Analýza slovenského obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami

Analýza slovenského obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami

Obsah : strana 1. Zhodnotenie vývoja obchodu Slovenskej republiky s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami a ich vývozu v rokoch 2003 aţ 2013... 1 2. Percentuálny podiel vývozu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov do krajín Európskej únie a do tretích krajín... 2 3. Analýza obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v roku 2013... 3 3.1. Postavenie a podiel zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami na celkovom zahraničnom obchode Slovenskej republiky v roku 2013... 3 3.2. Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v roku 2013... 4 3.3. Komoditná štruktúra zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v roku 2013... 5 3.4. Tendencie a trendy zahraničného obchodu Slovenskej republiky s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v roku 2013... 5 4. Postavenie odborov potravinárskeho priemyslu v zahraničnom obchode... 7 4.1. Úvod... 7 4.2. Mliekarenský priemysel... 8 4.3. Mäsový priemysel... 10 4.4. Hydinársky priemysel... 12 4.5. Mlynský priemysel... 13 4.6. Cukrovarnícky priemysel... 15 4.7. Pekársky, cukrovinkársky a cestovinársky priemysel... 15 4.8. Tukový priemysel... 17 4.9. Priemysel výroby nealkoholických nápojov... 18 4.10. Vinársky priemysel... 19 4.11. Pivovarnícky a sladovnícky priemysel... 20 4.12. Liehovarnícky priemysel... 21 4.13. Konzervárenský priemysel... 21 5. Silné a slabé stránky moţností exportu slovenských Potravinárskychvýrobkov... 22 6. Uplatnenia sa trhoch tretích krajín podľa zoskupení v rokoch 2010 aţ 2013... 25 7. Prílohy... 32

Zoznam pouţitých skratiek : EÚ HS ŠÚ SR CEFTA EZVO SNŠ NAFTA Európska únia Harmonizovaný systém kombinovanej nomenklatúry Spoločného colného sadzobníka Štatistický úrad Slovenskej republiky Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode Európske zdruţenie voľného obchodu (EFTA EUROPEAN FREE TRADE ASSOCIATION) Spoločenstvo nezávislých štátov Severoamerická dohoda o voľnom obchode (NORTH AMERICAN FREE TRADE AGREEMENT) Členské krajiny : USA, Kanada, Mexiko MERCOSUR MERCADO COMÚN DEL SUR (zo španielčiny Spoločný juţný trh) Členské krajiny : Argentína, Brazília, Paraguaj, Uruguaj, Venezuela, Bolívia Asociované krajiny : Čile, Kolumbia, Ekvádor, Peru ASEAN ACP ASSOCIATION OF SOUTHEAST ASIAN NATIONS (Zdruţenie štátov juhovýchodnej Ázie : Brunej, Indonézia, Filipíny, Malajzia, Singapur, Thajsko, Mjanmarsko, Kambodţa, Laos a Vietnam) AFRICAN, CARIBBEAN, AND PACIFIC GROUP OF STATES (AKT skupina afrických (48), karibských (16) a tichomorských (15) krajín EUROMED EURO-MEDITERRANEAN PARTNERSHIP Členské krajiny : Alţírsko, Egypt, Izrael, Jordánsko, Libanon, Maroko, Palestína, Tunisko, Turecko a Sýria) GCC GULF COOPERATION COUNCIL (Zdruţenie krajín v blízkosti Perzského zálivu) Členské krajiny : Bahrajn, Katar, Kuvajt, Omán, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty

1. Zhodnotenie vývoja obchodu Slovenskej republiky s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami a ich vývozu v rokoch 2003 aţ 2013 Predmetom tejto časti materiálu je prehľad o trende celkového poľnohospodárskeho a potravinárskeho zahraničného obchodu Slovenskej republiky dva roky pred vstupom a po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie a vymedzenie jeho podielu pripadajúceho na obchod s tretími krajinami. Do prehľadu boli zahrnuté výrobky, kapitol 01 24 kombinovanej nomenklatúry harmonizovaného Colného sadzobníka (ďalej len colný sadzobník ). Všetky údaje o celkovom obchode Slovenskej republiky s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami boli čerpané z colnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky (ďalej len ŠÚ SR ) pričom boli pouţité aj vlastné prepočty. Na prepočty v období do prijatia spoločnej meny Eur bol pouţitý konverzný kurz 1 Eur = 30,1260 Sk. Prehľad vývoja obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami Slovenskej republiky od roku 2003 aţ do roku 2013 uvádzame v tabuľke č. 1. Tabuľka č. 1 (v mil. Eur) 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 vývoz 843,7 1 142,5 1 556,3 1 779,0 1 999,8 2 036,8 1 932,8 2 162,0 2 918,6 3 593,2 3 262,7 dovoz 1 341,6 1 663,7 2 222,0 2 274,2 2 694,2 2 908,5 2 782,2 3 119,9 3 723,2 3 963,9 3 896,1 saldo - 497,9-521,2-665,7-495,2-694,4-871,7-849,4-957,9-804,5-370,7-633,5 obrat 2 185,3 2 806,1 3 778,3 4 053,1 4 694,1 4 945,3 4 715,0 5 281,9 6 641,8 7 557,1 7 158,8 ; vlastné prepočty V tabuľke č. 2 uvádzame prehľad o zmenách v obchode s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami, ktoré nastali po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Tabuľka č. 2 (v mil. Eur) 2003 I.-IV. 2004 V.-XII. 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 vývoz 177,5 64,2 356,4 1 407,2 1 592,4 1 918,6 1 944,9 1 863,0 2 086,6 2 813,2 3 449,0 3 151,1 dovoz 453,7 166,2 444,8 1 920,0 1 980,0 2 408,7 2 615,4 2 545,1 2 856,2 3 442,4 3 668,5 3 566,8 saldo -276,2-102,0-88,5-512,8-387,7-490,1-670,5-682,1-769,6-629,2-219,5-415,7 obrat 631,1 230,4 801,2 3 327,3 3 572,4 4 327,3 4 560,3 4 408,0 4 942,8 6 255,6 7 117,6 6 717,9 ; vlastné prepočty Poznámka : rok 2003 a obdobie január aţ apríl 2004 = obchod s EÚ 15, obdobie máj aţ december 2004, roky 2005 a 2006 = obchod s EÚ 25, roky 2007 aţ 2012 = obchod s EÚ 27, rok 2013 = obchod s EÚ 28 (Chorvátsko od 1. 7.2013) V nasledujúcich 4 grafoch uvádzame prehľad o percentuálnom podiele vývozu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov do krajín Európskej únie a do tretích krajín podľa roku a počtu členských krajín EÚ. Pri zostavovaní grafov sme vychádzali z údajov Štatistického úradu SR a vlastných prepočtov.

