Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Cob/3/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7508209711 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7508209711.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu N.. F. Y. a členov senátu I.. I. R. a N.. M. M. v právnej veci žalobcu: W., spol. s r.o., D. R. XX, V.: XX XXX XXX, zastúpeného: Z. C., s.r.o., D. 4, Y., V.: XX XXX XXX, proti žalovanému: V.. S. C., nar. X.X.XXXX, D. R. XX, o vylúčenie spoločníka z obchodnej spoločnosti, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Y. - okolie, č.k. XXCb/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby. M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania XXX,XX eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o vylúčenie spoločníka V.. S. C. z obchodnej spoločnosti W., s. r.o., V.: XX XXX XXX. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v tomto konaní domáha vylúčenia žalovaného z obchodnej spoločnosti W., s.r.o. z toho dôvodu, že podľa čl. 8 spoločenskej zmluvy žalobcu, sa zakladajúci spoločníci - I.. M. W. a žalovaný zaviazali k plneniu viacerých tam uvedených povinností, medzi ktorými je aj povinnosť osobne sa podieľať na podnikaní spoločnosti a riadiť sa pritom pokynmi konateľa. Z toho dôvodu spoločník I.. M. W. v roku XXXX ukončil svoj pracovný pomer a plne sa venoval činnosti spoločnosti žalobcu, žalovaný však aj naďalej pracuje na plný pracovný úväzok v inej obchodnej spoločnosti. Stav, ktorý v spoločnosti existuje je dlhodobý a celú činnosť žalobcu, z ktorej plynú finančné zdroje na pokrytie nákladov a na tvorbu zisku, zabezpečuje len jeden spoločník I.. M. W.. Z toho dôvodu žalobca vyzval žalovaného listami z XX.X.XXXX, XX.X.XXXX a XX.X.XXXX, aby si žalovaný plnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo spoločenskej zmluvy a aby si riadne plnil povinnosti spoločníka podľa záväzku prijatého v spoločenskej zmluve. Zároveň bol upozornený na možnosť vylúčenia zo spoločnosti. Z listu žalobcu z XX.X.XXXX podpísaného I.. W., adresovanom žalovanému vyplýva, že žalovaný bol vyzvaný, aby sa dostavil na osobné stretnutie dňa X.X.XXXX o XX.XX hod., aby sa objednal na X.X.XXXX na vstupnú prehliadku u svojho obvodného lekára za účelom posúdenia zdravotného stavu na prácu, ktorou ho I.. W. hodlal poveriť a aby sa X.X.XXXX zúčastnil o XX.XX hod. školenia H. a PO pre prevádzku žalobcu tak, aby sa mohol zapojiť do pracovného procesu.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nezanedbával svoje povinnosti spoločníka. Zároveň predložil súdu žalobu, ktorú podal na Okresnom súde Y. II o vylúčenie I.. W. ako spoločníka z obchodnej spoločnosti žalobcu, ktorá sa vedie pod sp. zn. XXCb/XX/XXXX z toho dôvodu, že I.. W. bez súhlasu druhého spoločníka - žalovaného zaťažil žalobcu úverom XXX XXX,XX Sk, zriadil si nový účet bez súhlasu druhého spoločníka a odmietal nahliadnuť druhému spoločníkovi do ekonomickej agendy a dlhší čas druhého spoločníka - V.. C. neinformuje o chode spoločnosti. Žalovaný uviedol, že práve druhý spoločník I.. M. W. pripravil spoločnosť žalobcu o všetky výrobné kapacity a všetky účty spoločnosti boli zablokované exekútormi. V minulosti spoločnosť vykazovala vysoký stupeň prosperity a to do toho času, kým sa I.. W. neoženil. Následne bol žalovaný so svojou manželkou, ktorá je tiež lekárkou, odstavený z činnosti spoločnosti žalobcu a všetku iniciatívu týkajúcu sa spoločnosti prevzal do vlastných rúk I.. W.. Ďalej uviedol že o likvidáciu spoločnosti sa postaral I.. W. tým, že postúpil leasing na technológiu, na ktorej sa zakladala činnosť žalobcu na seba ako fyzickú osobu a činnosť sa vykonáva v spoločnosti, ktorú si za tým