Slovinská republika Sprievodca ako založiť firmu a vykonávať remeselnú živnosť v Európskej únii

Transkript

1 Slovinská republika

2 Slovinská republika Sprievodca ako založiť firmu a vykonávať remeselnú živnosť v Európskej únii Táto publikácia bola vydaná Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou (SOPK) ako súčasť projektu Enterprise Europe Network. Projekt je spolufinancovaný Európskou komisiou. Slúži na všeobecnú orientáciu slovenských záujemcov o podnikanie na území Slovinska. Obsah tejto publikácie nepredstavuje názor ani stanovisko Európskej komisie alebo SOPK. SOPK, Európska komisia, ani žiadna iná osoba pôsobiaca v ich mene, nie je zodpovedná za využívanie informácií, ktoré sú obsiahnuté v tejto príručke. Príručka neprešla jazykovou úpravou. Túto príručku vydala: Slovenská obchodná a priemyselná komora Gorkého Bratislava Slovenská republika Telefón: Fax: sopkurad@sopk.sk web: Bratislava 2010 SOPK strana 2 z 15

3 Obsah 1 Základné údaje Ekonomika Podnikanie v Slovinsku Najčastejšie využívané formy podnikania v Slovinsku Administratívny postup pre začatie podnikania Daňové aspekty zakladania firiem a zamestnávania v Slovinsku Sociálne aspekty Vysielanie pracovníkov zo Slovenska do Slovinska Poskytovanie služieb v Slovinsku slovenskými SZČO Problematika kvalifikácií Zakladanie kvalifikácií pre potreby zakladania firiem a zamestnávania sa v Slovinsku pre občanov SR Ohlásenie a overenie kvalifikácií: poskytovanie služieb slovenskými SZČO v Slovinsku Zahraničný obchod Slovinska Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu Podiel najväčších exportných a importných partnerov Slovinska v roku Tovarová štruktúra zahraničného obchodu Slovinska Zahraničný obchod Slovinska so Slovenskom Tovarová štruktúra bilaterálneho obchodu medzi Slovenskom a Slovinskom Užitočné zdroje informácií Kontakty strana 3 z 15

4 1 Základné údaje Oficiálny názov: Slovinská republika Republika Slovenija Vstup do EÚ: 1. máj 2004 Európsky parlament: 7 volených členov Hlavné mesto: Ľubľana Rozloha: km 2 Susedné krajiny: Rakúsko, Maďarsko, Chorvátsko, Taliansko Počet obyvateľov: 2,03 mil. Národnostné menšiny a etnické skupiny: Slovinci 83 %, Srbi 2 %, Chorváti - 1,8 %, Bosniaci - 1,1 %, moslimovia - 0,5 %, Maďari - 0,3 %, Macedónci - 0,2 %, Rómovia - 0,17 %, iné (0,1 %) Náboženstvo: rímskokatolícke - 57,8 %, islam - 2,4 %, pravoslávni - 2,3 %, evanjelici - 0,8 % Jazyky: slovinský, anglický, nemecký Politický systém: republika Forma štátneho zriadenia a vlády: parlamentná republika. Vláda sa skladá z predsedu vlády, 15 ministrov a 3 ministrov bez kresla. Predsedom Štátneho zhromaždenia je Pavel Gantar. Legislatívnym orgánom je parlament, ktorý má 2 komory. Štátna rada: 40-členná horná komora predstaviteľov sociálnych, hospodárskych, profesijných a miestnych záujmov, má právo veta na zákony prijaté v Štátnom zhromaždení. Predsedom Štátnej rady je Blaž Kavčič. Územné členenie: Krajina má 210 územno-správnych obvodov, tzv. občín. V júni bolo odsúhlasené vytvorenie 6-8 provincií/ samosprávnych krajov. Skupina expertov začala následne pracovať na zadefinovaní finančných, organizačných a administratívnych aspektov nových provincií. Vláda bude v roku 2010 hľadať podporu k presadeniu novej regionálnej legislatívy, ktorá bude zhrnutá v piatich zákonoch. Súčasná vláda tak oživila projekt novej regionalizácie Slovinska. Prístavy: Koper Letiská: Ľubľana Časové pásmo: stredoeurópsky čas, GMT + 1 (letný čas GMT +2) Mena: 1 euro (EUR) = 100 centov Ďalšie podrobnosti: (oficiálne informácie o Slovinsku) strana 4 z 15

