Vojenské lesy. Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník XI / apríl máj jún 2017

Transkript

1 Vojenské lesy Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník XI / apríl máj jún 2017

2 vojenské lesy Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. 2/2017 Ročník 11 apríl máj jún 2017 SLOVO NA ÚVOD ISSN Vydavateľ: Vojenské lesy a majetky SR, š.p. Lesnícka PLIEŠOVCE tel: 045/ fax: 045/ sekretariat@vlm.sk web: Redakcia: Vojenské lesy a majetky SR, š.p. Lesnícka PLIEŠOVCE tel: 045/ mobil: fax: 045/ Redakčná rada: Predseda: Mgr. Marianna Huljaková (šéfredaktor odborný garant pre lesnú pedagogiku) Podpredseda: Ing. et. Ing. Filip Kuffa (zástupca šéfredaktora) Členovia: Ing. Jozef Bittara (redaktor) Ing. Marián Hojdan (redaktor) Ing. Jozef Joppa (redaktor) Ing. Ivan Schlosser (redaktor odborný garant pre strelectvo) Jaroslav Jurský (redaktor odborný garant pre kynológiu) Registrácia: MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007 ISSN LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky TLAČ: Ars spektrum, s. r. o. NEPREDAJNÉ! Neprešlo jazykovou úpravou. fotografia na titulnej strane Maksym Gorpenyuk, Milé kolegyne a kolegovia, nie som lesníčka a teda iste chápete, že sa vo svojom príhovore nechcem venovať odborným lesníckych témam. Svoj príspevok píšem v čase prvých májových dní. Som presvedčená, že nehovorím len za seba keď poviem, že máj je najkrajší mesiac v roku. Má svoje osobité čaro, ktoré sa ťažko definuje, ale cítime ho všetci. Nádherné zakvitnuté stromy, spev vtákov, vôňa orgovánu, usmiati ľudia oblečení v pestrejších farbách, kaviarničky na terasách, slnečné lúče a predstava blížiacich sa dovoleniek, to sú znaky tohto obdobia. Všetko sa zdá krajšie, veselšie, farebnejšie. V prvých májových dňoch si však pripomíname aj jednu dejinnú udalosť, súvisiacu s ukončením najväčšej vojny v histórií ľudstva. Druhá májová nedeľa zas patrí všetkým mamám sveta. Ďakujeme im za ich lásku, starostlivosť a nenahraditeľnosť. Aj naši predkovia zasvätili tomuto mesiacu veľa sviatkov. K obľúbeným udalostiam patrilo stavanie májov pred domom slobodných dievčat a veselá večerná zábava - majáles. Škoda, že sa táto tradícia pomaly vytráca. Pohľad na Kamenické lesy je už v tom čase takisto veselší a oku lahodnejší. Zimná šeď celkom vymizla a stromy sú odeté do jarnej zelene. Jemná zelená farba bukových jarných listov je v tomto čase najkrajšia. Pracovný režim mojich kolegov na závode sa tiež mení. Viac času trávia mimo kancelárií pri riadení lesnej prevádzky. Rozhovory na pracovných stretnutiach prešli z tém o snehovej kalamite a výrobných problémoch s tým súvisiacich na témy o jarnom zalesňovaní, o potrebe ochrany sadeníc v škôlke pred jarnými mrazmi a o postupnom ukončovaní zimných ťažieb. Spôsoby výkonu niektorých prác v lese sú iné, ako boli v minulosti, keď ich vo väčšej miere vykonávajú vlastní zamestnanci. Zvyšuje sa aj intenzita činnosti vlastnej dopravnej aj stavebnej techniky aj techniky prichádzajúcej z ostatných odštepných závodov, súvisiacej s prácami na sprístupňovaní lesných porastov a rekonštrukciou lesných ciest. Bližšie sa o tom zmieňuje môj kolega v článku vo vnútri časopisu. Želám vám, aby prílev priaznivej májovej energie na vás pôsobil čo najdlhšie a mal dobrý účinok na vašu pracovnú aktivitu. Apropo, nezabudli ste na starý krásny májový zvyk, sladký bozk pod rozkvitnutou čerešňou? Stanislava Rudy 2 vojenské lesy 2/2017

3 OBSAH Lesníctvo od spoločných koreňov kynológia Zalesňovanie Rekonštrukcia lesnej cesty Suchý Jarok Dolná baňa...6 poľovníctvo a rybárstvo Několik případů osobního příspěvku ke spolupráci (dokončenie)...14 Některé další vybrané skutečnosti spojené s působením u podniků VLM, resp. VLS...15 HISTÓRIA Poľovnícka kynológia...20 spoločenská rubrika Africký mor ošípaných nemôžeme podceňovať.7 Chovateľská prehliadka trofejí v oz Kamenica nad Cirochou...8 Chovateľská prehliadka 2016/2017 v Pliešovciach...9 Ochrana proti zveri v oz Kamenica nad Cirochou...10 Údržba, príprava a výstavba kŕmnych a poľovných zariadení v OZ Kežmarok...11 Príbehy ukryté v obrazoch...16 strelectvo Blahoželáme kolegom...22 So smútkom spomíname - Titus Kaňka...22 Zážitok z Venerovského memoriálu...23 Lesnícke dni na Železnej studničke...24 M 400 na strelnici v Sielnici...25 Aký bol 11. ročník Lesníckych dní vo Zvolene?...26 Lesná pedagogika aktuality...12 Legenda pokračuje modelom Winchester XPR...18 S lesníkom do lesa...27 Lesy sú pre život nenahraditeľné, našou úlohou je chrániť ich...28 XI. Lesnícke dni pod Tatrami...29 Lesná pedagogika v Kamenici...30 Vypestujte si borovicu...31 vojenské lesy 2/2017 3

4 LesnÍctvo Zalesňovanie 2017 OZ MALaCKY Ing. Ladislav Laco Po dlhotrvajúcej a na naše pomery teplotne extrémnej zime sme začali na lesnej správe Riadok zalesňovať 14. marca. Zalesnenie zabezpečovala firma Lesor, s.r.o. pomocou špeciálne upraveného zariadenia ťahaného traktorom. Jednoročné sadenice Borovice lesnej boli vysádzané sponom 1x1,2 metra, celkovo 8500 sadeníc na hektár plochy (pri Jelši lepkavej 6000/Ha). Práce sme ukončili 20. apríla, celkovo sme použili sadeníc Pinus sylvestris a sadeníc Alnus glutinosa, pomocou ktorých sme zalesnili plochy s celkovou výmerou 85,60 ha. Z toho 5,64 ha bolo vylepšených na už existujúcich minuloročných výsadbách. O dodanie sadeníc sa postarali spoločnosti Piňos s.r.o. a SL Pliešovce (naša vlastná spotreba) a spoločnosti ALNUS s.r.o. a Go Pa Štiepka s.r.o. Proces zalesňovania tento rok prvýkrát podporila aj pomoc z dotácií EÚ. Počasie počas marca a apríla bolo pomerne priaznivé, dostatok zrážok zabezpečil vhodné podmienky na uchytenie sadeníc. Korene sme ošetrili prípravkom Agrisorb pre zlepšenie priľnavosti pôdneho substrátu, prípravok Stopkus zase slúži ako odpudzovač na zver a redukuje poškodenie terminálneho výhonku. Nakoľko sme pôdu pripravovali sčasti aj vo februári, približne 30 ha plôch sme valcovali pre zlepšenie uľahnutosti pôdneho krytu a zhutnenie pôdy. 4 vojenské lesy 2/2017

5 OZ KEŽMaROK Ján Dulák Dosiahnutie úspechu v zalesňovaní je v ekonomike lesníctva veľmi dôležité. Sami vieme, ako sa musíme dlho trápiť, keď sa nám nejaký porast nedarí zalesniť. Ani opakované zalesňovanie nám niekedy veľmi nepomôže. Spôsobuje to viac faktorov, ktoré sa niekedy nedajú ovplyvniť. ce smreka. Práve tieto sadenice utrpeli v škôlke asi najviac. Červená farba ihličia napovedala, že asi utrpeli následkom mrazu a naše podozrenie potvrdil aj výskumný ústav vo Zvolene. Osobne som tomu nechcel uveriť, lebo také poškodenie som na smreku zaregistroval na viacerých miestach svojho obvodu, nielen na minuloročnom zalesnení, ale aj na 5 a 6 ročných kultúrach. Tak, ako sa to všetko dobre začalo, rýchlo sa zabrzdilo a snehová prikrývka zakryla všetko, čo sme doposiaľ urobili. Za tých 28 rokov práce v lese som si na takéto výstrelky prírody už zvykol. Sadeniciam to skôr pomohlo, len na niektorých miestach ťažký sneh polámal pár sadeníc smrekovca. Tento rok máme na zalesňovanie len veľmi málo ľudí spomedzi vlastných zamestnancov, preto sa musíme obracať, aby sme všetko stihli. Niektorých treba učiť, ako sa správne nakope jamka, aký význam to má pre sadenicu, ale to za tie roky už asi každý berie ako povinnú jazdu. Dobrých a kvalitných pracovníkov nikdy nie je dosť. Tiež sa snažím zalesniť holinu po vetrovej kalamite, ktorej hranice som preznačoval asi šesťkrát. Takéto plochy sa veľmi ťažko zabezpečujú, ale to už je na pleciach nás, lesníkov. O to väčšie je zadosťučinenie, keď sa s odstupom času, po pár rokoch, pozeráme na krásny a zdravý les. OZ Kamenica nad Cirochou Štefan Rak Ing., vedúci lesnej správy, LS Kamienka, OZ Kamenica n/cir., rak2@vlm.sk (text, foto archiv OZ Kamenica nad Cirochou) Aby les mohol plniť všetky svoje funkcie, od trvalej produkcie dreva až po všetky ostatné užitočné vlastnosti, je potrebné začať už pri obnove porastov zakladaní nového lesa. LesnÍctvo Obnovu lesa môžeme rozdeliť na dve základné koncepcie: prirodzená založená na využívaní pôvodných drevín, ktoré by mali byť základom pevného vzťahu medzi drevinou a prostredím, a technická umelo založené porasty. Prevažujúci podiel bukových porastov v rámci o.z. Kamenica nad Cirochou dáva vhodné podmienky na využívanie prirodzenej obnovy, kde dosahujeme až 80 % úspešnosť. O ekonomike pri zalesňovaní a následnom ošetrovaní porastov obnovených prirodzenou cestou ani nemusíme hovoriť. Preto pri zalesňovaní v rámci o.z. len dopĺňame prirodzené zmladenie. Osobitná kategória sú holiny vzniknuté po kalamitách či premenách a prevodoch. Preto sme aj tohto roku v porovnaní s bežnými hektármi zalesňovania vyskočili na číslo 35,70 ha, z toho Lesná správa Kamienka 23,73 ha a Lesná správa Jovsa 11,97 ha. V drevinovej skladbe výrazne prevláda buk lesný, z ostatných drevín boli v rámci o.z. vysadené dub zimný, smrek obyčajný, smrekovec opadavý a borovica lesná. Reprodukčný materiál pochádzal prevažne z produkcie vlastných škôlok, v ktorej je o.z. Kamenica n/cir. na 99 % sebestačný. Pri zalesňovaní používame štrbinovú sadbu sadzačom bez prípravy pôdy. Koniec marca priniesol výrazné oteplenie a tak sme začali práce pri zalesňovaní už v tomto mesiaci. Hoci apríl bol šaleny, mohli sme hlásiť, že úlohy pri obnove lesa na jar 2017 sú splnené. Skoré ukončenie prác v umelej obnove lesa je predpoklad na zachytenie jarnej vlahy a následnú dobrú bilanciu ujatia sadeníc. Dúfajme, že nenastane obdobie extrémneho sucha a naša práca bude odmenená v podobe krásnych nových lesných porastov. Sú miesta, ktoré sú lákadlom pre zver, či už na slnečných stranách, kde sa v zime rada vyhrieva, alebo v záveterných, kde sa schováva pred vetrom. Mám skúsenosti, že ani dobrá ochrana nám niekedy nepomôže. Tohto roku nám v marci počasie celkom prialo a tak sme začali s výsadbou. Prvé vyzdvihnuté sadenice boli smrekovec, potom buk a posledné boli sadeni- vojenské lesy 2/2017 5

6 LesnÍctvo Rekonštrukcia lesnej cesty Suchý Jarok Dolná baňa Neodmysliteľnou súčasťou obhospodarovania lesov je optimálne vybudovaná a udržiavaná sieť lesných ciest. Odštepný závod Kamenica n/cir. má vybudovaných viac ako 133 km lesných ciest so živičným a 96 km so spevneným povrchom. Aby lesná cesta slúžila svojmu účelu, treba venovať náležitú pozornosť jej údržbe (oprava výtlkov, čistenie priekop a priepustov a pod.) prípadne, ak si to stav telesa cesty vyžaduje, pristúpiť k jej celkovej rekonštrukcii. Ján Komarc, samostatný referent oddelenia lesnej výroby, OZ Kamenica n/cir., komarc@vlm.sk, (text, foto Ing. Anton Bodnár) V súlade s plánom investícií sa v tomto roku počíta s rekonštrukciou lesnej cesty Suchý Jarok Dolná baňa na Lesnej správe Jovsa v katastrálnom území obce Klokočov. Cestu vybudovali ešte začiatkom 70-tych rokov na trase bývalej úzkokoľajky, bez krajnice, odvodňovacích priekop a plôch, ktoré by slúžili ako výhybne, prípadne skládky drevnej hmoty. Využitie bolo možné iba za suchého počasia a priaznivých poveternostných podmienok. Pred začiatkom samotnej stavby sme museli absolvovať predpísané právne úkony, medzi ktoré patrí vypracovanie projektovej dokumentácie, vyžiadanie vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy a samosprávy a vydanie stavebného povolenia príslušným stavebným orgánom, v našom prípade Stavebným úradom Ministerstva obrany SR Bratislava. Na základe právoplatného stavebného povolenia sa v máji začalo so samotnými prácami. V zmysle projektovej dokumentácie je lesná cesta Suchý Jarok Dolná baňa, jednopruhová obojsmerná lesná cesta. Rekonštrukcia pozostáva z dvoch úsekov LC 1 s dĺžkou 4005,70 m a LC 2 s dĺžkou 1158,40 m. Po rekonštrukcii bude voľná šírka komunikácie 4,00 m. Tvoriť ju bude spevnený jazdný pruh šírky 3,0 m s konštrukciou vozovky z nestmelenej vrstvy štrkodrvy uloženej vo dvoch vrstvách hrúbky 100 mm a 200 mm a obojstranná nespevnená krajnica šírky 2 x 0,5 m. Súčasťou rekonštrukcie bude aj vybudovanie 22 plôch s rozmermi 20 x 50 m, ktoré budú slúžiť ako skládky drevnej hmoty, prípadne výhybne. Na odvádzanie vody z povrchu vozovky a pláne sa v celom úseku vybuduje lichobežníková nespevnená priekopa so šírkou 0,3 m s vyústením do odvodňovacích zariadení príp. do okolitého terénu. Väčšinu prác urobia naši zamestnanci a mechanizmy. Taktiež použitá štrkodrva na spevnenie jazdného pruhu vozovky a krajníc pochádza z neďalekého lomu Jovsa, ktorý je v správe a užívaní tunajšieho odštepného závodu. Po dokončení rekonštrukcie pribudne viac ako 5 km kvalitnej lesnej komunikácie, ktorá prispeje k efektívnejšiemu a komfortnejšiemu obhospodarovaniu priľahlých lesných porastov aj za zhoršených klimatických podmienok. 6 vojenské lesy 2/2017

