pre 7. roèník základných škôl a 2. roèník gymnázií s osemroèným štúdiom

Transkript

1 pre 7. roèník základných škôl a 2. roèník gymnázií s osemroèným štúdiom

2 26 1 Spoznávame chemické reakcie v našom okolí 1.3 Chemické zlučovanie a chemický rozklad Chemické zlučovanie Čo budeme skúmať? Vlastnosti síry a železa a ich vzájomnú reakciu. Pomôcky a chemikálie: 1. roztieračka s roztieradlom 2. skúmavka 3. držiak na skúmavku 4. laboratórna lyžička 5. kahan 6. magnet 7. Petriho miska 8. prášková síra 9. práškové železo (ďalšie pomôcky: laboratórne váhy, navažovačka, zápalky, kladivo, papier) Čo budeme potrebovať? Poznámka: Pokus robí učiteľ v digestore. Ako budeme postupovať? 1. Do tabuľky na s. 27 doplníme údaje z pozorovania vlastností síry a železa. 2. 3,2 g síry a 5,6 g železa premiešame a rozotrieme v roztieračke. Získanú zmes rozdelíme na dve časti. 3. Jednu časť zmesi vysypeme do skúmavky a zahrievame. Keď sa zmes na jednom mieste rozžeraví, kahan odložíme a pozorujeme priebeh reakcie. 4. Látku v skúmavke necháme po skončení reakcie vychladnúť. Skúmavku obalíme papierom a produkt z nej získame rozbitím skúmavky kladivom. 5. Druhú časť zmesi vysypeme na Petriho misku a odložíme na porovnanie. 6. Porovnáme vlastnosti zmesi, ktorá vznikla premiešaním síry a železa, a vlastnosti látky, ktorá vznikla po zahriatí. 7. Do tabuľky na s. 27 doplníme ďalšie zistené údaje. Látku vzniknutú zahrievaním síry a železa magnet nepriťahuje. zahrievanie síry a železa prebiehajúca reakcia (bez zahrievania)

3 1 Spoznávame chemické reakcie v našom okolí 27 Z druhej časti zmesi (bod 5) magnet priťahuje práškové železo. Síra je žltá tuhá látka. Podľa gréckeho básnika Homéra ju kňazi spaľovali pri náboženských obradoch. Bola aj súčasťou gréckeho ohňa, ktorý vrhali Turci na ruských vojakov pri obliehaní Carihradu. druhá časť zmesi Čo sme pozorovali? Síra a železo spolu reagovali po zahriatí. Keď sa zmes rozžeravila, reakcia prebiehala ďalej aj bez zahrievania. Vzniknutú látku sme získali rozbitím skúmavky. Tabuľka: síra železo zmes po premiešaní zmes po zahriatí sfarbenie vzhľad magnetické vlastnosti (áno/nie) Vysvetlenie: Zahriatím síry a železa vznikla chemická látka, ktorá má iné vlastnosti, ako mali pôvodné chemické látky. Prebehol teda chemický dej vznikla nová chemická látka. Pri uvedenej chemickej reakcii vznikol z dvoch reaktantov jeden produkt. Takúto chemickú reakciu nazývame chemické zlučovanie. Zlučovaním dvoch odlišných chemických látok vznikla nová chemická látka chemická zlúčenina. Prášková síra Síra je základnou surovinou napr. pri výrobe kyseliny sírovej. Používa sa aj pri výrobe gumy, je súčasťou liekov proti kožným ochoreniam a pod. Horením síry vzniká jedovatá zlúčenina oxid siričitý, ktorý má dezinfekčné účinky. Túto vlastnosť využívajú vinári na sírenie sudov a pivníc proti plesniam. Síru obsahujú aj prípravky na ničenie rastlinných škodcov. Železo je lesklý kov, ktorý má magnetické vlastnosti. Jeho lesk sa však na vzduchu postupne stráca (hrdzavenie). Ľudia ho poznali už v praveku. Je najpoužívanejším kovom v súčasnosti. O chemické zlučovanie ide aj v prípade reakcie železa s kyslíkom zo vzduchu a s vodou, ktorú nazývame hrdzavenie. Táto reakcia spôsobuje veľké škody na železných predmetoch. Chemické zlučovanie je chemická reakcia, pri ktorej z dvoch alebo viacerých jednoduchších reaktantov vzniká jeden zložitejší produkt. R1 + R P reaktanty produkt reaktant reaktant produkt Práškové železo Chemické zlučovanie železa so sírou zapíšeme chemickou rovnicou: Fe + S FeS železo+síra sulfid železnatý reaktanty produkt

