ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 15S/88/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012200977 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4012200977.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobkyne: A. R., W. 7, D. V., v konaní zastúpená: JUDr. Peter Arendacký, advokát so sídlom v Bratislave, Čapkova č. 2, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti PKP - SK, s. r. o., Parková 3, Zlaté Moravce, IČO: 36 557 676, v konaní zastúpený: JUDr. Alexander Endrödy, advokát so sídlom v Nitre, Mostná 42, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného č. KSUNR-2012-669-006 zo dňa 04.09.2012, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Nitre č. KSÚNR-2012-669-006 zo dňa 04.09.2012 a rozhodnutie Mesta Zlaté Moravce č. 160/2010-003-RB zo dňa 16.08.2010 podľa 250j ods. 2 písm. e/ OSP z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu iných trov konania vo výške troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 140 eur v lehote o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného č. KSUNR-2012-669-006 zo dňa 04.09.2012, ako aj rozhodnutia Mesta Zlaté Moravce č. 160/2010-003- RB zo dňa 16.08.2010 a vrátenia veci Mestu Zlaté Moravce ako príslušnému stavebnému úradu na ďalšie konanie. V dôvodoch žaloby poukázala na protizákonnosť rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného - Krajského stavebného úradu v Nitre, ktorým tento ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie zo dňa 16.08.2010, ktorým Mesto Zlaté Moravce ako stavebný úrad rozhodlo o umiestnení stavby "Administratívna budova firmy s penziónom" na pozemok p. č. XX/XX a XX/XX v k. ú. W.. Žalobkyňa považuje predmetné rozhodnutie za protizákonné najmä z dôvodu, že sa právny predchodca žalovaného vo svojom rozhodnutí s viacerými relevantnými námietkami žalobkyne nijako nevysporiadal, ignoroval ich a namietané pochybenia nevyvrátil ani nenapravil. Ide predovšetkým o otázku dopadov na dopravné podmienky, chýbajúce obligatórne náležitosti rozhodnutia podľa 39a ods. 2 písm. b) stavebného zákona, či preukázanie "iného práva" stavebníka k pozemkom v zmysle 139 ods. 1 stavebného zákona. Tieto pochybenia robia napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným, čo je samo o sebe dôvodom na jeho zrušenie. Predovšetkým právny predchodca žalovaného pochybil, keď si nesprávne vyložil obsah príslušného územného plánu. Síce správne uzavrel, že v danom prípade je stavba umiestňovaná do obytného územia, avšak už opomenul, že táto skutočnosť robí umiestňovanú stavbu neprípustnú a nie je potrebné, aby územný plán osobitne uvádzal funkčné obmedzenie využitia plôch. Prvostupňový stavebný úrad pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia vyhlášky č. 55/2001 Z. z. na predmet konania jednotlivo a osobitne a nie vo vzájomnej súvislosti. Žalobkyňa zdôraznila, že

územný plán obce Zlaté Moravce pre predmetné katastrálne územie, ulice W. a Y. s možnosťou stavieb, ako je predmetná stavba, neráta. Potvrdzuje to oznámenie Mesta Zlaté Moravce zo dňa 06.02.2008, s ktorým bol stavebný úrad oboznámený a v ktorom je doslovne uvedené, že "v uvedenom územnom pláne sú W. a Y. ulica riešené ako zastavané časti individuálnou bytovou výstavbou, priľahlými záhradami a verejnými priestranstvami." Daný územný plán teda výslovne neráta s umiestnením stavby rozmerov, účelom, využitia a vplyvu na prostredie, zodpovedajúcej správnymi orgánmi posudzovanej stavbe. Žalobkyňa rovnako poukázala na územnoplánovaciu informáciu Mesta Zlaté Moravce zo dňa 09.05.2007, podľa ktorej aktuálny územný plán obce zachováva exitujúcu zástavbu