Slovenská agentúra ivotného prostredia Centrum krajinoekologického plánovania Prešov

Transkript

1 Slovenská agentúra ivotného prostredia Centrum krajinoekologického plánovania Prešov SPRÁVA O STAVE IVOTNÉHO PROSTREDIA PREŠOVSKÉHO KRAJA K ROKU 2002

2 Názov: Hlavný gestor: Vypracoval: Regionálny gestor Autorský kolektív: Grafické podklady a sadzba textu: Spolupráca: RNDr. Peter Prokša, Ing. Miriam Rolková SAŽP Banská Bystrica, Centrum krajinnoekologického plánovania Prešov Mgr. Ľubomír Gajdoš Ing. Alena Adamkovičová, RNDr. Juraj Bebej CSc., Ing. Emília Boďová, RNDr. Peter Bohuš, Mgr. Jana Braciníková, Ing. Zuzana Durbáková, Mgr. Ľubomír Gajdoš, Akad.arch. Alexandra Goryczková, Ing. Marta Hajniková, Ing. arch. Chocholová, Ing. Peter Chomjak, Ing. Alexander Jančárik, RNDr. Iveta Ječmenová, Ing. Radoslava Kanianska CSc., Mgr. Peter Kapusta, Ing. Juliana Kňazovická, Ing. Alena Kovaľová, Ing. Alexander Králik, Ing. Miroslav Lacuška CSc., Ing. arch. Monika Mudroňová, RNDr. Peter Prokša, Ing. Miriam Rolková, Ing. Vladimír Vagaský Marián Mĕrka, Mgr. Jozef Prievozník, RNDr. Peter Prokša, Ing. Miriam Rolková Inštitúcie uvedené ako zdroje informácií

3 1. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O ÚZEMÍ Geografická poloha Prešovský kraj sa nachádza na severovýchode Slovenska zaberajúc územie z historicky formovaných regiónov a to horného Spiša a časti stredného Spiša, z horného Zemplína a takmer celého Šariša. Osídlenie v týchto regiónoch sa formovalo na základe prírodných daností, ekonomických výrobných podmienok a v priamych súvislostiach na európske obchodné trasy prepájajúce Balkánsky polostrov s pobaltskými krajinami. Územie má zhruba obdĺžnikový tvar s dlhšou osou v smere západ - východ v dĺžke približne 196 km, maximálna šírka v smere sever- juh je okolo 74 km. Prešovský kraj hraničí na východe s Ukrajinou, na juhu s Košickým krajom, na juhozápade s Banskobystrickým krajom, na západe so Žilinským krajom a na severe s Poľskou republikou. Najvyšším bodom je Gerlachovský štít (2 655 m.n.m) vo Vysokých Tatrách, najnižším bodom je niva rieky Ondava pri obci Nižný Hrušov v okrese Vranov nad Topľou. Svojou rozlohou je územne druhým najväčším a počtom obyvateľov najľudnatejším v rámci SR. Územie Prešovského kraja zaberá 18,3% plochy SR, pričom počet tu žijúcich obyvateľov ku predstavoval 14,7 % z celkového počtu obyvateľov SR. Rozlohou najväčšími sú okresy Poprad, Bardejov a Prešov, plošne najmenšími sú okresy Levoča, Stropkov a Medzilaborce. Počtom obyvateľov vysoko prevyšujú ostatné okresy Prešov a Poprad, najmenej zaľudnené sú okresy Medzilaborce a Stropkov (1.resp. 4.miesto v rámci SR). Len okresy Prešov a Sabinov prevyšujú celoslovenský priemer v hustote obyvateľstva, okres Poprad prevyšuje celokrajský priemer, ostatné okresy sú pod oboma týmito hodnotami. Hustota obyvateľstva v Prešovskom kraji je výrazne nižšia ako je celková priemerná hodnota dosiahnutá v rámci Európskej únie (EU-15). Všetky okresy i Prešovský kraj ako celok majú hustotu obyvateľstva vyššiu ako je celkový priemer v krajinách OECD (OECD -Total). V Prešovskom kraji sa nachádza 665 obcí, čo tvorí 23,2 % všetkých obcí Slovenska. Z tohto počtu je 22 miest vrátane sídiel okresov. Počtom 91 obcí sa na prvé miesto zaraďuje okres Prešov, za ním nasleduje okres Bardejov s 86 obcami, rovnako 68 obcí majú okresy Svidník a Vranov nad Topľou. Najmenší počet 23 obcí má okres Medzilaborce. Tab: Územno- správne členenie Prešovského kraja Okres Rozloha v km 2 Počet obyvat. k Hustota obyvat. na 1 km 2 Počet obcí Bardejov ,89 86 Humenné ,00 62 Kežmarok ,27 42 Levoča ,3 33 Medzilaborce ,67 23 Poprad ,92 29 Prešov ,21 91 Sabinov ,82 43 Snina ,23 34 Stará Ľubovňa ,22 44 Stropkov ,52 43 Svidník ,92 68 Vranov n/ Topľou ,49 68 Kraj celkom , SR , EU * * 115,00 ** OECD -Total * * 31,00 ** * - údaje k a zaokrúhlené na tisícky, Zdroj: ŚÚ SR, OECD ** - údaje neboli k dispozícii - 7 -

