Landurbia - architektonický ateliér Banská Bystrica, Ing. arch. Anton Supuka

Transkript

1 GEORGUS AGRICOLA DE RE METALLICA 1556 Landurbia - architektonický ateliér Banská Bystrica, Ing. arch. Anton Supuka ÚZEMNÝ PLÁN OBCE ŠPANIA DOLINA - PRIESKUMY A ROZBORY Textová časť KRAJINNOEKOLOGICKÝ PLÁN Objednávateľ: Zhotoviteľ: Hlavný riešiteľ: : Obec Špania Dolina Ing. arch. Anton Supuka autorizovaný architekt SKA Ing. arch. Anton Supuka Mgr. Veronika Škojcová RNDr. Iveta Bohálová - konzultantka Prieskumy a rozbory Stupeň: Zákazka: 5/2012 Dátum: november 2012

2 OBSAH 1. VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA KRAJINNOEKOLOGICKÁ ANALÝZA Abiotické a biotické zložky krajiny Geologické pomery Geomorfologické pomery a. Morfoštruktúrne pomery b. Morfoskulptúrne pomery Pôdne pomery a. Pôdny substrát a zrnitosť pôd b. Pôdne typy a subtypy c. Bonitované pôdnoekologické jednotky (BPEJ) Hydrologické a hydrogeologické pomery a. Hydrologické pomery b. Hydrogeologické pomery c. Banské vody Klimatické pomery a. Klimatické oblasti b. Teplotné pomery c. Zrážkové pomery d. Veterné pomery e. Oblačnosť a slnečný svit Rastlinstvo a. Fytogeografické členenie b. Potenciálna vegetácia Živočíšstvo Súčasná krajinná štruktúra Lesy Nelesná drevinová vegetácia (NDV) Poľnohospodárska pôda a. Orná pôda, ovocné sady a záhrady b. Trvalo trávne porasty Vodné plochy a toky Komunikačné línie Zastavané plochy Prvky bez vegetácie Ochrana prírody, krajiny a prírodných zdrojov Osobitá ochrana prírody a krajiny a. Územná ochrana b. Druhová ochrana c. Ochrana drevín Priemet prvkov územného systému ekologickej stability a. Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability (GNÚSES) b. Regionálny územný systém ekologickej stability (RÚSES)

3 Ochrana prírodných zdrojov a. Ochrana nerastného bohatstva b. Ochrana vodných zdrojov c. Ochrana lesných zdrojov d. Ochrana pôdnych zdrojov Ochrana kultúrneho dedičstva a významné historické krajinné štruktúry Pamiatkový fond Historické krajinné štruktúry Stresové javy a zdroje Prírodné stresové javy a. Seizmické javy b. Rádioaktivita c. Geodynamické javy Sekundárne stresové javy Ekologická stabilita krajiny KRAJINNOEKOLOGICKÁ SYNTÉZA KRAJINNOEKOLOGICKÁ INTERPRETÁCIA Estetické vnímanie krajiny: krajinnoestetické faktory Krajinný obraz Krajinný ráz EKOLOGICKY OPTIMÁLNE PRIESTOROVÉ USPORIADANIE A VYUŽÍVANIE ÚZEMIA Použitá literatúra Zoznam obrázkov a fotografií: Obr. 1: Poloha a ohraničenie katastrálneho územia... 4 Obr. 2: Geologické pomery... 7 Obr. 3: Sklonitostné pomery vybraného územia... 9 Fotografia č. 1 (vľavo): pozostatky zo šachty Ludovika (vyhĺbená v roku 1812) Fotografia č. 2 (vpravo): rozmerovo najväčšia halda zo šachty Maximilián Obr. 4: Bonitované pôdnoekologické jednotky Fotografia č. 3: banské vody zo štôlne Ivan s medznými koncentráciami obsahu antimónu a medi Obr. 5: Potenciálna prirodzená vegetácia Fotografia č. 4: difúzne rozptýlená NDV (Rosa canina, Prunus spinosa, Crataegus sp.) na trvalých trávnych plochách Zadky s prechodom do porastov sukcesných drevín až do plôch s charakterom lesa Fotografia č. 5: lieskové kroviny s porastmi sukcesných drevín (Betula pendula, Populus tremula a Picea abies) na Katrenke Fotografia č. 6 (vľavo): regulácia Banského potoka v obci Fotografia č. 7 (vpravo): strmý spád Banského potoka ku odkalisku Fotografia č. 8: nezalesniteľné haldy na Pieskoch Obr. 6: Situačná mapa monitorovaných objektov

4 1. VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA Obec Špania Dolina sa nachádza v okrese Banská Bystrica, ktorý je súčasťou Banskobystrického VÚC. Stred obce je určený geografickými súradnicami s. z. š. a v. z. d. a leží v nadmorskej výške 728 m n. m. Zo severu a západu hraničí s obcou Staré Hory, z východu s katastrálnym územím obce Selce a z juhovýchodu s obcou Nemce, južná a juhovýchodná hranica susedí s mestom Banská Bystrica a jej mestskou časťou Kostiviarska. Obr. 1: Poloha a ohraničenie katastrálneho územia Upravené podľa < a Fyzickogeografickej mapy z Atlasu krajiny Slovenskej republiky 2. KRAJINNOEKOLOGICKÁ ANALÝZA 2.1. Abiotické a biotické zložky krajiny Geologické pomery Na pestrej geologickej stavbe katastrálneho územia Španej doliny sa v Starohorských vrchoch zúčastňujú horniny staršieho paleozoika až po najmladšie antropogénne podmienené haldy z banskej činnosti. Z hľadiska tektonických a stratigrafických jednotiek sa jedná o veporikum. Predstavuje rozličné súbory metamorfovaných ortorúl a permských komplexov, v ktorých nadloží vystupuje zliechovská sekvencia krížňanského príkrovu. V celom území je silne vyvinutá zlomová tektonika, ktorá je výsledkom dlhodobého viacetapového hercýnskeho, paleoalpínskeho a neoalpínskeho tektonického vývoja. Najstaršie vrásnenie hornín staršieho paleozoika prebehlo ešte pred sedimentáciou mladšieho paleozoika, po jeho usadení nastalo opäť slabšie vrásnenie, ktoré spôsobilo diskordanciu medzi permom a triasom. Po usadení mezozoika, nasledovali znova tektonické zlomové procesy, ktoré sa po uložení paleogénu opakovali. Po paleogéne nastupuje 4

5 intenzívna zlomová tektonika, ktorá sa prejavila vznikom zlomov v smere SSZ JJV. Pri charakteristike geologických pomerov sa vychádzalo z opisu a vysvetliviek ku geologickej mape Kremnických vrchov (Lexa et al., 1998). staršie paleozoikum (kryštalinikum) najstaršie metamorfované ortoruly kryštalinika tu vystupujú ako spodný element krížňanského príkrovu a budujú polohy pri železničnej stanici Uľanka, pri Poklanovej a pri sútoku potoka Zelená a jeho nemenovaného ľavostranného prítoku. Ortoruly pôvodne predstavovali staršie granioidy, pričom ich metamorfóza prebehla počas hercýnskeho vrásnenia. mladšie paleozoikum plošne najrozsiahlejšiu geologickú sériu hornín v k. ú. Španej doliny tvorí starohorská skupina a jej špaňodolinské súvrstvie z obdobia vrchného permu. Predstavuje vrstvy hrubozrnných piesčitých a drobnozlepencových sedimentov s mnohonásobným striedaním alebo polohy, ktoré sa vytvorili ako produkty acídneho vulkanizmu (v okolí osady Piesky). Permské sedimenty vznikli v intrakontinentálnom bazéne v rámci sedimentačnej zóny, vulkanické horniny sa zachovali iba v podobe redeponovaného ryolitu. mezozoikum (krížňanský príkrov) vnútorná stavba krížňanského príkrovu je v tomto území značne komplikovaná, je omnoho viacej deformovaný ako v iných oblastiach. Podstatnú časť príkrovu tvoria horniny stratigrafického rozsahu spodný trias - spodná krieda. Jeho jadrovú časť v severnej a strednej časti územia tvorí kryštalinikum lemované špaňodolinským súvrstvím a je možné sledovať jeho nadväznosť na celú zliechovskú príkrovovú sekvenciu. Zliechovská sekvencia najstaršieho spodno a strednotriasového veku vytvára v rámci katastrálneho územia pás od JZ po S a SV od obce Špania Dolina a pokračuje horninami mladšieho triasu až jury, ktoré na ňu nadväzujú v oblasti Panského dielu. V tejto oblasti majú charakter komplikovaného systému duplexových štruktúr, ktoré vznikli pretrhnutím stredných ramien vrás na úrovni plastických horizontov karpatského keuperu. Zliechovskú sekvenciu ukončujú horniny mraznického súvrstvia, ktoré budujú prevažnú časť Panského dielu až po Uľanku. Starší trias: Lúžňanské súvrstvie - horniny lúžňanského súvrstvia (pieskovce, kremence, zlepence) sú v priamom nadloží špaňodolinského súvrstvia, kde vytvárajú samostatné vyvýšeniny v severnej a strednej časti katastrálneho územia Žiare (1044 m n. m.), nemenovanú kótu 853 m m. n. na severovýchode od obce, nemenovanú kótu 923 m m. n. severozápadne od obce a nemenovanú kótu 1004 m m. n. severne od rekreačného strediska Šachtička. Pestré ílovitopiesčité bridlice s vložkami kremnenných pieskovcov súvrstvie pestrých bridlíc je bezprostredne späté s podložným lúžňanským súvrstvím, prechod medzi týmito jednotkami je pozvoľný. Stredný trias: Gutensteinské vápence nachádzajú sa v eróznych čiapkach v rámci iných mezozoických hornín v severovýchodnej časti katastrálneho územia. Ramsauské dolimity spolu s podhradskými vápencami predstavujú geologický podklad vyvýšeniny Glezúr 968 m n. m. medzi Špaňou Dolinou a Pieskami a taktiež súčasť komplexu duplexových štruktúr Panského dielu. Mladší trias mladšia jura: Karpatský keuper súvrstvie je pomerne pestré, tvoria ho ílovce, menej v spodnej časti pieskovce a zlepence a vo vrchnej časti sú dolomity. V území sa vyskytuje len na dvoch 5

6 miestach ako šošovka v ramsauských dolomitoch Grajciara a v ich nadloží pod Panským dielom. Fatranské (kössenské vrstvy) kopienecké súvrstvie súvrstvie Nového sveta hierlatzské vápence adnetské súvrstvie sivé krinoidové vápence ždiarske súvrstvie vytvárajú sériu rôznych vápencov (okrem kopieneckých ílovcov a bridlíc), ktoré sa zúčastňujú na geologickom zložení katastrálneho územia len v rámci duplexových štruktúr Panského dielu. Krieda: Mraznické súvrstvie pokrýva rozsiahle plochy v južnej časti územia, z litologického hľadiska je tvorené slienitými vápencami, slieňovcami a slienitými bridlicami. kvartér kvartérna akumulácia nastupuje najčastejšie už na erodované predkvartérne podložie. V Španej Doline ju budujú najmä deluviálne svahoviny a sutiny na rozsiahlejších plochách vnútrohorských svahoch, na dnách suchých dolín alebo dolín s občasným tokom. Majú charakter litofaciálne nečlenených svahovín rôzneho charakteru, pri hlinito-kamenitých a piesčito-kamenitých svahovinách obsahujú množstvo úlomkov až blokov, ktoré sú často v prevahe. Deluviálno-fluviálne hliny vytvárajú prechodné fácie na úpätí miernych svahov pri vodných tokoch, v území sa vyskytujú pri Banskom a Zlatom potoku. Väčšinou ide o akumuláciu ronovo spláchnutého vyššie položeného pôdneho krytu a jeho materského substrátu (hlina, piesok a úlomky hornín). Postglaciálne náplavy fluviálnych sedimentov tvoria v reliéfe úroveň nivy pri horských tokoch. V najväčšej miere vystupujú pri Starohorskom a Banskom potoku, kde lemujú západnú časť katastrálnej hranice. Na styku Starohorského potoka so Zlatým potokom sa počas neskorého glaciálu würmu začali vytvárať usadeniny proluviálneho náplavového kužeľa, podstatná časť sa ale formovala v holocéne spolu s nivným krytom. Usadeniny vytvárajú chaoticky naplavené nevytriedený štrkovitý a hlinitý materiál. antropogénne sedimenty haldy po banskej činnosti v okolí Španej Doliny a Pieskoch. Predstavujú umele premiestnené hlušiny vyvezené z banských hlbinných diel po ťažbe nerastnej suroviny. Keďže sa jedná o deponovaný odpad, vytvárajú vnútorne nerozčlenený materiál, kde geologicky mladšie horniny sú uložené v spodnej časti odvalov a staršie vo vrchných partiách. Dimenzia materiálu je značne diferencovaná, vyskytuje sa v podobe jemných frakcií až po balvany. Rudné suroviny Z metalogenetického hľadiska je v území zastúpená fatroveporická zóna, ktorú reprezentuje špaňodolinské rudné pole nízkotatranského rudného rajónu. Počiatky baníctva siahajú do obdobia osídľovania po sťahovaní národov a ťažilo sa tu až do polovice 20. storočia. Najskôr sa ťažilo zlato, neskôr banským spôsobom meď a iné kovy. Ložiskové územie je ohraničené zo západu Bystrickým potokom a líniou Uľanka, Zvolenské Nemce, z juhu obcou Baláže, zo severu Starými Horami, Starohorským potokom, Dolným Jelencom, z východu pokračuje Dolným Jelencom, Jelenskou skalou, Banským potokom a pokračuje opäť na Baláže. Rudné pole budujú migmatizované staropaleozoické ruly, drobové pieskovce a bridlice permu, bridlice a kremence spodného triasu. Zrudnenie sa vyvinulo najmä v drobových pieskovcoch, piesčitých bridliciach, brekciách a pieskovcoch permu a v menšom množstve v horninách spodného triasu. Najbohatšia bola centrálna časť priamo v obci a v jej bezprostrednom okolí. Rudné ložisko prebiehalo z juhu na sever priamo cez Španiu Dolinu, Piesky, Richtárovú až do doliny Haliar na Starých Horách. Na západnej hranici katastrálneho územia sú staré dobývky striebra v Polkanovej. 6

7 7

8 Geomorfologické pomery Podľa regionálneho geomorfologického členenia (Mazúr Lukniš, 1986) katastrálne územie obce Špania Dolina spadá do provincie Západné Karpaty, subprovincie Vnútorné západné Karpaty a jej Fatransko-Tatranskej oblasti a celku Starohorské vrchy. Súčasný reliéf je výsledkom dlhodobého vývoja pôsobenia endogénnych (vnútorných) a exogénnych (vonkajších) procesov, ktorých pomer bol v procese vývoja georeliéfu premenlivý. Endogénne procesy sa aktivizujú v dôsledku nestability zemskej kôry, pretvárajú zemský povrch a podieľajú sa na tvorbe základných rysoch zemského povrchu. Vznikajú pri tom morfoštruktúrne formy reliéfu. Tie sú následne pretvárané vplyvom exogénnych procesov (erózia, denudácia a planácia) a vznikajú menšie formy morfoskulptúry a. Morfoštruktúrne pomery Pestrosť reliéfu je závislá na geologickej stavbe a odolnosti voči exogénnym geomorfologickým procesom. Reliéf územia má hornatinový charakter s výskytom vrásovoblokových fatransko-tatranských morfoštruktúr s hrasťami a klinovými hrasťami jadrových pohorí (Mazúr Činčura Kvitkovič, 2002). Výnimku tvorí Panský diel, ktorý má charakter vysočiny. Amplitúda reliéfu sa pohybuje od 430 m n. m. v najnižšom bode údolia toku Bystrička až po 1100 m n. m. na vrchu Panský diel. Vnútorná diferencovanosť Starohorských vrchov nie je všade rovnaká. Centrálna morfoštruktúra, ktorá zasahuje do územia zo severu po dolinu Banského potoka je viac vyzdvihnutá a viac vnútorne diferencovaná s prevažne stredne rezaným reliéfom ( m), budujú ju najmä kryštalické a permské horniny. Na styku s mezozoikom prechádza do okrajovej štruktúry Panského dielu. Vyznačuje sa vyššou energiou reliéfu s hlboko rezaným reliéfom a vertikálnou členitosťou ( m). K morfologicky najexponovanejším častiam územia patrí chrbát Jelenských vrchov v úseku Žiare až Panský diel, kde si udržiava strednú hodnotu nadmorskej výšky približne 1000 m n. m. Z hlavného chrbta vybiehajú na západ tri bočné chrbty, ktoré lemujú doliny Banského potoka, Zlatého potoka a Zeleného potoka. Komplex Panského dielu oddeľuje na sever od chrbta Jelenských vrchov sedlo Šachtička (960 m n. m.) a smerom na JZ, J a V z neho vychádzajú tri rázsochy: Horný diel (995 m n. m.), Hrádok (835 m n. m.) a Malý diel (934 m n. m.). Strmé svahy Panského dielu klesajú priamo do Bystrického podolia, kde už majú charakter pedimentovaného denudačného reliéfu. Pozdĺž západnej hranice sa povrch zvažuje do prielomovej kaňonovitej doliny, cez ktorú preteká Starohorský potok. Do štruktúrne a tektonicky podmienených foriem reliéfu sa zaraďujú tvary, ktoré sú podmienené aktívnymi geomorfologickými štruktúrami. Patria sem najmä erózno-denudačné svahy, ktoré sa zvažujú do dolín predisponovanými zlomami. Zlomový pôvod svahov je indikovaný priamočiarym priebehom, rovnakým sklonom a tvarovou homogenitou. Tieto formy sú viditeľné na severozápadnom cípe katastrálneho územia v doline Starohorského potoka. Stráne sú prevažne strmé a kolmé na priebeh vrstevníc. Obr. 3: Sklonitostné pomery vybraného územia zastavané územie obce Špania Dolina a okolie. Sklonitosti dosahujú na väčšine územia viac ako 12. Plochy s nižším sklonom sa vyskytujú na nive Banského potoka, mierne modelovaných svahoch a plošinách a zarovnaných povrchoch háld. 8

