U Z N E S E N I E. r o z h o d o l : II. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a. O d ô v o d n e n i e

Transkript

1 U Z N E S E N I E Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Pxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx, IČO: xxxxxxxx, xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx, zast. JUDr. Axxxxxx, xxxxxxxxxx, proti povinnému Rxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx, xxxxxxxxxxxxx, v konaní o vymoženie peňažnej pohľadávky s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa z , č.k. 7Er/250/ takto I. P o t v r d z u j e uznesenie. r o z h o d o l : II. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len,,prvostupňový súd ) exekučné konanie podľa 45 Zákona o rozhodcovskom konaní (ZRK) zastavil. Poukázal na rozsudok súdneho dvora Európskej únie C-40/08 (Asturcom) a plnenie priznané rozhodcovským súdom označil za odporujúce dobrým mravom. Prvostupňový súd vytkol rozhodcovskému súdu priznanie plnenia na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorá v čl. 12 upravuje zmluvné pokuty 0,2 % denne z výšky splátok, 5% z výšky splátok za omeškanie dlhšie ako 15 dní, 10% za omeškanie nad 30 dní, 50 % z nominálnej hodnoty úveru za porušenie povinnosti spotrebiteľa. Rozpor s dobrými mravmi vzhliadol aj pri arbitrážnom priznaní úroku z omeškania (14,25% ročne) prevyšujúceho dovolený zákonný limit 8,50%. Rozhodca konal bez účasti povinného a plnenie priznané rozhodcom označil za odporujúce dobrým mravom. Spotrebiteľ zobral úver 61560,-Sk a zmluvná odmena je 52440,-Sk a k tomu ešte poplatok 1500,-Sk. Oprávnený v odvolaní navrhol uznesenie zrušiť. Krajský súd v Prešove (ďalej len,,odvolací súd ) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania ( 214 ods. 2 O.s.p.), oboznámil oprávneného s odlišným právnym posúdením

2 2 veci týkajúcim sa rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vo výroku správne. Odvolací súd ho preto z čiastočne iných dôvodov potvrdil ( 219 ods. 1 O.s.p.). Zdá sa, že hlavná odvolacia námietka sa týka nesúhlasu s prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom. Oprávnený vyjadril nesúhlas s tým, aby exekučný súd preskúmaval právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo a jediný legitímny priestor ako keby povinnému principiálne vyčlenil v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, prípadne v ďalšom arbitrážnom konaní preskúmaním rozsudku iným rozhodcom. K prelomeniu materiálnej právoplatnosti odvolací súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval a je to uvedené aj v stanovisku kolégia Krajského súdu v Prešove z , že sa nijako nespochybňuje význam materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia, a to predovšetkým v záujme právnej istoty vyplývajúcej z právoplatného súdneho rozhodnutia. Na druhej strane však materiálna právoplatnosť rozhodnutia štátneho orgánu nie je bezvýnimočná a možno ju prelomiť v zákonom stanovených prípadoch (porov. účinky rozhodnutia v blokovom konaní, ktorým súd nie je viazaný, 135 ods. 1 in fine O.s.p.). O takýto prípad ide aj v ust. 45 Zákona o rozhodcovskom konaní ( ZRK ), ktoré v odseku 2 dáva nie možnosť, ale ukladá dokonca povinnosť zastaviť exekučné konanie, a to práve to, ktoré začalo na základe rozhodcovského rozsudku a to napriek tomu, že takýto rozsudok nadobúda silu rozsudku všeobecného súdu. Zastavením exekučného konania podľa 45 ZRK, teda exekučný súd prelomuje materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a zaniká zároveň prekážka rozsúdenej veci. Pre oprávneného zastavením exekučného konania podľa 45 Zákona o rozhodcovskom konaní odpadá prekážka res iudicatae na uplatnenie práva na súde. Rovnako aj Európsky súd pre ľudské práva nevidel porušenie čl. 6 Dohovoru v prípade, že z podstatných dôvodov došlo k prelomeniu účinkov veci právoplatne súdom judikovanej (porov. 64 rozsudku Zehentner v. Rakúsko). Odvolací súd preto v súlade s vlastnou judikatúrou ako aj judikatúrou iných súdov považuje ust. 45 ZRK za ustanovenie, ktoré umožňuje preskúmanie rozhodcovského rozsudku. Dokonca je odvolací súd toho názoru, že na konštatovanie tohto záveru postačuje aj

