Geológia a mechanika zemín Geológia je veda, ktorá sa zoberá zložením, stavbou a vývojom zeme, má viacero vedných odborov Mineralógia sa zaoberá zákonitosťou vzniku a vývojom minerálov Petrografia zaoberá sa horninami, ich vznikom, zloženíma vlastnosťami Hydrológia sa zaoberá podzemnými vodami, ich vyhľadávaním a ochranov Inžinierska geológia zaoberá sa skúmaním geologických pomerov stavenísk(posudzuje vhodnosť staveniska Ďaľšími odbormi sú Astronómia a matematický zemepis, Geofyzika, Fyzický zemepis, Geomorfológia, Oceánografia, Meteorológia, Klimatológia, Chémia, Paleontológia a blízky vzťah má aj k Zológií a Boanike Vývoj zeme obdobia Od vzniku zeme sa dejiny rozdelili na jednotlivé
Petrografická geológia Hornina pevná alebo sypká zmes zŕn, jedného aleboviacerých minerálov, prípadne zmas úlomkov starších hornín Minerál/ Nerast je každý prvok/chemická zlúčenina prvkov, ktorá sa v prírode vyskytuje v tuhom skupenstve a môžeme ju vyjadriť chemickým vzorcom. Podľa vzniku horniny delíme: Vyvreté Vznikli tuhnutím a tvrdnutím žeravej magmy pod zemským povrchom a nad ním tuhnutím lávy. (žula, čadič, adezit, syenit, gabro) Usadené (Sedimentované) Vznikli usadením zvetraných hornín, výzrážaním z prírodných chem. roztokov. (štrk, piesok, hlina, spraš, rašelina zlepenec, dolomit, mramor) Premenené (Metamorfované) vznikajú tepelnou a tlakovou premenou vyvretých alebo usadených hornín.(fility, svory, kryštalické bridlice, vápence, pararuly) Tektonická geológia Zaoberá sa štúdiom zemskej kôry a jej deformáciami (pukliny, zlomy, vrásy, prýkrovy, prešmyky). Prieskum tektonických porúch je dôležitý pri zabezpečovaní stability základovej pôdy svahov zemných telies (výkopy, skládky) ôda je útvarom, ktorý sa vyvinul z povrchových zvetranín zemskej kôry a zo zbytkov organických tiel, ktorého zloženie a usporiadanie je výsledkom pôsobenia rastlín, podnebia a ostatných pôdotvorných činiteľov. V technickej praxi sa často rozumie pôdou -všetká povrchová časť zemskej kôry, v ktorej podnikáme inžinierske práce (základy, tunely, prieplavy...) Mechanika zemín Zaoberá sa zložením zemín, zisťovaním ich mechanických a fyzikálnych vlastností. Zemina je sypká alebo spevnená, ľahko rozpoiteľná hornina. P
Mechanika zemín skúma: Objemovú hmotnosť Pórovitosť Namŕzavosť Stlačiteľnosť Zhutniteľnosť Únostnosť Uhol vnútorného trenia zeminy Podľa fyzikálnych vlastností delíme zeminy na dve skupiny: Nesúdržné zeminy sú veľmi piesočnaté, štrkovité, v príkrych/šikmých svahoch sa neudržia bez paženia. Zrážková voda sa v nich neudrží. Nie sú vzlínavé, sú nenamŕzavé a objemovo stále. Ako základové pôdy veľmi dobré. Súdržné zeminy sú ílovité udržia sa v prýkrych sklonoch aj bez paženia. Obsahujú íl, prach a hlinu. Ľahko prijímajú vodu a neprepúšťajú (udržiavajú) ju. Zväčšujú svoj objem, sú viac stlačiteľné ako nesúdržné. Sú menej vhodné na zakladanie. Kategorizácia hornín Pre zemné práce zatrieďujeme horniny podľa STN na základe ich vlastností a obtiažnosti pri rozpojovaní do 7 tried. základové pôdy do ktorých sa stavbou prenášajú účinky vonkajších síl zatrieďujeme podľa únosnosti a veľkosti pretvorenia (stlačiteľnosti) do piatich skupí. podľa STN. Skalné a Poloskalné Pri skalných je dôležitý stupeň navetrania, pevnosť v tlaku, puklinatosti a pri usadených horninách hrúbka vrstvy. Poloskalné vykazujú menšiu pevnosť a väčšiu stlačiteľnosť, dôležitý je stupeň navetrania a spevnenia. Pre bežné stavby sú tieto základové pôdy dostačujúce ak nie sú veľmi rozpukané a navetrané. Štrkovité zeminy majú viac ako 50% zŕn väčšie ako 2mm. Ako základová pôda sú pomerne málo stlačiteľné, dostatočne únosné a značne priepustné. Piesočnaté zeminy viac ako 50% zŕn je menších ako 2mm ( môžu byť- hrubozrnné, strednozrnné, jemnozrnné). Dôležité je číslo nerovnorodosti, vlhkosti a zrnistosti zloženia Súdržné zeminy Nevhodné zeminy na zakladanie kypré piesky súdržné zeminy pri kašovitej konzistencii zeminy s prímesou organických látok organické zeminy Prieskum staveniska Pri rozpracovaní projektu stavby musíme poznať zloženie a vlastnosti podkladových zemín a geologické pomery v okolí stavby. Prieskumom základovej pôdy získame podklady na: q Posúdenie vhodnosti staveniska q Navrhovanie hĺbky a spôsobu založenia q Stanovenie vplyvu novej stavby nie už postavené objekty q Zhodnotenie vplyvu podzemnej vody
Druhy prieskumov q Predbežný prieskum je podkladom pre výber staveniska veľkých stavieb q Podrobný na definitívne určenom stavenisku, doplňuj a upresňuje predbežný plán q Prevádzkový len na veľkých inžinierskych stavbách a kontroluje správnosť údajov podrobného prieskumu Nevhodné staveniská q Zaplavované údolia q Močariská q Slatiny q Územia postihnuté alebo ohrozované zosúvaním q Pozemky, ktoré ležia na zásobách nerastných surovín q Pozemky s poľnohospodársky hodnotnou pôdou q Územia tvoriace prírodnú krajinu alebo historicky rezerváciu a územia ktoré ležia v ochranných pásmach vodných zdrojov a liečivých prameňov Vhodné staveniská q Zastavovať môžeme územia, kde základovú pôdu tvoria únosné a málo stlačiteľné horniny q Povrch územia by mal byť približne vodorovný q Hladina podzemnej vody by mala byť trvale pod úrovňou základových konštrukcii
Veronika Krausková 3.B