9 9

10 2.1.2.b. Morfoskulptúrne pomery Morfoskulptúrne tvary tvoria pestrý súbor reliéfnych tvarov vytvorený hlavne eróznodenudačnými, planačnými geomorfologickými procesmi a antropogénnou činnosťou človeka. V katastrálnom území Španej Doliny sa jedná najmä o tieto typy georeliéfu: ploché tvary reliéfu predstavujú plošiny a iné nápadné zmiernenia svahov, ktoré sú vo vrcholovej, náhornej, chrbtovej, sedlovej alebo úpätnej polohe. Hlavná vetva plochých tvarov reliéfu prechádza v území chrbtom Jelenských vrchov a pokračuje až na rázsochy Panského dielu. Ďalšia vetva vystupuje od kóty Žiare po Glezúr, kde sa ďalej rozvetvuje po oboch stranách doliny potoka Zelená. Ploché tvary reliéfu sú pozostatkami po zarovnaných povrchoch podstredohorsko a stredohorských rovní v Starohorských vrchoch. Bočné rázsochy majú vyrovnanú hladinu absolútnej aj relatívnej výšky, čo znamená, že v minulosti išlo pravdepodobne o jednotnú spojitú plochu. chrbty ich charakter je ovplyvňovaný štruktúrou a tektonikou. Hlavný chrbát Starohorských vrchov prechádza cez územie od kóty Žiare po Panský diel a jeho najvyššiu juhozápadnú bočnú rázsochu Horný diel. Zvyšné chrbty sú medzidolinové s erózno-denudačným vývojom, geneticky úzko späté so vznikom bočných dolín tvaru V. Patria k početne najrozšírenejším, ich stráne sú symetrické, so strmým sklonom. sedlá sa vytvorili prevažne na mylonitizovaných zónach kontaktných častí paleozoika a mezozoika (Šachtička, medzi kótou Žiare a Glezúrom) a na chrbte medzi Panským dielom a Horným dielom. riečne nivy sú dobre vyvinuté na Starohorskom potoku a dolných úsekoch Banského potoka proluviálne náplavové kužele sú zachované na vyústeniach menších tokov do hlavných, ich plošná rozloha je však väčšinou malá. Najväčšiu rozlohu dosahuje kužeľ Zlatého potoka pod Polkanovou. svahy sa vyskytujú v troch formách. Erózne sú v najexponovanejších častiach územiach, erózno-denudačné sú viazané na zlomové línie a denudačné svahy sú svahy vystupujúce napr. zo sediel. doliny sa tiež vyskytujú v troch formách. Krátke svahové doliny sú rozšírené v strmom teréne na horných úsekoch tokov a v menších prítokoch. Vekovo to sú doliny mladé, s nevyrovnanou spádovou krivkou a prevládajúcou hĺbkovou eróziou. V dolinách tvaru V bez riečnej nivy sú vyvinuté na horných úsekoch hlavných tokov. Sú staršieho veku, ale vzhľadom na väčší sklon územia stále v nich prevláda hĺbková erózia nad akumuláciou, niva úplne chýba, alebo je slabo vyvinutá. Doliny s riečnou nivou sú na Starohorskom potoku a v dolných častiach Banského potoka. Určitá časť Banského potoka má charakter tiesňavy na prielomovom úseku doliny (Gajdoš, 2005). antropogénne tvary banská činnosť zasiahla skoro celé územie medzi Panským dielom, hlavným chrbtom Jelenských vrchov až po Staré Hory. Z geomorfologického hľadiska rozoznávame formy deštrukčné s konkávnym tvarom (priepadliská, pingy, pingové polia atď.) a formy akumulačné s konvexným tvarom reliéfu (banské odvaly, výsypky atď.). Ku konkávnym tvarom možno zaradiť aj vstupné zárezy a koridory štôlní (zavalených aj nezavalených), dedičné štôlne, depresie po zavalených šachtách, ďalej šachty, vetracie komíny, prieskumné štôlne a depresné prekopy. V celej banskej oblasti sa výrazne prelína tesná nadväznosť konkávnych a konvexných foriem (napr. vstupné koridory štôlní nadväzujú v bezprostrednej blízkosti na odvaly vyvozenej jaloviny). 10

11 a) šachty - v celej špaňodolinskej banskej oblasti v priebehu niekoľkostoročnej ťažby bolo vyhĺbených celkovo 6 šácht, ktoré sú dnes už všetky zavalené. V obci Špania Dolina to boli štyri šachty (Mária, Ferdinand, Maximilián a Ludovika), na Pieskoch šachta František, v Polkanovej v Zelenej doline šachta Obernauer. b) štôlne - po zavalených štôlňach ostali v teréne pre ne typické prístupové koridory alebo terénne zárezy. Štôlne nachádzajúce sa v banskej oblasti Špania Dolina možno na základe funkčnosti rozdeliť na: ťažobné (vrátane sledných a vetracích štôlní), dedičné (odvodňovacie), prekopy (dopravné), prieskumné (zaisťované geologickým prieskumom). Ťažobné, sledné a vetracie štôlne - k významnejším štôlňam v oblasti obce Špania Dolina patrila Svätotrojičná štôlňa (1900 m n. m.) a štôlňa Mann (628 m n. m.), nachádzajúce sa východne od centra Španej Doliny. Ich ústia sú ešte dnes v teréne identifikovateľné. Dedičná štôlňa Karol (539 m n. m.), ktorá sa nachádzala spolu so štôlňou Mária Pomocnica v priestore starého odkaliska, je už dnes zasypaná. Na južnom úpätí odvalov šachty Maxmilián, priamo v Španej Doline je neporušené ústie vetracej štôlne. V priestore osady Piesky boli vyrazené desiatky rozsiahlych známych aj menej známych štôlní. Patrili medzi ne Farebná štôlňa (Grünn štôlňa 1800 m n. m.), štôlňa Sandberg (600 m n. m.), štôlňa Piesky (700 m n. m.), ktorá v minulosti podfárala vrch Glezúr a má jediná zachované ústie. Zavalené sú aj ústia ďalších piesockých štôlní - Leopold, Drechsler, Rárus, Err a Michael. K málo známym malým štôlňam v tejto časti banskej oblasti patria štôlne Terézia a Clement, nachádzajúce sa severozápadne od osady Piesky. V priestore Polkanovej sa nachádzajú prepadnuté ústia štôlní Michal a Ján. Dedičné štôlne slúžia na odvodňovanie jednotlivých ťažobných baní. Významná dedičná štôlňa bola Ferdinand, ktorá spájala Špania Doliny a Staré Hory. Jej vody ústili pri Polkanovej do Starohorského potoka. V území ústila aj Južná dedičná štôlňa (dĺžka 2900 m) a už spomínaná zasypaná štôlňa Karol. Dopravné prekopy - ťažba banských odvalov na Pieskoch si v rokoch vynútila vyrazenie 1604 m dlhého dopravného prekopu zo Španej Doliny na Piesky, ktorým sa dopravoval vyťažený materiál z piesockých háld do úpravne na Španej Doline. Prieskumné štôlne - v päťdesiatych rokoch začatý geologický prieskum vyrazil v nadmorskej výške asi 600 m na Pieskoch Strednú a Hornú štôlňu. Koncom sedemdesiatych rokov sa v prieskume pokračovalo vyrazením štôlne Cyril. Rudobanská štôlňa mala za úlohu podfárať vrch Glezúr za účelom overenia zásob. Geologický prieskum mala za úlohu aj štôlňa Piesky, razená v rokoch V osemdesiatych rokoch bola vyrazená aj prieskumná štôlňa Ivan na Španej Doline. c) haldy (odvaly) vytvárajú plošne najvýznamnejšiu montánnu formu reliéfu, ktoré spôsobili najvýraznejšie zmeny v konfigurácii terénu. Aj po stáročiach ich existencie sú zo všetkých montánnych foriem v teréne najlepšie identifikovateľné. V morfologicky členitom teréne Španej Doliny sú rozmiestené v nadmorskej výške od 430 m n. m. pri Polkanovej až do 900 m n. m. pod kótou Žiare. Podľa morfologického tvaru možno haldy klasifikovať ako svahové-tabuľové, svahové-hrebeňovité a svahové-plošné. Niektoré sú terasovité. Vertikálne etáže môžu byť na niektorých haldách značne rozdielne, pretože ťažba prebieha v niekoľkých historických etapách. Z genetického a funkčného hľadiska možno haldy v banskej oblasti Špania Dolina rozdeliť na: haldy banské (ťažobné), haldy z geologického prieskumu, haldy hutnícke (troskové). 11

12 Haldy banské (ťažobné) v území Španej Doliny spôsobili na morfologicky členitom teréne výrazné zmeny. Na relatívne malom území sa v dôsledku hlbinnej ťažby medených rúd vytvorili rozsahom najväčšie haldy v celej špaňodolinsko-starohorskej banskej oblasti. Okrem háld prieskumnej štôlne Ivan sa jedná o haldy šachty Maximilián (najviac zachovalá priamo nad samotnou obcou), Ľudovika, Ferdinand a Mária, Mann-Feitlová a pochované odvaly dedičnej štôlne Karol. Mimoriadne veľký záujem o meď v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia obrátil pozornosť na opätovné využitie háld povrchovou ťažbou na Pieskoch. Ťažba sa zamerala na plošné svahové haldy, ktoré sú lokalizované v rozmedzí nadmorskej výšky m. Vplyvom ťažby došlo k veľkým zmenám v konfigurácii terénu, časť háld vo vrcholovej časti bola však ponechaná. Mechanizovanou ťažbou sa v pôvodnom telese haldy vytvorili etážové stupne, na základe čoho sa vyvinul terasovitý vzhľad v hornej časti. Spodnú skupinu háld v členitom teréne pod osadou Piesky v nadmorskej výške od 690 m tvoria vyrovnávacie odvaly šachty František, štôlne Leopold a prieskumnej štôlne Piesky. Do priestoru odvalov šachty František vyústila aj Zelená štôlňa (Farebná). Táto skupina háld nebola ovplyvnená ťažbou v 20. storočí a je bez stromovej vegetácie. Pri razení Ferdinandovej dedičnej štôlni v Polkanovej vznikli rozsiahle haldy rovinného typu v nadmorskej výške 435 m. Nachádzajú sa tu ešte haldy štôlne Michal a Ján, ktoré patria do kategórie malých odvalov. Tieto banské diela nenarúšajú výraznejšie svoje okolie a sú aj naďalej ponechané prirodzenému vývoju, bez akýchkoľvek antropogénnych zásahov. Haldy vytvorené geologickým prieskumom sa vytvorili z vyvezeného materiálu prieskumnej štôlne Piesky. Majú dvojetážový charakter, ktorý pokrýva staré haldy šachty František, štôlne Leopold, pôvodnej štôlne Piesky a štôlne Farebná. Po prieskume v päťdesiatych a šesťdesiatych rokov ostali na lokalite Piesky malé haldy po Strednej a Hornej štôlni, ktoré podfárali Glezúr. Neskôr vznikli haldy aj zo štôlní Rudobanská a Cyril. V Španej Doline sa zachovala mohutná halda pod prieskumnou štôlňou Ivan. Troskové haldy najrozsiahlejšie montánne plošiny vznikli pri stavbe úpravne rúd na Španej Doline a pri realizácii dopravy rudného materiálu prekopom zo Španej Doliny na Piesky. Odkaliská v Španej Doline sa v minulom storočí nachádzali dve odkaliská. Prvé, staršie bolo lokalizované asi 900 m juhozápadne od stredu obce v doline Banského potoka a druhé približne 120 m od úpätia starého odkaliska. Obidve odkaliská vytvárajú v doline kaskádu, ktorú v hornej časti nad starým odkaliskom umocňuje čelo odvalov Ferdinandovej šachty. d) prepadliny a pingy topografické zmeny v reliéfe vytvorené pingami a prepadlinami nie sú plošne rozsiahle, ale predstavujú morfologicky výrazný prvok v krajne. Časť týchto montánnych foriem sa nachádza v zalesnenom prostredí, splývajú s prírodnými formami reliéfu a z tohto hľadiska sú už v dnešnej dobe ťažko identifikovateľné. Prepadliny vznikajú na miestach starých zavalených šácht a prepadnutím chodieb starých štôlní a iných banských priestorov (komínov, vetracích šachtičiek, atď.). V reliéfe sa prejavujú konkávnym tvarom, nachádzajú sa roztrúsene po celom území (napr. pri šachte Maximilián). Pingy a pingové ťahy na povrchu sa prejavujú ako kruhovité alebo elipsovité, lievikovité priehlbiny, ktoré vznikli poklesom nadložných hornín do vyťažených podzemných priestorov. Ich povrchové dimenzie sú priamo úmerné rozsahu banských priestorov v podzemí. V území sa vyskytujú v podobe samostatných solitérov, alebo ako pingové 12

13 ťahy, prípadne celé polia. Solitérne pingy sa vyskytujú napríklad pri halde šachty Ludovika (na východnej strane v dolnej časti, na západnej strane v nadmorskej výške 800 m n. m. Pingový ťah, ktorý sleduje rudnú žilu sa prejavuje v halde Maximilián (smeruje od východu na sever). Tvorí ho 5 veľkých píng a prepadnuté komíny a 4 rozmerovo menšie pingy, ktoré sa nachádzajú vo východnej časti haldy. Pingový ťah sa tiahne po celej dĺžke haldy v nadmorských výškach 784, 769, 785, 791 a 793 m n. m. Ďalšie pingy je možné identifikovať v priestore Pieskov a Zelenej doliny (Polkanová). Prehľad foriem banského systému v katastrálnom území Špania Dolina nie je detailný. Podáva len geografickú charakteristiku najvýznamnejších objektov, ktoré sa podstatnou mierou zúčastnili na zmenách prírodného prostredia (Mazúrek, 1989). V súčasnej krajinnej štruktúre, kde dominujú lesné porasty je už veľmi ťažké identifikovať antropogénny pôvod reliéfnych foriem v teréne. Bližšie neidentifikovateľných montánnych tvarov je v území pomerne veľa. Je to celá spodná časť doliny Banského potoka, v ktorej boli zariadenia na úpravu rúd. Ďalej to je rozľahlé a zalesnené územie horského chrbta s kótami Glezúr, Suchý a Ostrý vrch a Ganiarka medzi údoliami Banského a Zeleného potoka. Na povrchovo rozpukanom hlavnom chrbte severne od rekreačného strediska Šachtička sú tiež indície montánneho charakteru (Žuffa, 2005). Fotografia č. 1 (vľavo): pozostatky zo šachty Ludovika (vyhĺbená v roku 1812) Fotografia č. 2 (vpravo): rozmerovo najväčšia halda zo šachty Maximilián Pôdne pomery Pre územie je charakteristická rôznorodosť pôdotvorných faktorov a podmienok. Súvisí to hlavne s pestrosťou geologického podložia, členitosťou reliéfu ale aj so zmenou klimatických podmienok na malom území a. Pôdny substrát a zrnitosť pôd Mineralogické (chemické zloženie) materskej horniny určuje minerálnu silu pôd a výskyt pôdnych druhov. Skeletnatoť vplyvom vysokej dynamiky reliéfu v Španej Doline dosahuje najčastejšie stredných až silných hodnôt (obsah skeletu %), na kóte Žiare sú pôdy až silno skeletnaté (nad 50 %) a na pôdach v lokalite rekračného strediska Šachtička je skeletnatosť v rámci územia najmenšia (stredne skeletnaté %). Na hĺbku pôdy vplývajú rôzne činitele (pôdotvorný substrát, procesy atď.), v členitom území je daná tzv. vnútorným reliéfom. Pôdy hlboké a stredne hlboké sa nachádzajú na úpätiach svahov (na styku svahu 13

14 a doliny), na vrcholových plošinách, úvalinách a rozsiahlejších sedlách. Plytké a veľmi plytké pôdy sa viažu svojím výskytom na strmšie svahy a hrebene. Podľa percentuálneho obsahu jednotlivých zrnitostných frakcií sa pôdy triedia na tzv. pôdne druhy. Pre vyjadrenie zrnitosti pôd sa používa Nováková klasifikácia. Táto triedi pôdy na 7 druhov podľa obsahu hrubého ílu (frakcie pod 0,01 mm): Kategória zrnitosti pôdy ľahké pôdy stredne ťažké Obsah častíc < 0,01 mm - piesočnaté (0-10%) - hlinitopiesočnaté (10-20%) - piesočnatohlinité (20-30%) - hlinité (30-45%) pôdy ťažké - ílovitohlinité (45-60%) pôdy veľmi ťažké - ílovité (60-75%) - íly (> 75%) Zdroj: Pôdny portál zastúpenie pôdnych typov substrát z kryštalických ortorúl je piesočnatohlinitý až hlinitý, minerálne stredne silný so strednou až silnou skeletnatosťou. V území sa málokde nachádza čistý substrát z kryštalických hornín, lebo vytvárajú len neveľké ostrovy. V profiloch sa striedajú vrstvy pochádzajúce z rôznych hornín, pričom skelet je väčšinou cudzorodý, alebo jemnozem je odlišná. substrát na permských sedimentoch špaňodolinského súvrstvia je väčšinou minerálne slabší, piesočnatohlinitý až hlinitý v centrálnej časti súvrstvia, piesočnato hlinitý v doline potoka Zelená a hlinitý na západných svahoch v doline Starohorského potoka. Skeletnatosť dosahujú všetky pôdne druhy strednú až silnú s obsahom skeletu 25-50%. substrát na karbonátových druhohorných horninách je minerálne veľmi bohatý a vznikajú na ňom plytké pôdy. Na základe horninového prostredia rozdeľujeme pôdotvorné substráty na tie, ktoré vznikli z vápencového materiálu, z dolomitového materiálu, z materiálu slieňov, slieňovcov, slinitých vápencov a z karbonátového materiálu s cudzou prímesou (kremičité horniny). a) substrát lúžňanského súvrstvia (kremence, kremité pieskovce a zlepence) je veľmi skeletnatý, kyslý, minerálne chudobný a zrnitostne piesočnatohlinitý. b) substrát pestrých bridlíc je skeletnatý, s kyslým chemizmom, prevažne stredne bohatý na minerály, zrnitostne prevažne hlinitý. c) substrát z raumsauských dolimitov je stredne skeletnatý, minerálne veľmi bohatý, zrnitosť je prevažne piesočnatohlinitá až hlinitá. d) substrát z vápencov je stredne až silno skeletnatý, minerálne veľmi bohatý, zrnitosť jemnozeme je ílovitohlinitá až ílovitá. e) substrát so slieňov, slieňovcov slienitých vápencov (mraznické súvrstvie) je ílovitý, má malú skeletnatosť a vo vrchnej časti je odvápnený. substrát na aluviálnych sedimentoch sa mení podľa geologického charakteru okolitých hornín. V území to sú najmä zvrstvené štrky, piesky s balvanovitou prímesou, hlinitopiesočnaté, minerálne stredne bohaté, kyslé aj neutrálne (Gajdoš, 2005). 14

15 2.1.3.b. Pôdne typy a subtypy Pestré geologické podložie, členitosť reliéfu, klimaticko-expozičné pomery a ďalšie faktory a podmienky podmienili diferencovaný vývoj pôdneho krytu. Na horninách kryštalinika, permu a spodnotrasových sedimentoch vznikli hlavne zonálne pôdy typu kambizemí, podzolov a pseudoglejov. Azonálne pôdy sa viažu na zvetraliny karbonátových hornín (rendziny, pararendziny), fluviálne sedimenty (fluvizeme), erózne polohy svahov (regozeme) a haldy po banskej činnosti (antrozeme). Najrozšírenejšími pôdnymi typmi sú v území kambizeme a rendziny (Gajdoš, 2005). Zonálne pôdne typy: kambizem modálna je najrozšírenejším pôdnym typom v katastrálnom území. Vyvinutá je v nadmorských výškach m (kambizeme nasýtené) a m (kambizeme kyslé). V typickom vývoji je bez ďalších diagnostických horizontov, alebo ich náznakov. Typická sekvencia pôdnych horizontov: Ao-A/Bv-Bv-B/C-C, resp.: Au-A/Bv-Bv-B/C-C. Humusový A-horizont je v nižších polohách plytký a svetlý, s malým obsahom humusu -. ochrický Ao-horizont. Vo vyšších nadmorských výškach v ňom narastá obsah surového kyslého humusu a narastá tiež jeho hrúbka, čím sa mení na tzv. umbrický (tmavý, hrubý, sorpčne nenasýtený) Au-horizont. Dominantným diagnostickým horizontom kambizemí je kambický Bv-horizont. Vznikol procesom hnednutia (brunifikácie), t.j. oxidického zvetrávania, s fyzikálnou a chemickou premenou prvotných minerálov a tvorbou ílových minerálov, bez ich výraznejšej translokácie. Tento proces dáva horizontu charakteristickú hnedú farbu. Typickým morfologickým znakom kambizemí sú difúzne prechodné horizonty A/B a B/C. Pri znečistení ťažkými kovmi je predpoklad ich vysokého transportu do pestovaných rastlín (vzhľadom na kyslú reakciu kambizemí). podzol humusovo-železitý (PZz) vytvárajú pásmo nad kyslými kambizemami v podmienkach chladnej a vlhkej klímy vysokohorských polôh (Panský diel), alebo sa lokálne vyskytuje aj v stredných a nízkych polohách, na pôdotvornom substráte extrémne kyslých hornín (v doline Starohorského potoka). Dominantným pôdotvorným procesom je proces podzolizácie (vnútropôdne zvetrávanie), s následnou translokáciou seskvioxidov (oxidy hliníka a železa). Sú to pôdy extrémne kyslé vo všetkých horizontoch. Typický pôdny profil PPz je Aup-Ep-Bsh-Bsv-B/C-C. Vrchné horizonty sú ochudobnené o seskvioxidy a organické látky, u umbrického humusového Aup-horizontu sa to prejavuje vybielenými snakmi a u podzolového Ep-horizontu sivopopolavou farbou. Tie sa akumulujú v iluviálnom podzolovom Bs-horizonte, ktorý má prevažne dva zreteľné subhorizonty: tmavý, hrdzavočierny Bsh-subhorizont nachádza sa navrchu, kde sa akumulujú organické látky a seskvioxidy a pod ním je seskvioxidový Bsv-subhorizont, ktorý je bez organických látok. Subhorizont difúzne prechádza do C-horizontu (pôdotvorný substrát). Po eventuálnom odlesnení podzolov vzniká veľké nebezpečenstvo požiaru pri preschnutí nadložného humusu, takáto lokalita sa vyskytuje medzi rekreačným strediskom Šachtička a kótou Žiare, kde sa nachádzajú výrazne odlesnené a vypálené plochy (Gajdoš, 2005). pseudoglej modálny (PGm) v katastrálnom území sa vyskytuje len na ploche širšieho sedla severne od Panského dielu, pôdotvorným substrátom sú nepriepustné ílovité až ílovitohlinité delúviá. Sú to pôdy na povrchu s tzv. ochrickým Ao-horizontom, pod ktorým môže byť v dôsledku intenzívneho premyvu vyvinutý svetlosivý eluviálny En-horizont, ktorý vznikol ochudobnením o minerálne a organické koloidy. Pod ním leží mramorovaný 15

