Infekcia tiež často postihuje pečeň a slezinu. U pacientov so správnou funkciou imunitného systému má dobrú prognózu, prebieha bez závažných komplikácií a končí úplným uzdravením. Čo je infekčná mononukleóza (MONONUCLEOSIS INFECTIOSA) Pôvodcom infekcie je Epstein-Barrovej vírus (EBV), ktorý patrí medzi herpetické vírusy. Podobný obraz ochorenia môžu vyvolať aj iní pôvodcovia najmä cytomegalovírus, prípadne iné vírusy alebo baktérie (Bartonella henselae), dokonca tiež parazit Toxoplasma gondii. V týchto prípadoch hovoríme, že ide o syndróm podobný infekčnej mononukleóze. Teda aj keď priebeh ochorenia bude svedčiť pre infekčnú mononukleózu, diagnostické testy z krvi pacienta budú negatívne. Infekčná mononukleóza bola prvýkrát popísaná už v 19. storočí ako žľazová horúčka a ochorenie pozostávajúce zo zväčšenia lymfatických uzlín, horúčky, zväčšenia sleziny a pečene, sprevádzané slabosťou a diskomfortom v brušnej oblasti u mladých dospelých. V roku 1932 Paul a Bunnell zistili, že sérum od pacientov s príznakmi ochorenia obsahuje nešpecifické, tzv. heterofilné protilátky. Tieto protilátky aglutinujú ( zliepajú ) baranie červené krvinky a ich dôkaz je aj dnes súčasť diagnostiky infekčnej mononukleózy. Treba však vedieť, že heterofilné protilátky rýchlo zo séra miznú a u detí do 4 rokov sú zriedkavé (teda ich neprítomnosť nevylučuje EBV infekciu). Ochorenie postihuje najmä adolescentov, mladých dospelých a deti (do 5 rokov). U mladších detí býva EBV infekcia asymptomatická (bez príznakov) alebo len s miernym priebehom, prípadne s miernym vzostupom hepatálnych testov. U mladistvých, ktorí nemajú špecifické protilátky, sa môže vyvinúť obraz infekčnej mononukleózy, alebo priebeh môže byť tiež asymptomatický. V dospelosti má 90 95 % populácie prítomné protilátky proti EBV (čo svedčí o prekonanej nákaze). Vírus možno izolovať z ústneho sekrétu u 20 30 % zdravej (latentne infikovanej) populácie. Spôsob nákazy Inkubačná doba je obvykle 14 dní u adolescentov môže byť 4 7 týždňov. Boli však popísané prípady s inkubáciou aj niekoľko mesiacov. Jediným rezervoárom EBV je človek. Vírus je prítomný v sekréte úst a hltana a 1 / 7
infikovanie nastáva pri úzkom kontakte so slinami a týmto sekrétom chorého, prípadne zdravého nosiča. U malých detí nastáva prenos obyčajne v dôsledku toho, že si dávajú do úst rôzne predmety. Tiež bozk na ústa môže byť dôvodom infikovania. Infekčnej mononukleóze sa hovorí aj ochorenie z bozkávania. Tento spôsob nákazy je najčastejší u adolescentov. Prenos je možný ďalej krvou, pohlavným stykom, transplantátmi. Pacient je nákazlivý od prvých príznakov až do vymiznutia horúčky. Po infekcii sa vírus pomnoží v epitelových bunkách nosohltana a ďalej sa šíri do slinných žliaz a lymfatického tkaniva. Postupne napadá B-lymfocyty (sú to bunky imunity, ktoré produkujú protilátky). Vírusom zmenené B-lymfocyty sa delia a rozmnožujú. Odpoveďou pacientovho organizmu je aktivácia T-lymfocytov a vznik pre ochorenie charakteristických atypických lymfocytov (tiež sa využívajú pri diagnostike). Aktivované T-lymfocyty sú príčinou zväčšenia lymfatických uzlín, pečene, sleziny a sú totožné s tzv. atypickými lymfocytmi v krvi, ktoré sa využívajú na diagnostiku ochorenia. Po