5 2 Ekonomika HDP na obyvateľa (podľa parity kúpnej sily,, EUROSTAT): Štruktúra HDP (odhad ( 2007,, CIA FACTBOOK): služby - 63,8%, priemyselná výroba - 25,5%, stavebníctvo - 8,3% a poľnohospodárstvo - 2,4% Hospodársky rast (EUROSTAT): Inflácia (EUROSTAT): 1,1 % (odhad 2010) -7,8 % (2009) 3,5 % (2008) 0,9 % (2009) 5,5 % (2008) Ekonomicky aktívne obyvateľstvo (2009,, EUROSTAT, CIA FACTBOOK): 67,5 % Zamestnanosť podľa odvetví (2007,, CIA FACTBOOK): poľnohospodárstvo 2,2 % priemysel 35 % služby 62,8 % Nezamestnanosť: 9,4 % (2009) 6,7 % (2008) Priemyselné odvetvia: elektrický a elektrotechnický, chemický a farmaceutický, strojársky a kovospracujúci, automobilový, výroba kovov, potravinársky, papierenský, textilný a odevný, stavebníctvo Ďalšie informácie o ekonomike: (stránka CIA) (stránka EUROSTAT) 3 Podnikanie v Slovinsku 3.1 Najčastejšie využívané formy podnikania v Slovinsku Základným legislatívnym rámcom, ktorý upravuje organizačné formy spoločností a podmienky pre vykonávanie obchodných aktivít je Zákon o spoločnostiach (The Companies Act). Novela tohto zákona vstúpila do platnosti Informácie o ďalších zákonoch sú dostupné na Podľa legislatívneho a daňového systému je možné v Slovinsku zakladať všetky druhy štandardných obchodných spoločností, ktoré sú zákonne upravené. Poznáme 6 základných foriem spoločností: Verejná obchodná spoločnosť (Družba z neomejeno odgovornostjo - DNO) Komanditná spoločnosť (Komanditná družba - k.d.) Skryté partnerstvo (Tiha Družba) Súkromná spoločnosť s ručením obmedzeným (Družba z omejeno odgovornostjo - doo) Akciová spoločnosť (Delniška družba - d.d.) strana 5 z 15

6 Partnerstvo limitované podľa podielu (komanditná delniška družba - KDD). Na založenie súkromnej spoločnosti s ručením obmedzeným (d.o.o.) je potrebný základný kapitál EUR, minimálne jeden akcionár, maximálne 50. Na čele spoločnosti a teda konateľom môže byť aj cudzinec bez stáleho pobytu v Slovinsku. Ďalšou formou podnikania je Akciová spoločnosť (d.d.), ktorej akcie alebo akcie jej materskej spoločnosti sú kótované na burze alebo spoločnosť so spoločníkom s ručením obmedzeným (k.d.). Pre tieto formy podnikania je potrebný kapitál EUR. Rýchlou a najčastejšou formou založenia podniku je zakladanie pobočiek. Tento spôsob nevyžaduje zloženie základného imania, lebo za pobočku v plnom rozsahu ručí svojím majetkom zakladateľ a v prípade SR spoločnosť s. r. o, a.s. resp. aj fyzická osoba, ktorá môže založiť tiež svoju pobočku ak má vystavený v SR živnostenský list a najmenej 3 roky podniká. Pobočka nemá právnu subjektivitu, ale môže vykonávať všetky obchodné aktivity materskej spoločnosti. Pobočka vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v mene a na účet materskej spoločnosti. Meno a adresa materskej spoločnosti musí byť použitá v obchodných transakciách. Materská spoločnosť ručí za všetky záväzky pobočky. Právo obchodných spoločností uvádza, že ustanovenia týkajúce sa zapísaného názvu, sídla, ekonomickej činnosti, reprezentácie a obchodného tajomstva sa uplatňujú aj na pobočky. Menovanie je povinné, ale neexistujú žiadne nariadenia, že zástupca musí mať trvalý pobyt v Slovinsku. Pobočka musí byť registrovaná na príslušnom súde v Slovinsku prostredníctvom notára. Žiadosť o registráciu musí obsahovať nasledujúce doklady: - Kópia registrácie materskej spoločnosti - Rozhodnutie riadiaceho orgánu o zriadení pobočky - Notársky overená kópia dohody akcionárov - Overená výročnou správou za posledný hospodársky rok materskej spoločnosti v skrátenej forme. - Meno osoby zastupujúcej pobočku a materskú spoločnosť - Popis aktivít pobočky - Súhlas príslušného slovinského orgánu na zriadenie pobočky, a prevod kapitálu, ak to vyžaduje zákon. Všetky dokumenty musia byť predložené v pôvodnom jazyku a sprevádzané úradným prekladom do slovinského jazyka. Ďalšou formou podnikania je živnosť. Živnostník je fyzická osoba, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť nezávisle ako jeho jedinú činnosť. Zahraniční živnostníci môžu vykonávať svoje obchodné aktivity v Slovinsku prostredníctvom pobočky, alebo zaregistrovaním ich činnosti v agentúre AJPES (Agentúra Slovinskej republiky pre verejnoprávne záznamy a súvisiace služby). Všetci živnostníci musia byť registrovaní v slovinskom Obchodnom registri AJPES. Registrácia živnostníkov môže byť vykonaná cez štátny portál pre podnikanie s názvom e-vem ( ktorý umožňuje budúcemu živnostníkovi: - zaregistrovať sa v slovinskom Obchodnom registri - zaslať informácie Správe daní a poplatkov - požiadať o povinné zdravotné poistenie v Zdravotnom poistenom ústave Slovinska, - meniť dáta alebo vymazať vlastné obchodné aktivity zo slovinského Obchodného registra - žiadať informácie o ďalších živnostníkoch Všetky tieto služby sú prístupné pomocou digitálnych certifikátov, ktoré Vám poskytne jeden z certifikačných autorít v Slovinskej republike alebo osobne na niektorej z viac ako 150 prístupových bodov VEM v Slovinsku. Ďalšie informácie o živnostiach Vám poskytne Slovinská komora remesiel a malých podnikov: strana 6 z 15

