Základná škola, Soľ 53, Soľ. Beseda

Transkript

1 Základná škola, Soľ 53, Soľ Beseda Dňa sa uskutočnila beseda s integrovanými žiakmi III. B, IV. B, V. B a V. C pri príležitosti príchodu jari a blížiacich sa veľkonočných sviatkov. Príchod jari Snehuliak sa s nami lúči, na strome už púčik pučí. Poďte deti na lúčky, budia sa aj pavúčky. Sem-tam huby vykukli sa, volajú nás späť do lesa. Však aj bystré kukučky spočítajú nám rôčky. Lúče šteklia už hneď zrána, do chotára letí vrana. Vystrčil sa poniklec: "Krásny deň je, jasná vec!" Chlapci s loptou vonku letia, očká radosťou im svietia. Kolobežky, bicykle, ako na jar obvykle.

2 Deň je dlhší ako v zime, už sa zimy nebojíme. O trištvrte roka zas ukáže nám plno krás. Fialka sa prebudila, očká v rose umýva si. Krúti hlávkou sem-tam stále, kamarátky hľadá asi. Zrazu vôňa omamná, takmer by z nej odpadla. Vyskočili spod zeme navoňané, veselé, kamarátky všetky, fialové kvietky. Sukienkami vrtia, hore a zas dolu, kto ich z jari nevidí, ten má veru smolu. Naši predkovia počas stáročí vytvorili radostné a hlavne krásne zvyky a obyčaje, básne i piesne, ktoré ospevujú príchod jari, sviatky nového života a návratu slnka. Veľká noc pripadá na to obdobie v roku, kedy sa pomaly končí zima a príroda sa prebúdza. Aj preto je v našich končinách prepletencom tradícií ako kresťanských, tak oveľa starších. Naši predkovia praktizovali mnohé rituály určené na privolanie jari, ochranu pred škodlivými silami, udržanie zdravia a zaručenie bohatej úrody. Program: 1) Úvod. 2) Oboznámenie prítomných žiakov s témou besedy: Príchod jari a blížiace sa veľkonočné sviatky.

3 Po zime nasleduje ročné obdobie, ktorému hovoríme jar. Jar začína jarnou rovnodennosťou, čo znamená, že všetci na Zemi budú mať rovnako dlhý deň ako noc (marcová rovnodennosť alebo jarná rovnodennosť je okolo 20. marca). Jar je charakteristická chladnými ránami. Až v máji a júni sú rána teplejšie. Počasie a klíma na jar sú na Slovensku veľmi premenlivé, preto tomu treba prispôsobiť aj obliekanie. Začína sa prebúdzať príroda, vylieza hmyz, kvitnú prvé jarné kvety a zvieratá privádzajú na svet mláďatá. Príchod jari bol na území Slovenska oddávna spájaný s rôznymi ľudovými tradíciami.

