ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Transkript

1 Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/43/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013: ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: J. J., nar. XX. XX. XXXX, Y.. W. XXXX/XX, X., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Marko, s.r.o., Budatínska 47, Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát, Piesková ul. 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 12. marca 2013 č. KRPZ-NR-KDI- SK-35/2013, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. marca 2013 č. KRPZ- NR-KDI-SK-35/2013 podľa 250j ods. 2, písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 35,- eur na účet právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Podanou žalobou zo dňa žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa č. KRPZ-NR-KDI-SK-35/2013, ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, t. j. Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Komárne zo dňa č. ORPZ-KN-OD12-P-1114/2011 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V podanej žalobe uviedol, že týmto rozhodnutím ho správny orgán uznal za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. 22 ods. 1, písm. g/, k/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nakoľko svojím konaním mal porušiť ust. 4 ods. 1, písm. b/ a 20 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za čo mu bola uložená pokuta 250,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 8 mesiacov. Zdôraznil, že zavinenia dopravnej nehody si nie je vedomý a z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadneho ustanovenia zákona. Tvrdil, že zo zavinenia dopravnej nehody je v plnej miere zodpovedná vodička vozidla Škoda Fabia, ktorá nejazdila podľa príslušných zákonných ustanovení (pri jazde v obojsmernej premávke bola povinná jazdiť primeranou rýchlosťou vpravo, pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu, pričom ona vošla do protismeru), ale žalovaný sa týmto vôbec nezaoberal a taktiež sa nevysporiadal s množstvom rozdielov vo vypracovaných znaleckých posudkoch dvoch znalcov, pričom ním predložený znalecký posudok správny orgán označil za tendenčný a podaný v snahe vyviniť sa. Rozdiely v znaleckých posudkoch sú v základných atribútoch zavinenia dopravnej nehody, ako je spôsob a technika jazdy účastníkov dopravnej nehody. Znalec Ing. Belobrad uviedol, že vodička jazdila neprimeranou rýchlosťou a rozhľadom, pričom svojou jazdou v protismere mu vytvorila náhlu prekážku, s čím znalec Ing. Šipula nesúhlasil. Správny orgán hrubo porušil zásady správneho konania, keď sám, bez odborných vedomostí a zručností vyhodnotil rozdielne znalecké posudky a nepribral do konania znalecký ústav, ktorý by dôkladne preskúmal predložené znalecké posudky a vyhodnotil, ktorý znalecký posudok je z technického hľadiska správny. Obaja znalci

2 sa zhodli na tom, že v predmetnom úseku je nedostatočné dopravné značenie. Žalobca uviedol, že jazdil pri pravom okraji vozovky s úmyslom odbočiť vpravo na parkovisko, a teda neporušil povinnosť dať prednosť vozidlu prichádzajúcemu sprava. Poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného zo dňa je už druhé v poradí, pretože prvé rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa bolo žalovaným zrušené. Prvostupňový správny orgán si však ani vo svojom druhom rozhodnutí neosvojil názor žalovaného, neodstránil rozdiely v znaleckých posudkoch, nakoľko znalcov iba opakovanie vypočul na ústnom pojednávaní. Naviac v rozhodnutí zo dňa bol žalobca uznaný za vineného z porušenia ust. 3 ods. 2, písm. b/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v ďalšom rozhodnutí zo dňa už bol uznaný za vinného z porušenia ust. 4 ods. 1, písm. b/ a 20 ods. 2 vyššie citovaného zákona, napriek tomu, že správny orgán prvého stupňa nevykonal žiadne dôkazy a nezastavil konanie za porušenie ust. 3 ods. 2, písm. b/ vyššie citovaného zákona, pričom ani zrozumiteľne a jasne nevysvetlil, na základe čoho dospel k takémuto záveru. Správny orgán svojím konaním porušil základné práva žalobcu, s čím sa žalovaný