7 3.2 Administratívny postup pre začatie podnikania Administratívny postup pri zakladaní firmy je pomerne náročný, vyžaduje predloženie základných dokumentov overených do slovinského jazyka. Pre rozsiahlosť a špecifickosť celého postupu sa potenciálnym záujemcom o založenie spoločnosti odporúča využiť služby notárov, ktorí podajú a vystavia všetky potrebné dokumenty na založenie firmy. Novozaložená spoločnosť je zapísaná v registri Súdu podľa miestnej príslušnosti. Zápis môže trvať až 30 dní. Všetky dokumenty musia byť vyplnené v slovinskom jazyku. K dokumentom v cudzom jazyku musí byť priložený overený preklad do slovinského jazyka. Žiadosť o zápis spoločnosti do registra Súdu musí byť podaný do 15 dní od zriadenia spoločnosti. So vstupom do registra Súdu sa nový podnik stane právnickou osobou, a má oprávnenie k podnikaniu. Spoločnosť musí registrovať každú zmenu vo svojich evidovaných údajoch, ako aj začatie konkurzu alebo v likvidáciu. Občania nových členských krajín EÚ nepotrebujú na prácu v Slovinsku pracovné povolenie, môžu sa uchádzať o prácu za rovnakých podmienok ako slovinskí občania ale sa musia zaregistrovať na príslušnom úrade. Vláda prijala v máji 2009 plán na potláčanie byrokracie, ktorý predpokladá do roku 2012 zníženie administratívnych prekážok pre podnikanie o 25 %. Vláda tiež prijala jednotnú metodiku merania administratívnych prekážok. Príslušné opatrenia, financované zo štrukturálnych fondov EÚ, sa budú realizovať v spolupráci s nevládnymi organizáciami a predstaviteľmi podnikateľských kruhov. Ďalšie informácie k zakladaniu spoločností a o podmienkach podnikania v Slovinsku sú dostupné na stránkach: Daňové aspekty podnikania v Slovinsku Zákon o DPH predpisuje všeobecný základný 20 % stupeň zdanenia a znížený 8,5 % stupeň na potraviny, okrem nápojov. Zmeny z znižujú DPH na úroveň 8,5 % pre predaj kníh, čistenie okien, opatrovanie detí, kadernícke služby, malé opravy bicyklov, obuvi, kožených výrobkov a odevov. Koniec roka 2008 a začiatok roka 2009 priniesol v Slovinsku zmeny v daňovej legislatíve. Zákon o dani z príjmov právnických osôb určil pre rok 2008 daňový stupeň 22 %, pre rok 2009 stupeň 21 % a od stupeň 20 %. Na základe vládneho návrhu došlo k zníženiu daňových stupňov v roku 2008 na úroveň 20%, v roku 2009 na 19% a 2010 na 18%. Parlament schválil návrh zákona, podľa ktorého môžu spoločnosti nárokovať daňové úľavy v oblasti investícií až do výšky 30% svojich investícií týkajúcich sa zariadení a nehmotných aktív, max. do čiastky 30 tisíc EUR (doteraz do 20% a max. do 20 tisíc EUR). Okrem toho je naďalej platná daňová úľava pre spoločnosti so sídlom v regiónoch, ktoré majú výšku HDP pod priemerom Slovinska. Vláda tiež predpokladá zvýšenie daňových úľav na investície do poľnohospodárstva a základných lesníckych činností. Spoločnosti so sídlom v regiónoch, ktoré majú úroveň HDP na obyvateľa pod priemerom Slovinska, si môžu nárokovať daňové úľavy na výskum a vývoj v rozsahu 10% - 20% v závislosti od regiónu, v ktorom sídlia. Podľa rozhodnutia ministrov financií EÚ zo si môže Slovinsko ponechať do konca roka 2010 nižšiu DPH 8,5 % pre výstavbu rezidenčných domov, ich obnovu a rekonštrukciu. Ministerstvo financií Slovinska navrhlo v auguste 2009 zmeny v dani z príjmu fyzických osôb, ktoré zvyšujú daňové úľavy, opätovne zavádzajú úľavy na bývanie a zavádzajú dve dodatočné daňové pásma so sadzbami 45% a 50%. Zmeny pri uvedených dvoch nových pásmach zaťažia daňových poplatníkov, u ktorých príjem prekračuje priemerný príjem 2,5 krát a viac. Daňové pásmo tak bude mať 5 rozpätí so strana 7 z 15