16 Bg-horizont. Jeho prítomnosť je najdôležitejším diagnostickým znakom, je textúrne ťažší ako nadložné horizonty. V takomto menej priepustnom horizonte sa vytvára farebne pestrá matrica, so sieťovitou, jazykovitou alebo mozaikovitou farebnosťou, s kontrastným striedaním hrdzavej, okrovej a sivej farby. Diagnostickou podmienkou je zastúpenie sivej a hrdzavej farby oglejenia v matrici nad 80%. Intrazonálne pôdne typy: rendziny sú najviac rozšíreným azonálnym typom pôd, v území sa vyskytuje vo forme modálnej (RAm), kde sa viaže na vyššie a stredné časti svahov a taktiež vo forme kambizemnej (RAk) na plochých tvaroch reliéfu v oblasti Panského dielu, Žiare a Glezúr. Dominantným pôdotvorným procesom pri ich vzniku je mačinový proces až po procesy akumulácie a stabilizácie humusu. Humusový horizont sa tvorí podstatne pomalšie ako u iných pôdnych jednotiek. Sú to pôdy s molickým (tmavý, hrúbky nad 10 cm) Am-horizontom, prechádzajúcim cez menší prechodný A/C-horizont priamo do plytšieho pôdotvorného substrátu (zvetraliny) a ten do pevnej kompaktnej karbonátovej horniny, R-horizontu. Rendzina kambizemná má pod Am-horizontom náznak kambického Bv-horizontu s prítomnosťou farebne sa prejavujúcich oxidov Fe. pararendzina kambizemná (PRk) sa v území vytvorila z pestrých karbonátovosilikátových zvetralín duplexových štruktúr juhozápadne od Panského dielu. Sú to pôdy podobne ako rendziny kambizemné s molickým Am-horizontom, ktoré postupne prechádzajú cez prechodný A/C-horizont a kambický Bv-horizont do pôdotvorného substrátu Cc-horizontu. Má neutrálnu až mierne alkalickú reakciu, pričom horizonty A a C sú už pokročilo odvápnené. Azonálne podne typy: fluvizem glejová (FMg) sú to pôdy mladé v iniciálnom štádiu vývoja, s dvojhorizontovým A-C profilom, vyvinuté výlučne z holocénnych fluviálnych, t.j. aluviálnych a proluviálnych sedimentov (alúviá tokov, náplavové kužele). Pôdotvorný proces prebieha len pri slabej tvorbe a akumulácie humusu, pretože je, resp. v nedávnej minulosti bol narúšaný záplavami a aluviálnou akumuláciou. Vo svojom typickom vývoji sú so svetlým, plytkým (tzv. ochrickým) Ao-horizontom zriedkavo presahujúcim hrúbku 0,3 m, ktorý prechádza cez tenký prechodný A/C-horizont a glejový redukčný Gr-horizont priamo do pôdotvorného substrátu, C-horizontu. Glejového redukčný Grhorizont sa nachádza v hĺbke 0,5-1 m v dôsledku dlhodobo pôsobiacej hladiny podzemnej vody. Je v rozsahu nad 90 % sivý, sivozelený až sivomodrý, so zastúpením hrdzavej farby <10%. Slabšie znaky glejovatenia sa nachádzajú vo všetkých vyšších horizontoch. antrozem forma haldová (AN b ) je človekom vytvorená pôda. Vznikli návažkami hlušiny pri banských prácach. Haldy staré niekoľko storočí sú čiastočne zalesnené, mladé haldy (na Pieskoch) sú nezalesniteľné z dôvodu nedostatku vody a živín. Pod Špaňou dolinou sa nachádzajú toxikované kultizeme na odkaľovacích sedimentačných nádržiach. regozem modálna (RMm) sa mozaikovito vyskytuje na nespevnených karbonátových sedimentoch v oblasti pod Panským dielom a severovýchodne od Uľanky. Má len horizont s akumuláciou organických látok (ochrický A-horizont), ktorý je uložený na pôdotvornom substráte. 16

17 2.1.3.c. Bonitované pôdnoekologické jednotky (BPEJ) Predmetom zmapovaných BPEJ je celá poľnohospodárska pôda, ktorá je evidovaná v kultúrach: orná pôda, lúky, pasienky a sady. Sústava bonitovaných pôdnoekologických jednotiek je spracovaná vo forme 7-miestneho číselného kódu, ktorý predstavuje účelové zoskupenie ekologicky a produkčne veľmi podobných pôdnych subtypov na špecifických skupinách pôdotvorných subtrátov, ktoré sa vyskytujú v určitom klimatickom regióne. Pôdnoklimatické jednotky sú podrobnejšie rozdelené aj podľa sklonu a expozície svahov, skeletnatosti, hĺbky pôdy a zrnitosti povrchového horizontu. BPEJ sú na základe vyhodnotenia produkčných schopností poľnohospodárskych pôd zaradené do 9. obvodových skupín, pričom do prvých 4. skupín sú zaradené pôdy s vysokou produkčnou schopnosťou a sú osobitné chránené podľa Zákona č. 307/1992 Z.z. Skupina pôd 1-4. predstavuje pôdy s vysokou produkčnou schopnosťou, 5-7 sú pôdy so strednou a pôdy 8-9. majú nízku bonitu. V katastrálnom území Španej Doliny dosahuje poľnohospodárska pôda najvyšší stupeň kvality 6. na fluvizemiach v úseku medzi Starými Horami a Polkanovou, južne už stupeň kvality klesá na 7. stupeň, ten dosahujú aj kambizeme pri osade Piesky a pri rekreačnom stredisku Šachtička. Zvyšné plochy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu vzhľadom na negatívne parametre stanovíšť a vlastností pôdy dosahujú najnižší 9. stupeň produkčnej schopnosti. Charakteristika hlavných pôdnych jednotiek (HPJ) katastrálneho územia obce Špania Dolina Kód BPEJ Kód HPJ Charakteristika HPJ Stupeň kvality fluvizeme glejové, stredne ťažké (lokálne ľahké) pôdy na zrázoch nad 25 (bez rozlíšenia druhu pôdy) pôdy na zrázoch nad 25 (bez rozlíšenia druhu pôdy) fluvizeme glejové, stredne ťažké (lokálne ľahké) pôdy na zrázoch nad 25 (bez rozlíšenia druhu pôdy) pôdy na zrázoch nad 25 (bez rozlíšenia druhu pôdy) pôdy na zrázoch nad 25 (bez rozlíšenia druhu pôdy) pôdy na zrázoch nad 25 (bez rozlíšenia druhu pôdy) kambizeme typické a kambizeme luvizemné na svahových hlinách, stredne ťažké až ťažké kambizeme typické na flyši, stredne ťažké až ľahké kambizem (typ) na flyši, na výrazných svahoch: 12-25, stredne ťažké až ťažké kambizem (typ) na flyši, na výrazných svahoch: 12-25, stredne ťažké až ťažké kambizem (typ) na flyši, na výrazných svahoch: 12-25, stredne ťažké až ťažké kambizeme (typ) na ostatných substrátoch, na výrazných svahoch: 12-25, stredne ťažké až ťažké rendziny typické na výrazných svahoch: 12-25, stredne ťažké až ťažké (veľmi ťažké) rendziny typické na výrazných svahoch: 12-25, stredne ťažké až ťažké (veľmi ťažké) rendziny typické na výrazných svahoch: 12-25, stredne ťažké až ťažké (veľmi ťažké) 17 Zdroj: pôdny portál VÚPOP

18 18

19 Hydrologické a hydrogeologické pomery a. Hydrologické pomery Celé územie spadá do povodia Hrona. Hlavným tokom v katastrálnom území je Banský potok (číslo hydrografického povodia ), ktorý odvádza vodu takmer z celej strednej a južnej časti územia. Ako ľavostranný prítok sa vlieva do potoka Bystrica a vzniká sútokom tokov Dobrá voda a Fajtová. Severnú a severozápadnú časť územia odvodňuje Starohorský potok s jeho prítokmi Zlatý potok a Zelená, ktorá pramení v osade Piesky. Pod Panským dielom pramenia Sásovský a Nemčiansky potok, ktoré odvodňujú celý východný cíp územia. Podľa režimu odtoku (Šimo Zaťko, 2002) priraďujeme vodné toky do stredohorskej oblasti a k typu snehovo-dažďovému, najvyššiu vodnosť dosahujú počas topenia snehu od marca do mája. Akumulačná fáza tokov s najnižšími prietokmi sa vyskytuje počas začiatku jesene (september, október) a v zime (január, február). Podružné zvýšenie vodnosti koncom jesene a v zime je len mierne výrazné. Základnými bilančnými charakteristikami povodí sú zrážky, odtok a ich rozdiel rovnajúci sa povrchovému odtoku, klimatickému výparu a zmene zásob vody v povodí. Bilančné charakteristiky povodia Hrona (referenčné obdobie pre prirodzený r. odtoku) Plocha Dlhodobé priemerné ročné hodnoty Tok Profil rkm povodia (km 2 ) Zrážky (mm) Odtok (mm) Rozdiel (mm) Odtok. súč. Špec. odtok (l.s -1.km -2 ) Prietok m 3.s -1 Starohorský p. Staré Hory 6,1 62, ,62 24,28 1,520 Zdroj : Hydroekologický plán povodia Hrona, 1993 Najvšeobecnejšou odtokovou charakteristikou je dlhodobý priemerný ročný prietok Q a, ktorý vyjadruje prirodzený potenciál povrchových vodných zdrojov. Priemerné mesačné prietoky predstavujú časové rozdelenie vodnosti v toku. Dlhodobý a mesačný priemerný prietok Starohorského p. za obdobie rokov (m 3.s -1 ) Tok Profil XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X Q a Starohorský Staré 1,34 1,32 1,06 1,04 1,78 3,11 2,04 1,62 1,17 0,99 0,97 1,10 1,46 potok Hory Dlhodobý a mesačný priemerný prietok Starohorského p. za obdobie rokov (m 3.s -1 ) Starohorský Staré 0,739 0, ,116 potok Hory Zdroj: SHMÚ Pri hodnotení povodňovej hrozby sa využíva pojem N-ročný maximálny prietok, ktorý predstavuje kulminačný prietok, ktorý sa v danom profile prekročí priemerne raz za N-rokov. N-ročné maximálne prietoky Riečny N ročné maximálne prietoky Tok Profil km Starohorský p. Staré Hory 6, Zdroj : Hydroekologický plán povodia Hrona,

20 Fáza odtoku, ktorá je charakteristická poklesom prietokov pod istú hodnotu a predstavuje zhoršenie jeho funkcie v krajine sa označuje ako malá vodnosť. Je jedným z aspektov sucha. Pod pojmom malá vodnosť sa rozumejú nielen minimálne prietoky, ale aj M-denné prietoky prekročené priemerne 355 až 366 dní v roku. M-denné prietoky Q ( v m3.s-1) (za reprezentatívne obdobie ) Tok Profil Q a Q 30d Q 90d Q 180d Q 270d Q 330d Q 355d Q 364d Starohorský p. Staré Hory 1,520 3,040 1,824 1,186 0,790 0,578 0,448 0,322 Zdroj : Hydroekologický plán povodia Hrona, b. Hydrogeologické pomery Priepustnosť podložia pre podzemné vody závisí od geologického substrátu. Ortoruly kryštalinika majú priepustnosť puklinovú s prevažne voľnou hladinou podzemnej vody, zvýraznenú v pripovrchovej zóne rozpojenia hornín. Horniny paleozoika s najväčším plošným zastúpením v rámci územia majú priepustnosť veľmi obmedzenú, puklinovú alebo pórovú. Slienité vápence Panského dielu sa vyznačujú slabou puklinovou priepustnosťou alebo nepriepustnosťou. Puklinovú priepustnosť majú aj mezozoické ramsauské dolimity a horniny lúžňanského súvrstvia (Kullman, 1988). Územie Slovenska je rozdelené v súlade s platnou hydrogeologickou rajonizáciou (Šuba et al., 1995) do 141 hydrogeologických rajónov. Hydrogeologické rajóny sú vyčlenené územia s podobnými hydrogeologickými pomermi, typom zvodnenia a obehom podzemných vôd. Podľa mapy hlavných hydrogeologických rajónov patrí celé katastrálne územie do regiónu MG mezozoikum a paleozoikum Starohorských vrchov a S časti Zvolenskej kotliny a do jeho čiastkového rajónu HN 10 - mezozoikum, paleogén a neogén J časti rajónu. Najbližšia lokalita z tohto rajónu je merná stanica Uľanka Medzi vodami s využiteľným množstvom podzemných vôd 5,0 l.s -1 a dobrým bilančným stavom. Celkové využiteľné množstvo podzemných vôd v rajóne je 420,0 l.s -1, odber v roku 2009 činil 58,86 l.s -1 a v roku ,06 l.s -1 (Vodohospodárska bilancia SHMÚ, 2011). Útvarom podzemnej vody je vymedzené množstvo podzemnej vody hydrogeologického kolektora (horninové teleso, ktoré má väčšiu priepustnosť od okolitého prostredia). Podľa mapy útvarov podzemných vôd v predkvartérnych horninách patrí katastrálne územie do útvaru SK200280FK Puklinové a krasovo - puklinové podzemné vody Nízkych Tatier a Slovenského rudohoria oblasti povodia Hron. Priepustnosť kolektora sa uvádza ako krasovo-puklinová a puklinová c. Banské vody Banské vody podľa Zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách považujú za povrchové vody alebo podzemné vody. Odtokové pomery oblasti drénovanej viacerými sústavami banských diel sú stabilizované. Režim výtokov zo štôlní je úzko naviazaný na zrážkovo odtokové pomery. Na lokalite dosiaľ nebol vykonávaný systematický monitoring banských a povrchových vôd. V roku 2008 bol na tejto lokalite začatý štátny terénny monitoring v rámci ČMS geologické faktory (2010). Fotografia č. 3: banské vody zo štôlne Ivan s medznými koncentráciami obsahu antimónu a medi 20

21 Výsledky hydrometrických meraní výtokov banskej vody za roky Qmin (l/s) Qmax (l/s) Qpriem (l/s) Teplota vody ( C) Štôlňa Ferdinand 1,07 18,69 9,46 9,3-10,0 Štôlňa Piesky 2,25 5,81 3,61 6,6-8,3 Denná štôlňa 0,15 0,49 0,27 7,8-8,6 Ivan štôlňa 0,46 0,97 0,71 8,7-9,0 Zdroj: Správa ČMS geologické faktory Klimatické pomery a. Klimatické oblasti Územím prechádzajú dve klimatické oblasti, časť katastrálneho územia západne od obce spadá pod mierne teplú oblasť a jej teplého, veľmi vlhkého okrsku a východná časť územia pod chladnú oblasť a jej chladného, mierne vlhkého okrsku (Lapin et al., 2002) b. Teplotné pomery Priemerné ročné teploty vzduchu sa pohybujú v rozmedzí 2-4 C v severovýchodnom cípe územia na vrchu Žiare, ďalej izoterma plynulo prechádza od 6-7 C a 7-8 C až po 7-8 C v najjužnejšej časti. Priemerné teploty vzduchu v mesiaci január dosahujú v najchladnejšom páse v území od Panského dielu, cez obec a osadu Piesky od -6 C do -5 C. Západná časť územia spadá pod teplotnú amplitúdu -4 až -5 C a južná časť -3 až -4 C. Júlové priemerné teploty dosahujú C, severovýchodná oblasť dosahuje C, centrálna C a oblasť na juhu a západe územia má teploty C (Šťastný Niepelová Melo, 2002). Priemerné mesačné a r. teploty vzduchu ( C) klimatickej stanice B. Bystrica v rokov I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok -3,3-0,9 3,1 8,7 13,4 16,3 17,9 17,2 13,4 8,4 3,2-1,6 8,1 Priemerné mesačné a r. teploty vzduchu ( C) klimatickej stanice B. Bystrica v rokov ,4-0,8 3,4 9,7 14,5 17,8 19,7 18,1 13,5 8,4 4,2-1,1 8,76 Priemerné mesačné a r. teploty vzduchu ( C) klimatickej stanice Krížna v rokov * I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok -7,2-6,5 4,0 0,6 5,7 8,7 10,3 10,2 6,9 3,0-2,3-5,7 1,1 * v meteorologickej stanici Krížna systematické merania prebiehali iba do roku 2000 Zdroj: SHMÚ c. Zrážkové pomery V horských oblastiach Starohorských vrchov sa výrazne prejavuje orografické zosilnenie zrážok. Takmer celé katastrálne územie dosahuje priemerné ročné úhrny zrážok mm, okrem oblasti vrchu Žiare kde sa zrážky zvyšujú na mm. Priemerné hodnoty v januári dosahujú mm a vo východnej časti od Panského dielu po Žiare mm. Júlové úhrny zrážok sa pohybujú v rozmedzí mm v južnej časti územia až po obec a od mm v severnej časti (Faško Štastný, 2002). Premenlivosť zrážok počas roka je najvyššia v marci a októbri (62 %) a najvyrovnanejšie hodnoty dosahujú v júni (30 %). Ako najvlhkejší rok bol zaznamenaný rok 1984, kedy v zrážkomernej stanici Staré Hory spadlo 1698 mm vody. Počas rozmedzia rokov sa vyskytovali zrážky s intenzitou 1 mm 21