4 3) Zorganizovanie predveľkonočného posedenia a oboznámenie žiakov so zvykmi a tradíciami týchto jarných sviatkov na Slovensku. Veľkonočné sviatky: kalendárovo pohyblivý sviatok Veľkej noci závisí od vzájomného vzťahu jarnej rovnodennosti a lunárneho cyklu. Veľkej noci predchádza 40-dňový pôst, trvajúci od Popolcovej stredy, ktorou sa v ľudovom zvykosloví končili veselé fašiangové zábavy. Symbolickým vynesením zimy z dediny, začína v slovenskom zvykosloví jar. Na Slovensku zimu v podobe slamenej ženskej figuríny Moreny vynášali mladé dievčatá na piatu pôstnu Smrtnú nedeľu. Pôvodne išlo o magický obrad, v priebehu vývoja sa však tento zvyk presunul do polohy zábavy. Nosenie lesoly májika: Šiestou pôstnou nedeľou - deň pomenovaný podľa kvetov, pripomínajúci Kristov príchod do Jeruzalema, je nazývaný Kvetnou nedeľou. Na západnom Slovensku nosili po dedine dievčatá v tento deň lesolu - májik. Bola to zelená ratolesť, ozdobená kraslicami a farebnými stuhami. Lesola, na rozdiel od Moreny, symbolizovala nový život - prebúdzanie sa prírody. Symbolom Veľkej noci býval aj zajac - kultové zviera germánskej bohyne Ostary. K najtradičnejším veľkonočným jedlám na Slovensku patrili však vajíčka, symbolizujúce plodnosť a kontinuitu života. Na Bielu sobotu sa piekol obradový koláč, ktorý sa na východnom Slovensku nazýval paska. Zdobenie kraslíc: Zo zvykoslovného hľadiska veľmi významným býval Veľkonočný pondelok, ktorý sa spájal s kúpaním a šibaním. Ide o zvyk starého pôvodu, pravdepodobne magický obrad, ktorý sa až neskôr posunul do polohy zábavy. Vode sa pripisovala očisťujúca a ozdravujúca moc. Dotyku s čerstvou zeleňou zasa schopnosť prinavrátiť životnú silu a zabezpečiť zdravie. Pre mládencov, ktorí chodili kúpať a šibať, dievčatá mávali v každom dome pripravené pohostenie a ako odmenu dostávali rozličnými technikami zdobené kraslice. Stavanie májov: Na Veľkú noc nadväzujú májové slávnosti a Turice. Prvý máj býval tradičným sviatkom mládeže. Do rána mládenci sadili pred domami svojich dievčat vysoké stromy - máje. Kmene májov bývali olúpané, len na vrchu zostala

5 koruna stromu ozdobená pestrými stuhami. Výraz "turíce" pochádza od slova Tur, ktorý patril k pôvodnej symbolike. Tieto zvyky sa spájali so začiatkom jarných prác. Jedným zo znakov je použitie zelenej farby. Domov sa nosili zelené ratolesti a bahniatka, ktoré mali ochranné vlastnosti. Ratolesti mali za úlohu priťahovať dobré sily a chrániť pred zlými silami. Ďalším prejavom bolo (zameraným proti zlým silám) bolo aj práskanie bičom na lúkach a turičné vatry. Najznámejšou dochovanou tradíciou je tzv. otváranie studničiek. Studničky v chotároch museli byť obradne vyčistené a upravené. Chotár s nevyčistenou studničkou postihli duchovia nedostatkom vlahy. 4) Tvorivé dielne Žiaci vyrábali veľkonočné pozdravy, ozdoby a zdobili vajíčka.

6

7 5) Zhrnutie témy a priebehu besedy a spätná väzba od žiakov.

8 6) Ukončenie besedy: Veľká noc je najstarším, najvýznamnejším kresťanským sviatkom, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Nadväzuje na židovskú paschu - ktorá sa slávila od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan (náš marec až apríl) na pamiatku oslobodenia Izraelského národa z egyptského otroctva. (2.Mojžišova 12,1-4 a 13,3-10). Termín Veľkej noci nie je stály, každoročne sa mení. Veľká noc pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca - po 21. marci. Má však ustálený deň na oslavu - nedeľu - pretože Ježiš Kristus vstal z mŕtvych podľa svedectva apoštolov prvý deň po sobote (Matúš 28,1 Marek 16,1 Lukáš 24,1 Ján 20,1). Veľkonočný - tichý týždeň trvá od Kvetnej nedele po Bielu sobotu, počas ktorého si cirkev zvlášť intenzívne pripomína pamätné dni utrpenia a smrti Ježiša Krista. Ich vážnosť pripomína čierne chrámové rúcho. Typické veľkonočné zvyky - oblievanie vodou, šibanie prútikmi, maľovanie veľkonočných vajíčok, rozdávanie čokoládových zajačikov a kuriatok - nemajú kresťanský pôvod. Často sa stáva, že odsúvajú pravú podstatu veľkonočného pondelka do úzadia.

9 Účastníci besedy: integrovaní žiaci III. B, IV. B, V. B a V. C triedy Bc. Katarína Gajdošová sociálny pedagóg Mgr. Veronika Muľárová sociálny pedagóg Mgr. Mária Bindasová školský špeciálny pedagóg Bc. Marta Goroľová pedagogický asistent učiteľa Mgr. Alžbeta Polačková školský psychológ V Soli,