účelom zriadila manželka I.. W.. Z toho dôvodu spoločnosť žalobcu nemá odborných garantov a je nefunkčná. Ďalej žalovaný uviedol, že jeho prístup k činnosti žalobcu nebol pasívny, zabezpečoval chod firmy po technickej a ekonomickej stránke z toho dôvodu, že má technické vzdelanie. Súd prvého stupňa z predložených listinných dôkazov zistil, že - v čl. 8 písm. e) spoločenskej zmluvy spoločnosti W., s.r.o. (čl. 7) je upravená povinnosť spoločníkov osobne sa podieľať na podnikaní spoločnosti a riadiť sa pritom pokynmi konateľa, - v čl. 9 ods. 2 spoločenskej zmluvy je úprava, podľa ktorej: ak spoločník úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti porušuje podstatnú povinnosť vyplývajúcu zo spoločenskej zmluvy, je valné zhromaždenie oprávnené uzniesť sa podaní žaloby o vylúčenie spoločníka, - zo spoločenskej zmluvy i výpisu z obchodného registra (čl. 20) vyplýva, že okrem iného bolo predmetom podnikania tiež poskytovanie zdravotnej starostlivosti v ambulancii a v špecializovanom zariadení ambulantnej starostlivosti so zameraním na výkon jednodňovej chirurgie v odboroch: chirurgia, anesteziológia a resuscitácia, gynekológia a pôrodníctvo, ORL, urológia, - spoločnosti W., s.r.o. bolo Košickým samosprávnym krajom dňa XX.X.XXXX vydané rozhodnutie č. XXXX/XXXX-RUXX-XXXXX (čl. 95), ktorým bolo tejto spoločnosti povolené prevádzkovať zdravotnícke zariadenie za účelom vykonávania vyššie uvedeného predmetu činnosti, - s účinnosťou od X.X.XXXX bola medzi žalobcom a Správou zdravotníckych zariadení Y. uzavretá nájomná zmluva, podpísaná I.. M. W., ohľadom nebytových priestorov - zdravotníckeho zariadenia G. na Y. ulici XX/A v Y. na 2. poschodí o výmere XX,XX m2 podlahovej plochy. Nájom bol dohodnutý na dobu do XX.X.XXXX, - zo správ na čl. XXX - XXX vyplýva, že každý štvrťrok bola autorizovanými subjektmi vykonaná prehliadka a odborné skúšky technických zariadení, ktorú prevzal a za žalobcu podpísal V.. S. C.. Vykonané boli v dňoch: XX.XX. - XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX. - XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX. - XX.XX XXXX, - dňa X.X.XXXX žalovaný v mene žalobcu podpísal s W. D. zmluvu o dielo, ohľadom všetkej agendy v súvislosti s protipožiarnou ochranou v roku XXXX a dňa X.X.XXXX aj pre rok XXXX, - dňa XX.X.XXXX žalovaný v mene spoločnosti podpísal s O. zdravotnou poisťovňou, a.s. S. č. 6 k zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, - prevádzkový poriadok (čl. 124) daného zdravotníckeho zariadenia, spracovaný a podpísaný žalovaným. Súdu prvého stupňa bol predložený celý rad písomností - najmä zápisníc z riadnych a mimoriadnych valných zhromaždení v roku XXXX a XXXX, ktoré prebiehali za prítomnosti samotných spoločníkov I.. M. W. a V.. S. C., alebo aj za účasti tretích osôb. Z ich obsahu vyplýva, že sa ho vždy zúčastnili všetci spoločníci a že XX % programu rokovaní sa týkal schvaľovania účtovnej závierky, rozdelenia zisku
a správy o hospodárení spoločnosti v rámci čoho sa zakaždým preberala požiadavka žalovaného na predloženie originálov účtovnej agendy žalobcu. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovenia 149 Obchodného zákonníka v platnom znení, podľa ktorého sa spoločnosť môže domáhať na súde vylúčenia spoločníka, ktorý porušuje závažným spôsobom svoje povinnosti, hoci na ich plnenie bol písomne upozornený. Dôvodom pre vylúčenie spoločníka zo spoločnosti môže byť len porušenie povinnosti spoločníka nie porušenie iných povinností, napr. porušenie povinnosti konateľa spoločnosti. Súd prvého stupňa mal za preukázané z vykonaného dokazovania, že žalovaný sa mal dopustiť porušenia povinnosti, ktoré sa mu v žalobe vytýkajú, predovšetkým