Technický a skúšobný ústav pôdohospodársky, SKTC Rovinka

Technický a skúšobný ústav pôdohospodársky, SKTC-106 900 41 Rovinka VYUŽÍVANIE POĽNOHOSPODÁRSKEJ BIOMASY AKO ZDROJA ENERGIE. Spracovali: Ing. Štefan Pepich Ing. František Lavčák, CSc. Ing. František Zacharda, CSc. Doc. Ing. Ján Gaduš, PhD MF SPU Nitra Máj 2004

1 SÚČASNÝ STAV VO VYUŽÍVANÍ BIOMASY NA ENERGETICKÉ ÚČELY Snaha štátov EÚ o podporu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) je jasne formulovaná aj v Bielej knihe OZE z 26.11.1997, v ktorej je stanovený 12 % podiel OZE c celkovej spotreby energie v cieľovom roku 2010. K dosiahnutiu tohoto cieľa smeruje celý rad čiastkových krokov v rozličných sektoroch. V sektore cestnej dopravy stanovuje Zelená kniha Európskej komisie, z roku 1996, cieľ 20 % náhrady bežných palív alternatívnymi palivami. V oblasti výroby elektrickej energie stanovuje Nariadenie EK o zelenej elektrine kvóty pre zelenú energiu, teda energiu z OZE, na 22 % do roku 2010. Aj SR, ako nový člen EÚ, sa otázkou podpory obnoviteľných zdrojov energie zaoberá na národnej úrovni. Stačí spomenúť Programové vyhlásenie vlády SR v ktorom sa hovorí, že vláda zváži motivačné pravidlá pre využívanie domácich primárnych energetických zdrojov, vrátane využívania obnoviteľných zdrojov energie. Vláda cíti spoločnú zodpovednosť s krajinami EÚ pri riešení problémov ochrany ovzdušia, ozónovej vrstvy Zeme a klimatických zmien a bude podporovať zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie a kontrolu technológií. Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja SR je ďalším dokumentom pre všetky rezorty, ktorý priamo vyzýva k postupnej náhrade neobnoviteľných zdrojov za obnoviteľné, ktorých potenciál je na území Slovenska značný najmä biomasa, geotermálna energia, vodná energia, slnečná energia a veterná energia. V dokumente sa priamo poukazuje na významný podiel poľnohospodárstva pri riešení tejto problematiky formou netradičných zdrojov energie ako sú bionafta, bioplyn, slama a drevoštiepky. V rezorte pôdohospodárstva v Agrárnej politike je stanovená ako jedna z úloh poľnohospodárstva aj výroba obnoviteľných zdrojov energie, ktorá môže zohrať značný strategický význam v krajine ako je Slovensko, odkázanej na dovoz energetických surovín. Je spomenuté aj pestovanie plodín na nepotravinárske účely (najmä druhotné zdroje energie), ktoré môže zabezpečiť ďalšie pracovné príležitosti. Pozornosť otázkam využívania biomasy je venovaná aj v Lesníckej politike, kde sa uvádza, že štát podporí programy smerované osobitne na využitie dreva na energetické účely. V roku 2010 by mal reálne využiteľný potenciál obnoviteľných zdrojov tvoriť 7,5 %-ný podiel z celkovej spotreby palivovo-energetických zdrojov. Vo Vodohospodárskej politike sa konštatuje, že voda sa využíva aj na výrobu elektrickej energie a že z celkového hydroenergetického potenciálu tokov sa vo vybudovaných viacúčelových vodných dielach využíva okolo 57,5 %. V Energetickej politike SR sa uvádza, že v súčasnosti sa žiadny obnoviteľný zdroj energie nevyužíva v dostatočnej miere, a z celkovej spotreby priamych energetických zdrojov pokrývajú obnoviteľné zdroje energie len 1,6 %. Ako príklady využívania poľnohospodárskej biomasy na energetické účely možno spomenúť: Slama na vykurovanie objektov sa využíva v PD Prašice s ročnou spotrebou 78 t a inštalovaným výkonom 235 kw. V PD Liptovský Ondrej vykurujú dielňu drevnou štiepkou z náletu lesných drevín z TTP s inštalovaným výkonom 40 kw. V komunálnej sfére je situácia o niečo lepšia, keď je na Slovensku v prevádzke okolo 23 väčších zariadení na spaľovanie biomasy, hlavne drevnej štiepky, pri inštalovaných výkonoch od 80 kw do 10 MW.

Aj energetický potenciál odpadu zo živočíšnej výroby v podobe exkrementov hospodárskych zvierat je značný. Na Slovensku sa zatiaľ však táto forma výroby energie využíva len na štyroch farmách a to vo VPP Kolíňany, kde je demonštračná bioplynová stanica SPU v Nitre, projektovaná na spracovanie hnojovica od 80 VDJ s nainštalovanou kogeneračnou jednotkou s maximálnym elektrickým výkomom 22 kw a maximálnym tepelným výkonom 45,5 kw, v Agros, s.r.o. Bátka s projektovanou kapacitou spracovania hnojovice od 13 200 ošípaných a hydinového trusu od 220 000 nosníc, PPD Brezov s kapacitou na spracovanie maštaľného hnoja od 300 VDJ a v Kapušanoch pri Prešove. V komunálnej sfére je situácia o niečo lepšia a hlavne pri čističkách odpadových vôd je v prevádzke 24 bioplynových staníc. Vyššie využitie obnoviteľných zdrojov energie vo výrobe energie by sa prejavilo na znížení vplyvu energetiky, na životné prostredie, čo korešponduje s Kjótskym protokolom o redukcii emisií skleníkových plynov a súčasne by vytváralo podmienky pre takmer 5000 nových pracovných príležitostí. Dlhodobým cieľom v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie je dosiahnutie úrovne ich využívania vo väčšine krajín Európskej Únie. Pre postupné dosiahnutie tohoto cieľa je potrebné zreálniť ceny palív a energie, vytvoriť vhodné legislatívne a finančné zázemie a systémovo podporiť podnikateľské aktivity. Toto sú všetko úlohy, ciele a perspektívy využívania netradičných zdrojov energie, ktoré sa objavujú aj v materiáloch na národnej úrovni. Žiaľ, zatiaľ len v rovine deklarovania. 2 ZDROJE POĽNOHOSPODÁRSKEJ BIOMASY. Poľnohospodársku biomasu možno rozdeliť do troch základných skupín: a) biomasa vhodná na spaľovanie: - slama - obilná repková kukuričná slnečnicová - drevený odpad z: - vinohradov - sadov - nálet z TTP b) biomasy vhodnej na výrobu bioplynu - z exkrementov hospodárskych zvierat - zo zelenej hmoty c) biomasy vhodnej na výrobu tekutých biopalív - na výrobu MERO (metyl ester repkového oleja) - na výrobu bio etanolu

Na základe nameraných hektárových úrod biomasy, bola stanovená celoročná produkcia jednotlivých druhov biomasy na spaľovanie v náväznosti na osevné plochy v roku 2003, ktoré sú uvedené v tabuľke 1. Celková ročná produkcia poľnohospodárskej biomasy vhodnej na spaľovanie Tabuľka 1 Plodina Výmera v ha Úroda biomasy v t/ha Produkcia biomasy v t za rok pšenica 416 276 2,7 1 123 945 raž 35 639 3,7 131 864 jačmeň 170 790 2,5 426 975 ovos 15 400 1,5 23 100 tritikale 10 463 2,1 21 972 hustosiate obilniny 648 568 2,66 1 727 856 spolu kukurica 113 200 5,9 667 880 slnečnica 61 010 3,6 219 636 repka 103 285 2,0 206 570 sady 9 425 3,9 36 757 vinohrady 10 898 2,0 21 796 nálet z TTP 74 820 2,0 149 640 Spolu 1 021 206 3 030 135 Do výpočtu produkcie biomasy je zahrnutá zrnová kukurica, produkčné vinohrady a neošetrované trvalé trávne porasty, predstavujúce 10 % celkovej výmery TTP. V súčasnosti 32 % poľnohospodárskych podnikov drví slamu z hustosiatych obilnín pri ich zbere, a to na výmere 42 % pestovaných plôch. Z toho vyplýva, že z celkovo obsiatych