4 28 1 Spoznávame chemické reakcie v našom okolí Chemický rozklad Čo budeme skúmať? Vlastnosti hypermangánu a jeho správanie pri zahrievaní. Pomôcky a chemikálie: Čo budeme potrebovať? 1. laboratórna lyžička 2. kahan 3. skúmavka 4. držiak na skúmavku 5. drevená špajdľa 6. hypermangán (ďalšie pomôcky: Petriho miska, zápalky) Ako budeme postupovať? 1. Do skúmavky nasypeme polovicu lyžičky hypermangánu a skúmavku zahrievame. 2. Súčasne zapálime špajdľu, necháme ju rozžeraviť a sfúkneme plameň. Tlejúcu špajdľu vložíme do skúmavky. 3. Skúmavku zahrievame a opakujeme vkladanie špajdle, až kým sa hypermangán úplne nerozloží. Zistíme to tak, že špajdľa sa už nerozhorí. Skúmavku ešte zahrievame asi 1 minútu a pozorujeme. 4. Po ochladnutí skúmavky vysypeme vzniknutú látku na Petriho misku a porovnáme jej sfarbenie a vzhľad so sfarbením a vzhľadom hypermangánu. 5. Doplníme tabuľku na s. 29. zahrievanie hypermangánu tlejúca špajdľa rozhorenie tlejúcej špajdle

5 1 Spoznávame chemické reakcie v našom okolí 29 Čo sme pozorovali? Počas zahrievania kryštáliky hypermangánu praskali a v skúmavke vznikala biela hmla. Tlejúca špajdľa sa po vložení do skúmavky rozhorela. Špajdľu sme sfúkli, opakovane sme ju vkladali do skúmavky a pozorovali jej rozhorenie. Keď sa už nerozhorela, zahrievali sme skúmavku ešte asi 1 minútu. Potom sme pokus skončili. Hypermangán je tuhá látka, ktorá tvorí tmavofialové kryštály. Jej chemický názov je manganistan draselný. Používa sa v lekárstve na dezinfekciu pri ochoreniach kože. Tabuľka: hypermangán tuhá látka vzniknutá zahrievaním sfarbenie vzhľad správanie pri zahrievaní Vysvetlenie: V skúmavke prebiehala chemická reakcia rozklad hypermangánu. Kyslík, ktorý vznikol rozkladom hypermangánu, spôsobil rozhorenie tlejúcej špajdle. Špajdľa sa opakovane rozhorela dovtedy, kým sa uvoľňoval kyslík. Keď rozklad hypermangánu skončil, nevznikal kyslík a špajdľa sa už nerozhorela. Kyslík bol jedným z produktov rozkladu hypermangánu. Tuhá látka v skúmavke sa ďalším zahrievaním už nemenila. Tuhá látka, ktorú sme získali v skúmavke ako ďalší produkt, sa sfarbením aj vzhľadom odlišuje od reaktantu hypermangánu. Je to teda iná chemická látka. Chemickou reakciou vzniklo z jedného reaktantu viac produktov. Takúto chemickú reakciu nazývame chemický rozklad. V laboratóriu sa kyslík často pripravuje rozkladom peroxidu vodíka. Jeho rozkladom vzniká kyslík a voda. Významnou reakciou je chemický rozklad vápenca. Vápenec sa zahrievaním rozkladá na pálené vápno a oxid uhličitý. Pálené vápno sa používa napr. v stavebníctve. Kryštály hypermangánu Produkt získaný zahrievaním hypermangánu Kyslík možno v laboratóriu pripraviť nielen rozkladom hypermangánu, ale aj rozkladom iných zlúčenín. Prípravu kyslíka rozkladom peroxidu vodíka si prakticky vyskúšate na laboratórnej práci. Chemický rozklad je chemická reakcia, pri ktorej z jedného zložitejšieho reaktantu vznikajú dva alebo viac jednoduchších produktov. R P1 + P reaktant produkty reaktant produkt produkt Chemický rozklad peroxidu vodíka zapíšeme chemickou rovnicou: 2H 2 O 2 2H 2 O + O 2 peroxid vodíka voda+kyslík reaktant produkty

