Prognóza vývoja ukazovateľov stredných odborných škôl do roku 2025 Mgr. Ján Herich Odbor metodiky a tvorby informácií Centrum vedecko-technických informácií SR Bratislava, 2014
Centrum vedecko-technických informácií SR Prognóza vývoja ukazovateľov stredných odborných škôl do roku 2025 prognostická štúdia Anotácia úlohy: Úlohou prognostickej štúdie je charakterizovať doterajší vývoj stredných odborných škôl, identifikovať štruktúru vzťahov a kvantifikovať očakávané trajektórie ukazovateľov do roku 2025. Východiskom štúdie je demografická prognóza vývoja obyvateľov SR, aktuálna prognóza základných škôl a gymnázií, matematicko-štatistická analýza časových radov a konzekvencie z platnej školskej legislatívy. Predmetom prognózy sú základné ukazovatele počtu žiakov, tried, učiteľov, učební a škôl. Ukazovateľ žiakov je navyše členený na učebné odbory, študijné odbory a nadväzujúce formy odborného vzdelávania (nadstavbové a pomaturitné štúdium). Cieľom štúdie je získať validnú prognózu kvantitatívneho vývoja stredných odborných škôl, ktorá bude napomáhať decíznej sfére v rozhodovacích procesoch týkajúcich sa odborného vzdelávania a jeho prepojenia s trhom práce, očakávaného rizika nezamestnanosti a uplatnenia absolventov. Strednodobá prognóza umožní včas signalizovať nutnosť strategických opatrení v sieti stredných škôl. Spracoval: Mgr. Ján Herich Odbor metodiky a tvorby informácií e mail: Jan.Herich@cvtisr.sk
Obsah Zoznam skratiek 4 Úvod 5 1 Demografické východiská 6 1.1 Referenčná populácia žiakov stredných odborných škôl 6 2 Retrospektívny vývoj a vzťahy v systéme odborných škôl 8 2.1 Vývoj ukazovateľov odborných škôl od roku 1970 8 2.2 Štruktúra vzťahov v subsystéme odborných škôl 12 3 Prognóza vývoja stredných odborných škôl do roku 2025 16 3.1 Prognóza základných ukazovateľov stredných odborných škôl 16 3.2 Prognóza počtu žiakov učebných odborov 19 3.3 Prognóza počtu žiakov študijných odborov 21 3.4 Prognóza počtu žiakov v nadväzujúcich formách odborného vzdelávania 23 Záver 26 Použitá literatúra 28
Zoznam skratiek V štúdii boli použité nasledujúce skratky: skratka význam P15 populácia 15- ročných P15-18 populácia 15- až 18- ročných P19 populácia 19- ročných SOŠ stredné odborné školy UO učebné odbory ŠO študijné odbory NŠ nadstavbové štúdium PMŠ pomaturitné štúdium T triedy U učitelia Ub učebne Š školy Z/T pomer žiakov a tried (naplnenosť tried) Z/U pomer žiakov a učiteľov (záťaž učiteľov) Z/Ub pomer žiakov a učební (využiteľnosť učební) Z/S pomer žiakov a škôl (veľkosť škôl) MI medziročný index (medziročné podiely hodnôt) FI fázový index (podiel hodnôt z konca a začiatku fázy) pb percentuálny bod Poznámka: V celom materiáli sa používa konvencia, že uvedený rok predstavuje prvý rok daného školského roku, napr. 2013 znamená školský rok 2013/2014. Farebné označenie vývojových fáz: fáza poklesu fáza rastu oscilačná fáza (krátkodobé striedanie rastu a poklesu) ruptúra (zlom vo vývoji) Výpočet indexov: MI(t) y t /y t 1 FI(t k ) y tk /y tz hodnota časového radu v roku t hodnota časového radu na konci fázy hodnota časového radu na začiatku fázy 4
Úvod Pred niekoľkými rokmi sa očakávalo, že trajektórie školských populačných skupín budú mať jednoznačne klesajúci trend. Ako naznačuje súčasný demografický vývoj situácia v regionálnom školstve bude zložitejšia. Materské školy už dlhšie zaznamenávajú zvýšený populačný tlak a následný nedostatok voľných kapacít, rast sa začína už prejavovať na prvom stupni základných škôl, od roku 2016 by mal nastúpiť aj na druhom. Stredné školy sú momentálne v klesajúcej fáze, ktorá sa bude prehlbovať. Počet žiakov v gymnáziách by mal do konca dekády poklesnúť ešte o 11 % a v stredných odborných školách o takmer 15 %. Prognostická štúdia charakterizuje doterajší vývoj stredných odborných škôl (určuje fázy a ich dĺžky, kulminačné body, indexuje časovú dynamiku), analyzuje štruktúru vzťahov a prostredníctvom matematického modelu kvantifikuje očakávaný vývoj ukazovateľov do roku 2025. Prognóza premieta vplyv aktuálnej demografickej prognózy* do subsystému stredných odborných škôl reprezentovaného súborom základných ukazovateľov. Východiskom štúdie je demografická prognóza vývoja obyvateľov SR, aktuálna prognóza základných škôl a gymnázií, matematicko-štatistická analýza časových radov a konzekvencie z platnej školskej legislatívy. Predmetom sú základné ukazovatele počtu žiakov, tried, učiteľov, učební a škôl. Ukazovateľ žiakov je navyše členený na učebné, študijné odbory a nadväzujúce formy odborného vzdelávania (nadstavbové a pomaturitné štúdium). Štúdia má štandardnú formu kvantitatívnych výstupov obsahujúcich tabuľky, grafy a interpretačný komentár. Je rozdelená do troch častí: Prvá kapitola sa zaoberá demografickými východiskami, trendovou analýzou a očakávaným vývojom referenčnej populácie. Druhá kapitola obsahuje popis činnosti systému, t.j. charakteristiku vývoja ukazovateľov odborných škôl od roku 1970. Táto časť sa zoberá aj správaním systému, čím sa rozumie analýza vzťahov zameraná na matematickú formalizáciu vstupných veličín na výstupné. V tretej kapitole sú uvedené výsledky prognózy ukazovateľov stredných odborných škôl do roku 2025. Cieľom štúdie je získať validnú prognózu kvantitatívneho vývoja stredných odborných škôl, ktorá bude napomáhať decíznej sfére v rozhodovacích procesoch týkajúcich sa odborného vzdelávania a jeho prepojenia s trhom práce, očakávaného rizika nezamestnanosti a uplatnenia absolventov. Strednodobá prognóza umožní včas signalizovať nutnosť strategických opatrení v sieti stredných škôl. * Prognózu obyvateľov SR 2012-2060 spracovalo Výskumné demografické centrum, ŠÚ SR. Bratislava, INFOSTAT, 2012 5