hustosiatych obilovín 648.568 ha sa slama drví z výmery 87.168 ha, čo predstavuje produkciu 231 867 t. Slama zo zostávajúcej plochy 561400 ha sa zberá, čo predstavuje produkciu 728 953 t. Slama a rastlinné zvyšky po zbere repky, kukurice na zrno a slnečnice sa spravidla drví a zapracováva do pôdy ako zdroj živín. Podobne je likvidovaný aj drevný odpad zo sadov a vinohradov. Menšia časť sa drví a ponecháva na pôde a väčšia časť je vyhŕňaná na kraj parciel, kde je bez úžitku spálená. Pre nedostatok vhodnej mechanizácie, nálet drevín z TTP je likvidovaný len ojedinele a vo väčšine prípadov sa ponecháva ďalej rásť. Časť produkcie slamy z hustosiatych obilovín je pridávaná do kŕmnej dávky hospodárskych zvierat a časť je používaná na podstielku.

Zo štatistických údajov o stavoch hospodárskych zvierat a potrebe slamy na podstielanie a kŕmenie je stanovená ročná spotreba slamy ako pre kŕmenie tak aj pre podstielanie. Pri chove hovädzieho dobytka je uvažované s podstielkou pri 60 % početných stavov. Pri hydine je uvažované so 70 % početných stavov, ktoré sú chované na hlbokej podstielke. Pri ovciach sa počítala potreba na 6 mesiacov, keď nie sú na pastve. Údaje o ročnej potrebe slamy na podstielanie a kŕmenie sú v tabuľke 2. Ročná potreba slamy na podstielanie a kŕmenie Tabuľka 2 Hospodárske zvieratá Počet kusov na podstielke Potreba slamy na 1 kus a rok Ročná potreba spolu v t hovädzí dobytok 351.900 1,4 t 492.660 prasnice 153.013 511 kg 78.190 ovce a barany 280.259 220 kg 61.557 hydina 7.258.519 3,3 kg 23.950 Spolu na 656.375 podstielanie na kŕmenie HD 586 520 584 kg 342 528 Spolu 998 903 Pri výpočte množstva slamy, ktorá by mohla byť použitá na energetické účely sa vychádzalo z ročnej produkcie od ktorej sa odpočítala slama, ktorá sa podrví a slama, ktorá sa spotrebuje na kŕmenie a podstielanie. Výsledné množstvo slamy predstavuje 29 % z celkovej produkcie. Výpočet množstva slamy, ktorá by mohla byť použitá na energetické účely je v tabuľke 3. Množstvo slamy na energetické účely v t Tabuľka 3 Celková ročná produkcia slamy 1.727.856 z hustosiatych obilovín v SR Z toho slama podrvená 231.867 Ročná potreba na kŕmenie 342.528 Ročná potreba na podstielku 656.575 Zostatok 497.086 Ako vyplýva z tabuľky, ročne je možné využiť na energetické účely 497.086 ton slamy bez toho, aby sa znížila jej spotreba na kŕmenie a podstielanie. Pričom podľa vyjadrení odborníkov na výživu pôdy rastlinné zvyšky z hustosiatych obilovín predstavované koreňovým systémom a strniskom o výške 15 cm by mali postačovať na doplnenie

živín, ktoré sa ukladajú do pôdy. Z tohoto vyplýva, že na energetické účely by bolo možné využiť o 231.867 ton slamy ročne viac ( čo je slama ktorá sa v súčasnosti drví pri zbere obilnín a ponecháva sa na poli) čo je spolu 728 953 t (42 % celkovo vyprodukovanej slamy z hustosiatych obilnín). Na základe analýzy možno konštatovať, že na Slovensku je teoreticky možné v súčasnosti na energetické účely využívať až 728.953 ton slamy z hustosiatych obilovín, čo predstavuje z energetického hľadiska výhrevnosť 2,8TWh alebo 10,4 PJ tepla. Na energetické účely je možné v súčasnosti využiť aj slamu repkovú, ktorá sa doposiaľ drví pri zbere repky. Jedná sa o 206 570 ton s energetickým ekvivalentom 0,8 TWh alebo 2,9 PJ. K tomuto množstvu možno prirátať možnú produkciu energie z drevného odpadu zo sadov, vinohradov a náletu drevín z TTP, ktorých ročná produkcia je 208.193 ton, čo predstavuje energiu v množstve 0,9 TWh alebo 3,2 PJ. Spolu je energetický potenciál biomasy na spaľovanie 4,8 TWh alebo 16,5 PJ. Z tohoto množstva biomasy sa na energetické účely využíva na Slovensku minimum. Do kategórie biomasy na výrobu plynných produktov zaraďujeme zelené uhlohydrátové krmoviny a exkrementy hospodárskych zvierat. Hnojovica na rozdiel od plne recyklovateľného maštaľného hnoja prináša celý rad ekologických a ekonomických problémov, keďže nemá vhodné hnojivé účinky a ohrozuje vodné zdroje. Preto sa javí ako vhodná alternatíva pre splyňovanie metódou anaeróbnej fermentácie (metanogenézy) a následne energetické zhodnotenie vyprodukovaného bioplynu na elektrickú energiu, teplo alebo chladenie. Priemerná koncentrácia metánu v bioplyne je 62 %. Zloženie bioplynu závisí od zloženia východzieho substrátu a priebehu procesu. Pomer metánu a oxidu uhličitého je v rozmedzí 52 až 70 : 47 až 27. Pre analýzu potrebnú ku kvantifikácii možnej výroby bioplynu sa uvažovalo s produkciou tekutých exkrementov u hovädzieho dobytka a ošípaných. Pri výpočte sa uvažovalo s 440.600 veľkými dobytčími jednotkami (VDJ) hovädzieho dobytka a 84.350 VDJ ošípaných. 1 m 3 tekutých exkrementov vyprodukuje denne 20 VDJ HD ako aj 25 VDJ ošípaných. Z 1 m 3 tekutých exkrementov je možné vyrobiť 30 m 3 bioplynu a 1 m 3 môže poskytovať energiu 6,9 kwh elektriny alebo 25 MJ tepla. Na základe týchto údajov je možné predpokladať ročnú produkciu bioplynu z exkrementov HD 241 mil. m 3 a exkrementov ošípaných 36 mil. m 3, čo zodpovedá energii z tekutých exkrementov HD 1,7 TWh alebo 6 PJ a od ošípaných 0,25 TWh alebo 0,9 PJ Čiže spolu to činí energetický potenciál 1,95 TWh alebo 6,9 PJ. Tu však treba pripomenúť, že na naštartovanie procesu výroby bioplynu z exkrementov je potrebné pridávať zelenú hmotu alebo kukuricu v množstve 1/100 objemu exkrementov. Treba uvažovať aj s využívaním hydinového trusu ako prísady do náplní bioplynových staníc. Jeho celoročná produkcia je odhadovaná na 48 000 ton. Čiže energetický potenciál odpadu zo živočíšnej výroby v podobe exkrementov je značný. Pri výpočte energetického potenciálu sa brali do úvahy len tekuté exkrementy. Ostatné exkrementy by naďalej slúžili na produkciu maštaľného hnoja. Taktiež treba brať do úvahy možnosť využívania zelenej rezanky alebo kukuričnej siláže na výrobu bioplynu. Tieto plodiny obsahujú totiž až dvojnásobný energetický potenciál voči exkrementom. Z 1 ha sa dá vyprodukovať 15 až 20 t sušiny v zelenej hmote vhodnej na výrobu bioplynu a z 1 kg sušiny je možné vyrobiť 1,2 kwh elektrickej energie, čiže z jedného hektára je možno získať až 24 MWh elektrickej energie. Na Slovensku sa takouto výrobou bioplynu zatiaľ nezaoberá žiadny poľnohospodársky podnik.