6 30 1 Spoznávame chemické reakcie v našom okolí Premýšľame a objavujeme Po skončení pokusu s rozkladom hypermangánu (s. 28) urobte ešte tento jednoduchý, no zaujímavý pokus: Do vysokého odmerného valca s vodou pomaly nasypte tuhý zvyšok (produkt), ktorý vznikol v skúmavke rozkladom hypermangánu. Pozorujte oproti dennému svetlu. Opíšte farebné zmeny v odmernom valci. Pokúste sa vysvetliť, čím môžu byť pozorované zmeny spôsobené. Na obrázkoch je priebeh tohto pokusu. na začiatku asi po 3 sekundách asi po 6 sekundách asi po 5 minútach Otázky a úlohy 1. Doplňte text a napíšte si ho do zošita. a)... je chemická reakcia, pri ktorej z jedného zložitejšieho reaktantu vznikajú dva alebo viac jednoduchších produktov. Napr.:.... b)... je chemická reakcia, pri ktorej z dvoch alebo viacerých jednoduchších reaktantov vzniká jeden zložitejší produkt. Napr.: Zahrievaním uhličitanu meďnatého vznikol oxid uhličitý a oxid meďnatý. A B + C Podľa opisu reakcie namiesto písmen A, B, C doplňte do schémy správne názvy látok. Uveďte, či je táto chemická reakcia chemické zlučovanie alebo chemický rozklad. 3. Reakcia horčíka so vzdušným kyslíkom, ktorú ste už pozorovali, je chemické zlučovanie alebo chemický rozklad? Zdôvodnite.

7 1 Spoznávame chemické reakcie v našom okolí Pozorne si prezrite obrázky a pomocou nich opíšte danú chemickú reakciu. Do tabuľky zaznačte reaktanty, produkty a ich vlastnosti, ktoré môžete z obrázkov zistiť. Spomeňte si, či ste sa na vyučovacej hodine chémie s niektorou z látok už stretli, a využite aj tieto informácie. Uveďte, či reakcia je chemické zlučovanie alebo chemický rozklad, a svoje tvrdenie zdôvodnite. práškový zinok prášková síra zmes práškového zinku a práškovej síry horenie zmesi zinku a síry produkt vzniknutý horením zinku a síry 5. Sóda bikarbóna je biela tuhá látka. Používa sa napr. pri žalúdočných ťažkostiach, v kypriacom prášku do pečiva, na čistenie kovových predmetov, čistenie škvŕn, do pracích prostriedkov na zmäkčovanie vody. a) Zistite, aký je jej chemický názov. b) Pri pečení pridávame do cesta kypriaci prášok. Jeho pôsobením cesto zväčší svoj objem, stáva sa ľahkým, vláčnym a čo je najdôležitejšie chutným. Pri pečení dochádza k tepelnému rozkladu sódy bikarbóny. Zdvihnutie cesta spôsobuje plyn, ktorý je jedným z produktov rozkladu. Zistite názov tohto plynu. c) Prezrite si etikety kypriacich práškov a zistite, ktoré zložky obsahujú.

