Prognóza vývoja ukazovateľov stredných odborných škôl do roku Mgr. Ján Herich Odbor metodiky a tvorby informácií

Transkript

1 Prognóza vývoja ukazovateľov stredných odborných škôl do roku 2025 Mgr. Ján Herich Odbor metodiky a tvorby informácií Centrum vedecko-technických informácií SR Bratislava, 2014

2 Centrum vedecko-technických informácií SR Prognóza vývoja ukazovateľov stredných odborných škôl do roku 2025 prognostická štúdia Anotácia úlohy: Úlohou prognostickej štúdie je charakterizovať doterajší vývoj stredných odborných škôl, identifikovať štruktúru vzťahov a kvantifikovať očakávané trajektórie ukazovateľov do roku Východiskom štúdie je demografická prognóza vývoja obyvateľov SR, aktuálna prognóza základných škôl a gymnázií, matematicko-štatistická analýza časových radov a konzekvencie z platnej školskej legislatívy. Predmetom prognózy sú základné ukazovatele počtu žiakov, tried, učiteľov, učební a škôl. Ukazovateľ žiakov je navyše členený na učebné odbory, študijné odbory a nadväzujúce formy odborného vzdelávania (nadstavbové a pomaturitné štúdium). Cieľom štúdie je získať validnú prognózu kvantitatívneho vývoja stredných odborných škôl, ktorá bude napomáhať decíznej sfére v rozhodovacích procesoch týkajúcich sa odborného vzdelávania a jeho prepojenia s trhom práce, očakávaného rizika nezamestnanosti a uplatnenia absolventov. Strednodobá prognóza umožní včas signalizovať nutnosť strategických opatrení v sieti stredných škôl. Spracoval: Mgr. Ján Herich Odbor metodiky a tvorby informácií e mail: Jan.Herich@cvtisr.sk

3 Obsah Zoznam skratiek 4 Úvod 5 1 Demografické východiská Referenčná populácia žiakov stredných odborných škôl 6 2 Retrospektívny vývoj a vzťahy v systéme odborných škôl Vývoj ukazovateľov odborných škôl od roku Štruktúra vzťahov v subsystéme odborných škôl 12 3 Prognóza vývoja stredných odborných škôl do roku Prognóza základných ukazovateľov stredných odborných škôl Prognóza počtu žiakov učebných odborov Prognóza počtu žiakov študijných odborov Prognóza počtu žiakov v nadväzujúcich formách odborného vzdelávania 23 Záver 26 Použitá literatúra 28

4 Zoznam skratiek V štúdii boli použité nasledujúce skratky: skratka význam P15 populácia 15- ročných P15-18 populácia 15- až 18- ročných P19 populácia 19- ročných SOŠ stredné odborné školy UO učebné odbory ŠO študijné odbory NŠ nadstavbové štúdium PMŠ pomaturitné štúdium T triedy U učitelia Ub učebne Š školy Z/T pomer žiakov a tried (naplnenosť tried) Z/U pomer žiakov a učiteľov (záťaž učiteľov) Z/Ub pomer žiakov a učební (využiteľnosť učební) Z/S pomer žiakov a škôl (veľkosť škôl) MI medziročný index (medziročné podiely hodnôt) FI fázový index (podiel hodnôt z konca a začiatku fázy) pb percentuálny bod Poznámka: V celom materiáli sa používa konvencia, že uvedený rok predstavuje prvý rok daného školského roku, napr znamená školský rok 2013/2014. Farebné označenie vývojových fáz: fáza poklesu fáza rastu oscilačná fáza (krátkodobé striedanie rastu a poklesu) ruptúra (zlom vo vývoji) Výpočet indexov: MI(t) y t /y t 1 FI(t k ) y tk /y tz hodnota časového radu v roku t hodnota časového radu na konci fázy hodnota časového radu na začiatku fázy 4

5 Úvod Pred niekoľkými rokmi sa očakávalo, že trajektórie školských populačných skupín budú mať jednoznačne klesajúci trend. Ako naznačuje súčasný demografický vývoj situácia v regionálnom školstve bude zložitejšia. Materské školy už dlhšie zaznamenávajú zvýšený populačný tlak a následný nedostatok voľných kapacít, rast sa začína už prejavovať na prvom stupni základných škôl, od roku 2016 by mal nastúpiť aj na druhom. Stredné školy sú momentálne v klesajúcej fáze, ktorá sa bude prehlbovať. Počet žiakov v gymnáziách by mal do konca dekády poklesnúť ešte o 11 % a v stredných odborných školách o takmer 15 %. Prognostická štúdia charakterizuje doterajší vývoj stredných odborných škôl (určuje fázy a ich dĺžky, kulminačné body, indexuje časovú dynamiku), analyzuje štruktúru vzťahov a prostredníctvom matematického modelu kvantifikuje očakávaný vývoj ukazovateľov do roku Prognóza premieta vplyv aktuálnej demografickej prognózy* do subsystému stredných odborných škôl reprezentovaného súborom základných ukazovateľov. Východiskom štúdie je demografická prognóza vývoja obyvateľov SR, aktuálna prognóza základných škôl a gymnázií, matematicko-štatistická analýza časových radov a konzekvencie z platnej školskej legislatívy. Predmetom sú základné ukazovatele počtu žiakov, tried, učiteľov, učební a škôl. Ukazovateľ žiakov je navyše členený na učebné, študijné odbory a nadväzujúce formy odborného vzdelávania (nadstavbové a pomaturitné štúdium). Štúdia má štandardnú formu kvantitatívnych výstupov obsahujúcich tabuľky, grafy a interpretačný komentár. Je rozdelená do troch častí: Prvá kapitola sa zaoberá demografickými východiskami, trendovou analýzou a očakávaným vývojom referenčnej populácie. Druhá kapitola obsahuje popis činnosti systému, t.j. charakteristiku vývoja ukazovateľov odborných škôl od roku Táto časť sa zoberá aj správaním systému, čím sa rozumie analýza vzťahov zameraná na matematickú formalizáciu vstupných veličín na výstupné. V tretej kapitole sú uvedené výsledky prognózy ukazovateľov stredných odborných škôl do roku Cieľom štúdie je získať validnú prognózu kvantitatívneho vývoja stredných odborných škôl, ktorá bude napomáhať decíznej sfére v rozhodovacích procesoch týkajúcich sa odborného vzdelávania a jeho prepojenia s trhom práce, očakávaného rizika nezamestnanosti a uplatnenia absolventov. Strednodobá prognóza umožní včas signalizovať nutnosť strategických opatrení v sieti stredných škôl. * Prognózu obyvateľov SR spracovalo Výskumné demografické centrum, ŠÚ SR. Bratislava, INFOSTAT,