7 Poľovníctvo a rybárstvo Africký mor ošípaných nemôžeme podceňovať Africký mor ošípaných (AMO) je vysoko nákazlivá vírusová choroba domácich svíň, európskych diviakov, amerických diviakov a prasiat bradavičnatých, ktorá predstavuje vážnu hrozbu. Prejavuje sa vysokou horúčkou, krátkym priebehom a veľmi vysokou úmrtnosťou s makroskopickými príznakmi, veľmi podobnými klasickému moru ošípaných. Hoci sme ho na Slovensku nateraz nezaznamenali, číha už kúsok od našich hraníc. Ing. Marián Hojdan, vedúci oddelenia lesnej výroby, OZ Kamenica n/cir., hojdan@vlm.sk, (text, foto internet) Pôvodcom ochorenia je vírus z čeľade Asfarviridae, ktorý je stabilný pri širokom rozsahu teplôt a ph. Môže sa nachádzať v krvi, prekrvená uzlina krvácaniny na povrchu obličky vojenské lesy 2/2017 krvácaniny v obličkách zväčšená slezina tkanivových tekutinách, vnútorných orgánoch (najmä v slezine, pečeni, obličkách, mandliach, miazgových uzlinách) a vo všetkých sekrétoch a exkrétoch chorých a uhynutých zvierat, ako aj v bravčovom mäse a v jatočných produktoch. Pri ochorení sa úmrtnosť zvierat blíži k 100 %. Vakcínu proti AMO dodnes nevyvinuli. Človek nie je k vírusu vnímavý. Choroba bola prvotne rozšírená v krajinách subsaharskej Afriky. V Európe bola potvrdená v Španielsku a Portugalsku v 60-tych rokoch minulého storočia, jej zavlečenie pravdepodobne spôsobil kuchynský odpad z leteckej dopravy z afrických štátov. V ostatnom období sa vyskytuje endemicky najmä na Sardínii v Taliansku v populácii domácich i divých svíň. Jej výskyt zaznamenali aj v Eurázii (Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan), čo predstavovalo hrozbu aj pre chovateľov v Európe. Ostatný výskyt tejto choroby bol zaznamenaný na Ukrajine (2012), v Rusku (2012), v Bielorusku (2013) a v Litve (2014). Nebezpečný vírus však už potvrdili aj v Poľsku (2014) na východe krajiny neďaleko hraníc s Bieloruskom a tiež na Ukrajine neďaleko východného Slovenska. Ohniská nákazy boli zaznamenané len niekoľko desiatok kilometrov od slovensko-ukrajinskej hranice. Ohrozené sú preto najmä oblasti v blízkosti slovensko ukrajinského pohraničia. 7

8 Poľovníctvo a rybárstvo Nebezpečný vírus AMO je mimoriadne nebezpečný vírus. Je virulentnejší a agresívnejší, ako vírus klasického moru. Prameňom nákazy sú infikované domáce a divo žijúce sviňovité. Choroba sa okrem priameho kontaktu chorého zvieraťa so zdravým môže prenášať aj sprostredkovane - infikovaným krmivom, vodou a prostredím, ale aj vektorom krv cicajúcim hmyzom (kliešte rodu Ornithodorus). Vírus AMO je schopný cirkulovať v krvi nakazeného zvieraťa (virémia) až 60 dní. V surovom bravčovom mäse si zachová infekčnosť až 15 týždňov a v tepelne neopracovaných výrobkoch z bravčového mäsa až 3-6 mesiacov. Podľa odborníkov dokonca prežije a dokáže sa až 36 mesiacov udržať i v zamrznutom mäse. Choroba pre človeka nepredstavuje žiadne riziko. Konzumácia nakazeného mäsa človeku neublíži, no ochorenie sa tým dostane do potravinového reťazca. Inkubačná doba sa pohybuje v rozpätí 4 (akútna forma) až 15 dní. AMO má oproti KMO výraznejšie príznaky a akútnejší priebeh. Pri subakútnej forme klinické príznaky často chýbajú, alebo sú menej výrazné. Zisťuje sa zvýšená telová teplota, pokles príjmu krmiva až nechutenstvo, potraty u gravidných prasníc, prípadne zvýšený úhyn. Pri akútnej forme je nápadná skleslosť (apatia), nechutenstvo, zvracanie, pokles hmotnosti, zvýšená telová teplota, potraty, krvácanie v podkoží až nápadné fialové sfarbenie kože (cyanóza). Pri chronickej forme sú okrem poklesu hmotnosti aj nepravidelnosti v telovej teplote. Často sú vplyvom sekundárnej bakteriálnej infekcie zistené zápaly pľúc, kĺbov, osrdcovníka a zmeny na koži. Na rozdiel od klasického moru ošípaných, kde slezina býva normálnej veľkosti, pri africkom more ošípaných môže byť zväčšená 3-násobne a je tmavej až čiernej farby a drobivej štruktúry. Často sa objavuje krvavá hnačka. CHOVATEĽSKÁ PREHLIADKA TROFEJÍ V KAMENICI n/cir Už tradične v mesiaci marec si milovníci prírody, poľovníci a široká verejnosť mohli v priestoroch odštepného závodu VLM Kamenica n/cir. pozrieť výstavu poľovníckych trofejí. V dňoch marca 2017 sa v priestoroch o. z. Kamenica n/cir. konala samostatná chovateľská prehliadka trofejí (ďalej CHPT) poľovnej zveri ulovenej v poľovníckej sezóne 2016/2017 vo VPR VLM Kamenica n/ Cir. V rámci celého revíru bolo spolu ulovených 344 kusov raticovej zveri (vrátane úhynu a odchytu), z toho 71 kusov trofejovej zveri. 196,24 CIC Treba byť v strehu Na Slovensku sa africký mor ošípaných doposiaľ nevyskytol. Keďže v mnohých krajinách západnej a strednej Európy vrátane Slovenska sa dlhodobo konštatuje premno ženie diviačej zveri, ktoré zvyšuje riziko prenosu vírusu aj jeho rozširovanie, musíme byť pripravení aj na túto hrozbu. Vážnosť situácie zvyšuje aj skutočnosť, že AMO môže mať nepriaznivé ekonomické dosahy najmä na chov ošípaných. Chovatelia tvrdia, že ak by sa vírus dostal až k nám, bolo by to pre nich likvidačné. Nakoľko výskyt AMO bol zaznamenaný aj neďaleko hraníc na Ukrajine - cca 70 km od východnej hranice, v pohotovosti sú tú nielen veterinári a poľovníci, ale i chovatelia ošípaných. ŠVPS SR v pohraničnej oblasti pozdĺž slovensko-ukrajinskej hranice vyhlásila takzvané nárazníkové pásmo, v ktorom pre užívateľov poľovných revírov aj pre poľovníkov platia prísne preventívne veterinárne opatrenia na zabránenie prenosu a šírenia vírusu. AMO je choroba podliehajúca povinnému hláseniu v rámci EÚ a Svetovej organizácie pre zdravie zvierat so sídlom v Paríži (OIE). V súlade s legislatívou Európskej únie má Slovenská republika pripravený a schválený Národný pohotovostný plán pre prípad podozrenia a výskytu AMO v Slovenskej republike, na základe ktorého sú spracované a aktualizované regionálne pohotovostné plány pre túto chorobu. 120,20 CIC 200,75 CIC lovci z Čiech Na chovateľskej prehliadke bolo predložených a komisiou hodnotených 33 jeleních trofejí, 27 srnčích a 11 diviačích. U jeleňov dosiahli dve trofeje striebornú medailovú bodovú hodnotu (200,75 CIC a 196,24 CIC) a šesť jeleňov bronzovú medailovú bodovú hodnotu. U srnčej zveri nedosiahla medailovú bodovú hodnotu žiadna trofej, pričom najsilnejšia bola trofej s bodovou hodnotou 83,40 bodov CIC. Výborné bodové ohodnotenie dosiahli ako vždy trofeje diviakov, keď z predložených jedenástich kusov diviačích trofejí dosiahli dve zlatú medailu (122,95 CIC a 120,20 CIC), tri striebornú a jedna bronzovú medailu. Úhyn diviačej zveri z dôvodu AMO a KMO nebol zistený. Z chovateľského hľadiska nebol nesprávny odstrel hodnotiteľskou komisiou zaznamenaný, čo svedčí o vysokej úrovni odbornosti poľovníckeho personálu. Členovia komisie vyjadrili spokojnosť s náučno-odbornou a estetickou úrovňou konanej prehliadky aj s jej celkovým priebehom. S nastávajúcou poľovníckou sezónou 2017/2018 Vám prajem veľa pekných poľovníckych zážitkov, presnú mušku a Lovu zdar! Ing. Marek Hojdan, vedúci LS Jovsa, OZ Kamenica n/cir., (text, foto) 8 vojenské lesy 2/2017

9 Poľovníctvo a rybárstvo Na otvorení CHPT Chovateľská prehliadka 2016/2017 v Pliešovciach Na Kamennom Vrchu vo Vojenskom obvode Lešť bola 16. až 18. marca chovateľská prehliadka a výstava trofejí ulovenej a uhynutej zveri za PR Javorie a PR Podjavorie (zvernica). Ing. at. Ing. Filip Kuffa, GR Pliešovce Za revír Javorie bol plán uloviť 117 jeleňov, 305 jeleníc, 290 jelenčiat, teda spolu 712 kusov jelenej zveri a odlovili sa všetky. Z toho v I. VT 74 odstrelených kusov, v II. VT 17, v III. VT 12 a v IV. VT 14 kusov jeleňov. Srncov bolo v pláne 13 a dve srny, z toho sa odlovilo 12 kusov + jeden kus jeleňa a dve srny bol úhyn. Plán lovu diviačej zveri bol: 10 diviakov, 16 diviačic, 47 lanštiakov a 80 diviačat, spolu 153 kusov diviačej zveri, pričom sa odlovilo 144 kusov. Z celkového počtu 117 ulovených jeleňov bolo 11 bronzových, 6 strieborných a jeden zlatý (213,10 b.) Z ulovených srncov žiadny nedosiahol hodnotu medaily a z bodovaných kancov dva dosiahli hodnotu bronzovej medaily. Ulovený bol aj jeden jazvec s hodnotou striebornej medaily. V poľovnom revíri Podjavorie (zvernica) bol plán lovu 13 jeleňov, z toho v I. VT 3 kusy, v II. VT 4 kusy (odstrel 4), v III. VT 3 a v IV. VT 3 kusy jeleňov (odstrel úhyn), 15 jeleníc a 12 jelenčiat, 13 danielov, z toho v I. VT 3 kusy, v II. VT 6, v III. VT 4, 12 danielic a 11 danielčiat, 24 muflónov, z toho v I. VT 8, v II. VT 10, v III. VT 6, 23 muflónic a 22 muflónčiat. Úbytok predstavoval 13 jeleňov, z toho jeden bronzový, dva strieborné a dva zlaté (211,05 b. - odstrel, 218,77 b. - úhyn). Z 13 danielov (z toho 4 úhyn) boli dva bronzové, dva strieborné a jeden zlatý (180,50 b. - úhyn). Z 24 muflónov (úbytok 19 kusov, z toho 6 úhynov) bolo 6 baranov strieborných a 6 zlatých (237,00 b. úhyn, 240,40 b. odstrel. Žiadna z trofejovej zveri ulovenej a dokonca ani uhynutej nebola hodnotená ako nesprávny odstrel. Okrem zveri muflónej (93 %) a diviačej (94 %), bol plán splnený na 100 %. Najsilneší z voľného revíru PR Javorie 211,05 b. CIC Zvernica - úhyn 218,77 b. CIC vojenské lesy 2/2017 9