3 3 len gramatický výklad tohto ustanovenia. Prichodí však poznamenať, že tohto ustanovenia sa dotkla aj vec vedená pred súdnym dvorom C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská. V tomto smere ani Európska komisia vo svojich pripomienkach a ani súdny dvor vo veci C-76/10 nevzhliadli žiadny problém v ustanovení 45 Zákona o rozhodcovskom konaní v snahe zabrániť exekúcii, ak by sa ňou mal porušiť záväzok štátu. Podľa cit. čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,, Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Európska komisia vo svojich pripomienkach uviedla, že pokiaľ ide o zásadu efektivity, t.j. o požiadavku, aby vnútroštátne procesné predpisy neznemožnili alebo nesťažili nadmerne výkon práv uznaných právom Únie, zdá sa, že pokiaľ sa ust. 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní uplatňuje aj na prípady, keď požadované plnenie je v rozpore s právom Únie, povinnosť vnútroštátneho súdu zastaviť exekučné konanie bez návrhu (ex offo) predstavuje dostatočné zabezpečenie uplatnenia tejto zásady (bod 33 pripomienok EK vo veci C-76/10. Súdny dvor v uznesení vo veci C-76/10 (bod 51) uviedol, že z uvedeného predovšetkým vyplýva, že ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (pozri v tomto zmysle rozsudky Pannon GSM, už citovaný, bod 32, ako aj Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 53). Oprávnený ďalej vytýka prvostupňovému súdu, že nesprávne interpretoval ustanovenie 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZRK) a že pod plnením právom nedovoleným alebo plnením v rozpore s dobrými mravmi sa nemá rozumieť plnenie zo

4 4 zmluvy ale plnenie z rozhodcovského rozsudku a za dôležité považoval, aby bolo plnenie z rozsudku právom dovolené. Plnenia v rozpore s verejným poriadkom za dodané zbrane, biele mäso, drogy, zo vzťahov založených na diskriminácii, plnenie z neprijateľnej podmienky sú plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam. Argumentáciu, že treba poskytnúť ochranu takýmto plneniam len preto, že ide už o ich peňažné vyjadrenie v rozsudku arbitra a peňažné plnenie už neodporuje právu, považuje odvolací súd za absurdnú. Námietka, že plnenie z neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve nie je dôvodné chrániť v režime podľa pravidiel verejného poriadku neobstojí, pretože už aj súdny dvor priznal ochrane pred neprijateľnými klauzulami takúto ochranu:,,podľa judikatúry súdneho dvora sa čl. 6 smernice 93/13 má považovať za kogentné ustanovenie (napr. bod 51 rozsudku Asturcom) a ochranu na dosiahnutie jeho účinku treba považovať za ochranu na úrovni vnútroštátnych pravidiel verejného poriadku (bod 50 uznesenia C-76/10), teda pravidiel, na ktorých štát musí bezvýhradne trvať. Výklad oprávneného odvolací súd hodnotí ako zjavne reštriktívny prepäto formalisticky a jednostranný v snahe zachovať arbitrážne rozhodnutie napriek rozporu s princípmi súkromného práva. Ani zákonodarca nepredpokladal výklad a ochranu podľa 45 ZRK tak, ako to prezentuje oprávnený. Podľa dôvodovej správy k 45 ZRK.,,Súd môže v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní kontrolovať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Dôjde k tomu vtedy, keď povinná strana (dlžník) navrhne zastavenie výkonu rozhodnutia alebo exekúcie pre podstatné nedostatky rozhodcovského konania a rozsudku. Zastavenie konania o výkone rozhodnutia alebo exekučného konania na návrh účastníka konania je možné jednak z dôvodov podľa 268 Občianskeho súdneho poriadku alebo podľa 50 Exekučného poriadku. Ďalej môže súd konania o výkone rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaviť na návrh (odsek 1) alebo aj bez návrhu účastníka konania (odsek 2) z dvoch osobitných dôvodov, uvedených v 45 ods. 1 tohto návrhu. Táto výnimka pre zastavenie výkonu rozhodcovského