ako konateľ spoločnosti. Nemožno preto vylúčiť spoločníka zo spoločnosti, ak porušuje svoje povinnosti konateľa. Dôvodom pre vylúčenie spoločníka nemôže byť akékoľvek porušenie povinnosti spoločníka, ale len porušenie závažným spôsobom. Závažnosť porušenia môže byť daná jednak charakterom porušenia ale aj okolnosťami, za akých k nemu došlo, teda s ohľadom na konkrétnu situáciu spoločnosti, zavedenú prax spoločnosti, okolnosti, ktoré porušeniu predchádzali, prípadne ho vyvolali a závažnosť následkov, ktoré porušenie vyvolalo a pod. Z vykonaného dokazovania nebolo možné vyvodiť záver o tom, že sa žalovaný svojím konaním dopustil, okrem porušenia povinnosti konateľa aj porušenia povinnosti spoločníka. Súd prvého stupňa uviedol, že spoločenská zmluva spoločnosti W., s.r.o. upravovala v čl. 8 písm. e) povinnosť spoločníkov osobne sa podieľať na podnikaní spoločnosti a riadiť sa pritom pokynmi konateľa. V spoločenskej zmluve však tieto povinnosti nie sú špecifikované a nie je uvedené ktoré z povinností upravených v čl. 8 spoločenskej zmluvy, ktorých porušenia sa spoločníci dopustia, sa považujú za závažné porušenia. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dominantnou, v podstate jedinou činnosťou, ktorú žalobca vykonával, bol výkon jednodňovej chirurgie. Z toho vyplýva, že takúto odbornú činnosť nemôže vykonávať nikto iný, než človek s medicínskym vzdelaním, pričom žalovaný mal vzdelanie technického charakteru. Preto zostalo otázne, čo bolo povinnosťou žalovaného osobne vykonávať v spoločnosti aby naplnil podmienku osobného podieľania sa na podnikaní žalobcu. Účastníci konania v konaní netvrdili ani nepreukázali akým spôsobom si spoločníci určili rozsah prác, ktoré mali osobne pre spoločnosť vykonávať a nevyplýva to ani z vnútorného organizačného alebo pracovného poriadku alebo nejakej internej dohody medzi spoločníkmi. Len ak by boli tieto povinnosti spoločníkov takto jednoznačne určené, bolo by možné posúdiť či spoločníci tieto povinnosti vykonávali podľa dohody, alebo nie. Preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že všeobecne formulované konštatovanie o porušenie čl. 8 písm. c) spoločenskej zmluvy, nie je dostatočnou definíciou toho, čo sa kladie danej osobe za vinu - žalovanému a teda nie je možné ani zistiť, ktoré povinnosti žalovaný ako spoločník porušil. Vzhľadom na to, že spoločnosť W., s.r.o. vykonávala zdravotnícku činnosť nie je možné žalovanému, ktorý nie je lekárom vytknúť, že nerobil to, čo I.. M. W. - druhý spoločník, ktorý je lekárom. Ak v spoločenskej zmluve spoločníci dohodli, že spoločníci sa majú podieľať na činnosti spoločnosti podľa pokynov konateľa a obaja spoločníci žalobcu I.. M. W. a V.. S. C. boli súčasne spoločníkmi aj konateľmi, znamená to, že v podstate obaja konatelia a spoločníci plnili svoje vlastné pokyny, keďže obaja boli aj konateľmi aj spoločníkmi a obaja vykonávali činnosti, na ktoré stačili ich odborné vedomosti. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že v prejednávanej veci bol žalovaný písomne upozornený zo strany žalobcu iba za porušenie aktívne sa podieľať na činnosti spoločnosti, preto všetky ostatné dôvody uvádzané v tomto konaní sú vecne irelevantne. To, čo malo byť obsahom aktívnej účasti žalovaného a teda v čom spočíva porušenie jeho podieľania sa na činnosti spoločnosti žaloba, ale ani výpoveď žalobcu na pojednávaní nepreukázali a presne nedefinovali. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že zo strany žalovaného nešlo o závažné porušenie povinnosti a je taktiež otázne, či vôbec k porušeniu povinnosti došlo, vzhľadom na charakter prevádzkovanej činnosti žalobcu. Žalovaný na druhej strane prezentoval v konaní listinami, že zabezpečoval po technickej stránke prevádzku ambulancie - zabezpečoval pravidelné prehliadky a skúšky vyhradených technických zariadení a protipožiarnu ochranu. Z toho vyplýva, že takáto prax podieľania sa oboch spoločníkov na chode spoločnosti bola v spoločnosti zavedená v rokoch XXXX a XXXX. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že nebolo preukázané závažné porušenie povinnosti spoločníka zo strany žalovaného v spoločnosti žalobcu a preto súd prvého stupňa žalobu zamietol.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa 150 Občianskeho súdneho poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal trovy konania. Uviedol, že dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd trovy konania nepriznal vidí v tom, že vzťahy medzi spoločníkmi sú veľmi zlé a že práve toto bolo príčinou vzájomných atakov a existencie viacerých súdnych sporov na viacerých súdoch medzi spoločnosťou a spoločníkmi, medzi ktorými je tiež spor s rovnakým predmetom konania na Okresnom súde Košice II v opačnom procesnom postavení účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že bude spravodlivé, aby si každý z účastníkov hradil svoje trovy sám. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj žalovaný. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku vo veci samej, žalovaný proti rozsudku vo výroku o trovách konania. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd sa nesprávne a nedostatočne vysporiadal s otázkou porušovania povinnosti žalovaného ako spoločníka, závažným spôsobom. Žalovaný si dlhodobo neplnil žiadne povinnosti spoločníka a preto je nutné takúto samotnú dlhotrvajúcu nečinnosť považovať za porušovanie povinnosti závažným spôsobom. Nie je preto potrebné preukázať konkrétnu situáciu, pri ktorej došlo k porušeniu povinnosti závažným spôsobom, nakoľko v prejednávanej veci spĺňa podmienky závažnosti aj dlhodobá nečinnosť. Žalovaný sa dlhodobo na chode spoločnosti osobne vôbec nepodieľal a to nielen ako spoločník, ale ani ako konateľ. Žalovaný bol v spoločnosti žalobcu naposledy vo februári XXXX, teda pred vyše tromi rokmi. Je pravdou, že žalovaný má technické vzdelanie, nemohol sa priamo podieľať na výkone predmetu činnosti spoločnosti žalobcu, ktorou je vykonávanie jednodňovej chirurgie, avšak mohol a mal sa zamerať na okruh činnosti, ktoré vykonávať vedel. Žalovanému nič nebránilo obstarávať zásobovanie, kontrolu príchodov a odchodov zamestnancov, kontakt s prenajímateľom prenajatých priestorov, riešenie hygienických podmienok a pod. Žalovaný sa aktívne spolupodieľal pri zakladaní spoločnosti, avšak následne, približne od roku XXXX svoju činnosť pre spoločnosť úplne prestal vykonávať. Celá činnosť žalobcu tak zostala výlučne na druhom spoločníkovi I.. W., ktorý v súvislosti s tým bol nútený už v roku XXXX ukončiť trvalý pracovný pomer v inej spoločnosti. Žalovaný však svoj pracovný úväzok v inej spoločnosti neukončil. Žalovaný priamo spôsobil svojím konaním znefunkčnenie a kolaps spoločnosti žalobcu, keď ako konateľ bez zdôvodnenia účelu, svojvoľne vyberal finančné prostriedky z účtu spoločnosti v nemalej výške a preto nezostalo dostatok peňažných prostriedkov na úhradu záväzkov spoločnosti a miezd pre zamestnancov a odborných garantov spoločnosti. Následne pod vplyvom týchto okolností sa snažil druhý spoločník I.. W. na valnom zhromaždení odvolať žalovaného z funkcie konateľa, avšak žalovaný ako druhý spoločník hlasoval proti svojmu odvolaniu, preto k jeho odvolaniu z funkcie konateľa nedošlo. Rovnako žalovaný opakovane na valnom zhromaždení odmietal schváliť účtovnú závierku spoločnosti, čo vedome a priamo konal v rozpore so záujmami spoločnosti a rovnako tým závažným spôsobom porušil svoje povinnosti spoločníka. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie, alebo aby zmenil rozsudok a vyhovel žalobe. Proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ustanovenie 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože aplikovať toto ustanovenie v prejednávanej veci nemožno. Ustanovenie 150 O.s.p. o trovách konania, má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, teda k dosiahnutiu spravodlivosti pre účastníkov konania pri rozhodovaní o trovách konania. Nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam prípadu a nesmie odporovať dobrým mravom. Súd musí dôvody pre takýto postup riadne a presvedčivo odôvodniť, pričom má prihliadať na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania. V prejednávanej veci nebol dôvod postupovať podľa ustanovenia 150 O.s.p., pretože neboli preto splnené zákonné dôvody a preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd priznal žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov prvostupňového konania vo výške XXX,XX eur tak, ako to vyčíslil vo svojom písomnom podaní zo dňa XX.X.XXXX.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vo veci samej nevyjadril, odvolanie bolo doručené jeho právnej zástupkyni N.. S. R., advokátke dňa XX.X.XXXX, ešte predtým ako jej žalovaný vypovedal plnú moc písomným podaním z XX.XX.XXXX, ktoré doručil súdu prvého stupňa dňa XX.XX.XXXX. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia 212 ods. 1,3 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a odvolanie žalovaného je dôvodné. Odvolací súd podľa 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konštatuje správnosť napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia vo veci samej a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej a k odvolaniu žalobcu vo veci samej proti rozsudku, odvolací súd uvádza nasledovné: Zákonom určené povinnosti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným sú upravené v ustanovení 113 Obchodného zákonníka. Podľa 113 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločník je povinný splatiť vklad za podmienok a v lehote ustanovenej zákonom, prípadne určenej v spoločenskej zmluve najneskôr však do piatich rokov od vzniku spoločnosti alebo od jeho vstupu do spoločnosti alebo od prevzatia záväzku na nový vklad. Tejto povinnosti nemožno spoločníka zbaviť. Konatelia oznámia registrovému súdu bez zbytočného odkladu splatenie celého vkladu každého spoločníka. Podľa 113 ods. 4 Obchodného zákonníka spoločníka, ktorý nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej lehote, môže valné zhromaždenie zo spoločnosti vylúčiť. Z citovaných ustanovení 113 ods. 1, 4 Obchodného zákonníka vyplýva, že zákon ukladá spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným jedinú povinnosť, ktorú ak nesplní môže byť vylúčený zo spoločnosti a to povinnosť splatiť vklad a spoločnosť ho na možnosť vylúčenia upozorní a poskytne mu lehotu na splatenie vkladu, ktorá nesmie byť kratšia ako 3 mesiace. Ďalším zákonným dôvodom pre vylúčenie spoločníka zo spoločnosti je to, ak neprispeje na úhradu straty spoločnosti, ak to pripúšťa spoločenská zmluva a ak o tom rozhodne valné zhromaždenie. Zákon iné dôvody pre vylúčenie spoločníka zo spoločnosti s ručením obmedzeným neupravuje. Ďalšie povinnosti spoločníka môžu vyplývať zo spoločenskej zmluvy. Medzi ne môže patriť aj povinnosť osobnej účasti spoločníka na podnikaní. V prejednávanej veci medzi účastníkmi konania bolo dohodnuté, že obaja spoločníci žalobcu I.. M. W. a žalovaný sa budú osobne podieľať na podnikaní a budú sa pri tom riadiť pokynmi konateľa. Vyplýva to z čl. 8 bod e) spoločenskej zmluvy, v ktorej sú upravené povinnosti spoločníkov. Žalovaný a druhý spoločník žalobcu I.. M. W., okrem toho, že boli spoločníkmi, boli súčasne aj konateľmi spoločnosti žalobcu. Prípady keď spoločník je súčasne konateľom upravuje ustanovenie 66 Obchodného zákonníka. Podľa 66 ods. 3 Obchodného zákonníka vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.