6 roční 1 Demografické východiská Úroveň základných ukazovateľov (počtu žiakov, tried, učiteľov, učební a škôl) v systéme regionálneho školstva je podmienená demografickým vývojom a distribučnými pomermi v sústave škôl. Populačný vývoj určuje stupeň záťaže školského systému a spolu so sociálno-ekonomickými faktormi aj mieru dopytu po danom type školy a druhu výchovnovzdelávacích služieb. Väzby stredných škôl na demografický vývoj sú voľnejšie ako je to v prípade základných. Distribúcia populácie na rôzne druhy vzdelávacích programov je výsledkom ponuky škôl a záujmu žiakov, ovplyvňovaného šancou dobrého uplatnenia sa na trhu práce resp. rizikom nezamestnanosti. Transformácia populačného vývoja do školského systému neprebieha jednoznačne, deterministicky, ale je tvorená stochastickými (pravdepodobnostnými) zákonitosťami. Tieto integrujú veľké množstvo individuálnych procesov z mikroúrovne (od konkrétnych jednotiek) do výsledných trajektórií makro úrovňových ukazovateľov systému. Navyše ukazovatele prostredníctvom spätných väzieb sa vzájomne ovplyvňujú (napr. počet žiakov určuje potrebu tried a naopak daný počet tried limituje počet prijatých žiakov, podobne je to v prípade učiteľov, učební a škôl). 1.1 Referenčná populácia žiakov stredných odborných škôl Populačný ročník 15- ročných tvorí referenčný rámec novoprijatých na stredné odborné školy. Od roku 2000 klesol z 87,5 tisíc na súčasných 58,5 tisíc, rozdiel o jednu tretinu tvoril takmer 30 tisíc osôb. Populácia bude klesať do roku Priemerným -3 % tempom by mala dosiahnuť stav 50,9 tisíc. V ďalšom období nastúpi rastová fáza. Populačný ročník sa v nej zvýši na približne 58 tisíc osôb. Graf D1: Prognóza vývoja referenčnej populácie žiakov stredných odborných škôl roční 15- roční 19- roční

7 Referenčnou skupinou žiakov stredných odborných škôl je mládež vo veku 15- až 18- rokov. Jej výrazný fázový pokles o 41 % sa posúva až do roku V porovnaní so súčasnými 244,8 tisícmi sa zníži na 208,5 tisíc, t.j. o 36,2 tisíc. V ďalšom období bude populačná skupina rásť priemerným tempom 1 %, v roku 2025 dosiahne stav takmer 230 tisíc osôb. Tabuľka D1: Vývoj referenčnej populácie žiakov stredných odborných škôl do roku 2025 rok 15- roční medziročný index MI(P15) druh fázy FI(P15) roční medziročný index MI(P15-18) druh fázy FI(P15-18) 19- roční medziročný index MI(P19) , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,98 fáza ,98 fáza , ,91 poklesu ,96 poklesu , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,94 FI(P15) , , ,99 0, , , , , , , ,00 0, , ,01 rastová , , ,99 fáza ,02 rastová , , ,01 fáza , , , , ,05 FI(P15) , , ,97 1, ,02 1, ,99 Poznámka: demografické údaje do roku 2012 sú reálne k , prognóza je od roku Zdroj: VDC - ŠÚ SR. Počet 19- ročných, tvoriacich referenčnú populáciu absolventov, rástol do roku 1998, od vtedy klesá. Klesajúca fáza bude trvať do roku 2021 Medziročným tempom -3 % sa zníži na 51,4 tisíc. Je to v porovnaní so súčasnosťou o 20,8 tisíc osôb menej. V ďalších rokoch by mal ukazovateľ mierne vzrásť. 7

8 Retrospektívny vývoj a vzťahy v systéme odborných škôl Extenzívne tempo rozvoja učňovského a odborného školstva zo 70- tych rokov minulého storočia, ktoré odrážalo potreby priemyselnej etapy vývoja, pokračovalo aj v nasledujúcej dekáde. K zlomu dochádza v polovici 90- tych rokov, keď zmenený ekonomický systém určuje diametrálne odlišné požiadavky na odborné vzdelávanie a prípravu. Základným existenčným imperatívom odborných škôl sa od vtedy stáva zmena a rozšírenie ponuky odborného diapazónu, snaha o prepojenie s trhom práce a zabezpečenie uplatniteľnosti absolventov. Legislatívny rámec inovovanej funkcie stredných odborných škôl, do ktorých boli od roku 2008 začlenené bývalé stredné odborné učilištia, tvoria zákon 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)a zákon 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave, medzičasom doplnené o nové dodatky. 2.1 Vývoj ukazovateľov odborných škôl od roku 1970 Počet žiakov odborných škôl* (OŠ) rástol s menšími fluktuáciami až do roku Od roku 1970 sa ich počet zvýšil o 35 %, a to z 192,5 tisíc na 259,5 tisíc. Tempo rastovej fázy bolo 2,3 tisíc žiakov/rok. Graf R1: Vývoj žiakov odborných škôl od roku Klesajúca fáza nastúpila rokom 1996 a trvá do súčasnosti. Priemerným tempom -4,6 tisíc žiakov/rok klesol počet na 151,7 tisíc, t.j. až o 42 %. Zlom v jej začiatku spôsobilo napĺňanie povinných deviatych ročníkov základných škôl. * Vzhľadom ku kompatibilite dlhodobých časových radov sú v retrospektíve zahrnuté aj konzervatória, napriek tomu, že od roku 2008 tvoria samostatný druh stredných škôl. Takýto agregát označujeme pracovným názvom odborné školy (OŠ). 8