rodinných domov s priľahlými záhradami. Vzhľadom na túto územnoplánovaciu informáciu je zrejmé, že ani do budúcnosti sa neuvažuje s inou zástavbou v danom území ako zástavbou rodinných domov. Pre úplnosť treba zdôrazniť, že umiestňovaná stavba nemá charakter rodinného domu. Žalobkyňa poukázala na tú skutočnosť, že umiestňovaná stavba nespĺňa ani kritériá stavby podľa 12 ods. 10 vyhlášky č. 55/2001 Z. z., navrhovaná stavba presahuje veľkosťou a kapacitou potreby a záujmy územia, v ktorom má stáť a neslúži ani potrebám obce. Aj vzhľadom na uvedené stavebný úrad umiestnenie predmetnej stavby povoliť nemal a pokiaľ tak urobil, právny predchodca žalovaného bol povinný jeho rozhodnutie ako nezákonné zrušiť. Žalobkyňa namietala, že rozhodnutie prvostupňového úradu neobsahovalo zákonom predpísané obligatórne náležitosti, resp. prvostupňový stavebný úrad pri posudzovaní návrhu neskúmal podmienky, ktorých skúmanie je v rámci územného konania zo zákona potrebné vykonať. Po citovaní 37 ods. 2 stavebného zákona žalobkyňa uviedla, že samotný návrh a ani pripojená dokumentácia neobsahuje ani jeden stavebný objekt, ktorý by riešil dopravné podmienky. Umiestnením stavby by sa podstatne zasiahlo do predmetného územia, kde sa medzi rodinnými domami umiestnilo ubytovacie zariadenie pre vyše 70 hostí, nespomínajúc personál, z čoho je zrejmé, že umiestnenie stavby malo a má podstatný vplyv aj na dopravnú situáciu územia. Právny predchodca žalovaného sa s touto podstatnou a relevantnou námietkou žalobkyne nevysporiadal. Žalobkyňa poukázala aj na skutočnosť, že stavebník v konaní dostatočne nepreukázal jeho "iné právo" v zmysle 139 ods. 1 stavebného zákona. Prvostupňový stavebný úrad v rozhodnutí uvádza, že stavebník má k predmetným pozemkom iné právo podľa nájomnej zmluvy na 99 rokov. Samotná nájomná zmluva na pozemky pod navrhovanou stavbou ešte neoprávňuje nájomníka, aby na prenajatých pozemkoch staval, toto oprávnenie musí byť dohodnuté s vlastníkom pozemku osobitne. Z rozhodnutia prvostupňového stavebného úradu, ani z rozhodnutia žalovaného, ktorý sa k tejto námietke absolútne nevyjadril, však existencia takejto dohody nijako nevyplýva. Právny predchodca žalovaného v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.12.2012 citoval 37 ods. 1, 39, 22 ods. 1, 36 ods. 1, 3, 5 a 38 zákona č. 50/1976 Zb. Na pojednávaní a vo vyjadrení zo dňa 06.06.2013 navrhol žalobu zamietnuť. Konštatoval, že predmetná stavba je stavbou určenou pre administratívu a krátkodobý pobyt a jej umiestňovanie je v súlade s 12 ods. 9 a 10 vyhlášky č. 55/2001 Z. z. možné v obytnej zóne. Stavba je umiestnená v zastavanom území obce Prílepy, ktorá je mestskou časťou Mesta Zlaté Moravce. Pozemky p. č. XX/XX, XX/XX, k. ú. W., tvoria z jednej časti hranicu zastavaného územia obce (SV), teda sa nachádzajú na konci obce a z druhej susedia so záhradami rodinných domov (JZ). V protiľahlosti umiestňovanej stavby (cez miestnu komunikáciu Y.) sa nachádzajú posledné rodinné domy v ulici, kostol a cintorín. Na miestnej komunikácii je umiestnené parkovisko pre návštevníkov kostola a cintorína. Projektová dokumentácia pre stavebné konanie rieši v 1. nadzemnom podlaží (NP) reštauráciu s kuchyňou a obslužné priestory, na 2. NP 4 kancelárie pre 6 administratívnych pracovníkov a izby pre 6 ubytovaných a na 3 NP izby pre 16 ubytovaných. Pokiaľ ide o dopravu, táto nebola na miestnych komunikáciách v záväznej časti územného plánu obmedzená. Súčasťou umiestňovanej stavby SO 01 je aj umiestnenie parkoviska. Na parkovisku, ktoré je súčasťou stavby, môžu parkovať len vozidlá do 3,5 tony, pretože sa nachádza v zastavanom