Vývojové koncepcie manažmentu 2. téma
Charakteristika vývoja manažmentu a jeho historického zázemia, ktoré sa podieľali na formulovaní aktuálnych názorov, škôl a koncepcií manažmentu
Predklasické obdobie rozvoja riadenia (1) Počiatky vývoja riadenia: dávni sumerskí obchodníci a starovekí egyptskí stavitelia pyramíd Neskoršie generácie, hlavne grécka a rímska ríša V stredoveku civilizácia renesančnej Európy a Blízkeho východu podporovala riadenie najmä v oblasti vodného inžinierstva, budovania kanálov, priehrad a prístavov
Predklasické obdobie rozvoja riadenia (2) Rozvoj moderných náboženských kultúr, budovanie nových kostolov, katedrál a kláštorov vplyv na rozvoj manažérskych prístupov Riadenie v určitých náznakoch manažmentu, v podobe vedného odboru, začalo ako odnož ekonomiky v XIX. storočí. Adam Smith a John Stuart Mill, klasickí ekonómovia, vytvorili vo svojich továrňach teoretické základy na rozmiestnenie zdrojov do jednotlivých odvetví výroby, produkcie a tvorby cien.
Predklasické obdobie rozvoja riadenia (3) Eli Whitney, James Watt a Matthew Boulton v tom istom čase zaviedli špeciálne výrobné prvky štandardizáciu, kontrolu kvality, kalkuláciu, unifikáciu súčiastok a plánovanie práce Robert Owen a M. Laughlin zavádzali uprostred XIX. storočia prvky humanity v teóriách školenia pracovníkov, motiváciu, organizačné štruktúry a prvky kontroly J. Wharton poskytol v roku 1881 prvú teóriu terciálnej úrovne v riadení
Predklasické obdobie rozvoja riadenia (4) Predklasický manažment (riadenie) sa začal rozvíjať s vývojom kapitalizmu keď vzrástla zložitosť a význam riadenia natoľko, že iba tradície a zvyky v riadení už nestačili zabezpečiť potrebné správanie jednotlivcov a skupín vo firmách Robert Owen (1771-1858), 1858), anglický podnikateľ ako prvý zistil význam a dôležitosť ľudských zdrojov, vo svojej továrni zaviedol lepšie pracovné podmienky, stravovanie zamestnancov, skrátenie pracovného času na 10,5 hodiny a zakázal nočnú prácu detí
Predklasické obdobie rozvoja riadenia (5) Charles Babbage (1792-1871), 1871), anglický matematik, vyzdvihoval význam deľby práce, špecializáciu, systém odmeňovania za prínosy, nápady a účasť na zisku a aplikáciu matematických metód na lepšie využívanie strojov a materiálu Daniel C. McCallum a Henry V. Poor vypracovali rad odporúčaní pre časovú a priestorovú koordináciu činností v organizácii práce železničnej dopravy
Historické základy manažmentu 1910 1920 1920 1930 1930 Tradičná škola manažmentu Taylor, Fayol, Ford Neoklasická škola manažmentu Maslow, Mayo, Gregor,.. Baťa Moderná škola manažmentu Simon, Scott, Drucker
Tradičná (klasická) škola manažmentu - vedecké riadenie snaha o racionalizáciu výrobných a obslužných procesov na najnižších úrovniach podnikového riadenia stredobodom je človek, stroj, výrobok - správne riadenie koncept celistvého riadenia podnikov - byrokratická organizácia pevná administratívna organizácie riadenia s jednoznačnou hierarchickou líniou moci a poriadku
Tradičná (klasická) škola manažmentu (1910 1920): - organizácia je vnímaná ako formálna štruktúra, ako uzatvorený celok - organizácia - jej systém funguje na princípe dodržiavania pravidiel záväzných pre všetkých členov organizácie - jednotlivec sa musí prispôsobiť a spojiť s inými prostredníctvom formálnych ekonomických väzieb a nástrojov - základ racionalizácie výroby
