U Z N E S E N I E. r o z h o d o l : O d ô v o d n e n i e :

Transkript

1 U Z N E S E N I E Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Čxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx, IČO: xxxxxxxx proti povinnému Vxxxxxxxxxxxxxxxx, nar. xxxxxxxx, bytom mmmxxxxxxxxxxxxxxxxxx, adresa pre doručovanie xxxxxxxxxxxxxxx, o vymoženie 1329,79 eur s príslušenstvom a trovy exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 2Er/314/ zo dňa takto P o t v r d z u j e uznesenie. r o z h o d o l : O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Kežmarok (ďalej len,,prvostupňový súd ) zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre neprijateľnú rozhodcovskú doložku v štandardnej formulárovej zmluve. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv, ktorú upravuje Občiansky zákonník v ustanovení 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, spotrebiteľskými zmluvami sú odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súčasťou zmluvy o vydaní a používaní kreditnej bankovej platobnej karty KOZ boli Všeobecné obchodné podmienky Istrobanky, a. s., ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Za dôležité považoval prvostupňový súd ustanovenie 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní ), podľa ktorého súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v 40 písm. a.) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podlá odseku 1 písm. b) alebo c).

2 2 Podľa 45 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok. S účinnosťou od bol zákonom č. 568/2007 Z. z. v 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka rozšírený indikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok okrem iného aj o zákaz rozhodcovskej doložky, ktorá by vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V odôvodnení ďalej poukázal na stanovisko schválené dňa na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove, v ktorom sa (okrem iného) uvádza, že: Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom V odôvodnení tohto stanoviska sa uvádza, že vysoká miera zneužitia a zjavné uprednostňovanie efektivity pred objektívnym rozhodovacím procesom plne opodstatňujú zvýšenú pozornosť rozhodcovským rozsudkom ako exekučným titulom. Podľa názoru právnej vedy (Kristiána Csacha) z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľskoprávnej ochrany pred štandardnými zmluvami. Prvostupňový súd sústredil súdny prieskum na body 2, 5 článku 36 Všeobecné obchodných podmienok Istrobanky, a. s., ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty KOZ, uzatvorenej medzi Istrobankou, a. s., (právnym predchodcom oprávneného) a povinným zo dňa , a v ktorých je upravená rozhodcovská doložka nasledovne: Akýkoľvek prípadný spor, vyplývajúci z právnych vzťahov medzi bankou a klientom, resp. akýkoľvek prípadný spor s týmto vzťahom súvisiaci, ktorého účastníkmi budú banka a klient, a ktorý sa nepodarí vyriešiť vzájomnou dohodou, bude predložený na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu Asociácie bánk so sídlom v Bratislave (ďalej len rozhodcovský súd ). Klient vyjadruje svoj súhlas s touto rozhodcovskou doložkou podpisom na príslušnej zmluve. Podľa prvostupňového súdu z vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky vyplýva, že spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou rozhodcovskou doložkou. Táto rozhodcovská doložka bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým

3 3 všeobecným úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Súd zastaví exekučné konanie v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy ( 39, 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na to teda súd podľa 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. I. tohto uznesenia. Oprávnený v odvolaní vytkol prvostupňovému súdu nesprávne právne posúdenie veci a navrhol uznesenie zmeniť a udeliť poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie. Krajský súd v Prešove (ďalej len,,odvolací súd ) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ustanovení 212 a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s náležitým a presvedčivým odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie jeho správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami dopĺňa ďalšie dôvody. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je štandardnou formulárovou alebo slovami zákona č. 634/1992 Z. z. (Prvý zákon o ochrane spotrebiteľa) typovou zmluvou, ktorú oprávnený dojednával vo viacerých prípadoch. Takúto povahu nepochybne majú aj všeobecné obchodné podmienky inkorporované do zmluvy cez inkorporačnú doložku (čl. V. 1 zmluvy). Rovnako by nemali byť pochybnosti, že oprávnený poskytol úver v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti a že túto finančnú služby prijal povinný ako spotrebiteľ. Oprávnený v odvolaní však neuznáva, že by išlo o spotrebiteľskú zmluvu a odôvodňuje to tým, že do sa,,ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v 52 až 54 Občianskeho zákonníka nevzťahovali na zmluvy o úvere a v tomto smere poukazuje na definíciu spotrebiteľskej zmluvy v 52 ods. 1 OZ v znení platnom do Za dôležité považuje, že zmluva o úvere ako absolútny obchod bola upravená v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch. Tento názor oprávneného nezodpovedá správnemu výkladu a aplikácii príslušných zákonných ustanovení a nepriamemu účinku smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len,,smernica ). Aj v čase uzavretia zmluvy ( ) zákon upravoval vzťahy upravené typovou zmluvou, ktorou sa podľa zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje ( 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení ku dňu uzavretia zmluvy). A rovnako ako Občiansky zákonník, aj uvedený zákon zakazoval dojednávať zmluvné podmienky,,,ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán ( 23a). Nie je treba preto aplikovať ani nepriamy účinok smernice na to, aby bolo možné skonštatovať, že oprávnený ako dodávateľ mal v čase uzatvárania zmluvy explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. O tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou

4 4 stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo slabšej vyjednávacej pozície (porov. rozsudok súdneho dvora MOSTAZA CLARO, bod.25), by rovnako nemali byť žiadne pochybnosti. Odvolací súd poukazuje na čl. 3 smernice, podľa ktorého: 1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Ako je zrejmé aj z uvedeného ustanovenia smernice, na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O takýto prípad ide aj v predmetnej právnej veci. Ako už odvolací súd uviedol, stotožňuje sa s odôvodnením zo strany prvostupňového súdu a platí to aj pokiaľ ide o zdôvodnenie neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. O takýto prípad ide aj v predmetnej veci, pretože podľa čl. 36 ods. 2 akýkoľvek spor bude predložený na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu. Odvolací súd nemal najmenší dôvod na odklon od stanoviska schváleného na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove konaného Či už smernica, Občiansky zákonník alebo Prvý zákon o ochrane spotrebiteľa, všetky akty nie taxatívne ale indikatívne (prikladmo) vypočítavajú neprijateľné zmluvné podmienky a ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami platila aj pred Oprávnený síce v odvolaní s poukazom na 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o bankách) a s poukazom na povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy ospravedlňuje svoj postup, ale urobil to presne tak, ako sa to nemalo stať. Neskoršou novelizáciou aj zákonodarca zvolil presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a aby klient mal možnosť voľby. Oprávnený nedal povinnému na výber a neumožnil mu voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. Povinný mal len možnosť buď odmietnuť službu alebo ju prijať so všeobecnými obchodnými podmienkami. Za takýchto okolnosti nešlo o návrh pre povinného tak, ako predpokladal zákon. Návrh na prijatie alebo odmietnutie zmluvy ako celku nemožno na účely aplikácie 93 ods. 1 Zákona o bankách považovať za návrh na prijatie alebo odmietnutia rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený v odvolaní ďalej poukázal na porušenie povinnosti zo strany spotrebiteľa a že v žalobnej odpovedi uznal svoj záväzok. V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že ochrana spotrebiteľov pred neprijateľnými podmienkami je ochranou, ktorá je spájaná s absolútnou neplatnosťou takejto podmienky ( 53 ods. 5 OZ) a takúto podmienku nemožno nijako ospravedlniť. Európska únia povýšila ochranu spotrebiteľa v tejto oblasti až na úroveň vnútroštátnych pravidiel verejného poriadku (uznesenie súdneho dvora C- 76/10, bod 50). Ak povinný porušil svoje povinnosti, oprávnený má možnosť domáhať sa

5 5 svojej ochrany. Musí však ísť o legitímne prostriedky ochrany, za ktoré nijako nie je možné považovať postupy založené na neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uznanie záväzku má význam na účely predlženia premlčacej doby. Neznamená však, že uznaním záväzku sa zakladá právo na plnenie, ktoré predtým z rôznych dôvodov neexistovalo (porov. R 13/1988). Oprávnený v odvolaní vyjadruje aj výhradu, že exekučný súd preskúmaval materiálnu právoplatnosť exekučného titulu a že ak by exekučné súdy mali takéto oprávnenie, tak by mohli preskúmavať aj iné exekučné tituly. S touto námietkou rozhodne nie je možné súhlasiť. Materiálna právoplatnosť je síce veľmi dôležitou vlastnosťou súdneho rozhodnutia, pretože súvisí s dôležitým princípom právnej istoty vyplývajúcim z právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Treba však povedať aj to, že sám zákon počíta s prelomením, materiálnej právoplatnosti rozhodnutia. Napríklad súd nie je viazaný podľa 135 ods. 1 O.s.p. rozhodnutím priestupkového orgánu v blokovom konaní, ďalej pri mimoriadnych opravných prostriedkoch a pod. V predmetnej veci zákonodarca výslovne upravil prelomenie materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v 45 Zákona o rozhodcovskom konaní a aj v tejto otázke odvolací súd odkazuje na prvostupňové rozhodnutie. Nie je akceptovateľný názor, že exekučné súdy by tak mohli postupovať vždy. Postup prvostupňového súdu bol založený na existencii zákonného ustanovenia, ktoré dokonca bez návrhu ukladá povinnosť súdu zastaviť exekučné konanie z dôvodov relevantných v základnom konaní ( 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní). Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku (rozsudok Súdneho dvora Oceano grupo editorial) a môže tak urobiť aj exekučný súd, ktorému to umožňuje práve ustanovenie 45 Zákona o rozhodcovskom konaní (ASTURCOM). Odvolací súd v súvislosti s námietkou odvolateľa týkajúcou sa 879f Občianskeho zákonníka poukazuje na to, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje na prípady zmlúv uzavretých pred novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 150/2004 Z. z., teda zmlúv uzavretých pred Zmluva medzi účastníkmi je však zo Ani odvolacia námietka, že úverová zmluva bola začlenená medzi spotrebiteľské zmluvy až , nie je dôvodná. Aj pred týmto dátumom sa za spotrebiteľské zmluvy považovali aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka (porov. Prvý zákon o ochrane spotrebiteľa,,spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje ; 23a). Prvostupňový súd rozhodol správne a s doplnením dôvodov v súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd potvrdil uznesenie prvostupňového súdu ako správne s osvojením si dôvodov uvedených v napadnutom uznesení ( 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Odvolací súd

6 6 odmieta argumenty oprávneného, že pri akceptovaní takých rozhodnutí, k akému dospel prvostupňový súd, by dochádzalo k právnej neistote. Nemožno totiž očakávať právnu istotu a legitímne očakávania tam, kde bolo porušené právo, ako sa to stalo aj v prípade predmetnej úverovej zmluvy. P o u č e n i e : Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie. V Prešove dňa Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gertruda Vargová JUDr. Jana BUREŠOVÁ predsedníčka senátu