8 sadzbami 16 %, 27 %, 41 %, 45 % a 50 %. Pri ročnom príjme do EUR bude daňový základ 16%. Pri príjme od do EUR bude daň EUR plus 27% z čiastky, ktorá prekročí EUR (v súčasnej dobe je toto rozpätie od EUR do EUR). Pri príjme od do EUR bude daň EUR plus 41% z čiastky, ktorá prevyšuje EUR. Pri príjme medzi EUR bude daň EUR plus 45% z čiastky nad EUR. Pre príjmy nad EUR bude daň EUR plus 50% z čiastky, ktorá presahuje EUR. Zmeny prinášajú aj zvýšenie daňovej úľavy pre poberateľov minimálnych príjmov, ktorý mal pre rok 2009 stanovenú ročnú čiastku EUR. Vláda prijala v apríli 2009 návrh zákona, ktorý zavádza špeciálnu daň zo mzdy pre vrcholových riadiacich pracovníkov počas trvania hospodárskej krízy. Daň je navrhnutá vo výške 49 % a bude sa ňou zdaňovať čiastka mesačného príjmu, ktorá prekročí hranicu EUR. To znamená, že celková daň, spolu so štandardnou 41 % daňou, dosiahne 90 %. Špeciálna daň sa bude vzťahovať aj na odmeny, príspevky, kompenzácie pri prepustení a na príjmy z podielu na zisku. Špeciálna daň sa bude uplatňovať v štátom vlastnených podnikoch a v podnikoch, ktorým štát poskytuje finančnú pomoc v dobe krízy. Špeciálna daň sa bude vzťahovať na všetky uvedené príjmy za obdobie od do Vláda prijala zmeny k zákonu o dani zo zisku spoločnosti, ktorými okrem iného ruší dane z príjmu farmárov v najnevýhodnejších poľnohospodárskych oblastiach. Farmári v týchto oblastiach už boli oslobodení od dane z príjmu, ale dodatky jednoznačne spresňujú tie ustanovenia, ktoré každý rok spôsobovali horúce diskusie. Zmeny tiež zavádzajú daňovú úľavu EUR pre Slovincov, ktorí cestujú za prácou do zahraničia a podliehajú dvojitému zdaneniu. Vláda schválila zmeny v zákone o spotrebnej dani, ktorá zvyšuje spotrebnú daň na cigarety. Táto daň bude rásť postupne 3 roky, pričom k prvému zvýšeniu dôjde od Spotrebná daň na cigarety sa zvýši o 5 EUR na 74 EUR za 1000 cigariet od Potom sa bude daň postupne zvyšovať až na 84 EUR s platnosťou od apríla Bližšie informácie o daniach v SI na Sociálne aspekty Pravidlá registrácie zamestnanca v Slovinsku, ktorý je štátnym príslušníkom EÚ je podobný ako v prípade štátnych príslušníkov EÚ zamestnaných na Slovensku. Všeobecne platí, že sú iba povinní oznámiť ich dočasný pobyt na administratívnej jednotke vo svojom meste pobytu do 3 dní od ich príchodu. Ich zamestnávateľ má povinnosť nahlásiť ich na Úrade sociálneho zabezpečenia a začať platiť za nich príspevky. Viac informácií o sociálnom zabezpečení nájdete na webových stránkach Cudzinci, ktorí nie sú zahrnutí v systéme zdravotného poistenia Slovinskej republiky majú právo na naliehavé alebo potrebné zdravotnícke služby, za ktoré uskutoční platba v súlade s európskym právnym poriadkom, medzinárodnými dohodami alebo zo štátneho rozpočtu Vysielanie pracovníkov zo Slovenska do Slovinska Ak slovenská firma alebo agentúra plánuje svoje služby poskytovať len dočasne a príležitostne, môže to urobiť prostredníctvom vysielania zamestnancov. Na to, aby mohla slovenská firma alebo agentúra strana 8 z 15

