Kategória tázk: M2: Pľvnícka zlógia a bilógia 1. (ID: 357) Pdľa zákna pľvníctve sa zver delí na dve hlavné na skupiny: zver srstnatú a zver pernatú 2. (ID: 358) Pd pjmm zver sa rzumie: ppulácia vľne žijúcich druhv živčíchv uvedených v prílhe č. 1 zákna pľvníctve 3. (ID: 359) Pd pjmm malá zver sa rzumie: zver bažantia, zajačia a jarabičia 4. (ID: 360) Pd pjmm zver raticvá sa rzumie: daniel škvrnitý, diviak lesný, jeleň lesný, jeleň sika, kamzík vrchvský alpský, kamzík vrchvský tatranský, ls mkraďvý, muflón lesný, jeleník (pasrnec) bielchvstý, srnec lesný a zubr hrivnatý 5. (ID: 362) Pd pjmm veľké šelmy sa rzumie: medveď hnedý, rys strvid, vlk dravý a šakal zlatý 6. (ID: 363) Pd pjmm krkavcvité vtáky sa rzumie: havran čierny, kavka tmavá, krkavec čierny, vrana túlavá výchdeurópska a zapadeurópska, straka čiernzbá a sjka škriekavá 7. (ID: 368) Králičia zver phlavne dspieva: už v rku, v ktrm sa nardila, t.j. v veku 5 6 mesiacv, takže ranné mláďatá sa môžu ešte v tm istm rku hncvať 8. (ID: 371) Zafarbenie srsti svišťa vrchvskéh (Marmta marmta) je: hnedšedé s žltkastým nádychm, vrchná časť hlavy a kniec chvsta sú čierne
9. (ID: 375) Zimné bdbie prečkáva svišť vrchvský: v tzv. pravm zimnm spánku a tent p celé zimné bdbie (6,5 7 mesiacv) neprerušuje 10. (ID: 376) Svišť vrchvský je veľmi stražitý a v prípade nebezpečenstva aleb znepkjenia sa zýva typickým: strým varvným hvizdm 11. (ID: 379) Sfarbenie srsti ndatry pižmvej (Ondatra zibethica) je: hrdzavhnedé až šedhnedé, spdná časť tela je šedhnedá až žlthnedá 12. (ID: 380) Pôvdnu dmvinu ndatry pižmvej je: Severná Amerika 13. (ID: 382) Ondatra pižmvá žije: kl stjatých aj tečúcich vôd mngamne v párch aleb rdinách 14. (ID: 388) Z zmyslv má medveď hnedý najlepšie vyvinutý: čuch a sluch, zrak má slabší 15. (ID: 389) Dba párenia medveďa hnedéh prebieha: v máji až júli, prípadne aj v auguste 16. (ID: 390) Zimné bdbie prečkáva medveď hnedý: v nepravm zimnm spánku, tzn. že spánk prerušuje za účelm vyprázdnenia a dplnenia tekutín 17. (ID: 392) Medvedica vrhá v februári a marci: 2 3 medvieďatá hmtnsti 0,4 kg, ktré sú 30 dní slepé 18. (ID: 396) Z zmyslv má vlk najlepšie vyvinutý: čuch a sluch, zrakm sa rientuje len na kratšiu vzdialensť
19. (ID: 397) Dba párenia vlkv prebieha: v januári až marci 20. (ID: 398) Dĺžka gravidity u vlčice je: 62 65 dní, t.j. asi 9 týždňv 21. (ID: 402) Z zmyslv má líška hrdzavá výbrne vyvinutý: čuch, sluch i zrak 22. (ID: 404) Kankvanie (párenie) líšk prebieha: v januári a februári 23. (ID: 406) Líška hrdzavá vrhá v apríli až v máji v brlhu, ktrý si sama vyhrabáva: 3 8 a niekedy aj viac líščat, ktré sú asi 14 dní slepé 24. (ID: 408) Zafarbenie srsti psíka medvedíkvitéh je: hnedé s šedým až načernalým nádychm, hlava je svetlšedá s predĺženu srsťu vytvárajúcu v lícnej časti biele pruhy d strán 25. (ID: 412) Zimné bdbie prečkáva psík medvedíkvitý: v nepravm zimnm spánku, ktrý prerušuje 26. (ID: 416) Zafarbenie srsti mačky divej je: šed hnedé s hnedčiernymi aleb čiernymi pruhmi, smerm k chrbtu tmavnú, spdná časť tela je svetlejšia, špinav šedá, kniec chvsta je širší, akby guľatý a čierny, pčet pruhv (prstencv) na chvste je 4 5 27. (ID: 418) Z zmyslv má mačka divá najlepšie vyvinutý: zrak a sluch, čuch je veľmi slabý