prekonaní prvej infekcie vírus doživotne prežíva v organizme (pretrváva latentne v epitelových bunkách a infikovaných lymfocytoch). V prípade momentálneho zníženia imunity môže infekcia opäť vzplanúť pod obrazom iného ochorenia, často prebehne subklinicky. Príznaky a priebeh mononukleózy: Priebeh infekcie je rôzny: cez asymptomatický priebeh (teda infekcia prebehne bez známok ochorenia) až po ťažké ochorenie s pridruženými komplikáciami. Príznaky obyčajne trvajú 2 3 týždne. Po prekonaní infekcie môže nasledovať pretrvávajúca únava. Ochorenie začína 1 2 týždne trvajúcou únavou, prípadne s ľahkými teplotami, nechutenstvom, nevoľnosťou, alebo je začiatok náhly a objavujú sa príznaky: HORÚČKA býva do 39 C, ale môže byť aj do 40 C. Teplota ustúpi do 10 14 dní. ANGÍNA typická je povlaková angína, ktorá sa však nemusí u každého vyskytovať. Mandle bývajú veľké so šedivými povlakmi, ktoré sa dajú zotrieť. Niekedy sú mandle natoľko 2 / 7
zväčšené, že sa až dotýkajú a spôsobujú dieťaťu ťažkosti pri dýchaní najmä v noci sa chorý dusí a chrápe. Bolesť hrdla sa zhoršuje v priebehu 1. týždňa a môže byť veľmi silná. Na mäkkom podnebí sa môže objaviť od 3. 4. dňa Holzeovo znamenie: drobné bodkovité zakrvácanie. Pretrváva 4 dni. OPUCH V OBLASTI NOSOHLTANA v jeho dôsledku chorý huhňavo rozpráva a dýcha otvorenými ústami čo je tiež premononukleózu typické. LYMFADENOPATIA najmä zadné a predné krčné, ďalej podčeľustné lymfatické uzliny sú zväčšené (niekedy viac, inokedy menej), nehnisajú, sú voľne pohyblivé a nebolestivé (na rozdiel od bakteriálnych infekcií). V niektorých prípadoch môže byť zväčšenie značné. Zväčšenie uzlín sa môže vyskytnúť aj v iných oblastiach tela. BOLESŤ BRUCHA v oblasti ľavého horného kvadrantu môže byť v dôsledku zväčšenia sleziny (2 3 cm pod rebrovým oblúkom). Keďže veľké zväčšenie sleziny môže niekedy viesť k jej prasknutiu, treba tomuto príznaku venovať náležitú pozornosť. Slezina sa rastie rýchlo počas 1.týždňa (niekedy až 3.týždňa) a trvá nasledujúcich 7 10 dní, kým nadobudne svoju pôvodnú veľkosť. Zväčšenie pečene býva často, s citlivosťou na poklop, ale žltačka sa vyskytuje zriedkavo. Postihnutie pečene býva takmer pravidelne: zvýšené hodnoty pečeňových enzýmov v sére sa vyskytuje u 95 % pacientov. Medzi príznaky pečeňového postihnutia patrí nechutenstvo, nafukovanie a citlivosť pod pravým reberným oblúkom. Zvýšené pečeňové testy sa obyčajne upravia do 3 4 týždňov. BOLESŤ HLAVY obyčajne v priebehu prvého týždňa môže byť pociťovaná za očami. BOLESŤ SVALOV, NEVOĽNOSŤ 3 / 7
VYRÁŽKA vyrážka rôzneho vzhľadu asi u 10 % pacientov. V priebehu 1 3 dní vymizne. OPUCHY OKOLO OČÍ Bassov príznak opuch očných viečok v priebehu prvého týždňa. Deti mladšie ako 4 roky môžu EBV infekciu prekonať pod obrazom zápalu horných dýchacích ciest. V ľahších prípadoch trvajú teploty 4 6 dní, v ťažších prípadoch 2 3 týždne, niekedy aj dlhšie. Môže vás zaujímať: Ako na horúčku? Komplikácie mononukleózy Vážne komplikácie bývajú zriedkavé: Ťažká povlaková angína s veľkým opuchom mandlí. Bakteriálna superinfekcia infekcie mandlí najčastejšie streptokoková. Môžu sa objaviť zápaly prínosových dutín, zápaly ucha. Pokles krvných doštičiek do 2 až 8 týždňov sa ich počet spontánne upravuje. Pokles červených krviniek v dôsledku ich rozpadu sa vyskytuje u 0,3 3 % pacientov. Postihnutie pečene vzostup pečeňových enzýmov v sére nie je vlastne komplikáciou ale takmer pravidelným príznakom. Ruptúra - prasknutie zväčšenej sleziny môže byť závažnou komplikáciou vyžadujúcou chirurgickú intervenciu u 0,1 až 0,2 % pacientov. 4 / 7