Do kategórie biomasy na výrobu tekutých biopalív možno zaradiť hlavne repku olejnú a kukuricu. Z 1 ha repky olejnej pri úrode 3 t/ha je možné získať asi 1 tonu MERO alebo 3,33 tony bionafty MDT. Pri spracovaní vznikajú ešte výlisky, ktoré možno spotrebovať v kŕmnej dávke hospodárskych zvierat. Takáto výroba bionafty však pre vysoké náklady nenašla u nás uplatnenie a výroba klesla v súčasnosti na desatinu z úrovne z roku 1997. Na Slovensku je v súčasnosti deväť firiem zaoberajúcich sa touto výrobou. Pri výrobe bioalkoholu z kukurice je možná výťažnosť z 1 hektára až 3 tony pri minimálnych nákladoch. Liehovar dokáže vyrobiť 1 l liehu za cca 20 Sk. Pričom ešte vznikajú liehovarnícke výpalky, ktoré možno využiť v kŕmnej dávke hospodárskych zvierat. Táto forma tekutého biopaliva sa u nás zatiaľ nevyužíva. Pri stanovení celkového energetického potenciálu poľnohospodárskej biomasy na Slovensku sa vychádzalo z jej kvantifikácie ako aj z osevných postupov a možností pestovania energetických plodín na Slovensku. Ako vyplýva z analýzy pri využívaní biomasy na Slovensku, možno počítať s produkciou biomasy na spaľovanie ako je uvedené v tabuľke 4. K týmto množstvám je možné prirátať výnosy energetických plodín z nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy, ktorá predstavovala v roku 2003 až 30 000 ha. Ako vyplýva z tabuľky, z energeticky využiteľnej biomasy na spaľovanie je možné na Slovensku vyrobiť 7.940 GWh alebo 28.600 TJ tepla. K týmto hodnotám je možné pripočítať produkciu energetických plodín z celkovej výmery 100.000 ha. Táto plocha predstavuje výrobu 100 tisíc ton MERO alebo 300 tisíc ton bioalkoholu, čo predstavuje 3.000 GWh alebo 11.000 TJ tepla. Využívanie týchto produktov si však bude vyžadovať riešenie nielen technických a technologických problémov ale hlavne legislatívnych. K celkovej energetickej bilancii biomasy treba zarátať ešte energiu z bioplynu, ktorá ročne predstavuje hodnotu 1.950 GWh alebo 6.900 TJ. Celkovo možno kvantifikovať energetický potenciál poľnohospodárskej biomasy na 12.890 GWh alebo 46.500 TJ tepla. Hodnoty sú v tabuľke 4. Energetický potenciál poľnohospodárskej biomasy Tabuľka 4 Druh biomasy Možná ročná produkcia na Energetický ekvivalent energetické účely v t GWh TJ slama obilná 728 953 2 800 10 400 kukurica 667 880 2 610 9 400 repka 206 570 820 2 900 slnečnica 219 636 810 2 800 drevný odpad 208 193 900 3 100 biomasa na 2 022 232 7 940 28 600 spaľovanie spolu bionafta 100 000 3 000 11 000 bioplyn 277 mil. m 3 1 950 6 900 spolu 12 890 46 500

Teoreticky je možné v Slovenskom poľnohospodárstve vyrobiť až 46 500 TJ (46,5 PJ) energie z poľnohospodárskej biomasy bez toho, aby jej energetické využívanie negatívne vplývalo na živočíšnu výrobu (podstielanie, kŕmenie), alebo výživu pôdy. Táto hodnota až päťnásobne prevyšuje súčasnú spotrebu energie v poľnohospodárstve, ktorá sa pohybuje okolo 9 400 TJ. Väčšinu tejto energie bude možné využívať v rezorte poľnohospodárstva. Na trh s biomasou pre ostatné rezorty a komunálnu sféru bude možné ponúknuť upravenú biomasu vhodnú na spaľovanie vo forme balíkovanej ( jednotlivé druhy slamy) a vo forme drevnej štiepky. Predpokladáme, že na takto vytvorený trh s biomasou bude môcť prispieť rezort