Litovská republika Sprievodca ako založiť firmu a vykonávať remeselnú živnosť v Európskej únii

Transkript

1 Litovská republika

2 Litovská republika Sprievodca ako založiť firmu a vykonávať remeselnú živnosť v Európskej únii Táto publikácia bola vydaná Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania (NARMSP) ako súčasť projektu Generálneho riaditeľstva pre podnikanie a priemysel venovaného malým a stredným podnikom. Projekt je spolufinancovaný Európskou komisiou. Slúži na všeobecnú orientáciu slovenských záujemcov o podnikanie na území Litvy. Obsah tejto publikácie nepredstavuje názor ani stanovisko Európskej komisie alebo NARMSP. NARMSP, Európska komisia, ani žiadna iná osoba pôsobiaca v ich mene, nie je zodpovedná za využívanie informácií, ktoré sú obsiahnuté v tejto príručke. Príručka neprešla jazykovou úpravou. Túto príručku vydala: Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania Miletičova Bratislava 2 Slovenská republika Telefón: Fax: agency@nadsme.sk web: Bratislava 2010 NARMSP Strana 2 z 11

3 Obsah 1 Základné údaje Ekonomika Podnikanie v Litve Najčastejšie využívané formy podnikania v Litve Daňové aspekty zakladania firiem a zamestnávania v Litve Sociálne aspekty firiem a zamestnávania v Litve Vysielanie pracovníkov do Litvy Poskytovanie služieb v Litve slovenskými SZČO Problematika kvalifikácií Zakladanie kvalifikácií pre potreby zakladania firiem a zamestnávania sa v Litve pre občanov SR Ohlásenie a overenie kvalifikácií: poskytovanie služieb slovenskými SZČO v Litve Zahraničný obchod Litvy Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu Podiel najväčších exportných a importných partnerov Litvy v roku Tovarová štruktúra zahraničného obchodu Litvy v roku Zahraničný obchod Litvy so Slovenskou republikou Kontakt a užitočné zdroje Strana 3 z 11

4 1 Základné údaje Oficiálny názov: Litovská republika Lietuvos republikos (Litovsky) Vstup do EÚ: 2004 Európsky parlament: 7 volených členov Hlavné mesto: Vilnius Rozloha: km 2 Susedné krajiny: Lotyšsko, Bielorusko, Poľsko, Rusko Počet obyvateľov: 3,36 mil. (odhad júl 2010, CIA FACTBOOK ) Národnostné menšiny a etnické skupiny (CIA ( FACTBOOK): Litovci (83,5 %), Poliaci (6,7 %) Rusi (6,3 %), Bielorusi (1,2 %), Ukrajinci (0,7 %), Lotyši (0,1 %), Židia (0,1 %), iné (2,4 %) Náboženstvo (CIA ( FACTBOOK): 9 uznávaných cirkví, k rímskokatolíckej sa hlási 75 %, k pravoslávnej cca 4,9 % Jazyky: litovský (oficiálny), ruský, poľský (menšinové) Politický systém: parlamentná demokratická republika Forma štátneho zriadenia a vlády: Na čele štátu stojí prezident, ktorý je volený jednokomorovým 141 členným parlamentom (Saeme). Prezident je volený na 5-ročné obdobie, pričom smie byť zvolený maximálne na dve volebné obdobia. Prezident vymenúva predsedu vlády a radu ministrov, ktorú musí odsúhlasiť parlament. Voľby do parlamentu, sa podľa ústavy konajú každé štyri roky. Vláda v Litve je pravicovo liberálna a najsilnejšími stranami v parlamente sú Zväz vlastencov, Strana národnej obrody a Zväz liberálov a Strana liberálov a centristov. Územné členenie: 10 krajov: Alytus, Kaunas, Klaipeda, Marijampole, Panevežys, Šiauliai, Taurage, Telšiai, Utena, Vilnius. 60 samosprávnych okresov Prístavy: Klaipeda Letiská: 4 medzinárodné (Kaunas, Palanga, Šiauliai, Vilnius) Časové pásmo: stredoeurópsky čas, GMT + 2 (letný čas GMT +3) Mena: 1 litas (LTL) - (1 EUR = 3,4528 LTL). Ďalšie podrobnosti: Strana 4 z 11

