inžiniersko projektová a konzultačná spoločnosť, Miletičova 21, P.O.Box 34, Bratislava 25 O B S A H:

Transkript

1 GEOCONSULT, spol. s r.o. inžiniersko projektová a konzultačná spoločnosť, Miletičova 21, P.O.Box 34, Bratislava 25 O B S A H: I. Údaje o navrhovateľovi Názov Identifikačné číslo Sídlo Kontaktné údaje oprávneného zástupcu navrhovateľa Kontaktné údaje oprávnenej osoby pre poskytovanie relevantných informácií o navrhovanej činnosti a miesto konzultácie... 3 II. Názov zmeny navrhovanej činnosti... 5 III. Údaje o zmene navrhovanej činnosti Umiestnenie navrhovanej činnosti Stručný opis technického a technologického riešenia Požiadavky na vstupy Údaje o výstupoch Prepojenie s ostatnými plánovanými a realizovanými činnosťami v dotknutom území a možné riziká havárií Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti presahujúcich štátne hranice Základné informácie o súčasnom stave životného prostredia vrátane zdravia ľudí Charakteristika prírodného prostredia Krajina, scenéria, ochrana Obyvateľstvo a jeho aktivity, infraštruktúra, kultúrnohistorické hodnoty územia Súčasný stav kvality životného prostredia IV. Vplyvy na životné prostredie a zdravie obyvateľstva vrátane kumulatívnych vplyvov Vplyvy na obyvateľstvo Vplyvy na horninové prostredie a reliéf Vplyvy na klimatické pomery Vplyvy na ovzdušie Vplyvy na vodné pomery Vplyvy na pôdu Vplyvy na faunu, flóru a ich biotopy Vplyvy na krajinu - štruktúru a využívanie krajiny, krajinný obraz Vplyvy na chránené územia a ich ochranné pásma Vplyvy na územný systém ekologickej stability Vplyvy na urbánny komplex a využívanie zeme Vplyvy na kultúrne a historické pamiatky Vplyvy na archeologické náleziská Vplyvy na paleontologické náleziská a významné geologické lokality Vplyvy na kultúrne hodnoty nehmotnej povahy V. Všeobecne zrozumiteľné záverečné zhrnutie Účel projektu Stručný popis technického riešenia Charakteristika ovplyvnenej oblasti Základné charakteristiky environmentálneho prostredia Hodnotenie očakávaného vývoja, za predpokladu neimplementovania investícií... 70

2 6. Dodržiavanie činnosti s územnoplánovacou dokumentáciou Pravdepodobný dopad na územie Kompenzačné opatrenia Porovnanie variantov riešenia VI. Prílohy Informácia, či navrhovaná činnosť bola posudzovaná podľa zákona Mapa širších vzťahov Výpis z katastra nehnuteľností Vyjadrenie dotknutého štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny Stanovisko príslušného orgánu územného plánovania Dokumentácia k zmene navrhovanej činnosti VII. Dátum spracovania VIII. Meno, priezvisko, adresa a podpis spracovateľa oznámenia IX. Podpis oprávneného zástupcu navrhovateľa Zoznam príloh: 1. Prehľadná situácia v mierke 1 : Situácia zmeny navrhovanej činnosti v mierke 1 : Situácia súčasného stavu životného prostredia - ortofotomapa v mierke 1 : Katastrálna mapa zmeny navrhovanej činnosti v mierke 1 : Dokumentácia k zmene navrhovanej činnosti (CD) 2

3 I. ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI 1. Názov Národná diaľničná spoločnosť, akciová spoločnosť 2. Identifikačné číslo Sídlo Mlynské Nivy 45, Bratislava 4. Kontaktné údaje oprávneného zástupcu navrhovateľa Ing. Viktória Chomová, investičná riaditeľka a podpredsedníčka predstavenstva, Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, Bratislava, tel.: 02/ Kontaktné údaje oprávnenej osoby pre poskytovanie relevantných informácií o navrhovanej činnosti a miesto konzultácie Ing. Tomáš Pollák, vedúci oddelenia investičnej prípravy diaľnic, Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, Bratislava, tel.: 02/ , fax.: , tomas.pollak@ndsas.sk Ing. Milan Majerčík, Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, Bratislava, tel.: 02/ , fax.: , milan.majercik@ndsas.sk 3

4 4

5 II. NÁZOV ZMENY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI III. ÚDAJE O ZMENE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI 1. Umiestnenie navrhovanej činnosti Kraj: Územný obvod: Katastrálne územie (KÚ): Žilinský Žilina Lietavská Lúčka, Turie, Bytčica, Rosina, Višňové Parcelné čísla: KÚ Lietavská Lúčka Trvalý záber KN-C: 1117/1, 1117/10, 1120/1, 1120/2, 1133/18, 810, 812,814, 815, 820/2, 820/3, 820/5, 822, 824, 825/1, 826/1, 827/1, 828/1, 829/1, 830/1, 831/1, 832/1, 833/1, 834/1, 835/1, 836/1, 837, 838/1, 838/2, 839/1, 839/2, 840/1, 840/2, 841/1, 841/2, 842/1, 842/2, 843/1, 843/2, 844/1, 844/2, 850/46 KN-E: 1714, 1715/1, 1715/2, 1716, 1719, 1721/1, 1722, 1765/2, 1884, 1885, 1886/1, 1886/2, 1887, 1888, 1889, 189, 1890, 1891, 1892, 1893, 1894/1, 1894/2, 1895, 1896, 1897, 1898,190/1, 1900, 1901, 1902, 1903, 1904, 1905, 1906, 1907, 1908, 1909, 1910, 1911, 1912, 1913, 1914, 1915, 1916, 1917, 1918, 1919, 1920/1, 1920/2, 1921, 1922, 1923, 1924/1, 1924/2, 1925, 1926, 1927, 1928, 1929, 1930/1, 1931, 1932, 1933, 1934, 1935, 1936, 1937, 1938, 1939, 1940, 1941, 1942, 1943, 1944, 1945/1, 1946, 1947, 1948, 1949/1, 1949/2, 1950, 1951, 1952, 1953, 1954, 1955/1, 1955/2, 1956, 1957, 1958, 1959, 1960, 1961, 1962, 1964, 1965, 1966, 1967, 1968, 1969, 1970, 1971/1, 1971/2, 1971/3, 1972, 1973, 1974, 1976, 1978, 1979, 1980, 1981, 1982, 1983, 1984, 1985, 1986, 1987/1, 1987/2, 1988, 1989, 1990, 1991, 1992, 1993, 1994, 1995, 1996, 1997, 1998, 1999, 2000, 2001, 2003, 2004, 2005, 2018, 2019, 2020, 2021/1, 2021/2, 2022/1, 2022/2, 2037/2 Dočasný záber KN-C: 1504, 1074, 1117/1, 1133/1, 1133/18, 810, 812, 813, 814, 815, 820/1, 820/2, 820/3, 822 KN-E: 1713/1, 1713/2, 1714, 1765/2, 1848, 1921, 1922, 1923, 1924/1, 1924/2, 1925, 1926, 1927, 1928, 1929, 1930/1, 1930/2, 1931, 1932, 1933, 1934, 1935, 1936, 1937, 1938, 1967, 1968, 1969, 1971/1, 1971/2, 1971/3, 1972, 1973, 1974, 1975, 1976, 1977, 1978, 1979, 1980, 1981, 1982, 1983, 1984, 2009, 2010/1, 2010/2, 2011, 2012, 2013, 2014/1, 2014/2, 2015, 2016, 2017, 2018, 2019, 2020, 2021/1, 2021/2, 2022/1, 2022/2, 2022/3, 2053/3, 499/2, Ročný záber KN-C: 813, 815, 820/1, 820/2, 820/3, 820/5, 824, 825/1, 826/1, 827/1, 827/2, 827/4, 828/1, 829/1, 830/1, 831/1, 831/2, 832/1, 832/2, 833/1, 833/2, 834/1, 834/2, 835/1, 836/2, 838/2, 839/2, 840/2, 841/2, 846/1, 847, 850/6, 850/7, 850/39, 850/41, 850/43, 850/46, 850/47, 1117/2, 1117/3, 1120/1, 1136, KN-E: 1714, 1722, 1723, 1714, 1755, 1887, 1888, 1889, 1890, 1891, 1892, 1893, 1894/1, 1894/2, 1895, 1920/2, 1921, 1922, 1924/1, 1924/2, 1924/2, 1714,

6 KÚ Bytčica Trvalý záber KN-C: 169, 171, 172, 173, 179, 207, 1432, 1441, 1430/12, 1430/9, 1431/25, 1431/26, 1433/1, 1436/6, 1453/6, 163/2, 164/2, 165/2, 168/2, 170/2, 170/3, 174/2, 180/3, 180/4 KN-E: 509, 208/1, 208/160, 208/174, 209/63, 211/1, 3/1714/2 Dočasný záber KN-C: 172, 173, 1432, 1441, 1431/25, 1431/26, 1433/1, 1434/6, 180/4 KN-E: 509, 211/1, 3/1714/2, 502/2, 521/3 Ročný záber KN-C: 171, 179, 207, 1441, 1430/12, 1430/13, 1430/14, 1430/9, 1431/25, 1431/26, 170/2, 18/3, 180/4 KN-E: 509, 208/143, 208/144, 208/145, 208/146, 208/147, 208/148, 208/149, 208/150, 208/151, 208/152, 208/153, 208/154, 208/155, 208/156, 208/157, 208/158, 208/159, 208/160, 208/164, 208/165, 208/166, 208/167, 208/168, 208/169, 208/170, 208/171, 208/172, 208/173, 208/174, 208/175, 208/176, 208/177, 209/60, 209/61 KÚ Turie Trvalý záber KN-C: 1538/44 KN-E: 344, 345, 346, 347, 348, 349, 350, 351, 352, 353, 354, 355, 356, 357, 358, 360, 361, 364, 365, 367, 369, 371, 1193, 1534/1, 1536/1, 1536/2, 1536/3, 1536/4, 1536/5, 1563/6,1536/7, 1536/8, 1536/9, 1536/10, 1536/11, 1536/12, 1536/13, 1536/14, 1536/15, 1536/16, 1536/17, 1536/18, 1536/19, 1536/20, 1536/21, 1536/22, 1536/23, 1536/24, 1538, 1539, 1540/1, 1540/2, 1553/2, 1554, 1556/1, 1557, 1558/1, 1595, 1605, 1612, 1613, 1614, 1615, 1616, 1617, 1618, 1619, 1620, 1621, 1622, 1745/1, 1745/2, 1768/2, 1770/2, 1772/2 Dočasný záber KN-C: 1538/44 KN-E: 344, 345, 346, 347, 348, 349, 350, 351, 358, 360, 361, 364, 365, 367, 369, 371, 1193, 1534/1, 1536/1, 1536/2, 1536/6, 1536/7, 1536/8, 1536/24, 1539, 1540/1, 1540/2, 1553/2, 1554, 1611, 1612, 1613, 1614, 1615, 1621, 1622, 1745/1, 1745/2, 1768/2, 1770/2, 1772/2 KÚ Rosina Trvalý záber KN-E: 231/16, 231/17, 231/18, 231/19, 1193 Dočasný záber KN-E: 231/17, 231/18, 231/19, 231/20, 1193 Ročný záber KN-E: 231/10, 231/11, 231/12, 231/13, 231/14, 231/15, 231/16, 231/17, 231/18, 231/19, 231/20,1193 KÚ Višňové Trvalý záber KN-C: 1845/5, 1845/6 KN-E: 1213, 1216, 1217, 1218, 1219, 1220, 1221, 1224, 2144, 2145, 2146, 2148, 2149, 2150, 2151, 2152, 2173, 2177, 2189, 2190, 2191, 2193, 2194, 2195, 2196, 2200, 2201, 2207, 2231, 2233, 2234, 2235, 2248, 2257, 2258, 2259, 2260, 2261, 2262, 2264, 2265, 2270, 2271, 2275/1, 2276, 2277, 2278, 2280, 2281, 2282, 2284, 2285, 2286, 2303, 2304, 2306, 2307, 2312, 2314, 6