9 Tabuľka R1: Vývoj počtu novoprijatých, žiakov a absolventov odborných škôl od roku 1970 rok novoprijatí (N) medziročný index MI(N)) žiaci (Z) medziročný index MI(Z)) druh fázy FI(Z) absolventi (A) medziročný index MI(A)) , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,02 rastová , , ,01 fáza , , , , , , , , , , , ,98 zlom , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,02 FI(Z) , , ,02 1, , , , , , ,95 zlom , , ,94 (napĺňanie , , ,88 9. roč. ZŠ) , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,96 fáza , , ,96 poklesu , , , , , , , , ,94 FI(Z) , , ,94 0, , , , ,92 Zdroj: CVTI SR Počet novoprijatých na odborné školy sa v rastovej fáze zvyšoval z 68,4 tisíc na 79,1 tisíc v roku Priemerné tempo rastu bolo 518 novoprijatých/rok. Od roku 1997 sa trend 9

10 školy obrátil. Ukazovateľ sa opačným trojnásobným tempom -1,6 tisíc /rok znížil na 42,8 tisíc novoprijatých. Trajektória absolventov odborných škôl mala zložitý priebeh s výraznejšou cyklickou zložkou. Odhliadnuc od oscilácií počet absolventov v prvej fáze rástol. Do roku 1993 sa zvýšil z 53 tisíc na 79,2 tisíc, t.j. o takmer 50 %. V nasledujúcom období už počet klesol na 46 % referenčnej úrovne, v súčasnosti dosahuje len 42,9 tisíc. Graf R2: Vývoj novoprijatých a absolventov odborných škôl od roku novoprijatí (N) absolventi (A) 0 Počet tried v odborných školách rástol do roku Od vtedy sa znižuje, priemerným tempom -100 tried/rok sa ich počet znížil o 26 % z 9,3 tisíc na súčasných 6,9 tisíc. Graf R3: Retrospektívny vývoj tried, učiteľov, učební a škôl (odborné školy) školy triedy učitelia učebne

11 Počet učiteľov (interných a externých spolu) rástol do roku Následne klesol tempom 330 učiteľov/rok z 21,3 tisíc na súčasných 15,5 tisíc. Tabuľka R2: Retrospektívny vývoj tried, učiteľov, učební, škôl a pomerových ukazovateľov v odborných školách rok triedy učitelia učebne školy Z/T Z/U Z/Ub Z/S ,0 15,2 25, ,7 14,8 24, ,8 13,5 23, ,5 13,3 23, ,9 13,2 23, ,0 12,5 22, ,9 12,2 22, ,4 11,4 20, ,5 10,7 19, ,2 10,0 16, ,1 10,4 17, ,4 10,6 17, ,7 11,1 17, ,1 11,7 18, ,1 12,0 18, ,9 11,8 17, ,8 11,7 17, ,5 11,6 16, ,0 11,2 16, ,3 11,0 15, ,5 10,6 14, ,7 10,2 13, ,2 10,0 13, ,0 9,8 12,4 321 Legenda: pomerové ukazovatele Z/T priemerná naplnenosť tried Z/U Z/Ub Z/S priemerný počet žiakov na učiteľa priemerný počet žiakov na učebňu priemerná veľkosť škôl Zdroj: CVTI SR Počet učební v odborných školách napriek poklesu žiakov rástol až do roku Od roku 1990 sa zvýšil z 9,3 tisíc na 12,5 tisíc, t.j. o 34 %. Ostatné dva roky klesá. Počet škôl rástol do roku 2001, v porovnaní s rokom 1990 sa zvýšil o 50 % z 495 na 744. V nasledujúcom období každoročne ubúdalo priemerne 20 škôl, v súčasnosti ich je 472. Vývoj počtu žiakov na triedu má dlhodobo klesajúci trend. Priemerná naplnenosť tried sa od roku 1990 znížila z 27,0 na 22 žiak/trieda. Takisto počet žiakov na jedného učiteľa klesal. Od roku 1990 sa tento pomerový ukazovateľ znížil z 15,2 na súčasných 9,8 žiak/učiteľ. (Do kategórie učiteľov sú zarátaní s rovnakou váhou aj externí učitelia). Počet žiakov na jednu učebňu klesal najvýraznejšie. Od roku 1970 sa znížil o polovicu, a to z 25,5 na 12,4 žiak/učebňa. Veľkosť škôl meraná počtom žiakov na jednu školu klesala do roku 1999, v tejto dekáde sa znížila z 479 na 272 žiak/škola. Následne do roku 2008 vzrástla na 383 a v ostatných rokoch opäť klesá, v súčasnosti dosahuje hodnotu 321 žiakov na školu. 11

