčika rozvírila hladina, sčerila sa voda a húf drobných rybiek opäť začal vyskakovať nad hladinu. Trvalo to iba moment a potom sa znova všetko utíšilo. Iba mierne narážanie zvlnenej vody o krík, za ktorým som bol schovaný prezrádzalo, čo sa pred chvíľou odohralo. Neprešlo hádam ani päť minút a drobné rybky znova v celom húfe vyskakovali nad hladinu, tentoraz už celkom pri mojom plaváčiku. Žiadnu veľkú rybu som však nespozoroval, iba môj plaváčik zmizol pod hladinou a z cievky navijaka sa mi začal odvíjať vlasec. Opäť to však trvalo iba okamih a potom znova všetko ustalo. Zrýchlil sa mi dych a cítil som, ako mi búši srdce. Vyšiel som spoza kríka, opatrne spomedzi vetiev vyslobodil prút, pritiahol trocha viac brzdu navijaka a prudšie zasekol. Špička prúta sa ohla do oblúka smerom k hladine a ja som cítil, že zásek sa podaril. Až v tej chvíli som si však uvedomil, že v tom chvate pri premontovávaní udice som úplne zabudol namontovať lanko. Oblial ma studený pot. Ani na chvíľu som nepochyboval, že mojím súperom je šťuka. Nezostávalo však už nič iné, len spoliehať sa na šťastie, že vlasec sa v jej zuboch neprederie. Ryba po záseku vyrazila do hlbšej vody. Keď som stlmil jej únik, nasledoval ďalší a po ňom ešte jeden. Tŕpol som, ale vlasec zatiaľ držal a aj sa mi darilo dostávať ho späť na cievku navijaka a rybu čoraz bližšie k brehu. Snažil som sa byť trpezlivý, aby som neurobil chybu a tak ešte trvalo dosť dlho, kým sa konečne asi meter od brehu začala vynárať z vody šťučia papuľa s vypúlenými očami. Pomaly sa kládla na pravý bok, no ešte z posledných síl udierala chvostom o vodu až rozvírila bahnité dno. Bolo však už dobojované a keď sa úplne vysilila, mohol som ju opatrne vytiahnuť do trávy. V jesenných slnečných lúčoch sa vynímalo jej torpédovité telo s pravidelným priečnym pruhovaním, bokmi zdobenými zlatistými škvrnkami i ružovkasté plutvy. Nebol to žiadny obor, merala deväťdesiatdva centimetrov, no jej sploštená papuľa plná ostrých zubov vyzerala hrozivo ešte aj vtedy, keď som ju už bez známok života nakladal do kufra svojho auta. Napriek rozpačitému začiatku mi Liptovská Mara napokon predsa len splnila túžbu v podobe peknej a vzrušujúcej chvíle s úspešným koncom. Domov som odchádzal s úlovkom a obohatený o nádherný zážitok i ďalšiu skúsenosť. JUDr. JÁN VÝROSTEK, Poprad Poriadny úlovok Dva dni pred začiatkom sezóny okolnosti dozreli k malému rodinnému výletu. Nik z rodiny netušil, že z mojej strany ide o rafinovaný zámer. Bol to takpovediac druhotriedny pstruhový potok. Dôvodom jeho druhosti nebolo iba to, že je krátky, ale má aj mizerný prietok, tône sú len veľmi zriedkavo hlboké a jeho blízkosť k mestu umožňuje rybárom naklusať naň aj pešo. Výsledok? Na tretí deň od otvorenia sezóny je vybrakovaný. Pochopiteľne, že neskôr tam človek nenájde rybu. Ani to však neplatí na sto percent, čo potvrdí aj tento príbeh. Výlet sa skončil k všeobecnej spokojnosti, a ja som si na ňom ujasnil taktiku pre 16. apríl, čo som predtým možno nikdy neurobil. Vytypoval som si, ba dlhou palicou odmeral najhlbšie tône. Stará skúsenosť totiž vraví, že najväčšiu rybu v pstruhovom potoku treba hľadať do konca apríla v najväčších a najhlbších tôňach. Prišiel onen osudný deň, keď nemôžem dospať noc a ráno sa mi klepú kolená a trasú ruky. Ale je to na hanbu? Nervozita na začiatku sezóny môže skôr ctiť ako zahanbovať. Prišiel som k potoku hádam s päťminútovým oneskorením. Starý priateľ veľmi sústredene prečesával už vari piatu tôňu. Keď som sa po obligátnom krátkom rozhovore strmo pobral ďalej, priateľ sa spýtal: Čo, ideš na turistiku, alebo na ryby? Pri vydre ako si ty to nemá zmysel! Navyše ja mám objednávku na jedného kapitálneho! odvetil som. Somár! zaznela adekvátna reakcia. Vari po štvrťhodine chôdze som stál na dolnom okraji tône, podľa mňa ideáli tohto potoka. Po malej príprave a chvíľke pózovania (ryba si musí trošku zvyknúť na votrelca) som nešikovne nahodil do stredu tône. Druhý hod nebol oveľa lepší. Možno po štvrtom to už bolo ako na strelnici, ibaže výsledok bol stále rovnaký. Azda po ôsmom nahodení som použil priateľov výraz: Somár. Ako to bežne býva, povedal som si: Tak ešte dva. Zamarilo sa mi, akoby som zachytil dno alebo konárik. Po opakovaní nahadzovania je to bežné, človek spomaľuje a viac riskuje. MOKRÉ PRÍBEHY Pri tom poslednom hode návnada nedopadla možno ani do polovice vodného stĺpca a nasledoval záber, až mi šklblo v rukách. Potom akoby sa ryba upokojila. Hovorím si: to bude isto nejaký sopliak. Nasledoval však poriadny harmatanec. Zrazu sa mi tá veľká tôňa s okrajom haluzín na jednej strane zdala strašne malá a moja dvadsaťjednotka na cievke úboho slabá. Súbor deklaratívne väčšieho mozgu a vynikajúcej techniky sa zdal byť na vážkach. Zrazu akoby zázrakom, aj keď po snahe naviesť ju práve tam, bola ozrutná ryba v akomsi lieviku, ktorým sa končila tôňa do plytčiny. Už jej azda viac ako dve tretiny tela trčali nad vodu. Prudko vyrazila k brehu, kde sa ocitla ešte plytšie. Pri náraze do brehu sa vypla. Odšmaril som prút a oboma rukami som ju uchopil. A presne vtom nado mnou zahrmel hlas junáka kontrolóra: Boha, taký macek tu ešte nebol. Vytiahol mierku a oznámil: Bez pár milimetrov päťdesiatpäť centimetrov, potočák a mlieč rozrežte mu žiabre, lebo nám ujde a utopí aj nás. Obradne vytiahol zo zadného vrecka ploskačku a vraví: Vypi, si majster sveta! Po jeho odchode som si sadol na zvalenú jahňadu, obdivoval tie farby a nevdojak preklínal momenty, keď som tie žiabre prerezal.. Lenže ani dnešný homo sapiens sa celkom nevymanil z génov pravekého lovca. O chvíľu som precitol z ošiaľu znova pri ďalšej tôni. Výsledok: jeden 28, ďalší 32 znova mliečniaky. Pobral som sa domov. Cestou som zazrel kamaráta z rána, ako sústredene prečesáva tône. Tak ako, darilo sa ti? spýtal som sa. No, nie je to sláva, ale mám 26 a 28, a ty? Hoci som nikdy nebol chválenkár, a najmä nie pri rybách, tentoraz som vyložil svoje úlovky na trávu. Zhlboka sa nadýchol a potom utrúsil: Keď je šťastie unavené, aj na somára sadne. Na prvý pohľad urážlivé slová skôr pobavili. Veď koľkokrát za hoci aj desať pstruhových sezón sadne takéto šťastie na somára? DUŠAN OCHODNICKÝ, Bošáca 43

44 Tréner slovenských reprezentantov majstrov sveta v LRU mucha Ing. Jozef Trnka: Nekládli sme si maximalistické ciele Hoci vybojovali zlato a stali sa majstrami sveta, nevítali ich plné námestia, davy nemávali okázalo slovenskými zástavami a neznelo z plných hrdiel to známe: Slovenskóóó, Slovenskóóó, heja, heja, heja Slovensko! Dokonca ani médiá im takmer nevenovali pozornosť. Športový rybolov nepatrí u nás medzi masové športy. Našťastie. Veď masové športy často devastujú človeka i prírodu. Víťazi tohtoročných majstrovstiev sveta vlove rýb udicou mucha zostali tichí a skromní, nenápadní a nenároční. Rovnako, ako ich tréner Ing. Jozef Trnka, ktorému sme položili niekoľko otázok (na snímke s Putovným tanierom víťazov majstrovstiev sveta). Aká je úloha trénera pred súťažou a počas nej? Poslanie trénera najmä v slovenskom družstve spočíva najmä v tom, že koordinuje všetky úlohy, ktoré má reprezentácia pred majstrovstvami splniť, teda usporiadať tréningy a zorganizovať všetkých ľudí, ktorí sa na podujatí podieľajú. Cieľ je zrejmý aby konečný výsledok bol čo najlepší. Titul tréner je niekedy pomerne klamlivý. Ľudia si väčšinou myslia, že tréner by mal predovšetkým trénovať. V skutočnosti je to však tak, že tréner by mal metodicky vplývať na pretekárov už počas oficiálnych tréningov a potom v rámci možností určovať a rozhodovať kto, ako a kam nastúpi, sumarizovať poznatky a na ich základe presne rozdeľovať pretekárom úlohy počas súťaží alebo tesne pred nimi. Úlohou trénera by však okrem toho malo byť aj plniť funkciu kapitána alebo vedúceho družstva u nás je to z tohto dôvodu vlastne tak trochu kumulovaná funkcia. Dosiaľ som okrem týchto úloh plnil ešte aj funkciu aktívneho pretekára. Z desiatich majstrovstiev sveta boli tieto mojimi prvými, v ktorých som aktívne nesúťažil, ale zúčastňoval som sa na nich iba ako tréner. Vy sám ste majstrom Slovenska v tejto disciplíne... V júni tohto roku som tento titul dosiahol už druhý raz. Aká bola podľa vás organizácia majstrovstiev? Vychádzalo všetko podľa vašich predstáv? Majstrovstvám sveta sa venovala taká veľká pozornosť, až sa nezainteresovaným chvíľami mohlo zdať, že je všetko až preorganizované. Nakoniec sa však ukázalo, že aj veci, ktoré nás počas majstrovstiev prekvapili, sme zvládli tak, že ostatní ani nemohli zaregistrovať nejaké zaváhanie či hroziacu krízu. Osobitnú pochvalu si v tomto smere zaslúži Ing. Ľubomír Chrenko, ktorý pracoval s mimoriadnym nasadením a všetko radšej dva- aj trikrát poistil. Spočiatku sa mohlo zdať, že je to zbytočné, ukázalo sa však, že to skutočne zbytočné nebolo. 44 Existuje aj nejaká medzinárodná výmena skúseností medzi trénermi, alebo každý z nich pôsobí viac-menej izolovane? Práca trénera je maximálne izolovaná vzhľadom na to, že spôsoby lovu, presnejšie povedané spôsoby dosiahnutia úlovku sú u pretekárov z rozličných krajín odlišné. Súvisí to, samozrejme, s ich návykmi z domácich vôd. Napríklad Španieli alebo Portugalci majú úplne inú obsádku, ako my. Vari iba Poliaci a Česi majú ichtyofaunu podobnú našej. Poznatky sa získavajú na základe skúseností a skúsenosti sa zas čerpajú z toho, že všetci účastníci majstrovstiev sú nútení loviť v rovnakej vode. Týmito spôsobmi sa na základe vlastných skúseností napokon všetci dopracúvajú k približne rovnakým výsledkom. No a konečný úspech či neúspech potom už závisí iba od hlavy a ruky príslušného pretekára. Aké ciele ste si kládli pred majstrovstvami? Nekládli sme si skutočne žiadne maximalistické ciele, lebo stanoviť si cieľ a potom ho nesplniť, nie je dobré. Medzi muškármi hrá veľmi dôležitú úlohu žreb. Dobrý žreb je hádam až päťdesiatimi percentami úspechu. Už keď sme pripravovali pretekárske trate usilovali sme sa podľa možnosti vytvoriť pre každého pretekára aspoň približne rovnaké podmienky na lov. Napríklad v Ružomberku sme kvôli tomu dokonca prestavovali trať. Hoci možno na mňa, pretože ja som mal na starosti prípravu súťažných tratí, niektorí, ktorí trate stavali, hľadeli aj krivo, nakoniec sa zistilo, že to poslúžilo dobrej veci. Práve tým sme sa totiž usilovali podľa možnosti eliminovať znevýhodnenie niektorých pretekárov vplyvom vyžrebovania. Trate boli maximálne vyrovnané, hoci niekde sa skutočne nedalo vyhnúť istým disproporciám. Máte nejaké osobné skúsenosti a zážitky z majstrovstiev, ktoré budete môcť uplatniť pri príprave na nasledujúce majstrovstvá sveta vo Švédsku? Niečo už pripravujeme, zhŕňame si niektoré fakty, hoci ešte nie je celkom rozhodnuté, či majstrovstvá sveta vo Švédsku budú na tých istých miestach v Saxnas, kde boli majstrovstvá Európy 2004, alebo v Lycksele, kde boli aj majstrovstvá Európy 1998, aj majstrovstvá sveta v roku Nejaké skúsenosti z tých riek už mám, takže dúfam, že pre našu reprezentáciu to bude prínosom. Máte prehľad o príprave vašich mužov aj po fyzickej stránke? Tie tri hodiny, ktoré pretekár musel povinne denne stráviť pri vode, má už každý dokonale nacvičené a fyzickú záťaž pretekári až tak veľmi nevnímajú, ak, samozrejme, neprekračuje medzu ich fyzického fondu. Viem, že myslíte na to, ako musel každý z našich chlapcov tridsať i štyridsaťkrát prebehnúť rieku v riadnom trysku. To však je jednoducho na každom pretekárovi, ako sa pripraví. Nepatrí to, samozrejme, do nejakých oficiálnych tréningových príprav. Naši pretekári sú, ľudovo povedané, poriadne vychytaní, v tom to všetko spočíva. Niektorí pretekári, ako sa vraví zomierajú na krásu. Neplatí to o našich pretekároch, ktorí na krásu nechytajú. To si môžeme dovoliť napríklad v nedeľu, keď sa ide na lipne na Oravu alebo na Váh. Na svetovom šampionáte na to skutočne nie je miesto ani čas. Vieme, že rybárčenie je nielen časovo, ale aj finančne dosť náročné. Poskytujú ústredné orgány rybárskeho zväzu dostatok podpory pri príprave na podobné podujatia? Verím, že po tomto úspechu môžeme očakávať ešte väčšiu ústretovosť najmä pokiaľ ide o materiálne zabezpečenie. Dosiaľ to bolo väčšinou tak, že v rozpočte sa nenašiel dostatok finančných prostriedkov, ktoré by sme potrebovali a dokázali využiť. Pomôcky, ktoré potrebujeme na lov si, samozrejme, obstaráva každý individuálne, veď napokon je to záľuba každého z nás, preto nemôžeme očakávať, že ju bude financovať niekto iný. Deväťdesiat percent podpory však hľadáme v tom, aby sme si mohli vykryť účastnícke poplatky a prípadne aspoň čiastočne cestovné náklady. Myslíte si, že propagácia majstrovstiev sveta bola dostatočná? Aj my sami sme sa podobnými myšlienka-