7 2315, 2370, 2371, 2373, 2381, 2382, 2383, 2384, 2385, 2386, 2387, 2389, 2454/2, 2456/2, 2461/2, 2462/2, 2466/2, 2550, 2555, 2559, 2560, 2567, 2569/2, 2576, 2583/7 Dočasný záber KN-E: 1212, 1213, 1215, 1216, 1217, 1218, 1219, 1220, 1221, 1224, 2144, 2145, 2146, 2148, 2149, 2151, 2177, 2190, 2191, 2193, 2194, 2195, 2196, 2199, 2207, 2208, 2209, 2233, 2234, 2235, 2259, 2260, 2262, 2282, 2303, 2304, 2306, 2307, 2370, 2371, 2373, 2374, 2381, 2382, 2383, 2384, 2385, 2386, 2387, 2451/2, 2452, 2454/2, 2456/2, 2461/2, 2462/2, 2466/2, 2547, 2550, 2551, 2555, 2560, 2567, 2569/2, 2573, 2583/7 Širšie vzťahy záujmového územia sú zrejmé z mapovej prílohy č Stručný opis technického a technologického riešenia Rozsah diaľničnej siete a siete rýchlostných ciest Slovenska bol schválený Uznesením vlády SR č. 162 z roku 2001 Nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ktorý definoval diaľničnú sieť tvorenú diaľničnými ťahmi D1, D2, D3 a D4 a sieť rýchlostných ciest ťahmi R1, R2, R3, R4, R5 a R6 s možnými ďalšími rýchlostnými ťahmi v ďalekom výhľade. Uznesenie vlády SR č. 523 z júna 2003 Aktualizácia nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest rozširuje sieť rýchlostných ciest o rýchlostný ťah R7. Uznesenie vlády č. 882/2008 z upravuje diaľničný ťah D4, upravuje rýchlostný ťah R1, spresňuje a doplňuje sieť rýchlostných ciest o ďalší rýchlostný ťah R8. Sieť diaľnic je podľa Uznesenia vlády SR č. 882/2008 definovaná nasledovnými ťahmi: D1 Bratislava (Petržalka križovatka s D2) Trnava Trenčín Žilina Prešov Košice štátna hranica SR / Ukrajina, D2 štátna hranica ČR / SR Kúty Malacky Bratislava štátna hranica SR / MR, D3 Žilina Kysucké Nové Mesto Čadca Skalité štátna hranica SR/PR, D4 štátna hranica Rakúsko /SR - Bratislava - križovatka D2 Jarovce - križovatka Rovinka - križovatka s D1 Ivanka pri Dunaji sever - križovatka s cestou II/502 - križovatka s cestou I/2 - križovatka s D2 Stupava juh - štátna hranica SR/Rakúsko. V súčasnosti prebieha strategické posudzovanie Nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest doplnok č. 3, ktorý upravuje ťah diaľnice D4 na 49 km. Celková plánovaná dĺžka diaľničnej siete v zmysle navrhovaného dodatku č. 3 je 705 km. Sieť rýchlostných ciest je podľa Uznesenia vlády SR č. 882/2008 definovaná nasledovnými ťahmi: R1 Trnava Nitra Žarnovica Žiar nad Hronom Zvolen Banská Bystrica Ružomberok, R2 Trenčín križovatka D1 Prievidza Žiar nad Hronom Zvolen Lučenec Rimavská Sobota Rožňava Košice, R3 št. hr. MR / SR Šahy Zvolen Žiar nad Hronom Turčianske Teplice Martin Kraľovany Dolný Kubín Trstená št. hr. SR/PR, R4 št. hr. MR / SR Milhosť Košice Prešov Giraltovce - Svidník št. hr. SR/PR, R5 št. hr. ČR/SR Svrčinovec križovatka s D3, R6 št. hr. ČR/SR Lysá pod Makytou Púchov, R7 Bratislava Dunajská Streda Nové Zámky Veľký Krtíš Lučenec, R8 Nitra Topoľčany Partizánske križovatka s R2. 7

8 Celková plánovaná dĺžka rýchlostných ciest predstavuje spolu cca 1160 km. V ďalekom výhľade je v súlade s Koncepciou územného rozvoja Slovenska (KURS 2001) doplnená sieť rýchlostných ciest o nasledovné cestné ťahy: Bratislava Senec Vlčkovce, Kapušany Ubľa št. hr. SR / Ukrajina, D1 Hlohovec Nitra Nové Zámky Komárno št. hr. SR / MR, Lučenec Fiľakovo št. hr. SR / MR, Koncepcia výstavby diaľnic v SR bola akceptovaná a zapracovaná do záverov na II. Paneurópskej konferencii na Kréte v roku 1994 a na III. v Helsinkách v roku 1997 podľa ktorých Projekt TEN (Pred vstupom Slovenska do EÚ išlo o Projekt TINA) na území Slovenskej republiky pozostáva z nosnej a doplnkovej siete. Nosnú sieť tvoria tri krétsko helsinské dopravné koridory : koridor č. IV. (D2) Berlín/Norimberg Praha Kúty Bratislava Budapešť Istanbul, koridor č. Va. (D1) (Terst) Bratislava Žilina Košice Užhorod (Ľvov), koridor č. VI. (D3) Gdaňsk Katovice Skalité Žilina. Doplnkovú sieť tvoria dva severojužné dopravné koridory: stredný koridor (R3) Martin Turčianske Teplice Zvolen Šahy št. hr. SR / MR Budapešť, východný koridor (R4) Rzeszów Vyšný Komárnik Prešov Košice Milhosť št. hr. SR / MR Miskolc. Účelom a cieľom stavby je postupne dobudovať diaľničný ťah D1, skvalitniť podmienky pre medzinárodnú a vnútroštátnu dopravu a zvýšiť plynulosť, rýchlosť a zároveň bezpečnosť cestnej premávky. Výstavbou diaľnice dôjde k výraznému zlepšeniu dopravno-prevádzkových podmienok pre tranzitnú dopravu, vytvoria podmienky k podstatnému odľahčeniu dopravy na cestách I/18 a I/64, ako aj ostatných priľahlých cestách, čo významne prispeje k zníženiu súčasných negatívnych vplyvov na životné prostredie v meste Žilina a obci Lietavská Lúčka. Súčasne budú rešpektované opatrenia na minimalizáciu a elimináciu negatívnych účinkov stavby diaľnice na životné prostredie. Predmetný úsek diaľnice bude prepájať úsek diaľnice D1 Vrtižer - Hričovské Podhradie, ktorý je už v prevádzke, s pripravovanými úsekmi diaľnice Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka a Višňové - Dubná Skala a úsekom diaľnice Dubná Skala - Turany (vo výstavbe). Bude tým vytvorený južný obchvat mesta Žilina. Mesto Žilina bude na diaľnicu napojené diaľničným privádzačom z križovatky pri Lietavskej Lúčke s napojením na cestu I/64 v Žiline. Diaľnica bude mať veľký vplyv na ďalší rozvoj tohto regiónu. Z hľadiska prevádzky bude diaľničný úsek D1 v porovnaní s existujúcim stavom prinášať úspory predovšetkým v sociálnych účinkoch, t.j. v spotrebe času cestujúcich, v znížení nehodovosti a v zmiernení negatívnych účinkov na životné prostredie a obyvateľov pozdĺž ciest I/18 a I/64. Stručný popis predprojektovej a projektovej prípravy navrhovanej činnosti Trasa úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka - Višňové bola v predprojektovej príprave technicky riešená v rámci technickej štúdie Diaľnica D1 Sverepec - Považská Bystrica - Bytča - Žilina - Dubná Skala a jej doplnenia (Dopravoprojekt a.s. Bratislava, 1993 a 1995) a environmentálne riešená vo Východiskovej environmentálnej štúdii (VEŠ) Diaľnica D1 Sverepec - Višňové, 8

9 Považská alternatíva spracovanej v roku 1995 (Pedohyg Bratislava). Obidve štúdie boli základným dokumentom pre ďalšiu prípravu predmetného úseku diaľnice a následne aj ďalší proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (Správa o hodnotení Diaľnica D1 Sverepec - Višňové, časť II - Hričovské Podhradie - Višňové, Pedohyg 1996). Na základe spracovanej VEŠ Ministerstvo životného prostredia SR (ďalej MŽP SR) určilo v rozsahu hodnotenia pre predmetný úsek diaľnice ďalej posúdiť navrhovanú trasu (základný variant) s prípadnou modifikáciou vedenia diaľnice podľa požiadaviek obcí a variant nulový (bez realizácie diaľnice). Počas spracovávania Správy o hodnotení (dokumentácia EIA bola koordinovaná so spracovateľom DÚR) bola dotknutými obcami vznesená požiadavka posúdiť aj ďalší variant, ktorý bol následne spracovaný v Technickej štúdii ako Severný obchvat obce Višňové (Geoconsult, s.r.o. Bratislava, 1996). V hodnotiacej dokumentácii (Správa o hodnotení) bol v zmysle vyššie uvedeného následne posudzovaný variant 1 (základný variant z VEŠ - južný obchvat obce Višňové), nový variant 2 (severný obchvat obce Višňové) a variant nulový (stav bez realizácie diaľnice). Po verejnom prerokovaní Správy o hodnotení v zmysle zákona a po vypracovaní odborného posudku MŽP SR vydalo pre navrhovanú činnosť Záverečné stanovisko, v ktorom odporučilo pre ďalšiu prípravu diaľnice D1 v predmetnom úseku variant 1 (základný - južný obchvat obce Višňové) v zmysle Správy o hodnotení so zohľadnením požiadaviek uvedených v Záverečnom stanovisku. Všetky požiadavky uvedené v Záverečnom stanovisku boli následne zapracované v dokumentácii na územné rozhodnutie (DÚR). Znenie Záverečného stanoviska je uvedené v prílohe č. 5. Situácia odporučeného variantu 1 (základný variant) v úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka - Višňové podľa podkladov zo Správy o hodnotení je zakreslená v mapových prílohách č. 2 a 3 tohto oznámenia. Trasa diaľnice D1 v predmetnom úseku pre stupeň dokumentácie na územné rozhodnutie (DÚR) bola vypracovaná v zmysle trasovania odporučeného variantu zo Záverečného stanoviska MŽP SR so zohľadnením vedenia odporučeného variantu nasledujúceho úseku diaľnice D1 Višňové - Martin (tunelový variant T1). DÚR vypracovala spoločnosť Geoconsult Bratislava v roku Počas spracovávania dokumentácie na územné rozhodnutie boli vznesené požiadavky dotknutých obcí a súvislosti technického riešenia nadväzujúcich úsekov diaľnice D1, pričom trasa diaľnice D1 v úseku Lietavská Lúčka - Višňové bola modifikovaná nasledovne: Na základe požiadavky obce Višňové bola trasa diaľnice D1 posunutá južným smerom (o cca 80 m) ďalej od obce Višňové (bližšie k vodojemu). Koniec úseku diaľnice bol modifikovaný s ohľadom na nadväzujúci úsek - zosúladenie trasy diaľnice s odporučeným tunelovým variantom T1 Višňové - Martin. Areál strediska správy a údržby diaľnice (SSÚD) bol umiestnený do novej polohy z dôvodu nesúhlasu dotknutých obcí. Obojstranné odpočívadlo Višňové bolo z dôvodu posunov trasy diaľnice rozdelené na dve samostatné odpočívadlá a to pravostranné odpočívadlo Višňové a ľavostranné odpočívadlo Turie. Po predložení dokumentácie na územné rozhodnutie (DÚR) s upravenou (modifikovanou) trasou diaľnice D1 na územné konanie, Okresný úrad Žilina ako príslušný stavebný úrad vydal dňa 9

10 pod číslom 98/01101/OÚ-OŽP-Čv Rozhodnutie o umiestení stavby, ktoré nadobudlo platnosť Pre umiestnenie stavby a ďalšiu projektovú prípravu boli v Rozhodnutí stanovené podmienky, ktoré boli zapracované do dokumentácie na stavebné povolenie (DSP). Rozhodnutie bolo pred uplynutím jeho platnosti predĺžené Okresným úradom Žilina dna pod číslom 2001/01391/OÚ-OdŽP-Mt. Pracovné záznamy vyššie uvedených zmien a znenie Rozhodnutia o umiestnení stavby vrátane predĺženia jeho platnosti sú uvedené v prílohe č. 5. Dokumentáciu pre stavebné povolenie vypracovala spoločnosť Geoconsult Bratislava v roku 1999, pričom na základe podrobných prieskumov (geodetické zameranie územia, inžinierskogeologický prieskum) a zmien trasovania nadväzujúceho úseku diaľnice D1 Višňové - Dubná Skala bola trasa diaľnice v predmetnom úseku upravená nasledovne: Úprava smerového a výškového vedenia diaľnice z dôvodu posunu západného portálu tunela Višňové v nadväzujúcom úseku D1. SSÚD bolo presunuté do predchádzajúcej stavby diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka. Pracovné záznamy vyššie uvedených zmien sú uvedené v prílohe č. 5. Z dôvodu aktualizácie programu výstavby diaľnic stavebník po vypracovaní DSP nepodal žiadosť o vydanie stavebného povolenia. Pred ukončením platnosti územného rozhodnutia bola spracovaná aktualizácia DÚR a DSP (Geoconsult Bratislava, 2005, 2006). V aktualizácii DÚR a DSP (2005, 2006) boli oproti predchádzajúcej DSP (1999) zrealizované nasledovné zásadné úpravy technického riešenia diaľnice: Zmena výškového vedenia diaľnice v km 3,4-4,4 z dôvodu vylúčenia pruhu pre pomalé vozidlá bez zmeny smerového vedenia. Vypustenie pravostranného malého odpočívadla Višňové a zmena polohy ľavostranného malého odpočívadla s následnou zmenou na odpočívadlo stredné - zmena názvu na odpočívadlo Turie. Z dôvodu zmien v harmonograme výstavby jednotlivých úsekov diaľnice D1 bol objekt SSÚD znovu zaradený do tohto úseku D1 a kompletná mimoúrovňová križovatka Lietavská Lúčka s príslušným úsekom diaľnice o dĺžke cca 900 m vrátane súvisiacich objektov bola taktiež presunutá z predchádzajúceho úseku D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka do tohto úseku. Trasovanie vetvy V8 mimoúrovňovej križovatky Lietavská Lúčka bolo z dôvodu jej vedenia v nepriaznivých inžinierskogeologických pomeroch (zosuvné územia) optimalizované do priaznivejších geotechnických pomerov (DSP 2006). Po predložení aktualizovanej dokumentácie na územné rozhodnutie (DÚR) s upravenou (modifikovanou) trasou diaľnice D1 na územné konanie, Mesto Žilina ako príslušný stavebný úrad vydalo dňa pod číslom 2007/C-7142/MsÚ/Pš nové Rozhodnutie o umiestení stavby, ktoré nadobudlo platnosť Po vydaní územného rozhodnutia stavebník požiadal o stavebné povolenie predložením aktualizovanej DSP. Stavebné povolenie pre diaľnicu D1 Lietavská Lúčka - Višňové vydalo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR ako špeciálny stavebný úrad dňa pod číslom /2008/SCDPK-1909 a nadobudlo platnosť Pracovné záznamy vyššie uvedených zmien, znenie Rozhodnutia o umiestnení stavby a znenie Stavebného povolenia sú uvedené v prílohe č