22 a viac 125,5 dni, 5 mm a viac 62,5 dní a 10 mm a viac 10,9 dní. Snehové pomery najviac ovplyvňuje nadmorská výška a cirkulácia vzduchu, najčastejšie prichádza sneženie zo severozápadu a západu. So stúpajúcou nadmorskou výškou sa výskyt snehovej pokrývky predlžuje a hrúbka sa zvyšuje, výnimku tvoria južne orientované náveterné svahy. Oblasť Španej doliny vykazuje najnižší priemerný počet dní so snehovou pokrývkou v rozpätí v západnej časti katastrálneho územia, v páse od severozápadu po centrálnu časť až po západné svahy Panského dielu, kde sa počet dní zvyšuje na smerom od S-SV-JV svahov (Faško Handžák Šrámková, 2002). Priemerný úhrn zrážok (mm) na zrážkomernej stanici Staré Hory za obdobie rokov I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok LT* * letný polrok Zdroj: SHMÚ d. Veterné pomery Prúdenie vzduchu patrí k najpremenlivejším meteorologickým prvkom. Okrem hlavných makroklimatických činiteľov (tlakové centrá a ich frontálne zóny), veterné pomery ovplyvňuje najmä celková konfigurácia reliéfu. Smer vetra je takmer zhodný so smerom doliny, v doline Starohorského potoka teda prevládajú vetry severné a južné a v dolinách Banského a Zeleného potoka východné a západné. V území majú najvyššiu priemernú rýchlosť vetra vrcholové polohy a na nich položené sedlá, čo sa prejavuje najmä na Panskom diele a rekreačnom stredisku Šachtička (Gajdoš, 2005) e. Oblačnosť a slnečný svit Na území Starohorských vrchov sa priemerný počet zamračených dní za obdobie rokov pohybuje od rozmedzia od 120 dní v najnižších polohách až 150 dní v najvyšších polohách. Oblačnosť vzniká vplyvom ochladenia vyžarovaním a kondenzáciou vodnej pary a vyjadruje stupeň pokrytia oblohy oblakmi, pričom charakterizuje nielen celkový ráz počasia, ale nepriamo udáva aj trvanie slnečného svitu. Priemerné ročné úhrny slnečného svitu v hodinách za obdobie rokov dosiahli na území hodín, za obdobie rokov až 1900 hodín. V ročnom chode priemerné mesačné úhrny slnečného svitu dosahujú maximum najčastejše v júli a minimum v decembri. Okrem hlavného maxima sa vyskytuje aj podružné v septembri-októbri a potom v marci (Gajdoš, 2005). Podľa mapy globálneho žiarenia a relatívneho trvania slnečného svitu (Tomlain Hrvoľ, 2002) sa katastrálne územie rozčleňuje na oblasti s ročnými sumami (kwh.m -2 ) od a od Izolínia medzi oblasťami prebieha približne horským chrbtom Glezúra a ročný úhrn sa zvyšuje smerom na juh ku Bystrého podoliu Rastlinstvo Prvé zásahy do pôvodných lesných spoločenstiev na území Španej Doliny súviseli s dobývaním rúd, pravdepodobne k tomu došlo už počas eneolitu ( rokov p. n. l.). Najintenzívnejšie využívanie lesných porastov od približne 12. storočia je silne naviazané na banskú činnosť, pre ktorú je potrebné množstvo drevnej hmoty. Baníctvo malo na lesy nepriaznivý vplyv, dolina Banského potoka bola postupne odlesňovaná a na rozmedzí storočia sa tu vytvorili súvislé holiny. V dôsledku hospodárenia s lesmi v tomto období kleslo zastúpenie buka a do porastov prenikol smrek. Počas úpadku ťažby v storočí boli lesy 22

23 už výrazne degradované, preto bolo nevyhnutné spustnuté miesta opäť zalesniť. V priebehu rokov bolo zásluhou Jozefa Dekreta-Matejovie zalesnených okolo 24 ha na lokalitách: Na lazarete Suchý vrch, Na jame, Pod dlhým dielom, Červený krámec, Krásna Hôrka, Končitý vrch, Suchý vrch a Malá lesná. Lesy boli zmiešané, vo vyšších polohách na členitejších svahoch boli dominantné smrečiny. Ďalšie významné udalosti spojené s ťažbou dreva prebehli v rámci 20. storočia počas I. a II. svetovej vojny a s obnovou baníctva v druhej polovici storočia, kedy sa preferovali holorubné spôsoby hospodárenia. Dôsledkom bolo výrazné odlesnenie, zmena druhovej, vekovej a priestorovej štruktúry lesov. Maximálna miera odlesnenia a fragmentácie lesa bola dosiahnutú v roku 1979, kedy jeho výmera dosahovala len 51% územia. V okolí Španej Doliny sa vďaka silnému antropickému tlaku na lesné porasty zachovalo len niekoľko fragmentov lesov, ktoré sa druhovým zložením a štruktúrou približujú k prírodným (Baranovo, Pancierovo, Dubiny a nad šachtou Mária) (Škodová Gajdoš, 2009) a. Fytogeografické členenie Podľa fytogeografického členenia patrí územie obce Špania Dolina do oblasti západokarpatskej flóry. V rámci tejto oblasti patrí do obvodu flóry vysokých (centrálnych) Karpát, konkrétne do okrsku Nízke Tatry (Futák, 1980). Z hľadiska fytogeograficko-vegetačného členenia katastrálne územie spadá do bukovej zóny a v nej do kryštalicko-druhohornej oblasti a do okrsku Starohorské vrchy (Plesník, 2002) b. Potenciálna vegetácia Súčasná potenciálna vegetácia je výrazom súčasného ekologického potenciálu krajiny. Predstavuje prirodzené rastlinstvo, ktoré by sa v budúcnosti postupne vytvorilo, keby prestal vplyv ľudskej činnosti na vegetačný kryt. V katastrálnom území Španej Doliny ju reprezentuje päť vegetačných jednotiek. Plošne najrozsiahlejšiu oblasť predstavuje vegetácia bučín - bukové a jedľové lesy kvetnaté, v centrálnej časti územia bukové kyslomylné lesy horské a na juhozápadnom cípe bukové lesy vápnomilné. Vo vyšších nadmorských výškach na severe územia prirodzene nastupujú na bukový stupeň jedľové a jedľovo-smrekové lesy. Severozápadnú hranicu lemujú brehové porasty Starohorského potoka s azonálnym výskytom rastlinných spoločenstiev lužných lesov podhorských a horských. jedľové a jedľovo-smrekové lesy reprezentujú najvyššie položené lokality z okruhu zväzu Luzulo-Fagion v horskom vegetačnom stupni v kontakte s kyslými horskými bučinami. Vyskytujú sa v pomerne značnom rozpätí nadmorských výšok, siahajú od 700 do 1300 m n. m. Jednotka má ráz bezbukového geografického variantu. V pôvodnom zložení mala prevahu jedľa (Abies alba), primiešaný bol smrek (Picea abies), vtrúsený smrekovec (Larix decidua), z listnatých stromov jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), javor horský (Acer pseudoplatanus), a i. Hospodárskymi zásahmi sa zhoršovali podmienky pre obnovu jedle, takže postupne prevládli smrekové porasty. bukové kyslomylné lesy horské do jednotky sú zahrnuté prirodzené bukové alebo zmiešané (smrekovo-jedľovo-bukové) lesy vo vyšších polohách, kde je pre chladnejšiu klímu a vyššie zrážky zhoršená humifikácia. V nižších polohách sa vyskytuje v susedstve kvetnatých bukových a jedľovobukových lesov. Zastúpenie hlavných drevín býva veľmi rozdielne a závisí od podložia, pôdneho typu, nadmorskej výšky a vlhkosti. V nižších polohách je hlavnou porastotvornou drevinou buk (Fagus sylvatica), so zvyšovaním nadmorskej výšky jeho podiel klesá a zostáva v podúrovni, potom začína prevládať 23

24 smrek (Picea abies) s primiešanou jedľou (Abies alba), menej s javorom horským (Acer psedoplatanus) a jarabinou vtáčou (Sorbus aucuparia). bukové a jedľové lesy kvetnaté predstavujú klimaxové eutotrofné lesy na hornej hranici podhorského stupňa a v horskom stupni. Buk lesný (Fagus sylvatica) je tu blízko svojho ekologického optima a pri väčšej vlhkosti a dostatku tepla aj jedľa biela (Abies alba), na dolnej hranici výskytu jednotky ako prímes vystupuje dub zimný (Quercus petraea), stálu prímes tvorí javor horský (Acer pseudoplatanus), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), lipa malolistá (Tilia cordata), atď. bukové lesy vápnomilné zahŕňajú bukové a zmiešané lesy na strmých vápencových skalnatých svahoch v podhorskom a nižšom horskom stupni v nadmorskej výške od 600 do 1000 m n. m.. Ich paralelnou jednotkou sú podhorské bukové kvetnaté lesy. Vyskytujú sa na skeletových rendzinách, na stanovištiach s nedostatkom vlhkosti, ktoré neumožňujú využiť minerálnu silu pôdy. V pôvodnom zložení vápnomilných bučín je hlavnou drevinou buk (Fagus sylvatica), zriedkavejšie jedľa (Abies alba), javor horský (Acer pseudoplatanus), j. mliečny (Acer platanoides), na extrémnych stanovišiach pristupuje borovica (Pinus sylvestris), smrekovec (Larix decidua) a smrek (Picea abies). lužné lesy podhorské a horské predstavujú lesné spoločenstvá na fluviálnych sedimentoch v údolných nivách riek a potokov v pahorkatinnom a horskom stupni. Ekologicky sa viažu na alúviá potokov podmáčaných prúdiacou podzemnou vodou alebo sú ovplyvňované záplavami. Vedúcou drevinou v stromovom poschodí je jelša lepkavá (Alnus glutinosa), v menšom počte je zastúpená vŕba krehká (Salix fragilis), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), brest horský (Ulmus glabra) a javor horský (Acer pseudoplatanus) (Michalko et al., 1986) Živočíšstvo Podľa zoogeografického členenia terestrického biocyklu (Jedlička Kalivodová, 2002) zasahuje územie Španej Doliny do provincie listnatých lesov a jej podkarpatského úseku. Rozšírenie živočíchov závisí od mnohých abiotických a biotických činiteľov. Na území sa môže vyskytovať z plazov a jašterov vretenica severná (Vipera berus), užovka obojková (Natrix natrix), slepúch lámavý (Anguis fragilis), jašterica zelená (Lacerta viridis), jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis). Vtáctvo je zastúpené hojným počtom druhov: kukučka jarabá (Cuculus canorus), lelek obyčajný (Caprimulgus europaeus), včelárik zlatý (Merops apiaster), dudok chochlatý (Upupa epops), žlna zelená (Picus viridis), straka čiernozobá (Pica pica), sojka škriekavá (Garrulus glandarius), chochláč severský (Bombycilla garrulus), škorec obyčajný (Sturnus vulgaris), kôrovník dlhoprstý (Certhia familiaris), drozd trskotavý (Turdus viscivorus), slávik červienka (Erithacus rubecula), muchárik bielokrký (Ficedula albicollis), beloritka obyčajná (Delichon urbica) a mnohé ďalšie. Z dravcov je to tetrov hoľniak (Lyrurs tetrix), tetrov hlucháň (Tatrao urogallus), sokol myšiar (Falco tinnunculus), jastrab lesný (Accipiter gentilis), myšiak lesný (Buteo buteo). V noci sa vyskytuje výr skalný (Bubo bubo), myšiarka ušatá (Asio otus) a sova lesná (Strix aluco) Z cicavcov sa môže vyskytovať: medveď hnedý (Ursus arctos), sviňa divá (Sus scrofa), rys ostrovidom (Lynx lynx), kuna lesná (Martes martes), zajac hôrny (Lepus europaeus). Z drobných cicavcov a hlodavcov dominuje ryšavka žltohrdlá (Apodemus flavicollis), hrdziak lesný (Clethrionomys glareolus) a piskor obyčajný (Sorex araneus) (Ambros et al., 2001). 24

25 25

26 2.2. Súčasná krajinná štruktúra Súčasná krajina (krajinná pokrývka a využitie krajiny) je výsledkom postupných zmien pôvodnej prírodnej krajiny pod vplyvom človeka (Feranec Oťahel, 2001). Každú transformáciu je treba vnímať v kontexte spoločensko-ekonomických udalostí, ktoré sa udiali za určité časové obdobie v minulosti (Žigrai, 2000b). Využitie krajiny je konkrétny prejav ľudskej aktivity v priestore a čase, ktorý pritom v sebe zhromažďuje určitý historický, hospodársky, sociálny a kultúrny potenciál a predstavuje prienik medzi prírodnými danosťami územia, technickými možnosťami a poznatkami človeka (Kunca et al. 2008). Ľudské aktivity využívali hmotný potenciál krajiny Španej Doliny až po krajné hranice jej únosnosti. Banskou činnosťou a s ňou spojeným vytváraním montánnych foriem reliéfu a odlesňovaním sa urýchlili niektoré geoekologické procesy. Akumuláciou ťažobného a upravárenského materiálu vznikli haldy a depónia. Najväčšie zmeny v druhotnej krajinnej štruktúre však zaznamenala najmä lesná pokrývka. Súčasná krajinná štruktúra v k. ú. Španej Doliny je tvorená nasledujúcimi krajinnými typmi: horská lesná krajina vytvára väčšinovú časť územia horská krajina v kontaktnej zóne s lesnými pozemkami s charakterom fragmentov trvalo trávnych porastov a rôzne plošne rozsiahlou nelesnou drevinovou vegetáciou horská krajina s pozostatkami po banskej činnosti v obci Špania Dolina a Piesky nezalesnené haldy pri ktorých nie je možný iný spôsob užívania urbanizovanú krajinu predstavuje najmä zastavané územie obce Špania Dolina, Polkanová a rekreačného strediska Šachtička. Úhrnné hodnoty druhov pozemkov (ÚHDP) v katastrálnom území obce Špania Dolina (m 2 ) Celková Orná Ovocné Lesné Vodné Zastavané Ostatné ZÚO Záhrady TTP výmera pôda sady pozemky plochy plochy plochy % 2,20 0,01 0,02 1,10 15,74 79,10 0,21 1,75 2,06 Zdroj: Katastrálny portál ÚGKK SR Lesy Lesné pozemky podľa ÚHDP vytvárajú až 79,1 % plochy katastrálneho územia Španej Doliny. Do kategórie lesných pozemkov patria hospodárske lesy, lesy osobitého určenia a ochranné lesy. Údaje o rozlohe lesných pozemkov sa rôznia, podľa štatistiky úhrnných hodnôt druhov pozemkov dosahujú rozlohu 1006,54 ha, iné informácie eviduje štatistika mapového servera Národného lesníckeho centra (NLC), kde sa uvádza 969,46 ha. Lesy sú súčasťou lesných hospodárskych celkov ako najvyšších priestorových jednotiek lesného hospodárstva: LHC Banská Bystrica (kód LHP SL004, rok 2009) a LHC Staré Hory (kód LHP SL 001, rok 2009). Súčasný stav a rozšírenie lesov v území je závislé od fyzickogeografických podmienok, ako aj od hospodárskej činnosti človeka. Z fyzickogeografických podmienok sa pri tvorbe porastov najviac uplatňuje klíma, závislá od nadmorskej výšky, menej expozícia a reliéf. Tieto činitele majú podstatný vplyv na diferenciáciu lesov vo vertikálnom smere (usporiadanie vegetačných stupňov). Lesy územia Španej Doliny spadajú do bukového ( m n. m.), jedľovo-bukového ( m n. m.) a smrekovo-bukovo-jedľového (900-26

27 1300 m n. m.) vegetačného stupňa. Počas historického vývoja boli vo veľkej miere antropicky ovplyvnené banskou činnosťou. Najmä porasty v bukovom vegetačnom stupni boli v období rozvoja baníctva na mnohých miestach vyrúbané, pretože buk bol najvhodnejší na výrobu drevného uhlia a neskôr nahradené smrekovými porastmi (Mazúrek, 1989). Mieru antropického zaťaženia lesných porastov od polovice 20. storočia, odkedy sa začal preferovať holorubný spôsob lesného hospodárenia možno pozorovať aj na ich vekovej štruktúre. Až 58 % z celkovej rozlohy porastov pochádza z obnovy lesa v tomto období. Výmery (ha) vekových tried lesných porastov a ich percentuálne zastúpenie z celkovej plochy Vek Spolu Výmera 148,54 378,13 185,08 143,60 52,73 39,04 0,66 21,68 969,46 % 15,32 39,00 19,09 14,81 5,44 4,03 0,07 2, Zdroj: Lesnícky geografický systém (stav k ) Reálna vegetácia lesných pozemkov predstavuje prevažne bukové a jedľovo-bukové porasty s výraznou prímesou smreka obyčajného (Picea abies) a vo vyšších polohách smrekovobukové jedliny. V porastovej štruktúre najzachovalejších porastov bučín tvorí najväčšie zastúpenie buk lesný (Fagus sylvatica), ako prímes vystupuje javor horský (Acer pseudoplatanus), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), hrab obyčajný (Carpinus betulus) a javor mliečny (Acer platanoides). So zvyšovaním nadmorskej výšky sa podiel buka zmenšuje a zvyšuje sa zastúpenie jedle (Abies alba) a smreka (Picea abies), až vznikajú čisté jedliny so smrekom. Porasty so zachovalou porastovou štruktúrou približujúcou sa potenciálnej vegetácii sa nachádzajú v najväčšej miere v oblasti pod Panským dielom. Výmery (ha) vekových tried jednotlivých druhov drevín* v lesných porastoch BO BS BR BU DU HR JN JV JD JL OSL SM SK TO ,61 0,05 0,61 46,62 0,02 0,36 1,85 11,73 35,55 0,27 45,22 5, ,17 0,9 102,15 0,19 2,95 34,38 91,04 139,84 6, ,17 79,06 0,27 3,08 13,71 23,31 27,66 34,45 3,07 0, ,3 0,88 62,26 1,71 6,43 10,71 24,99 0,29 33,91 2,02 0, ,06 30,82 1,45 0,01 2,68 7,25 10,37 0, ,21 0,07 0,45 7,16 0,07 0,42 11,26 18,43 0, ,42 0,07 0,16 0, ,18 8,34 0,25 0,54 1,75 3,81 3,21 3,61 Spolu 1,7 1 1,96 336,83 0,54 7,33 26,77 87,04 201,03 0,29 0,27 285,99 18,31 0,41 Zdroj: Lesnícky geografický systém (stav k ) skratky*: BO borovica, BS brest, BR breza, BU buk, DU dub, HR hrab, JN jaseň, JV javor, JD jedľa, JL jelša, OSL ostatné listnaté, SM smrek, SK smrekovec, TO - topoľ Nelesná drevinová vegetácia (NDV) Nelesnú drevinovú vegetáciu tvoria všetky plochy zelene mimo lesného pôdneho fondu a zastavaného územia. Je jedným z dôležitých prvkov súčasnej krajinnej štruktúry s prevažujúcou ekologickou a krajinnotvornou funkciou. Z historického hľadiska sa podoba NDV formovala trojitým spôsobom: pri sídelnej a hospodárskej expanzii ľudskej spoločnosti - pri odlesňovaní, kde predstavuje enklávy pôvodných lesných spoločenstiev 27

28 pri vedomom šírení drevín výsadbou či výsevom pri spätnej sukcesii na opúšťaných a neobhospodarovaných plochách. Z hľadiska tvaru (v rámci štruktúry) sa vegetácia vyskytuje vo forme línií, spojníc (koridorov), v polygonálnych plochách, odlišných veľkosťou, ako osamelé body (solitéry) a ako difúzne distribuované skupiny bodov (Benčať Jančura, 2008). Vytvára tak v kultúrnej krajine sprievodné vegetačné prvky ornej pôdy, TTP, vodných plôch a tokov, alebo rôznych antropogénnych objektov. Z funkčného hľadiska sú v krajine nezastupiteľné, vytvárajú refúgiá mnohých druhov rastlín a živočíchov; stabilizujú pôvodné ekosystémy; sú biokoridormi umožňujúce pohyb a šírenie druhov; znižujú eróziu pôdy; ovplyvňujú mikroklímu teplotný režim a prúdenie vzduchových hmôt; zachytávajú a filtrujú pachy a prach; znižujú hlučnosť; zvyšujú ekologickú stabilitu; produkujú drevnú hmotu, atď. Z hľadiska stanovištných podmienok a stupňa sukcesie možno NDV v katastrálnom území Španej Doliny rozlíšiť na: mezofilná NDV (stanovištné podmienky mierne vlhké). Územia mezofilnej nelesnej drevinovej vegetácie majú v prvotnom sukcesnom štádiu charakter krovitých spoločenstiev, až výmladkového lesa, následne sa začínajú uplatňovať aj hospodárske dreviny. Expanziou NDV od lesných spoločenstiev dochádza k posúvaniu okraja lesa mimo lesný pôdny fond (k vzniku tzv. bielych plôch ) a vzniku širokých laločnato sa rozširujúcich a postupujúcich lesných okrajov (Škodová, 2010). Zmeny vplyvom sukcesných procesov sa najviac prejavili na neobhospodarovaných pasienkoch v oblasti Katrenka a Fajtlová, ktoré sa prestali využívať v 70. rokoch a na Zadkách a Zadnej Vápenej, kde sa nepasie od roku Plochy s lieskovými a trnkovými krovinami (Kr7) zo zväzu Prunion spinosae (sukcesné štádium prenikania 1, nasycovania 2 a zahusťovania 3): 1. plochy so začínajúcimi prejavmi sekundárnej sukcesie NDV má charakter difúzneho náletu drevín a krovín na TTP, z druhov sa uplatňuje najmä lieska obyčajná (Corylus avellana), ruža šípová (Rosa canina), ostružina malinová (Rubus ideaus), topoľ osikový (Populus tremula), vŕby (Salix sp.) a zriedkavo aj invázny agát biely (Robinia pseudoacacia). V ovocných sadoch a záhradách prebieha okrem rozširovania sukcesných druhov aj k autodiseminácii ovocných druhov drevín ako jabloň (Malus sp.), slivka (Prunus sp.), hruška (Pyrus sp.) a orech (Juglans sp.). Tieto plochy sa vyskytujú všade v intraviláne obce a na zarastajúcich pasienkoch na Zadkách a Zadnej Vápenej, kde sa uplatňuje z krovín aj Crataegus sp. 2. plochy porastené nezapojeným krovitým porastom s výškou do 3 m porasty s vyšším stupňom sukcesie, ale stále s difúznym rozptýlením drevín Corylus avellana, Rosa canina, vŕby rakytovej (Salix caprea) a slivky trnkovej (Prunus spinosa). Sukcesný porast tohto typu sa vyskytuje prevažne v nevyužívaných záhradách a sadoch mimo lesného pôdneho fondu. 3. plochy porastené súvislým krovitým porastom s výškou do 3 m plošné zárasty s dominanciou Corylus avellana, ku ktorej pristupuje Rosa canina. Tento sukcesný stupeň sa uplatňuje najmä na bývalých pasienkoch na Katrenke, kde sa tieto plochy striedajú s porastmi sukcesných drevín ako breza (Betula sp.), smrek obyčajný (Picea abies), vŕba rakytová (Salix caprea) a topoľ osikový (Populus tremula). 4. Plochy s porastmi sukcesných drevín (sukcesné štádium transformácie) majú charakter plošných zárastov hustej mladiny so značným zastúpením drevín. Uplatňujú sa tu iniciálne druhy drevín a krovín ako lieska obyčajná (Corylus avellana), breza previsnutá (Betula pendula), breza biela (Betula pubescens), topoľ osikový (Populus tremula) a jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), ku ktorým pristupujú pôvodné druhy stromového poschodia ako hrab obyčajný (Carpinus betulus) a javor horský (Acer pseudoplatanus). Tieto plochy sa rozširujú najmä od okraja lesných porastov, čím sa hranica lesa posúva. 5. Plochy s charakterom lesa (sukcesné štádium naturalizácie) najväčšie zastúpenie dosahujú hospodárske dreviny ako buk lesný (Fagus sylvatica), smrek obyčajný (Picea abies), jedľa biela (Abies alba) a javor horský (Acer pseudoplatanus) (Škodová, 2009). 28