Vyrážka po podaní aminopenicilínov (Ampicilín, Augmentin, Amoksiklav...) keďže EBV navodzuje tvorbu protilátok proti týmto antibiotikám. V 80 100 % prípadov sa 9. 10. deň liečby (aj po jej prerušení) objaví vyrážka na celom tele, ktorá splýva a svrbí. Toto je dôvod, prečo je liečba akejkoľvek angíny aminopenicilinmi nevhodná (klinicky obyčajne pri prvom vyšetrení nie je možné vylúčiť, či sa nejedná o infekčnú mononukleózu). Komplikácie zo strany kardiovaskulárneho systému. Komplikácie postihujúce nervový systém (u menej ako 1 % pacientov) najčastejšie zápal mozgu, z ktorého sa chorý obyčajne v plnej miere, bez následkov uzdraví. Prečítajte si tiež: Zápal stredného ucha Ako sa mononukleóza diagnostikuje? Laboratórne vyšetrenia - Zmeny bielych krviniek vznik atypických foriem lymfomonocytov. - Stanovenie spomínaných heterofilných protilátok metódou Paul-Bunnell (protilátky proti baraním erytrocytom), OCH test dôkaz protilátok proti hovädzím erytrocytom, IM test dôkaz protilátok proti konským erytrocytom. Pri reaktivácii EBV infekcie sú vždy negatívne a u malých detí sa obyčajne nevyskytujú. Dôkaz špecifických protilátok proti EBV pomocou nich je možné určiť fázu ochorenia. Liečba mononukleózy Infekčná mononukleóza sa lieči symptomaticky: Znižovanie teploty podávanie antipyretík 5 / 7
Liečba angíny kloktanie Obklady na zväčšené lymfatické uzliny Kortikosteroidy len vo výnimočných prípadoch Keďže ide o vírusové ochorenie, antibiotiká sú neúčinné. Odporúčajú sa len pri bakteriálnej superinfekcii vtedy je na povlakovú angínu liekom prvej voľby penicilin. V závislosti od priebehu ochorenie sa zvažuje potreba hospitalizácie. Diéta Odporúča sa strava so zníženým obsahom tukov a zvýšeným obsahom bielkovín. Treba vynechať pečené a vyprážané jedlá, tuky, ale aj strukoviny. Vhodné sú napríklad pokrmy pripravené z tvarohu (tvarohové nátierky). Režimové odporúčania: Pokoj na lôžku je dôležitou súčasťou liečby. Jeho dĺžka závisí od závažnosti priebehu infekcie, extrémna únava môže niekedy trvať 1 2 týždne. Po prekonaní ochorenia je vhodné telesné šetrenie a vyhýbanie sa fyzickým aktivitám 6 týždňov až 2 mesiace. Dôvodom je snaha vyhnúť sa poraneniu sleziny. Rekonvalescencia by mala po ochorení trvať minimálne mesiac. PROGNÓZA U nás je prognóza obyčajne dobrá. Občas sa môže vyskytnúť chronický priebeh s pretrvávajúcou horúčkou. U 1 2 % pacientov sa môže objaviť únavnosť trvajúca aj 2 3 mesiace. PREVENCIA Prísna izolácia pacienta s EBV infekciou nie je nutná, pretože ochorenie je málo nákazlivé. Je však potrebné sa vyhýbať slinám chorého. Prevencia je nutná u pacientov s postihnutým imunitným systémom zabránením kontaktu s chorými. Klinický obraz infekčnej mononukleózy môže byť 6 / 7
Powered by TCPDF (www.tcpdf.org) Infekcná mononukleóza vyvolaný aj inými patogénmi, a preto je potrebný laboratórny dôkaz predovšetkým dôkaz protilátok. 7 / 7