10 Poľovníctvo a rybárstvo Ochrana proti zveri v oz Kamenica nad Cirochou Dreviny sú prirodzený zdroj potravy pre lesnú zver. So stúpajúcou početnosťou raticovej zveri rastú aj škody na lesných porastoch spôsobené najmä jeleňou zverou. Príčin poškodzovania je viac vysoké stavy zveri, slabá úživnosť prostredia, nedostatočné prikrmovanie, nevhodné krmivo, vyrušovanie zveri a s ním spojený stres. V Kamenici nad Cirochou by sme škody mohli rozdeliť na škody vo voľnom revíri a škody vo zvernici jelenej zveri. Vo voľnom revíri zver lúpaním a ohryzom poškodzuje dreviny BK, JS, JV a to prevažne v 2. až 4. vekovom stupni tam, kde sú veľké komplexy mladých porastov. V miestach zimnej koncentrácie zveri vznikajú aj škody odhryzom na nárastoch a kultúrach. Ochranu proti odhryzu robíme prípravkom Cervacol na výmere hektárov ročne. Ochrana proti lúpaniu a ohryzu sa vo voľnom revíri z dôvodu relatívne malých škôd nerobí. Osobitná kapitola sú škody vo zvernici jelenej zveri na Lesnej správe Kamienka. Zvernica s výmerou 908 hektárov bola nevhodne založená (veľký komplex mladých, prevažne bukových porastov bez bylinného krytu, nízka úživnosť prostredi), v dôsledku čoho tam vznikali pomerne vysoké škody na buku, ale aj na iných drevinách. Lúpaním a ohryzom utrpeli škody porasty všetkých vekových stupňov. Vo zvernici na LS Kamienka boli použité viaceré metódy ochrany: natieranie cieľových stromov v najviac ohrozených porastoch vekového stupňa prípravkom Pellacol. Jeho použitie sa však ukázalo ako málo účinné a tým pádom nevhodné. Ďalší použitý prípravok bol repelent na báze lepivej hmoty a kremičitého piesku. Natierali sa cieľové stromy na výmere 10 hektárov. Prípravok má dlhodobú účinnosť až 15 rokov a ukazuje sa ako veľmi dobrý. Na ochranu proti odhryzu používame Cervacol na výmere hektárov ročne. Celoplošná ani individuálna mechanická ochrana sa nerobila. Všetky tieto ochranné opatrenia len čiastočne zabránili škodám jeleňou zverou a tak sa pristúpilo k radikálnejším riešeniam - redukcii početnosti zveri. Pribudli nové políčka, lúky, ohryzové plochy. Lúky s nízkou úživnosťou sa rekultivovali. Výsledok - škody zverou sa znížili. Ochrana lesných drevín proti zveri je najúčinnejšia vtedy, keď sa riešia príčiny a nie dôsledky. Prvoradé opatrenie na zníženie škôd je udržať početnosť zveri na požadovanej úrovni. Ďalej treba zvyšovať úživnosť revíru vytváraním a využívaním lúk, políčok, ohryzových plôch, plodonosných drevín. Treba tiež prikrmovať zvlášť v miestach zimnej koncentrácie zveri. Je nutný väčší počet vhodne rozmiestnených kŕmnych zariadení, aby ku krmivu mala prístup všetka zver, nielen dominantné jedince. Kombináciou týchto opatrení by škody zverou na lesných porastoch mali byť čo najmenšie. Dušan Staško Ing., lesník, LS Jovsa, OZ Kamenica n/cir., stasko@vlm.sk, (text, foto) 10 vojenské lesy 2/2017

11 Poľovníctvo a rybárstvo Údržba, príprava a výstavba kŕmnych a poľovných zariadení v OZ Kežmarok Po dlhotrvajúcej zime a prikrmovaní zveri, keď konečne zišiel sneh, sme pristúpili k údržbe poľovných a kŕmnych zariadení. V prvom rade sme doplnili soľ do soľníkov a čistili zvyšky sena, ktoré zver neskonzumovala počas zimy. Staré seno sme pohrabali, dali na kopy a vyviezli. Miesta, na ktorých sme prikrmovali, sme ošetrili vápnom a tým pádom aj vydezinfikovali, aby nedošlo k prenosu chorôb. Ďalej sme skontrolovali posedy a sedačky, či sú v poriadku tak, ako sme ich nechali na konci poľovníckej sezóny, keďže pre vysokú snehovú pokrývku sa dalo k niektorým len veľmi ťažko dôjsť. Väčšina z nich bola v dobrom stave, na niektorých boli potrebné menšie opravy, ako vymenenie stupňov na rebríkoch, alebo oprava strešnej krytiny, ktorú poškodil silný vietor. Mali sme aj horšie prípady, keď sme v auguste 2016 postavili nový kazateľnicový posed na lokalite Josbarg a naši rómski spoluobčania mu v apríli tohto roku zmenili vzhľad, lebo prišiel nečakaný sneh a nemali čím podkurovať do pecí. Samozrejme, prvý si to odniesol rebrík a neskôr aj zavetrováky a spevňovacie žrde. S tým však už máme skúsenosti a neostáva nám nič iné, iba to poopravovať. Tento rok sme na LS Podolínec vyrobili a osadili šesť valcových soľníkov, ktoré umiestňujeme na miesta, kde nie je možné vytvorenie soľníka zo starého pňa alebo na lúky. Samozrejme, uvažujeme aj o výstavbe nových kazateľnicových posedov, keďže sú pre naše podmienky lovu najvhodnejšie. Musíme klásť veľký dôraz na ich umiestňovanie, aby sme len zbytočne nepripravovali niektorým spoluobčanom drevo na zimné obdobie. Ďalej budeme vytvárať aj soľníky pre zver, keďže niektoré staré sú už nefunkčné, alebo stratili opodstatnenie. Kriššák Eduard vojenské lesy 2/

12 aktuality Poľovnícke zariadenia LS Podolínec Čas letí ako bláznivý..., spieva sa v jednej známej českej pesničke. Tento nekompromisný fakt sme zaregistrovali aj my lesníci a nakoľko sa blíži začiatok poľovníckej sezóny je potrebné preveriť stav poľovníckych zariadení. Chaty Čierna hora a Zimná studňa nahlodal zub času a preto údržba, poprípade oprava je načase. Aprílové daždivé počasie a topenie snehu zdvihlo vodné toky v okrese Kežmarok. Suché poldre, vybudované v roku 2015, zachytili zrážkovú vodu a splaveniny. Vodné stavby zdôrazňujú svoju spoločenskú potrebu ochrany zdravia ľudí a ich majetku. Pisarčík Výstava Hlas lesa Široká téma lesa a lesníctva na Slovensku sa na výstave v Lesníckom a drevárskom múzeu vo Zvolene predstavuje v dvoch rovinách: Les ako prírodné spoločenstvo je námet prvej časti výstavy. Charakteristických zástupcov rastlinnej a živočíšnej ríše prezentuje formou diorámy, ktorá je akoby výsekom reálnej lesnej scenérie s naznačením vzťahov medzi jej obyvateľmi. Časť exponátov je popri tom vystavená formou systematického usporiadania základných druhov živočíchov, rastlín, húb a hornín, ktoré tvoria lesný ekosystém. Na návštevníkov čaká kolekcia preparátov vyšších živočíchov, medzi ktorými nemôže chýbať vlk, medveď, líška, jazvec, rys, srnec, ale ani charakteristickí zástupcovia lesných vtákov, obojživelníkov a plazov. Rastlinnú ríšu reprezentujú v prvom rade lesné dreviny jedľa, smrek, borovica, dub, buk, hrab, ale aj celý rad menej známych stromov a bylín. Huby sú zastúpené najmä jedlým a drevokaznými druhmi a spolu s lišajníkmi, machmi a ukážkami hornín rámcujú mozaiku lesnej prírody. Druhá časť výstavy je zameraná na lesníctvo teda na súžitie lesa a ľudského činiteľa. Podáva obraz vývoja lesného hospodárstva na Slovensku od prvých cieľavedomých snáh o usmernenie fungovania lesných porastov až po súčasnosť. Jednotlivé časti lesníckej práce interpretuje s dôrazom na progresívne trendy a usporadúva ich v časovom slede, ako rad-radom vystupovali na scénu dobového pokroku. Vecnými argumentmi v tejto výpovedi sú predovšetkým historické ale i súčasné formy náradia a pomôcok používaného v lesníckej práci od rôznych druhov sekier, píl, klinov, hákov cez rýle, motyky a sejacie zariadenia až po jemné meracie zariadenia a lesnícke mapy. Zuzana Benedeková Zdroj: Deň fascinácie rastlinami Deň fascinácie rastlinami sa koná pod záštitou Európskej organizácie pre rastlinné vedy (EPSO) a jeho cieľom je osloviť na celom svete čo najviac ľudí a prebudiť v nich záujem o rastliny a ich nenahraditeľnú úlohu v živote človeka. Do tejto medzinárodnej akcie sa môžete zapojiť aj Vy! Zorganizujte 18. mája 2017 akúkoľvek fascinujúcu aktivitu zameranú na rastliny, ktorá nielen priláka, ale aj zapojí širokú verejnosť. Pozývame všetkých, aby sa pripojili k tejto iniciatíve, od škôl zaoberajúcich sa záhradníckou problematikou, inštitúcií zaoberajúcich sa rastlinnou vedou, univerzity, botanické záhrady a múzeá, až po rôzne poľnohospodárske a iné spoločnosti, ktoré majú blízko k tejto problematike. Snahou organizátorov je vsádzať virtuálne a neustále klíčiace semená do kolektívnej mysle európskej a svetovej verejnosti a pripomínať, že rastlinné vedy majú rozhodujúci význam pre sociálne, environmentálne a ekonomické prostredie teraz i v budúcnosti. Ondrej Hodovanec, Ing., vedúci oddelenia obchodu a marketingu, hodovanec@vlm.sk Zdroj: Kto si zaslúži Cenu Jozefa Dekreta Matejovie? Ešte do konca mája môžu organizácie alebo kolektívy navrhnúť svojho kandidáta na Cenu Jozefa Dekreta Matejovie pre rok Slovenská lesnícka komora v spolupráci s Lesmi Slovenskej republiky š. p. Banská Bystrica, vyhlasuje 11. ročník ankety Cena Jozefa Dekreta Matejovie pre osobnosti, ktoré sa mimoriadne zaslúžili alebo zasluhujú o zveľaďovanie lesov a rozvoj lesníctva na Slovensku. Písomné návrhy na udelenie ceny konkrétnej osobe možno do 31. mája písomne zaslať na adresu Slovenská lesnícka komora, Študentská 20, Zvolen. Návrh sa predkladá na vyplnenom formulári, ktorého súčasťou musí byť zdôvodnenie návrhu a krátky profesijný životopis. Návrhy posúdi komisia zložená z členov SLsK, zástupcov Lesov SR š.p. Banská Bystrica a zástupcov neštátnych lesov. Víťaza 11. ročníka ankety vyhlásime na Dni stromu v Lesníckom skanzene v Čiernom Balogu 8. júla Súčasťou ceny je diplom, medaila Jozefa Dekreta Matejovie a finančná odmena. Ondrej Hodovanec, Ing., vedúci oddelenia obchodu a marketingu, hodovanec@vlm.sk Zdroj: Novinky v Lesníckom skanzene V máji sa začína 15. sezóna Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu. Okrem prvého štiepkovača používaného v lesníctve Trelan DL 180 pribudne historický traktor Zetor 50, informačné panely a tiež ukážky splavovania dreva. Pre deti bude v budove horárne pripravená moderne vybavená učebňa o lese. Novinky pre nastávajúcu sezónu, ktorá sa začne 1. mája, pripravuje aj Čiernohronská železnica a združenie Vydra. Už na prelomu roka sme doplnili danieliu zvernicu o daniel- 12 vojenské lesy 2/2017

13 aktuality ku. Pri tejto zvernici pribudne informačný panel o danielej zveri. Ďalšie informačné panely, ktoré doplníme na náučnom chodníku, sa budú venovať témam o stromoch a alergiách a o hrabliach používaných pri splavovaní dreva, spresnil vedúci Lesníckeho skanzenu Michal Kofira. Lesnícky skanzen v tomto roku ponúkne aj možnosť využiť novú učebňu s modernými pomôckami a s programom lesnej pedagogiky. Zo strany škôl však bude potrebné si túto aktivitu vopred dohodnúť. Čiernohronská železnica sa v tomto roku podľa jej riaditeľa Aleša Bílka môže pochváliť vynovenou expozíciou lesných železníc v Lesníckom skanzene v odbočke Korytárske, kde okrem opraveného mostu, koľají a nakladacej rampy pribudnú dva historické plošinové vozne na prepravu metrovice z roku 1939 a predovšetkým ikonická parná lokomotíva Kolbenka z roku Je to jedna z poslednej vyrobenej série desiatich lokomotív, ktoré po druhej svetovej vojne odviezli na všetkých slovenských lesných železniciach rozhodujúci podiel dreva, povedal Bílek. Celkový počet prevádzkovaných parných lokomotív tak dosiahne počtu päť kusov všetkých hlavných typov. Tým sa ČHŽ stáva už definitívne najväčším železničným parným rajom na Slovensku, dodal Bílek. Ondrej Hodovanec, Ing., vedúci oddelenia obchodu a marketingu, hodovanec@vlm.sk Zdroj: PPA a ministerstvo pôdohospodárstva vyzývajú na nahlasovanie korupcie Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) víta spoluprácu s políciou a NAKA na odhaľovaní korupcie, ktorá priniesla prvé výsledky. Agentúra bude aj naďalej úzko spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní v boji proti korupcii. Nulová tolerancia voči korupcii v PPA - vyzývam všetkých prijímateľov i zamestnancov agentúry, aby sa nebáli a nahlasovali korupčné správanie na všetkých úrovniach. Len tak sa nám podarí proti nemu efektívne bojovať, povedal Juraj Kožuch, generálny riaditeľ PPA v duchu nového trendu, ktorý v agentúre nastavil. PPA úzko spolupracovala s NAKA a dodávala vyšetrovateľom doslova v hodinových intervaloch informácie. Agentúra ročne pracuje s európskymi a štátnymi financiami v objeme 800 miliónov eur. Na Slovensku zamestnáva vyše 600 pracovníkov. Zabezpečuje vyplácanie podpôr pre poľnohospodárov, potravinárov, lesníkov a pre tzv. malé obce z Programu rozvoja vidieka, operačného programu Rybné hospodárstvo, tzv. priamych platieb pre poľnohospodárov a štátnej pomoci Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. vojenské lesy 2/2017 Vedenie PPA v minulom roku predstavilo výrazné zmeny vo fungovaní agentúry a dodržiavania podmienok čerpania podpôr. Do účinnosti už zaviedlo plán transparentnosti a prísnej kontroly oprávnenosti výdavkov. Zriadilo odbor vnútornej kontroly, supervízie a ochrany finančných záujmov EÚ. Zaviedlo viacúrovňovú kontrolu efektívnosti a hospodárnosti výdavkov. Posilnilo terénne kontroly projektov priamo na mieste realizácie obhospodarovania a realizácie projektov nad rámec požiadaviek EÚ. Taktiež vybavilo príslušných zamestnancov aplikáciami na kontrolu oprávnenosti vynaložených nákladov. Nové investičné projekty ide hodnotiť v maximálnej možnej miere podľa objektívnych ekonomických a iných ukazovateľov. PPA zároveň začala zverejňovať informácie o podporách aj nad rámec zákona, aby zvýšila transparentnosť celého procesu. Na stránke agentúry je tak možné zistiť informácie o žiadateľoch, výške podpôr i stav samotných žiadostí. Cieľ vedenia PPA je prejsť na plnú elektronizáciu agentúry, čo prinesie výraznú efektivitu administrácie podpôr aj vyššiu transparentnosť procesov. Žiadosti by sa podávali v budúcnosti len elektronicky. Ak chceme zabrániť korupcii, potrebujeme systémy, kde budú všetky informácie uložené a dohľadateľné. Inštitút agenta nám zasa umožňuje potláčať nelegálne narábanie s finančnými prostriedkami a predovšetkým prichytiť vinníkov priamo pri čine, zdôraznil Juraj Kožuch. Počet zubrov pri Topoľčiankach atakuje historické rekordy Podnik LESY Slovenskej republiky chovom pri Topoľčiankach už takmer 60 rokov prispieva k záchrane zubra hrivnatého. Neoddeliteľnou súčasťou práce nášho rezortu je aj odborná činnosť zameraná na zachovanie, zveľaďovanie a ochranu genofondu zveri ako prírodného bohatstva Slovenska, povedala Gabriela Matečná, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Starostlivosť o zvieratá je koníček aj poslanie zároveň, za ktorými sa skrýva množstvo práce vynaloženej pri starostlivosti o zver, ako aj láska, úcta i rešpekt k prírode, dodala. Iba málokedy v histórii chovu zubrov bolo možné vidieť spolu početne takú veľkú čriedu zubrov. Počet zvierat sa vlani zvýšil o 11 mláďat a v súčasnosti dosahuje 33 kusov. Najviac tam žilo 37 kusov zvierat. Vzhľadom na to, že zvernica bola pôvodne navrhnutá na optimálny počet osem až 12 zubrov, časť týchto mohutných zvierat bude prevezená do maďarského národného parku Őrség. Ide o 11 zubrov, o ďalších štyroch majú záujem tiež maďarskí partneri, spresnil Milan Garaj, riaditeľ odštepného závodu štátneho podniku LESY SR Topoľčianky, ktorý má zubriu zvernicu v správe. Zubrom sa podľa Garaja výnimočne dobre darí najmä odvtedy, keď sa podarilo v spolupráci s Vysokou školou pôdohospodárskou v Nitre vyšpecifikovať presné zloženie kŕmnej zmesi, ktorá zohľadňuje potreby zvierat. Ročne týchto granúl spotrebujú 28 ton a k tomu v zimnom období 20 ton sena. Aj keď je prevoz zubrov technicky náročný, pre podnik LESY Slovenskej republiky je to jediná možnosť, ako početnosť tohto chráneného živočícha znížiť v zvernici na prijateľnú úroveň. Zvieratá určené na prevoz postupne oddeľujú. Pred prevozom ich najskôr treba očipovať a potom zaistiť ich bezpečnú prepravu. Rozšíriť populáciu zubrov v Maďarku by malo deväť samíc a dvaja vlani narodení samčekovia. V súlade s medzinárodným dohovorom sa mená všetkých slovenských zubrov začínajú na Si. K južným susedom tak odcestujú napríklad Singa, Sibera či Sigur. Od vzniku zvernice v roku 1958 sa v Zubrej zvernici narodilo viac ako 200 zubrov, čo je významný príspevok k záchrane zubra ako živočíšneho druhu. Prvoradou úlohou Zubrej zvernice je chov zubra hrivnatého horskej línie. Dočasne je vo zvernici umiestnená na vyliečenie aj zranená zubrica z Polonín, ktorá by sa mala v priebehu tohto roka vrátiť do voľnej prírody. Všetky v zajatí chované zubry sú zaznamenané v plemennej knihe zubrov, ktorú vedie prof. Wanda Olech vo Varšave. Každý chovateľ je povinný viesť podrobnú evidenciu pôvodu zubrov a všetky chovateľské opatrenia, vyraďovanie zvierat z chovu a zaraďovanie nových zvierat do chovu musí byť prekonzultované a vopred schválené vedúcou plemennej knihy zubrov. Ing. Michal Feik, Odbor komunikácie a marketingu MPaRV SR 13