9 vyslať svojich vlastných zamestnancov do Slovinska, musí splniť náležitosti, ktoré sú uvedené na webovej stránke Sociálnej poisťovne na Pri vysielaní zamestnanca do Slovinska na viac ako 8 po sebe nasledujúcich dní je vysielajúci podnik povinný rešpektovať legislatívu štátu určenia v súvislosti s minimálnou mzdou, nároku zamestnanca na dovolenku a trávenie voľného času apod. Pred vyslaním pracovníkov zo Slovenska do Slovinska musí prijímajúca strana oznámiť na Ministerstve práce, rodiny a sociálnych vecí Slovinska. Viac informácií na onships/posted_workers/ Poskytovanie služieb v Slovinsku slovenskými SZČO Ak samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) so sídlom v SR dostane objednávku alebo zákazku v Slovinsku, môže ju vybaviť bez toho, aby si tam musela zakladať živnosť alebo nadobudnúť iné oprávnenie na cezhraničné poskytovanie služieb. Cezhraničné poskytovanie služieb sa vzťahuje výlučne na služby poskytované dočasne a príležitostne na území iného členského štátu, než členského štátu, v ktorom je poskytovateľ služby usadený, pričom ťažisko záujmov SZČO musí naďalej zostať v štáte, kde je SZČO usadená. Skutočnosť, že je služba poskytovaná dočasne alebo príležitostne, sa posudzuje individuálne s ohľadom na povahu a dobu trvania, početnosť, pravidelnosť a nepretržitosť poskytovania tejto služby. Členské krajiny zaviedli určité kontrolné kritériá, ktoré musí SZČO spĺňať na to, aby mohla poskytovať svoje služby v prijímajúcej krajine bez toho, aby sa tam usadila. Tie sú uvedené na webovej stránke Sociálnej poisťovne na webovej stránke: Problematika kvalifikácií Zakladanie kvalifikácií pre potreby zakladania firiem a zamestnávania sa v Slovinsku pre občanov SR Podľa základného pravidla pre všeobecný systém uznávania kvalifikácií občan SR, ktorý získal pre výkon danej činnosti odbornú kvalifikáciu na Slovensku, môže v zásade túto činnosť vykonávať i v ostatných členských krajinách. Toto platí i vtedy, pokiaľ sa požadované vzdelanie a príprava v ostatných členských krajinách do určitej miery líši v lehote trvania či rozsahu. Obmedzenie tohto pravidla je možné len z dôvodu naliehavého verejného záujmu a len v miere nevyhnutnej k zaisteniu ochrany tohto verejného záujmu. Pri niektorých povolaniach môžu slovinské úrady vyžadovať od slovenských záujemcov o podnikanie v Slovinsku uznávanie odbornej kvalifikácie pre regulované profesie, kde sa posudzujú znalosti a schopnosti konkrétnej osoby. Po predložení všetkých potrebných dokladov o formálnych kvalifikáciách a dokladoch o faktickom výkone činností sa príslušný úrad rozhodne (uzná, neuzná alebo strana 9 z 15

