ORGANIZAČNÁ SMERNICA O HODNOTENÍ A KLASIFIKÁCII ŽIAKOV

Transkript

1 ORGANIZAČNÁ SMERNICA O HODNOTENÍ A KLASIFIKÁCII ŽIAKOV Máj 2011 Mgr. Helena Školková

2 Riaditeľstvo Gymnázia v Bytči, zastúpené riaditeľkou školy Mgr. Helenou Školkovou, v zmysle ustanovenia 14 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v súlade s novým Metodickým pokynom MŠ SR č. 21/2011, ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v Slovenskej republike a ktoré nadobúda účinnosť 1. mája 2011 vydáva nasledovné usmernenie: Čl. l Úvodné ustanovenia 1. Metodický pokyn upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v Slovenskej republike, ktorý sa vykonáva v procese výchovy a vzdelávania v súlade so zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z. a zákonom č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 2. Metodický pokyn upravuje postup pri hodnotení a klasifikácii prospechu žiakov stredných škôl (ďalej len žiaci ), hodnotení a klasifikácii správania žiakov, udeľovaní a ukladaní opatrení vo výchove, celkovom hodnotení žiakov, komisionálnych skúškach, vedení dokladov o vzdelaní a niektorých školských tlačív Čl. 2 Hodnotenie a klasifikácia žiakov 1. Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami: 1 výborný 3 dobrý 5 nedostatočný 2 chválitebný 4 dostatočný 2. Riaditeľka školy oznámi v deň začiatku príslušného školského roka, ktoré predmety sa klasifikujú a ktoré sa neklasifikujú v súlade so školským vzdelávacím programom. 3. V predmetoch, ktoré sa neklasifikujú, sa v katalógovom liste žiaka a na vysvedčení žiaka uvedie absolvoval/absolvovala alebo neabsolvoval/neabsolvovala v súlade so školským vzdelávacím programom. 4. Zákonných zástupcov žiaka informuje priebežne o prospechu a správaní žiaka triedny učiteľ a učitelia jednotlivých predmetov a to preukázateľným spôsobom. V prípade výrazného zhoršenia prospechu alebo správania informuje zákonných zástupcov žiaka riaditeľ písomne

3 Čl. 3 Všeobecné zásady hodnotenia a klasifikácie žiakov 1. Súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu na škole je systematické hodnotenie žiaka. Predmetom hodnotenia je úroveň dosiahnutých vedomostí a zručností podľa platných učebných osnov a vzdelávacích štandardov. Hodnotenie a klasifikácia preukázaného výkonu žiaka v príslušnom predmete nemôžu byť znížené na základe správania žiaka. 2. Hodnotenie žiakov ako nevyhnutná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu má motivačnú, informatívnu, komparatívnu a korekčnú funkciu. 3. Žiak má právo a) vedieť, čo sa bude hodnotiť a akým spôsobom, b) dozvedieť sa výsledok každého hodnotenia, c) na objektívne hodnotenie. 4. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa vykonáva priebežná a súhrnná klasifikácia žiaka. Priebežná klasifikácia sa uplatňuje pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka. Súhrnná klasifikácia sa vykonáva na konci každého polroka. 5. Pri hodnotení sa uplatňuje primeraná náročnosť a pedagogický takt voči žiakovi, jeho výkony sa hodnotia komplexne, berie sa do úvahy vynaložené úsilie žiaka a v plnej miere sa rešpektujú jeho ľudské práva. Hodnotenie je motivačný a výchovný prostriedok, ako aj prostriedok pozitívneho podporovania zdravého sebavedomia žiaka. 6. Pri hodnotení a klasifikácii žiakov so zdravotným znevýhodnením je potrebné zohľadňovať zdravotné postihnutie týchto žiakov a vychádzať zo záverov a odporúčaní k hodnoteniu a klasifikácii školských poradenských zariadení. 7. V záujme poskytnutia objektívnej spätnej väzby a poukázania na rozvojové možnosti žiaka v danej oblasti učiteľ pri písomných prácach môže pri klasifikácií známkou uviesť slovný komentár, v ktorom vysvetlí nedostatky a zdôrazní pozitíva písomnej práce. Čl. 4 Získavanie podkladov na hodnotenie a klasifikáciu 1. Podklady na hodnotenie a klasifikáciu výchovno-vzdelávacích výsledkov žiaka získava učiteľ najmä týmito metódami, formami a prostriedkami: a) sledovaním stupňa rozvoja individuálnych osobnostných predpokladov a talentu, b) sústavným sledovaním výkonov žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie, c) rôznymi druhmi skúšok (písomné, ústne, grafické, praktické, pohybové, didaktické testy), - 3 -

4 d) konzultáciami s ostatnými pedagogickými zamestnancami a podľa potreby aj s výchovným poradcom, alebo odbornými zamestnancami zariadení výchovného, psychologického a špeciálno-pedagogického poradenstva a prevencie, e) rozhovormi so žiakom. 2. Učiteľ vedie evidenciu o každom hodnotení žiaka podľa vnútorných predpisov školy. V priebehu školského roka zaznamenáva výsledky žiaka a jeho prejavy najmä preto, aby mohol žiakovi poskytovať spätnú väzbu a usmerňovať výchovno-vzdelávací proces žiaka v zmysle jeho možností rozvoja a informovať zákonných zástupcov žiaka. 3. Žiak je z predmetu skúšaný ústne, písomne alebo prakticky. Žiak by mal byť v priebehu polroka z jedného vyučovacieho predmetu s hodinovou dotáciou jedna hodina týždenne vyskúšaný minimálne dvakrát, z toho aspoň raz ústne. Z vyučovacieho predmetu s hodinovou dotáciou vyššou ako jedna hodina týždenne by mal byť žiak v priebehu polroka skúšaný minimálne trikrát, z toho aspoň raz ústne. 4. Učiteľ oznámi žiakovi výsledok každého hodnotenia a klasifikácie so zdôvodnením. Po ústnom vyskúšaní oznámi učiteľ výsledok hodnotenia ihneď. Výsledky hodnotenia písomných skúšok, prác aj praktických činností oznámi žiakovi a predloží k nahliadnutiu najneskôr do 14 dní. 5. Jednotlivé druhy písomných skúšok rozvrhne učiteľ rovnomerne na celý školský rok, aby sa nadmerne nehromadili v určitých obdobiach. Termín písomnej práce, ktorá trvá viac ako 25 minút, učiteľ zapíše do časového plánu písomných prác. V jednom dni môžu žiaci písať len jednu skúšku uvedeného charakteru. Čl. 5 Postup pri hodnotení a klasifikácii prospechu 1. Pri ústnom skúšaní je žiak klasifikovaný známkou. 2. Hodnotenie písomnej práce je vyjadrené známkou. 3. Podkladom pre súhrnnú klasifikáciu predmetu sú: a) známky z ústnych odpovedí, b) známky z písomných prác, c) posúdenie faktorov a prejavov žiaka, ktoré majú vplyv na jeho školský výkon podľa Čl. 3 ods. 5 a podľa odseku Výsledný stupeň prospechu žiaka vo vyučovacom predmete určí vyučujúci. 5. Pri určovaní stupňa prospechu v jednotlivých predmetoch na konci klasifikačného obdobia sa hodnotí kvalita práce a učebné výsledky, ktoré žiak dosiahol počas celého klasifikačného obdobia. Pritom sa prihliada na systematickosť v práci žiaka, na jeho prejavované osobné a sociálne kompetencie ako je zodpovednosť, snaha, iniciatíva, ochota a schopnosť spolupracovať, a to počas celého klasifikačného obdobia. Stupeň prospechu sa neurčuje na základe priemeru známok získaných v danom klasifikačnom období, prihliada sa k dôležitosti a váhe jednotlivých známok