14 od spoločných koreňov Několik případů osobního příspěvku ke spolupráci (dokončenie) Vážené čtenářky, vážení čtenáři, možná jsem měl už v některé z úvodních kapitol důrazně uvést, že obsah všech kapitol (mimo kapitol o historii) jak již uvedených, tak teprve připravovaných do tisku, byl zpracován jen na základě prožitků, když jsem pracoval na územích současných VLM. Jediným případem, kdy jsem byl za zábavou byl lov jelena na Sklenném. Ostatní uváděné skutečnosti a zážitky byly získány během výkonu povolání na zájmových územích, zejména proto, že bylo tehdy zvykem jezdit na služební cesty na dva týdny. A v žádném případě víkendy, které jsme byli mimo domov, nebyly pro nás odpočinkové. Na jednu stranu jsme jezdili na služební cesty s předem danými časovými harmonogramy úkolů, na druhou stranu jsme se snažili získat velké množství podkladů za dobu příslušné služební cesty, které jsme potom zpracovávali doma, a maximálně dlouhou dobu byli s rodinou. Ladislav Tomeš O mé postavení na územích VLM, nebo dokonce o pověsti, která moje působení předcházela svědčí i následující skutečnost. Jeden z vysokých funkcionářů bývalého GŘ Sigma Olomouc, jinak náruživý myslivec, mi až hodně dlouho po mých začátcích říkal: Ty Láďo, tak se mne jeden lesní správce jen tak mezi řečí ptal, že má přijet na kontrolu nějaký inženýr Tomeš, a co je to zač a jak s ním jednat. Dotyčný pán byl osobní přítel mého nadřízeného Ing. Doležela, mne znal také hodně dlouho. A tak s vážnou tváří řekl správcovi, že odborně jsem na výši, ostrý jsem jak žiletka a jediné na co si dávat pozor, nedělat ze mne hlupáka při služebních jednáních. A po delší době tento vedoucí lesní správy to řekl i mě, a měli jsme se čemu smát. Jedna z dalších, dnes již úsměvných historek, byla skutečnost, kdy si jeden ze stávajících vedoucích lesních správ na podniku Kežmarok, si byl stěžovat řediteli Horváthovi, že při těch interních prověrkách lesních správ, v jeho případě postupuji neobjektivně a nepřipouštím vzájemnou komunikaci. Reakci ředitele lze shrnout do následujícího, pro něho je informace ode mne zcela objektivní a více o tom nebude s nikým diskutovat. Velice významným oceněním mého chování a vážnosti mé osoby byla skutečnost, kdy mne požádal ředitel VLM Pliešovce, ať v době přípravy prověrek lesního hospodářství zajistím odstřel jednoho kusu divočáka pro návštěvu generálů z Východního vojenského okruhu Trenčín. Nechtěl prý dát příležitost svým podřízeným, aby mohli lovit pod hlavičkou zajištění masa pro návštěvu generálů. Jako vždy jsem, do jisté míry povinnost, splnil. Tolik k námětu, pro který jsem vlastně začal svůj příspěvek do časopisu začal psát, popsat, co všechno jsem já osobně a moji kolegové zpracovával pro podniky dislokované na Slovensku. K odborným věcem jsem si dovolil připojit pár osobních vzpomínek, které se sice zdánlivě nevztahují k pracovnímu nasazení, jsou však nedílnou součástí vzájemných vztahů zaměstnanců VLS. 14 vojenské lesy 2/2017

15 od spoločných koreňov Některé další vybrané skutečnosti spojené s působením u podniků VLM, resp. VLS Další pokračování mých vzpomínek na působení u stávajících podniků VLM, respekt. dříve VLS v celé federativní republice, je skutečně jen výběr náhodných událostí a vzpomínek mého téměř 40 - letého působení u firmy. Důsledně se při tom vyhýbám nostalgickému pohledu starších lidí, nebo pohledu, kdy s odstupem času vše vypadá tak, že každý hřbitov z dálky je kvetoucí zahrada. Nechci ani následovat cesty některých mých starších kolegů, kteří zejména po politické změně v roce 1989, začali vydávat knižně zážitky z lovů a činností u VLS. Plně si uvědomuji a respektuji skutečnost, že jsem byl jen nepatrná součástka dobře fungujícího stroje VLS. Ladislav Tomeš Chci a snažím se ve svém neumělém výtvoru přiblížit kamarádům i novým zaměstnancům alespoň malou část popisu vztahů a zážitků u VLS, které jsme prožili a které v nás ve velké většině vzbuzují příjemné vzpomínky, ale i hrdost nad tehdy dosaženými výsledky. Jde vesměs o zážitky, které jsme prožívali v rámci služebních jednání i v rámci kamarádství mezi jednotlivými zaměstnanci. V žádném případě tento článek není jen o bezproblémové vzájemné spolupráci, ale i o řešení řady problémů a nedostatků v práci obou stran. Vždy, a to zdůrazňuji, vždy jsme se rozcházeli po vyřešení problémů jako přátelé a kolegové a nic nám nebránilo vždy a znovu řešit úspěšně provozní problémy jako kolegové a přátelé. Žádám vážené čtenářky a čtenáře, aby celou tuto kapitolu nebrali jako nějakou síň slávy zaměstnanců VLS, ale aby ji brali jako zcela náhodný výběr vzpomínek a aktérů těchto vzpomínek, jak mě vyskakovaly na mysl při jejich zpracovávání do psané podoby. A znovu připomínám, nechci glorifikovat vybrané zaměstnance jednotlivých VLM. Vážení čtenáři a čtenářky dovolí, abych následující část článku dělit regionálně podle sídel jednotlivých divizí. Osobně se domnívám, že je nanejvýš slušné a žádoucí, zmínit jednotlivé ředitele odštěpných závodů, z nichž některé jsem znal pouze z doslechu a ředitele, se kterými jsem se setkal při svých služebních cestách na jednotlivých divizích. Je to nejenom slušné, ale je třeba si uvědomit, že tito pánové se zasloužili o slávu a věhlas Vojenských lesů a statků. Že se zasloužili o to, že dnes jsou VLM tam, kde jsou, že se v době své služby k nám chovali tak, že i dnes se musím poklonit jejich vztahu ke všem zaměstnancům, ale i ke mně. Ze svého pohledu jim děkuji nejenom za spolupráci, ale i za umožnění výkonu práva myslivosti nikoliv jako loveckého hosta, ale jako jednoho z personálu. Především to byl plk. Ing. Chyba, který začínal jako ředitel v Kežmaroku, posléze dosloužil do důchodu jako ředitel VLS Lipník nad Bečvou, kde jsem s ním přišel do styku i já. V podstatě jsem nepřišel do vojenské lesy 2/2017 styku s jeho nástupcem v Kežmaroku, pplk. Ing. Peťkem, kterého střídal pplk. Ing. Bizoň a posledním ředitelem, se kterým jsem spolupracoval v Kežmaroku byl pplk. Ing. Horváth. V Pliešovcích jsem znal převážně z doslechu o plk. Naništovi, se kterým jsem se setkal až jako s expertem MO ČSSR. Osobně jsem začínal spolupracovat až s ředitelem pplk. Ing. Švecem, kterého střídal pplk. Ing. Uljanko a tuším byl jmenován po něm kpt. Brodňanský. Na Malackách jsem pouze slyšel o řediteli pplk. Ing. Papayovi, celou dobu mého působení jsem spolupracoval s pplk. Ing. Molnárem. A na Kamenici nad Cirochou jsem přišel do služebního styku pouze s ředitelem Ing. Ficem a jeho synem jen v době, kdy byl v pozici asistenta ředitele v Kežmaroku a v Pliešovcích. Velmi zajímavé je i to, že ne všichni ředitelé divizí VLS, respekt. VLM, byli svým vzděláním lesní inženýři. Ing. Jozef Ulianko VLM Pliešovce Myslím jsem už někde ve svých příspěvcích vzpomínal na to, že moje vůbec první služební cesta po mém nástupu k firmě v roce 1970, vedla na VLM Pliešovce. A jak se traduje všeobecně, první událost v různých částech běžného života člověku uvízne v paměti a dlouho je tam uložena. Měl jsem štěstí v tom, že jsem měl již prošlapanou cestu od svých kolegů. Pana Jabůrka, který dlouhodobě zpracovával projekty asanací a rekultivací pozemků (v dalším pouze ARO) především na pozemcích využívaných armádou, méně na pozemcích obhospodařovaných VLM. Druhým pracovníkem, který dlouhodobě působil na VLM Pliešovce, byl Ing. Hlobil realizující práce týkající se půdní držby (zpracovával především mapy pozemkové držby, zpracovával projekty změny hranic jednotlivých pozemků). Velmi významně se potom na této problematice podílel v době, kdy VLM přebíraly k hospodaření pozemky obou Tisovníků a Starej Huty. Já osobně jsem se ve svých začátcích pohyboval v oblasti posuzování současného stavu a návrhů struktury zemědělské výroby na pozemcích VLM. Samozřejmě jsem byl k dispozici i oběma kolegům, v případě potřeby navýšení objemu jejich práce. Až postupem doby, po roce 1973, kdy nastoupil k firmě Ing. Kouřil, jsme se začali věnovat moderním výpočetním metodám, umožňujícím stanovit optimální strukturu výroby a strojového parku, z důvodu dosažení maximálního ekonomického efektu výroby. Hluboko ve mně zůstal jeden z prvních zážitků, souvisejících s pobytem na Pliešovcích. A to, když jsem šel na veřejnosti, byl jsem zdraven jak dětmi, tak i dospělými. Nejdříve mne to zaskočilo, ale rychle jsem se naučil odpovídat na pozdrav všem, kdo pozdravili mne. Do teď jsem přesvědčen, že to bylo běžné chování lidí, kteří tímto projevovali slušnost a úctu ke každému, koho potkali. A navíc tímto způsobem vyjadřovali postoj k VLM a jeho zaměstnancům. Zcela odpovědně mohu tvrdit, že dodnes na to vzpomínám, na tyto zážitky a zkušenosti s velkým respektem ke všem, které jsem tehdy potkával. Vzpomínám na první ubytování na stavební správě v Pliešovcích, co byla v jedné polovině dvojdomku, kdy v druhé polovině byl byt vedoucího lesní správy Pliešovce. Vzpomínám na ubytování na PS Vidov Vrch, když jsme zpracovávali zemědělskou problematiku všech tří tehdejších zemědělských správ (PS Vidov Vrch, PS Riečky a PS Lažtoy Podjavorie). Dokonce si vzpomínám na ubytování na chatě na Podjavorí, kde jsme absolvovali ubytování a užívali si výhod její postupné modernizace. Co se týká mého pohybu po tehdejším ředitelství, pohyboval jsem se tam velmi obezřetně a chce se mi i teď říci, že jsem nejen zdravil každého, koho jsem potkal, ale že jsem skoro zdravil i jednotlivé zavřené dveře. Pro mne byli pplk. Ing. Švec jako ředitel, Ing. Krejčí ekonomický náměstek, Ing. Miloň a Ing. Veselý výrobní náměstci, Ing.Jano Babic plánovač, Ing. Martin Súsedík jako šéf zemědělské výroby a Ing. Gáborík jako šéf lesnictví, lidé, ke kterým jsem vzhlížel s úctou (pokračovanie v budúcom čísle) 15

