JEŽIŠU KRÁĽU, POŽEHNAJ SVOJ ĽUD POKOJOM!

JEŽIŠU KRÁĽU, POŽEHNAJ SVOJ ĽUD POKOJOM!

JEŽIŠ KRISTUS JE KRÁĽ VESMÍRU Si židovský kráľ? Ježiš odpovedal: Sám to hovoríš." (Mt 27, 10) Posledná nedeľa liturgického roku je zasvätená oslave Ježiša Krista - Kráľa vesmíru. Na túto slávnosť Krista Kráľa sa spieva pieseň vďaky, ktorá ohlasuje a vyzdvihuje Kristovu kráľovskú moc a vznešenosť: Lebo ty si svojho jednorodeného Syna, nášho Pána Ježiša Krista, pomazal olejom veleby za večného kňaza a kráľa všetkých svetov, aby na oltári kríža obetoval sám seba ako zmiernu obetu bez poškvrny a tak zavŕšil tajomstvá vykúpenia ľudstva, aby podrobil svojej vláde celé stvorenie a odovzdal ho tvojej nesmiernej velebnosti ako večné a vesmírne kráľovstvo; kráľovstvo pravdy a života, kráľovstvo svätosti a milosti, kráľovstvo spravodlivosti lásky a pokoja." (Prefácia na slávnosť Krista Kráľa vesmíru) Ježiš Kristus je v pravom slova zmysle kráľom. Jeho kráľovstvo je predovšetkým duchovné, ale jeho moc sa vzťahuje aj na časné veci. Kristova kráľovská moc má trojaký rozmer - ráz: zákonodarná moc, sudcovská moc a donucovacia moc. O vznešenosti kráľovskej hodnosti Krista a jeho moci vydáva svedectvo Sväté písmo. Sám Kristus na súde pred Pilátom potvrdil svoju kráľovskú hodnosť. Pilát povedal: Tak predsa si kráľ?" Ježiš odpovedal: Sám to hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde." (Jn 18, 27) Kristus je kráľom ľudí z viacerých dôvodov. Ponajprv z titulu dedičstva, nakoľko je Božím Synom. Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy a do vlastníctva celú zem." (Ž 2, 8) Ježiš je kráľom všetkých ľudí aj z titulu vykúpenia, lebo nás oslobodil z otroctva zlého ducha a zaplatil za nás cenu vlastnej krvi. Draho ste boli kúpení." (1Kor 6,20) Kristus je naším kráľom aj z titulu našej slobodnej voľby. Krstom a neskôr krstnými sľubmi sme sa dobrovoľne oddali pod láskavú vládu Krista Kráľa a bezvýhradne mu patríme. Ježiš Kristus vykonáva svoj kráľovský úrad v dušiach, tak, že ich osvecuje, pohýna k dobrému a upevňuje v láske, a tak vedie k svojmu Otcovi. Kristovo kraľovanie v Cirkvi je v tom, že ju riadi a spravuje, jednak svojím Duchom, ktorého jej udeľuje, ale aj prostredníctvom hierarchie - zákonitých predstavených Cirkvi. Určitým spôsobom uplatňuje svoju kráľovskú moc aj v civilnej spoločnosti, najmä tak, že sa v nej uplatňuje duch evanjelia a zachovávajú sa kresťanské zásady a Božie prikázania. Kristova kráľovská moc sa vzťahuje aj na celý stvorený svet, preto mu dávame titul Kráľ vesmíru. Pri svojom nanebovstúpení Pán Ježiš vyhlásil: Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi!" (Mt 28,18) Tak naznačil, že mu nebeský Otec aj ako oslávenému človekovi daroval všetko na nebi i na zemi. Podriadil mu celý vesmír a ustanovil ho za Kráľa vesmíru. To znamená, že má vládu nad celým stvorením. Kristova kráľovská hodnosť spočíva aj v tom, že má vo všetkom prvenstvo tak, ako to vyjadril svätý Pavol apoštol: On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva. On je hlavou tela, Cirkvi. On je počiatok prvorodený z mŕtvych, aby on mal vo všetkom prvenstvo. Lebo Boh chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť." (Kol 1,17-19) Kristovu kráľovskú moc a hodnosť nám dennodenne oživujú vo vedomí liturgické modlitby, presnejšie ich záver, keď sa odvolávame na jeho kráľovskú vznešenosť: Skrze Krista, ktorý s tebou žije a kraľuje na veky vekov. Amen." Mons. Pavol Janáč