10 uloží kompenzačné opatrenia), či má dotyčná osoba potrebné znalosti a vedomosti, aby mohla danú regulovanú činnosť či povolanie v Slovinsku vykonávať Ohlásenie a overenie kvalifikácií: poskytovanie služieb slovenskými SZČO v Slovinsku V prípade regulovaných profesií sa u slovenských SZČO, ktoré dočasne a príležitostne poskytujú svoje služby v Slovinsku, neaplikuje systém uznávania kvalifikácií, ale dva v podstate odlišné postupy: ohlásenie a overovanie. Pri inštitúte ohlásenia podnikateľ vyplní ohlasovací formulár, doplní ho povinnými prílohami a zašle ho príslušnému slovinskému uznávaciemu orgánu. Ohlásenie platí jeden rok, potom je potrebné oň opätovne požiadať. Inštitút overenia odbornej kvalifikácie sa uplatňuje len pri profesiách, ktorých výkon môže predstavovať značné riziko pre bezpečnosť, zdravie a život ľudí. Kladné rozhodnutie je vydané, pokiaľ žiadateľ doloží, že spĺňa súbor požiadaviek na odbornú kvalifikáciu alebo vlastný doklad o dosiahnutej kvalifikácií. Ak úrad nedoručí svoje stanovisko do 3 mesiacov, postupuje sa tak, akoby uznávací orgán vydal kladné vyjadrenie. V prípade podmienečného rozhodnutia o overení odborných kvalifikácií (žiadateľ nespĺňa v dostatočnej miere všetky podmienky) vyžaduje uznávací orgán zloženie rozdielových skúšok alebo použije iné vhodné opatrenia. Zoznam regulovaných povolaní v Slovinsku je dostupný na webovej stránke: y&cid=24 Ďalšiu pomoc Vám poskytne Ministerstvo práce, rodiny a sociálnych vecí Slovinska pani Mitja Ravnik Tel: Mitja.Ravnik@gov.si 4 Zahraničný obchod Slovinska V roku 2009 dosiahol vývoz viac ako 16 mld. EUR (pokles o 19 % oproti roku 2008) a dovoz prekročil hranicu 17 mld. EUR (pokles o 26,4 %). Zahraničný obchod krajiny bol výrazne postihnutý globálnou krízou najmä v dôsledku poklesu obchodnej výmeny s hlavnými obchodnými partnermi. Tabuľka 1: Vývoj zahraničného obchodu Slovinska v rokoch v mil. EUR Ukazovateľ Export Import Obrat Saldo Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu Podiel najvýznamnejších krajín na celkovom vývoze Slovinska (údaje sú v %) strana 10 z 15

11 Krajina EÚ spolu 68,5 70,6 69,0 69,9 Nemecko 19,7 18,9 18,9 19,7 Taliansko 12,9 13,2 12,0 11,6 Francúzsko 6,8 6,5 6,5 8,4 Rakúsko 8,7 7,8 7,8 8,0 Poľsko 2,9 3,2 3,5 2,9 Maďarsko 2,3 3,3 3,1 2,8 Česká republika 2,3 2,5 2,4 2,5 Veľká Británia 2,8 2,7 2,4 2,3 Slovenská republika 1,6 1,6 1,8 1,7 Holandsko 1,4 1,6 1,7 1,6 Španielsko 1,9 1,8 1,3 1,2 Chorvátsko 8,7 8,1 8,6 7,7 Srbsko 3,9 3,5 3,6 3,3 Bosna a Hercegovina 2,9 2,7 3,2 3,1 Ruská federácia 3,6 3,6 4,0 3, Podiel najväčších exportných a importných partnerov Slovinska v roku 2009 V teritoriálnej štruktúre vývozu dominuje EÚ s podielom na vývoze Slovinska v roku 2009 takmer 70 %. Najvýznamnejšími partnermi sú Nemecko (podiel na celkovom vývoze Slovinska 19,7 %), Taliansko (11,6 %), Francúzsko (8,4 %) a Rakúsko (8,0 %). Z nečlenských krajín EÚ je najvýznamnejší partner Chorvátsko (7,7 %). Podiel SR na celkovom vývoze Slovinska klesol na 1,7 % (1,8 % v roku 2008). Vo vývoze Slovinska majú význam aj krajiny bývalej Juhoslávie a ich spoločný podiel na celkovom vývoze Slovinska je na úrovni okolo 15 %. Podiel krajín EÚ na dovoze dosiahol v roku 2009 úroveň 78,6 %. Najvýznamnejšími dovoznými partnermi sú Nemecko, Taliansko Rakúsko a Francúzsko. V porovnaní s rokom 2008 najväčší pokles podielu na celkovom dovoze do Slovinska zaznamenali Nemecko (-0,4 %), Taliansko (-0,4 %) a Ruská federácia (-0,3 %). Najväčší nárast podielu na celkovom dovoze vykázalo Rakúsko (+0,8 %). Podiel Slovenska v hodnotenom období v porovnaní s rokom 2008 mierne stúpol na 1,4 % (+0,1 %). Z hľadiska dovozu majú pre Slovinsko význam aj krajiny na území bývalej Juhoslávie a ich podiel spolu sa pohybuje okolo úrovne 7 %, z nich najmä Chorvátsko s podielom 3,7 %. Z nečlenských štátov EÚ sa medzi významných dovozcov radí Ruská federácia, ale jej podiel stále klesá. Klesli dovozy aj z USA (podiel 1,9 %, pri poklese -0,8 %), Číny (podiel 2,0 % pri poklese -0,2 %) a Kórei (0,8% pri poklese -0,5 %). 4.2 Tovarová štruktúra zahraničného obchodu Slovinska Medzi najvýznamnejšie vývozné komodity patria motorové vozidlá (podiel na celkovom vývoze 15,5 %), elektrické stroje, zariadenia a prístroje (10 %), zdravotnícke a farmaceutické výrobky (9,4%), priemyselné stroje a zariadenia (5,8 %), výrobky z kovov (4,7 %), poťahy na sedadlá pre osobné automobily (3,2 %), papier a výrobky z papiera (3,0 %), železo a oceľ (2,7 %), zariadenia pre energetiku (2,5 %), neželezné kovy (2,5 %), stroje pre špecializované odvetvia (2,4 %), výrobky z gumy (2,4 %), textilné tkaniny a vlákna (2,1%). Uvedené skupiny výrobkov tvoria spolu viac ako 66% vývozu Slovinska. Motorové vozidlá si už nepretržite viac ako 16 rokov udržujú dominantné postavenie na celkovom vývoze Slovinska. V roku 2009 v porovnaní s rokom 2008 táto komoditná skupina zaznamenala nárast podielu 1,1 %. Zvýšenie podielu na vývoze zaznamenali aj zdravotnícke a farmaceutické výrobky (+1,5 %), zariadenia a prístroje (+0,7 %), papier a výrobky z papiera (+0,4 %). Pokles podielu na vývoze strana 11 z 15

