VODA KVALITA POVRCHOVÝCH VÔD EUTROFIZÁCIA POVRCHOVÝCH VÔD SPOTREBA POVRCHOVÝCH VÔD KVALITA PODZEMNÝCH VÔD SPOTREBA PODZEMNÝCH VÔD ODPADOVÉ VODY

Transkript

1 VODA KVALITA POVRCHOVÝCH VÔD EUTROFIZÁCIA POVRCHOVÝCH VÔD SPOTREBA POVRCHOVÝCH VÔD KVALITA PODZEMNÝCH VÔD SPOTREBA PODZEMNÝCH VÔD ODPADOVÉ VODY KVALITA POVRCHOVÝCH VÔD Kvalita povrchových vôd je vyhodnocovaná v zmysle STN "Kvalita vody. Klasifikácia kvality povrchových vôd", ktorá kvalitu vody hodnotí v 8 skupinách ukazovateľov (A až H) a s použitím sústavy medzných hodnôt zaraďuje vody do 5 tried kvality (I. trieda - veľmi čistá voda až V. trieda - veľmi silno znečistená voda). Skupina A - ukazovatele kyslíkového režimu sa z dlhodobého hľadiska vyvíjala priaznivo, väčšina odberných miest vykazovala II. a III. triedu kvality. V obdobím rokov nepriaznivú IV. a V. triedu kvality v tejto skupine spolu dosiahlo 15,9% a v období sa tento podiel 20,5% miest odberov. Prevládajúca II. a III. trieda kvality bola charakteristická aj pre skupiny B - základné fyzikálno-chemické ukazovatele, C - nutrienty a D - biologické ukazovatele, pričom v skupinách B a D sa minimálny počet odberných miest nachádzal v I. a V. triede kvality. Dlhodobo najnepriaznivejší vývoj pretrvával v hodnotení skupiny E - mikrobiologické ukazovatele, kde v roku ,3% miest odberov bolo zaradených do IV. alebo V. triedy kvality (v roku 1999 to bolo 85,3% miest odberov). Na tomto nepriaznivom stave sa v najvýraznejšej miere podieľali koliformné baktérie, termotolerantné koliformné baktérie a fekálne streptokoky. Percentuálne zastúpenie miest odberov vyhovujúcich kritériám na čistoty (podľa znenia STN platnej do roku 1999) I-III triedu Percentuálne zastúpenie miest odberov vyhovujúcich kritériám na I-III triedu kvality (podľa znenia STN platnej od roku 1999) Ochranu kvality vôd v SR upravuje zákon č. 148/2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý stanovuje povinnosť: zabezpečiť vypúšťanie komunálnych odpadových vôd (OV) do povrchových vôd zo všetkých aglomerácií len verejnou kanalizáciou, a to v časovom horizonte: a) pre aglomerácie od do ekvivalentných obyvateľov (EO) do konca roka 2015, b) pre aglomerácie nad EO do konca roku 2010, RIO+10 25

2 zabezpečiť čistenie komunálnych OV a organicky znečistených priemyselných OV vypúšťaných do povrchových vôd minimálne dvojstupňovým čistením spĺňajúcim limity nariadenia vlády ustanovujúceho ukazovatele prípustného stupňa znečistenia vôd, pre pôvodcov vypúšťania OV s obsahom škodlivých a obzvlášť škodlivých látok postupne znižovať znečisťovanie povrchových vôd podľa ministerstvom vypracovaného Programu znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami. Národný environmentálny akčný program (NEAP II) v oblasti ochrany vôd má za cieľ: zavedenie opatrení na zníženie znečistenia vodných tokov v IV. - V. triede kvality a celkové zníženie znečistenia vodných tokov aj v II. a III. triede kvality. Generel ochrany a racionálneho využívania vôd (II. vydanie) na úseku kvalitatívnej ochrany povrchových vôd stanovuje: na základe naliehavosti do roku 2005 riešiť najmä najvýznamnejšie zdroje bodového znečistenia, obmedziť produkciu OV a v nich obsiahnutých znečisťujúcich látok priamo u ich producentov, prehodnotiť monitoring kvality povrchových vôd - lokalizáciu profilov a rozsah sledovaných ukazovateľov. EUTROFIZÁCIA POVRCHOVÝCH VÔD Eutrofizácia je súbor prírodných a umelo