2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 2022 2023 2024 2025 15-18 roční 1 Demografické východiská Úroveň základných ukazovateľov (počtu žiakov, tried, učiteľov, učební a škôl) v systéme regionálneho školstva je podmienená demografickým vývojom a distribučnými pomermi v sústave škôl. Populačný vývoj určuje stupeň záťaže školského systému a spolu so sociálno-ekonomickými faktormi aj mieru dopytu po danom type školy a druhu výchovnovzdelávacích služieb. Väzby stredných škôl na demografický vývoj sú voľnejšie ako je to v prípade základných. Distribúcia populácie na rôzne druhy vzdelávacích programov je výsledkom ponuky škôl a záujmu žiakov, ovplyvňovaného šancou dobrého uplatnenia sa na trhu práce resp. rizikom nezamestnanosti. Transformácia populačného vývoja do školského systému neprebieha jednoznačne, deterministicky, ale je tvorená stochastickými (pravdepodobnostnými) zákonitosťami. Tieto integrujú veľké množstvo individuálnych procesov z mikroúrovne (od konkrétnych jednotiek) do výsledných trajektórií makro úrovňových ukazovateľov systému. Navyše ukazovatele prostredníctvom spätných väzieb sa vzájomne ovplyvňujú (napr. počet žiakov určuje potrebu tried a naopak daný počet tried limituje počet prijatých žiakov, podobne je to v prípade učiteľov, učební a škôl). 1.1 Referenčná populácia žiakov stredných odborných škôl Populačný ročník 15- ročných tvorí referenčný rámec novoprijatých na stredné odborné školy. Od roku 2000 klesol z 87,5 tisíc na súčasných 58,5 tisíc, rozdiel o jednu tretinu tvoril takmer 30 tisíc osôb. Populácia bude klesať do roku 2017. Priemerným -3 % tempom by mala dosiahnuť stav 50,9 tisíc. V ďalšom období nastúpi rastová fáza. Populačný ročník sa v nej zvýši na približne 58 tisíc osôb. Graf D1: Prognóza vývoja referenčnej populácie žiakov stredných odborných škôl 100 000 400 000 90 000 80 000 70 000 60 000 350 000 300 000 250 000 50 000 200 000 40 000 30 000 20 000 10 000 15-18 roční 15- roční 19- roční 150 000 100 000 50 000 0 0 6
Referenčnou skupinou žiakov stredných odborných škôl je mládež vo veku 15- až 18- rokov. Jej výrazný fázový pokles o 41 % sa posúva až do roku 2019. V porovnaní so súčasnými 244,8 tisícmi sa zníži na 208,5 tisíc, t.j. o 36,2 tisíc. V ďalšom období bude populačná skupina rásť priemerným tempom 1 %, v roku 2025 dosiahne stav takmer 230 tisíc osôb. Tabuľka D1: Vývoj referenčnej populácie žiakov stredných odborných škôl do roku 2025 rok 15- roční medziročný index MI(P15) druh fázy FI(P15) 15-18 roční medziročný index MI(P15-18) druh fázy FI(P15-18) 19- roční medziročný index MI(P19) 2000 87 528. 353 999. 89 816. 2001 86 016 0,98 352 699 1,00 90 582 1,01 2002 82 390 0,96 345 741 0,98 89 202 0,98 2003 81 947 0,99 338 922 0,98 88 681 0,99 2004 79 012 0,96 329 314 0,97 88 575 1,00 2005 78 796 1,00 322 130 0,98 85 976 0,97 2006 77 343 0,98 317 086 0,98 82 387 0,96 2007 73 828 0,95 309 062 0,97 82 064 1,00 2008 72 255 0,98 fáza 302 266 0,98 fáza 79 246 0,97 2009 65 836 0,91 poklesu 289 275 0,96 poklesu 78 911 1,00 2010 61 045 0,93 272 995 0,94 77 385 0,98 2011 59 618 0,98 258 484 0,95 73 411 0,95 2012 58 546 0,98 244 752 0,95 72 240 0,98 2013 56 761 0,97 235 906 0,96 65 757 0,91 2014 55 941 0,99 230 913 0,98 61 028 0,93 2015 55 035 0,98 226 359 0,98 59 727 0,98 2016 51 554 0,94 FI(P15) 219 392 0,97 58 719 0,98 2017 50 936 0,99 0,58 213 615 0,97 56 972 0,97 2018 51 721 1,02 209 445 0,98 56 212 0,99 2019 54 055 1,05 208 516 1,00 0,59 55 367 0,98 2020 54 575 1,01 rastová 211 585 1,01 51 952 0,94 2021 54 082 0,99 fáza 214 780 1,02 rastová 51 395 0,99 2022 54 532 1,01 217 625 1,01 fáza 52 229 1,02 2023 57 182 1,05 220 778 1,01 54 600 1,05 2024 59 851 1,05 FI(P15) 226 078 1,02 55 151 1,01 2025 57 881 0,97 1,14 229 899 1,02 1,10 54 688 0,99 Poznámka: demografické údaje do roku 2012 sú reálne k 31.12., prognóza je od roku 2013. Zdroj: VDC - ŠÚ SR. Počet 19- ročných, tvoriacich referenčnú populáciu absolventov, rástol do roku 1998, od vtedy klesá. Klesajúca fáza bude trvať do roku 2021 Medziročným tempom -3 % sa zníži na 51,4 tisíc. Je to v porovnaní so súčasnosťou o 20,8 tisíc osôb menej. V ďalších rokoch by mal ukazovateľ mierne vzrásť. 7
1970 1972 1974 1976 1978 1980 1982 1984 1986 1988 1990 1992 1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012 2 Retrospektívny vývoj a vzťahy v systéme odborných škôl Extenzívne tempo rozvoja učňovského a odborného školstva zo 70- tych rokov minulého storočia, ktoré odrážalo potreby priemyselnej etapy vývoja, pokračovalo aj v nasledujúcej dekáde. K zlomu dochádza v polovici 90- tych rokov, keď zmenený ekonomický systém určuje diametrálne odlišné požiadavky na odborné vzdelávanie a prípravu. Základným existenčným imperatívom odborných škôl sa od vtedy stáva zmena a rozšírenie ponuky odborného diapazónu, snaha o prepojenie s trhom práce a zabezpečenie uplatniteľnosti absolventov. Legislatívny rámec inovovanej funkcie stredných odborných škôl, do ktorých boli od roku 2008 začlenené bývalé stredné odborné učilištia, tvoria zákon 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)a zákon 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave, medzičasom doplnené o nové dodatky. 2.1 Vývoj ukazovateľov odborných škôl od roku 1970 Počet žiakov odborných škôl* (OŠ) rástol s menšími fluktuáciami až do roku 1995. Od roku 1970 sa ich počet zvýšil o 35 %, a to z 192,5 tisíc na 259,5 tisíc. Tempo rastovej fázy bolo 2,3 tisíc žiakov/rok. Graf R1: Vývoj žiakov odborných škôl od roku 1970 300 000 250 000 200 000 150 000 100 000 50 000 0 Klesajúca fáza nastúpila rokom 1996 a trvá do súčasnosti. Priemerným tempom -4,6 tisíc žiakov/rok klesol počet na 151,7 tisíc, t.j. až o 42 %. Zlom v jej začiatku spôsobilo napĺňanie povinných deviatych ročníkov základných škôl. * Vzhľadom ku kompatibilite dlhodobých časových radov sú v retrospektíve zahrnuté aj konzervatória, napriek tomu, že od roku 2008 tvoria samostatný druh stredných škôl. Takýto agregát označujeme pracovným názvom odborné školy (OŠ). 8