5 6. Vo všetkých predmetoch, ktoré sa klasifikujú známkou, sa dodržiavajú kritériá hodnotenia písomných testov, ktoré schválila príslušná PK. 7. Učiteľ je povinný na začiatku klasifikačného obdobia žiakov oboznámiť so spôsobom hodnotenia a klasifikácie na svojom predmete, v súlade so zásadami hodnotenia a klasifikácie.. Ak hodnotí prácu kvantitatívne (body, percentá,...), musí určiť spôsob prepočtu na známku. 8. Učiteľ je povinný zhodnotiť každú odpoveď žiaka. Ak má byť odpoveď podkladom pre klasifikáciu a ak nerobí bodové hodnotenie, tak ju musí okamžite klasifikovať. 9. Každý vyučujúci vpíše do EŽK aktuálny stav klasifikácie. 10. Rodič, ak je nespokojný s priebežnou klasifikáciou, má právo požiadať, aby mu boli objasnené dôvody klasifikácie, prípadne sprostredkované hodnotenie. Klasifikáciu ústnych odpovedí žiaka vo všetkých predmetoch, všetkých vzdelávacích oblastí definuje metodický pokyn č. 21/2011 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl. Klasifikácia v predmetoch vzdelávacej oblasti jazyk a komunikácia Čl. 6 Klasifikácia slovenského jazyka a literatúry a vyučovacieho jazyka a literatúry V predmete slovenský jazyk a literatúra sa dodržiavajú kritériá hodnotenia písomných testov, ktoré aktualizovala a schválila na svojom zasadnutí PK SJL dňa Žiak musí byť počas polroka v predmete SJL klasifikovaný z ústnych aj písomných odpovedí. 2. Zastúpenie písomných a ústnych odpovedí a počet známok pre súhrnnú klasifikáciu: minimálne 1 známka z ústnej odpovede, písomné práce : v priebehu roka sú predpísané 2 kontrolné slohové práce a 2 kontrolné diktáty, /4 kontrolné diktáty príma, sekunda, tercia, kvarta/, okrem toho tematické testy 75% známok z písomných testov. 3. Písomné odpovede sa hodnotia a klasifikujú nasledovne: slohové práce sa pri zohľadnení primeranej náročnosti hodnotia v súlade s kritériami platnými pri PFIČ. Získaný počet bodov sa premietne do klasifikácie nasledovne: bodov výborný chválitebný dobrý dostatočný 11 0 nedostatočný - 5 -

6 kontrolné diktáty 0 1 chyba výborný 2 3 chyby chválitebný 4 6 chýb dobrý 7 9 chýb dostatočný 10 a viac chýb nedostatočný písomné testy sa klasifikujú podľa prepočtu: 100% - 90% výborný 89,9 75 % chválitebný 74,9 50% dobrý 49,9 30% dostatočný 29,9 0% nedostatočný PROJEKTY, PREZENTÁCIE, REFERÁTY Pri hodnotení a klasifikácii projektov, prezentácie a referátov vyučujúci prihliada aj na schopnosť vyhľadávať informácie z digitálnych zdrojov, ich spracovanie a primeranú prezentáciu. Žiaci budú na začiatku školského roka oboznámení s požiadavkou, že ich práca musí byť vypracovaná minimálne z 3 rôznych zdrojov napr. kniha, časopis a internet a pod. Vyučujúci vysoko ohodnotí žiakovu schopnosť prezentovať svoj vlastný názor na danú problematiku po prezentácii. Kritériá na hodnotenie projektov žiakov Učiteľ sleduje či žiak vie: 1. vysvetliť riešenie problému 2. vymenovať zdroje a pomôcky 3. popísať postup pri riešení 4. vysvetliť vzťahy medzi javmi 5. komentovať dosiahnuté výsledky 6. spracovať výsledky do podoby grafu 7. sformulovať závery práce 8. reagovať na otázky učiteľa a žiakov 9. spracovať tému originálne 10. vytvoriť zaujímavý dizajn 1. Učiteľ vyberie z ponúknutých kritérií vhodné kritériá pre zvolený typ projektu. 2. Učiteľ pri zadávaní úlohy kritériá hodnotenia projektu zverejní. 3. Žiak môže získať za každé hodnotené kritérium maximálne 5 bodov. 4. Klasifikácia projektu sa realizuje prepočtom na percentuálnu úspešnosť takto: % výborný 89,99 75 % chválitebný 74,99 50 % dobrý 49,99 30 % dostatočný 29,99 0 % nedostatočný - 6 -

7 Čl. 7 Klasifikácia vyučovacieho predmetu cudzí jazyk V predmetoch 1CJ a 2CJ sa dodržiavajú kritériá hodnotenia písomných testov, ktoré aktualizovala a schválila príslušná PK na svojom zasadnutí dňa pri písomnom skúšaní (testy, písomky, písomná kompozícia) je úspešnosť vyhodnotená percentuálne, pričom dosiahnutá percentuálna hodnota sa premietne do známky podľa tabuľky schválenej PK AJ a NJ Gymnázia v Bytči nasledovne : prvý štvrtý ročník osemročného štúdia (príma kvarta) a všetky ročníky v predmetoch 2AJ, 2NJ, 2RUJ, 2FRJ 100% - 90% = výborný (1) 89% - 76% = chválitebný (2) 75% - 61% = dobrý (3) 60% - 46% = dostatočný (4) 45% - 0% = nedostatočný (5) prvý štvrtý ročník štvorročného štúdia, piaty ôsmy ročník osemročného štúdia v predmetoch 1AJ, KAJ, JZM, 1NJ, KNEJ, SNJ: 100% - 91% = výborný (1) 90% - 80% = chválitebný (2) 79% - 65% = dobrý (3) 64% - 50% = dostatočný (4) 49% - 0% = nedostatočný (5) Hodnotenie prezentácie a projektu Pri prezentácii projektu okrem obsahovej primeranosti, plynulosti vyjadrovania, jazykovej správnosti a použitej slovnej zásoby v cudzom jazyku vyučujúci prihliada na schopnosť vyhľadávať informácie z digitálnych a klasických zdrojov, vyjadrenie vlastného názoru, schopnosť argumentácie pri prezentácii a následnej diskusii a kompetenciu využívania jazykových prostriedkov na danej úrovni. Kritériá na hodnotenie prezentácie a projektov žiakov Učiteľ sleduje či žiak vie: 1. vysvetliť riešenie problému 2. vymenovať zdroje a pomôcky 3. popísať postup pri riešení 4. vysvetliť vzťahy medzi javmi 5. komentovať dosiahnuté výsledky 6. spracovať výsledky do podoby grafu - 7 -