vôbec nezaoberal a nevysporiadal vo svojom rozhodnutí. Taktiež sa nezaoberal ani veľkým množstvom procesných chýb, ktoré sa v konaní vyskytli, k vzniknutej škode vypočul len majiteľa vozidla Škoda Fabia, nezisťoval ani vlastnícke vzťahy k poškodenému motocyklu, nakoľko vypočul len H. J. ako konateľku budúceho vlastníka motocykla, nie však jeho vlastníka v tom čase, ktorým bol J. H.. Správny orgán nezistil a nevypočul ani majiteľa poškodeného zábradlia a schodov. Žalobca tvrdil, že v konaní správne orgány nepostupovali v zmysle ustanovení zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a taktiež považoval za nedostatočné i odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je podľa jeho názoru nepreskúmateľné. Žalovaný podal na základe výzvy súdu v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa , v ktorom žiadal, aby súd podanú žalobu zamietol. Uviedol, že pred vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu a taktiež preskúmal i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom zistil, že prvostupňový správny orgán si pri rozhodovaní osvojil právny názor, týkajúci sa organizácie dopravy na mieste dopravnej nehody, ktorý bol vyslovený žalovaným v jeho predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa č. KRPZ- NR-KDI-SK-109/2012. Žalobca bol rozhodnutím o priestupku zo dňa uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa 22 ods. 1, písm. g/, k/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a táto skutková podstata priestupku zostala zachovaná aj v novom konaní a v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu zo dňa , preto nebol dôvod na vydanie rozhodnutia o zastavení konania. Majiteľ predmetného motocykla (resp. konateľka majiteľa) bol vypočutý policajtom, ktorý objasňoval dopravnú nehodu dňa , majiteľ nehnuteľnosti (zábradlia a schodov) na obytnom dome č. XX vypočutý nebol, pretože škoda na tomto majetku nevznikla. V predmetnej veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie v rámci objasňovania priestupku, pričom bolo dostatočne preukázané, že žalobca spôsobil dopravnú nehodu a vozidlo viedol bez dokladov na to predpísaných. Z dôvodu odstránenia rozporov medzi znaleckými posudkami si správny orgán predvolal na pojednávanie oboch znalcov, ktorých vypočul. Znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie príslušného znalca z odboru cestnej dopravy je len jeden z dôkazov, ktoré sa vykonávajú v priebehu objasňovania a dokazovania, pričom netreba opomenúť ani tú skutočnosť, že znalec z odboru dopravy sa vyjadruje k posúdeniu dopravnej nehody z technického hľadiska a právne posúdenie dopravnej nehody je v kompetencii správneho orgánu. Žalovaný bol toho názoru, že správny orgán si zákonným spôsobom zadovážil dostatok podkladov pre svoje rozhodnutie a ich podstatu uviedol v odôvodnení predmetného rozhodnutia, pričom vychádzal z predloženého spisového materiálu. K znaleckému posudku, ktorý vypracoval Ing. Belobrad a ktorý predložil žalobca, žalovaný uviedol, že znalec konštatuje, že technika a spôsob jazdy žalobcu na motocykli sa nedá jednoznačne vyhodnotiť, pričom ako jeden z dôvodov znalec uviedol, že križovatka, kde došlo k dopravnej nehode nie rozlíšená dopravným značením, a preto mal žalobca dať prednosť v jazde sprava prichádzajúcemu vozidlu. Prílohou znaleckého posudku je plánik dopravnej nehody, z ktorého vyplýva, že k nej došlo za hranicou križovatky zo strany žalobcu. Žalovaný uviedol, že rovnako ako prvostupňový správny orgán, zastáva ten názor, ktorý vyslovil znalec v znaleckom posudku vypracovanom z podnetu žalobcu, a to pokiaľ ide o organizáciu dopravy na mieste dopravnej nehody. Predmetná križovatka, v ktorej došlo k dopravnej nehode, nebola označená dopravným značením a žalobca si teda mal počínať v zmysle ust. 20 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dať prednosť vozidlu prichádzajúcemu sprava. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca nestál s motocyklom na mieste, kde má náležitý rozhľad, ale bol v pohybe, pričom mu nič nebránilo v tom, aby zastavil s motocyklom

