Populačný potenciál pre trh práce v okresoch SR do roku 2030

Transkript

1

2 Populačný potenciál pre trh práce v okresoch SR do roku 2030 Ing. Boris Vaňo 1. Úvod Pohlavie, vek a vzdelanie sú základné atribúty pri kvantifikácii populačného potenciálu pre trh práce, ktorú je možné získať pomocou odvodenej demografickej prognózy. Štúdia obsahuje výsledky projekcie obyvateľov podľa pohlavia, veku a vzdelania v okresoch SR do roku Nakoľko ide o dopady na trh práce, hodnotí sa len populácia vo veku rokov, ktorá bezprostredne determinuje početnosť a štruktúru pracovnej sily. Štúdia obsahuje základný popis výsledkov projekcie doplnený grafmi, tabuľkami a mapami. V prílohe štúdie sú základné výsledky projekcie. Kompletné výsledky projekcie sú vzhľadom na veľký rozsah k dispozícii len v elektronickej forme. 2. Metodické poznámky Projekcia obyvateľov podľa pohlavia, veku a vzdelania bola spracovaná ako odvodená projekcia. Vychádzala z prognózy obyvateľstva na ktorú sa aplikovala projekcia koeficientov vzdelania. Prognóza obyvateľov vznikla ako aktualizácia okresnej prognózy z roku V aktualizovanej prognóze sa posunul východiskový rok prognózy na , prahom prognózy bol koniec roka Pri aktualizácii prognózy obyvateľstva sa mierne upravili niektoré trendy vstupných parametrov. Rozdiely medzi pôvodnou prognózou obyvateľstva a aktualizovanou prognózou nie sú významné, V sumáre za všetky okresy spolu do roku 2030 je rozdiel v počte obyvateľov medzi obidvoma prognózami cca. 3 tis. osôb. Na okresnú prognózu obyvateľstva sa aplikovala projekcia koeficientov vzdelania, ktorá bola vypracovaná v členení podľa pohlavia, 5-ročných vekových skupín a štyroch skupín vzdelania (základné, stredoškolské bez maturity, stredoškolské s maturitou a vysokoškolské) za každý okres SR. V prípade koeficientov vzdelania ide o klasickú projekciu založenú na niekoľkých zjednodušujúcich projekčných 1

3 predpokladoch, nakoľko nepodmienenú prognózu pre tak špecifické skupiny obyvateľstva na obdobie 16 rokov nie je možné vypracovať. Na hodnotenie demografického, vzdelanostného a celkového potenciálu obyvateľstva v okresoch SR sa použila Metóda poradia. Okresy sa zoradili podľa poradia od najnižšej hodnoty až po najvyššiu zvlášť pre každú demografickú a vzdelanostnú charakteristiku podľa poradia sa im pridelili body. Z demografických charakteristík sa bral do úvahy prírastok obyvateľstva a vekové zloženie. Pri vzdelaní základne a vysokoškolské vzdelanie dostali vyššiu váhu (základné vzdelanie zápornú a vysokoškolské vzdelanie kladnú) a stredoškolské vzdelanie dostalo nižšiu váhu (bez maturity zápornú a s maturitou kladnú). Celkový potenciál obyvateľstva vznikol ako sumár demografického a vzdelanostného potenciálu. 3. Projekcia obyvateľstva podľa pohlavia, veku a vzdelania v okresoch SR do roku 2030 Za každý okres sú k dispozícii výsledky projekcie obyvateľstvo podľa pohlavia, 5- ročných vekových skupín a štyroch hlavných vzdelanostných skupín z roky 2015, 2020, 2025 a Výsledky za kraje a SR vznikli ako súčet prognózovaných počtov obyvateľov v nižších územných celkoch. 3.1 Predpoklady projekcie Pri príprave projekcie koeficientov vzdelania sa využili údaje o vzdelaní zo SODB 2001 a V projekcii sa predpokladá s pokračovaním existujúcich trendov avšak v zmiernenej podobe. To znamená, že vzdelanostná štruktúra obyvateľstva sa v projekcii bude zvyšovať, avšak trendy z obdobia 2001 až 2011 sa spomalia. Dôvodom pre oslabenie existujúcich trendov je potreba nápravy deformácií vo vzdelanostnej štruktúre obyvateľstva, ktorá nezodpovedá potrebám trhu práce. Ide predovšetkým o príliš veľké počty absolventov vysokých škôl, a nedostatok absolventov učňovských škôl a stredných odborných škôl. V projekcii sa predpokladá, že bude pokračovať trend v posilňovaní stredoškolského vzdelania s maturitou (aj pri odbornom vzdelaní). Taktiež sa počíta s rovnomernými trendami vo vývoji vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva a nie s výkyvmi alebo zásadnejšími zmenami trendu. Jedinou zmenou trendov bude ich spomalenie. 2