5 5 rozsudku vyplýva z osobitnej povahy tohto rozsudku a povahy opravného prostriedku, ktorým je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak rozhodcovský rozsudok má nedostatky, ktoré zakladajú jeho zmätočnosť podľa 40 písm. a) a b), je to dôvod na zastavenie konania o výkone rozhodnutia alebo exekučného konania súdom. Nie je pritom podstatné, že z týchto dôvody nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku na súde podľa 40 písm. a) a b) tohto návrhu, pretože môže ísť aj o zastavenie výkonu rozhodnutia alebo exekúcie cudzieho rozhodcovského rozsudku, ktorý podľa 40 nemožno napadnúť na súde v Slovenskej republike žalobou. Rovnako, ak súd zistí, že plnenie, na ktoré účastníka zaviazal rozhodcovský rozsudok, je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, konania o výkone rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví. Na posúdenie skutočnosti, či plnenie,,z rozsudku neodporuje dobrým mravom alebo či nejde o právom nedovolené plnenie, na to by súd nepotreboval oboznamovať sa so skutkovými a právnymi otázkami predmetnej právnej veci tak, ako to uvádza súdny dvor vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ: Súdny dvor v uznesení vo veci C-76/10 (bod 51) uviedol, že...musí takisto preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel... Odvolací súd preto odvolacie námietky smerujúce proti súdnej kontrole zmluvných podmienok považoval za nedôvodné. Odvolací súd sa nestotožnil s prvostupňovým súdom v tom, že by úroky z omeškania 14,25 % predstavovali neprijateľnú zmluvnú podmienku. V tomto smere odvolací súd dáva za pravdu oprávnenému, že takéto úroky z omeškania neodporujú vzhľadom na ich výšku dobrým mravom. Iná vec je, že nad limit stanovený nariadením vlády 87/1995 Z.z. odporujú zákonu ( 517 ods. 2 OZ) a zákon neumožňuje také dojednania, ktoré by boli nevyhovujúcejšie oproti Občianskemu zákonníku ( 54 ods. 1 in fine OZ). V tomto smere do pozornosti tiež uznesenie NS SR 4 MCdo 8/2010, rozsudok NS SR 5MCdo 20/2009. Rovnako bolo možné podrobiť podrobnej súdnej analýze aj zmluvné pokuty a ďalšie klauzuly. Útvary Európskej komisie (porov. list Európskej komisie z

6 6 si ani len nedokážu predstaviť, že by bol niekto schopný považovať tak vysoké sankcie (0,25% denne t.j. 91,25 % p.a.) za platné. Sankcia 0,2 % denne, t.j. 73% p.a. od takéhoto záveru nie je vzdialená a zdá sa, že oprávnený ju považuje za primeranú. Odvolací súd ju považuje za odporujúcu dobrým mravom a stotožňuje sa s prvostupňovým súdom, že ide o neprijateľnú podmienku ( 53 ods. 1 OZ). Odvolací súd však berúc zreteľ na zásadu hospodárnosti konania a požiadavku Európskej únie na ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku. Bez platnej rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej právnej veci si odvolací súd nedokáže predstaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku (neprípustná exekúcia, 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), a preto je v súlade so zásadou hospodárnosti zamerať sa na vyhodnotenie rozhodcovskej doložky. Odvolací súd zároveň poukazuje na dôvody, pre ktoré sa odkláňa od záverov v rozsudku Okresného súdu Žilina z č.k. 14C/166/ , v ktorom bola rozhodcovská doložka akceptovaná ako platná a na ktorý rozsudok poukázal oprávnený. Podľa rozhodcovskej doložky zakotvenej v štvrtom stĺpci miniatúrnych všeobecných obchodných podmienok akékoľvek spory budú riešené pred rozhodcami, ktorých oprávnený v týchto štandardných podmienkach predformuloval Rozhodcovská doložka Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: JUDr. Gustáv Ret, advokát, zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 0978, so sídlom Tomáškovia 30, P.O.BOX 85, Bratislava 3, č. ú /0900 JUDr. Marianna Mochnáčová, advokátka, zapísaná v Slovenskej advokátskej komore pod č. 3328, so sídlom Tyršovo nábrežie č. 11, Košice, pracovisko Čajakova 5, č. ú /3100 Mgr. Michal Krnáč, advokát, zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 2083, so sídlom Konevova 3, Martin, č. ú /8080. (veľkosť písma rozhodcovskej doložky vo všeobecných obchodných podmienkach, čl. 18.2) Odvolací súd oboznámil oprávneného s možným právnym posúdením rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky a tým aj s právnym posúdením veci vo svetle inštitútu neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorý doposiaľ nebol predmetom interpretácie či aplikácie zo strany prvostupňového súdu. Odvolací súd v tomto smere poukázal na geografickú vzdialenosť rozhodcovského konania pre spotrebiteľa, a to aj so zreteľom na skutočnosť, že po prípadnom zrušení rozsudku by konal už o veci samej súd v mieste rozhodcovského konania.