45 mi viackrát zaoberali, pretože kvalitná medializácia pritiahne pozornosť aj tých ľudí, ktorí inak nemajú záujem o šport. Môže ich zlákať napríklad možnosť nejakým spôsobom sa popri nás zviditeľniť. Podľa našich úvah by teda išlo o klasickú reklamnú činnosť, na ktorú by sme my mohli poskytnúť plochu a oni by pomohli finančne. Možno nie sme až na takej úrovni, že by sme mohli mať vlastného manažéra, hoci sme kedysi uvažovali aj o tom. Myslím si, že v rokoch to ešte relatívne bolo možné, ale teraz je to už o tvrdšej ekonomike. Na druhej strane tu bola unikátna možnosť zviditeľniť aj Slovensko. Vzhľadom na to, že som bol aj členom organizačného tímu a zúčastnil som sa na jeho sedemnástich veľkých zasadnutiach, môžem konštatovať, že predstavitelia jednotlivých regiónov sa usilovali prostredníctvom majstrovstiev sveta spropagovať aj nádherné oblasti Slovenska, v ktorých boli pretekárske trate. Jedine Ružomberok vari túto šancu dokonale nevyužil. Ľudia, ktorí sem prišli, sa zhodli na jednom že to, čo tu zažili, nezažili dosiaľ nikde. A nie sú to ľudia, ktorí by mali nejaký dôvod zaliečať sa. Ako perlička môže poslúžiť vyjadrenie istej panej z Nového Zélandu, ktorá je zvyknutá bývať v hoteloch typu Ritz amá niekoľkomiliónové kontá. Povedala mi, že v živote nezjedla toľko, ako u nás v hoteli Permon. Sama sa čudovala, že napriek takej kvalitnej strave nemáme na Slovensku toľko obéznych ľudí, ako je napríklad v Amerike. Aj kvalita starostlivosti o pretekárov bola celkovo na mimoriadne vysokej úrovni. A napokon taká celkom súkromná otázka ako ste vy oslávili víťazstvo? Môžem povedať, že som na oslavu vypil asi dva deci vychladeného šampanského. Veľmi mi to však nepomohlo, lebo som sa potom asi mesiac nevedel spamätať z angíny. Pripravil ĽUBO TREFNÝ Snímka archív Z a prítomnosti prezidenta SRZ Rudolfa Harvánka a tajomníka tejto organizácie Ing. Ferdinanda Baláža sa koncom októbra v žilinskom zábavnom centre VIX stretli naši úspešní reprezentanti, majstri sveta v love rýb udicou mucha. Slávnostný večer, ktorý by sme mohli pokojne nazvať večerom šampiónov, otvoril predseda odboru športovej činnosti Rady SRZ Ing. Ľubomír Chrenko. Vo svojom vystúpení zhrnul priebeh príprav MS, ktoré sa začali už v roku 2002 a boli mimoriadne náročné, pretože majstrovské podujatie sa konalo na území štyroch slovenských okresov Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok a Dolný Kubín. Ing. Chrenko v tejto súvislosti ocenil nielen prácu organizačného výboru, ale aj zástupcov jednotlivých okresov, ktorých vymenovali príslušní primátori (s výnimkou primátora Ružomberka) s cieľom zabezpečiť úspešný priebeh majstrovstiev sveta. Na MS v LRU mucha sa zúčastnilo 120 pretekárov z 23 krajín a počas majstrovských súťaží pretekári ulovili dovedna lososovitých rýb, pričom najväčšia ulovená ryba mala dĺžku 57 cm. Zlaté medaily, ktoré vybojovali slovenskí reprezentanti, by pokojne mohli zdobiť aj organizátorov tohto podujatia. Svedčí o tom mimoriadna spokojnosť všetkých zúčastnených či už s prípravou súťažných úsekov alebo s nadštandardným ubytovaním Večer šampiónov v hoteli Permon. Rovnako úspešný bol aj seminár o hlavátke podunajskej, ktorý sa uskutočnil na záver majstrovstiev sveta. Vyvrcholením žilinského večera šampiónov bolo odovzdávanie ďakovných listov SRZ a najvyšších zväzových vyznamenaní dvojnásobnému majstrovi sveta v LRU mucha Miroslavovi Antalovi, ďalším členom majstrovského družstva Ing. Jozefovi Čandovi, Jánovi Bartkovi, Ing. Petrovi Bienekovi, MVDr. Milošovi Bodnárovi, trénerovi Ing. Jozefovi Trnkovi i členom organizačného výboru a všetkým, ktorí sa na tomto významnom podujatí podieľali. Ako pri tejto príležitosti spomenul Ing. Chrenko, našich rybárskych reprezentantov prijme aj prezident republiky v rámci prijímania najúspešnejších športovcov roka. ref, snímka autor Rastliny pobreží a vôd Leknovec štítnatý Nymphoides peltata Z čeľade vachtovité (Menyanthaceae), z ktorej sme už predstavili vachtu trojlistú, patrí k ešte vzácnejším rastlinám leknovec štítnatý (Nymphoides peltata). Ako napovedá jeho názov, srdcovito okrúhlymi listami sa podobá na lekno alebo leknicu, no jeho na hladine plávajúce listové čepele sú oveľa menšie a podľa mojich skúseností si ich môžeme skôr pomýliť s vodniankou žabou (Hydrocharis morsus ranae), ktorú sme už prezentovali v tomto seriáli. Pri kvitnúcich rastlinách je však zámena vylúčená, keďže vodnianka má trojpočetné biele kvety, kým leknovec päťpočetné žiarivo žlté kvety. Hlboko lievikovitá päťlaločnatá koruna so strapcovitými lalokmi má v priemere 3-4 cm. Táto trváca bylina vyrastá na jar z článkovaného podzemku ponoreného v bahne a kvitne od júna do polovice septembra. V našej flóre predstavuje leknovec teplomilný mediteránny element, preto ho môžeme nájsť len v najjužnejších častiach Podunajskej a Potiskej nížiny, obyčajne v spoločenstvách červenavcov. Dáva prednosť úživnejším pôdam, dobre sa prispôsobuje hlbším i plytším vodám, stojatým i mierne tečúcim. Rastlina obsahuje rafidy šťaveľanu vápenatého, a keďže pre vodnú hydinu je šťaveľan vápenatý nepožívateľný, dokázal leknovec prežiť aj vo vodách s chovom kačíc. Zatiaľ nemám informácie o tom, do akej miery ho dokážu ohroziť rastlinožravé ryby. Neznáša však silno eutrofizované vody, ktoré pravdepodobne v rozhodujúcej miere spôsobili vyhynutie leknovca na mnohých lokalitách, iné zasa zanikli v dôsledku odvodnenia, zavezenia mokradí a pod. Preto musel byť leknovec štítnatý zaradený medzi ohrozené taxóny našej flóry, ako aj do zoznamu chránených druhov. Jeho spoločenská hodnota bola stanovená na Sk. Text a snímka JOZEF MÁJSKY Zlatožltý kvet leknovca štítnatého. 45

46 Treba konať! Kormorány v Sedliackej Dubovej. Po prvý raz sa na Slovensku v tejto súvislosti stretli predstavitelia organizácií štátnej ochrany prírody, Spoločnosti na ochranu vtáctva Slovenska (SOVS) so zástupcami rybárskeho zväzu, ichtyológmi a ďalšími odborníkmi. V úvodnom príspevku Ing. Tibor Krajč z Rady SRZ informoval účastníkov o situácii s kormoránom veľkým v revíroch SRZ. V ďalšom referáte Kormorány na Slovensku a v strednej Európe ich početnosť, trendy a problémy prezentoval RNDr. Anton Krištín, CSc. z Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene údaje o počtoch kormoránov, ktoré na Slovensku dosahujú v mimohniezdnych populáciách do 15-tisíc jedincov, pričom hniezdne populácie u nás tvorí len párov. Kormorány sú schopné preletieť JAROSLAV ŠUBJAK Na pôde Žilinskej univerzity sa 5. novembra uskutočnila medzinárodná konferencia pod názvom Kormorán veľký (Phalacrocorax carbo) a rybárstvo na Slovensku. Jej usporiadateľmi boli Rada SRZ, Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR) a Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP). Témou konferencie boli: Veľkosť populácie a výskyt kormorána veľkého na Slovensku, Právny režim ochrany druhu v rámci národnej a európskej legislatívy a medzinárodných dohovorov a Predačný tlak kormorána na rybie spoločenstvá, praktické skúsenosti, zhodnotenie doteraz využívaných regulačných opatrení a návrhy ďalších postupov km/deň, pričom z nocľažiska na miesto lovu sa zväčša nevzďaľujú na viac ako 60 km. Maximálny zistený prelet kormorána bol zaznamenaný až na vzdialenosť km zo Švédska do Tunisu. Príspevok Ing. Romana Rajtara zo ŠOP SR sa venoval legislatívnej problematike ochrany kormorána veľkého. Doc. Ing. Petr Spurný, CSc. z Mendelovej zemědělskej a lesníckej univerzity v Brne informoval, že v Čechách sa vyskytuje vyše 20-tisíc kormoránov, ktoré spôsobujú na obsádkach rýb škody vo výške 154 mil. Kč. Pomerne obsiahla bola prezentácia prof. Franza Kohla, zástupcu Európskej rybárskej aliancie (EAA) za Rakúsko pod názvom Kormorány v Rakúsku vývoj, škody a skúsenosti z pohľadu rybárov. Niektoré prednesené údaje boli skutočne alarmujúce. Patrilo medzi ne napr. zistenie, že už 5-10-percentný výlovok rýb zrevíru môže predstavovať seriózne nebezpečenstvo pre ich populácie, ktoré sa nedokážu doplniť prirodzenou reprodukciou. Kormorán veľký je však schopný odloviť z riek aj oveľa vyššie množstvo obsádky. Pritom sa môže dožiť až 25 rokov a vyviesť ročne 2 až 5 mláďat/hniezdo (pre porovnanie: orol skalný len jedno mláďa/hniezdo). Zaujímavé je zistenie, že kormorány sú dnes rozšírené viac ako pred 300 rokmi a je predpoklad, že v blízkej budúcnosti môžu v Európe dosiahnuť počet až jedného milióna(!). Autor prezentoval skúsenosti s plašením kormorána, z ktorých vyplynulo, že okrem laserových diel sa neosvedčili žiadne iné, vysoko náročné neletálne metódy. Kuriózne dopadla snaha o využitie prirodzeného nepriateľa orla morského, ktorý po prílete kŕdľa asi 150 kormoránov radšej sám odletel. Ako príklad účinného spôsobu plašenia uviedol autor horný Rýn pod Bodamským jazerom. Na tomto približne 25 km úseku lipňovej rieky sa darí kormorány odplašovať v koordinácii s dvoma hliadkujúcimi poľovníkmi, ktorí využívajú aj člny. V prípade príletu kormoránov im z brehov pomáhajú rybári. F. Kohl upozornil na kritickú situáciu spred niekoľkých rokov na viacerých tokoch Slovinska, kde sa vo vodách vyskytuje endemický pstruh mramorový. Plašením kormorána odstrelom sa tam situácia zlepšila. Aj v Rakúsku možno plašiť kormorána odstrelom v tzv. zásahových zónach, ktoré tvoria zväčša pstruhové a lipňové vody. V ochranných zónach, najmä na Dunaji to však nie je možné. Na postihnutých tokoch treba hliadkovať už od včasného rána ešte pred východom slnka, kedy sa začína potravná aktivita kormoránov. Autor zdôraznil, že zlepšenie prinesú iba systematické opatrenia. Upozornil predovšetkým na mimoriadnu dôležitosť aktívneho zapájania sa všetkých štátov, vrátane Slovenska, do medzinárodných aktivít zameraných na reguláciu početnosti kormoránov, ako aj na možnosti zmeny a zjednotenia európskej legislatívy v tomto smere prostredníctvom europoslancov. Z ďalších referátov zaujal príspevok doc. RNDr. Zdeňka Adámka, CSc. a kol. z Výskumného ústavu rybárstva a hydrobiológie vo Vodňanoch o zložení potravy kormorána veľkého. 46

