Folia faunistica Slovaca, 2000, 5: 6368 MÄKKÝŠE (MOLLUSCA) ZVOLENSKEJ KOTLINY JOZEF ŠTEFFEK Ústav ekológie lesa SAV, 969 01 Fándlyho 1, Banská Štiavnica [email: steffekjozef@hotmail.com] ŠTEFFEK, J., 2000: Molluscs (Mollusca) of Zvolenská kotlina. Folia faunistica Slovaca 5: 6368. Abstract: The faunisticsozological research of molluscs (Mollusca) in the Zvolenska kotlina was carried out during the years 19802000. There were found 110 molluscs species there. This area has a zoogeographically significant position, because here are southern boundaries of the occurrence same of molluscs species as Pyramidula rupestris (Drap.), Vertigo substriata (Jffr.), Chondrina clenta (West.), Pupilla sterri (Voith), Discus ruderatus (Fér.), Eucobresia nivalis (Dum. et Mort.), Oxychilus orientalis (Cles.), Vitrea transsylvanica (Cles.), Bulgarica cana (Held). Keywords: Mollusca, Western Carpathians, Slovakia, fauna, distribution, biodiversity ÚVOD Zvolenská kotlina patrí z hľadiska malakozoologického k najmenej preskúmaným územiam Slovenska. Prevažná časť jej územia leží v 4 mapovacích štvorcoch Databanky fauny Slovenska DFS (7281, 7381, 7481, 7482) a v monografii o mäkkýšoch Slovenska (LISICKÝ 1991), je z tadiaľto uvádzaný len jediný zber pozostávajúci z niekoľkých druhov. Ani v ďalších 4 štvorcoch (7280, 7282, 7380, 7480), do ktorých ešte malou časťou zasahuje Zvolenská kotlina, nie sú evidované žiadne druhy. Zvolenská kotlina (DFS360) sa nachádza v centrálnej časti Slovenska. Na severozápade susedí so Starohorskými vrchmi (160), na západe s Kremnickými vrchmi (310), na juhu s Javorím (340) a Ostrôžkami (330) a východnú hranicu tvoria Veporské vrchy (010), Poľana (320) a Horehronské podolie (270). Prevažnú plochu tohto orografického celku zaberá poľnohospodárska pôda (orná pôda, pasienky, intenzívne aj extenzívne využívané lúky) a intravilány miest a dedín. Malú časť územia pokrývajú lesy a močiarne biotopy, z ktorých hlavne travertínové prameniská majú vyššiu ochranársku hodnotu. Ojedinelé údaje o niektorých druhoch mäkkýšov z tohto územia publikovali v taxonomických prácach HUDEC (1964), NORDSIECK (1969) a PFLEGER (1980). O mäkkýšoch z kvartérnych vrstiev Zvolenskej kotliny sa dozvedáme z prác LOŽEKA (1963) a PETRBOKA (1951) a na hranice rozšírenia niektorých druhov, práve v tomto území, poukázal LOŽEK (1962). Ucelenejší charakter majú práce, zaoberajúce sa faunistikou a sozologickým vyhodnotením malakofauny ochranársky významných lokalít Urpín (ŠTEFFEK 1987), Šupín (ŠTEFFEK 1993a) a územie medzi Ľubietovou a Čerínom (ŠTEFFEK a GREGO 2000). Ojedinelé údaje sú aj v súbornom diele LOŽEKA (1964). v prácach CSIKIHO (1918) a KROUPU (1978) je spomínaný druh Zebrina detrita z okolia Sliaču, čo je však dosiaľ neoverený údaj. 63
MATERIÁL A METÓDY V práci je vyhodnotený materiál, ktorý sme získali počas výskumov v rokoch 19802000. Do výsledkov sme zahrnuli aj údaje od ďalších zberateľov (J. Grego, V. Lučivjanská, J. Kleinert, J. O buch, P. Bitušík, A. Kupcová, R. Kropil, I. Valach), ktorým aj touto cestou ďakujem za poskytnutý materiál. Malú časť tvoria aj zbery uložené v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici. Výsledky pochádzajú zo 75 zberov, pričom z pravej strany Hrona bolo 38 zberov a z ľavej strany 37. Len malá časť údajov bola publikovaná v spomínaných prácach. VÝSLEDKY A DISKUSIA Hlavným cieľom tohto príspevku bolo zistiť, do akej miery ovplyvnil človek zloženie malakofauny Zvolenskej kotliny a ktoré hlavné činnosti sa podieľali na formovaní súčasných malakocenóz. Zaujímalo nás tiež, či sa na území Zvolenskej kotliny nezachovali refúgiá typických karpatských malakocenóz, známych z okolitých pohorí. Za výraznú cestu šírenia malakofauny môžeme na tomto území považovať Hron. Rozdeľuje územie Zvolenskej kotliny na dve časti, pričom pravý breh tvorí menšia časť kotliny a je prevažne poľnohospodárskou krajinou a ľavú, podstatne väčšiu časť, miestami pokrývajú aj lesné komplexy. Porovnaním malakofauny z pravej a z ľavej strany Hrona (pozri tabuľku) je možné skonštatovať značný rozdiel v zastúpení druhov. Pokiaľ na území pravého brehu Hrona chýbajú takmer všetky lesné indikačné druhy (Acicula polita, Bulgarica cana, Cochlodina orthostoma, Discus ruderatus, Eucobresia nivalis, Oxychilus orientalis, Trichia bakowskii, v území na ľavom brehu Hrona, ktoré je však podstatne väčšie, prežila táto fauna v malých lesných refúgiách. Viaceré citlivé lesné druhy, ktoré sa nachádzajú v okolitých horských masívoch (Poľana, Starohorské, Kremnické a Veporské vrchy) však do Zvolenskej kotline nezasahujú, resp. už nežijú (Pseudofusulus varians, Vestia elata, Chilostoma rossmaessleri, Causa holosericum, Clausilia cruciata, Argna bielzi, Semilimax kotulae (ŠTEFFEK 1993b). Na území pravého brehu Hrona neboli zistené aj ďalšie druhy, ktoré sú indikátormi pôvodných močiarnych stanovíšť a sú citlivé na zásah človeka. Patria k nim napríklad Vertigo substriata, Euconulus alderi a Vertigo antivertigo. Na druhej strane zas do okolitých pohorí, napríklad Poľany však už nezasahujú také druhy, ktoré sa po území Slovenska začali šíriť až v období mladého holocénu vďaka rapídnemu rozmachu odlesňovania za účelom poľnohospodárstva a pasienkárstva (ŠTEFFEK 1993b, ŠTEFFEK a GREGO 2000). K takýmto novodobým (mladoholocénnym) prisťahovalcom patria Cecilioides acicula, Oxychilus draparnaudi, Helicella obvia, Arion rufus a Cepaea hortensis. Medzi súčasných prisťahovalcov treba pokladať aj vodné druhy zistené v umelých vodných nádržiach, ktoré sem priniesli vodné vtáky (Anisus septemgyratus, Anisus vortex, Planorbarius corneus. Lesnatá krajina Poľany prekážala a aj dodnes prekáža prenikaniu na svoje územie aj pôvodným druhom otvorených biotopov, ktoré našli svoje vhodné stanovištia vo Zvolenskej kotline (Pupilla muscorum, Truncatellina cylindrica, Vallonia excentrica, Vertigo pygmaea, Vertigo antivertigo, Chondrula