4 Ďalším zjednodušujúcim predpokladom projekcie je zachovanie regionálnych rozdielov vo vzdelanostnej štruktúre obyvateľstva, do roku 2030 sa počíta v tomto smere len s nevýznamnými zmenami. Do výslednej projekcie sa prenášajú z demografickej prognózy aj hlavné demografické trendy a to zníženie prírastkov obyvateľstva a populačné starnutie. Ide o veľmi silné, stabilné a pravdepodobné trendy, preto v tejto časti predpokladov hovoríme o prognóze. 3.2 Výsledky projekcie Základné predpoklady sa v plnej miere prejavili aj vo výsledkoch projekcie. Vzdelanostná štruktúra sa zvyšuje z celoslovenského aj regionálneho pohľadu, pričom územná diferenciácia sa výraznejšie nemení. Prepojenie predpokladov o vývoji vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva s demografickou prognózou však prináša niektoré zmeny, hlavne čo sa týka intenzity prírastkov alebo úbytkov jednotlivých vzdelaní v jednotlivých regiónoch. Najviac sa zmeny prejavujú na úrovni okresov. Z pohľadu krajov nie sú rozdiely výrazné, okrem rozdielu medzi Bratislavským krajom a ostatnými krajmi Vzdelanostná úroveň obyvateľstva z celoštátneho pohľadu Na celoštátnej úrovni sa zvýšenie vzdelanostnej úrovne obyvateľstva počas prognózovaného obdobia prejaví výrazným zvýšením podielu obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním (zvýšenie o 51,5%) a výrazným znížením podielu osôb so základným vzdelaním (zníženie o 36,2%). Podiel stredoškolsky vzdelaného obyvateľstva sa zmení menej výrazne, v prípade stredoškolákov s maturitou môžeme dokonca hovoriť o stagnácii. V prípade obyvateľstva so stredoškolským vzdelaním bez maturity sa očakáva do roku 2030 zníženie o 11,2%. Je teda zrejmé, že nárast počtu a podielu vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva bude kompenzovaný znížením podielu ostatných troch vzdelaní v populácii, najviac poklesom obyvateľov so základným vzdelaním (Graf 1). 3

5 Graf 1 Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva SR Napriek stagnácii zostane až do roku 2030 najpočetnejšou vzdelanostnou skupinou stredoškolsky vzdelané obyvateľstvo s maturitou (37,7% v roku 2030), obyvateľstvo s vysokoškolským vzdelaním sa posunie na druhé miesto (27,6% v roku 2030), stredoškoláci bez maturity budú tvoriť 25,2% obyvateľstva vo veku rokov a najmenej početnou skupinou zostane obyvateľstvo so základným vzdelaním (9,4% v roku 2030), pričom odstup obyvateľov so základným vzdelaním sa od ostatných vzdelanostných skupín obyvateľstva zvýši (Graf 1) Regionálne rozdiely vo vzdelanostnej úrovni obyvateľstva na úrovni krajov Diferenciácia vzdelanostnej situácie na úrovni krajov nie je veľmi výrazná s výnimkou Bratislavského kraja, ktorý sa vzdelanostnou úrovňou výrazne líši od ostatných krajov. Bratislavský kraj má s odstupom najvyšší podiel obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním a s odstupom najnižší podiel obyvateľov so základným vzdelaním a stredoškolským vzdelaním bez maturity. Čo sa týka zastúpenia obyvateľov so stredoškolským vzdelaním s maturitou, rozdiely medzi jednotlivými krajmi nie sú veľké a ani Bratislavský kraj sa v tomto prípade nevymyká z úzkeho intervalu, čo platí tak pre súčasnosť ako aj pre budúcnosť (Graf 2). 4

6 Graf 2 Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva v krajoch SR 100% 80% 60% 40% 20% 0% BL TA TC NI ZI BC PV KI Základné Stredné bez mat. Stredné s mat. Vysokoškolské Do roku 2030 sa v krajoch SR výraznejšie zmení podiel obyvateľov so základným a vysokoškolským vzdelaním, zmeny v podiele obyvateľov so stredoškolským vzdelaním budú menej výrazné, v prípade stredoškolského vzdelania s maturitou pôjde dokonca skôr o stagnáciu tesne pod hranicou 40% (Graf 3). Zníženie podielu obyvateľov so základným vzdelaním sa bude počas prognózovaného obdobia pohybovať v rozpätí 28,4% v Prešovskom kraji až 43,5% v Bratislavskom kraji. Zníženie zastúpenia sa očakáva aj v prípade obyvateľstva so stredoškolským vzdelaním bez maturity a to od 8,4% v Trnavskom kraji až po 17,7% v Bratislavskom kraji. Naopak podiel vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva sa zvýši v rozpätí od 30,4% v Bratislavskom kraji po 58,4% v Trnavskom kraji. Najmenšie zmeny sa očakávajú pri zastúpení obyvateľov so stredoškolským vzdelaním s maturitou. V šiestich krajov sa očakáva zníženie ich podielu na celkovom počte obyvateľov vo veku rokov (najväčšie, zhruba 5,5%, v Bratislavskom kraji) a v dvoch krajoch nastane do roku 2030 pravdepodobne veľmi mierny nárast osôb so stredoškolským vzdelaním s maturitou (v Trnavskom kraji 0,7% a v Nitrianskom kraji 1,1%). 5

7 Graf 3 Zmena v zastúpení vzdelanostných skupín obyvateľstva v krajoch SR za obdobie Percentá 60,0 50,0 40,0 30,0 20,0 10,0 0,0-10,0-20,0-30,0-40,0-50,0 BL TA TC NI ZI BC PV KI Základné Stredné bez mat. Stredné s mat. Vysokoškolské Zastúpenie vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov presiahne pravdepodobne do roku 2030 v Bratislavskom kraji 41%, v ostatných krajoch sa bude pohybovať pod hranicou 28%. Bratislavský kraj bude mať v roku 2030 najnižšie zastúpenie obyvateľov so základným vzdelaním (tesne nad hranicou 5%) a stredoškolským vzdelaním bez maturity (tesne pod hranicou 16%). V ostatných krajoch sa bude podiel obyvateľov so základným vzdelaním pohybovať v rozpätí od 7% do 13% a podiel stredoškolsky vzdelaných bez maturity v rozpätí od 23% do 30%. Najvyššie zastúpenie zo všetkých vzdelanostných skupín a najmenšie rozdiely medzi krajmi sa až do konca prognózovaného obdobia zachovajú v skupine stredoškolsky vzdelaných obyvateľov s maturitou. Rozdiel medzi krajmi s najvyšším a najnižším zastúpením tejto vzdelanostnej skupiny obyvateľov bude len zhruba 3 percentuálne body a v žiadnom z krajov by podiel stredoškolsky vzdelaných obyvateľov s maturitou nemal byť nižší ako 36% a vyšší ako 40% (Graf 2) Regionálne rozdiely vo vzdelanostnej úrovni obyvateľstva na úrovni okresov Regionálne rozdiely vo vzdelanostnej štruktúre obyvateľstva sú najlepšie viditeľné na úrovni okresov. Trendy potvrdzujúce zvyšovanie vzdelanostnej úrovne obyvateľstva sa prejavujú vo všetkých okresoch, pričom pozícia jednotlivých okresov sa vzhľadom 6

