ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/39/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711200503 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7711200503.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Gizely Majerčákovej v právnej veci žalobcu B.. G. C., R. H. A. U. O. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Martinom Kostrejom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, kpt. Nálepku č. 8, proti žalovanému CO.BE.R. spol. s r.o., so sídlom v Humennom, Suchý Jarok 6215 (predtým so sídlom v Sobranciach, Michalovská č. 1), IČO: 31 704 166, zastúpenému JUDr. Máriou Urbanovou, advokátkou, so sídlom v Michalovciach, Okružná 112, o zdržanie sa užívania nehnuteľnosti a o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 6. novembra 2012 č.k. 5C/10/2011-90 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo vyhovujúcom výroku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Michalovce (ďalej len okresný súd alebo súd prvého stupňa ) rozsudkom zo dňa 6. novembra 2012 č.k. 5C/10/2011-90 uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek užívania nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu zapísaných na liste vlastníctva Č.. XXXX, okres Michalovce, Obec Rakovec nad Ondavou, L. Ú.Q. A. U. O., a to parcely registra E č. 780/1 - orná pôda o výmere 4277 m2, parcely registra E č. 1136 - orná pôda o výmere 5975 m2, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Prevyšujúcu časť nároku žalobcu vylúčil na samostatné konanie s tým, že v tomto konaní rozhodne súd aj o trovách celého konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva podľa 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ ), a nie vrátenia a prevzatia pozemku podľa 12 zákona č. 504/2003 Z.z., na ktorý sa žalovaný odvoláva. O vrátenie a prevzatie pozemku by išlo vtedy, ak by žalobca žiadal o vydanie nehnuteľností na účely vlastného poľnohospodárskeho (vy)užívania pôdy. V takomto prípade, by o vydaní nehnuteľností rozhodoval Obvodný pozemkový úrad podľa zákona č. 331/1991 Zb.. Žalobca nežiadal o vypratanie (svojich) pozemkov, len toho, aby sa žalovaný zdržal užívania. Ide o žalobu vlastníka na ochranu vlastníckeho práva. Z listu vlastníctva č. XXXX L. Ú.Q. A. U. O. mal súd preukázané, ktoré parcely vlastní žalobca, a ktoré sú predmetom tohto konania. Z predloženej katastrálnej mapy mal súd preukázané, kde sa predmetné parcely nachádzajú, a že v tejto časti katastra ich žalovaný užíva. Podstatným pre rozhodnutie vo veci samej bolo to, že žalovaný užíva pozemky bez súhlasu vlastníka, a bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalobca ako vlastník nehnuteľností nebol nikdy v žiadnom právnom vzťahu so žalovaným, a to ani na základe zmluvy, ani na základe zákona, a preto ak žalovaný užíva nehnuteľnosti žalobcu (na poľnohospodársku výrobu), robí tak v rozpore so zákonom. Žalovaný povýšil nájomné, resp. podnájomné právo nad právo vlastníka s odôvodnením ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, resp. spoločenským záujmom na obrábaní pôdy. Poznamenal, že nájmom poľnohospodárskych pozemkov sa sleduje aj ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu,

a je spoločenský záujem na tom, aby sa poľnohospodárska pôda obrábala (zák. č. 220/2004 Z.z., predtým zák. č. 307/1992 Zb.).. Tento dôvod však nemôže byť ospravedlnením, jeho legalizáciou neoprávneného užívania cudzieho pozemku na úkor vlastníka a bez jeho súhlasu. Nariadením vlády SR č. 208/1994 Z.z., ako aj zák. č. 504/2003 Z.z. sa iba podrobnejšie upravovali práva a povinnosti pri uzatváraní nájomných zmlúv alebo nájomných vzťahov, ktoré vznikli zo zákona (napr. podľa zák. č. 229/1991 Zb.). O nájme pozemkov platí všeobecná úprava nájomného vzťahu podľa 663 až 