Trh výrobných faktorov Prednáška 7
Tvorba cien VF ceny plynúce zo služieb VF Dopyt po VF je odvodený dopyt Prepojenosť trhu VF s trhom SaS potreba vedieť typ konkurencie na trhu výstupov
Subjekty na trhu VF: Firmy vystupujú na strane dopytu Domácnosti, ako vlastníci VF strana ponuky Štát môže ovplyvňovať dopyt aj ponuku VF.
Určenie cien VF Celkový fyzický produkt (TPP) celkový objem produkcie vyrobený kombináciou výrobných faktorov a pomocou danej technológie. Hraničný fyzický produkt (MPP) zmena celkového produktu vyvolaná zmenou niektorého výrobného faktora o jednu jednotku
Príjem z hraničného produktu (MRP- Marginal Revenue Product) = hraničný fyzický produkt krát cena výrobku MRP = MPP. P dodatočný príjem, ktorí firma získava predajom produktu, vyrobeného zapojením dodatočnej jednotky VF do výroby, pričom ostatné vstupy zostávajú konštantné. Tento vzťah platí len v podmienkach dokonalej konkurencie, v ktorej platí, že cena sa rovná hraničnému príjmu firmy (P = MR)
Dokonalá konkurencia príjmy z hraničných produktov pre jednotlivé výrobné faktory budú: MRP L = MPP L. P MRP P = MPP P. P MRP K = MPP K. P
MR < P. Nedokonalá konkurencia MRP = MPP. MR príjmy z hraničných produktov pre jednotlivé výrobné faktory budú: MRP L = MPP L. MR MRP P = MPP P. MR MRP K = MPP K. MR
Ceny výrobných faktorov Ak sa VF kupuje a predáva, potom peňažnou formou daného statku je trhová cena. Ale ak sa jedná o poskytovanie služieb výrobnými faktormi prenájom, potom má cena nasledujúcu formu: pri pôde nájomné za pôdu sa nazýva renta. Jej základom je výnos z pôdy pozemková renta (MRP P = renta = MP P. cena produkcie) pri kapitáli sa platí za službu úrok. Tomuto vzťahu sa hovorí úver. (MRP K = úrok = MP K. cena produkcie) pri práci sa platí za jej službu mzda. (MRP L = mzda = MP L. cena produkcie)
Hraničné produkty, resp. príjmy z hraničných produktov, určujú dopyt po výrobných faktoroch.
Krivka príjmov z hraničného produktu určitého faktoru je súčasne individuálnou dopytovou krivkou firmy po tomto VF MRP = D
Individuálna dopytová krivka firmy po VF Cena VF (P F ) MRP=D Množstvo VF (Q F )
Dopyt po výrobných faktoroch je odvodený dopyt a) Dopyt po víne z Malých Karpát b) Odvodený dopyt po pôde Cena vína (P) Renta z viníc (R) D D Víno Q Vinice Q
Posun po krivke dopytu po VF Posun krivky dopytu po VF Vplyvom zmeny ceny VF Vplyvom zmeny dopytu po vyrábanej produkcii Vplyvom zmeny technológie výroby
Rozhodovanie firmy na trhu VF hraničné náklady na výrobný faktor (MFC Marginal Factor Costs) MFC TC F
Hraničné náklady na výrobný faktor práce (MFC L ) predstavujú dodatočné náklady firmy, ktoré vznikli v dôsledku zapojenia dodatočnej jednotky faktoru práce. MFC L TC L
Rovnováha na trhu VF: MFC = MRP Ak je MFC < MRP, firma bude nakupovať ďalšie jednotky VF a rozširovať výrobu, a to až na úroveň, pri ktorej poklesne MRP na výšku MFC. Ak je MFC > MRP, firma obmedzí dopyt po danom výrobnom faktore, a to až na rovnovážnu úroveň.