5 2 Ekonomika HDP na obyvateľa (podľa parity kúpnej sily, CIA FACTBOOK): EUR (2009) Štruktúra HDP (odhad 2009, 2 CIA FACTBOOK): poľnohospodárstvo 4,2 % priemysel 26,7 % služby 69,1 % Hospodársky rast (EUROSTAT): Inflácia (EUROSTAT): -22,4 % (2Q 2009) -3,2 % (2008) -1,3 % (2009) 10,9 % (2008) Ekonomicky aktívne obyvateľstvo (CIA FACTBOOK): ľudí Zamestnanosť podľa odvetví (odhad 2009, CIA FACTBOOK): poľnohospodárstvo 14 % priemysel 29,1 % služby 56,9 % Nezamestnanosť: 13,9 % (2009) 5,8 % (2008) Priemyselné odvetvia: elektronika, rafinovanie paliva, drevospracujúci priemysel, textilný priemysel, lodiarsky priemysel, potravinársky priemysel. Ďalšie informácie o ekonomike: (stránka CIA) 3 Podnikanie v Litve 3.1 Najčastejšie využívané formy podnikania v Litve Základnými podnikateľskými normami v Litve sú Ústava, Občiansky zákonník, Colný zákonník, Zákonník práce, Zákon o investíciách (1999), Zákon o podnikoch (1999), normy EÚ a ďalšie medzinárodné normy, ktoré sú záväzné pre Litvu. Bližšie informácie na webovej stránke: Najčastejšie formy podnikania v Litve sú: Samostatne zárobkovo činná osoba Spoločnosť s ručením obmedzeným Akciová spoločnosť Strana 5 z 11

6 3.2 Administratívny postup pre začatie podnikania Firmy a osoby vykonávajúce ekonomickú činnosť na území Litvy sú povinné zaregistrovať sa na Štátnom katastrálnom úrade a registri podnikov - VALSTYBĖS ĮMONĖ REGISTRŲ CENTRAS - Do registra sú povinné zaregistrovať sa spoločnosti verejné, ako aj súkromné, vrátane ich pobočiek a dcérskych spoločností, a pobočky a dcérske spoločnosti zahraničných právnických osôb. Úplný proces registrácie pozostáva zo 7 krokov a trvá približne jeden mesiac: 1) založenie bankového účtu s minimálnym kapitálom a obdržanie bankového osvedčenia o dostupnosti finančných zdrojov; uhradenie registračného poplatku a obdržanie dokladu o zaplatení 2) Overenie zakladateľskej zmluvy a stanov u notára; notársky overenie žiadosti o registráciu spoločnosti 3) Registrácia do Obchodného registra, vrátanie registrácie na Štátnom inšpektoráte daní pre dane právnických osôb, DPH a štátneho fondu sociálneho zabezpečenia (SODRA) 4) Registrácia pre platbu DPH 5) Informovanie Inšpektorátu práce o začatí podnikania 6) Otvorenie bankového účtu (na narábanie s obchodnými transakciami) 7) Získanie úradnej pečiatky spoločnosti Popis jednotlivých krokoch a poplatkoch je prístupný na webovej stránke: Všetky potrebné formuláre a ďalšie informácie ohľadne registrácie spoločnosti v Litve: Štátom určený minimálny kapitál, ktorý musí byť splatený pri registrácii pre akciovú spoločnosť je ,- LTL (43 443,- EUR) V prípade spoločnosti s ručením obmedzeným je výška minimálneho kapitálu ,- LTL (2 896, EUR), ktorý musí byť taktiež splatený pri registrácii. Po splnení všetkých registračných krokov bude vydané osvedčenie o registrácii. Kontakt: State Enterprise Centre of Registers V. Kudirkos street 18, LT Vilnius-9, Litva Tel.: Fax: info@registrucentras.lt Web: Všetky procedúry/administratívne kroky je možné absolvovať na jednotnom kontaktnom mieste. Viac informácií na webovej stránke Daňové aspekty zakladania firiem a zamestnávania v Litve Spoločnosť musí byť zaregistrovaná za účelom platby daní 5 dní po registrácii v Obchodnom registri, ktorý následne posiela potrebné informácie na Štátny daňový úrad. Na registráciu pre dane je potrebné vyplniť jeden formulár, ktorý slúži na registráciu pre všetky typy daní. Pre registráciu DPH je treba Strana 6 z 11