území obce. Ide teda o bežné užívanie miestnych komunikácií a predmetná stavba nemá dopady na dopravné podmienky užívania stavby žalobkyne. Právny predchodca žalovaného ďalej uviedol, že výrok napadnutého rozhodnutia spĺňa náležitosti podľa 39 a nasl. stavebného zákona. K námietke žalobkyne poukazujúcej na preukázanie iného práva stavebníka k pozemkom uviedol, že vlastníkmi predmetných pozemkov p. č. XX/XX podľa LV č. XXXX a pozemku p. č. XX/XX podľa LV č. U. sú Q. K. a D. K., obaja bytom W. 3, D. V.. Stavebník, spoločnosť PKP - SK, s. r. o., so sídlom Parková 3, Zlaté Moravce, IČO: 36 557 676, v územnom konaní predložil súhlas vlastníkov pozemkov. V územnom konaní nájomnou zmluvou zo dňa 14.07.2008 preukázal, že vlastníci pozemku p. č. XX/XX podľa LV č. XXXX Q. K. a D. K., obaja bytom W. 3, D. V., ako prenajímatelia,

prenajali predmetný pozemok na účel výstavby stavby "Administratívna budova s penziónom" na dobu určitú, a to na 99 rokov. Podľa nájomnej zmluvy uzatvorenej podľa 663 a nasl. Občianskeho zákonníka dňa 31.08.2010 stavebník v stavebnom konaní preukázal, že vlastníci pozemku p. č. XX/XX podľa LV č. XXXX Q. K. a D. K., obaja bytom W. 3, D. V., ako prenajímatelia mu prenajali predmetný pozemok na účel výstavby stavby "Administratívna budova s penziónom" (III. ÚČEL NÁJMU) na dobu určitú, a to na 99 rokov (IV. DOBA NÁJMU). Preto stavebný úrad stavbu umiestnil ako stavbu dočasnú do doby trvania nájmu. Právny predchodca žalovaného ďalej poukázal na doposiaľ vydané rozhodnutia Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/57/2008-44 zo dňa 16.12.2008, č. k. 11S/14/2010-40 zo dňa 29.06.2010 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 8Sžo/234/2010 zo dňa 20.10.2011, na základe ktorých žalobkyňa v čase od 08.12.2009 do 28.11.2011 bola právoplatne vylúčená z územného konania, preto ju stavebný úrad nezahrnul do okruhu účastníkov konania. Po nadobudnutí právoplatnosti územného rozhodnutia č. 160/2010-003-RB zo dňa 16.08.2010 stavebný úrad na základe žiadosti spoločnosti PKP - SK, s. r. o., so sídlom Parková 3, Zlaté Moravce, IČO: 36 557 676, pokračoval v stavebnom konaní. Dňa 06.10.2010 stavebný úrad pod č. 313/2010-02-RB vydal stavebné povolenie, ktorým stavbu povolil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.10.2010. Spoločnosť PKP - SK, s. r. o. ako stavebník začala stavbu uskutočňovať na základe právoplatného stavebného povolenia. V súčasnej dobe je stavba ukončená, vo veci zatiaľ nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie. Zúčastnená osoba - stavebník - spoločnosť PKP - SK, s. r. o., so sídlom Parková 3, Zlaté Moravce, pribratá do konania uznesením 29.05.2013, navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť súhlasiac s vyjadreniami právneho predchodcu žalovaného. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, pričom z administratívneho spisu právneho predchodcu žalovaného zistil, že Mesto Zlaté Moravce ako príslušný stavebný úrad podľa 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon), podľa 39, 39a stavebného zákona vydalo pod č.: 160/2010-003-RB dňa 16.08.2010 rozhodnutie o umiestnení stavby "Administratívna budova firmy s penziónom" pre navrhovateľa PKP - SK, s. r. o., so sídlom Parková 3, Zlaté Moravce, tak ako je zakreslená v situačnom výkrese stavby vypracovanom projektantkou Ing. arch. Andreou Markovou. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.08.2010. Z pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 11S/57/2008 a sp. zn. 11S/14/2010 (v spojení s rozhodnutím NS SR 8Sžo/234/2010) v nadväznosti na rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Nitre č. k. KSUNR-2011-1131-005 zo dňa 14.12.2011 vyplýva, že žalobkyňa sa stala účastníčkou stavebného konania až na základe uvádzaného rozhodnutia zo dňa 14.12.2011. Toto rozhodnutie Mesto Zlaté Moravce žalobkyni doručovalo prípisom zo dňa 21.02.2012 s tým, že žalobkyňu ako účastníčku stavebného a územného konania vo veci stavby "Administratívna budova firmy s penziónom" na pozemku parcelné číslo XX/XX a XX/XX, k. ú. W. upovedomuje, že vydal ako príslušný stavebný úrad územné rozhodnutie o umiestnení stavby č. 160/2010-003-RB zo dňa 16.08.2010, ktoré sa stalo právoplatným dňa 26.08.2010. Predmetné rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 24.02.2012. Proti doručenému rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa 09.03.2012 v zákonnej lehote odvolanie. Na základe odvolania žalobkyne Krajský stavebný úrad napadnutým rozhodnutím č. KSUNR-2012-669-006 zo dňa 04.09.2012 odvolanie zamietol a rozhodnutie Mesta Zlaté Moravce č. 160/2010-003-RB zo dňa 16.08.2010 potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2012. Zo spisu Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26S/44/2013 súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou dňa 02.08.2013 domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. ObV-NR-OVBP2-2013/00429-008 zo dňa 13.06.2013, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Mesta Zlaté Moravce č. 313/2010-02-RB zo dňa 06.10.2010, ktorým mesto ako stavebný úrad povolilo novostavbu "Administratívna budova firmy s penziónom" na pozemkoch parc. č. XX/XX a XX/XX v k. ú. W., ako stavbu dočasnú za podmienok v rozhodnutí špecifikovaných. Následne súd rozsudkom č. k. 15S/88/2012-78 zo dňa 06.11.2013 žalobu zamietol a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania, z obsahu administratívneho spisu a pripojených

spisov mal súd prvého stupňa preukázané, že žalobkyňa je účastníčkou konania o umiestnenie stavby. Týmto rozhodnutím však nedošlo k reálnemu vybudovaniu stavby, keďže takéto rozhodnutie je iba právnym základom pre ďalšie štádium - pre stavebné konanie. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby a potvrdzujúcim preskúmavaným rozhodnutím bola na svojich právach ukrátená. Týmito rozhodnutiami nebola žalobkyni spôsobená ujma. Preto nemohlo dôjsť k naplneniu jedného z predpokladov vyžadovaného Občianskym súdnym poriadkom (OSP) pre úspech žalobcu v súdnom konaní ( 247 ods. 1, 250 ods. 2 OSP) a súd žalobu zamietol. Súd podotkol, že argumentácia žalobkyne smerovala už k reálnemu - faktickému stavu, ktorý nastal vydaním stavebného povolenia, o ktorom rozhoduje tunajší súd v konaní sp. zn. 26S/44/2013. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa 250k ods. 1 OSP, keďže žalobkyňa nebola v konaní úspešná. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Poukázala na to, že sa krajský súd vôbec nezaoberal vecou a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. V územnom konaní sa nerozhoduje o umiestnení stavby, ktorá má v tomto štádiu nejaké do práv iných subjektov nezasahujúce vlastnosti, ale naopak, rozhoduje sa už o natoľko konkretizovanej stavbe, ktorá už v tomto štádiu vykazuje charakteristiky, ktoré po jej reálnom postavení zasiahnu do práv dotknutých subjektov. Zdôraznila, že reálna stavba sa nemôže odchýliť od územného rozhodnutia. Význam tejto skutočnosti zvýrazňuje 61 stavebného zákona, podľa ktorého nemožno v stavebnom konaní prihliadať na pripomienky, ktoré bolo možné uplatniť v stavebnom konaní. Pokiaľ ide o rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorými podporuje krajský súd svoj právny názor, tieto sa absolútne netýkajú prejednávanej veci a