pre Územný plán zóny Chalupkova Objednávateľ: Zhotoviteľ: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto JELA, s.r.o. Ing. arch. Jela Plencnerová Bratislava, máj 2008 1
Obsah: Obsah:...2 A. Dôvody na obstaranie územného plánu zóny...3 B. Vymedzenie cieľov a úloh riešenia ÚPN Z...3 C. Vymedzenie riešeného územia zóny Chalupkova...4 D. Požiadavky na riešenie vyplývajúce z územnoplánovacej dokumentácie mesta a veľkého územného celku...5 E. Požiadavky na rozvoj funkčno prevádzkovej a hmotovo priestorovej štruktúru zóny...8 F. Požiadavky vyplývajúce zo základných demografických údajov a riešenie občianskej vybavenosti...10 G. Požiadavky na konkrétne riešenie jednotlivých funkčných zložiek...10 H. Požiadavky na tvorbu urbanistickej kompozície...15 I. Požiadavky na ochranu a starostlivosť o životné prostredie ochranu a tvorbu prírody..16 J. Požiadavky z hľadiska ochrany kultúrnych pamiatok...16 K. Požiadavky z hľadiska záujmov COO a obrany štátu...17 L. Požiadavky na rozsah a spôsob spracovania dokumentácie návrhu ÚPN Z...17 M. Požiadavky na reguláciu územia...18 N. Požiadavky na vymedzenie verejnoprospešných stavieb...20 O. Požiadavky na obnovu, prestavbu a asanácie...20 P. Príloha č.1...21 Q. Príloha č.2...22 2
A. Dôvody na obstaranie územného plánu zóny Hlavným dôvodom pre spracovanie ÚPN Z Chalupkova je potreba ďalej rozpracovať a detailizovať v mierke zóny riešenia obsiahnuté v ÚPN hlavného mesta SR Bratislavy, schváleného v roku 2007. ÚPN hl. m. SR Bratislavy nie je vzhľadom k mierke a podrobnosti spracovania (M 1: 10 000) postačujúcim podkladom pre podrobnejšou reguláciu územia z hľadiska funkčného a priestorového usporiadania územia. B. Vymedzenie cieľov a úloh riešenia ÚPN Z Ciele ÚPN Z sú zadefinované nasledovne : vytvorenie kvalitnej územnoplánovacej dokumentácie, využiteľnej pre územné rozhodovanie a usmerňovanie výstavby v zóne, doplnenie riešeného územia o nové aktivity, kompatibilné s ostatnými funkčnými systémami v území občianska vybavenosť, bývanie, nevyhnutná technická vybavenosť, zabezpečenie primeraného zastúpenia plošnej a líniovej zelene a preverenie možnosti vytvorenia väčších kompaktných parkových plôch v centre zóny, zosúladenie komplexného rozvoja územia s koncepčnými dlhodobými zámermi mestskej časti a konkrétnymi investično-podnikateľskými aktivitami a potrebu prispôsobenia týchto aktivít novému mestotvornému charakteru územia, zosúladenie individuálnych a verejných záujmov v kontexte vymedzených vlastníckych vzťahov k pozemkom, Po vykonaní prieskumov a rozborov zóny a zadefinovaní hlavných problémov a reálnych zámerov výstavby v zóne sú hlavné úlohy riešenia stanovené nasledovne: Stanoviť koncepciu priestorového a funkčného využívania územia zóny, pričom je potrebné optimálne stanoviť intenzitu využitia územia, pri dodržaní týchto zásad: formovať prostredie zóny v kontinuite kultúrno-spoločenských a historických tradícii, overiť možnosti formovania obrazu územia v mierke, ktorá vytvorí z urbanistickej štruktúry zóny výškovú dominantu v okolitej štruktúre mesta, pri dodržaní celkovej kompozície obrazu mesta ( silueta mesta ) zvýšiť celkovú kvalitu životného prostredia pre ľudí a chrániť ich pred nepriaznivými vplyvmi vhodnou priestorovou organizáciou územia a vhodným využívaním funkčných plôch, zabezpečiť primerané zastúpenie plôch zelene, zvážiť možnosti vytvorenia väčších kompaktných parkových plôch zelene v centre zóny, stanoviť základnú dopravnú kostru územia, s cieľom zabezpečiť primeranú dopravnú obsluhu územia, hľadať možnosti pre zabezpečenie optimálneho riešenia statickej dopravy v zóne, stanoviť zásady skvalitnenia technickej infraštruktúry, vytvoriť komplexné zásady utvárania zóny a regulatívy funkčného a priestorového využitia územia, stanoviť potrebné asanácie stavieb a vecnú a časovú koordináciu výstavby v území. 3
C. Vymedzenie riešeného územia zóny Chalupkova Riešené územie sa nachádza celé v mestskej časti Bratislava Staré Mesto. Vymedzenie riešeného územia pre spracovanie tohto územného plánu zóny je nasledovné: Z juhu je hranicou riešeného územia cestná komunikácia - Landererova ul., Zo západu je hranicou riešeného územia ul. Dostojevského rad a Karadžičova ul., Zo severu je hranicou riešeného územia ul. Mlynské Nivy. Z východnej strany tvorí hranicu Košická ul.. Vymedzenie riešeného územia pre širšie vzťahy je nasledovné: Z juhu je hranicou Dunaj ( ľavý breh ), Z východu je hranicou Prístavný most, Bajkalská, Zo severu tvorí hranicu komunikácia na Záhradníckej ul, Zo západu je hranicou Karadžičova ul.- Jakubovo nám. - Šafárikovo nám. Starý most. 4
D. Požiadavky na riešenie vyplývajúce z územnoplánovacej dokumentácie mesta a veľkého územného celku Na riešené územie zóny sa vzťahujú platné regulatívy vyplývajúce z nasledovných schválených územnoplánovacích dokumentov: 1. ÚPN hl. m. SR Bratislavy ( 2007 ), schváleného 31. 5. 2007 uznesením Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy č. 123/2007 a jeho záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením hlavného mesta SR Bratislavy č. 4/2007. 2. ÚPN VÚC Bratislavského samosprávneho kraja, včítane jeho zmien a doplnkov. 1. Územný plán hl. m. SR Bratislavy: Územný plán hl. m. SR Bratislavy navrhuje v riešenej zóne nasledovné funkčné využitie: Grafická časť výkres č. 2.2 Regulačný výkres 5