3 na mieste, kde má náležitý rozhľad, pretože mal dávať prednosť vozidlám, ktoré prichádzajú sprava. Z dôvodu, že mu výhľad z pravej strany znižovalo vozidlo, ktoré bolo odstavené mimo komunikácie vpravo, mal si počínať o to opatrnejšie a dostatočne sa presvedčiť, či z pravej strany do križovatky nevchádza vozidlo, ktorému musí dať prednosť v jazde. Taktiež je potrebné uviesť, že vodička jazdiaca vo vozidle Škoda Fabia viedla vozidlo vo vzťahu k žalobcovi po hlavnej ceste, pričom taktiež bola povinná dať prednosť vozidlám, ktoré prichádzajú sprava. Žalovaný poukázal na to, že obaja znalci vo vzájomnej zhode určili miesto zrážky, ktoré sa nachádza v križovatke a navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný ( 246 ods. 1, 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa , ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa 247 ods. 1 a nasl. OSP v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že žalovaným zistený skutkový stav je nedostačujúci na posúdenie veci, a preto toto rozhodnutie podľa 250j ods. 2 písm. c/ OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súd takto rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom rozsudok pri splnení podmienok podľa ust. 250f ods. 1, 2 OSP (súhlas žalovaného s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, pričom žalobca sa k výzve na vyjadrenie k prejednnaiu veci bez nariadenia pojednávania v určenej lehote nevyjadril a o následkoch nevydrenia sa bol poučený, a prejednanie veci bez nariadenia pojednávania nie je v rozpore s verejným záujmom) verejne vyhlásil dňa Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou je i spis prvostupňového správneho orgánu, súd zistil, že podľa záznamu dopravnej nehody zo dňa spísaného o 21:52 h došlo na Rákocziho ulici v Komárne pred vchodom do obytného domu č. XX k dopravnej nehode, a to tak, že vodička J. viedla osobné motorové vozidlo Škoda Fabia po miestnej komunikácii - Rákozciho ulici smerom od Lodnej ulice, pričom za dosiaľ neobjasnených okolností došlo pred obytným domom č. XX k zrážke s oproti prichádzajúcim motocyklom zn. Aprília, ktorý smerom od parkoviska predajne s nábytkom k parkovisku viedol vodič J., pričom vozidlo Škoda Fabia v pokračovaní nehodového deja narazilo do kovového zábradlia obytného domu č. XX. Ako príčina dopranej nehody je uvedené porušenie povinnosti vodiča, nevenovanie sa plne vedeniu vozidla a nesledovanie situácie v cestnej premávke a ako zodpovedný subjekt je tu uvedený J. J., teda žalobca. V zázname dopravnej nehody sú uvedení jej účastníci (J. J. ako vodič motocykla zn. Aprilia s evidenčným číslom PD 323AF, W. J. ako vodička vozidla Škoda Fabia s evidenčným číslom KN 183BI), opis poškodenia motocykla, osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia a prepravované osoby v tomto vozidle (PaedDr. P. T., H. J.). V zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa je opísaná dopravná situácia na mieste nehody, opis stôp, postavenie motocykla a osobného motorového vozidla, pričom miesto dopravnej nehody bolo fotograficky zadokumentované a bol vyhotovený i náčrtok miesta dopravnej nehody a plán miesta dopravnej nehody. Podľa záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa bola vypočutá vodička W. J., ktorá opísala spôsob svojej jazdy a dopravnú situáciu pred zrážkou tak, ako ju sama vnímala. Dňa bol spísaný záznam o podaní vysvetlenia s vodičom motocykla J. J., ktorý taktiež opísal spôsob svojej jazdy a dopravnú situáciu pred zrážkou tak, ako ju sám vnímal. Dňa podali vysvetlenie spolujazdci v motorovom vozidle PaedDr. P. T. a H. J.. V predloženom administratívnom spise sa nachádza i odborné vyjadrenie č. 40/2011, ktoré dňa vypracoval Ing. Ladislav Šipula - znalec z odboru cestnej dopravy (okrem iného i odvetvie dopravné nehody), v ktorom uviedol, že k zrážke došlo v priestore križovatky a žalobca sa pohyboval v protismere. Pokiaľ ide o otázku zabránenia dopravnej nehody, znalec uviedol, že jej mohol zabrániť v prvom rade vodič motocykla, teda žalobca, a to tak, že by rešpektoval dopravnú značku IP 3b teda - jednosmerná premávka a do križovatky by s motocyklom