s okolo 500 000 ton upravenej biomasy na energetické účely. Ekonomické zhodnotenie využívania poľnohospodárskej biomasy na energetické účely vychádza z vyčíslenia úspor nahradením klasických uhľovodíkových palív biomasou. Slama, všetkého druhu, zostávajúca na energetické účely spolu s odpadným drevom zo sadov, vinohradov a náletu drevín z TTP predstavuje podľa kvantifikácie ročnú produkciu 2 022 232 ton (tabuľka 4), s energetickým ekvivalentom 7.940 GWh elektrickej energie alebo 28.600 TJ tepla. Pričom náklady na produkciu tejto biomasy možno odhadnúť na 606 mil. Sk (pri priemerných nákladoch na produkciu 1 tony biomasy 300 Sk). Na vyprodukovanie rovnakého množstva energie by bolo potrebných 786 mil. m 3 zemného plynu, čo predstavuje finančnú hodnotu viac ako 7 miliárd Sk. Úspora v tomto prípade predstavuje viac ako 6 miliárd Sk ročne. Podobne by bolo možné vyčísliť úsporu pri nahradení zemného plynu bioplynom. Toto ekonomické zhodnotenie jasne poukazuje na reálnu šancu znížiť náklady na energiu a to nielen v rezorte poľnohospodárstva. Aby sa táto teoretická úspora mohla dostať aj do praxe, je nevyhnutné v prvom rade prejsť od verbálnej podpory biopalív zodpovednými vládnymi činiteľmi k ich skutočnej podpore, hlavne legislatívnej a ekonomickej. 3. LEGISLATÍVA, EKONOMICKÉ A TECHNICKÉ ZÁBRANY VYUŽÍVANIA BIOMASY NA ENERGETICKÉ ÚČELY. 3.1 TECHNICKÉ ZÁBRANY - nedostatok technického, strojového a technologického vybavenia domácej výroby - vysoká investičná náročnosť dovážaných zariadení - na niektoré pracovné operácie nie sú vyvinuté vhodné strojno technologické zariadenia napríklad ne spracovanie drevného odpadu zo sadov a vinohradov, zariadenia so zvýšenou svahovou dostupnosťou pre likvidáciu stromového náletu na trvalých trávnych porastoch v horských a podhorských oblastiach - nízka úroveň, príprava a spracovanie projektov na využívanie poľnohospodárskej biomasy ako zdroja energie čo platí všeobecne aj pre ostatné obnoviteľné zdroje energie najmä slnečnú, veternú a geotermálnu energiu 3.2 EKONOMICKÉ BARIÉRY

- nestabilné, deformované podnikateľské prostredie - nedostatok vlastného kapitálu u poľnohospodárskych subjektov - nezáujem komerčných bánk o financovanie projektov využívania poľnohospodárskej biomasy na energetické účely - nedostatočná štátna podpora projektov na využívania biomasy - nízka výkupná cena energií do rozvodných sietí - neprehľadné kritéria pre prideľovanie financií, poskytovanie licencií a povolení meniace sa podľa inštitúcie zodpovednej za podporný program - pretrvávajúce vysoké riziká, sťažujú získanie úverov na energetické zariadenia a tým sťažujú vstup externých financií - deformované ceny energií majú stále tendenciu uprednostňovať konvenčné zdroje energie - investičné náklady do energeticky efektívnych technológií sú často negatívne porovnávané s konvenčnými, bez toho aby sa zvážili prevádzkové náklady, dopad na životné prostredie a úroveň zamestnanosti 3.3 LEGISLATÍVNE BARIÉRY Súčasná legislatíva nerieši problematiku obnoviteľných zdrojov energie komplexne príslušnou právnou úpravou formou samostatného zákona. Tým aj nedostatočne motivuje a podporuje využívanie poľnohospodárskej biomasy na energetické účely. Otázkami obnoviteľných zdrojov