7 vyplniť dodatočný formulár. Po schválení úradom obdrží firma identifikačné číslo DPH PVM (Pridėtinės vertės mokestis). Všetky formuláre sú dostupné na webovej stránke V prípade, že spoločnosť nedosahuje ročný obrat LTL ,- (približne ,- EUR), spoločnosť nie je povinná zaregistrovať sa za účelom platby daní. Spoločnosti sú povinné odvádzať daň zo zisku vo výške 15 %. Sadzba 13% dane z príjmov právnických osôb sa uplatňuje voči podnikom, ktorých hrubý zisk počas zdaňovacieho obdobia je menej ako ,- LTL ( ,- EUR), a ktorých počet zamestnancov nie je vyšší ako 10, okrem špeciálnych prípadov. Výška DPH v Litve je 18 %. Je možné uplatniť aj zníženú daň 9 %, 5 % alebo v niektorých prípadoch 0 % DPH. 5 % sadzba DPH sa uplatňuje pre knihy, noviny a časopisy, niektoré farmaceutická a medicínske produkty, hotely a ubytovacie služby, ekologicky čisté produkty a pod. 9 % sadzba DPH sa uplatňuje pre výstavbu domov a ich renováciu, ak sú financované zo štátneho alebo verejného rozpočtu. Zdravotnícke tovary a služby, sociálne a kultúrne služby, športové a charitatívne služby, ak sú poskytované neziskovými organizáciami sú oslobodené od platenia DPH. Kontakt: Štátny daňový inšpektorát State Tax Inspectorate Vasario 16-th str. 15, Vilnius, Litva Tel.: Fax.: vmi@vmi.lt Web: Sociálne aspekty firiem a zamestnávania v Litve Minimálna mzda v Litve je stanovená vo výške 232 LTL (cca 70 EUR), priemerná mzda bola za rok EUR. Spoločnosti a samostatne zárobkovo činné osoby v Litve podliehajú litovskému systému sociálneho zabezpečenia, pokiaľ služby, ktoré poskytujú osobne alebo prostredníctvom vyslaných pracovníkov, nemajú dočasný a príležitostný charakter. Bližšie informácie na: Vysielanie pracovníkov do Litvy Ak slovenská firma alebo agentúra plánuje svoje služby poskytovať len dočasne a príležitostne v Litve, môže to urobiť prostredníctvom vysielania zamestnancov. Na to, aby mohla slovenská firma alebo agentúra vyslať svojich vlastných zamestnancov do Litvy, musí splniť náležitosti, ktoré sú uvedené na webovej stránke Sociálnej poisťovne na Strana 7 z 11