časť C Záväzná časť : Textová časť 1. Východiskové princípy Považovať za výškové stavby tie, ktoré prevyšujú o jednu tretinu výškovú hladinu okolitej zástavby. Výšková hladina je daná prevažujúcou výškou hrebeňov striech alebo atík plochých striech susedných stavieb vo vymedzenom území. Rešpektovať pri lokalizácii výškových stavieb v územiach, ktoré nie sú regulované inak: najvýznamnejšie diaľkové priehľady, ktoré poskytujú charakteristické identifikačné, významové a orientačné vnímanie mesta, priehľady na historické a významové dominanty mesta, či inak hodnotené stavby a prírodné identifikačné znaky, najvýznamnejšie vyhliadkové body, z ktorých je potrebné výškovú stavbu posúdiť s ohľadom na ochranu typickej celomestskej siluety a charakteristického obrazu mesta: Bratislavský hrad, Slavín, Stráže, Starý most, Tyršovo nábrežie, most Apollo Prístavný most, Vstup od Bergu, Viedenská cesta,. Berg AT, Kopčianska, Zečák, Wolfsthal. 2. Definovanie vybraných pojmov súvisiacich s reguláciou Rozvojové územie je územie mesta, v ktorom územný plán navrhuje: novú výstavbu na doteraz nezastavaných plochách, zásadnú zmenu funkčného využitia, zmenu spôsobu zástavby veľkého rozsahu, pri zachovaní funkčného využitia územia. Stabilizované územie je územie mesta, v ktorom návrh územného plánu: ponecháva súčasné funkčné využitie, predpokladá mieru stavebných zásahov prevažne do 15% celkovej podlažnej plochy existujúcej zástavby v území. Jedná sa v zásade o nadstavby, dostavby a prístavby domov, využitie podkroví, úpravy a dovybavenie vnútroblokových priestorov, výstavbu v prielukách a pod. Regulácia sa uplatňuje verbálnym formulovaním požiadaviek na riešenie a popisom prípustných a neprípustných zásahov do územia pre spracovanie podrobnejšej dokumentácie. Merítkom a limitom pre novú výstavbu v stabilizovanom území je najmä charakteristický obraz a proporcie konkrétneho územia, ktoré je nevyhnutné pri obstarávaní podrobnejších dokumentácií alebo pri hodnotení novej výstavby v stabilizovanom území akceptovať, chrániť a rozvíjať. Ukazovatele intenzity využitia územia sa požadujú len na zdokumentovanie rozdielu (nárastu resp. zníženia) hodnoty indexu podlažných plôch, indexu zastavaných plôch, resp. indexu objemového zaťaženia územia. 6
ÚPN zóny Chalupkova Regulácia intenzity využitia územia v stabilizovaných územiach Stanovenie regulácie intenzity využitia stabilizovaných území z celomestského pohľadu na úrovni územného plánu mesta nie je účelné na tej istej úrovni, ako pre rozvojové územie. Stabilizované územie charakterizuje určitý spôsob zástavby, ktorý výrazne podmieňuje spôsob a možnosti jeho dotvárania novými investíciami. Z hľadiska väzby novej zástavby k pôvodnej štruktúre je potrebné: v historickom jadre mesta novú zástavbu prísne podriadiť charakteru, spôsobu a dielčím charakteristikám existujúcich stavieb v území. Nová zástavba musí rešpektovať blokový charakter, parceláciu, výšku, tvar strechy a ďalšie prvky okolitej zástavby. Ukazovatele intenzity využiť len ako druhotné, s ktorými je možné pracovať na úrovni porovnania s intenzitou dosahovanou na iných pozemkoch daného bloku. Nestanovovať ukazovatele pre celú stabilizovanú funkčnú plochu, v rámci ktorej sa nachádzajú historicky typické bloky zástavby, s rozdielnou charakteristikou a tým aj hustotou zástavby: v celomestskom centre prevláda v rámci stabilizovaných území blokový charakter existujúcej zástavby. V rámci jednotlivých funkčných plôch sa môžu nachádzať bloky zástavby s odlišnou intenzitou zástavby. Z hľadiska ich dostavby sa požaduje rešpektovať typický charakter bloku. V určitých prípadoch zvýraznenie nároží, nadstavby môže dôjsť k vyššej intenzite využitia pozemku v porovnaní s okolitou existujúcou zástavbou. Určujúce sú však regulatívy (stavebná čiara, výška, odstupy a pod.) vyplývajúce z existujúcej stavebnej štruktúry bloku. Ukazovatele intenzity využitia územia sú až druhotné a z celomestskej úrovne nestanoviteľné. Tieto sú súčasťou záväzných častí územnoplánovacích dokumentácií na úrovni zóny, vo vnútornom meste sa vyskytujú stabilizované územia so zástavbou mestského typu, komplexy zástavby, areály a územia izolovanej zástavby, najmä bytové domy sídliskového typu a enklávy rodinných domov. V dotváraní území je potrebné rešpektovať diferencovaný prístup podľa jednotlivých typov existujúcej zástavby a nie je možné ho generalizovať stanovením jednotnej regulácie intenzity využitia pre celú stabilizovanú funkčnú plochu. Táto úloha musí byť jednoznačne riešená na podrobnejšej zonálnej úrovni. vo vonkajšom meste sa mení v rámci stabilizovaných území charakter zástavby mestského typu, prevláda ulicová zástavba lemujúca mestské komunikácie. Pre vonkajšie územie sú charakteristické komplexy zástavby, areály, územia bytovej zástavby sídliskového typu a rozsiahle územia najmä izolovanej zástavby rodinných domov. V dotváraní území je rovnako ako v predošlých prípadoch potrebné rešpektovať diferencovaný prístup podľa jednotlivých typov existujúcej zástavby a nie je možné ho generalizovať stanovením jednotnej regulácie intenzity využitia pre celú stabilizovanú funkčnú plochu. Lokalizácia novej zástavby v stabilizovanom území vonkajšieho mesta musí byť predmetom riešenia územnoplánovacích dokumentácií zóny. Základným princípom pri stanovení regulácie stabilizovaných území v meste je uplatniť požiadavky a regulatívy funkčného dotvárania územia na zvýšenie kvality prostredia (nielen zvýšenie