2. Percentuálny podiel vývozu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov do krajín Európskej únie a do tretích krajín Graf č. 1 rok 2003 Graf č. 2 rok 2006 10,5 % 21,0 % 89,5 % 79,0 % EÚ 15 tretie krajiny EÚ 25 tretie krajiny 4,0 % 3,4 % 96,0 % 96,6 % EÚ 27 tretie krajiny EÚ 28 tretie krajiny Graf č. 3 rok 2012 Graf č. 4 rok 2013 Z uvedených grafov jasná zmena teritoriálnej orientácie vývozu slovenských poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov na krajiny Európskej únie. Kým v roku 2003, teda rok pred vstupom do EÚ bol podiel tretích krajín 79,0 %, tak v roku 2013 to uţ bolo len 3,4 %. Táto zmena vyplýva zo skutočnosti, ţe pred vstupom do EÚ bol vývoz (ale aj celý obchod s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami) orientovaný predovšetkým na krajiny bývalého zoskupenia CEFTA, ktoré tak isto ako naša republika vstúpili do EÚ 1. mája 2004. 2

3. Analýza obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v roku 2013 Vývoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov kapitoly 1 24 colného sadzobníka dosiahol hodnotu 3 262,7 mil. Eur pri medziročnom poklese o 9,2 %. Dovoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov kapitoly 1 24 colného sadzobníka dosiahol hodnotu 3 896,1 mil. Eur pri medziročnom poklese o 1,7 %. Saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami kapitoly 1 24 harmonizovaného systému dosiahlo colného sadzobníka v roku 2013 hodnotu 633,4 mil. Eur pri medziročnom náraste oproti roku 2012 o 262,7 mil. Eur, t. j. 70,9 %. Zahraničný obchod Slovenskej republiky s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami z hľadiska obratu v roku 2013 klesol oproti roku 2012 o 398,3 mil. Eur (o 5,3 %). Na tomto trende sa podieľal vývoz, ktorý klesol o 330,5 mil. Eur (o 9,2 %) a dovoz, ktorý takisto klesol o 67,8 mil. Eur (o 1,7 %). Z uvedených údajov vyplýva, ţe medziročne klesol rýchlejšie vývoz pred dovozom o 7,5 p. b. Vývoj zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami za rok 2013 v porovnaní s rokom 2012 uvádzame v tabuľke č. 3. Tabuľka č. 3 (v mil. Eur) 2013 2012 Rozdiel Index Dovoz 3 896,1 3 963,9 67,8 1,7 % Vývoz 3 262,7 3 593,2 330,5 9,2 % Saldo 633,4 370,7 262,7 70,9 % Obrat 7 158,8 7 557,1 398,3 5,3 % Z hľadiska obchodnej bilancie je moţné konštatovať, ţe oproti rovnakému obdobiu roku 2012 sa záporná bilancia prehĺbila o 70,9 % na hodnotu 633,4 mil. Eur. V prílohe č. 1 uvádzame prehľad o celkovom dovoze a celkovom vývoze poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov kapitol 1 24 colného sadzobníka za roky 2013 a 2012. 3.1. Postavenie a podiel zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami na celkovom zahraničnom obchode Slovenskej republiky v roku 2013 Hodnota celkového zahraničného obchodu Slovenskej republiky v roku 2013 dosiahla výšku 124 438,5 mil. Eur. Hodnota celkovo vyvezeného tovaru zo Slovenskej republiky dosiahla výšku 64 361,1 mil. Eur. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2012 sa celkový vývoz zvýšil o 3,6 %. Do Slovenskej republiky sa celkovo v roku 2013 doviezol tovar v hodnote 60 077,4 mil. Eur pri medziročnom náraste o 2,5 %. V tabuľke č. 4 uvádzame podiel zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami na celkovom zahraničnom obchode Slovenskej republiky v roku 2013. 3

Tabuľka č. 4 (v mil. Eur) rok 2013 Dovoz Vývoz Saldo Obrat Celkový obchod SR 60 077,4 64 361,1 4 283,7 124 438,5 z toho poľnohospodárstvo a potravinárstvo 3 896,1 3 262,7 633,4 7 158,8 podiel poľnohospodárstva a potravinárstva 6,5 % 5,1 % x 5,8 % 3.2. Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v roku 2013 V roku 2013 bol zahraničný obchod Slovenskej republiky s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami orientovaný prevaţne na krajiny Európskej únie. Podiel vývozu na celkovom vývoze poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov predstavoval 96,6 % a podiel dovozu 91,5 %. Podrobnejší prehľad o podiele krajín Európskej únie a tretích krajín na celkovom zahraničnom obchode s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v roku 2012 uvádzame v tabuľke č. 5. Tabuľka č. 5 (v mil. EUR) vývoz dovoz saldo obrat Celkový obchod 3 262,7 3 896,1-633,4 7 158,8 Obchod s EÚ 27 3 151,1 3 566,8-415,7 6 717,9 z toho : obchod s EÚ 15 981,2 1 265,2-283,9 2 246,4 Obchod s tretími krajinami (bez EÚ 28) 111,6 329,4-217,8 441,0 Podiel EÚ 28 96,6 % 91,5 % 65,6 % 93,8 % Podiel tretích krajín (bez EÚ 28) 3,4 % 8,5 % 34,4 % 6,2 % Medzi najväčších obchodných partnerov vo vzájomnom obchode s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami z hľadiska obratu za rok 2013 patria Česká republika, Maďarská republika, Poľská republika, Nemecká spolková republika a Rakúsko. Prehľad o obchode s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami Slovenskej republiky za rok 2013 s krajinami EÚ a tretími krajinami uvádzame v prílohe č. 2 v členení na kapitoly Spoločného colného sadzobníka 01 24 v tis. Eur a v prílohe č. 3 podrobnú teritoriálnu štruktúru obchodu Slovenskej republiky s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v roku 2013. Z hľadiska vývozov rezort pôdohospodárstva hodnotovo najväčšie vývozy zaznamenal do Maďarska, Českej republiky, Poľska, Rakúska, Nemecka a Talianska. Najvyššie dovozy poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov smerovali z Českej republiky, Maďarska, Poľska, Nemecka, Rakúska, Holandska, Talianska a Španielska. Najvyššiu zápornú bilanciu spomedzi krajín EÚ za rok 2013 v obchode s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami bola zaznamenaná s Nemeckom, Českou republikou a Poľskou republikou. Najvyššiu aktívnu bilanciu s Maďarskom a Rakúskom. 4

Čo sa týka zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami z hľadiska obratu medzi najväčších partnerov Slovenskej republiky z tretích krajín v roku 2013 patrili Turecko, Chorvátsko, Švajčiarsko, Ruská federácia, USA, Čína, Brazília, Srbsko, Ukrajina, Vietnam Ghana, Argentína, Pobreţie Slonoviny, Ekvádor, Thajsko, Kamerun, Bielorusko, Juţná Afrika, Čile, Kanada, Bosna a Hercegovina a India. Hodnota obratu s týmito krajinami dosiahla 441,0 mil. Eur. Z väčšiny týchto krajín sa dováţali prevaţne tzv. nenahraditeľné komodity (hlavne poľnohospodárske suroviny, ktoré sa na Slovensku nedajú dopestovať). 3.3. Komoditná štruktúra zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v roku 2013 Najvyššiu hodnotu vývozu za sledované obdobie tradične dosiahli semená slnečnice a repky, mlieko a smotana nezahustené a nesladené, kukurica, repný cukor, ďalej slad, ţivé ošípané a pšenica a súraţ. Vyššie hodnoty vývozov zaznamenali aj výrobky tovarových skupín čokoláda, syry a tvaroh a pekársky tovar. Pri týchto tovarových skupinách bol však zaznamenaný za sledované obdobie vyšší dovoz, prevyšujúci ich vývoz. V dovoze najvyššiu hodnotu dosiahli výrobky tovarových skupín bravčové a hydinové mäso, káva, sladené nealkoholické nápoje a uţ vyššie spomínané výrobky tovarových skupín ako sú čokoláda, syry a tvaroh a pekársky tovar. V prílohe č. 4 uvádzame Prehľad o celkovom obchode Slovenskej republiky s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami za rok 2013 v porovnaní s rokom 2012 v tis. Eur podľa kapitol Spoločného colného sadzobníka 01 24. Prehľad o najvýznamnejších vývozných komoditách v roku 2013 v objemovom vyjadrení uvádzame v prílohe č. 5. Dovoz tzv. nahraditeľných komodít za rok 2013 dosiahol hodnotu 3 69,7 mil. Eur, čo oproti roku 2012 predstavuje pokles o 72,4 mil. Eur. V obchode so spracovanými poľnohospodárskymi výrobkami (výrobky s vyššou pridanou hodnotou) Slovenská republika za rok 2013 dosiahla zápornú obchodnú bilanciu v hodnote 354,6mil. Eur. Vývoz týchto výrobkov za rok 2013 dosiahol hodnotu 679,7 mil. Eur a dovoz 1 034,4 mil. Eur. V prílohe č. 6 uvádzame prehľad o obchode so spracovanými poľnohospodárskymi výrobkami za rok 2013 a rok 2012. 3.4. Tendencie a trendy zahraničného obchodu Slovenskej republiky s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v roku 2013 V roku 2013 sa v zahraničnom obchode Slovenskej republiky s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami nepodarilo diverzifikovať teritoriálnu orientáciu proexportnej politiky a stále pretrvávala orientácia celého obchodu, teda aj exportu na trhy krajín Európskej únie. Vo vývoze prevládali výrobky z niţšou pridanou hodnotou, na rozdiel od dovozov, kde prevládali výrobky z vyššou pridanou hodnotou. Riziko tohto trendu môţe pokračovať aj v nasledujúcich rokoch, čo sa môţe nepriaznivo odzrkadliť na negatívnom vývoji salda obchodnej bilancie. Slovenská republika za rok 2013 dosiahla v obchode so spracovanými poľnohospodárskymi výrobkami zápornú obchodnú bilanciu v hodnote 354,6 mil. EUR. Vývoz týchto výrobkov za rok 2013 dosiahol hodnotu 679,7 mil. EUR a dovoz 1 034,4 mil. EUR. Dovoz tzv. nahraditeľných komodít za rok 2013 dosiahol hodnotu 3 069,7 mil. EUR, čo oproti roku 2012 predstavuje pokles o 72,4 mil. EUR, čo môţeme hodnotiť ako pozitívnu tendenciu vo vývoji obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v roku 2013. 5

