1 z 5 Počty podnikateľských subjektov v úpadku boli v druhom štvrťroku rekordne vysoké Počet vyhlásených konkurzov bol v porovnaní s druhými štvrťrokmi najvyšší od roku 26. V druhom štvrťroku 214 bolo kvartálne najviac povolených reštrukturalizácií od roku 26. Bratislava 1. júl 214 Z aktuálnej analýzy spoločnosti CRIF Slovak Credit Bureau vyplýva, že v druhom štvrťroku 214 bolo vyhlásených 111 konkurzov, čo je o 15 viac ako v druhom štvrťroku 213 (96). Zároveň je to v porovnaní so všetkými druhými kvartálmi od roku 26 ich rekordne najvyšší počet. Do konkurzu sa dostalo aj 16 firiem, ktorým bola najskôr povolená reštrukturalizácia. Z celkového počtu 111 konkurzov ich bolo 91 vyhlásených na majetok právnických osôb a 2 na majetok fyzických osôb živnostníkov. Najvyšší počet konkurzov sme zaznamenali vo veľkoobchode a maloobchode; oprave motorových vozidiel a motocyklov (sekcia G) a v Bratislavskom kraji, najnižší počet bankrotov v obidvoch porovnávaných kvartáloch bol v Trenčianskom kraji. Počet povolených reštrukturalizácií (37) medziročne vzrástol o 14 a o 1 prekročil doposiaľ ich rekordný kvartálny počet zo štvrtého štvrťroku 213 (36 povolených reštrukturalizácií). Právnickým osobám bolo povolených 32 a fyzickým osobám živnostníkom 5 reštrukturalizácií. Najviac povolených reštrukturalizácií sme zaznamenali v priemyselnej výrobe (sekcia C) a v Prešovskom kraji. Ani jedna reštrukturalizácia nebola v druhom štvrťroku 213 povolená v Košickom kraji, najmenej ich bolo v druhom štvrťroku 214 povolených v Nitrianskom kraji. V úpadku sa v druhom štvrťroku 214 ocitli iba dvaja väčší zamestnávatelia. Doprastav, a.s. v reštrukturalizácii zamestnávajúci od 1 do 1999 zamestnancov a KVESTA s.r.o. v konkurze, zamestnávajúca od 25 do 499 zamestnancov. Medzi spoločnosťami, na majetok ktorých bol vyhlásený konkurz v druhom štvrťroku 214, sú aj verejnosti známe firmy Auto Bavarija a Bank Prof Soft a reštrukturalizácia bola povolená okrem Doprastavu, a.s. aj Kúpeľom Brusno, a.s. a Kláštornej s.r.o. Do analýzy vstupovali podnikateľské subjekty a fyzické osoby živnostníci, na majetok ktorých bol vyhlásený konkurz (vrátane subjektov, kde bola najskôr povolená reštrukturalizácia, ale následne bolo reštrukturalizačné konanie zastavené a bol vyhlásený konkurz), resp. ktorým bola povolená reštrukturalizácia (a reštrukturalizačné konanie trvá). Vývoj počtu vyhlásených konkurzov. V druhom štvrťroku 214 bolo vyhlásených 111 konkurzov, čo je o 15, t. j. o 15,6 % viac ako v rovnakom období roku 213 (96). Zároveň je to v porovnaní so všetkými druhými kvartálmi od roku 26, t. j. odkedy spoločnosť CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o. analyzuje vývoj konkurzov, ich rekordne najvyšší počet. Do konkurzu sa dostalo aj 16 firiem, ktorým bola najskôr povolená reštrukturalizácia. Z celkového počtu 111 konkurzov ich bolo 2, t. j. 18 % vyhlásených na fyzické osoby živnostníkov. Z nich 5 (25 %) nemalo žiadnych zamestnancov, 7 (35 %) malo menej ako 1 zamestnancov, 2 (1 %) mali 1-19 zamestnancov a u 6 živnostníkov (3 %) bol počet pracovníkov nezistený.
2 z 5 Väčšina bankrotov 91, t. j. 82 % pripadala na právnické osoby. Z nich 44 (48,4 %) zamestnávalo v čase vyhlásenia konkurzu menej ako 1 pracovníkov, 21 (23 %) malo od 1 do 149 zamestnancov, 1 (1,1 %) zamestnávala od 25 499 pracovníkov, 2 (22 %) nemalo žiadnych zamestnancov a v 5 firmách (5,5 %) bol ich počet nezistený. Najväčším zamestnávateľom s intervalom počtu pracovníkov 25 499 bola KVESTA s.r.o., ktorá poskytovala kombinované administratívno-kancelárske činnosti (sekcia N). Interval počtu zamestnancov 5 99 uvádzali štyri firmy: OCEKON Engineering s.r.o. v likvidácii (vyrábal kovové konštrukcie a ich časti sekcia C), AUTOPRIMA SLOVAKIA, s.r.o. (podnikajúca vo veľkoobchode s dielmi a príslušenstvom motorových vozidiel sekcia G), BYDOS Nováky, spol. s r.o. (podnikajúci v nákladnej cestnej doprave sekcia H) a v umeleckej tvorbe pôsobiaci ASTRUM Laus, s.r.o. (sekcia R). Medzi spoločnosťami, na majetok ktorých bol vyhlásený konkurz v druhom štvrťroku 214, sú aj verejnosti známe firmy Auto Bavarija a Bank Prof Soft. Vývoj počtu vyhlásených konkurzov bol v jednotlivých sekciách ekonomických činností (odvetviach) a v jednotlivých krajoch rozdielny tak v druhom štvrťroku 214, ako aj medzi porovnávanými kvartálmi navzájom. V druhom štvrťroku 214 bol aspoň 1 konkurz vyhlásený v 14 z 21 sekcií ekonomických činností (graf č. 1). Rovnako ako vo väčšine analyzovaných období bol najvyšší počet bankrotov (36) vo veľkoobchode a maloobchode; oprave motorových vozidiel a motocyklov (sekcia G), kde sme zároveň zaznamenali najväčší medziročný nárast bankrotov o 15, t. j. o 71,4 %. Druhou sekciou v poradí (prvou v druhom štvrťroku 213) bola priemyselná výroba (sekcia C 19 konkurzov), v ktorej sa počet bankrotov medziročne naopak najviac znížil o 8, t. j. o 29,6 %. V stavebníctve (sekcia F), ktoré býva obvykle tretie v poradí odvetví, sme zaznamenali 16 konkurzov a ich medziročné zvýšenie o 4, t. j. o 33,3 %. Ak toto odvetvie vnímame komplexne, je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že medzi bankrotujúcimi firmami sa nachádzajú aj podniky z odvetví, ktoré na stavebníctvo bezprostredne nadväzujú a problémy, ktoré stavebníctvo v posledných rokoch má, sa na ne prenášajú. Medzi nadväzujúcimi firmami sme v druhom štvrťroku 214 identifikovali 4 priemyselné podniky (sekcia C) vyrábajúce sklo (1), výrobky z betónu, sadry a cementu (2) a kovové konštrukcie (1) a 3 podnikajúce v oblasti ostatných inžinierskych činností a súvisiaceho technického poradenstva (sekcia M). Graf č. 1: Vývoj počtu vyhlásených konkurzov v sekciách* za 2. Q 213 a 214 4 35 3 25 2 15 2. Q 213 2. Q 214 1 5 G C F M H N I L A J R S D E *Sekcie (zoskupenia) ekonomických činností podľa Štatistickej klasifikácie ekonomických činností: veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov (sekcia G); priemyselná výroba (sekcia C); stavebníctvo (sekcia F); odborné, vedecké a technické činnosti (sekcia M); doprava a skladovanie (sekcia H); administratívne a podporné služby (sekcia N); ubytovacie a stravovacie služby (sekcia I); činnosti v oblasti nehnuteľností (sekcia L); poľnohospodárstvo, poľovníctvo a rybolov (sekcia A); informácie a komunikácia