11 Popis hlavných zmien v zmysle platnej DSP v porovnaní s pôvodným trasovaním diaľnice v technickej štúdii, resp. v hodnotiacej dokumentácii (Správa o hodnotení) je uvedený v nasledujúcej časti tohto Oznámenia. Situácia modifikácie trasy diaľnice je zrejmá z mapovej prílohy 2. Stručný popis technického a technologického riešenia navrhovanej zmeny činnosti Stručný prehľad zmien hlavných objektov diaľnice D1 Lietavská Lúčka - Višňové, ktoré vyplynuli z požiadaviek záverečného stanoviska, požiadaviek dotknutých obcí, z optimalizácie technickoenvironmentálneho riešenia diaľnice a boli premietnuté v dokumentácii pre územné rozhodnutie (DÚR), resp. v dokumentácii na stavebné povolenie (DSP), sú v porovnaní s technickou štúdiou a hodnotiacou dokumentáciou (Správa o hodnotení - TŠ) prehľadne uvedené v nasledujúcej tabuľke: Správa o hodnotení (TŠ) D Diaľnica D1, km 37,0-39,0 D Diaľnica D1, km 40,5-41,410 (k.ú.) K Križovatka Žilina M1 Most nad potokom dĺžky 40 m M2 Most nad potokom dĺžky 6 m M3 Most nad údolím dĺžky 420 m M4 Most nad účelovou DSP (DÚR) Diaľnica D1, km 0,5-2, Diaľnica D1, km 4,1-4,504 (k.ú) Križovatka Lietavská Lúčka Most na D1 nad údolím a potokom v km 0,522 dĺžky 250 m Most na D1 nad údolím a potokom v km 1,625 dĺžky 590 m Stručný popis a odôvodnenie zmeny Zmena smerového a výškového vedenia diaľnice - posun trasy diaľnice južnejšie o cca 150 m - zmena v trasovaní diaľnice vyplynula z optimalizácie trasy v nepriaznivých geotechnických podmienkach - zosuvné územie Zmena smerového a výškového vedenia diaľnice, úprava konca úseku - posun trasy južnejšie o cca 180 m z dôvodu zmeny umiestnenia západného portálu tunela Višňové v nasledujúcom úseku diaľnice D1 Višňové - Dubná Skala Úprava tvaru križovatky z dôvodu vedenia napájacích vetiev v zosuvnom území a jej posun cca 100 m západne z dôvodu optimalizácie technického riešenia nadväzujúcej stavby privádzača Lietavská Lúčka - Žilina Most zmenou technického riešenia preložky potoka Ílovec v mieste križovatky L. Lúčka vypadol Zmena mostu vyplynula z modifikácie smerového a výškového vedenia diaľnice v zosuvnom území Zmena mostu vyplynula z modifikácie smerového a výškového vedenia diaľnice v zosuvnom území Most zmenou smerového 11

12 komunikáciou dĺžky 12 m M5 Estakáda Višňové dĺžky 300m M6 Most nad potokom a poľnou cestou dĺžky 15 m M7 Most nad potokom dĺžky 6 m M8 Most na poľnej ceste dĺžky 78m O Obojstranné malé odpočívadlo Višňové Most na D1 nad údolím a cestou lll/01889 dĺžky 950 m Most na D1 nad údolím v km 4,313 dĺžky 315 m Most na D1 v km 3,863 dĺžky 180 m Most na poľnej ceste km 1,663 privádzača Most na vetve V8 nad privádzačom L.Lúčka - Žilina Komunikácie a spevnené plochy, ľavé odpočívadlo Turie Stredisko správy a údržby diaľnice a výškového vedenia diaľnice v zosuvnom území vypadol Zmena mostu vyplynula z optimalizácie vedenia diaľnice v blízkosti kameňolomu Turie Zmena mostu vyplynula z modifikácie smerového a výškového vedenia diaľnice v zosuvnom území a taktiež z dôvodu posunu západného portálu tunela Višňové Most bol navrhnutý z dôvodu optimalizácie vedenia diaľnice v zosuvnom území Úpravou konca úseku bol most presunutý do nasledujúcej stavby Most bol navrhnutý pre napojenie poľnej cesty ponad privádzač v priestore SSÚD Most bol navrhnutý z dôvodu úpravy tvaru križovatky L. Lúčka Most zmenou smerového a výškového vedenia diaľnice v zosuvnom území a úpravou trasovania preložky poľnej cesty vypadol Obojstranné malé odpočívadlo optimalizáciou vedenia diaľnice v zosuvnom území bolo navrhnuté v inej polohe ako jednostranné stredné odpočívadlo Z dôvodu prevádzky diaľnice D1 v úseku s tunelmi bolo potrebné umiestniť stredisko v tejto polohe V zmysle dokumentácie na stavebné povolenie je technické a technologické riešenie hlavných stavebných objektov navrhovanej zmeny činnosti uvedené v nasledujúcom. Diaľnica D1 Trasa diaľnice D1 v predmetnom úseku je súčasťou celého ťahu D1 a je vedená katastrálnymi územiami Lietavská Lúčka, Turie a Višňové, prechádza okresom Žilina, Žilinským krajom. Začiatok úseku trasy diaľnice D1 Lietavská Lúčka - Višňové nadväzuje na predchádzajúci úsek diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka, kde je umiestnená mimoúrovňová križovatka Lietavská Lúčka, ktorá prepája diaľnicu D1 s privádzačom Lietavská Lúčka - Žilina. Koniec úseku sa pripája na nasledovný úsek diaľnice D1 Višňové - Dubná Skala s tunelom Višňové. Začiatok úseku je v Lietavskej Lúčke v km 35,435 úseku Hričovské Podhradie Lietavská Lúčka kde trasa úsekov na seba nadväzuje. Staničenie predmetného úseku začína v zápornom staničení km 0,895. Toto staničenie bolo zvolené preto, že úsek križovatky bol k predmetnému úseku pripojený odčlenením od predchádzajúceho úseku a zmena začiatku staničenia by viedla k zmene staničenia ostatných častí stavieb. V tomto priestore bude umiestnená diaľničná križovatka diaľnice D1 s diaľničným privádzačom Lietavská Lúčka - Žilina a jeho pokračovaním 12

13 v smere na Rajec. V priestore križovatky je diaľnica D1 navrhnutá v úrovni terénu a privádzač Žilina ju križuje mostným objektom. V úseku km 0,125 0,350 je trasa vedená v záreze. Za zárezom nasleduje most dĺžky 250 m. Ďalej je trasa vedená úpätím priľahlých vrchov v hlbokom záreze zaistenom pilotovými kotvenými zárubnými múrmi a prechádza na most , ktorým križuje údolie potoka Zlá voda. V staničení km 2,000 2,300 je na ľavej strane umiestnené odpočívadlo Turie. V km 2,350 2,610 prechádza trasa hlbokým zárezom, ktorý je zo stabilitných dôvodov zaistený pilotovými kotvenými zárubnými múrmi, nasleduje most dlhý 975 m s piliermi vysokými do 40 m. Most 205 je vedený nízko nad terénom z dôvodu stability svahu, ktorý by sa v prípade zaťaženia násypom mohol ušmyknúť. Úsek končí mostom v staničení 4,140 4,474 dlhým 334 m. Koniec úseku je v km 4,504. Celková dĺžka navrhovanej trasy diaľnice je 5,399 km. Diaľnica je v predmetnom úseku navrhnutá v šírkovom usporiadaní podľa kategórie D 26,5/100. Úsek diaľnice D1 Lietavská Lúčka Višňové je čiastočne vedený zosuvnými územiami rôznej aktivity od aktívnych foriem zosuvov až po stabilizované zosuvy, u ktorých dôjde stavebnou činnosťou k podrezaniu svahov a zníženiu stability územia. Z toho dôvodu sú v diaľnici navrhnuté sanačné práce zabezpečujúce dostatočnú mieru stability a bezpečnosti dotknutého územia postihnutého svahovými deformáciami. Sanácia zosuvov je riešená pomocou hĺbkového odvodnenia horizontálnymi vrtmi. Zmeny technického riešenia hlavného objektu (diaľnica) oproti základnému návrhu vyplynuli z procesu posudzovania, optimalizácie environmentálno-technického vedenia trasy a ďalších požiadaviek, ktoré boli akceptované v priebehu následnej projektovej príprave a spočívajú hlavne v úprave smerového a výškového vedenia diaľnice. Rozsah a odôvodnenie zmien je uvedené v predchádzajúcej časti dokumentácie. Podrobné údaje o technickom riešení diaľnice sú uvedené v dokumentácii na stavebné povolenie. Križovatky Križovatka Lietavská Lúčka zabezpečuje mimoúrovňové všesmerné prepojenie diaľnice D1 a diaľničného privádzača Lietavská Lúčka - Žilina. Križovatka zároveň bude zabezpečovať odklonenie dopravy v prípade uzavretia tunela Višňové. Umiestnenie križovatky vyplynulo z vedenia trasy diaľnice D1 cez Lietavskú Lúčku a z vedenia trasy diaľničného privádzača Lietavská Lúčka - Žilina, ako aj zástavby priľahlých obcí. V mieste umiestnenia sa nachádza rozsiahly zosuv, ktorý ovplyvnil návrh tvaru križovatky. Z toho dôvodu nebola križovatka navrhnutá ako štvorlístok. Vetva 8 pre slabo zaťažený smer Rajec - diaľnica D1 Hričovské Podhradie nahradzuje vratnú vetvu klasickej štvorlístkovej križovatky. Križovatka pozostáva z nasledujúcich vetiev: Vetva 1 Vetva 2 Vetva 3 Vetva 4 Vetva 5 Vetva 6 Vetva 7 Vetva 8 Vetva 9 Vetva 9A pre smer Martin Žilina pre smer Žilina Hričovské Podhradie pre smer Martin Rajec pre smer Hričovské Podhradie Žilina pre smer Hričovské Podhradie Žilina pre smer Hričovské Podhradie Rajec pre smer Rajec Martin pre smer Rajec Hričovské Podhradie pre smer Žilina Martin pre smer Žilina Martin 13

14 Rozsah a odôvodnenie zmien je uvedené v predchádzajúcej časti dokumentácie. Podrobné údaje o technickom riešení križovatky sú uvedené v dokumentácii na stavebné povolenie. Mostné objekty Zmeny v smerovom a výškovom vedení diaľnice vyvolali aj zmeny mostných objektov. Rozsah a odôvodnenie zmien je uvedené v predchádzajúcich častiach dokumentácie. V predmetnom upravenom úseku diaľnice D1 sa nachádza 6 mostov. Návrh jednotlivých mostov zohľadňuje význam a nároky premosťovaných prekážok, zachovanie potrebných migračných koridorov a stanovuje dĺžku a plochu mostov s ohľadom na finančný náklad stavby. Predpokladaná technológia a postup výstavby sú volené tak, aby predstavovali optimálne budovanie danej konštrukcie s malými zásahmi do okolia stavby. Uvažuje sa s výstavbou na pevných a posuvných skružiach, vysúvaním a letmou betonážou s postupným vyvesovaním. Rozdelenie mostov : - podľa premosťovanej prekážky: - nad cestami 3 mosty - nad potokmi 4 mosty - podľa prevádzanej komunikácie : - podľa spôsobu založenia : - na cestách 1 most - na diaľnici 5 mostov - na vetvách križovatky 1 most - hĺbkovo založené 7 mostov - podľa použitého materiálu nosnej konštrukcie - podľa typu nosnej konštrukcie - železobetónové 2 mosty - z predpätého betónu 5 mostov - trámové 5 mosty - komorové 2 mosty Podrobné údaje o technickom riešení mostov sú uvedené v dokumentácii na stavebné povolenie. Zárubné a oporné múry Pre zabezpečenie zemného telesa diaľnice a križovatky L. Lúčka sú v zárezoch navrhnuté zárubné múry a v násypoch oporné múry v nasledovnom rozsahu: zárubný múr vpravo, km 0,125 0,350 - zárez zabezpečený priťažovacou lavicou formou vystuženého oporného múru (VOM) s použitím geosyntetiky zárubný múr vľavo, km 0,840-1,290 - kotvená pilotova stena zárubný múr vľavo, km 0,840-1,290 - kotvená pilotova stena zárubný múr vpravo, km 0,840-1,210 - kotvená pilotova stena zárubný múr vpravo, km 2,350-2,600 - kotvená pilotova stena zárubný múr vľavo, km 2,350-2,610 - kotvená pilotova stena oporný múr vľavo, km 3,656-3,770 - železobetón oporný múr v strede, km 3,656-4,136 - železobetón oporný múr vľavo, km 3,947-4,136 - železobetón 14