8 na predpoklad o zachovaní územnej diferenciácie vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva do roku 2030 výraznejšie nemení. Podiely obyvateľov so základným vzdelaním sa v okresoch SR pohybujú v súčasnosti (rok 2015) od 6,9% v okrese Bratislava V do 27,4% v okrese Kežmarok (Tabuľka 1 a 2). V okresoch s najvyšším podielom obyvateľov so základným vzdelaním tvorí táto skupina obyvateľov viac ako 20% zo všetkých obyvateľov vo veku 15 až 64 rokov. V desiatke okresov s najvyšším podielom obyvateľov so základným vzdelaním sa nachádzajú len okresy z východného a juhu stredného Slovenska (Tabuľka 1). Do roku 2030 sa podiel obyvateľov so základným vzdelaním zníži vo všetkých okresoch SR a okrem okresu Kežmarok v žiadnom okrese nepresiahne 20% hranicu. V skupine okresov s najvyšším podielom obyvateľov so základným vzdelaním zostanú rovnaké okresy ako v roku 2015 s výnimkou okresu Levoča, ktorý nahradí okres Námestovo. Okres Námestovo bude medzi okresmi s najvyšším podielom obyvateľov so základným vzdelaním jediným okresom, ktorý sa bude nachádzať mimo Banskobystrického, Prešovského alebo Košického kraja (Tabuľka 1). Medzi okresy s najnižším podielom obyvateľov so základným vzdelaním budú v roku 2015 aj v roku 2030 patriť výlučne okresy, v ktorých sa nachádzajú najväčšie Slovenské mestá. Ide predovšetkým o všetky mestské obvody Bratislavy a Košíc a ďalej o okresy Banská Bystrica, Žilina, Martin, Trenčín, Zvolen a zo zázemia Bratislavy okres Pezinok (Tabuľka 2). Kým v roku 2015 len v 9 okresoch bude podiel obyvateľov so základným vzdelaním nižší ako 10%, v roku 2030 bude takýchto okresov už 58. Tabuľka 1 Okresy s najvyšším podielom obyvateľov so základným vzdelaním (%) Rok 2015 Rok 2020 Rok 2030 Kežmarok 27,37 Kežmarok 25,21 Kežmarok 20,88 Revúca 27,05 Revúca 23,92 Sabinov 18,01 R. Sobota 25,69 R. Sobota 22,63 Revúca 17,70 Sabinov 23,94 Sabinov 21,96 R. Sobota 16,50 Gelnica 22,37 Gelnica 20,24 Gelnica 16,02 Sp.N.Ves 22,21 Sp.N.Ves 20,06 Sp.N.Ves 15,76 Rožňava 21,95 Rožňava 19,65 Rožňava 15,06 Košice okolie 21,38 Košice okolie 19,17 Košice okolie 14,76 Levoča 19,96 Vranov n/t 17,95 Vranov n/t 14,27 Vranov n/t 19,79 Levoča 17,85 Námestovo 13,64 Podiely obyvateľov so stredoškolským vzdelaním bez maturity sa budú v roku 2015 pohybovať od 11,8% v okrese Bratislava III do 38,1% v okrese Čadca (Tabuľka 3 a 4). Okresy s najvyšším podielom obyvateľov so stredoškolským vzdelaním bez 7

9 maturity na nachádzajú na západnom a strednom Slovensku (s výnimkou Bratislavského kraja). Sedem okresov bude mať v roku 2015 podiel obyvateľov so stredoškolským vzdelaním bez maturity vyšší ako 35% (Tabuľka 3). Tabuľka 2 Okresy s najnižším podielom obyvateľov so základným vzdelaním (%) Rok 2015 Rok 2020 Rok 2030 Bratislava V 6,90 Bratislava V 5,78 Bratislava V 3,56 Košice III 7,37 Bratislava III 6,23 Bratislava III 3,91 Bratislava III 7,39 Bratislava IV 6,38 Bratislava IV 4,06 Bratislava IV 7,54 Košice III 6,38 Košice III 4,42 Bratislava II 8,26 Bratislava II 7,02 Bratislava II 4,53 Košice IV 9,04 Košice IV 7,72 Košice IV 5,12 Košice I 9,13 B. Bystrica 7,99 B. Bystrica 5,48 B. Bystrica 9,25 Košice I 8,18 Pezinok 5,82 Žilina 9,90 Žilina 8,62 Trenčín 5,98 Martin 10,03 Pezinok 8,64 Martin 5,98 Tabuľka 3 Okresy s najvyšším podielom obyvateľov so stredoškolským vzdelaním bez maturity (%) Čadca 38,06 Čadca 36,72 Čadca 34,01 Bytča 37,69 Bytča 36,34 Bytča 33,57 V. Krtíš 35,61 V. Krtíš 34,64 V. Krtíš 32,73 Senica 35,37 Senica 34,47 Senica 32,64 Bánovce n/b 35,26 Bánovce n/b 34,24 Komárno 32,42 Detva 35,04 Detva 34,10 Detva 32,22 T. Teplice 35,00 Komárno 33,97 Bánovce n/b 32,22 Komárno 34,71 T. Teplice 33,77 T. Teplice 31,26 Námestovo 34,63 Topoľčany 33,45 Galanta 31,24 Topoľčany 34,54 Námestovo 33,15 Topoľčany 31,22 V roku 2030 nebude v žiadnom okrese podiel obyvateľov so stredoškolským vzdelaním bez maturity vyšší ako 34%. V desiatke okresov s najvyšším podielom obyvateľov so stredoškolským vzdelaním bez maturity nastane len jedna zmena, keď sa okres Námestovo posunie z 9. miesta na 18. miesto a v prvej desiatke ho nahradí okres Galanta (Tabuľka 4). 8