28. (ID: 420) Kankvanie (párenie) u mačky divej prebieha: v februári až marci 29. (ID: 421) Dĺžka gravidity u mačky divej je: 63 dní 30. (ID: 422) Mačka divá vrhá v apríli až júni: 3 6 mačiat, ktré sú prvých 10 12 dní slepé 31. (ID: 424) Zafarbenie srsti rysa strvida je: hrdzavhnedé aleb hrdzavšedé s nepravidelnými hnedčiernymi škvrnami, knce ušníc sú zaknčené čiernymi štetinami, p stranách hlavy je predĺžená svetlejšia belavá srsť v tvare bkmbrady, krátky chvst je na knci hnedčierny až čierny 32. (ID: 426) Z zmyslv má rys najlepšie vyvinutý: zrak a sluch, čuch je veľmi slabý 33. (ID: 427) Ak ide spôsb živta, rys strvid žije: krem dby kankvania a starstlivsti mláďatá samtársky v vlastnm vymedzenm teritóriu a je aktívny za súmraku a v nci, v dne len v bdbí starstlivsti mláďatá 34. (ID: 428) Kankvanie (ruja) u rysa strvida prebieha: d februára d začiatku apríla 35. (ID: 430) Samica rysa vrhá v máji až začiatkm júna: 2 4 rysíčatá, ktré sú prvých 14 dní slepé 36. (ID: 431) V ptrave rysa jednznačne prevláda: srnčia zver, zajac pľný
37. (ID: 434) Vydra riečna je prispôsbená stavbu a tvarm tela živtu v vde, k čmu využíva: plávacie blany medzi prstami na predných knčatinách, uzavierateľné nzdry a ušné tvry, ak aj výbrný zrak a hmatvé fúzy p stranách pysku a nad čami 38. (ID: 437) Sfarbenie srsti jazveca lesnéh je: šed žlté, hlava je bled šedá s 2 čiernymi pruhmi cez či, spdná časť tela a knčatiny sú čierne, chvst je šed biely, srsť je hrubá, štetinvitá 39. (ID: 440) Z zmyslv má jazvec najlepšie vyvinutý: zrak a sluch, čuch je pmerne slabý 40. (ID: 442) Párenie (chrutie) u jazveca lesnéh prebieha: dsť nepravidelne, a t d knca apríla až začiatku mája d augusta 41. (ID: 443) Dĺžka gravidity u jazvečice je: 7 8 mesiacv, z th asi 5 mesiacv je latentná gravidita 42. (ID: 444) Jazvečica vrhá v februári až marci: 3 5 mláďat, ktré sú lysé a 4 5 týždňv slepé 43. (ID: 446) Zimné bdbie prečkáva jazvec lesný s značnými tukvými rezervami: v 3 4 mesačnm nepravm zimnm spánku, tzn. že spánk prerušuje za účelm vyprázdňvania 44. (ID: 448) Zafarbenie srsti kuny lesnej (Martes martes) je: hnedé s tmavším lesklým nádychm na chrbte, na krku má žltú škvrnu (náprsenku), ktrá sa nerzdvjuje na predné knčatiny 45. (ID: 449) Zafarbenie srsti kuny skalnej (Martes fina) je: svetlhnedé s nádychm d šeda, na krku má bielu náprsenku, ktrá sa vidlicvit rzvetvuje na prednú plchu hrudníkvých knčatín
46. (ID: 451) Obdbie párenia kún prebieha: v júli a auguste 47. (ID: 453) Z zmyslvých rgánv kuny majú najlepšie vyvinutý: čuch, sluch a zrak 48. (ID: 456) Zafarbenie srsti tchra tmavéh (Mustela putrius) je: hnedé až tmavhnedé, hruď, bky, knčatiny a chvst sú tmavšie až d čierna, pdsada je žltkastá až belavá, prúžk nad čami a kraje ušníc sú svetlé 49. (ID: 457) Obdbie párenia u tchrv je: v marci a apríli 50. (ID: 462) Zafarbenie srsti hranstaja čiernchvstéh (Mustela