684 OZ, so zohľadnením špecifík oboch uvádzaných noriem. To platí aj pre podnájomné vzťahy ( 1 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z.). Z dokazovania vyplynulo, že nájom poľnohospodárskych pozemkov medzi vlastníkmi a nájomcom Roľníckym družstvom Rakovec nad Ondavou bol ukončený ku dňu 30. septembru 2003, a z tohto dôvodu bola aj dodatkom upravená doba podnájmu medzi roľníckym družstvom a žalovaným. Pretože bol ukončený nájomný vzťah ku dňu 30. septembru 2003, nemohol pokračovať ani podnájomný vzťah. Odporuje to zmluve, ako aj samotnej podstate podnájomného vzťahu upraveného v Občianskom zákonníku. Podnájomný vzťah končí aj uplynutím doby ( 676 ods. 1 OZ, resp. 719 ods. 3 OZ), čo sa v prípade žalovaného aj stalo. Doba podnájmu nesmie presahovať dobu nájmu. Ak niekto nie je nájomcom, nemôže poskytovať podnájom. Ak netrvá nájom, nemôže trvať ani podnájom. Aplikácia 676 ods. 2 OZ v nadväznosti na ustanovenie 12 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. by prichádzala do úvahy v tom prípade, ak by nájom medzi družstvom a vlastníkmi naďalej trval, a nájomca by podnájomcu po ukončení doby podnájmu nevyzval na vydanie pozemkov, a podnájomca by ich riadne užíval. V prípade žalobcu, žalovaného a bývalého nájomcu, bol nájom aj podnájom ukončený súčasne, a to ku dňu 30. septembru 2003, čomu zodpovedali právne úkony zúčastnených strán. Námietku žalovaného, že mu neboli doručené výpovede z nájomnej zmluvy, súd neakceptoval. Vychádzal zo zhodného vyjadrenia žalobcu a správkyne konkurznej podstaty, že nájomné zmluvy boli vypovedané k 30. septembru 2003. Súd neprihliadol ani na námietku žalovaného, že je treba aplikovať ustanovenie 12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z.z., lebo uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť až od 1. novembra 2009, teda po ukončení nájmu. Je však pravdou, že žalovaný užíval nehnuteľnosti žalobcu bez zmluvy. Bolo by možné vychádzať z vyššie citovaného ustanovenia zákona, ktorý uvádza, že ak užívateľ, ktorý pozemok užíva bez nájomnej zmluvy preukáže, že vlastníkovi jej uzatvorenie navrhol, a tento uzatvorenie nájomnej zmluvy odmietol alebo nevyzval užívateľa pozemku na jeho vrátenie a prevzatie, predpokladá sa, že medzi nimi vznikol nájomný vzťah podľa tohto zákona, to neplatí, ak vlastník uzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou, ako je užívateľ pozemku. Postup podľa 12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z.z. je však vylúčený, ak vlastník uzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou akou je užívateľ. Žalobca preukázal, že od roku 2005, teda pred 1. novembrom 2009 má uzavretú nájomnú zmluvu so spoločnosťou TRIOSPOL, a preto nedošlo zo zákona k vzniku nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v zmysle 12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z.z.. Za neopodstatnené považoval súd tvrdenie žalovaného, že žalobca neosvedčil, že žalovaný užíva obe sporné parcely v L. Ú. A. U. O.. Žalovaný totiž uznal, že užíva iba jednu parcelu č. 780/1 že a parcelu č. 1136 neužíva. Porovnaním polohy užívaných a neužívaných parciel na katastrálnej mape súd zistil, že nehnuteľnosti, ktoré žalovaný neužíva sa nachádzajú na pravej strane obec Rakovec nad Ondavou v jazde zo smeru od Moravan a sú súčasťou honov, ktoré užíva žalovaný v tomto katastri. Za nepravdepodobné považoval súd, aby parcely, ktoré žalovaný podľa vlastného tvrdenia neužíva, pri poľnohospodárskych prácach obchádzal alebo vynechal. Naviac žalovaný priznal, že za užívanie parcely č. 780/1 žiadnu náhradu žalobcovi neplatí. Nárok žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia súd vylúčil na samostatné konanie podľa 112 O.s.p.. Proti výroku rozsudku, ktorým bolo vyhovené