vyvolaných procesov, ktoré vedú k zvyšovaniu koncentrácie biogénnych prvkov (dusík, fosfor) vo vodách a k zvyšovaniu produkcie organickej hmoty. Zdrojom antropogénnych emisií nutrientov do povrchových vôd je produkcia splaškových odpadových vôd, poľnohospodárska činnosť (neprimeraná aplikácia NPK hnojív do pôdy, produkcia OV z chovu zvierat) a niektoré priemyselné odvetvia. V súčasnosti v SR postupne prebiehajú rekonštrukcie a intenzifikácie viacerých ČOV zamerané na redukciu nutrientov na environmentálne únosnú úroveň. V poľnohospodárstve za posledných 10 rokov klesla spotreba dusíkatých hnojív (na 1 ha poľnohospodárskej pôdy v kg čistých živín) o 63,54%, a spotreba fosforečných hnojív o 89,42%. Znížením množstiev aplikovaných hnojív a uplatnením ďalších opatrení pre zníženie zaťaženia vôd živinami sa na väčšine tokov SR v období dosiahol pokles koncentrácie celkového fosforu. Koncentrácia celkového dusíka mala relatívne vyrovnaný, mierne klesajúci charakter. Kolísavý charakter mal vývoj množstva chlorofylu "a", na ktorý okrem trofického stavu vôd vplývali i klimatické podmienky daného roku. Priemerné ročné koncentrácie N celk., P celk. a chlorofylu "a" v odberovom mieste Dunaj - Komárno stred (r. km 1 768) Priemerné ročné koncentrácie N celk., P celk. a chlorofylu "a" v odberovom miestebodrog - Streda nad Bodrogom (r. km 6,0) 26 RIO+10

3 K zvýšenej ochrane vôd pred eutrofizáciou pristupuje nový zákon č. 148/2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov: identifikáciou tzv. citlivých oblastí a sprísnením podmienok pre vypúšťanie odpadových vôd do povrchových tokov v týchto citlivých oblastiach, prehĺbením ochrany pred znečisťovaním dusičnanmi z poľnohospodárskej činnosti jednak vydaním a dodržiavaním Kódexu správanej poľnohospodárskej praxe, identifikáciou tzv. ohrozených oblastí, vypracovaním Programu poľnohospodárskej činnosti a Programu monitorovania kvality vôd v zraniteľných oblastiach, uplatňovaním Nariadenia vlády ustanovujúceho ukazovatele prípustného stupňa znečistenia vôd, ktoré pre nutrienty stanovuje prísnejšie limity ako jeho predchádzajúca úprava. Generel ochrany a racionálneho využívania vodných zdrojov (II. vydanie) definuje nasledovné opatrenia zamerané na predchádzanie eutrofizačným procesom: zhodnotiť územia citlivé z hľadiska vzniku procesov eutrofizácie, vypracovať návrhy na zníženie zaťaženia vôd povrchových tokov biologicky rozložiteľnými organickými látkami, zlúčeninami dusíka a fosforu, riešiť ochranu pred znečistením dusičnanmi v poľnohospodárstve. Koncepcia vodohospodárskej politiky SR do roku 2005 navrhuje: po roku 2005 postupne zosúladiť prevádzkovanie jestvujúcich kanalizácií a ČOV s požiadavkami súčasnej legislatívy postupným budovaním verejnej kanalizácie s mechanicko-biologickým čistením v obciach s počtom nad ekvivalentných obyvateľov a v menších obciach, ktoré sa nachádzajú v tzv. citlivých oblastiach. SPOTREBA POVRCHOVÝCH VÔD V dlhodobom priemere preteká slovenskými tokmi m 3.s -1 vody, ktorá tvorí teoretický potenciál povrchového vodného fondu. Z tohto prietoku len 405 m 3.s -1 (14%) pramení na území SR a zvyšných 86 % priteká zo susedných štátov. V rokoch bola vodnosť tokov v SR ovplyvnená predchádzajúcim suchým obdobím ( ). Zaznamenané nízke zrážkové úhrny sa prejavili na klesajúcom odtoku, ktorý v roku 1993 dosiahol iba 57% dlhodobého priemeru ( ). V rokoch ročný odtok kolísal na úrovni