16 história Príbehy ukryté v obrazoch Múzeum vo Svätom Antone vlastní unikátne umelecko-historické zbierky, ktoré do kaštieľa sústredili predovšetkým pôvodní majitelia a užívatelia členovia dynastie Koháry-Coburg. Každý rok múzeum samostatnou výstavou predstavuje časť svojich exponátov na nosnej sezónnej výstave v hlavnej sále svätoantonského kaštieľa. Na tento rok pripravili kolegyne Ing. Monika Maňkovská zástupkyňa riaditeľa a Mgr. Mária Ďurianová vedúca umelecko-historického oddelenia výstavu najmä grafických diel, ktoré majú veľkú výpovednú hodnotu. Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo Svätom Antone (text), archív Múzea vo Svätom Antone (foto) Každý obraz predstavuje zaujímavý historický, mytologický, či biblický príbeh. Na výstavu s výstižným názvom Príbehy ukryté v obrazoch sústredili 28 výtvarných prác, ktoré prezentujú 26 príbehov. Výstava slávnostne sprístupnená 19. mája pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí potrvá do konca októbra a návštevník si môže vedľa každého diela prečítať príbeh, ktorý podrobnejšie vysvetľuje znázornený, resp. naznačený dej. Keď ste navštívili svätoantonský kaštieľ, iste ste si na dlhých chodbách všimli veľké množstvo trofejí a grafických prác. Tak, ako každá trofej má svoj poľovnícky príbeh, aj každý obraz ukrýva neraz veľmi zaujímavý dej. My, pracovníci múzea, ktorí denne chodbami prechádzame, si ani neuvedomujeme, koľko osudov sa na nás pozerá zo stien. Keď si však nájdeme čas, pozastavíme sa, resp. vyberieme niektorý obraz na výstavu, žasneme nad tým, čo všetko ukrýva. Myšlienka poodhaliť aspoň niektoré osudy z obrazov inšpirovala kolegyne, ktorým patrí za nápad i realizáciou výstavy naše poďakovanie. Pre časopis Vojenské lesy som vybral tri príbehy, ktoré súvisia s poľovníctvom a ktoré pre výstavu výstižne napísala Ing. Monika Maňkovská. Grafické techniky Na výstave sú vysvetlené aj niektoré odborné výrazy súvisiace s výtvarným umením a v ďalšom texte Vás s niektorými oboznámim. Grafika je druh výtvarného umenia, ktorý prenáša kresbu do hmoty a technologickým postupom ju rozmnožuje do formy grafických listov. Pojem pochádza z gréckeho slova grafein, čo znamená kresliť. Prvé grafické tlače sa objavili v Číne už v 6. storočí. Používanou technikou bol drevorez a tlačili sa najmä náboženské amulety. Postupom času už technika drevorezu, neskôr drevorytu, prestala vyhovovať a umelci hľadali techniku a materiál, ktorý by bol schopný preniesť jemnejšiu prácu. Odtiaľ pramení vynález tlače z hĺbky keď je námet vyrytý do oceľových alebo medených doštičiek. Základné grafické techniky sa rozdeľujú do troch hlavných skupín: tlač z výšky, tlač z hĺbky a tlač z plochy. Tlač z výšky drevoryt, drevorez, linoryt, razená technika, kovoryt, zinkografia... Princíp tlače z výšky spočíva v tom, že obraz sa nanesie na tlačovú formu a miesta, ktoré sa nemajú otlačiť sa mechanicky, alebo chemicky odstránia. Farba sa nanáša na vyvýšené miesta, ktoré sa pod tlakom otlačia na papier. Vyryté časti zostávajú potom biele. Priemyselne sa tlač z výšky používa ako kníhtlač a flexotlač. Tlač z hĺbky rytiny prevažne medirytiny, lept, suchá ihla, mezzotinta, akvatinta, bodkovacia technika, crayonová čiže kriedová technika a všetky zmiešané techniky. Tlač z hĺbky charakterizuje, že tlačové prvky sú zahĺbené pod úroveň netlačiacich miest. Po nanesení a zotretí prebytočnej farby sa odtlačok získa priamym prenosom pod tlakom na papier. Vyryté časti naopak ostávajú zafarbené. Tlač z plochy je litografia, pri nej sú tlačiace aj netlačiace prvky takmer v jednej rovine. Selektívny prenos farby zabezpečujú rozdielne fyzikálno-technické vlastnosti tlačiacich a netlačiacich prvkov napr. vzájomné odpudzovanie mastnoty a vody. Ofsetová tlač je dnes najrozšírenejšou technikou tlače a má takmer univerzálne použitie. Umenie medirytiny Medirytina vznikla v Nemecku okolo roku Je považovaná za najdokonalejšiu grafickú techniku, pretože umožňuje vytvoriť veľmi presnú a jemnú kresbu. Medirytina je veľmi náročná na remeselnícku zručnosť. Ryje sa do medenej dosky s fazetami (zinková, železná, strieborná sú výnimkou), ktorá musí byť na povrchu dobre vybrúsená. Napr. pemzou, jemným dreveným uhlím, vyhladeným pieskovcom. Ryhy línií a plôch sa zatrú farbou a obrázok sa vytlačí na papier. Obrázok sa ryje zrkadlovo obrátene. Nákladom sa rozumie celkový počet listov vytlačených z jednej dosky. Celkové množstvo výtlačkov nemôže prekročiť určitý limit, ak má byť každý považovaný za originál. Tento limit závisí od použitej techniky. Pri suchej ihle a mezzotinte je to 50 kusov, pri lepte a podobných technikách 100 kusov, ostatné rytiny do kovu okolo kusov. Čím je výtlačkov menej, tým sú vzácnejšie. Značenie výtlačku sa udáva vo forme 14/50. (14. výtlačok zo série 50 kusov) Po vytlačení série sa podklad zničí alebo znehodnotí. Pri grafických listoch je často uvedených viacero mien a názvov kto dielo navrhol, kto ho kreslil, kto ho vyryl a kto ho vydal. DEVANA A DUNAJ (autor: Viktor Bilčík, kombinovaná technika, 20. storočie) Príbeh bohyne Devany začína na Planine, kde sídlili slovanskí bohovia. Bola dcérou najvyššieho boha Perúna a Lady. Devana bola divoká a neposlušná, odmietala sa riadiť zákonmi, ale Perún bol na ňu aj tak pyšný a všetko jej odpúšťal. Jedného dňa, vložiac do jej rúk oštep a luk, ustanovil ju paňou lesov, polí, riek a jazier. Mala ich chrániť a dbať o ne. Najviac 16 vojenské lesy 2/2017

17 história jej však kládol na srdce, aby mu strážila stádo vzácnych bielych jeleňov. Devana bývala blízko smrteľníkov a starala sa im o úrodu. Tak sa nešťastne zaľúbila do švárneho mládenca Dunaja. Dunaj bol lovec a silou-mocou chcel uloviť bieleho jeleňa, aby ho daroval ako svadobný dar svojej snúbenici. Devanu rozhnevalo, že dal Dunaj prednosť obyčajnému dievčaťu pred ňou, ale láska bola silnejšia. Nakoniec mu to dovolila v márnej nádeji, že sa svojho dievčaťa vzdá. Keď Dunaj jeleňa s jej pomocou ulovil, Perún sa strašlivo rozhneval a na dedinu, kde Dunaj žil, zoslal svojich troch synov. Vetroboh polámal okolitý les a všetky ovocné stromy, Svažič Ohniar potom všetko zapálil a nakoniec Važan prihnal ničivú povodeň. Všetci ľudia zahynuli, iba Dunaj nie, pretože ho Devana zachránila, šepkajúc mu do ucha: Nikomu ťa nedám, nikto mi ťa nevezme, ani Perún nie. Ale Perún už nestrpel neposlušnosť: Však ja ti ho nevezmem, len ti ho k nohám položím. Z jeho pravice vyletelo tisíc bleskov a Dunaj sa premenil na vodu. Najskôr na pramienok, potom riečku a nakoniec veľkú rieku, ktorá len šumela, lebo rozprávať nemohla. Bohovia z Planiny odišli, len Devana ostala. K rieke sa často vracala a ponárala sa do nej. Ľudia na ňu nezabudli a dodnes jej vijú vence z obilných klasov a lipových lístkov. ARTEMIS panenská bohyňa lovu (autor neznačený, rytina, 19. storočie) Grécka bohyňa lovu a mesiaca Artemis je v rímskej mytológii známa ako Diana. Od najstarších čias sa jej pripisovala vášnivá láska k lovu a umelci ju preto často zobrazovali s lukom a šípmi v spoločnosti rozličných zvierat s polmesiacom na čele. Narodila sa so svojím bratom Apollónom, bohom slnka a svetla, Jupiterovi a Létó. Artemis sa spolu s vodnou nymfou Egeriou a s bohyňou lesov Viribus zaprisahala, že ostane pannou. Z mýtov a bájí poznáme niekoľko jej zásahov do ľudských osudov. Známy je príbeh o potrestaní lovca Aktaióna, ktorý ju raz náhodou zazrel nahú pri kúpaní. Artemis ho premenila na jeleňa a nechala ho roztrhať jeho vlastnými psami. Mykénskemu kráľovi Agamemnónovi nevedela odpustiť, že zabil jej obľúbenú laň a chcela mu prekaziť výpravu proti Tróji. Zmierila sa, až keď jej obetoval svoju dcéru Ifigéniu. vojenské lesy 2/2017 Dodnes je príslovečná aj pomsta thébskej kráľovnej Niobe, ktorá urazila bohov svojou pýchou na množstvo svojich detí. Spolu s bratom Apollónom jej postupne zabila všetkých sedem synov aj sedem dcér. Pre Grékov bola Artemis ideálom ženskej krásy. Podľa nich sa ani nemusela zúčastniť onej nešťastnej súťaže medzi Hérou, Aténou a Afroditou, ktorá viedla nakoniec k trójskej vojne. Jej krása nebola však krásou vznešenej dámy, ktorou vynikala Héra, ani krásou dôstojnej a múdrej Atény, ani zmyselnou krásou Afrodity, ale - ako by sme povedali dnes - krásou atletickou. Športovo založeným Grékom imponovala svojím vzhľadom viac. Možno práve preto jej zasvätili Gréci rad veľkolepých chrámov a svätýň. Nad všetkými vynikal Artemidin chrám v Efeze, prvý chrám v iónskom slohu, ktorý podopieralo až 125 stĺpov. Zobrazovanie Artemis, alebo Diany na love, bolo veľmi obľúbené najmä v barokovom maliarstve 17. a 18. storočia. LEGENDA O SV. HUBERTOVI (reprodukcia z časopisu podľa originálu Ing. V. Anderleho, 1931) Hubert bol synom vojvodcu Bertranda z Aquitánie a vyrastal na dvore franského kráľa Teodorika III. v 7. storočí. Oddával sa tam naplno neviazanému životu, panským radovánkam a teda aj lovu. Podľa legendy sa mu jedného dňa pri poľovačke zjavil v lese jeleň, ktorému medzi parohami svietil kríž. Z kríža prehovoril hlas ukrižovaného, ktorý nabádal Huberta, aby zmenil spôsob života a nasledoval cestu pravdy a božej vôle. Táto príhoda spôsobila Hubertov vnútorný prevrat. Hneď po návrate z poľovačky sa vydal za biskupom Lambertom do Maastrichtu a prijal kresťanskú vieru. Naučil sa vážiť si zvieratá, ako aj celú prírodu. Keď Lamberta v roku 708 zavraždili Sasi, pretože kritizoval kráľa Pipina za cudzoložstvo, stal sa jeho nástupcom a venoval sa misijnej činnosti v oblasti Ardén. Svoje sídlo z Maastrichtu preniesol do Lutychu, kde nechal na mieste uloženia ostatkov Lamberta postaviť katedrálu. Pri spiatočnej ceste z Furu, kde bol posvätiť nový chrám, dostal zimnicu a rýchlo na to zomrel. V roku 827 Hubertove ostatky preniesli do chrámu pri kláštore Andin v Ardenách, ktorý bol po ňom premenovaný. Po smrti bol vyhlásený za svätca a stal sa patrónom poľovníkov. Jeho sviatok sa slávi 3. novembra. Známy je zlatý kľúč sv. Huberta, ktorý keď sa rozžeraví a priloží na ranu spôsobenú besným zvieraťom, ochráni pohryzeného pred smrteľnou chorobou. Taktiež lieči padúcnicu a choromyseľnosť. Najstarší rád sv. Huberta založil v roku 1416 vojvodca Ludwig I. v Lotrinsku neďaleko Ardén. Na území bývalého Československa založil Rytířský lovecký řád Sv. Huberta gróf František Antonín Špork v roku Poznamenávam, že aj tohtoročný 27. ročník Dní sv. Huberta, ktorý bude v prvý septembrový víkend, sa ponesie v znamení príbehov. My starší si ešte pamätáme vydarenú knihu Ruda Morica Z poľovníckej kapsy, v ktorej spisovateľ zachytil príbehy kysuckého horára uja Bohdana. Poľovníctvo na Kysuciach bude predstavené v barokovej sýpke prirodzene, vrátane unikátnych trofejí z Kysúc. Práve naši kysuckí poľovnícki priatelia (najmä Ing. Pavol Šutý) prišli s myšlienkou predstaviť knihu i dnešnej mládeži. Čitateľov Vojenských lesov srdečne pozývam do svätoantonského kaštieľa na výstavu Príbehy ukryté v obrazoch, aj na všetky podujatia múzea. 17

