Technický a skúšobný ústav pôdohospodársky

1 Technický a skúšobný ústav pôdohospodársky SKTC 106 900 41 Rovinka ZÁVEREČNÁ SPRÁVA Názov úlohy: KONCEPCIA VYUŽITIA POĽNOHOSPODÁRSKEJ BIOMASY V POĽNOHOSPODÁRSTVE SR Dôvod riešenia úlohy: Úloha kontraktu medzi MP SR a TSÚP Rovinka na rok 2003 Zodpovedný riešiteľ: Ing. Štefan Pepich Riaditeľ: Ing. Richard Markovič, CSc. Termín riešenia: rok 2003 Číslo úlohy: S7-50-4636-03 Rovinka december 2003

2 Anotácia Pepich, Š. a kol. TSÚP Rovinka, 2003 Koncepcia využívania biomasy v poľnohospodárstve SR Analýza zábran využívania obnoviteľných zdrojov energie, identifikácia a kvantifikácia zdrojov biomasy v poľnohospodárstve SR, energetický potenciál poľnohospodárskej biomasy. str.: 21 tab.: 10 graf.: 1 príl.: 2 lit.: 19

3 OBSAH 1 ÚVOD DO PROBLEMATIKY 2 CIEĽ RIEŠENIA 3 METODICKÝ POSTUP A ČASOVÝ HARMONOGRAM RIEŠENIA 4 DOSIAHNUTÉ VÝSLEDKY 4.1 Analýza legislatívnych, ekonomických a technických problémov využitia biomasy 4.1.1 Nástroje na podporu obnoviteľných zdrojov energie 4.1.2 Zábrany realizácie využívania obnoviteľných zdrojov energie v poľnohospodárstve 4.2 Identifikácia a kvantifikácia zdrojov biomasy v poľnohospodárstve SR 4.2.1 Biomasa na spaľovanie 4.2.2 Plynné produkty biomasy 4.2.3 Biomasa na výrobu tekutých biopalív 4.3. Celkový energetický potenciál poľnohospodárskej biomasy na Slovensku 4.4. Ekonomické zhodnotenie 4.5 Perspektívy výroby poľnohospodárskej biomasy 4 ZÁVER A NÁVRH NA ĎALŠIE RIEŠENIE 5 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY 6 PRÍLOHY: č.1 Zábrany realizácie využívania obnoviteľných zdrojov energie v v poľnohospodárstve SR č.2 Koncepcia využívania biomasy v poľnohospodárstve SR - materiál na rokovanie porady vedenia MP SR

4 1 ÚVOD DO PROBLEMATIKY Za biomasu sa považuje organická hmota rastlinného pôvodu získaná na báze fotosyntetickej konverzie solárnej energie (fytomasa). Vhodnejšou definíciou pre naše účely je definícia biomasy ako substancie biologického pôvodu, ktorá zahŕňa rastlinnú biomasu pestovanú na pôde, hydroponicky alebo vo vode, živočíšnu biomasu, vedľajšie organické produkty a organické odpady. Všade vo svete sa do biomasy určenej k energetickému využitiu vkladá nádej, že sa stane alternatívnym obnoviteľným energetickým zdrojom a v budúcnosti nahradí podstatnú časť miznúcich neobnoviteľných klasických zdrojov energie (uhlia, ropných produktov, zemného plynu), podieľajúcich sa hlavnou mierou na problémoch spájaných s globálnym otepľovaním planéty. Prognostický cieľ štátov EÚ predpokladá, že do roku 2010 sa vytvoria podmienky pre 12 %-ný podiel energie z OZE na celkovej spotrebe energie v národnom hospodárstve, čo korešponduje so závermi Kyótskeho protokolu a ďalších materiálov EÚ zaoberajúcich sa ochranou života na Zemi. Celkové zásoby biomasy sú obrovské. Odhadovaná ročná celosvetová produkcia energeticky využívateľnej biomasy prevyšuje takmer desaťkrát svojim energetickým potenciálom ročný objem svetovej produkcie ropy a zemného plynu. Biomasa vzhľadom na svoju dostupnosť a možnosť využitia nových technológií sa z hospodárskeho i energeticko politického a ekologického hľadiska ukazuje ako najdôležitejší a v našich podmienkach najperspektívnejší obnoviteľný zdroj energie. Biomasa tvorí značný energetický potenciál, ktorý je rovnomerne rozložený po celom Slovensku. Úloha bola zameraná na problematiku poľnohospodárskej biomasy. Využitie obnoviteľných zdrojov energie v poľnohospodárstve, ktoré by viedlo k zníženiu nákladov na energiu v tomto rezorte, je vlastne využitie surovín založených na biologickom základe pre energetické účely. Medzi najvýznamnejšie druhy poľnohospodárskej biomasy patrí obilná, kukuričná a repková slama, dendromasa z ovocných sadov a vinohradov tvoriaca tzv. tuhé palivá. Ďalej sú to exkrementy hospodárskych zvierat a niektoré druhy zelených rastlín vhodných na výrobu plynných produktov biomasy a to drevoplyn a bioplyn a napokon biomasa vhodná na výrobu tekutých biopalív ako bionafta alebo bioalkohol. Z poľnohospodárskej biomasy vhodnej na energetické účely pripadá najväčší podiel na slamu, či už obilnú, kukuričnú alebo repkovú. Vzhľadom k výraznému poklesu objemu živočíšnej výroby za posledných 10 rokov sa znížila aj potreba slamy pre kŕmenie a podstielanie. Pri obilovinách je potrebné ďalej zohľadniť výživovú hodnotu slamy ako hnojiva. V tabuľke 1 je znázornený vývoj zberových plôch, hektárových úrod a produkcie zrnín, ktorých slama by mohla byť využitá v určitom podiele aj na energetické účely. Nie je obecne známe, že slama môže byť veľmi dobrým palivom, pričom jej merná výhrevnosť je až o 30 % vyššia jako výhrevnosť hnedého uhlia. Najvýhodnejšie energetické využitie slamy je priame spaľovanie v špeciálnych kotloch. Keď sa slama prepravuje na krátke vzdialenosti, stáva sa často najlacnejším palivom.