Tabuľka R1: Vývoj počtu novoprijatých, žiakov a absolventov odborných škôl od roku 1970 rok novoprijatí (N) medziročný index MI(N)) žiaci (Z) medziročný index MI(Z)) druh fázy FI(Z) absolventi (A) medziročný index MI(A)) 1970 68 407. 192 508.. 1971 65 032 0,95 197 233 1,02 53 043. 1972 64 059 0,99 200 621 1,02 54 568 1,03 1973 64 263 1,00 199 921 1,00 59 011 1,08 1974 61 055 0,95 197 223 0,99 60 340 1,02 1975 64 945 1,06 198 540 1,01 60 342 1,00 1976 66 153 1,02 201 298 1,01 60 183 1,00 1977 68 049 1,03 205 993 1,02 60 173 1,00 1978 69 794 1,03 212 395 1,03 60 429 1,00 1979 72 685 1,04 220 310 1,04 61 056 1,01 1980 68 509 0,94 223 665 1,02 rastová 60 761 1,00 1981 70 859 1,03 225 948 1,01 fáza 54 051 0,89 1982 72 774 1,03 227 823 1,01 54 792 1,01 1983 68 881 0,95 226 838 1,00 55 870 1,02 1984 63 676 0,92 221 006 0,97 58 425 1,05 1985 61 774 0,97 215 802 0,98 zlom 64 068 1,10 1986 65 579 1,06 211 274 0,98 66 579 1,04 1987 70 466 1,07 216 705 1,03 64 301 0,97 1988 73 416 1,04 226 863 1,05 58 709 0,91 1989 73 859 1,01 235 785 1,04 61 645 1,05 1990 71 792 0,97 237 130 1,01 63 401 1,03 1991 73 260 1,02 238 477 1,01 70 226 1,11 1992 76 889 1,05 243 201 1,02 65 293 0,93 1993 77 487 1,01 250 129 1,03 79 200 1,21 1994 77 933 1,01 255 318 1,02 FI(Z) 66 312 0,84 1995 79 037 1,01 259 541 1,02 1,35 69 057 1,04 1996 79 060 1,00 257 629 0,99 73 218 1,06 1997 66 259 0,84 243 479 0,95 zlom 73 751 1,01 1998 62 441 0,94 228 698 0,94 (napĺňanie 72 356 0,98 1999 50 119 0,80 201 592 0,88 9. roč. ZŠ) 70 830 0,98 2000 76 848 1,53 204 200 1,01 67 016 0,95 2001 74 087 0,96 207 979 1,02 61 786 0,92 2002 67 629 0,91 215 865 1,04 49 863 0,81 2003 69 332 1,03 226 459 1,05 48 661 0,98 2004 67 922 0,98 225 796 1,00 58 805 1,21 2005 64 468 0,95 218 052 0,97 59 902 1,02 2006 64 014 0,99 212 594 0,97 58 005 0,97 2007 59 927 0,94 203 477 0,96 fáza 56 576 0,98 2008 56 372 0,94 196 080 0,96 poklesu 51 433 0,91 2009 54 238 0,96 191 540 0,98 48 821 0,95 2010 48 893 0,90 182 102 0,95 49 354 1,01 2011 46 481 0,95 171 833 0,94 FI(Z) 48 012 0,97 2012 44 893 0,97 160 941 0,94 0,58 46 479 0,97 2013 42 780 0,95 151 688 0,94 42 904 0,92 Zdroj: CVTI SR Počet novoprijatých na odborné školy sa v rastovej fáze zvyšoval z 68,4 tisíc na 79,1 tisíc v roku 1996. Priemerné tempo rastu bolo 518 novoprijatých/rok. Od roku 1997 sa trend 9
1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 školy 1970 1972 1974 1976 1978 1980 1982 1984 1986 1988 1990 1992 1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012 obrátil. Ukazovateľ sa opačným trojnásobným tempom -1,6 tisíc /rok znížil na 42,8 tisíc novoprijatých. Trajektória absolventov odborných škôl mala zložitý priebeh s výraznejšou cyklickou zložkou. Odhliadnuc od oscilácií počet absolventov v prvej fáze rástol. Do roku 1993 sa zvýšil z 53 tisíc na 79,2 tisíc, t.j. o takmer 50 %. V nasledujúcom období už počet klesol na 46 % referenčnej úrovne, v súčasnosti dosahuje len 42,9 tisíc. Graf R2: Vývoj novoprijatých a absolventov odborných škôl od roku 1970 90 000 80 000 70 000 60 000 50 000 40 000 30 000 20 000 10 000 novoprijatí (N) absolventi (A) 0 Počet tried v odborných školách rástol do roku 1995. Od vtedy sa znižuje, priemerným tempom -100 tried/rok sa ich počet znížil o 26 % z 9,3 tisíc na súčasných 6,9 tisíc. Graf R3: Retrospektívny vývoj tried, učiteľov, učební a škôl (odborné školy) 25 000 800 700 20 000 600 15 000 500 400 10 000 300 5 000 0 školy triedy učitelia učebne 200 100 0 10
Počet učiteľov (interných a externých spolu) rástol do roku 1997. Následne klesol tempom 330 učiteľov/rok z 21,3 tisíc na súčasných 15,5 tisíc. Tabuľka R2: Retrospektívny vývoj tried, učiteľov, učební, škôl a pomerových ukazovateľov v odborných školách rok triedy učitelia učebne školy Z/T Z/U Z/Ub Z/S 1990 8 780 15 620 9 290 495 27,0 15,2 25,5 479 1991 8 927 16 076 9 566 593 26,7 14,8 24,9 402 1992 9 086 17 968 10 158 665 26,8 13,5 23,9 366 1993 9 092 18 765 10 660 686 27,5 13,3 23,5 365 1994 9 162 19 366 11 073 720 27,9 13,2 23,1 355 1995 9 280 20 734 11 485 721 28,0 12,5 22,6 360 1996 9 247 21 147 11 679 722 27,9 12,2 22,1 357 1997 8 877 21 332 11 762 711 27,4 11,4 20,7 342 1998 8 615 21 298 11 840 725 26,5 10,7 19,3 315 1999 8 006 20 169 11 972 740 25,2 10,0 16,8 272 2000 8 125 19 609 11 864 740 25,1 10,4 17,2 276 2001 8 194 19 652 12 059 744 25,4 10,6 17,2 280 2002 8 390 19 483 12 102 669 25,7 11,1 17,8 323 2003 8 664 19 412 12 141 635 26,1 11,7 18,7 357 2004 8 636 18 838 12 125 604 26,1 12,0 18,6 374 2005 8 403 18 473 12 247 581 25,9 11,8 17,8 375 2006 8 243 18 162 12 276 588 25,8 11,7 17,3 362 2007 7 967 17 531 12 233 560 25,5 11,6 16,6 363 2008 7 851 17 519 12 282 512 25,0 11,2 16,0 383 2009 7 877 17 461 12 303 501 24,3 11,0 15,6 382 2010 7 752 17 143 12 423 500 23,5 10,6 14,7 364 2011 7 563 16 770 12 451 486 22,7 10,2 13,8 354 2012 7 241 16 088 12 260 480 22,2 10,0 13,1 335 2013 6 905 15 534 12 196 472 22,0 9,8 12,4 321 Legenda: pomerové ukazovatele Z/T priemerná naplnenosť tried Z/U Z/Ub Z/S priemerný počet žiakov na učiteľa priemerný počet žiakov na učebňu priemerná veľkosť škôl Zdroj: CVTI SR Počet učební v odborných školách napriek poklesu žiakov rástol až do roku 2011. Od roku 1990 sa zvýšil z 9,3 tisíc na 12,5 tisíc, t.j. o 34 %. Ostatné dva roky klesá. Počet škôl rástol do roku 2001, v porovnaní s rokom 1990 sa zvýšil o 50 % z 495 na 744. V nasledujúcom období každoročne ubúdalo priemerne 20 škôl, v súčasnosti ich je 472. Vývoj počtu žiakov na triedu má dlhodobo klesajúci trend. Priemerná naplnenosť tried sa od roku 1990 znížila z 27,0 na 22 žiak/trieda. Takisto počet žiakov na jedného učiteľa klesal. Od roku 1990 sa tento pomerový ukazovateľ znížil z 15,2 na súčasných 9,8 žiak/učiteľ. (Do kategórie učiteľov sú zarátaní s rovnakou váhou aj externí učitelia). Počet žiakov na jednu učebňu klesal najvýraznejšie. Od roku 1970 sa znížil o polovicu, a to z 25,5 na 12,4 žiak/učebňa. Veľkosť škôl meraná počtom žiakov na jednu školu klesala do roku 1999, v tejto dekáde sa znížila z 479 na 272 žiak/škola. Následne do roku 2008 vzrástla na 383 a v ostatných rokoch opäť klesá, v súčasnosti dosahuje hodnotu 321 žiakov na školu. 11
1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2.2 Štruktúra vzťahov v subsystéme odborných škôl Štruktúrou vzťahov v školskom systéme sa rozumie sieť vzájomných vplyvov medzi jednotlivými veličinami - ukazovateľmi. Spôsob ako počet žiakov ovplyvní počet tried a potrebu učiteľov, resp. učební a následne škôl sa označuje ako správanie systému. Na základe stability správania je možné prognózovanie úrovne týchto ukazovateľov. V realite školského systému je sieť prepojení zložitá, pôsobia v nej spätné väzby, procesy sú nelineárne a stochastické (náhodné). Modelové zobrazenie sa snaží previesť dôležité aspekty reálnych vzťahov do prehľadnej a interpretovateľnej sústavy matematickoštatistických rovníc. Na grafe R4 je znázornený priebeh základných ukazovateľov odborných škôl v transformovanej podobe štandardizovaných hodnôt. Štandardizácia umožňuje porovnávať proporcionalitu vývoja viacerých ukazovateľov napriek rôznym jednotkám. Rozdiel v štruktúre vzťahov do roku 2003 a po ňom je vizuálne zrejmý. "Zväzok" trajektórií je v