8 32 1 Spoznávame chemické reakcie v našom okolí 1.4 Horenie Čo je horenie? Jánsky oheň V slovanskej kultúre je známy zvyk spojený s posvätnosťou ohňa jánske ohne. Na oslavu letného slnovratu sa rozkladali 4 vatry na všetky svetové strany. Ten, koho oheň nepopálil pri preskakovaní, bol duchovne čistý. Slovania využívali oheň na liečenie, veštenie a čarovanie. Téma ohňa nechýba ani v ľudových rozprávkach, povestiach a piesňach. Napríklad v rozprávke O dvanástich mesiačikoch sedia dvanásti mesiačikovia okolo vatry a pozerajú do ohňa. Väčšina pracovných postupov chemikov v minulosti závisela od účinku ohňa. Pred vyše 300 rokmi nemecký lekár a chemik G. E. Stahl vyslovil predstavu, že látka, ktorá je schopná horieť, obsahuje flogiston. Ten pri horení vyprchá a zostane iba popol. Tento názor pretrvával v chémii takmer celé jedno storočie. Oheň ľudí odpradávna priťahoval. Jeho pôvod a príčinu si však dlho nevedeli vysvetliť. Podľa starej gréckej báje ukradol oheň bohom z Olympu Prometeus a dal ho ľuďom. Už v praveku ľudia vedeli pomocou ohňa pripravovať jedlo. Oheň získavali z horiacich stromov, ktoré zapálil blesk. Niektoré látky začnú horieť hneď po vložení do plameňa. Napríklad papier sa v plameni ihneď zapáli a zostane po ňom sivobiely popol. Ďalším produktom je bezfarebný plyn oxid uhličitý. Ak priblížime horiacu zápalku k porcelánovej miske, v ktorej je malé množstvo etanolu, etanol začne horieť už v okamihu, keď sa ešte horiaca zápalka nedotkla hladiny etanolu. Nezostane po ňom tuhý zvyšok, lebo vzniknuté produkty vodná para a oxid uhličitý sú plynné látky. Na obrázku vidieť, ako horí zemný plyn, ktorý používame v domácnostiach na varenie. Spaľuje sa bez vzniku sadzí, vzniknuté produkty sú oxid uhličitý a vodná para. Pokusom sme zistili, že horčík sa krátko po vložení do plameňa zapálil a zhorel. Produktom tejto reakcie je oxid horečnatý biela tuhá látka (s. 20). G. E. Stahl Túto predstavu vyvrátil v druhej polovici 18. storočia významný francúzsky vedec A. L. Lavoisier. Vysvetlil podstatu horenia ako prudké zlučovanie látok s kyslíkom a potvrdil, že kyslík je zložkou vzduchu. Je nevyhnutný na dýchanie organizmov. Lavoisier pokusmi zistil, že po spálení kovu vznikla látka, ktorá mala väčšiu hmotnosť o zlúčený kyslík. Požiar ropných vrtov môže spôsobiť ekologickú katastrofu. Okrem oxidu uhličitého a vody vzniká pri tomto horení ešte množstvo škodlivých produktov. Pri horení papiera, etanolu, zemného plynu, horčíka a ropy bol druhým reaktantom kyslík zo vzduchu. Látky sa zmenili na iné látky horenie je chemická reakcia.

9 1 Spoznávame chemické reakcie v našom okolí 33 Horľavá látka začne horieť teda reagovať so vzdušným kyslíkom, ak sa zahreje na určitú teplotu. Táto teplota sa nazýva zápalná teplota. Značka horľaviny Na horenie musia byť splnené tri podmienky: 1. Prítomnosť horľavej látky Horľavá látka je látka, ktorá reaguje s kyslíkom, pričom vzniká plameň. Plameň je stĺpec horiacich, väčšinou plynných látok. 2. Prítomnosť kyslíka Kyslík reaguje s horľavými látkami, pričom vzniká svetlo a teplo. Látka horí vtedy, ak má k nej prístup kyslík. Zvyčajne je to kyslík zo vzduchu. 3. Zahriatie látky na zápalnú teplotu Zápalná teplota je teplota, pri ktorej sa látka zapáli. Pri dosiahnutí zápalnej teploty sa látka môže rozkladať na plynné produkty alebo vyparovať. Možno ju dosiahnuť napr. plameňom, iskrou, teplom vzniknutým pri chemickej reakcii alebo pri trení. Čím je zápalná teplota nižšia, tým je látka nebezpečnejšia z hľadiska vzniku požiaru. Pre skladovanie a prácu s horľavinami platia zvláštne bezpečnostné predpisy. Horľaviny musia byť výrazne označené. Aj pary horľavín sú ľahko zápalné a horľavé, so vzduchom tvoria výbušnú zmes. Benzín, etanol a iné horľavé kvapaliny možno v uzavretých miestnostiach skladovať iba v malých množstvách a v dobre uzavretých nádobách. Miestnosti musia byť dobre vetrané. V blízkosti horľavín sa nesmie pracovať s otvoreným ohňom (stačí iskra z cigarety, zapaľovača alebo zlého elektrického vypínača). Napríklad na benzínových čerpacích staniciach je prísny zákaz fajčiť. Na mieste uskladnenia horľavín musí byť vždy umiestnený hasiaci prístroj. Veľmi nebezpečné sú horľavé plyny, ktoré vytvárajú so vzduchom výbušné plynné zmesi, napr. vodík, metán, acetylén. Medzi horľavé látky patria aj plasty. Látky môžu horieť aj vtedy, ak namiesto kyslíka je prítomná iná látka podporujúca horenie. Napríklad rozžeravený sodík prudko zhorí po vložení do plynného chlóru. Produktom reakcie je chlorid sodný. Sú aj horľaviny, ktoré sa samovoľne vznietia so vzdušným kyslíkom už pri nízkych teplotách (napr. biely fosfor). Zápalná teplota niektorých hor ľavín: Horľavá látka Zápalná teplota ( C) hlavička zápalky 60 benzín 220 suché drevo etanol 425 papier 440 uhlie zemný plyn 650 koks Horenie je chemická reakcia, pri ktorej sa uvoľňuje svetlo a teplo. Látky sa pri horení zlučujú so vzdušným kyslíkom. Horenie niektorých látok pozorujeme ako výbuch