dlhodobého priemeru. Z pohľadu zabezpečovania požiadaviek na povrchovú vodu je situácia v SR relatívne priaznivá. Odbery vody, ktoré sú v súčasnosti na úrovni rádovo 23 m 3.s -1, tvoria približne 6% z dlhodobého prietoku. Z hľadiska vodohospodárskych charakteristík, celkové odbery povrchovej vody v 10-ročnom období zaznamenali dlhodobý pokles na úroveň 46,6% z roku Najviac, t.j. 85% odberov povrchovej vody bolo určenej pre priemysel, zvyšok pre verejné vodovody (9,5%) a poľnohospodárstvo. Na klesajúcom trende odberov a spotreby vody sa v značnej miere podieľala zmena ekonomickej situácie na prelome 90-tych rokov a stagnácia hospodárskej činnosti na jednej strane, využívanie technológií s nižšími nárokmi na vodu, cenová politika a racionalizačné opatrenia na strane druhej. RIO+10 27

4 Ročná spotreba povrchových vôd (PV) ako % celkového dostupných zásob Užívanie povrchových vôd podľa účelu využitia Ciele a opatrenia zamerané na racionálne využívanie povrchových vôd stanovujú: Zákon č. 148/2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý vyžaduje: - identifikáciu vodných útvarov povrchovej a podzemnej vody vrátane ich určenia na rôzne spôsoby používania (t.j. na odber vody pre pitnú vodu, vodu na kúpanie, vodu na závlahy a vodu vhodnú pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb), - sledovanie množstva a kvality vôd vo vodných útvaroch povrchových a podzemných vôd ako aj jeho ovplyvňovania pri nakladaní s vodami. Národný environmentálny akčný program II., ktorý vyžaduje: - realizovať technické opatrenia (napr. zalesňovanie, pozemkové úpravy a pod.) na podporu zadržiavania vody, spomalenie odtoku - predovšetkým v povodiach deficitných oblastí so zníženou retenčnou schopnosťou, - dôsledne uplatňovať zvýšenú ochranu a racionálne využívanie vodných zdrojov vzhľadom na ich environmentálnu hodnotu a verejnoprospešnej funkcie. Generel ochrany a racionálneho využívania vôd (II. vydanie), ktorý v oblasti vodohospodárskej politiky vyžaduje: - efektívne využívanie existujúcich zdrojov vody (ochrana vodných zdrojov, úspory a recyklácia, rekonštrukcie existujúcich zdrojov a zvyšovanie ich efektívnosti), - zabezpečenie účelnej správy vodného hospodárstva - integrovaný management povodí, - z dôvodu výhľadovej potreby ďalších zdrojov vody na zásobovanie deficitných oblastí - pokračovať v ďalšej príprave vybraných vodárenských nádrží, vrátane posúdenia ich vplyvu na životné prostredie. KVALITA PODZEMNÝCH VÔD Od roku 1982 (t.j. od začiatku systematického monitoringu PzV) pretrváva nepriaznivý stav kvality PzV. V rokoch mierne vzrástlo percento analýz PzV nevyhovujúcich STN STN "Kvalita vody. Pitná voda". Treba však poznamenať, že táto hodnota nevyjadruje celkovú kvalitu PzV v rámci územia Slovenska, pretože ako vyplýva z účelu monitoringu kvality PzV, pozorovacie objekty sú situované tak, aby zachytávali najmä pôsobenie výrazných zdrojov znečistenia PzV. Na znečistení PzV sa najčastejšie podieľajú: Fe, Mn, NEL UV, ďalej nadlimitné koncentrácie NO 3-, Cl -, SO 4 2-, CHSK Mn, H 2 S, fenolov prchajúcich s vodnou parou a lokálne chlórovaných uhľovodíkov. Zo stopových prvkov sa lokálne v nadlimitných koncentráciách vyskytujú Hg, Ni, As, Cd a Cr. Kvalita PzV je dlhodobo nevyhovujúca najmä v urbanizovaných a poľnohospodársky využívaných územiach. Vzhľadom k tomu, že PzV predstavujú podstatnú časť potenciálu pitných vôd na území SR, zlepšenie kritickej situácie kvality podzemných zdrojov vody je z hľadiska trvaloudržateľného rozvoja jednou z prioritných úloh. 28 RIO+10