8 Pri vysielaní zamestnanca do Litvy na viac ako 8 po sebe nasledujúcich dní je vysielajúci podnik povinný rešpektovať legislatívu štátu určenia v súvislosti s minimálnou mzdou, nároku zamestnanca na dovolenku a trávenie voľného času apod. Bližšie informácie na webovej stránke: Kontakt: Ministry of Social Security and Labour A. Vivulskio str. 11, Vilnius, Lithuania tel.: (+370 5) fax: (+370 5) post@socmin.lt web: Poskytovanie služieb v Litve slovenskými SZČO Ak samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) so sídlom v SR dostane objednávku alebo zákazku v Litve, môže ju vybaviť bez toho, aby si tam musela zakladať živnosť alebo nadobudnúť iné oprávnenie na cezhraničné poskytovanie služieb. Cezhraničné poskytovanie služieb sa vzťahuje výlučne na služby poskytované dočasne a príležitostne na území iného členského štátu, než členského štátu, v ktorom je poskytovateľ služby usadený, pričom ťažisko záujmov SZČO musí naďalej zostať v štáte, kde je SZČO usadená. Skutočnosť, že je služba poskytovaná dočasne alebo príležitostne, sa posudzuje individuálne s ohľadom na povahu a dobu trvania, početnosť, pravidelnosť a nepretržitosť poskytovania tejto služby. Členské krajiny zaviedli určité kontrolné kritériá, ktoré musí SZČO spĺňať na to, aby mohla poskytovať svoje služby v prijímajúcej krajine bez toho, aby sa tam usadila. Tie sú uvedené na webovej stránke Sociálnej poisťovne na webovej stránke: Problematika kvalifikácií Zakladanie kvalifikácií pre potreby zakladania firiem a zamestnávania sa v Litve pre občanov SR Podľa základného pravidla pre všeobecný systém uznávania kvalifikácií občan SR, ktorý získal pre výkon danej činnosti odbornú kvalifikáciu na Slovensku, môže v zásade túto činnosť vykonávať i v ostatných členských krajinách. Toto platí i vtedy, pokiaľ sa požadované vzdelanie a príprava v ostatných členských krajinách do určitej miery líši v lehote trvania či rozsahu. Obmedzenie tohto pravidla je možné len z dôvodu naliehavého verejného záujmu a len v miere nevyhnutnej k zaisteniu ochrany tohto verejného záujmu. Pri niektorých povolaniach môžu estónske úrady vyžadovať od slovenských záujemcov o podnikanie v Litve uznávanie odbornej kvalifikácie pre regulované profesie, kde sa posudzujú znalosti a schopnosti konkrétnej osoby. Po predložení všetkých potrebných dokladov o formálnych kvalifikáciách a dokladoch o faktickom výkone činností sa príslušný úrad rozhodne (uzná, neuzná alebo uloží kompenzačné Strana 8 z 11

9 opatrenia), či má dotyčná osoba potrebné znalosti a vedomosti, aby mohla danú regulovanú činnosť či povolanie v Litve vykonávať. Zoznam regulovaných povolaní v Litve je zverejnený na: Ohlásenie a overenie kvalifikácií: poskytovanie služieb slovenskými SZČO v Litve V prípade regulovaných profesií sa u slovenských SZČO, ktoré dočasne a príležitostne poskytujú svoje služby v Litve, neaplikuje systém uznávania kvalifikácií, ale dva v podstate odlišné postupy: ohlásenie a overovanie. Pri inštitúte ohlásenia podnikateľ vyplní ohlasovací formulár, doplní ho povinnými prílohami a zašle ho príslušnému litovskému uznávaciemu orgánu. Ohlásenie platí jeden rok, potom je potrebné oň opätovne požiadať. Inštitút overenia odbornej kvalifikácie sa uplatňuje len pri profesiách, ktorých výkon môže predstavovať značné riziko pre bezpečnosť, zdravie a život ľudí. Kladné rozhodnutie je vydané, pokiaľ žiadateľ doloží, že spĺňa súbor požiadaviek na odbornú kvalifikáciu alebo vlastný doklad o dosiahnutej kvalifikácií. Ak úrad nedoručí svoje stanovisko do 3 mesiacov, postupuje sa tak, akoby uznávací orgán vydal kladné vyjadrenie. V prípade podmienečného rozhodnutia o overení odborných kvalifikácií (žiadateľ nespĺňa v dostatočnej miere všetky podmienky) vyžaduje uznávací orgán zloženie rozdielových skúšok alebo použije iné vhodné opatrenia. Viac informácií o povoleniach na začatie podnikania procedúr potrebných na dočasné poskytovanie služieb pri rôznych povolaniach nájdete na webovej stránke: 4 Zahraničný obchod Litvy Litovská republika (LT) patrí v posledných rokoch medzi rýchlo sa rozvíjajúce členské krajiny Európskej únie. LT má najviac rozvinutú priemyselnú výrobu, najväčší spotrebný trh spomedzi pobaltských krajín a najviac rozvinutú distribučnú sieť. Litovská ekonomika je najviac diferencovaná v porovnaní s ekonomikami ostatných pobaltských krajín Lotyšska a Estónska. 4.1 Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu Podiel najväčších exportných a importných partnerov Litvy v roku 2009 Medzi hlavných obchodných partnerov Litvy v roku 2009 patrili najmä krajiny EÚ (cca 60 % na dovoze aj vývoze), a to Lotyšsko, Nemecko, Estónsko, Taliansko a Poľsko. Krajiny Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) sa na litovskom vývoze podieľajú cca 25 %, na litovskom dovoze viac ako 30 %. V dovoze do Litvy dominovala najmä Ruská federácia s podielom 30,7 %, Nemecko11,4 %, Poľsko 9,9 %, Lotyšsko 6,2 %. Strana 9 z 11