15 zárubný múr na vetve V8 vľavo, km 0,066-0,221 - kotvená pilotova stena Odpočívadlo Turie Ľavé odpočívadlo Turie svojím rozsahom a vybavenosťou možno zaradiť medzi stredne veľké odpočívadlá. Tvar odpočívadla vyplynul zo vzťahu umiestnenia v teréne a osadenia účelového zariadenia (objekt ČSPH a sociálne vybavenie pre odpočívadlo). Celé odpočívadlo sa nachádza v násype. Z toho vyplývajú aj prvky na dotvorenie odpočívadla so zohľadnením plošných obmedzení. Spevnené plochy pozostávajú z komunikácií, parkovísk a chodníkov spolu so zónou na aktívny a pasívny odpočinok. Navrhovaný počet parkovacích státí je nasledujúci: osobné vozidlá - 48 vozidlá pre osoby so zníženou schopnosťou pohybu - 5 autobusy - 6 nákladné vozidlá - 13 TIR Okrem vozoviek parkovísk a chodníkov sa na odpočívadle nachádzajú súvisiace objekty inžinierskych sietí. Rozsah a odôvodnenie zmien je uvedené v predchádzajúcej časti dokumentácie. Podrobné údaje o technickom riešení odpočívadla sú uvedené v dokumentácii na stavebné povolenie. Stredisko správy a údržby diaľnice (SSÚD) Stredisko správy a údržby diaľnice bude zabezpečovať prevádzku diaľnice v dotknutých úsekoch diaľnice D1. SSÚD bude pozostávať z nasledujúcich objektov: - Prevádzková budova SSÚD - Prevádzková budova DOPZ - Prístrešok pre havarované vozidlá - ČSPH - Garáže - Garáže mechanizmov - Garáže osobných vozidiel - Sklad MTZ a prívesy - Sklad soli a mechanizmy - Sklad značiek - Budova udržby vozidiel a mechanizmov - Transformátorová stanica - Skládka - Oplotenie - Anténny stožiar - Zabezpečovací systém SSÚD - Prístrešok - Prevádzková budova HaZZ - Oporné a zárubné múry - Oporný múr - Oporný múr - Zárubný múr 15

16 - Zárubný múr - Oporný múr - Oporný múr - Terénne úpravy - Sadovnícke úpravy - Komunikácie a spevnené plochy SSÚD - Komunikácie a spevnené plochy DOPZ a HaZZ - Vonkajšia kanalizácia dažďová - Vonkajšia kanalizácia splašková - Kanalizačná prípojka k SSÚD - Prípojka vodovodu pitnej vody - Rozvod vodovodu pitnej vody - ATS - automatická tlaková stanica - Prípojka VN - Vonkajšie NN rozvody - Vonkajšie osvetlenie - Telefónna prípojka - Vonkajšie slaboprúdové rozvody - Vonkajšie rozvody EPS - Prípojka plynu - Rozvod plynu v areáli Dažďová kanalizácia S ohľadom na trasu a niveletu diaľnice bude odvádzanie zrážkových vôd z povrchu diaľnice zabezpečené v celom úseku diaľnice nasledovným spôsobom : - prirodzeným odtokom dažďových vôd cez svahy násypov diaľnice do záchytných priekop pozdĺž cestného telesa prípadne vyvedením zrážkových vôd z pozdĺžnych žľabov komunikácie cez uličné vpusty a potrubie s max. plochou povodia 400 m 2 do svahov telesa cesty - diaľnica v oblúku s možnosťou redukcie množstva vôd vsakovaním a odparovaním, ako aj spomalením odtoku s ohľadom na vysokú hydraulickú drsnosť vegetačného krytu a betónových žľaboviek priekopy osadených do betónového lôžka. Priekopy sú súčasťou cestného telesa. - potrubným systémom dažďovej kanalizácie navrhovaným v úsekoch, kde nie je možné odvedenie dažďových vôd plynule do terénu a z mostných objektov navrhovanej diaľnice. Dažďové vody odvádzané kanalizačným potrubím budú pred koncentrovaným vyústením do recipientov prečisťované na odlučovači ropných látok. Odlučovače ropných látok (ORL) budú vybavené automatickým uzáverom, ktorý zabezpečí uzavretie odtoku z ORL v prípade väčšej vrstvy ropných látok, ako povoľuje prevádzkový predpis zariadenia. Množstvo čistených dažďových vôd vypúšťaných z ORL bude merané v merných objektoch umiestnených za odlučovačmi ropných látok. Odvedenie dažďových vôd z povrchu diaľničného telesa, časti privádzača Žilina a priľahlých vetiev križovatky Lietavská Lúčka budú zabezpečovať 4 samostatné potrubné stokové systémy - N, O, P, R odvádzajúce zrážkové vody cez ORL do príslušných recipientov, ktorými sú potok Ílovec - stokový systém N, O, Mlynárov jarok - stokový systém R a v prípade zaústenia stokového systému P bezmenný potok medzi domácimi nazývaný Zlá voda. 16

17 Odvedenie dažďových vôd zo spevnených plôch ľavého odpočívadla Turie budú zabezpečovať stoky PA a PA-1. Tieto odvádzajú dažďové vody do dažďovej kanalizácie diaľnice stoky P. Vyústenie kanalizačných systémov do príslušných vodných tokov bude cez výpustné objekty. Odvodnenie zabezpečujú nasledovné stokové systémy s povodiami : Povodie - km D1 Stokový systém Čistenie na ORL-km D1 Recipient D1-0,750-0,650 priv. Žilina 1,740-1,975 priv. Žilina 2,350-2,150 vetva 1 N ORL, km potok Ílovec D1 0,790-1,945 O ORL, km 0,800 potok Ílovec D1 2,020-3,672 +odpoč. Turie P ORL, km 2,050 bezmenný potok D1 3,665 4,475 R ORL, km 3,700 potok Mlynárov jarok Povrchové dažďové vody zo spevnených manipulačných plôch a parkovísk SSÚD budú odvádzané kanalizačnými radmi označenými ako RAD O1 až RAD O8, ktoré budú prechádzať gravitačnými odlučovačmi ropných látok, označených ORL 1, ORL 1a a ORL 2. Odvedenie splaškových vôd z ľavého odpočívadla Turie bude zabezpečovať stoka D. Táto odvádza splaškové vody do žumpy umiestnenej v zatrávnenej časti priestoru odpočívadla. Odvedenie splaškových odpadových vôd zo sociálnych a hygienických zariadení pozemných objektov situovaných v areáli SSÚD bude zabezpečovať kanalizačná prípojka verejnej kanalizácie mesta Žilina na MČOV Žilina. Podrobné údaje o technickom riešení kanalizácie diaľnice vrátane križovatky L.Lúčka, odpočívadla Turie a SSÚS sú uvedené v dokumentácii na stavebné povolenie. Protihlukové steny Na zamedzenie nepriaznivého vplyvu hluku z dopravy na diaľnici boli v zmysle hlukových štúdií navrhnuté dve protihlukové steny: - Protihluková stena na vetve križovatky L. Lúčka V6 dĺžky 572 m - Protihluková stena na vetve križovatky L. Lúčka V8 dĺžky 298 m Vyvolané investície Úpravou trasy diaľnice bolo potrebné modifikovať aj vyvolané investície, t.j. úpravy a preložky ciest, poľných ciest, úpravy potokov a meliorácií, inžinierskych sietí (vodovody, plynovody, telekomunikačných sietí, nízkonapäťových aj vysokonapäťových elektrických vedení a pod.). Vzhľadom na to, že v stupni EIA (TŠ) boli vyvolané investície spracované vo všeobecných intenciách a nie je ich možné porovnať s podrobným riešením v DSP, v nasledujúcej tabuľke uvádzame len ich rozsah v zmysle DSP. Podrobné údaje o vyvolaných investíciách sú uvedené v dokumentácii na stavebné povolenie. Preložka poľnej cesty Ílové Preložka poľnej cesty km 3,628 17

18 Preložka poľnej cesty km 4,420 Preložka poľnej cesty km 3,250 Úprava jestvujúcich komunikácií I. triedy Úprava jestvujúcich komunikácií II. a III. triedy Úprava jestvujúcich miestnych komunikácií Prístupová cesta na stavenisko v km 0,680-1,880 Prístupová cesta na stavenisko v km 2,040-3,210 Preložka potoka Ílovec km 0,470 Preložka potoka Mlynárov jarok km 3,223 Preložka bezmenného potoka km 4,430 Preložka potoka Ílovec v križovatke Lietavská Lúčka Preložka meliorácií k.ú. Lietavská lúčka Preložka meliorácií k.ú. Turie Preložka meliorácií k.ú. Višňové Preložka VTL plynovodu DN 500 v km 2,035 Preložka vodovodného privádzača DN 225 km 2,310 Preložka vodovodného privádzača DN 125 km 2,535 Preložka vodovodu DN 200 v križovatke Lietavská Lúčka Preložka vodovodu DN 700 v križovatke Lietavská Lúčka Prekládka DK km 2,580 Prekládka DK KK km 2,580 Prekládka DOK km 2,580 Prekládka DOK VET km 2,580 Preložka STL plynovodu DN 200 v km 3,218 Preložka vodovodného prívodu DN 100 z vodojemu Preložka NN rozvodov obalovačka Višňové Prekládka MTK vedení km 2,580 Prekládka vedení MTK km 3,213 Preložka skladu trhavín DPS Višňové 2.1 Požiadavky na vstupy Pôda Celkový záber pôdy zmeny trasy diaľnice D1 uvádza nasledujúca tabuľka: záber PPF orná TTP ostatná trvalý dočasný trvalý dočasný trvalý dočasný trvalý dočasný por. záber záber záber záber záber záber záber záber číslo kataster (ha) (ha) (ha) (ha) (ha) (ha) (ha) (ha) 1 Višňové 6,6018 3,6661 2,6627 2,3969 3,9391 1,2692 1,1497 0, Liet. Lúčka 15,3459 3, ,9157 1,2126 3,9251 2,0731 0,5698 0, Bytčica 11,9538 2,1335 6,6907 0,5831 5,2631 1,5504 0,7000 0, Rosina 0,0766 0,0310 0,0766 0, ,0061 0, Turie 7,6323 2,4010 2,0266 0,6158 5,6027 1,7852 0,0751 0,0250 spolu: 41, , ,3723 4, ,7300 6,6779 2,5007 0,

19 Zásobovanie vodou odpočívadla Turie Voda Objekty vybavenosti stredného odpočívadla Turie budú zásobované pitnou vodou z vodovodného systému mesta Žilina (vodovodný privádzač z vodárenského zdroja Turie). Potreba vody je nasledujúca: - Priemerná denná potreba vody - Q p = 0,31 l/s - Maximálna denná potreba vody - Q dmax = 0,605 l/s - Maximálna hodinová potreba - Q hmax = 1,27 l/s Zásobovanie vodou SSÚD Areál SSÚD bude zásobovaný vodou cez vodovodnú prípojku napojenú na existujúci zásobný vodovod obce Lietavská Lúčka. Rozvod vody v areáli bude pre pitné, hygienické, požiarne, resp. technologické účely prostredníctvom automatickej tlakovej stanice. Potreba pitnej a technologickej vody je nasledujúca: - Priemerná denná potreba vody - Q p = 1,02 l/s - Maximálna denná potreba vody - Q dmax = 1,63 l/s - Maximálna hodinová potreba - Q hmax = 2,94 l/s - Ročná potreba vody - Q rok = 7058 m 3 Pre požiarny vodovod je potreba vody - Q pož. = 13,30 l/sec. Energetické zdroje Pre daný úsek diaľnice je potrebné zabezpečiť elektrickú energiu (EE) hlavne pre napojenie odpočívadla Turie, informačného systému diaľnice (ISD) a SSÚD. Energia sa získa vybudovaním nových transformátorových staníc (TS). Odpočívadlo Turie a ISD Pre požiadavky zásobovania EE sa vybuduje nová transformátorová stanica na ľavom odpočívadle Turie. Pripojenie transformátorovej stanice je navrhnuté z 22 kv vzdušnej linky č. 253 (VN prípojka pre tunel Višňové). Na daný úsek diaľnice je celková bilancia energie nasledovná: Inštalovaný elektrický príkon v transformátorovej stanici Predpokladaný maximálny súčasný elektrický príkon : Pi = 100 kva : Ps = 79 kw SSÚD Pre požiadavky zásobovania EE sa vybuduje nová transformátorová stanica na SSÚD. Pripojenie transformátorovej stanice je navrhnuté z 22 kv vzdušnej linky č Pre prevádzku SSÚD je celková bilancia energie nasledovná: Inštalovaný elektrický príkon v transformátorovej stanici Predpokladaný maximálny súčasný elektrický príkon : Pi = 400 kva : Ps = 204 kw 19