47 Zistili, že viac-menej kopíruje zloženie ichtyofauny, pričom preferuje striebristé, lesklé lepšie viditeľné druhy, v jazerách a rybníkoch Českomoravskej vysočiny napr. sihy. V závislosti na ploche, hĺbke a priehľadnosti vody používajú kormorány viacero taktík lovu. Napríklad vo vodách s nižšou priehľadnosťou ich kŕdeľ veľmi efektívne loví tak, že natlačí ryby až na breh a potom ich doslova vyzbiera. A je úplne jedno, či sú ryby zoslabnuté ochoreniami, alebo sú úplne zdravé loví ich rovnako účinne. Všetky skúmané kormorány mali v tráviacom trakte parazitické hlístice... Konkrétnej problematike predačného tlaku kormorána veľkého na najviac postihnutých tokoch, ako sú Orava, Váh, Turiec a ďalšie sa venovali prezentácie J. Šubjaka, M. Zontága a J. Topercera. Konštatovali, že ďalšie neobmedzené pôsobenie kormorána na týchto a iných podhorských lokalitách môže viesť k ekologickej katastrofe. V podobnom duchu sa niesli aj ďalšie referáty a príspevky, pričom azda len na zopár výnimiek sa všetci zhodli na potrebe regulácie početnosti kormorána veľkého. Konštatovali, že vzhľadom na mimoriadnu premnoženosť jeho európskych populácií je nevyhnutná spolupráca na medzinárodnej úrovni pri regulácii ich stavov, a to najlepšie priamo na hniezdiskách. Celú konfrenciu viedol prof. K. Hensel, DrSc. z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, ktorý svojou rozvážnosťou a autoritou významne ovplyvnil jej bezkonfliktný a korektný priebeh. Po rozsiahlej diskusii sa na seminári prijali nasledujúce závery, všetky termínované začiatkom roka 2005 a potom trvale: 1. Vytvoriť interdisciplinárnu pracovnú skupinu zo zástupcov štátnej správy, SVP, SRZ, SPZ, ŠOP SR, vedeckovýskumných inštitúcií a mimovládnych organizácií na riešenie otázok manažmentu populácie kormorána veľkého na Slovensku. Zodp.: MŽP SR. 2. Zaviesť dlhodobý celoplošný monitoring populácií kormorána veľkého a rýb vyskytujúcich sa na území Slovenska. Zodp.: ŠOP SR, SRZ, SOVS. 3. Zapojiť Slovensko do všetkých medzinárodných projektov, týkajúcich sa kormorána veľkého (napr.: INTERCAFE). Zodp.: MŽP SR. 4. Iniciovať riešenie problémov revitalizácie vodných ekosystémov Slovenska a navrhnúť konkrétne projekty. Zodp.: pracovná skupina. Čo to konkrétne znamená pre postihnuté MO SRZ? Rada SRZ požiadala odbor ochrany prírody a krajiny MŽP SR o výnimku z podmienok ochrany kormorána veľkého, ktorý je chráneným druhom. Vzhľadom na jeho vysokú početnosť by pre najviac postihnuté lokality (napr. Orava, Váh, Turiec a pod.) mala byť výnimka udelená po splnení všetkých formálnych náležitostí. Presné podmienky, rozhodujúce pre jej udelenie určí MŽP SR. Ale aj v prípade, že u nás napokon dôjde k plašeniu kormorána odstrelom, ostáva zatiaľ veľkou neznámou, do akej miery bude účinné... Snímky autor ZVestníka Rady SRZ č. 3/2004 Prvá vychádzka ich očarila Tak a je to tu znova. Náš krúžok Mladý priateľ poľovníctva a mladý rybár pri Centre voľného času (CVČ) Dúha v Strážskom začal po prázdninách opäť svoju činnosť. Aj keď je to na neuverenie, z takmer 90 krúžkov, ktoré ponúkala ZŠ a CVČ Dúha v Strážskom iba jeden jediný je z oblasti prírodovedy. A, žiaľ, aj o ten javili deti veľmi malý záujem. Našťastie po besedách v 4. a 5. ročníkoch sa ich doň prihlásilo dvanásť. Začíname úplne od základov, pretože tento detský materiál je ešte čerstvý, neskazený. Hoci sa im nechce v sobotu dopoludnia vstávať kvôli krúžkovej činnosti v prírode (začíname o 9. h), časom to zvládneme. Hneď prvá vychádzka do prírody deti očarila, a niet divu po prvýkrát v živote napĺňali bažantí násypec, vyčistili okolie solísk od napadaného lístia, naplnili niekoľko fliaš z PVC krmivom pre spevavé vtáctvo a potom na rybačke ulovili na úplne malý trojmetrový bič svojho prvého kapríka v živote. Neveríte? Ani oni sprvu neverili, ale tých kapríkov sme za necelú polhodinku naozaj ulovili iba pomocou gumového amortizéra skrytého vo vnútri úplne nenápadného trojmetrového Maďarsko: Nový sumčí rekord Rada SRZ schválila: návrh druhov a cien povolení a odvodov pre rok Ich prehľad dostali ZO SRZ spolu so záväznou objednávkou. Dohodu o výkone rybárskeho práva v hraničných vodách, uzatvorenú medzi SRZ a Poľským rybárskym zväzom s platnosťou od Aby mohla dohoda nadobudnúť platnosť, požiadal SRZ MŽP SR o udelenie výnimky z ustanovení 11, 13 ods. 1 písm. b) a 14 až 17 zákona o rybárstve, ktorá zosúladí podmienky rybolovu slovenských a poľských rybárov na hraničných riekach Poprad a Dunajec. Po udelení výnimky ju všetky dotknuté ZO SRZ dostanú spolu s textom uzavretej dohody s tým, že uvedené podmienky budú musieť zapracovať do rybárskych poriadkov. Dohodu o spoločnom obhospodarovaní rieky Ipeľ, uzatvorenú medzi SRZ a Maďarským rybárskym zväzom s platnosťou od Aby mohla dohoda nadobudnúť platnosť, požiadal SRZ MŽP SR o udelenie výnimky z ustanovení 11, 13 ods. 1 písm. b) a 14 až 17 zákona o rybárstve, ktorá zosúladí podmienky rybolovu slovenských a maďarských rybárov na hraničnej rieke Ipeľ. Po udelení výnimky ju všetky dotknuté ZO SRZ dostanú spolu s textom uzavretej dohody s tým, že uvedené podmienky budú musieť zapracovať do rybárskych poriadkov. Zákaz lovu rýb na VN Teplý Vrch Z dôvodu zníženej prevádzkovej hladiny na VN Teplý Vrch až na kótu 213,30 m n. m. (len 1,3 m nad jej minimálnu prevádzkovú hladinu 212,00 m n. m.), počas ktorej bude správca toku vykonávať opravu tabuľových uzáverov (predpokladaný termín dosiahnutia požadovanej hladiny je ), rozhodlo MŽP SR o obmedzení výkonu rybárskeho práva tak, že zakázalo lov rýb na predmetnej VN, ktorá je rybárskym revírom č , v termíne od do Výnimka na skorší lov kapra Informácia pre ZO SRZ, ktoré požiadali o výnimku z ustanovenia 11 ods. 3 zákona o rybárstve (výnimka na skorší lov kapra): žiadosť SRZ bola postúpená MŽP SR a o udelení výnimky budú včas informované všetky ZO SRZ. Vykonávacia vyhláška k zákonu o rybárstve Dočasná komisia Rady SRZ pracuje na príprave novely vyhlášky k zákonu o rybárstve a spracováva na základe pripomienok ZO SRZ návrh novej vyhlášky, ktorým sa bude zaoberať mimoriadne zasadnutie Rady SRZ. Návrh zákona o akvakultúre Po pripomienkach SRZ sa podarilo vrátiť z Legislatívnej rady vlády návrh zákona o akvakultúre, ktorý pripravilo Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Medzičasom toto ministerstvo pripravilo nový návrh, ktorý v terajšej podobe umožňuje odobrať Slovenskému rybárskemu zväzu vodné nádrže s výškou telesa hrádze do 10 m a s celkovým objemom do 2 mil. m 3, čo predstavuje väčšinu vodných nádrží s výmerou do 50 ha, a prideliť ich na výkon akvakultúry iným subjektom, čo môže znamenať likvidáciu niektorých ZO SRZ. Preto Rada SRZ žiada ZO SRZ, aby svojou aktivitou, najmä u poslancov NR SR, prispeli k zastaveniu prác na takejto podobe zákona. do Na tomto kmeni spadnutej vŕby si každý člen krúžku ulovil kapríka. biča za 85 Sk (pravda, nemohli ani tušiť, že celý týždeň predtým som tam chodil pravidelne prikrmovať...). Ani tak neveríte? Príďte sa presvedčiť na vlastné oči. Termíny vychádzok nášho krúžku sú na vývesnej tabuli v CVČ Dúha Strážske. Text a snímka JÁN SISÁK, vedúci záujmového útvaru Strážske Rakúsky časopis St. Hubertus priniesol informáciu, že na 57-hektárovom priehradnom jazere v Adácsi neďaleko mesta Gyöngyös v Maďarsku sa 21. apríla 2004 podarilo o 10 kg prekonať maďarský rekord v hmotnosti uloveného sumca. Rybári tu už dlhší čas pozorovali pohyb tejto veľkej ryby, až sa napokon po jeden a polhodinovom zápase rybárovi Robertovi Tásimu z Adácsu podarilo sumca uloviť. Údaje, ktoré prinieslo premeranie a odváženie tohto kapitálneho úlovku, boli prekvapujúce: sumec mal hmotnosť 112 kg, dĺžku 227 cm a obvod brucha 125 cm. Tento nový rekord potvrdili aj dva maďarské rybárske časopisy. Dodajme, že podľa evidencie nášho časopisu je vizitka slovenského sumčieho rekordéra 128 kg. V r ho v Bodrogu ulovil J. Šamalík z Ladmoviec. 47

48 ÚLOVKY DO SÚŤAŽE JOZEF BELKO: MO SRZ Rimavská Sobota. Sumec veľký: g, mm. VN Petrovce, , na ťažko. Svedok: Š. Kostra. Posielame zlatý odznak. RÓBERT GAJDOŠ: MsO SRZ Bratislava. Pstruh dúhový: g, 610 mm, Bratislava Železná studienka č. 2, r. č , , na plávanú. Svedkovia. Milan a Martin Polerockí. Posielame bronzový odznak. ❷ ➐ ANNA ŠUBÍNOVÁ: MO SRZ Záhorie. Sumec veľký: g, mm. VN Kráľová, Svedkovia: Rudolf Kovačič, Drahomír Vajdák, Eva Vajdáková. Posielame strieborný odznak. ZDENKO RIŠIAŇ: MO SRZ Turčianske Teplice. Tolstolobik: g, mm. Ivančiná, Rašeliniská , Svedkovia: Marek Polóny a Jozef Rišiaň. Posielame zlatý odznak. ❿ Veľmi-veľmi zriedkavo, ale predsa sa nám stane, že medzi úlovkami, ktoré posielate do našej súťaže, sa vyskytnú aj také, pri ktorých náš posudzovateľ renomovaný ichtyológ a zároveň aj skvelý praktik rybár celkom jednoznačne povie: Takú hmotnosť tá ryba nemohla mať! Po jeho verdikte redakcia napíše konkrétnemu rybárovi list, v ktorom ho upozorní, že zrejme nedopatrením uviedol nesprávnu hmotnosť aj dĺžku ryby a v prípade, že je to pravda, poprosí ho, aby úlovok aj s opravenými údajmi znova poslal do redakcie. Stáva sa IVAN HARŠÁNYI ml.: MO SRZ Križovany nad Dudváhom. Sumec veľký: g, mm. VN Kráľová nad Váhom, Svedkovia: Rudolf Horváth, Jozef Šuran. Posielame zlatý odznak. Nehnevajte sa... to naozaj iba veľmi-veľmi zriedkavo, a, žiaľ, reakcia rybára býva niekedy podráždená: napíše nám list, v ktorom spochybní odbornosť nášho posudzovateľa a na potvrdenie vlastnej dôveryhodnosti pripojí okrem svojho podpisu aj podpis, prípadne aj pečiatku príslušného funkcionára MO SRZ. Áno, mohli by sme postupovať aj inak: fotografiu s pochybnou hmotnosťou uverejniť a pripojiť k nej veľký otáznik, ako to robia iné rybárske časopisy. Alebo ju uverejniť bez otáznika a spochybniť tak odbornosť redakcie pri posudzovaní úlovkov. Lenže v takom prípade by nám síce nenapísal urazený rybár aj s funkcionárom príslušnej MO SRZ, ale dozaista by nám zopár nahnevaných listov napísali naši čitatelia rybári, pretože mimoriadne nadsadenú hmotnosť odhalia aj oni. Takže: robíme iba to, čo si myslíme, že od nás žiadate snažíme sa ponúkať korektné údaje v korektnej súťaži. Redakcia 48