10 Podiely obyvateľov so stredoškolským vzdelaním s maturitou sa budú v roku 2015 pohybovať od 25,9% v okrese Bratislava I do 54,8% v okrese Košice III a v roku 2030 od 24,5% do 50,9% v tých istých dvoch okresoch (Tabuľka 5 a 6). Aj táto skutočnosť naznačuje, že vo vývoji podielov obyvateľov so stredoškolským vzdelaním s maturitou možno počas prognózovaného obdobia očakávať len malé zmeny a že táto vzdelanostná skupina sa bude vyvíjať najstabilnejšie zo všetkých štyroch sledovaných vzdelanostných skupín. Okresy s najvyšším podielom obyvateľov so stredoškolským vzdelaním s maturitou nebudú v roku 2015 jednoznačne územne vyčlenené ale naopak budú rozptýlené po celom území Slovenska. V desiatke okresov s najvyšším zastúpením obyvateľov so stredoškolským vzdelaním s maturitou nájdeme mestské okresy Bratislavy aj Košíc, okres Piešťany na západe Slovenska, viaceré stredoslovenské okresy ako aj okres Poprad na východnom Slovensku (Tabuľka 5). Tabuľka 4 Okresy s najnižším podielom obyvateľov so stredoškolským vzdelaním bez maturity (%) Bratislava III 11,82 Bratislava IV 10,99 Bratislava IV 9,29 Bratislava IV 11,83 Bratislava III 11,06 Bratislava III 9,55 Bratislava V 14,76 Bratislava V 13,62 Bratislava V 11,39 Košice II 15,24 Košice II 14,63 Košice II 13,44 Košice III 17,42 Košice III 16,91 Košice III 15,92 Zvolen 20,17 Zvolen 19,43 Bratislava I 16,51 Bratislava I 21,91 Bratislava I 20,11 Košice I 17,29 Bratislava II 22,51 Bratislava II 20,96 Bratislava II 17,83 Senec 22,72 Senec 21,28 Zvolen 17,90 Košice I 23,28 Košice I 21,29 Senec 18,45 Tabuľka 5 Okresy s najvyšším podielom obyvateľov so stredoškolským vzdelaním s maturitou (%) Košice III 54,80 Košice III 53,52 Košice III 50,91 Košice II 50,49 Košice II 49,01 Bratislava III 46,13 Bratislava III 49,30 Bratislava III 48,24 Košice II 46,03 Zvolen 47,24 Zvolen 46,41 Zvolen 44,76 Martin 45,43 Martin 44,61 Žiar n/h 44,09 Žiar n/h 44,79 Žiar n/h 44,56 Martin 42,98 Žarnovica 43,97 Žarnovica 43,63 Žarnovica 42,93 Bratislava IV 43,70 Poprad 43,00 Poprad 42,40 Poprad 43,31 Bratislava IV 42,44 N.Zámky 41,70 Piešťany 43,14 Piešťany 42,43 Púchov 41,38 9

11 Do roku 2030 sa podiel osôb so stredoškolským vzdelaním s maturitou na Slovensku výraznejšie nezmení, avšak pri relatívne malých zmenách v hodnotách nastanú väčšie presuny v poradí okresov. Do roku 2030 vypadnú zo skupiny desiatich okresov s najvyšším podielom obyvateľov so stredoškolským vzdelaním s maturitou okresy Bratislava IV a Piešťany a nahradia ich okresy Nové Zámky a Púchov (Tabuľka 6). Aj okresy s najnižším podielom obyvateľov so stredoškolským vzdelaním s maturitou sú rozptýlené po celom území Slovenska. Z desiatky okresov s najnižším zastúpením obyvateľov so stredoškolským vzdelaním z maturitou vypadne do roku 2030 až 5 okresov - Rožňava, Revúca, Čadca, Komárno a Kežmarok a nahradia ich okresy Košice okolie, Prešov, Bardejov, Stará Ľubovňa a Bratislava V. Zaujímavosťou je s odstupom najnižší podiel obyvateľov so stredoškolským vzdelaním s maturitou v okrese Bratislava I (Tabuľka 6). Tabuľka 6 Okresy s najnižším podielom obyvateľov so stredoškolským vzdelaním s maturitou (%) Bratislava I 25,94 Bratislava I 25,46 Bratislava I 24,51 Levoča 32,40 Levoča 31,82 Levoča 30,64 Sabinov 32,81 Sabinov 32,69 Sabinov 32,47 Námestovo 33,10 Námestovo 33,13 Bratislava V 32,58 T.Teplice 33,50 T.Teplice 33,28 T.Teplice 32,94 Kežmarok 33,72 Kežmarok 34,14 Námestovo 33,19 Komárno 34,26 Čadca 34,44 St.Ľubovňa 33,40 Čadca 34,31 St.Ľubovňa 34,58 Bardejov 33,68 Revúca 34,77 Košice okolie 34,92 Prešov 34,26 Rožňava 34,95 Krupina 34,97 Košice okolie 34,39 Tabuľka 7 Okresy s najvyšším podielom obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním (%) Bratislava V 41,34 Bratislava V 45,05 Bratislava I 52,82 Bratislava I 40,94 Bratislava I 44,89 Bratislava V 52,48 Bratislava IV 36,94 Bratislava IV 40,19 Bratislava IV 46,70 Bratislava III 31,49 Bratislava III 34,46 Bratislava III 40,41 Bratislava II 28,95 Senec 32,61 Senec 40,09 Senec 28,86 Bratislava II 32,13 Bratislava II 38,51 Košice IV 26,62 Košice I 30,18 Košice I 37,37 Košice I 26,59 Košice IV 29,78 Košice IV 36,10 Pezinok 24,98 Pezinok 28,28 Pezinok 34,89 B. Bystrica 23,60 B. Bystrica 26,98 B. Bystrica 33,73 10