29 Plochy s charakterom lesných porastov sú zastúpené na viacerých miestach na Katrenke. Fotografia č. 4: difúzne rozptýlená NDV (Rosa canina, Prunus spinosa, Crataegus sp.) na trvalých trávnych plochách Zadky s prechodom do porastov sukcesných drevín až do plôch s charakterom lesa. Fotografia č. 5: lieskové kroviny s porastmi sukcesných drevín (Betula pendula, Populus tremula a Picea abies) na Katrenke hygrofilná NDV (stanovištné podmienky vlhké). V Španej Doline hygrofilná vegetácia predstavuje sprievodnú NDV Starohorského potoka, ktorý lemuje frekventovanú cestu I. triedy. Porasty sú výrazne fragmentované najmä v oblasti sídel. Vegetačná štruktúra je charakteristická zastúpením typických druhov podhorských lužných lesov s prevahou jelše lepkavej (Alnus glutinosa). ruderálna NDV - jedná sa o plochy zarastajúcich banských háld, kde haldový materiál má len plytký alebo lokálne absentujúci pôdny substrát s nedostatkom živín a vody a so zvýšeným obsahom toxických ťažkých kovov. Preto sukcesia rastlín na rudných haldách prebieha za zvláštnych a zložitých podmienok, rastú tú len vyselektované skupinky druhov (metalotezistentné), ktoré sú schopné na danom stanovišti prežiť. Z drevín sa na haldách najčastejšie uchytáva breza previsnutá (Betula pendula), topoľ osikový (Populus tremula), smrek obyčajný (Picea abies) a borovica lesná (Pinus sylvestris). Často však majú zakrpatený vzhľad, zdeformovaný tvar alebo oslabenú vitalitu. Z tráv sa uplatňuje najviac psinček tenučký (Agrostis capillaris), ktorý často vytvára monokultúrny porast medzi lichenizovanými hubami dominujúcou skupinou organizmov na halde. Z bylín sú najviac zastúpené druhy Cardaminopsis arenosa, Acetosella vulgaris a Silene dioica. (Aschenbrenner et al., 2011). Zarastanie háld vegetáciou prebieha odlišne na úpätí, na plošine a na svahu. Na úpätí každej haldy sa nachádza vrstva veľkých kameňov bez jemnozeme, čo spôsobuje, že vegetácia sa tu uchytáva veľmi zriedka. Osídľovanie svahu závisí najmä od veľkosti materiálu a od jeho sklonu a expozície, svahy s miernym sklonom (10-15 ) bývajú porastené hustejšie a svahy so sklonom nad 60 sú úplne bez vegetácie. Najľahšie sa vegetácia rozširuje na plošine haldy (Banásová, 1976). Z dôvodu udržiavania banského chodníka sa náletové dreviny čiastočne odstraňujú. Z hľadiska ochrany krajiny a charakteristického vzhľadu krajiny v zmysle Európskeho dohovoru o krajine je dôležité v krajine rozlišovať, kde je NDV plní svoju úlohu a kde, naopak NDV ako súčasť sukcesného vývoja na nevyužívaných pasienkoch vedie k degradácii trvalých trávnych porastov a v konečnom dôsledku znamená ich zánik. Z uvedeného vyplýva, že v kontakte s intenzívne využívanými plochami poľnohospodárskej pôdy je nevyhnutná ochrana NDV a starostlivosť o ňu, naopak, na extenzívne využívaných plochách 29

30 je potrebné nálety redukovať (selektívna rekultivácia), resp. ju odstrániť na zachovávanie produkčných plôch trvalých trávnych porastov. Pri výsadbe líniovej NDV (mezofilnej i hydrofilnej) v poľnohospodársky intenzívne využívanej krajine je potrebné uprednostniť geograficky pôvodné druhy drevín Poľnohospodárska pôda a. Orná pôda, ovocné sady a záhrady Vzhľadom na prírodné pomery nebola Špania dolina predurčená na poľnohospodárske využitie, preto orná pôda podľa ÚHDP figuruje v súčasnej krajinnej štruktúre len minimálne (0,01 %). Väčšie plochy zaberajú sady (0,02 %) a záhrady (1,1 %). Z ovocných drevín sa najčastejšie pestovali slivky (Prunus sp.), jablone (Malus sp.), hrušky (Pyrus sp.) a orechy (Juglans sp.) b. Trvalo trávne porasty Extenzívne využívané mezofilné travinnobylinné spoločenstvá sa vyskytujú najmä v oblasti Panského dielu a reprezentujú ich poloprírodné porasty asociácie Anthoxantho odorati- Agrostietum capillaris. Do územia zasahujú aj intenzifikované a miestami aj silne ruderalizované lúky. V minulosti dosahovali trvalo trávne porasty oveľa vyššej výmery v rámci katastrálneho územia, v posledných desaťročiach však pretrváva ich pustnutie a sukcesné zarastanie nielen v nedostupných častiach, ale aj v intraviláne obce. TTP nad šachtou Mária a lokalitou Zadok sukcesné štádia predstavuje výskyt náletových drevín a krovín, z ktorých sa tu vyskytuje Acer campestre, Acer pseudoplatanus, Corylus avellana, Crataegus laevigata, Carpinus betulus, Picea abies, Rosa canina. Z tráv Agrostis capillaris, Arrhenatherum elatius, Anthoxanthum odoratum, Brachypodium pinnatum, Briza media, Bromus erectus, Bromus hordeaceus, Carex caryophyllea, Carex pallescens, Carex tomentosa, Festuca pratensis, Festuca rubra, Festuca rupicola, Luzula campestris, Nardus stricta, Phleum pratense, Poa nemoralis, Poa pratensis, Trisetum flavescens,. Floristickú náplň bylín tohto spoločenstva podáva nasledujúci súpis: Achillea millefolium, Aegopodium podagraria, Agrimonia eupatoria, Alchemilla sp., Allium scorodoprasum, Anthriscus sylvestris, Arabis hirsuta, Astragalus glycyphyllos, Campanula glomerata, Capsella bursa-pastoris, Cardaminopsis arenosa, Carduus acanthoides, Carlina acaulis, Carlina vulgaris, Carum carvi, Chaerophyllum aromaticum, Chenopodium bonus-henricus, Cichorium intybus, Cirsium arvense, Colchicum autumnale, Crepis biennis, Cruciata glabra, Dactylis glomerata, Dianthus carthusianorum, Echium vulgare, Filipendula vulgaris, Fragaria vesca, Fragaria viridis, Galium mollugo, Galium pumilum, Geranium phaeum, Geum urbanum, Helianthemum grandiflorum subsp. obscurum, Hypericum perforatum, Jacea phrygia, Lathyrus pratensis, Leontodon hispidus, Leucanthemum vulgare, Lilium bulbiferum, Linum catharticum, Lolium perenne, Lotus corniculatus, Medicago falcata, Medicago lupulina, Microrrhinum minus, Phyteuma spicatum, Pilosella bauhinii, Pilosella officinarum, Pimpinella saxifraga, Plantago lanceolata, Plantago major, Polygala amara subsp. brachyptera, Polygala comosa, Polygala vulgaris, Polygonum aviculare, Potentilla alba, Potentilla collina, Potentilla erecta), Potentilla reptans, Potentilla tabernaemontani, Potentilla thuringiaca, Primula veris, Prunella vulgaris, Ranunculus acris, Ranunculus fallax, Ranunculus bulbosus, Ranunculus repens, Rumex crispus, Salvia pratensis, Salvia verticillata, Sanguisorba minor, Scilla drunensis, Securigera varia, Silene latifolia 30

31 subsp. alba, Silene nutans, Silene vulgaris, Taraxacum sect. Ruderalia, Teucrium chamaedrys, Thymus pulegioides, Tithymalus cyparissias, Tragopogon orientalis, Trifolium alpestre, Trifolium montanum, Trifolium pratense, Trifolium repens, Urtica dioica, Veronica chamaedrys, Vicia cracca, Vicia sepium, Vicia sylvatica, Viola canina, Viola hirta, Viola tricolor. Z ohrozených druhov Allium carinatum, karpatský endemit Campanula serrata, západokarpatský subendemit Knautia kitaibelii. Z inváznych pakost Geranium pyrenaicum. TTP v lokalite na Varte majú podobné druhové zloženie ako nad lokalitou Zadok a šachtou Mária. Z NDV má najväčšie zastúpenie najmä Acer pseudoplatanus, Corylus avellana, Cotoneaster integerrimus. Crataegus laevigata, Crataegus monogyna, Fagus sylvatica, Juniperus communis, Picea abies, Prunus spinosa a Rosa canina, Sorbus aucuparia. Z tráv sa najviac na floristickom zložení podieľajú druhy: Agrostis capillaris, Anthoxanthum odoratum, Arrhenatherum elatius, Brachypodium pinnatum, Briza media, Bromus erectus, Bromus monocladus, Carex muricata, Carex tomentosa, Festuca pratensis, Festuca rubra, Luzula campestris, Nardus strictai, Poa alpina, Poa pratensis, Trisetum flavescens. Z lúčnych bylín sa vyskytuje Acetosa pratensis, Achillea millefolium agg., Acinos alpinus, Aegopodium podagraria, Agrimonia eupatoria, Ajuga genevensis, Ajuga reptans, Alchemilla sp., Allium carinatum, Allium oleraceum, Allium scorodoprasum, Anthriscus sylvestris, Anthyllis vulneraria, Arabis hirsuta, Arenaria serpyllifolia, Campanula glomerata, Capsella bursa-pastoris, Cardaminopsis arenosa, Carduus acanthoides, Carlina acaulis, Carum carvi, Cerastium holosteoides, Chenopodium bonus-henricus, Cirsium arvense, Cirsium eriophorum, Cirsium pannonicum, Cirsium vulgare, Colchicum autumnale, Colymbada scabiosa, Cruciata glabra, Dactylis glomerata, Daucus carota, Dianthus carthusianorum, Erysimum odoratum, Euphrasia rostkoviana, Fragaria vesca, Fragaria viridis, Galium mollugo, Galium pumilum, Galium verum, Geum urbanum, Helianthemum ovatum, Hippocrepis comosa, Hypericum perforatum, Jacea phrygia, Laserpitium latifolium, Lathyrus pratensis, Leontodon hispidus, Leucanthemum vulgare, Linum catharticum, Lolium perenne, Lotus corniculatus, Medicago falcata, Medicago lupulina, Phleum pratense, Pilosella bauhinii, Pilosella officinarum, Pimpinella saxifraga, Plantago lanceolata, Plantago major, Plantago media, Potentilla collina, Potentilla heptaphylla, Potentilla reptans, Potentilla thuringiaca, Primula veris, Pyrethrum corymbosum, Ranunculus acris, Ranunculus bulbosus, Ranunculus nemorosus, Ranunculus repens, Salvia pratensis, Salvia verticillata, Sanguisorba minor, Sedum sexangulare, Silene nutans, Taraxacum sect. Ruderalia, Teucrium chamaedrys, Thymus pulegioides, Tithymalus cyparissias, Tithymalus tommasinianus, Tragopogon orientalis, Trifolium alpestre, Trifolium campestre, Trifolium flexuosum, Trifolium montanum, Trifolium pratense, Trifolium repens, Urtica dioica, Veronica chamaedrys, Vicia cracca, Viola hirta. Z toho sú chránené Aquilegia vulgaris, Allium carinatum, Campanula serrata, Knautia kitaibelii. Z inváznych pakost Geranium pyrenaicum. TTP v rámci lesných pozemkov pri lokalite Dubiny TTP je prevažne bez drevín a krovín. Z tráv sa uplatňuje Agrostis capillaris, Arrhenatherum elatius, Briza media, Bromus erectus, Festuca pratensis, Luzula campestris, Poa pratensis, Trisetum flavescens. Byliny sú predstavené druhmi: Acetosa pratensis, Achillea millefolium, Agrimonia eupatoria, Alchemilla sp., Anthoxanthum odoratum, Arabis hirsuta, Campanula glomerata, Colchicum autumnale, Cruciata glabra, Dactylis glomerata, Dianthus carthusianorum, Fragaria vesca, Jacea phrygia, Leontodon hispidus, Leucanthemum 31

32 vulgare, Lotus corniculatus, Medicago falcata, Medicago lupulina, Pilosella bauhinii, Pimpinella saxifraga, Plantago lanceolata, Plantago media, Potentilla collina, Potentilla thuringiaca, Primula veris, Ranunculus bulbosus, Salvia pratensis, Salvia verticillata, Sanguisorba minor, Taraxacum sect. Ruderalia, Thymus pulegioides, Tithymalus cyparissias, Tithymalus tommasinianus, Tragopogon orientalis, Trifolium flexuosum, Trifolium montanum, Trifolium pratense, Trifolium repens, Veronica chamaedrys, Viola hirta. Vyskytuje sa tu aj jeden chránený druh: Knautia kitaibelii, TTP na lokalite Horárka z drevín sa tu nachádza Acer pseudoplatanus, Crataegus monogyna, Rosa canina, Rubus idaeus a Sorbus aria. K najrozšírenejším druhom tráv na tejto lokalite patrí: Agrostis capillaris, Arrhenatherum elatiuss, Bromus erectus, Briza media, Festuca pratensis, Festuca rupicola, Poa annua a Poa pratensis. Z druhov bylín to sú Achillea millefolium, Agrimonia eupatoria, Alchemilla sp., Astragalus glycyphyllos, Bellis perennis, Brachypodium pinnatum, Campanula trachelium, Capsella bursapastoriscarduus acanthoides, Carlina acaulis, Carum carvi, Chaerophyllum aromaticum, Chenopodium bonus-henricus, Cichorium intybus, Cirsium arvense, Cirsium erisithales, Cirsium vulgare, Colchicum autumnale, Dactylis glomerata, Daucus carota, Dianthus carthusianorum, Fragaria vesca, Galium mollugo, Galium verum, Geum urbanum, Hypericum maculatum, Hypericum perforatum, Jacea phrygia, Lathyrus pratensis, Leontodon autumnalis, Leontodon hispidus, Leucanthemum vulgare, Lolium perenne, Lotus corniculatus, Mentha longifolia, Nardus stricta, Phleum pratense, Pilosella officinarum, Pimpinella saxifraga, Plantago lanceolatal, Plantago major, Plantago media, Polygonum aviculare, Potentilla anserina, Potentilla aurea, Potentilla reptans, Pyrethrum corymbosum, Ranunculus acris, Ranunculus auricomus, Ranunculus repens, Salvia pratensis, Sanguisorba minor, Silene vulgaris, Stellaria graminea, Taraxacum sect. Ruderalia, Thymus pulegioides, Tithymalus cyparissias, Tragopogon orientalis, Trifolium flexuosum, Trifolium pratense, Trifolium repens, Trisetum flavescens, Urtica dioica, Veronica chamaedrys, Vicia cracca, Vicia sepium, Viola tricolor. Z chránených druhov to sú Campanula serrata a Knautia kitaibelii. Invázny taxón na tomto stanovišti predstavuje Geranium pyrenaicum (Janišová, 2008). TTP opustených plôch s ruderálnou vegetáciou z bylinného krytu prevažuje žihľava dvojdomá (Urtica dioica), pupenec roľný (Convolvus arvensis) a druhy z čeľade mrkvovitých (Daucaceae). Sú lokalizované na viacerých miestach v intraviláne obce a na odkalisku (Škodová, 2009) Vodné plochy a toky Podľa ÚHDP zaberajú vodné toky a plochy len 0,21 % z celkovej výmery katastrálneho územia. Cez územie preteká Starohorský potok a pramení tu Banský potok, Zlatý potok, potok Zelená, Sásovský a Nemčiansky potok. Bližšie sú popísané v kapitole a. Hydrologické pomery. Z vodných plôch sa v území nachádza viacero malých nádrží na vodu, ktoré slúžia na protipožiarne účely a ako zásobárne úžitkovej vody. V minulosti ako bola vybudovaná aj väčšia nádrž - odkalisko, do ktorej sa ukladal kal z flotačnej úpravne rúd, v súčasnej dobe je bez vody a vyschnuté. 32

33 Fotografia č. 6 (vľavo) regulácia Banského potoka v obci Fotografia č. 7 (vpravo) strmý spád Banského potoka ku odkalisku Komunikačné línie Dopravná sieť je limitovaná umiestnením obce v závere doliny Banského potoka. V podstate je obec dopravne sprístupnená len cestou III. triedy č odbočujúcou z európskej cesty E77, ktorá je v rámci cestnej siete SR cestou I. triedy č. 59 spájajúcou región Oravy a Pohronia. Špecifikom banskej oblasti Španej Doliny bola v minulosti aj hustá sieť povozových a lesných ciest, z ktorých je stále veľká časť spevnená Zastavané plochy Zastavané plochy tvoria len nepatrnú časť (1,75 %) z výmery územia, jedná sa tu najmä o samotné sídlo Špania Dolina. Spôsob zástavby obce určoval členitý, svahovitý horský terén a banská činnosť, ktorá dotvárala morfológiu terénu. Domy sú postavené roztrúsene, terasovite, prevažne pozdĺžne po vrstevnici, v centrálnej časti prevažuje hromadná zástavba. Čiastočne do katastrálneho územia zasahuje svojimi objektmi aj rekreačné stredisko Šachtička Prvky bez vegetácie Sú reprezentované najmä banskými haldami zo šácht Maximilián, Ludvik, Mária a štôlne Ivan v Španej Doline a systémom háld na Pieskoch. Fotografia č. 8: nezalesniteľné haldy na Pieskoch. Remedácia háld (zavážaním stavebným odpadom, čistiarenskými kalmi, zeminou z výkopov) a osádzanie drevinami sa neosvedčili. Navezená kultúrna vrstva nedokáže zabezpečiť dostatok živín pre stabilnú vegetáciu, a preto sa pomerne rýchlo zo svahov splaví. Obyčajne sa halda zazelená a v priebehu niekoľkých rokov začne dochádzať k odumieraniu pokryvnej vegetácie. Okrem iného to spôsobuje aj vzlínanie solí z podložia, ktoré obsahuje vysoké koncentrácie kontaminantov (Andráš Križáni, 2009) Ochrana prírody, krajiny a prírodných zdrojov Ochrana prírody a krajiny je zabezpečená najmä zákonom č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, ktorý upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, utvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability. 33