5 Vývoj zberových plôch, úrod a produkcie zrnín Tabuľka 1 Ukazovateľ Merná 1999 2000 2001 2002 jednotka Obilniny spolu tis.ha 733,9 812,4 863,8 839,6 Z toho: pšenica tis.ha 295,9 405,2 413,9 404,0 jačmeň tis.ha 245,9 199,4 236,4 236,2 raž tis.ha 29,8 31,5 36,9 31,6 ovos tis.ha 22,8 20,9 19,3 19,4 kukurica tis.ha 129,9 145,0 143,6 133,4 olejniny tis.ha 225,8 173,9 203,6 204,6 Obilniny spolu t/ha 3,7 2,7 4,4 4,6 Z toho: pšenica t/ha 4,0 3,1 4,5 4,7 jačmeň t/ha 2,9 2,0 3,9 4,1 raž t/ha 2,3 2,0 3,2 3,3 ovos t/ha 2,1 1,2 2,7 2,9 kukurica t/ha 6,0 3,0 5,8 6,0 olejniny t/ha 1,7 1,5 1,8 1,9 Obilniny spolu tis.t 2715,4 2193,5 3800,7 3862,2 Z toho: pšenica tis.t 1183,6 1256,1 1862,5 1898,8 jačmeň tis.t 713,1 398,8 922,0 968,4 raž tis.t 68,5 63,0 118,1 104,3 ovos tis.t 47,8 25,1 52,1 56,3 kukurica tis.t 779,4 435,0 832,9 800,4 olejniny tis.t 383,9 260,9 366,5 388,7 Prameň: VÚEPP Bratislava Pri sledovaní výhrevnosti jednotlivých druhov palív môže slama konkurovať hnedému uhliu a drevu. V tabuľke 2 sú uvedené výhrevnosti niektorých druhov palív. Výhrevnosti niektorých druhov palív Tabuľka 2 Palivo Jednotka Výhrevnosť MJ kwh nafta kg 42,6 12,8 ťažký vyk. olej kg 40,3 11,2 zemný plyn m 3 36,0 10,1 čierne uhlie kg 27,9 7,8 bioplyn m 3 25,0 6,9 drevo kg 15,5 4,3 slama kg 14,2 3,9 hnedé uhlie kg 11,1 3,1

6 Príklady na využívanie energie biomasy sa začínajú objavovať aj na Slovensku, aj keď v porovnaní s okolitými krajinami je ich podstatne menej. Takmer výlučne sa jedná o ohrev teplej úžitkovej vody alebo vykurovanie objektov. V rezorte poľnohospodárstva sa tieto zariadenia vyskytujú len ojedinele. Možno spomenúť PPD Prašice, kde vykurujú mechanizačné stredisko slamou, firmu Tatra Agrolev v Levoči, kde sušili do roku 1997 lucernu v bubnovej sušiarni BS 6 s využitím pilín ako paliva, firmu Biovex Michalovce, kde sušia produkty zeleninárstva a liečivé rastliny pilinovými briketami a odpadovým drevom alebo PD Liptovský Ondrej, kde vykurujú dielne so štiepkou z náletu drevín z TTP. V zahraničí je situácia o poznanie iná. Síce v susedných štátoch (Česko, Maďarsko) sa podobne ako u nás len málo využíva tento zdroj energie, ale aj napriek tomu je tam viac príkladov využitia biomasy v poľnohospodárstve. Napríklad v Maďarsku vo Vityapuste sa využíva slama na dosušovanie zrnín v boxovej roštovej sušiarni. Takýchto príkladov je nepomerne viac v krajinách západnej Európa a to hlavne v Dánsku. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že využívanie poľnohospodárskej biomasy na energetické účely na Slovensku je mizivé s výrazným zaostávaním za vyspelými krajinami EÚ. 2 CIEĽ RIEŠENIA Hlavným cieľom úlohy bola príprava koncepcie využívania biomasy v poľnohospodárstve. K splneniu hlavného cieľa úlohy mali prispieť dielčie ciele ako, identifikácia a kvantifikácia zdrojov biomasy v poľnohospodárstve, analýza súčasného stavu ako aj načrtnutie perspektívy pestovania biomasy na energetické účely ako aj analýza možností využívania pôdy na pestovanie energetických plodín na Slovensku. Ciele úlohy korešpondujú s dlhodobými cieľmi štátov EÚ o zvyšovaní podielu energie z biomasy na celkovej spotrebe energie. 3 METODICKÝ POSTUP A HARMONOGRAM RIEŠENIA ÚLOHY Nakoľko cena primárnych zdrojov energie na báze fosílnych palív bude podľa prognóz ekonómov narastať aj v budúcich rokoch, úmerne sa budú zvyšovať aj náklady na energiu. Z týchto dôvodov je nevyhnutné hľadať a využívať nové zdroje energie, ktoré umožnia znižovať náklady na energiu a tým aj náklady na výrobu poľnohospodárskych produktov, čo môže kladne vplývať na našu konkurencieschopnosť v rámci štátov EÚ po našom prijatí do únie.takouto alternatívou je aj využívanie poľnohospodárskej biomasy na energetické účely. Využívanie biomasy ako zdroja energie namiesto fosílnych palív má aj nezanedbateľný vplyv na ochranu životného prostredia.

7 Bola uskutočnená analýza súčasného stavu produkcie poľnohospodárskej biomasy spolu s identifikáciou a kvantifikáciou jej zdrojov podľa oblastí charakteristických pre pestovanie rozhodujúcich komodít v rámci SR. Boli navrhnuté možnosti využívania pôdy na pestovanie energetických plodín a uskutočnila sa taktiež analýza legislatívnych, ekonomických a technických problémov využívania biomasy v poľnohospodárstve SR. Vecný a časový harmonogram riešenia Etapa Problém č. 1. 2. 3. 4. 5. Spracovanie metodiky Popis činnosti Analýza súčasného stavu využívania biomasy v SR a v krajinách EÚ Analýza legislatívnych, ekonomických a technických Problémov pestovania biomasy v SR Návrh koncepcie využívania biomasy v poľnohospodárstve SR Odovzdanie záverečnej správy za úlohu Termín Mesiac/rok III/2003 V/2003 VIII/2003 IX/2003 XII/2003 Riešiteľský kolektív: Ing. Štefan Pepich Ing. Marianna Čeppanová Ing. František Lavčák, CSc. Ing. František Zacharda, CSc. Ing. Ján Lintner Ing. Dušan Chudý Helena Vargová zodpovedný riešiteľ zástupca spoluriešiteľ spoluriešiteľ spoluriešiteľ spoluriešiteľ spoluriešiteľ Plánovaný objem finančných prostriedkov : 2 562 tis. Sk Vyčerpaný objem finančných prostriedkov: 2 561 tis. Sk 4 DOSIAHNUTÉ VÝSLEDKY 4.1 ANALÝZA LEGISLATÍVNYCH, EKONOMICKÝCH A TECHNIKCÝCH PROBLÉMOV VYUŽÍVANIA BIOMASY