kvality zástavby ale aj zvýšenie prevádzkovej kvality územia). Posudzovanie dostavieb, prestavieb, nadstavieb a novostavieb v rámci stabilizovaných území Stabilizované územia v rámci územného plánu mesta vzhľadom na svoju rozmanitosť a špecifiká nemôžu mať stanovené jednotné ukazovatele intenzity využitia územia. Z celomestského pohľadu nie je možné, ani účelné obsiahnuť detail a zložitosť, ktorú predstavuje stavba v stabilizovanom území. Stavebný úrad musí postupovať porovnaním návrhu investora s funkčným využitím územného plánu. Pokiaľ nový návrh nerešpektuje regulačné prvky, ktoré reprezentujú existujúcu zástavbu a vnáša do zástavby kontrast resp. neúmerné zaťaženie pozemku, je nevyhnutné zabezpečiť spracovanie podrobnejšieho územnoplánovacieho podkladu pre dotknuté stabilizované územie, ktorý preukáže vhodnosť stavebného zámeru z jednotlivých hľadísk funkčného využitia, kompozície, intenzity 7
využitia, ako aj zhodnotenie jeho dopadov na funkčnosť nadväznej existujúcej zástavby. Z polohy systémového prístupu k regulácií novej zástavby v stabilizovanom území je žiaduce pre navrhované lokality na dostavbu stabilizovaného územia postupne spracovať podrobnejšie riešenie s návrhom detailných regulatívov (v predstihu pred realizáciou potenciálnych investičných zámerov). Tab. 1 Kód IPP max. Regulatívy intenzity využitia rozvojových území MČ Staré Mesto Číslo funkcie Názov urbanistickej funkcie J 2,7 501 Zmiešané územie bývania a obč. vybav./* K 3,0 201 OV celom. A nadmestského významu Priestorové usporiadani e Zástavba mestského typu Zariadenia OV - Zástavba mestského typu Priemerná podlažnosť /* funkcia bývania je limitovaná na max. 50% podlažnej plochy nadzemnej časti zástavby IZP max. KZ min 8 0,34 0,25 9 0,30 0,30 6 0,50 0,15 7 0,43 0,15 8 0,38 0,20 časť C Záväzná časť : Tabuľková časť viď príloha Urbanistická kompozícia a obraz mesta Rešpektovať v kompozícií mestskej štruktúry pre riešenie potenciálnej zástavby: V priestore vymedzenom územím upravenej PZ CMO ( Ver. vyhláška MK SR 10.8.2005 ) spolu s areálom STU a s územím v nadväznosti na juhovýchodnú hranicu zóny ( Dostojevského rad) ohraničeným ul. M. Čulena, z juhu ľavobrežným nábrežím: b) Výšku jestvujúcej zástavby s limitom 21 m ( 6-7 nadzemných podlaží) v dotváraní zástavby jednotlivých blokov bez situovania novostavieb výškových objektov, V prílohe Zadania je výrez z grafickej časti Výkres kompozície ÚPN hl.m. SR Bratislavy. 2. Územný plán VÚC BSK Všeobecne záväzné nariadenie Bratislavského samosprávneho kraja VZN BSK č. 20/2008, zo dňa 20. 02. 2008 v zmysle prílohy č.2 k VZN BSK bod I. záväzných regulatívov územného rozvoja bod 5. v oblasti rozvoja dopravnej infraštruktúry, bod 5.11 rezervovať a rešpektovať koridor cestnej siete medzinárodného významu ( TEN-T a AGR ), ktorým sa mení a dopĺňa Všeobecne záväzné nariadenie BSK č. 18/2007, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Bratislavský kraj podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 64/1998 Z. z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Bratislavský kraj v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 336/2001 Z. z. a v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 20/2003 Z. z. E. Požiadavky na rozvoj funkčno prevádzkovej a hmotovo priestorovej štruktúru zóny Širšie vzťahy Urbanistickou štruktúrou novej zástavby nadviazať na existujúcu uličnú sieť mesta a na prirodzené pešie koridory v nich, Dopravnou kostrou zóny nadviazať na existujúcu cestnú sieť mesta ( obslužné komunikácie ) s cieľom priestorovo zachovať a prevádzkovo zlepšiť obsluhu územia, 8
Overiť vplyv navrhovanej výstavby na hmotovo-priestorovú štruktúru a siluetu mesta, Riešené územie V návrhu riešenia ÚPN zóny rozpracovať dopravné riešenie Územného plánu hl. mesta SR Bratislavy zachovávajúce existujúce trasy a priestory dopravných koridorov, súčasne s využitím výsledkov dopravného riešenia spracovanej Urbanisticko - architektonickej štúdie zóny Chalúpkova - Landererova predovšetkým z hľadiska riešenia trasovania a šírkového usporiadania uličných koridorov obslužných komunikácií - ul. Čulenova, Továrenská a Chalúpkova, vrátane dopravného vyústenia obslužných komunikácií na Továrenskej a Chalúpkovej ul na zbernú komunikáciu na ul. Mlynské Nivy a v koordinácií so známymi investičnými zámermi v lokalite, Prioritou urbanisticko- architektonickej koncepcie bude komplexná prestavba územia s cieľom vytvoriť zo zóny centrálne mestské prostredie, ktoré sa bude prejavovať jednak v novej modernej forme výstavby, ako aj v primeranom obsahu funkčných plôch, V riešenej zóne situovať budovy a zariadenia prevažne pre nasledovné funkčné využitie: o občianska vybavenosť celomestského a nadmestského významu - obchodno spoločenské aktivity, administratívu, prechodné bývanie, obchod a služby, galérie, múzeá a ďalšie kultúrno spoločenské zariadenia, o bývanie kombinované so vstavanou občianskou vybavenosťou, o zariadenia technickej infraštruktúry, riešenie navrhnúť v intenciách návrhu riešenia UŠ Staré Mesto ( Aprox a Aurex, 1996 ), ktoré počítali v riešenej zóne s prevažne novou štruktúrou zástavby a s vyššou výškovou úrovňou zástavby, Overiť maximálnu výškovú úroveň zástavby a maximálnu intenzitu zástavby v jednotlivých regulačných blokoch zóny, Overiť intenzitu využitia územia a stanoviť hraničné hodnoty IPP ( index podlažnej plochy ) pre vzniknuté regulačné