vôbec nevchádzal. Keď sa už rozhodol jazdiť nesprávne, teda v protismere, dopravnej nehode mohol zabrániť tak, že by s motocyklom zastavil pred hranicou križovatky, teda na takom mieste, kde by mu výhľad nezakrývalo motorové vozidlo značky Audi a po daní prednosti v jazde vozidlám prichádzajúcim jemu z pravej strany mohol pokračovať v smere na parkovisko. Vodička J. vo vozidle Škoda Fabia za predpokladu, že mala predpokladať nesprávny spôsob jazdy iných účastníkov, mohla zabrániť dopravnej nehode tak, že by sledovala situáciu v cestnej premávky i z ľavej strany a s vozidlom by zastavila pred výjazdom na Rákocziho ulicu pred koridorom pohybu motocykla a takto by mu umožnila prejazd. Príčina dopravnej nehody z technického hľadiska podľa názoru znalca bola v nesprávnej technike a spôsobe jazdy vodiča motocykla, teda žalobcu a spočívala v tom, že nerešpektoval dopravnú značku IP 3b - jednosmerná premávka, ktorá je umiestnená na Rákocziho ulici a ktorej účinnosť sa končí na vzdialenejšej hranici križovatky. Vodič motocykla sa

4 vjazdom do križovatky pohyboval v protismere a nakoľko dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke, nedal prednosť vozidlu, ktoré prichádzalo sprava. Znalec vyjadril názor, že dopravná značka B2 - zákaz vjazdu všetkých vozidiel by mala byť umiestnená v priestore hranice križovatky, kde vchádzal vodič motocykla, pričom by upozorňoval na zákaz vjazdu všetkých vozidiel z jedného smeru. Súčasťou predloženého administratívneho spisu je i záznam dopravnej nehody zo dňa , v ktorom je uvedené, že k dopravnej nehode došlo dňa o 16,45 hodine v obci Komárno na ulici Rákocziho pred vchodom do obytného domu č. XX, a to tak, že vodička J. viedla motorové vozidlo Škoda Fabia po miestnej komunikácii - ulica Rákozciho smerom od Lodnej ulice, pričom za dosiaľ neobjasnených okolností došlo pred obytným domom č. XX k zrážke s oproti prichádzajúcim motocyklom, ktorý z parkoviska viedol vodič J.. V predmetnej veci bola vo forme záznamu o podaní vysvetlenia vypočutá vodička vozidla Škoda Fabia W. J., žalobca a ďalšie osoby ako svedkovia. V pláne miesta dopravnej nehody je naznačený smer jazdy motocykla žalobcu ako i smery jazdy vozidla Škoda Fabia. Žalobcovi bolo zaslané upovedomenie o začatí priestupkového konania zo dňa , v rámci ktorého predložil znalecký posudok č. 42/2012 zo dňa , ktorý vypracoval Ing. Gabriel Belobrad - znalec z odboru cestnej dopravy (okrem iného i odvetvie dopravné nehody), ktorý v znaleckom posudku okrem iného uviedol, že vykonal dodatočnú ohliadku miesta dopravnej nehody za účelom geodetického zamerania za prítomnosti geodeta a taktiež si pribral i konzultanta Ing. Miloša Součeka, ktorý je zapísaný v zozname znalcov pre odbor cestná doprava a odvetvie dopravné nehody, technicky stav komunikácií a dopravné značenie (okrem iného). Znalec vypracoval časovo - priestorovú analýzu nehodového deja a k otázke techniky a spôsobu jazdy žalobcu znalec uviedol, že sa nedá jednoznačne vyhodnotiť z viacerých dôvodov (k dopravnej nehode došlo v priestore križovatky nerozlíšenej dopravným značením, kde platí pravidlo pravej ruky a žalobca mal dať prednosť vozidlu prichádzajúcemu sprava, je však právnou otázkou, či mal predpokladať, že vodička vozidla Škoda Fabia nebude rešpektovať pravidlá cestnej premávky a zreže zákrutu, na situáciu žalobca reagoval včas a tým spôsobom, že začal brzdiť, pričom jeho rýchlosť na začiatku nehodového deja bola cca 15 km/h. Znalec uviedol, že technika a spôsob jazdy vodičky J. boli po technickej stránke nesprávne v tom, že počas odbočovania doľava zrezala zákrutu, pričom z jej výpovede vyplýva, že jazdila po jednosmernej ulici, a teda bližšie k ľavému okraju cesty v smere pohybu. V skutočnosti však do križovatky prichádzala po ceste, kde je obojsmerná premávka a z toho dôvodu nemala zrezať zákrutu tesne pred miestom zrážky, čiže jazdila v protismere. Zo záverov znaleckého posudku taktiež vyplýva, že žalobca by vedel zabrániť dopravnej nehode tak, že by križovatkou jazdil rýchlosťou cca 7 km/h a v takom prípade by zrezanie zákruty vodičkou J. nemalo vplyv