žalobe, podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutú časť rozsudku a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že povinnosť uložená v rozsudku sa v lehote do 3 dní splniť nedá, lebo súd nezohľadnil založenie úrody na predmetných parcelách žalovaným, náhradu škody, ktorá by tým žalovanému vznikla, náhradu dane z pozemkov a ušlý zisk. Vlastníctvo k pozemkom na LV č. XXXX L.. Ú.. A. U. O. nadobudol žalobca kúpnou zmluvou až 14. marca 2007, a tak uvedené parcely nemohli byť súčasťou výpovede zo strany správkyne konkurznej podstaty. Po citácii 680 ods. 2 OZ a 677 ods. 1 OZ konštatoval, že v odôvodnení rozsudku sa súd nevyporiadal ani s lehotou nájmu pozemkov žalovaným, a jeho právnym vzťahom medzi účastníkmi konania a zákonom na ochranu poľnohospodárskej pôdy od 1. októbra 2003. Poukázal na zákon č. 328/1991 Zb., a na to, že žalovanému zmluva o podnájme pôdy skončila 30. septembra 2003. Od 1. októbra 2003 medzi ním a vlastníkmi pôdy, teda i žalobkyňou vznikol riadny

nájomný vzťah podľa vtedy platného zákona (správne nariadenia vlády SR - poznámka odvolacieho súdu) č. 208/1994 Z.z. na dobu neurčitú. Neexistencia písomnej formy nájomnej zmluvy, nemá podľa uvedeného zákona za následok neplatnosť tohto nájomného vzťahu, a žalovaný (ako právnická osoba podnikajúca v poľnohospodárstve) mal v nájme pozemky najmenej na dobu piatich rokov z dôvodu stability podnikania na pôde. Žalovaný v konkurze odkúpil hospodársky dvor v Rakovci nad Ondavou, a preto aj Slovenský pozemkový fond uzavrel s ním zmluvu o nájme poľnohospodárskej pôdy v L. Ú. A. U. O. K. G.. Od 1. januára 2004 vstúpil do platnosti zákon č.504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskej pôdy, ktorým bol zrušený zákon č. 208/1994 Z.z. a žalovaný zisťoval, kto je vlastníkom parciel vedených na evidenčnom liste č. 348 a 366. Právnej predchodkyni žalobcu predložil žalovaný návrh nájomnej zmluvy, ale na uvedený návrh nereagovala, ani ho neodmietla, a tak nájomný vzťah medzi ňou a žalovaným nevznikol. Teda o tom, že žalovaný užíva jej pozemky vedela. Vlastníctvo žalobcu žalovaný nijakým spôsobom nespochybňuje a neohrozuje, a preto záver súdu, že ide o ochranu jeho vlastníckeho práva je vyvrátený zákonom o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Výkon vlastníckeho práva a jeho ochrana podľa 126 OZ, nemôže byť neobmedzená, lebo je potrebné prihliadnuť aj na účelné využitie poľnohospodárskeho pôdneho fondu, a na zodpovednosť žalobcu podľa 77 ods. 3 O.s.p.. Súd sa nezaoberal postavením a kompetenciou pozemkových obvodných úradov pri vrátení pôdy podľa 12 a 12a zákona č. 504/2003 Z.z.. Poukázal na záver rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21. apríla 2011 č.k. 4Co/102/2011-35, ktorým zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Žalovaný má uzavreté nájomné zmluvy s vlastníkmi pôdy v L. Ú. A. U. O. K. G., a títo mu nikdy nespomenuli, že mali od správkyne konkurznej podstaty výpoveď. Výpoveď z nájmu bola daná iba ojedinele pre tých, ktorí sa žalobou domáhajú vypratania na súde, a to svedčí o vytvorení individuálnych dôkazov za účelom získať pôdu, ako aj antidatovanie nájomnej zmluvy s družstvom TRIOSPOL, ktorú žalovaný oprávnene užíval a užíva po celý čas od roku 2003. Ak by nájomná zmluva medzi žalobcom a TRIOSPOLOM bola platná, aktívnu legitimáciu na podanie žaloby by mal TRIOSPOL. Žalobca v písomnom vyjadrení na odvolanie žalovaného navrhol napadnutú časť rozsudku potvrdiť. Uviedol, že súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a správne právne posúdil predmetnú vec. K námietke žalovaného, že návrh žaloby a znenie petitu sú rozporné, nie je opodstatnená, lebo iba označenie žaloby znie na vypratanie nehnuteľností, a v petite žaloby sa žalobca domáha uloženia