49 ÚLOVKY DO SÚŤAŽE ➐ JÁN SISÁK: MsO SRZ Michalovce. Jeseter malý: g, 725 mm. Tisa, , na ťažko. Svedkovia: Štefan Kulčár, Gabriel Šoltés. Posielame zlatý odznak. GABRIEL ŠOLTÉS: MO SRZ Veľké Kapušany. Jeseter malý: g, 770 mm. Latorica, , na ťažko. Svedkovia: Ján Sisák, Štefan Kulčár. Posielame zlatý odznak. ❿ TIBOR VERBÓ: MO SRZ Dunajská Streda. Pleskáč vysoký: g, 630 mm. Mŕtve rameno Dunaja, Gabčíkovo, Svedkovia: Vilmos Bugár, Zoltán Kosár. Posielame zlatý odznak. ZOLTÁN KIRÁLY: MO SRZ Galanta. Kapor rybničný: g, 970 mm. Štrkovisko Čierny Balog, , na ťažko. Svedkovia: Karol Benkovics, Ivan Rovenský. (Ryba bola pustená späť do vody.) Posielame zlatý odznak. ❷ ➐ Ing. LADISLAV GLINDA: MsO SRZ Trnava. Mrena severná: g, 660 mm. Váh č. 6, r. č. 4410, na ťažko feeder, Svedkovia: Branislav a Michal Podhorskí. (Ryba bola pustená späť do vody.) Posielame bronzový odznak. DANIEL ŠINTAJ: MsO SRZ Liptovský Mikuláš. Zubáč veľkoústy: g, mm. Liptovská Mara, , na ťažko. Svedkovia: Milan Uhrík, Peter Nikov ml. (Ryba bola pustená späť do vody.) Posielame strieborný odznak. 49

50 SPOLOČENSKÁ KRONIKA BLAHOŽELÁME Životné jubileá oslávili a oslávia títo poľovníci a rybári: PZ Hriňová: 70 r. Pavel Jágerský, 60 r. Štefan Kráľ, 50 r. Ladislav Zošiak. PZ Gregor Ladzany: 60 r. Daniel Pivarč. PZ Háj v Tvrdošíne: 70 r. Štefan Klimčík, 60 r. Ján Badín. PZ Uhrinč so sídlom v Sokoli, okr. Košice: 75 r. JUDr. Ján Stašák, 70 r. Juraj Mašlej, 55 r. Štefan Fabian, Štefan Thuroczy, František Šuľa, Ondrej Varga. PZ Ondava so sídlom v Mikulášovej: 65 r. Adam Kurtý, 50 r. Jozef Žak. PS Lúčky: 70 r. Daniel Ševc st. PZ Nižné Repaše: 50 r. Michal Molčan. Významného životného jubilea 50 rokov sa dožil Jozef Strasser, dlhoročný člen a funkcionár PZ Priateľstvo Tomášov. Jubilantovi blahoželajú a do ďalších rokov života želajú veľa zdravia, presnú mušku a pekné poľovnícke zážitky členovia PZ. Dňa oslávil životné jubileum 75 rokov Ján Bitala a oslávi životné jubileum 60 rokov Ing. Igor Majan, člen výboru. Srdečne blahoželáme, ďakujeme za vykonanú prácu, do ďalších rokov života želáme pevné zdravie a veľa krásnych poľovníckych zážitkov. Členovia PZ Hrachovo. Dňa 6. decembra 2004 oslávi svoje významné životné jubileum 60 rokov náš člen Ivan Nemec. Členovia Poľovníckej spoločnosti Hrabníky-Dechtice mu želajú pevné zdravie, veľa šťastia a pekných poľovníckych zážitkov. V tomto roku sa dožívajú významného životného jubilea členovia PZ Zverín-Vysoký vrch Dubové: Jozef Hulla 85 rokov, Miloslav Lettrich 75 rokov, Ján Záborský 70 rokov, Stanislav Masaryk 55 rokov, Ing. Jaroslav Mališ 55 rokov, Ján Pittner 55 rokov, Viliam Kratka 50 rokov, Dušan Hulla 50 rokov, Ing. Ján Mikuláš 50 rokov, Peter Schnierer 50 rokov. Všetci členovia PZ želajú jubilantom pevné zdravie a ešte veľa krásnych poľovníckych zážitkov v našom revíri. Krásneho životného jubilea 70 rokov sa dožíva náš dlhoročný člen a predseda PZ Roháč Lieskov-Podskalie Jozef Bačík. Členovia PZ mu do ďalších rokov života želajú pevné zdravie, presnú mušku a veľa krásnych osobných aj poľovníckych zážitkov. Významné životné jubileum 50 rokov oslávil náš priateľ RNDr. Štefan Bleho, ktorý je dlhoročný člen SPZ, člen PZ Bagár Cabaj, člen OR SPZ a P OkO SPZ Nitra, kde zastáva funkciu predsedu poľovníckej komisie. Pôsobí v okresnej hodnotiteľskej komisii, je skúšobný komisár pre skúšky z poľovníctva. Pri tejto príležitosti mu zo srdca želáme najmä veľa pevného zdravia, šťastia, pekných poľovníckych zážitkov a mnoho krásnych okamihov prežitých v lone prírody, ktorú má tak nesmierne rád. OkO SPZ Nitra Dňa 4. novembra 2004 oslávil životné jubileum 60 rokov člen PS Čierny Vrch so sídlom v Nitrianskom Rudne Stanislav Polóny. Pri tejto príležitosti mu členovia PS želajú pevné zdravie a veľa poľovníckych zážitkov. Krásneho životného jubilea 60 rokov sa dňa dožil náš člen a tajomník Ing. Andrej Trebuňa. Pri tejto príležitosti mu ďakujú za obetavú prácu a do ďalších rokov pevné zdravie, veľa krásnych poľovníckych zážitkov v prekrásnej zamagurskej prírode želajú členovia Poľovníckeho združenia Gojnica v Matiašovciach. Krásneho životného jubilea 50 rokov sa dožil Teodor Ondrejka, dlhoročný člen a poľovnícky hospodár PZ Brankov. Veľa šťastia, zdravia, optimizmu do ďalších rokov a ešte veľa poľovníckych zážitkov želá manželka, dcéry Evka, Barborka, Zinka, a Teodor s rodinami. Jubilanti naši milí, by ste v zdraví dlho žili, presnú mušku stále mali, veľa bučkov preskákali. Členovia PZ Kančov potok Stropkov srdečne blahoželajú svojim kolegom Emilovi Zamiškovi a Ing. Štefanovi Hnatkovi pri príležitosti ich životných jubileí. Okrúhleho životného jubilea 50 rokov sa dožil 20. mája 2004 Ing. Ján Valentík, predseda kontrolnej komisie, člen dozornej rady a člen PZ Rejdová. Významného životného jubilea 60 rokov sa dožil 28. apríla 2004 Doc. Ing. Ladislav Serbák, CSc., člen predstavenstva RgO SPZ, predseda ekonomickej komisie a predseda PZ Bradlo Nandraž. Krásneho životného jubilea 70 rokov sa dožil 4. mája 2004 Jozef Slovák, podpredseda RgO SPZ. Členom SPZ je od roku Dlhé roky pôsobil ako strelecký rozhodca a predseda streleckej komisie. Členovia Predstavenstva RgO SPZ Gemer v Rožňave jubilantom k ich životným výročiam do ďalšieho života želajú pevné zdravie, veľa šťastia, životného elánu a krásne poľovnícke zážitky. Dňa 3. októbra 2004 sa dožil krásneho životného jubilea 50 rokov Ján Sisák, podpredseda MO SRZ Michalovce a vedúci športovej činnosti. Výbor MO SRZ Michalovce mu do ďalších rokov života želá veľa zdravia a krásnych rybárskych zážitkov v kruhu svojich priateľov. Dňa oslávi krásne životné jubileum 70 rokov Štefan Gulčík, dlhoročný člen PZ. Dobré zdravie a spokojnosť do ďalších rokov mu želajú členovia PZ Vrchy Bošany. 50

51 SPOLOČENSKÁ KRONIKA Dňa oslávi 50. narodeniny predseda ekonomickej komisie pri OkO SPZ Veľký Krtíš Ing. Ján Vanko. Do ďalších rokov života mu želajú pevné zdravie, veľa osobných úspechov i poľovníckych zážitkov členovia Predstavenstva OkO SPZ Veľký Krtíš. Krásne životné jubileum 60 rokov oslávil dňa 26. septembra 2004 člen výboru MO SRZ Michalovce Michal Demčák. Výbor MO SRZ Michalovce mu touto cestou blahoželá a do ďalších rokov želá veľa zdravia a krásnych rybárskych zážitkov v kruhu priateľov. Krásneho životného jubilea 50 rokov sa 13. decembra dožíva dlhoročný člen PZ AND Ondrejovce Ing. Milan Báraň. Všetci členovia PZ mu do ďalších rokov života želajú pevné zdravie, šťastie, rodinnú pohodu a veľa pekných poľovníckych zážitkov. Krásneho životného jubilea 50 rokov sa dožíva dlhoročný člen a funkcionár PZ Minčol Kyjov Andrej Chovanec. Členovia PZ mu touto cestou ďakujú za vykonanú prácu a do ďalších rokov želajú veľa zdravia, šťastia, rodinnej pohody a veľa krásnych poľovníckych zážitkov v kruhu priateľov. ODIŠLI Z NAŠICH RADOV Naše rady navždy opustili títo poľovníci a rybári: PZ Tribeč Kovarce: Ján Andel vo veku 84 rokov. PZ Stráne Medovarce s hlbokým zármutkom oznamuje, že dňa 24. septembra 2004 navždy opustil naše rady vo veku 79 rokov dlhoročný člen PZ a lesník z povolania Ernest Koháry. Kto ste ho poznali, venujte mu tichú spomienku. Česť jeho pamiatke! PZ Magura Papín so zármutkom oznamuje, že dňa nás navždy opustil vo veku 58 rokov náš člen Pavol Brudňak. Česť jeho pamiatke! vo veku 75 rokov odišiel z našich radov dlhoročný člen PZ Magura Papín Ján Marko. Česť jeho pamiatke! PZ SNP v Klenovci s hlbokým žiaľom oznamuje, že nás vo veku nedožitých 62 rokov navždy opustil Ondrej Kantárik, dlhoročný člen a bývalý funkcionár, ktorý celý svoj život venoval práci v prírode a rozvoju poľovníctva. Ticho odišla duša Tvoja, nestihol si povedať zbohom kamaráti, rodina moja. Česť Tvojej pamiatke! Poľovnícke združenie Bučina Vyšný Hrušov oznamuje poľovníckej verejnosti, že dňa 17. septembra 2004 vo veku nedožitých 82 rokov naše rady navždy opustil svedomitý člen PZ Bučina, ktorý svoj život venoval najmä poľovníctvu, Michal Koromház. Kto ste ho poznali, venujte mu tichú spomienku. Česť jeho pamiatke! Dňa oslávil svoje životné jubileum 50 rokov čestný a obetavý člen PZ Bučina Vyšný Hrušov Milan Koromház. Pri tejto príležitosti mu srdečne blahoželajú a do ďalších rokov života najmä veľa pevného zdravia, šťastia, presnú mušku a veľa pekných poľovníckych zážitkov želajú členovia PZ Bučina Vyšný Hrušov. Krásne životné jubileum 70 rokov oslávil dňa náš priateľ a poľovník MUDr. Štefan Haninec z Trstenej. Členovia PZ Vyšné vo Vitanovej mu želajú veľa zdravia, Božieho požehnania a veľa krásnych poľovníckych zážitkov. PZ Priateľstvo Tomášov s hlbokým zármutkom oznamuje širokej poľovníckej verejnosti, že dňa vo veku 57 rokov naše rady opustil dlhoročný člen a predseda nášho PZ Michal Lakner. Členovia PZ v ňom stratili obetavého funkcionára, ktorý sa pričinil o rozvoj nášho PZ. Kto ste ho poznali, venujte mu tichú spomienku. Česť jeho pamiatke! PZ SNP v Klenovci oznamuje poľovníckej verejnosti, že dňa vo veku 71 rokov nás navždy opustil priateľ, kamarát Jozef Tulipán, člen Rady RgO SPZ a predseda nášho združenia, ktorý celý život zasvätil rozvoju poľovníctva a ochrane prírody. S úctou a vďakou naňho spomínajú členovia PZ a priatelia. Česť jeho pamiatke! S hlbokým smútkom v srdci sme si dňa pripomenuli prvé výročie, kedy nás nečakane a navždy opustil v mladom veku 40 rokov Milan Jakab. Do posledných chvíľ neúnavne pracoval a bol dlhoročným členom PZ Dubina Čeľovce. Mnohí ste ho poznali aj ako aktívneho člena poľovníckej stráže a zanieteného milovníka prírody, nekompromisne bojujúceho za spravodlivosť. Bol dobrým manželom, priateľom, obetavým a svedomitým poľovníkom, ktorý každú voľnú chvíľu svojho života venoval práci v prospech poľovníctva. S úctou a vďakou na neho spomínajú manželka Eva s dcérami, členovia PZ a priatelia. Kto ste ho poznali, venujte mu tichú spomienku. Česť jeho pamiatke! Dňa nás vo veku 64 rokov náhle opustil Juraj Pásztor, manžel a dlhoročný člen nášho Poľovníckeho združenia Bažant v Budkovciach. Kto ste ho poznali, venujte mu tichú spomienku. Združenie poľovníkov Radzim v Revúcej s hlbokým zármutkom oznamuje celej rodine poľovníkov, že dňa 21. februára 2004 v skorých ranných hodinách nás po dlhej a ťažkej chorobe vo veku nedožitých 69 rokov navždy opustil člen nášho združenia poľovníkov Ing. Juraj Šiňák. Dlhé roky pôsobil vo funkcii finančného hospodára v našom združení a bol členom ekonomickej komisie pri RgO SPZ Gemer v Rožňave. Všetci, ktorí ste ho poznali, venujte mu tichú spomienku. Česť jeho pamiatke! 51