12 Obyvateľstvo s vysokoškolským vzdelaním bude až do konca prognózovaného obdobia v roku 2030 najvýraznejšie sa meniacou a jedinou rastúcou vzdelanostnou skupinou obyvateľstva na Slovensku. Dynamický rast vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva bude mať za následok, že v roku 2030 bude mať v polovici okresov SR minimálne štvrtina obyvateľov vo veku 15 až 64 rokov vysokoškolské vzdelanie, pričom v niektorých bratislavských okresoch bude mať vysokoškolské vzdelanie viac ako polovica obyvateľov vo veku 15 až 64 rokov (Tabuľka 7). Tabuľka 8 Okresy s najnižším podielom obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním (%) Revúca 10,11 Revúca 12,47 Revúca 17,20 V. Krtíš 10,33 V. Krtíš 12,85 V. Krtíš 17,88 Gelnica 10,86 Gelnica 13,49 Gelnica 18,73 Kežmarok 10,88 Kežmarok 13,59 Kežmarok 19,03 Sabinov 11,55 Detva 14,40 Detva 19,53 Detva 11,83 Sabinov 14,46 Komárno 19,55 Komárno 11,96 Komárno 14,49 Senica 19,78 Senica 12,06 Senica 14,62 Trebišov 19,84 Trebišov 12,07 Trebišov 14,66 Partizánske 20,21 Čadca 12,12 Čadca 15,03 Medzilaborce 20,28 Kým najvyššie vzdelanie je sústredené do najväčších miest SR a predovšetkým do hlavného mesta, okresy s najnižším zastúpením obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním nemajú také jednoznačné vymedzenie. Ide o okresy rozmiestnené po celom území Slovenska, väčšinou s menším okresným mestom a nižším stupňom urbanizácie. V roku 2015 bude mať 17 okresov nižší podiel vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva ako 13%. V roku 2030 nebude mať žiaden okres nižší podiel obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním ako 17% (Tabuľka 8). Podiel vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov bude v roku 2015 najvyšší v okrese Bratislava V (41,3%) a najnižší v okrese Revúca (10,1%) (Tabuľka 7 a 8). Najvyššie zastúpenie vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva je výrazne sústredené na hlavné mesto a jeho zázemie, ďalej mesto Košice a ďalšie okresy v ktorých sa nachádzajú väčšie mestá s univerzitnou tradíciou - Banská Bystrica, Zvolen, Nitra. V roku 2015 bude mať vysokoškolské vzdelanie viac ako štvrtina obyvateľov v ôsmich okresoch (Tabuľka 7). 11

13 3.2.4 Vzdelanostná úroveň obyvateľstva podľa veku Komplexný prehľad o vzdelanostnej štruktúre obyvateľstva v okresoch SR a jej prepojení na vekovú štruktúru obyvateľstva v roku 2015 a 2030 poskytujú mapy 1 a 2. Z obidvoch máp sú zrejmé dva hlavné a univerzálne socio-demografické trendy a to populačné starnutie a zvyšovanie vzdelanostnej úrovne obyvateľstva Mapa 1 Obyvateľstvo podľa veku a vzdelania v okresoch SR v roku 12

14 Mapa 2 Obyvateľstvo podľa veku a vzdelania v okresoch SR v roku 2030 Kým celkovo sa bude vzdelanostná štruktúra obyvateľstva meniť rovnomerne (v súlade s predpokladmi projekcie), vývoj vo vekovej štruktúre nebude rovnomerný, nakoľko sa do neho premietnu očakávané demografické zmeny. Z obyvateľstva vo veku rokov, na ktoré sa zameriava naša projekcia, sa do roku 2030 zvýši počet obyvateľov len vo veku nad 55 rokov. Na tomto zvýšení sa budú podieľať silné populačné ročníky narodené v 70. Rokoch minulého storočia. Okrem výrazne rastúcej vekovej skupiny ročných by sa počet obyvateľov nemal znížiť ani vo vekovej skupine rokov, ktorá je ovplyvnená zastavením poklesu plodnosti a zvýšením počtu živonarodených detí krátko po roku V ostatných vekových skupinách obyvateľstva v produktívnom veku sa očakáva pokles počtu obyvateľov. Najmenší by mal byť vo vekovej skupine rokov, čo bude dôsledok relatívne stabilného vývoja počtu narodených pred rokom Naopak najväčší pokles sa očakáva vo vekových skupinách rokov a rokov. Vo vekovej skupine rokov bude pokles počtu obyvateľov spôsobený dlhodobo nízkymi počtami narodených detí, ktorý sa bude ďalej prehlbovať. Na vývoj 13