erminea) je: v letm bdbí škricv hnedé, krk, bruch a vnútrné plchy knčatín sú belavé až biele, kniec chvsta je čierny, v zimnm bdbí je biele, len kniec chvsta stáva čierny 51. (ID: 463) Dĺžka tela dspelých lasíc sa phybuje medzi: hranstaj 21 29 cm, lasica 15 25 cm 52. (ID: 464) Kelce sa u srnčej zveri: vyskytujú výnimčne a sú slabé a dsť splštené 53. (ID: 466) P uknčení rastu pučníc začína na nich mladému srnčekvi vyrastať prvé paržie, tzv. nulté jeh rast býva dknčený v 7. až 9. mesiaci živta a má spravidla tvar paličiek dĺžke kl 2 cm 54. (ID: 467) Prvé paržie (tzv. nulté ), majúce tvar paličiek vytĺka mladý srnček:
v januári až februári nasledujúceh rku a krátk na t kncm februára, začiatkm marca ich zhadzuje 55. (ID: 468) Srnček s prvým paržím (tzv. nultým ) sa nazýva: paličkár 56. (ID: 469) Druhé paržie (paržky)rčnéh srnčeka: už má ružice, môže mať vetvenie a slabé perlenie 57. (ID: 470) P zhdení prvéh paržia (tzv. nultéh ) tvaru paličiek nasadzuje srnec ihneď druhé paržie, ktré drastie: v máji až začiatkm júna a vytĺka h v júni až začiatkm júla a zhadzuje kncm nvembra až decembra 58. (ID: 471) Rčný srnec s druhým paržím býva spravidla: špičiak a len zvlášť dbre zalžený srnec nasadzuje paržky vidláka aleb šestráka 59. (ID: 472) 2-rčný srnec v 3. rku živta a nasledujúcich rkch nasadzuje paržie: minimálne vidláka a dbre zalžený srnec stupeň šestráka, pričm tent stupeň byčajne už neprekračuje i keď vzácne dchádza i k bhatšiemu vetveniu parôžkv, napr. smráka, či dknca desatráka 60. (ID: 473) Dspelý srnec vytĺka paržky v: kncm marca a apríli a zhadzuje v któbri a nvembri 61. (ID: 474) Najčastejším tvarm srnčieh paržia je stupeň: šestráka 62. (ID: 476) Vek živej srnčej zveri mžn dhadnúť: pdľa celkvéh vzhľadu a držania tela, tvaru hlavy, šírky nsnej škvrny, šírky krku, pdľa dby prefarbvania a vytĺkania a tiež pdľa chvania v čriede
63. (ID: 477) Vek ulvenej srnčej zveri zisťujeme pmerne spľahliv, a t pdľa: vývja a stupňa ptrebvania chrupu, najmä stličiek 64. (ID: 482) Pôvdnu dmvinu (areálm) jeleňa siku je: výchdná Ázia (Ďaleký výchd a Japnsk) 65. (ID: 484) Sfarbenie srsti v letnm bdbí (s výnimku melantických jedincv) je u jeleňa siky japnskéh spravidla: sýt gaštanv červené až žltkast hnedé s drbnými bielymi škvrnami 66. (ID: 492) Ls európsky ak najmhutnejšia parhatá zver môže dsiahnuť v dspelsti (5 10 rkv) hmtnsť až: 500 kg (najčastejšie d 400 kg) 67. (ID: 493) Lsica dsahuje v dspelsti (kl 7. rku živta) až: 350 kg 68. (ID: 494) Tetrv hlucháň sa vyznačuje: nápadným phlavným dimrfizmm (dvjtvárnsťu) 69. (ID: 496) Zafarbenie sliepky tetrva hlucháňa je: hrdzavhnedé, tmav priečne škvrnité 70. (ID: 497) Obľúbeným bitpm tetrva hlucháňa sú: staré ihličnaté lesy na hrebeňch hôr 71. (ID: 499) Tk tetrva hlucháňa prebieha na tkaniskách v bdbí d: marca d knca mája a t v závislsti na pčasí a nadmrskej výšky 72. (ID: 502) Tetrv hlniak sa vyznačuje:
nápadným phlavným dimrfizmm v zafarbení 73. (ID: 504) Zafarbenie sliepky tetrva je: hrdzavhnedé s tmavhnedými priečnymi pásikmi, zbák tmavhnedý 74. (ID: 506) Obľúbeným živtným prstredím (bitpm) tetrva hlniaka sú: kraje hôr, rúbaniská, lesné čistinky, vresviská a rašeliniská 75. (ID: 507) Tk tetrva hlniaka prebieha: d plvice marca d knca mája, tk prebieha na zemi 76. (ID: 508) Khút tetrva hlniaka pčas tku vzdáva hlas značvaný ak: šuíkanie s následným zreteľným bublaním 77. (ID: 511) Pkiaľ ide spôsb živta jariabka hôrneh žije: mngamným spôsbm živta, v ihličnatých a zmiešaných lesch 78. (ID: 512) Na rzdiel d sliepčky má khútik jariabka hôrneh: na hlave chchlček a na brade výraznú biel lemvanú čiernu škvrnu 79. (ID: 513) Tk u jariabka hôrneh prebieha d: d plvice marca d knca apríla, na zemi aleb na spdných knárch strmv 80. (ID: 514) Jariabky hôrne sa párikujú: na jeseň d začiatku septembra d knca któbra 81. (ID: 517) Základné sfarbenie bidvch phlaví jarabice pľnej je: vrch tela sivhnedý, spdk hnedsivý s mnžstvm škvŕn vlniek a pásikv
82. (ID: 518) Khútik jarabice pľnej na rzdiel d sliepčky má: na krídlvých krvkách len pzdĺžny svetlý pás pri si pera 83. (ID: 519) Hmtnsť dspelej jarabice pľnej sa phybuje v rzpätí: d 0,35 0,45 kg 84. (ID: 522) Hmtnsť dspeléh bažanta pľvnéh sa phybuje medzi: 1,1 až 2,0 kg u khúta, 0,8 až 1,4 kg u sliepky 85. (ID: 523) Sliepka bažanta pľvnéh má sfarbenie: hnedé až sivhnedé viac-menej zemité s jarabu kresbu 86. (ID: 525) Vek u bažanta pľvnéh (khúta) na výrade určujeme: pdľa strhy, u dspeléh khúta je dlhšia a str zaknčená, u mladéh krátka a tupá 87. (ID: 526) Pkiaľ ide spôsb živta bažant žije: plygamne (1 khút s 3 4 sliepkami), splčne sa zdržujú len v priebehu tku 88. (ID: 527) Tk jarabice pľnej prebieha: d knca marca d knca apríla, keď sa jarabice celý deň zývajú čirikaním a páriky si vymedzia teritória 89. (ID: 532) Pôvdnu dmvinu bažantv je blasť: juhzápadný Kaukaz, výchdná Ázia a Japnsk 90. (ID: 533) Bažant pľvný sa vyznačuje: výrazným phlavným dimrfizmm (v sfarbení)
91. (ID: 534) Tk bažanta pľvnéh prebieha d: knca marca d plvice mája, ale pri náhradnej znáške až d knca júna 92. (ID: 536) Sliepka bažanta si zakladá hniezd: na zemi v plytkej jamke, ktrú len slab vystiela kúskami rastlín a perím prevažne v travinách a burinách 93. (ID: 537) Pôvdnu dmvinu mrky divej je: severná Amerika 94. (ID: 538) Sfarbenie bch phlaví mrky divej je: tmav sivé až čierne s prímesu hnedej a brnzvým leskm 95. (ID: 540) Sfarbenie lysky čiernej v bch phlaviach je: čierne s bielu lysinu na čele a bielym zbákm 96. (ID: 544) Drp fúzatý je najväčším stepným vtákm: Európy 97. (ID: 547) Sfarbenie sluky lesnej je: na chrbte hrdzavhnedé, na temene hlavy má priečne tmavé pruhy a na brušnej strane žltkast hnedé 98. (ID: 549) Pre sluku lesnú je charakteristický: dlhý zbák 71 až 78 mm a pmerne krátke nhy 99. (ID: 550) Tk sluky lesnej prebieha na jarnm ťahu približne d: plvice marca d knca apríla 100. (ID: 552) Pkiaľ ide spôsb živta čajky smejivej je: sťahvavý vták, žijúci mngamne v párch na krajch vdných plôch v klóniách