52 MALÝ OZNAMOVATEĽ PSY UPOZORNENIE: Redakcia PaR v rubrike Psy - predaj, resp. kúpa neuverejňuje inzeráty na predaj, resp. kúpu psov BEZ PREUKAZU PÔVODU. Predaj Predám vycvičených strážnych psov Predám 5-mesačné šteniatka jazvečíka hrubosrstého po vynikajúcich rodičoch. O.: CAC, BL, FS, LS, JS I.c., M.: R-CACIB, BL I.c., SD, FSMP II.c., odber ihneď Predám MKS a MDS po JSS a 6-mesačnú sučku MDS, vada: krátka srsť Predám mladú sučku jazvečíka hrubosrstého, BL, FD , BA Predám 1,5-ročnú sučku veľkého münsterlandského stavača s JSS I. cena. L. Manczal Predám šteniatka maďarských krátkosrstých stavačov s PP (maďarská vyžla) po výborných rodičoch. Odber v decembri. 031/ , Predám šteniatka jazvečíka hrubosrstého. O.: Hector Harčarikov dvor, FS, BL I.c., SD I.c., brlohár, VD, M.: Borka zo Záhrady, SV, BL III.c., SD II.c., VD Predám psa gordonsetra, JS I.c, výborný vodár. v pracovnom čase 036/ , Predám psa NKS, hnedák, JSV, JSS, LSS I.c., ŠVP II.c., SO 3. Výstavy VD Predám šteniatka HF po výborných rodičoch. O.: Brit Hrabov potok, 8xCAC, 3xCACIB, 3xBOB, Slovenský šampión, Klubový víťaz, PF I., IHF II. M.: Borka Polominy V1, CAC, PF II., IHF II. Odber ihneď. Štefan Gašinec, Partizánska Ľupča Predám šteniatka foxteriéra hrubosrstého po výborných, výstavne a poľovne vedených rodičoch Predám šteniatka slovenského kopova po výborných rodičoch. O.: SD I.c., M.: R-CAC, SD I.c., PF I.c., FSMP II.c. Odber v druhej polovici novembra / , Predám šteniatka labrador retrievera žltej farby po pracovne a exteriérovo výborných rodičoch, odber začiatkom decembra Predám šteniatka jazvečíka hrubosrstého po pracovne a exteriérovo výborných rodičoch, Veľký Krtíš Predám 1,5-ročnú sučku hanoverského farbiara, dovoz ČR, PS, IHF Darujem 2-ročnú sučku NDS s JSS do spoločnosti, poľovníckeho združenia, ako poľovne upotrebiteľnú alebo začiatočníkovi ako nový člen PZ. Dohoda istá, sučka výborne poľuje a prináša , 037/ Predám šteniatka jagdteriéra s PP po výborných rodičoch. 042/ , Predám 3-ročnú chovnú sučku velšteriéra (BL, FSMP, VD) a 14-týždňovú sučku velšteriéra Predám šteniatka jazvečíka hrubosrstého s PP. 054/ , Predám 2,5-ročného psa velšteriéra, dovoz z ČR, pripravený, predvediem. Rodinné dôvody Predám 10-mesačnú sučku zlatého retrievera Jazvečík hrubosrstý predám ročného psa a ročnú sučku, výstava VD, kandidátka chovu , 047/ Predám šteniatka foxteriéra hladkosrstého po pracovne a exteriérovo výborných rodičoch. 058/ , Predám 4-ročného patterdaleteriéra B I. c., vyháňač, odvážny na diviaky Predám polročnú sučku BF. Rodičia európski víťazi Darujem poľovne upotrebiteľných a chovných NKS a anglických kokeršpanielov Predám dvojročnú sučku hrubosrstého jazvečíka s výstavným ocenením, BL 2x I.c. a FSMP I.c. Cena dohodou ZBRANE Predaj Predám guľovnicu ZKK 600 7x64. Cena dohodou. 041/ Predám brokovú dvojku 16/16 CZ a brokovú kozlicu 12/12. Súrne, dohoda istá Predám brokovú dvojku holubárku ZP49, 12/12, krytie 72/74 %, ejektory, tlak. skúška platná do r. 2017, plnička nábojov, 297 nábojov, nábojový pás. Iba spolu Sk. Košice , do 17. h Predám guľovnicu ZKK 600, kal. 7x57 s optikou a guľovnicu kal. 222 Rem. s optikou, cena dohodou Predám guľobrok ZH 304 s optikou 7x57/12, malokalibrovku ZKM 451 5,6, brokovnicu jednor. IŽ18 E / Predám ČZ 550 Lux 308 W, nepoužívanú a hlaveň Skeet na ZH Predám guľovnicu kal. 7x64 ZG 47, gravírovaná orechová pažba, klapková montáž s podhľadom, optika Zeiss 4x32, pôvodná, veľmi presná, cena Sk Predám výmenné hlavne ZH 301 kal. 12/12. Nepoužívané Predám guľovnicu Sauer Sohn 243W s puškohľadom Zeiss. Cena Sk Predám guľovnicu IZH 18MH 308 Win. s puškohľadom Zeiss, cena Sk Predám ruskú brokovnicu Bajkal 12/ Predám kozlicu Bajkal 16/ / Predám kozlicu ZH 124 7x57R/16 s optikou, málo používaná, lacno Predám GU Rem. 223 s optikou a brokovnicu Champion 12/12, nové Predám guľovnicu Mannlicher Schönauer 6,5x68, optika Swarovski Habischt 8x56, Schwenk montáž, zánovná Sk Predám brokovú Hamerless 12 ZSSR, malokalibrovku ZKM 452 2E Predám guľovnicu Stayer Mannlicher kalibru s optikou, 100 % stav Predám Winchester 300 magnum CZ 602 ZKK + Meopta 7x50, ako nová Predám guľobrok ZH 7x57R/16 + výmenné hlavne 16/16 + optika, výborný stav, cena 18-tisíc Sk , BA Predám guľovnicu ČZ 550 Lux 6,5x55SE, 2-ročnú. Cena dohodou Kúpa Kúpim starú kozlicu, resp. bixku, nad 60 rokov, aj poškodenú, pre zberateľa. 054/ , večer OPTIKA Predám nevybalený puškohľad Tasco 3-9x40, svietiaca osnova, cena Sk Predám nové vodotesné puškohľady, infraďalekohľady , , 02/ AKCIA Ponúkame kompletný sortiment puškohľadov zn. Meopta. Kontakt: M-Compact, s. r. o., Nám. sv. J. Bosca 4, Žilina Opravy poľovníckej optiky. Boris Martinák, Royova 778, Púchov

53 Juríček oprava ďalekohľadov, Mostová 19, Ružomberok. 044/ , Predám Tasco, Edemberg a infraďalekohľady vyrobené v USA RÔZNE Vykonávam činenie surových koží diviak, líška, ovca, zajac atď. Možnosť zasielať aj poštou: Imrich Šimon, Ul. 1. mája, 174, Prašice HELA zoznamovacia agentúra. Kontakt: 046/ Predám 2 ks nové laminátové pramice. Zn. MT Vyrábam vábničky z pravej parohoviny, tradičná technológia, cena 590 Sk. Pošlem aj na dobierku Vyrábam trojnožky sedačky, materiál drevo a koža. Cena 690 Sk, aj na dobierku Firma HSH-V, s. r. o., ponúka v sezóne 2004 na predaj z uznaného farmového chovu bažanty, perličky a vyčinené kože ovčie, diviak, muflón, jeleň a srnec. Adresa HSH-V,. s. r. o., Majer 236, Veľké Zálužie Žena-vdova 51-ročná, do koča i voza, hľadá na úrovni: poľovníka, priateľa r., znamenie: Býk, Panna, Kozorožec. Značka: uniforma Na zákazku zhotovím pekný, reprezentačný parohový luster s ručne vyrezávanými svietidlami. 054/ , večer Predám 100 kg jeleních zhodov najvyššej kvality Umelecký rezbár vyhotoví rôzne podložky pod trofeje poľovnícke, bytové doplnky. Prospekty zašlem na dobierku. Objednávky na Preparujem pernatú zver SŠ, prax HUL, ŠL, OLH hľadá zamestnanie, nielen lesy, východ Ponúkam super vábničky na kačice, 100- percentný úspech zaručený. Dodávam aj na dobierku, aj pre veľkoodberateľov Odkúpim členstvo v PZ Výroba a predaj preparátorských potrieb, polyuretánových modelov, gumených jazykov, chrupov, sklených očí... Milan Chrobák, Malá 2816, Frýdek-Místek. Česká republika. (+421) , Predám jazvečiu masť. 058/ , Kúpim zlatú srnčiu trofej Vykonávam činenie surových koží, podšitie zeleným filcom Okr. LV Kto mi odovzdá skúseností s odchytom ondatier? Odmena! Predám ARO 10 1,9 D, r. v. 12/95, STK do 05/2006, EK do 10/2005, najazdených km, po GO karosérie, málo používané, spotreba 7 l nafty, ťažné, strešný nosič, uzávierka. Cena dohodou Vypracúvame, podšívame všetky druhy koží, vrátane pštrosov. Možno zasielať na dobierku. Zdenko Bubniak, Ľubeľa , 04/ Prieskum dolného úseku Idy Po dvoch rokoch uskutočnila v septembri ichtyologická sekcia pri MsO SRZ Košice opäť dôkladnejší ichtyologický prieskum kaprového revíru Ida č. 1. Tento malý tok tečie v dolnej časti intenzívne využívanou poľnohospodárskou krajinou s minimom porastov a má upravené koryto. Tok sme el. agregátom prešli od jeho ústia do rieky Bodvy pod mestom Moldava nad Bodvou po obec Veľká Ida, čím sme splnili zámer vykonať celkový základný prieskum celého toku Ida v užívaní SRZ, mimo úseku nad vodárenskou nádržou Bukovec II, ktorý patrí vodohospodárskemu podniku. Už v lete 2004 sme totiž uskutočnili prieskum Idy č. 2 od Veľkej Idy po VN Bukovec I a Idy č. 3, krátkeho úseku revíru medzi VN Bukovec I a vodárenskou VN Bukovec II. Prvá lokalita prieskumu bola 300 m nad sútokom Idy s Bodvou. Tok v mieste prieskumu je široký 5 m a priemerná hĺbka dosahuje 0,5 m. Ulovili sme 13 druhov rýb: jalca hlavatého a maloústeho, plosku pásavú, ploticu červenookú, beličku európsku, podustvu severnú, pĺža severného, kapra rybničného, šťuku severnú, hrúza škvrnitého, hrúzovca sieťovaného, mrenu severnú a nosáľa sťahovavého. Početnosť rýb na úseku predstavuje ks/ha a biomasa 357,90 kg/ha. Ida v tejto časti, ako napokon v celom revíri Ida č. 1 je jalcovou vodou. Z celkového množstva g rýb ulovených na prvej lokalite bola celková hmotnosť jalca hlavatého g a jeho biomasa dosahovala podiel 68,47 %, pred podustvou severnou (19,04 %). Najväčší exemplár jalca hlavatého meral 476 mm a vážil g. Z celkového počtu 6 odlovených podustiev malo až 5 lovnú mieru. Najpočetnejšie zastúpená je však ploska pásavá (29,31 %), pred jalcom hlavatým (22,41 %) a hrúzovcom sieťovaným (17,24 %). Lokalita č. 2 sa nachádza približne 6-7 km nad prvou, pri obci Rešica a iba na tejto lokalite sa v celom profile vyskytovalo vodné rastlinstvo. Zároveň bola na výsledok prekvapivo najslabšia: pri priemernej šírke toku 5 m a hĺbke 0,70 m sa napokon ulovilo 8 druhov rýb: jalec hlavatý, ploska pásavá, šťuka severná, lopatka dúhová, belička európska, hrúz škvrnitý, hrúzovec sieťovaný a plotica červenooká. Početnosť rýb dosiahla ks a biomasa necelých 94 kg/ha. Z celkovej biomasy úseku bol opäť dominantný jalec hlavatý (79,20 %) a najpočetnejšou rybou ploska pásavá (39,53 %). Tretí úsek približne m pod obcou Veľká Ida bol najviac zarastený príbrežnou vegetáciou a koryto toku nebolo upravené. Jeho priemerná šírka mala 2 m a hĺbka vody 0,30 m. Zistili sme 9 druhov rýb: jalca hlavatého a maloústeho, plosku A KO I N Z E R OVAŤ? pásavú, slíža severného, lopatku dúhovú, čerebľu pestrú, hrúza škvrnitého, hrúzovca sieťovaného a karasa striebristého. Početnosť úseku dosiahla ks/ha a biomasa 282,50 kg/ha. Vysokú početnosť zavinila ploska pásavá (42,31 %), ktorá je naozaj neodôvodnene chránená, pretože jej masový výskyt, ktorý sme zistili v mnohých tokoch v okolí Košíc, ale aj v iných tokoch ju radí k plevelným rybám, na rozdiel napríklad od pĺža severného, ktorého výskyt za posledné roky zaznamenávame iba vzácne (vždy v počte niekoľkých kusov) alebo vôbec nie. Za ploskou nasledoval hrúz škvrnitý (26,28 %) a jalec hlavatý (23,08 %), ktorý zostáva biomasou aj na tejto lokalite dominantným druhom (59,68 %). Vďaka lepšej vybavenosti lovnej skupiny v porovnaní s lovom spred dvoch rokov sme zistili 13 druhov rýb, čo je o päť druhov viac ako predtým. Obsádka v úsekoch je veľmi variabilná. Kým v uplynulom prieskume sme natrafili na šťuky s lovnou veľkosťou (560 mm, 1,32 kg) a množstvo menších šťúk v dĺžke od 300 do 400 mm, tentoraz sme odlovili šťuku sotva do veľkosti 300 mm a navyše dovedna iba 2 ks (na prvých dvoch lokalitách). Potvrdilo sa, že táto rybármi takmer nenavštevovaná riečka (v dolnej časti skôr kanál) má na niektorých úsekoch veľmi slušnú biomasu. V auguste 2002 sme v blízkosti obce Buzica nad cestným mostom zistili biomasu 397 kg/ha, teraz v lokalite nad sútokom Idy s Bodvou 358 kg/ha. Text a snímka sg Ida pri Rešici s prekvapivo slabým oživením úseku. Text inzerátu napíšte čitateľne a uveďte presnú adresu. Redakcia vám obratom zašle poštovú poukážku, na ktorej je uvedená suma za inzerát. Váš inzerát zaradíme do najbližšieho čísla (príp. dohovoreného) až keď dostaneme z pošty potvrdenie o zaplatení (čo trvá 7-10 dní). Ak posielate inzerát krátko pred uzávierkou, priložte k textu aj fotokópiu ústrižku pošt. poukážky ako doklad o zaplatení (text a ústrižok možno poslať aj faxom). Cena textového inzerátu pre súkromných inzerentov: jedno slovo 10 Sk (za slovo sa považuje aj predložka, spojka, PSČ, č. telefónu, č. domu). Príplatok za inzerát na značku 100 Sk, za rámček 80 Sk, pre podnikateľov: jedno slovo 15 Sk (+ 19 % DPH). Príplatok za inzerát na značku 100 Sk, za rámček 150 Sk. Číslo účtu: VÚB Bratislava-mesto, /0200. Blahoželanie a nekrológ: za každé slovo (vrátane predložiek, spojok, skratiek) 10 Sk. Za štandardnú fotografiu 180 Sk, za rámček 80 Sk. Texty v rubrike Blahoželáme a v rubrike Odišli z našich radov (s uvedením iba veku a mena), ktoré nám pošlú PZ a MO SRZ, uverejňujeme bezplatne (v prípade rubriky Blahoželáme uverejňujeme bezplatne iba jubilantov od min. veku 50 rokov). Z jednotlivých PZ a MO SRZ však nemôžeme naraz v jednom čísle uverejniť oznamy o všetkých ich členoch, ktorí počas celého roka slávia životné jubileum. Termíny uzávierok najbližších čísel: číslo 1/2005: 26. novembra, číslo 2/2005: 20. decembra. PROSÍME, PÍŠTE ČITATEĽNE! 53