12 Štruktúra vzťahov v subsystéme odborných škôl Štruktúrou vzťahov v školskom systéme sa rozumie sieť vzájomných vplyvov medzi jednotlivými veličinami - ukazovateľmi. Spôsob ako počet žiakov ovplyvní počet tried a potrebu učiteľov, resp. učební a následne škôl sa označuje ako správanie systému. Na základe stability správania je možné prognózovanie úrovne týchto ukazovateľov. V realite školského systému je sieť prepojení zložitá, pôsobia v nej spätné väzby, procesy sú nelineárne a stochastické (náhodné). Modelové zobrazenie sa snaží previesť dôležité aspekty reálnych vzťahov do prehľadnej a interpretovateľnej sústavy matematickoštatistických rovníc. Na grafe R4 je znázornený priebeh základných ukazovateľov odborných škôl v transformovanej podobe štandardizovaných hodnôt. Štandardizácia umožňuje porovnávať proporcionalitu vývoja viacerých ukazovateľov napriek rôznym jednotkám. Rozdiel v štruktúre vzťahov do roku 2003 a po ňom je vizuálne zrejmý. "Zväzok" trajektórií je v prvej polovici voľný s vyšším rozptylom a teda nižším vzájomným ovplyvňovaním. Od roku 2004 je súbor ukazovateľov žiakov, tried, učiteľov a škôl pevný, má silné korelácie a väčšiu podobnosť. Odlišné nezávislé smerovanie vykazuje len ukazovateľ učební. Graf R4: Retrospektívny vývoj štandardizovaných hodnôt súboru základných ukazovateľov odborných škôl v rokoch 1990 až ,00 1,50 1,00 0,50 0,00-0,50-1,00-1,50-2,00 učebne * žiaci* triedy* učitelia* školy* -2,50-3,00 Podobnosť vývoja medzi počtom žiakov a tried v rokoch 1970 až 1989 meraná korelačným koeficientom bola len 0,776 (maximálna možná hodnota = 1), s učiteľmi ešte nižšia 0,415. Počet učební s počtom žiakov vôbec nekoreloval, ich počet rástol aj keď sa znižoval počet žiakov. Súviselo to s pôvodne nízkym počtom učební, ktoré bolo nutné zvyšovať nezávisle od vývoja počtu žiakov. Počet škôl vykazoval dokonca opačnú závislosť, pri dočasnom poklese počtu žiakov v prvej polovici 80- tych rokov sa predvídavo neznižoval. V období rokov 1990 až 2003 s vývojom počtu žiakov proporcionálne súvisel len počet tried. Podobnosť meraná korelačným koeficientom bola vysoká 0,991 (maximum je 1). Priebeh počtu učiteľov, učební a škôl s počtom žiakov prakticky nesúvisel, v niektorých rokoch bol dokonca opačný. Celá táto skupina vystupovala nekonzistentne s nízkym vzájomným prepojením (tabuľka R4). 12

13 Tabuľka R4: Korelačná štruktúra odborných škôl v rokoch 1990 až 2003 ukazovatele žiaci triedy učitelia učebne školy žiaci triedy 0,991 učitelia -0,015-0,074 učebne -0,415-0,451 0,859 školy -0,160-0,197 0,845 0,759 Zmenu správania subsystému odborných škôl je možné doložiť od roku Potvrdzuje ju nasledujúca tabuľka R5 korelačných koeficientov. V tomto období došlo k posilneniu väzieb medzi žiakmi a počtom učiteľov a škôl, vzťah s triedami ostal nezmenený a silný. "Nezávislosť" od okolia základných ukazovateľov si uchoval vývoj počtu učební. Tabuľka R5: Korelačná štruktúra odborných škôl v rokoch 2004 až 2013 ukazovatele žiaci triedy učitelia učebne školy žiaci triedy 0,985 učitelia 0,987 0,998 učebne -0,351-0,259-0,253 školy 0,941 0,912 0,903-0,494 Proporcionalitu vývoja počtu žiakov a skupiny triedy, učitelia, školy potvrdzujú vysoké korelačné koeficienty (v poradí 0,985, 0987 a 0,941). Počet žiakov v týchto prípadoch determinoval počet tried na 97 %, učiteľov na 98 % a škôl na 88 %. Je to vysoká previazanosť procesov odborných škôl od roku Výnimkou z nich je len vývoj počtu učební, ktorý vykazuje zápornú koreláciu. Počty novoprijatých nadväzujú na vývoj tokov v systéme základných škôl. Referenčnou kohortou boli žiaci končiaci 9. ročník ZŠ. Títo tvoria potenciál novo prijímaných tak na učebné ako aj študijné odbory. V prípade ZUUP (zvlášť upravených učebných plánov) sa využívali aj žiaci končiaci nižší ako 9. ročník. Tieto vstupné ukazovatele boli kvantifikované v modeli základných škôl ako úbytky, do systému odborných škôl prichádzajú ako exogénne premenné. Žiaci stredných odborných škôl sa v modeli počítali po častiach, zvlášť pre učebné, študijné odbory a nadväzujúce formy vzdelávania (nadstavbové a pomaturitné štúdium). V parciálnych modeloch sa regresnými rovnicami získavajú toky jednotlivými ročníkmi a na záver absolventi. Celkový počet žiakov stredných odborných škôl je súčtom všetkých druhov štúdia. Výpočet žiakov v ročníkoch mal nasledujúcu formálnu podobu: Zi(t) = q*zi-1(t-1) + L Legenda: Zi(t) - žiaci v i- tom ročníku v roku t q, L - parametre regresnej rovnice Celkový počet tried bol v období rokov 1990 až 2013 až na 98,8 % determinovaný vývojom počtu žiakov. Vo formálnom vyjadrení je vzťah premenných tried a žiakov určený nasledujúcou regresnou rovnicou: T = 0,0212*Z Legenda: T - triedy Z - žiaci 13

14 učitelia triedy Graf R5: Vzťah počtu žiakov a tried v odborných školách v rokoch 1990 až y = 0,0212x ,2 R² = 0, žiaci Pri náraste/poklese počtu žiakov o 1000 sa počet tried zvyšoval/znižoval v priemere o 21. Ako naznačuje graf R5 táto závislosť bola v celom sledovanom období stabilná. Počet učiteľov (interných a externých spolu) bol v rokoch 2004 až 2013 determinovaný počtom tried až na 99,5 %. Vzťah bol určovaný nasledujúcou regresnou rovnicou: U = 1,96*T Legenda: U - učitelia T - triedy Graf R6: Vzťah počtu tried a učiteľov v odborných školách v rokoch 2004 až y = 1,9631x ,8 R² = 0, triedy Pri poklese počtu tried o 100 sa počet učiteľov znižoval v priemere o

15 učebne Nezávislosť vývoja počtu učební od počtu učiteľov ilustruje nasledujúci graf R7. Do roku 1999 sa ich pomer vyvíjal podľa dolného ramena, t.j. priamoúmerne. Od roku 2000 (horné rameno grafu) to bolo naopak, pri poklese počtu učiteľov (aj žiakov, tried) stále vzrastal počet učební. K zmene dochádza až v ostatných dvoch rokoch. Graf R7: Vzťah počtu učiteľov a učební v odborných školách v období 1990 až y = 0,0976x ,9 R² = 0, učitelia 15