Diverzifikácia obchodných aktivít by sa mala zamerať predovšetkým na krajiny mimoriadneho významu (krajiny EÚ a krajiny Európskeho zdruţenia voľného obchodu, EZVO), na krajiny s vysokým potenciálom rastu vývozu (Ruská federácia, Ukrajina, Bielorusko, Kazachstan, krajiny balkánskeho polostrova, zvlášť Srbsko, Bosna a Hercegovina a Macedónsko), krajiny východnej a juhovýchodnej Ázie, zvlášť Čína, Juţná Kórea a India a na ostatné krajiny s rastovým potenciálom vývozu v nadväznosti na obchodnú politiku EÚ a postupnú liberalizáciu obchodu vyspelé ekonomiky ako USA, Japonsko, Kanada a Austrália, ostatné krajiny Spoločenstva nezávislých štátov, krajiny Latinskej Ameriky, najmä MERCOSUR a Chile, krajiny Perzského zálivu, krajiny severnej Afriky a JAR. Tieto teritóriá by mohli pre najbliţšie obdobie tvoriť základ pre smerovanie podpory teritoriálnej diverzifikácie obchodnej politiky. V nasledujúcej tabuľke č. 6 uvádzame prehľad o podiele jednotlivých zoskupení krajín na celkovom vývoze poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov v roku 2013 v hodnotovom vyjadrení. Tabuľka č. 6 tis. Eur Podiel v % celkový vývoz 3 262 689,05 100,00 z toho : EÚ 28 3 151 098,69 96,58 SNŠ (vrátane Gruzínska a Turkménska) 59 716,75 1,83 EZVO (EFTA) 15 344,17 0,47 Balkánsky polostrov 15 262,35 0,47 EUROMED 6 396,32 0,20 NAFTA 5 601,54 0,17 Čína, India, Japonsko, Juţná Kórea 1 534,96 0,05 GCC 1 409,64 0,04 Austrália a Nový Zéland 1 083,96 0,03 ACP 934,52 0,03 ASEAN 763,79 0,02 MERCOSUR 119,65 0,00 Ostatné 3 422,74 0,10 V rámci konkurencieschopnosti výrobkov tohto sektoru je potrebné hodnotiť vplyvy liberalizácie svetového obchodu v rámci WTO, ktorá môţe spôsobiť zvýšenie dovozov z tzv. tretích krajín na spoločný trh EÚ, a tým aj na trh Slovenska a na druhej strane zníţenie vývozov do týchto krajín spôsobené predpokladaným odbúraním vývozných náhrad. Ďalej pôjde o vplyv vstupu nových krajín do EÚ, ktoré svojim produkčným potenciálom pôdy, reštrukturalizáciou poľnohospodárstva a potravinárstva môţu ovplyvniť postavenia Slovenska vo vývoze (zniţovanie), resp. v dovoze (zvyšovanie) ako aj o vplyvy zmien podnikateľskej stratégie zahraničných nadnárodných spoločností, pôsobiacich v slovenskom potravinárskom priemysle, ktorá môţe viesť, resp. vedie k zmene orientácie týchto spoločností z exportu na import. 6

4. Postavenie odborov potravinárskeho priemyslu v zahraničnom obchode 4.1. Úvod Slovenská republika je malou a otvorenou ekonomikou. Z toho vyplýva, ţe zahraničný obchod a tovarová výmena má zásadný vplyv na jej fungovanie, či uţ ide o zabezpečenie a našu závislosť na surovinových zdrojoch na jednej strane, ako aj o zabezpečenie odbytu našich výrobkov. Z uvedeného dôvodu nemalý význam z hľadiska odbytu slovenských poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov zohráva aj podpora exportu. Slovenská republika ako členská krajina Európskej únie môţe na podporu exportu do tretích krajín vyuţívať všetky nástroje, ktoré jej plynú z členstva. Hlavným a rozhodujúcim nástrojom proexportnej politiky sú vývozné náhrady, ktorých výrobková štruktúra a finančný limit sú dané listinami záväzkov vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) a od roku 2000 platia doteraz záväzky ešte z Uruguajského kola GATT, ktoré boli prijaté pri podpise Dohody o zaloţení WTO z roku 1994 a platnej od roku 1995. Podľa Ministerskej deklarácie WTO z decembra 2005 by sa však mali všetky podpory vývozu, teda aj vývozné náhrady odstrániť do roku 2013, čo bolo vzhľadom na výsledky v technických rokovaniach WTO absolútne nereálne. Potravinársky priemysel pred vstupom do EÚ prešiel dlhým obdobím príprav, ktoré sprevádzali vysoké investície do fixného kapitálu, s cieľom zvýšiť efektívnosť výroby, zmodernizovať technologické zariadenia, splniť hygienické a kvalitatívne štandardy EÚ a obstáť v obchodnej výmene potravinárskeho tovaru. Ekonomiku potravinárskeho priemyslu v období členstva v EÚ najviac ovplyvnili zmeny súvisiace s plnou liberalizáciu obchodu, zvýšeným nárastom vnútro odvetvového obchodu spojeného s novými dovozmi konkurenčných potravinárskych výrobkov, prijatie SPP, rast cien energií a zmeny v daňovom systéme. Bezbariérový prístup na zahraničné trhy otvoril našim výrobcom nové príleţitosti. Predpokladom zvyšovania vývozu potravinárskych výrobkov je ich konkurenčná schopnosť, ku ktorej patria uplatňovanie tak Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako aj Spoločnej obchodnej politiky, ktoré zabezpečujú v budúcnosti rovnaké pravidlá pre členské krajiny v oblasti podpornej politiky a ďalšia liberalizácia medzinárodného obchodu v rámci WTO, ktorá zabezpečuje väčšiu otvorenosť a zjednodušenie podmienok obchodu na iných trhoch ako aj určenie teritoriálnych priorít. Členstvo Slovenskej republiky vo WTO a EÚ poskytuje slovenským firmám niekoľko nástrojov podpory exportu. Tieto nástroje nie sú navonok viditeľné, ale majú nepopierateľný vplyv na pohyb tovarov a sluţieb v rámci i mimo EÚ a podstatne uľahčujú slovenským vývozcom prienik na náročné, dynamicky sa rozvíjajúce tretie trhy, ktoré by mali byť centrom ich záujmu, pokiaľ má diverzifikácia vývozu nabrať aj reálny rozmer. Potenciálnym rizikom obchodnej politiky je veľmi vysoká orientácia zahraničného obchodu na krajiny EÚ. Výrazná závislosť obchodnej politiky od vývoja ekonomického prostredia v krajinách EÚ vytvára predpoklady pre moţné negatívne dosahy na obchodnú bilanciu. Ďalším rizikom výlučnej orientácie na trhy členských krajín EÚ je ich dostatočná saturácia rozsiahlym sortimentom potravín a zároveň nie je jednoduché vyrovnať sa na tomto bezbariérovom trhu s konkurenciou ostatných členských krajín. Vychádzajúc z tejto skutočnosti sa musí okrem prioritnej orientácie na trh EÚ podporovať tieţ diverzifikáciu obchodných aktivít aj do ďalších krajín. Slabou stránkou diverzifikácie obchodných aktivít aj do ďalších krajín a konkurenčnej schopnosti na trhoch týchto tretích krajín je prekonávanie prekáţok, vyplývajúcich z geografických vzdialeností. 7