energie sa okrajovo zmieňujú: Zákon č. 79/98 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, Zákon č. 366/99 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a Zákon č. 239/01 Z.z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov. Rad bariér bráni aktívnemu trhu, aby realizoval vyšší potenciál úspor energie cestou využívania OZE. Legislatívne bariéry sa javia ako hlavné príčiny zaostávania SR vo zvyšovaní podielu výroby energie z OZE. Tento podiel má byť do roku 2010 vo výške 12 %. Pri súčasnej legislatívnej podpore je to úloha nesplniteľná. Podpora výroby energie z OZE a teda aj z poľnohospodárskej biomasy, bude mať samozrejme obmedzujúci vplyv na výrobu energie z konvenčných palív, čo nebudú podporovať záujmové skupiny napojené na jednotlivé energetické lobistické skupiny, a to považujeme za najväčšiu prekážku pri zavádzaní nových legislatívnych opatrení podporujúcich obnoviteľné zdroje energie. 4 OPATRENIA NA PODPORU VYUŽÍVANIA BIOMASY NA ENERGETICKÉ ÚČELY. Poľnohospodárska biomasa predstavuje značný energetický potenciál, ktorého teoretická hodnota je 46,5 PJ. Spotreba energií v poľnohospodárstve predstavuje 9,4 PJ. Poľnohospodárstvo by sa v prípade doriešenia technických, ekonomických a najmä legislatívnych zábran mohlo stať sebazásobiteľom energií, ale aj dodávateľom pre iné odvetvia. Významnou mierou môže prispieť k ochrane životného prostredia, k stabilizácii a rozvoju vidieka a regiónov, k rozvoju infraštruktúry, k možnosti vzniku nových pracovných miest, k decentralizácii výroby energie a

v neposlednom rade z celospoločenského hľadiska môže znížiť závislosť Slovenskej republiky na dovoze fosílnych palív (ropa, plyn, uhlie). Využívanie poľnohospodárskej biomasy na energetické účely je podmienené doriešením technických, ekonomických a legislatívnych bariér. Na dosiahnutie cieľa zabezpečiť 12 %-ný podiel výroby energie z OZE do roku 2010 je nevyhnutné prejsť od deklaratívnej podpory OZE ku skutočnej. Najvhodnejším spôsobom je prijatie samostatnej legislatívnej normy v podobe zákona o obnoviteľných zdrojoch energie a energetickej efektívnosti, ktorý by riešil komplexne otázky týkajúce sa využívania OZE na výrobu, rozvodu, využívanie a obchodovanie s energiou z týchto zdrojov. Formou samostatného zákona bola riešená táto problematika aj v Nemecku a štádiu príprav je aj v susednej Českej republike. Zákon by mal riešiť: - stanovenie podmienok pre výrobu, rozvod, využívanie a obchodovanie s energiou z obnoviteľných zdrojov energie - v oblasti daňovej politiky zaviesť daňové úľavy v prospech OZE, resp. naopak daňové záťaže pre znečisťovateľov prostredia využívajúcich fosílne palivá, uhlíková daň apod. - v oblasti obchodovania doriešiť otázky cien energií s prihliadnutím na energie z OZE - stanoviť podmienky s obchodovaním so zelenými certifikátmi a spalinami - stanoviť minimálnu výkupnú cenu 1 kwh elektickej energie vyrobenej z OZE do rozvodných sietí, ktorá by mala byť na úrovni 90 % predajnej ceny a zabezpečiť garanciu tejto ceny po dobu minimálne 15 rokov - stanovenie minimálneho podielu 10 % obsahu biopalív v uhľovodíkových kvapalných palivách - stanoviť minimálny podiel vyrobeného tepla z OZE na hodnotu 10 % do roku 2006 - stanoviť podmienky