8 7. sformulovať závery práce 8. reagovať na otázky učiteľa a žiakov 9. spracovať tému originálne 10. vytvoriť zaujímavý dizajn Z uvedených kritérií vyberie vyučujúci tie, ktoré sú vhodné vzhľadom na obsah a tému prezentácie, pričom zvolené kritériá zverejní pri zadávaní projektu/práce. Za každé hodnotené kritérium môže žiak získať maximálne 5 bodov, úspešnosť sa vyhodnotí percentuálne, pričom dosiahnutá percentuálna hodnota sa premietne do známky podľa tabuľky schválenej PK AJ a NJ (viď vyššie). Hodnotenie písomnej práce kompozície Kvalita práce, ktorá splnila stanovený rozsah, sa hodnotí podľa nasledujúcich kritérií: I. obsah textu, II. členenie a stavba textu, III. gramatika, IV. slovná zásoba (pozri tabuľku). Ak žiak získal za kritérium obsah textu 1 až 4 body, tak vo zvyšných troch oblastiach môže získať maximálne o jeden bod viac. Napríklad, ak za obsah získal 3 body, v ostatných oblastiach môže získať maximálne po 4 body. Ak žiak získal za obsah textu 0 bodov, získava aj za všetky ostatné oblasti 0 bodov. body I. obsah textu II. členenie a stavba textu 5 4 Obsah zodpovedá zadaniu, je dôkladne rozpracovaný. Všetky informácie k jednotlivým bodom sú uvedené. Požadované informácie ku všetkým bodom zadania sú podrobne a jasne vyjadrené. Obsah zodpovedá zadaniu, je dobre rozpracovaný. Niektoré informácie k jednotlivým bodom zadania chýbajú alebo majú drobné nedostatky. Informácie sú vyjadrené jasne a zrozumiteľne. Text ma všetky vlastnosti požadovaného žánru. Text je graficky správne členený do odsekov. Všetky myšlienky sú jasne a logicky prepojene. Text ma väčšinu vlastnosti požadovaného žánru. V grafickom členení textu do odsekov sú veľmi ojedinelé nedostatky. Prevláda logické prepojenie myšlienok. III. gramatika (morfológia, syntax, pravopis) Správne používanie jazykových štruktúr v celom texte. Výskyt náročnejších a pestrejších syntaktických konštrukcii. Pripadne gramatické a pravopisne chyby sú ojedinele. Väčšina jazykových štruktúr je použitá správne, výskyt aj náročnejších syntaktických konštrukcii. Gramatické a pravopisne chyby sa vyskytujú v malej miere. IV. slovná zásoba Slovná zásoba je veľmi bohatá, téme úplné primeraná, vždy vhodne a variabilne použitá. Slovná zásoba je prevažne bohatá, pre tému primeraná, väčšinou správne a vhodne použitá. Značne variabilne použitá

9 Obsah vo väčšej miere zodpovedá zadaniu, je primerane rozpracovaný. Chyba viac informácií k jednotlivým bodom zadania. Informácie sú dostatočne jasne vyjadrené. Obsah v menšej miere zodpovedá zadaniu, časté je odbočenie od jednotlivých bodov zadania. Informácie sú vyjadrené v obmedzenej miere. Niektoré informácie sú nejasne formulovane. Obsah minimálne zodpovedá zadaniu. Informácie sú vyjadrené vo veľmi obmedzenej miere. Informácie sú formulované veľmi nezrozumiteľne. Obsah nezodpovedá zadaniu, informácie sú vyjadrené nedostatočne a/alebo extrémne nezrozumiteľne. V takomto prípade žiak dostáva aj za členenie a stavbu textu, gramatiku a lexiku 0 bodov. V texte chyba niekoľko vlastnosti požadovaného žánru. V grafickom členení textu do odsekov sú mierne nedostatky. Myšlienky sú jasne usporiadane, na niektorých miestach nie sú prepojene. Vetné / textové celky majú zreteľne naznačený vzťah medzi hlavnými myšlienkami, ktoré nie sú ďalej rozvinuté. Text ma v obmedzenej miere vlastnosti požadovaného žánru. V grafickom členení textu sú nedostatky. Vetné / textové celky nie sú na viacerých miestach prepojene. Myšlienky zväčša nie sú jasne a logicky usporiadané. Text ma v minimálnej miere vlastnosti požadovaného žánru. V grafickom členení textu sú veľké nedostatky. Vetné / textové celky alebo vety nie sú takmer prepojene, myšlienky nie sú jasne a logicky usporiadane. V texte chýbajú náležitosti / časti požadovaného žánru, členenie textu je nevhodné, alebo celkom chyba. Vetné / textové celky alebo vety nie sú vôbec prepojené, text nie je logicky usporiadaný a zrozumiteľný. V texte sú mierne nedostatky použitia jazykových štruktúr. V texte prevládajú jednoduchšie jazykové štruktúry. Vyskytuje sa viac gramatických a pravopisných chyb, ktoré v prevažnej miere nebránia porozumeniu. V texte sú väčšie nedostatky použitia jazykových štruktúr. Text má len jednoduchšie jazykové štruktúry s častými gramatickými a pravopisnými chybami, ktoré sťažujú porozumenie. V texte sú značne nedostatky použitia jazykových štruktúr. Text má veľmi jednoduché jazykové štruktúry so závažnými gramatickými a pravopisnými chybami, ktoré značne sťažujú porozumenie. Nedostatočne gramatické vedomosti, úplné nesprávne používanie jazykových štruktúr, veľa gramatických a pravopisných chyb, ktoré bránia porozumeniu celého textu. Slovná zásoba je mierne jednoduchšia; téme zväčša primeraná, nie vždy vhodne použitá avšak prevažne variabilne využívaná. Slovná zásoba je veľmi jednoduchá, na viacerých miestach neprimeraná a nevhodná. Takmer vôbec nie je variabilná, slova sa v prevažnej miere opakujú. Slovná zásoba je obmedzená a neprimeraná, a nevhodná veľmi často sa opakuje a značne sťažuje porozumenie. Slovná zásoba je neprimeraná, nezodpovedá téme zadania a ma nedostačujúci rozsah

10 Za každé hodnotené kritérium môže žiak získať maximálne 5 bodov, úspešnosť sa vyhodnotí percentuálne, pričom dosiahnutá percentuálna hodnota sa premietne do známky podľa tabuľky schválenej PK AJ a NJ (viď vyššie). Výsledná známka z predmetu na konci klasifikačného obdobia nie je aritmetickým priemerom získaných známok. Je súhrnom známok z ústnych a písomných odpovedí, zahŕňa však aj celkový postoj žiaka k príprave na vyučovanie, práci a aktivite na vyučovaní a pod. Klasifikácia v predmetoch vzdelávacej oblasti človek a spoločnosť Čl. 8 Klasifikácia predmetov dejepis, geografia, občianska náuka V predmetoch dejepis, geografia, občianska náuka sa dodržiavajú kritériá hodnotenia písomných testov, ktoré aktualizovala a schválila na svojom zasadnutí príslušná PK dňa na dejepise sa hodnotia: - vedomosti, schopnosti a zručnosti - referáty žiakov - aktivita žiakov pri práci na hodine - správnosť a rýchlosť riešenia úloh z učebnice - práca s poznámkami obsahová úroveň, výstižnosť, funkčnosť - prístup k predmetu nosenie pomôcok (učebnica, zošity...) Aktivitu žiakov hodnotí učiteľ individuálne známkou za aktivitu. Referáty a projektové práce sú hodnotené tiež známkou, ktorá však nie je rovnocenná známke z odpovede. Hodnotenie písomných prác /dejepis, geografia/ testy minimálne 1 za polrok, maximálne 5 Otázky v teste nesmú obsahovať učivo, ktoré predtým nebolo obsahom vyučovania a musia byť jednoznačne koncipované, aby bolo žiakovi zrejmé, čo musí obsahovať odpoveď. Pri tvorbe testov budú úlohy a otázky vychádzať z učebných osnov. Pri prepočítavaní bodov na známku sa použije nasledovný kľúč. Stupnica na klasifikáciu písomných prác: % = % = % = % = % = 5 PROJEKTY, REFERÁTY Pri hodnotení a klasifikácii projektov, referátov vyučujúci prihliada aj na schopnosť vyhľadávať informácie z digitálnych zdrojov, ich spracovanie a primeranú prezentáciu. Žiaci budú na začiatku školského roka oboznámení s požiadavkou, že ich referát musí byť vypracovaný minimálne z 3 rôznych zdrojov napr. kniha, časopis a internet a pod. Vyučujúci