20 Pre vykurovanie objektov SSÚD je potrebné zabezpečiť prívod plynu, ktorý bude napojený na verejný rozvod STL plynovodu v blízkosti stavby. Zabezpečenie pracovných síl Pre prevádzku a údržbu príslušných úsekov diaľnice bude potrebné zabezpečiť cca pracovníkov, ktorý budú mať stále pracovisko na SSÚD. 2.2 Údaje o výstupoch Ovzdušie Po uvedení do prevádzky bude mať modifikovaná trasa diaľnice D1 charakter líniového zdroja znečisťovania ovzdušia, pričom automobilová doprava je v zmysle zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší klasifikovaná ako mobilný zdroj. V súvislosti so spracovaním dokumentácie pre stavebné povolenie bola vypracovaná rozptylová štúdia, ktorá vyhodnotila pre konkrétne technické riešenie diaľnice D1 koncentrácie NO 2 a PM 10 vo vybraných bodoch pozdĺž diaľnice a osobitne v priestore križovatky Lietavská Lúčka vo výhľadových rokoch prevádzky 2015, 2020 a Výsledky modelovej štúdie dokumentovali, že v hodnotenom úseku diaľnice bude dochádzať k priamemu zásahu obyvateľstva zvýšeným množstvom znečisťujúcich látok, prekračujúcim limitné hodinové hodnoty NO 2 (200 µg/m 3 ) na ochranu zdravia ľudí od vplyvov dopravy na diaľnici a križovatke, pričom v okolí celej diaľnice bude produkované zvýšené množstvo oxidu dusičitého NO 2. Odporúčame aktualizovať rozptylovú štúdiu so zohľadnením súčasných poznatkov o intenzitách dopravy a územných podmienkach. Aktualizáciu odporúčame vykonať aj vzhľadom na skutočnosť, že v podobných podmienkach a dopravných intenzitách na diaľnici boli koncentrácie NO 2 vypočítané tou istou metodikou v maximálnej úrovni 50 % povoleného limitu. Podobné výsledky boli dokumentované v rámci monitoringu kvality ovzdušia na prevádzkovaných úsekoch diaľnice. Odpadové vody Počas prevádzky diaľnice D1 budú vznikať odpadové vody: splachom zrážkových vôd z povrchu vozovky diaľnice splachom zrážkových vôd z komunikácií a spevnených plôch odpočívadla Turie a SSÚD, odpadové (splaškové) vody z prevádzky odpočívadla a SSÚD, Počas prevádzky diaľnice D1 vrátane odpočívadla Turie a SSÚD sa účinky odpadovej vody odtekajúcej z povrchu vozoviek a spevnených plôch môžu prejaviť na kvalite podzemných a povrchových vôd. V prípade veľkého množstva a koncentrácie znečisťujúcich látok s vysokým podielom suspendovaných látok (len v prípade havárií) môžu odpadové vody spôsobiť lokálne znečistenie vôd. Rovnaké nebezpečenstvo predstavujú odpadové vody zo zimnej údržby vozovky. Chemické prostriedky majú veľmi negatívny vplyv na viaceré zložky životného prostredia osobitne na pôdu a vegetáciu v okolí udržiavanej vozovky, ale aj na podzemné a povrchové vody a na dopravné prostriedky a komunikácie samotné. Toto pôsobenie závisí od množstva aplikovaných posypových prostriedkov, povrchu, kategórie a zaťaženia komunikácie, klimatických 20

21 podmienok, rozmiestnenia zelene a jej odolnosti voči soliam, polohy vozovky v teréne, druhu pôdy a pod. Návrh a posúdenie dažďovej kanalizácie diaľnice, odpočívadla Turie a SSÚD sú spracované v zmysle STN a STN EN Bartoškovou metódou na dážď v trvaní 15 min. s periodicitou p= 1,0 (p=0,5 mostné objekty) - zrážkomerná stanica Žilina - q15 = 130 ls-1 ha-1.. Predpokladané množstvo odvádzaných vôd z vozovky diaľnice, spevnených plôch odpočívadla a SSÚD je ls -1. Dažďové vody z vozovky diaľnice, spevnených plôch odpočívadla Turie a SSÚD sú odvádzané kanalizačným potrubím a budú pred vyústením do recipientov prečisťované na odlučovačoch ropných látok. Odlučovače ropných látok budú vybavené automatickým uzáverom, ktorý zabezpečí uzavretie odtoku z ORL v prípade väčšej vrstvy ropných látok, ako povoľuje prevádzkový predpis zariadenia. Množstvo čistených dažďových vôd vypúšťaných z ORL bude merané v merných objektoch umiestnených za odlučovačmi ropných látok (u dažďovej retenčnej nádrži DRN sa merný objekt umiestni na prítoku do retenčnej nádrže). Plochy odpočívadla Turie budú po výstavbe poskytnuté do prenájmu na účely výstavby ČSPH. Prevádzkovateľ ČSPH bude súčasne zabezpečovať likvidáciu splaškových odpadových vôd (tzn. aj výstavbu žumpy). Množstvo splaškových vôd sa odhaduje na m 3 /rok. Splaškové vody z prevádzky SSÚD budú kanalizované do verejnej kanalizácie (Žilina) a prečisťované v centrálnej mestskej ČOV. Odhadované množstvo splaškových vôd je m 3 /rok. Odpady V rámci výstavby i prevádzky upravenej trasy diaľnice D1 v II. úseku budú vznikať rôzne druhy a množstvá odpadov. Druhy a kategórie odpadov zaradené podľa vyhlášky MŽP SR 284/2001 Zb., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení neskorších predpisov sú prezentované nasledovne: Pri výstavbe diaľnice Kat. číslo Názov druhu odpadu Kategória Obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok N alebo kontaminované nebezpečnými látkami Absorbenty, filtračné materiály vrátane olejových filtrov inak N nešpecifikovaných, handry na čistenie, ochranné odevy kontaminované nebezpečnými látkami Vyradené zariadenia obsahujúce nebezpečné časti N iné ako uvedené v až Betón O Drevo O Plasty O Bituminózne zmesi iné ako uvedené v O Hliník O Železo a oceľ O Káble iné ako uvedené v O Zemina a kamenivo obsahujúce nebezpečné látky N Zemina a kamenivo iné ako uvedené v O Výkopová zemina obsahujúca nebezpečné látky N Výkopová zemina iná ako uvedená v O 21

22 Izolačné materiály pozostávajúce z nebezpečných látok N alebo obsahujúce nebezpečné látky Izolačné materiály iné ako uvedené v a O Iné odpady zo stavieb a demolácií vrátane zmiešaných odpadov N obsahujúce nebezpečné látky Zmiešané odpady zo stavieb a demolácii O iné ako uvedené v , a Biologicky rozložiteľný odpad O Pri prevádzke diaľnice Kat. číslo Názov druhu odpadu Kategória Olej z odlučovačov oleja z vody N Tuhé látky z lapačov piesku a odlučovačov oleja N Syntetické motorové, prevodové a mazacie oleje N Obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok N alebo kontaminované nebezpečnými látkami Absorbenty, filtračné materiály vrátane olejových filtrov inak N nešpecifikovaných, handry na čistenie, ochranné odevy kontaminované nebezpečnými látkami Staré vozidlá N Vyradené zariadenia obsahujúce nebezpečné časti N iné ako uvedené v až Drevo O Sklo O Plasty O Bituminózne zmesi iné ako uvedené v O Železo a oceľ O Zemina a kamenivo obsahujúce nebezpečné látky N Zemina a kamenivo iné ako uvedené v O Výkopová zemina obsahujúca nebezpečné látky N Výkopová zemina iná ako uvedená v O 20 Komunálny odpad O, N Hluk Ochrana životného prostredia pred nepriaznivými účinkami hluku a vibrácií z dopravy je stanovená Vyhláškou MZ SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí a Vyhláškou MZ SR č. 237/2009 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MZ SR č. 549/2007 Z.z.. Hluk z prevádzky diaľnice D1 v predmetnom úseku bude dominantným environmentálnym aspektom, najmä vo vzťahu k obyvateľstvu žijúcemu v okolí dopravnej trasy. Prognóza akustickej situácie v súvislosti s prevádzkou diaľnice bola spracovaná na základe aktualizovanej hlukovej štúdie, ktorá bola súčasťou DSP. Výpočet hlukových izofón bol vypočítaný na základe prognóz dopravnej intenzity pre roky 2015 a Osídlenie pozdĺž trasy diaľnice D1 je koncentrované v obciach/častiach obcí Bytčica, Lietavská Lúčka a čiastočne Višňové. V posudzovanom prípade diaľnice ide o novú komunikáciu, ktorá sa v súčasnosti v území nevyskytuje. V praktickom postupe aktualizácie hlukovej štúdie budú protihlukové opatrenia na 22

23 ochranu pred vonkajším hlukom aplikované k rokom 2015 a 2030 na najvyššie prípustné hladiny hluku bez uplatnenia korekcie podľa bodu 1.6. V prípade vyčerpania všetkých dostupných možností ochrany vonkajšieho prostredia sa v roku 2015 pristúpi k ochrane vnútorného prostredia bez aplikácie zvýšenia limitu podľa bodu 1.6 (doprava v roku spojazdnenia predstavuje nový stav daný rekonštrukciou cesty), v roku 2030 sa pristúpi k ochrane vnútorného prostredia po aplikácii zvýšenia limitu podľa bodu 1.6 (v období rokov 2015 až 2030 bude doprava postupne narastať). Z výpočtov základných ekvivalentných hodnôt izofóny 50 db pre nočné obdobie (bez zohľadnenia korekcií priestorového vedenia komunikácie) uvedených v hlukovej štúdii vyplýva : V zóne nadlimitného hluku sa nachádzajú obytné a rekreačné lokality (záhrady) Žiliny/Bytčice, Lietavskej Lúčky a Višňového. Prekročenie alebo konkrétna miera prekročenia najvyššej povolenej hladiny hluku je závislá od lokalizačných faktorov posudzovaných plôch voči diaľnici a križovatkovým ramenám. V priestore diaľničnej križovatky Lietavská Lúčka bude dochádzať ku kumulácii hlukovej záťaže z diaľnice D1, križovatkových ramien a z diaľničného privádzača. V zónach s prekročenou limitnou hladinou hluku 50 db(a) v nočnom období sú zahrnuté i výrobné priestory SSÚD a priestor odpočívadla Turie. Pre tieto však platí najvyššia povolená hladina hluku 70 db(a) v dennom období. Vzhľadom na limit platný pre plochy výrobného charakteru má lokalizácia izofóny 50 db(a) vo vzťahu k výrobným areálom značne orientačný charakter. Rozdiel medzi polohou izofóny najvyššej prípustnej hladiny hluku v odrazivom prostredí a v prostredí hlukovo pohltivom sa pohybuje okolo hodnoty 3-násobku vzdialenosti (v hlukovo odrazivom prostredí je rozsah postihnutého územia až 3 krát väčší ako v prostredí hlukovo pohltivom). Rozdiel medzi polohou izofóny najvyššej prípustnej hladiny hluku D1 v rokoch 2015 a 2030 sa v odrazivom prostredí pohybuje okolo hodnôt 30 m a pohltivom prostredí okolo hodnôt 10 m. V porovnaní rokov ide vo všetkých prípadoch o zväčšenie rozsahu územia postihnutého nadlimitným hlukom k roku Najväčší plošný zásah nadlimitnej hladiny hluku v riešenom území je očakávaný na obytných plochách v Žiline/Bytčici a v Lietavskej Lúčke. Ide o plochy pozdĺž ramien diaľničnej križovatky Lietavská Lúčka. Obec Višňové je teoreticky (nezohľadnený vplyv prevýšenia až 50 m) zasiahnutá len okrajom limitnej izofóny na krátkom úseku najbližšej ulice od diaľnice. Na základe modelovania hlukovej záťaže dotknutého územia a odporúčaní hlukovej štúdie je potrebné zabezpečiť ochranu územia protihlukovými opatreniami (steny, výmena okien). Významné terénne úpravy Terénne úpravy v súvislosti so zásahom stavby diaľnice D1 do značne členitého územia Žilinskej kotliny majú významný charakter. Trasa diaľnice vzhľadom na limitované technické parametre (smerové a výškové vedenie) prekonáva morfologické prekážky vysokými násypmi s náročnými mostnými objektmi, resp. hlbokými zárezmi vrátane oporných a zárubných múrov. 3. Prepojenie s ostatnými plánovanými a realizovanými činnosťami v dotknutom území a možné riziká havárií Navrhovaná činnosť nadväzuje na úsek diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka a pokračuje nasledujúcim úsekom diaľnice D1 Višňové - Dubná Skala. Na začiatku úseku je umiestnená križovatka Lietavská Lúčka, ktorá umožní prepojenie diaľnice D1 s privádzačom 23

24 Žilina. V smere na Žilinu je diaľnica privádzačom pripojená na cestu I/18 - prieťah mestom Žilina, v smere na Rajec je diaľnica privádzačom prepojená na cestu I/64. Riziká spojené s realizáciou a prevádzkou navrhovanej zmeny činnosti môžu vzniknúť v dôsledku: zlyhania technických a iných opatrení, zlyhania činnosti ľudského faktora, prejavu vonkajších vplyvov (prírodné sily, počasie a iné). Vznik a prejav rizík môže negatívne ovplyvniť: horninové prostredie, kvalitu povrchových a podzemných vôd, kvalitu ovzdušia z pohľadu zvýšenia až prekročenia limitov znečisťovania ovzdušia, zdravie a majetok účastníkov dopravy v prípade havárie, zdravie a majetok obyvateľov v širšom okolí v prípade havárie vozidiel prepravujúcich nebezpečné látky. Príčinami takýchto stavov môžu byť: únik škodlivých látok zo stavebných mechanizmov, strojov a zariadení, nákladných a osobných motorových vozidiel počas výstavby a prevádzky, dopravný kolaps v dôsledku extrémneho počasia, iné havarijné situácie. Uvedené možné havárie, ktoré by mohli ohroziť kvalitu jednotlivých zložiek životného prostredia v danom území nie sú významnejšie a nepredstavujú väčšie riziká. Ich obmedzenie, resp. minimalizácia sa zabezpečí technickými a organizačnými opatreniami, kontrolou dodržiavania všeobecne záväzných právnych a iných predpisov a pod.. Riziká humánneho pôvodu sa zohľadnia pri konkrétnom riešení riadenia, kontroly a monitoringu. 4. Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov Navrhovaná zmena činnosti má vydané platné stavebné povolenie podľa Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). 5. Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti presahujúcich štátne hranice Vplyvy na životné prostredie navrhovanej zmeny činnosti presahujúce štátne hranice sa nepredpokladajú. 6. Základné informácie o súčasnom stave životného prostredia vrátane zdravia ľudí 6.1 Charakteristika prírodného prostredia Geomorfologické a geologické pomery 24