na vznik dopravnej nehody. Vodička J. mohla dopravnej nehode zabrániť tým, že by nezrezala zákrutu počas odbočovania doľava. Jej technika a spôsob jazdy boli po technickej stránke nesprávne v tom, že počas odbočovania vľavo zrezala zákrutu, pričom z jej vyjadrenia vyplýva, že jazdila po jednosmernej ulici, v skutočnosti však do križovatky prichádzala po ceste, kde je premávka obojsmerná, a teda nemala zrezať zákrutu tesne pred miestom zrážky, čiže jazdila v protismere. K otázke dopravného značenia znalec uviedol, že pohyb motocyklistu, teda žalobcu z parkoviska na Rákocziho ulici na parkovisko na Lodnú ulicu nie je dopravne nijako obmedzený (s výnimkou povolenej rýchlosti), teda pohybuje sa v obojsmernej premávke, pretože nemá žiadnu informáciu, že by sa jednalo o jednosmernú komunikáciu. Dopravné značky IP 3b - teda jednosmerná premávka boli osadené v miestach, kde sa úsek s jednosmernou premávkou začínal, ale už neboli zopakované tesne za križovatkou a takisto z opačnej strany pri parkovisku na Rákocziho ulici mala byť osadená značka B2 - teda zákaz vjazdu všetkých vozidiel a tým by bolo výjazd z parkoviska jednoznačný. V danom úseku teda nie je jednoznačné dopravné značenie. V závere svojho znaleckého posudku znalec opätovne uviedol príčiny dopravnej nehody z technického hľadiska, ktorých bolo viacero: 1/ ak križovatka nie je rozlíšená dopravným značením, platí pravidlo pravej ruky a vodič motocykla, teda žalobca, mal dať prednosť vozidlu, ktoré mu prichádzalo sprava, 2/ za predpokladu, že by vodič motocykla počítal s tým, že vodička J. počas odbočovania vľavo zreže zákrutu, tak rýchlosť jeho vozidla by mala byť cca 7,5 km/ h a v takom prípade by sa vozidlá minuli, 3/ zrezanie zákruty, čiže prejdenie do protismeru vodičkou J., 4/ nejednoznačné dopravné značenie.

5 Prvé rozhodnutie o priestupku správny orgán vydal dňa , keď žalobcu uznal za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa 22 ods. 1, písm. g/, k/, zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nakoľko porušil ust. 3 ods. 2, písm. b/, ust. 4 ods. 1 písm. b/, ust. 20 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom k dopravnej nehode došlo tak, že žalobca jazdil po Rákocziho ulici v Komárne v smere od parkoviska k parkovisku, ktoré sa nachádza na Lodnej ulici, pričom s motocyklom vošiel do protismeru jednosmernej cesty a následne nedal prednosť v jazde vozidlu prichádzajúcemu sprava, ktoré viedla vodička J.. Žalobcovi bola uložená pokuta 250,- eur a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 8 mesiacov. Na základe podaného odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu žalovaný dňa vydal rozhodnutie ktorým vyššie označené rozhodnutie zo dňa číslo ORPZ-KN-OD12-P-1114/2011 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie nevychádzalo zo spoľahlivo a presne zisteného stavu veci a správny orgán sa nevysporiadal s dopravnou situáciou na mieste udalosti a nedodržal teda zásadu materiálnej pravdy. Následne bol žalobca ako obvinený predvolaný na ďalšie pojednávanie, a to na , ktorého sa osobne zúčastnil spolu so svojím zákonným zástupcom, pričom obaja sa k priestupku nevyjadrili. Na tomto pojednávaní bol vypočutý i znalec Ing. Šipula, ktorý uviedol, že nesúhlasí s tým, že vodička J. jazdila v protismere, pretože podľa jeho názoru sa jedná o jednosmernú premávku, pričom jednosmerná cesta sa končí na vzdialenejšej hranici križovatky, ale pre lepšiu informovanosť by bolo vhodné na hranici križovatky umiestniť dopravnú značku B2 - zákaz vjazdu všetkým motorovým vozidlám. V prípade, ak by žalobca nevedel, že jazdí v protismere, mal dať prednosť sprava prichádzajúcemu vozidlu. Znalec Ing. Belobrad na položené otázky okrem iného uviedol, že miesto zrážky sa nachádzalo v križovatke, kde je obojsmerná premávka. Na pojednávaní bola vykonaná i konfrontácia znalcov, pričom Ing. Belobrad uviedol, že dopravná nehoda vznikla zlým dopravným značením a Ing. Šipula uviedol, že v križovatke malo byť aj nejaké vodorovné značenie, ktoré by upresňovalo organizáciu v cestnej premávke, nakoľko cesta je veľmi úzka. Dňa správny