prvej polovici voľný s vyšším rozptylom a teda nižším vzájomným ovplyvňovaním. Od roku 2004 je súbor ukazovateľov žiakov, tried, učiteľov a škôl pevný, má silné korelácie a väčšiu podobnosť. Odlišné nezávislé smerovanie vykazuje len ukazovateľ učební. Graf R4: Retrospektívny vývoj štandardizovaných hodnôt súboru základných ukazovateľov odborných škôl v rokoch 1990 až 2013 2,00 1,50 1,00 0,50 0,00-0,50-1,00-1,50-2,00 učebne * žiaci* triedy* učitelia* školy* -2,50-3,00 Podobnosť vývoja medzi počtom žiakov a tried v rokoch 1970 až 1989 meraná korelačným koeficientom bola len 0,776 (maximálna možná hodnota = 1), s učiteľmi ešte nižšia 0,415. Počet učební s počtom žiakov vôbec nekoreloval, ich počet rástol aj keď sa znižoval počet žiakov. Súviselo to s pôvodne nízkym počtom učební, ktoré bolo nutné zvyšovať nezávisle od vývoja počtu žiakov. Počet škôl vykazoval dokonca opačnú závislosť, pri dočasnom poklese počtu žiakov v prvej polovici 80- tych rokov sa predvídavo neznižoval. V období rokov 1990 až 2003 s vývojom počtu žiakov proporcionálne súvisel len počet tried. Podobnosť meraná korelačným koeficientom bola vysoká 0,991 (maximum je 1). Priebeh počtu učiteľov, učební a škôl s počtom žiakov prakticky nesúvisel, v niektorých rokoch bol dokonca opačný. Celá táto skupina vystupovala nekonzistentne s nízkym vzájomným prepojením (tabuľka R4). 12
Tabuľka R4: Korelačná štruktúra odborných škôl v rokoch 1990 až 2003 ukazovatele žiaci triedy učitelia učebne školy žiaci triedy 0,991 učitelia -0,015-0,074 učebne -0,415-0,451 0,859 školy -0,160-0,197 0,845 0,759 Zmenu správania subsystému odborných škôl je možné doložiť od roku 2004. Potvrdzuje ju nasledujúca tabuľka R5 korelačných koeficientov. V tomto období došlo k posilneniu väzieb medzi žiakmi a počtom učiteľov a škôl, vzťah s triedami ostal nezmenený a silný. "Nezávislosť" od okolia základných ukazovateľov si uchoval vývoj počtu učební. Tabuľka R5: Korelačná štruktúra odborných škôl v rokoch 2004 až 2013 ukazovatele žiaci triedy učitelia učebne školy žiaci triedy 0,985 učitelia 0,987 0,998 učebne -0,351-0,259-0,253 školy 0,941 0,912 0,903-0,494 Proporcionalitu vývoja počtu žiakov a skupiny triedy, učitelia, školy potvrdzujú vysoké korelačné koeficienty (v poradí 0,985, 0987 a 0,941). Počet žiakov v týchto prípadoch determinoval počet tried na 97 %, učiteľov na 98 % a škôl na 88 %. Je to vysoká previazanosť procesov odborných škôl od roku 2004. Výnimkou z nich je len vývoj počtu učební, ktorý vykazuje zápornú koreláciu. Počty novoprijatých nadväzujú na vývoj tokov v systéme základných škôl. Referenčnou kohortou boli žiaci končiaci 9. ročník ZŠ. Títo tvoria potenciál novo prijímaných tak na učebné ako aj študijné odbory. V prípade ZUUP (zvlášť upravených učebných plánov) sa využívali aj žiaci končiaci nižší ako 9. ročník. Tieto vstupné ukazovatele boli kvantifikované v modeli základných škôl ako úbytky, do systému odborných škôl prichádzajú ako exogénne premenné. Žiaci stredných odborných škôl sa v modeli počítali po častiach, zvlášť pre učebné, študijné odbory a nadväzujúce formy vzdelávania (nadstavbové a pomaturitné štúdium). V parciálnych modeloch sa regresnými rovnicami získavajú toky jednotlivými ročníkmi a na záver absolventi. Celkový počet žiakov stredných odborných škôl je súčtom všetkých druhov štúdia. Výpočet žiakov v ročníkoch mal nasledujúcu formálnu podobu: Zi(t) = q*zi-1(t-1) + L Legenda: Zi(t) - žiaci v i- tom ročníku v roku t q, L - parametre regresnej rovnice Celkový počet tried bol v období rokov 1990 až 2013 až na 98,8 % determinovaný vývojom počtu žiakov. Vo formálnom vyjadrení je vzťah premenných tried a žiakov určený nasledujúcou regresnou rovnicou: T = 0,0212*Z + 3785 Legenda: T - triedy Z - žiaci 13
učitelia triedy Graf R5: Vzťah počtu žiakov a tried v odborných školách v rokoch 1990 až 2013 9500 9000 8500 8000 7500 7000 6500 y = 0,0212x + 3785,2 R² = 0,9876 6000 150000 170000 190000 210000 230000 250000 270000 žiaci Pri náraste/poklese počtu žiakov o 1000 sa počet tried zvyšoval/znižoval v priemere o 21. Ako naznačuje graf R5 táto závislosť bola v celom sledovanom období stabilná. Počet učiteľov (interných a externých spolu) bol v rokoch 2004 až 2013 determinovaný počtom tried až na 99,5 %. Vzťah bol určovaný nasledujúcou regresnou rovnicou: U = 1,96*T + 1954 Legenda: U - učitelia T - triedy Graf R6: Vzťah počtu tried a učiteľov v odborných školách v rokoch 2004 až 2013 19500 19000 18500 18000 17500 17000 16500 16000 15500 y = 1,9631x + 1953,8 R² = 0,9953 15000 6500 7000 7500 8000 8500 9000 triedy Pri poklese počtu tried o 100 sa počet učiteľov znižoval v priemere o 196. 14
učebne Nezávislosť vývoja počtu učební od počtu učiteľov ilustruje nasledujúci graf R7. Do roku 1999 sa ich pomer vyvíjal podľa dolného ramena, t.j. priamoúmerne. Od roku 2000 (horné rameno grafu) to bolo naopak, pri poklese počtu učiteľov (aj žiakov, tried) stále vzrastal počet učební. K zmene dochádza až v ostatných dvoch rokoch. Graf R7: Vzťah počtu učiteľov a učební v odborných školách v období 1990 až 2013 13000 12500 12000 11500 11000 10500 10000 9500 y = 0,0976x + 9879,9 R² = 0,0379 9000 14000 15000 16000 17000 18000 19000 20000 21000 22000 učitelia 15
2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 2022 2023 2024 2025 3 Prognóza vývoja stredných odborných škôl do roku 2025 Úvodná časť tejto kapitoly je venovaná prognóze základným ukazovateľom stredných odborných škôl spolu. Okrem ukazovateľa žiakov obsahuje aj prognózu vývoja počtu tried, učiteľov, učební a orientačne aj škôl. Prognóza kvantitatívneho vývoja žiakov s horizontom do roku 2025 sa týka denného štúdia, externá forma sa pohybuje na úrovni 6 % žiakov SOŠ. Ďalšie časti sú zamerané na prognózu novoprijatých, žiakov a absolventov v: učebných odboroch vzdelávania študijných odboroch vzdelávania a nadväzujúcich formách odborného vzdelania (nadstavbové a pomaturitné štúdium). 3.1 Prognóza základných ukazovateľov stredných odborných škôl Zákon 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) charakterizuje strednú odbornú školu ako: "vnútorne diferencovanú strednú školu, ktorá pripravuje žiakov najmenej v dvojročnom a najviac v päťročnom vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania. Vzdelávacie programy stredných odborných škôl sú zamerané predovšetkým na výkon povolaní a odborných činností v národnom hospodárstve, zdravotníctve, verejnej správe, kultúre, umení, a v ostatných oblastiach a môžu pripravovať aj na ďalšie štúdium". Zlom trajektórie žiakov spôsobený napĺňaním deviatych ročníkov ZŠ sa v stredných odborných školách skončil v roku 2003. Od vtedy sa ich počet začal systematicky znižovať. Klesajúca fáza s indexom FI= 0,57 by mala trvať do roku 2019. V nej sa počet žiakov zníži z 224,7 tisíc na 129,1 tisíc, t.j. o 43 %, momentálne sa nachádzame na úrovni 148,7 tisíc. V ďalšom období by mal vzrásť o 10 % na hodnotu 142,1 tisíc žiakov. Graf P1: Prognóza počtu novoprijatých, žiakov a absolventov SOŠ do r. 2025 250 000 žiaci spolu (Z) 200 000 novoprijatí (N) absolventi (A) 150 000 100 000 50 000 0 16