10 34 1 Spoznávame chemické reakcie v našom okolí Skúmanie horenia Čo budeme skúmať? Horenie etanolu I. Pomôcky a chemikálie: 1. porcelánová miska 2. nehorľavá podložka (môžeme použiť aj kovovú sieťku s keramickou vložkou) 3. etanol (ďalšie pomôcky: zápalky) Čo budeme potrebovať? Ako budeme postupovať? 1. Porcelánovú misku položíme na nehorľavú podložku a nalejeme do nej trochu etanolu. 2. Opatrne priložíme horiacu zápalku, sfúkneme zápalku a pozorujeme. Čo sme pozorovali? Etanol sa po priložení horiacej zápalky zapálil. Začal horieť už v okamihu, keď sme sa ešte horiacou zápalkou nedotkli jeho hladiny. Vysvetlenie: Pary etanolu v zmesi so vzdušným kyslíkom začali horieť, lebo sme etanol zahriali horiacou zápalkou na zápalnú teplotu.

11 1 Spoznávame chemické reakcie v našom okolí 35 Čo budeme skúmať? Horenie etanolu II. Čo budeme potrebovať? Pomôcky a chemikálie: 1. porcelánová miska 2. laboratórna lyžička 3. 2 pipety 4. nehorľavá podložka (môžeme použiť aj kovovú sieťku s keramickou vložkou) 5. hypermangán 6. kyselina sírová (koncentrovaná) 7. etanol Poznámka: Pokus robí učiteľ v digestore. 6 7 Ako budeme postupovať? 1. Lyžičku hypermangánu premiešame v porcelánovej miske s niekoľkými kvapkami kyseliny sírovej. 2. Opatrne pipetou pridáme 3 5 kvapiek etanolu a pozorujeme. Čo sme pozorovali? Zmes hypermangánu a kyseliny sírovej sa pridaním etanolu zapálila a prudko zhorela. Vysvetlenie: Pri pokuse boli reaktantmi etanol, hypermangán a kyselina sírová. Po zapálení etanolu sa stal reaktantom aj vzdušný kyslík. Etanol sa zahrial na zápalnú teplotu teplom, ktoré sa uvoľnilo pri chemickej reakcii.