16 Prognóza vývoja stredných odborných škôl do roku 2025 Úvodná časť tejto kapitoly je venovaná prognóze základným ukazovateľom stredných odborných škôl spolu. Okrem ukazovateľa žiakov obsahuje aj prognózu vývoja počtu tried, učiteľov, učební a orientačne aj škôl. Prognóza kvantitatívneho vývoja žiakov s horizontom do roku 2025 sa týka denného štúdia, externá forma sa pohybuje na úrovni 6 % žiakov SOŠ. Ďalšie časti sú zamerané na prognózu novoprijatých, žiakov a absolventov v: učebných odboroch vzdelávania študijných odboroch vzdelávania a nadväzujúcich formách odborného vzdelania (nadstavbové a pomaturitné štúdium). 3.1 Prognóza základných ukazovateľov stredných odborných škôl Zákon 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) charakterizuje strednú odbornú školu ako: "vnútorne diferencovanú strednú školu, ktorá pripravuje žiakov najmenej v dvojročnom a najviac v päťročnom vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania. Vzdelávacie programy stredných odborných škôl sú zamerané predovšetkým na výkon povolaní a odborných činností v národnom hospodárstve, zdravotníctve, verejnej správe, kultúre, umení, a v ostatných oblastiach a môžu pripravovať aj na ďalšie štúdium". Zlom trajektórie žiakov spôsobený napĺňaním deviatych ročníkov ZŠ sa v stredných odborných školách skončil v roku Od vtedy sa ich počet začal systematicky znižovať. Klesajúca fáza s indexom FI= 0,57 by mala trvať do roku V nej sa počet žiakov zníži z 224,7 tisíc na 129,1 tisíc, t.j. o 43 %, momentálne sa nachádzame na úrovni 148,7 tisíc. V ďalšom období by mal vzrásť o 10 % na hodnotu 142,1 tisíc žiakov. Graf P1: Prognóza počtu novoprijatých, žiakov a absolventov SOŠ do r žiaci spolu (Z) novoprijatí (N) absolventi (A)

17 Počty novoprijatých na stredné odborné školy sa nachádzajú v klesajúcej fáze, od roku 2000 sa rovnomerne znižujú tempom 2,6 tisíc/rok. V súčasnosti sa na tento druh prijíma 42,2 tisíc žiakov, v roku 2000 to bolo 76,5 tisíc. súčasných 42,2 tisíc, t.j. o 45 %. Fáza poklesu s indexom 0,50 by mala trvať do roku 2017, vtedy dosiahne stav 38 tisíc novoprijatých. Je to o 10 % menej ako v súčasnosti. V ďalšom období by malo dôjsť k 14 % nárastu, v roku 2025 by sa malo na SOŠ prijať okolo 43 tisíc žiakov. Tabuľka P1: Prognóza počtu novoprijatých, žiakov a absolventov SOŠ do roku 2025 rok novoprijatí medziročný index MI(N)) druh fázy FI(N) žiaci spolu medziročný index MI(Z)) druh fázy FI(Z) absolventi medziročn ý index MI(A) , , , , ,04 zlom ,81 druh fázy FI(A) , , ,98 zlom , , , , , , , , , , , , ,94 fáza , , ,96 poklesu , , , , , , ,94 fáza , , ,93 poklesu ,97 fáza , , ,92 poklesu , , , , , , ,95 FI(N) , , ,97 0, , , , ,98 FI(Z) , , ,99 0, , ,01 rastová ,01 rastová ,95 FI(A) ,00 fáza ,02 fáza ,97 0, , , ,01 rastová ,03 FI(N) , ,04 fáza ,03 1, ,02 FI(Z) ,02 FI(A) , ,02 1, ,00 1,07 Poznámka: údaje do roku 2013 sú reálne, prognóza je od roku Zdroj: CVTI SR Po zlome sa od roku 2006 ustálil trend vývoja počtu absolventov. Rovnomerným tempom 2 tisíc/rok sa znížil z 59,5 tisíc na súčasných 42,3 tisíc. Klesajúca fáza s indexom 0,51 by mala trvať do roku Vtedy by malo absolvovať vzdelávacie programy v SOŠ približne 31,2 tisíc absolventov. Do roku 2025 by sa mal tento ukazovateľ mierne zvýšiť na 32,4 tisíc. Ukazovatele počtu tried, učiteľov a škôl sa od roku 2004 vyvíjajú v silnej závislosti od počtu žiakov. Potvrdila to retrospektívna analýza časových radov (tabuľka R5 korelačných koeficientov). Z toho dôvodu trajektórie týchto ukazovateľov sú podobné s vývojom žiakov. Výnimku v prvej dekáde tvorili počty učební. Počet tried od roku 2004 klesá, do súčasnosti sa znížil z 8,6 tisíc na 6,6 tisíc. Pokles bude trvať až do roku 2019, keď by mal dosiahnuť minimum okolo 5,9 tisíc tried. Do roku 2025 počet vzrastie na približne 6,5 tisíc tried. 17

18 Graf P2: Prognóza počtu tried, učiteľov, učební a škôl (SOŠ) do roku triedy učitelia učebne školy (orientačne) Počet učiteľov (interných a externých spolu) klesá od roku Priemerným tempom - 360/rok sa znížil z 19 tisíc na súčasných 14,5 tisíc, t.j. o 24 %. Vzhľadom k vývoju počtu žiakov by mal do roku 2019 klesať aj počet učiteľov. Zastaviť by sa mal na hranici 12,6 tisíc. Do roku 2025 sa zvýši potreba učiteľov na 13,9 tisíc. Tabuľka P2: Prognóza počtu tried, učiteľov, učební a škôl (SOŠ) rok triedy učitelia učebne školy (orientačne) Zdroj: CVTI SR