JEŽIŠ KRISTUS AKO KRÁĽ JE ALFA A OMEGA NÁŠHO ŽIVOTA Ja som Alfa a Omega, Prvý a Posledný, Počiatok a Koniec." ( Zjv 22,13 ) Alfa a Omega sú počiatočné a záverečné písmená gréckej abecedy. Na označenie významu svojej bytosti ich použil sám Kristus. Je to jedno z veľavravných biblických mien nášho Vykupiteľa. Týmto menom sa predstavil svätému Jánovi apoštolovi v zjavení na ostrove Patmos. Svedectvo o tom prináša posledná kniha Svätého písma: Zjavenie apoštola Jána, ktorú voláme Apokalypsa. Hľa, prídem čoskoro a moja odplata so mnou; odmením každého podľa jeho skutkov. Ja som Alfa a Omega, Prvý a Posledný, Počiatok a Koniec. Blahoslavení sú tí, čo si vypierajú rúcha: budú mať moc nad stromom života a budú môcť vstúpiť bránami mesta. Vonku zostanú psi, travičky, nemravníci, vrahovia, modloslužobníci a každý, kto miluje lož a dopúšťa sa jej. Ja, Ježiš, poslal som svojho anjela, a by vám toto dosvedčil o cirkvách. Ja som Koreň a Rod Dávidov, Žiarivá ranná hviezda." (Zjv 22,12-16) Toto symbolické a obrazné meno Krista hlása, aké má mať miesto v živote jednotlivých ľudí ale aj v histórii celého ľudského pokolenia. Kristovi patrí prvé miesto vo všetkom. Takto to hlása a zdôrazňuje aj svätý Pavol apoštol vo svojich listoch. V liste Kolosanom čítame: On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva. On je hlavou tela, Cirkvi. On je počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby on mal vo všetkom prvenstvo." (Kol 1,17-18) Prvenstvo Ježiša Krista má svoje zdôvodnenie vo viacerých skutočnostiach. Patrí mu prvenstvo hlavne preto, že je náš Boh - Stvoriteľ a pôvodca všetkého, čo jestvuje. Lebo v ňom bolo všetko stvorené, všetko na nebi i na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny aj panenstvá, kniežactvá aj mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho." (Kol 1,16) Pán Ježiš je Prvý a Posledný nielen ako Boh, ale aj ako človek. Jeho dokonalá ľudskosť, jeho postavenie Kráľa, jeho úloha Hlavy v ľudskom rode, to všetko sú dôvody jeho prvenstva medzi všetkými ľuďmi, anjelmi a celým stvorenstvom. Dávať prvé miesto Kristovi v našom živote znamená ho vo všetkom uprednostňovať. Celý svet, v ktorom teraz žijeme je plný príjemných ľudí a nádherných vecí. Prvenstvo Krista je práve v tom, že vyčnieva z tejto množiny bytostí alebo vecí, že je nad všetko nevýslovne vyvýšený. On je najdokonalejší, najkrajší, najmocnejší, najlepší! Krista totiž s nikým a s ničím na svete ani nemožno porovnávať a k niečomu alebo niekomu ho primeriavať. On presahuje každú mieru a predstavu. Jemu nemôže naozaj absolútne nič konkurovať. Pán Ježiš od nás jednoznačne vyžaduje, aby sme mu vo všetkom dali prvé miesto v našom živote. Je to základná úloha kresťana - Kristovho učeníka. V evanjeliu čítame slová: Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden. Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho." (Mt 10, 37-39) V tomto bezvýhradnom uprednostňovaní Krista a jeho veci spočíva celá naša láska k nemu nadovšetko. To je totiž milovať Boha z celého srdca, z celej mysle, z celej duše a z celej sily." Len natoľko sme kresťania, nakoľko dávame Ježišovi Kristovi v našom osobnom, rodinnom a spoločnom živote prvé miesto! Mons. Pavol Janáč