V komoditnej skladbe obchodu by sa mala podporu sústrediť na proexportne orientované výrobky, predovšetkým výrobky s vyššou pridanou hodnotou a na výrobky v minulosti tradične vyváţané, ktoré však stratili odbytový trh v zahraničí, ale svoj exportný potenciál majú aj v budúcnosti. Potravinársky priemysel je málo špecializovaný a v niektorých výrobných odboroch neprebehla ešte celkom reštrukturalizácia. Priemysel je kapacitne predimenzovaný a kapacity sú vyuţívané nedostatočne. Pri hlavných výrobkoch sa vyuţíva menej ako 60 % výrobných kapacít. Najváţnejším dôvodom ich nevyuţívania, zastaralosť výrobných kapacít s vysokou spotrebou energie a bez výraznejších inovácií. Podniky potravinárskeho priemyslu sú schopné investícií iba za podpory vonkajších zdrojov (štrukturálne fondy). Najviac finančných prostriedkov v rámci Programu rozvoja vidieka 2007-2013 vyčerpal sektor obilnín, výrobkov mlynského priemyslu, olejnín a strukovín, relatívne vyššie sumy finančných prostriedkov boli vyčerpané na ovocie a zeleninu a spracovanie hrozna a výrobu vína. Relatívne nízke finančné prostriedky boli čerpané do mliekarenského a hydinárskeho priemyslu, hoci patria k rozhodujúcim výrobným odvetviam potravinárskeho priemyslu. Postavenie odborov potravinárskeho priemyslu v zahraničnom obchode (vývoze) Vychádzajúc zo súčasných kvalitatívnych parametrov a postavenia jednotlivých sektorov, je moţné ich z pohľadu konkurenčnej schopnosti na zahraničných trhoch rozdeliť do troch skupín konkurencieschopné, perspektívne a zaostávajúce. V tabuľke č. 7 uvádzame prehľad o troch skupinách potravinárskych odborov z hľadiska ich konkurencieschopnosti. Tabuľka č. 7 sektory konkurencieschopné mliekarenský priemysel pivovarnícko-sladovnícky priemysel škrobárenský priemysel liehovarnícky priemysel mlynský priemysel sektory perspektívne nápojový priemysel pekárenský priemysel cestovinársky priemysel hydinársky priemysel vinársky priemysel sektory zaostávajúce mäsový priemysel cukrovinkársky priemysel mraziarenský priemysel konzervárenský priemysel produkcia ovocia a zeleniny mierneho pásma 4.2. Mliekarenský priemysel Mliekarenský priemysel patrí medzi rozhodujúce výrobné odvetvia potravinárskeho priemyslu. Podieľa sa na celkovej výrobe a trţbách potravinárskeho priemyslu viac ako 18 %. Výroba a trţby mliekarenského priemyslu sú dlhodobo relatívne stabilné. Hlavným problémom v tomto odvetví je výška nákupnej ceny surového kravského mlieka na svetovom a európskom trhu, ktorá v posledných rokoch zaznamenala výrazné výkyvy. Na uvedenú situáciu tieţ vplýva dovoz mliečnych výrobkov zo zahraničia, pretoţe väčšina slovenských spotrebiteľov preferuje lacnejšie výrobky z dovozu. Slovensko je tradičným exportérom mliečnych výrobkov. Odstránenie obchodných bariér po vstupe SR do EÚ aj napriek krátkej trvanlivosti surového kravského mlieka umoţnilo jeho producentom, hlavne v prihraničných oblastiach západného a juţného Slovenska, vyuţívať lepšie obchodné podmienky spracovateľov mimo územia republiky. Takýto stav jednak odčerpáva surovinu do zahraničia, čo spôsobuje zniţovanie vyuţiteľnosti domácich výrobných kapacít a zároveň vyvoláva silnejúci konkurenčný tlak na domáce mliekarne. 8

V tejto súvislosti je nutné poznamenať, ţe nomenklatúra colného sadzobníka nám neumoţňuje presne rozlíšiť, či ide o surové kravské mlieko expedované priamo z fariem, alebo o čiastočne spracované mlieko (napríklad, odtučnené) v domácich mliekarniach a následne expedované zahraničnému spracovateľovi v cisternách. Okrem toho komoditná skupina HS 0401 obsahuje aj balené tekuté mlieka a smotany. V tabuľke č. 8 uvádzame prehľad o vývoze výrobkov tovarových skupín podľa colného sadzobníka 0401 0406 mlieko a mliečne výrobky v rokoch 2010 aţ 2013. Tabuľka č. 8 v tis. Eur Tovarová skupina 2010 2011 2012 2013 Mlieko a smotana, nezahustené a nesladené 91 737,77 112 643,12 92 474,57 123 458,60 Mlieko a smotana, zahustené a sladené 10 051,89 10 729,47 11 863,21 16 884,66 Jogurty, kyslomliečne výrobky 15 032,43 19 193,93 22 879,05 25 667,95 Srvátka, tieţ zahustená alebo sladená 4 650,98 6 595,84 7 311,88 6 936,67 Maslo a mliečne nátierky 5 166,00 7 215,78 10 612,39 15 035,32 Syry a tvaroh 99 341,36 84 995,26 87 444,52 100 058,27 SPOLU 225 980,43 241 373,40 232 585,62 288 041,47 Po tekutom mlieku najväčší objem z celkovej hodnoty vývozu mliekarenského priemyslu tvoria syry a tvarohy, ktorých podiel v roku 2013 na celkovom vývoze výrobkov tovarových skupín podľa colného sadzobníka 0401 0406 mlieko a mliečne výrobky dosiahol 34,7 %. Export slovenských syrov je orientovaný hlavne na trh EÚ 28. Treba však na druhej strane konštatovať, ţe syry sú dominantné aj pri dovoze. Úplné odstránenie obchodných bariér po vstupe SR do EÚ umoţnilo ľahšie etablovanie sa zahraničných druhov syra na slovenskom trhu, čo viedlo k tomu, ţe na rozdiel od predchádzajúcich rokov, na Slovensku od roku 2009 začal prevládať dovoz syrov a tvarohov nad ich vývozom, čím sme sa zaradili medzi čistých dovozcov sledovanej komoditnej skupiny. Takisto je to aj pri výrobkoch tovarovej skupiny 0403 jogurty a kyslomliečne výrobky, pri ktorých nám síce stúpol vývoz v roku 2013 oproti roku 2010, ale aj pri týchto výrobkov zaznamenávame prevládanie dovozu nad vývozom. Ďalším dôleţitým vývozným tovarom je sušené mlieko. Ide o spracované mlieko a smotanu vo forme prášku, čo umoţňuje ich dlhodobé skladovanie a tieţ hospodárny prevoz na väčšie vzdialenosti. Z toho dôvodu bola značná časť nášho exportu orientovaná na tretie krajiny. Výrazný pokles výroby sušeného mlieka na Slovensku od roku 2010 znamenal zmenu obchodnej bilancie na zápornú, ale svoj exportný potenciál má aj v budúcnosti. Slovenská produkcia mlieka a mliečnych výrobkov pokrýva ročnú spotrebu v priemere na 76,9 % a po zohľadnení vývozu na 34%. V nosných výrobkoch mliekarenského priemyslu je sebestačná, avšak absentuje sortiment výrobkov s vyššou pridanou hodnotou, ktorých spotreba je v súčasnosti krytá dovozom. Ide najmä o širší sortiment skupiny syrov a tieţ smotanových a tvarohových výrobkov. Z hľadiska moţnosti zvyšovania konkurencieschopnosti a tým aj vývozu mlieka a mliečnych výrobkov v budúcom období je potrebné zamerať sa na modernizáciu kapacít na spracovanie mlieka, hlavne tých, ktoré spracovávajú rozhodujúce mnoţstvá vyrobeného surového kravského mlieka, ďalej na podporu investícií do spracovania výrobkov s vysokou pridanou hodnotou, na zníţenie energetickej náročnosti spracovania mlieka (napríklad vyššie spomínaného sušeného mlieka). 9