tridens, Granaria frumentum. Chýbajú tu aj druhy, ktoré majú vyššie nároky na bázický substrát ako napr. Chondrina clienta, Pupilla sterri a Pyramidula rupestris, ktoré tu majú najjužnejšie nálezisko na strednom Slovensku. V rámci Slovenska vo Zvolenskej kotline vyznieva južná hranica rozšírenie aj ďalším druhom, ako napríklad Vertigo substriata, Discus ruderatus, Eucobresia nivalis, Oxychilus orientalis, Vitrea transsylvanica, Bulgarica cana, Cochlodina orthostoma, Macrogastra tumida a Trichia villosula. 64
Tab. 1 Mäkkýše Zvolenskej kotliny (P pravá strana Hrona, L ľavá strana Hrona) Tab. 1 Molluscs of Zvolen Hollow ( P right site of Hron River, L left site of Hron River) Ekologické skupiny Ecological groups Druh ( Species) P L (LISICKÝ 1991) I lesy (woodlands s. str.) Acanthinula aculeata (O. F. Mueller, 1774) Acicula polita (Hartmann, 1840) Aegopinella nitens (Michaud, 1831) Aegopinella pura (Alder, 1830) Bielzia coerulans (M. Bielz, 1851) Bulgarica cana (Held, 1836) Chilostoma faustinum (Rossmässler, 1835) Cochlodina laminata (Montagu, 1803) Cochlodina orthostoma (Menke, 1830) Daudebardia brevipes (Draparnaud, 1805) Daudebardia rufa (Draparnaud, 1805) Discus perspectivus (Megerle v. Mühlfeldt, 1816) Discus ruderatus (Férussac, 1821) Ena montana (Draparnaud, 1801) Ena obscura (O. F. Mueller, 1774) Eucobresia nivalis (Dumont et Mortillet, 1852) Helicodonta obvoluta (O. F. Mueller, 1774) Isognomostoma isognomostoma (Schröter, 1784) Lehmannia marginata (O. F. Mueller, 1774) Macrogastra latestriata (Schmidt, 1857) Macrogastra plicatula (Draparnaud, 1801) Oxychilus depressus (Sterki, 1880) Oxychilus orientalis (Clessin, 1887) Perforatella incarnata (O. F. Mueller, 1774) Trichia bakowskii (Polinski, 1924) Trichia unidentata (Draparnaud, 1805) Vertigo pusilla O. F. Mueller, 1774 Vitrea diaphana (Studer, 1820) Vitrea subrimata (Reinhardt, 1871) Vitrea transsylvanica (Clessin, 1877) II Les a čiastočne otvorené biotopy (woodland and partly open habitats) III druhy mokrých lesných biotopov (species of damp and moist woodlands) Aegopinella minor (Stabile, 1864) Arianta arbustorum (Linnaeus, 1758) Arion subfuscus (Draparnaud, 1805) Balea biplicata (Montagu, 1803) Bradybaena fruticum (O. F. Mueller, 1774) Cepaea hortensis (O. F. Mueller, 1774) Cochlodina cerata (Rossmässler, 1836) Discus rotundatus (O. F. Mueller, 1774) Helix pomatia Linnaeus, 1758 Limax cinereoniger Wolf, 1803 Oxychilus glaber (Rossmässler, 1835) Vitrea crystallina (O. F. Mueller, 1774) Arion rufus (Linnaeus, 1758) Clausilia pumila sejuncta Westerlund, 1871 Macrogastra tumida (Rossmässler, 1836) Macrogastra ventricosa (Draparnaud, 1801) Perforatella bidentata (Gmelin, 1788) Perforatella vicina (Rossmässler, 1842) Vestia turgida (Rossmässler, 1836) 65