povinnosti zdržať sa akéhokoľvek užívania nehnuteľností. Predmetom konania nepochybne je povinnosť zdržať sa akéhokoľvek užívania nehnuteľností, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalobca v konaní ako aktívne legitimovaný sa domáhal toho, aby žalovaný nepracoval na nehnuteľnostiach na užívanie ktorých nemá žiaden právny titul. Žalovaný v odvolaní potvrdil, že užíva obe žalované parcely, a tak je zrejmé, že nárok žalobcu je daný. Tvrdenie žalovaného, že medzi ním ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom mal vzniknúť riadny nájomný vzťah, treba považovať za scestné a účelové. Bolo preukázané, že medzi známymi vlastníkmi a Roľníckym družstvom Rakovec nad Ondavou bol ukončený nájom ku dňu 30. septembru 2003 a to tým spôsobom, že správkyňa konkurznej podstaty roľníckeho družstva (JUDr. Alžbeta Jordánová) vypovedala všetky nájomné zmluvy so známymi vlastníkmi pôdy. Pretože medzi žalobcom ako prenajímateľom a Roľníckym družstvom Rakovec nad Ondavou ako nájomcom, na ktorú nájomnú zmluvu bola priamo nadviazaná podnájomná zmluva (medzi nájomcom Roľníckym družstvom Rakovec nad Ondavou a podnájomcom - žalovaným), ktorá bola vypovedaná ku dňu 1. októbru 2003, nemohol pokračovať ani podnájomný vzťah, lebo to odporuje priamo Občianskemu zákonníku, a v neposlednom rade aj dohode medzi správkyňou konkurznej podstaty a samotným žalovaným. Poznamenal, že žalobca sa domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva podľa 126 OZ, a nie vrátenia (a prevzatia) prenajatého pozemku slúžiaceho na poľnohospodársku výrobu podľa 12 zákona č. 504/2003 Z.z.. Žalovaný nepochopil, že žalobca sa v konaní domáha ochrany svojho vlastníckeho práva a nie vrátenia a prevzatia poľnohospodárskeho majetku. Žiada, aby sa žalovaný zdržal užívania predmetných pozemkov, ku ktorým nemá (absolútne) žiadny právny nárok. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalovaný v zákonnej lehote ( 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné ( 201 O.s.p.) preskúmal rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo vyhovujúcom výroku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Výrok rozsudku, ktorým bola časť nároku žalobcu vylúčená na samostatné konanie odvolaním napadnutý nebol a v tejto časti nadobudol právoplatnosť podľa 206 ods. 2 O.s.p.. Predmetom odvolacieho prieskumu bol len vyhovujúci výrok rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa užívania nehnuteľností označených vo výroku rozsudku. Uvedený výrok rozsudku je vecne správny, a preto ho odvolací súd v tejto časti potvrdil podľa 219 ods. 1 O.s.p.. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29. apríla 2014 o 9.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach ( 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s 156 ods. 1,3 O.s.p. a 214 ods. 2 O.s.p.). Žalovaný neuviedol odvolacie dôvody, ale z obsahu odvolania možno vyvodiť, že vyčíta súdu, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Odvolací dôvod podľa 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení 133 až 135 O.s.p.. K odvolaciemu dôvodu podľa 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl pri aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení 133 až 135 O.s.p. alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa 132 O.s.p. a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebola zistená vada konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd

rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo vyhovujúcom výroku ako vecne správny potvrdil podľa 219 ods. 1 O.s.p.. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje ( 219 ods. 2 O.s.p.). Žalovaný v odvolaní poukazuje na okolnosti, ktoré už boli predmetom dokazovania na súde prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa vyporiadal v dôvodoch rozhodnutia v danej veci, a preto odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. K odvolacím námietkam žalovaného považuje odvolací súd za potrebné uviesť nasledovné : Nepatričná je argumentácia žalovaného, ktorý svoje užívacie právo odvodzuje od podnájomnej zmluvy s Roľníckym družstvom Rakovec nad Ondavou. Nepochybne totiž bolo preukázané, a účastníci konania to ani nespochybňujú, že žalovaný uzavrel s Roľníckym družstvom Rakovec nad Ondavou dňa 3. januára 2002 zmluvu o podnájme, predmetom ktorej bol podnájom pôdy vo vlastníctve známych vlastníkov pozemkov, na ktoré boli doložené a uplatnené vlastníckeho práva, ktoré boli nájomnými zmluvami prenajaté Roľníckym družstvom Rakovec nad Ondavou. Podnájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to do 31. decembra 2002. Po vyhlásení konkurzu - správkyňa konkurznej podstaty - JUDr. Alžbeta Jordánová uzatvorila so spoločnosťou CO.BE.R., s.r.o. dodatok č. 1 k uvedenej zmluve, ktorým doba nájmu bola stanovená do 30. septembra 2003. Uvedený termín bol dohodnutý z dôvodu zosúladenia trvania nájmu s vlastníkmi, ktorý mohla správkyňa konkurznej podstaty vypovedať už iba k termínu 1. októbru 2003. Na základe tejto skutočnosti zmluva so žalovaným zanikla uplynutím času, t.j. 30. septembra 2003. Treba poznamenať, že uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. marca 2002 č.k. 3K 49/02-9 bol vyhlásený konkurz na majetok Roľníckeho družstva Rakovec nad Ondavou a za správkyňu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Alžbeta Jordánová. Nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak ( 666 ods. 1 OZ). Podnájomný vzťah, z ktorého žalovaný odvodzoval svoje užívanie, je odvodený od hlavného vzťahu, ktorý bol nájomný vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Pokiaľ je nájomný pomer časovo obmedzený, najatú vec možno dať do podnájmu inému len na dobu, na ktorú je obmedzený nájomný pomer. Obsah a trvanie podnájmu je determinované hlavným nájomným pomerom. Zánikom (hlavného) nájomného vzťahu zaniká aj podnájom. Treba zdôrazniť, že podnájomný vzťah je iba pomerom medzi nájomcom a podnájomníkom, z čoho je zrejmé, že podnájomník nemá žiadne práva voči prenajímateľovi (a naopak). Po skončení nájmu (a tým aj podnájmu), ak podnájomník vec ďalej užíva, prenajímateľ môže voči nemu uplatniť všetky oprávnenia vyplývajúce z jeho vlastníckeho práva, teda aj právo iné než vyplývajúce zo samotného nájmu. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa bolo nepochybne preukázané, že správkyňa konkurznej podstaty vypovedala v mene nájomcu nájomnú zmluvu vo vzťahu k vlastníkom, teda prenajímateľom, a tak zo zákona došlo aj k zániku subsidiárneho podnájomného vzťahu žalovaného. Žalobca ako vlastník pozemkov je oprávnený domáhať sa svojich vlastníckych nárokov voči bývalému podnájomcovi (aj nájomcovi) vrátane práva zdržať sa užívania nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania. Tá skutočnosť, že došlo k platnému ukončeniu nájomnej zmluvy medzi správkyňou konkurznej podstaty a vlastníkmi pozemkov, teda aj žalobcom, (resp. jeho právnou predchodkyňou) znamená, že pre podnájomný vzťah so žalovaným nie je v žiadnom prípade aktuálna právna úprava podľa 12 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z..

Možnosť trvania podnájomného vzťahu nad rámec trvania nájomného vzťahu vylučuje 666 OZ. Aj naďalej totiž platí zásada, že nájomca nemôže na podnájomcu previesť práv ako má sám. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku. O trovách celého konania rozhodne súd v konaní, ktoré bolo vylúčené na samostatné konanie, t.j. o vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorom súd rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.