25 Geomorfologické pomery Riešené územie je súčasťou Žilinskej kotliny, resp. jej západnej časti, v podcelku Žilinská pahorkatina. V okolí Lietavskej Lúčky je reliéf charakteru rovín a nív s poriečnou nivou Rajčanky. Na východ od nej je reliéf charakteru kotlinových pahorkatín, so zosuvnými svahmi s morfológiou proluviálno-fluviálnej pahorkatiny, s úvalinovými dolinami a proluviálnymi kužeľmi. Reliéf má znaky slabo spevnených štruktúr, so slabým uplatnením litológie. Priemerný sklon je 6-14, ojedinele do 24. Pri Višňovom skúmané územie prechádza rozhraním strmých svahov hornatinového reliéfu Malej Fatry, ktorá reprezentuje pozitívnu morfologickú štruktúru - hrásť jadrového pohoria s prielomovými dolinami. Priemerná sklonitosť 14-24, ojedinele nad 24. Geologická stavba Úsek diaľnice D1 Lietavská Lúčka - Višňové prechádza územím s pestrým petrografickým zložením hornín a pomerne komplikovanou tektonickou stavbou. Z hľadiska regionálneho geologického členenia Západných Karpát sa trasa D1 nachádza v žilinsko-rajeckej kotline vyplnenej sedimentmi centrálno-karpatského paleogénu. Na konci úseku sa trasa približuje k úpätiu Malej Fatry, ktorá je jadrovým pohorím. Z geologického hľadiska je územie budované horninami mezozoika, paleogénu a kvartéru. Mezozoikum Horniny mezozoika sa vyskytujú na začiatku a konci úseku. Na začiatku úseku, v priestore Lietavskej Lúčky trasa diaľnice bude čiastočne zasahovať sedimenty pestrého pieskovcovoslieňovcovo-vápencového komplexu spodnej kriedy, ktoré patria k severnému výbežku antiklinály Skaliek. Na konci úseku v oblasti Višňového, na úpätí Malej Fatry sa vyskytuje vápencovo dolomitický komplex stredného až vrchného triasu, ktorý sa tu vyskytuje vo forme ostrovov a upadnutých blokov. Jedná sa o tmavosivé guttensteinské vápence, doskovitej až lavicovitej vrstevnatosti, v povrchových častiach rozvoľnené, úlomkovité až blokovité. Triasové dolomity, vystupujúce v lome nad Višňovým, sú svetlosivej farby, masívne, prestúpené uzatvorenými priebežnými puklinami. Paleogén Najrozšírenejšie zastúpenie v trase diaľnice majú horniny centrálnokarpatského paleogénu Žilinskej kotliny. Je reprezentovaný flyšovým súvrstvím ílovcov a pieskovcov s prevahou ílovcov. Lokálne vystupuje aj bazálny paleogén zastúpený zlepencami súľovského typu. Horniny centrálnokarpatského paleogénu sú v prevládajúcom ílovcovom vývoji intenzívne tektonicky porušené s degradáciou vlastností až na zeminy. Kvartér Pokryvné kvartérne formácie sú najviac rozšírené vo forme fluviálnych, deluviálnych a proluviálnych sedimentov, lokálne sú zastúpené usadeninami organického pôvodu a antropogénnymi sedimentami. Fluviálne sedimenty vyplňujú údolné nivy tokov, z ktorých najvýznamnejším je Rajčanka a jej bočné prítoky. Sú zastúpené jemnozrnnými nivnými sedimentami, ktoré prekrývajú hlinito-štrkovité uloženiny dnovej výplne. Deluviálne sedimenty sú najrozvinutejšie z pokryvných útvarov a sú zastúpené v podstatnej miere na priľahlých svahoch a depresiách. Sú zastúpené produktami zvetrávania podkladných hornín s prevahou ílovitých zemín s rôznym podielom úlomkov pôvodnej horniny. Osobitné postavenie majú delúviá zosuvných svahov. Proluviálne sedimenty sú sformované vo vyústeniach bočných údolí ako náplavové 25

26 kužele tvorené málo vytriedeným materiálom charakteru prevažne ílovitých zemín s rôznym podielom slabo opracovaných až neopracovaných úlomkov hornín, ktoré budujú priľahlé svahy. Inžinierskogeologické pomery Širšie územie sa v zmysle inžinierskogeologických regiónov Slovenska (Matula, 1987) radí do nasledujúcich regiónov a oblastí : A. Región jadrových pohorí s oblasťami - oblasť vysokých jadrových pohorí: A-a-4 Malá Fatra - oblasť jadrových stredohorí: A-b-9 Strážovská hornatina D. Región tektonických vkleslín (depresií) - oblasť vnútrohorských kotlín tektonického pôvodu: D-g-53 Žilinská kotlina D-g-59 Považské kotliny Predkvartérne podložie je budované predovšetkým horninami flyšovej formácie, ktorú reprezentujú horninové komplexy pieskovcovo-ílovcového komplexu, zlepencového komplexu a ílovcovo-slieňovcového komplexu. V okrajových častiach predkvartérneho komplexu vystupujú aj sedimenty mezozoika, ktoré sú tvorené: a.) komplexom vápencov a dolomitov triasu (lom Turie) a územie južne a východne od Višňového - priľahlé svahy Malej Fatry budujú horniny krížňanského príkrovu (fatrikum) a b.) sedimentmi pestrej pieskovcovo slieňovcovo vápencového komplexu spodnej kriedy tzv. severné výbežky antiklinály Skalky. Uvedené horniny sú prevažne prekryté pokryvnými sedimentmi kvartéru, reprezentovanými nasledujúcimi litologickými komplexami: - fluviálny komplex - deluviálny komplex - fluviálno-proluviálny komplex - organický komplex - antropogénny komplex. Najväčšie zastúpenie má deluviálny komplex svahových sedimentov, ktorý v predmetnom území predstavujú íly, hliny, sute kamenito-hlinité a sute hlinito-kamenité. Od doby spracovania správy o hodnotení boli inžinierskogeologické pomery podrobne skúmané v etapách podrobného a doplnkového geologického prieskumu: - I. etapa podrobného inžinierskogeologického prieskumu diaľnice D1, časť II. Hričovské Podhradie - Višňové, (Geostatik s.r.o. Žilina, r. 1996) - Podrobný inžinierskogeologický prieskum diaľnice D1 Lietavská Lúčka Višňové, (Geofos 2005) Správy z prieskumov obsahujú podrobnú inžinierskogeologickú a geotechnickú charakteristiku vyčlenených typov zemín a hornín. V kompletnom znení sú k dispozícii u projektanta. Geodynamické javy 26

27 Medzi najvýznamnejšie geodynamické procesy, ktoré sú vyvinuté v trase a teda môžu ovplyvniť realizáciu projektovaných objektov diaľnice, patria predovšetkým neotektonické pohyby, svahové pohyby, zvetrávanie, skrasovatenie, erózia, objemové zmeny, príp. zemetrasenie. Svahové deformácie sú v záujmovom území široko zastúpené. Vyskytujú sa tu plošné prúdové aj frontálne zosuvy, v prevažnej miere charakteru starých (stabilizovaných) až potenciálnych (úseky Lietavskou Lúčkou, Turím a Višňovým), v rámci ktorých sa vyskytujú aj aktívne formy zosuvov (v km 0,745 0,840; 1,335 1,460 a 4,360 4,465). Blokové deformácie sú vyvinuté na úpätí svahov Malej Fatry nad obcami Višňové a Turie. Prevládajú zosuvné delúviá hrúbky do 2-7 m. Lokálne sa predpokladajú aj hlbšie položené šmykové plochy, najmä v úsekoch severne nad obcou Turie a v okolí obce Višňové, často zasahujúce aj horniny flyšovej formácie. V okrajových častiach svahov Malej Fatry sa vyskytujú aj blokové deformácie s predpokladaným veľmi pomalým pohybom. Eróziou sú postihnuté najmä nárazové brehy povrchových tokov. Väčšina svahov je postihnutá výmoľovou eróziou, najmä v tektonicky ovplyvnených zónach. Svahy na flyšových komplexoch sú citlivé na eróziu v prípade odstránenia vegetačnej pokrývky. Rozvoj erózie je intenzívny aj na nezabezpečených svahoch odrezov a zárezov. Zvetrávanie veľmi výrazne degradovalo skalné a poloskalné horniny podložia na zeminy s mocnosťou do hĺbky až viac ako 10 m. Súčasné zvetrávanie je viazané na erodované a umelo odkryté časti svahov. V ílovitých svahových hlinách, ako aj v ílovcoch a slieňovcoch paleogénneho podložia je potrebné zobrať do úvahy aj ich objemové zmeny a to jednak zväčšenie objemu pri zvýšení vlhkosti a zmrašťovanie v období sucha, ako aj ich namŕzavosť. V prírodných podmienkach tento jav napomáha svahovým pohybom a výmoľovej erózii a sú nebezpečné aj v podloží plytko založených objektov. Skrasovatenie je typické pre súvrstvia karbonátov (vápence a vápencové súvrstvia bradlového pásma a karbonatické zlepence bazálneho paleogénu). Prevládajú formy úzkych krasových dutín viazané na tektonické a puklinové zóny. Seizmicita. V zmysle STN sa predmetné územie nachádza v zdrojovej oblasti seizmického rizika 2. Danej oblasti sa priraďuje základné seizmické zrýchlenie a r = 1,0 ms -2. Seizmická intenzita daného územia je 7-8 MSK-64. Ložiská nerastných surovín V koridore trasy diaľnice sa nachádza kameňolom Turie, ktorého prevádzkovateľom je PK Doprastav. V širšom okolí posudzovanej činnosti sa nachádzajú ložiská predovšetkým charakteru stavebného kameňa, surovín pre výrobu cementu a tehliarskych surovín. Ide o nasledujúce ložiská: Ložiská vyhradených nerastov: Lietavská Lúčka (vápenec) Lietavská Svinná (vápenec) Turie (dolomitický vápenec) Turie I (dolomit) Stráňavy Polom (vápenec) Ložiská nevyhradených nerastov: Bytčica Žilina (tehliarske suroviny) 27

28 Kotešová Sihoč Oblazov (štrkopiesky a piesky) Kotešová I Važina (štrkopiesky a piesky) Pôdne pomery Posudzovaný úsek diaľnice D1 Lietavská lúčka - Višňové je prevažne vedený poľnohospodárskym pôdnym fondom v kultúrach orná pôda a trvalé trávne porasty, čiastočne lesom a plochami ktoré sa poľnohospodársky nevyužívajú. Z hľadiska fyzikálno-mechanických vlastností možno posudzovaný úsek diaľnice charakterizovať ako málo až stredne kvalitné pôdy s prevahou pseudoglejov typických v celom úseku trasy. Na začiatku úseku nad obcou Lietavská Lúčka sa nachádzajú rendziny kambizemné a rendziny typické. Gleje typické a pseudogleje glejové boli zistené len lokálne na zamokrených plochách, terénnych zníženinách a čiastočne na pozemkoch, ktoré sú odvodnené systematickou rúrkovou drenážou. Pôdy sú tu plytké až stredne hlboké, hlinité až ílovito hlinité, prevažne bez skeletu alebo s malým obsahom skeletu v humusovom horizonte. V podorničnom horizonte je miestami obsah skeletu väčší. Z agrochemického hľadiska sa jedná o stredne až málo úrodné pôda kyslej až neutrálnej pôdnej reakcie so strednou až dobrou zásobou humusu. Agrochemické vlastnosti a bonita poľnohospodárskych pôd sú podmienené intenzitou poľnohospodárskeho využívania s pravidelným hnojením a obrábaním. Pôdnymi rozbormi sa zistila malá až veľmi malá zásoba fosforu a stredná až vysoká zásoba draslíka. Jednotlivé BPEJ v riešenom území sú nasledovné: (skupina 10), (9), (10), (10), (9). Z hľadiska ochrany pôdy sa v riešenom území nachádzajú pôdy skupiny 9 a 10, t.j. pôdy osobitne nechránené v zmysle zákona č. 220/2004 v znení neskorších predpisov. Kontaminácia pôd v záujmovom území nebola preukázaná. Klimatické pomery Z hľadiska makroklimatickej klasifikácie patrí širšie posudzované územie do oblasti mierne teplej (počet letných dní do 50), podoblasti vlhkej (I z = ) až veľmi vlhkej (I z = 120-viac), okrsku - mierne teplý, vlhký - veľmi vlhký, s chladnou alebo studenou zimou, údolný. Klimatické pomery majú zásadný vplyv na rozptyl znečisťujúcich látok v ovzduší a na spád emisií. Z tohto pohľadu možno považovať za najdôležitejšie tieto ukazovatele. Údaje sú poskytnuté SHMÚ za roky a Teplotné pomery Žilinská kotlina patrí do mierne teplej klimatickej oblasti. Priemerné ročné teploty vzduchu sa tu pohybujú v rozsahu 6,7-8,2 C. Trend rastu priemerných ročných teplôt vzduchu sa prejavil v posledných desaťročiach a najmä v posledných 15 rokoch. Najvýraznejší rast teploty vzduchu bol v januári až marci, v máji a v júni až auguste. V januári priemerná mesačná teplota vzduchu sa v predmetnom území pohybuje v rozsahu -3,5 až -4,6 C. Za posledných 15 rokov boli tieto hodnoty o 1,3 až 1,6 C väčšie. Extrémne teplo bolo v januári 1994, kedy priemerné mesačné teploty vzduchu boli až o 5 C väčšie ako normál a dosiahli hodnotu 21,1 C. Najchladnejším mesiacom bol január 1994 s priemernou mesačnou teplotou vzduchu 7,9 C. Absolútne maximálne teploty vzduchu v predmetnom území vystúpili na 36 až 37,9 C. V mimoriadne 28