12 36 1 Spoznávame chemické reakcie v našom okolí Priebeh požiaru môžeme rozdeliť na štyri fázy: Prvá fáza: je od vzniku požiaru do začiatku intenzívneho horenia. Trvá 3 až 10 minút. V tejto fáze je najväčšia šanca uhasiť požiar. Z časového intervalu prvej fázy vyplýva, aké dôležité je rýchle nahlásenie požiaru. Druhá fáza: je od začiatku intenzívneho horenia až do okamihu, keď požiar zachváti všetky horľavé materiály. Požiar je v maximálnej intenzite, jeho hasenie je veľmi náročné. Tretia fáza: nastáva, keď intenzita požiaru sa začína znižovať. Štvrtá fáza: dochádza k prerušeniu procesu horenia. Ako zavčasu spozorovať požiar, keď ľudia spia? Od včasného spozorovania požiaru závisí záchrana ľudí a možnosť zahasiť požiar. Požiar zvyčajne spozorujú ľudia, ktorí sú v budove pri jeho vzniku. Požiar však môže vzniknúť aj v čase, keď v budove nikto nie je, alebo v noci, keď ľudia spia. Niektoré budovy sú preto vybavené elektrickou požiarnou signalizáciou so samočinnými hlásičmi požiaru, ktoré reagujú na dym, teplo a žiarenie ohňa. Z hlásiča sa signál dostane do ústredne, ktorá odošle impulz na vyhlásenie poplachu, môže ho odoslať priamo hasičskému útvaru a pod. Sú aj také hasiace zariadenia, ktoré reagujú na teplo a samočinne začnú hasiť vzniknutý požiar. Nazývajú sa stabilné hasiace zariadenia. Automatický detektor ohňa Požiar a jeho hasenie Požiar je každé nežiaduce horenie, pri ktorom môže dôjsť k zraneniu osôb alebo zvierat, prípadne až k usmrteniu alebo materiálnym škodám. Za požiar sa považuje aj nežiaduce horenie, pri ktorom sú osoby, zvieratá, majetok alebo životné prostredie priamo ohrozené. Hasenie požiaru: 1. Odstránenie horľavej látky Tento spôsob sa využíva najmä pri rozsiahlych lesných požiaroch. Pri ich hasení sa robia široké prieseky, na ktorých oheň zhasne, čím sa zabráni ďalšiemu šíreniu ohňa. 2. Zabránenie prístupu vzdušného kyslíka Prístupu vzdušného kyslíka účinne zabraňuje oxid uhličitý, ktorým sú naplnené snehové hasiace prístroje. Keďže má väčšiu hustotu ako vzduch, vytvorí nad ohniskom vrstvu, ktorá bráni prístupu vzdušného kyslíka. Sneh je tvorený tuhým oxidom uhličitým, ktorý má veľmi nízku teplotu (približne 70 C). Horiaca látka sa teda hasí nielen zabránením prístupu vzdušného kyslíka, ale aj jej ochladením. Na zabránenie prístupu kyslíka sa používajú aj penové alebo práškové hasiace prístroje, ale ak ich nemáme, povrch horiacej látky zasypeme pieskom, hlinou, prikryjeme dekou a pod. 3. Ochladenie látky pod zápalnú teplotu Najbežnejším hasiacim prostriedkom je voda. Ochladí horiaci predmet pod jeho zápalnú teplotu. Okrem toho voda a vodná para zabraňujú aj prístupu vzduchu. Voda sa nesmie použiť na hasenie zariadení pod elektrickým napätím, lebo voda vedie elektrický prúd a tým by bol ohrozený život hasičov. Vodou sa nesmie hasiť ani horiaci benzín, nafta, oleje a náterové látky. Všetky tieto látky majú menšiu hustotu ako voda. Keďže pri horení sú horúce, pri poliatí vodou by došlo k ich prudkému prskaniu.

13 1 Spoznávame chemické reakcie v našom okolí Čo treba robiť v prípade požiaru? Nepodľahnúť panike, zachovať pokoj! V prípade, že je požiar veľký a jeho hasenie nezvládneme vlastnými silami, ihneď zavoláme hasičov. 112 Dospelý človek rýchlo, ale rozvážne vyhodnotí vzniknutú situáciu: kde je ohnisko požiaru kde a čo horí, ktorým smerom a na čo sa môže oheň rozšíriť, aký veľký je požiar a či ho dokáže uhasiť prostriedkami, ktoré má k dispozícii hasiace prístroje, voda, lopata, piesok a pod., kto je v ohrozenom priestore okrem neho. Deti sa majú usilovať čím skôr opustiť horiaci priestor a hneď hlásiť požiar dospelej osobe alebo zavolať hasičom. Nikdy sa nesmú schovávať do inej miestnosti, odkiaľ nie je východ von! Jedovatý dym sa po krátkom čase rozšíri všade. Čo je hlavnou príčinou vzniku požiarov? Zakladanie ohnísk v blízkosti lesa alebo priamo v lese. Vypaľovanie suchej trávy na jar. Hry detí so zápalkami doma, v pivniciach, v lese, v stohoch slamy alebo sena. Fajčenie v priestoroch, kde sa vyskytujú horľaviny. Poruchy na elektrických zariadeniach. Porušovanie zásad bezpečnosti pri práci a nedbalosť vo výrobných prevádzkach s veľkou prašnosťou, prípadne v takých prevádzkach, kde je veľa odpadov z dreva, papiera, textilu a iných horľavých látok. Úder blesku alebo elektrický výboj, napr. pri plastoch. evakuácia osôb Ak sa nachádzame v horiacej budove, z ktorej nemôžeme uniknúť, nikdy neotvárame dvere, ak sú kľučky horúce (na druhej strane dverí je otvorený oheň), a v žiadnom prípade nepoužívame výťah. Otvoríme okno a upozorňujeme na svoju prítomnosť volaním: Horí! alebo Pomoc! a mávaním dostatočne veľkým kusom bielej látky (aby nás ľahšie našli). Ukladanie horľavých látok v blízkosti komínov, vykurovacích telies alebo sušenie na nich. Žiaľ, niekedy aj úmyselné zapálenie. Požiar však tak či onak spôsobí väčšinou človek. Požiar je nežiaduce horenie. Pri jeho hasení treba odstrániť aspoň jednu z podmienok horenia: odstrániť horľavú látku, zabrániť prístupu vzdušného kyslíka alebo ochladiť horľavú látku pod zápalnú teplotu. Telefónne číslo, ktoré združuje hasičov, záchrannú zdravotnícku službu a políciu, je 112.