11 vysoko ohodnotí žiakovu schopnosť prezentovať svoj vlastný názor na danú problematiku po prezentácii referátu. Kritériá na hodnotenie projektov žiakov Učiteľ sleduje či žiak vie: 1. vysvetliť riešenie problému 2. vymenovať zdroje a pomôcky 3. popísať postup pri riešení 4. vysvetliť vzťahy medzi javmi 5. komentovať dosiahnuté výsledky 6. spracovať výsledky do podoby grafu 7. sformulovať závery práce 8. reagovať na otázky učiteľa a žiakov 9. spracovať tému originálne 10. vytvoriť zaujímavý dizajn STUPEŇ 1 - žiak pristúpi aktívne k výberu témy, projekt alebo referát odovzdá v stanovenom termíne, - žiakov prejav je samostatný, tvorivý, logicky správny, presný, zrozumiteľný, plynulý a súvislý, - projekt odprezentuje samostatne pred zvyškom triedy. STUPEŇ 2 - žiak pristúpi aktívne k výberu témy, projekt alebo referát odovzdá v stanovenom termíne, - jeho prejav je istý, zrozumiteľný, prerušuje len zriedkavo, - žiak je aktívny účastník komunikácie, - jeho prejav je správny, presný a zrozumiteľný. STUPEŇ 3 - žiak pristúpi aktívne k výberu témy, projekt alebo referát odovzdá v stanovenom termíne, - žiakov prejav je zväčša súvislý a jasný, - plynulosť a zrozumiteľnosť prejavu sťažujú častejšie krátke prestávky spôsobené nedostatočným ovládaním poznatkov obsiahnutých v projekte, - miestami potrebuje pomoc učiteľa, - niekedy používa nesprávne výrazy, nie vždy adekvátne k téme. STUPEŇ 4 - žiak projekt alebo referát odovzdá v stanovenom termíne, - projekt na zadanú tému odprezentuje len s pomocou učiteľa, - jeho prejav je nesúrodý a nesúvislý, - zámer výpovede nie je celkom jasný, - závažné nedostatky narúšajú plynulosť a zrozumiteľnosť prejavu, - prejav je krátky. STUPEŇ 5 - žiak projekt alebo referát neodovzdá v stanovenom termíne, - alebo ak nedokáže rozprávať samostatne len s pomocou pomocných papierov, - prejav je veľmi krátky, nezrozumiteľný, nevie odpovedať na otázky, - projekt obsahuje závažné chyby, alebo nesúvisí so zadanou témou, - nevie rozoznať základné aspekty, na ktoré má reagovať

12 Hodnotenie písomných prác /seminár z DEJ/ % = % = % = % = % = 5 Podmienky klasifikácie: Aktívna a pravidelná účasť na seminároch, ústne a písomné odpovede, testy z tematických celkov, 2 referáty za polrok a 1 seminárna práca za školský rok alebo prezentácia na zadané témy, - minimálne tri písomné odpovede, - preverovanie vedomostí aj testovo s hodnotením známok v stupnici 1-5, - aktivita na hodinách seminárov hodnotená individuálne učiteľom. Hodnotenie písomných testov /občianska náuka, výchova ekonomická a právna, praktikum života spoločnosti, spoločenskovedný seminár/: % % % % % 5 Kritériá na hodnotenie projektov žiakov Učiteľ sleduje či žiak vie: 1. vysvetliť riešenie problému 2. vymenovať zdroje a pomôcky 3. popísať postup pri riešení 4. vysvetliť vzťahy medzi javmi 5. komentovať dosiahnuté výsledky 6. spracovať výsledky do podoby grafu 7. sformulovať závery práce 8. reagovať na otázky učiteľa a žiakov 9. spracovať tému originálne 10. vytvoriť zaujímavý dizajn 1. Učiteľ vyberie z ponúknutých kritérií vhodné kritériá pre zvolený typ projektu. 2. Učiteľ pri zadávaní úlohy kritériá hodnotenia projektu zverejní. 3. Žiak môže získať za každé hodnotené kritérium maximálne 5 bodov. 4. Klasifikácia projektu sa realizuje prepočtom na percentuálnu úspešnosť takto: % výborný 89,99 75 % chválitebný 74,99 50 % dobrý 49,99 30 % dostatočný 29,99 0 % nedostatočný

13 Podmienky klasifikácie na seminári z geografie: 100% - 90% = 1 89% - 75% = 2 74% - 52% = 3 51% - 33% = 4 32% - 0% = 5 - aktívna a systematická práca na seminároch, - aspoň jeden referát za polrok z preberanej problematiky, - vypracovanie seminárnej práce, - 2/3 účasť na seminároch, - minimálne 2 ústne odpovede za polrok Celkové hodnotenie na SEG: je dané priemerom získaných percent za testy, previerky z tematických prác, za ústne odpovede, za seminárnu prácu, za prácu na hodine a za celkový prístup k predmetu. Klasifikácia v predmetoch vzdelávacej oblasti človek a príroda Čl. 9 Klasifikácia predmetov fyzika, chémia a biológia V predmetoch FYZ, CHE, BIO sa dodržiavajú kritériá hodnotenia písomných testov, ktoré aktualizovala a schválila na svojom zasadnutí príslušná PK dňa FYZIKA Do výsledného hodnotenia predmetu sa zahŕňa forma: a) písomná ( previerky, referáty, záznamy z laboratórnych cvičení, domáce úlohy), b) ústna (kvalitatívne osvojenie vedomostí ale aj logické súvislosti a aplikácie, hodnotí sa aj priebežne z čiastkového učiva), c) praktická ( experimenty, riešenie kvalitatívnych a kvantitatívnych úloh, na klasifikáciu je potrebné absolvovať 60% praktických cvičení), d) tvorivá ( SOČ, olympiády, zapojenie do súťaží) Hodnotenie laboratórnych cvičení Žiak vie: - vymenovať pomôcky a zdroje - popísať postup pri riešení - komentovať dosiahnuté výsledky - vysvetliť riešenie problému - sformuloval závery práce - BOZP - používať ochranné pomôcky - zostaviť jednoduché aparatúry - pomenovať pomôcky v laboratóriu - urobiť zápis bez odborných a gramatických chýb - vytvoriť estetický zápis z pokusu

14 K polročnej klasifikácii bol žiak hodnotený priemernou známkou zo všetkých vykonaných laboratórnych prác. Známka má váhu známky z tematickej previerky. Kritériá na hodnotenie projektov žiakov Učiteľ sleduje či žiak vie: 1. vysvetliť riešenie problému 2. vymenovať zdroje a pomôcky 3. popísať postup pri riešení 4. vysvetliť vzťahy medzi javmi 5. komentovať dosiahnuté výsledky 6. spracovať výsledky do podoby grafu 7. sformulovať závery práce 8. reagovať na otázky učiteľa a žiakov 9. spracovať tému originálne 10. vytvoriť zaujímavý dizajn 1. Učiteľ vyberie z ponúknutých kritérií vhodné kritéria pre zvolený typ projektu. 2. Učiteľ pri zadávaní úlohy kritéria hodnotenia projektu zverejní. 3. Žiak môže získať za každé hodnotené kritérium maximálne 5 bodov. 4. Klasifikácia projektu sa realizuje prepočtom na percentuálnu úspešnosť takto: % výborný 89,99 75% chválitebný 74,99 50% dobrý 49,99 30% dostatočný 29, 99 0% nedostatočný Klasifikácia tematických previerok % výborný 89,99 75% chválitebný 74,99 50% dobrý 49,99 30% dostatočný 29, 99 0% nedostatočný Klasifikácia kratších previerok, seminárov, základných poznatkov z nového učiva: % ,99-75 % ,99-60 % ,99-30% ,99-0 %...5 Komisionálne skúšky a reparáty: Žiak musí mať absolvovaných 60% predpísaných praktických cvičení, ak ich nemá, musí ich docvičiť. Klasifikácia sa skladá z ústnej odpovede a písomného testu, ktorý musí obsahovať aspoň 30% teoretických úloh zo základného učiva a 70% tvorivých a aplikačných úloh a príkladov

15 BIOLÓGIA, CHÉMIA Do výsledného hodnotenia predmetu sa zahŕňa forma: a) písomná ( previerky, prezentácie, záznamy z laboratórnych cvičení, ), b) ústna (kvalitatívne osvojenie vedomostí ale aj logické súvislosti a aplikácie, hodnotí sa aj priebežne z čiastkového učiva), c) praktická ( experimenty, riešenie kvalitatívnych a kvantitatívnych úloh, na klasifikáciu je potrebné absolvovať 60% praktických cvičení), d) tvorivá ( SOČ, olympiády, zapojenie do súťaží) Hodnotenie laboratórnych cvičení Žiak vie: - vymenovať pomôcky a zdroje - popísať postup pri riešení - komentovať dosiahnuté výsledky - vysvetliť riešenie problému - sformuloval závery práce - BOZP - používať ochranné pomôcky - zostaviť jednoduché aparatúry - pomenovať pomôcky v laboratóriu - urobiť zápis bez odborných a gramatických chýb - vytvoriť estetický zápis z pokusu K polročnej klasifikácii bol žiak hodnotený priemernou známkou zo všetkých vykonaných laboratórnych prác. Známka má váhu známky z tematickej previerky. Kritériá na hodnotenie projektov žiakov Učiteľ sleduje či žiak vie: 1. vysvetliť riešenie problému 2. vymenovať zdroje a pomôcky 3. popísať postup pri riešení 4. vysvetliť vzťahy medzi javmi 5. komentovať dosiahnuté výsledky 6. spracovať výsledky do podoby grafu 7. sformulovať závery práce 8. reagovať na otázky učiteľa a žiakov 9. spracovať tému originálne 10. vytvoriť zaujímavý dizajn 1. Učiteľ vyberie z ponúknutých kritérií vhodné kritéria pre zvolený typ projektu. 2. Učiteľ pri zadávaní úlohy kritéria hodnotenia projektu zverejní. 3. Žiak môže získať za každé hodnotené kritérium maximálne 5 bodov. 4. Klasifikácia projektu sa realizuje prepočtom na percentuálnu úspešnosť takto:

16 100 90% výborný 89,99 75% chválitebný 74,99 50% dobrý 49,99 30% dostatočný 29, 99 0% nedostatočný Klasifikácia tematických previerok: % výborný 89,99 75% chválitebný 74,99 50% dobrý 49,99 30% dostatočný 29, 99 0% nedostatočný Klasifikácia kratších previerok, seminárov, základných poznatkov z nového učiva: % ,99-75 % ,99-60 % ,99-30% ,99-0 %...5 Hodnotenie olympiád, zapojenie do súťaží : Ak žiak pracuje samostatne, konzultuje problémy s koordinátorom a umiestni sa v školskom kole na prvých troch miestach, v OK,KK sa stane aspoň úspešným riešiteľom je hodnotený známkou výborný v danom predmete. Známka má váhu tematickej previerky. Práca žiaka sa ocení aj pochvalou TU alebo RŠ pri výročnej klasifikácií. Ak sa žiak neumiestni na prvých miestach a pracoval tvorivo získa ústnu pochvalu. Komisionálne skúšky a reparáty: Žiak musí mať absolvovaných 60% predpísaných praktických cvičení, ak ich nemá, musí ich docvičiť. Klasifikácia sa skladá z ústnej odpovede a písomného testu, ktorý musí obsahovať aspoň 30% teoretických úloh zo základného učiva a 70% tvorivých a aplikačných úloh a príkladov. Klasifikácia v predmetoch vzdelávacej oblasti matematika a práca s informáciami Čl. 10 Klasifikácia predmetu matematika, informatika V predmetoch MAT, INF sa dodržiavajú kritériá hodnotenia písomných testov, ktoré schválila príslušná PK dňa

17 Hodnotenie Pojmy, definície, vlastnosti, správne a v podstate len základné, má so značnými úplne a vety, dôsledky ovláda v podstate správne, má len medzerami, nechápe značné správne nepodstatné väčšinu učiva úplne nedostatky medzery s chybami a pravidelné väčšie chyby koriguje len Operačné schopnosti zručné, robí zručné, robí chyby nepresnosťami s pomocou učiteľa (numerické, rysovacie, nepodstané nepodstatné a nedostatky konštrukčné,...) chyby chyby Nadobudnuté vedomosti a produktívne produktívne samostatne alebo len s pomocou len s pomocou a zručnosti využíva pri a s malými učiteľa pri riešení učiteľa samostatne riešení úloh samostatne podnetmi učiteľa jednoduchších úloh alebo len s podnetom učiteľa Terminológiu, frazeológiu s menšími s častými správne takmer a symboliku používa nedostatkami nedostatkami neovláda správne Algoritmické postupy (pri riešení úloh dôkazových, konštrukčných, rovníc...) ovláda bezchybne ovláda takmer bezchybne ovláda s menšími chybami a nepozornosťami v podstate ovláda, s pomocou učiteľa vie chyby odstrániť neovláda Samostatné práce robí bezchybne, riešenia úloh robí väčšinou bezchybne, robí s malými chybami robí časté chyby, s riešením úloh má problémy robí s veľkými nedostatkami sú logické riešenia úloh sú logické Slovné výroky pomocou symboliky a graficky formuluje pohotovo formuluje bez podstatných formuluje s nedostatkami formuluje s ťažkosťami a chybami nevie formulovať ne- dostatkov

18 V geometrii je jeho práca presná, estetická správna, bez väčších nepresností. estetická často nepresná, menej estetická s vážnymi nedostatkami v grafickom prejave nepresná, s neprehľadným grafickým prejavom je schopný je schopný Vhodné texty z učebníc samostatne študovať samostatne alebo s pomocou študovať Aktivita o matematiku prejavuje sústavny záujem, je veľmi o matematiku prejavuje záujem, je aktívny priemerný záujem, občas potrebuje povzbudzovanie k vyššej aktivite o matematiku prejavuje slabý záujem, potrebuje povzbudzovanie neprejavuje žiadny záujem o matematiku, potrebuje sústavné povzbudzovanie aktívny Kritériá na hodnotenie písomných prác žiakov v matematike, seminári z matematiky, matematickom praktiku, matematických cvičeniach a v informatike : Na hodinách matematiky okrem štyroch predpísaných prác na konci každého štvrťroka v školskom roku (v maturitnom ročníku iba 3 práce) sa budú písať aj tematické a kontrolné písomné práce hromadne. Pre seminár z matematiky, matematické praktikum a matematické cvičenia platia tie isté kritéria hodnotenia ako na hodinách matematiky, okrem písania štvrťročných prác. Pri predpísaných a tematických prácach sa členovia dohodli, že budú žiakom termín písomnej práce oznamovať vopred. Pri malých kontrolných prácach nie je povinnosťou termín písomného skúšania oznamovať. Klasifikácia : %... výborný 89,99 75%... chválitebný 74,99 50%... dobrý 49,99 30%... dostatočný 29, 99 0%... nedostatočný