4 Z hľadiska súčasnej krajinnej štruktúry a využívania územia výrazným špecifikom riešeného územia Prešovského kraja je veľmi vysoký podiel krajinných prvkov s výraznou ekostabilizačnou hodnotou a výrazná priestorová lokalizácia týchto prvkov predovšetkým v západnej resp. severozápadnej (okresy Poprad, Kežmarok a Stará Ľubovňa) a východnej resp. severovýchodnej časti (okresy Medzilaborce, Humenné a Snina) územia Prešovského kraja. Z hľadiska zastúpenia prírodných prvkov a dôležitosti pri zachovaní ekologickej stability územia najvýznamnejšie lesné pozemky zaberajú prakticky skoro polovicu riešeného územia Prešovského kraja (49,08 %) a trvalé trávne porasty cca štvrtinu tohto územia (23,98 %) a vodné plochy 1,58 % plochy územia kraja, čo spolu predstavuje prakticky tri štvrtiny plochy (74,64 %) plochy. Relatívne nízke zastúpenie má orná pôda zaberajúca cca 17,5 % plochy priestorovo lokalizovaná predovšetkým v centrálnej (okresy Prešov, Sabinov a Levoča) a juhovýchodnej časti (okres Vranov nad Topľou) riešeného územia Prešovského kraja. Výrazne najnižšie plošné zastúpenie ornej pôdy je opäť v horských a podhorských okresoch riešeného územia Prešovského kraja Medzilaborce, Stropkov a Poprad. Výrazným pozitívom z hľadiska stupňa antropickej záťaže na prírodné prostredie je i veľmi nízke zastúpenie zastavaných plôch zaberajúcich 3,42 % plochy územia kraja. Zastúpenie ostatných krajinných prvkov (záhrady a ovocné sady, ostatné plochy) v riešenom území nie je príliš významné a súhrne zaberá iba cca 4,4 % plochy územia kraja. Z hľadiska geomorfologického členenia dominantná časť územia Prešovského kraja patrí ku Karpatom, iba južná časť okresu Vranov nad Topľou patrí do podsústavy Panónska panva. Územím Prešovského kraja prechádza poludníkovým smerom hranica deliaca Karpaty na dve provincie Západné Karpaty a Východné Karpaty, pričom morfologická hranica medzi Západnými a Východnými Karpatmi prechádza po východnom okraji Ľubovnianskej vrchoviny, Čergova, západnom okraji Beskydského predhoria a východnom úpätí Slanských vrchov, kde hraničia Západné Karpaty s Veľkou dunajskou kotlinou, ktorá je súčasťou Východopanónskej panvy. Z hydrografického hľadiska územie Prešovského kraja leží na hlavnom európskom rozvodí. Hlavné európske rozvodie delí územie kraja na južný a severný sklon. Južný odvodňuje Tisa prostredníctvom Dunaja do Čierneho mora, severný Dunajec prostredníctvom Visly do Baltského mora. Prevažná časť územia patrí k úmoriu Čierneho mora do povodia Hornádu a Bodrogu, iba severozápadná časť patrí k úmoriu Baltského mora do povodia Popradu. Hlavné európske rozvodie a hlavné slovenské rozvodie delia územie Slovenska na tri hlavné povodia. V rámci riešeného územia Prešovského kraja veľké povodie Dunaja zahŕňa zbernú oblasť Tisy so sústavou Bodrogu (Latorica, Laborec, Uh, Ondava, Topľa) a Slanej (Slaná, Bodva, Hornád, Torysa). Tretie je malé povodie Dunajca, ktorý je prítokom Visly na území Poľska, so svojím hlavným prítokom zo slovenského územia Popradom. V rámci riešeného územia Prešovského kraja sa nachádzajú viaceré prirodzené vodné nádrže jazerá a umelé vodné nádrže. Podstatná časť jazier v riešenom území sa vyskytuje v Tatrách. Vo Vysokých Tatrách sú najväčšími jazerami Veľké Hincovo pleso s rozlohou 20 ha a hĺbkou 53 m a Štrbské Pleso s rozlohou 19,76 ha a hĺbkou 38 m. Okrem glaciálnych jazier vo vysokých Tatrách sa v riešenom území Prešovského kraja nachádzajú i jazerá hradené zosuvom. Najviac ich je v pohorí Spišská Magura. Vodná nádrž Veľká Domaša bola vybudovaná v rokoch na rieke Ondava. Rozsahom zatopenej plochy 15, 1 km 2 a objemom 185 mil. m 3 je piatou najväčšou vodnou nádržou na Slovensku. Vodná nádrž má kombinované funkčné využitie zahŕňajúc zdroj úžitkovej vody, energetické využitie a rekreáciu a cestovný ruch. Vodná nádrž Starina vybudovaná v rokoch na rieke Cirocha so zatopenou plochou 3,2 km 2 a celkovým objemom 60 mil. m 3 slúži na zásobovanie pitnou vodou