15 počtu obyvateľov vo vekovej skupine rokov bude mať zas priamy dopad výrazný pokles pôrodnosti z 90. rokov. Nakoľko starnutie obyvateľstva bude mať vo všetkých regiónoch SR stúpajúcu tendenciu, v najviac zasiahnutých vekových skupinách (15-19 rokov a rokov) sa bude intenzita poklesu počtu obyvateľov zvyšovať počas celého prognózovaného obdobia. V ostatných vekových skupinách budú zmeny počtu obyvateľov pomerne rovnomerné a vrcholiť by mali pred rokom Zmeny vo vekovej štruktúre obyvateľstva sa premietnu aj do zmien vo vzdelanostnej štruktúre obyvateľstva, nakoľko vzdelanostná štruktúra je vekom významne ovplyvnená a vzdelanie nie je vo vekovej štruktúre rozdelené rovnomerne. Prepojenie medzi očakávanými demografickými zmenami a možnými zmenami vo vzdelanostnej štruktúre obyvateľstva je dobre viditeľné napríklad na vysokom úbytku obyvateľov so základným vzdelaním vo veku rokov a rokov, na vysokom úbytku obyvateľov so stredoškolským vzdelaním bez maturity vo veku do 29 rokov a ich prírastku vo veku rokov, na vysokom úbytku obyvateľov so stredoškolským vzdelaním s maturitou vo veku rokov a ich prírastku vo veku rokov, na vysokom prírastku vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov vo veku rokov a rokov a ich úbytku vo veku rokov. Aj keď zmena trendov vo vývoji vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva sa vzhľadom na predpoklady projekcie do roku 2030 neočakáva, vzhľadom na meniacu sa vekovú štruktúru obyvateľstva nebude intenzita zmien vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva rovnomerná. Znižovanie počtu a podielu obyvateľov so základným vzdelaním bude mať zvyšujúcu sa intenzitu s vrcholom v roku Znižovanie počtu a podielu obyvateľov so stredoškolským vzdelaním (bez maturity aj s maturitou) dosiahne najvyššie hodnoty v roku 2020 a následne sa bude intenzita tohto poklesu znižovať (ako už bolo konštatované, znižovanie bude intenzívnejšie u stredoškolsky vzdelaných bez maturity). Vysokoškolsky vzdelané obyvateľstvo bude jedinou vzdelanostnou skupinou, ktorej počet aj podiel sa budú zvyšovať, pričom toto zvýšenie bude rovnomerné počas celého prognózovaného obdobia. 3.3 Ľudský potenciál v okresoch SR Ľudský potenciál je významne determinovaný demografickým vývojom a vzdelaním. Prírastok počtu obyvateľov, vekové zloženie obyvateľstva a jeho vzdelanostná štruktúra ovplyvňujú ľudský potenciál hlavne vzhľadom na jeho využiteľnosť na trhu práce. Naša demografická prognóza a projekcia vzdelanostnej štruktúry umožňujú vyhodnotiť obyvateľstvo SR na úrovni okresov po stránke demografickej aj vzdelanostnej perspektívy a v kombinácii obidvoch faktorov potom vyhodnotiť celkový ľudský potenciál v okresoch SR. 14

16 3.3.1 Populačný potenciál okresov SR Rozhodujúci vplyv na vývoj populačného potenciálu má pôrodnosť a v menšej miere aj migrácia. Počas celého prognózovaného obdobia sa medzi okresmi s najvyšším populačným potenciálom udržia len okresy s najvyššou úrovňou pôrodnosti. Päť z nich sa nachádza na východnom Slovensku (okresy Kežmarok, Sabinov, Košice okolie, Spišská Nová Ves a Stará Ľubovňa) a dva na severe stredného Slovenska (okresy Námestovo a Tvrdošín). V roku 2015 budú medzi okresmi s najvyšším populačným potenciálom ešte aj okresy Prešov, Vranov nad Topľou a okres s najvyšším migračným prírastkom obyvateľstva Senec. Do roku 2030 sa medzi okresy s najvyšším populačným potenciálom dostanú okresy Gelnica, Levoča a Bytča a nahradia tak v prvej desiatke okresov s najvyšším populačným potenciálom spomínané tri okresy Prešov, Vranov nad Topľou a Senec. Po posune okresu Senec na medzi okresy s vysokým avšak nie najvyšším populačným potenciálom, budú v roku 2030 medzi okresmi s najvyšším populačným potenciálom výlučne okresy s vysokou úrovňou pôrodnosti zo severu a východu Slovenska. Naopak medzi okresmi s najnižším populačným potenciálom sa budú počas celého prognózovaného obdobia nachádzať len okresy zo západného, stredného alebo južného Slovenska, v ktorých sa spája nízka pôrodnosť s migračným úbytkom obyvateľstva. Počas celého prognózovaného obdobia bude medzi okresmi s najnižším populačným potenciálom päť okresov Myjava, Turčianske Teplice, Levice, Partizánske a Žiar nad Hronom. V roku 2015 ich v desiatke okresov s najnižším populačným potenciálom doplnia ešte okresy Nové Zámky, Medzilaborce, Nové Mesto nad Váhom. Brezno a Žarnovica a v roku 2030 okresy Banská Bystrica, Liptovský Mikuláš, Prievidza, Zvolen a Komárno Hodnotenie vzdelanostnej úrovne v okresoch SR Najvyššia vzdelanostná úroveň v SR je vo väčších mestách, v ktorých sú sústredené univerzity a vysoké školy a tiež pracovné miesta vyžadujúce vyššiu kvalifikáciu, ktorej súčasťou je aj vyššie (obvykle vysokoškolské) vzdelanie. Ide o mestá Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Zvolen, Martin, Žilina, Trenčín, Nitra a Trnava. Vzdelanostná úroveň v týchto mestách ovplyvňuje aj vzdelanostnú úroveň na okresnej úrovni. Vysoko v rebríčku vzdelanostnej úrovne obyvateľstva sa budú nachádzať aj okresy zo zázemia hlavného mesta (okresy Senec a Pezinok). Už menej očakávané je popredné umiestnenie okresov Humenné, Piešťany, Ilava, Dolný Kubín, Myjava a Považská Bystrica, ktoré sa budú nachádzať hneď za prvou pätnástkou najvyššie postavených okresov. Z väčších miest s univerzitnou tradíciou najmenej pozitívne ovplyvňuje situáciu na okresnej úrovni mesto Prešov, keď okres 15