19 Klasifikácia v predmetoch vzdelávacej oblasti umenie a kultúra Čl. 11 Klasifikácia predmetu umenie a kultúra 1. Hodnotenie v predmete umenie a kultúra na strednej škole funguje ako spätná väzba, ktorá žiakovi prezentuje názor okolia (v tomto prípade učiteľa, resp. školy, spolužiakov) na kvalitu a význam jeho činnosti. Zároveň zaraďuje činnosť a osobnostné premeny žiaka medzi veličiny, ktoré sú pre dané okolie (spoločnosť) hodnotou. 2. Oblasť prežívania, interpretácie sveta a vyjadrovania, oblasť postojov, to všetko predstavuje procesy, ktoré sú v takej miere viazané na individuálne vlastnosti a podmienky jednotlivca, že možnosť ich kvantifikácie a objektivizácie je veľmi obmedzená. Rozvinutie práve týchto procesov je však cieľom predmetu umenie a kultúra. Napriek tomu citlivé rozlíšenie, pomenovanie i záverečné uznanie procesov rozvoja osobnosti sú pre ich nositeľa a vývoj žiaka dôležité. 3. Špecifikom výchovy v predmete umenie a kultúra je, že sa očakáva vlastný prístup žiaka k aplikácii vyjadrovacích prostriedkov, nástrojových a koordinačných zručností v rozvoji vlastného vnímania. Očakáva sa samostatný prístup žiaka najmä v oblasti chápania a interpretácie kultúrnych artefaktov a pri vytváraní vlastných symbolických reprezentácií skutočnosti či svojho vnútorného sveta. Umenie a kultúra sa nenapĺňa len realizáciou požadovanej edukačnej úlohy na vyučovaní, ale tento program tvorí východisko k samostatnému (tvorivému) sebavyjadrovaniu žiaka. Predmet by inak nespĺňal svoje poslanie: formovať mentálne štruktúry žiaka v smere k aktívnej otvorenosti voči rôznorodým interpretáciám a v smere k tvorivému vyjadrovaniu sveta a seba. 4. Hodnotenie tohto predmetu má v prvom rade funkciu pozitívne motivovať žiaka, usmerniť jeho osobnostný vývoj a rozvinúť v ňom kultúrne potreby. Tu musí učiteľ brať ohľad na schopnosti, nadanie, ambície, vkus a predchádzajúce výkony žiaka. Hodnotenie je aj porovnaním v rámci skupiny žiakov (triedy). Toto porovnanie má mať najmä výchovný charakter. Pri zohľadnení osobitosti každého žiaka poskytuje triede aj žiakovi obraz o pestrosti prístupov, o rôznych formách pochopenia problematiky v triede i o rozvrstvení škály postojov, názorov a aktivity medzi jednotlivými žiakmi. Nehodnotíme teda len výsledok činnosti (vytvorený artefakt, vyjadrenú interpretáciu, pomenovaný zážitok), ale celý výchovný proces a prístup žiaka v rámci neho. 5. Ťažiskovou formou hodnotenia v predmete umenie a kultúra je formatívne hodnotenie procesov, ktoré sa odohrávajú priamo na hodine v žiakovom myslení a cítení. Nejde však o jednoduché jednoslovné vyjadrenie typu dobre, len tak ďalej, správne. Dôležité je rozvinúť zložitejšie slovné hodnotenie na hodine tak, aby učiteľ poskytol žiakovi citlivú, veku primeranú a analyticky podloženú spätnú väzbu o rôznych aspektoch jeho činnosti podľa kritérií v odsekoch 10 a 11. Vo vzájomnej komunikácii má žiak možnosť klásť otázky alebo zdôvodniť svoj prístup. Túto formu je vhodné kombinovať so sebahodnotením žiaka. 6. Cieľom je dosiahnuť, aby žiak nebol len jednorazovo hodnotený na záver hodiny či po podanom výkone. Predmet umenie a kultúra si vyžaduje komplexnú spätnú väzbu na aktivitu žiakov, na spôsoby ich spolupráce, na ich motiváciu, ako aj na výsledky ich práce

20 7. Záverečnou formou takejto komplexnej spätnej väzby je škálovanie formou známok, porovnateľné so známkovaním, aké sa používa na iných predmetoch vyučovaných na škole. Nie je však nutné známkovať každú prácu a každý výkon žiaka. Závisí od učiteľa, ktoré úlohy bude hodnotiť, aby hodnotenie poskytlo žiakovi i prostrediu dostatočný obraz o jeho kvalitách a vývoji. 8. Učiteľ musí brať ohľad na to, že vnímanie kultúry, porozumenie kultúrnym artefaktom a využívanie nástrojov kultúry pre sebavyjadrenie či komunikáciu súvisí so sebaprojekciou, záujmami, motiváciou, hodnotovými orientáciami, fantáziou, emocionalitou, s úrovňou poznania u žiaka i s celým intímnym svetom žiaka. Preto sa pri hodnotení treba vyvarovať paušálnych súdov a šablónovitých kritérií, ktoré by sa mohli necitlivo dotknúť osobnostného zamerania žiaka. Je dôležité uplatňovať diferencovaný a individuálny prístup. Predložené kritériá sú orientačné, učiteľovi ponúkajú základnú štruktúru pre analýzu jednotlivých zložiek činnosti žiaka v rámci umenia a kultúry. 9. V rámci predmetu umenie a kultúra hodnotíme tieto oblasti žiakovho správania: jazykové (alebo literárne), vizuálne, pohybové (alebo dramatické), zvukové (alebo hudobné) vyjadrenie spôsobu, akým žiak vníma kultúrne artefakty, tvorbu jazykových, vizuálnych, pohybových a zvukových artefaktov, reflexiu kultúrnych artefaktov; žiacku reflexiu ich vlastných postojov, rôznorodé prejavy názorov a postojov, prejavy zložitejších poznávacích procesov, prácu s informáciami, prácu s médiami, spôsoby komunikácie pri riešení úloh, prejavy spolupráce pri riešení úloh, prejavy motivácie k činnosti, prejavy rôznych kognitívnych procesov, prejavy emocionálnych procesov. 10. V rámci predmetu umenie a kultúra pri hodnotení obsahu žiakovej práce uplatňuje učiteľ tieto hlavné kritériá: žiakovu flexibilnosť vo vnímaní kultúrnych a iných artefaktov, znakov, situácií, činností, žiakovu otvorenosť k zmenám vo vnímaní kultúrnych artefaktov, znakov, situácií, činností. pestrosť žiakových tvorivých cieľov, pestrosť vyjadrovacích prostriedkov využívaných žiakom, schopnosť tvorivo manipulovať s vyjadrovacími prostriedkami rôznych oblastí kultúrnej tvorby a ako žiak rozpoznáva dôsledky a účinky svojej tvorby, žiakovu samostatnosť v reflexii kultúrnych artefaktov, v interpretácii kultúrnych znakov, v reflexii vlastnej tvorivej činnosti, ako žiak rozpoznáva dôsledky a účinky svojej tvorby. Hodnotíme, ako žiak identifikuje vlastné predsudky a stereotypy, ako žiak pozoruje a odlišuje prejavy emócií od emócií samotných,