Z citovaného ustanovenia 66 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že vzťah medzi spoločnosťou a spoločníkom pri zariaďovaní záležitosti spoločnosti sa spravuje ustanoveniami o mandátnej zmluve upravenej v ustanovení 566 Obchodného zákonníka, to znamená, že takýto vzťah medzi spoločnosťou a spoločníkom, ktorý sa má osobne podieľať na podnikaní spoločnosti je vzťahom obchodnoprávnym. Tento vzťah môže byť upravený v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve, zakladateľskej listine alebo v stanovách, alebo v osobitnej zmluve o výkone funkcie. Táto zmluva podľa citovaného ustanovenia 66 ods. 3 Obchodného zákonníka musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie. Písomná forma takejto zmluvy je obligatórne určená zákonom a pre nedostatok písomnej formy takáto zmluva nemôže byť platná. V prejednávanej veci účastníci konania, ani v konaní na súde prvého stupňa ani v odvolacom konaní netvrdili, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená takáto zmluva, v ktorej by bol presne určený okruh povinností žalovaného, ktorými sa má riadiť pri osobnom podieľaní sa na podnikaní spoločnosti v zmysle čl. 8 bod e) spoločenskej zmluvy žalobcu. Takáto zmluva, ktorá má charakter mandátnej zmluvy má obsahovať základné náležitosti mandátnej zmluvy upravené v 566 Obchodného zákonníka a to okrem označenia zmluvných strán - mandatára a mandanta aj vymedzenie predmetu zmluvy a určenie konkrétnej obchodnej záležitosti alebo inej opakujúcej sa činnosti, ktorá má byť zo strany spoločníka pre spoločnosť zariaďovaná, dojednanie o zariadení obchodnej záležitosti na účet spoločnosti a dojednanie odplaty. Žalobca v konaní nepreukázal, že takto vymedzený okruh práv a povinností spoločnosti a žalovaného ako spoločníka bol uskutočnený. Súd prvého stupňa správne v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca nepreukázal, čo malo byť obsahom aktívnej účasti žalovaného na podnikaní žalobcu a teda žalobca nepreukázal v čom porušoval žalovaný svoje povinnosti spoločníka, ak sa osobne nepodieľal na vybavovaní konkrétnych záležitostí spoločnosti žalobcu. Taktiež nemožno považovať za porušenie povinnosti spoločníka jeho hlasovanie akýmkoľvek spôsobom na valnom zhromaždení, pretože je právom každého spoločníka hlasovať slobodne, podľa svojej vôle, bez toho, aby mu za to hrozilo vylúčenie z obchodnej spoločnosti. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne, ak žalobu o vylúčenie žalovaného z obchodnej spoločnosti žalobcu ako nedôvodnú zamietol, pretože nebolo preukázané porušenie konkrétnych povinnosti žalovaného ako spoločníka, vyplývajúcich zo spoločenskej zmluvy žalobcu alebo inej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Odvolací súd preto podľa 219 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej o zamietnutí žaloby, ako vecne správny. Odvolací súd o odvolaní žalovaného proti výroku o trovách konania rozhodol tak, že podľa 220 Občianskeho súdneho poriadku zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania, pretože nie sú splnené podmienky na potvrdenie výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, aplikujúc pritom ustanovenie 150 O.s.p. o dôvodoch hodných osobitného zreteľa, kedy súd výnimočne náhradu trov konania nemusí účastníkom priznať. Podľa 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Súd