19 Počet učební v rokoch 2000 až 2010 rástol. Priemerným tempom 32/rok sa zvýšil z 11,5 tisíc na takmer 12 tisíc. Do roku 2013 sa znížil na 11,7 tisíc. Vzhľadom k vývoju ostatných ukazovateľov by sa mal počet učební znížiť na 10,5 tisíc v roku Do roku 2025 sa potreba učební zvýši približne na 11,6 tisíc. Počet stredných odborných škôl od roku 2000 klesol z 732 na 457, t. j. o 38 %. Vzhľadom k vývoju počtu žiakov sa dá orientačne očakávať, že potreba sa bude naďalej znižovať, a to približne na úroveň 400 škôl. Následne do roku 2025 sa zvýši na približne Prognóza počtu žiakov učebných odborov Absolventi učebných odborov získavajú stredné odborné vzdelanie. Dokladom o stupni vzdelania je vysvedčenie o záverečnej skúške s doložkou, dokladom o získanej kvalifikácii je výučný list. Toto nematuritné štúdium trvá prevažne tri roky, nachádza sa v ňom niekoľko štvorročných odborov (napr. cukrár kuchár, cukrár pekár, mäsiar kuchár). Tabuľka P3 obsahuje retrospektívny a prognózovaný vývoj počtu žiakov v učebných odboroch podľa ročníkov a spolu. Tabuľka P3: Prognóza žiakov učebných odborov SOŠ podľa ročníkov a spolu do roku 2025 rok 1. ročník 2. ročník 3. ročník 4. ročník žiaci spolu (Z) medziročný index MI(Z)) druh fázy FI(Z) zlom ,03 (napĺňanie ,13 9. roč. ZŠ) , , , , , , , ,91 fáza ,90 poklesu , , , , , ,97 FI(Z) ,97 0, , ,02 rastová ,02 fáza , , ,03 FI(Z) ,01 1,12 Poznámka: údaje do roku 2013 sú reálne, prognóza je od roku Zdroj: CVTI SR 19

20 Nárast počtu žiakov začiatkom milénia bol dočasný a spôsobený znížením počtu absolventov v súvislosti s napĺňaním deviatych ročníkov ZŠ. Po tejto ruptúre nastúpila dlhodobá fáza poklesu, ktorá by mala trvať až do roku V nej dôjde k výraznému poklesu počtu žiakov, a to až na úroveň 36 % stavu v roku V porovnaní so súčasnosťou sa počet zníži z 24,4 tisíc na približne 22,3 tisíc, t. j. ešte o 9 %. Následne by mal počet žiakov rásť, v roku 2025 by mal dosiahnuť približne 25 tisíc. Graf P3: Prognóza novoprijatých, žiakov a absolventov učebných odborov SOŠ žiaci spolu (Z) novoprijatí (N) absolventi (A) V roku 2000 bolo na učebné odbory prijatých 22,8 tisíc žiakov. Do roku 2013 poklesol tento počet na 8,1 tisíc, t.j. o takmer 15 tisíc na 35 % východiskového stavu. Aj v nasledujúcich štyroch rokoch sa očakáva pokles, v roku 2017 by malo byť prijatých na tento druh štúdia 7,2 tisíc žiakov. V nasledujúcej mierne rastovej fáze sa ukazovateľ bude zvyšovať na 8,3 tisíc v roku Po zlomovom období začína od roku 2004 počet absolventov učebných odborov pravidelne klesať. V porovnaní s rokom 2000 sa znížil z 20,4 tisíc na súčasných 7,5 tisíc, t.j. o takmer 13 tisíc. Klesajúca fáza ukazovateľa by mala trvať do roku 2020, kedy by tento druh odborného štúdia malo končiť okolo 6,2 tisíc absolventov. V nasledujúcom období sa ich počet bude zvyšovať, a to na približne 6,7 tisíc absolventov. Nasledujúca tabuľka P3 obsahuje vývoj tokových veličín novoprijatých a absolventov. Spolu s údajmi sú uvedené charakteristiky časových radov a bilancia rozdielu novoprijatých a absolventov. 20

21 Tabuľka P3: Prognóza novoprijatých a absolventov v učebných odboroch SOŠ do roku 2025 rok novoprijatí (N) medziročný index MI(N)) druh fázy FI(N) absolventi (A) medziročný index MI(A)) druh fázy FI(A) bilancia (N-A) , , , ,59 zlom , , , , , , , , , , ,88 fáza , ,92 poklesu , , , , , , ,92 fáza , ,85 poklesu , , , , ,94 FI(N) , ,96 0, , , , , ,94 FI(A) ,02 rastová ,97 0, ,00 fáza ,01 rastová , ,05 fáza ,03 FI(N) , ,04 1, ,00 FI(A) , ,02 1, Poznámka: údaje do roku 2013 sú reálne, prognóza je od roku Zdroj: CVTI SR 3.3 Prognóza počtu žiakov študijných odborov Absolventi študijných odborov získavajú úplné stredné odborné vzdelanie. Vzdelávacie programy trvajú najmenej štyri a najviac päť rokov. Dokladom o stupni vzdelania a zároveň o získanej kvalifikácii je vysvedčenie o maturitnej skúške. V určených odboroch môže byť dokladom o kvalifikácii aj výučný list. Po ruptúre začiatkom tisícročia nastupuje od roku 2004 klesajúca fáza vývoja počtu žiakov študijných odborov. Podľa prognózy by táto etapa mala trvať do roku V nej sa ukazovateľ dostane na 70 % počiatočného stavu. V priebehu desiatich rokov sa počet znížil z 146,8 tisíc na súčasných 108,6 tisíc žiakov, t. j. o 38,2 tisíc. Pokles do roku 2019 už bude pozvoľný, v ňom by mal dosiahnuť minimum 103 tisíc žiakov. Do roku 2025 počet vzrastie na približne 109 tisíc žiakov. Tabuľka P4 obsahuje retrospektívny a prognózovaný vývoj počtu žiakov v ročníkoch a spolu. Trajektórie ročníkov majú tvar rastúcej vlny, znázornený farebnou škálou. Pre počty žiakov spolu sú uvedené časové charakteristiky medziročného indexu, druhu fázy a fázového indexu. 21