5 Percento analýz nespĺňajúcich požiadavky normy STN "Kvalita vody. Pitná voda" (pozn. norma bola novelizovaná v rokoch 1989 a 1998) Percento nadlimitných stanovení pre vybrané ukazovatele kvality podzemných vôd Nový zákon č. 148/2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vytvára podmienky na všestrannú ochranu povrchových a podzemných vôd, na zlepšovanie ich stavu a na ich účelné a hospodárne využívanie. Zákon: vyžaduje sledovanie stavu kvality vôd podľa schválených programov monitorovania vo vodných útvaroch určených na rôzne spôsoby používania, v citlivých oblastiach a v zraniteľných oblastiach, prehlbuje ochranu vôd pre znečisťovaním dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov, zabezpečuje identifikáciu tzv. ohrozených oblastí. V zmysle Generelu ochrany a racionálneho využívania vôd (II. vydanie) sú okruhy zámerov a opatrení zameraná na: zabezpečenie merania a na základe výsledkov vykonanie opatrení na obmedzenie znečistenia podzemných vôd špecifickými organickými látkami a ťažkými kovmi, posúdenie a zabezpečenie preskúmania kvality PzV v plnom rozsahu STN, rozšírenie možnosti úpravy PzV technológiou priamo v horninovom prostredí, pre zdroje PzV, ktorých kvalita nevyhovuje STN pre zvýšený obsah železa a mangánu, zabezpečenie úpravy vhodnou technológiou, rozšírenie chránených územia niektorých chránených vodohospodárskych oblastí (CHVO) a vyhlásiť ďalšie oblasti, nepovoľovanie odberov tam, kde podmienky PHO nie je možné splniť, riešenie zavedenia pravidelnej kontroly kvality PzV aj na nevyužívaných zdrojoch vody orgánmi hygienickej ochrany. SPOTREBA PODZEMNÝCH VÔD Podzemným vodám je v SR venovaná mimoriadna pozornosť z dôvodu ich využívania ako hlavného zdroja pitnej vody. Napriek priaznivým hydrogeologickým podmienkam pre tvorbu, obeh a akumuláciu podzemných vôd v SR, hlavným problémom ich využitia je ich nerovnomerné rozloženie. Celkovo prírodné zdroje podzemných vôd SR sú odhadnuté na 146,7 m 3.s -1, z toho dokumentované využiteľné zdroje tvoria 51,6% (75 758,45 l.s -1 ). V roku 1990 bola na území Slovenska využívaná približne 1/3 využiteľných zásob podzemných vôd, pričom od tohto roku sa celkové ročné odbery podzemných vôd znižovali a v roku 2000 bola hospodársky využívaná cca 1/5 z celkových využiteľných množstiev podzemných vôd. V tomto období narastala i časovo-priestorová disproporcia medzi využiteľnými množstvami a potrebou vody. Navyše, v niektorých regiónoch sa využiteľnosť prírodných zdrojov a zásob zmenšila aj v dôsledku znehodnotenia ich kvality. RIO+10 29

6 VODA Od roku 1990 bol evidovaný pokles spotreby podzemnej vody (v roku 2000 pokles o viac ako 38% vzhľadom k roku 1990), ktorý bol dôsledkom transformácie hospodárstva, znižovania výroby, reštrukturalizácie výroby, zavádzania nových výrobných postupov a uplatňovanie ekonomických opatrení. Ročná spotreba podzemných vôd (PzV) ako % celkových využiteľných zdrojov a zásob podzemných vôd Užívanie podzemnej vody podľa účelu využitia a ŠÚ SR Dlhodobé, veľkopriestorové strategické ciele spracované v rámci Generelu ochrany a racionálneho využívania vôd (II. vydanie) na úseku limitov odberu z podzemných zdrojov vody sú nasledovné: preveriť a posúdiť možnosti využívania preskúmaných, zdokumentovaných a doteraz nevyužívaných zdrojov