8 4.1.1 NÁSTROJE NA PODPORU OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV ENERGIE a) Legislatívne nástroje V platnej slovenskej legislatíve je podpora rozvoja obnoviteľných zdrojov energie zahrnutá v niekoľkých právnych normách. Zákon č. 70/98 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov stanovuje v 33 povinnosť dodávateľa tepla vykupovať teplo z obnoviteľných alebo druhotných zdrojov tepla alebo z kombinovanej výroby tepla a elektriny. Ten istý zákon znižuje administratívnu náročnosť podnikania s obnoviteľnými zdrojmi energie, keď v 3 nepožaduje licenciu na výrobu alebo rozvod elektriny alebo tepla z obnoviteľných zdrojov v energetických zariadeniach s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW e alebo 5 MWt ak ide o malé vodné elektrárne, veterné elektrárne, solárne zariadenia a zariadenia na využitie geotermálnej energie, alebo výrobu a rozvod tepla z bioplynu. Pri výrobe elektriny z bioplynu sa licencia požaduje. Zákon č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v 19 oslobodzuje od dane príjem z prevádzky malých vodných elektrární do inštalovaného výkonu 1 MW, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu, zariadení na využitie geotermálnej energie a zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny do inštalovaného výkonu 10 MW. Od dane je oslobodený príjem od roku započatia prevádzky a v nasledujúcich piatich rokoch. Určitú podporu rozvoja OZE obsahuje aj zákon č. 239/2001 Z.z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov, kde v 11 oslobodzuje od dane aj minerálny olej vyrobený z rastlinných tukov a olejov, ak podiel uhľovodíkových látok v ňom obsiahnutý nie je vyšší ako 5 % objemu, a minerálny olej vzniknutý pri spracovaní biologických odpadov alebo pri čistení odpadových vôd, ak ide o plynné uhľovodíky (bioplyn). b) Ekonomické nástroje Z ekonomických nástrojov možno spomenúť podporné programy pre malých a stredných podnikateľov, ktoré v sebe zahŕňajú aj výstavbu a rekonštrukciu zariadení na energetické využitie biomasy ako napr. podporný program MH SR v spolupráci so Záručnou a rozvojovou bankou a Slovenskou energetickou agentúrou: Program štátnej pomoci na podporu využívania alternatívnych energetických zdrojov a Program pomoci de minimis na podporu úspor energie a využitia alternatívnych energetických zdrojov. Ďalej je to predvstupová pomoc EÚ v rámci programov PHARE a Inteligentná Energia pre Európu ktorý nahradí programy SALE ALTENER, STEER a COOPENOER Možno spomenúť ešte programy SAPARD a ISPA.

9 4.1.2. ZÁBRANY REALIZÁCIE VYUŽÍVANIA OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV ENERGIE V POĽNOHOSPODÁRSTVE Jednotlivé zábrany alebo bariéry realizácie využívania obnoviteľných zdrojov energie v poľnohospodárstve sa nielen navzájom prelínajú, ale majú úzku spojitosť aj s inými rezortmi. Z toho dôvodu je potrebné k nim pristupovať komplexne. a) Bioplyn Čo sa týka zariadení na výrobu bioplynu zo zelenej masy, alebo exkrementov hospodárskych zvierat, sú technické problémy v zásade vyriešené. Samozrejme, že sa technická úroveň daných zariadení neustále zvyšuje a tým aj ich investičná náročnosť. Na základe zahraničných literárnych prameňov je možné tvrdiť, že dané zariadenia môžu dosahovať návratnosť investícií aj bez dotácií na výstavbu. Vyrobený bioplyn nie je možné pripojiť do rozvodov plynu. Môže sa využiť na spaľovanie pri príprave teplej úžitkovej vody alebo v upravených alebo špeciálnych motoroch na pohon elektroagregátov. Dá sa dosiahnuť 30 36 % účinnosť výroby elektroenergie. Na pripojenie takéhoto zdroja elektriny k verejnej sieti je potrebné splniť pripojovacie podmienky ktoré sú pomerne prísne a v prípade ZSE sa týkajú skratovej odolnosti, napätia, synchronizácie, spätných vplyvov, merania atď. Všetky náklady na zabezpečenie týchto podmienok znáša žiadateľ o pripojenie. Kvantifikácia týchto nákladov nie je možná, lebo závisí od konkrétnych okolností, veľkosti zdroja, umiestnenia, miesta pripojenia atď. Podmienky je potrebné začať dojednávať už pri zámere vybudovať malý energetický zdroj. Čím bude plánovaný energetický zdroj menší, tým vyšší bude podiel nákladov na zabezpečenie podmienok výkupu elektriny a na obsluhu zariadenia. U väčších zdrojov sa zase zvyšujú technické požiadavky, lebo nastane potreba pripojiť ho k sieti vysokého napätia. Energetické závody síce zverejnili základnú cenu za 1 kwh vykúpenej energie 1,45 Sk ale po zohľadnení konkrétnych podmienok a koeficientov a po zarátaní platieb za rezervný výkon a výpomocné dodávky elektriny, ktorých výška závisí zasa od sadzby, sa zisk z vyrobenej kwh môže podstatne znížiť od zverejnenej výkupnej ceny. Pri kalkulácii sa dá vypočítať za koľko sa dá vyrobiť 1 kwh energie, ale nedá sa vypočítať za koľko sa bude realizovať. Ekonomické bariéry pokladáme za jednu z najväčších prekážok na podporu obnoviteľných zdrojov energie. Ekonomická situácia drvivej väčšiny poľnohospodárskych subjektov nedovoľuje vysoké investície do zariadení na využívanie OZE, či sú to zariadenia na výrobu bioplynu alebo kogeneračné jednotky alebo technologické linky na spaľovanie biomasy pre výrobu tepla. Bez podpory v oblasti financovania investičných nákladov, legislatívnymi podporami formou znižovania spotrebnej dane, alebo oslobodenia od platenia daní z príjmov, sa situácia v poľnohospodárskych subjektoch nezmení. K zábranám možno zaradiť aj nestabilné ekonomické prostredie pre podnikanie. Aj keď zákon stanovuje povinnosť dodávateľa vykupovať teplo z obnoviteľných zdrojov alebo možnosť vykupovať elektrickú energiu do rozvodných sietí, výkupné ceny sú nízke a technické podmienky pripojenia (koeficienty za zvýhodnenie aj nezvýhodnenie, rezervný fond, miestne pomery, veľkosť dodávky a pod.) sú takmer prekážkou a zároveň ochranou monopolného postavenia prevádzkovateľa Slovenských elektrární. Nie je možný výpočet ekonomickej efektívnosti a návratnosti investícií za takýchto podmienok. Z týchto dôvodov sú investície do obnoviteľných zdrojov energie rizikovejšie ako investície do tradičných zdrojov. Energetický regulačný úrad (ERÚ) v ČR urobil cenové opatrenia a minimálnu cenu výkupu elektriny z biomasy stanovil na 2,5 Kč (tj.3,3 Sk) za 1 kwh. V susednom Rakúsku je to v prepočte 3,6 Sk, zatiaľ čo na Slovensku je táto cena v priemere 1,45 Sk, pričom predajné ceny elektriny sú porovnateľné. Nízka výkupná cena nezabezpečuje návratnosť investícií ani