22 TabuľkaP4: Prognóza žiakov študijných odborov SOŠ* podľa ročníkov a spolu do roku 2025 rok 1. ročník 2. ročník 3. ročník 4. ročník 5. ročník žiaci spolu medziročný (Z) index MI(Z)) druh fázy FI(Z) , ,06 zlom , , , , , , , , ,95 fáza ,94 poklesu , , , , , ,98 FI(Z) ,99 0, , ,01 rastová ,01 fáza , ,01 FI(Z) ,01 1,06 * počty zahŕňajú aj marginálne všeobecné vzdelávanie s maturitou, ktoré sa na SOŠ realizuje, Zdroj: CVTI SR Poznámka: údaje do roku 2013 sú reálne, prognóza je od roku Počet novoprijatých na študijné odbory od roku 2000 klesal. Klesajúca fáza by mala podľa prognózy trvať až do roku 2017, keď dosiahne 67 % referenčného stavu. Graf P4: Prognóza novoprijatých, žiakov a absolventov študijných odborov SOŠ žiaci spolu (Z) novoprijatí (N) absolventi (A)

23 V absolútnom vyjadrení by sa mal počet novoprijatých znížiť z 38,2 tisíc na približne 25,8 tisíc. Pri nasledujúcom raste sa počet zvýši na približne 28 tisíc novoprijatých v roku Klesajúca fáza absolventov študijných odborov nastúpila po zlome v roku 2005 a mala by trvať do roku V nej sa počet absolventov zníži o 32 % z 34,4 tisíc na 23,3 tisíc, následne do roku 2025 mierne vzrastie na približne 24,4 tisíc. Tabuľka P5: Prognóza novoprijatých a absolventov v študijných odboroch SOŠ* rok novoprijatí (N) medziročný index MI(N)) druh fázy FI(N) absolventi (A) medziročný index MI(A)) druh fázy FI(A) bilancia (N-A) , , , , , ,68 zlom , , , , , , , , ,99 fáza , ,95 poklesu , , , , , , ,99 fáza , ,95 poklesu , , , , ,97 FI(N) , ,98 0, , , , , , ,01 rastová ,97 FI(A) ,00 fáza ,98 0, , ,01 rastová ,02 FI(N) ,02 fáza ,02 1, ,01 FI(A) , ,00 1, Poznámka: údaje do roku 2013 sú reálne, prognóza je od roku * počty zahŕňajú aj marginálne všeobecné vzdelávanie s maturitou, ktoré sa na SOŠ realizuje, Zdroj: CVTI SR 3.4 Prognóza počtu žiakov v nadväzujúcich formách odborného vzdelávania Nadväzujúcimi formami odborného vzdelávania sú nadstavbové a pomaturitné štúdium. Nadstavbové štúdium (NŠ) nadväzuje na stredné odborné vzdelanie a ukončuje sa maturitnou skúškou. Pomaturitné štúdium (PMŠ) je určené na zvýšenie a prehĺbenie kvalifikácie pre uchádzačov, ktorí získali úplné stredné odborné alebo všeobecné vzdelanie. Člení sa na štyri druhy. V prvých dvoch (PMŠ1) zdokonaľovacom a kvalifikačnom sa končí záverečnou pomaturitnou resp. odbornou zložkou maturitnej skúšky. Ďalšie dva druhy (PMŠ2) špecializačné a vyššie odborné štúdium sa končia absolventskou skúškou a získava sa v nich vyššie odborné vzdelanie. Od roku 2000 došlo v nadväzujúcich formách odborného vzdelávania k významnému poklesu žiakov. V nadstavbovom štúdiu to bolo o 47 %, v zdokonaľovacom a kvalifikačnom 23

24 dokonca o 82 % a špecializačnom a vyššom odbornom štúdiu o 49 %. V poslednom prípade došlo v ostatných rokoch k oživeniu, počet žiakov sa mierne zvýšil. Tabuľka P6: Prognóza žiakov v nadväzujúcich formách odborného vzdelávania SOŠ rok žiaci NŠ druh fázy FI(Z) žiaci PMŠ1 druh fázy FI(Z) žiaci PMŠ2 druh fázy FI(Z) fáza poklesu fáza 797 fáza FI(Z) poklesu 713 poklesu , rastová fáza FI(Z) , fáza FI(Z) poklesu , FI(Z) , FI(Z) , rastová 651 rastová rastová fáza 660 fáza fáza FI(Z) 686 FI(Z) FI(Z) , , ,09 Poznámka: údaje do roku 2013 sú reálne, prognóza je od roku Zdroj: CVTI SR V nastávajúcom období sa naďalej do roku 2018 očakáva pokles žiakov nadstavbového štúdia, a to zo súčasných 9 tisíc na približne 8,7 tisíc, následne by mal ich počet mierne vzrásť. Graf P5: Prognóza žiakov nadstavbového a pomaturitného štúdia v SOŠ žiaci NŠ žiaci PMŠ1 žiaci PMŠ

25 Zdokonaľovacie a kvalifikačné štúdium by malo klesať ešte do roku 2019, zo súčasných 886 by sa malo znížiť na približne 600, v ďalšom období mierne narastie. Špecializačné a vyššie odborné štúdium dynamicky osciluje, fázy poklesu a rastu sa pravidelne striedajú. Do roku 2020 by mal počet žiakov tohto štúdia klesnúť zo súčasných 1,8 tisíc na 1 tisíc. Následne sa mierne zvýši. Retrospektíva a prognóza vývoja tokových veličín počtu novoprijatých a absolventov je zachytený v tabuľke P7. V prognózovanom období sú výšky hodnôt odstupňované farebnou škálou. Tabuľka P7: Prognóza novoprijatých a absolventov v nadväzujúcich formách odborného vzdelávania SOŠ rok novoprijatí NŠ novoprijatí PMŠ1 novoprijatí PMŠ2 absolventi NŠ absolventi PMŠ1 absolventi PMŠ Poznámka: údaje do roku 2013 sú reálne, prognóza je od roku Zdroj: CVTI SR Žiaci so zvlášť upravenými učebnými plánmi (ZUUP) tvoria približne 3 % žiakov SOŠ. V súčasnosti je ich 4 tisíc, v prognózovanom období sa nepredpokladá ich výraznejšia dynamika, aj do roku 2025 by sa mali pohybovať na úrovni 4,1 tisíc s rozpätím 200 žiakov. 25