29 teplých rokoch 1994 a 2000 boli v tomto území v 4 až 5 mesiacoch zaznamenané najvyššie absolútne maximá teploty vzduchu. V zimnom polroku sa v tejto oblasti vyskytuje v priemere ľadových dní, v ktorých maximálna teplota vzduchu klesá pod 0 C a mrazových dní, v ktorých minimálna teplota vzduchu klesá pod 0 C. Počas tuhých zím sa zaznamenáva až ľadových a mrazových dní. Počas týchto dní absolútne minimálne teploty vzduchu klesajú v predmetnom území na 29,5 až -34,0 C. Priemerné teploty vzduchu v o C uvádza nasledujúca tabuľka. Stanica I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok Žilina -2,6-1,0 2,7 8,6 13,9 16,6 18,4 17,7 13,2 8,8 3,5-1,5 8,2 Zrážkové pomery Priemerné ročné úhrny zrážok dosahujú v Žilinskej kotline mm. Najvyššie priemerné mesačné úhrny zrážok sa vyskytujú v júni a v júli. V Žilinskej j kotline tieto priemerné mesačné úhrny dosahujú mm. Tieto zrážky za letné mesiace majú v posledných dvoch desaťročiach poklesový trend. Najvyššie mesačné úhrny zrážok sa v okolí Žiliny vyskytli v júli 1997, viac ako 250 mm. V predmetnom území sa za rok v priemere vyskytuje zrážkových dní s úhrnom vlahy 1 mm a viac. Priemerné úhrny zrážok v mm uvádza nasledujúca tabuľka. Stanica I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok Žilina Snehová pokrývka sa v údolnom území Žilina vytvára v priemere od polovice novembra a udržuje sa v priemere do konca marca. Trvanie snehovej pokrývky je občas prerušované a tak k jej trvalému výskytu dochádza v oblasti Žiliny v priemere v dňoch. Trvanie snehovej pokrývky je v posledných rokoch kratšie a jej priemerné výšky nižšie. Priemerné výšky snehovej pokrývky pri februárovom vrcholení zimy dosahujú od južných k severným oblastiam cm a maximálne výšky snehovej pokrývky od 65 až do 90 cm. Začiatkom a koncom zimy je zabezpečenosť výskytu snehovej pokrývky nízka a pohybuje sa od 2 do 25 %, v januári a februári je pomerne vysoká v rozmedzí %. V uvedených januárových a februárových teplých obdobiach zabezpečenosť výskytu snehovej pokrývky bola obdobne nízka ako začiatkom a koncom zimy. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou uvádza nasledujúca tabuľka. Stanica I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok Žilina 20,3 17,4 6,3 0,7 0,1 5,3 13,8 63,9 Veterné pomery Prevládajúce prúdenie vzduchu v Žiline je od severozápadu a juhu. Bezvetrie až veľmi slabá veternosť s priemernými rýchlosťami do 0,5 m/s sa vyskytuje v priemere v 32 % početnosti, slabý vietor s priemernými rýchlosťami 0,6-2,5 m/s v priemere v 41 % početnosti, mierny až čerstvý vietor s priemernými rýchlosťami 2,6-7,5 m/s v priemere v 25 % početnosti a silný vietor s priemernými rýchlosťami 7,6 m/s a viac v priemere v 2 % početnosti. Celkove prevláda slabá veternosť s priemernou ročnou rýchlosťou vetra 1,5 m/s. Údaje o veterných pomeroch uvádzajú nasledujúce tabuľky. Početnosť jednotlivých smerov vetra a bezvetria v percentách) Stanica/smer S SV V JV J JZ Z SZ Bezvetrie Žilina 12,7 4,8 3,5 5,6 13,0 10,6 7,2 10,4 32,2 29

30 Početnosť jednotlivých smerov vetra a bezvetria v percentách Stanica/smer S SV V JV J JZ Z SZ Bezvetrie Žilina 6,5 5,0 3,8 5,1 15,2 8,3 6,4 17,7 32,0 Priemerná rýchlosť vetra v m/s za rok Stanica I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok Žilina 1,3 1,5 1,6 1,8 1,5 1,5 1,4 1,2 1,2 1,0 1,4 1,4 1,4 Priemerná rýchlosť vetra v m/s za rok Stanica I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok Žilina 1,5 1,7 1,5 1,9 1,4 1,6 1,5 1,3 1,2 1,2 1,6 1,3 1,5 Povrchové vody Hydrologické pomery Záujmové územie patrí do povodia stredného toku Váhu. Váh má v danom úseku charakter stredohorskej rieky s maximálnym prietokom v apríli a minimom v neskorých jesenných mesiacoch. Prirodzený režim Váhu je však silno ovplyvňovaný systémom vodných nádrží na hornom toku Váhu. Priemerný prietok za obdobie rokov dosahoval 98,0 m 3 /s, maximálny 182,2 a minimálny 51,5 m 3 /s. V Žiline, v úseku nad vodnou nádržou Hričov Váh priberá významný prítok - Rajčanku ako ľavostranný prítok. Rieka Rajčanka tvorí os časti záujmového územia, kde je situovaná križovatka Lietavská Lúčka. V úseku od km 1,0 do konca úseku je územie odvodňované potokom Rosinka. Diaľnica D1 pretína vodné toky: Ílovecký potok, potok Zlá voda, Mlynárov jarok. Charakter Prietoky (m 3.s -1 ) Tok-profil Q a Q 355d Q 364d Q 270 Q 1 Váh Dubná Skala 93,180 23,530 25,6 40, ,000 Rajčanka Žilina 5,200 1,070-2,220 40,000 Vysvetlivky: Q a - priemerný ročný prietok, Q 355d prietok dosiahnutý 355 dní v roku, Q 364d prietok dosiahnutý 364 dní v roku, Q 270 prietok dosiahnutý 270 dní v roku, Q 1 prietok dosiahnutý 1x za rok. Severne od trasy diaľnice, cca 1,2 km na hranici k.ú. Rosina a Bytčica sa nachádza skládka popolčeka zo Žilinskej teplárenskej, a.s. so súvislou vodnou hladinou. Podzemné vody Podzemné vody rozdeľujeme na vody sedimentov kvartérneho komplexu a vody predkvartérneho podložia. Na celok kvartéru je viazaný prevažne prvý horizont podzemných vôd, bezprostredne ovplyvniteľný výstavbou diaľnice. Vo vodách môžeme vyčleniť základné litologicko-geneteické typy: - podzemné vody fluviálnych sedimentov vodných tokov (Rajčanka); 30

31 - podzemné vody fluviálnych sedimentov potokov Žilinskej kotliny; - podzemné vody deluviálnych sedimentov. Vo fluviálnych sedimentoch v údolnej nive Rajčanky sa hladina podzemnej vody nachádza v hĺbke 2-5 m a v priebehu roku sa predpokladá jej výrazná zmena úrovne v závislosti od klimatických pomerov. Maximá sú dosahované v mesiacoch marec - máj, minimá v auguste - novembri. Smer prúdenia podzemnej vody je subparalelný s tokom Rajčanky. Priepustnosť štrkov je vysoká, dosahuje hodnôt koeficientu filtrácie k f = až m s -1. Fluviálne sedimenty potokov v centrálnej časti kotliny sú charakterizované podstatne vyšším podielom hlinitej zložky, čo má odraz v nižšej priepustnosti. Táto dosahuje najčastejšie hodnôt k f v rozsahu rádov až m.s -1. Hladina podzemnej vody sa nachádza obvykle v hĺbke 1-3 m a prúdenie prebieha v smere doliny. Okrem toho sú podzemné vody doplňované atmosferickými zrážkami a prestupom vôd z priľahlých svahov. Vo svahoch a chrbtoch masívov sa vyskytujú svahové, prevažne hlinité sedimenty a hlinitokamenité sute. Vzhľadom na charakter podložia je hlinitá zložka reprezentovaná prevažne ílovitou hlinou až ílom, čo spôsobuje veľmi slabú priepustnosť týchto sedimentov (k f v rozpätí rádov až m.s -1 ). Podzemná voda je pritom viazaná na piesčitejšie polohy. Polohy ílov, vyskytujúce sa v rámci pokryvnej vrstvy, predstavujú takmer nepriepustné prostredie s koeficientom filtrácie m.s -1. Tieto sedimenty sú dotované výlučne atmosférickými zrážkami. Hĺbka hladiny podzemnej vody závisí od klimatických pomerov a morfológie terénu. V terénnych depresiách sa v zrážkových obdobiach nachádza v úrovni terénu. Podzemné vody predkvartérneho podložia podložie kvartéru je v prevažnej časti územia budované súvrstvím centrálnokarpatského paleogénu v typickom flyšovom vývoji s prevahou ílovcov a siltovcov nad pieskovcami. V dôsledku tejto stavby predstavuje súvrstvie ako celok veľmi nízko zvodnené a veľmi málo priepustné prostredie koeficient prietočnosti T < m 2.s - 1, špecifická výdatnosť vrtov Q je < 0,1 l.s -1. Zvodnenie je viazané prakticky na zónu zvetrávania, pri vhodných morfologických podmienkach sú vrstvy pieskovcov odvodňované cez povrchovú vrstvu svahových sedimentov, čo často vedie k vzniku plošných zamokrených území odvodňovaných údolnými prameňmi s výdatnosťou rádovo 0,01-0,1 l.s -1. Minerálne a termálne vody a ich ochranné pásma V záujmovom území sa zdroje minerálnych a termálnych vôd, resp. ich prirodzené výstupy nenachádzajú, ani ich ochranné pásma. Vodohospodársky chránené územia Trasa diaľnice v riešenom úseku nezasahuje do žiadnej chránenej vodohospodárskej oblasti vyhlásenej nariadením vlády SSR č. 13/1987 Zb. o niektorých chránených oblastiach prírodnej akumulácie vôd. Ochranné pásma vodárenských zdrojov V hodnotenom území sa nenachádzajú žiadne vodárenské zdroje a nezasahujú sem ani ich ochranné pásma. Vodohospodársky významné vodné toky Rieka Rajčanka je v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 211/2005 Z.z. zaradená medzi vodohospodársky významné vodné toky. Flóra a fauna, biotopy, migrácia 31

32 Geobotanické členenie územia bolo prevedené podľa Geobotanickej mapy Slovenska spracovanej v mierke 1 : Geobotanická mapa predstavuje mapové zobrazenie rekonštruovanej vegetácie rozmiestnenie klimaxových rastlinných spoločenstiev, na ktoré sa viažu aj príslušné zoocenózy a mikrobiocenózy. Je teda vyjadrením prvotnej štruktúry krajiny a zachytáva všetky pôvodné jednotky ekosystémovej biodiverzity (diverzity na úrovni ekosystémov). Rastlinstvo V riešenom území boli podľa geobotanickej mapy vyčlenené nasledovné jednotky: Al F CP U C CF Qp - Lužné lesy podhorské a horské - Bukové lesy kvetnaté - Dubovo-hrabové lesy lipové - Lužné lesy nížinné - Dubovo-hrabové lesy karpatské - Bukové lesy vápnomilné - Dubové nátržníkové lesy Lužné lesy podhorské a horské Sú viazané na alúviá potokov, podmáčané prúdiacou podzemnou vodou alebo často ovplyvňované záplavami. V stromovom poschodí prevláda jelša sivá (Alnus incana) a vŕba krehká (Salix fragilis), primiešané sú javor horský (Acer pseudoplatanus), čremcha strapcovitá (Padus avium), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior). V krovinnom poschodí sa okrem týchto druhov vyskytujú najmä vŕba purpurová (Salix purpurea) a niektoré ďalšie druhy vŕb (Salix caprea, S. aurita), menej bývajú zastúpené druhy ako ostružina malinová (Rubus ideaus), zemolez obyčajný (Lonicera xylosteum), kalina obyčajná (Viburnum opulus) a jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia). V bylinnom poschodí prevládajú hygrofilné a nitrofilné druhy. Bukové lesy kvetnaté Sú to klimaxové bukové a jedľovo-bukové lesy na hornej hranici podhorského stupňa a v horskom stupni. V stromovom poschodí prevláda buk lesný (Fagus sylvatica), na vlhších stanovištiach býva zastúpenie jedle bielej (Abies alba). Menšie zastúpenie majú javor horský (Acer pseudoplatanus), javor mliečny (Acer platanoides), brest horský (Ulmus glabra), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), lipa malolistá (Tilia cordata). Krovinné poschodie býva slabšie vyvinuté, vyskytuje sa tu baza červená (Sambucus racemosa), b. čierna (S. nigra), bršlen európsky (Euonymus europaeus), egreš obyčajný (Grossularia uva-crispa), zemolez obyčajný (Lonicera xylosteum). Bylinné poschodie máva väčšinou vysokú pokryvnosť, často býva dvojvrstvové. Dubovo - hrabové lesy lipové Sú špecifickým spoločenstvom vnútrokarpatských kotlín. Sú jedným z 2 podzväzov zväzu dubovo - hrabových lesov (Carpinion betuli). Tvoril ich smrek obyčajný (Picea abies), borovica lesná (Pinus sylvestris), smrekovec opadavý (Larix decidua), jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), lipa malolistá (Tilia cordata) a dub letný (Quercus aucuparia), pričom dub letný bol vedúcou drevinou na suchších, teplých flyšových svahoch alebo horších, zamokrených pôdach plodín, ostatné polohy zaberal zmiešaný lipovo - smrekový les so silnou účasťou duba letného a vtrúseným topoľom osikovým (Populus tremula), vŕbou rakytovou (Salix caprea), javorom mliečnym (Acer platanoides) a jaseňom štíhlym. Lipovo - smrekový les tvoril mozaiku - na lepších pôdach prevládala pravdepodobne lipa s dubom, na horších a chladnejších mal väčšiu účasť smrek. Tento typ lesa zaberal najväčšiu plochu predmetného územia od toku Rajčanky smerom na východ až po Stráňavy. Dnes sú na plochách týchto lesov prevažne oráčiny. 32