12 vykázali železo a oceľ (-1,8 %), neželezné kovy (-0,7 %), výrobky z kovov (-0,7 %), priemyselné stroje a zariadenia (-0,4 %). Medzi najvýznamnejšie dovozné komodity patria motorové vozidlá (11,3 %), ďalej výrobky z ropy (8 %), elektrické zariadenia a prístroje (6 %), železo a oceľ (4,2 %), priemyselné stroje (4,5 %), zdravotnícke a farmaceutické výrobky (4,0 %), výrobky z kovov (3,7 %), neželezné kovy (2,6 %), energetické zariadenia (2,4 %), odevné výrobky (2,4 %), primárne plasty (2,4 %), špeciálne stroje pre vybrané priemyselné odvetvia (2,3 %), telekomunikačné a audiovizuálne zariadenia (2,2 %), textilné tkaniny a vlákna (1,8 %). Uvedené skupiny výrobkov tvoria takmer 58% celkového dovozu SI. V porovnaní s rokom 2008 najvyšší nárast podielu na celkovom dovoze zaznamenali už druhý rok po sebe zdravotnícke a farmaceutické výrobky (+1,3 %), ďalej energetické zariadenia (+0,5 %), elektrické zariadenia a prístroje (+0,5 %) a primárne plasty (+0,2 %). Pokles podielu na celkovom dovoze vykazujú motorové vozidlá (-2 %), železo a oceľ (-1,7 %), špeciálne stroje pre vybrané priemyselné odvetvia (-0,8 %). neželezné kovy (-0,6 %), výrobky z kovov (-0,1% ). 5 Zahraničný obchod Slovinska so Slovenskom Obrat zahraničného obchodu v posledných rokoch dlhodobo rástol ale globálna kríza zapríčinila v roku 2009 jeho pokles, čo dokumentuje nasledovná tabuľka (údaje v mil. EUR) Tabuľka č. 2: Prehľad vzájomnej obchodnej výmeny medzi Slovinsko skom a Slovenskom v mil. EUR Ukazovateľ v mil. EUR Export 288,4 338,2 370,0 270,1 Import 176,7 225,5 241,7 170,8 Obrat 465,1 563,7 611,7 440,9 Saldo +111,7 +112,7 +128,3 +99,3 V roku 2009 dosiahol obrat 441 mil. EUR (v porovnaní s rokom 2008 pokles o 27,2 %). Vývoz dosiahol 270 mil. EUR (pokles o 27,7 %) a dovoz 171 mil. EUR (pokles o 26,4 %). V obchodnej bilancii vykazuje SR dlhodobo aktívne saldo, ktoré v roku 2009 dosiahlo 99 mil. EUR. Podiel vývozu SR do Slovinska na celkovom vývoze SR klesol na 0,75 % (0,8 % v roku 2008). Pri poklese vývozu SR do Slovinska sa Slovinsko za hodnotené obdobie radí na 21. miesto najvýznamnejších teritórií vývozu SR (vzostup o jednu priečku oproti roku 2008). Dovoz zo Slovinska do SR má 0,44 % podiel (rok 2008 podiel 0,5 %) na celkovom dovoze SR (Slovinsko je na 24. mieste). 5.1 Tovarová štruktúra bilaterálneho obchodu medzi Slovenskom a Slovinskom V tovarovej štruktúre slovenského vývozu do Slovinska prevládajú trhové výrobky, stroje a prepravné zariadenia. V podrobnejšom členení sú to najmä osobné automobily (podiel 15,9 % na celkovom vývoze SR do SI za rok 2009), elektrické stroje a zariadenia najmä televízory (16,3 %), železo a oceľ (12,7 %), surový hliník a výrobky z hliníka (6,0 %), energetické zariadenia (5,6%), sedadlá do automobilov (6,3 %), papier a lepenka (4,0 %), výrobky zo železa a ocele (3,5 %), plasty a výrobky z nich (3,4 %), výrobky organickej chémie 2,2 %), predmety zo základných kovov (1,9 %), pneumatiky (1,8 %), drevo a výrobky z dreva (1,1 %). Uvedené výrobky pokrývajú takmer 65 % vývozu SR do Slovinska. Okrem položiek televízory a sedadlá pre automobily všetky ostatné významné vývozné položky zaznamenali pokles vývozu do Slovinska v porovnaní s rokom Pokles vývozu zaznamenali najmä kľúčové položky osobné automobily a valcované výrobky, čo ovplyvnilo aj pokles vývozu SR do Slovinska. strana 12 z 15