Ekologické skupiny Ecological groups (LISICKÝ 1991) IV Stepné druhy (xerothermic species) V Druhy rôznych otvorených biotopov (species of open grounds in general) VI suché stanovištia (dry habitats) VII mezofilné druhy (mesic species or of various kind) VIII Druhy vlhkých biotopov (species of damp habitats) IX druhy močiarov (species of wetlands, banks, very moist habitats) Druh ( Species) P L Cecilioides acicula (O. F. Mueller, 1774) Cepaea vindobonensis (Férussac, 1821) Chondrina clienta (Westerlund, 1883) Chondrula tridens (O. F. Mueller, 1774) Granaria frumentum (Draparnaud, 1801) Helicella obvia (Menke, 1828) Pupilla sterri (Voith, 1838) Pyramidula rupestris (Draparnaud, 1801) Euomphalia strigella (Draparnaud, 1801) Pupilla muscorum (Linnaeus, 1758) Truncatellina cylindrica (Férrussac, 1807) Vallonia costata (O. F. Mueller, 1774) Vallonia excentrica Sterki, 1892 Vallonia pulchella (O. F. Mueller, 1774) Vertigo pygmaea (Draparnaud, 1801) Cochlicopa lubricella (Porro, 1838) Arion fasciatus (Nilsson, 1822) Balea perversa (Linnaeus, 1758) Clausilia dubia Draparnaud, 1805 Cochlicopa lubrica (O. F. Mueller, 1774) Deroceras reticulatum (O. F. Mueller, 1774) Euconulus fulvus (O. F. Mueller, 1774) Laciniaria plicata (Draparnaud, 1801) Nesovitrea hammonis (Ström, 1765) Orcula dolium (Draparnaud, 1801) Oxychilus cellarius (O. F. Mueller, 1774) Oxychilus draparnaudi (Beck, 1837) Punctum pygmaeum (Draparnaud, 1801) Trichia hispida (Linnaeus, 1758) Trichia lubomirskii (Slósarski, 1881) Vertigo alpestris Alder, 1838 Vitrea contracta (Westerlund, 1871) Vitrina pellucida (O. F. Mueller, 1774) Carychium tridentatum (Risso, 1826) Columella edentula (Draparnaud, 1805) Deroceras laeve (O. F. Mueller, 1774) Succinea oblonga Draparnaud, 1801 Trichia villosula (Rossmässler, 1838) Vertigo substriata (Jeffreys, 1833) Carychium minimum O. F. Mueller, 1774 Euconulus alderi (Gray, 1876) Oxyloma elegans (Risso, 1826) Perforatella rubiginosa (A. Schmidt, 1853) Succinea putris (Linnaeus, 1758) Vertigo antivertigo (Draparnaud, 1801) Zonitoides nitidus (O. F. Mueller, 1774) 66
Ekologické skupiny Ecological groups (LISICKÝ 1991) X vodné biotopy (aquatic habitats) Počet druhov (number of the species) Druh ( Species) P L Ancylus fluviatilis O. F. Mueller, 1774 Anisus leucostomus (Millet, 1813) Anisus septemgyratus (Rossmässler, 1835) Anisus vortex (Linnaeus, 1758) Aplexa hypnorum (Linnaeus, 1758) Bythinella austriaca (Frauenfeld, 1859) Galba truncatula (O. F. Mueller, 1774) Gyraulus albus (O. F. Mueller, 1774) Lymnaea auricularia (Linnaeus, 1758) Lymnaea peregra (O. F. Mueller, 1774) Pisidium amnicum O. F. Mueller, 1774) Pisidium casertanum (Poli, 1791) Pisidium sp. Planorbarius corneus (Linnaeus, 1758) Unio crassus Retzius, 1783 73 104 110 Západnú hranicu svojho areálu tu má aj druh Cepaea hortensis, ktorý sa rýchlo šíri v intravilánoch miest. V súčasnosti je známy aj z Banskej Štiavnice, Banskej Bystrice, Liptovskej Mary, Spišskej Novej Vsi a Slovenskej Ľupči. Nie je vylúčené, že pri podrobnejšom výskume môžu byť zistené aj ďalšie druhy, známe z blízkosti hraníc Zvolenskej kotliny, ako napr. Clausilia parvula (Jakub pri B. Bystrici), Sphyradium doliolum, Ena montana, Deroceras agreste. SÚHRN Predložená práca prináša výsledky malakozoologického výskumu Zvolenskej kotliny za posledných dvadsať rokov. v práci je vyhodnotených 75 zberov z rôznych lokalít, na ktorých zbierali viacerí zberatelia. Výskumom sa zistilo 110 druhov, pričom územie Zvolenskej kotliny na ľavom brehu Hrona má podstatne bohatšiu a zachovalejšiu malakofaunu (104) ako územie ležiace na pravom brehu Hrona (73). Malakofauna Zvolenskej kotliny, ktorú obklopujú horské masívy Javoria, Poľany, Veporských, Kremnických a Starohorských vrchov, zmenila svoje zloženie vďaka antropickým aktivitám (odlesnenie, pastva, poľnohospodárstvo), kde v súčasnosti výrazný podiel majú druhy otvorenej krajiny, pričom citlivé lesné druhy z tohto územia ustúpili. Niektoré z nich sa zachovali len v malých lesných enklávach na ľavom brehu Hrona. Na druhej strane sa v sekundárnych biotopoch, prevažne otvoreného charakteru, usadili druhy xerotermné a euryvalentné štvrtej a siedmej ekologickej skupiny (sensu LISICKÝ 1991). LITERATÚRA CSIKI, E., 1918: Mollusca. In: Fauna Regni Hungariae), Budapest, 6: 142. HUDEC, V., 1964: O výskytu plže Aegopinella epipedostoma (Fag.) a dalších druhu rodu Aegopinella Lindh. v ČSSR. Acta Musei Nationalis Pragae (Praha), 20B, 2: 119136. KROUPA, O., 1978: Plž lačník stepní vzácný druh československé fauny. Památky a příroda (Praha), 2: 120122. LISICKÝ, M.. J., 1991: Mollusca Slovenska. Veda, Bratislava, 344 s. 67
LOŽEK, V., 1962: Z výzkumu měkkýšu jihozápadního a středního Slovenska. Čas. Nár. muzea, odd. přír. (Praha), 131, 1: 19. LOŽEK, V., 1963: Výzkum ložisek přirozených hnojiv ve střední třetině Slovenska. Zprávy o geologických výzkumech v r. 1962 (Praha), s. 282284. LOŽEK, V., 1964: Quartärmollusken der Tschechoslowakei. Rozpravy Ústř. Úst. Geol. (Praha), 31, 374 s. NORDSIECK, H., 1969: Zur Anatomie und Systematik der Clausilien. V. Genitalsystem und Systematik des Genus Cochlodina. Archiv fur Molluskenkunde (Frankfurt a. Main), 99, 3/4: 107132. PETRBOK, J., 1951: Kvarterné mäkkýše východného slovenského Podunajska a kvartér pri Zvolene. Prírodovedný zborník SAV a umení v Bratislave, 5: 177192. PFLEGER, V., 1980: Snails of the Helicellinae (Gastropoda) subfamily in CSSR. Sborník Nár. muzea v Praze, 36B, 2/3: 53171. ŠTEFFEK, J., 1987: Vyhodnotenie malakofauny navrhovaného chráneného územia Urpín. Stredné Slovensko (Martin), Vyd. Osveta, 6: 221226. ŠTEFFEK, J., 1993a: Ochranárske vyhodnotenie malakofauny lokality Šupín. Chránené územia Slovenska (Bratislava), 21: 63. ŠTEFFEK, J., 1993b: Priestorová diferenciácia genofondových plôch malakofauny v biosférickej rezervácii Poľana. Fauna Poľany. In: Zborník referátov zo seminára (Zvolen, 8.9.6.1993), Zvolen, s. 3645. ŠTEFFEK, J., GREGO, J., 2000: Barierový efekt pri šírení malakofauny v krajine. Zborník z 3. Národnej konferencie o biosférických rezerváciách Slovenska (v tlači). 68