orgán prvého stupňa vydal ďalšie rozhodnutie (v poradí druhé), ktorým žalobcovi uložil pokutu v sume 250,- eur a zároveň zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 8 mesiacov, a to podľa 22 ods. 2, písm. c/, e/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nakoľko svojim konaním porušil ust. 4 ods. 1, písm. b/ a 20 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa 20 ods. 1, písm. g/, k/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. K dopravnej nehode došlo tak, že žalobca ako vodič motocykla jazdil po miestnej komunikácii Rákocziho ulici v Komárne v smere od parkoviska predajne s nábytkom k parkovisku nachádzajúcemu sa medzi ulicami Rákocziho a Lodná, pričom s motocyklom nedal prednosť v jazde sprava idúcemu vozidlo značky Škoda Fabia, ktoré viedla vodička J., v dôsledku čoho došlo k dopravnej zrážke. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti vyššie označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolanie, v ktorom namietal, že správny orgán nepostupoval podľa predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu a neosvojil si jeho právny názor, ktorým bol viazaný, neodstránil ani rozpory vyplývajúce zo znaleckých posudkov, nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože sa nezaoberal jednosmernou cestou vodičky J. v tej súvislosti, kde sa pre ňu ukončila platnosť dopravnej značky jednosmerná ulica. Taktiež sa nevysporiadal ani s tvrdením znalca, že vodička prešla do protismeru. Uviedol, že obaja znalci poukázali na nedostatočné dopravné značenie. Následne žalovaný vydal rozhodnutie zo dňa , ktorým vyššie označené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa potvrdil ako vecne správne. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového daňového orgánu zo dňa , ktorým bola žalobcovi uložená pokuta 250,- eur a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 8 mesiacov za priestupok proti bezpečnosti a

6 plynulosti cestnej premávky podľa 22 ods. 1, písm. g/, k/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa 3 ods. 1, 2, písm. a/, b/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platnom v čase vzniku dopravnej nehody, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. Účastník cestnej premávky je ďalej povinný a) správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam, b) poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. Podľa 4 ods. 1, písm. b/ vyššie citovaného zákona, vodič je povinný mať pri sebe platné doklady predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Podľa 20 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou "Daj prednosť v jazde" alebo "Stoj, daj prednosť v jazde", je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom útvare. Ak prednosť v jazde nevyplýva z odseku 1, vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlu prichádzajúcemu sprava. Podľa 7 ods. 1, 2 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o priestupku rozhoduje. Podľa 22 ods. 1, písm. g/, k/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov platnom v čase vzniku dopravnej nehody, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, k) iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až j), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa 51 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov platnom v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

7 Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa 16 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. Podľa 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, znalecký ústav ako právnická osoba je špecializované vedecké a odborné pracovisko, ktoré plní funkciu rezortného a metodického centra v oblasti znaleckej činnosti zapísanej v zozname. Znalecký ústav vykonáva znaleckú činnosť najmä vo zvlášť obťažných prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie. V danej veci z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že za účelom vykonania analýzy dopravnej nehody, vyjadrenia sa k technickej prijateľnosti výpovedí jej účastníkov, k technike a k spôsobu jazdy oboch vodičov správny orgán