14 38 1 Spoznávame chemické reakcie v našom okolí Voda sa používala na hasenie požiaru už veľmi dávno. Vodu ľudia nosili vo vedrách a vylievali na oheň. S rozvojom spoločnosti sa ľudia organizovali do hasičských spolkov. V súčasnosti používajú hasiči cisternové hasičské striekačky s čerpadlami, hadicami a rôznymi prúdnicami. V roku 2009 uskutočnili hasiči na Slovensku vyše výjazdov. Čo robia hasiči, keď nehorí? Hasiči musia byť psychicky silní, telesne zdatní, odborne pripravení a v stálej pohotovosti vo dne aj v noci. Keď nehorí, zdokonaľujú svoje vedomosti, robia preventívne akcie, telesnú prípravu a cvičenia, kontrolnú činnosť, údržbu hasičskej techniky a pod. Hasiči zasahujú aj v iných nepredvídaných udalostiach, najmä pri dopravných nehodách, povodniach, pri úniku nebezpečných látok do pôdy, do vody alebo na iných miestach, kde by takéto látky spôsobili nebezpečenstvo požiaru, výbuchu, ohrozenie človeka a prírody. Pomôžu aj vtedy, keď treba zachrániť človeka vo veľkých výškach alebo aj pod vodou Hasiace látky Okrem najbežnejšej hasiacej látky vody, sa na hasenie používa aj piesok a rôzne typy hasiacich prístrojov. Druh hasiacej látky Čo hasiť? Čo nehasiť? voda najmä tuhé látky, ktoré s vodou nereagujú elektrické zariadenia pod napätím, benzín, oleje piesok menšie požiare, kde nemožno použiť jemnú mechaniku, elektroniku vodu vodný hasiaci prístroj voda najmä tuhé látky, ktoré s vodou nereagujú elektrické zariadenia pod napätím, benzín, oleje snehový hasiaci prístroj tuhé, kvapalné a plynné látky, elektrické práškové látky oxid uhličitý zariadenia pod napätím penový hasiaci prístroj tuhé a kvapalné látky elektrické zariadenia pod napätím oxid uhličitý, voda práškový hasiaci prístroj napr. oxid hlinitý tuhé, kvapalné a plynné látky, elektrické zariadenia pod napätím jemnú mechaniku, elektroniku, práškové látky Premýšľame a objavujeme Aký oheň hltajú hltači ohňa? Prečo sa nepopália? Prečo sa nepopáli kúzelník na obrázku?

15 1 Spoznávame chemické reakcie v našom okolí 39 Čo budeme skúmať? Model penového hasiaceho prístroja. Čo budeme potrebovať? Pomôcky a chemikálie: 1. odsávacia banka s dobre tesniacou zátkou 2. skúmavka 3. odmerný valec 4. saponát 5. sóda bikarbóna (nasýtený roztok) 6. kyselina sírová (zriedená 1 : 3) 1 2 H 2 SO 4 1 : 3 Poznámka: Pokus robí učiteľ nad umývadlom. 6 Ako budeme postupovať? 1. Do odsávacej banky nalejeme asi do tretiny objemu nasýtený roztok sódy bikarbóny. 2. Pridáme asi 2 ml saponátu. 3. Do banky vložíme skúmavku, do ktorej sme naliali asi 15 ml roztoku kyseliny sírovej. 4. Banku uzavrieme zátkou a nakloníme tak, aby sa oba roztoky premiešali. kyselina sírová sóda bikarbóna saponát premiešanie roztokov Čo sme pozorovali? Po zmiešaní roztokov v banke a v skúmavke sme pozorovali vznik peny, ktorá vystrekovala bočným otvorom banky. Vysvetlenie: Spenený obsah banky vytlačil bočným otvorom plyn, ktorý vznikol chemickou reakciou sódy bikarbóny a kyseliny sírovej. Týmto plynom bol oxid uhličitý.

