REGIONÁLNE DISPARITY, ROZSAH A MOŽNÉ RIEŠENIA 1. O regionálnych disparitách na Slovensku sa diskutuje už od roku 1989 a sú považované za veľký problém. Ak odhliadneme od Bratislavského regiónu (hranice VÚC), môžem však konštatovať, že hlavným problém Slovenska nie je výrazný rozdiel medzi regiónom hlavného mesta a ostatnými regiónmi Slovenska, ale celková úroveň Slovenska v medzinárodnom porovnaní. HDP na obyvateľa v PKS voči EÚ 25 (100%) 140 120 100 80 60 40 20 0 BA TT TN NI ŽI BB PR KE SR EU-15 2. Vyššia úroveň regiónu s hlavným mestom oproti ostatným, však nie je vo svete a ani v Európe nič výnimočným. Podiel kraja s najvyšším HDP na obyvateľa v PKS na celoštátnom priemere 1 s t r a n a
Rozdiely v miere nezamestnanosti v krajinách EÚ Okrem skutočnosti, že tomu tak naozaj je, prispievajú k tomu aj: a. štatistické údaje (vykazuje sa často aj hodnoty vytvorené mimo územia v sídle spoločnosti, resp. mnohé hodnoty tvoria ľudia prichádzajúci za prácou do Bratislavy) b. územnosprávne usporiadanie (prejavuje sa to na východe Slovenska: veľká rozloha, veľa obyvateľov, ale aj ak by bola Bratislava súčasťou väčšieho regiónu jej pozícia by nebola taká výrazná) 3. Ekonomický rozvoj a tým aj riešenie regionálnych disparít, či už medzi regiónmi, ale v rámci regiónov, už dávno nie je iba výlučnou úlohou národných vlád. Prístup je v jednotlivých štátoch odlišný a vyplýva z lokálnych podmienok. 4. Rozvoj ekonomiky čoraz viacej závisí od miery spolupráce a interakcie medzi súkromným a verejným sektorom a práve úlohou územnej samosprávy je podporovať zvyšovanie kapacít ekonomických subjektov a podporovať ich spoluprácu (clustre). Jedným z hlavných cieľov decentralizačného procesu bolo nahradiť dovtedajší rezortne, byrokraticky a vertikálne riadený systém správy štátu, systémom horizontálne integrovaným (úrovne obec, región, štát) s výrazným nárastom právomocí a zodpovednosti volených orgánov na úrovni obcí a vyšších územných celkov Realizácia stratégií decentralizácie a ekonomickej a spoločenskej liberalizácie (schéma) vytvára podmienky pre efektívnu spoluprácu občianskej spoločnosti a územnej samosprávy na miestnej úrovni 5. Zvýšenie fiskálnej autonómie prispieva k vytvoreniu základu pre ekonomický rast mesta, regiónu na báze miestnych podmienok. Okrem podpory rozvoja sa po fiskálnej decentralizácii zvyšuje aj efektivita využitia verejných financií 2 s t r a n a
v mil. Sk 2007 2008 2009 2010 Príjmy obce 88 390 96 415 95 372 99 369 Príjmy VÚC 22 144 32 560 32 468 33 052 spolu 110 534 128 975 127 840 132 421 Rast miery decentralizácie 140 120 100 80 60 40 20 0 výdavky daňové príjmy 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 Rast podielu vlastných príjmov 70 60 50 40 30 20 10 32 48 45 52 16 21 31 30 7 31 42 13 59 48 42 25 13 36 50 0 Belgicko Dánsko Fínsko Francúzsko Írsko Taliansko Lux. SRN Holandsko Portugalsko Rakúsko V.Británia Švédsko Estónsko ČR Poľsko Maďarsko SR 1997 SR 2006 6. Každý región má iné podmienky, iný endogénny potenciál, a preto zohráva územná samospráva významnú úlohu pri jeho využívaní. Aby tomu tak bolo musí byť čo najviac autonómna vo svojich rozhodnutiach a musí mať v právomoci rozhodovacie, ekonomické, finančné a daňové nástroje. Zároveň však musí hľadať čo najlepšie riešenia 3 s t r a n a
Mestá nad 25 000 obyvateľov Čadca Bratislava Trnava Šaľa Trenčín Nitra Žilina Považská Bystrica Martin Ružomberok Dubnica nad Váhom Prievidza Banská Bystrica Piešťany Partizánske Topoľčany Levice Zvolen Liptovský Mikuláš Poprad Rimavská Sobota Lučenec Spišská Nová Ves Bardejov Prešov Košice Humenné Michalovce Nové Zámky Komárno Kreise Städte mit mehr als 25,000 Einwohnere Obce do 250 obyvateľov Žilina Považská Bystrica Trenčín Martin Poprad Prešov Prievidza Banská Bystrica Trnava Zvolen Košice Michalovce Nitra Bratislava Nové Zámky kraje obce do 100 obyvateľov obce do 250 obyvateľov sídla s počtom obyvateľov>40000 V regióne východ je 800 obcí mimo pólov rastu, t.j. 72,3% (337 000 obyvateľov). V regióne stred je to 68,2% obcí. Aj na západe je to takmer 59%, ale štruktúra osídlenia a dostupnosť centier osídlenia je celkom iná. 4 s t r a n a