21 žiakovu schopnosť venovať pozornosť odlišným názorom a postojom, schopnosť tolerovať odlišné názory a postoje, hodnotíme žiakovu schopnosť obhajovať svoje názory a postoje, hodnotíme žiakovu schopnosť adaptovať svoje názory a postoje v novej situácii, ako sa u žiaka prehlbuje poznanie kultúry, hodnotíme ako sa u žiaka rozširuje poznanie kultúry, ako žiak aplikuje získané poznanie na nové situácie, žiakovu samostatnosť v získavaní, spracúvaní a využívaní informácií a ako korektne narába s informáciami, žiakovu schopnosť samostatne argumentovať vo vzťahu k obsahom médií, vyhodnotiť dôsledky pôsobenia jednotlivých produktov médií. 11. V rámci predmetu umenie a kultúra pri hodnotení procesu žiakovho učenia uplatňuje učiteľ tieto hlavné kritériá: žiakovu kultivovanosť v komunikácii pri riešení úloh, schopnosť komunikovať s pomocou rôznych vyjadrovacích prostriedkov (slovných, pohybových, zvukových a pod.), efektívnosť žiakovej komunikácie pri riešení úloh a ako žiak interpretuje efektívnosť vlastnej komunikácie, originálny vklad žiaka do spolupráce pri riešení úloh, zodpovednosť žiaka pri riešení úloh schopnosť žiaka efektívne spolupracovať pri riešení úloh, prejavy žiakovho záujmu o kultúrne artefakty a o kultúrnu tvorbu, aplikáciu žiakovho záujmu do iných oblastí kultúrnej tvorby, pestrosť v prejavoch kognitívnych procesov u žiaka, zručnosti, s akými žiak prejavuje svoju emocionalitu, kultivovanosť v prejavoch žiakovej emocionality. Kritériá na hodnotenie projektov žiakov Učiteľ sleduje či žiak vie: 1. vysvetliť riešenie problému 2. vymenovať zdroje a pomôcky 3. popísať postup pri riešení 4. vysvetliť vzťahy medzi javmi 5. komentovať dosiahnuté výsledky 6. spracovať výsledky do podoby grafu 7. sformulovať závery práce 8. reagovať na otázky učiteľa a žiakov 9. spracovať tému originálne 10. vytvoriť zaujímavý dizajn 1. Učiteľ vyberie z ponúknutých kritérií vhodné kritéria pre zvolený typ projektu. 2. Učiteľ pri zadávaní úlohy kritéria hodnotenia projektu zverejní. 3. Žiak môže získať za každé hodnotené kritérium maximálne 5 bodov. 4. Klasifikácia projektu sa realizuje prepočtom na percentuálnu úspešnosť takto: % výborný 89,99 75% chválitebný 74,99 50% dobrý 49,99 30% dostatočný 29, 99 0% nedostatočný

22 Čl. 12 Klasifikácia predmetov výtvarná výchova a výchova umením Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v týchto predmetoch neklasifikujú. V katalógovom liste a na vysvedčení sa uvedie absolvoval/absolvovala na základe ústneho hodnotenia, prístupu k činnostiam, záujem o činnosti a jeho vzťahu k predmetu. Čl. 13 Klasifikácia predmetu hudobná výchova Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v tomto predmete neklasifikujú. V katalógovom liste a na vysvedčení sa uvedie absolvoval/absolvovala na základe ústneho hodnotenia a jeho vzťahu k predmetu. Klasifikácia v predmetoch vzdelávacej oblasti človek a hodnoty Čl. 14 Klasifikácia predmetov etická výchova, náboženská výchova a psychosociálny tréning Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v týchto predmetoch neklasifikujú. V katalógovom liste a na vysvedčení sa uvedie absolvoval/absolvovala na základe ústneho hodnotenia a jeho vzťahu k predmetu. Klasifikácia v predmetoch vzdelávacej oblasti zdravie a pohyb Čl. 15 Klasifikácia predmetov telesná a športová výchova a telesná výchova 1. Za najdôležitejšie pri hodnotení a klasifikácii žiaka v telesnej a športovej výchove a telesnej výchove sa považuje nielen to, aké dôsledky zanechala táto činnosť na zlepšení jeho zdravia, pohybovej gramotnosti a výkonnosti, telesnej zdatnosti, ale vo väčšom rozsahu aj to, či žiak získal k tejto činnosti vzťah, či sa na nej so záujmom zúčastňoval, a to nielen v čase povinného vyučovania, ale aj mimo neho, či pociťoval z nej radosť a potešenie, či sa stala súčasťou jeho životného štýlu. Preto za základné ukazovatele hodnotenia žiaka sa považujú: posúdenie prístupu a postojov žiaka, najmä jeho vzťahu k pohybovej aktivite a vyučovaniu telesnej a športovej výchovy a jeho sociálneho správania a adaptácie, rozvoj telesných, pohybových a funkčných schopností žiaka, najmä rozvoj zdravotne orientovanej telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti s prihliadnutím na individuálne predpoklady žiaka, proces učenia sa, osvojovania, zdokonaľovania a upevňovania pohybových zručností a teoretických vedomostí, najmä orientácia v obsahu učebných programov zostavených učiteľom a realizovaných na jednotlivých školách

23 2. Hodnotenie vzťahu žiaka k telesnej a športovej výchove realizuje učiteľ nielen na základe dlhodobého sledovania prejavov žiaka na vyučovaní, pri ktorej si všíma najmä jeho aktivitu, snahu, samostatnosť a tvorivosť, ale aj na základe jeho aktivity a angažovanosti v školskej i mimoškolskej záujmovej telovýchovnej a športovej činnosti. Úroveň poznatkov v telesnej výchove a športe posudzuje priebežne v procese a môže si na to vytvárať i pomocné vedomostné testy. Na hodnotenie telesného rozvoja, telesnej zdatnosti a všeobecnej pohybovej výkonnosti sa odporúča používať batérie somatometrických a motorických testov. Na hodnotenie zvládnutia obsahu učebných programov používa učiteľ pomocné posudzovacie škály, využíva testy špeciálnej pohybovej výkonnosti a pridržiava sa štandardov. 3. Súhrnné hodnotenie žiaka je vyjadrené na vysvedčení. Ide o také súhrnné hodnotenie, aké sa na danej škole používa aj v iných vyučovacích predmetoch. Odporúča sa však priebežne počas vyučovania využívať najmä slovné hodnotenie, pretože umožňuje presnejšie vyjadriť klady a nedostatky žiakov a pre mnohých je dôležitým a často aj silnejším motivačným činiteľom. 4. Žiakovi, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia zo zdravotných dôvodov neabsolvoval pohybovú časť obsahu vyučovania za klasifikačné obdobie sa na vysvedčení uvedie oslobodený/oslobodená. Čl. 16 Hodnotenie a klasifikácia správania 1. Klasifikáciu správania žiaka navrhuje triedny učiteľ po prerokovaní s učiteľmi schvaľuje riaditeľ po prerokovaní v pedagogickej rade. 2. Pri hodnotení a klasifikácii správania žiaka sa zohľadňuje plnenie ustanovení školského poriadku a ďalších vnútorných predpisov školy a dodržiavanie stanovených pravidiel správania, ľudských práv a práv dieťaťa, dodržiavanie mravných zásad správania sa v škole a na verejnosti počas aktivít súvisiacich so štúdiom na strednej škole. Pri klasifikácii správania sa v jednotlivých prípadoch prihliada na zdravotný stav žiaka. 3. Správanie žiaka sa klasifikuje podľa kritérií uvedených v odsekoch 4 až Stupňom 1 veľmi dobré sa žiak klasifikuje, ak dodržiava ustanovenia školského poriadku a ďalších vnútorných predpisov školy a riadi sa nimi. Dodržiava morálne zásady a pravidlá spolunažívania v kolektíve a vo vzťahu k učiteľom. Ojedinele sa môže dopustiť menej závažných previnení. 5. Stupňom 2 uspokojivé sa žiak klasifikuje, ak jeho správanie je v súlade s ustanoveniami školského poriadku a ustanoveniami ďalších vnútorných predpisov školy, morálnymi zásadami a pravidlami spolunažívania vzhľadom k spolužiakom a učiteľom. Žiak sa dopustí závažnejšieho priestupku alebo sa opakovane dopúšťa menej závažných priestupkov voči ustanoveniu školského poriadku. 6. Stupňom 3 menej uspokojivé sa žiak klasifikuje, ak sa dopustí závažného priestupku voči školskému poriadku a voči ďalším vnútorným predpisom školy alebo sa aj po udelení druhého stupňa klasifikácie správania dopúšťa závažnejších priestupkov voči morálnym zásadám a pravidlám spolunažívania, porušuje ľudské práva spolužiakov, pedagogických zamestnancov alebo ďalších osôb