54 na, jesenné kolo: , Drahovský kanál v Maduniciach, usporiadateľ MsO SRZ Hlohovec. Jar Leto Jeseň Spolu 1. MsO SRZ Bratislava Sonex 2. MO SRZ Dun. Lužná ,5 112,5 -Genex 3. MsO SRZ P. Bystrica Sensas 4. MO SRZ Žiar n/hr ,5 5. MsO SRZ Nové Zámky ,5 6. MsO SRZ Komárno 45, ,5 7. MsO SRZ Žilina-Vagón MO SRZ Šaľa-Kala T MsO SRZ Levice A MsO SRZ Humenné MsO SRZ Levice B ,5 193,5 12. MO SRZ Žarnovica 73, ,5 Športová 2004 bilancia Ing. MILAN PROCHÁZKA, odbor športovej činnosti pri Rade SRZ Slovenský rybársky zväz prostredníctvom odboru športovej činnosti pri Rade SRZ, podobne ako v roku 2003, kedy organizoval úspešné jubilejné 50. majstrovstvá sveta v odvetví lov rýb udicou - plávaná pod Piešťanmi na Drahovskom kanáli v Maduniciach, v roku 2004 organizoval 24. majstrovstvá sveta v love rýb na muchu na riekach Belá, Váh a Orava. Tieto MS boli pre Slovenskú republiku mimoriadne úspešné: slovenské reprezentačné družstvo tvorené pretekármi: Miroslav Antal, Ing. Jozef Čanda, Ing. Peter Bienek, Ján Bartko a MVDr. Miloš Bodnár získalo zlatú medailu a pretekár Miroslav Antal v súťaži jednotlivcov takisto zlatú medailu. Okrem toho odbor športovej činnosti pri Rade SRZ organizoval dlhodobé postupové súťaže v odvetví lov rýb udicou - plávaná (LRU- P), lov rýb udicou - mucha (LRU-M) a rybolovná technika (RT). Víťazi nižších postupových súťaží získali právo postupu do vyšších súťaží a naopak posledné družstvá jednotlivých súťaží musia v nasledujúcom ročníku 2005 pôsobiť v nižších súťažiach. Preto celej obci, ktorá má záujem o tieto druhy športu, predkladáme výsledky dosiahnuté v roku LRU PLÁVANÁ Majstrovstvá SR Organizovala ich MsO SRZ Piešťany na Biskupickom kanáli v Piešťanoch v dňoch ako súťaž družstiev v kategórii mužov, a v kategóriách muži, ženy, juniori a kadeti ako súťaž jednotlivcov. Na majstrovstvách sa zúčastnili aj pretekári z Českej republiky. V súťaži družstiev v kategórii mužov súťažilo 14 družstiev a zvíťazilo družstvo MsO SRZ Považská Bystrica - Sensas pred družstvom MsO SRZ Bratislava 3 - Sonex a družstvom MsO SRZ Komárno. V súťaži jednotlivcov v kategórii mužov zvíťazil Štefan Menyhart z MsO SRZ Nové Zámky pred Ladislavom Taricsom z MsO SRZ Komárno a Patrikom Kopeckým z ČR. V súťaži jednotlivcov v kategórii žien zvíťazila Diana Frölichová z ČR pred Hedvigou Chmelařovou z ČR a Editou Freundovou z MsO SRZ Bratislava 3 - Sonex. Víťazom súťaže juniorov sa stal Peter Hanzely z MsO SRZ Prešov pred Martinom Kohárym z MsO SRZ Levice a Martinom Valáškom z MsO SRZ Žilina. V súťaži kadetov zvíťazil Ervin Rendek z MsO SRZ Levice pred Attilom Treidlom z MO SRZ Štúrovo a Tomášom Mindákom z MsO SRZ Levice. 1.liga Jarné kolo: , Váh v Zamarovciach, usporiadateľ MsO SRZ Trenčín, letné kolo: , VD Žilina, usporiadateľ MsO SRZ Žili- Zvíťazilo družstvo MsO SRZ Bratislava 3 Sonex Team. Súťaž opúšťa s právom účasti v 2. lige LRU-P sk. A, ročník 2005 B-družstvo MsO SRZ Levice a s právom účasti v 2. lige sk. B družstvo MO SRZ Žarnovica. 2. liga skupina A Jarné kolo: , Drahovský kanál v Maduniciach, usporiadateľ MsO SRZ Trnava, jesenné kolo: , Biskupický kanál v Piešťanoch, usporiadateľ MsO SRZ Piešťany. Jar Jeseň Spolu 1. MsO SRZ Bratislava 2 27, ,5 -Balzer 2. MsO SRZ Piešťany 41, ,5 -DAIVA 3. MsO SRZ Trnava A 37, ,5 4. MO SRZ Štúrovo A MO SRZ Želiezovce A MsO SRZ Levice C 64, ,5 7. MsO SRZ Trenčín A MO SRZ Šaľa B MO SRZ Želiezovce B 42, ,5 10. MsO SRZ Hlohovec A 43, MsO SRZ Trnava B MO SRZ Štúrovo B ,5 Zvíťazilo družstvo MsO SRZ Bratislava 2-Balzer s právom účasti v súťaži 1. ligy LRU-P, ročník Súťaž opúšťa s právom účasti v súťaži divízie, ročník 2005 B-družstvo MO SRZ Štúrovo. 2. liga skupina B Jarné kolo: , Hričovský kanál na stupni Mikšová, usporiadateľ MO SRZ Bytča, jesenné kolo: , Laborec, usporiadateľ MsO SRZ Prešov. Jar Jeseň Spolu 1. MO SRZ Nová Baňa 16, ,5 2. MO SRZ V. Kapušany 33, ,5 3. MsO SRZ Humenné Mecom 4. MO SRZ V. Krtíš 46 35,5 81,5 5. MsO SRZ Lučenec 56, ,5 6. MsO SRZ Prešov A MO SRZ Bytča 70, ,5 8. MO SRZ Bardejov MsO SRZ Prešov B MsO SRZ Košice 66, ,5 11. MsO SRZ Zvolen 63,5 68, MO SRZ Vranov n/top Zvíťazilo družstvo MO SRZ Nová Baňa s právom účasti v súťaži 1. ligy LRU-P, ročník Súťaž opúšťa s právom účasti v súťaži divízie, ročník 2005 družstvo MO SRZ Vranov n/top. 54

55 Divízia skupina A Jarné kolo: , Drahovský kanál v Maduniciach, usporiadateľ MsO SRZ Hlohovec, jesenné kolo: , výpustný kanál VD Gabčíkovo, usporiadateľ MsO SRZ Dunajská Streda. Jar Jeseň Spolu 1. MsO SRZ Dun. Streda MsO SRZ Veľký Meder MsO SRZ Trnava C 28 26,5 54,5 4. MsO SRZ Štúrovo C MsO SRZ Nitra MsO SRZ Trenčín B 33,5 36, MsO SRZ Hlohovec B MsO SRZ Hlohovec C 36, ,5 9. MsO SRZ Trenčín C Zvíťazilo družstvo MsO SRZ Dunajská Streda s právom účasti v súťaži 2. ligy LRU-P skupina A, ročník Divízia skupina B Jarné kolo: , VD Žilina, usporiadateľ MsO SRZ Žilina, jesenné kolo: , Laborec, usporiadateľ MO SRZ Veľké Kapušany. Jar Jeseň Spolu 1. MO SRZ Michalovce B MO SRZ Michalovce A 20, ,5 3. MsO SRZ Ban. Bystrica MO SRZ Turč. Teplice MO SRZ Veľ. Kapušany MsO SRZ Zvolen 49, ,5 7. MsO SRZ Humenné-Stav MsO SRZ Ružomberok MsO SRZ Košice C MO SRZ Sabinov B MsO SRZ Košice B 57,5 48, MO SRZ Sabinov A 56,5 53,5 110 Zvíťazilo B-družstvo MO SRZ Michalovce s právom účasti v súťaži 2. ligy LRU-P skupina B, ročník LRU MUCHA Majstrovstvá SR Organizovala ich MsO SRZ Liptovský Hrádok v spolupráci s MsO SRZ Žilina na rieke Váh v dňoch Právo účasti na majstrovstvách SR mali pretekári, ktorí si ho vybojovali v zmysle súťažných pravidiel dosiahnutými výsledkami v ročníku 2003 v postupových súťažiach a vybraných pohárových pretekoch. Právo účasti takto získalo 40 pretekárov, nastúpilo ich 36. Zvíťazil Ing. Jozef Trnka z MO SRZ Lipt. Hrádok pred Jurajom Sigotským z MO SRZ Podbrezová a Ľubomírom Olekšákom z MO SRZ Kežmarok. 1. liga Jarné kolo: , rieka Poprad, usporiadateľ MO SRZ Svit, jesenné kolo: , Biela Orava, usporiadateľ MO SRZ Námestovo. Jar Jeseň Spolu 1. MO SRZ Dolný Kubín A MO SRZ Svit-Zubáč MO SRZ Stará Ľubovňa A MO SRZ Spiš. St. Ves MsO SRZ Žilina A MO SRZ Námestovo A MO SRZ Bardejov MsO SRZ Lipt. Mikuláš A MO SRZ Lipt. Hrádok A MsO SRZ Pov. Bystrica A MO SRZ Vranov n/top MO SRZ Dolný Kubín B Zvíťazilo A-družstvo MO SRZ Dolný Kubín. Súťaž opúšťa s právom účasti v 2. lige LRU-M B- družstvo MO SRZ Dolný Kubín. 2.liga Jarné kolo: , Hornád v priestore Veľkej Lodiny, usporiadateľ MsO SRZ Košice, jesenné kolo: , rieka Turiec v priestore Martina, usporiadateľ MsO SRZ Martin. Jar Jeseň Spolu 1. MsO SRZ Martin MO SRZ Kežmarok B MsO SRZ Košice A MO SRZ Kežmarok A MsO SRZ Žilina MO SRZ Podbrezová A MsO SRZ Pov. Bystrica MO SRZ Vranov-Mapier MsO SRZ Partizánske MsO SRZ Lipt. Mikuláš B MO SRZ Trstená MO SRZ Lipt. Hrádok B Víťazom súťaže sa stalo družstvo MsO SRZ Martin s právom účasti v súťaži 1. ligy LRU-M, ročník Súťaž opúšťa s právom účasti v súťaži divízie sk. A, ročník 2005 družstvo MO SRZ Trstená a MO SRZ Lipt. Hrádok B. Divízia skupina A Jarné kolo: , Kysuca, usporiadateľ MO SRZ Kysucké Nové Mesto, jesenné kolo: , Hron v priestore Budče, usporiadateľ MsO SRZ Zvolen. Jar Jeseň Spolu 1. MsO SRZ Zvolen MO SRZ Kys. Nové Mesto MO SRZ Dolný Kubín C MsO SRZ Ban. Bystrica MsO SRZ Ružomberok MsO SRZ Piešťany MsO SRZ Pov. Bystrica C MO SRZ Námestovo B MO SRZ Krupina MsO SRZ Žilina D MO SRZ Podbrezová B MsO SRZ Žilina B MsO SRZ Trnava MsO SRZ Hlohovec Zvíťazilo družstvo MsO SRZ Zvolen s právom účasti v súťaži 2. ligy LRU-M, ročník Je neospravedlniteľnou skutočnosťou, že v jesennom kole nenastúpili na preteky družstvá MsO SRZ Žilina B, MsO SRZ Trnava a MsO SRZ Hlohovec. Divízia skupina B Jarné kolo: , Laborec (v náhradnom termíne neregulárna trať), usporiadateľ MsO SRZ Humenné, jesenné kolo: , rieka Poprad v priestore Plaveč, usporiadateľ MO SRZ Orlov. Jar Jeseň Spolu 1. MO SRZ Sp. Nová Ves MsO SRZ Humenné Mecom 3. MsO SRZ Košice MO SRZ St. Ľubovňa D MO SRZ Orlov MO SRZ St. Ľubovňa B MsO SRZ Humenné B MsO SRZ Humenné A MO SRZ St. Ľubovňa C MsO SRZ Prešov MO SRZ Spiš. Belá Zvíťazilo družstvo MO SRZ Spišská Nová Ves s právom účasti v súťaži 2. ligy LRU-M, ročník RYBOLOVNÁ TECHNIKA (RT) Majstrovstvá SR Organizovala ich MsO SRZ Nové Zámky za účasti 11 pretekárov z MsO SRZ: Nové Zámky, Prešov, Považská Bystrica a Bratislava 5. V kategórii muži v jednotlivých disciplínach zvíťazili: 1. muška cieľ: 1. Jan Mészáros, Nové Zámky, 95, 2. Karol Mikula, Bratislava 5 a Róbert Mészáros, Nové Zámky, obaja s výkonom muška diaľka jednoručne: 1. Jan Mészáros, Nové Zámky, 137,49, 2. Karol Michalík, Prešov, 129,95, 3. Róbert Mészáros, Nové Zámky, 126, záťaž Arenberg: 1. Pavol Konkoľ, Prešov, 98, 2. Karol Michalík, Prešov, 96, 3. Juraj Mészáros, Nové Zámky, Miroslav Jankovič, Bratislava 5 a Karol Mikula, Bratislava 5, všetci s výkonom záťaž cieľ: 1. Juraj Mészáros, Nové Zámky, 95, 2. Jan Mészáros, Nové Zámky, Tomáš Valášek, Považská Bystrica, Martin Šamier, Považská Bystrica a Karol Mikula, Bratislava 5, všetci s výkonom záťaž diaľka jednoručne: 1. Jan Mészáros, Nové Zámky, 118,125, 2. Pavol Konkoľ, Prešov, 114,975, 3. Tomáš Valášek, Považská Bystrica, 111, muška diaľka obojručne: Róbert Mészáros, Nové Zámky, 161,65, 2. Karol Michalík, Prešov, 156,83, 3. Jan Mészáros, Nové Zámky, 155, záťaž diaľka obojručne: 1. Jan Mészáros, Nové Zámky, 170,7, 2. Róbert Mészáros, Nové Zámky, 165,975, 3. Karol Michalík, Prešov, 156, muliplikátor cieľ: 1. Karol Michalík, Prešov, 70, 2. Jan Mészáros, Nové Zámky, 65, 3. Juraj Mészáros, Nové Zámky a Pavol Konkoľ, Prešov, obaja s výkonom multiplikátor diaľka obojručne: 1. Karol Michalík, Prešov, 156, 2. Jan Mészáros, Nové Zámky, 145,35, 3. Pavol Konkoľ, Prešov, 132,075. Päťboj: 1. Jan Mészáros, Nové Zámky, 525,516, 2. Juraj Mészáros, Nové Zámky, 487,895, 3. Pavol Konkoľ, Prešov, 479,875. Sedemboj: 1. Jan Mészáros, Nové Zámky, 851,865, 2. Karol Michalík, Prešov, 789,975, 3. Juraj Mészáros, Nové Zámky, 768, 415. Viacboj: 1. Jan Mészáros, Nové Zámky, 1062,215, 2. Karol Michalík, Prešov, 1015,975, 3. Juraj Mészáros, Nové Zámky, 921, 415. V kategórii ženy súťažili štyri pretekárky z troch organizácií MsO SRZ: Bratislava 5, Nové Zámky a Prešov. V päťboji zvíťazila pretekárka Lucia Jankovičová, Bratislava 5, 363,83, 2. bola Zuzana Emberová, Nové Zámky, 332,105 a 3. Lucia Petranyiová, Nové Zámky, 224,57. V kategórii chlapci súťažili štyria pretekári z MsO SRZ Bratislava 5 a MsO SRZ Považská Bystrica. Úplné výsledky ich súťaže usporiadateľ nedodal. Liga RT Prvé kolo: , usporiadateľ MsO SRZ Prešov, druhé kolo: , usporiadateľ MsO SRZ Považská Bystrica. Družstvá päťboj 1. kolo 2. kolo Spolu 1. MsO SRZ 1 842, , ,325 Nové Zámky 2. MsO SRZ 1 784, , ,490 Bratislava 5 A 3. MsO SRZ 1 398, , ,000 Bratislava 5 B ❿ 55