Dokonalá konkurencia: zvýšený dopyt po výrobnom faktore nevyvolá rast jeho ceny. hraničné náklady na daný VF sa rovnajú cene, za ktorú ho podnik nakupuje na trhu: MFC = P F Firma bude zvyšovať množstvo VF dovtedy, kým sa príjem z hraničného produktu tohto faktoru nevyrovná s úrovňou jeho ceny. MRP = P F
Trh práce Ponuka práce tvoria ju domácnosti ako vlastníci práce
Ponuka práce je ovplyvnená veľkosťou populácie veľkosťou práceschopného obyvateľstva priemerným počtom hodín odpracovaných pracovnými silami za rok kvalitou a kvantitou vykonanej práce
Krivka ponuky práce Krivka ponuky práce Mzdová sadzba (w) S L C Množstvo práce (L)
Tvar krivky ponuky práce vyjadruje vzťah medzi množstvom práce (L), ktoré sú pracovné sily ochotné odpracovať a danou mzdovou sadzbou.
Tvar krivky ovplyvňujú dva efekty: substitučný efekt dôchodkový efekt.
Dopyt po práci určujú firmy je odvodeným dopytom závisí od dopytu po statkoch
Krivka dopytu po práci je určená príjmom z hraničného produktu práce (MRP L ). w MRP L =LD L
Trh práce pri pružných mzdách Pružné mzdy Mzdová sadzba (W) S L W E D L C Dobrovoľne nezamestnaní Zamestnaní L* Pracovná sila (L)
Trh práce pri nepružných mzdách Nepružné mzdy Mzdová sadzba (W) S L Nedobrovoľne nezamestnaní W 1 A B C D Zamestnaní W E D L Dobrovoľne nezamestaní L* Pracovná sila (L)
Nezamestnanosť Práceschopné obyvateľstvo: Zamestnaní (E) Nezamestnaní (U) Zamestnaní + nezamestnaní = pracovná sila (L) Všetci ostatní
Miera nezamestnanosti u L U 100 u miera nezamestnanosti [%] U počet nezamestnaných L pracovná sila
Formy nezamestnanosti Frikčná je dôsledkom migrácie ľudí medzi regiónmi, pracovnými miestami alebo rôznymi etapami životného cyklu. Štruktúrna - vzniká vtedy, keď existuje nesúlad medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich. Cyklická - vyskytuje sa, keď je nízky celkový dopyt po pracovníkoch (vo všetkých sektoroch a regiónoch)
Prirodzená miera nezamestnanosti Predstavuje takú mieru nezamestnanosti, pri ktorej sú trhy práce a výrobkov v rovnováhe. Inflácia je pri tejto miere nezamestnanosti stabilná Nerovná sa nule
Mzda cena práce, predstavuje všeobecný výraz pre mzdy, platy a ostatné formy kompenzácie za prácu Nominálna mzda suma peňazí, ktorú pracovníci dostávajú ako odmenu za prácu (môže byť časová alebo úkolová) Reálna mzda vyjadruje množstvo tovarov a služieb, ktoré si je možné kúpiť za nominálnu mzdu (určuje kúpnu silu nominálnej mzdy)
Mzdové rozdiely a mzdová diskriminácia rozdielnosť mzdy v jednotlivých krajinách závislosť mzdy od profesií, zručností zamestnancov, kvalifikácie, zapracovanosti všeobecná mzdová úroveň výška mzdy závisí od ekonomickej vyspelosti krajiny existencia mzdových rozdielov v jednotlivých odvetviach ekonomiky a medzi jednotlivcami
ovplyvňovanie trhu práce zo strany štátu alebo zo strany odborov
Trh pôdy Pôda primárny VF Používa sa na poľnohospodárske a nepoľnohospodárske účely. Renta cena za prenájom pôdy
Dopyt po pôde je určený: hraničným produktom pôdy dopytom po finálnych produktoch pestovaných na pôde limitom pôdy polohou
Ponuka pôdy fixná ponuka pôdy na zmenu ceny nemôže reagovať ponuka zmenou množstva
R S R E R E D D Renta L D
Zásahy štátu do poľnohospodárstva subvencovanie cien štátny intervenčný nákup poľnohospodárskej produkcie štátne zásahy na národnej a nadnárodnej úrovni