VIEROU HĽADÍME DO TVÁRE NÁŠHO KRÁĽA Ukrývaš svoju tvár vo sviatosti, lež viera zrie ju tu oslávenú, preto my Bohu vo svätostánku vzdávame úctu a poklonu. Na slávnosť Krista Kráľa spievame peknú pieseň Ježišu Kráľu neba i zeme... Je v nej jeden veľmi pozoruhodný verš, ktorý nám hovorí, že môžeme vidieť v Najsvätejšej Eucharistii oslávenú tvár nášho Krista Kráľa. Ukrývaš svoju tvár vo sviatosti, lež viera zrie ju tu oslávenú, preto my Bohu vo svätostánku vzdávame úctu a poklonu. Stretnutia so vzkrieseným Kristom a pohľad do jeho oslávenej tváre po zmŕtvychvstaní tvorí podľa apoštola Pavla jadro celého života podľa evanjelia. Bratia, pripomínam vám evanjelium, ktoré som vám hlásal a vy ste ho prijali, zotrvávate v ňom a prostredníctvom neho dosahujete spásu, ak sa ho držíte tak, ako som vám ho hlásal, ibaže by ste boli nadarmo uverili. Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal: že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem, že bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem, že sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim. Potom sa zjavil viac ako päťsto bratom naraz; väčšina z nich žije doteraz, niektorí už zosnuli. Potom sa zjavil Jakubovi a potom všetkým apoštolom s a poslednému zo všetkých, ako nedochôdčaťu, zjavil sa aj mne. Veď ja som najmenší z apoštolov. Ba nie som hoden volať sa apoštolom, lebo som prenasledoval Božiu cirkev. (1Kor 15,1-9) Cez apoštolskú vieru všetci kresťania, ku ktorým prichádza zvesť evanjelia, sú uschopnení teraz hľadieť do oslávenej tváre Krista. Pohľad do tejto tváre bol určujúci zážitok spoločenstva prvých učeníkov. Z tohto zážitku viery žila mladučká Cirkev v Jeruzaleme i potom, ako sa rozšírila do všetkých končín sveta. Oslávená tvár vzkrieseného Krista je určujúcim znakom a hnacou silou celej dvetisícročnej histórie kresťanstva na tejto zemi. O vplyve neviditeľnej tváre vzkrieseného Krista, a predsa vierou dostupnej všetkým, na život všetkých generácii Cirkvi, hovorí bl. Ján Pavol II. v apoštolskom liste Novo millennio ineunte: Ako na Veľký piatok, tak aj na Bielu sobotu sa Cirkev i naďalej ponára do sústredeného rozjímania o tejto zakrvavenej tvári, v ktorej sa skrýva život Boha a ponúka sa spása sveta. Ale jej rozjímanie o Kristovej tvári sa nemôže zastaviť pri obraze ukrižovaného Ježiša. On je Vzkriesený! Keby to tak nebolo, bolo by márne naše hlásanie a márna by bola aj naša viera (porov. 1Kor 15,14). Zmŕtvychvstanie bolo Otcovou odpoveďou na jeho poslušnosť, ako to pripomína List Hebrejom: On v dňoch svojho pozemského života so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti, a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť. A hoci bol Synom, z toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti, a keď dosiahol dokonalosť, stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú (Hebr 5,7-9). Cirkev teraz hľadí na vzkrieseného Krista. Robí to podľa príkladu apoštola Petra, ktorý oplakal svoje zapretie, vrátil sa na svoju cestu a s pochopiteľným chvením vyznal svoju lásku ku Kristovi: Ty vieš, že ťa mám rád (Jn 21,15-17). Robí to aj tým, že sa pripája k Pavlovi, ktorý stretol Vzkrieseného na ceste do Damasku a bol ním akoby bleskom zasiahnutý: Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk (Flp 1,21). Dvetisíc rokov po týchto udalostiach, Cirkev ich prežíva, akoby sa boli stali dnes. Ona, Kristova nevesta, vidí v jeho tvári svoj poklad a svoju radosť: Dulcis Iesu memoria, dans vera cordis gaudia : Aká sladká je spomienka na Ježiša, prameň opravdivej radosti srdca...! Posilnená týmto zážitkom, podujíma sa Cirkev znovu na svoju cestu, aby svetu na začiatku tretieho tisícročia zvestovala: On je ten istý včera i dnes a naveky (Hebr 13,8). (NMI,28) Mons. Pavol Janáč

BUĎ POZDRAVENÝ NÁŠ KRÁĽ!

ŽALM KRISTOVI KRÁĽOVI Moje srdce prekypuje krásnymi slovami, svoje verše venujem kráľovi. * Môj jazyk je ako pero rýchlopisca. Ty si najkrajší z ľudských synov. Z tvojich perí plynie milota. * Preto ťa Boh požehnal naveky. Ty najmocnejší, pripáš si meč na bedrá; * svoju velebu a dôstojnosť. Vo svojej dôstojnosti šťastne vytiahni, nasadni na voz a bojuj za pravdu, lásku a spravodlivosť. * Nech ťa tvoja pravica učí konať úžasné skutky. Tvoje ostré šípy zasiahnu srdcia kráľových nepriateľov; * poddajú sa ti národy. Tvoj trón, Bože, trvá naveky * a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti. Miluješ spravodlivosť a nenávidíš neprávosť, preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom radosti * viac ako tvojich druhov. Tvoj odev vonia myrhou, aloou a kasiou * a rozveseľuje ťa zvuk harfy z palácov zo slonoviny. Dcéry kráľovské sú medzi tvojimi vyvolenými; * po tvojej pravici stojí kráľovná ozdobená zlatom z Ofíru. Žalm 45 Svadobná pieseň pre kráľa