56 ❿ 4. MsO SRZ 1 193, , ,415 Pov. Bystrica A 5. MsO SRZ 1 153, , ,665 Lipt. Mikuláš 6. MsO SRZ 931, , ,745 Prešov 7. MsO SRZ 625, , ,870 Pov. Bystrica B 8. MsO SRZ 799,335 0, ,335 Zvolen Zvíťazilo družstvo MsO SRZ Nové Zámky. Poznámka: päťboj sa skladá z disciplín: 1. muška cieľ, 2. muška diaľka jednoručne, 3. záťaž Arenberg, 4. záťaž cieľ, 5. záťaž diaľka jednoručne, družstvo tvoria štyria pretekári. ZLATÝ BLYSKÁČ 2004 Celoštátne kolo zorganizovala MO SRZ Zlaté Moravce v Topoľčiankach za účasti 6 družstiev a skladalo sa z vedomostnej súťaže a z disciplín lov rýb udicou-plávaná a rybolovná technika. Súťažili 4-členné družstvá a v každej časti sa započítavali tri najlepšie výsledky. Súťaž jednotlivcov: 1. Miroslav Sýkora, Považská Bystrica (umiestnenie 5), 2. Adam Gajdoš, Považská Bystrica (6), 3. Dušan Huňady, Bratislava (11). Súťaž družstiev Testy RLU-P RT Spolu 1. MsO SRZ Pov. Bystrica MsO SRZ Bratislava MsO SRZ Zvolen MsO SRZ Lipt. Mikuláš MsO SRZ Košice MO SRZ Zlaté Moravce Zvíťazilo družstvo MsO SRZ Považská Bystrica. Škoda, že pri práci s mládežou využilo jej zapojenie do súťaže Zlatý blyskáč iba šesť organizácií SRZ. Druhé kolo Bodrog cupu na Šírave Za účasti siedmich družstiev (4 z Maďarska 3 zo Slovenska) sa v nedeľu 3. októbra uskutočnilo II. kolo súťaže v LRU plávaná Bodrog cup Jarné kolo sa konalo v Maďarsku na Bodrogu pri mestečku Sárospaták. Organizátori z MO SRZ v Michalovciach vybrali zámerne trať na VN Zemplínska šírava, v miestach, kde sa predchádzajúci deň uskutočnila podobná súťaž o Zemplínsky pohár. Predpokladalo sa totiž, že ryby tam budú rozkŕmené, čo sa prejaví na výsledkoch. A naozaj počas štyroch hodín 28 súťažiacich dokázalo uloviť dovedna g rýb, čo predstavovalo priemer 5 692,5 g na jedného pretekára. Až piati pretekári dokázali uloviť viac Prvé tri družstvá Bodrog cupu, v popredí vedúci družstva Veľkých Kapušian s víťaznou trofejou. ÚČASŤ SRZ NA MEDZINÁRODNÝCH SÚŤAŽIACH Ako člen CIPS vo federáciach FIPS-ed, FIPS- Mouche a FCS zúčastnili sme sa na týchto medzinárodných podujatiach: LRU plávaná 10. majstrovstvá Európy národov sa konali v Maďarsku na jazere Velencei za účasti pretekárov z 25 štátov. Družstvá: 1. Anglicko, 2. Maďarsko, 3. Francúzsko Slovenská republika. Poradie našich reprezentantov v súťaži jednotlivcov: 22. Rastislav Dudr, MsO SRZ Bratislava 3-Sonex, 33. Branislav Rácek, MsO SRZ Nové Zámky, 45. Marián Rybnikár, MsO SRZ Bratislava 3-Sonex, 52. Igor Holeček, MsO SRZ Bratislava 3-Sonex,119. Zoltán Mikolczi, MsO SRZ Nové Zámky, 124. Marián Hasoň, MsO SRZ Bratislava 3-Sonex. Majstrovstvá sveta klubov sa za účasti 25 družstiev konali v španielskom Tolede a SR reprezentovalo družstvo MO SRZ Dunajská Lužná Genex v zložení: Roman Pavelka, Ján Nagy, Martin Rajman, Štefan Duc, Vladimír Buček a Csaba Gyürky. Družstvo SR skončilo na 10. mieste. 18. majstrovstvá sveta juniorov sa konali v Chorvátsku a štartovalo na nich 111 juniorov z 19 štátov sveta. Družstvá: 1. Francúzsko, 2. Belgicko, 3. Taliansko SR. Umiestnenie reprezentantov SR v súťaži jednotlivcov: 18. Peter Hanzely, MsO SRZ Prešov, 21. Martin Valášek, MsO SRZ Žilina-Vagón, 22. Tomáš Mihalík, MO SRZ Žiar n/hr., 59. Andrea Martáková, MsO SRZ Pov. Bystrica-Sensas,104. Ján Hittmár, MO SRZ Vranov n/top. LRU mucha 24. majstrovstvá sveta národov v love rýb na muchu sa konali v Slovenskej republike na riekach Belá, Váh a Orava v regiónoch miest Lipt. Hrádok, Lipt. Mikuláš, Ružomberok a Dolný Kubín v dňoch 30. augusta až 5.septembra rýb, ako v predchádzajúci deň víťazná dvojica. Skutočne obdivuhodný výkon v jesennom období. V úlovkoch podobne ako v predchádzajúci deň prevládal pleskáč vysoký, plotica, červenica a belička, akurát ostriežov sa vytiahlo pomenej, zato niekoľko kusov s vyše kilogramovou hmotnosťou. Všetky ryby boli po zvážení šetrne vypustené späť do vôd Zemplínskej šíravy. Výsledky: 1. MO SRZ Veľké Kapušany, 2. MO SRZ Michalovce, 3. Satoraljaújhely, 4. Elzett Certva, 5. MO SRZ Kráľovský Chlmec, 6. Sarospaták, 7. Tokai Ferenc. V súťaži jednotlivcov zvíťazil János Pecely (Elzett Certva, g), 2. bol Zoltán Magyar (Veľké Kapušany, g) a 3. Lukáš Kondík (Michalovce, g.) Celkové umiestnenie jednotlivých družstiev po oboch kolách bolo nasledovné: 1. MO SRZ Veľké Kapušany, 2. MO SRZ Michalovce, 3. Satoraljaújhely, 4. Elzett Certva, 5. MO SRZ Kráľovský Chlmec, 6. Tokai Ferenc a 7. Sárospaták. Prvé tri družstvá ako aj prví traja jednotlivci dostali od organizátorov pekné vecné ceny, ktoré do súťaže venovala MO SRZ Michalovce, rybárske potreby Peter a Vyza. JÁN SISÁK, podpredseda MO SRZ Michalovce Snímka autor V prekrásnom prostredí pod Vihorlatom sa v sobotu 2. októbra uskutočnil ďalší ročník súťaže o Zemplínsky pohár v LRU plávaná za účasti rekordného počtu 72 súťažiacich z celého Slovenska. Po rannom losovaní a dvojhodinovej príprave 36 dvojíc súťažilo o palmu najvyššiu o víťazstvo v tejto čoraz populárnejšej súťaži. Prečo populárnej? Nuž, tento päťhodinový maratón akoby symbolicky ukončil športovú činnosť rybárov na východe Slovenska v roku Prípravou súťaže bol poverený skúsený tím na čele s predsedom MO SRZ v Michalovciach Milanom Podstavským a jeho členmi boli už tradične J. Sisák, Ing. Kondík, D. Volovar a ďalší zanietenci tohto prekrásneho športu. Tentoraz si súťažiaci pochvaľovali nielen organizáciu, ale aj počasie (po rannej hmle sa umúdrilo a v závere zasvietilo hrejivé slniečko) a úlovky, ktoré boli vzhľadom na jesenné Na štart sa prihlásilo 23 družstiev štyroch kontinentov. Družstvo Slovenskej republiky sa umiestnilo na prvom mieste pred družstvom Českej republiky na druhom mieste a družstvom Francúzska na treťom mieste. V súťaži jednotlivcov pretekár Slovenskej republiky Miroslav Antal sa umiestnil na prvom mieste pred pretekárom Kazimierzom Szymalom z Poľska na druhom mieste a pretekárom Danielom Svrčekom z Českej republiky na treťom mieste. Celkove pretekári družstva Slovenskej republiky v súťaži 120 jednotlivcov sa umiestnili takto: 1. Miroslav Antal, MO SRZ Svit, 4. Ing. Jozef Čanda, MsO SRZ Humenné-Mecom, 7. Ing. Peter Bienek, MsO SRZ Žilina, 11. Ján Bartko, MO SRZ Lipt. Hrádok, 24. MVDr. Miloš Bodnár, MO SRZ Stará Ľubovňa. Rybolovná technika Majstrovstvá Európy juniorov v rybolovnej technike sa konali v meste Jastrebarsko v Chorvátsku v dňoch 15. až 18. júla Na štart pretekov sa prihlásilo 36 chlapcov a 14 dievčat z Poľska, Nemecka, Českej republiky, Slovenskej republiky, Švédska a Chorvátska. Chlapci vytvorili 6 štvorčlenných družstiev a dievčatá 5 dvojčlenných družstiev. Družstvo chlapcov Slovenskej republiky obsadilo 6. miesto. Družstvo dievčat Slovenská republika nevytvorila. V súťaži päťboj jednotlivcov pretekári chlapci Slovenskej republiky sa vo svojej kategórii spomedzi 36 chlapcov umiestnili takto: 25. Peter Viktórius, MsO SRZ Bratislava Drahomír Jánsky, MsO SRZ Pov. Bystrica 32. Miroslav Sýkora, MsO SRZ Pov. Bystrica 35. Adam Gajdoš, MsO SRZ Pov. Bystrica V súťaži päťboj jednotlivcov sa pretekárka Lucia Jankovičová z MsO SRZ Bratislava 5 vo svojej kategórii v konkurencii 14 dievčat umiestnila na 7. mieste. Snímky Jaroslav Šubjak Na snímke najúspešnejšia dvojica spolu s organizátormi a hosťami súťaže. Zemplínsky pohár putoval do Humenného obdobie uspokojivé. Prevládal medzi nimi pleskáč vysoký, ostriež, plotica, červenica a belička. Dovedna sa ulovilo g rýb, ktoré boli po zvážení šetrne vypustené späť do vody. Palmu víťazstva si vybojovala dvojica z Humenného Duc- Šiňanský, ktorá obhájila lanské víťazstvo, 2. boli Harčár-Štefanovič z Košíc a 3. Bödö-Pataky z Maďarska. Najúspešnejšia dvojica z Michaloviec Kulčár-Sablič obsadila pekné 6. miesto. Ceny do súťaže venovali rybárske potreby Peter, Vyza, Vyza plus, novootvorená predajňa Rybárske centrum Michalovce a pekné poháre pre víťaznú dvojicu venovala MO SRZ Michalovce. Popoludní privítali organizátori pretekov predsedu Matice slovenskej J. Markuša, ktorý peknými knihami odmenil najmladších účastníkov súťaže, ako aj jedinú súťažiacu ženu, pani Tebeľakovú zo Sabinova. Text a snímka nk, Michalovce 56