10 v priebehu 10 rokov, ani pri oslobodení od platenia dane z príjmov. Pomohlo by, keby výkupná cena elektriny bola stanovená aspoň na úroveň 80 % z ceny predávanej elektriny rozvodnými závodmi odberateľom a možnosť priamej dodávky vybraným odberateľom. Najdôležitejšie však ostáva vyriešiť problém stability ekonomického prostredia. K tejto otázke by mal prispieť aj novelizovaný zákon o energetike, v ktorom je potrebné zaručiť liberalizáciu trhu, transparentnosť a nediskrimináciu pri povoľovaní nových zdrojov, ako aj pri prístupe do sietí. Transparentnosť poplatkov by mal zaručiť aj Energetický regulačný úrad. Cena vykupovanej elektriny, ako je na Slovensku v súčasnosti, je vlastne prekážkou využívania OZE. b) Biopalivá Aj pri tejto forme využívania obnoviteľných zdrojov energie, sú otázky spojené s technológiou a strojným vybavením liniek na výrobu biopalív z poľnohospodárskych produktov v podstate vyriešené. Pre zavádzanie biopalív do praxe je nutné zo strany štátu zaviesť nové a účinné ekonomické a legislatívne opatrenia. Aj keď zákon č. 239/2001Z.z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov, oslobodzuje od spotrebnej dane minerálne oleje vyrobené z rastlinných olejov a tukov, ak podiel uhľovodíkových látok nepresahuje 5 %, je výrobná cena týchto produktov naďalej vysoká a tým pádom nie je konkurencie schopná s tradičnými uhľovodíkovými palivami. Tieto ekonomické zábrany musia byť riešené legislatívnymi úpravami, ktoré budú stanovovať podiel biopalív na slovenskom trhu i podiel biopalív v zmesiach uhľovodíkových palív. Smernica Európskeho parlamentu a Rady Európy č.2003/30/ec z 8. mája tohoto roku, doporučuje zvýšenie podielu biopalív v zmesiach uhľovodíkových palív až na hodnotu 10 % a viac. Smernica stanovuje do roku 2005 zvýšiť podiel biopalív na trhu na objem 2 % a do roku 2010 má byť táto hodnota 5,75 %. c) Biomasa na spaľovanie Na niektoré pracovné operácie, ktoré súvisia s využívaním biomasy na energetické účely spaľovaním nie sú vyvinuté vhodné mechanizačné a technické prostriedky. Jedná sa napríklad o zberače a drviče rastlinných zvyškov z vinohradov a sadov, otázky technológie spracovania kukuričnej slamy na energetické účely. Celé technologické linky na pestovanie rýchlorastúcich drevín na energetické účely. Nedostatky sú aj v oblasti sušiarenstva, kde nie sú vhodné kapacity, hlavne boxové sušiarne, ktoré by bolo možné využívať na sušenie poľnohospodárskych komodít za využitia tepla z biomasy. Čo sa týka technologických liniek na využívanie slamy na energetické účely sú technické problémy v podstate vyriešené. Medzi technické prekážky možno zaradiť aj nízku úroveň spracovania projektov na využitie obnoviteľných zdrojov energie. Vinu na tom majú hlavne investori, ale svoj podiel nesú aj slovenskí členovia komisií európskych štrukturálnych fondov, ktorí pristupujú k predkladaným projektom nie ako poradcovia ale ako oponenti. K legislatívnym zábranám možno priradiť aj obmedzenia pri pestovaní konope technického, ktoré sa javí ako veľmi vhodná energetická plodina. Aj vplyvom medializácie otázok okolo konope sa stiera rozdiel medzi konope technickým a indickým. Konope sa vo všeobecnosti pokladá za zdroj suroviny na výrobu drog. V súčasnosti je však obava z možnosti využívať technické konope na výrobu psychotronných látok zbytočná, nakoľko obsah, v tomto smere aktívnych látok, je hlboko pod povolenú hranicu. Norma pre konope technické stanovuje obsah psychoaktívnej THC

11 maximálne do 0,3 % v sušine. Avšak najnovšia poľská odroda (BENIMO) obsahuje túto látku len do hodnoty 0,1 %. V oblasti legislatívy možno konštatovať, že spomínané tri zákony, ktoré vo svojom znení sa zaoberajú aj podporou využívania alternatívnych zdrojov energie, je málo na splnenie našich cieľov aby v roku 2010 bol na Slovensku podiel obnoviteľných zdrojov energie vo výške 12 % z celkovej spotreby energie V tomto smere by bolo vhodné venovať sa otázkam legislatívy spojených s pestovaním energetických plodín na 10 % výmery negociovanej pôdy, ktorá by nemala byť využívaná na pestovanie plodín do potravinového reťazca, po našom vstupe do EÚ. Analýza legislatívnych, ekonomických a technických problémov využívania poľnohospodárskej biomasy bola spracovaná v auguste 2003 a odovzdaná zadávateľovi úlohy pod názvom Zábrany realizácie využívania obnoviteľných zdrojov energie v poľnohospodárstve SR. Správa v závere konštatuje, že len deklaratívna podpora využívania obnoviteľných zdrojov energie v energetickej politike SR nezabezpečí vysoké a náročné ciele, ktoré bude musieť Slovensko splniť po vstupe do EÚ. Správa je prílohou záverečnej správy. 4.2 IDENTIFIKÁCIA A KVANTIFIKÁCIA ZDROJOV BIOMASY V POĽNOHOSPODÁRSTVE SR Táto časť analýzy bola spracovaná na základe podkladov z poľnohospodárskej prvovýroby, s dôrazom na to, aby boli zastúpené podniky z nížinných južných častí Slovenska ako aj podniky hospodáriace v horských a podhorských oblastiach. Údaje sú čerpané aj zo štatistík MPSR a ŠÚSR. Pozornosť bola zameraná na kvantifikáciu biomasy vhodnej na spaľovanie: - slama - obilná - repková - kukuričná - slnečnicová - drevený odpad z: - vinohradov - sadov - nálet z TTP - biomasy vhodnej na výrobu bioplynu - biomasy vhodnej na výrobu tekutých biopalív 4.2.1 BIOMASA NA SPAĽOVANIE Sledovaná bola produkcia slamy a dreveného odpadu z vinoradov, sadov ako aj nálet drevín z neošetrovaných TTP.