podzemných vôd, vypracovať novú metodiku oceňovania množstiev podzemných vôd so zohľadnením ochrany ekológie a metodiku ich bilancovania pre hydrogeologické povodia, prehodnotiť využiteľné množstvá podzemných vôd na pitné účely z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja a zohľadniť vplyv klimatických zmien na hydrologické povodia (zabezpečenia ekologických prietokov), pokračovať v riešení území, kde je aktuálna potreba stanovenia ekologických limitov odberov vody z podzemných zdrojov, Národný environmentálny akčný program II. ochranu a racionálne využívanie podzemných vôd pokrýva cieľom: uplatňovanie zvýšenej ochrany a racionálneho využívania vodných zdrojov oceňovaných aj podľa ich environmentálnej hodnoty a verejnoprospešnej funkcie, efektívnejšie využívať spolupôsobenie zdrojov podzemných a povrchových vôd. 30 RIO+10

7 ODPADOVÉ VODY Najväčším objemom sa na produkcii odpadových vôd podieľajú priemyselný sektor a vypúšťanie z verejnej kanalizácie. Podiel poľnohospodárstva na vypúšťaní OV nedosahuje ani 1%. V deväťdesiatych rokoch sa v množstve vypúšťaného znečistenia v OV v SR prejavila klesajúca tendencia. Táto súvisela s postupným dobudovávaním siete mestských čistiarní odpadových vôd (ČOV), ako aj s poklesom výroby v niektorých priemyselných odvetviach. Objem vypúšťaných OV poklesol v rokoch o 12%. Výraznejšie pokleslo množstvo znečisťujúcich látok obsiahnutých v OV. Pre zaťaženie jednotlivými znečisťujúcimi látkami tento trend predstavoval pokles o viac ako 38% pre NL, BSK 5, CHSK -Cr, a o 59% pre NEL UV. Relatívny nepomer medzi miernym poklesom objemu OV a výrazným poklesom množstva znečisťujúcich látok v OV súvisel hlavne so zavádzaním moderných výrobných technológií, ako aj s uplatňovaním účinnejších procesov čistenia odpadových vôd. Pozitívne zmeny v oblasti vypúšťania odpadových vôd boli pozorované i na kvalite povrchových vôd. Tendencia vývoja vo vypúšťaní čistených a nečistených odpadových vôd do vodných tokov v SR (tis.m 3.r -1 ) Množstvo CHSK -Cr v odpadových vodách vypúšťaných do tokov podľa zdrojov znečistenia (ton. rok -1 ) *v rokoch 1998, 1999 nie je v množstve CHSK -Cr v OV z poľnohospodárstva zahrnutý údaj za množstvo CHSK -Cr v nečistených OV Nový zákon č. 148/2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti vypúšťania odpadových vôd stanovuje: povinnosť odvádzať odpadové vody z aglomerácií s viac ako ekvivalentnými obyvateľmi verejnými kanalizáciami a vypúšťať ich až po dvojstupňovom čistení v mechanicko - biologickej čistiarni odpadových vôd, postupne obmedzovať vypúšťanie škodlivých látok do povrchových vôd a do podzemných vôd, postupne obmedzovať vypúšťanie obzvlášť škodlivých látok z jestvujúcich priemyselných zdrojov znečistenia až do ich úplného vylúčenia z vypúšťaných odpadových vôd na základe osobitne vypracovaného Programu opatrení. V zmysle Národného environmentálneho akčného programu II. je v tejto oblasti cieľom zníženie množstva znečisťujúcich látok vo vypúšťaných odpadových vodách až na prípustnú mieru budovaním ČOV, kanalizácií, zvýšením vysokoefektívnych metód čistenia. Generel ochrany a racionálneho využívania vôd (II. vydanie) navrhuje: zabezpečenie čistenia odpadových vôd vo všetkých sídlach mestského charakteru, ktoré majú verejnú kanalizáciu bez čistenia odpadových vôd (ide predovšetkým o niektoré sídla s počtom obyvateľov nad 5 000), zlepšiť monitoring odpadových vôd. RIO+10 31