13 V tovarovej štruktúre slovenského dovozu zo Slovinska majú najväčší podiel priemyselné výrobky, ďalej stroje, prepravné zariadenia, chemikálie a trhové výrobky. V podrobnejšom členení sa na dovoze podieľajú farmaceutické výrobky (21,8 %), poťahy na sedadlá pre osobné automobily (11,9 %), plasty a výrobky z nich (5,6 %), farby a laky (4,7%), predmety z hliníka (4,2 %), papier a lepenka (4,1 %), výrobky zo železa a ocele (4,1 %), osobné automobily (3,7%), elektrické ohrievače vody (2,5 %), chladničky a mraziace boxy (1,7 %), prípravky na vlasy (1,6 %), pneumatiky (1,5 %). Uvedené výrobky spolu tvoria viac ako 67 % celkového dovozu zo Slovinska. Farmaceutické výrobky (index 132) po dlhých rokoch vystriedali poťahy na sedadlá (index 31) na vedúcej priečke slovinských dovozných položiek do SR. Prepad dovozu poťahov na sedadlá je hlavnou príčinou poklesu dovozu zo Slovinska do SR. 5.2 Užitočné zdroje informácií Názov inštitúcie Základné všeobecné informácie o Slovinsku Obchodná komora (Gospodarska zbornica) Slovinský obchodný register Agentúra pre poskytovanie verej. právnych údajov Údaje o firmách v SI podľa názvu a IČO Katalóg firiem a ekonomických subjektov Katalóg slovinských exportérov / importérov Yellow Pages of Slovenia obdoba nášho Doing Business in Slovenia Sprostredkovateľské služby, založenie spoločnosti Ministerstvo hospodárstva (Ministry of Economy) Slovinský colný úrad Štátny portál Slovinskej republiky Ľubľanské turistické informačné centrum Slovinská turistická rada Asociácia slovinských bánk Asociácia slovinských poisťovní Slovinská advokátska komora Letisko Jožeta Pučnika Ľubľana Brnik Informácie o železničných spojeniach Informácie o autobusových spojeniach Automotoklub (pomoc na cestách, cestné infor.) Port of Koper Ljubljana Stock Exchange Úradný vestník SI Slovenia News (internetová stránka vlády SI) Slovinský úrad pre duševné vlastníctvo Agentúra SI pre povinné zásoby ropy Systémový operátor pre dodávky plynu Internetová adresa Ďalšie užitočné kontakt k ontakty Ministerstvo hospodárstva strana 13 z 15

14 a výstavby SR tel.: (+421 2) Obchodno-ekonomické oddelenie tel.: ( ) ZÚ SR v Ľubľan e fax: ( ) Slovenská priemyselná a obchodná tel.: (+421 2) sopkurad@sopk.sk komora fax: (+421 2) Slovenská agentúra pre rozvoj tel.: (+421 2) sario@sario.sk investícií a obchodu fax: (+421 2) strana 14 z 15

15 Kontaktné údaje: Slovenská obchodná a priemyselná komora Útvar Európskej únie Gorkého Bratislava Slovenská republika Telefón: Fax: sopkurad@sopk.sk web: Obsah tejto publikácie nepredstavuje názor ani stanovisko Európskej komisie alebo SOPK. SOPK, Európska komisia, ani žiadna iná osoba pôsobiaca v ich mene, nie je zodpovedná za využívanie informácií, ktoré sú obsiahnuté v tejto príručke. strana 15 z 15