5 V rámci územia Prešovského kraja sa nachádzajú významné zdroje prírodných liečivých vôd vo Vyšných Ružbachoch a Bardejovských Kúpeľoch s celoslovenským až medzinárodným významom, v Novej Ľubovni, Malom Sulíne, Červenom Kláštore a Šarišskom Štiavniku s regionálnym významom a v Gánovciach s miestnym významom i mnohé pramene minerálnych vôd. Územie je rovnako bohaté na výskyt geotermálnych vôd. Významnými lokalitami výskytu týchto vôd sú Vrbov, Stará Lesná, Poprad, Veľký Slavkov a Plavnica. Doposiaľ málo využívaný je potenciál v podobe splavovania rieky Poprad po Spišskej Belej po štátnu hranicu s Poľskou republikou (prípadne do Noweho Saczu). Ekonomická aktivita obyvateľstva Z výsledkov porovnania ekonomickej aktivity obyvateľstva v sledovanom časovom období rokov v Prešovskom kraji je podiel ekonomicky aktívnych osôb na celkovom počte obyvateľov s kladnými i zápornými odchýlkami približne na úrovni celoslovenského priemeru. Rovnako sa do určitej miery prejavuje regionálna diferenciácia v rámci územia kraja medzi jednotlivými okresmi a značná rozkolísanosť v počtoch i hodnotách percentuálneho podielu tejto skupiny osôb. Vyššie uvedené skutočnosti a konštatovania je možné podporiť i vývojom percentuálnych hodnôt dvoch relatívnych ukazovateľov - miery ekonomickej aktivity a miery nezamestnanosti. Kým hodnoty miery ekonomickej aktivity ostali v rámci sledovaného časového obdobia prakticky nezmenené, v prípade vývoja hodnôt miery nezamestnanosti bol naopak zaznamenaný veľmi výrazný nárast s vyššími dosiahnutými hodnotami v prípade žien ako v prípade mužov. Tab. Ekonomická aktivita obyvateľstva v Prešovskom kraji Okres * Počet EA % Počet EA % Počet EA % Počet EA % Bardejov , , , ,7 Humenné , , , ,4 Kežmarok , , , ,0 Levoča , , , ,8 Medzilaborce , , , ,1 Poprad , , , ,1 Prešov , , , ,8 Sabinov , , , ,0 Snina , , , ,6 Stará Ľubovňa , , , ,0 Stropkov , , , ,0 Svidník , , , ,7 Vranov n/topľ , , , ,3 Prešovský kraj , , , ,7 SR , , , ,6 Zdroj: Štatistický úrad SR * - podľa SODB údaje bez pracujúcich dôchodcov V rámci riešeného územia Prešovského kraja a predovšetkým v regióne Spiša sa nachádza najväčšia koncentrácia kultúrno historických pamiatok na území Slovenskej republiky tvoriacich cieľ poznávacieho turizmu