3 z 5 (sekcia J); umenie, zábava a rekreácia (sekcia R); ostatné činnosti (sekcia S); dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu (sekcia D); dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov (sekcia E). V siedmych sekciách ekonomických činností nebol v obidvoch porovnávaných štvrťrokoch súčasne vyhlásený ani 1 konkurz: ťažba a dobývanie (sekcia B); finančné a poisťovacie činnosti (sekcia K); verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie (sekcia O); vzdelávanie (sekcia P); zdravotníctvo a sociálna pomoc (sekcia Q); činnosti domácností ako zamestnávateľov; nediferencované činnosti v domácnostiach produkujúce tovary a služby na vlastné použitie (sekcia T) a činnosti extrateritoriálnych organizácií a združení (sekcia U). Nie len v rámci jednotlivých odvetví, ale aj v rámci regiónov, sme v obidvoch porovnávaných štvrťrokoch ako aj v samotnom druhom kvartáli 214 zaznamenali rozdielne tendencie vo vývoji počtu vyhlásených konkurzov (graf č. 2). Rovnako ako vo väčšine analyzovaných období bol najväčší počet bankrotov (43) v Bratislavskom kraji, v ktorom sme zaznamenali počtom ich najvyšší medziročný nárast o 1, t. j. o 3,3 %. Percentuálne vyššie medziročné tempá rastu boli v Banskobystrickom kraji, o 88,9 % (o 8 bankrotov viac) a v Prešovskom kraji o 54,6 % (o 6 bankrotov viac). Najnižší počet vyhlásených konkurzov bol v obidvoch porovnávaných štvrťrokoch v Trenčianskom kraji. Graf č. 2: Vývoj počtu vyhlásených konkurzov v krajoch* za 2. Q 213 a 214 5 4 3 2 2. Q 213 2. Q 214 1 BL PV BC KI NI ZI TA TC *Klasifikácia krajov: Bratislavský (BL), Prešovský (PV), Banskobystrický (BC), Košický (KI), Nitriansky (NI), Žilinský (ZI), Trnavský (TA), Trenčiansky kraj (TC). Vývoj počtu povolených reštrukturalizácií. V druhom štvrťroku 214 bolo povolených 37 reštrukturalizácií, čo je o 14, t. j. o 6,9 % viac ako v druhom štvrťroku 213 (23 povolených reštrukturalizácií) a o 1 viac, ako bol doposiaľ ich rekordný kvartálny počet v štvrtom kvartáli 213 (36 povolených reštrukturalizácií). Z celkového počtu 37 reštrukturalizácií ich bolo 5 (13,5 %) povolených fyzickým osobám živnostníkom. Z nich 2 (4 %) nemali žiadnych zamestnancov, 2 (4 %) mali menej ako 1 zamestnancov a 1 (2 %) zamestnával 1-19 pracovníkov. Z 32 reštrukturalizácií právnických osôb 3 (9,4 %) nemali žiadnych zamestnancov, 1 (31,3 %) zamestnávalo menej ako 1 pracovníkov, 5 (15,6 %) malo od 1 do 19 zamestnancov, 13 (4,6 %) zamestnávalo 2 149 pracovníkov. Najviac zamestnancov (interval 1 1999) mala jediná spoločnosť, Doprastav, a.s., podnikajúca v oblasti výstavby ciest a diaľnic (sekcia F). K väčším zamestnávateľom patrili aj 2 podniky uvádzajúce počet zamestnancov v intervale 1-149: Kúpele Brusno, a.s. (sekcia Q) a VITAL a.s., vyrábajúci kancelársky nábytok a nábytok do obchodov (sekcia C). Okrem Doprastavu a Kúpeľov Brusno bola ďalšou mediálne známou spoločnosťou, ktorej bola povolená reštrukturalizácia, aj Kláštorná s.r.o.
4 z 5 Obdobne ako u konkurzov sme zaznamenali odvetvové a regionálne rozdiely v počte povolených reštrukturalizácií tak v rámci druhého štvrťroku 214, ako aj medzi porovnávanými kvartálmi navzájom. V obidvoch štvrťrokoch súčasne bola aspoň 1 reštrukturalizácia povolená iba v 4 sekciách z 21 (graf č. 3) a ich poradie sa medziročne nezmenilo. Najviac reštrukturalizácií (13) bolo povolených priemyselným podnikom (sekcia C) a ich medziročný nárast o 5, t. j. o 62,5 % bol druhý najvyšší. S rovnakým počtom 8 povolených reštrukturalizácií nasledovali stavebníctvo (sekcia F) s ich medziročným nárastom o 2, t. j. o 33,3 % a veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov (sekcia G) s ich najvyšším medziročným tempom rastu o 6, t. j. o 3 %. Najmenej reštrukturalizácií bolo v obidvoch porovnávaných štvrťrokoch povolených v činnostiach v oblasti nehnuteľností (sekcia L). Ak opätovne ako pri konkurzoch odvetvie stavebníctva vnímame komplexne, je potrebné zohľadniť, že medzi reštrukturalizovanými firmami sa nachádzajú aj podniky z odvetví, ktoré na stavebníctvo bezprostredne nadväzujú. V druhom štvrťroku 214 to boli 4 priemyselné podniky vyrábajúce kovové konštrukcie okrem strojov a zariadení (sekcia C) a 1 podnik zaoberajúci sa činnosťami v oblasti nehnuteľností (sekcia L). Graf č. 3: Vývoj počtu povolených reštrukturalizácií v sekciách za 2. Q 213 a 214 14 12 1 8 6 4 2.Q.213 2.Q.214 2 C F G S L A D E I Q H M N V 8 sekciách ekonomických činností nebola v druhom kvartáli roku 213 a 214 súčasne povolená ani 1 reštrukturalizácia: ťažba a dobývanie (sekcia B); informácie a komunikácia (sekcia J); finančné a poisťovacie činnosti (sekcia K); povinné sociálne zabezpečenie (sekcia O); vzdelávanie (sekcia P); zábava a rekreácia (sekcia R); činnosti domácností ako zamestnávateľov; nediferencované činnosti v domácnostiach produkujúce tovary a služby na vlastné použitie (sekcia T); činnosti extrateritoriálnych organizácií a združení (sekcia U). Poradie krajov podľa počtu povolených reštrukturalizácií sa medziročne výrazne odlišovalo (graf č. 4). Najviac povolených reštrukturalizácií v druhom štvrťroku 214 bolo v Prešovskom kraji (8) s percentuálne tretím najvyšším tempom medziročného rastu o 1 %. Nasledovali Žilinský kraj s medziročným nárastom o 133,33 % a tretím v poradí bol Košický kraj (6 povolených reštrukturalizácií), kde v druhom štvrťroku 213 ako v jedinom z krajov nebola povolená ani jedna reštrukturalizácia. Najmenej reštrukturalizácií bolo v druhom štvrťroku 214 povolených v Nitrianskom kraji, v ktorom sme zároveň zaznamenali ich najväčší medziročný percentuálny pokles o 5 %. Graf č. 4: Vývoj počtu povolených reštrukturalizácií v krajoch za 2. Q 213 a 214
5 z 5 9 8 7 6 5 4 3 2 1 PV ZI KI BL BC TA TC NI 2. Q 213 2. Q 214 O spoločnosti CRIF Slovak Credit Bureau, s. r. o.: Spoločnosť CRIF Slovak Credit Bureau zabezpečuje na Slovensku prevádzku slovenských úverových registrov, bankového a nebankového, prostredníctvom ktorých si banky a stavebné sporiteľne, resp. leasingové a splátkové spoločnosti overujú bonitu a schopnosť svojich klientov splácať budúce záväzky. Obom registrom CRIF Slovak Credit Bureau zabezpečuje technický servis a služby klientskych centier. Spoločnosť CRIF Slovak Credit Bureau je prevádzkovateľom významného informačného portálu Cribis Univerzálny register obsahujúceho komplexné informácie o všetkých subjektoch na Slovensku, vrátane informácií o ich platobnej disciplíne. Na Slovensku je zastúpená aj divízia CRIF Collection Services, ktorá sa komplexne venuje problematike vymáhania nesplatených pohľadávok mimosúdnou a súdnou cestou. Spoločnosť CRIF Slovak Credit Bureau bola založená v máji 24, jej jediným akcionárom je medzinárodná skupina CRIF, ktorá je štvrtý najväčší prevádzkovateľ úverových registrov a systémov pre podporu úverového rozhodovania na svete. Profil skupiny CRIF: CRIF je globálna spoločnosť špecializujúca sa na oblasť rozvoja a riadenia úverového reportingu, obchodných informácií a systémov pre podporu rozhodovania. Bola založená v roku 1988 v talianskej Bologni. Dnes pôsobí na štyroch kontinentoch, a to v Európe, Amerike, Afrike a v Ázii, kde poskytuje svoje služby viac ako 2 4 bankovým a finančným inštitúciám. CRIF je vedúcou spoločnosťou v kontinentálnej Európe v oblasti úverových bankových služieb a je jedným z najväčších poskytovateľov medzinárodných integrovaných služieb pre riadenie obchodných a podnikateľských rizík či efektívne riadenie úverov a pre marketingové rozhodnutia. Patrí tiež k najväčším spoločnostiam, ktoré celosvetovo ponúka systémy pre podporu úverového rozhodovania. Ďalšie informácie www.crif.sk, www.crif.com