12 Z meraní a výpočtov sú stanovené priemerné hektárové úrody biomasy, ktoré sa pohybovali od 1,5 do 5,9 t. Údaje o hektárových úrodách biomasy sú v tabuľke 3. Na základe hektárových úrod biomasy bola vypočítaná celoročná produkcia jednotlivých druhov biomasy na spaľovanie na základe osevných plôch v roku 2003. Vypočítané údaje celkovej produkcie biomasy sú v tabuľke 4 a grafe č. 1. Produkcia biomasy Tabuľka 3 Slama Drevný odpad Druh biomasy Produkcia v t/ha pšeničná 2,7 jačmenná 2,5 ražná 3,7 triticale 2,1 ovsená 1,5 repková 2,0 kukuričná 5,9 slnečnicová 3,6 sady 3,9 vinohrady 2 nálet z TTP 2 Celková ročná produkcia biomasy Tabuľke 4 Plodina Výmera v ha * Úroda biomasy v t/ha Produkcia biomasy v t za rok pšenica 416 276 2,7 1 123 945 raž 35 639 3,7 131 864 jačmeň 170 790 2,5 426 975 ovos 15 400 1,5 23 100 tritikale 10 463 2,1 21 972 hustosiate obilniny 648 568 2,66 1 727 856 spolu kukurica 113 200 5,9 667 880 slnečnica 61 010 3,6 219 636 repka 103 285 2,0 206 570 sady 9 425 3,9 36 757 vinohrady 10 898 2,0 21 796 nálet z TTP 74 820 2,0 149 640 Spolu 1 021 206 3 030 135 * Zdroj: ŠÚ SR Bratislava 2003

Graf č. 1 13

14 Do výpočtu produkcie biomasy je zahrnutá zrnová kukurica, produkčné vinohrady a neošetrované trvalé trávne porasty, predstavujúce 10 % celkovej výmery TTP. Ako vyplýva z analýzy 32 % poľnohospodárskych podnikov drví slamu z hustosiatych obilnín pri ich zbere, a to na výmere 42 % pestovaných plôch. Z toho vyplýva, že z celkovo obsiatych hustosiatych obilovín 648.568 ha sa slama drví z výmery 87.168 ha, čo predstavuje produkciu 231 867 t. Slama zo zostávajúcej plochy 561400 ha sa zberá, čo predstavuje produkciu 728 953 t. Slama a rastlinné zvyšky po zbere repky, kukurice na zrno a slnečnice sa spravidla drví a zapracováva do pôdy ako zdroj živín. Podobne je likvidovaný aj drevný odpad zo sadov a vinohradov. Menšia časť sa drví a ponecháva na pôde a väčšia časť je vyhŕňaná na kraj parciel, kde je bez úžitku spálená. Pre nedostatok vhodnej mechanizácie, nálet drevín z TTP je likvidovaný len ojedinele a vo väčšine prípadov sa ponecháva ďalej rásť. Časť produkcie slamy z hustosiatych obilovín je pridávaná do kŕmnej dávky hovädzieho dobytka a časť je používaná na podstielku. Z analýzy vyplýva, že do kŕmnej dávky sa dáva v priemere 1,6 kg slamy na kus HD a deň. Ročne je táto hodnota 584 kg na kus HD. Potreba slamy na podstielanie Tabuľka 5 Hospodárske zvieratá Potreba podstielky na kus a deň na kus a rok hovädzí dobytok 3,8 kg 1,4 t prasnice 1,4 kg 511 kg ovce 1,1 kg 220 kg hydina - 3,3 kg Z uvedených údajov a zo štatistických údajov o stavoch hospodárskych zvierat je stanovená ročná spotreba slamy ako pre kŕmenie tak aj pre podstielanie. Pri chove hovädzieho dobytka je uvažované s podstielkou pri 60 % početných stavov. Pri hydine je uvažované so 70 % početných stavov, ktoré sú chované na hlbokej podstielke. Pri ovciach sa počítala potreba na 6 mesiacov, keď nie sú na pastve. Údaje o ročnej potrebe slamy na podstielanie sú v tabuľke 6. Ročná potreba slamy na podstielanie Tabuľka 6 Hospodárske zvieratá Počet kusov na podstielke Potreba slamy na 1 kus a rok Ročná potreba spolu v t hovädzí dobytok 351.900 1,4 t 492.660 prasnice 153.013 511 kg 78.190 ovce a barany 280.259 220 kg 61.557 hydina 7.258.519 3,3 kg 23.950 Spolu 656.375 Potreba slamy na kŕmne účely je v tabuľke 7.