Neoklasická škola manažmentu 1920 1930 - škola ľudských vzťahov - zdôrazňovanie humanistického princípu postavenie ľudí v procesoch manažmentu - organizácia je vnímaná ako spoločenský systém - sústredenie sa na človeka - podstatný prvok manažmentu - využívanie prvkov motivácie, tvorba spoločenského prostredia človeka, pôsobenie na spoločenské vzťahy, komunikáciu, štýl vedenia
Moderná teória manažmentu 1930 - psychologicko-sociálne sociálne - procesné - kvantitatívne - systémové - empirické (pragmatické) prístupy
Psychologicko sociálne prístupy manažmentu (1930 1940):... správanie sa riadiacich a riadených pracovníkov - systémy motivovania ľudí - komunikácia - rozvíjanie tvorivosti - využívanie koncepcie dokonalosti
Procesné prístupy manažmentu (1940-1950): 1950):... komplexné chápanie riadenia podniku - usporiadanie princípov a hľadísk pre štruktúrovanie a posudzovanie procesu manažmentu - utriedenie čiastkových činností procesu manažmentu do manažérskych funkcií
Systémové prístupy manažmentu (1950 1960):... celistvé, komplexné chápanie riadiacich i riadených procesov - využívanie všeobecných, univerzálne platných postupov pre rozvíjanie teórie a praxe manažérskeho myslenia a konania - modelovanie manažérskych rozhodovacích úloh (analýza, syntéza) - aplikácia prostriedkov informačných a komunikačných technológií pre riadiacu prax
Kvantitatívne prístupy manažmentu (1960 1980):... metódy a viac či menej algoritmizované postupy pri riešení problémov rozhodovania - usporiadavanie poznatkov, presadzovanie exaktných prístupov - intenzívne využívanie analytických nástrojov pre manažérske rozhodovacie procesy
Empirické (pragmatické) prístupy manažmentu (1980 2010):... analýza a zovšeobecnenie poznatkov z manažérskej praxe - presadzovanie rozmanitosti foriem manažérskej teórie a praxe - využívanie štúdia praktických problémov riadenia na vypracovanie a predkladanie konkrétnych odporúčaní pre manažérsku prax
Japonská škola manažmentu
Charakteristiky japonskej školy manažmentu celoživotné zamestnanie kolektívne rozhodovanie kolektívna zodpovednosť pomalé hodnotenie a postup (závislé od veku) implicitné kontrolné mechanizmy nešpecializovaná cesta kariéry celostný záujem o zamestnanca ako človeka veľa malých zmien
Rozhodovanie v japonskej škole manažmentu Proces rozhodovania charakterizuje klasický prístup k manažmentu v japonskej škole: od každého pracovníka sa očakáva prekladanie námetov (nápadov) na zlepšovanie (bottom up) nápad je predložený priamemu nadriadenému schválenie nápadu (ak je schválený) a posun ďalšiemu nadriadenému po (dlhšom) procese schvaľovania nasleduje (rýchla) realizácia
Výber pracovníkov v japonskej škole manažmentu Rozhodujúce vlastnosti: charakterové vlastnosti uchádzača postoj (vzťah) k organizácii schopnosti a vedomosti ambície pôvod Kariéra pracovníkov sa odvíja od: veku schopností
Americká škola manažmentu
Charakteristiky americkej školy manažmentu individualizmus krátkodobé zamestnanie (striedanie zamestnaní) mzdový systém založený na schopnostiach a výkonoch postup závislý od schopností segmentovaný záujem o zamestnanca systém riadenia a zlepšovania top-down tendencia k decentralizácii právomoci individuálne rozhodovanie individuálna zodpovednosť explicitné kontrolné mechanizmy zásadné inovačné zmeny
Európsky manažment západoeurópsky - viac podobný americkému rozvoj kvantitatívnych, systémových a empirických (pragmatických) prístupov dôraz na podnikové hospodárenie kontrola, účtovníctvo, evidencia plánovanie a organizovanie vnútropodnikové riadenie stimulácia pracovníkov