bloky, ktorých vymedzenie vyplynie z riešenia ÚPN Z Chalupkova, pri zohľadnení maximálne prípustného dopravného zaťaženia okolitých zberných komunikácií, Overiť výškové horizonty dominánt zástavby s výškou rímsy od 60 do 130 m, s prihliadnutím na tvorbu celomestskej koncepcie výškových dominánt zástavby, s ich optimálnym situovaním, Overiť situovanie centrálneho námestia s verejným parkom, ako základného mestotvorného prvku navrhovanej štruktúry, Samostatne definovať pozemky pre parkovú zeleň ako nezastaviteľné nadzemnými objektmi. V prípade realizácie veľkostne nadštandardného mestského parku v riešenom území na úkor zastavaných plôch, overiť možnosť kompenzácie intenzity zástavby v okolí, za predpokladu realizácie zmien a doplnkov ÚPN mesta Bratislavy, Zhodnotiť stavebno-technický stav existujúcich budov vo vzťahu k navrhovanému funkčnému využitiu a overiť možnosti začlenenia objektov do novej architektonicko urbanistickej štruktúry, 9
Overiť možnosť zachovania hodnotných objektov, ktoré sú predmetom pamiatkovej ochrany, alebo sú navrhované na zápis do UZKP. F. Požiadavky vyplývajúce zo základných demografických údajov a riešenie občianskej vybavenosti Demografia Demografické údaje sú spracované podľa územného a správneho usporiadania k 31. decembru 2002 a výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov k 26. máju 2001. Riešeným územím pre tento účel je časť územia UO Tlačové centrum, ohraničené ulicami - Dostojevského rad, Karadžičova ul., Mlynské Nivy, Košická ul., Landererova ul.. Tabuľka 1 Trvalo bývajúce obyvateľstvo v zóne a v MČ Staré Mesto Obyvateľstvo trvalo bývajúce Názov spolu Ženy 0-14 rokov V poprod. veku UO Tlačové centrum 20429 3 0 7 3 0 1 5 Ekon. aktívne MČ Staré Mesto 44 798 24 246 5 214 12 621 23 210 Bratislava mesto 428 672 228 131 59 866 82 960 238 199 Počet trvalo bývajúcich obyvateľov v riešenom území 7. Nakoľko ide o priemyselnú zónu mesta, ktorá bola v minulosti využívaná výlučne ako výrobné zázemie mesta a neskôr sa postupne menila aj na územie s aplikovaným výskumom ( VUKI ) bývanie tu bolo iba ako pohotovostné, príp. služobné byty. V návrhu riešenia ÚPN Z je potrebné v súlade s intenzitou výstavby a jej funkčným využitím stanoviť nasledovné demografické ukazovatele: Celkový počet obyvateľov zóny, Približnú odhadovanú vekovú štruktúru obyvateľstva zóny - podiel predproduktívneho, produktívneho a poproduktívneho veku, Počet a štruktúru pracovných príležitostí podľa navrhovaných funkcií, Občianska vybavenosť V návrhu riešenia ÚPN Z je potrebné v súlade s navrhovaným počtom obyvateľov a jeho odhadovanou štruktúrou : Stanoviť potrebu nekomerčnej vybavenosti pre obsluhu zóny školstvo, zdravotníctvo, sociálna starostlivosť, verejná správa a administratíva, G. Požiadavky na konkrétne riešenie jednotlivých funkčných zložiek Urbanistická koncepcia riešiť navrhovanú funkčnú profiláciu vo vzťahu s rozvojom celomestských funkčných systémov v súlade so schválenými strategickými cieľmi mesta, riešiť zaťaženosť, ekonomickú efektívnosť, využiteľnosť riešeného územia tak, aby budúca urbanizácia neúmerne nezaťažila okolité územie, Pri regulácií územia určiť: o dominantné, prípustné a neprípustné funkčné využitie, 10
o o o o o Zastavovacie podmienky vymedzenie zastaviteľných plôch zóny ( stavebné čiary ), intenzita zástavby indexy zastavanosti, podlažných plôch a stavebného objemu, maximálna výška rímsy, minimálny index zelene. základné regulatívy dopravného napojenia pozemkov, záväzný priečny uličný profil a odporúčané polohy vjazdov do areálov, (vstupov a vjazdov do objektov ), základné regulatívy nevyhnutnej technickej infraštruktúry novej zástavby, včítane potrebných kapacít jednotlivých sietí TI, Doprava Východiská pre riešenie dopravy Riešené územie má byť budúcim širším centrom mesta, preto je potrebné vytvoriť plnohodnotný mestský priestor s udržateľným riešením dopravy. Takéto riešenie znamená vytvorenie optimálnych podmienok pre pešiu dopravu, pre obsluhu MHD, a aj pre cyklistickú dopravu. Riešenie IAD môže spočívať čiastočne v uspokojovaní nárokov statickej dopravy, ale primárne v rozumnej regulácii ( priestorovej, organizačnej ). V opačnom prípadne by bol značne ohrozený mestotvorný potenciál, atraktivita a aj životné prostredie riešenej zóny. Pešia doprava dopravu v zóne riešiť s ohľadom na prioritu pešieho pohybu, t.j. navrhnúť pomalú a plynulú dopravu IAD, navrhnúť prirodzené napojenie uličnej štruktúry zóny na pôvodnú uličnú sieť Starého Mesta, vytvoriť schémy hierarchie očakávaných peších trás a hlavné pešie trasy čiastočne uprednostniť pred IAD aj v režime riadenia križovatiek; v zóne nenavrhovať mimoúrovňové riešenia prechodov pre chodcov, využiť úrovňové prechody s prechodom na dvakrát cez komunikáciu, Hlavné pešie trasy navrhnúť tak, aby najkratšou vzdialenosťou spájali najfrekventovnejšie verejné priestory mesta. Jedna pešia os by mala smerovať približne z juhu na sever nábrežie Dunaja Dullovo námestie, druhá pešia os by mala viesť od západu na východ Jakubovo nám. Mlynské Nivy. Cyklistická doprava Vo vnútorných obslužných komunikáciách zóny vytvoriť adekvátne podmienky pre cyklistov, navrhnúť samostatné cyklistické pruhy, Overiť možnosti napojenia na cyklistickú trasu z mosta Apollo a trasu na Prístavnej ul., napojenia na uvažovanú trasu na Páričkovej ul., ako aj na Dunajskej ul. a Ul. 29. augusta. Zohľadniť vedenie cyklistických trás v zmysle ÚPN hl.m. SR Bratislavy. 11