24 7. Stupňom 4 neuspokojivé sa žiak klasifikuje, ak jeho správanie je v rozpore s ustanoveniami školského poriadku a s ustanoveniami ďalších vnútorných predpisov školy, s právnymi a etickými normami spoločnosti, výrazne porušuje ľudské práva spolužiakov, pedagogických zamestnancov alebo ďalších osôb. Dopustí sa závažných previnení, ktorými vážne ohrozuje výchovu ostatných žiakov. Zámerne narúša činnosť žiackeho kolektívu. 8. Klasifikácia správania žiaka sa zaznamenáva do katalógového listu žiaka. 9. Pravidlá správania žiakov sú súčasťou vnútorného poriadku školy, ktorý obsahuje práva a povinnosti žiakov. 10. Riaditeľka školy vydáva vnútorný školský poriadok po prerokovaní v pedagogickej rade školy, rade školy a na jeho tvorbe a dodržiavaní sa podieľa žiacka školská rada. 11. Žiak a zákonný zástupca žiaka musí byť s ním oboznámený preukázateľným spôsobom na začiatku školského roka a pri jeho doplnení alebo zmene. Túto úlohu sú povinní zabezpečiť triedni učitelia na triednických hodinách a rodičovských združeniach, prípadne iným spôsobom. 12. Hodnotenie správania je súčasťou pedagogicko-výchovnej práce každého pedagogického zamestnanca školy. Môže ísť o hodnotenie pozitívneho správania a hodnotenie negatívneho správania a priestupkov. Obidve tieto skupiny by mali byť približne v rovnováhe. Hodnotenie správania má tieto formy: a) ústne hodnotenie - je najčastejší spôsob výchovného pôsobenia. Robí ho každý vyučujúci ako integrálnu súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu, keď cíti potrebu reagovať na správanie žiakov. Môže byť pozitívne i negatívne, nemusí byť nutne adresované konkrétnemu žiakovi. b) pohovor - je individuálna forma alebo skupinová forma na riešenie hlavne konfliktov alebo negatívneho správania žiakov. Využíva ju každý vyučujúci a výsledok oznamuje triednemu učiteľovi. Odporúča sa výsledky pohovoru oznámiť rodičovi a vyhotoviť o pohovore písomný záznam. V zmysle práva dieťaťa na spravodlivý proces má žiak právo k riešenému problému vyjadriť svoj postoj. Čl. 17 Opatrenia vo výchove 1. Za vzorné správanie, vzorné plnenie povinností, mimoriadny prejav aktivity a iniciatívy, dlhodobú svedomitú prácu, výrazne prosociálne správanie, ktoré pozitívne ovplyvňuje sociálnu klímu v triede a v škole a záslužný alebo statočný čin, možno žiakovi udeliť pochvalu alebo iné ocenenie. 2. Pochvalu alebo iné ocenenie udeľuje žiakovi triedny učiteľ alebo riaditeľ. V osobitne odôvodnených prípadoch, najmä ak ide o mimoriadne záslužný alebo statočný čin, môže žiakovi udeliť pochvalu alebo iné ocenenie zástupca zriaďovateľa strednej školy, zástupca štátnej správy v školstve alebo minister školstva Slovenskej republiky. 3. Návrhy na udelenie pochvaly alebo iného ocenenia sa prerokujú v pedagogickej rade. Pochvala alebo iné ocenenie sa udeľuje spravidla na zhromaždení triedy alebo školy

25 4. Na posilnenie disciplíny, za menej závažné, závažnejšie alebo opakované previnenia voči školskému poriadku, zásadám spolunažívania, ľudským právam, mravným normám spoločnosti alebo ak žiak narúša činnosť kolektívu, možno žiakovi uložiť napomenutie alebo pokarhanie nasledovne: a) napomenutie od triedneho učiteľa, b) pokarhanie od triedneho učiteľa, c) pokarhanie od riaditeľa. 5. Žiakovi možno uložiť za závažné alebo opakované previnenia voči školskému poriadku, zásadám spolunažívania, ľudským právam alebo mravným normám spoločnosti a/ podmienečné vylúčenie, b/ vylúčenie. 6. Opatrenie vo výchove podľa odseku 5 možno uložiť žiakovi strednej školy len vtedy, ak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky. 7. Žiakovi je možné uložiť opatrenia vo výchove podľa odsekov 4 a 5 po prerokovaní v pedagogickej rade do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o previnení žiaka dozvedel pedagogický zamestnanec školy, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď sa žiak previnenia dopustil. Za jedno previnenie sa ukladá len jedno opatrenie vo výchove. 8. Pred uložením opatrenia vo výchove podľa odsekov 4 a 5 treba previnenie žiaka objektívne prešetriť. Podľa potreby, najmä pri posudzovaní závažného alebo opakovaného previnenia, sa na jeho prerokovanie za účasti žiaka prizve zákonný zástupca žiaka, prípadne i delegovaný zástupca rady školy. 9. Uloženie opatrenia vo výchove podľa odseku 4 a odseku 5 písmeno a) sa oznamuje žiakovi spravidla pred kolektívom triedy alebo školy. 10. V rozhodnutí o uložení opatrenia vo výchove podľa odseku 5 písm. a) určí riaditeľ skúšobnú lehotu, a to najdlhšie na jeden rok. Ak sa podmienečne vylúčený žiak v skúšobnej lehote osvedčil, riaditeľ upustí od vylúčenia. Ak sa žiak v tejto lehote dopustí ďalšieho závažného previnenia, riaditeľ uloží žiakovi opatrenie vo výchove podľa odseku 5 písm. b). 11. Na rozhodovanie riaditeľa podľa odseku 4 písm. c) a podľa odseku 5 písm. a) sa nevzťahuje všeobecne záväzný právny predpis o správnom konaní. 12. Opatrenie vo výchove sa zaznamenáva do osobného spisu žiaka. Opatrenie vo výchove udelené, resp. uložené neplnoletému žiakovi oznamuje riaditeľ zákonnému zástupcovi žiaka písomne. Čl. 18 Celkové hodnotenie Celkové hodnotenie žiaka na konci prvého a druhého polroku vyjadruje výsledky jeho klasifikácie v povinných vyučovacích predmetoch, ktoré sa klasifikujú podľa vyjadrenia v odstavcoch: - Hodnotenie a klasifikácia žiakov - Klasifikácia slovenského jazyka a literatúry a ostatných predmetov, ktoré sa klasifikujú - Hodnotenie a klasifikácia správania