17 Prešov sa v roku 2015 bude nachádzať na 30. mieste a v roku 2030 dokonca až na 35. mieste v rebríčku zostavenom podľa vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. Na opačnom konci hodnotiaceho rebríčka bude situácia menej jednoznačná a ťažšie odhadnuteľná. Je zrejmé, že rozhodujú faktory ako stupeň urbanizácie, ekonomická vyspelosť, kultúrne tradície. Okresov, ktoré spĺňajú takéto kritériá, však je viac. Pri pohľade na celé prognózované obdobie môžeme za okresy s najmenej priaznivou vzdelanostnou štruktúrou obyvateľstva označiť okresy Sabinov, Veľký Krtíš, Komárno, Námestovo, Revúca, Kežmarok, Gelnica, Senica, Čadca, Galanta, Trebišov, Poltár, Skalica a Rimavská Sobota. Počas prognózovaného obdobia nastane v poradí okresov viacero (väčšinou menších) posunov. Najviac by si svoje postavenie vo vzdelanostnom rebríčku mali vylepšiť okresy Malacky a Šaľa (o 7 miest) a okresy Pezinok, Dunajská Streda a Lučenec (o 6 miest). Naopak najväčší posun smerom dolu by mali zaznamenať Okresy Bratislava V (o 7 miest) a okresy Bardejov a Sobrance (o 6 miest) Celkový potenciál v okresoch SR Prakticky všetky okresy s najvyšším demografickým potenciálom patria medzi okresy s najnižšou vzdelanostnou úrovňou na Slovensku, preto ich celkový potenciál je väčšinou podpriemerný až nízky. Väčšinou ide o okresy s vysokým zastúpením rómskeho obyvateľstva, vyšším podielom viacdetných rodín a horšou dostupnosťou vysokých škôl. Naopak to však neplatí, nakoľko väčšina okresov s najvyššou vzdelanostnou úrovňou nemá horší ako priemerný demografický potenciál. Preto pri spojení obidvoch čiastkových potenciálov do celkového potenciálu, väčšina okresov s vysokým vzdelanostným potenciálom si svoje postavenie udrží resp. zlepší (Mapa 3). Z deviatich okresov s najvyšším demografickým potenciálom v roku 2015 sa len okres Tvrdošín dostane medzi 25 okresov s najvyšším celkovým potenciálom. Ostatné okresy sa budú nachádzať až medzi okresmi s podpriemerným celkovým potenciálom. Okresy Košice okolie, Stará Ľubovňa, Levoča a Spišská Nová Ves sú v štvrtej desiatke okresov a okresy Námestovo, Kežmarok, Sabinov a Gelnica dokonca až medzi desiatkou okresov s najnižším celkovým potenciálom (Tabuľka 10). 16

18 Mapa 3 Celkový potenciál v okresoch SR v roku 2030 Medzi okresmi s najvyšším celkovým potenciálom sa budú nachádzať len okresy s najvyšším vzdelanostným potenciálom. Ide o bratislavské a košické okresy, okresy v zázemí Bratislavy, a okresy, v ktorých sa nachádzajú najväčšie slovenské mesta. Platí to pre celé prognózované obdobie (Tabuľka 9). Najhoršie z okresov s veľkým okresným mestom sa v roku 2015 aj v roku 2030 umiestni okres Prešov (na 26. mieste). Do prvej dvadsiatky okresov s najvyšším celkovým potenciálom sa dostane aj niekoľko okresov s menším okresným mestom. Sú to okresy Humenné, Dolný Kubín, Piešťany a Ilava. Ide o okresy, ktoré síce nemajú priamy kontakt s vysokou školou ale majú dobrú dostupnosť k vysokoškolským centrám a navyše majú relatívne dobrý demografický potenciál. V prvej pätnástke okresov s najvyšším celkovým potenciálom budú počas celého prognózovaného obdobia tie isté okresy. Mierne zmeny nastanú v poradí okresov. V období 2015 až 2030 si vylepšia postavenie o viac ako jedno miesto okresy Pezinok, Košice III, Martin a Košice I. Naopak o viac ako jedno miesto si postavenie pohoršia okresy Bratislava II, Bratislava V, Žilina, Košice IV a Zvolen (Tabuľka 9). Medzi okresy s najnižším celkovým potenciálom budú patriť okresy, v ktorých sa bude spájať nepriaznivá vzdelanostná štruktúra obyvateľstva s úbytkom obyvateľstva a intenzívnejším procesom populačného starnutia. Výnimkou budú niektoré okresy 17