18 strelectvo Legenda pokračuje modelom Winchester XPR premiestnilo do Južnej Karolíny, avšak efektívnosť a znižovanie nákladov presunuli montáž niektorých zbraní práve do Portugalska. V Spojených štátoch sa vyrábajú len hlavné komponenty. Výsledkom je odporúčaná predajná cena XPR aj s DPH 546,00 Euro, ktorá zaujme nielen poľovníkov, ale aj športových strelcov. Línie pušky sú hranaté, jednoduché a pritom estetické. Pútavý vzhľad jej dáva americká pažba, vyrobená z čierneho ABS plastu. Synthetic pažby sú ľahšie, veľmi odolné voči nepriaznivým klimatickým podmienkam, mechanickému namáhániu a sú prakticky nezničitelné. Majú však aj ďalšiu neoceniteľnú vlastnosť. Pri výstrele svojou mikropružnosťou pohlcujú časť spätného nárazu, takže streľba je komfortnejšia a presnejšia. Ak vám neprekáža dážď, sneh alebo blato, tak Winchestrovka XPR to hravo zvládne. Je to robustná guľovnica stelesňujúca trvalú kvalitu zbrojovky, na pušky ktorej sa spoliehajú milióny lovcov a strelcov predovšetkým na severoamerickom kontinente už vyše 150 rokov. XPR je skratka slova exprience - skúsenosť, ktorá indikuje, že nová zbraň v sebe zahŕňa všetky najlepšie poznatky z oblasti technológií, mechaniky, balistiky a metalurgie. Konštruktéri spoločnosti Winchester Repeating Arms tak navrhli veľmi presnú opakovačku s extrémne tuhou plastovou pažbou, mohutným záverom a vynikajúcim spúšťovým mechanizmom. Táto, dnes už hviezdna novinka na našom trhu, patrí do nižšej strednej cenovej kategórie, pričom svojimi vlastnosťami predčí i o niekoľko stoviek drahšie zbrane. Takže legendárny model Winchester 70 (vyrábal sa 51 rokov) má v XPR svojho pokračovateľa na ďalšie desaťročia. Nie je žiadnym tajomstvom, že Winchester Repeating Arms je súčasťou nadnárodného zbrojárskeho koncernu FN Herstal, ktorý má továrne po celom svete, špecializované na určité modely zbraní. Preto mnohých neprekvapí, že guľovnica XPR Winchester sa vyrába v portugalskom historickom mestečku Viana vo Fábrica de Armas e Artigos de Desporto, S.A. Konštatoval to zástupca Puškárstva Hermes s.r.o., ktoré je oficiálnym zástupcom značky Winchester pre Slovensko a poskytol nám túto zbraň v kalibri Springfield na malé otestovanie. Keďže výroba bola v továrni New Haven, Connecticut zastavená už v roku 2006, mnohé sa Extrémne tuhá syntetická pažba s uhlíkovými vláknami má pod tlakom vlisované kompozitné platničky, ktoré maximalizujú voľné uloženie hlavne. Ergonomicky tvarovaná pažba s úzkym krkom nad pištoľovou rukoväťou umožňuje pohodlný dosah na jazýček spúšte i mechanickú poistku. Pevne sadne do ramena s výbornou botkou Recoil Pad, s inflexnou technológiou. Vnútorné usporiadanie lamiel rozkladá sily spätného nárazu, znižuje zdvih guľovnice a urýchľuje opakované zamierenie zbrane na cieľ. Klasické zdrsnenie na pištoľovej rukoväti a predpažbí nahrádza nová povrchová úprava Soft Touch (jemný dotyk), ktorá je veľmi príjemná, až sametová. Navyše, za akýchkoľvek podmienok sa nešmýka, čo umožňuje 18 vojenské lesy 2/2017

19 strelectvo Podstatné konštrukčné zmeny sa dotkli predovšetkým záveru. Je vyrobený z plného výkovku chrómmolybdénovej ocele a potom tepelne potiahnutý nikel-teflónom. Pôvodný, s dvoma ozubmi je nahradený tromi masívnymi a kľuka záveru sa otáča len o 60 stupňov, takže nekoliduje ani s nízkou montážou zameriavacieho ďalekohľadu. Čo je dôležité, že telo záveru má o 1,8 mm väčší priemer ako zuby, pri dotlačení do nábojovej komory a pootočení sa dosiahne maximálne pevné uzamknutie zbrane. Mohutné telo s teflónovým povrchom sa v puzdre pohybuje hladko a plynulo. Na čele Technické údaje: Model: Winchester XPR Výrobca: Winchester Repeating Arms, Fábrica de Armas e Artigos de Desporto, S.A. Kaliber: Springfield Celková dĺžka: mm Dĺžka hlavne: 610 mm Odpor spúšte: 16 N Hmotnosť: g Kapacita: 3 náboje +1 Cena: 546,00-Euro Predajca: Puškárstvo Hermes, Bratislava 10 záveru, ktoré je vyhĺbené a objíma dno nábojnice, je valcovitý vyhadzovač. Odpružený nízkoprofilový vyťahovač nepresahuje telo záveru. Úderník sa napína pri otváraní záveru ako pri väčšine guľovníc s valcovým odsuvným záverom. Z temena záverovej matice vystúpi plochý výčnelok, zvýraznený červenou farbou, slúži ako výstražník. Záver vyberieme ťahom dozadu po odistení plochého tlačidla na ľavej strane puzdra záveru zbrane. Pohodlne sa dá rozobrať a vyčistiť aj bez špeciálnych nástrojov. Poistka je dvojpolohová, umiestnená na pravej strane, pri kľuke záveru, blokuje spúšť i pohyb záveru. Zbraň zaistíme zatlačením páčky bezhlučnej mechanickej poistky smerom od seba, dopredu. K bezpečnostným prvkom patrí už spomenutý výstražník. Guľovnica je vybavená zdokonaleným, pritom jednoduchým spúšťovým mechanizmom M.O.A. Ide o tri páky z kalenej ocele, trvale napnuté vinutými pružinami, s možným nastavením odporu v rozpätí od 13 do 22 N. Mechanizmus má veľmi krátky chod, bez prepadu. Po stlačení jazýčka spúšte začneme cítiť odpor a po jeho prekonaní vyjde rana. Pri takomto odpálení je strhnutie zbrane eliminované na minimum. Po niekoľkých výstreloch ani zarytým vyznávačom klasiky nebude chýbať napináčik. Kvalitné vyhotovenie znamená úplne hladký chod a bodové odpálenie. Fabricky je odpor nastavený na 16 N, čo sme vôbec necítili. Pri troche zručnosti si ho môže používateľ nastaviť podľa osobnej preferencie. Identický spúšťový mechanizmus, len pod iným označením, používa aj ďalšia zbraň koncernu FN zo stajne Browning International. Jednoradový zásobník z odolného polyméru mierne prečnieva zospodu predpažbia a pri uvoľnení zostáva pohodlne v ruke. Náboje posúva priamo do nábojovej komory, takže nedochádza k ich vzpriečeniu. Bezpečne sa zaisťuje na prednej aj zadnej strane v šachtičke. Kapacita je rovnaká pre štandardné i magnum kalibre, tri náboje, čo môže byť pre niektorých lovcov mínus. Nie je to puška, ktorá by oslnila mimoriadnym vzhľadom. Jej elegancia je v jednoduchosti, čistých priamych líniách. Americká pažba, nízka hmotnosť, vynikajúce úžitkové vlastnosti a vysoká presnosť z nej robia osobitnú zbraň v lesnom i zmiešanom poľovnom revíri, na nadhánkách. S vhodnou optikou sa na jej prednosť môžete spoľahnúť aj na dlhé vzdialenosti, typické pre poľný poľovný revír. Maximálne spoľahlivá činnosť vyťahovača a vyhadzovača umožňuje rýchle prebitie zbrane a preto je Winchester XPR výborná aj pri streľbe na pohybujúce sa ciele. Dosah na kľuku záveru, poistku i jazýček spúšte je komfortný, chod poistky tichý, prebíjanie je rýchle. Ide skutočne o zbraň 21. storočia, pomer kvality a ceny je vynikajúci a konkurencia má čo dobiehať. Text a foto: Ing. Ľubomír Ivanovčan spoľahlivé a pevné držanie. Spodná časť predpažbia je plochá, smerom hore sa rozširuje, čo tiež zvyšuje stabilitu pri pohybe, zamierení i streľbe samotnej. Zospodu baskule a predpažbia sú pevné očká na úchytky remeňa. Za studena kovaná chrómmolybdénová hlaveň sa smerom k ústiu kónicky zužuje a má klasický vývrt. Tvoria ho štyri pravotočivé drážky so stúpaním 25,4 mm pre tri dĺžky hlavní od 560, 610 a 660 milimetrov, podľa kalibru. V ponuke sú aj kratšie hlavne so stúpaním 35 mm a dĺžkou 510, 530 a 560 mm. Kruhový prstenec zakončenia ústia hlavne, ktorý tvorí hlboké vybratie, chráni vývrt a hlaveň pred mechanickým poškodením. Povrchová úprava je matná čierna. Výber kalibrov je dostatočný, aby vyhovel prakticky každému, tie najbežnejšie sú.243 Winchester,.270 Winchester, Springfield,.270 WSM,.300 Winchester Magnum,.308 Winchester Magnum a.338 Winchester Magnum. Hranaté puzdro záveru dotvára čisté línie guľovnice. Vzhľadom na systém uzamykania do hlavne, je puzdro záveru z ľahkej zliatiny, opatrené dvoma odfukovými bezpečnostnými otvormi. Zhora prekryté vyhadzovacie okienko bráni vniknutiu nečistôt do záveru. Otvor je však ešte dosť veľký na to, aby sme ním v prípade potreby vložili náboj priamo do komory. Do zásobníka ho ale nedostanete, na to už treba zásobník vybrať. Ako na väčšine zbraní pre americký trh, aj na guľovnici XPR, chýbajú mechanické mieridlá. Preto je nevyhnutým vybavením kvalitný zameriavací ďalekohľad. Prípravou sú štyri otvory na puzdre záveru, do ktorých sa uchytáva montáž optiky, samozrejme, že značky Winchester. Aj keď tá najlepšia svetlovodiaca muška a cieľnik neposkytujú presné zacielenie na väčšie vzdialenosti, pre intuitívnu streľbu našincovi chýbajú. vojenské lesy 2/2017 Obr. 1 Guľovnica Winchester XPR v kalibri Obr. 2 Ergonomická pažba s úzkym krkom umožňuje pohodlným dosah na jazýček spúšte i mechanickú poistku. Obr. 3 Robustný záver sa v puzdre pohybuje hladko a plynulo. Obr. 4 Na puzdre záveru sú štyri otvory so závitmi na montáž optiky. Obr. 5 Celoplastový zásobník s kapacitou 3 náboje. Obr. 6 Na čele záveru je odpružený valcový vyhadzovač a krátky vyťahovač. Obr. 7 Schéma spúšťového mechanizmu M.O.A. Obr. 8 Ústie hlavne je chránené pred náhodným poškodením hlbokým zapustením. Obr. 9 Hlaveň je voľne uložená po celej dĺžke. Obr. 10 Pištoľová rukoväť s povrchovou úpravou Soft Touch. Obr. 11 Botka Recoil Pad, s inflexnou technológiou. 19

20 kynológia Poľovnícka kynológia Jedno príslovie starých jágrov hovorí, že lovec bez psa nie je lovec. Áno, pre mnohých lovcov je štvornohý priateľ neodmysliteľnou súčasťou poľovníckeho spolužitia. Pretože poľovníctvo nie je šport, ani prestíž. Je to spôsob, akým skutočný lovec človek a jeho pes žije. Mnohí z radov našich kolegov sa venujú poľovníckej kynológii na takpovediac (polo)profesionálnej úrovni, či už ide o pracovné využívanie a výcvik alebo dokonca o samotný chov. Majiteľ totiž neznamená chovateľ. U zainteresovaných ide o jasný rozdiel, no laická verejnosť tieto pojmy veľmi nerozlišuje. Chovateľ vlastní chovného jedinca a tiež chovateľskú stanicu s chráneným názvom. Prinášame teda seriál, v ktorom vám povieme niečo o našich chovateľoch. Na naše otázky odpovedá Ing. Miroslav Balanda z chovnej stanice Silva zovolun. Vlastníš chovateľskú stanicu, ktorá má zaujímavý názov. Čo presne znamená a kedy vznikla? Stanica je pomerne mladá, vznikla v roku 2012, keď jej Slovenská kynologická jednota (SKJ) potvrdila chránený názov uvedený v registri SKJ a v medzinárodnom registri FCI. Názov má podľa najväčšieho kráľovského revíru na našom území. Bol ním Zvolenský les. Tvoril súčasť veľkej Zvolenskej župy, o ktorej existuje písomná zmienka zo začiatku 12. storočia. Centrom župy a sídlom kráľovského župana bol Pustý hrad. Kráľovskí hájnici zo zvolenského revíru sa pred tatárskym vpádom zachránili práve na Pustom hrade a počas vládnutia najmä Ondreja III. ( ) mali na starosti zvernice okolo mesta Zvolen. Prečo si sa rozhodol založiť chovateľskú stanicu? Bol to tvoj zámer, ku ktorému si cieľavedome smeroval? Nie. Vlastnil som poľovne upotrebiteľnú západosibírsku lajku, no uhynula. Keďže som zvyknutý, že so mnou vždy poľuje aj pes, rozhodoval som sa, akému plemenu sa budem venovať. Bola to otázka využitia v revíri, ale aj charakterových vlastností a vlôh. Jednoznačne som sa rozhodol pre Hannoverského farbiara. V krátkom okamihu som našiel voľné šteňa, nasledoval dohovor s chovateľom a psík bol doma. Bola to sučka Berni z Mihálikovho dvora. V tom čase som vôbec nepredpokladal, že splní všetky atribúty potrebné pre uchovnenie a ani som nad tým veľmi nerozmýšľal. Ovplyvniť môžete správanie psa a podporovať rozvoj vlôh, ale fyzické znaky ako sfarbenie, postavenie kĺbov, skus a podobne neovplyvní nikto. Prvoradý bol môj záujem o jej pracovného využitie v revíri. Navyše o farbiaroch sa hovorí, že sú aristokratmi medzi poľovníckymi plemenami. Z vlastných skúseností to už môžem potvrdiť majú vznešený vzhľad, sú inteligentné, oddané, učenlivé, sú dobrými spoločníkmi aj pre rodinu. Až neskôr vyplynulo, že bude možné sučku uchovniť a tak som dotiahol do konca aj túto záležitosť absolvovaním výstav. Chovateľská stanica má zaregistrovaných už niekoľko vrhov. Môžeš ich zhodnotiť? Berni je narodená v roku 2010 a mala tri vrhy. Všetky tri boli pomerne vyvážené čo do veľkosti aj počtu šteniat. Ako náhle je suka nakrytá, mení sa režim jej pracovného nasadenia a starostlivosť o ňu. Po vrhu je potrebné venovať pozornosť ako suke, tak šteňatám. Ja to 20 vojenské lesy 2/2017

