Praktické skúsenosti z výroby a dodávky tepla spoločnosťou TENERGO Brno, a.s. OZ Martin spaľovaním drevnej štiepky v meste Snina.

Transkript

1 Praktické skúsenosti z výroby a dodávky tepla spoločnosťou TENERGO Brno, a.s. OZ Martin spaľovaním drevnej štiepky v meste Snina. Bardejovské kúpele 25. november 2010 Ing. Vladimír Minčič,

2 Úvod Spoločnosť TENERGO Brno, a.s. podniká v ČR v oblasti energetiky a teplárenstva. V roku 2000 bola za účelom podnikania na Slovensku založená stála prevádzka organizačná zložka zahraničnej osoby ako samostatný subjekt pre daňové účely so sídlom v Martine, ktorej cieľom je poskytovanie komplexných energetických služieb. prevádzka v Devínskej Novej Vsi ( 2002) prevádzka v Želiezovciach (2002) prevádzka v Snine (2002)

3 Prevádzka Snina Vlastníkom sústavy tepelných zariadení v Snine je mesto. Spoločnosť Tenergo Brno a.s. OZ Martin prevádzkuje sústavu tepelných zariadení na základe zmluvy o prenájme. Zmluva je podpísaná na dobu 20 rokov. Spoločnosť nakupuje teplo z centrálneho zdroja umiestneného v priľahlom energetickom komplexe a zabezpečujeme jeho distribúciu. Tenergo Brno je aj výrobcom tepla. Je vlastníkom 2 domových plynových kotolní a prevádzkovateľom jednej centrálnej, teraz už drevoštiepkovej, predtým plynovej, kotolne. Celkový inštalovaný výkon kotolní je 4,7 MW. V súčasnosti je ročný objem predaného tepla z CZT a kotolní na úrovni cca GJ.

4 Rekonštrukcia V priebehu rokov 2003 a 2004 bola v meste Snina zrealizovaná rozsiahla rekonštrukcia v objeme cca 110 mil. Sk. Rekonštrukcia zahŕňala: Výmena 18 km primárneho horúcovodného potrubia za predizolované potrubie Výstavba 150 domových odovzdávacích staníc, vrátane napojenia na centrálny dispečing Preizolovanie 2,4 km nadzemnej časti primárneho horúcovodného rozvodu Zabezpečenie financovanie: - prostredníctvom úverov a vlastných zdrojov, bez spoluúčasti mesta

5 Ideový zámer rekonštrukcie v roku 2006 V roku 2006 sa uskutočnila rekonštrukcia a modernizácia plynovej kotolne K3A na spaľovanie plynu a biomasy na sídlisku I. v Snine Východiskovým predpokladom pre realizáciu projektu Zmena palivovej základne plynovej kotolne na sídlisku I. v Snine zavedením technológie na spaľovanie biomasy drevnej štiepky bolo: nárast ceny plynu dostupnosť biomasy možný predpoklad podpory zdrojmi EÚ skladba občanov žijúcich na danom sídlisku tepelno-izolačné vlastnosti zásobovaných objektov (postavených v rokoch , s celkovým počtom bytov 420)

6 Rekonštrukcia kotolne Jednou zo zásadných podmienok realizácie diela bolo aj poskytnutie nenávratného príspevku, aby dopad na cenu tepla bol čo najmenší. September žiadosť o nenávratný finančný príspevok Marec schválenie finančného príspevku August právoplatné stavebné povolenie a zahájenie výstavby Realizáciou predpokladaný pokles spotreby zemného plynu o 85 % (z 960 tis. m 3 na úroveň spotreby 150 tis. m 3 ročne).

