Strojnotechnologická časť parnej elektrárne Parné kotly a ich príslušenstvo 1. týždeň Prevádzka elektrární 1
Hlavné technologické zariadenia Parný kotol Parná turbína Striedavý generátor (alternátor) V týchto zariadeniach dochádza k premenám jednotlivých foriem energie. 1. týždeň Prevádzka elektrární 2
Pomocné technologické zariadenia Čerpadlá napájacie, kondenzátne, chladiacej vody Ventilátory vzduchové, dymové Mlyny 1. týždeň Prevádzka elektrární 3
Parné kotly Sú to najväčšie zariadenia v parnej elektrárni a slúžia na výrobu pary. Na prevádzku parného kotla je potrebné mať základné zložky, ktorými sú: palivo voda vzduch 1. týždeň Prevádzka elektrární 4
Rozdelenie parných kotlov podľa usporiadania výhrevnej plochy: I. Veľkopriestorové 1. Plamencové 2. Žiarorúrkové II. Malopriestorové 1. S prirodzeným vodným obehom 2. S núteným obehom vody (sústava La Mont) 3. S núteným prietokom vody (pretlakové) 4. Špeciálne 1. týždeň Prevádzka elektrární 5
Rozdelenie parných kotlov podľa vyhotovenia spaľovacieho zariadenia (kúreniska) a) Kotly roštové (pevný alebo mechanický rošt) b) Kotly práškové, ktoré majú 1. Granulačnú komoru - zmäknutá škvara v granulačnej komore stuhne a v tuhom stave odchádza z kotla (pri doprave na skládku musí sa pomlieť) 2. Výtavnú komoru - v nej sa troska taví a v tekutom stave odchádza z kotla von 1. týždeň Prevádzka elektrární 6
Rozdelenie parných kotlov podľa použitého paliva a) Kotly na pevné palivo. b) Kotly na tekuté palivo. c) Kotly na plynné palivo. 1. týždeň Prevádzka elektrární 7
Rozdelenie parných kotlov podľa použitého tlaku a) Kotly s tlakom podkritickým Nízkotlakové: : 1,6 až 5 MPa Vysokotlakové: k : 5 až 13 MPa Veľmi vysokotlakové: : 13 až 22,5 MPa b) Kotly s tlakom nadkritickým, tlak nad 22,5 MPa. 1. týždeň Prevádzka elektrární 8
Rozdelenie parných kotlov podľa typu vodného obehu a) S prirodzeným vodným obehom b) S núteným vodným obehom c) Pretlakové kotly 1. týždeň Prevádzka elektrární 9
Funkčné celky yp parného kotla A. Parný generátor - slúži na výrobu pary. Pozostáva z: 1. Vlastného kotla zostaveného z kotlových bubnov a komôr spojených zväzkami kotlových rúrok 2. Prehrievača pary - pre zvýšenie jej entalpie 3. Ohrievača napájacej j vody - pre zvýšenie tepelnej hospodárnosti 1. týždeň Prevádzka elektrární 10
Funkčné celky yp parného kotla B. Spaľovacie zariadenie 1. Horáky (u kotlov s práškovým kúrením) + spaľovací priestor 2. Odstroskovacie a odpopolňovacie ovacie zariadenie 3. Ventilátory vzduchové a dymové 4. Ohrievač vzduchu 5. Kontrolné a meracie prístroje na kontrolu činnosti spaľovacieho zariadenia 6. Zariadenia pre reguláciu spaľovacieho procesu pre: Prívod paliva do kúreniska Prívod vzduchu do kúreniska Regulácia ťahu kotla 1. týždeň Prevádzka elektrární 11
Funkčné celky yp parného kotla C. Ďalšie príslušenstvo kotla 1. Nosná konštrukcia kotla. 2. Obmurovka kotla. 3. Galérie a schody. 4. Zásobníky paliva. 5. Uhoľné mlyny. 6. Vnútorné rúrkovanie kotla (prepoje rôznych častí). 7. Elektrické ké odlučovače č č popolčeka. 8. Zariadenia na odsírenie paliva. 9. Komín. 1. týždeň Prevádzka elektrární 12
Bubnový kotol s prirodzenou cirkuláciou vody ZR zavodňovacie rúrky, VR varné rúrky, PH palivové horáky, KB bubon kotla, EKOI., EKOII. ohrev napájacej vody (ekonomizér), OVZI., OVZII. ohrev vzduchu, PI., PII., PIII. prehrievač 1. týždeň Prevádzka elektrární 13
Principiálna schéma kotla s prirodzenou cirkuláciou vody 1. týždeň Prevádzka elektrární 14
Kotol s prirodzenou cirkuláciou vody Pri kotloch s prirodzeným obehom vody obieha voda zavodňovacími a varnými rúrkami. Voda sa musí niekoľkonásobne v týchto rúrkach otočiť, aby sa celé množstvo vody premenilo na sýtu paru. Podiel obiehajúcej vody k vyrobenej pare udáva tzv. násobnosť obehu k k = M M v p Množstvo obiehajúcej vody Množstvo vyrobenej pary Pri kotloch s tlakom v rozpätí od 14 do 17 MPa násobnosť obehu k = 6 8. Keďže merná hmotnosť pary rastie so zvyšujúcim sa tlakom, klesá rozdiel merných hmôt v stúpajúcom a klesajúcom zväzku rúrok. Zmenšením rozdielu hmotnosti ti sa obeh vody v rúrkach spomaľuje. ľ Pri kritickom k tlaku, cca 22,5 MPa sa merné hmotnosti vyrovnajú. Preto kotly s prirodzeným obehom sa stavajú na tlaky do 17 MPa.. Pri vyšších tlakoch sa stavajú kotly pretlakové. 1. týždeň Prevádzka elektrární 15