Ing. Viktor Nižňanský, PhD.: Regionálne disparity, rozsah a možnosti riešenia, 5 strana
7. Prečo má silná územná samospráva významnú úlohu pri podpore ekonomického rozvoja? Existujú na to minimálne 4 dôvody (podľa EK): a. Má demokraticky zvolené orgány, ktoré zastupujú občanov a ktoré sú zodpovedné za celkový ekonomický a sociálny rozvoj obcí a regiónov b. Koná v mene občana, v mene komunity a teda môže prijímať riešenia, ktoré najviac zodpovedajú potrebám a požiadavkám občanov, c. Má podstatne viac vedomostí o miestnych a regionálnych problémoch d. Má v rukách nástroje a moc Slovenská územná samospráva je dnes významným ekonomickým subjektom: - vlastní majetok v hodnote stoviek miliard korún - zamestnáva státisíce zamestnancov, viac ako 50% vo verejnej správe - rozhoduje o daniach a poplatkoch v hodnote viac ako 60 miliárd Sk - má prístup k informáciám - má plánovacie, programovacie a finančné nástroje - môže vytvárať špecifické podmienky pre podnikanie - môže vytvárať efektívne programy rozvoja - môže využívať integrovaný prístup - môže cieľavedome umiestňovať verejné investície - môže robiť efektívnu daňovú politiku - môže podnikať 8. Riešenie regionálnych disparít je možné riešiť : a. Formou priamych nástrojov, o ktorých efekte sa vedú diskusie: i. finančné vyrovnávanie cez národný rozpočet do lokálnych rozpočtov (Nórsko, Kanada, Nemecko) ii. centrálne financovanými grantami (regionálna politika EÚ) b. komplexnou politikou založenou na endogénnom rozvoji regiónu, ktorej základným nástrojom sú opatrenia zabezpečujúce flexibilitu trhu práce a fiskálna decentralizácia, ktorá nie je okamžitým riešením, ale vytvára podmienky pre dlhodobý rozvoj 9. Z medzinárodných skúseností vyplýva : a. ani v dlhodobom horizonte nie je možné eliminovať regionálne rozdiely, b. transfery prostriedkov z centrálnej úrovne do zaostávajúcich regiónov nie sú ani zďaleka zárukou dlhodobého rozvoja regiónov 6 s t r a n a
10. Komplexná politika, založená na využití endogénneho potenciálu regiónov, miest a mikroregiónov si vyžaduje nové rozdelenie úloh: a. úlohou centrálnej vlády je vytvoriť kvalitné rámcové podmienky, t.j. : i. regionálne diferencovaná daňová politika a regionálne diferencovaný daňový systém v oblasti miestnych daní, ii. spravodlivý systém finančného vyrovnávania medziregionálnej a medziobecnej daňovej a finančnej sily, iii. cieľavedomé umiestňovanie nadregionálych investícií), b. úlohou územnej samosprávy je : i. účinná a efektívna miestna daňová politika ii. príprava efektívnych programov iii. cieľavedomé umiestňovanie verejných investícií iv. integrovaný prístup, integrácia v území s cieľom získania aglomeračných úspor 4 dôvody spájania municipalizácie 1.Požiadavka na efektívnejšie vládnutie 2. Rozvoj osídlenia, urbanizácia, demografické zmeny, emigrácia 3. Nové úlohy na miestnej a regionálnej úrovni 4. Fiskálny tlak na efektívnejšie využívanie verejných zdrojov 7 s t r a n a
Záver Zmenšovanie regionálnych disparít je možné, podľa mňa, dosiahnuť realizáciou komplexných politík na jednotlivých úrovniach verejnej správy, to si však vyžaduje: a) prehodnotiť rozdelenie kompetencií, b) upraviť systém financovania, c) realizovať územnosprávnu reformu na miestnej úrovni, d) pokračovať v procese decentralizácie kompetencií z centrálnej vlády na vyššie územné celky a na obce. Teda na tú úroveň politiky, ktorá najlepšie vníma ako hlavných aktérov regionálneho rozvoja samostné regióny, mestá, mikroregióny a ľudí v nich žijúcich. 8 s t r a n a