Vývoz mlieka a mliečnych výrobkov v rokoch 2012 a 2013 Doterajší vývoz výrobkov tovarovej skupiny 0401 Mlieko a smotana, nezahustené a nesladené sa zameriaval na krajiny EÚ, vývoz smeroval predovšetkým do Maďarska, Talianska a Českej republiky. V tovarovej skupine 0402 Mlieko a smotana, zahustené a sladené takisto vývoz smeroval do krajín EÚ, v tovarovej skupine 0403 Jogurty, kyslomliečne výrobky najväčšími odberateľmi boli Španielsko, Francúzsko a Česká republika, v tovarovej skupine 0404 Srvátka najväčšími odberateľmi boli Česká republika, Bulharsko a Taliansko, v tovarovej skupine 0405 Maslo a mliečne nátierky Česká republika, Maďarsko a Rumunsko a v tovarovej skupine 0406 Syry a tvaroh hlavnými odberateľmi boli Česká republika, Veľká Británia, Maďarsko, Nemecko, Belgicko a Taliansko. 4.3. Mäsový priemysel Na situáciu v mäsovom priemysle vplýva hlavne tlak zahraničnej konkurencie, resp. obchodných reťazcov, ktorý vyústil do masívneho dovozu mäsa a mäsových výrobkov v niţších cenových reláciách (hlavne bravčového mäsa a výrobkov z neho). Nezanedbateľnou bola aj nutnosť reštrukturalizačných opatrení, ktoré mali za následok zmeny vlastníckych vzťahov v mäsovom priemysle. V zahraničnom obchode SR s výrobkami mäsového priemyslu náš vstup do Európskej únie priniesol značné oţivenie. Aj napriek zvýšeniu vývozu, úplné odstránenie obchodných bariér v rámci vnútorného trhu EÚ, ako aj zmena distribučných tokov, malo na druhej strane za následok prudké zvýšenie hodnoty dovozov. Pokiaľ porovnáme celkové saldo zahraničného obchodu so ţivými zvieratami a spracovanými produktmi mäsového priemyslu môţeme konštatovať, ţe Slovenská republika je čistým vývozcom ţivých zvierat a čistým dovozcom spracovaných mäsových výrobkov s vyšším podielom pridanej hodnoty. Vývoj zahraničného obchodu s jednotlivými rozhodujúcimi výrobkami mäsového priemyslu je značne diferencovaný a vo vysokej miere ovplyvňuje bilanciu mäsových výrobkov. Dovoz mäsových výrobkov z bravčového mäsa predstavuje dvojnásobnú hodnotu vývozu slovenských výrobkov, čo predstavuje nepriaznivý vplyv na vnútorný trh a konkurencieschopnosť našich výrobcov oproti zahraničným výrobcom. V tabuľke č. 9 uvádzame prehľad o vývoze výrobkov tovarových skupín podľa colného sadzobníka 0102 ţivý hovädzí dobytok, 0103 ţivé ošípané, 0201, 0202 hovädzie a teľacie mäso, 0203 bravčové mäso, 1601 párky, salámy a podobné výrobky z mäsa a mäsových drobov a vybrané druhy tovarovej skupiny 1602 výrobky z hovädzieho a bravčového mäsa v rokoch 2010 aţ 2013. Tabuľka č. 9 v tis. Eur Tovarová skupina 2010 2011 2012 2013 Ţivý hovädzí dobytok 11 004,73 13 741,93 57 704,97 51 777,23 Ţivé ošípané 29 713,14 37 148,06 76 722,31 111 377,58 Hovädzie mäso 19 427,98 28 228,55 9 755,71 7 372,05 Bravčové mäso 197 826,52 198 380,66 59 277,73 48 730,08 Výrobky z hovädzieho a bravčového mäsa 75 508,19 91 980,67 47 177,65 50 108,95 SPOLU 333 480,56 369 479,87 250 638,37 269 365,89 10

Vývoj obchodu s hovädzím mäsom sa postupne zhoršuje, vývozy klesajú a na druhej strane dovozy vzrastajú. Adekvátne uvedeným skutočnostiam sa menilo aj saldo obchodnej bilancie. K hlavným príčinám tejto situácie patrí pokles domáceho dopytu po hovädzom mäse (jeho substitúcia hydinovým a bravčovým mäsom v niţších cenových reláciách) a nízka výkonnosť slovenského mäsového priemyslu z dôvodu silnej konkurencie na zahraničných trhoch. Na druhej strane sa na náš trh začalo dováţať i cenovo výrazne drahšie, avšak vysokokvalitného hovädzie mäso z Latinskej Ameriky hlavne pre potreby špičkových reštauračných zariadení. Negatívne môţeme hodnotiť fakt, ţe náš export hovädziny nie je orientovaný na mäso, ale na ţivé zvieratá. Slovenská republika je čistým exportérom ţivého hovädzieho dobytka. Slovenská republika je dlhodobo čistým importérom bravčového mäsa. Pre uspokojenie domácej spotreby dlhodobo dováţame bravčovinu hlavne z krajín EÚ. Moţno konštatovať, ţe vstup SR do EÚ mal najväčší vplyv práve na sektor bravčového mäsa. Domácich producentov postupne vytláča dovoz lacnejšieho, avšak nie vţdy rovnako kvalitného mäsa. Konkurenčný tlak sa prejavuje v nízkych nákupných cenách jatočných ošípaných, ktoré sú hlboko pod úrovňou priemerných výrobných nákladoch, čím sa len prehlbujú hospodárske straty ich chovateľov. Domáci podnikatelia z uvedenej nepriaznivej situácie hľadajú východisko vo vývoze ţivých zvierat (hodnota ich exportu sa v roku 2013 oproti roku 2010 z 29 713,14 tis. Eur zvýšila na 111 377,58 tis. Eur. Ide hlavne o výkrmové ošípané (s hmotnosťou nad 50 kg), ktoré sa k nám čiastočne vracajú vo forme mäsa a mäsových výrobkov. Výrazne väčší vplyv na celkový agropotravinársky obchod SR majú mäsové výrobky, konkrétne údeniny (párky, salámy) a mäsové konzervy. Otvorenie trhu únie ako aj silnejúci vplyv obchodných reťazcov umoţnil našim výrobcom etablovať sa s pre nás typickými a kvalitnými výrobkami (spišské párky, suché salámy, údené mäsové výrobky) aj na trhoch rozvinutých členských krajín EÚ. Na druhej strane je sortiment údenín na domácom trhu obohatený aj o ich dovoz, dôsledkom čoho sa záporné saldo s týmito výrobkami prehĺbilo. Podobná situácia je aj v obchode s mäsovými konzervami. Z vyššie uvedenej tabuľky jasne vyplýva, ţe od roku 2010 sa zvyšoval vývoz ţivého hovädzieho dobytka (aj keď v roku 2013 oproti roku 2012 mierne klesol) a ţivých ošípaných, ktorého stúpajúci trend je vidieť v kaţdom roku. Naopak, vývoz hovädzieho a bravčového mäsa ako aj výrobkov z nich má vysoko klesajúcu tendenciu. Vo všeobecnosti však môţeme konštatovať, ţe vývoz výrobkov vyššie uvedených tovarových skupín klesol v roku 2013 oproti roku 2010 o 19,3 %. Z uvedeného vyplýva, ţe Slovenská republika nie je v nosných výrobkoch mäsopriemyslu sebestačná, značná časť je v súčasnosti krytá dovozom. Ide najmä o výsekové mäso a mäsové výrobky s vyššou pridanou hodnotou. Z hľadiska moţnosti zvyšovania konkurencieschopnosti a tým aj vývozu mäsa a mäsových výrobkov v budúcom období je potrebné zamerať sa na posilnenie a modernizáciu prednostne tých spracovateľských prevádzok, ktoré spracovávajú rozhodujúce mnoţstvá vyrobeného mäsa a mäsových výrobkov a potenciálne sú schopné spracovať kaţdú zvýšenú produkciu jatočných zvierat, na podporu investícií do výroby výrobkov s vysokou pridanou hodnotou. Vývoz ţivých zvierat a hovädzieho a bravčového mäsa v rokoch 2012 a 2013 Ţivý hovädzí dobytok sa v uvedených dvoch rokoch vyváţal predovšetkým do Rakúska, Turecka, Maďarska, Talianska, Chorvátska, Holandska a Poľska. Kým však vývozy do Maďarska, Rakúska, Talianska a Poľska medziročne vzrástli, tak do Turecka, Holandska ako aj do Chorvátska medziročne výrazne poklesli. 11