33 Lužné lesy nížinné Zahŕňajú vlhkomilné a mezohygrofilné lesy rastúce na aluviálnych naplaveninách pozdĺž vodných tokov, patriace do podzväzu Ulmenion. Zo stromov bývajú zastúpené dub letný (Quercus robur), brest hrabolistý (Ulmus minor), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), javor poľný (Acer campestre), čremcha strapcovitá (Padus avium) a dreviny mäkkých lužných lesov. V krovinnom poschodí sú to svíb krvavý (Swida sanguinea), zob vtáčí (Ligustrum vulgare), bršlen európsky (Eounymus europaea), druhy rodu hloh (Crataegus sp.). Bylinný podrast je druhovo relatívne bohatý. Dubovo - hrabové lesy karpatské V stromovom poschodí prevládajú dub zimný (Quercus petraea) a hrab obyčajný (Carpinus betulus), často sú zastúpené aj javor poľný (Acer campestre), lipa malolistá (Tilia cordata), lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) a čerešňa vtáčia (Cerasus avium), z krovín zemolez obyčajný (Lonicera xylosteum), svíb krvavý (Swida sanguinea), lieska obyčajná (Corylus avellana), zob vtáčí (Ligustrum vulgare), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna), hloh obyčajný (C. laevigata). V bylinnom podraste sú významné Carex pilosa, Galium schultesii. Dubovo-hrabové lesy karpatské lemujú údolie Váhu a čiastočne Kysuce, ktorým je vedená posudzovaná diaľnica. Bukové lesy vápnomilné Jednotka zahŕňa bukové a zmiešané lesy na rendzinách rozšírené na strmých skalných vápencových svahoch v podhorskom a nižšom horskom stupni. Ťažisko výskytu je medzi m n.m. Zloženie fytocenóz vápencových bučín je veľmi nevyrovnané. Porasty predstavujú v chápaní klimaxu trvalé štádium, ktorí sa pre strmosť svahov a dvojfázové typy pôd ďalej nevyvíja. V pôvodnom zložení vápnomilných bučín je hlavnou drevinou buk, nižšie zriedkavejšie jedľa, javor horský, javor mliečny, lipa, vyššie a na extrémnych stanovištiach borovica. Krovinné poschodie bolo druhovo bohaté, okrem drevín stromového poschodia tu rástli trnka, hloh, baza, svíb, drieň, skalník, lieska, vtáčí zob, dráč, kalina a i. Dubové nátržníkové lesy Dubové nátržníkové lesy sú floristicky veľmi bohaté. Vyskytujú sa v kotlinách a na nížinách od m n.m.. Ťažisko rozšírenia je ostrovčekovite južne od Žiliny na vyššie položených riečnych terasách, náplavových kužeľoch a v medzidunových depresiách nezaplavované podzemnou vodou. V pahorkatinách sa viažu na sprašové hliny. Stromovú etáž zastupujú Quercus robur, ako prímes Betula pendula, Pinus sylvestris, Populus tremula a Picea abies. Krovinná etáž je dobre rozvinutá a tvoria ju krušina jelšová (Frangula alnus), Corylus avellana, Rhamnus cathartica a Crataegus laevigata. Bylinnú etáž tvoria najmä svetlomilné druhy ako nátržník biely, pľúcnik Murinov a hrachor čierny. Vysoké je zastúpenie acidofilných druhov ako Calluna vulgaris, chlpaňa hájna, machov a lišajníkov. Pôdny typ predstavuje luvizem a pseudoglej. Pôdy sú hlinité a hlinito ílovité. Pôvodné porasty boli vyrúbané a nahradené plochami ornej pôdy, lúkami a pasienkami. Pri navrhovanom SSÚD Žilina v katastri Lietavskej Lúčky sa nachádza lokalita s výskytom chráneného druhu rastliny z čeľade orchidea. Lokalita bude pred začiatkom výstavby diaľnice oplotená, aby nedošlo k jej poškodeniu. Živočíšstvo V širšom riešenom území sa uplatňujú zoocenózy: hydrických biotopov tečúcich vôd (rieka Rajčanka a ich prítoky), hydrických biotopov stojatých vôd (periodické vody, mláky, prirodzené i umelé depresie rôzneho charakteru a typu), 33

34 biotopy poľnohospodárskych pôd (orná pôda - poľnohospodárske monokultúry, ruderálne spoločenstvá), nelesnej stromovej a krovinnej vegetácie (brehové porasty, remízky, medze a kroviny, líniová vegetácia rôzneho typu), lesných ekosystémov (lesy, menšie lesíky), priemyselných areálov hlavne ruderálne spoločenstvá, ľudských sídiel (budovy, parky, záhrady, ruderálne spoločenstvá). Faunu priamo riešeného územia tvoria prevažne kozmopolitné synantropné druhy viazané na zastavané územie, priemyselné objekty a v širšom území voľnú poľnohospodársku krajinu, miestami sa tu objavia i vzácnejšie druhy živočíchov (sezónny migranti - zástupcovia avifauny). Druhovú diverzitu územia zvyšujú prítomné významnejšie krajinotvorné prvky (lesíky, okolia recipientov, nelesná stromová vegetácia a pod.). V koridore komunikácie prevažujú synantropné druhy viazané na kultúrnu a urbanizovanú krajinu. K najbežnejším druhom patria zástupcovia spevavcov - lastovičky, sýkorky, drozdy, trasochvost biely, vrabec domový a žltochvost domový, z cicavcov najmä drobné zemné cicavce. Okrajovo do riešenej lokality zasahujú druhy živočíšnych spoločenstiev typicky mestských s výraznou prevahou synantropných druhov s nízkou druhovou diverzitou a abundanciou. V širšom okolí sa vyskytujú bežné druhy cicavcov zaradené ako poľovná zver napr. bažant, zajac poľný, srnčia zver, jelenia zver, diviak, líška. Biotopy Súčasťou DSP bola spracovaná aj inventarizácia a spoločenské ohodnotenie biotopov európskeho a národného významu. Inventarizácia biotopov slúži k vypracovaniu spoločenskej hodnoty biotopov európskeho a národného významu, nakoľko dôjde k dočasnému alebo trvalému záberu pozemkov, na ktorých sa tieto biotopy nachádzajú. Pri inventarizácii bolo zistených 5 typy biotopov: Ls 1.3 Jaseňovo - jelšové podhorské lužné lesy (kód Natura 91EO) prioritný biotop európskeho významu, Tr 1 Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte (kód Natura 6210) - biotop európskeho významu, Lk 1 Nížinné a podhorské kosné lúky (kód Natura 6510) cca 50% výmery plochy - biotop európskeho významu, Lk 3 Mezofilné pasienky a spásané lúky (65% celkovej výmery) - biotop národného významu, Lk 6 Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí (10% celkovej výmery) - biotop národného významu. V k.ú. Lietavská Lúčka boli identifikované biotopy európskeho významu: Ls 1.3 na celkovej ploche záberu 3376 m 2, Tr 1 na celkovej ploche záberu 3515 m 2, Lk 1 na celkovej ploche záberu 8270 m 2. V k.ú. Bytčica boli identifikované biotopy európskeho významu: Ls 1.3 na celkovej ploche záberu 4776 m 2, Tr 1 na celkovej ploche záberu 3876 m 2. 34

35 V k.ú. Višňové boli identifikované biotopy európskeho významu: Ls 1.3 na celkovej ploche záberu 555 m 2, Tr 1 na celkovej ploche záberu 500 m 2 a biotopy národného významu: Lk 3 na celkovej ploche záberu m 2, Lk 6 na celkovej ploche záberu 2641 m 2. Chránené územia prírody a krajiny V zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov do riešeného územia nezasahuje žiadne chránené územie, ani územie tvoriace sústavu európsky významných chránených území (Natura 2000), t.j. chránené vtáčie územia (CHVÚ) alebo územia európskeho významu (ÚEV). Národný park Malá Fatra sa nachádza vo vzdialenosti cca 7,75 km (ochranné pásmo 5 km) od posudzovanej činnosti. Výstavba a prevádzka diaľnice D1 v úseku Lietavská Lúčka Višňové nebude mať - vzhľadom na vzdialenosť od uvedeného úseku - negatívny vplyv na ciele ochrany chráneného územia. Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy sa nachádza vo vzdialenosti cca 10,5 km od posudzovanej činnosti. Výstavba a prevádzka diaľnice D1 v úseku Lietavská Lúčka Višňové nebude mať - vzhľadom na vzdialenosť od uvedeného úseku - negatívny vplyv na ciele ochrany chráneného územia. Prírodná pamiatka Poluvsianska skalná ihla Prírodnú pamiatku tvorí zvetralina oddelenej ihly tvorenej dolomitom. Hodnota výtvoru je predovšetkým vedecká a estetická. Treba ho však aj chápať ako doplnok celej oblasti Rajeckých skál - dnes už čulej a nádejnej turistickej oblasti. V chránenom území platí 5. st. ochrany. Trasa diaľnice sa nachádza (v km 1,50) vo vzdialenosti cca 4,5 km od chráneného územia. Prírodná rezervácia Slnečné skaly PR je vyhlásená na ochranu esteticky pôsobivého a morfologicky pestro tvarovaného dolomitového masívu s výskytom viacerých chránených a iných zriedkavých druhov rastlín a živočíchov na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. V chránenom území platí 5. st. ochrany. Trasa diaľnice sa nachádza (v km 1,40) vo vzdialenosti cca 2,25 km od chráneného územia. Prírodná pamiatka Turská skala PP je vyhlásená na ochranu zriedkavého a typicky vyvinutého geomorfologického útvaru - obtočníka s výraznou estetickou a krajinotvornou funkciou. Územiu sa poskytuje ochrana na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. V chránenom území platí 4. st. ochrany. Trasa diaľnice sa nachádza (v km 1,80) vo vzdialenosti cca 2,15 km od chráneného územia. Národná prírodná rezervácia Kozol Ochrana zachovalého územia s významnými prírodnými hodnotami - výraznými bralnatými zoskupeniami, prir. les. fytocenózami na dvoch úplne odlišných typoch podložia, výskytom chránených, ohroz. a vzácnych druhov flóry, mäkkýšov a entomofauny. V chránenom území platí 35

36 5. st. ochrany. Trasa diaľnice sa nachádza (v km 3,20) vo vzdialenosti cca 4,15 km od chráneného územia. Natura územia európskeho významu SKUEV0221 Varínka SKUEV0256 Strážovské vrchy posudzovaná zmena SKUEV0252 Malá Fatra Zdroj: Diaľnica D1 nie je v kolízii s najbližšími územiami európskeho významu a prechádza v nasledovnej vzdialenosti od nich. SKUEV0256 Strážovské vrchy - vzdialenosť cca 10,5 km SKUEV0221 Varínka - vzdialenosť cca 8,25 km SKUEV0252 Malá Fatra vzdialenosť cca 7,75 km SKUEV0239 Kozol vzdialenosť cca 4,15 km Natura chránené vtáčie územia SKUEV0239 Kozol 36

37 SKCHVU028 Strážovské vrchy posudzovaná zmena SKCHVU013 Malá Fatra Zdroj: SKCHVU028 Strážovské vrchy CHVÚ bolo vyhlásené vyhláškou č. 434/2009 Z.z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Strážovské vrchy. CHVÚ bolo vyhlásené na účel zabezpečenia priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov sokola sťahovavého, výra skalného, žlny sivej, orla skalného, bociana čierneho, včelára lesného, tetrova hlucháňa, kuvika kapcavého, lelka lesného, chriašteľa poľného, ďatľa čierneho, ďatľa bielochrbtého, jariabka hôrneho, penice jarabej, ďatľa prostredného, muchárika červenohrdlého, muchárika bielokrkého, strakoša červenochrbtého, strakoša sivého, prepelice poľnej, krutihlava hnedého, pŕhľaviara čiernohlavého, hrdličky poľnej, žltochvosta lesného a muchára sivého a zabezpečenie podmienok na ich prežitia a rozmnožovania. Trasa diaľnice sa nachádza vo vzdialenosti cca 10,5 km od chráneného územia. SKCHVU013 Malá Fatra CHVÚ bolo vyhlásené vyhláškou č. 2/2011 Z.z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Malá Fatra. CHVÚ bolo vyhlásené na účel zabezpečenia priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov orla skalného, sokola sťahovavého, výra skalného, žlny sivej, kuvika kapcavého, ďatľa bielochrbtého, ďatľa čierneho, muchárika bielokrkého, skaliara pestrého, rybárika riečneho, bociana čierneho, včelára lesného, sovy dlhochvostej, lelka lesného, ďatľa hnedkavého, chriašteľa poľného, kuvika vrabčieho, jariabka hôrneho, strakoša sivého, prepelice poľnej, žltochvosta lesného, muchárika sivého, tetrova hlucháňa, tetrova hoľniaka, ďatľa trojprstého a muchárika červenohrdlého a zabezpečenia 37