15 Potreba slamy na kŕmne účely Tabuľka 7 Počet kusov HD Denná dávka Dávka na kus za rok Celková potreba 586.520 1,6 kg 584 kg 342.528 t Pri výpočte množstva slamy, ktorá by mohla byť použitá na energetické účely sme vychádzali z ročnej produkcie od ktorej sme odpočítali slamu, ktorá sa podrví a slamu, ktorá sa spotrebuje na kŕmenie a podstielanie. Výsledné množstvo slamy predstavuje 29 % z celkovej produkcie. Výpočet množstva slamy, ktorá by mohla byť použitá na energetické účely je v tabuľke 8. Množstvo slamy na energetické účely v t Tabuľka 8 Celková ročná produkcia slamy 1.727.856 z hustosiatych obilovín v SR Z toho slama podrvená 231.867 Ročná potreba na kŕmenie 342.528 Ročná potreba na podstielku 656.575 Zostatok 497.086 Ako vyplýva z tabuľky, ročne je možné využiť na energetické účely 497.086 ton slamy bez toho, aby sa znížila jej spotreba na kŕmenie a podstielanie. Pričom podľa vyjadrení odborníkov na výživu pôdy rastlinné zvyšky z hustosiatych obilovín predstavované koreňovým systémom a strniskom o výške 15 cm by mali postačovať na doplnenie živín, ktoré sa ukladajú do pôdy. Z tohoto vyplýva, že na energetické účely by bolo možné využiť o 231.867 ton slamy ročne viac ( čo je slama ktorá sa v súčasnosti drví pri zbere obilnín a ponecháva sa na poli) čo je spolu 728 953 t. Na základe analýzy možno konštatovať, že na Slovensku je možné v súčasnosti na energetické účely využívať až 728.953 ton slamy z hustosiatych obilovín, čo predstavuje z energetického hľadiska výhrevnosť 2,8TW h alebo 10,4 PJ tepla. K tomuto množstvu možno prirátať možnú produkciu energie z drevného odpadu zo sadov, vinohradov a náletu drevín z TTP, ktorých ročná produkcia je 208.193 ton, čo predstavuje energiu v množstve 0,9 TW h alebo 3,2 PJ. Spolu je energetický potenciál biomasy na spaľovanie 3,7 TW h alebo 13,6 PJ. Z tohoto množstva biomasy sa na energetické účely využíva na Slovensku minimum. Slama na vykurovanie objektov sa využíva v PD Prašice s ročnou spotrebou 78 t a inštalovaným výkonom 235 kw. V PD Liptovský Ondrej vykurujú dielňu drevnou štiepkou z náletu lesných drevín z TTP s inštalovaným výkonom 40 kw. V komunálnej sfére je situácia o niečo lepšia, keď je na Slovensku v prevádzke okolo 23 väčších zariadení na spaľovanie biomasy, poväčšinou drevnej štiepky, pri inštalovaných výkonoch od 80 kw do 10 MW. Najznámejším je združenie Biomasa.

16 4.2.2 PLYNNÉ PRODUKTY BIOMASY Do tejto kategórie biomasy zaraďujeme zelené uhlohydrátové krmoviny a exkrementy hospodárskych zvierat. Pre analýzu potrebnú ku kvantifikácii možnej výroby bioplynu je uvažované s produkciou tekutých exkrementov u hovädzieho dobytka a ošípaných. Pri výpočte sme uvažovali s 440.600 veľkými dobytčími jednotkami (VDJ) hovädzieho dobytka a 84.350 VDJ ošípaných. 1 m 3 tekutých exkrementov vyprodukuje denne 20 VDJ HD ako aj 25 VDJ ošípaných. Z 1 m 3 tekutých exkrementov je možné vyrobiť 30 m 3 bioplynu a 1 m 3 môže poskytovať energiu 6,9 kw h elektriny alebo 25 MJ tepla. Na základe týchto údajov je možné predpokladať ročnú produkciu bioplynu z exkrementov HD 241 mil. m 3 a exkrementov ošípaných 36 mil. m 3, čo zodpovedá energii z tekutých exkrementov HD 1,7 TW h alebo 6 PJ a od ošípaných 0,25 TW h alebo 0,9 PJ Čiže spolu to činí energetický potenciál 1,95 TW h alebo 6,9 PJ. Tu však treba pripomenúť, že na naštartovanie procesu výroby bioplynu je potrebné pridávať zelenú hmotu alebo kukuricu v množstve 1/100 objemu exkrementov. Treba uvažovať aj s využívaním hydinového trusu ako prísady do náplní bioplynových staníc. Jeho celoročná produkcia je odhadovaná na 48 000 ton. Čiže energetický potenciál odpadu zo živočíšnej výroby v podobe exkrementov je značný. Na Slovensku sa zatiaľ však táto forma výroby energie využíva len na štyroch farmách a to v Kolíňanoch, Bátke, Brezove a Kapušanoch pri Prešove. V komunálnej sfére je situácia o niečo lepšia a hlavne pri čističkách odpadových vôd je v prevádzke 24 bioplynových staníc. Pri výpočte energetického potenciálu sme brali do úvahy len tekuté exkrementy. Tuhé exkrementy by naďalej slúžili na produkciu maštaľného hnoja. Taktiež treba brať do úvahy možnosť využívania zelenej rezanky alebo kukuričnej siláže na výrobu bioplynu. Tieto plodiny obsahujú totiž až dvojnásobný energetický potenciál voči exkrementom. Z 1 ha sa dá vyprodukovať 15 až 20 t zelenej hmoty v sušine vhodnej na výrobu bioplynu a z 1 kg sušiny je možné vyrobiť 1,2 kw h elektrickej energie, čiže z jedného hektára je možno získat až 24 MW h elektrickej energie. Na Slovensku sa takouto výrobou bioplynu zatiaľ nezaoberá žiadny poľnohospodársky podnik. 4.2.3 BIOMASA NA VÝROBU TEKUTÝCH BIOPALÍV Do tejto kategórie možno zaradiť hlavne repku olejnú a kukuricu. Z 1 ha repky olejnej pri úrode 3 t/ha je možné získať asi 1 tonu MERO alebo 3,33 tony bionafty MDT. Pri spracovaní vznikajú ešte výlisky, ktoré možno spotrebovať v kŕmnej dávke hospodárskych zvierat. Takáto výroba bionafty však pre vysoké náklady nenašla u nás uplatnenie a výroba klesla v súčasnosti na desatinu z úrovne z roku 1997. Na Slovensku je v súčasnosti deväť firiem zaoberajúcich sa touto výrobou. Pri výrobe bioalkoholu z kukurice je možná výťažnosť z 1 hektára až 3 tony pri minimálnych nákladoch. Liehovar dokáže vyrobiť 1 l liehu za cca 20 Sk. Pričom ešte vznikajú liehovarnícke výpalky, ktoré možno využiť v kŕmnej dávke hospodárskych zvierat. Táto forma tekutého biopaliva sa u nás zatiaľ nevyužíva.