101. (ID: 554) Pkiaľ ide spôsb živta, hus divá je: mngamný druh, ktrý žije v trvalých párch vytvrených z mladých jedincv na jeseň a ktré ztrvávajú splu p celý živt 102. (ID: 555) Rad skltvaré, čiže dravé vtáky rzdeľujeme d trch čeľadí: sklvité, jastrabvité, kršiakvité 103. (ID: 557) Čriedu jeleníc vedie: vedúca jelenica, spravidla skúsený, kndične silný jedinec strednéh veku s jelenčaťm 104. (ID: 558) Čriedu jeleňv vedie: najmladší jeleň 105. (ID: 559) Čriedu jelenice púšťajú jedine: pri kladení mláďat ale skr sa d nej aj s mláďaťm vracajú 106. (ID: 560) Čriedy jeleňv sa pred ruju: rzpadajú 107. (ID: 561) Z zmyslv má jelenia zver najdknalejšie vyvinutý: čuch a sluch 108. (ID: 562) Jelene sa v priebehu ruje zývajú: hlbkým hrdelným ručaním 109. (ID: 563) Pdľa intenzity ručania jeleňv hvríme: hlasitej aleb tichej ruji 110. (ID: 564) Tichá jelenia ruja prebieha:
za tepléh pčasia ale hlavne pri nedstatku dspelých jeleňv 111. (ID: 565) Jelenia zver, samčia i samičia phlavne dspieva: už v druhm rku živta 112. (ID: 566) Ruja u jelenej zveri spravidla prebieha: d 10. septembra d 10. któbra 113. (ID: 568) Vek jeleňa v revíri určujeme pdľa: celkvéh vzhľadu tela pstavy 114. (ID: 570) Samcm jelenej zveri vyrastajú na hlave parhy, ktré: každrčne zhadzuje a znvu nasadzuje 115. (ID: 571) Parh jelenej zveri je: kstný útvar 116. (ID: 572) Parhy jeleňvi každrčne vyrastajú z: pučníc 117. (ID: 574) P uknčení rastu pučníc mladému jeleňvi narastie prvé paržie v veku: 14 mesiacv 118. (ID: 575) Jeleňa s prvým paržím nazývame: ihličiak 119. (ID: 576) Kmeň, hlavná s jelenieh parhu má tiet časti: ružicu, ryhy, perly, vetvy
120. (ID: 577) Prvá vetva nad ružicu na kmeni jelenieh parhu sa nazýva: čnica 121. (ID: 578) Druhá vetva nad čnicu na kmeni jelenieh parhu sa nazýva: nadčnica, ktrá u niektrých jedincv môže chýbať 122. (ID: 579) Tretia vetva nad nadčnicu na kmeni jelenieh paržia sa nazýva: stredná vetva 123. (ID: 580) Štvrtá vetva na kmeni jelenieh parhu nad strednu vetvu, resp. medzi strednu vetvu a krunu, ktrá sa zapčítava d kruny sa nazýva: vlčia vetva (nesprávne - vlčník) 124. (ID: 581) Kmeň jelenieh parhu môže byť zaknčený: ihlicvite, vidlicu aleb krunu 125. (ID: 582) Krunu značujeme kniec kmeňa jelenieh parhu, keď je: kmeň zaknčený min. trma vetvami 126. (ID: 584) Rzšírená časť kmeňa jelenieh paržia tesne nad pučnicu sa nazýva: ružica 127. (ID: 585) Jeleň, ktrý má na každm kmeni rvnaký pčet vetiev sa nazýva: pravidelný 128. (ID: 587) Pôvdnu dmvinu danielej zveri je: predná a malá Ázia 129. (ID: 588) Čriedu danielv vedie: najsilnejší dspelý daniel a pstavenie v čriede nestráca ani p zhdení paržia
130. (ID: 589) Čriedu danielic vedie: vedúca danielica, ktrá je najstražitejšia, najskúsenejšia a zárveň i vdiaca danielica 131. (ID: 590) Danielia zver je najčastejšie sfarbená: svetl hrdzavé s bielymi škvrnami p tele a tmavým pásm na chrbte, ktrý siaha až na chvst, v zime je sivhnedý bez výrazných škvŕn 132. (ID: 591) Z zmyslvých rgánv u danielej zveri je najlepšie vyvinutý: čuch a sluch 133. (ID: 593) Dspelá danielia zver dsahuje hmtnsť d: 50 d 90 kg daniel a d 40 d 55 kg danielica 134. (ID: 594) Daniela ruja trvá: d 5. któbra d začiatku nvembra 135. (ID: 595) Danielice sa aktívne zúčastňujú ruje už: v 2. rku živta 136. (ID: 596) Dspelé daniele v priebehu ruje: sa neustále zývajú chrapľavým hrdelným chŕkaním 137. (ID: 597) Daniel v priebehu ruje sa správa tak, že: nevyhľadáva danielice, napak rujné danielice a danieličky prichádzajú na rujvisk za danielm 138. (ID: 599) Hmtnsť dspelej muflnej zveri je: 40 až 55 kg muflón, 30 až 40 kg muflnica
139. (ID: 601) Duté rhvité tuľajky u muflóna sú: derivátm kže, keď kža na báze rhvých kstí pstupne rhvatie 140. (ID: 602) Muflnia ruja prebieha d: knca któbra d začiatku decembra 141. (ID: 604) Vek baranv u muflónej zveri v revíri dhadujeme: pdľa mhutnsti tela a tuľajk, veľksti bielej tvárvej masky 142. (ID: 606) Kamzík vrchvský tatranský je: pôvdným druhm našej fauny 143. (ID: 609) Z zmyslv má kamzičia zver najlepšie vyvinutý: výbrný zrak, dbrý čuch, sluch ale i hmat v blasti pyskv 144. (ID: 610) Ruja u kamzičej zveri prebieha d: začiatku nvembra d plvice decembra 145. (ID: 612) Kamzičia zver žije: v čriedach ddelených pdľa phlavia a staré kamzíky samtársky 146. (ID: 614) Rzdiel v tvare ržkv medzi kamzíkm a kamzicu je: u kamzíka sú na báze silnejšie a viac hákvit zahnuté 147. (ID: 615) Živá hmtnsť dspelej diviačej zveri je d: 120 až 250 kg u kanca (výnimčne cez 300 kg) a 80 až 150 kg u diviačice (výnimčne d 200 kg) 148. (ID: 616) Z zmyslv je u diviačej zveri najlepšie vyvinutý: čuch a sluch, zrak je slabší
149. (ID: 617) Letná srsť diviačej zveri je na rzdiel d zimnej: riedka a krátka, svetlejšia čiernsivá, hnedsivá a sivá, bez pdsady, na chrbte riedke štetiny 150. (ID: 620) Očné zuby diviakv kancv tzv. kly: nie sú zaknčené kreňm a pret neustále drastajú 151. (ID: 621) Očné zuby diviačice sú: nápadne kratšie a slabšie, takmer nevyčnievajúce z rypáka a sú zaknčené úzkym tvrm d zubnej dutiny 152. (ID: 622) Párenie diviačej zveri prebieha spravidla d: nvembra d knca januára 153. (ID: 624) Dĺžka gravidity u diviačice trvá: 114 118 dní, t. j. 3 mesiace, 3 týždne a 3 dni 154. (ID: 625) Diviačica rdí, pľvnícky vrhá: 3 až 8 diviačat, výnimčne 10 až 12 diviačat 155. (ID: 626) Čriedu diviačej zveri vždy vedie: spravidla najstaršia a najskúsenejšia vdiaca diviačica, len v bdbí párenia sa na knci čriedy zdržujú kance 156. (ID: 627) Pčas rka diviačia zver žije prevažne: v väčších čriedach, ktré pzstávajú z materských skupín, ktré tvria vdiace diviačice, ich diviačatá a ich vlaňajšie ptmstv lanštiaky, pričm lanštiaky samčieh phlavia p dsiahnutí phlavnej zrelsti sú z čriedy vyhnané 157. (ID: 628) Charakteristickým znakm čeľade zajactvarých sú: nápadne dlhšie a silnejšie zadné nhy (štvrprsté) ak kratšie predné nhy (päťprsté) zaknčené strými pazúrmi