Principiálna schéma pretlakového kotla 1. týždeň Prevádzka elektrární 16
Pretlakový kotol Pretlakový kotol je v porovnaní s kotlom s prirodzenou cirkuláciou jednoduchší, lebo nemá bubon. Používajú sa rúrky menšieho priemeru ako u bubnových kotlov. Pretlakové kotly sú z hľadiska tepelných vlastností menej citlivé a preto dovoľujú rýchle spúšťanie a odstavovanie bloku. Pri pretlakových kotloch neobieha voda v rúrkovej sústave, ale je tlačená v paralelne radených rúrkach v ktorých sa voda postupne ohrieva, odparuje a prehrieva. Prietok vody sústavou rúrok bol riešený rôzne a tak vznikli rôzne typy pretlakových kotlov. Pohyb zmesi vody a pary po odparovanej ploche je vynútený tlakom napájačky. Miesto začiatku, ani koniec odparovania nie je stály a mení sa s požadovaným výkonom kotla, jeho zastroskovaním, zmenou teploty napájacej vody a pod. Tlak pary v týchto kotloch môže kolísať a preto sa tiež nazývajú kotly s kĺzavým tlakom.. Prehriatie pary môže sa ľubovoľne meniť bez ohľadu na zaťaženie kotla, lebo závisí len od pomeru prietoku vody k výkonu ohniska. 1. týždeň Prevádzka elektrární 17
Spaľovacie zariadenie Spaľovacie zariadenie obsahuje zariadenia, pomocou ktorých sa chemická energia obsiahnutá v palive exotermickou reakciou pri oxidácii paliva za vysokej teploty mení na tepelnú energiu. Nositeľom tepla je zmes spalín s ohriatym spaľovacím vzduchom. Spaľovací proces prebieha v kúrenisku parného kotla, ktorého konštrukčné vyhotovenie je závislé od skupenstva paliva. 1. týždeň Prevádzka elektrární 18
Kúreniská na tuhé palivá a) Roštové kúrenisko ide o najstarší druh kúreniska (pevný alebo mechanický rošt). Nespáliteľný produkt je popol. Pre nízku účinnosť a prácnosť sa v súčasnosti v energetike nepoužívajú. b) Granulačné kúrenisko je obklopené stenami varných rúrok. Škvara sa čiastočne odlučuje z plameňa už v samotnom kúrenisku. Väčšia časť škvary uniká so spalinami do kotolných ťahov. Zhluky škvary, ktoré sa vytvoria na stenách kúreniska padajú do výsypky. y Palivo je prášok (lignit, a rašelina). c) Výtavné kúrenisko uhľový prášok sa spaľuje pri vysokej teplote, pričom sa troska taví. Troska sa udržuje v roztavenom stave a otvorom v spodnej časti kúreniska k vyteká von. Výtavné kúrenisko k lepšie zachytáva zvyšky spaľovania ako granulačné (cyklónové kúrenisko - najdokonalejšie spaľovanie paliva). 1. týždeň Prevádzka elektrární 19
Stabilizácia plameňa Palivo musí horieť nepretržite a rovnomerne pri rôznej kvalite paliva. Nesmie spôsobovať pulzáciu plameňa. Stabilizácia procesu horenia sa robí dózovaním pomocou kvalitného homogénneho paliva, ktoré stabilizuje spaľovací proces v uhoľných horákoch. Stabilizačné palivo je olej alebo plyn, ktoré sa do kúreniska privádza stabilizačnými horákmi. Stabilizačné horáky sú umiestnené v blízkosti hlavných uhoľných horákov. 1. týždeň Prevádzka elektrární 20
Kúreniská na kvapalné alebo plynné palivo sú oveľa jednoduchšie po spaľovaní neostávajú žiadne zvyšky plameň ň nie je potrebné stabilizovať ť 1. týždeň Prevádzka elektrární 21
Zariadenia na odstraňovanie tuhých zvyškov z kúreniska parných kotlov Na voľbu typu odškvarovacieho zariadenia má rozhodujúci vplyv: Množstvo tuhých zvyškov po spálení. Vzdialenosť parného kotla od skládky tuhých zvyškov. 1. týždeň Prevádzka elektrární 22
Tuhé zvyšky y zo spaľovania a) Popol roštové spaľovacie zariadenie (obsahuje najväčší podiel nespáliteľných zvyškov z paliva). b) Škvara tuhý zvyšok v granulačných kúreniskách. c) Troska prešla tekutou fázou (vzniká len vo výtavných kúreniskách). d) Popolček jemné častice tuhých zvyškov, ktoré sú unášané spalinami z ohniska cez kotol až do komína. 1. týždeň Prevádzka elektrární 23
Odškvarovacie zariadenia a) Mechanické odškvarovanie škvara sa prepravuje p na skládku pásovými dopravníkmi, korčekovými dopravníkmi, reťazovými vynášačmi a pod. b) Hydraulické nízkotlakové odškvarovacie zariadenie škvara sa sústreďuje v usadzovacej nádrži a z nádrže sa mechanicky dopravuje na skládku. c) Hydraulický vysokotlakový k systém odškvarovania umožňuje pomocou tlakovej vody prepravovať zomletú škvaru na skládku aj do vzdialenosti niekoľko km. Tuhé zvyšky, pokiaľ sú zdravotne nezávadné, sa priemyslovo využívajú hlavne ako stavebný materiál. 1. týždeň Prevádzka elektrární 24