10 4.1.2 Tovarová štruktúra zahraničného obchodu Litvy v roku 2009 Najdôležitejšou vývoznou komoditou Litvy v roku 2009 boli nerastné suroviny, stroje a mechanické nástroje, výrobky chemického priemyslu, vozidlá, lietadlá, plavidlá a iné dopravné zariadenia, ktoré predstavujú takmer 50 % vyvážanej produkcie. Medzi hlavné dovozné komodity Litvy v roku 2009 patrili nerastné suroviny, stroje a mechanické nástroje, výrobky chemického priemyslu,. 4.2 Zahraničný obchod Litvy so Slovenskou republikou V prvom polroku 2009 vzájomný zahranično-obchodný obrat medzi SR a Litvou dosiahol objem 90 mil. EUR. Vývoz zo Slovenska do Litvy za rok 2009 dosiahol objem 70,7 mil. EUR. Pozitívom pre Slovenskú republiku bol podstatne rýchlejší rast slovenského vývozu do Litvy v prvom polroku 2009 oproti rastu dovozu z Litvy v danom období. Dovoz z Litvy do SR dosiahol v r objem 19,3 mil. EUR Najdôležitejšími vývoznými komoditami SR do Litvy boli v roku 2009 stroje a prepravné zariadenia, trhové výrobky, priemyselné výrobky, kde objem vývozu predstavoval viac ako polovicu. V dovoze z Litvy do SR bola dominantná komodita trhové výrobky, ktorá predstavovala viac ako jednu tretinu celkového dovozu. Nasledujú chemikálie, priemyselné výrobky, stroje a prepravné zariadenia. 5 Kontakt a užitočné zdroje Základná informácia o teritóriu Litva je dostupný na Kontakt: Ministerstvo hospodárstva tel.: (+421 2) a výstavby SR Obchodno-ekonomické oddelenie tel.: (+371) obeo.riga@economy.gov.sk Zastupiteľského úradu SR v Lotyšsku fax.: (+371) Slovenská priemyselná a obchodná tel.: (+421 2) sopkurad@sopk.sk komora fax: (+421 2) Slovenská agentúra pre rozvoj tel.: (+421 2) sario@sario.sk investícií a obchodu fax: (+421 2) Strana 10 z 11

11 Kontaktné údaje: Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania Oddelenie služieb pre malé a stredné podniky Miletičova Bratislava 2 Slovenská republika Telefón: Fax: agency@nadsme.sk web: Obsah tejto publikácie nepredstavuje názor ani stanovisko Európskej komisie alebo NARMSP. NARMSP, Európska komisia, ani žiadna iná osoba pôsobiaca v ich mene, nie je zodpovedná za využívanie informácií, ktoré sú obsiahnuté v tejto príručke. Strana 11 z 11