prvého stupňa aplikáciu ustanovenia 150 Občianskeho súdneho poriadku na rozhodovaní o trovách konania v prejednávanej veci odôvodnil tým, že dôvody hodné osobitného zreteľa vidí v tom, že vzťahy medzi spoločníkmi sú veľmi zlé, čo je príčinou vzájomných atakov a existencie viacerých súdnych sporov na viacerých súdoch medzi nimi. Odvolací súd takúto aplikáciu ustanovenia 150 O.s.p. nepovažuje za správnu, pretože zlé vzťahy medzi spoločníkmi v obchodnej spoločnosti, ktoré vyústia do viacerých súdnych sporov nie sú dôvodom hodným osobitného zreteľa. Každý súdny spor medzi spoločnosťou a spoločníkom je výsledkom zlých vzťahov medzi spoločnosťou a spoločníkom. To však samo o sebe nie je dôvodom na aplikáciu ustanovenia 150 O.s.p. o trovách konania. Keďže v prejednávanej veci bol úspešný žalovaný, pretože žaloba voči nemu ako nedôvodná bola zamietnutá,
má žalovaný právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli v súvislosti s účelným bránením svojho práva. Odvolací súd preto úspešnému žalovanému podľa 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli na súde prvého stupňa vo výške XXX,XX eur. Tieto trovy predstavujú trovy právneho zastúpenia žalovaného za jednotlivé účelne úkony právnych služieb, za ktoré patrí odmena X/13 výpočtového základu podľa 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Ide o tieto úkony právnych služieb: prevzatie a príprava zastúpenia dňa XX.X.XXXX - odmena XX,XX eur a režijný paušál X,XX eur, vyjadrenie k návrhu zo dňa XX.X.XXXX - odmena XX,XX eur, režijný paušál X,XX eur, vyjadrenie na základe výzvy súdu prvého stupňa zo dňa XX.X.XXXX - odmena XX,XX eur a režijný paušál X,XX eur, účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX - odmena XX,XX eur, režijný paušál X,XX eur, účasť na pojednávaní dňa X.X.XXXX - odmena XX,XX eur, režijný paušál X,XX eur, účasť na vyhlásení rozsudku dňa XX.X.XXXX - odmena XX,XX eur, t.j. X zo základu XX,XX eur podľa 14 ods. X citovanej vyhlášky a režijný paušál X,XX eur podľa 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Spolu odmena za tieto úkony právnych služieb predstavuje XXX,XX eur, režijný paušál spolu predstavuje XX,XX eur. Spolu to činí XXX,XX eur, z toho XX % DPH podľa 18 ods. 3 citovanej vyhlášky predstavuje XX,XX eur, teda spolu trovy právneho zastúpenia s DPH predstavujú XXX,XX eur. Na náhradu týchto účelných trov konania úspešného žalovaného súd zaviazal neúspešného žalobcu. Odvolací súd nepriznal úspešnému žalovanému uplatnené trovy konania na súde prvého stupňa za tieto úkony: vyjadrenie zo dňa XX.XX.XXXX, pretože išlo iba o žiadosť žalovaného o predĺženie lehoty na vyjadrenie k žalobe, ďalej nepriznal odmenu za úkon odvolanie žalovaného zo dňa X.X.XXXX, pretože išlo o odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh žalovaného na prerušenie tohto konania a o tomto odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Y. uznesením č.k. XCob/XX/XXXX-XXX zo dňa 8. októbra XXXX tak, že potvrdil toto uznesenie o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania. To znamená, že tento úkon právnej služby nebol v konaní účelný, pretože žalovaný nebol úspešný o svojom návrhu na prerušenie tohto konania. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalovanému okrem trov právneho zastúpenia iné preukázateľné trovy tohto odvolacieho konania nevznikli, avšak žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril a v súvislosti s podaním odvolania vo výroku o trovách konania, žalovaný trovy právneho zastúpenia si neuplatnil ani ich nevyčíslil, preto mu ich odvolací súd podľa 151 ods. 2 O.s.p. nemohol priznať. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.