21 kynológia vnímam ako dosť náročné obdobie pre chovateľa, aj pre psa. Po odbere šteniat je nevyhnutné znova dostať suku do kondície a sústrediť jej pozornosť na prácu. Chce to čas a závisí to aj od psa, ako rýchlo sa regeneruje. Trochu si už toto plemeno opísal. Je ešte niečím špecifické? Toto plemeno je na prvý pohľad špecifické typicky pruhovaným sfarbením a robustnou postavou a miernejšou povahou. Farbiare, či už bavorské, alebo HF, boli šľachtené pre prácu nosom, teda na dohľadávanie poranenej zveri. Musia absolvovať pomerne náročný výcvik - poslušnosť, predbežnú skúšku farbiarov následne individuálnu skúšku farbiarov. Vyžaduje to veľa času, trpezlivosti a niekedy aj sebazaprenia. Počas výcviku sa vlastne spoznáva vodič aj pes. Je potrebné, aby pes pochopil, čo sa od neho vyžaduje, žiadny pes nie je odrazu fenomén. Dohľadávanie nie je iba práca psa, ale oboch. Vodič musí vedieť, kedy urobil chybu pes, a pes musí vedieť, kedy urobil chybu vodič. Ide o vzájomnú spoluprácu. Je veľmi dôležité, aby človek, ktorý má záujem o také šteňa, bol stotožnený s tým, že je potrebný náročný výcvik a tiež dostupný revír. Je veľmi potešujúce, keď sledujem, ako sa darí šteňatám, najmä pracovne, keď jednoducho vidno, že sú v dobrých rukách. S mnohými majiteľmi som v kontakte. Ako hodnotíš celkovo tento spôsob života? Som veľmi rád, že som sa rozhodol pre HF, bol som začiatočník a stále sa učím. Našťastie, teraz už viacerých psov pracovne využívame v jednom z našich revírov (PR Javorie), kde sú podmienky pre výcvik i samotnú prácu veľmi dobré. Je to jedna z vecí, ktorou zabezpečujeme revírom zákonom stanovené podmienky a poľovnícku kultúru. Vo vojenských lesoch existuje živá farbiaristická obec. Je veľký prínos vymieňať si poznatky so skúsenými kolegami. Na záver možno len toľko, že nastanú aj mnohé neúspešné alebo ťažké chvíle, či už vo výcviku alebo pri práci. Ak sa však dokážete zaprieť a prekonať to, pes vás potom odmení. Mgr. Marianna Huljaková, samostatný referent, oddelenie riaditeľa OZ Malacky vojenské lesy 2/

22 spoločenská rubrika blahoželáme kolegom v apríli František Bukovský vrátnik, strážnik, OZ Kežmarok životné jubileum - 60 rokov Vladimír Heldák lesník OZ Kežmarok 40. výročie práce vo VLM SR Vincent Kepič robotník DDS, Kamenica n. C životné jubileum - 60 rokov Pavel Melicher robotník, SL Pliešovce 35. výročie práce vo VLM SR Ing. Stanislav Luterán vedúci polesia LS Jovsa životné jubileum - 50 rokov V máji Ladislav Randík robotník LS Jablonové, OZ Malacky životné jubileum - 60 rokov Jozef Glogovský Lesník LS Mikulášov, OZ Malacky odchod do dôchodku Ján Knoška vodič, SL Pliešovce životné jubileum - 55 rokov v júni Miroslav Ivan lesník LS Riadok 20. výročie práce vo VLM SR Štefan Gildein vodič, strojník 20. výročie práce vo VLM SR Ing. Ľudovít Zvalený vedúci správy životné jubileum - 55 rokov Mikuláš Murcko lesník životné jubileum - 55 rokov Peter Hojdan robotník LS Kamienka, Kamenica n. C životné jubileum - 50 rokov So smútkom spomíname Titus Kaňka Dlhoročný pracovník Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. nás žiaľ opustil dňa vo veku nedožitých 78 rokov. Značnú časť života vyplnil prácou pre našu firmu, kde celkovo pôsobil od roku 1961 do roku 1998 a ako aktívny dôchodca ešte od roku 2001 až do roku 2016 vypomáhal na LS Jablonovom pri chove kačíc a na Rybníku č.2. V časoch, keď bol študentom na učilišti v Srní v rokoch , sa venoval štúdiu, ktoré bolo špeciálnym štúdiom pre Vojenské lesy. Vidíme, že bol osobitý, pretože si nezvolil školu v Liptovskom Hrádku, tak ako jeho rovesníci, ale vybral sa vlastným smerom. ň Po Srní bol 5 rokov praktikantom, v ďalšom štúdiu pokračoval na Duchonke v rokoch na Lesníckej Majstrovskej škole, v miestnom Loveckom kaštieli. Jeho rovesníci si vybrali školu v Liptovskom Hrádku, on išiel študovať inam. Jeho rovesníci odišli na štúdium v r 1960, on začal študovať v r Vidíme, že bol osobitý, riadil sa svojimi pravidlami a mal vlastné predstavy. Dva roky praxe navyše iste dobre zúžitkoval vo svojom obore, ktorému ako sa vraví Majstrovsky zasvätil svoj život 22 vojenské lesy 2/2017

23 spoločenská rubrika Zážitok z Venerovského memoriálu V peknom prostredí a v príjemnej atmosfére Štrbského Plesa sa aj tento rok niesli Majstrovstvá lesníkov v lyžovaní Venerovského memoriál, už ich 53. ročník. Ja sám som sa na tomto preteku zúčastnil už po tretí raz. Za Vojenské lesy a majetky SR, š.p., sme štartovali ako družstvo aj ako jednotlivci v zložení : Ing. Jozef Bitara, Mgr. Miroslav Čongrady, ing. Jozef Benej a Slavomír Kocik. Hlavným organizátorom boli ako tradične Štátne lesy Tatranského národného parku pod záštitou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. 53. ročník podujatia sa vyznačoval bohatšou účasťou štartujúcich, ako po minulé roky, nielen zo Slovenska, ale aj zo susedného Česka, Poľska a Ukrajiny. Lyžiari si zmerali sily v dvoch disciplínach - v behu na bežkách plus dvakrát streľba zo vzduchovky a v obrovskom slalome. Podmienky na tieto zimné športy sú v Tatrách určite ideálne, hoci v našom prípade neboli snehové podmienky veľmi priaznivé. Zvíťazili však tí najlepší, nakoľko vieme, že nielen pri tomto druhu športu je potrebná dobrá fyzická a technická zdatnosť. Veľmi rád by som poďakoval organizátorom, aj tým, ktorí nám umožnili zúčastniť sa na tejto športovo-spoločenskej akcii a verím, že v tejto tradícii budú naďalej pokračovať. Slavomír Kocík vojenské lesy 2/

24 spoločenská rubrika Lesnícke dni na Železnej studničke Často používané príslovie kto chce hľadá spôsoby, kto nechce hľadá dôvody nachádza svoje opodstatnenie v mnohých situáciách. Pri plánovaní podujatí, ktorých sa ako zamestnanci zúčastňujeme určíte aspekty žiaľ neovplyvnime. Meteorologické predpovede bojkotovali plánované celoslovenské podujatie Lesníckych dni nielen vo Zvolene, ale aj v Bratislave. Avšak,... kto chce, hľadá spôsoby... Už po11 krát sme s malou obmenou povodne sa zúčastňujúcich kolegov využili nedeľné doobedie na zvýšenie povedomia lesníctva u mladej generácie. V duchu motta Les bez bariér sme dna aj naše aktivity smerovali k nemu. Zaujímalo nás, ako si takéto motto vysvetľujú deti, ako ho chápu svojim vnímaním. Preto sme okrem tradičných disciplín, ktoré sú obľúbené vyskúšali detskú tvorivosť a individualitu maľbou spoločného plagátu Les bez bariér. Dážď a chladna pocitová teplota neodradili ani organizátorov, ani zúčastnených a i keď sme našu spoločnú snahu ukončili skôr, ako mame zvykom, prežili sme plnohodnotnú nedeľu. Preto buďme vďační za čas, ktorým disponujeme bez ohľadu na to, aké podmienky mame pri realizácii našich podujatí. Mgr. Marianna Huljaková, samostatný referent, oddelenie riaditeľa OZ Malacky 24 vojenské lesy 2/2017

25 spoločenská rubrika M 400 na strelnici v Sielnici Čo robíš cez víkend? V Sielnici bude emštyristovka, mohli by sme ísť... Tak sa mi do telefónu ozval v piatok 21. apríla Miro Balanda. Ja na to, kto ešte ide do partie? Zatiaľ nikto... Nakoniec sa nám podarilo presvedčiť ešte Dávida a družstvo bolo kompletné. Keďže OPK Zvolen nám neposlala pozvánku, ani nám o pretekoch nedala včas vedieť, skoro by sme ani neboli išli, nebyť náhodného pripomenutia úplne cudzím človekom. Keďže sa súťažilo v sobotu a my sme sa o tom dozvedeli v piatok, čas na tréning už nebol. Zásadná otázka na Mira bola, či má nastrelenú flintu a či ide dobre, lebo sme všetci traja strieľali z jednej malokalibrovky. Na pretekoch bola však možnosť tréningu. Na každý terč sme si mohli dať päť cvičných rán. Vďaka tomu sme si ukorigovali, ako máme mieriť a aký odpor má spúšť. Po streľbe na prvej položke (sediaca líška) sme mali dobré skóre. Takisto aj po druhej (srnec) a tretej (kamzík). Samozrejme, ako vždy na takejto súťaži, rozhoduje posledný terč streľba na diviaka z voľnej ruky. Ani v nej sme sa neprepadli a ako družstvo sme s 1123 bodmi zvíťazili. Medzi jednotlivcami skončil Miro Balanda na druhom mieste so súčtom bodov 388 (prvé miesto bolo za 388 bodov, ale Miro dal diviaka za 96 bodov, kým prvý mal o tri body na diviakovi viac), ja na štvrtom so súčtom 384 bodov a Dávid Greňa na 11. mieste, lebo hoci prvé tri terče nastrieľal parádne, zhodne po 95 bodov, diviak mu trochu ušiel a tak mal celkový súčet 351 bodov. Na oblastné majstrovstvá postupujú prví traja z celkového poradia, ale keďže tretí umiestnený strelec sa ospravedlnil, pôjdeme si spolu s Mirom ešte zmerať sily aj na emosemstovku. Uvidíme, ako sa nám podarí zabodovať v takej konkurencii. vojenské lesy 2/

26 spoločenská rubrika Aký bol 11. ročník Lesníckych dní vo Zvolene? Slávnostné otvorenie Lesníckych dní vo Zvolene sa konalo 21. apríla 2017 na Námestí SNP, ktoré sa nieslo v téme lesy pre všetkých. Súčasťou kultúrno-spoločenského programu boli rôzne vystúpenia, či už v podobe žiakov zo Štiavnických Baní alebo z Očovej, poľovnícka pasovačka, signály trubačov, vystúpenie folklórneho súboru, či tanečné impresie žiakov s tanečnej školy a večerné vystúpenie hudobnej skupiny Polemic. Mgr. Anna Greňová, referent EO GR Pliešovce Organizátori Lesníckych dní tento rok mali pre ľudí pripravené zaujímavé atrakcie v podobe sadenia stromčekov, vábenia zveri, drevorezbárstva, prezentácia lesníckych činností, vystúpenie sokoliarov, lukostrelcov, včelárov a poľovničiek, mini les pre deti, lesná pedagogika, voľba najkrajšej lesnej dreviny, lesné scrabble, kreatívne dielne, výroba vtáčích búdok, drevený kolotoč a pod. Cieľom bolo priblížiť ľuďom kúsok prírody a jej ochranu. Jedným s organizátorov sme boli aj my Vojenské lesy a majetky SR, š. p. Zamerali sme sa na lesnú pedagogiku a pozornosť smerovala deťom, ale náš stánok navštívili aj staršie ročníky. Deti, mali najväčšiu radosť či už z nášho dreveného domčeka, ktorý mal úspech alebo skladačiek zvierat, vymaľovania si obrázkov alebo hádzanie šišiek do terča. Mali sme pripravenú aj tému pre odhodlancov maľovania Lesy bez bariér, ktorí mohli vymaľovať náš plagát podľa svojej fantázie. A práve deti boli tie, ktoré sa nebáli zapojiť do rôznych činnosti a ktoré sa počas dňa k nám niekoľkokrát vracali, aby mohli niečo nové vyskúšať ba dokonca zapojili do maľovania obrázkov aj svojich rodičov, či starých rodičov. Podujatie 11. ročníka Lesníckych dní vo Zvolene pripravili Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Národné lesnícke centrum, Lesy SR, š.p., LESY SR, š.p. Lesnícke a drevárske múzeum, Vojenské lesy a majetky SR, š.p., Združenie zamestnávateľov lesného hospodárstva na Slovensku, Slovenská lesnícka komora, Slovenská poľovnícka komora, Technická univerzita vo Zvolene, Stredná odborná škola lesnícka Banská Štiavnica, Múzeum vo Sv. Antone, Ústav ekológie lesa SAV, mesto Zvolen, Lesný podnik mesta Zvolen, s.r.o., PRO POPULO Poprad, s.r.o., Mestské lesy Banská Bystrica, s.r.o., PEFC, Mestské lesy Kremnica, s.r.o., Mestské lesy Dobšiná, spol. s r.o., Brezno, s.r.o., Mestské lesy Kremnica, s.r.o., CHKO Poľana, Združenie obecných lesov SR, Letmo SK, s.r.o. Zostava mi už len dúfať, že aj budúci rok bude rovnako úspešný a poskytne hlavne tým najmenším veľa informácii a zážitkov spojených s prírodou. 26 vojenské lesy 2/2017

27 lesná pedagogika S lesníkom do lesa Slnečné lúče, nachystaní lesníci a viac ako sedemdesiat žiakov Základnej školy Štefánikova zo Spišskej Belej sa v piatok 5. mája stretlo na Lesnej škôlke Fľak. Úvodným pozdravom Lesu zdar spoločne otvorili prvý ročník akcie S lesníkom do lesa. Potom sa už netrpezlivé deti rozbehli na jednotlivé stanovištia, ktoré pre nich pripravili lesní pedagógovia. Pohyb, dramatizácia, chvíľka sústredenia, to boli pestré formy aktivít lesnej pedagogiky, cez ktoré sa deti dozvedeli ako rastie les, aké listy má buk, čo je to echolokácia, alebo koľko rokov rastie strom. vojenské lesy 2/2017 Z pohľadu koordinátora lesnej pedagogiky na Slovensku nás tešia dva momenty. Prvým je kolegialita a ochota pomôcť. NLC v septembri minulého roku organizovalo akreditovaný kurz Lesný sprievodca, kde sa stretli lesníci z viacerých organizácií. Práve tam sa zrodila myšlienka vzájomnej výpomoci. Ing. František Pisarčík zo spoločnosti Lesy mesta Spišská Belá s.r.o, si na spoluprácu pozval ďalších dvoch účastníkov spomínaného kurzu Ing. Ľubicu Biroščíkovú z Mestských lesov Sabinov, s.r.o. a Ing. Ľubomíra Babiča zo š.p. Vojenské lesy a majetky SR, OZ Kežmarok. Druhým je forma a priebeh akcie zameraný na lesnícke činnosti, kde zážitkové aktivity lesnej pedagogiky vhodne podčiarkli názorné ukážky činností priamo v lesnom prostredí. Tento model by mohol byť do budúcna vhodným príkladom aktívnej práce s verejnosťou pre lesnícke inštitúcie, zhodnotila Ing. Veronika Jaloviarová z Národného lesníckeho centra. Práve ukážky skutočných lesníckych činností ako sú spílenie stromu, približovanie koňom, nakladanie a následný odvoz dreva boli nesmiernou pridanou hodnotou. Deti si mohli samy vyskúšať vyzdvihovanie sadeníc v lesnej škôlke, držanie oprát, alebo aké všetky páky sú potrebné pri ovládaní hydraulickej ruky. Po absolvovaní úloh dostalo každé dieťa malú odmenu a zároveň trieda získala pochvalu za účasť na akcii. Úžasná panoráma Belianskych Tatier a vydarené počasie len podčiarklo príjemnú atmosféru celého dopoludnia. Čerstvý vzduch sa podpísal aj na zvýšenom apetíte detí a vlastnoručne opečené špekáčiky boli tou ozajstnou a najmä chutnou bodkou za celým dopoludním. Akciu S lesníkom do lesa pripravili Lesy mesta Spišská Belá s.r.o v spolupráci s Národným lesníckym centrom a kolegov lesníkov zo š. p. Vojenské lesy a majetky SR, Odštepný závod Kežmarok a Mestské lesy Sabinov, s.r.o. Ing. Dana Loyová, Národné lesnícke centrum Ústav lesníckeho poradenstva a vzdelávania Zvolen 27

28 lesná pedagogika Lesy sú pre život nenahraditeľné, našou úlohou je chrániť ich Deň Zeme nám pripomína, že zemské zdroje nie sú nevyčerpateľné, zhodli sa ministri pôdohospodárstva, obrany a školstva. S deťmi zo základných škôl vysadili stromy v rámci celoslovenskej akcie Zasadil som strom. Michal Feik, odbor komunikácie a marketingu MPaRV SR Akciu Zasadil som strom prišiel podporiť aj minister obrany Peter Gajdoš, pod ktorého rezort patrí štátny podnik Vojenské lesy a majetky SR. Podnik vznikol pre potreby efektívneho a ekologického obhospodarovania lesnej a poľnohospodárskej pôdy vo vojenských priestoroch V rámci našich vojenských lesov sme v minulosti už niekoľkokrát riešili rôzne kalamitné situácie a v krajných prípadoch sme museli pristúpiť aj k výrubom častí lesa. Preto vždy rád podporím akciu, ktorou môžeme pomôcť prírode a skrášliť si prostredie, v ktorom žijeme. A verím, že keď budeme potrebovať pomoc s výsadbou v našich vojenských lesoch, tak môžem na oplátku počítať ja s pomocou pani ministerky aj pána ministra, povedal šéf rezortu obrany. Les je zásobáreň drevnej hmoty ako jedinej obnoviteľnej suroviny a zároveň plní dôležité funkcie, pôdoochrannú a vodoochrannú, ale samozrejme aj zdravotnú a rekreačnú, konštatovala ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná. Lesy poskytujú človeku nielen nenahraditeľný zdroj energie, ale pomáhajú tiež zachovávať biodiverzitu, predchádzať klimatickým zmenám, chránia pôdu a vodu a sú domovom vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Našou úlohou je chrániť ich, dodala. Veľmi ma teší, že do dnešnej akcie sa zapojili stovky detí zo základných škôl po celom Slovensku. Oceňujem, že lesníci aktívne vystupujú aj v oblasti environmentálneho vzdelávania a lesnej pedagogiky. Lesní pedagógovia už desať rokov navštevujú školy, škôlky, nemocnice, detské domovy, aby zoznamovali deti s najrôznejšími chuťami a vôňami lesa, povedal Peter Plavčan, minister školstva, vedy, výskumu a športu. Ministri upozornili sa na zhoršujúce sa životné prostredie, ktoré má negatívne dôsledky na zdravie ľudí. Deň Zeme vnímame ako symbol ochrany a tvorby lesa ako zdroja života na našej planéte, zhodli sa. Fenomén globálnych klimatických zmien postihol aj naše lesy, upozornil Marian Staník, generálny riaditeľ štátneho podniku LESY SR. Opakujúce sa prírodné kalamity a následný rozmach škodlivých činiteľov významne ovplyvňuje zdravotný stav porastov. LESY SR organizujú výsadbu stromov s názvom Zasadil som strom už štvrtý rok. Na akcii sa zúčastňuje viac ako 800 detí zo základných škôl v 26 lokalitách po celom Slovensku. Vlani vysadil štátny podnik LESY SR na celom Slovensku 15 miliónov stromov a v súčasnosti pestuje 70 miliónov sadeníc v rôznej vekovej a druhovej štruktúre. 28 vojenské lesy 2/2017

29 lesná pedagogika XI. Lesnícke dni pod Tatrami Ing. Ľubomír Babič, oddelenie lesnej výroby OZ Kežmarok Už po 11. raz boli 26. apríla v Kežmarku lesnícke dni. Tento rok sa niesli v znamení hesla Lesy bez bariér lesy pre všetkých. Podujatie sa odohralo na hlavnom námestí v Kežmarku a v sále kina Iskra, kde sa premietali krátke filmy na témy ako vzniká strom, spevavce a zvukové prejavy zveri. Hlavnými organizátormi podujatia boli VLM SR š.p., Štátne lesy TANAP-u, Lesy mesta Kežmarok, Lesy mesta Spišská Belá s.r.o., Stredná lesnícka škola J. D. Matejovie Liptovský Hrádok, Stredná odborná škola lesnícka v Prešove a mesto Kežmarok. Mediálny partner bola Kežmarská televízia. Deti zo škôl zábavnou formou poznávania alebo splnením stanovených úloh vypĺňali tajničku motta Les pre zdravý život. Lesníci každej organizácie doplnili do prázdnych políčok písmenká a deti s vyplnenou tajničkou boli odmenené drobnými spomienkovými predmetmi. Ďalšími lákadlami boli lesničiari, sokoliari a piliari zo stredných škôl, ktorí prezentovali svoju školu a zároveň lákali novú generáciu budúcich lesníkov. Podujatie sprevádzal aj kultúrny program na javisku pri kežmarskej radnici, na ktorom vystúpili už spomínaní lesničiari, sokoliari a folklórny súbor Maguráčik z Kežmarku. Na Lesníckych dňoch pod Tatrami sa zúčastnila nielen väčšina škôl z Kežmarku, ale aj z okolitých obcí. Účasť detí na tejto akcii z roka na rok rastie a primerane k tomu sa zvyšuje aj kvalita podujatia. Deti sú vnímavé a prejavujú veľký záujem o prírodu, o les a o životné prostredie. Tešíme sa z takejto vysokej účasti a už sa nevieme dočkať budúceho roku, keď sa s deťmi stretneme opäť. vojenské lesy 2/

30 lesná pedagogika Lesná pedagogika v Kamenici čo sme deti naučili Úlohou lesnej pedagogiky je vzdelávanie o lesných ekosystémoch a výchova najmä mladého človeka k dlhodobo udržateľnému spôsobu hospodárenia. Lesná pedagogika tvorí súčasť environmentálnej výchovy detí a mládeže trochu iným spôsobom, ako sú na ňu zvyknutí zo školských lavíc. Poznávanie pomocou lesnej pedagogiky je pre žiakov základných a materských škôl oveľa zaujímavejšie, nakoľko často sa deje priamo v prírode formou praktických ukážok. Lesníci z OZ Kamenica nad Cirochou sa každoročne v rámci lesnej pedagogiky zúčastňujú na viacerých podujatiach. im mnohé ďalšie praktické ukážky z prác lesníkov. V treťom bode sme deti poučili o poľovníckej stránke našej práce. Nadchli ich najmä pomôcky, ktoré sme si so sebou priniesli. Páčilo sa im parožie srnca, zhody jeleňa a pomôcky na vábenie zveri, no najväčší úspech zožali už tradične naši štvornohí pomocníci. Poslednou Lesná pedagogika súčasť našej Chovateľskej prehliadky trofejí Žiaci prvého stupňa základnej školy v Kamenici nad Cirochou každoročne navštevujú chovateľskú prehliadku trofejí ulovených v poľovnom revíri OZ Kamenica nad Cirochou. Aj tento rok sa v priestoroch nášho OZ vystriedalo niekoľko skupín žiakov so svojimi učiteľmi. Náš hlavný cieľ bol vysvetliť žiakom základnej školy základné princípy poľovníctva. Objasnili sme im, že poľovníci sa v prvom rade o zver musia dobre starať a najmä v zime ju prikrmovať a pomáhať jej v období núdze, podávať zveri rôzne liečivá, minerály a soľ. Niekedy nás mladí dokázali svojim otázkami aj poriadne zaskočiť, avšak len preto, že sme nečakali, aké široké vedomosti niektoré z detí už o poľovníctve majú. Okrem iného sme našim poslucháčom vysvetlili rozdiely medzi jednotlivými druhmi poľovnej zveri, oboznámili ich okrajovo aj s poľovníckou kynológiou, ale aj predviedli niektoré poľovnícke zvyky a tradície. Deň Zeme v Humennom Pri príležitosti Dňa Zeme nás tento rok opäť pozvali žiaci a učitelia Základnej školy Jána Švermu v Humennom do mestského parku v Humennom. Už tradične sme sa tam stretli so žiakmi piateho ročníka. Podobné stretnutie sme na tomto mieste absolvovali už niekoľkokrát a preto vieme, aký scenár pre žiakov najlepšie pripraviť. V prvom rade sme sa snažili naučiť ich rozoznať základné dreviny našich lesov. Aj keď už mnohé poznali celkom dobre, niektoré hlavné znaky sa nám podarilo ešte názorne vysvetliť. Druhú časť našej prednášky sme nazvali práca lesníka. V nej sme sa snažili deti naučiť, čo všetko ako lesníci v lese robíme. Ukázali sme im, ako sa sadia stromčeky, ako sa potom označujú stromy na výrub, ako sa merajú hrúbky stromov a predviedli sme časťou nášho stretnutia bolo skúšanie poznávania drevín v parku. Aj keď všetci neboli veľmi nadšení, po niekoľkých správnych odpovediach spolužiakov a ich následnom odmenení sa im to celkom zapáčilo. Na konci prechádzky parkom a po správnom určení takmer všetkých drevín sme spolu s učiteľmi zhodnotili, že sme ich predsa len niečo naučili. Lesná pedagogika je v súčasnosti neoddeliteľnou súčasťou lesníckych činností a nástrojom komunikácie nás lesníkov a poľovníkov so širokou verejnosťou. Lukáš Vataha Ing., technik správy, LS Kamienka, OZ Kamenica n/cir., vataha2@vlm.sk (text, foto archív ZŠ Kamenica nad Cirochou) 30 vojenské lesy 2/2017

31 lesná pedagogika Milé deti, aby ste vedeli, ako zo semienka vzniká strom strom a ako docieliť správne pestovanie týchto semienok smreku obyčajného, prinášame vám stručný návod na pestovanie: 1. Najskôr sa realizuje zber šišiek lesníci, alebo pestovatelia zozbierajú sa šišky z vhodných porastov, buď zo zeme, alebo priamo zo stromov. 2. Následne sa zo šišky vylúštia semená, šišky sú umiestňované do sušiarne, kde je teplo a sucho. 3. Vylúštené semienka sú s krídelkami, ktoré správni pestovatelia odstraňujú ešte pred výsadbou, lebo pri výsadbe v lesných škôlkach prekážajú. Vo voľnej prírode však plnia svoj význam, semienka vďaka nim ďalej odletia. Vy krídelká odstraňovať nemusíte. 4. Semienka sa vysieva na slnečné a teplé miesto do pôdy v hĺbke 0,50 cm až 0,80 cm. Následne ho treba zaliať primeraným množstvom vody a pôdu udržiavať vlhkú. 5. Po 2 až 3 týždňoch by semienko malo začať klíčiť, nezabudnite udržiavať pôdu vlhkú po celý čas. 6. Po období 1 roku, niekedy 2 rokoch sa malé stromčeky vysievajú do lesa, vy si ho môžete zasadiť do záhrady. Vypestujte si smrek Smrek obyčajný sa pestuje v celej Európe od Škandinávskeho až po Balkánsky poloostrov. Na Slovensku je to najčastejšie pestovaný ihličnan. Smrek je štíhly, 20-30m vysoký ihličnantý strom. Má pekný ihlanovitý tvar. Ihličie je krátke a pichľavé, na vetvičkách rastie husto. Výšku môžte na jar reguľovať skracovaním novovyrastených svetlozelených výhonov o 1/3, čím docielite hustejší habitus. Na pestovanie je nenáročný, vyžaduje priepustnú záhradnú pôdu a slnko alebo polotieň LESNÁ ABECEDA A B C D E F G H Z Do každého obdĺžnika napíšte slovo začínajúce sa na uvedené písmeno abecedy, ktoré sa vo vašej mysli spája so slovom LES. I Y J X K W L V M U T S R Q P O N vojenské lesy 2/

32