158. (ID: 629) Dspelý zajac pľný (Lepus eurpaeus) dsahuje priemernú hmtnsť: 4 kg 159. (ID: 630) Z zmyslvých rgánv u zajaca pľnéh je najlepšie vyvinutý: sluch, pričm čuch pdľa ktréh sa rientuje na kratšiu vzdialensť a zrak sú slabšie 160. (ID: 631) Zajac pľný žije: prevažne nčným, samtárskym a plygamným spôsbm 161. (ID: 632) Obdbie párenia, pľvnícky hncvania zajaca pľnéh začína v našich pdmienkach: za miernych zím už na začiatku januára a knčí v auguste 162. (ID: 635) Zajačica pľná vrhá mláďatá: srstené a vidiace d plytkej jamky na zemi 163. (ID: 637) Hmtnsť dspeléh králika divéh sa phybuje medzi: 1,3 2,2 kg, v priemere 1,5 kg 164. (ID: 638) Králik divý žije: prevažne nčným spôsbm živta, plygamne v mnh pčetných klóniách, na ľahkých piesčnatých pôdach kde si vyhrabáva hlbké a členité diery (brlhy) d ktrých sa veľmi nevzdiaľuje 165. (ID: 639) Párenie, pľvnícky hncvanie u králika divéh prebieha: pdľa pčasia, spravidla už začiatkm februára a trvá nepretržite d jesene 166. (ID: 640) Dĺžka gravidity u králičice divej trvá: 28 až 32 dní
167. (ID: 642) Z čeľade hlubtvarých sa u nás vyskytujú: hrdlička záhradná, hrdlička pľná, hlub hrivnák a hlub plúžik 168. (ID: 644) Z čeľade hlubtvarých medzi sťahvavé druhy patria: hrdlička pľná, hlub hrivnák a hlub plúžik 169. (ID: 645) Pre čeľaď hlubtvaré je charakteristické: v priebehu dchvnej sezóny znášajú 2 až 3 krát p dve biele vajcia na ktrých sedia 14 17 dní 170. (ID: 646) Charakteristické znaky krmrána veľkéh sú: veľký čierny vták s hnedým nádychm a bielu kresbu na hlave hmtnsti 1,7 až 2,6 kg, hniezdi v klóniách na vyských strmch, živý sa prevažne rybami a je sťahvavý 171. (ID: 647) Charakteristické znaky vlavky pplavej sú: na chrbte pplavý až mdrsivé, hlava a krk sú biele, hmtnsť 1 2 kg, medzi prstami chýbajú plávacie blany, hniezdi na strmch čast v klóniách, ale aj jedntliv, živí sa prevažne rybami, bjživelníkmi, hmyzm a je sťahvavým vtákm 172. (ID: 648) Charakteristické znaky drzda čviktavéh sú: má sivú hlavu, záhlavie, chvst a krvky, čim sa dlišuje d statných drzdv, hmtnsť sa phybuje d 90 d 110 gramv, je sťahvavým vtákm 173. (ID: 649) Charakteristické znaky krkavca čierneh sú: má celé tel čierne, pmerne veľký kvvlesklý zbák a klinvitý chvst, hniezdi na strmch a skalách, žije mngamne a v zime sa zhlukuje d menších kŕdľv, je stálym vtákm 174. (ID: 650) Charakteristické znaky medvedíka čisttnéh sú:
tvarm hnutéh chrbta pripmína mačku, tvárvá časť je svetlá s priečnym tmavým pruhm cez či, má dlhšiu srsť, chvst sivý s čiernymi brúčkami, hmtnsť 4,5 až 16 kg patrí medzi nepravých zimných spáčv 175. (ID: 651) Charakteristické znaky zubra hrivnatéh sú: najväčší európsky cicavec z čeľade turvittvarých, je celý tmavhnedý s pmerne jemnu, na prednej časti tela predlženu srsťu, rhy sú krátke a vytčené d hra, dspelý býk dsahuje hmtnsť d 1 000 až 1 300 kg, 176. (ID: 1024) Diviačie kly sú: čniaky v čeľusti (hrné) a v sánke (dlné) diviaka, ktré sa uchvávajú ak trfej 177. (ID: 1027) Fialka je: pachvá žľaza nad kreňm chvsta líšky hrdzavej 178. (ID: 1028) Fučanie je: hlasvý prejav diviačej zveri p zvetrení nebezpečenstva 179. (ID: 1030) Grúlenie zveri je: výhražný hlasvý prejav diviaka lesnéh 180. (ID: 1033) Hniezdenie je: stavanie hniezd, znášanie vajec a sedenie na nich 181. (ID: 1035) Hrabanisk, správne hrabanka je: miest, kde hrabal srnec, slúži mu na značkvanie teritória 182. (ID: 1036) Hradvací strm je: strm, na ktrý si pravidelne sadá pernatá zver dpčívať aleb spať 183. (ID: 1037) Hradvanie je:
sedenie a dpčívanie niektrých druhv pernatej zveri na hradvacm strme 184. (ID: 1051) Kvrkanie je: vŕkavý hlasvý prejav tkajúceh samčeka sluky pri večernm prelete 185. (ID: 1057) Lpata je: lpatvite rzšírená hrná plchá časť kmeňa parhu daniela a lsa 186. (ID: 1058) Lpatár je: daniel aleb ls s plne vyvinutým lpatvitým paržím 187. (ID: 1060) Maska je: výrazné sfarbenie tvárvej časti hlavy zvieraťa, dlišné d sfarbenia statnéh tela 188. (ID: 1061) Mraučanie je: hlasvý prejav mačkvitých šeliem 189. (ID: 1062) Mrnkanie je: mál výrazný hlasvý prejav jeleňa v ruji 190. (ID: 1063) Mrmlanie = mumlanie je: typický hlasvý prejav medveďa 191. (ID: 1078) Paličkár je: srnec, spravidla mladý, s drbnými paržkami (tzv. nulté paržie) v pdbe nerzvetvených kmienkv dlhých len niekľk cm 192. (ID: 1079) Panáčkvanie je: vztyčvanie sa niektrých druhv malých cicavcv (zajac, králik, svišť, lasica, syseľ) na zadných nhách pri pzrvaní klia
193. (ID: 1084) Parhy sú: plné kstené útvary vyrastajúce z výbežkv čelvých kstí (pučníc) jeleňv 194. (ID: 1085) Parchňa, resp. parchňvité paržie je: stále rastúci, nedstatčne kstnatejúci defrmvaný paržný útvar, ktrý zver nevytĺka ani nezhadzuje pre hrmnálnu pruchu 195. (ID: 1086) Parchniar je: samec parhatej zveri, ktrá má paržie zmenené na parchňu 196. (ID: 1091) Pelech je: miest, kde dpčívajú, spia, rdia a dchvávajú mláďatá niektré druhy malej srstnatej zveri, najmä šelmy napr. kuny a zajace 197. (ID: 1092) Penisvá ksť je: kstička vystužujúca phlavný úd samcv šeliem 198. (ID: 1099) Myškvanie je: napdbňvanie pišťania, ktrým sa vábi na dstrel líška aleb iná dravá zver 199. (ID: 1102) Pĺznutie, nesprávne presrsťvanie je: výmena srsti najmä v jarnm bdbí 200. (ID: 1149) Rhvina je: prdukt pkžkvých buniek, na niektrých miestach vytvára pevné tvrdé rhvinvé útvary, napr. ratice, pazúry, tuľajky, zbák 201. (ID: 1150) Rhy sú: kužeľvitý kstený výrastk na čelvej ksti balený rhvinvu tuľajku
202. (ID: 1259) Zimný spánk (hibernácia) je: dlhdbá spánkvá letargia, umžňujúca niektrým druhm zvierat prežiť nepriaznive eklgické pdmienky zimnéh bdbia 203. (ID: 5544) Na brázku vidíte: kunu lesnú 204. (ID: 5545) Na brázku vidíte: kunu skalnú 205. (ID: 5546) Na brázku vidíte: tchra tmavéh
206. (ID: 5547) Na brázku vidíte: králika divéh 207. (ID: 5548) Na brázku vidíte: zajaca pľnéh 208. (ID: 5549) Na brázku vidíte: psíka medviedikvitéh
209. (ID: 5550) Na brázku vidíte: samicu lsa mkraďvéh 210. (ID: 5551) Na brázku vidíte: rysa strvida 211. (ID: 5552) Na brázku vidíte: tetrva hlniaka
212. (ID: 5553) Na brázku vidíte: tetrva hlucháňa 213. (ID: 5554) Na brázku vidíte: jarabicu pľnu 214. (ID: 5555) Na brázku vidíte: jariabka lesnéh
215. (ID: 5556) Na brázku vidíte: hluba hrivnáka 216. (ID: 5557) Na brázku vidíte: hrdličku pľnú 217. (ID: 5558) Na brázku vidíte: kačicu divú
218. (ID: 5559) Na brázku vidíte: havrana čierneh 219. (ID: 5560) Na brázku vidíte: vranú túlavú 220. (ID: 5561) Na brázku vidíte: jazveca lesnéh
221. (ID: 5562) Na brázku vidíte: jastraba lesnéh