17 4.3 CELKOVÝ ENERGETICKÝ POTENCIÁL POĽNOHOSPODÁRSKEJ BIOMASY NA SLOVENSKU Pri stanovení celkového energetického potenciálu poľnohospodárskej biomasy na Slovensku sme vychádzali z jej kvantifikácie ako aj z osevných postupov a možností pestovania energetických plodín na Slovensku. Ako vyplýva z analýzy pri využívaní biomasy na Slovensku, možno počítať s produkciou biomasy na spaľovanie ako je uvedené v tabuľke 9. K týmto množstvám je možné prirátať výnosy energetických plodín z nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy, ktorá predstavovala v roku 2003 až 30 000 ha. V budúcnosti možno počítať aj z výmerou cca 100.000 ha ornej pôdy, ktorá by mala byť vyňatá z pestovania plodín určených do potravinového reťazca, ak po vstupe SR do EÚ budú prijaté patričné direktívy EÚ. Celkový energetický potenciál biomasy na spaľovanie je uvedený v tabuľke 9. Energetický potenciál biomasy na spaľovanie Tabuľka 9 Druh biomasy Možná ročná produkcia na Energetický ekvivalent energetické účely v t GW h TJ slama z hustosiatych 728.953 2.800 10.400 obilnín kukurica 667.880 2.610 9.400 repka 206 570 820 2.900 slnečnica 219 636 810 2.800 drevný odpad 208.193 900 3.100 Spolu 2 022 232 7.940 28.600 Ako vyplýva z tabuľky, z energeticky využiteľnej biomasy na spaľovanie je možné na Slovensku vyrobiť 7.940 GW h alebo 28.600 TJ tepla. K týmto hodnotám je možné pripočítať produkciu energetických plodín z celkovej výmery 100.000 ha. Táto plocha predstavuje výrobu 100 tisíc ton MERO alebo 300 tisíc ton bioalkoholu, čo predstavuje 3.000 GW h alebo 11.000 TJ tepla. Využívanie týchto produktov si však bude vyžadovať riešenie nielen technických a technologických problémov ale hlavne legislatívnych. K celkovej energetickej bilancii biomasy treba zarátať ešte energiu z bioplynu, ktorá ročne predstavuje hodnotu 1.950 GW h alebo 6.900 TJ. Celkovo možno kvantifikovať energetický potenciál poľnohospodárskej biomasy na 12.890 GW h alebo 46.500 TJ tepla. Hodnoty sú v tabuľke 10.

18 Energetický potenciál poľnohospodárskej biomasy Tabuľka 10 Druh biomasy Možná ročná produkcia na Energetický ekvivalent energetické účely v t GW h TJ slama obilná 728 953 2 800 10 400 kukurica 667 880 2 610 9 400 repka 206 570 820 2 900 slnečnica 219 636 810 2 800 drevný odpad 208 193 900 3 100 biomasa na 2 022 232 7 940 28 600 spaľovanie spolu bionafta 100 000 3 000 11 000 bioplyn 277 mil. m 3 1 950 6 900 spolu 12 890 46 500 Teoreticky je možné v Slovenskom poľnohospodárstve vyrobiť až 46 500 TJ energie z poľnohospodárskej biomasy bez toho, aby jej energetické využívanie negatívne vplývalo na živočíšnu výrobu (podstielanie, kŕmenie), alebo výživu pôdy. Táto hodnota až päťnásobne prevyšuje súčasnú spotrebu energie v poľnohospodárstve, ktorá sa pohybuje okolo 9 400 TJ. 4.4 EKONOMICKÉ ZHODNOTENIE Ekonomické zhodnotenie využívania poľnohospodárskej biomasy na energetické účely vychádza z vyčíslenia úspor nahradením klasických uhľovodíkových palív biomasou. Slama, všetkého druhu, zostávajúca na energetické účely spolu s odpadným drevom zo sadov, vinohradov a náletu drevín z TTP predstavuje podľa kvantifikácie ročnú produkciu 2 022 232 ton (tabuľka 9), s energetickým ekvivalentom 7.940 GW h elektrickej energie alebo 28.600 TJ tepla. Pričom náklady na produkciu tejto biomasy možno odhadnúť na 606 mil. Sk (pri priemerných nákladoch na produkciu 1 tony biomasy 300 Sk). Na vyprodukovanie rovnakého množstva energie by bolo potrebných 786 mil. m 3 zemného plynu, čo predstavuje finančnú hodnotu 5,5 miliardy Sk. Úspora v tomto prípade predstavuje okolo 4,8 miliardy Sk ročne. Podobne by bolo možné vyčísliť úsporu pri nahradení zemného plynu bioplynom, aj keď v tomto prípade by bola nižšia, vzhľadom na značné investičné náklady pri realizácii bioplynových staníc. Podľa zahraničných prameňov je návratnosť týchto bioplynových staníc okolo 10 rokov. Toto ekonomické zhodnotenie jasne poukazuje na reálnu šancu znížiť náklady na energiu a to nielen v rezorte poľnohospodárstva. Aby sa táto teoretická úspora mohla dostať aj do praxe, je nevyhnutné v prvom rade prejsť od verbálnej podpory biopalív zodpovednými vládnymi činiteľmi k ich skutočnej podpore, hlavne legislatívnej a ekonomickej.

19 4.5 PERSPEKTÍVY VÝROBY POĽNOHOSPODÁRSKEJ BIOMASY Pri hodnotení možností využívania poľnohospodárskej biomasy na energetické účely treba konštatovať, že technické a technologické vybavenie poľnohospodárstva na tento účel je potrebné dobudovať. V súčasnosti je vyriešená technologická linka na využívanie slamy z hustosiatych obilovín na energetické účely. Je potrebné počítať s investičnými nákladmi na samotné zariadenia na spaľovanie slamy. Pri kukuričnej a slnečnicovej slame je potrebné riešiť technologické linky vhodné na zber slamnatej hmoty, ktorá sa v súčasnosti drví a zapracováva do pôdy ako zdroj výživných látok. Táto situácia pramení z nedostatku prostriedkov na výživu rastlín, ktorá je potom riešená zapracovávaním rastlinných zvyškov do pôdy. V súčasnosti sa technicky rieši v Rakúsku zariadenie na využívanie celých balíkov kukuričnej slamy na spaľovanie. Skúšobná prevádzka je neďaleko Viedne. Po doriešení týchto problémov technického charakteru bude možné na energetické účely využívať množstvo slamy, ktoré bolo v správe kvantifikované. Pri využívaní drevného odpadu zo sadov, vinohradov a náletu z TTP je technológia z časti taktiež k dispozícii, ale je prevažne z dovozu a investične náročná. Je potrebné výskumne riešiť zariadenie na zber drevného odpadu z medziradov viniča, na zber slamnatých častí kukurice a slnečnice. Likvidácia náletu z TTP si vyžaduje špeciálne drviče so zásobníkom so zvýšenou svahovou dostupnosťou. Táto pracovná operácia nadobúda na vážnosti aj z hľadiska krajinotvorby. Po legislatívnom doriešení otázok ornej pôdy vyčlenenej z pestovania komodít zaradených do potravinového reťazca, sa naskytá príležitosť využívať spolu s doteraz nevyužívanou pôdou a pôdou kontaminovanou cca 170 až 200 tisíc ha na pestovanie energetických plodín. Tým sa myslí nielen repky a kukurice, ale aj energetických rastlín a tráv, ako sú ľan, technické konope, kŕmny štiav, trstina, krídlatka, slonia tráva apod., alebo rýchlorastúcich drevín hlavne vŕby a topoľa. Energetické plodiny môžu poskytnúť úrodu až 20 ton z hektára. Podobne je možné využívať časť TTP na produkciu sena na energetické účely. Pi využívaní poľnohospodárskej biomasy je nutná úzka spolupráca poľnohospodárskej prvovýroby s územno správnymi jednotkami aby bol zabezpečovaný regionálny rozvoj a rozvoj vidieka nielen z hľadiska úspory energie ale aj z hľadiska vytvárania nových pracovných miest, enviromentálneho i z hľadiska krajinotvorby a udržiavania poľnohospodárskej pôdy v rámci nárokovania úhrad z PPA. Celkovo možno konštatovať, že produkcia poľnohospodárskej biomasy môže značnou mierou prispieť k záväzku SR po vstupe do EÚ, že do roku 2010 bude 12 % spotreby energie zabezpečované obnoviteľnými zdrojmi. Tým aj SR môže prispieť k naplneniu záverov Kjótskeho protokolu, ktorého výsledky budú môcť zhodnotiť až nasledujúce generácie. K tomuto cieľu však musia v prvom rade prispieť zodpovední činitelia, hlavne na poli legislatívnom. 5. ZÁVER A NÁVRH NA ĎALŠIE RIEŠENIE Záverom možno konštatovať, že poľnohospodárska biomasa predstavuje značný energetický potenciál, ktorý predstavuje teoretickú hodnotu 12.890 GW h alebo 46.500 TJ tepla. Pri praktickom využití poľnohospodárskej biomasy na energetické účely je však