Počty novoprijatých na stredné odborné školy sa nachádzajú v klesajúcej fáze, od roku 2000 sa rovnomerne znižujú tempom 2,6 tisíc/rok. V súčasnosti sa na tento druh prijíma 42,2 tisíc žiakov, v roku 2000 to bolo 76,5 tisíc. súčasných 42,2 tisíc, t.j. o 45 %. Fáza poklesu s indexom 0,50 by mala trvať do roku 2017, vtedy dosiahne stav 38 tisíc novoprijatých. Je to o 10 % menej ako v súčasnosti. V ďalšom období by malo dôjsť k 14 % nárastu, v roku 2025 by sa malo na SOŠ prijať okolo 43 tisíc žiakov. Tabuľka P1: Prognóza počtu novoprijatých, žiakov a absolventov SOŠ do roku 2025 rok novoprijatí medziročný index MI(N)) druh fázy FI(N) žiaci spolu medziročný index MI(Z)) druh fázy FI(Z) absolventi medziročn ý index MI(A) 2000 76 512. 202 621. 66 538. 2001 73 732 0,96 206 356 1,02 61 357 0,92 2002 67 259 0,91 214 216 1,04 zlom 49 458 0,81 druh fázy FI(A) 2003 68 949 1,03 224 731 1,05 48 259 0,98 zlom 2004 67 504 0,98 223 957 1,00 58 402 1,21 2005 64 035 0,95 216 091 0,96 59 478 1,02 2006 63 594 0,99 210 573 0,97 57 573 0,97 2007 59 452 0,93 201 369 0,96 56 081 0,97 2008 55 910 0,94 fáza 193 898 0,96 50 979 0,91 2009 53 791 0,96 poklesu 189 265 0,98 48 368 0,95 2010 48 392 0,90 179 790 0,95 48 904 1,01 2011 45 795 0,95 168 974 0,94 fáza 47 357 0,97 2012 44 250 0,97 157 956 0,93 poklesu 45 912 0,97 fáza 2013 42 235 0,95 148 748 0,94 42 285 0,92 poklesu 2014 41 998 0,99 143 163 0,96 38 726 0,92 2015 41 631 0,99 140 088 0,98 36 045 0,93 2016 39 347 0,95 FI(N) 136 419 0,97 34 670 0,96 2017 38 029 0,97 0,50 133 466 0,98 32 801 0,95 2018 38 334 1,01 130 374 0,98 FI(Z) 33 438 1,02 2019 39 711 1,04 129 128 0,99 0,57 32 941 0,99 2020 40 062 1,01 rastová 130 087 1,01 rastová 31 205 0,95 FI(A) 2021 39 968 1,00 fáza 132 057 1,02 fáza 30 243 0,97 0,51 2022 40 763 1,02 134 448 1,02 30 599 1,01 rastová 2023 42 000 1,03 FI(N) 136 760 1,02 31 775 1,04 fáza 2024 43 468 1,03 1,14 139 852 1,02 FI(Z) 32 269 1,02 FI(A) 2025 42 815 0,98 142 131 1,02 1,10 32 386 1,00 1,07 Poznámka: údaje do roku 2013 sú reálne, prognóza je od roku 2014. Zdroj: CVTI SR Po zlome sa od roku 2006 ustálil trend vývoja počtu absolventov. Rovnomerným tempom 2 tisíc/rok sa znížil z 59,5 tisíc na súčasných 42,3 tisíc. Klesajúca fáza s indexom 0,51 by mala trvať do roku 2021. Vtedy by malo absolvovať vzdelávacie programy v SOŠ približne 31,2 tisíc absolventov. Do roku 2025 by sa mal tento ukazovateľ mierne zvýšiť na 32,4 tisíc. Ukazovatele počtu tried, učiteľov a škôl sa od roku 2004 vyvíjajú v silnej závislosti od počtu žiakov. Potvrdila to retrospektívna analýza časových radov (tabuľka R5 korelačných koeficientov). Z toho dôvodu trajektórie týchto ukazovateľov sú podobné s vývojom žiakov. Výnimku v prvej dekáde tvorili počty učební. Počet tried od roku 2004 klesá, do súčasnosti sa znížil z 8,6 tisíc na 6,6 tisíc. Pokles bude trvať až do roku 2019, keď by mal dosiahnuť minimum okolo 5,9 tisíc tried. Do roku 2025 počet vzrastie na približne 6,5 tisíc tried. 17
2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012 2014 2016 2018 2020 2022 2024 Graf P2: Prognóza počtu tried, učiteľov, učební a škôl (SOŠ) do roku 2025 20 000 18 000 16 000 14 000 12 000 10 000 8 000 6 000 4 000 2 000 0 800 700 600 500 400 300 200 100 0 triedy učitelia učebne školy (orientačne) Počet učiteľov (interných a externých spolu) klesá od roku 2002. Priemerným tempom - 360/rok sa znížil z 19 tisíc na súčasných 14,5 tisíc, t.j. o 24 %. Vzhľadom k vývoju počtu žiakov by mal do roku 2019 klesať aj počet učiteľov. Zastaviť by sa mal na hranici 12,6 tisíc. Do roku 2025 sa zvýši potreba učiteľov na 13,9 tisíc. Tabuľka P2: Prognóza počtu tried, učiteľov, učební a škôl (SOŠ) rok triedy učitelia učebne školy (orientačne) 2000 8 046 18 926 11 524 732 2001 8 120 19 009 11 713 736 2002 8 314 18 790 11 762 661 2003 8 587 18 711 11 792 627 2004 8 550 18 119 11 756 594 2005 8 310 17 714 11 901 570 2006 8 146 17 370 11 904 576 2007 7 864 16 725 11 842 547 2008 7 741 16 670 11 868 499 2009 7 757 16 550 11 859 487 2010 7 629 16 283 11 992 486 2011 7 408 15 759 11 964 470 2012 7 075 15 053 11 757 464 2013 6 742 14 464 11 687 457 2014 6 507 13 991 11 659 441 2015 6 368 13 690 11 409 431 2016 6 201 13 332 11 110 420 2017 6 067 13 043 10 869 411 2018 5 926 12 741 10 618 401 2019 5 869 12 619 10 516 397 2020 5 913 12 713 10 594 400 2021 6 003 12 906 10 755 406 2022 6 111 13 139 10 949 414 2023 6 216 13 365 11 138 421 2024 6 357 13 667 11 389 430 2025 6 460 13 890 11 575 437 18 Zdroj: CVTI SR
Počet učební v rokoch 2000 až 2010 rástol. Priemerným tempom 32/rok sa zvýšil z 11,5 tisíc na takmer 12 tisíc. Do roku 2013 sa znížil na 11,7 tisíc. Vzhľadom k vývoju ostatných ukazovateľov by sa mal počet učební znížiť na 10,5 tisíc v roku 2019. Do roku 2025 sa potreba učební zvýši približne na 11,6 tisíc. Počet stredných odborných škôl od roku 2000 klesol z 732 na 457, t. j. o 38 %. Vzhľadom k vývoju počtu žiakov sa dá orientačne očakávať, že potreba sa bude naďalej znižovať, a to približne na úroveň 400 škôl. Následne do roku 2025 sa zvýši na približne 440. 3.2 Prognóza počtu žiakov učebných odborov Absolventi učebných odborov získavajú stredné odborné vzdelanie. Dokladom o stupni vzdelania je vysvedčenie o záverečnej skúške s doložkou, dokladom o získanej kvalifikácii je výučný list. Toto nematuritné štúdium trvá prevažne tri roky, nachádza sa v ňom niekoľko štvorročných odborov (napr. cukrár kuchár, cukrár pekár, mäsiar kuchár). Tabuľka P3 obsahuje retrospektívny a prognózovaný vývoj počtu žiakov v učebných odboroch podľa ročníkov a spolu. Tabuľka P3: Prognóza žiakov učebných odborov SOŠ podľa ročníkov a spolu do roku 2025 rok 1. ročník 2. ročník 3. ročník 4. ročník žiaci spolu (Z) medziročný index MI(Z)) druh fázy FI(Z) 2000 23 292 11 535 18 115 0 52 942. zlom 2001 22 226 21 228 10 849 0 54 303 1,03 (napĺňanie 2002 21 203 20 108 20 033 0 61 344 1,13 9. roč. ZŠ) 2003 19 818 18 958 18 819 0 57 595 0,94 2004 18 813 17 910 18 063 0 54 786 0,95 2005 16 406 17 041 17 022 0 50 469 0,92 2006 15 028 14 798 16 006 0 45 832 0,91 2007 13 501 13 119 13 835 0 40 455 0,88 2008 12 235 11 840 12 182 65 36 322 0,90 2009 11 150 10 984 11 287 52 33 473 0,92 2010 9 531 10 182 10 502 81 30 296 0,91 fáza 2011 8 685 8 665 9 702 109 27 161 0,90 poklesu 2012 8 332 8 088 8 354 116 24 890 0,92 2013 8 687 7 773 7 830 121 24 411 0,98 2014 8 682 7 835 7 446 139 24 100 0,99 2015 8 666 7 830 7 503 140 24 138 1,00 2016 8 167 7 815 7 498 140 23 620 0,98 2017 7 896 7 365 7 485 140 22 886 0,97 FI(Z) 2018 7 958 7 121 7 066 140 22 285 0,97 0,36 2019 8 316 7 177 6 838 140 22 472 1,01 2020 8 439 7 500 6 890 140 22 970 1,02 rastová 2021 8 419 7 611 7 192 140 23 362 1,02 fáza 2022 8 550 7 593 7 294 140 23 578 1,01 2023 8 796 7 711 7 278 140 23 925 1,01 2024 9 115 7 933 7 388 140 24 576 1,03 FI(Z) 2025 8 958 8 221 7 594 140 24 913 1,01 1,12 Poznámka: údaje do roku 2013 sú reálne, prognóza je od roku 2014. Zdroj: CVTI SR 19
2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 2022 2023 2024 2025 Nárast počtu žiakov začiatkom milénia bol dočasný a spôsobený znížením počtu absolventov v súvislosti s napĺňaním deviatych ročníkov ZŠ. Po tejto ruptúre nastúpila dlhodobá fáza poklesu, ktorá by mala trvať až do roku 2018. V nej dôjde k výraznému poklesu počtu žiakov, a to až na úroveň 36 % stavu v roku 2002. V porovnaní so súčasnosťou sa počet zníži z 24,4 tisíc na približne 22,3 tisíc, t. j. ešte o 9 %. Následne by mal počet žiakov rásť, v roku 2025 by mal dosiahnuť približne 25 tisíc. Graf P3: Prognóza novoprijatých, žiakov a absolventov učebných odborov SOŠ 70 000 60 000 50 000 40 000 žiaci spolu (Z) novoprijatí (N) absolventi (A) 30 000 20 000 10 000 0 V roku 2000 bolo na učebné odbory prijatých 22,8 tisíc žiakov. Do roku 2013 poklesol tento počet na 8,1 tisíc, t.j. o takmer 15 tisíc na 35 % východiskového stavu. Aj v nasledujúcich štyroch rokoch sa očakáva pokles, v roku 2017 by malo byť prijatých na tento druh štúdia 7,2 tisíc žiakov. V nasledujúcej mierne rastovej fáze sa ukazovateľ bude zvyšovať na 8,3 tisíc v roku 2025. Po zlomovom období začína od roku 2004 počet absolventov učebných odborov pravidelne klesať. V porovnaní s rokom 2000 sa znížil z 20,4 tisíc na súčasných 7,5 tisíc, t.j. o takmer 13 tisíc. Klesajúca fáza ukazovateľa by mala trvať do roku 2020, kedy by tento druh odborného štúdia malo končiť okolo 6,2 tisíc absolventov. V nasledujúcom období sa ich počet bude zvyšovať, a to na približne 6,7 tisíc absolventov. Nasledujúca tabuľka P3 obsahuje vývoj tokových veličín novoprijatých a absolventov. Spolu s údajmi sú uvedené charakteristiky časových radov a bilancia rozdielu novoprijatých a absolventov. 20
Tabuľka P3: Prognóza novoprijatých a absolventov v učebných odboroch SOŠ do roku 2025 rok novoprijatí (N) medziročný index MI(N)) druh fázy FI(N) absolventi (A) medziročný index MI(A)) druh fázy FI(A) bilancia (N-A) 2000 22 847. 20 426. 2 421 2001 21 687 0,95 17 596 0,86 4 091 2002 20 650 0,95 10 340 0,59 zlom 10 310 2003 19 164 0,93 19 190 1,86-26 2004 18 162 0,95 17 926 0,93 236 2005 15 804 0,87 16 819 0,94-1 015 2006 14 541 0,92 15 850 0,94-1 309 2007 12 845 0,88 14 793 0,93-1 948 2008 11 312 0,88 fáza 12 372 0,84-1 060 2009 10 415 0,92 poklesu 11 266 0,91-851 2010 8 793 0,84 10 399 0,92-1 606 2011 8 092 0,92 9 693 0,93-1 601 2012 7 761 0,96 8 899 0,92 fáza -1 138 2013 8 075 1,04 7 548 0,85 poklesu 527 2014 7 994 0,99 7 131 0,94 863 2015 7 978 1,00 6 771 0,95 1 207 2016 7 474 0,94 FI(N) 6 829 1,01 645 2017 7 200 0,96 0,32 6 824 1,00 376 2018 7 263 1,01 6 811 1,00 452 2019 7 625 1,05 6 399 0,94 FI(A) 1 226 2020 7 749 1,02 rastová 6 175 0,97 0,32 1 573 2021 7 729 1,00 fáza 6 226 1,01 rastová 1 502 2022 7 861 1,02 6 523 1,05 fáza 1 338 2023 8 109 1,03 FI(N) 6 624 1,02 1 485 2024 8 432 1,04 1,17 6 608 1,00 FI(A) 1 824 2025 8 273 0,98 6 716 1,02 1,09 1 557 Poznámka: údaje do roku 2013 sú reálne, prognóza je od roku 2014. Zdroj: CVTI SR 3.3 Prognóza počtu žiakov študijných odborov Absolventi študijných odborov získavajú úplné stredné odborné vzdelanie. Vzdelávacie programy trvajú najmenej štyri a najviac päť rokov. Dokladom o stupni vzdelania a zároveň o získanej kvalifikácii je vysvedčenie o maturitnej skúške. V určených odboroch môže byť dokladom o kvalifikácii aj výučný list. Po ruptúre začiatkom tisícročia nastupuje od roku 2004 klesajúca fáza vývoja počtu žiakov študijných odborov. Podľa prognózy by táto etapa mala trvať do roku 2019. V nej sa ukazovateľ dostane na 70 % počiatočného stavu. V priebehu desiatich rokov sa počet znížil z 146,8 tisíc na súčasných 108,6 tisíc žiakov, t. j. o 38,2 tisíc. Pokles do roku 2019 už bude pozvoľný, v ňom by mal dosiahnuť minimum 103 tisíc žiakov. Do roku 2025 počet vzrastie na približne 109 tisíc žiakov. Tabuľka P4 obsahuje retrospektívny a prognózovaný vývoj počtu žiakov v ročníkoch a spolu. Trajektórie ročníkov majú tvar rastúcej vlny, znázornený farebnou škálou. Pre počty žiakov spolu sú uvedené časové charakteristiky medziročného indexu, druhu fázy a fázového indexu. 21
2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 2022 2023 2024 2025 TabuľkaP4: Prognóza žiakov študijných odborov SOŠ* podľa ročníkov a spolu do roku 2025 rok 1. ročník 2. ročník 3. ročník 4. ročník 5. ročník žiaci spolu medziročný (Z) index MI(Z)) druh fázy FI(Z) 2000 38 377 19 753 28 205 31 425 2 186 119 946. 2001 37 657 37 376 19 068 28 071 1 677 123 849 1,03 2002 37 108 36 861 36 697 18 747 1 624 131 037 1,06 zlom 2003 37 233 36 117 36 213 36 227 970 146 760 1,12 2004 36 076 36 274 35 452 35 534 1 929 145 265 0,99 2005 35 525 35 030 35 476 34 605 1 927 142 563 0,98 2006 37 468 34 483 34 374 34 943 1 918 143 186 1,00 2007 36 002 36 002 33 608 33 544 2 016 141 172 0,99 2008 35 664 34 356 35 036 32 643 2 231 140 085 0,99 2009 33 683 34 181 33 548 34 202 2 323 138 090 0,99 2010 29 879 32 368 33 505 32 977 2 448 131 354 0,95 2011 28 559 28 624 31 801 32 907 2 388 124 554 0,95 fáza 2012 27 669 27 065 28 124 31 027 2 479 116 624 0,94 poklesu 2013 25 879 26 159 26 516 27 559 2 265 108 607 0,93 2014 28 323 24 307 25 611 26 001 1 734 106 183 0,98 2015 27 815 26 845 23 798 25 114 1 636 105 415 0,99 2016 26 934 26 317 26 283 23 335 1 580 104 658 0,99 2017 26 288 25 402 25 766 25 772 1 468 104 905 1,00 2018 26 506 24 732 24 871 25 266 1 622 103 204 0,98 FI(Z) 2019 27 152 24 958 24 214 24 387 1 590 102 509 0,99 0,70 2020 27 513 25 629 24 436 23 743 1 535 103 063 1,01 2021 27 437 26 004 25 092 23 961 1 494 104 196 1,01 rastová 2022 27 532 25 925 25 459 24 605 1 508 105 237 1,01 fáza 2023 28 109 26 024 25 382 24 965 1 548 106 235 1,01 2024 28 779 26 623 25 479 24 889 1 571 107 548 1,01 FI(Z) 2025 28 461 27 319 26 065 24 984 1 566 108 603 1,01 1,06 * počty zahŕňajú aj marginálne všeobecné vzdelávanie s maturitou, ktoré sa na SOŠ realizuje, Zdroj: CVTI SR Poznámka: údaje do roku 2013 sú reálne, prognóza je od roku 2014. Počet novoprijatých na študijné odbory od roku 2000 klesal. Klesajúca fáza by mala podľa prognózy trvať až do roku 2017, keď dosiahne 67 % referenčného stavu. Graf P4: Prognóza novoprijatých, žiakov a absolventov študijných odborov SOŠ 160 000 140 000 120 000 100 000 80 000 60 000 žiaci spolu (Z) novoprijatí (N) absolventi (A) 40 000 20 000 0 22
V absolútnom vyjadrení by sa mal počet novoprijatých znížiť z 38,2 tisíc na približne 25,8 tisíc. Pri nasledujúcom raste sa počet zvýši na približne 28 tisíc novoprijatých v roku 2025. Klesajúca fáza absolventov študijných odborov nastúpila po zlome v roku 2005 a mala by trvať do roku 2021. V nej sa počet absolventov zníži o 32 % z 34,4 tisíc na 23,3 tisíc, následne do roku 2025 mierne vzrastie na približne 24,4 tisíc. Tabuľka P5: Prognóza novoprijatých a absolventov v študijných odboroch SOŠ* rok novoprijatí (N) medziročný index MI(N)) druh fázy FI(N) absolventi (A) medziročný index MI(A)) druh fázy FI(A) bilancia (N-A) 2000 38 199. 37 465. 734 2001 37 408 0,98 30 537 0,82 6 871 2002 36 826 0,98 27 450 0,90 9 376 2003 36 893 1,00 18 736 0,68 zlom 18 157 2004 35 716 0,97 34 399 1,84 1 317 2005 35 149 0,98 34 043 0,99 1 106 2006 37 099 1,06 33 625 0,99 3 474 2007 35 494 0,96 33 590 1,00 1 904 2008 34 963 0,99 fáza 31 849 0,95 3 114 2009 33 052 0,95 poklesu 31 098 0,98 1 954 2010 29 344 0,89 32 750 1,05-3 406 2011 28 097 0,96 31 691 0,97-3 594 2012 27 225 0,97 31 456 0,99 fáza -4 231 2013 25 453 0,93 29 832 0,95 poklesu -4 379 2014 27 822 1,09 26 774 0,90 1 048 2015 27 307 0,98 25 364 0,95 1 943 2016 26 414 0,97 FI(N) 24 562 0,97 1 852 2017 25 759 0,98 0,67 22 953 0,93 2 806 2018 25 980 1,01 25 157 1,10 823 2019 26 635 1,03 24 699 0,98 1 936 2020 27 001 1,01 rastová 23 905 0,97 FI(A) 3 096 2021 26 924 1,00 fáza 23 322 0,98 0,68 3 602 2022 27 020 1,00 23 519 1,01 rastová 3 501 2023 27 605 1,02 FI(N) 24 102 1,02 fáza 3 504 2024 28 285 1,02 1,10 24 427 1,01 FI(A) 3 858 2025 27 962 0,99 24 359 1,00 1,04 3 604 Poznámka: údaje do roku 2013 sú reálne, prognóza je od roku 2014. * počty zahŕňajú aj marginálne všeobecné vzdelávanie s maturitou, ktoré sa na SOŠ realizuje, Zdroj: CVTI SR 3.4 Prognóza počtu žiakov v nadväzujúcich formách odborného vzdelávania Nadväzujúcimi formami odborného vzdelávania sú nadstavbové a pomaturitné štúdium. Nadstavbové štúdium (NŠ) nadväzuje na stredné odborné vzdelanie a ukončuje sa maturitnou skúškou. Pomaturitné štúdium (PMŠ) je určené na zvýšenie a prehĺbenie kvalifikácie pre uchádzačov, ktorí získali úplné stredné odborné alebo všeobecné vzdelanie. Člení sa na štyri druhy. V prvých dvoch (PMŠ1) zdokonaľovacom a kvalifikačnom sa končí záverečnou pomaturitnou resp. odbornou zložkou maturitnej skúšky. Ďalšie dva druhy (PMŠ2) špecializačné a vyššie odborné štúdium sa končia absolventskou skúškou a získava sa v nich vyššie odborné vzdelanie. Od roku 2000 došlo v nadväzujúcich formách odborného vzdelávania k významnému poklesu žiakov. V nadstavbovom štúdiu to bolo o 47 %, v zdokonaľovacom a kvalifikačnom 23
dokonca o 82 % a špecializačnom a vyššom odbornom štúdiu o 49 %. V poslednom prípade došlo v ostatných rokoch k oživeniu, počet žiakov sa mierne zvýšil. Tabuľka P6: Prognóza žiakov v nadväzujúcich formách odborného vzdelávania SOŠ rok žiaci NŠ druh fázy FI(Z) žiaci PMŠ1 druh fázy FI(Z) žiaci PMŠ2 druh fázy FI(Z) 2000 19 881 4 738 3 307 2001 17 876 4 017 3 258 2002 12 392 3 361 3 105 2003 13 471 2 091 2 219 fáza 2004 17 289 1 993 1 972 poklesu 2005 16 723 1 764 1 736 2006 16 056 1 243 1 401 2007 14 651 fáza 797 fáza 1 375 FI(Z) 2008 12 818 poklesu 713 poklesu 1 144 0,35 2009 12 637 789 1 229 rastová 2010 12 394 1 062 1 471 fáza 2011 11 386 970 1 630 2012 10 482 858 1 698 FI(Z) 2013 9 007 886 1 815 1,59 2014 9 603 698 1 116 2015 9 378 682 1 090 2016 9 073 660 1 055 fáza 2017 8 901 FI(Z) 647 1 035 poklesu 2018 8 661 0,44 630 FI(Z) 1 007 2019 8 640 628 0,13 1 004 FI(Z) 2020 8 796 639 1 023 0,56 2021 8 962 rastová 651 rastová 1 042 rastová 2022 9 073 fáza 660 fáza 1 055 fáza 2023 9 209 669 1 071 2024 9 436 FI(Z) 686 FI(Z) 1 097 FI(Z) 2025 9 594 1,11 697 1,11 1 115 1,09 Poznámka: údaje do roku 2013 sú reálne, prognóza je od roku 2014. Zdroj: CVTI SR V nastávajúcom období sa naďalej do roku 2018 očakáva pokles žiakov nadstavbového štúdia, a to zo súčasných 9 tisíc na približne 8,7 tisíc, následne by mal ich počet mierne vzrásť. Graf P5: Prognóza žiakov nadstavbového a pomaturitného štúdia v SOŠ 25 000 20 000 15 000 žiaci NŠ žiaci PMŠ1 žiaci PMŠ2 10 000 5 000 0 2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012 2014 2016 2018 2020 2022 2024 24