vôbec nepotvrdzujú závery súdu. Právo na zdravé životné prostredie a kvalitu bývania je garantované nielen zákonmi a vyhláškami, ale v konkrétnej lokalite predstavuje jeho ochranu územnoplánovacia dokumentácia a všeobecne záväzné nariadenie, ktorým obec vyhlasuje jej záväznú časť. Je preto zrejmé, že nesúlad rozhodnutia o umiestnení stavby s týmito všeobecne záväznými predpismi porušuje právo žalobkyne, keď umožňuje, hoci aj pre dočasnú stavbu na desiatky rokov, využívať dotknuté územie spôsobom, ktorý VZN neuvádza ako prípustné, alebo aspoň prípustné v obmedzenom rozsahu. Napokon žalobkyňa uviedla, že pokiaľ by krajský súd správne posúdil otázku, či došlo k porušeniu práv žalobkyne alebo nie, rozhodol nesprávne, pretože v tomto prípade mal konanie zastaviť podľa 250d ods. 3 OSP a nie žalobu zamietnuť. Žalovaný sa vyjadril k podanému odvolaniu a navrhol napadnuté rozhodnutie krajského súdu potvrdiť. S poukazom na 39a ods. 1 stavebného zákona uviedol, že územné rozhodnutie nezakladá právo stavať, a preto krajský súd rozhodol správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. 5Sžo/6/2014-102 zo dňa 29.04.2015 dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, preto rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/88/2012-78 zo dňa 6. novembra 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že žalobkyňa splnila všetky predpoklady postavenia žalobkyne v správnom súdnictve, pretože bola účastníčkou správneho (územného) konania a napáda rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Ďalším pochybením krajského súdu, ktoré malo za následok odňatie možnosti žalobkyne konať pred súdom bolo, že sa absolútne nevysporiadal ani s jednou žalobnou námietkou (žalobným dôvodom) žalobkyne. Krajský súd odôvodnenie napadnutého rozsudku založil výlučne na tom, že žalobkyňa nie je aktívne procesne legitimovaná, s všeobecným konštatovaním, že nebola na svojich právach ukrátená, pričom vôbec nie je zrejmé, na základe akých skutočností krajský súd dospel k takémuto právnemu názoru. Poukázanie na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 176/03 a II. ÚS 22/02 v tomto kontexte absolútne neobstojí. Ústavný súd nikdy nepovedal, a ani nemohol povedať, že rozhodnutia vydané v územnom konaní nie sú preskúmateľné súdom. Krajský súd vlastne týmto napadnutým rozsudkom vylúčil všetky územné rozhodnutia spod súdneho prieskumu. Uviedol, že bolo povinnosťou krajského súdu náležite posúdiť dôvody (námietky) žalobkyne uvedené v žalobe, najmä pokiaľ ide o dôvod - rozpor s vyhláškou MŽP SR č. 55/2001 Z. z. ako aj to, že územný plán údajne neobsahoval možnosť stavby vyššej ako 2-podlažnej. Takéto procesné pochybenia krajského súdu - nesprávny procesný postup súdu, kedy v rozpore so zákonom posúdil aktívnu procesnú legitimáciu žalobkyne a nevysporiadanie sa so žalobnými námietkami sú podľa 221 ods. 1 písm. f/ OSP v spojení s 246c ods. 1 veta prvá OSP

dôvodom, pre ktorý musel odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozsudok postihnutý tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považovaný za správny. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný súd podľa 246 ods. 1 a 246a ods. 1 OSP v intenciách zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( 249 ods. 2 OSP) na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa 36 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. Podľa 250j ods. 2 písm. e/ OSP, súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc z obsahu predloženého administratívneho spisu súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že v posudzovanom prípade prvostupňový správny orgán nekonal so žalobkyňou ako účastníčkou konania (nebolo jej oznámené začatie územného konania o umiestnení stavby Administratívna budova firmy s penziónom ), v dôsledku čoho sa nemohla zúčastniť nariadeného ústneho pojednávania, na ktorom by mala možnosť uplatniť svoje námietky, prípadne nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s dokladmi predloženými v priebehu územného konania. Z uvedeného dôvodu v rozhodnutí absentuje aj spôsob vysporiadania sa s námietkami, ktoré žalobkyňa vzniesla ešte v čase, keď s ňou správny orgán (stavebný úrad) ako s účastníčkou ešte konal. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že doručením prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu žalobkyni sa vyššie uvedený nedostatok nezhojil, nakoľko odvolací správny orgán odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. V potvrdzujúcom rozhodnutí sa právny predchodca žalovaného nevysporiadal s námietkami žalobkyne týkajúcimi sa nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúceho v odňatí možnosti byť účastníčkou konania, riadne neodôvodnil námietky žalobkyne týkajúce sa umiestnenia stavby nemajúcej charakter rodinného domu na mieste určenom na individuálnu bytovú výstavbu (ulice W. a Y.), pričom aktuálny územný plán Mesta Zlaté Moravce uvažuje v predmetnej lokalite len so zachovaním existujúcej zástavby rodinných domov s priľahlými záhradami a neráta so zahustením existujúcej zástavby ani s vytvorením bočnej miestnej, či obslužnej komunikácie, ani s vyčlením priestoru pre občiansku vybavenosť a nevytvára ani plochu pre podnikateľské aktivity. Právny predchodca žalovaného sa nevysporiadal ani s námietkami žalobkyne, ktoré sa týkali posúdenia aspektov dopravy pri umiestňovanej stavbe, teda z čoho stavebný úrad pri posudzovaní súladu s predpismi stanovujúcimi dopravné podmienky vychádzal a čo posudzoval. Právny predchodca žalovaného sa vôbec nezaoberal námietkou žalobkyne týkajúcej sa preukázania tzv. iného práva v zmysle 139 ods. 1 stavebného zákona, ktoré by stavebníka oprávňovalo zriadiť požadovanú stavbu na pozemku, ktorý nie je v jeho vlastníctve. S poukazom na uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného spolu s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa podľa 250j ods. 2 písm. e/ OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Povinnosťou stavebného úradu bude opätovne vykonať územné konanie za účasti žalobkyne ako účastníčky konania a rozhodnúť aj o prípadných námietkach, vrátane tých, ktoré už boli žalobkyňou podané skôr a vydané rozhodnutie v súlade so zákonom náležite odôvodniť. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané právnym názorom súdu ( 250j ods. 7 OSP). Podľa 250k ods. 1 veta prvá OSP, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

Podľa 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa 151 ods. 2 OSP, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Keďže mala žalobkyňa v konaní úspech, má proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. Žalobkyňa si síce náhradu trov konania od žalovaného uplatnila, no ich výšku v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslila, preto jej súd priznal len náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu vo výške zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 70 eur a za podané odvolanie vo výške 70 eur, spolu 140 eur, ktoré jej žalovaný zaplatí v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa 160 ods. 1 O. s. p. Rozhodnutie súdu bolo prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Nitre na Najvyšší súd Slovenskej republiky v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.