19 s najvyšším demografickým potenciálom (okresy Námestovo, Gelnica, Kežmarok, Sabinov), ktoré však budú mať veľmi nepriaznivú vzdelanostnú štruktúru obyvateľstva (Tabuľka 10). V skupine okresov s najnižším celkovým potenciálom budú zastúpené okresy zo všetkých regiónov SR, najviac však z južného Slovenska. Ide o viaceré okresy od okresov Galanta a Komárno na juhozápade až po okres Trebišov na juhovýchode. Veľmi nepriaznivá situácia je na juhu stredného Slovenska, nakoľko okresy Revúca, Detva, Poltár a Veľký Krtíš budú dlhodobo patriť medzi okresy s najnižším celkovým potenciálom. Okresy, ktoré budú mať počas prognózovaného obdobia najnižší celkový potenciál, sa významnejšie nemenia. Z poslednej pätnástky okresov z roku 2015 vypadnú do roku 2030 len okresy Partizánske a Námestovo a nahradia ich okresy Sobrance a Medzilaborce (Tabuľka 10). Tabuľka 9 Okresy s najvyšším celkovým potenciálom Bratislava IV 1. Bratislava IV 2. Bratislava III 2. Bratislava III 3. Bratislava II 3. Pezinok 4. Košice II 4. Košice II 5. Pezinok 5. Košice III 6. Bratislava V 6. Bratislava II 7. Žilina 7. Košice I 8. Košice IV 8. Senec 9. Senec 9. Žilina 10. Košice III 10. B. Bystrica 11. B. Bystrica 11. Bratislava V 12. Zvolen 12. Martin 13. Košice I 13. Košice IV 14. Martin 14. Zvolen 15. Bratislava I 15. Bratislava I Počas prognózovaného obdobia sa nedajú očakávať výrazné zmeny v poradí okresov podľa celkového potenciálu, nakoľko demografické charakteristiky ani vzdelanostná štruktúra sa významnejšie nezmenia za obdobie necelých dvoch desaťročí. 60 okresov zaznamená zmenu v poradí najviac o 3 miesta, pričom až 9 okresov si udrží v období nezmenené poradie. Naopak len 11 okresov zmení v tomto období svoje poradie o viac ako 5 miest. Najviac si svoje postavenie vylepšia okresy Námestovo, Senica, Lučenec, Púchov, Šaľa a Košice I, najviac si ho zhoršia okresy Sobrance, Medzilaborce, Žarnovica, Žiar nad Hronom a Brezno (Tabuľka 11). 18

20 Tabuľka 10 Okresy s najnižším celkovým potenciálom Trebišov 65. Skalica 66. Partizánske 66. Senica 67. Skalica 67. Galanta 68. Galanta 68. Kežmarok 69. Kežmarok 69. Trebišov 70. Čadca 70. Sobrance 71. Gelnica 71. Čadca 72. Námestovo 72. Gelnica 73. Detva 73. Medzilaborce 74. Senica 74. Sabinov 75. Sabinov 75. Revúca 76. Revúca 76. Detva 77. Poltár 77. Poltár 78. Veľký Krtíš 78. Komárno 79. Komárno 79. Veľký Krtíš Tabuľka 11 Okresy s najväčšou zmenou celkového potenciálu v období Zvýšenie Námestovo Senica Lučenec Púchov Šaľa Košice I Dunajská Streda Levoča Košice III Nové Mesto nad Váhom Zníženie Sobrance Medzilaborce Žarnovica Žiar nad Hronom Brezno Košice IV Poprad TurčianskeTeplice Bratislava V Trebišov 19

21 4. Záver Výsledky projekcie obyvateľstva podľa pohlavia, veku a vzdelania v okresoch SR naznačujú viaceré skutočnosti, ktoré sú významné pre koncipovanie štátnych politík a opatrení zameraných hlavne na oblasť reprodukcie, rodiny, vzdelávania a trh práce. Aj táto projekcia potvrdzuje, že demografické trendy sú stabilné a v najbližších desaťročiach môžeme s veľkou pravdepodobnosťou počítať s úbytkom obyvateľov a veľmi intenzívnym starnutím obyvateľstva. Ako vyplýva s dlhodobých demografických prognóz, najintenzívnejšie zmeny v počte a vekovej štruktúre obyvateľstva nastanú na celom území Slovenska až za horizontom tejto projekcie, zhruba okolo roku 2035, kedy silné povojnové generácie dosiahnu vek najvyššej úmrtnosti a silné generácie narodené v 70. rokoch minulého storočia začnú prechádzať do poproduktívneho veku. Je pravdepodobné, že intenzívny rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva, ktorý sme zaznamenali na Slovensku za posledných zhruba 10 rokov, sa v najbližších rokoch spomalí. Prispieť by k tomu mala potreba skvalitnenia vzdelania (hlavne vysokoškolského) ako aj nutnosť zosúladenia vzdelávacieho systému s požiadavkami trhu práce. Veľmi dôležitou skutočnosťou pre ponukovú stránku trhu práce je nesúlad medzi populačným a vzdelanostným potenciálom obyvateľstva v jednotlivých regiónoch SR. Neexistuje ani jeden okres v SR, ktorý by mal zároveň vysoký populačný aj vzdelanostný potenciál. Všetky okresy s vysokým populačným potenciálom patria do skupiny okresov s najnižším vzdelanostným potenciálom a všetky okresy s vysokým vzdelanostným potenciálom majú len priemerný alebo podpriemerný populačný potenciál. Problematická je najmä kombinácia vysokého populačného a nízkeho vzdelanostného potenciálu, ktorá je príznačná pre zaostávajúce okresy. Relatívne vysoké prírastky obyvateľstva a vysoký podiel mladého obyvateľstva v kombinácii s nízkou vzdelanostnou úrovňou vytvára riziko vysokej nezamestnanosti so všetkými následnými rizikami vzhľadom na životnú úroveň a kvalitu života v týchto regiónoch. Tieto problémy, ktoré sú už dnes vypuklé na lokálnej úrovni v niektorých regiónoch stredného a východného Slovenska, nie je možné zastaviť bez premyslenej stratégie podporovanej štátom. 20