26 Záver Výsledky kvantitatívnej prognózy stredných odborných škôl je možné zhrnúť nasledovne: 1. Referenčnou populačnou skupinou žiakov stredných škôl je mládež vo veku 15- až 18- rokov. Jej výrazný fázový pokles o 41 % sa posúva až do roku V porovnaní so súčasnými 244,8 tisícmi sa zníži na 208,5 tisíc, t. j. o 36,2 tisíc. V ďalšom období bude populačná skupina rásť priemerným tempom 1 % za rok, v roku 2025 dosiahne úroveň takmer 230 tisíc. 2. Od roku 2003 sa celkový počet žiakov stredných odborných škôl začal systematicky znižovať. skončil v roku Od vtedy sa ich počet začal systematicky znižovať. Klesajúca fáza s indexom FI= 0,57 by mala trvať do roku V nej sa počet žiakov zníži z 224,7 tisíc na 129,1 tisíc, t.j. o 43 %, momentálne sa nachádzame na úrovni 148,7 tisíc. V ďalšom období by mal vzrásť o 10 % na hodnotu 142,1 tisíc žiakov. 3. Počty novoprijatých na stredné odborné školy sa nachádzajú v klesajúcej fáze, od roku 2000 sa rovnomerne znižujú tempom 2,6 tisíc/rok. V súčasnosti sa na tento druh prijíma 42,2 tisíc žiakov, v roku 2000 to bolo 76,5 tisíc. súčasných 42,2 tisíc, t.j. o 45 %. Fáza poklesu s indexom 0,50 by mala trvať do roku 2017, vtedy dosiahne stav 38 tisíc novoprijatých. Je to o 10 % menej ako v súčasnosti. V ďalšom období by malo dôjsť k 14 % nárastu, v roku 2025 by sa malo na SOŠ prijať okolo 43 tisíc žiakov. 4. Po zlomoch sa od roku 2006 ustálil trend vývoja počtu absolventov. Rovnomerným tempom 2 tisíc/rok sa znížil z 59,5 tisíc na súčasných 42,3 tisíc. Klesajúca fáza s indexom 0,51 by mala trvať do roku Vtedy by malo absolvovať vzdelávacie programy v SOŠ približne 31,2 tisíc absolventov. Do roku 2025 by sa mal tento ukazovateľ mierne zvýšiť na 32,4 tisíc. 5. Počet tried od roku 2004 klesá, do súčasnosti sa znížil z 8,6 tisíc na 6,6 tisíc. Pokles bude trvať až do roku 2019, keď by mal dosiahnuť minimum okolo 5,9 tisíc tried. Do roku 2025 počet vzrastie na približne 6,5 tisíc tried. Počet učiteľov v SOŠ (interných a externých spolu) klesá od roku Priemerným tempom -360/rok sa znížil z 19 tisíc na súčasných 14,5 tisíc, t.j. o 24 %. Vzhľadom k vývoju počtu žiakov by mal do roku 2019 klesať aj počet učiteľov. Zastaviť by sa mal na hranici 12,6 tisíc. Do roku 2025 sa zvýši potreba učiteľov SOŠ na 13,9 tisíc. Počet učební v rokoch 2000 až 2010 rástol. Priemerným tempom 32/rok sa zvýšil z 11,5 tisíc na takmer 12 tisíc. Do roku 2013 sa znížil na 11,7 tisíc. Vzhľadom k vývoju ostatných ukazovateľov by sa mal počet učební znížiť na 10,5 tisíc v roku Do roku 2025 sa potreba učební zvýši približne na 11,6 tisíc. 6. Nárast počtu žiakov učebných odborov začiatkom milénia bol dočasný a spôsobený znížením počtu absolventov v súvislosti s napĺňaním deviatych ročníkov ZŠ. Po tejto ruptúre nastúpila dlhodobá fáza poklesu, ktorá by mala trvať až do roku V nej dôjde k výraznému poklesu počtu žiakov, a to až na úroveň 36 % stavu v roku V porovnaní so súčasnosťou sa počet zníži z 24,4 tisíc na približne 22,3 tisíc, t. j. ešte o 9 %. Následne by mal počet žiakov rásť, v roku 2025 by mal dosiahnuť približne 25 tisíc. 26

27 Po ruptúre začiatkom tisícročia nastupuje od roku 2004 klesajúca fáza vývoja počtu žiakov študijných odborov. Podľa prognózy by táto etapa mala trvať do roku V nej sa ukazovateľ dostane na 70 % počiatočného stavu. V priebehu desiatich rokov sa počet znížil z 146,8 tisíc na súčasných 108,6 tisíc žiakov, t.j. o 38,2 tisíc. Pokles do roku 2019 už bude pozvoľný, v ňom by mal dosiahnuť minimum 103 tisíc žiakov. Do roku 2025 počet vzrastie na približne 109 tisíc žiakov. 8. V nadväzujúcich formách odborného vzdelávania došlo od roku 2000 k významnému poklesu žiakov. V nadstavbovom štúdiu to bolo o 47 %, v zdokonaľovacom a kvalifikačnom dokonca o 82 % a špecializačnom a vyššom odbornom štúdiu o 49 %. V nastávajúcom období sa naďalej do roku 2018 očakáva pokles žiakov nadstavbového štúdia, a to zo súčasných 9 tisíc na približne 8,7 tisíc, následne by mal ich počet mierne vzrásť. Zdokonaľovacie a kvalifikačné štúdium by malo klesať ešte do roku 2019, zo súčasných 886 by sa malo znížiť na približne 600, v ďalšom období mierne narastie. Špecializačné a vyššie odborné štúdium dynamicky osciluje, fázy poklesu a rastu sa pravidelne striedajú. Do roku 2020 by mal počet žiakov toho štúdia klesnúť zo súčasných 1,8 tisíc na 1 tisíc. Následne sa mierne zvýši. 9. Nasledujúci graf P6 zachytáva očakávanú skladbu žiakov stredných odborných škôl do roku Jednotlivými komponentmi štruktúry sú žiaci v ZUUP (zvlášť upravených učebných plánoch), v učebných odboroch (UO), v študijných odboroch (ŠO), v nadstavbovom (NŠ) a pomaturitnom štúdiu (PMŠ). Graf P6: Prognóza štruktúry počtu žiakov SOŠ podľa druhu štúdia do r PMŠ NŠ ŠO UO ZUUP