4.4. Hydinársky priemysel Základnou surovinou pre hydinársky priemysel je ţivá hydina, ktorej hodnota vývozu sa v období rokov 2010-2013 zvýšila skoro dvojnásobne. Predmetný priemysel spracováva aj vtáčie vajcia v škrupine, s ktorými (podobne ako so ţivou hydinou) dlhodobo dosahujeme kladnú obchodnú bilanciu. V tejto súvislosti je nutné pripomenúť, ţe súčasťou obchodu so ţivou hydinou sú aj jednodňová hydina (s hmotnosťou do 185 g) a iná mladučká hydina pre pouţitie v prvovýrobe, a to na výkrm alebo ako plemenný materiál. Podobne pri obchodovaní s vajcami nejde len o konzumné, ale aj násadové vajcia smerujúce do primárneho sektora. V tabuľke č. 10 uvádzame prehľad o vývoze výrobkov tovarových skupín podľa colného sadzobníka 0105 ţivá hydina, 0207 hydinové mäso, 0407 slepačie vajcia a vybrané druhy tovarovej skupiny 1602 výrobky z hydinového mäsa v rokoch 2010 aţ 2013. Tabuľka č. 10 v tis. Eur Tovarová skupina 2010 2011 2012 2013 Ţivá hydina 26 502,65 34 823,39 44 905,45 42 282,83 Hydinové mäso 67 893,95 76 545,17 92 894,69 84 430,65 Slepačie vajcia 21 599,20 26 201,37 36 070,58 25 939,79 Výrobky z hydinového mäsa 3 538, 22 6 238,17 8 515,87 11 124,83 SPOLU 115 995,80 143 808,10 182 386,59 163 778,10 Na celkovom zahraničnom obchode hydinárskeho priemyslu sa najviac podieľa hydinové mäso. Obchod a teda aj vývoz hydinových drobov a obchod so spracovanými vajcami je z uvedeného hľadiska zanedbateľný. Zahraničný obchod SR s hydinovým mäsom sa vzhľadom na stravovacie návyky obyvateľstva v prevaţnej miere orientuje na kurence. Napriek veľkým prepravným vzdialenostiam, uţ pred začiatkom sledovaného obdobia domácich producentov ohrozoval import kuracieho mäsa z Číny a juhovýchodnej Ázie, čo trvalo aţ do vypuknutia vtáčej chrípky. Uvoľnenú pozíciu na svetovom trhu s lacnejším mäsom vyuţila Brazília, ktorá expandovala aj na trh EÚ. Z okolitých krajín majú najvyššiu nadprodukciu hydinového mäsa Poľsko a Maďarsko, pričom jej značná časť smeruje k slovenským spotrebiteľom. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, ţe prostredníctvom ambulantných predajov, resp. predajov pri cestách sa na náš trh dostávalo mnoţstvo neoznačeného a neskontrolovaného hydinového mäsa. Vzhľadom na pretlak dovezeného hydinového mäsa v maloobchodných reťazcoch, slovenskí výrobcovia hľadajú moţnosti uplatnenia sa na zahraničných trhoch. Nepriaznivým je fakt, ţe v sledovanom období sa zvyšoval hmotnostný podiel ţivej hydiny na celkovom vývoze hydiny a hydinového mäsa na úkor vývozu mäsa a produktov z hydiny, ktoré disponujú vyššou pridanou hodnotou. 12

Vývoz ţivej hydiny a hydinového mäsa v rokoch 2012 a 2013 Vývoz ţivej hydiny v rokoch 2012 a 2013 smeroval predovšetkým do Poľska, Českej republiky a Maďarska. V roku 2013 však vývozy do Českej republiky a do Maďarska poklesli. Na druhej strane do Poľska vývozy stúpli a prekvapivo boli zaznamenané vývozy na Ukrajinu. Vo vývoze hydinového mäsa najväčšími odberateľmi boli Česká republika, Maďarsko a Rakúsko. V roku 2013 stúpol vývoz hydinového mäsa jedine do Maďarska a do Českej republiky a Rakúska klesol. Celkove klesol aj celkový vývoz hydinového mäsa. Pri slepačích vajciach hodnotovo najvyšší vývoz smeroval do Českej republiky, Maďarska, Talianska a Ruskej federácie. V roku 2013 však celkový vývoz slepačích vajec poklesol. 4.5. Mlynský priemysel Nadprodukcia obilnín, ktoré sú hlavnou surovinou pre výrobu mlynských výrobkov, umoţňuje ich vývoz do zahraničia. V zahraničnom obchode s obilninami dlhodobo Slovenská republiky dosahuje kladné saldo obchodnej bilancie, čoho dôvodom je aj vyššia dynamika rastu vývozu ako dovozu. Čo sa týka jednotlivých komodít, kladné saldo obchodnej bilancie sa dosahuje pri pšenici, kukurici a jačmeni. Tieto plodiny patria k našim proexportným komoditám, ktorých hodnota vývozu v roku 2013 činila pri pšenici 138,6 mil. Eur, pri kukurici 99,7 mil. EUR a pri jačmeni 11,6 mil. Eur. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, ţe obilniny sú vstupnými surovinami aj do sladovníckeho, škrobárenského a liehovarníckeho priemyslu. Rozvoj výroby biopalív v rámci EÚ v uplynulom období zvyšoval dopyt po pšenici a kukurici nielen zo strany domácich novovybudovaných výrobných prevádzok na výrobu bioetanolu, ale aj zo strany zahraničných liehovarov. Slovenský mlynský priemysel sa prevaţne koncentruje na zabezpečenie domácej spotreby a následne pre svoju nadprodukciu hľadá umiestnenie na zahraničných trhoch. Svedčia o tom aj niţšie hodnoty celkového vývozu produktov mlynského priemyslu v porovnaní s väčšinou potravinárskych odborov. V uplynulom období musel čeliť zahraničnej konkurencii, ktorá s výdatnou pomocou cenovej politiky obchodných reťazcov etablovala svoje výrobky na našom trhu. Ide hlavne o múky z Maďarska a Česka. V tomto období mlynský priemysel dosahoval prevaţne kladnú hodnotu obchodnej bilancie. Hlavným výrobným zameraním mlynského priemyslu je spracovanie obilných zŕn a výroba múk. Obchod s pšeničnou múkou je najintenzívnejší. Dostatočná ponuka slovenskej potravinárskej pšenice umoţnila nárast exportu pšeničnej múky zo 24,4 mil. Eur v roku 2010 na 34,6 mil. Eur v roku 2013. Konkurenčný tlak zo zahraničia je však veľmi silný, nakoľko hodnota dovozu pšeničnej múky niekoľkonásobne narástla. Pozitívnym je fakt, ţe so sledovanou komoditou dosahujeme dlhodobo kladné saldo obchodnej bilancie. Na druhej strane s ostatnými výrobkami mlynského priemyslu prevaţuje negatívna obchodná bilancia. V tabuľke č. 11 uvádzame prehľad o vývoze výrobkov tovarových skupín podľa colného sadzobníka 1001 1008 obilniny (okrem 1106 ryţa) a 1101 1004 výrobky mlynského priemyslu za roky 2010 aţ 2013. 13