požiadal o vypracovanie odborného vyjadrenia znalca z odboru cestnej dopravy, odvetvie dopravné nehody (okrem iného) Ing. Šipulu. Žiadané odborné vyjadrenie znalec podal pod č. 40/2011 zo dňa a z jeho záverov vyplýva, že k zrážke došlo v priestore križovatky, pričom žalobca sa s motocyklom pohyboval už v protismere, pretože nerešpektoval dopravnú značku IP 3b - jednosmerná premávka a nedal prednosť vozidlu Škoda Fabia prichádzajúcemu po jednosmernej ceste sprava. Žalobca v priebehu priestupkového konania predložil znalecký posudok č. 42/2012 zo dňa , ktorý vypracoval znalec z odboru cestnej dopravy, odvetvie nehody v cestnej premávke (okrem iného) Ing. Belobrad za pomoci konzultanta Ing. Miloša Součeka, taktiež znalca z odboru cestnej dopravy, odvetvie dopravné nehody a technický stav komunikácií a dopravného značenia (okrem iného). Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že pohyb žalobcu s motocyklom z parkoviska na Rákocziho ul. na parkovisko na Lodnej ul. nebol dopravne nijako obmedzený (s výnimkou povolenej rýchlosti), a teda žalobca sa pohyboval po obojsmernej komunikácii, pretože nemal žiadnu informáciu, že by sa jednalo o jednosmernú komunikáciu. Znalec uviedol, že križovatka, kde došlo k dopravnej nehode, nie je rozlíšená dopravným značením, a tak platí pravidlo pravej ruky a žalobca mal dať prednosť vozidlu prichádzajúcemu sprava. Za jednu z príčin dopravnej nehody znalec označil zrezanie zákruty vodičkou J., čiže prejdenie do protismeru. Závery odborného vyjadrenia a znaleckého posudku sú teda rozdielne, čo nebolo odstránené ani výsluchom znalcov na pojednávaní dňa , keď znalec Ing. Šipula zotrval na tom, že vodička J. i v mieste, kde k dopravnej nehode došlo, jazdila po jednosmernej ulici a nesúhlasil s tým, že prešla do protismeru. Znalec Ing. Belobrad v súlade so závermi svojho znaleckého posudku uviedol, že miesto dopravnej nehody sa nachádzalo v križovatke, kde je obojsmerná premávka a vodička Mészárosová prešla na križovatke do protismeru a v prípade, ak by jazdila v zmysle pravidiel cestnej premávky, k zrážke by nedošlo a obaja vodiči by bezpečne prešli križovatkou. V predloženom administratívnom spise sa nachádza i vysvetlenie vodičky J., ktoré podala dňa a z ktorého vyplýva, že svoje vozidlo pred zrážkou neviedla ani príliš vľavo, ani príliš vpravo k okrajom vozovky a necíti sa byť vinná zo zavinenia dopravnej nehody, nakoľko vodič motocykla jazdil v jednosmernej ceste. Z ustanovenia 16 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. Uvedené znamená, že tak znalecký posudok, ako i odborné vyjadrenie, vypracované znalcom zapísaným v zozname znalcov, treba považovať za výsledok znaleckej činnosti znalca a takto k týmto úkonom i zo strany správnych orgánov pristupovať. Pokiaľ správny orgán požiadal znalca o vypracovanie odborného vyjadrenia a následne žalobca predložil znalecký posudok, je namieste, aby správny orgán oba úkony v správnom konaní vyhodnotil v rámci vyhodnocovania dôkazov a bez preferovania resp. uprednostňovania jedného z nich. V ustanovení 34 ods. 2 zák. č. 71/1976 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov sú len príkladom uvedené dôkazy, ktoré môže správny orgán vykonať za účelom zistenia a objasnenia skutočného stavu veci. Preto správny orgán môže použiť aj ďalšie, explicitne neuvedené dôkazné prostriedky, ktoré môžu prispieť k objasneniu skutočného stavu veci. Takýmto dôkazom môže byť nesporne i odborné vyjadrenie znalca a znalecký posudok. Bolo