Verejná hromadná doprava Optimálne lokalizovať zastávky MHD, v nadväznosti na očakávané dominanté pešie ťahy, V záujme uvažovaného pomeru MHD:IAD 70:30 (výhľadovo podľa ÚPN hl.m. SR Bratislavy ), a v záujme garantovania rýchlosti a spoľahlivosti MHD je nutné na všetkých zberných komunikáciách vybudovať adekvátnu preferenciu MHD, t.j. najmä vyhradené jazdné pruhy. Premietnuť z nadradených schválených celomestských koncepcií riešenie mestskej hromadnej dopravy a nosného systému MHD, zabezpečiť priamu nadväznosť medzi existujúcimi klasickými trakciami MHD ( trolejbus, autobus) i vyvolaným rozšírením klasických trakcií MHD, železničnou dopravou (koridor siete medzinárodného významu TEN-T 17) a tiež prímestskou, regionálnou a medzinárodnou autobusovou dopravou. Riešiť vyvolanú potrebu nárastu kapacity štandardných, súčasných trakcií mestskej hromadnej dopravy - trolejbus a autobus ako dôsledok intenzifikácie urbanizácie v riešenej zóne s prednostnou podporou rozširovania ekologickej elektrickej trakcie (trolejbus), vyčísliť očakávané zvýšenie prepravných nárokov, riešiť trasy a navrhnúť zásady technickej infraštruktúry trolejbusovej dopravy vrátane nových tratí. Individuálna automobilová doprava Miestne komunikácie a ich jednotlivé úseky navrhnúť tak, aby sa zabezpečila nadväznosť na celkovú existujúcu a navrhovanú zástavbu územia, cestnú sieť a na iné druhy dopravy ( STN 73 6110, čl. 3.2.1), Overiť rozsah novonavrhovaných kapacít výstavby z hľadiska zabezpečenia ich dopravnej obsluhy a z toho vyplývajúcich nárokov na dynamickú dopravu v riešenom území; Navrhnúť komplexný systém dopravnej obsluhy navrhovanej zástavby, včítane preverenia možnosti vytvorenia nových dopravných uzlov, V návrhu uvažovať s nasledovnou hierarchiou funkčných tried okolitých komunikácií: o Dostojevského rad a Karadžičova ul. MZ B2, o Landererova ul. MZ B2, o Košická ul. MZ B2, ( od Landererovej po Mlynské Nivy ) o Košická ul. B1 ( od mosta Apollo po križovatku s Prístavnou ul. ) o Prístavná ul. B1, Preveriť možnosti trasovania novonavrhovaných obslužných komunikácií s cieľom vytvorenia pravotočivých zberných okruhov v zóne, pri eliminovaní tzv. zbytočných jázd v polohe: o prepojenie ul. Landererova Chalupkova, o prepojenie ul Chalupkova Košická, s vyústením do plnohodnotnej križovatky Košická Valchárska. V návrhu uličných koridorov ulíc Čulenova, Továrenská a Chalupkova počítať s minimálnou vzdialenosťou protiľahlých uličných fasád 24 metrov, pričom parter objektov musí byť od tejto vzdialenosti ustúpený do vnútra stavebného pozemku o minimálne 3 metre, 12
V maximálnej miere presadzovať vybudovanie samostatných odbočovacích pruhov (príchodových komunikácií) na vjazd do hromadných garáží a parkovacích plôch objektov, ako i samostatných pripájajúcich pruhov (odchodových komunikácií) z garáží a parkovacích plôch na verejnú komunikáciu. V návrhu zvážiť priestorovú organizáciu dopravy na všetkých komunikáciách v zóne a navrhnúť ich funkčné triedy a kategórie v zmysle STN, ako aj ich návrh na zatriedenie v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) s ohľadom na novonavrhovanú zástavbu zóny. V zóne riešiť statickú dopravu s ohľadom na intenzitu zástavby, hlavne formou parkovacích hromadných garáží, pričom v návrhu je potrebné špecifikovať kapacitu účelovo viazaných garáží a verejných garáží. Pi výpočte kapacít vychádzať z STN 73 61 10. Návrh dopravy riešiť s využitím výsledkov riešenia Urbanisticko - architektonickej štúdie zóny Chalúpkova - Landererova a zároveň primerane využiť výsledky UŠ dostavby územia Autobusovej stanice a prestavby areálu Kablo na Mlynských Nivách a závery ich prerokovania, v koordinácií so známymi investičnými zámermi v lokalite. Letecká doprava Zohľadniť požiadavky vyplývajúce z obmedzení výškovej zástavby objektmi v riešenom území v zmysle 28 ods. 3 a 30 leteckého zákona, podľa ktorého je Letecký úrad SR dotknutým orgánom štátnej správy v povoľovacom procese stavieb a zariadení nestavebnej povahy v ochranných pásmach letísk a leteckých pozemných zariadení, ako aj pri ďalších stavbách, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť leteckej prevádzky, na základe čoho je potrebné požiadať Letecký úrad SR o súhlas pri stavbách a zariadeniach: o ktoré by svojou výškou, resp. svojim charakterom mohli narušiť obmedzenia stanovené vyššie popísanými ochrannými pásmami Letiska M. R. Štefánika, Bratislava; o vysoké 100 m a viac nad terénom ( 30 ods.1, písmeno a); o stavby a zariadenia vysoké 30 m a viac umiestnené na prírodných alebo umelých vyvýšeninách, ktoré vyčnievajú 100 m a viac nad okolitú krajinu ( 30 ods. 1, písmeno b); o zariadenia, ktoré môžu rušiť funkciu leteckých palubných prístrojov a leteckých pozemných zariadení, najmä zariadenia priemyselných podnikov, vedenia VVN 110 kv a viac, energetické zariadenia a vysielacie stanice ( 30 ods. 1, písmeno c); o zariadenia, ktoré môžu ohroziť let lietadla, najmä zariadenia na generovanie alebo zosilňovanie elektromagnetického žiarenia, klamlivé svetlá a silné svetelné zdroje ( 30 ods. 1, písmeno d). Technická infraštruktúra Všeobecné požiadavky vyjadriť väzby urbanistického riešenia na jestvujúce a navrhované technické vybavenie, riešiť technickú vybavenosť vo všetkých jej funkčných systémoch, relevantných pre dané územia, t.j. zásobovanie vodou, odkanalizovanie, zásobovanie plynom, teplom, elektrickou energiou, telekomunikácie, kolektorizácia, 13
zahrnúť do riešenia technickej vybavenosti všetky systémy verejné a neverejné, v riešení technickej vybavenosti zohľadniť požiadavku tvorby mestského polyfunkčného prostredia primeranou integráciou zariadení technického vybavenia do zástavby, návrh riešenia technickej vybavenosti vo všetkých funkčných systémoch bude vychádzať z prijatých celomestských koncepcií v ÚPD vyšších stupňov a z územných generelov jednotlivých systémov technického vybavenia. vybilancovať nároky na dodávku médií pre jednotlivé celky a stavby. verejnú technickú vybavenosť včítane kolektorov TI lokalizovať predovšetkým do verejných priestorov ulíc Čulenova, Továrenská a Chalupkova s priamym napojením na existujúce a navrhované kolektory a kanalizačné zberače v uliciach Mlynské Nivy, Košická a Landererova, vypracovať riešenie technickej vybavenosti vo väzbe na okolité územie, v zásade rešpektovať existujúce objekty, koridory a trasy hlavných vedení technickej vybavenosti; v prípade, že návrh novej zástavby zasahujúci do uvedených koridorov vyvolá potrebu preloženia dotknutých vedení do náhradných trás, tieto navrhnúť v priestoroch súčasných a navrhovaných komunikácií s tým, že najvýznamnejšími existujúcimi koridormi a zariadeniami technickej vybavenosti sú: o koridor Košickej ulice : trasa kolektora, vedenia vodovodu DN 600, kanalizačný zberač A, vedenie STL plynovodu DN 300, CZT horúca voda, kábelovod telekomunikácií, o o o o o koridor Landererovej ulice : trasa existujúceho a navrhovaného kolektora, energokanál, kábelové vedenia telekomunikácií, VTL plynovod koridor ulíc Dostojevského rad - Karadžičova : vedenia vodovodu DN 400, kanalizačný zberač A XVI, kábelové vedenia telekomunikácií, v priestore Bottova: regulačná stanica plynu RS TPI, v priestore Čulenova: trafostanica TR VVN/VN, 110 kv káblové vedenia vyvedené z jestvujúcej TR 110/22 kv Čulenova Špecifické požiadavky Zásobovanie vodou zásobovanie vodou riešiť s orientáciou na kapacitné potrubia DN 600 a 400 prechádzajúce po obvode riešeného územia zásobnú sieť verejného vodovodu v maximálnej miere zokruhovať, Výpočet potreby pitnej a požiarnej vody s ohľadom na výšku zástavby je nutné previesť podľa prílohy č.1 Vyhlášky MŽP SR č. 684/2006 zo dňa 14.11.2006, Odkanalizovanie odkanalizovanie územia riešiť kanalizáciou jednotnej sústavy, v podrobnejšom riešení jednotlivých blokov zástavby v ďalších stupňoch PD využiť aj možnosti alternatívneho odvádzania dažďových vôd do vsakovacích alebo retenčných zariadení. 14
odvádzanie odpadových vôd z centrálnej a východnej časti územia orientovať na zberač A verejnej kanalizácie mesta v Košickej ulici, prostredníctvom jeho novej vetvy v Chalupkovej ulici, zo západnej časti na stoku v Čulenovej ulici a navrhnúť ju na rekonštrukciu technológiou in situ. Zásobovanie elektrickou energiou rešpektovať jestvujúce 110 kv káblové vedenia, ktoré sú súčasťou distribučnej VVN sústavy mesta a ich ochranné pásma, zásobovanie elektrickou energiou riešiť s orientáciou na jestvujúcu distribučnú VVN a VN sieť situovanú v predmetnom, resp. kontaktnom záujmovom území, v prípade vysokých požiadaviek na výkonové nároky zvážiť riešenie zásobovania prostredníctvom novej TR 110/22 kv v zmysle rozvoja VVN sústavy mesta vrátane prepojenia s jestvujúcou sieťou káblovými vedeniami 110 kv Zásobovanie plynom zásobovanie územia plynom riešiť strednotlakovou rozvodnou sieťou, Zásobovanie teplom zásobovanie tepelnou energiou riešiť z CZT, resp. blokových kotolní na báze zemného plynu, Telekomunikácie napojenie na telekomunikačnú sieť riešiť optickou prístupovou sieťou s orientáciou na TKB Žellova, Kolektorizácia základným princípom uloženia vedení TI, s výnimkou kanalizácie bude ich kolektorizácia na celom území zóny s väzbou na kolektory susediacich zón. H. Požiadavky na tvorbu urbanistickej kompozície Poloha zóny v rámci mesta je mimoriadne exponovaná ( väzba na centrálnu časť mesta ). Pri urbanistickom riešení je preto potrebné najmä: Vytvoriť jedinečnosť obrazu hmotovej štruktúry zóny predovšetkým prostredníctvom: a) určenia kompozičných limitov hmotovej štruktúry zóny, ktoré zaručia zachovanie siluety mesta, významných panorám, priehľadov a pohľadov v meste. b) vymedzenie maximálnej veľkosti mestských blokov, ktorá bude odvodená od veľkosti blokov v Starom Meste, pričom dĺžka jednej strany mestského bloku nepresiahne 150 metrov, c) za mestský blok sa považuje kompaktné územie vymedzené ulicami = pešími a cestnými komunikáciami, d) stanovenie stavebných čiar mestských blokov, priestorových regulatívov a stanovenie regulatívov priečneho profilu verejných priestorov. Vytvoriť rôznorodosť štruktúry a foriem zástavby v zóne, pri rešpektovaní jej centrotvorného základného charakteru, výškovú úroveň zástavby navrhovať tak, aby neprimerane nezasiahla do obrazu mesta z diaľkových pohľadov, 15
Vytvorenie primeraného podielu zelene vo vzťahu k obostavanému priestoru zóny, I. Požiadavky na ochranu a starostlivosť o životné prostredie ochranu a tvorbu prírody Zeleň - ÚSES v riešení zohľadniť : VZN hl.m. SR Bratislavy č. 8/93 o starostlivosti o zeleň, Územný generel zelene hl.m. SR Bratislavy ( 1999 ) V návrhu riešiť mestskú parkovú zeleň ako súčasť verejných priestorov a námestí, ako aj sprievodnú zeleň komunikácií aleje, V návrhu rešpektovať biokoridor pozdĺž Dostojevského radu a Karadžičovej ul., v rámci regulácie zelene stanoviť optimálnu proporciu zelene z rastlého terénu a na konštrukciách tak, aby bola vytvorená vhodná mikroklíma v predmetnej zóne, Životné prostredie a environmentálne posúdenie ŽP V návrhu primerane zohľadniť a zhodnotiť environmentálnu záťaž v území ako aj výsledky analýzy Sanácia záťaže Apollo. Navrhovanú štruktúru funkčného využitia objektov prispôsobiť jej výsledkom a definovať zásady pre ďalšie rozpracovanie riešenia problému znečistenia podzemných vôd a zemín ropnými látkami a podmienky pre stanovenie možného funkčného využitia. V návrhu primerane rešpektovať ustanovenia zákona č. 24 / 2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a zákona č. 272 / 1994 Z.z. o ochrane zdravia, v znení neskorších predpisov, rešpektovať uznesenie Mestského zastupiteľstva č. 490 / 2001, týkajúce sa vymedzenia plôch s vyšším ekvivalentným uhlom tienenia zástavby, zohľadniť požiadavky vyplývajúce zo zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Posúdiť a vyhodnotiť potenciálne riziká a negatívne vplyvy dopravy na hlukové pomery v riešenej oblasti, vo vzťahu k navrhovanému funkčnému využitiu a štruktúre územia. ÚSES V návrhu rešpektovať RÚSES hl.m. SR Bratislavy, MÚSES, Nariadenia vlády SR z 8.1.2003 a č. 64 / 1998 Z.z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu VÚC Bratislavský kraj, a výkres č. 5 Ochrana prírody - Návrh územného plánu hl.m. SR Bratislavy, J. Požiadavky z hľadiska ochrany kultúrnych pamiatok v návrhu rešpektovať ochranu pamiatok, ktorá je vykonávaná v zmysle zákona č. 49/2002 Z. z o ochrane pamiatkového fondu a Vyhlášky č. 16/2003 Ministerstva kultúry SR z 12. 11. 2002, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 49/2002 Z. z o ochrane pamiatkového fondu. Rešpektovať architektonické objekty, ktoré dotvárajú milie ( charakteristický obraz ) prostredia, počítať s reanimáciou budovy bývalej kotolne BAT v zmysle požiadaviek a podmienok stanovených orgánmi ochrany pamiatkového fondu (MK SR, resp. KPÚ v Bratislave) v rozhodnutí o 16
vyhlásení národnej kultúrnej pamiatky tepláreň v Bratislave a rekonštrukciou budovy dnešnej Design factory. V koncepcii priestorového a funkčného využitia územia rešpektovať kultúrnu pamiatku tepláreň ako dominantný objekt historickej urbanizácie, ktorej ochrana, funkčné využitie a prezentácia má byť primeraná pamiatkovej hodnote, pre ktorú bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. K. Požiadavky z hľadiska záujmov COO a obrany štátu Pri návrhu ÚPN Z zohľadniť záujmy a potreby civilnej ochrany obyvateľstva (COO). Stavebno-technické požiadavky z hľadiska COO stanoviť v samostatnej doložke COO, ktorá bude diferencovane riešiť ukrytie obyvateľstva z jednotlivých urbanistických obvodov zóny. Samostatnú doložku COO spracovať v zmysle zákona NR SR č.42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov najmä 2,3,4, 16 a 19 zákona, a ustanovení súvisiacich vyhlášok, napr. 4 vyhlášky č.532 /2006 Z.z. o stavebno - technických požiadavkách na stavby a o technických podmienkach zariadení vzhľadom na požiadavky civilnej ochrany v znení neskorších predpisov. Následná etapa projektovej dokumentácie bude spracovaná na základe vyhlášky MV SR č. 388/2006 Z.z. o podrobnostiach na zabezpečenie technických a prevádzkových podmienok informačného systému civilnej ochrany. L. Požiadavky na rozsah a spôsob spracovania dokumentácie návrhu ÚPN Z Územný plán zóny bude spracovaný v zmysle zákona 50 / 1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a v zmysle vykonávacej vyhlášky MŽP SR č. 55 / 2001 Z.z. o územno plánovacích podkladoch a územno plánovacej dokumentácií, v nasledovnej skladbe: Návrh riešenia: Výstupmi návrhu riešenia budú: Grafická časť: Návrh širších územných vzťahov M 1 : 5 000 Komplexný urbanistický návrh M 1 : 1 000 Návrh dopravy M 1 : 1 000 Návrh technickej infraštruktúry zásobovanie vodou a odkanalizovanie M 1 : 1 000 zásobovanie el. energiou a plynom, telekomunikácie M 1 : 1 000 Návrh regulácie územia M 1 : 1 000 Grafická časť bude odovzdaná aj na CD vo formáte TIFF( pdf ). Textová a tabuľková časť v členení: 1 ZÁKLADNÉ ÚDAJE 2 RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU ZÓNY 2.1 Vymedzenie hranice riešeného územia 2.2 Opis riešeného územia 17
2.3 Väzby vyplývajúce z riešenia a zo záväzných častí územného plánu obce 2.4 Vyhodnotenie limitov využitia územia 2.5 Urbanistická koncepcia 2.6 Kultúrne a historické hodnoty územia zóny 2.7 Demografia a bytový fond 2.8 Občianska vybavenosť 2.9 Doprava 2.9.1 Širšie vzťahy 2.9.2 Súčasný stav 2.9.3 Cestná sieť 2.9.4 Statická doprava 2.9.5 Mestská hromadná doprava 2.9.6 Pešia a cyklistická doprava 2.10 Technická infraštruktúra 2.10.1 Zásobovanie vodou 2.10.2 Odkanalizovanie 2.10.3 Zásobovanie elektrickou energiou 2.10.4 Zásobovanie plynom 2.10.5 Zásobovanie teplom 2.10.6 Telekomunikácie 2.11 Sídelná zeleň 2.12 Ochrana prírody 2.13 Územný systém ekologickej stability ( ÚSES ) 2.14 Životné prostredie 2.14.1 Ovzdušie 2.14.2 Hluk 2.14.3 Radónové riziko 2.14.4 Svetlotechnika 2.15 Nakladanie s odpadmi 3. Návrh Záväznej časti ÚPN Z 3.1. Regulatívy funkčného a priestorového využitia zóny 3.2. Verejno-prospešné stavby Textová a tabuľková časť bude odovzdaná aj na CD vo formáte pdf. M. Požiadavky na reguláciu územia Záväzná časť bude obsahovať: a) regulatívy funkčného využívania pozemkov a stavieb na nich, b) regulatívy priestorového usporiadania stavieb na pozemku, 18