Tabuľka č. 11 v tis. Eur Tovarová skupina 2010 2011 2012 2013 Pšenica a súraţ 92 139,80 84 602,01 129 623,84 138 555,49 Raţ 2 717,70 1 584,84 1 509,46 2 492,71 Jačmeň 21 781,20 45 549,53 28 485,30 11 591,02 Ovos 296,30 498,42 604,61 254,89 Kukurica 65 420,71 141 510,08 133 536,19 99 726,48 Zrná ciroku 0,00 0,00 116,43 77,84 Pohánka, proso a ostatné obilie 1 804,04 4 060,00 5 414,69 2 048,67 Obilie spolu 184 159,75 277 804,88 299 290,54 254 747,09 Pšeničná múka, múka zo súraţe 24 351,84 46 793,13 42 280,83 34 581,63 Múky z obilnín iných ako z pšenice a zo súraţe 1 933,35 2 388,26 1 075,33 735,40 Krúpy, krupica a pelety z obilnín 2 620,30 880,53 4 145,99 1 377,18 Obilné zrná inak spracované 6 918,40 9 646,00 10 270,87 10 248,69 Mlynárske výrobky spolu 35 823,89 59 707,92 57 773,02 46 942,89 Otruby, vedľajšie mlynárske výrobky 6 775,48 10 946,17 10 835,55 11 596,75 Poznámka : do prehľadu nie sú zahrnuté výrobky tovarových skupín 1105 a 1006. Ide o múky, krupicu, resp. prášky zo zemiakov a sušených strukovín. Doplnkovými výrobkami mlynského priemyslu zameranými hlavne na racionálnu výţivu obyvateľstva sú spracované obilné zrná (klíčky a pod.) a prípravky získané napučaním a praţením obilia (napr. műsli). Vedľajším produktom pri výrobe mlynských výrobkov sú otruby, ktoré sa vyuţívajú na kŕmenie hospodárskych zvierat. Redukcia počtu hospodárskych zvierat v Slovenskej republike umoţnila nevyuţitú časť otrúb umiestňovať na zahraničných trhoch. Hodnota ich vývozu činí pribliţne jednu sedminu z celkovej hodnoty vývozu mlynského priemyslu. V zahraničnom obchode s otrubami sme počas celého deväťročného obdobia dosahovali kladnú obchodnú bilanciu. Vývoz výrobkov mlynského priemyslu v rokoch 2012 a 2013 Múky z pšenice alebo zo súraţe sa v rokoch 2012 a 2013 najviac vyváţali do Maďarska, Českej republiky a Rakúska. V roku 2013 však zaznamenávame pokles ich celkových vývozov, do Českej republiky sa vývoz čiastočne zvýšil. Pri múkach z obilnín iných ako z pšenice alebo zo súraţe boli zaznamenané čiastočné vývozy do Českej republiky a do Maďarska, ale takisto ako pri múkach z pšenice a súraţe, celkový vývoz v roku klesol. Výrobky tejto tovarovej skupiny colného sadzobníka nepatria medzi vývozné poloţky Slovenskej republiky. Krúpy, krupica a pelety z obilnín takisto nepatria medzi vývozné poloţky Slovenskej republiky, čiastočný vývoz sa realizoval do Českej republiky a do Poľska. Obilné zrná inak spracované takisto nepatria medzi vývozné poloţky Slovenskej republiky, čiastočný vývoz sa realizoval do Talianska, Českej republiky a do Maďarska. Hodnotovo najvyššie vývozy otrúb, a ďalších vedľajších mlynárskych výrobkov v uvedených rokoch smerovali do Talianska, Poľska a do Maďarska. 14

4.6. Cukrovarnícky priemysel V súvislosti so vstupom do EÚ a uvedenými politickými opatreniami nastali výrazné zmeny v zahraničnom obchode s výrobkami cukrovarníckeho priemyslu, kde bezkonkurenčne dominuje obchod s repným cukrom, ktorý sa na celkovom vývoze (ale aj na dovoze) v roku 2013 podieľal 99 %-tmi. V tabuľke č. 12 uvádzame prehľad o vývozoch výrobkov cukrovarníckeho priemyslu v rokoch 2010 aţ 2013. Tabuľka č. 12 v tis. Eur Tovarová skupina 2010 2011 2012 2013 Trstinový alebo repný cukor 173 729,66 235 209,33 375 447,04 217 772,15 Ostatné cukry 57 011,17 82 040,78 92 484,81 98 192,20 Melasy 2 094,43 4 207,24 4 844,01 3 595,70 Repné rezky 133,08 34,29 17,14 163,95 Z vyššie uvedenej tabuľky vyplýva, ţe vývozy repného cukru v roku 2013 oproti roku 2010 vzrástol o 25,4 %, vývozy výrobkov tovarovej skupiny ostatné cukry (chemická čistá laktóza, maltóza, glukóza a fruktóza, cukrové sirupy) o 72,2 %, vývozy melasy o 71,7 % a vývozy repných rezkov o 23,2 %. V súvislosti s vývozmi cukru v roku 2012 je potrebné zdôrazniť, ţe zo štatistických údajov o vývoze a dovoze cukru došlo k podozreniam, ţe došlo k tzv. podvodným obchodom, pri ktorých mohlo dôjsť k daňovým únikom na dani z pridanej hodnoty. Podľa štatistických údajov bolo zo Slovenskej republiky vyvezené niekoľkonásobne vyššie mnoţstvo cukru ako je výrobný potenciál slovenského cukrovarníckeho priemyslu. Na základe toho naše ministerstvo poţiadalo Štatistický úrad SR o preverenie údajov. Podľa vyjadrenia Štatistického úradu SR, nie je exekutívnym orgánom a nemá moţnosť kontrolovať správnosť vykázaných údajov u spravodajských jednotiek). Preto sa naše ministerstvo prostredníctvom Ministerstva financií SR obrátilo na Finančné riaditeľstvo SR o vykonanie daňových kontrol u daňových subjektov, u ktorých je podozrenie na pochybné obchody s cukrom. V nasledujúcich obdobiach je potrebné zvýšiť a sprísniť daňové kontroly, aby sa zamedzilo prípadným ďalším obdobným obchodom. Vývoz výrobkov cukrovarníckeho priemyslu v rokoch 2012 a 2013 Hodnotovo najvyššie vývozy cukru sa v rokoch 2012 a 2013 realizovalo do Maďarska, Českej republiky, Poľska a do Rakúska. Pri ostatných cukroch išlo vývozy prevaţne do Poľska a Českej republiky. Melasy sa prevaţne vyváţali do Maďarska a Českej republiky a repné rezky len v nepatrnom hodnotovom vyjadrení do Maďarska. 4.7. Pekárenský, cukrovinkársky a cestovinársky priemysel Tieto odbory potravinárskeho priemyslu patria k priemyslom druhotného spracovania. Ich surovinovú základňu tvoria produkty potravinárskych odborov spracovávajúcich komodity z poľnohospodárskej prvovýroby (napr. mlynský, tukový, cukrovarnícky, mliekarenský, konzervárenský, škrobárenský). Podrobné údaje o vývoze výrobkov tovarovej skupiny 1704 Cukrovinky (vrátane bielej čokolády), neobsahujúce kakao a tovarových tried colného sadzobníka 18 Kakao a prípravky z kakaa a 19 Prípravky z obilnín, múky, škrobu alebo mlieka; cukrárske výrobky za roky 2010 aţ 2013 uvádzame v tabuľke č. 13. 15