7 7 Oprávnený vo vyjadrení namietal, že odvolací súd,,môže odlišné právne posúdenie zaujať len k tomu, čo je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Uviedol zároveň, že právomoc odvolacieho súdu je dokonca zúžená, pretože je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. K tomuto vyjadreniu odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že ciele vyjadrené v čl. 6 smernice 93/13 musí rovnako naplniť aj odvolací súd. Kogentná povaha uvedeného ustanovenia a potreba bezvýhradne trvať na ochrane spotrebiteľa pred nekalými podmienkami dávajú plnú legitimitu odvolaciemu súdu na vyvodenie všetkých opatrení, aby sa ubezpečil, že spotrebiteľ nebude neprijateľnou podmienkou viazaný. V tomto smere otázku prípustnosti apelačnej súdnej kontroly považoval odvolací súd za otázku acte clair, a preto nevyvolal prejudiciálne konanie (rozsudok CILFIT). Na margo ustanovenia 212 ods. 1 O.s.p. o viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi odvolania odvolací súd poznamenáva, že uvedené procesné ustanovenie musí byť vykladané vo svetle potreby naplnenia cieľov smernice. Prvostupňový súd zastavil exekučné konanie v celom rozsahu a odvolanie smerovalo proti celému výroku napadnutého uznesenia. Predmetom odvolacieho prieskumu bol preto výrok o zastavení exekučného konania v celom rozsahu a odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu preskúmal a vyvodil závery len s poukazom na iné právne dôvody v súvislosti s problémovou rozhodcovskou doložkou. Posúdenie výroku napadnutého rozhodnutia z iných dôvodov procesný poriadok výslovne predpokladá ( 213 ods. 2 O.s.p.). Oprávnený z dôvodu,,procesnej opatrnosti ďalej nesúhlasil so záverom o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky s odôvodnením, že rozhodcovské konanie je písomné. Pre porovnanie odkázal na rozkazné konania. Na margo následnej príslušnosti súdu konajúceho o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku aj na konanie o pôvodnej žalobe oprávnený uviedol, že odvolací súd nemá právomoc o takejto otázke ani rozhodovať, posudzovať ju, a to ani ako otázku predbežnú. Poukázal na dispozičný princíp, ale aj na prekluzívnu lehotu na podanie návrhu na začatie konania a tiež aj na ust. 43 ZRK, ktoré vypočítava, kedy súd pokračuje v konaní po zrušení rozhodcovského rozsudku.

8 8 Odvolací súd teda sústredil odlišné právne posúdenie veci na otázku, či existujú okolnosti odôvodňujúce záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Odradzujúce účinky vyplývajúce z geografickej vzdialenosti nevyplývajú len zo sporu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ale tiež aj z následného prejednávania sporu na tom istom súde vo veci samej ( 43 ods. 1 ZRK). V danom prípade tak rozhodcovské konanie, konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku a konečne aj konanie o pôvodnej žalobe po prípadnom zrušení rozsudku by sa mali uskutočniť v Bratislave, teda vo vzdialenosti cca 400 km od bydliska povinného. Odvolací súd zastáva názor, že to môže odradiť spotrebiteľa od toho, že neuplatní svoje práva, pretože už len samotná geografická vzdialenosť je pre povinného zjavne nevyhovujúca (rozsudok Océano). Námietka písomného konania je nedôvodná, keďže odradzujúcim faktorom je konanie na všeobecnom súde miestne príslušnom podľa miesta rozhodcovského konania ( 88 ods. 2 O.s.p.). Pre porovnanie v prípade konania na súde by mal povinný možnosť vybrať si súd v mieste svojho bydliska ( 87 písm. f/ O.s.p.). Môže sa vyskytnúť otázka, či by vôbec povinného napadla takáto myšlienka namietať neprijateľnosť z dôvodu geografickej vzdialenosti. Tú odvolací súd poukazuje na nutnosť objektívneho posúdenia rozhodcovskej doložky a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná ( 53 ods. 5 OZ) a niet žiadnej prekážky na vyvodenie záverov z neplatnej rozhodcovskej doložky aj v exekučnom konaní v súlade s procesnými predpismi. Bolo nad rámec potreby zaoberať sa ďalšími dôvodmi nekalosti rozhodcovskej doložky, najmä tými, ktoré vyžadujú od spotrebiteľa, aby všetky spory riešil v rozhodcovskom konaní so zreteľom na znenie generálnej klauzuly v 53 ods. 1 OZ. Jednostranné zvýhodňovanie spotrebiteľa odvolací súd odmieta. Zmyslom a cieľom súdnej kontroly je eliminovať poškodzujúce prvky na strane dodávateľov. Predmetná rozhodcovská doložka vyvolala konanie takmer na druhom konci republiky, založila aj príslušnosť súdov pre prípadne následné konania na všeobecnom súde a za takéhoto stavu rozhodcovská doložka má vlastnosti poškodzujúce povinného ako spotrebiteľa (porov. uznesenie KS v Prešove o predložení prejudiciálnej otázky týkajúcej sa súladnosti 88 ods. 2 O.s.p. s právom EÚ vo veci 5CoE 52/2010).