16 40 1 Spoznávame chemické reakcie v našom okolí Otázky a úlohy 1. Charakterizujte, čo je horenie. 2. Vysvetlite, ktoré látky nazývame horľaviny. Uveďte aspoň dva príklady. 3. Z týchto látok vyberte horľaviny: a) papier, b) etanol, c) slama, d) sklo, e) nafta, f) voda, g) oxid uhličitý. 4. Ktorá z výstražných značiek označuje horľavinu? a) b) c) d) e) 5. Na horenie látky musia byť splnené tri podmienky. Uveďte, ktoré. 6. Uveďte, čo je požiar. 7. Pri hasení požiaru treba odstrániť horľavú látku, zabrániť prístupu vzdušného kyslíka k nej alebo ju ochladiť pod zápalnú teplotu. Rozhodnite, ktoré z týchto podmienok pri hasení požiaru spĺňa: a) voda, b) piesok, c) oxid uhličitý. 8. Opíšte, čo budete robiť, keď niekomu začnú horieť šaty. 9. V kuchyni pri vyprážaní vám začne horieť olej na panvici. Vysvetlite, ako by ste ho zahasili. 10. Voda vedie elektrický prúd. Uveďte, čo by sa stalo, keby sme hasili vodou elektrické zariadenia pod napätím. 11. Ktoré hasiace látky sa nemajú používať na hasenie jemnej mechaniky a elektroniky? 12. Vysvetlite, prečo ohrozuje svoj život človek, ktorý v uzavretej garáži nechá naštartovaný motor automobilu na benzínové palivo. 13. Zdôvodnite, prečo sa nesmú používať propán-butánové (a iné plynové) spotrebiče v uzavretom priestore. 14. Z poškodenej propán-butánovej fľaše unikal do miestnosti plyn, ktorý sa zmiešal so vzduchom. Vysvetlite, prečo nastal výbuch tejto zmesi až po zapálení zápalky v miestnosti. 15. Zistite, či je vo vašom okolí miesto, kde je zvýšené nebezpečenstvo vzniku požiaru. Je toto miesto označené? Ako?

17 1 Spoznávame chemické reakcie v našom okolí Prečítajte si správu z tlače. Vedeli by ste, ako sa správať, keby sa vo vašej škole stalo niečo podobné, ako opisuje správa z tlače? Vyriešte s ňou súvisiace otázky. V pondelok predpoludním vypukol v Nových Zámkoch požiar v budove bývalej elektrotechnickej školy. Mesto na niekoľko hodín zahalil hustý čierny dym. Plamene boli miestami vysoké až 5 metrov a z miesta požiaru sa valil hustý čierny dym. Pri zásahu boli ľahko zranení dvaja hasiči. (správa z tlače) a) Vymenujte látky v školskej triede, ktoré sú horľavé. b) Pri všeobecnom ohrození sa spúšťa varovný signál všeobecné ohrozenie, ktorý varuje pri ohrození alebo vzniku mimoriadnej udalosti, ako aj pri možnosti rozšírenia následkov mimoriadnej udalosti. Z možností vyberte správny tón sirén: b1) 2-minútový kolísavý tón sirén, b2) 6-minútový stály tón sirén, b3) 2-minútový stály tón sirén. c) Vysvetlite, čo je evakuácia. d) Opíšte spôsob evakuácie vo vašej škole. e) Spoločne prejdite po trase, ktorou pôjdete celá trieda zo školského chemického laboratória po vyhlásení signálu pre všeobecné ohrozenie v prípade požiaru. f) Zistite, kde máte v škole umiestnené hasiace prístroje a hasiace zariadenia, ktoré hasiace prístroje sú to a ako sú označené. g) V školskom chemickom laboratóriu začal horieť práškový horčík. Na stránke prípadne na inej stránke, vyhľadajte typ hasiaceho prístroja, ktorým horiaci práškový horčík môžeme hasiť. Ktorý hasiaci prístroj sa nesmie použiť na hasenie práškového horčíka? 17. Z látok uvedených v tabuľke vyberte látku, ktorá predstavuje najväčšie nebezpečenstvo z hľadiska vzniku požiaru. Svoj výber zdôvodnite. Horľavá látka Zápalná teplota ( C ) nafta 40 parafín 160 petrolej 38 asfalt 205 Tvoríme projekt Vypracujte projekt na tému Oheň dobrý sluha, ale zlý pán. Využite aj poznatky z úlohy 16.