57 RYBÁR v decembri S posledným mesiacom roka k nám prichádza zima, dlho očakávaná najmä deťmi. Hoci december je iba jej začiatkom (astronomická zima sa začína až 21. decembra), spravidla zvykne ešte do vianočných sviatkov ukázať svoju chladnú a súčasne aj mrazivú podobu. S príchodom trvalejších mrazov a snehovej pokrývky sa príroda ukladá na vegetačný odpočinok, ktorý je nesmierne dôležitý v biologickom cykle. Začiatkom decembra v horských potokoch dokončujú neres posledné ikernačky pstruha potočného. V riekach sa začína neres mieňa, ktorý prebieha neraz pod ľadom a pri teplote vody 5 o C. Málokto vie, že práve v tomto období sa u šťuky začína rozbiehať tvorba pohlavných produktov. Jej neres bude prebiehať vo februári-marci. Na brehoch známych riekach ako je Orava, Váh, Hron, Dunajec či Poprad zazrieme skrehnutých rybárov, ktorí s nesmiernou trpezlivosťou prelovujú celé úseky riek, hľadajúc svoj životný úlovok hlavátku. Nie každému sa to podarí, ale uvedomme si, že nie získanie úlovku za každú cenu je to, čo nás združuje vo zväze. Úlovky veľkých hlavátok si vyžadujú aj primeranú dávku šťastia a aj preto väčšina ich úlovkov dosahuje dĺžku len okolo 70 cm. Časť rybárov sa už chystá uloviť si vlastnoručne vianočnú rybu. Ak sme si počas jesene pripravili dostatok nástrah, rybačka v decembri môže byť pri vhodnom počasí ešte dosť zaujímavá. Na vychádzku k vode je vhodné teplejšie a oblačné počasie, prípadne sneženie. Priaznivý je aj deň, keď nemrzne, ale deň predtým bol mráz. Zamerať sa možno na tzv. biele ryby ako sú plotica, červenica, nosáľ, podustva či jalec, alebo na dravce. Na rybku možno uloviť ostrieža, zubáča, šťuku ale aj boleňa. Na červa a mŕtvu rybku, ktoré nahadzujeme na položenú, berú aj miene. Denný čas lovu v lipňových vodách je od 7. do 17. h a denná doba lovu v kaprových vodách tiež od 7. do 17. h, na hraničných vodách do 19. h. V zime platí, že najúčinnejšie sú pohyblivé spôsoby lovu. Chlad netreba v žiadnom prípade podceňovať a preto sa obliekajme čo najteplejšie, aby sme Vianoce a Nový rok prežili v zdraví a pohode. V posledných rokoch ožíva v niektorých organizáciách pekná tradícia tzv. zamykania vody kľúčom, čo má kultúrny význam a určite aj etický podtón. Týždeň pred vianočnými sviatkami je príznačný zháňaním a nákupom rýb. Aj v tomto prípade by sme mali využiť našu uvedomelosť a cielene poučiť, resp. viesť k správnemu zaobchádzaniu s rybami aj tých, ktorí nemajú s rybárstvom nič spoločné. Počas vianočných dní by malo byť samozrejmosťou, že rybám doprajeme pokoj a radšej si prečítame niečo z oblasti rybárstva v odborných rybárskych časopisoch, prípadne v literatúre, ktorá je dobrým zdrojom mnohých rád a poučení. Rodine aj priateľom možno práve teraz ne- nápadne naznačiť, čo by nás pod stromčekom najviac potešilo. Ako vhodný darček vám môžem poradiť neveľmi drahú, no zato veľmi vhodnú pomôcku, ktorou je prvé vydanie rybárskej mapy. Z pohľadu rybárskej činnosti tých, ktorí sa starajú o chod organizácie je záver roka vždy hektický a najmä prácny, pretože začínajú bilancovať hospodárenie a súčasne začínajú s prípravou na ďalší rok. Držitelia pstruhových povolení by mali prehľady o úlovkoch odovzdať užívateľovi ešte v starom roku a pomôcť tak včasnému a plynulému spracovaniu úlovkov v rybárskych revíroch. Hoci je už po výlovoch, chovatelia majú naďalej plno práce. Na strediskách zameraných na chov salmonidov pulzuje v liahňach život v drobných ikrách, čo si od chovateľa vyžaduje pravidelnú pozornosť a kontrolu. Odchovné rybníky zostávajú počas zimy nasucho, čím sa docieľuje premŕzanie dna a likvidácia parazitov rýb. Ing. PETER BELEŠ Snímka Jaroslav Šubjak ZAUJÍMAVOSTI RAKÚSKO ZÁHADNÝ KAPOR SAZAN. Viacerí odborníci potvrdili, že v Dunaji, Morave a Dyji sa v 50. rokoch nachádzali ešte skutočne pekné stavy divej formy kaprov sazanov. Ich pôvodným domovom bolo úmorie Kaspického a Čierneho mora, odkiaľ sa rozšírili ďaleko na juh až po rieku Mekong. Prirodzenou východnou hranicou ich výskytu bol Dunaj. Sazany sa cítili dobre v stojatých aj prudko tečúcich vodách. Aj v zime sa v skupinkách pomaly presúvali z miesta na miesto. V lete si okrem živočíchov ulovených na dne príležitostne pochutili aj na malých rybkách. V stojatých vodách mali sazany skromnejšie sfarbenie, v tečúcich nápadnejšie a krajšie. Telo v tvare torpéda pripomína váľok na cesto tak ho aj rybári medzi sebou nazývali. Sazan sa priemerne dožíva 17 rokov, výnimočne aj 40. V Dunaji dosahoval hmotnosť okolo 13 kg, v juhoruských riekach máva aj 24 kg. BRAZÍLIA KRÁĽOVNÁ AMA- ZONKY. V Amazonke a v jej nespočetných prítokoch za kráľovskú rybu pokladajú arapaimu. Keď ju cestovateľ Arnaut Terlouw pred mnohými rokmi zazrel v akváriu Amazonského prírodovedného múzea v Mamause, nevedel od nej odtrhnúť oči. V akváriu plávali dokonca tri približne 50- kilogramové arapaimy. Vtedy v ňom vzplanula neodolateľná túžba zarybárčiť si na takúto krásavicu. Po prvý raz sa jeho túžba naplnila v Thajsku, kde tento druh udomácnili v niekoľkých jazerách. Rybačka na ne bola obrovským zážitkom. Až potom odcestoval do Brazílie, kde na ostrove Mexiana v amazonskej delte, doslova utopenej v tropickej vegetácii, lovil nielen arapaimy, ale aj sladkovodné žraloky a niekoľko druhov sumcov a napokon sa k vedeckej práci takmer nedostal. Údaje o hmotnosti a mierach týchto druhov sú veľmi zriedkavé, hoci arapaima patrí medzi najstaršie druhy rýb na svete. Arapaima obrovská môže dosiahnuť dĺžku až 300 cm a hmotnosť 200 kg. Keďže jej plynový mechúr svojou stavbou pripomína pľúca, prijíma kyslík zo vzduchu a tak perc. času býva vynorená nad hladinou. MAĎARSKO PREMNOŽENÉ SUMČEKY HNEDÉ. V mnohých maďarských vodách spôsobujú veľké starosti premnožené sumčeky hnedé. Na ich odlov vyskúšali už viacero spôsobov, zdá sa však, že definitívne vyriešenie problému nebude vôbec ľahké. V jednom z mŕtvych ramien Tisy vyskúšal Demeter Kristian z Poľnohospodárskej a potravinárskej fakulty Západomaďarskej univerzity v Mosonmagyaróváre s členom rybárskej stráže Gáborom Pappom najvhodnejšiu nástrahu na sumčeky hnedé. Do čereňov francúzskeho typu dávali kostnú múčku, sójové granuly, arómu olejových rybičiek, suchý chlieb, psie granuly aj konzervy. Úlovky sledovali od 20. marca do 11. apríla. Najväčší úspech dosiahli so psími konzervami. Účinnosť suchého chleba za nimi síce trocha zaostala, ale cenovo je najvýhodnejšia. 57

58 veľká záplava rúcaním poškodila omietku značka berýlia značka radónu Adela (dom.) lesklý náter 2. časť tajničky Peter Gossányi nájom z užívania pôdy hlas trúbky chvost, česky somálske mesto podmienková spojka stávala sa sinou arzenid nikelnatý vycítila, vytušila Pohľad do akvária vraj upokojuje zrak... Vlado Javorský POMÔCKY: ALUNIT, ACYL, SKAR, AKAŽU kvapalný vosk na lyže veľký krík (kraj.) skrútenie žíl kábla nemilosrdne, s krutosťou značka A zvýšené prvku o poltón rádium Pavol (dom.) síran hlinitodraselný 4. časť tajničky 3. časť tajničky popri Peter Zifčák východný Slovan svetový čas (Universal Time) v hudbe harmonický základ diela značka prvku paládium vták živiaci sa zdochlinami zvyšok plodov na strome bieda, chudoba (expr.) lyže v cudzích rečiach hríb dubový kiež, kiežby najvyšší súd vedec, bádateľ okraj úst, ret recepis hl. mesto Azerbajdžanu Ilona (dom.) obilnina poľské umelé vlákno chromitá useň starší český maliar múr mužský rodič štátne majetky arabské mužské meno podm. spojka ženské meno ( ) mužské meno mastná zemina ester glycerínu 1. časť tajničky jednomocný radikál hovorím dve na tri hermafrodity orechy kešu absolútna hodnota čísla, miera (lat.) Peter Gabriš Vylúštenie tajničky z čísla 10/2004:... už študujem kapitolu chválenkárstvo. Výhercovia: Mária Mikušincová, Madunice, Jozef Fico, Svit a Ľudovít Šurina, Šajdíkové Humence. Vydavateľstvo PaRPRESS venuje výhercom knihy zo svojej produkcie. odborno populárny časopis pre poľovníkov a rybárov, ktorý vydáva SPZ, SRZ a Mgr. Ladislav Grman Vychádza vo vydavateľstve PaRPRESS s. r. o., P. O. Box 3, Bratislava 25 - písomný kontakt. Redakcia: Koceľova 17, Bratislava 2. Tel.: 02/ , , distribúcia kníh a časopisu 02/ , fax 02/ par.knihy@micronet.sk Šéfredaktor: PhDr. Ľubomír Trefný par.redakcia@micronet.sk Zástupkyňa šéfredaktora: Mgr. Hana Somorová par.redakcia@micronet.sk Technický redaktor: Ing. Karol Végh parpress@micronet.sk Tlač: Slovenská Grafia a. s., Bratislava- Krasňany. Redakčná rada: Časť poľovníctvo: Ing. Jozef Horváth (predseda), Ing. Marián Lipka, CSc., Ing. Karol Lacko, Ing. Marián Číž, Ing. Dušan Krajniak, JUDr. Jaroslav Puškáč, Ing. Blažej Beňačka, Anton Balčák, Ing. Štefan Štefík. Časť rybárstvo: Rudolf Harvánek, Ing. Ferdinand Baláž, Ing. Magdaléna Janoušová, Ing. Stanislav Géci, Ing. Tibor Jančok, Mária Hodasová. Vychádza 12-krát do roka, ročné predplatné v roku 2004 je 300,- Sk (platí len v prípade predplatenia cez redakciu!), cena jedného čísla 25,- Sk pre predplatiteľov, ktorí si časopis objednajú vredakcii. Cena jedného čísla vo voľnom predaji je 35,- Sk. Rozširuje Slovenská pošta, Mediaprint Kapa a iní distribútori. Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty. Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta š. p., Účelové stredisko predplatiteľských služieb tlače, Nám. slobody 27, Bratislava 15. Individuálne a kolektívne objednávky prijíma aj redakcia PaR. Inzeráty a inzertné požiadavky posielajte na adresu redakcie. Redakciou neobjednané rukopisy, fotografie a farebné diapozitívy nevraciame. Preberanie článkov je možné len so súhlasom redakcie. Za pravdivosť údajov a obsah článkov zodpovedá autor. Redakcia uverejňuje aj články a názory s ktorých obsahom nemusí súhlasiť. Vydavateľ podľa zákona nie je zodpovedný za obsah a kvalitu inzerátov, ani za prípadne spôsobené škody. Indexové číslo: Registračné číslo: MK 11/17 Podávanie novinových zásielok povolené č.j. 17-RP-12/98 Bratislava. Pošta 12 zo dňa