9 9 Na margo vyjadrenia sa oprávneného odvolací súd poznamenáva, že odvolací súd nemienil viesť ani konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku a ani následné konanie o pôvodnej žalobe. Aspekty poukazujúce na opravné konania proti rozhodcovskému rozsudku sú však dôležité pri vyhodnocovaní neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Na margo predformulovania rozhodcov oprávnený odkázal na možnosť vzniesť námietky. Odvolací súd si však nemyslí, že len námietky vyriešia problém dosadenia si arbitrov zo strany dodávateľa. Obava o to, že priemerný spotrebiteľ nebude odradený od procesu pred pre neho nečitateľným rozhodcom a odradený od následného súdneho procesu vo vzdialenosti niekoľko sto kilometrov je dôvodná (rozhodcovské konanie, konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, konanie o pôvodnej žalobe v prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku). Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môže výrazne zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o férovom arbitrážnom konaní. Napríklad odvolací súd nechápe, prečo dodávateľ obdobne, ako je to pri bankách, nevysvetlil spotrebiteľovi význam rozhodcovskej doložky, rozdiel od zásad občianskeho súdneho konania a nedal mu na výber rozhodnúť sa (porov. pri bankách 90 ods. 3 Zákona o platobných službách). Problematiky nekalej rozhodcovskej doložky sa dotkol aj Ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach.,,zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Odvolací súd nezaznamenal ani v judikatúre pomenovanie týchto inštitútov súkromného práva. Každopádne na to, aby sa skonštatovala blízkosť týchto inštitútov z hľadiska ich významu a zákonom sledovaného cieľa ratio legis, netreba použiť ani zložité výkladové metódy. Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy, ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.

10 10 Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej, rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. (uznesenie ústavného súdu SR z , IV.ÚS 55/201-19). Oprávnený poukázal len na preňho vyhovujúcu časť rozsudku (bod 37, 47) súdneho dvora C-240/08 (Asturcom) o tom, že právo spoločenstva neprikazuje národnému súdu, aby nepoužil vnútroštátne procesné normy, na ktorých základe získava rozhodnutie právoplatnosť, aj keby to umožnilo napraviť porušenie akéhokoľvek ustanovenia práva spoločenstva predmetným rozhodnutím a na to, že niet dôvod bezbreho chrániť pasívneho spotrebiteľa. Odvolací súd však musí pristupovať k judikatúre komplexne a ani uvedená časť rozsudku súdneho dvora v spojení s ostanými závermi nijako neospravedlňuje oprávneného z aplikácie neprijateľnej rozhodcovskej doložky takmer v nečitateľných všeobecných obchodných podmienkach. Oprávnený už neodcitoval záver z uvedeného rozsudku (viď. odôvodnenie vyššie). Odvolací súd nemal dôvod uvádzať vo výzve pre oprávneného podrobnú právnu úpravu, ale len základnú právnu otázku, ktorá determinuje ďalší osud vývoja predmetnej exekučnej veci. Dodávateľ s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania ( 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa,,,zos ). Oprávnený musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť. Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky

11 11 uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody ( 4 ods. 8 ZOS). Prichodí poznamenať, že povinnému bola poskytnutá čiastka 61560,-Sk, podľa odvolania splatil najmenej 16 splátok po 3800, t.j ,-Sk, rozhodca prisúdil oprávnenému ďalších a k tomu úrok. Odvolací súd to uvádza na margo námietok oprávneného o neprijateľnom stave. Pritom je ešte len otázne, ako súd v prípadnom spore naplní čl. 6 ods. 1 smernice 93/13 in fine, teda či zmluva je ďalej možná. Odvolacie námietky sú preto neadekvátne skutkovému a právnemu stavu veci. Občianske súdne konanie má svoje zásady a nemôže predstavovať len akýsi nástroj na vymáhanie plnení bez rešpektovania princípov, ktoré sú v súlade s hodnotovým poriadkom uznávaným väčšinou v spoločnosti (uznesenie ústavného súdu SR z , IV. ÚS 55/201-19). Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie, pretože je vo výroku správne ( 219 ods. 1 O.s.p.) a ani odvolací súd nie je presvedčený, že by sa mal vykonať predložený rozsudok rozhodcu. Práva oprávneného nie sú týmto rozhodnutím v súvislosti s prelomením zásady res iudicatae nijako dotknuté. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Prešove dňa JUDr. Peter Straka predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Pavol Pastirčák