34 Osobitá ochrana prírody a krajiny a. Územná ochrana Pre územnú ochranu prírody a krajiny sa stanovuje päť stupňov ochrany. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje. Na celom území Slovenskej republiky, ktorému sa neposkytuje územná ochrana podľa 17 až 31, platí prvý stupeň ochrany. Chránené územia a ich ochranné pásma: a) chránená krajinná oblasť ( 18) ak nie je ustanovené inak, tak platí druhý stupeň ochrany b) národný park ( 19) ak ustanovené inak, tak tu platí tretí stupeň ochrany c) chránený areál ( 21) - platí tretí ( 14), štvrtý ( 15) alebo piaty ( 16) stupeň ochrany d) prírodná rezervácia ( 22) platí štvrtý ( 15) alebo piaty ( 16) stupeň ochrany e) prírodná pamiatka ( 23) platí štvrtý ( 15) alebo piaty ( 16) stupeň ochrany f) chránený krajinný prvok ( 25) platí druhý ( 13), tretí ( 14), štvrtý ( 15) alebo piaty ( 16) stupeň ochrany g) chránené vtáčie územie ( 26) zakazuje sa vykonávať činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet jeho ochrany h) územie európskeho významu ( 27) zakazuje sa vykonávať činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet jeho ochrany Celé katastrálne územie Španej doliny sa nachádza v ochrannom pásme (zóne D) Národného parku Nízke Tatry. V roku 1978 bol Nariadením vlády SSR č.119/78 Zb. zriadený a vyhlásený Národný park Nízke Tatry (NAPANT). Po prehodnotení stavu územia, najmä vzhľadom na nové majetko-právne vzťahy bol vypracovaný návrh úpravy hraníc národného parku i ochranného pásma. Na základe toho v r.1997 Nariadením vlády SR č.182/97 Z.z. bola podľa nových hraníc stanovená výmera národného parku (A) na ha a ochranného pásma (B) na ha. Podmienky kultúrno-výchovného využívania národného parku a jeho ochranného pásma vymedzuje návštevný poriadok Vyhlášky Krajského úradu životného prostredia v Žiline č. 9/2004 zo 4. októbra 2004 a č. 11/2004 a Vyhláška č. 4/2005 ktorou sa menia a dopĺňajú predchádzajúce vyhlášky. Pre ochranné pásmo národného parku platí II. stupeň ochrany. Chránené územia s vyššou územnou ochranou sa v Španej doline nenachádzajú. Sústava chránených území členských krajín Európskej únie (NATURA 2000) Táto sústava chránených území má zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie a prostredníctvom ochrany týchto druhov a biotopov zabezpečiť zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskej únii. NATURA 2000 má zabezpečiť priaznivý stav populácií vybraných druhov živočíchov a rastlín a priaznivý stav biotopov, čo však vôbec nevylučuje hospodárske aktivity v územiach, pokiaľ tento priaznivý stav nenarušujú. Základom pre vytvorenie sústavy Natura 2000 sú dve právne normy EÚ: smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (známa tiež ako smernica o biotopoch - Habitats Directive) smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov (známa tiež ako smernica o vtákoch - Birds Directive) 34

35 Povinnosti vyplývajúce z oboch vyššie spomenutých smerníc Slovenská republika zakotvila v základnom legislatívnom dokumente ochrany prírody v Slovenskej republike, ktorým je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 543/2002 Z. z. z 25. júna 2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ako aj vo vykonávacom predpise k nemu vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z. z. z 9. januára Sústavu NATURA 2000 tvoria 2 typy území: osobitne chránené územia (Special Protection Areas, SPA) - vyhlasované na základe smernice o vtákoch - v národnej legislatíve: chránené vtáčie územia (CHVÚ) do katastrálneho územia Španej Doliny nezasahuje žiadne CHVÚ osobitné územia ochrany (Special Areas of Conservation, SAC) - vyhlasované na základe smernice o biotopoch - v národnej legislatíve: územia európskeho významu (ÚEV) národný zoznam týchto území schválila vláda SR uznesením č. 239/2004 dňa 17. marca 2004 a bol vydaný výnosom MŽP SR č. 3/ zo 14. júla 2004 a zaslaný na schválenie EK; doplnok národného zoznamu území európskeho významu bol schválený uznesením vlády č. 577/2011 a zaslaný Európskej komisii na schválenie. SKUEV0299 Územie európskeho významu Baranovo Bolo súčasťou rozhodnutia Komisie 2008/218/ES z 25. januára 2008, ktorým sa podľa smernice Rady 92/43/EHS prijíma prvý aktualizovaný zoznam lokalít európskeho významu v alpskom biogeografickom regióne. ÚEV by mali byť vyhlásené za chránené územia alebo zónu chráneného územia. Táto povinnosť sa však nevzťahuje na tie, ktoré sa 100 % prekrývajú s už vyhlásenými chránenými územiami, čo platí práve pre ÚEV Baranovo. Výmera (ha) podľa Výnosu MŽP SR (2004) Výmera (ha), podľa aktualizácie pre Európsku komisiu (2011) Územne príslušný útvar ŠOP SR % prekrytia ÚEV s národnou sústavou 790,56 861,47 NAPANT 100 Zdroj: Informácie o doplnení a zrušení ÚEV, nových názvoch a výmerách, prekryve s národnou sústavou chr. území, stave vyhlasovania území v národných kategóriách a stave prípravy dokumentu starostlivosti (máj 2012) Územie ÚEV Baranovo zasahuje celkovo do katastrálnych území piatich obci: Sásová, Nemce, Kostiviarska, Špania Dolina a Uľanka. Pričom v Španej Doline dosahuje výmery 343,34 ha. Je charakteristické mozaikou zachovalých pôvodných lesných spoločenstiev (bukové lesy, sutinové lesy), skalných a lúčnych spoločenstiev na karbonátovom substráte s prevažne južnou expozíciou, ktoré predstavujú vzácne druhovo pestré biotopy ohrozených a chránených živočíchov a rastlín. Na kontakte Zvolenskej kotliny so Starohorským vrchmi dosahujú teplomilné mediteránne druhy severnú hranicu svojho rozšírenia. Ochrana biotopov európskeho významu: Karbonátové skalné sutiny alpínskeho až montánneho stupňa (8120), Kyslomilné bukové lesy (9110), Nížinné a podhorské kosné lúky (6510), Lipovo-javorové sutinové lesy (9180), Vápnomilné bukové lesy (9150), Bukové a jedľové kvetnaté lesy (9130), Nesprístupnené jaskynné útvary (8310), Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou (8210), Suchomilné 35

36 travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (dôležité stanovištia vstavačovitých) (6210), Porasty borievky obyčajnej (5130) Druhy európskeho významu: bystruška potočná (Carabus variolosus), priadkovec trnkový (Eriogaster catax), roháč obyčajný (Lucanus cervus), fúzač alpský (Rosalia alpina), modráčik bahniskový (Maculinea nausithous), ohniváčik veľký (Lycaena dispar), spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria), kunka žltobruchá (Bombina variegata), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), netopier veľkouchý (Myotis bechsteini), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), netopier obyčajný (Myotis myotis), medveď hnedý (Ursus arctos), rys ostrovid (Lynx lynx). Podľa Národného zoznamu navrhovaných území európskeho významu sa v katastrálnom území Špania Dolina ÚEV Baranovo nachádza v II. stupni ochrany na parcelách: , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , Významné botanické územia (VBÚ) Na 6. stretnutí signatárskych krajín Dohovoru o biologickej diverzite, ktoré sa konalo v Haagu v apríli 2002, bola prijatá Globálna stratégia na ochranu rastlín. Jedným z jej cieľov bolo do roku 2010 identifikovať a zabezpečiť ochranu pre 50 % botanicky najhodnotnejších území v Európe. Jedným z nástrojov, ako zabezpečiť splnenie vytýčených cieľov, bol program identifikácie Významných botanických území (VBÚ) International Plant Areas (IPA). Celkove bolo na Slovensku na základe stanovených kritérií vyhraničených 154 Významných botanických území, ktoré zaberajú celkovú rozlohu 645,507 ha. 75,6 % plochy týchto území sa územne prekrýva s existujúcou sieťou chránených území (Galvánek, 2007). Pre svoje botanické hodnoty je časť územia v katastrálnom území Španej Doliny zaradená medzi významné botanické územia Slovenska (VBÚ, IPA), ktoré v rámci programu organizácie PlantLife označujú floristicky najcennejšie miesta jednotlivých štátov sveta: Špania dolina (SK IPA 212) rozloha územia 1 ha. Lokalita je jediným známym miestom výskytom lišajníka Lecanora gisleriana na Slovensku, ktorého výskyt sa viaže práve na haldy po banskej činnosti. Územie nie je súčasťou siete chránených území, je bez ochrany. Významný krajinný prvok (VKP) Významný krajinný prvok je podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny definovaný ako taká časť územia, ktorá utvára charakteristický vzhľad alebo prispieva k jej ekologickej stabilite, najmä les, rašelinisko, brehový porast, jazero, mokraď, rieka, bralo, tiesňava, kamenné more, pieskový presyp, park, aleja, remíza. VKP sú kategóriou ochrany segmentov voľnej krajiny, ktoré nedosahujú parametre pre vyhlásenie za osobitne chránenú časť prírody, ale vytvárajú typický krajinný ráz a to bez ohľadu na ich výmeru a spôsobu 36

37 použitia. Krajinný ráz teda bude zachovaný len za predpokladu, že sa uchovajú všetky významné krajinné prvky. VKP ako ekologicky hodnotná časť krajiny tvorí integrálnu súčasť ÚSES. Preto VKP, ktorý plní funkciu biocentra, biokoridoru alebo interakčného prvku najmä miestneho alebo regionálneho významu, môže obvodný úrad životného prostredia podľa zákona č. 543/2002 Z.z. vyhlásiť všeobecne záväznou vyhláškou za chránený krajinný prvok. V katastrálnom území obce Špania dolina nie sú v zmysle uvedeného zákona vyhlásené žiadne CHKP. Významné krajinné prvky bez legislatívnej ochrany predstavujú v krajinnom priestore Španej Doliny najmä staré banské diela, ktoré sa podieľajú na jej charakteristickom vzhľade, reprezentujú typický ráz montánnej krajiny a predstavujú dôležitý artefakt ľudskej činnosti v krajine b. Druhová ochrana Druhovou ochranou chránených rastlín, chránených živočíchov, chránených nerastov a chránených skamenelín sa rozumie osobitná ochrana druhov rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín a obmedzenie využívania vybraných druhov rastlín a živočíchov. Ako zastrešujúci právny predpis vystupuje najmä Zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona NR SR č. 525/2003 Z. z., zákona NR SR č. 205/2004 Z. z., zákona NR SR č. 364/2004 Z. z., zákona NR SR č. 587/2004 Z. z. a zákona NR SR č. 15/2005 Z. z. zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 454/2007 Z. z., zákona č. 515/2008 Z. z a zákona č. 117/2010 Z. z.. Avšak popri ňom vystupujú aj osobitné právne predpisy upravujúce čiastkové aspekty starostlivosti o prírodné prostredie: ochranu nerastov a skamenelín upravuje 32 a 38 zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a vyhláška MŽP SR č. 213/2000 Z.z. o chránených nerastoch a chránených skamenelinách a ich spoločenskom ohodnocovaní, ktorou bol ustanovený zoznam chránených nerastov a chránených skamenelín a ich spoločenská hodnota. Z územia Španej doliny sa jedná napríklad o výskyt minerálov antlerit, aragonit, baryt, camrolait, celestín, devellín, chalkofylit, langit, meď, posnjakit a tetraedrit (Galvánek, 2004). ochranu rastlín a živočíchov upravuje najmä: Zákon NR SR č. 237/2002 Z. z. o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona NR SR č. 525/2003 Z. z. Zákon NR SR č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 672/2006 Z. z., zákona č. 452/2007 Z. z. a zákona č. 515/2008 Z. z. Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 110/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 449/2009 Z. z. Národné červené zoznamy predstavujú východiskový dokument druhovej ochrany, slúžiaci na hodnotenie stupňa ohrozenosti a ustanovovanie chránených druhov rastlín a živočíchov. K najzávažnejšej príčine, ktorá ohrozuje chránené druhy rastlín a živočíchov je zánik, degradácia alebo fragmentácia ich biotopu (t.j. miesta prirodzeného výskytu určitého druhu 37

38 rastliny alebo živočícha, ich populácie alebo spoločenstva v oblasti rozlíšenej geografickými, abiotickými a biotickými vlastnosťami). Tieto zmeny sú dôsledkom činností ako sú napr. intenzívna poľnohospodárska výroba, rozorávanie lúk (rozširovanie plôch ornej pôdy v lokalitách TTP), úprava vodných tokov (ich vyrovnávanie, vybetónovanie dna a svahov, likvidácia brehovej vegetácie), stavba nových ciest, znečisťovanie pôdy, vody a ovzdušia, klimatické zmeny. V posledných rokoch k takýmto faktorom pristupuje aj výskyt a šírenie inváznych druhov, t.j. nepôvodných druhov rastlín a živočíchov, ktoré hromadne prenikajú do prírodného prostredia, kde pôvodne nežili, pričom ohrozujú a vytláčajú pôvodné druhy. Prioritnou požiadavkou ochrany druhov je zabezpečenie ochrany primerane veľkých biotopov, v ktorých môžu prirodzene prežívať a rozmnožovať sa c. Ochrana drevín Ochrana drevín podľa tretej hlavy zákona o ochrane prírody sa vzťahuje na dreviny rastúce mimo lesa. Je to činnosť zameraná na udržanie ekologických a estetických funkcií drevín v prírode a krajine a v urbánnom priestore a na predchádzanie ich neodôvodnenému výrubu ( 17 ods. 1 vykonávacej vyhlášky). Prvoradým cieľom ochrany drevín je ich nepretržité udržiavanie v dobrom kondičnom a zdravotnom stave tak, aby mohli plniť funkcie podľa svojho umiestnenia vo voľnej krajine, alebo v sídlach podľa zvoleného funkčného typu. Uvedený stav sa dosahuje neustálym udržiavaním drevín alebo ich včasným a odborným ošetrením. Výruby drevín sa uplatňujú len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch. Ich realizácia je finálnym, a teda už nezmeniteľným riešením v procese starostlivosti a ochrany drevín (Krištof Urbanová, 2003). Podľa katalógu chránených stromov sa v katastrálnom území vyskytujú chránené stromy Baranovské duby (evidenčné číslo S 372). Boli vyhlásené právnym predpisom VZV KÚ v Banskej Bystrici, 5/1996 dňa pre svoj vedecko-výskumný, ekologický a náučný význam. Jedná sa tu o 27 exemplárov duba zimného (Quercus petraea) a duba cerového (Quercus cerris), ktoré dosahujú vek 150 rokov a nachádzajú sa v lokalite Dubiny v jednotke priestorového rozdelenia lesa č Priemet prvkov územného systému ekologickej stability Cieľom zabezpečenia priestorovej ekologickej stability je vytvorenie takej štruktúry krajiny, ktorá je schopná zachovať priestorové vzťahy medzi individuálnymi ekosystémami (na zabezpečenie výmeny hmoty, energie a informácií) pre dynamickú variabilitu podmienok aj foriem života. A to aj za predpokladu, že krajina je tvorená lokálne ekosystémami s rôznym (aj nízkym) stupňom ekologickej stability. Základ tohto systému tvorí kostra ÚSES pozostávajúca z biocentier, biokoridorov a interakčných prvkov a. Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability (GNÚSES) GNÚSES bol schválený uznesením vlády č. 319 z 27. apríla V roku 2000 bol aktualizovaný a zapracovaný do Koncepcie územného rozvoja Slovenska, ktorej záväzná časť bola schválená Nariadením vlády SR. č. 528/2002 Z.z. Predstavuje priestorové usporiadanie ekologicky najvýznamnejších zachovaných prírodných území (najmä lesov, mokradí, brál, sprievodných porastov vodných tokov, atď.). V dokumente GNÚSES neboli vyhraničené na území Španej Doliny žiadne prvky. 38

39 2.3.2.b. Regionálny územný systém ekologickej stability (RÚSES) Priemet prvkov z ÚPN VÚC Banskobystrického kraja (1998) Regionálna úroveň ÚSES bola v roku 1998 riešená v dokumentácii ÚPN VÚC Banskobystrického kraja (Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 263/1998 Z.z.). V nasledujúcich zmenách a doplnkoch už problematika RÚSES riešená. V k.ú. Špania dolina boli vyhraničené nasledujúce prvky: Hydricko-terestrický biokoridor regionálneho významu Starohorský potok Priemet prvkov RÚSES okresu Banská Bystrica Územia tvoriace úplne alebo čiastočne prvky kostry ÚSES prechádzajúce územím Španej Doliny sú podľa Aktualizácie prvkov regionálneho ÚSES okresu Banská Bystrica (SAŽP Banská Bystrica, 2006) nasledovné: Nadregionálne biocentrum Baranovo plošnou výmerou korešponduje s ÚEV Baranovo. Ako ekostabilizačné opatrenia sú uvádzané nasledovné návrhy režimu obhospodarovania: extenzívne využívanie lúk a pasienkov lúky: kosenie 1-2 krát ročne s následným odstránením biomasy, extenzívne dopásanie primerané výmere lúk, pasienky: extenzívne pasenie ovcami, hovädzím dobytkom, početnosť zvierat primeraná výmere pasienkov, odstraňovanie nežiaducich sukcesných zárastov, zabrániť šíreniu inváznych a nepôvodných rastlín. Regionálny biokoridor Starohorský potok - vedie popri frekventovanej ceste I. triedy Banská Bystrica - Ružomberok cez sedlo Donovaly. Ekostabilizačné opatrenia, návrh režimu: plní funkciu hydricko-terestrického biokoridoru, ochrana a starostlivosť o brehové porasty, v niektorých úsekoch (chýbajúce porasty, nevyhovujúca šírka) je nutná revitalizácia brehových porastov druhmi zodpovedajúcimi prirodzeným spoločenstvám, opatrenia na zlepšenie kvality vody v toku Ekologicky významné segmenty krajiny majú hlavný význam v zabezpečovaní druhovej a krajinnoekologickej diverzity, zamedzení vodnej a veternej erózie, udržaní kvality vody, regulácii odtokových pomerov, vytvorení refúgií pre mnohé rastliny a živočíchy a vytváraní pufrovacích zón zriedkavým ekosystémom. Vyznačujú sa vysokou reálnou alebo potenciálnou ekologickou stabilitou. Najhodnotnejšie z nich sú zaradené do siete prvkov RÚSES (biocentrá, biokoridory). V aktualizácii prvkov regionálneho ÚSES okresu Banská Bystrica neboli v území Španej Doliny identifikované žiadne ekologicky významné segmenty krajiny. Genofondovo významné lokality boli identifikované dve, ktoré sú súčasťou ÚEV Baranovo: Baranovo - Horný diel 1: lúčne spoločenstvá na vrcholovej lokalite Baranovo - Horný diel 2: lúčne spoločenstvá na vrcholovej lokalite Ochrana prírodných zdrojov a. Ochrana nerastného bohatstva Ochrana a racionálne využívanie horninového prostredia je obsiahnuté v zákone č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) a v zákone č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach (geologický zákon). Za nerastné bohatstvo podľa tohto zákona sa považujú ložiská vyhradených nerastov. Ochrana výhradného ložiska proti znemožneniu 39