c) regulatívy verejných a poloverejných priestorov, vrátane podmienok pre umiestnenie reklamných a propagačných zariadení, d) regulatívy z hľadiska pamiatkovej obnovy a ochrany, e) regulatívy dopravnej obsluhy, f) regulatívy umiestnenia verejného technického vybavenia, g) regulatívy určenia nevyhnutnej vybavenosti stavieb (dopravná obsluha, technická infraštruktúra), h) verejnoprospešné stavby a stavby určené na asanáciu v riešenom území, Funkčné využitie pozemkov a stavieb na nich bude definované podľa Zákona č. 50/ 1976 Zb. ( Stavebný zákon ) 43, 43a - 43c, nasledovne: Bytové budovy: bytové domy, BD ostatné budovy na bývanie OB (detské domovy, domovy dôchodcov) Nebytové budovy: hotely, motely, penzióny, HOT budovy pre administratívu, ADM budovy pre obchod a služby, OS dopravné a telekomunikačné budovy, HG budovy pre kultúru a verejnú zábavu, KUL budovy pre školstvo, vzdelávanie a výskum, ŠKO nemocnice, zdravotnícke a sociálne zariadenia, ZDR kryté budovy pre šport, ŠPO budovy a miesta na vykonávanie náboženských aktivít, CIR kultúrne pamiatky, ktoré nie sú bytovými budovami, ostatné nebytové budovy, ( napr. kasárne ) Poznámka: Skratky za typom budovy budú označením v grafickej a textovej časti návrhu riešenia. V prípade schválenia novely stavebného zákona do ukončenia prác na úlohe, bude potrebné definovať druhy stavieb podľa nových právnych predpisov. Miera využitia pozemkov bude definovaná: indexom zastavanosti - pomer medzi plochou zastavanou stavbami a plochou pozemku, indexom zelených plôch - pomer medzi plochami zelene a plochou pozemku, koeficientom stavebného objemu - udáva, koľko m 3 stavby je prípustných umiestniť na 1 m 2 plochy pozemku. počtom nadzemných podlaží, počtom podzemných podlaží, Zastavovacie podmienky na jednotlivých pozemkoch ( na podklade navrhovanej reparcelácie ) budú určené: prednou stavebnou čiarou, 19
zadnou stavebnou čiarou (vymedzujúcou zároveň aj nezastaviteľné plochy) Záväzná časť sa bude skladať z grafickej a textovej časti, pričom v rozhodovacom procese musia byť využívané obe časti zároveň. N. Požiadavky na vymedzenie verejnoprospešných stavieb V návrhu ÚPN Z stanoviť pozemky pre verejnoprospešné stavby a tieto zahrnúť do záväznej časti dokumentácie spolu s pozemkami, na ktorých bude navrhovaná asanácia. O. Požiadavky na obnovu, prestavbu a asanácie Asanačnú prestavbu navrhovať v prípade potreby len v lokalitách dnešného výskytu nehodnotných objektov a provizórií, resp. v lokalitách výskytu objektov priamo narúšajúcich charakter prostredia alebo znemožňujúcich vybudovanie dopravnej obsluhy územia. 20
P. Príloha č.1 ÚPN hl.m. SR Bratislava Výkres regulácie územia ÚPN hl.m. SR Bratislava Výkres kompozície územia 21
Q. Príloha č.2 Tab.1. Regulatívy intenzity využitia rozvojových území pre centrum mesta mestská časť Staré Mesto ÚPN hl.m. SR Bratislavy Kód IPP max. Čís. funk. Názov urbanistickej funkcie A 0,2 102 Málopodlažná bytová zástavba B 0,4 102 Málopodlažná bytová zástavba C 0,6 102 Málopodlažná bytová zástavba D 0,9 102 Málopodlažná bytová zástavba E 1,1 102 Málopodlažná bytová zástavba F 1,4 201 OV celom. a nadmest. významu G 1,8 201 OV celom. a nadmest. významu H 2,1 I 2,4 J 2,7 K 3,0 501 Zmiešané územia bývania a obč.vybav.* 201 OV celom. a nadmest. významu 501 Zmiešané územia bývania a obč.vybav.* 201 OV celom. a nadmest. významu 501 Zmiešané územia bývania a obč.vybav.* 201 OV celom. a nadmest. významu 501 Zmiešané územia bývania a obč.vybav.* 201 OV celom. a nadmest. významu Priestorové usporiadanie Priem. podl. IZP max. KZ min. izol. RD v zeleni s pozem. nad 1000 m 2 1,1+ 0,20 0,60 izolov.rd 600-1000 m 2 1 0,22 0,40 izolov.rd 480-600m 2 1,1+ 0,25 0,40 izolov. RD 600-1000 m 2 1+,2 0,23 0,40 izolov.rd nad 1000 m 2 2 0,15 0,60 izolov.rd 480-600m 2 2 0,25 0,40 izolov.rd 600-1000 m 2 2+ 0,22 0,40 radové RD 300-450 m 2 1+,2 0,32 0,25 átriové RD 450 m 2 1 0,50 0,20 bytové domy 2 0,30 0,25 bezpoz.rd 180-240 m 2 1+,2 0,45 0,20 radové RD 300-450 m 2 2+ 0,32 0,30 bytové domy - zástavba 3 0,30 0,25 mestského typu bytové domy - zástavba mestského typu 4 0,27 0,25 zariad. OV - kultúra 3 0,45 0,20 zariad. OV školstvo, 4 0,45 0,30 zdravotníctvo mests. zmieš. zást. OV 5 0,36 0,20 zástavba mestského typu 5 0,42 0,25 obch.-spol. komplexy 4 0,52 0,15 zariad. OV zástavba mestského typu zariad. OV zástavba mestského typu zástavba mestského typu 5 0,42 0,15 6 0,35 0,20 6 0,40 0,25 7 0,35 0,25 obch.-spol. komplexy 4 0,60 0,10 zariad. OV zástavba 5 0,48 0,10 mests. (komplexy) 6 0,40 0,15 zariad. OV zástavba mestského typu zástavba mestského typu 7 0,34 0,20 8 0,34 0,25 9 0,30 0,30 obch.- spol. komplexy 5 0,54 0,15 zariad. OV zástavba 6 0,45 0,15 mestského typu 8 0,34 0,20 zástavba mestského typu 10 0,30 0,30 zariad. OV zástavba mestského typu 6 0,50 0,15 7 0,43 0,15 22
L 3,3 M 3,6 501 Zmiešané územia bývania a obč.vybav.* 201 OV celom. a nadmest. významu 501 Zmiešané územia bývania a obč.vybav.* 201 OV celom. a nadmest. významu 8 0,38 0,20 zástavba mestského typu 11 0,30 0,30 zariad. OV zástavba mestského typu zariad.a komplexy OV,adm., hotely 6 0,55 0,15 8 0,41 0,15 10 0,33 0,25 zástavba mestského typu 12 0,30 0,25 výškové objekty, komplexy adm., hotely 12 0,30 0,25 13+ 0,28 0,25 funkcia bývania je limitovaná na max. 50% podlažnej plochy nadzemnej časti zástavby 23