Zdokonaľovacie a kvalifikačné štúdium by malo klesať ešte do roku 2019, zo súčasných 886 by sa malo znížiť na približne 600, v ďalšom období mierne narastie. Špecializačné a vyššie odborné štúdium dynamicky osciluje, fázy poklesu a rastu sa pravidelne striedajú. Do roku 2020 by mal počet žiakov tohto štúdia klesnúť zo súčasných 1,8 tisíc na 1 tisíc. Následne sa mierne zvýši. Retrospektíva a prognóza vývoja tokových veličín počtu novoprijatých a absolventov je zachytený v tabuľke P7. V prognózovanom období sú výšky hodnôt odstupňované farebnou škálou. Tabuľka P7: Prognóza novoprijatých a absolventov v nadväzujúcich formách odborného vzdelávania SOŠ rok novoprijatí NŠ novoprijatí PMŠ1 novoprijatí PMŠ2 absolventi NŠ absolventi PMŠ1 absolventi PMŠ2 2000 10 042 2 450 1 442 5 742 1 527 951 2001 9 278 2 161 1 334 9 367 2 147 1 032 2002 4 819 1 731 1 409 8 125 1 732 1 030 2003 9 772 916 673 7 164 1 479 881 2004 9 648 1 327 963 3 440 1 033 887 2005 9 538 939 806 6 796 574 625 2006 8 986 681 543 6 363 661 464 2007 8 292 427 607 6 218 466 414 2008 6 962 435 511 5 516 329 387 2009 7 361 505 607 4 914 210 306 2010 6 979 671 675 4 511 242 338 2011 6 339 493 877 4 594 340 327 2012 5 963 501 744 4 131 372 344 2013 4 897 513 800 3 574 260 371 2014 5 788 423 515 3 877 277 280 2015 5 581 408 496 3 672 262 265 2016 5 222 382 465 3 586 256 259 2017 4 959 363 441 3 233 231 233 2018 5 048 369 449 3 420 244 247 2019 5 311 389 472 3 254 232 235 2020 5 458 399 486 3 079 220 222 2021 5 427 397 483 3 040 217 219 2022 5 466 400 486 3 146 225 227 2023 5 701 417 507 3 260 233 235 2024 5 973 437 531 3 287 235 237 2025 5 844 427 520 3 292 235 237 Poznámka: údaje do roku 2013 sú reálne, prognóza je od roku 2014. Zdroj: CVTI SR Žiaci so zvlášť upravenými učebnými plánmi (ZUUP) tvoria približne 3 % žiakov SOŠ. V súčasnosti je ich 4 tisíc, v prognózovanom období sa nepredpokladá ich výraznejšia dynamika, aj do roku 2025 by sa mali pohybovať na úrovni 4,1 tisíc s rozpätím 200 žiakov. 25
Záver Výsledky kvantitatívnej prognózy stredných odborných škôl je možné zhrnúť nasledovne: 1. Referenčnou populačnou skupinou žiakov stredných škôl je mládež vo veku 15- až 18- rokov. Jej výrazný fázový pokles o 41 % sa posúva až do roku 2019. V porovnaní so súčasnými 244,8 tisícmi sa zníži na 208,5 tisíc, t. j. o 36,2 tisíc. V ďalšom období bude populačná skupina rásť priemerným tempom 1 % za rok, v roku 2025 dosiahne úroveň takmer 230 tisíc. 2. Od roku 2003 sa celkový počet žiakov stredných odborných škôl začal systematicky znižovať. skončil v roku 2003. Od vtedy sa ich počet začal systematicky znižovať. Klesajúca fáza s indexom FI= 0,57 by mala trvať do roku 2019. V nej sa počet žiakov zníži z 224,7 tisíc na 129,1 tisíc, t.j. o 43 %, momentálne sa nachádzame na úrovni 148,7 tisíc. V ďalšom období by mal vzrásť o 10 % na hodnotu 142,1 tisíc žiakov. 3. Počty novoprijatých na stredné odborné školy sa nachádzajú v klesajúcej fáze, od roku 2000 sa rovnomerne znižujú tempom 2,6 tisíc/rok. V súčasnosti sa na tento druh prijíma 42,2 tisíc žiakov, v roku 2000 to bolo 76,5 tisíc. súčasných 42,2 tisíc, t.j. o 45 %. Fáza poklesu s indexom 0,50 by mala trvať do roku 2017, vtedy dosiahne stav 38 tisíc novoprijatých. Je to o 10 % menej ako v súčasnosti. V ďalšom období by malo dôjsť k 14 % nárastu, v roku 2025 by sa malo na SOŠ prijať okolo 43 tisíc žiakov. 4. Po zlomoch sa od roku 2006 ustálil trend vývoja počtu absolventov. Rovnomerným tempom 2 tisíc/rok sa znížil z 59,5 tisíc na súčasných 42,3 tisíc. Klesajúca fáza s indexom 0,51 by mala trvať do roku 2021. Vtedy by malo absolvovať vzdelávacie programy v SOŠ približne 31,2 tisíc absolventov. Do roku 2025 by sa mal tento ukazovateľ mierne zvýšiť na 32,4 tisíc. 5. Počet tried od roku 2004 klesá, do súčasnosti sa znížil z 8,6 tisíc na 6,6 tisíc. Pokles bude trvať až do roku 2019, keď by mal dosiahnuť minimum okolo 5,9 tisíc tried. Do roku 2025 počet vzrastie na približne 6,5 tisíc tried. Počet učiteľov v SOŠ (interných a externých spolu) klesá od roku 2002. Priemerným tempom -360/rok sa znížil z 19 tisíc na súčasných 14,5 tisíc, t.j. o 24 %. Vzhľadom k vývoju počtu žiakov by mal do roku 2019 klesať aj počet učiteľov. Zastaviť by sa mal na hranici 12,6 tisíc. Do roku 2025 sa zvýši potreba učiteľov SOŠ na 13,9 tisíc. Počet učební v rokoch 2000 až 2010 rástol. Priemerným tempom 32/rok sa zvýšil z 11,5 tisíc na takmer 12 tisíc. Do roku 2013 sa znížil na 11,7 tisíc. Vzhľadom k vývoju ostatných ukazovateľov by sa mal počet učební znížiť na 10,5 tisíc v roku 2019. Do roku 2025 sa potreba učební zvýši približne na 11,6 tisíc. 6. Nárast počtu žiakov učebných odborov začiatkom milénia bol dočasný a spôsobený znížením počtu absolventov v súvislosti s napĺňaním deviatych ročníkov ZŠ. Po tejto ruptúre nastúpila dlhodobá fáza poklesu, ktorá by mala trvať až do roku 2018. V nej dôjde k výraznému poklesu počtu žiakov, a to až na úroveň 36 % stavu v roku 2002. V porovnaní so súčasnosťou sa počet zníži z 24,4 tisíc na približne 22,3 tisíc, t. j. ešte o 9 %. Následne by mal počet žiakov rásť, v roku 2025 by mal dosiahnuť približne 25 tisíc. 26
2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 2022 2023 2024 2025 7. Po ruptúre začiatkom tisícročia nastupuje od roku 2004 klesajúca fáza vývoja počtu žiakov študijných odborov. Podľa prognózy by táto etapa mala trvať do roku 2019. V nej sa ukazovateľ dostane na 70 % počiatočného stavu. V priebehu desiatich rokov sa počet znížil z 146,8 tisíc na súčasných 108,6 tisíc žiakov, t.j. o 38,2 tisíc. Pokles do roku 2019 už bude pozvoľný, v ňom by mal dosiahnuť minimum 103 tisíc žiakov. Do roku 2025 počet vzrastie na približne 109 tisíc žiakov. 8. V nadväzujúcich formách odborného vzdelávania došlo od roku 2000 k významnému poklesu žiakov. V nadstavbovom štúdiu to bolo o 47 %, v zdokonaľovacom a kvalifikačnom dokonca o 82 % a špecializačnom a vyššom odbornom štúdiu o 49 %. V nastávajúcom období sa naďalej do roku 2018 očakáva pokles žiakov nadstavbového štúdia, a to zo súčasných 9 tisíc na približne 8,7 tisíc, následne by mal ich počet mierne vzrásť. Zdokonaľovacie a kvalifikačné štúdium by malo klesať ešte do roku 2019, zo súčasných 886 by sa malo znížiť na približne 600, v ďalšom období mierne narastie. Špecializačné a vyššie odborné štúdium dynamicky osciluje, fázy poklesu a rastu sa pravidelne striedajú. Do roku 2020 by mal počet žiakov toho štúdia klesnúť zo súčasných 1,8 tisíc na 1 tisíc. Následne sa mierne zvýši. 9. Nasledujúci graf P6 zachytáva očakávanú skladbu žiakov stredných odborných škôl do roku 2025. Jednotlivými komponentmi štruktúry sú žiaci v ZUUP (zvlášť upravených učebných plánoch), v učebných odboroch (UO), v študijných odboroch (ŠO), v nadstavbovom (NŠ) a pomaturitnom štúdiu (PMŠ). Graf P6: Prognóza štruktúry počtu žiakov SOŠ podľa druhu štúdia do r. 2025 250000 200000 150000 100000 PMŠ NŠ ŠO UO ZUUP 50000 0 27