40 alebo sťaženiu jeho dobývania sa zabezpečuje určením chráneného ložiskového územia (CHLÚ). V záujme ochrany nerastného bohatstva sa nesmú v chránenom ložiskovom území zriaďovať stavby a zariadenia, ktoré nesúvisia s dobývaním výhradného ložiska, pokiaľ sa na to nedalo záväzné stanovisko podľa tohto zákona. Evidenciu chránených ložiskových území vedie obvodný banský úrad. Podľa evidencie chránených ložiskových území (stav ku ) obvodného banský úradu v Banskej Bystrici sa v území Španej Doliny vyskytujú 2 CHLÚ: Názov CHLÚ Nerast Organizácia Špania Dolina I. medené rudy Rudné bane š.p. Banská Bystrica Špania Dolina II. medené rudy Štátny geologický ústav Dionýza Štúra Bratislava Právo na dobývanie výhradného ložiska podľa zákona č. 569/2007 Z.z. a na nakladanie s vydobytým nerastom má organizácia, ktorá má banské oprávnenie a ktorej sa určí dobývací priestor. Dobývací priestor sa určí na základe výsledkov prieskumu ložiska podľa rozsahu, uloženia, tvaru a hrúbky výhradného ložiska so zreteľom na jeho zásoby a úložné pomery tak, aby ložisko mohlo byť racionálne vydobyté. Pri určení dobývacieho priestoru sa vychádza z určeného chráneného ložiskového územia a musí sa prihliadnuť aj na dobývanie susedných ložísk a na vplyv dobývania. Evidenciu dobývacích priestorov a ich zmien vedie obvodný banský úrad v knihách dobývacích priestorov. Súhrnnú evidenciu dobývacích priestorov vedie Hlavný banský úrad. V katastrálnom území Španej Doliny je podľa evidencie dobývacích priestorov (stav k ) obvodného banského úradu v Banskej Bystrici evidovaný dobývací priestor: Názov DP Nerast Organizácia Špania Dolina I. - Piesky medené rudy Rudné bane š.p. Banská Bystrica V území nie sú evidované žiadne prieskumné územia. Starých banských diel je vzhľadom na dlhú banícku históriu evidovaných veľké množstvo. Najznámejšie z nich sú bližšie popísané v kapitole b. Morfoskulptúrne pomery - antropogénne tvary reliéfu. Pojem staré banské diela ustanovuje zákon č. 44/1988 v 35 Staré banské diela: Starým banským dielom sa podľa tohto zákona rozumie banské dielo v podzemí, ktoré je opustené a ktorého pôvodný prevádzkovateľ ani jeho právny nástupca neexistuje alebo nie je známy. Kto zistí staré banské dielo alebo jeho účinky na povrch, oznámi to bezodkladne Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky a Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky. Zisťovanie starých banských diel a vedenie ich registra upravuje vyhláška č. č. 5/1992 Zb. - Vyhláška Slovenského geologického úradu, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Slovenského geologického úradu č. 9/1989 Zb. o registrácii geologických prác, o odovzdávaní a sprístupňovaní ich výsledkov, o zisťovaní starých banských diel a vedení ich registra. Účelom vyhlášky je zabezpečiť evidenciu geologických prác, zamedziť ich neúčelnému opakovaniu a umožniť využitie už získaných poznatkov na zvýšenie hospodárnosti a kvality geologických prác, ako aj využitie poznatkov o výskytoch starých banských diel na ich zabezpečenie a likvidáciu. Registrovaním geologických prác, zhromažďovaním, uchovávaním a sprístupňovaním ich výsledkov, vedením evidencie prieskumných území a registra starých banských diel sa poveruje Geofond v Bratislave, organizácia Slovenského geologického úradu. Staré banské diela sa zisťujú ako podklad na vypracovanie 40

41 územnoplánovacej dokumentácie, na ochranu a tvorbu životného prostredia, na zabezpečovanie a likvidáciu starých banských diel a na plánovanie geologických prác. Evidované staré banské diela v katastrálnom území obce Špania dolina Typ Odhadovaný Špecifikácia PČ Názov Sanácia objektu rozmer objektu suroviny 30 Ferdinand šachta 1 - šachta 10x10m Cu rudy 4 - ohrozenie bezpečnosti 63 Ján Obernauer šachta 1 - šachta 8x8m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 5 Mária šachta 1 - šachta 15x15m chalkopyrit 4 - ohrozenie bezpečnosti Šachta František 1 - šachta Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 46 Šachta Ludvik (Ludovika) 1 - šachta 4x4m Cu rudy 4 - ohrozenie bezpečnosti 51 Šachta Maximilián 1 - šachta Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 56 Ľadová štôlňa 2 - štôlňa Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 29 Denná štôlňa 2 - štôlňa 2x2m Cu rudy 4 - ohrozenie bezpečnosti 25 Dopravný prekop 2 - štôlňa 3x3m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 52 Dopravný prekop 2 - štôlňa 3x3m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 10 Ferdinand dedičná štôlňa 2 - štôlňa 2x2m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná Horná Clement štôlňa 2 - štôlňa 2x2m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 54 Južná dedičná štôlňa 2 - štôlňa Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 1 Južná kutacia štôlňa 2 - štôlňa 2x1 m chalkopyrit 1 - sanácia nie je potrebná 3 Karol dedičná štôlňa 2 - štôlňa chalkopyrit 1 - sanácia nie je potrebná 8 Mária vetracia štôlňa 2 - štôlňa 4x4m chalkopyrit, tetraedit 1 - sanácia nie je potrebná Spodná odvodňovacia 55 štôlňa 2 - štôlňa Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 11 Štôlňa "D" 2 - štôlňa 3x6m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 15 Štôlňa "H" 2 - štôlňa 2x6m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 13 Štôlňa "S" 2 - štôlňa Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 26 Štôlňa "Vodná" 2 - štôlňa Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 8 Štôlňa bez mena 2 - štôlňa 2x1m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 27 Štôlňa bez mena 2 - štôlňa Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 28 Štôlňa bez mena 2 - štôlňa Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 42 Štôlňa bez mena 2 - štôlňa 1x1m Cu rudy 4 - ohrozenie bezpečnosti 34 Štôlňa Cyril 2 - štôlňa 3x6m Cu rudy 2 - žiada sa povrchová úprava 10 Štôlňa č. IV 2 - štôlňa Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 36 Štôlňa F 2 - štôlňa Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 22 Štôlňa Fajtlová 2 - štôlňa 2x2m Cu rudy 4 - ohrozenie bezpečnosti 65 Štôlňa Farb (Zelená) 2 - štôlňa Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 53 Štôlňa Farebná 2 - štôlňa 2x1m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 59 Štôlňa Hamor 2 - štôlňa 2x1m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 5 Štôlňa Ivan 2 - štôlňa 4x4m chalkopyrit, tetraedit 1 - sanácia nie je potrebná 14 Štôlňa Ján 2 - štôlňa 2x1m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 12 Štôlňa Michal 2 - štôlňa 2x1m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 29 Štôlňa P štôlňa 4x8m Cu rudy 2 - žiada sa povrchová úprava 27 Štôlňa P štôlňa 2x4m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 41

42 26 Štôlňa Piesky 2 - štôlňa 3x3m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 20 Štôlňa Piesky - P-9-Z 2 - štôlňa 2x2m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 32 Štôlňa Rudobanská 2 - štôlňa 3x8m Cu rudy 2 - žiada sa povrchová úprava 24 Štôlňa Svätotrojičná 2 - štôlňa 2x6m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná Štôlňa Terezia 2 - štôlňa 1x3m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná Vetracia štôlňa 2 - štôlňa 2x4m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 50 Vetracia štôlňa č štôlňa 2x2m Cu rudy 4 - ohrozenie bezpečnosti Vetracia štôlňa šachty 48 Ludevik 2 - štôlňa 2x4m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 7 Odkalisko 3 - odkalisko 200x90m 42 chalkopyrit, tetraedit 2 - žiada sa povrchová úprava 61 Pinga 4 - pinga 6x6m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 4 Pingové pole 4 - pinga 100x50m tetraedrit 1 - sanácia nie je potrebná 21 Halda 5 - halda 15x10m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná Halda 5 - halda 10x4m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 28 Halda štôlne č. P halda 30x10m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 30 Halda štôlne č. P halda 40x20m Cu rudy 2 - žiada sa povrchová úprava 16 Halda štôlne "H" 5 - halda 30x15m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 18 Halda štôlne bez mena 5 - halda 40x40m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 31 Halda Ferdinand šachty 5 - halda 100x40m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 2 Halda Južnej kutacej štôlne 5 - halda 45x25m chalkopyrit 1 - sanácia nie je potrebná 4 Halda Karol dedičnej štôlne 5 - halda 120x50m chalkopyrit 1 - sanácia nie je potrebná 6 Halda Mária šachty 5 - halda 100x60m chalkopyrit 1 - sanácia nie je potrebná 7 Halda Mária šachty 5 - halda 100x90m chalkopyrit 2 - žiada sa povrchová úprava 9 Halda Márie vetracej chalkopyrit, 5 - halda 60x40m štôlne tetraedit 1 - sanácia nie je potrebná 19 Halda Maximilián šachty 5 - halda 300x120m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 2 Halda pred bezmennou štôlňou 5 - halda tetraedrit 1 - sanácia nie je potrebná Halda Svätotrojičnej 25 štôlne 5 - halda 10x18m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná Halda šachty Ján 64 Obernauer 5 - halda 80x40m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 47 Halda šachty Ludvik 5 - halda 150x100m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 12 Halda štôlne "D" 5 - halda 80x60m Cu rudy 2 - žiada sa povrchová úprava 14 Halda štôlne "S" 5 - halda 100x40m Cu rudy 2 - žiada sa povrchová úprava 9 Halda štôlne bez mena 5 - halda 30x15m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 31 Halda štôlne bez mena 5 - halda 50x90m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 39 Halda štôlne bez mena 5 - halda 40x30m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 40 Halda štôlne bez mena 5 - halda 50x40m Cu rudy 2 - žiada sa povrchová úprava 41 Halda štôlne bez mena 5 - halda 40x40m Cu rudy 2 - žiada sa povrchová úprava 44 Halda štôlne bez mena 5 - halda 70x50m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 66 Halda štôlne bez mena 5 - halda 50x30m Cu rudy 2 - žiada sa povrchová

43 úprava Halda štôlne bez mena 5 - halda 50x20m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná Halda štôlne bez mena 5 - halda 40x20m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná Halda štôlne bez mena 5 - halda 10x8m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 35 Halda štôlne Cyril 5 - halda 25x10m Cu rudy 2 - žiada sa povrchová úprava 37 Halda štôlne F 5 - halda 50x30m Cu rudy 2 - žiada sa povrchová úprava 23 Halda štôlne Fajtlová 5 - halda 30x15m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 11 Halda štôlne Ferdinand 5 - halda 200x30m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 60 Halda štôlne Hamor 5 - halda 10x4m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná Halda štôlne Horný Clement 5 - halda 8x6m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 6 Halda štôlne Ivan 5 - halda 50x30m chalkopyrit, 2 - žiada sa povrchová tetraedit úprava 15 Halda štôlne Ján 5 - halda 60x20m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 13 Halda štôlne Michal 5 - halda 70x25m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 33 Halda štôlne Rudobanská 5 - halda 50x20m Cu rudy 2 - žiada sa povrchová úprava ň Halda štôlne Terezia 5 - halda 3x8m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 49 Halda vetracej štôlne 5 - halda 100x60m Cu rudy 2 - žiada sa povrchová úprava ň Halda vetracej štôlne 5 - halda 150x30m Cu rudy 1 - sanácia nie je potrebná 43 Haldy štôlne bez mena 5 - halda 100x100m Cu rudy 2 - žiada sa povrchová úprava 45 Haldy štôlne bez mena 5 - halda 100x100m Cu rudy 2 - žiada sa povrchová úprava Haldy štôlne Piesky 5 - halda 150x50m Cu rudy 2 - žiada sa povrchová úprava Pokusná halda 5 - halda 80x40m Cu rudy 3 - riziko geochemického znečistenia 1 Starý komín 6 - komín 5x5m tetraedrity 1 - sanácia nie je potrebná 3 Starý komín 6 - komín 5x5m tertaedrit 1 - sanácia nie je potrebná 38 Starý komín 6 - komín 4x4m Cu rudy 4 - ohrozenie bezpečnosti Zdroj: Mapový server Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra b. Ochrana vodných zdrojov Ochranu vodných zdrojov zabezpečujú nasledovné právne predpisy: Nariadenie vlády SR č. 269/2010 Z.z. ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd Vyhláška MŽP SR č. 29/2005 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o určovaní ochranných pásiem vodárenských zdrojov, o opatreniach na ochranu vôd a o technických úpravách v ochranných pásmach vodárenských zdrojov. Vyhláška MŽP SR č. 211/2005 Z.z. ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov Podľa Vyhlášky č. 211/2005 Z. z. preteká územím Španej Doliny vodohospodársky významný vodný tok: Starohorský potok (číslo hydrologického poradia ) Zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov 43

44 Na zabezpečenie ochrany vôd a jej trvalo udržateľného využívania určuje zákon v 5 environmentálne ciele pre útvary povrchových, podzemných vôd a chránené územia. Za chránené územia sa považujú: 1. územia s povrchovou vodou určenou na odber pre pitnú vodu, 2. územia s vodou vhodnou na kúpanie, 3. územia s povrchovou vodou vhodnou pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb, 4. chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd (chránená vodohospodárska oblasť), 5. ochranné pásma vodárenských zdrojov, 6. referenčné lokality, 7. citlivé oblasti, 8. zraniteľné oblasti, 9. chránené územia a ich ochranné pásma podľa osobitného predpisu. Chránená vodohospodárska oblasť (CHVO) v chránenej vodohospodárskej oblasti možno plánovať a vykonávať činnosť, len ak sa zabezpečí všestranná ochrana povrchových vôd a podzemných vôd a ochrana podmienok ich tvorby, výskytu, prirodzenej akumulácie vôd a obnovy ich zásob. Celé územie Španej doliny spadá do CHVO Nízke Tatry západná časť vyhlásená Nariadením vlády SSR č. 13/1987 Zb. o niektorých chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd. Ochranné pásma určené na ochranu výdatnosti, kvality alebo zdravotnej nezávadnosti vodných zdrojov sa považujú za ochranné pásma vodárenských zdrojov. Ochranné pásma vodárenských zdrojov sa členia: 1. ochranné pásmo I. stupňa, ktoré slúži na jeho ochranu v bezprostrednej blízkosti miesta odberu vôd alebo záchytného zariadenia. Ak podmienky na území ochranného pásma I. stupňa zabezpečujú v dostatočnej miere ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vodárenského zdroja, ďalšie stupne ochranných pásiem sa neurčujú. 2. ochranné pásmo II. stupňa, ktoré slúži na ochranu vodárenského zdroja pred ohrozením zo vzdialenejších miest 3. ochranné pásmo III. stupňa, ktoré slúži na ešte väčšie zvýšenie ochrany vodárenského zdroja Ochranné pásma vodárenských zdrojov v katastrálnom území obce Špania Dolina Názov vodného Druh Ochrann Výmera Dátum Číslo rozhodnutia zdroja zdroja é pásmo OP (ha) určenia Tajch P II. 14,0 PLVH-2043/ Prameň pri vodojeme P II. 87,4 PLVH-797/87-I/Dš Pri vodojeme P II. 7,3 PLVH-2043/ Grunty P II. 133,9 PLVH-2037/88-Dš P III. 4,7 PLVH-2037/88-Dš Citlivé oblasti sú podľa 33 ods. vodného zákona definované ako vodné útvary povrchových vôd: 1. v ktorých dochádza alebo môže dôjsť v dôsledku zvýšenej koncentrácie živín ( 2 písm. ag) vodného zákona) k nežiaducemu stavu kvality vôd, 2. ktoré sa využívajú ako vodárenské zdroje alebo sú využiteľné ako vodárenské zdroje, 3. ktoré si vyžadujú v záujme zvýšenej ochrany vôd vyšší stupeň čistenia vypúšťaných odpadových vôd. Vodný útvar sa identifikuje ako citlivá oblasť, ak patrí do jednej z nasledujúcich skupín: 1. prírodné sladkovodné jazerá a iné vodné útvary, ktoré sa pokladajú za eutrofické alebo sa v blízkej budúcnosti môžu stať eutrofickými, teda tie, v ktorých dochádza alebo môže dôjsť v dôsledku zvýšenej koncentrácie živín k nežiaducemu stavu kvality vôd, 44

45 2. povrchové vody určené na odber pitnej vody, ktoré by mohli obsahovať vyššie koncentrácie nutrientov, ako sú stanovené v osobitnom predpise, ktorý vydá vláda, 3. oblasti, kde z výsledkov monitoringu je evidentný stúpajúci trend koncentrácií nutrientov, a ak by sa nevykonali príslušné opatrenia a tento trend by pokračoval, treba ďalšie čistenie okrem čistenia uvedeného v 36 tohto zákona. Zraniteľné oblasti sú poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody zo zrážok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia dusičnanov vyššia ako 50 mg.l -1 alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekročiť. Zoznam katastrálnych území obcí, v ktorých boli stanovené zraniteľné oblasti sú uvedené v prílohe nariadenia vlády SR č. 617/2005 Z.z. Tieto oblasti sa v Španej Doline nenachádzajú. Vodohospodársky významné toky uvádza Vyhláška č. 211/2005 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov. Do zoznamu vodohospodársky významných vodných tokov sa zaraďujú tieto vodné toky a ich ucelené úseky: a) vodné toky, ktorými prechádza štátna hranica, b) vodné toky, ktoré sa využívajú ako vodárenský zdroj alebo sa môžu využívať ako vodárenské zdroje (ďalej len vodárenský vodný tok ), c) vodné toky s plavebným využitím, d) vodné toky s významným odberom vody pre priemysel a pre poľnohospodárstvo; ich významnosť sa určuje vo vzťahu k vodohospodárskej bilancii povrchových vôd v príslušnom čiastkovom povodí, e) vodné toky využívané na iné účely, napríklad na využívanie hydroenergetického potenciálu, ako vody vhodné pre život rýb a reprodukciu pôvodných druhov rýb alebo na rekreáciu. Podľa prílohy č. 1 Vyhlášky č. 211/2005 Z. z. katastrálnym územím Španej doliny preteká vodohospodársky významný vodný tok Starohorský potok (číslo hydrologického poradia ). Zoznam vodárenských vodných tokov Prílohy č. 2 neuvádza žiaden tok v katastrálnom území c. Ochrana lesných zdrojov Ochrana lesných zdrojov sa uplatňuje v nasledovných právnych predpisoch: Vyhláška 297/2011 Z.z. o lesnej hospodárskej evidencií Vyhláška 12/2009 Z.z. o ochrane lesných pozemkov pri územnoplánovacej činnosti a pri ich vyňatí a obmedzení z plnenia funkcií lesov Vyhláška 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa Zákon 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov Podľa zákona o lesoch funkciami lesov sú úžitky, účinky a vplyvy, ktoré poskytujú lesy ako zložka prírodného prostredia a ako objekt hospodárskeho využívania. Členia sa na mimoprodukčné funkcie a na produkčné funkcie. Každý porast však určite plní viacero funkcií, produkčných aj mimoprodukčných. Kategorizácia porastu vychádza z jeho prevládajúcej funkcie. 45

46 Výmery (ha) podľa kategórie lesa a ich percentuálne zastúpenie z celkovej plochy porastov Kategória lesa Subkategória Výmera (ha) Zastúpenie (%) Hospodárske (H) 560,84 57,85 Účelové (U)* 356,51 36,78 Ochranné (O) a Lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach 23,11 2,38 d Ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy 29,03 2,99 * Lesy osobitého určenia Zdroj: Lesnícky geografický systém (stav k ) Lesy sa z hľadiska využívania ich funkcií členia na: ochranné lesy sú to lesy, ktoré boli za také vyhlásené a ktorých funkčné zameranie vyplýva z prírodných podmienok. V týchto lesoch sa musí hospodáriť tak, aby plnili účel, na ktorý boli vyhlásené. Za ochranné lesy možno vyhlásiť: a) lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach, ako sú najmä sutiny, strže, strmé svahy so súvislo vystupujúcou materskou horninou, nespevnené štrkové nánosy, rašeliniská, mokrade a inundačné územia vodných tokov, 17) b) vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie, ktoré plnia funkciu ochrany nižšie položených lesov a pozemkov, lesy na exponovaných horských svahoch pod silným nepriaznivým klimatickým vplyvom a lesy znižujúce nebezpečenstvo lavín, c) lesy nad hornou hranicou stromovej vegetácie s prevládajúcim zastúpením kosodreviny, d) ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy. lesy osobitného určenia ich účelom je zabezpečovanie špecifických potrieb spoločnosti, právnických osôb alebo fyzických osôb, na ktorých zabezpečenie sa významne zmení spôsob hospodárenia oproti bežnému hospodáreniu Za lesy osobitného určenia možno vyhlásiť lesy: a) v ochranných pásmach vodárenských zdrojov I. stupňa a II. stupňa, ak pri odberoch vody z povrchového zdroja alebo podzemného zdroja možno zabezpečiť výdatnosť a kvalitu vodného zdroja len prostredníctvom osobitného režimu hospodárenia, b) v ochranných pásmach prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prírodných minerálnych vôd a vo vnútornom kúpeľnom území kúpeľného miesta, c) prímestské a ďalšie lesy s významnou zdravotnou, kultúrnou alebo rekreačnou funkciou, d) v uznaných zverníkoch a samostatných bažantniciach, e) v chránených územiach a na lesných pozemkoch s výskytom biotopov európskeho významu alebo chránených druhov, f) v zriadených génových základniach lesných drevín, g) určené na lesnícky výskum a lesnícku výučbu, h) ktoré sú nevyhnutné pre potreby obrany štátu podľa osobitných predpisov (vojenské lesy) hospodárske lesy sú to lesy, ktoré nie sú ochrannými lesmi alebo lesmi osobitného určenia a ktorých účelom je produkcia dreva a ostatných lesných produktov pri súčasnom zabezpečovaní mimoprodukčných funkcií lesov. 46

47 Charakter lesných porastov v katastrálnom území Španej Doliny je bližšie popísaný v kapitole Lesy. Povinnosti pri ochrane lesa sú zakotvené v 28 zákona o lesoch d. Ochrana pôdnych zdrojov Ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu zabezpečuje právny predpis Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon ustanovuje a) ochranu vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a zabezpečenie jej trvalo udržateľného obhospodarovania a poľnohospodárskeho využívania, b) ochranu environmentálnych funkcií poľnohospodárskej pôdy, ktoré sú: produkcia biomasy, filtrácia, neutralizácia a premena látok v prírode, udržiavanie ekologického a genetického potenciálu živých organizmov v prírode, c) ochranu výmery poľnohospodárskej pôdy pred neoprávnenými zábermi na nepoľnohospodárske použitie, d) postup pri zmene druhu pozemku a postup pri odňatí poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky účel, e) sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Poľnohospodársku pôdu v katastrálnom území Španej Doliny tvoria najmä trvalo trávne porasty, ktorých pôdy dosahujú len 6-9. kategóriu stupňa kvality (v kapitole c. Bonitované pôdnoekologické jednotky BPEJ). Zásady trvalo udržateľného využívania poľnohospodárskej pôdy a obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy a jej ochrany upravuje druhá časť zákona. Podľa nej je každý vlastník pôdy povinný: vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením a degradáciou; predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch; zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia a bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí a nakoniec je povinný usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri. Najväčším problémom v Španej Doline je zarastanie TTP a celková degradácia celého poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Pri zmene takýchto zarastených druhov pozemkov (tzv. biele plochy ) z poľnohospodárskeho pôdneho fondu je potrebné dodržiavať tretiu časť zákona Ochrana kultúrneho dedičstva a významné historické krajinné štruktúry Pamiatkový fond Ochranu kultúrneho dedičstva (kultúrne pamiatky, pamiatkové územie, archeologické nálezy a archeologické náleziská) upravuje v Slovenskej republike Zákona č. 208/2009 Z.z., ktorým sa mení a doplna Zákon c. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu. Pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie o vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. V katastrálnom území Španej Doliny sú evidované 2 kategórie druhov pamiatok z pamiatkového fondu: pamiatková rezervácia územie s uceleným historickým sídelným usporiadaním a s veľkou koncentráciou nehnuteľných kultúrnych pamiatok alebo územie so skupinami 47

48 významných archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ktoré možno topograficky vymedziť. V rámci katastrálneho územia bola dňa vyhlásená pamiatková rezervácia ľudového staviteľstva Špania Dolina. V roku 2011 bola nariadením vlády č. 188/2011 Z. z. o pamiatkových rezerváciách Vlkolínec, Špania Dolina a Osturňa upravená jej hranica. národná kultúrna pamiatka hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Ak ide o archeologický nález, kultúrnou pamiatkou môže byť aj neodkrytá hnuteľná vec alebo neodkrytá nehnuteľná vec, zistená metódami a technikami archeologického výskumu. Podľa registra nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok Pamiatkového úradu SR je v katastrálnom území Španej Doliny evidovaných 85 objektov. Väčšinu pamiatkových objektov obce reprezentujú banícke ľudové domy s hospodárskymi objektmi a iné objekty spojené s banskou históriou (Klopačka, budova banského úradu). Z ďalších pamiatkových objektov tu sú zastúpené najmä sakrálne objekty (kaplnka sv. Jána Nepomuckého, rímskokatolícky kostol Premenenia Pána, murovaná zvonica, kaplnka Božieho hrobu), fara, hostinec a pomník padlým partizánom Historické krajinné štruktúry Popri objektoch a územiach chránených podľa zákonov ochrany prírody a krajiny, ochrany pamiatkového fondu tvorí hodnotu krajiny aj jej ráz (krajinný ráz), ktorý predstavuje súbor jej charakteristických znakov a vlastností. Významné postavenie v nich majú historické krajinné štruktúry. Reprezentujú staršie časové horizonty súčasnej krajinnej štruktúry, v krajine sa vyskytujú často už iba ako izolované fragmenty. Tvoria špecifickú subštruktúru druhotnej krajinnej štruktúry. Charakterizuje ich postupný rozpad, prekrytie novšími objektmi a krajinnými zložkami, alebo nový spôsob využitia zeme. Historické krajinné štruktúry predstavujú zachovaný relikt antropických činností, vytvárajú tak pamäť a špecifickú časovú štruktúru krajiny (Jančura, 2004). Historické krajinné štruktúry reprezentujú najmä štruktúry a objekty: špecifické usporiadanie druhotnej krajinnej štruktúry krajinné vzorce pôdorysy obcí štruktúra sídel (domy, cesty, verejné priestranstvá, záhrady, atď.) technické pamiatky a archaické inžinierske diela a pamiatky atropomorfný reliéf v nadväznosti s využitím krajiny sídelný, banský, poľnohospodársky Antropogénny reliéf ako prejav historických krajinných štruktúr Montánna krajina Španej Doliny je charakteristická predovšetkým zachovanými špecifickými typmi banského reliéfu (haldy, pingy, prepadliny, terénne zárezy pri štôlňach a šachtách, atď.). Banská činnosť zasahuje do krajiny značne nerovnomerne, v súčasnom usporiadaní krajinnej štruktúry sú v dôsledku nerovnomerného vývoja zastúpené reliéfne formy z rôznych historických období. Ich prítomnosť je priamym dokladom o zmenách krajiny v minulosti. Z časového hľadiska možno rozdeliť montánne formy reliéfu do dvoch skupín: historické banské diela vznikali od stredoveku až do zastavenie hlbinnej ťažby koncom 19. storočia. Patrí sem väčšina konvexných a konkávnych tvarov reliéfu. recentné banské diela vznikali od polovice 20. storočia do roku Prítomnosť týchto foriem reliéfu súvisí s obnovením ťažby a geologickým prieskumom. Použitie modernej banskej techniky umožnilo v krátkom časovom úseku vytvorenie banských diel značného rozsahu, ktoré prekrývajú historické banské diela. 48

49 Sídlo ako prejav historických krajinných štruktúr Samostatný historický prvok v krajinných štruktúrach zastupuje sídelný celok obce. Pôdorysný typ, poloha a tvar pozemkov prepájajú obec s okolitou krajinou. Spôsob zástavby v Španej Doline obce určoval členitý, svahovitý horský terén a banská činnosť, ktorá dotvárala morfológiu terénu. Domy sú postavené roztrúsene, terasovite, prevažne pozdĺžne po vrstevnici na svahoch doliny. Zasypanie doliny Banského potoka materiálom z Ferdinandovej šachty vytváralo priaznivé podmienky pre rozšírenie sídelnej základne v tomto morfologicky členitom a značne zúženom priestore. Halda šachty Ferdinand patrí ku typu svahových tabuľových háld, jej priaznivá konfigurácia a poloha umožnila vznik zástavby juhozápadne od centra obce. Dnes už je takmer celá halda zastavaná. Sídelnú štruktúru v katastrálnom území v minulosti dopĺňala aj osada Piesky, ktorá bola v polovici minulého storočia asanovaná z dôvodu obnovenia povrchovej ťažby. Dnes z nej zostala len kaplnka, terénne indície a základy po objektoch a starý cintorín, ktorý je lokalizovaný na strmom svahu na lesnom pozemku. Technické pamiatky súčasťou historických krajinných štruktúr sú aj technické pamiatky zrúcaniny budov, zvyšky špaňodolinského vodovodu, úvozy ciest, atď. (Jančura Maliniak Beláček) Stresové javy a zdroje Prírodné stresové javy a. Seizmické javy - seizmické ohrozenie v hodnotách makroseizmickej aktivity dosahuje podľa Atlasu krajiny (2002) hodnotu 7 MSK b. Rádioaktivita Zložky prírodného prostredia, ako pôdy a horniny väčšinou obsahujú isté množstvo rádioaktívneho materiálu, ktorý môže obsahovať 238 U a 232 Th a produkty ich rádioaktívneho rozpadu, ako aj ich rádioaktívny izotop 40 K. Podľa mapy Celkovej prírodnej rádioaktivity (Čížek et al. 2003) dosahujú horniny kryštalinika najväčšiu mieru prirodzenej rádioaktivity (16-20 Ur), mezozoické horniny Panského dielu majú hodnoty nižšie (8-12 Ur.) c. Geodynamické javy svahové pohyby register svahových deformácií (ŠGÚDŠ) neuvádza v území Španej doliny žiadne zosuvné územia. Potenciálne ohrozenie zosuvmi v území však vyplýva z existencie starých banských diel. V rámci ČMS 2010 sa monitorujú inžinierskogeologické impakty a podľa významnosti sa zatrieďujú do 3 tried: C ložiská bez významného výskytu svahových pohybov, poklesov terénu a porúch objektov vyvolaných banskou činnosťou. B ložiská s menším rozsahom porúch A ložiská s poruchami väčšieho rozsahu prevažne s aktívnym prejavom. Jediným zo skupiny fenoménov prejavov fyzikálnych impaktov, ktorý bol navrhnutý do štátneho monitoringu je sledovanie porúch na objekte domu 192 v západnej časti obce, ktorý je založený na svahu neďaleko nad ústím Dopravného prekopu a zjavne je ovplyvnený deformáciou horninového masívu nad prebiehajúcim banským dielom. Celkovo bola oblasť hodnotená s potenciálnym výskytom impaktov porúch na objektoch (PO) a zatriedená do triedy ložiska C. 49

50 erózia pôdna erózia je prirodzený proces často sa prejavujúci ireverzibilnými zmenami fyzikálnych, chemických a biologických vlastností pôdy. Je to fyzikálny fenomén, ktorého výsledkom je odstránenie (premiestnenie) častíc pôdnej hmoty mechanickým pôsobením exogénnych činiteľov vyznačujúcich sa určitou kinetickou energiou ako sú dážď, prúdiaca voda (povrchový odtok) a vietor, zriedkavejšie ľad, topiaci sa sneh a živočíchy. Potenciálna erózia predstavuje možnú (teoretickú) ohrozenosť pôdy procesmi vodnej alebo veternej erózie ak by bol odstránený ochranný vplyv vegetačného pokryvu pôdy. v území dosahuje potenciálne ohrozenie vodnou eróziou poľnohospodárskej pôdy extrémnych hodnôt (4. kategória erodovanosti) s priemernou ročnou stratou pôdy > 30 t/ha/rok. ohrozenie veternou eróziou poľnohospodárskej pôdy podľa kategórie erodovanosti predstavuje na území hodnotu z kategórie 1. žiadna až mierna ohrozenosť s potenciálnym odnosom pôdy menej ako 0,7 t/ha. Človekom podmienená erózia môže v území vznikať na územiach s narušenou vegetačnou pokrývkou, napr. na zjazdových tratiach rekreačného strediska Šachtička pri topení sa snehu, prípadne na nespevnených povrchoch háld Sekundárne stresové javy Staré environmentálne záťaže V katastrálnom území Španej Doliny je podľa registru environmentálnych záťaží SR evidovaná asanovaná záťaž flotačnej úpravne Rudné Bane, š. p., Banská Bystrica. Kontaminácia vznikla pri manipulácii s flotačnými chemikáliami a pri prevádzke flotačnej technológie. Najskôr sa v úpravni spracovávali Cu-Pb-Zn rudy zo Španej Doliny, v r až 1979 trosky z hutníckej výroby z B. Štiavnice. V júni 1985 (po ukončení ťažby Španej Doline) sa v závode začali spracovávať Hg rudy z lokality Malachov - Veľká Studňa. V roku 1998 bola ukončená prevádzka flotačnej úpravne. Čiastkový monitorovací systém životného prostredia Slovenskej republiky (ČMS) Na základe identifikácie environmentálnych rizík z aspektu jednotlivých zložiek životného prostredia a človeka sa javí ako jedným z najzávažnejších problémov kontaminácia prírodných vôd ťažkými kovmi. V roku 2011 monitoring geochemických aspektov vplyvov ťažby na životné prostredie dokumentoval pretrvávajúci stav negatívneho ovplyvnenia kvality povrchových tokov banskými vodami, drenážnymi vodami odkalísk a priesakovými vodami háld a prírodných ložiskových (geochemických) anomálií. Povrchové toky tu obsahujú vysoké koncentrácie kovov, viazaných pôvodne v ložiskových mineráloch (Sb, Cu). Vzhľadom na hydrogeologické pomery lokalít, zložky uvoľňované do podzemnej vody rýchlo prestupujú do miestnych povrchových tokov a zhoršujú ich kvalitu (ČMS geologické faktory, 2012). Monitorovacia sieť ČMS: Katastrálne územie Španej Doliny je zahrnuté do monitorovacej siete v rámci Čiastkového monitorovacieho systému životného prostredia SR. Správa ČMS SR vplyv ťažby na životné prostredie subsystém 04 uvádza výsledky meraní výtokov banskej vody a povrchových tokov z katastrálneho územia Špania dolina z 8 monitorovacích objektov. Kvantitatívne a kvalitatívne charakteristiky vôd a sedimentov (T, EC, ph, O2, KNK, ZNK, SO4, As, Cu, Hg, Zn, Mn) sa sledujú 2x ročne. Výtoky banskej vody obsahujú podľa meraní extrémne vysoké koncentrácie medi, antimónu a arzénu. Spolu so skrytými priesakmi haldovým materiálom, odkaliskom a geochemicky anomálnou pripovrchovou zónou 50

51 horninového masívu kontaminujú miestne povrchové toky tak, že dosahujú najnepriaznivejšie kvalitatívne triedy. Pri hodnotení kvality povrchových vôd je použitá klasifikácia kvality povrchových vôd podľa STN , podľa ktorej sa zaraďuje kvalita povrchovej vody v danom mieste odberu vzoriek do tried kvality, podľa zistených hodnôt ukazovateľov porovnaním s ich určenými medznými hodnotami. Rozlišujú sa nasledovné triedy kvality: I. trieda veľmi čistá voda; II. trieda čistá voda; III. trieda znečistená voda; IV. trieda silno znečistená voda; V. trieda veľmi silno znečistená voda. Pri hodnotení kvality podzemných vôd, banských vôd a priesakov z odkalísk a háld je použitá klasifikácia kvality podzemných vôd, podľa ukazovateľov a normatívov znečistenia podzemných vôd uvedených v Prílohe k Pokynu Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR a Ministerstva životného prostredia SR z č. 1617/97- min. Ukazovatele a normatívy sú v ňom uvedené v nasledujúcich kategóriách: kategória A - fónové hodnoty, charakterizujúce približne ich prírodné obsahy, prípadne dohodnuté hodnoty požadovanej medze citlivosti analytického stanovenia, kategória B - medzné koncentrácie ukazovateľov, ktorých dosiahnutie vyžaduje prieskumné práce s cieľom vysvetliť pôvod či zdroj znečistenia, kategória C - medzné koncentrácie ukazovateľov, ktoré vyžadujú asanačný zásah, ak je preukázané riziko migrácie znečistenia do okolia a možnosť poškodenia ďalších zložiek životného prostredia. Prehľad klasifikácie kvality podz. a povrch. vôd monitorovaných objektov v r Klasifikácia kvality podzemných vôd Klasifikácia kvality povrchových vôd Banské vody - A B C I II III IV V Št. Ferdinand Št. Ivan Št. Denná Št. Piesky Priesak z odkaliska Hg, Zn, Pb, Cr, Cd Hg, Zn, Pb, Cr, Cd Hg, Zn, Pb, Cr, Cd As As Cu As As As, Cu Cu, Sb Sb Cu, Sb Cu, Sb Sb ph, Fe, Mn, Al, Pb, Cr, Cd ph, Fe, Mn, Al, Hg, Pb, Cr, Cd EC, SO4, Fe, Mn, Al, Zn, Pb, Cr, Cd Fe, Mn, Al, Hg, Pb, Cr, Cd Hg Hg EC, SO4, Zn As EC, Zn As Cu SO4, Sb, Cu Sb ph, Hg As Sb, Cu EC, ph, SO4 EC, ph, SO4 Banský potok SO4, Hg, Mn, Fe EC, ph Zn Potok Zelená Hg EC, ph, SO4, Zn, As Zn Cu, Zn As, Cu Hg As Sb, Cu As, Sb Sb, Cu Sb 51

52 Obr. 6: Situačná mapa monitorovaných objektov 2.6. Ekologická stabilita krajiny Krajina predstavuje otvorený systém, ktorý je výsledkom pôsobenia prírodných a antropogénnych činiteľov. Krajinotvorné procesy biotické či abiotické, prírodné alebo antropogénne spôsobujú neustále zmeny v krajine, čím je bezprostredne z ekologického hľadiska ovplyvňovaná aj jej stabilita, teda schopnosť ekosystému vrátiť sa pôsobením vlastných vnútorných mechanizmov k dynamickej rovnováhe, alebo k svojmu normálnemu vývojovému smeru. Na vyjadrenie úrovne ekologickej stability určitého územia bolo vytvorených viacero metodických nástrojov, z ktorých väčšina je založená na výpočte koeficientu ekologickej stability (KES). Ide o numerickú hodnotu, na základe ktorej je krajina zaradená do určitého stupňa ekologickej stability. Výpočet koeficientu ekologickej stability podľa Löw a kol. (1984) A percento plôch s 5. stupňom ekologickej kvality (lesy, vodné plochy) B percento plôch s 4. stupňom ekologickej kvality (brehové porasty, remízky) C percento plôch s 3. stupňom ekologickej kvality (lúky, pasienky) D percento plôch s 2. stupňom ekologickej kvality (orná pôda, záhrady, cintorín) E percento plôch s 1. stupňom ekologickej kvality (zastavané plochy, haldy). Získaný koeficient, ktorý sa rovná 1, hovorí o vyváženej krajine. Hodnota KES nižšia ako 1 znamená narušenú krajinu, prípadne, ak je nižšia ako 0,1, degradovanú krajinu. Naopak, ak je hodnota KES v intervale 1 až 10, ide o krajinu s prevažujúcimi prírodnými zložkami a ak je hodnota KES vyššia ako 10, hovoríme o prírodnej, resp. prírode blízkej krajine. Ekologická stability katastrálneho územie obce Špania Dolina Podľa koeficientu ekologickej stability je krajina v katastrálnom území Španej Doliny hodnotená ako prírode blízka. 52