pestovania energetických plodín na 10 % pôdy - odstránenie ťažkopádnych pravidiel financovania rozpočtových organizácií verejného sektora, ktoré znemožňujú samostatné rozhodovanie v oblasti hospodárenia s energiou Rezort poľnohospodárstva by mal stanoviť podmienky podporných programov formou priamych podpôr na pestovanie energetických plodín a rýchlorastúcich drevín investície do zariadení na využívanie OZE, či už formou rekonštrukcií, modernizácie alebo výstavby výskum využívania jednotlivých druhov OZE vrátane poľnohospodárskej biomasy zavádzanie výsledkov výskumu do praxe urýchlené vybudovanie pilotného projektu na využívanie poľnohospodárskej biomasy zabezpečenie podpory rozvoja výroby domácich technológií na zodpovedajúcej technickej úrovni sprehľadnenie, zjednotenie a zjednodušenie možností čerpania podporných a štrukturálnych fondov umožniť čerpanie podpory zo štrukturálnych fondov aj na zariadenia vyrábajúcich energiu z OZE nielen pre vlastnú potrebu ale aj na obchodovanie umožniť čerpanie podporných fondov aj z rezortu Životného prostredia, nakoľko projekty OZE v prvom rade chránia životné prostredie Využívanie OZE má veľký význam nielen v oblasti ochrany životného prostredia, ale aj v oblasti ekonomickej a strategickej hlavne možnosťou zníženia importnej závislosti SR na

energetických nosičoch ktoré predstavujú v súčasnosti takmer 90 % celkovej potreby. Dôležitú úlohu môže zohrať využívanie OZE aj v oblasti sociálnej vytváraním nových pracovných miest. Aby OZE mohli spĺňať ciele, ktoré sú do nich vkladané je potrebné: realizovať osvetu medzi producentmi biomasy smerovanú na jej energetické zhodnotenie urýchlene zaviesť na univerzitách a stredných školách systematickú prípravu odborníkov pre oblasť OZE podporovať systematický výskum v oblasti OZE podporovať domácich producentov potrebnej technológie širšie využívanie biomasy na produkciu energie cestou splyňovania a následnej trigenerácie širšie zhodnocovanie biomasy v kombinovaných kotloch systematické pestovanie energetických plodín Medzi ohrozenia rozvojových oblastí obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku je možno zaradiť: nedostatok disponibilného kapitálu u podnikateľských subjektov nedostatočná previazanosť a deľba práce všetkých inštitúcií vedeckovýskumnej základne ( štátne, súkromné, univerzity) pre riešenie komplexných projektov reagujúcich na aktuálne problémy v oblasti OZE pomalý proces reštrukturalizácie a modernizácie energetických technológií pomalá substitúcia neefektívnych technológií zvyšujúcich náklady na výrobu obmedzovanie finančnej podpory štátu pre aplikovaný výskum Skúsenosti zo zahraničia však jasne ukazujú, že bez aktívnej podpory štátu nie je možný rozvoj využívania obnoviteľných zdrojov energie a zvyšovanie ich podielu na výrobe energie. Celkovo možno konštatovať, že produkcia poľnohospodárskej biomasy môže značnou mierou prispieť k záväzku SR po vstupe do EÚ, že do roku 2010 bude 12 % výroby energie zabezpečované obnoviteľnými zdrojmi. Tým aj SR môže prispieť k naplneniu záverov Kjótskeho protokolu, ktorého výsledky budú môcť zhodnotiť až nasledujúce generácie. K tomuto cieľu však musia v prvom rade prispieť zodpovední činitelia, hlavne na poli legislatívnom.