8 povinnosťou správneho orgánu, aby vykonané dôkazy, t. j. odborné vyjadrenie a znalecký posudok vyhodnotil, a to jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, ako i v súvislosti s inými vykonanými dôkazmi, napr. výsluchmi účastníkov konania a svedkov. V prípade, že vykonané dôkazy, t. j. odborné vyjadrenie a znalecký posudok sú v rozpore, správny orgán bol povinný tieto rozpory odstraňovať, a to v záujme úplného a presného zistenia skutočného stavu veci. Nesprávne a v rozpore so zákonom preto postupoval správny orgán prvého stupňa, keď nielenže neodstránil zásadné rozpory medzi odborným vyjadrením a znaleckým posudkom, ale bez bližšieho zdôvodnenia vzal za základ svojho rozhodnutia odborné vyjadrenie Ing. Šipulu. Nemožno spochybniť povinnosť vodiča prichádzajúceho do križovatky dať prednosť v jazde vozidlu prichádzajúcemu sprava, pokiaľ prednosť v jazde nevyplýva z dopravných značiek. V predmetnej veci však správny orgán bez povšimnutia ponechal zistenie znalca Ing. Belobrada, ktorý ako jednu z príčin dopravnej nehody uviedol zrezanie zákruty vodičkou J., čiže prejdenie do protismeru a na tomto svojom zistení zotrval i pri výsluchu na pojednávaní dňa Uvedené pochybenie neodstránil ani žalovaný ako odvolací správny orgán, ktorý taktiež preferoval odborné vyjadrenie v tom zmysle, že žalobca mal dať prednosť vodičke J., ktorá prichádzala s vozidlom do križovatky po pravej strane žalobcu, a teda žalobca jej mal dať prednosť. Žalovaný, rovnako ako správny orgán prvého stupňa, sa nezaoberali zistením znalca, že vodička zrezala na križovatke zákrutu, a teda prešla do protismeru, čo podľa znalca bolo jednou z príčin dopravnej nehody. Ak správny orgán na preukázanie skutkovej podstaty prejednávaného priestupku neodstránil rozpory medzi vykonanými dôkazmi a nevykonal ďalšie dôkazy na preukázanie ich hodnovernosti, je to dôvod, aby súd rozhodnutie žalovaného pre nedostatočne zistený skutkový stav zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa 250j ods. 2, písm. c/ OSP. Súd je toho názoru, že v predmetnej veci vzhľadom na rozpory medzi odborným vyjadrením znalca Ing. Šipulu a znaleckým posudkom Ing. Belobrada v otázkach príčin dopravnej nehody bude potrebné, aby správny orgán doplnil dokazovanie nariadením kontrolného znaleckého dokazovania (znalcom alebo znaleckým ústavom), a to vypracovaním kontrolného znaleckého posudku, prípadne zrealizoval i iné dôkazy na úplné zistenie skutkového stavu veci. V kontrolnom znaleckom posudku bude potrebné opätovne vykonať analýzu dopravnej nehody, vyjadriť sa k príčinám dopravnej nehody, k spôsobu jazdy oboch vodičov, ako i k záverom uvedeným v odbornom vyjadrení a v znaleckom posudku a osobitne k spôsobu jazdy vodičky J., či táto pri jazde cez križovatku (vzhľadom k miestu zrážky motocykla a vozidla, ktoré je zdokumentované v náčrtku a v pláne miesta dopravnej nehody, ako i vo fotodokumentácii) zrezala alebo nezrezala zákrutu, a teda, či prešla alebo neprešla do protismeru. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, ktorý je viazaný právnym názorom súdu ( 250j ods. 7 OSP), opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa , pričom má v odvolacom konaní rozsiahle oprávnenia vyplývajúce z ust. 59 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. V prípade, ak je to vhodnejšie z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti konania, žalovaný môže rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pričom i správny orgán prvého stupňa bude viazaný právnym názorom žalovaného. Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho orgánu a znamená, že správny orgán je v ďalšom konaní v podstate viazaný názorom súdu, ktorá sa vzťahuje i na postup správneho orgánu pri ďalšom konaní. O trovách konania súd rozhodol podľa 250k ods. 1 v spojení s 151 ods. 2 OSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, vyplývajúcich zo spisu, teda v sume 35,- eur, čo je súdny poplatok za návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o priestupku na základe žaloby, a to podľa položky 10, písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Žalobca zaplatil súdny poplatok 36,- eur v kolkových známkach, ale preplatok, t. j. 1 euro mu však súd nevrátil, a to podľa ust. 11 ods. 2 vyššie citovaného zákona, v zmysle ktorého súd vráti preplatok, ak prevyšuje sumu 1,70 eura. Trovy právneho zastúpenia súd žalobcovi nepriznal s poukazom na ust. 151 ods. 2 OSP, nakoľko žalobca, ani jeho právny zástupca si trovy právneho zastúpenia nevyčíslili, pričom povinnosť vyčísliť trovy konania vyplýva z ust. 151 ods. 1 OSP.

9 Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať dovolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( 205 ods. 1 OSP).