Tabuľka č. 13 v tis. Eur Tovarová skupina 2010 2011 2012 2013 Cukrovinky bez kakaa vrátane bielej čokolády 44 592,37 56 413,91 69 533,54 79 480,25 Kakaové škrupinky, kakaové odpady 0,00 0,00 2,59 19,31 Kakaová hmota, tieţ odtučnená 0,00 0,00 13 446,12 13 022,26 Kakaový prášok bez cukru a sladidiel 545,18 1 089,96 1 718,07 341,80 Čokoláda a čokoládové výrobky 136 296,53 163 317,94 141 290,12 152 976,22 Sladový výťaţok, prípravky z múky, krupice, škrobu 13 417,85 16 474,89 17 312,57 19 004,42 Cestoviny, tieţ varené alebo plnené 4 808,90 4 058,85 4 769,49 3 987,71 Výrobky z obilnín, získané napučaním, praţením 11 332,18 4 445,06 4 008,45 5 438,76 Pekárske výrobky 57 226,38 63 621,46 70 920,11 82 819,55 Ako vyplýva z vyššie uvedenej tabuľky, tak najvýznamnejšími vývoznými výrobkami týchto troch odborov potravinárskeho priemyslu sú výrobky tovarových skupín čokoláda a čokoládové výrobky, pekárske výrobky a nečokoládové cukrovinky. Medzinárodný obchod s výrobkami týchto troch odborov potravinárskeho priemyslu aj napriek oţiveniu ich celkového vývozu, prispieva k rastu absolútnej hodnoty celkového záporného salda obchodnej bilancie SR s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami. Z hľadiska moţnosti zvyšovania konkurencieschopnosti a tým aj vývozu výrobkov týchto odborov potravinárskeho priemyslu a v budúcom období je potrebné zamerať sa na investície do prevádzok s cieľom zvýšenia konkurencieschopnosti, zásadnej modernizácie výroby, zvýšenia kapacity týchto výrobkov, na zvýšenie produktivity práce a zníţenie energetickej náročnosti na jednotku produkcie. Vývoz výrobkov mlynského priemyslu v rokoch 2012 a 2013 Najvýraznejšie vývozy nečokoládových cukroviniek v rokoch 2012 a 2013 sme zaznamenali do Fínska, Českej republiky, Švédska, Maďarska a Talianska. Z tretích krajín najvýznamnejším odberateľom bolo Nórsko. V tejto tovarovej skupine môţeme konštatovať nárast vývozov v roku 2013 oproti roku 2012. Pri výrobkoch tovarovej skupiny čokoláda a čokoládové výrobky sme najvýznamnejšie vývozy zaznamenali do Českej republiky, Maďarska, Poľska, Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie. Z tretích krajín, kam predovšetkým smeroval vývoz týchto výrobkov to bolo Turecko a USA. Aj pri tejto tovarovej skupine sme vo vývozoch v roku 2013 zaznamenali mierne zvýšenie. Ide však tieţ z jedných tovarových skupín, kde dovoz prevláda nad vývozom. Takisto ako v tovarovej skupine čokoláda a čokoládové výrobky, tak aj pri pekárskych výrobkov prevláda dovoz nad vývozom. Najväčšími odberateľmi týchto výrobkov v rokoch 2012 a 2013 boli Česká republika, Poľsko a Maďarsko. Z tretích krajín sa hodnotovo najvyššie vývozy realizovali do Švajčiarska. 16

4.8. Tukový priemysel Kompletná analýza obchodu s olejninami a výrobkami z nich by bola značne zloţitá vzhľadom na veľké mnoţstvo disponibilných poloţiek v colnom sadzobníku. Mnohé z nich patria k nenahraditeľným komoditám, ktoré v slovenských prírodných podmienkach nie je moţné dopestovať (napr. arašidy, olivy, sója, palma a pod., ako aj výrobky z nich). Pre uspokojenie domáceho dopytu je ich preto Slovenská republika nútená dováţať. V tabuľke č. 14 uvádzame prehľad o vývozoch niektorých surovín a výrobkov tukového priemyslu v rokoch 2010 aţ 2013. Tabuľka č. 14 v tis. Eur Tovarová skupina 2010 2011 2012 2013 Semená repky 117 944,18 156 981,29 309 077,66 160 166,52 Semená slnečnice 57 661,89 127 916,12 112 551,81 134 341,60 Olej slnečnicový 17 264,84 81 460,70 138 039,20 62 153,66 Olej repkový 28 354,40 29 385,97 139 329,14 137 011,43 Margaríny 238,61 416,39 1 068,27 955,35 Pokrutiny zo slnečnicového oleja 2 004,56 2 584,97 1 876,82 823,35 Pokrutiny z repkového oleja 3 780,13 3 830,76 6 869,13 6 850,04 Napriek tomu, ţe tukový priemysel disponuje nadštandardnou surovinovou základňou z domácej proveniencie, v sledovanom období sa na Slovensku zníţil objem spracovaných olejnatých semien (repky a slnečnice) pribliţne o 95%. Tieto sa v prevaţnej miere spracovávajú v zahraničí a k nám sa dováţajú surové oleje na ďalšie spracovanie, príp. balenie do spotrebiteľských balení. Zmeny však nastali aj pri výrobe jedlých olejov a tukov, ktorých produkcia sa v naturálnom vyjadrení zníţila pribliţne o polovicu. V roku 2012 ukončil najväčší spracovateľ svoju činnosť v oblasti spracovania olejnatých semien. Tento fakt, ako aj ceny vstupných a výstupných komodít, ktoré sa odvíjajú od cien na svetových komoditných burzách, vývoz olejnatých semien do zahraničia (Poľsko, Maďarsko, Rakúsko), špekulatívne vývozy a dovozy hotových výrobkov do a zo zahraničia (obdobná situácia ako pri cukre) v neposlednom rade aj úroda veľmi výrazne ovplyvnil situáciu v tomto odvetví. Vedľajším produktom pri výrobe olejov sú pokrutiny po extrakcii rastlinných olejov (repkového a slnečnicového), ktoré sa vyuţívajú ako súčasť krmív pre hospodárske zvieratá. V zahraničnom obchode s pokrutinami sme počas celého sledovaného obdobia dosahovali kladné saldo obchodnej bilancie, ktorého hodnota bola v jednotlivých rokoch variabilná. Uvedený typ pokrutín sa v praxi často nahrádza pokrutinami po extrakcii sójového oleja, ktoré majú vyššiu energetickú hodnotu, čo umoţňuje dosahovať vyššie kilogramové prírastky hospodárskych zvierat pri niţšej spotrebe krmív. Pokrutiny po extrakcii sójového oleja však výrazne negatívne ovplyvňujú našu celkovú obchodnú bilanciu. 17