20 potrebné počítať s jej tepelnou účinnosťou i ďalšími faktormi, ktoré vyčíslenú teoretickú hodnotu znížia. Pre využitie poľnohospodárskej biomasy na energetické účely ako v rezorte poľnohospodárstva, tak aj v iných rezortoch i komunálnej sfére, je potrebné uskutočniť nasledovné opatrenia: - legislatívne opatrenia : - stanoviť minimálny podiel 10 % obsahu biopalív v uhľovodíkových kvapalných palivách - stanoviť minimálnu hodnotu výkupu 1 kw h elektrickej energie do rozvodných sietí, ktorá by sa mala pohybovať minimálne na hranici 3 Sk, a garantovať túto cenu min. na 10 rokov - dotovať pestovanie energetických plodín - vytvoriť podporné a stimulačné prvky pre výrobcov energie z OZE v úzkej spolupráci s vedecko výskumnou základňou - ostatné opatrenia: - výskumne a vývojovo riešiť stroje a zariadenia na spracovanie drevného odpadu zo sadov, vinohradov a z náletu TTP - výskumne riešiť technológie pri pestovaní rýchlorastúcich drevín hlavne na podmáčaných a kontaminovaných pôdach, ako aj technológie pestovania ostatných energetických plodín a tráv - zabezpečiť pestovanie energetických plodín na doteraz neobhospodarovanej poľnohospodárskej pôde a kontaminovanej pôde - zabezpečiť pestovanie energetických plodín na 10 % ornej pôdy, ktorá má byť vyňatá z výroby plodín do potravinového reťazca po vstupe SR do EÚ - zabezpečiť dotovanie strojno technologických liniek na energetické využívanie biomasy nielen z rezortu pôdohospodárstva ale aj životného prostredia a regionálneho rozvoja minimálne do 50 % - vyčleniť finančné prostriedky na aplikáciu výsledkov výskumu do praxe cestou vzorových prevádzkovo výskumných pracovísk na využívanie poľnohospodárskej biomasy v rôznych formách na výrobu energie tepelnej i elektrickej v úzkej náväznosti na rozvoj vidieka - zabezpečiť koordináciu riešenia problematiky využívania biomasy v celoslovenskom kontexte - prednostne venovať pozornosť výskumu možností využívania všetkých foriem obnoviteľných zdrojov energie v rezorte poľnohospodárstva, aby sme zachytili trend v riešení tejto problematiky vo vyspelých európskych štátoch - zaistiť prípravu pracovníkov pre zabezpečenie informovanosti potencionálnych výrobcov biomasy celoplošne v SR cestou regiónov (MP SR a SPPK) - vytvoriť schému finančných podpôr pre výrobu a využívanie biomasy z podporných fondov smerujúcich do rozvoja poľnohospodárskej výroby, rozvoja malého a stredného podnikania a rozvoja vidieka - vytvoriť podmienky pre spoločnú zainteresovanosť výrobcov biomasy a energií, orgánov štátnej a verejnej správy a samosprávy, v rámci regiónov v záujme zlepšenia sociálnych podmienok vidieckeho obyvateľstva, cestou znižovania životných nákladov a vytvárania pracovných príležitostí 5. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

21 1. Váňa I. : Energetické využití biomasy jako způsob omezování nárůstu antropogénního skleníkového efektu, BIOM Praha, 2001 2. Ilavský I. : Analýza energetického potenciálu zdrojov biomasy na Slovensku. LU Zvolen, 2000 3. Sladký V. : Obnovitelné zdroje energie- fytopaliva. VÚZT Praha, 2002 4. Audert D. : Zemédelská technika a biomasa. VÚZT Praha, 2003 5. Petŕíková V. : Biomasa- obnovitelný zdroj energie. VÚZT Praha, 2001 6. Váňa I. : Ekologické aspekty energetického využití biomasy. VÚZT Praha, 2001 7. Peilč P. : Energetické a průmyslové využití plodin z madrigálních oblasti. VÚZT Praha, 2001 8. Pastorek Z. : Využití odpadní biomasy rostlinného původu. Metodika pro zemédelskou praxi, č.12, 1999 9. Pepich Š.: Projekt využívania biomasy v poľnohospodárstve. TSÚP Rovinka, 2001 10. Pepich Š.: Projekt využitia biomasy jako zdroja energie na sušenie poľnohospodárskych produktov. TSÚP Rovinka, 2002 11. Európska komisia: European Union energy outlook to 2020. Brusel 1999 12. Súpis plôch osiatych poľnohospodárskymi plodinami k 20.5.2003. ŠÚ SR, Bratislava, 2003 13. Obnovitelné energetické zdroje- biomasy, SEA, Bratislava, 2002 14. Zákon č. 70/98 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov 15. Zákon č. 366/1997 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov 16. Zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov 17. Programové vyhlásenie Vlády SR, Bratislava, 2002 18. Agrárna politika, MP SR, Bratislava 2002 19. Návrh koncepcie rezortu pôdohospodárstva v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve na roky 2004-2006, MP SR, Bratislava 2003