7 Priebeh realizácie

8 Náklady na financovanie schválené rozpočtové náklady projektu - 19,98 mil. Sk. oprávnené náklady - 18,56 mil. Sk. neoprávnené náklady - 1,43 mil. Sk (kogenerácia a dispečing) Celková suma pomoci bola schválená vo výške 12,067 mil. Sk predstavovala 65 % z upravených oprávnených nákladov. Podiel pomoci Európskych fondov bol 35 % a štátny príspevok 30 % oprávnených nákladov. Ocenenie projektu, ktorý bol na 18. ročníku veľtrhu Racioenergia v roku 2008 v Inchebe vyhlásený za najlepší projekt energetiky.

9 Technické parametre Kotol na spaľovanie drevnej štiepky typu Modul R/H 2000 od slovinského výrobcu KIV Vransko (Spoločnosť HERZ s.r.o.): menovitý výkon kotla 1500 kw regulovateľnosť výkonu kw spotreba paliva pri 100 % výkone 494 kg.h -1 max. teplota výstupu 110 C prevádzkový tlak 3,5 bar palivo nekontaminovaná buková drevná štiepka s výhrevnosťou 9-11 MJ.kg -1 a max. vlhkosť 40 % účinnosť spaľovania kotla 85 %

10 Technológia trojťahový kotol výhradne na spaľovanie drevnej štiepky posun paliva pomocou reťazových a šnekových dopravníkov podtlak v komore je riadený frekvenciou meniča komínového ventilátora čistenie výmenníka tepla je automaticky pomocou tlakového vzduchu odvod spalín cez mechanický odlučovač tuhých častíc (multicyklón) prevádzka kotolne je bez obslužná, s občasnou dennou kontrolou

11 Účinnosť výroby tepla kotla na biomasu Účinnosť výroby tepla kotla KIV 100,0% 95,0% 90,0% 85,0% Norm.BIO 2010 Mesiac kumul. Mesiac sólo 80,0% 75,0% 70,0% I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. mesiac Zásadný vplyv pre správne fungovanie technológie ako celku má charakter spaľovaného paliva.

12 Nadnormatívne straty na sídlisku I Nadnormatívne straty na sídl. I. ( GJ ) GJ Str. rozv. kum. Straty výr. kum. Straty výr. a roz. kum. Straty rozvodmi Straty výrobou Straty výr. a roz I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. mesiac

13 Kogeneračná jednotka Počas rekonštrukcie došlo k inštalácii kogeneračnej jednotky Tedom Premi 25, ktorá slúži pre pokrytie vlastnej spotreby elektrickej energie. Následná rekonštrukcia v zásobovacom okruhu kotolne na biomasu v roku 2010 zahŕňala: výmena rozvodu tepla za predizolovaný rozvod výstavba 33 domových OST a 1 DRS

14 Ekonomika prevádzky a finančný dopad na obyvateľov Cena tepla v roku 2008 v meste Snina výstup z kotolne na biomasu 628,70 Sk.GJ -1 (ročná výroba GJ) cena z CZT vo zvyšnej časti mesta 721,40 Sk.GJ -1 Cena štiepky Sk.t -1 Spotreba štiepky za rok t Pri priemernej ročnej spotrebe tepla na ÚK cca 30 GJ/byt a prípravu TÚV cca 15 GJ/byt bol skutočný náklad za dodávku tepla pre jeden byt oproti odberateľom v meste nižší o viac ako Sk za rok. Pre rok 2009 legislatíva z pohľadu tvorby ceny už kalkuláciu viacerých cien tepla na území mesta (s výnimkou veľkých miest a ich časti) neumožňuje. Prvoradým cieľom pôsobenia našej spoločnosti na území mesta Sniny je predovšetkým zvyšovať energetickú účinnosť sústav zásobovania teplom, zefektívniť prevádzkovanie zdrojov a v neposlednej miere prispieť ku skvalitneniu služieb v oblasti dodávky tepla na ÚK a TÚV pre občanov mesta.

15 Ďakujem za pozornosť Ing. Vladimír Minčič, riaditeľ prevádzky v Snine, Študentská Snina mincic@tenergo.sk, mobil: