Úradný vestník C 137. Európskej únie. Informácie a oznámenia. Oznámenia. Zväzok mája Slovenské vydanie. Číslo oznamu

Transkript

1 Úrdný vestník Európskej únie ISSN C 137 Slovenské vydnie Informácie oznámeni Zväzok máj 2011 Číslo oznmu Obsh Strn II Oznámeni OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE Európsk komisi 2011/C 137/01 Vysvetlivky KU kombinovnej nomenkltúre Európskej únie SK Cen: 10 EUR

2

3 Úrdný vestník Európskej únie C 137/1 II (Oznámeni) OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE EURÓPSKA KOMISIA VYSVETLIVKY KU KOMBINOVANEJ NOMENKLATÚRE EURÓPSKEJ ÚNIE (2011/C 137/01) Publikovné v súlde s článkom 9 ods. 1 nrideni Rdy (EHS) č. 2658/87 z 23. júl 1987 o colnej šttistickej nomenkltúre Spoločnom colnom sdzobníku ( 1 ) ( 1 ) Ú. v. ES L 256, , s. 1.

4

5 Úrdný vestník Európskej únie C 137/3 OBSAH Strn Úvod A. Všeobecné prvidlá n interpretáciu kombinovnej nomenkltúry C. Všeobecné prvidlá upltniteľné n nomenkltúru colné sdzby Tried I Živé zviertá; živočíšne produkty 1. Živé zviertá Mäso jedlé mäsové droby Ryby kôrovce, mäkkýše osttné vodné bezstvovce Mlieko mliečne výrobky; vtáčie vjci; prírodný med; jedlé výrobky živočíšneho pôvodu inde nešpecifikovné ni nezhrnuté Produkty živočíšneho pôvodu inde nešpecifikovné ni nezhrnuté Tried II Rstlinné produkty 6. Živé stromy osttné rstliny; cibule, korene podobne; rezné kvety okrsné lístie Zelenin, jedlé rstliny, korene hľuzy Jedlé ovocie orechy; šupy citrusových plodov lebo melónov Káv, čj, mté koreniny Obilniny Mlynárske výrobky; sld; škroby; inulín; pšeničný lepok Olejnté semená olejnté plody; rôzne semená plody; priemyselné lebo liečivé rstliny; slm krmoviny Strn 14. Rstlinné pletcie mteriály; produkty rstlinného pôvodu, inde nešpecifikovné ni nezhrnuté Tried III Živočíšne lebo rstlinné tuky oleje produkty ich štiepeni; uprvené jedlé tuky; živočíšne lebo rstlinné vosky 15. Živočíšne lebo rstlinné tuky oleje produkty ich štiepeni; uprvené jedlé tuky; živočíšne lebo rstlinné vosky Tried IV Priprvené potrviny; nelkoholické lkoholické nápoje ocot, tbk vyrobené náhrdy tbku 16. Príprvky z mäs, rýb lebo kôrovcov, mäkkýšov lebo osttných vodných bezstvovcov Cukor cukrovinky Kko príprvky z kk Príprvky z obilnín, múky, škrobu lebo mliek; cukrárske výrobky Príprvky zo zeleniny, ovoci, orechov lebo osttných čstí rstlín Rôzne jedlé príprvky Nelkoholické lkoholické nápoje ocot Zvyšky odpd z potrvinárskeho priemyslu; priprvené krmivá pre zviertá Tbk vyrobené náhrdky tbku Tried V Nerstné výrobky 25. Soľ; sír; zeminy kmene; sdr, vápno cement Rudy, trosky popoly Šelk; gumy, živice osttné rstlinné šťvy výťžky Nerstné plivá, minerálne oleje produkty ich destilácie; bitúmenové látky; minerálne vosky

6 C 137/4 Úrdný vestník Európskej únie Strn Strn Tried VI Výrobky chemického priemyslu lebo príbuzného priemyslu 28. Anorgnické chemikálie; norgnické lebo orgnické zlúčeniny drhých kovov, kovov vzácnych zemín, rádioktívnych prvkov lebo izotopov Orgnické chemikálie Frmceutické výrobky Hnojivá Triesloviny lebo frbirske výťžky; tníny ich deriváty; frbivá, pigmenty osttné frbice látky; náterové frby lky; tmely; trmenty Silice rezinoidy; voňvkárske, kozmetické lebo toletné príprvky Mydlo, orgnické povrchovo ktívne látky, prcie príprvky, mzcie príprvky, umelé vosky, priprvené vosky, leštice lebo čistice príprvky, sviečky podobné výrobky, modelovcie psty, zubné vosky zubné príprvky n záklde sdry Bielkovinové látky; modifikovné škroby; gleje; enzýmy Výbušniny; pyrotechnické výrobky; záplky; pyroforické zlitiny; niektoré horľvé príprvky Fotogrfický lebo kinemtogrfický tovr Rôzne chemické výrobky Tried VII Plsty výrobky z nich; kučuk výrobky z neho 39. Plsty výrobky z nich Kučuk výrobky z neho Tried VIII Surové kože kožky, usne, kožušiny výrobky z nich; sedlárske remenárske výrobky; cestovné potreby, kbelky podobné schránky; výrobky z čriev zviert (iné ko mesinský vls) 41. Surové kože kožky (iné ko kožušiny) usne Kožené výrobky; sedlárske remenárske výrobky; cestovné potreby, kbelky podobné schránky; výrobky z čriev zviert (iné ko mesinský vls) Kožušiny umelé kožušiny; výrobky z nich Tried IX Drevo výrobky z drev; drevné uhlie; korok výrobky z korku; výrobky zo slmy, esprt lebo osttných pletcích mteriálov; košikársky tovr práce z prúti 44. Drevo výrobky z drev; drevné uhlie Korok výrobky z korku Výrobky zo slmy, z esprt lebo osttného pletcieho mteriálu; košikársky tovr práce z prúti 201 Tried X Vláknin z drev lebo osttných vlákninových celulózových mteriálov; zberový (odpd výmet) ppier lebo lepenk; ppier lepenk predmety z nich 47. Vláknin z drev lebo osttných vlákninových celulózových mteriálov; zberový (odpd výmet) ppier lebo lepenk Ppier lepenk; výrobky z ppierenských vláknin, ppier lebo lepenky Tlčené knihy, noviny, obrzy osttné výrobky polygrfického priemyslu; rukopisy, strojopisy plány Tried XI Textílie textilné výrobky 50. Hodváb Vln, jemné lebo hrubé chlpy zviert; pridz tkniny z vlási Bvln Osttné rstlinné textilné vlákn; ppierová pridz tkniny z ppierovej pridze Chemické vlákn; pásiky podobné tvry z chemických textilných mteriálov Chemické strižné vlákn Vt, plsť netkné textílie; špeciálne pridze; motúzy, šnúry, povrzy lná výrobky z nich Koberce osttné textilné podlhové krytiny Špeciálne tkniny; všívné textílie; čipky; tpisérie; prmikárske výrobky; výšivky Impregnovné, potihnuté, pokryté lebo lminovné textílie; textilné výrobky vhodné n priemyselné použitie Pletené lebo háčkovné textílie Odevy odevné doplnky, pletené lebo háčkovné 229

7 Úrdný vestník Európskej únie C 137/5 Strn 62. Odevy odevné doplnky, nepletené lebo neháčkovné Osttné celkom dohotovené textilné výrobky; súprvy; obnosené odevy opotrebovné textilné výrobky; hndry Strn 74. Meď predmety z nej Nikel predmety z neho Hliník predmety z neho Tried XII Obuv, pokrývky hlvy, dáždniky, slnečníky, vychádzkové plice, plice so seddielkom, biče, jzdecké bičíky ich čsti; uprvené perie predmety z neho; umelé kvetiny; predmety z ľudských vlsov 64. Obuv, gmše podobné predmety; čsti týchto predmetov Pokrývky hlvy ich čsti Dáždniky, slnečníky, vychádzkové plice, plice so seddielkom, biče, jzdecké bičíky ich čsti Uprvené perie páperie predmety vyrobené z peri lebo páperi; umelé kvetiny; predmety z ľudských vlsov Tried XIII Výrobky z kmeň, sdry, cementu, zbestu, sľudy lebo podobných mteriálov; kermické výrobky; sklo sklenený tovr 68. Výrobky z kmeň, sdry, cementu, zbestu, sľudy lebo podobných mteriálov Kermické výrobky Sklo sklenený tovr (Je voľná, určená pre prípdnú potrebu hrmonizovného systému) Olovo predmety z neho Osttné zákldné kovy; cermety; predmety z nich Nástroje, nárdie, nožirsky tovr, lyžice vidličky zo zákldného kovu; ich čsti súčsti zo zákldného kovu Rôzne predmety zo zákldného kovu Tried XVI Stroje, prístroje mechnické zrideni; elektrické zrideni; ich čsti súčsti; prístroje n záznm reprodukciu zvuku, prístroje n záznm reprodukciu televízneho obrzu zvuku čsti, súčsti príslušenstvo tkéhoto tovru 84. Jdrové rektory, kotly, stroje, prístroje mechnické zrideni; ich čsti súčsti Elektrické stroje, prístroje zrideni ich čsti súčsti; prístroje n záznm reprodukciu zvuku, prístroje n záznm reprodukciu televízneho obrzu zvuku, čsti súčsti príslušenstvo týchto prístrojov Tried XIV Prírodné lebo umelo pestovné perly, drhokmy lebo polodrhokmy, drhé kovy, kovy plátovné drhými kovmi výrobky z nich; bižutéri; mince 71. Prírodné lebo umelo pestovné perly, drhokmy lebo polodrhokmy, drhé kovy, kovy plátovné drhými kovmi, predmety z nich; bižutéri; mince 274 Tried XVII Vozidlá, lietdlá, plvidlá pridružené doprvné zrideni 86. Železničné lebo električkové lokomotívy, koľjové vozidlá ich čsti súčsti; zvrškový upevňovcí mteriál železničných lebo električkových trtí jeho čsti súčsti; mechnické (vrátne elektromechnických) doprvné signlizčné zrideni všetkých druhov Tried XV Zákldné kovy predmety zo zákldných kovov 72. Železo oceľ Výrobky zo želez lebo z ocele Vozidlá iné ko železničné lebo električkové koľjové vozidlá ich čsti súčsti príslušenstvo Lietdlá, kozmické lode ich čsti súčsti Lode, člny plávjúce konštrukcie

8 C 137/6 Úrdný vestník Európskej únie Strn Strn Tried XVIII Nástroje prístroje optické, fotogrfické, kinemtogrfické, mercie, kontrolné, presné; lekárske lebo chirurgické; hodiny hodinky; hudobné nástroje; ich čsti, súčsti príslušenstvo 90. Nástroje prístroje optické, fotogrfické, kinemtogrfické, mercie, kontrolné, presné, lekárske lebo chirurgické; ich čsti, súčsti príslušenstvo Hodiny hodinky ich čsti súčsti Hudobné nástroje; čsti súčsti príslušenstvo týchto nástrojov Tried XX Rôzne výrobky 94. Nábytok; posteľoviny, mtrce, mtrcové podložky, vnkúše podobné vypchté potreby; svietidlá osvetľovcie zrideni inde nešpecifikovné ni nezhrnuté; svetelné reklmy, svetelné znky znčky, svetelné oznmovcie tbule podobné výrobky; montovné stvby Hrčky, hry športové potreby; ich čsti, súčsti príslušenstvo Rôzne výrobky Tried XIX Zbrne strelivo; ich čsti, súčsti príslušenstvo 93. Zbrne strelivo; ich čsti, súčsti príslušenstvo 387 Tried XXI Umelecké diel, zberteľské predmety strožitnosti 97. Umelecké diel, zberteľské predmety strožitnosti 397

9 Úrdný vestník Európskej únie C 137/7 ÚVOD Nridenie Rdy (EHS) č. 2658/87 z 23. júl 1987 o colnej šttistickej nomenkltúre Spoločnom colnom sdzobníku ( 1 ) ustnovuje nomenkltúru, známu ko kombinovná nomenkltúr lebo skrátene KN, zloženú n Medzinárodnom dohovore o hrmonizovnom systéme opisu číselného oznčovni tovru ( 2 ) známom ko hrmonizovný systém lebo skrátene HS. HS je doplnený svojimi vysvetlivkmi HS. Tieto vysvetlivky ktulizuje publikuje v nglickom frncúzskom jzyku: SVETOVÁ COLNÁ ORGANIZÁCIA (SCO) Rd pre colnú spoluprácu (RCS) Rue du Mrché Bruxelles/Brussel BELGIQUE/BELGIË Podľ článku 9 ods. 1 písm. ) druhej zrážky článku 10 nrideni (EHS) č. 2658/87 Komisi schvľuje vysvetlivky kombinovnej nomenkltúry hneď po odsúhlsení stnovisk sekciou trifnej šttistickej nomenkltúry Výboru pre colný kódex. Vysvetlivky kombinovnej nomenkltúry obshujú mnohé odkzy n vysvetlivky HS; nenhrádzjú ich, le s nvzájom dopĺňjú. Obidve publikácie treb preto používť súčsne. Táto verzi vysvetliviek KN obshuje všetky vysvetlivky ich zmeny dovtedy publikovné v Úrdnom vestníku Európskej únie v sérii C v pltnosti do 10. február 2011 ( 3 ). Vysvetlivky KN publikovné v sérii C úrdného vestník po tomto dátume zostávjú v pltnosti budú zprcovné do následnej revidovnej verzie vysvetliviek KN. Tieto vysvetlivky KN s vzťhujú n položky podpoložky kombinovnej nomenkltúry 2011, ktoré boli ustnovené nridením Komisie (EÚ) č. 861/2010 ( 4 ). ( 1 ) Ú. v. ES L 256, , s. 1. ( 2 ) Ú. v. ES L 198, , s. 1. ( 3 ) Ú. v. EÚ C 41, , s. 1. ( 4 ) Ú. v. EÚ L 284, , s. 1.

10

11 Úrdný vestník Európskej únie C 137/9 A. Všeobecné prvidlá n interpretáciu kombinovnej nomenkltúry Všeobecné prvidlo 5 b) Obly, ktoré s obvykle používjú n predj nápojov, džemu, horčice, korenín tď., treb ztriediť spolu s tovrom, ktorý obshujú j v prípde, že sú tieto obly zjvne vhodné n opkovné použitie. C. Všeobecné prvidlá upltniteľné n nomenkltúru colné sdzby Všeobecné prvidlo 3 1. V zmysle článku 18 ods. 1 2 nrideni Rdy (EHS) č. 2913/92 ( 1 ) z prcovné dni sú povžovné všetky dni iné ko oficiálne svitky publikovné EK v Bruseli soboty nedele. 2. V prípde, že v Úrdnom vestníku Európskej únie nie je uverejnený kurz v predposledný prcovný deň mesic ni v predposledný prcovný deň pred 15. dňom v mesici, kurzom uvedeným v článku 18 ods. 1 vyššie uvedeného nrideni, ktorý s má upltňovť pri prepočítní eur n národné meny, má byť posledný kurz uverejnený pred predposledným prcovným dňom lebo pred 15. dňom v mesici. ( 1 ) Ú. v. ES L 302, , s. 1.

12

13 Úrdný vestník Európskej únie C 137/11 TRIEDA I ŽIVÉ ZVIERATÁ; ŽIVOČÍŠNE PRODUKTY 1. KAPITOLA ŽIVÉ ZVIERATÁ 0101 Živé kone, somáre, muly mulice Kone Divé kone, ko kôň Przewlského lebo trpn (mongolský kôň), sú ztriedené do týchto podpoložiek. Avšk zebry (Equus zebr, Equus grevyi, Equus burchelli, Equus qugg, tď.) sú ztriedené do podpoložky , j keď ptri do čeľde koňovité. Krížence kobyly zebry ( zebrule ) sú ztriedené do podpoložky Somáre Obidv druhy domáce divé somáre ptri do tejto podpoložky. Medzi posledné menovné ptri mongolský djiggeti, tibetský king, onger hemion lebo polosomár (Equus hemionus). Krížence somár zebry (zendok zebrss ) sú ztriedené do podpoložky Muly mulice Do tejto podpoložky ptri zviertá opísné v poslednom odseku vysvetliviek HS k položke Živé hovädzie zviertá ž Domáce druhy Do týchto podpoložiek ptri všetky druhy domácich hovädzích zviert (vrátne byvolov) rodu Bos Bublus, bez ohľdu n účel ich použiti (chov, výkrm, šľchtenie, porážk), le okrem plemenných čistokrvných zviert (podpoložky ž ). Tieto podpoložky zhŕňjú zviertá opísné vo vysvetlivkách HS k položke 0102, prvý odsek, body (1), (2) (7) Osttné Do tejto podpoložky ptri všetky divé druhy hovädzích zviert (vrátne byvolov). Do tejto podpoložky ptri zviertá opísné vo vysvetlivkách HS k položke 0102, prvý odsek, body (3), (4), (5), (6), pižmoň severský lebo ovčí býk (Ovibos moschtus). Jky bizóny mjú 14 párov rebier, ztiľ čo osttné hovädzie zviertá (vrátne prvého byvol) mjú len 13 párov rebier Živé svine Osttné Živé svine divých druhov vrátne: 1. divik lesný (Sus scrof); 2. sviň brdvičntá (Phcochoerus ethiopicus), riečn sviň lebo sviň štetktá (Potmochoerus porcus) čiern lesná sviň; 3. bbirus celebská (Bbyrous bbyruss); 4. divá sviň pekri (Dicotyles tjcu).

14 C 137/12 Úrdný vestník Európskej únie Osttné Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Živé ovce kozy ž Ovce Do týchto podpoložiek ptri domáce zviertá ovce domácej druhu Ovis ries, rôzne druhy muflónov, tké ko európsky muflón (Ovis musimon), kndský muflón bighorn (Ovis cndensis), zijský muflón lebo Shpoor uril (Ovis orientlis), muflón Pmir rgli (Ovis mmon), ko j ovce Aoudd lebo Brbry (Ammotrgus lervi), ktoré sú známe ko hrivnté ovce, hoci sú podobné vic kozám ko ovcim Kozy Do týchto podpoložiek ptri zviertá domácich druhov kôz, kozorožec horský (Cpr ibex) koz bezoárová lebo kmerunská (Cpr eggrus lebo Cpr hircus). Nsledujúce druhy sú všk z týchto podpoložiek vylúčené ptri do podpoložky : kbr pižmový (Moschus moschiferus), frické vodné kozy (Hyemoschus) ázijské kozy (Trgulus), ktoré neptri medzi druhy kôz. Neptri sem tiež zviertá známe ko kozie ntilopy ( hemitrgues polokozy, kmzíky tď.) Živá hydin, t. j. hydin druhu Gllus domesticus, kčice, husi, moriky, morky perličky Do tejto položky ptri ib živé domáce vtáky druhov špecifikovných v tejto položke (hydin druhu Gllus domesticus, vrátne kuritok kpúnov), či už n chov, mäso, perie, lebo iný účel (npr. n chov do voliér, prkov lebo n jzerách). Divé vtáky (npr. divé morky Melegris gllopvo), hoci môžu byť chovné sprcovné podobným spôsobom ko domáce vtáctvo špecifikovné v tejto položke, sú ztriedené do podpoložky Holuby domácich druhov sú ztriedené do podpoložky Osttné živé zviertá Domáce králiky Do tejto podpoložky ptri ib králiky domácich druhov chovných ko n plemeno, tk i n mäso, kožušinu (npr. ngorské králiky) lebo n iný účel Osttné Do tejto podpoložky ptri všetky živé cicvce okrem domácich divých koní, somárov, mulov mulíc (položk 0101), hovädzích zviert (položk 0102), svíň (položk 0103), oviec kôz (položk 0104), primátov (podpoložk ), veľrýb, delfínov, delfínovcov, lmntínov dugongov (podpoložk ) domácich králikov (podpoložk ). Príkldy cicvcov zhrnutých v tejto podpoložke: 1. divé králiky (Oryctolgus cuniculus) zjce; 2. jelene, dniele, srnce, lne, kmzíky lebo divé kozy (Rupicpr rupicpr), los obyčjný lebo merický (Alces lces), ntilopy losie (Turotrgus), kozie ntilopy (kmzík gorl (Nemorhedus), Hemitrgus lebo vidloroh) prvé ntilopy; 3. levy, tigre, medvede, nosorožce, hrochy, slony, žirfy, okpy, klokny, zebry tď.; 4. ťvy, 1-hrbé 2-hrbé osttné zviertá z čeľde ťvovitých (lmy, lpky, gunky, vikune); 5. veverice, líšky, merické norky, svište, bobry, ondtry, vydry, morčtá; 6. soby; 7. psy mčky.

15 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Plzy (vrátne hdov korytnčiek) Do tejto podpoložky ptri všetky plzy, jšterice, korytnčky suchozemské vodné (morské lebo sldkovodné) Holuby Do tejto podpoložky ptri všetky vtáky z čeľde holubovitých, či už divé lebo, domáce, bez ohľdu n ich použitie (frmárske holuby, ornmentálne holuby, poštové holuby). Medzi nedomáce (divé) holuby ptrí holub hrivnák lebo lesný holub (Columb plumbus), holub plúžik (Columb oens), sklný holub (Columb livi), ustrálsky bronzový holub, holubice hrdličky (Streptopeli turtur, Streptopeli risori). Avšk, určité blízko príbuzné druhy kurovitých, tké ko nikobry (Coloens nicobri), kolumbry, korunáče, gugy syrhpty, do tejto podpoložky neptri sú ztriedené do podpoložky Osttné Do tejto podpoložky ptri všetky živé vtáky, iné ko hydin druhu Gllus domesticus, kčky, husi, morky perličky (položk 0105) iné ko drvé vtáky (podpoložk ), ppgáje (podpoložk ) divé domáce holuby (podpoložk ). Príkldy vtákov zhrnutých do tejto podpoložky: 1. hus divá (Anser nser), bernikl tmvá (Brnt bernicl), kzrk pestrá (Tdorn tdorn), kčic divá (Ans pltyrhynchos), kčic chripľvá (Ans streper), kčic hvízdvá (Ans penelope), kčic ostrochvostá (Ans cut), kčic lyžičirk (Ans clypet), kčic chrpľvá (Ans querquedul), kčic chrpkvá (Ans crecc), turpny čierne kjky; 2. lbute pávy; 3. jrbice, bžnty, prepelice, sluk, močirnic, tetrovy, divé kčice, divé husi, strnádky, drozdy škovránky; 4. pinky, sýkorky, knáriky, kolibríky tď Osttné Do tejto podpoložky ptri: 1. všetky osttné druhy živých zviert, okrem rýb, kôrovcov, mäkkýšov osttných morských bezstvovcov (3. kpitol) mikrobiálnych kultúr (položk 3002); 2. včely (tiež v prenosných šktulich lebo klietkch, lebo úľoch); 3. pridk morušová, motýle, chrobáky osttný hmyz; 4. žby.

16 C 137/14 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA MÄSO A JEDLÉ MÄSOVÉ DROBY Všeobecne 1. Mäso droby vhodné n ľudskú konzumáciu zostávjú ztriedené v tejto kpitole, dokonc j vtedy, k sú určené n sprcovnie n potrvu pre domáce zviertá. 2. N účely tejto kpitoly je význm slov mäso droby opísný vo všeobecnej čsti vysvetliviek HS k tejto kpitole. 3. Vysvetlenie rôznych stvov, v kých s môže mäso droby nchádzť (čerstvé, chldené, zmrzené, solené lebo v slnom náleve, sušené lebo údené), je uvedené vo všeobecnej čsti vysvetliviek HS k tejto kpitole. Treb upozorniť, že hlboko mrzené mäso čistočne lebo úplne rozmrzené mäso s ztriedi rovnko ko mrzené mäso. Mrzené nvyše zhŕň nielen čerstvé mäso zmrzené, le j mäso, ktoré bolo mierne sušené potom mrzené, pokiľ ktuáln trvjúc konzerváci závisí nevyhnutne od tkého mrzeni. 4. Vo všeobecnej čsti vysvetliviek HS k tejto kpitole sú tiež odkzy týkjúce s rozdielu medzi mäsom drobmi tejto kpitoly kpitoly 16. Do tejto kpitoly ptri len mäsové droby, ktoré sú surové, mleté lebo jemne nsekné, le ďlej neuprvené, blené v plstovom oble (dokonc j vo forme párkov, klobás lebo slám) výhrdne n uľhčenie mnipulácie lebo trnsportu. 5. N účely rozlíšeni medzi čsťmi s kosťou bez kosti, chrupvk šľchy nebudú povžovné z kosti. Doplnková poznámk 1 (A) d) doplnková poznámk 1 (A) e) N účely doplnkových poznámok 1 (A) d) 1 (A) e) k tejto kpitole [v spojení s doplnkovou poznámkou 1 (C) k tejto kpitole] s pri určovní toho, či sú splnené podmienky týkjúce s minimálneho mximálneho počtu rebier, počítjú len tie rebrá, celé lebo rozdelené, ktoré sú pripojené primo k chrbtici. V súlde s týmto vysvetlením nižšie uvedené zobrzenie znázorňuje príkld hovädzej prednej štvrtiny, ktorá spĺň podmienky doplnkových poznámok 1 (A) d) 1 (A) e) v spojení s doplnkovou poznámkou 1 (C) k tejto kpitole. PREDNÁ ŠTVRTINA ZADNÁ ŠTVRTINA

17 Úrdný vestník Európskej únie C 137/15 Doplnková poznámk 2 (C) N účely doplnkovej poznámky 2(C) k tejto kpitole týkjúcej s rozlíšeni 2 rôznych techník rezu čstí llok, podhrdlin podhrdlin llok spolu pozri schému nižšie:

18 C 137/16 Úrdný vestník Európskej únie Doplnková poznámk 6 ) Soľ s nepovžuje z korenie v zmysle tejto doplnkovej poznámky. Pozri tiež doplnkovú poznámku 7 k tejto kpitole 0201 Mäso z hovädzích zviert, čerstvé lebo chldené Do tejto položky ptrí len čerstvé lebo chldené mäso zviert položky N účely definície predných štvrtín zdných štvrtín treb brť do úvhy nsledujúce: ) krk kré znmenjú svlovú čsť krku so siedmimi cervikálnymi (krčnými) polovicmi stvcov; b) pliecko znmená kĺb prednej nohy vrátne loptky, rmennej kosti, vretennej kosti lkťovej kosti priliehjúce svly; c) sviečkovic znmená prvú flošnú sviečkovicu; zdná čsť stehn môže tiež zhŕňť gooseskirt Trupy polovičky trupov Termíny trupy polovičky trupov sú definovné v odsekoch ) b) doplnkovej poznámky 1 (A) k tejto kpitole. Prvých osem lebo deväť výrstkov chrbtových stvcov s môže ponechť buď n prvej, lebo ľvej polovičke trupu Kompenzovné štvrtiny Termín kompenzovné štvrtiny je definovný v odseku c) doplnkovej poznámky 1 (A) k tejto kpitole Neoddelené lebo oddelené predné štvrtiny Termíny neoddelené predné štvrtiny lebo oddelené predné štvrtiny sú definovné v odsekoch d) e) doplnkovej poznámky 1 (A) k tejto kpitole. Zo zneni tejto doplnkovej poznámky vyplýv, že predné čsti polovičiek trupov, npríkld tie, ktoré so všetkými prislúchjúcimi kosťmi zhŕňjú menej ko štyri rebrá, s odstráneným krkom lebo plieckom, lebo z ktorých bol odstránená kosť, npr. Atls, neptri do tejto podpoložky sú ztriedené do podpoložky Neoddelené lebo oddelené zdné štvrtiny Termíny neoddelené zdné štvrtiny lebo oddelené zdné štvrtiny sú definovné v odsekoch f) g) doplnkovej poznámky 1 (A) k tejto kpitole. Zo zneni tejto doplnkovej poznámky vyplýv, že zdné čsti polovičiek trupov, npríkld, tie ktoré so všetkými zodpovedjúcimi kosťmi obshujú menej ko tri rebrá lebo z ktorých bolo odstránené stehno lebo sviečkovic, vrátne filiet, neptri do tejto podpoložky sú ztriedené do podpoložky Avšk zdné štvrtiny bez obličiek lebo tuku z obličiek, tiež bez slbiny, ostávjú ztriedené ko zdné štvrtiny Osttné Do tejto podpoložky ptri, npríkld, pliecko, stehno, sviečkovic, nevykostené (s kosťou). Tktiež sú sem zhrnuté predné zdné čsti polovičiek trupov (s kosťou), ktoré nezodpovedjú definícii kompenzovných štvrtín, predných lebo zdných štvrtín Vykostené Do tejto podpoložky ptri všetky kusy mäs z hovädzích zviert, čerstvé lebo chldené, z ktorých boli odstránené všetky kosti, npríkld vykostené filety slbiny Mäso z hovädzích zviert, mrzené Do tejto položky ptrí ib mrzené mäso zo zviert položky Trupy polovičky trupov Termíny trupy polovičky trupov sú definovné v odsekoch ) b) doplnkovej poznámky 1 (A) k tejto kpitole.

19 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Kompenzovné štvrtiny Termín kompenzovné štvrtiny je definovný v odseku c) doplnkovej poznámky 1 (A) k tejto kpitole Neoddelené lebo oddelené predné štvtiny Termíny neoddelené predné štvrtiny lebo oddelené predné štvtiny sú definovné v odsekoch d) e) doplnkovej poznámky 1 (A) k tejto kpitole Neoddelené lebo oddelené zdné štvrtiny Termíny neoddelené zdné štvrtiny lebo oddelené zdné štvrtiny sú definovné v odsekoch f) g) doplnkovej poznámky 1 (A) k tejto kpitole Osttné Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi Predná čsť, loptk, pliecko kusy hrude Termíny predná čsť loptk hruď sú definovné v odseku h) doplnkovej poznámky 1 (A) k tejto kpitole Osttné Do tejto podpoložky ptri všetky kusy mäs z hovädzích zviert, mrzené, ktoré sú kompletne vykostené, okrem mrzených blokov uvedených v podpoložke kusov podpoložky Mäso zo svíň, čerstvé, chldené lebo mrzené Do tejto položky ptrí len mäso zviert položky Mäso zviert druhov svine, uznné kompetentnými orgánmi v Austrálii ko mäso zo svíň žijúcich vo voľnej prírode Austrálie, je povžovné z mäso zo svíň iných ko zo svíň domácich ž Čerstvé lebo chldené Do týchto podpoložiek ptrí len čerstvé lebo chldené mäso zviert položky Z domácich svíň Termín trupy lebo polovičky trupov je definovný v odseku ) doplnkovej poznámky 2 (A) k tejto kpitole Stehná kusy z nich Termín stehná je definovný v odseku b) doplnkovej poznámky 2 (A) k tejto kpitole. Do tejto podpoložky ptri nevykostené lýtk zo zdných nôh Plieck kusy z nich Termín plieck je definovný v odseku d) doplnkovej poznámky 2 (A) k tejto kpitole. Do tejto podpoložky ptri voľné minirebrá lebo rebierk nevykostené lýtk z predných nôh Predné čsti kusy z nich Termín predné čsti je definovný v odseku c) doplnkovej poznámky 2 (A) k tejto kpitole. Do tejto podpoložky neptri nevykostené lýtk z predných nôh, ni voľné minirebrá ni rebierk (podpoložk ).

20 C 137/18 Úrdný vestník Európskej únie Chrbty kusy z nich, nevykostené Termín.chrbty je definovný v odseku e) doplnkovej poznámky 2 (A) k tejto kpitole Do tejto podpoložky ptri rebrá zdnej čsti Bôčiky kusy z nich Termíny.bôčiky kusy z nich sú definovné v odseku f) doplnkovej poznámky 2 (A) v doplnkovej poznámke 2 (B) k tejto kpitole. Kusy z nich do tejto podpoložky neptri, k neobshujú kožu podkožný tuk. Do tejto podpoložky neptri voľné rebrá bez kože lebo podkožného tuku (podpoložk ) Osttné Do tejto podpoložky ptri tiež voľné rebrá bez kože lebo podkožného tuku Osttné Do tejto podpoložky ptrí len mäso zviert podpoložky lebo , obzvlášť mäso divik, iné ko trupy, polovice trupov, nohy, plieck, čsti nôh čsti pliec ž Mrzené Vysvetlivky k podpoložkám ž pri ich dlším delení s použijú s príslušnými zmenmi Mäso z oviec lebo kôz, čerstvé, chldené lebo mrzené Do tejto podpoložky ptrí len čerstvé, chldené lebo mrzené mäso zviert položky 0104, či už domácich, lebo divých, obzvlášť mäso druhov oviec (domácich, lebo divých), ko j mäso kozorožcov Trupy polovičky trupov jhnit, čerstvé lebo chldené Termíny trupy polovičky trupov sú definovné v odsekoch ) b) doplnkovej poznámky 3 (A) k tejto kpitole. Definíci jhňcieho mäs je uvedená vo vysvetlivkách HS k podpoložkám Trupy polovičky trupov Termíny trupy polovičky trupov sú definovné v odsekoch ) b) doplnkovej poznámky 3 (A) k tejto kpitole Krátke predné štvrtiny Termín krátke predné štvrtiny je definovný v odsekoch c) d) doplnkovej poznámky 3 (A) k tejto kpitole Chrbty /lebo kré Termíny chrbty /lebo kré sú definovné v odsekoch e) f) doplnkovej poznámky 3 (A) k tejto kpitole Nohy Termín nohy je definovný v odsekoch g) h) doplnkovej poznámky 3 (A) k tejto kpitole Trupy polovičky trupov jhnit, mrzené Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi.

21 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ ž Osttné mäso z oviec, mrzené Vysvetlivky k podpoložkám , , s použijú s príslušnými zmenmi k podpoložkám , , ž Mäso z kôz Termíny trupy polovičky trupov (podpoložky ), krátke predné štvrtiny (podpoložky ), chrbty /lebo kré (podpoložky ) nohy (podpoložky ) sú definovné v doplnkovej poznámke 3 (A) k tejto kpitole, v odsekoch ) b), c) d), e) f) g) h) Jedlé droby z hovädzích zviert, svíň, oviec, kôz, koní, somárov, mulov lebo mulíc, čerstvé, chldené lebo mrzené Do tejto položky ptri droby zo zviert položiek 0101 ž Droby určené n výrobu frmceutických produktov neptri do týchto podpoložiek, pokiľ nespĺňjú podmienky ustnovené kompetentnými orgánmi. Ďlšie pokyny sú vo vysvetlivkách HS k položke ž Z hovädzích zviert, čerstvé lebo chldené Do týchto podpoložiek ptri ib čerstvé lebo chldené droby zo zviert položky Hrubá bránic tenká bránic Hrubá bránic tenká bránic sú svlové čsti bránice ž Z hovädzích zviert, mrzené Do týchto podpoložiek ptri ib mrzené droby zo zviert položky Zo svíň, čerstvé lebo chldené Do tejto podpoložky ptri ib čerstvé lebo chldené droby zo zviert položky Vysvetlivky k podpoložke , prvý odsek, s použijú s príslušnými zmenmi. Do tejto podpoložky ptri nohy, chvosty, pečene, obličky, srdci, jzyky, pľúc, jedlé kože, mozgy, predstierky, pobrušnic pohrudnic Zo svíň, mrzené Do týchto podpoložiek ptri ib mrzené droby zo zviert položky Osttné Do tejto podpoložky ptri hlvy polovičky hláv, tiež s mozgom, lícmi lebo jzykmi, čsti hláv [doplnková poznámk 2 (C) k tejto kpitole] termín čsti hláv je definovný v treťom odseku spomínnej doplnkovej poznámky. Do tejto podpoložky ptri nohy, chvosty, obličky, srdci, jzyky, pľúc, jedlé kože, mozgy, predstierky, pobrušnic pohrudnic. Do tejto podpoložky ptri droby z divik Z koní, somárov, mulov mulíc Do tejto podpoložky ptri ib čerstvé lebo chldené droby zo zviert položky Z oviec kôz Do tejto podpoložky ptri ib čerstvé lebo chldené droby zo zviert položky 0104.

22 C 137/20 Úrdný vestník Európskej únie Z koní, somárov, mulov mulíc Do tejto podpoložky ptri ib mrzené droby zo zviert položky Z oviec kôz Do tejto podpoložky ptri ib mrzené droby zo zviert položky Mäso jedlé droby, z hydiny položky 0105, čerstvé, chldené lebo mrzené Ošklbné zbvené čriev, s hlvou nôžkmi, nzývné kurčtá 83 %. Do tejto podpoložky ptrí ošklbná hydin, s hlvmi nohmi, z ktorej boli odstránené črevá, le osttné vnútornosti boli ponechné (njmä pľúc, pečeň, žlúdok, srdce vječníky) Ošklbné vypitvné, bez hlvy bez nôžok, le s krkom, srdcom, pečeňou svlntým žlúdkom, nzývné kurčtá 70 %. Do tejto podpoložky ptri kurčtá n pečenie ošklbné, bez hláv nôžok, le s krkom, ktoré sú kompletne vypitvné, le do vnútr ich trupov boli vrátené srdce, pečeň svlntý žlúdok Ošklbné vypitvné, bez hlvy bez nôžok bez krkov, srdc, pečene svlntého žlúdk, nzývné kurčtá 65 %, lebo ink predkldné Do tejto podpoložky ptri kurčtá n pečenie, ktoré sú ošklbné bez hláv nôh, kompletne vypitvné. Ptrí sem j hydin prezentovná vo forme inej ko uvedenej v podpoložkách , npríkld neošklbné kurčtá s črevmi, s hlvmi nohmi V celku, mrzené Vysvetlivky k podpoložkám s použijú s príslušnými zmenmi Vykostené Do tejto podpoložky ptrí mäso z hydiny, vykostené, bez ohľdu n čsť trupu z ktorej pochádz Polovičky lebo štvrtiny Termín polovičky je definovný v doplnkovej poznámke 4 ) b) k tejto kpitole. Termín štvrtiny je definovný v doplnkovej poznámke 4 ) c) k tejto kpitole. Do tejto podpoložky ptri zdné štvrtiny pozostávjúce z dolného stehn (tibi fibul), stehn (femur), zdnej čsti chrbt trtáč, ko j z predných štvrtín, ktoré pozostávjú v podstte z jednej polovice hrudi spolu s krídlom Celé krídl, so špičkmi lebo bez špičiek Termín celé krídl, tiež so špičkmi je definovný v doplnkovej poznámke 4 ) d) k tejto kpitole Chrbty, krky, chrbty s krkmi, trtáče špičky krídel Pozri doplnkovú poznámku 4 ) k tejto kpitole. Do tejto podpoložky ptri chrbty s krkmi, pozostávjúce z čsti krku, chrbt tiež môže byť ponechný trtáč, chrbty; krky; trtáče (chvosty); špičky krídiel Prsi kusy z nich Termín prsi je definovný v doplnkovej poznámke 4) e) k tejto kpitole.

23 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Stehná kusy z nich Termín stehná je definovný v doplnkovej poznámke 4 ) f) k tejto kpitole. Rez oddeľujúci stehno od chrbt musí byť prevedený medzi dvomi línimi ohrničujúcimi kĺby, ko je zrejmé z nsledujúceho obrázku: Pečene Pozri vysvetlivky HS k položke 0207, posledný odsek Osttné Do tejto podpoložky ptri jedlé droby, zvlášť srdci, hrebene lloky, le okrem pečení. Do tejto podpoložky tiež ptri nôžky hydiny ž Kusy droby, mrzené Vysvetlivky k podpoložkám ž s použijú s príslušnými zmenmi Ošklbné vypitvné, bez hláv bez nôžok, le s krkom, srdcom, pečeňou svlntým žlúdkom, nzývné morky 80 % Do tejto podpoložky ptri ošklbné morky bez hláv nôžok, le s krkom, kompletne vypitvné, do trupov ktorých boli vrátené srdce, pečeň svlntý žlúdok Ošklbné vypitvné, bez hláv bez nôžok bez krku, srdc, pečene svlntého žlúdk, nzývné morky 73 %, lebo ink predkldné Do tejto podpoložky ptri ošklbné morky, priprvené n pečenie, bez hlvy, krku nôžok kompletne vypitvné. Ptri sem j morky predkldné v inej forme ko uvedenej v podpoložkách V celku, mrzené Použiť vysvetlivky k podpoložkám s príslušnými zmenmi Vykostené Použiť vysvetlivky k podpoložke s príslušnými zmenmi Polovičky lebo štvrtiny Použiť vysvetlivky k podpoložke s príslušnými zmenmi.

24 C 137/22 Úrdný vestník Európskej únie Celé krídl, so špičkmi lebo bez špičiek Termín celé krídl, tiež so špičkmi je definovný v doplnkovej poznámke 4 ) d) k tejto kpitole Chrbty, krky, chrbty s krkmi, trtáče špičky krídel Použiť vysvetlivky k podpoložke s príslušnými zmenmi Prsi kusy z nich Termín prsi je definovný v doplnkovej poznámke 4 ) e) k tejto kpitole Dolné stehná kusy z nich Termín dolné stehná je definovný v doplnkovej poznámke 4 ) g) k tejto kpitole. Rez oddeľujúci dolné stehno od stehn musí byť prevedený medzi dvomi línimi ohrničujúcimi kĺby, ko je zrejmé z nsledujúceho obrázku: Osttné Do tejto podpoložky ptri kusy definovné v doplnkovej poznámke 4 ) h) k tejto kpitole. Rez oddeľujúci stehno lebo celú nohu od chrbt musí byť prevedený medzi dvomi línimi ohrničujúcimi kĺby, ko je zrejmé z obrázku vo vysvetlivkách k podpoložke Rez oddeľujúci stehno od dolného stehn musí byť prevedený medzi dvomi línimi ohrničujúcimi kĺby, ko je zrejmé z obrázku vo vysvetlivkách k podpoložke Pečene Pozri vysvetlivky HS k položke 0207, posledný odsek Osttné Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi ž Kusy droby, mrzené Vysvetlivky k podpoložkám ž s použijú s príslušnými zmenmi Ošklbné vypitvné, bez hlvy bez nôžok, le s krkom, srdcom, pečeňou svlntým žlúdkom, nzývné kčice 70 % Do tejto podpoložky ptri ošklbné kčice, bez hláv nôžok, le s krkom, úplne vypitvné, le so srdcom, pečeňou svlntým žlúdkom vráteným do vnútr trupu.

25 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Ošklbné vypitvné, bez hlvy bez nôžok bez krku srdc, pečene svlntého žlúdk, nzývné kčice 63 %, lebo ink predkldné Do tejto podpoložky ptri ošklbné kčice, priprvené n pečenie, bez hláv, krkov nôžok, úplne vypitvné. Ptri sem tiež kčice predkldné v inej forme, ko je uvedené v podpoložkách , Ošklbné vypitvné, bez hlvy bez nôžok, so srdcom svlntým žlúdkom lebo bez nich, nzývné husi 75 %, lebo ink predkldné Do tejto podpoložky ptri ošklbné husi, bez hláv nôžok, úplne vypitvné, le s vráteným srdcom svlntým žlúdkom do vnútr trupu, ko j ošklbné husi, priprvené n pečenie, bez hláv nôžok úplne vypitvné. Ptri sem tiež husi predkldné v inej forme, ko je uvedené v podpoložkách , npríkld zrezné husi, ktoré boli ošklbné stečené z krvi, le nepitvné, bez hláv nôžok Ošklbné vypitvné, bez hlvy bez nôžok, le s krkom, srdcom, pečeňou svlntým žlúdkom, nzývné kčice 70 % Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi Ošklbné vypitvné, bez hlvy bez nôžok bez krku, srdc, pečene svlntého žlúdk, nzývné kčice 63 %, lebo ink predkldné Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi Ošklbné vypitvné, bez hlvy bez nôžok, so srdcom svlntým žlúdkom lebo bez nich, nzývné husi 75 %, lebo ink predkldné Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi Pečene z kŕmnych husí lebo kčíc, čerstvé lebo chldené Pozri vysvetlivky HS k položke 0207, posledný odsek Vykostené Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi ž Polovičky lebo štvrtiny Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi Celé krídl, so špičkmi lebo bez špičiek Termín celé krídl, tiež so špičkmi je definovný v doplnkovej poznámke 4 ) d) k tejto kpitole Chrbty, krky, chrbty s krkmi, trtáče špičky krídel Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi Prsi kusy z nich Termín prsi je definovný v doplnkovej poznámke 4 ) e) k tejto kpitole Stehná kusy z nich Termín stehná je definovný v doplnkovej poznámke 4 ) f) k tejto kpitole.

26 C 137/24 Úrdný vestník Európskej únie Huscie lebo kčcie pletá Termín huscie lebo kčcie pletá je definovný v doplnkovej poznámke 4 ij) k tejto kpitole Pečene, iné ko z kŕmnych husí lebo kčíc Pozri vysvetlivky HS k položke 0207, posledný odsek Osttné Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi Vykostené Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi ž Nevykostené Vysvetlivky k podpoložkám ž s použijú s príslušnými zmenmi ž Pečene Pozri vysvetlivky HS k položke 0207, posledný odsek Osttné Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi Osttné mäso jedlé mäsové droby, čerstvé, chldené lebo mrzené Do tejto položky ptrí ib mäso jedlé mäsové droby zo zviert ztriedených do položky 0106, čerstvé, chldené lebo mrzené Z domácich králikov Do tejto podpoložky ptrí mäso jedlé mäsové droby zo zviert ptricich do podpoložky Z domácich holubov Do tejto podpoložky ptrí mäso jedlé mäsové droby z domácich holubov (frmárskych, ornmentálnych, poštových holubov). Mäso jedlé mäsové droby z holubov opísných ko nie domácich vo vysvetlivkách k podpoložke sú preto vylúčené z tejto podpoložky sú ztriedené do podpoložky Zo zveriny, iné ko z králikov lebo zjcov Do tejto podpoložky ptrí mäso jedlé mäsové droby z: 1. lovnej zveri: dniele, srnce, kmzíky (Rupicpr rupicpr), los, kmzík gorl, ntilopy, gzely, medvede klokny; 2. operencov: divé holuby, divé husi, divé kčice, bžnty, jrbice, sľuk močirnic, tetrov, strnádky pštrosy. Mäso jedlé mäsové droby zo zviert, ktoré predstvujú všeobecne objekt poľovni (bžnty, dniele, pštrosy tď.), zostávjú ztriedené ko mäso jedlé mäsové droby z lovnej zveri vtáctv i vtedy, k tieto zviertá boli chovné v zjtí. Mäso jedlé mäsové droby zo sobov neptri do tejto podpoložky (podpoložk ). Avšk, mäso jedlé mäsové droby istých druhov sobov (npríkld kribu) sú ztriedené do tejto podpoložky, k s dokáže, že tkéto mäso jedlé mäsové droby sú zo zviert, ktoré žili vo voľnej prírode boli ulovené. Do tejto podpoložky neptrí mäso jedlé mäsové droby z divých králikov (Oryctolgus cuniculus) lebo zjcov, ktoré ptri do podpoložky

27 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Zo sobov Pozri vysvetlivky k podpoložke , tretí odsek Prsčí tuk neprerstený chudým mäsom hydinový tuk, nevyškvrený lebo ink extrhovný, čerstvý, chldený, mrzený, solený, v slnom náleve, sušený lebo údený Podkožný prsčí tuk Termín podkožný prsčí tuk je definovný v doplnkovej poznámke 2 (D) k tejto kpitole Prsčí tuk, iný ko podpoložky lebo Pozri vysvetlivky HS k položke 0209, druhý odsek Hydinový tuk Pozri vysvetlivky HS k položke 0209, tretí odsek Mäso jedlé mäsové droby, solené, v slnom náleve, sušené lebo údené; jedlé múčky prášky z mäs lebo z mäsových drobov Okrem podkožného tuku osttného tuku položky ptrí do tejto položky mäso droby, solené, v slnom náleve, sušené lebo údené, zo všetkých zviert ptricich do položiek 0101 ž K definícii temínu sušené lebo údené solené, v slnom náleve pozri doplnkovú poznámku 2 (E) 7 k tejto kpitole ž Stehná, plieck ich čsti nevykostené K definícii termínu nevykostené pozri vysvetlivky HS k podpoložke ž Z domácich svíň Termíny stehná plieck sú definovné v doplnkovej poznámke 2 (A) b) d) k tejto kpitole Solené lebo v slnom náleve Do týchto podpoložiek ptri ib stehná, plieck kusy z nich, nevykostené, z domácich svíň, ktoré boli konzervovné hlbokým suchým solením lebo v slnom náleve. Avšk, mohli byť ďlej ľhko sušené lebo údené, le nie do tkej miery, by boli povžovné z sušené lebo údené n účely podpoložiek [podľ definície v doplnkovej poznámke 2 (E) k tejto kpitole] Sušené lebo údené Do týchto podpoložiek ptri stehná, plieck kusy z nich, nevykostené, z domácich svíň, konzervovné procesom sušeni lebo údeni, j keď sú tieto metódy konzervácie kombinovné s predchádzjúcim solením lebo ošetrením v slnom náleve. Týk s to njmä stehien, ktoré boli njprv solené, predtým než boli čistočne dehydrtovné či už n suchom vzduchu (stehná typu Prm lebo Byonne ), lebo údením (stehná typu Ardennes ). Stehná, plieck kusy z nich, ktoré boli čistočne dehydrtovné, le ktorých skutočná konzerváci je zbezpečená mrzením lebo hĺbkovým mrzením, ptri do podpoložky lebo Z domácich svíň Termíny bôčiky kusy sú definovné v odseku f) doplnkovej poznámky 2 (A) v doplnkovej poznámke 2 (B) k tejto kpitole Solené lebo v slnom náleve Vysvetlivky k podpoložkám s použijú s príslušnými zmenmi.

28 C 137/26 Úrdný vestník Európskej únie Sušené lebo údené Vysvetlivky k podpoložkám s použijú s príslušnými zmenmi Slninové boky lebo predné tri štvrtiny Termíny slninové boky predné trištvrtiny sú definovné v odsekoch g) h) doplnkovej poznámky 2 (A) k tejto kpitole Zdné tri štvrtiny lebo stredy Predné čsti kusy z nich Chrbty kusy z nich Predné čsti kusy z nich Termíny zdné trištvrtiny stredy sú definovné v odsekoch ij) k) doplnkovej poznámky 2 (A) k tejto kpitole. Termín predné čsti je definovný v odseku c) doplnkovej poznámky 2 (A) k tejto kpitole. Termín chrbty je definovný v odseku e) doplnkovej poznámky 2 (A) k tejto kpitole. Termín predné čsti je definovný v odseku c) doplnkovej poznámky 2 (A) k tejto kpitole Mäso z hovädzích zviert Do týchto podpoložiek ptrí ib mäso zo zviert položky 0102, solené, v slnom náleve, sušené lebo údené; droby z hovädzích zviert ptri do položky lebo Z koní, solené, v slnom náleve lebo sušené Do tejto podpoložky ptrí ib mäso zo zviert podpoložiek , , solené, v slnom náleve lebo sušené. Údené konské mäso ptrí do podpoložky Droby z koní ptri do podpoložky Z oviec kôz Do týchto podpoložiek ptrí ib mäso zo zviert položky 0104, solené, v slnom náleve, sušené lebo údené. Droby zo zviert týchto druhov ptri do podpoložky Zo sobov Osttné Pozri vysvetlivky k podpoložke , tretí odsek. Do tejto podpoložky ptri hlvy lebo polovičky hláv domácich svíň, tiež s mozgom, lícmi lebo jzykom, vrátne kusov z nich [pozri doplnkovú poznámku 2 (C) k tejto kpitole]. Kusy hláv sú definovné v treťom odseku vyššie uvedenej doplnkovej poznámky. N účely definície drobov pozri vysvetlivky HS k položke Jedlé múčky prášky z mäs lebo mäsových drobov Do tejto podpoložky ptri j pelety z týchto múčok práškov.

29 Úrdný vestník Európskej únie C 137/27 3. KAPITOLA RYBY A KÔROVCE, MÄKKÝŠE A OSTATNÉ VODNÉ BEZSTAVOVCE Všeobecne 1. Ryby kôrovce, mäkkýše osttné vodné bezstvovce, ktoré sú hlboko mrzené, sú ztriedené rovnkým spôsobom ko ryby kôrovce, mäkkýše osttné vodné bezstvovce, ktoré sú mrzené. 2. Jednoduché obrenie (blnšírovnie) pozostávjúce ľhkého tepelného ošetreni, ktoré neznmená vrenie ko tké, nemení ztriedenie. Čsto s použív pred zmrzením njmä tunikov mäs kôrovcov lebo mäkkýšov. 3. Z kpitoly 3 sú vylúčené: ) plynové mechúre, sušené lebo solené, tiež vhodné n ľudskú konzumáciu (podpoložk ); b) ľhko solené ryby, sušené lebo údené nmočené v rstlinnom oleji, n účely dočsnej konzervácie produkty známe ko polokonzervovné (položk 1604); c) ryby jednoducho nložené v oleji lebo v octe, tiež ďlej uprvovné (položk 1604); d) mäkkýše, ktoré boli dosttočne uvrené, by s vyzrážli ich bielkoviny (položk 1605) Živé ryby Ozdobné ryby Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Sldkovodné ryby Do tejto podpoložky ptri: 1. tetr druhu Hemigrmmus ocellifer; 2. krs striebristý (Crssius urtus) zlté kpry; 3. živorodky vrátne živorodky čiernej veľkoplutvovej (Mollienisi ltipinn velifer), mečovk zelená lebo hlnčík mečovitý jej červená lbinotická form (Xiphophorus helleri), červená, zltá, čiern biel plt (Pltypoecilus mcultus) kríženci mečovky plty (Xiphophorus Okttoiecukys), njmä čiern mečovk mečovk berlínsk; 4. simské bojovné ryby (Bett splendens), rjovec dlhoplutvý (Mcropodus operculris lebo viridi-urtus), gurm lebo vláknovec šedý (Trichogster trichopterus) vláknovec zkrptený pruhovný (Colis lli fscit); 5. skláre (Pterophyllum sclre eimckei) Morské ryby Do tejto podpoložky ptri: 1. korlové ryby čeľde Chetodontide; 2. pyskovité Lbride; 3. Scride (ppgájovité ryby, neprvé ppgájovité ryby Scrichthys).

30 C 137/28 Úrdný vestník Európskej únie Ryby, čerstvé lebo chldené, okrem rybieho filé osttného rybieho mäs položky ž Pstruhy (Slmo trutt, Oncorhynchus mykiss, Oncorhynchus clrki, Oncorhynchus gubonit, Oncorhynchus gile, Oncorhynchus pche Oncorhynchus chrysogster) Do týchto podpoložiek ptri: 1. pstruh morský (Slmo trutt trutt); 2. pstruh potočný (Slmo trutt frio); 3. pstruh jzerný (Slmo trutt lcustris); 4. pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss); 5. Oncorhynchus clrki; 6. Oncorhynchus gubonit; 7. Oncorhynchus gile; 8. Oncorhynchus pche; 9. Oncorhynchus chrysogster Lososy tichomorské (Oncorhynchus nerk, Oncorhynchus gorbusch, Oncorhynchus ket, Oncorhynchus tschwytsch, Oncorhynchus kisutch, Oncorhynchus msou Oncorhynchus rhodurus), losos tlntický (Slmo slr) hlvátk obyčjná (Hucho hucho) Okrem losos tlntického hlvátky obyčjnej ptri do tejto podpoložky nsledujúce druhy lososov tichomorských: 1. červený losos lebo sockeye (Oncorhynchus nerk); 2. ružový losos lebo humpbck (Oncorhynchus gorbusch); 3. ket, dog lebo chum losos (Oncorhynchus ket); 4. kráľovský, klifornský, spring lebo chinook losos (Oncorhynchus tschwytsch); 5. strieborný losos lebo coho (Oncorhynchus kisutch); 6. jponský lebo Jpnese cherry losos (Oncorhynchus msou); 7. Oncorhynchus rhodurus Osttné Medzi osttné sldkovodné lososovité ptri: 1. síhy (Coregonus clupeformis, Coregonus fer, Coregonus lbul, Coregonus lvretus); 2. Coregonus oxyrhynchus; 3. sivoň druhu (Slvelinus lpinus), sivoň merický (Slvelinus fontinlis), sivoň veľký (Slvelinus nmycush lebo Christivomer nmycush) ž Pltesovité ryby (Pleuronectide, Bothide, Cynoglosside, Soleide, Scophthlmide Cithride), okrem pečene, ikier mlieči Tieto ryby nie sú ploské vo vertikálnej rovine, le v horizontálnej, s dvomi očmi n vrchnej čsti.

31 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Osttné Do tejto podpoložky ptri: kmbl veľká (Scophthlmus mximus lebo Psett mxim) kmbl druhu (Scophthlmus rhombus), pltes drsná (Pleuronectes limnd lebo Limnd limnd), pltes kitt (Pleuronectes microcephlus lebo Microstomus kitt), pltes riečn (Pltichthys flesus lebo Flesus flesus) Tuniky biele lebo krídlté (Thunnus llung) Biele lebo krídlté tuniky sú chrkteristické svojimi dlhými prsnými plutvmi, ktoré sihjú ž z nálny otvor, tmvomodrými chrbtmi modrosivými bokmi bruchom Tuniky žltoplutvé (Thunnus lbcres) Žltoplutvé tuniky sú ľhko rozpoznteľné podľ kosákovitého tvru svojej nálnej druhej chrbtovej plutvy Skipjck lebo bonito s pruhovným bruchom Skipjck lebo bonito s pruhovným bruchom (Euthynnus (Ktsuwonus) pelmis) s vyznčujú prítomnosťou štyroch ž siedmich tmvých pozdĺžnych pásikov n bruchu. Ich tmvé modré chrbty sú zvýrznené jsne definovnou zelenou oblsťou nd prsnou plutvou, ktorá s strác smerom do stredu tel. Mjú strieborné boky brucho krátke plutvy. Do týchto podpoložiek neptrí pelmíd tlntická (Srd srd), ktorá má chrkteristické pásy n chrbte; tieto ryby, k sú čerstvé lebo chldené, sú ztriedené do podpoložky Slede (Clupe hrengus, Clupe pllsii), okrem pečení, ikier mlieči N účely tejto podpoložky termín slede znmená len druhy Clupe hrengus (nordický sleď) Clupe pllsii (pcifický sleď) čeľde Clupeide. Ryby známe ko indické slede (Chirocentrus dorb) ptri do podpoložky , keď sú dovážné čerstvé lebo chldené Tresky (Gdus morhu, Gdus ogc, Gdus mcrocephlus), okrem pečení, ikier mlieči Tresky môžu doshovť dĺžku 1,5 m. Mjú olivovo sfrbené chrbty s tmvými škvrnmi svetlé brucho s bielymi bočnými čirmi. Mjú tri chrbtové plutvy, krátku brušnú plutvu fúz n spodnej čeľusti Srdinky druhu Srdin pilchrdus Do tejto podpoložky ptri tiež veľké dospelé srdinky (dlhé ž 25 cm) známe ko pilchrdy Mlé nórske srdinky lebo šproty (Sprttus sprttus) N účely tejto podpoložky termín šproty znmená len druh Sprttus sprttus čeľde Clupeide; tieto ryby, ktoré sú príbuzné sleďom, le oveľ menšie, s čsto nesprávne nzývjú nórske srdely Tresk tmvá (Pollchius virens) Tresk je všeobecne znám j ko sithe lebo coley Žrlok ostntý Squlus cnthis Ostroň obyčjný je žrlok s tŕňmi s bočnými žibrovými štrbinmi umiestnenými nd prsnými plutvmi; jeho telo je zoblené hldké; chrbát je sivý brucho biele; môže doshovť dĺžku ž jedného metr Osttné Do tejto podpoložky ptri žrloky druhu Gleorhinus gleus lebo Gleus cnis.

32 C 137/30 Úrdný vestník Európskej únie Úhory (Anguill spp.). N účely tejto podpoložky termín úhory s vzťhuje ib n úhory s názvom Anguill spp., vrátne európskych úhorov (Anguill nguill) v ich dvoch formách (veľkohlvého úhor úhor so zhroteným nosom), merického úhor (Anguill rostrt), jponského úhor (Anguill jponic) ustrálskeho úhor (Anguill ustrlis). Ryby nesprávne nzývné ko morské úhory (Conger conger), murény (Muren helen) pieskové úhory (Ammodytes spp.) neptri do tejto podpoložky sú ztriedené do podpoložky Osttné Do tejto podpoložky ptri nsledujúce sldkovodné ryby: 1. lieň obyčjný (Tinc tinc); 2. mren (Brbus spp.); 3. ostriež obyčjný (Perc fluvitilis), ostrčk (Micropterus spp.), slnečnic pestrá (Lepomis gibbosus) limec lebo hrebenčk obyčjná (Gymnocephlus cernuus lebo Acerin cernu); 4. pleskáč vysoký (Abrmis brm) pleskáč mlý (Blicc bjoerkn); 5. šťuky (Esox spp.) šťukovce (Lepisosteus spp.); 6. beličk obyčjná (Alburnus lburnus), hrúz škvrnitý (Gobio gobio) hrúz fúztý (Gobio urnoscopus), hlváč európsky (Cottus gobio) mieň (Lot lot); 7. mihuľ riečn (Lmpetr fluvitilis) mihul potočná (Lmpetr plneri); 8. ryby rodu Leuciscus spp., Rutilus spp. Idus spp., npr. jlec obyčjný, jlec hlvtý, plotic obyčjná, jlec tmvý, jlec mloústy; 9. lipeň (Thymllus spp.); 10. zubáč obyčjný (Stizostedion lucioperc) Osttné Medzi morské ryby tejto podpoložky ptri: 1. tresk rodu (Trisopterus luscus Trisopterus esmrki); 2. merické okúne (Dicentrrchus puncttus), (Serrnus spp.), (Epinephelus spp); 3. prúžkovná prmic (Mullus brbtus) červená prmic lebo surmullet (Mullus surmuletus); 4. gurnrd lebo gurnet (Trigl, Eutrigl, Aspitrigl, Lepidotrigl Trigloporus spp.); 5. lopušnice (Scorpen spp.); 6. morské mihule (Petromyzon mrinus); 7. ihlová ryb (Belone belone) (Trchimus spp.); 8. rje (Rj lebo Ri spp.); 9. korušk (Osmerus spp.); 10. huňáčik severný (Mllotus villosus); 11. ryby druhu Kthetostom gignteum Pečene, ikry mliečie Pečene, ikry mliečie z rýb, čerstvé lebo chldené, ktoré sú z hľdisk ich druhu stvu vhodné n ľudskú konzumáciu, zostávjú v tejto podpoložke, j keď sú určené n priemyselné využitie.

33 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Ryby, mrzené, okrem rybieho filé osttného rybcieho mäs položky 0304 Ustnoveni vysvetliviek k podpoložkám položky 0302 s použijú s príslušnými zmenmi i pre podpoložky tejto položky Rybie filé osttné rybie mäso (tiež mleté), čerstvé, chldené lebo mrzené Filé Pozri vysvetlivky HS k položke 0304, (1). Do týchto podpoložiek ptrí filé nkrájné n kusy z predpokldu, že tieto kusy s djú identifikovť ko kusy z filé. Táto podpoložk s vzťhuje j n kusy ntomicky prvej ľvej strny ryby, t. j. n čsť ryby známu ko filé. Niekedy s tieto kusy režú primo z ryby lebo čsti ryby bez toho, by s njprv odrezlo celé filé Filé Pozri vysvetlivky k podpoložke ž Filé Pozri vysvetlivky HS k položke 0304, (1). Do týchto podpoložiek ptrí tiež filé nkrájné n kusy z predpokldu, že tieto kusy s djú identifikovť ko kusy z filé. Druhy, ktoré s njvic používjú n tento účel, sú pstruhy, lososy, tresky, tresky škvrnité, tresky polk, ostriežiky (npr. nórske tresky škvrnité), tresky bez fúzov, tresky (Merlucius spp., Urophycis spp.), pržm zltohlvá lebo dorde, pltesy, ling tuniky, mkrely, slede srdely. Tieto podpoložky s vzťhujú j n kusy ntomicky prvej ľvej strny ryby, t. j. n čsť ryby známu ko filé. Niekedy s tieto kusy režú primo z ryby lebo čsti ryby bez toho, by s njprv odrezlo celé filé. Môže k tomu dôjsť v prípdoch veľkých rýb, npr. tunikov tď Osttné Do tejto podpoložky ptrí filé z morských jzykov, pltes sleďov ž Mrzené filé Pozri vysvetlivky k podpoložkám ž Do týchto podpoložiek ptri hlboko zmrzené bloky lebo pláty z filé lebo z kusov filé (obyčjne z tresky), tiež zmiešné s mlým množstvom (nepreshujúcim 20 % hmotnosti) jednotlivých kúskov rovnkého druhu rýb používných ib n vyplnenie prázdnych miest v blokoch lebo plátoch. Bloky lebo pláty určené n nreznie n menšie kusy (porcie, prsty tď.), ktoré sú blené n predj v mlom Surimi Surimi je medziprodukt dodávný n trh v zmrzenom stve. Ide o bielu pstu prkticky bez zápchu lebo chuti vyrobenú z jemne pomletého, umytého triedeného rybieho mäs. Postupným premytím bol odstránená väčšin tuku vo vode rozpustných proteínov. Z účelom zlepšeni konzistencie stbilizovni produktu v zmrzenom stve sú pridávné mlé množstvá ditív (npr. cukor, soľ, sorbitol di- lebo trifosfát). Do tejto podpoložky neptri príprvky n báze surimi (podpoložk ).

34 C 137/32 Úrdný vestník Európskej únie Ryby, sušené, solené lebo v slnom náleve; údené ryby, tiež vrené pred údením lebo počs údeni; prášky, múčky pelety z rýb vhodné n ľudskú konzumáciu Prášky, múčky pelety z rýb vhodné n ľudskú konzumáciu Prášky múčky z rýb s po zbvení olej vône stávjú jedlými niekedy sú známe ko rybie koncentráty. Do tejto podpoložky ptri produkty známe ko instntné ryby získné z mäs rýb čerstvých, mrzených, nrezných n mlé kusy, nkoniec postrúhných sušených ž Rybie filé sušené, solené lebo v slnom náleve, le neúdené Použiť vysvetlivky k podpoložkám ž s príslušnými zmenmi. Údené rybie filé je ztriedené v podpoložkách ž ž Údené ryby, vrátne filé Pozri vysvetlivky HS k položke 0305, pity odsek Srdely (Engrulis spp.) Do tejto podpoložky ptri ib srdely v slnom náleve, bez kejkoľvek ďlšej úprvy. Sú nložené v menších sudoch lebo nádobách, lebo čsto v hermeticky uzvretých konzervách, bez kejkoľvek tepelnej úprvy po uzvretí konzervy Kôrovce, tiež bez pncier, živé, čerstvé, chldené, mrzené, sušené, solené lebo v slnom náleve; kôrovce, v pncieroch, vrené vo vode lebo v pre, tiež chldené, mrzené, sušené, solené lebo v slnom náleve; prášky, múčky pelety z kôrovcov vhodné n ľudskú konzumáciu Kôrovce, tiež s pncierom, údené kôrovce, ktoré boli zbvené pncier vrené (npr. vrené olúpné chvosty kreviet, zvyčjne mrzené), sú ztriedené do položky Čsti krbov, čistočne zbvené pncier (npr. klepetá), ktoré boli vrené vo vode lebo v pre sú priprvené ku konzumácii bez ďlšieho olúpni, sú tiež ztriedené do položky Lngusty osttné morské rky (Plinurus spp., Pnulirus spp., Jsus N rozdiel od osttných lngúst sú tieto lngusty červenej frby mjú ib veľmi mlé klepetá, le silne vyvinuté tykdlá. Nvyše mjú tvrdý hrboľtý pncier s ostňmi. spp.) Lngustie chvostíky (Crwfish tils) Do tejto podpoložky ptri lngustie chvostíky v pncieri, celé lebo delené n dve čsti, ko j chvostíky zbvené pncier Osttné Do tejto podpoložky ptri lngusty v pncieri, celé lebo pozdĺžne delené, ko j mäso z lngúst Homáre (Homrus spp.) Homáre sú kôrovce s veľkými klepetmi. Neuvrené sú tmvomodré s bielym lebo žltkstým mrmorovním; sčervenejú vrením. Homáre s uprvujú prkticky rovnko ko lngusty.

35 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ ž Krevety grnáty Do tejto podpoložky ptri: 1. krevety, ktoré sú známe niekedy ko ružové krevety (hoci určité z nich nezružovejú, pokiľ s neuvri) z čeľde Pndlide; 2. hnedé lebo sivé krevety rodu Crngon; 3. krevety čeľde Plemonide Peneide. Medzi tieto ptri tiež krevety obyčjné (Plemon serrtus) kráľovské lebo crmot krevety (Peneus crmot lebo Peneus kerthurus) ž Krby Termín krby znmená veľké množstvo druhov kôrovcov s klepetmi rôznych veľkostí, ktoré s líši od lngúst, kreviet homárov tým, že nemjú mäsitý článkovný chvost Osttné Do tejto podpoložky ptri nielen európske morské krby, tké ko plávjúci krb (Portunus puber) pvúkovitý krb (Mi squindo), le j veľký počet iných druhov (obzvlášť Cncer, Crcinus, Portunus, Neptunus, Chrybdis, Scyll, Erimcrus, Limulus, Mi, Menippi spp.), ko j sldkovodný krb známy ko čínsky krb (Eriocheir sinensis) Sldkovodné rky Sldkovodné rky sú kôrovce, z ktorých njdôležitejšie druhy ptri do rodov Astcus, Cmbrus, Orconectes Pcifstcus. Do tejto podpoložky ptri tiež chvosty Nórske homáre (Nephrops norvegicus) Nórske homáre, známe tiež ko Dublin By krevety, sú chrkteristické dlhými, úzkymi prizmtickými klepetmi Lngusty osttné morské rky (Plinurus spp., Pnulirus spp., Jsus spp.) Pozri vysvetlivky k podpoložkám ž Homáre (Homrus spp.) Pozri vysvetlivky k podpoložkám ž Krevety grnáty Pozri vysvetlivky k podpoložkám ž Krby Pozri vysvetlivky k podpoložkám ž Osttné Do tejto podpoložky ptri nielen európske morské krby, tké ko plávjúci krb (Portunus puber) pvúkovitý krb (Mi squindo), le j veľký počet iných druhov (obzvlášť Prlithodes chmchticus, Cllinectes spidus, Chionoecetes spp., Cncer, Crcinus, Portunus, Neptunus, Chrybdis, Scyll, Erimcrus, Limulus, Mi, Menippi spp.), ko j sldkovodný krb známy ko čínsky krb (Eriocheir sinensis).

36 C 137/34 Úrdný vestník Európskej únie Sldkovodné rky Pozri vysvetlivky k podpoložke Nórske homáre (Nephrops norvegicus) Pozri vysvetlivky k podpoložke Mäkkýše, tiež bez lstúr lebo ulít, živé, čerstvé, chldené, mrzené, sušené, solené lebo v slnom náleve; vodné bezstvovce iné ko kôrovce mäkkýše, živé, čerstvé, chldené, mrzené, sušené, solené lebo v slnom náleve; prášky, múčky pelety z vodných bezstvovcov iných ko kôrovcov, vhodné n ľudskú konzumáciu Ustrice Do týchto podpoložiek ptri ib lstúrniky rodu Ostre, Crssostre (nzývné tiež Gryphe) Pycnodont. Rozlišujú s zvyčjne ploché ustrice (rodu Ostre) ustrice s neprvidelnými lstúrmi, ko sú portuglské ustrice (Crssostre ngult) Blue Point ustrice lebo virginské ustrice (Crssostre virginic) Ustrice ploché (rodu Ostre), živé s hmotnosťou kždého kus (vrátne lstúry) nie väčšou ko 40 g Osttné Ib ustrice rodu Ostre, s hmotnosťou kždej (vrátne ulity) nie väčšou ko 40 g, sú ztriedené do tejto podpoložky. Ploché ustrice, ktoré s vyskytujú v Európe, sú všeobecne druhu Ostre edulis. Sú známe j iné druhy ko Ostre lurid z tichomorského pobreži Severnej Ameriky Ostre chilensis z Chile. Do tejto podpoložky ptri ustrice rodu Ostre s hmotnosťou kždej väčšou ko 40 g, ko j všetky osttné ustrice bez ohľdu n stupeň vývinu rodu Crssostre (nzývné tiež Gryphe) rodu Pycnodont. Do rodu Crssostre ptri portuglské ustrice (Crssostre ngult), jponské ustrice (Crssostre gigs) ustrice známe ko Blue Point ustrice lebo virginské ustrice (Crssostre virginic) ž Osttné, vrátne práškov, múčok peliet z vodných bezstvovcov iných ko kôrovcov, vhodné n ľudskú konzumáciu Do týchto podpoložiek ptri: 1. morské ulitníky (Buccinum undtum); 2. morské ulitníky (Littorin Lunti spp.); 3. morské uši (Hliotis tubercult); 4. škľbky (Scrobiculri pln), (Mctr spp.) srdcovky (Crdium spp.); 5. lstúrniky (Solen mrgintus, Solen siliqu Solen ensis) rodu (Solen spp.) Venus mercenri Venus verrucos; 6. vodné bezstvovce iné ko kôrovce tie mäkkýše, ktoré sú špecifikovné lebo ztriedené do podpoložiek ž , njmä morskí ježovi, morské uhorky (bêches de mer), medúzy sépie druhu Sepi phronis.

37 Úrdný vestník Európskej únie C 137/35 4. KAPITOLA MLIEKO A MLIEČNE VÝROBKY; VTÁČIE VAJCIA; PRÍRODNÝ MED; JEDLÉ VÝROBKY ŽIVOČÍŠNEHO PÔVODU INDE NEŠPECIFIKOVANÉ ANI NEZAHRNUTÉ Všeobecne Kzeináty získné z mliečneho kzeínu s používjú npríkld ko emulzifikátory (kzeinát sodný) lebo ko zdroj bielkovín (kzeinát vápentý). Produkty s obshom kzeinátov väčším ko 3 % hmotnostni v sušine sú vylúčené z položiek 0401 ž 0404, keďže uvedené kzeináty s v tkomto množstve v mlieku prirodzene nevyskytujú (pozri njmä položku 1901) Mlieko smotn, nekoncentrovné ni neobshujúce pridný cukor ni osttné sldidlá Do tejto položky ptri nsledujúce produkty, pokiľ neobshujú iné prídvky ko tie, ktoré sú opísné vo všeobecných vysvetlivkách HS k tejto kpitole, druhý odsek: 1. plnotučné mlieko, nesprcovné, tkéto mlieko čistočne lebo úplne odstredené; 2. psterizovné mlieko, t. j. mlieko, ktorého stálosť pri skldovní bol zvýšená čistočnou elimináciou mikrobiálneho rstu pomocou tepelného ošetreni; 3. sterilizovné mlieko vrátne mliek ošetreného veľmi vysokou teplotou (UHT = Ultr High Temperture), ktoré vydrží dlhšie kde bol prkticky vylúčený mikrobiálny rst extenzívnejšou tepelnou úprvou; 4. homogenizovné mlieko, v ktorom boli tukové čstice prirodzenej emulzie frgmentovné mechnickými prostriedkmi z veľmi vysokého tlku spolu s vysokou teplotou n čstice menšieho rozmeru, ktoré čistočne zbrňujú vytvárniu smotny; 5. peptonizovné mlieko, t. j. mlieko, ktorého stráviteľnosť bol zvýšená pridním pepsínov n úprvu bielkovín; 6. smotn, t. j. tuková vrstv, ktorá s prirodzene vytvár n povrchu odstáteho mliek pomlým zhlukovním tukových emulzifikčných čstíc. Či už je odstránená ručne, lebo extrhovná odstredením mliek v smotnovom oddeľovči, má spolu s osttnými zložkmi mliek reltívne vysoký obsh tuku (zvyčjne preshujúci 10 % hmotnosti). Určité odstredivé procesy produkujú smotnu s obshom tuku prevyšujúcim 50 % hmotnosti. V tejto položke je smotn povžovná z nekoncentrovnú bez ohľdu n percento obshu tuku, pokiľ bol úplne získná: ) zberním z povrchu mliek; b) odstredením. Avšk koncentrovná smotn ptrí do položky 0402, k bol sprcovná inými spôsobmi, ko npríkld odprovním vody počs tepelného sprcovni Mlieko smotn, koncentrovné lebo obshujúce pridný cukor lebo osttné sldidlá Do tejto položky ptri mliečne prášky, do ktorých boli späť pridné dezinfekčné centrifugáty z predpokldu, že pomer prirodzených mliečnych zložiek nebol nrušený (ink položk 0404). Produkty s obshom sójového lecitínu (emulzifikátor) väčším ko 3 % hmotnostni v sušine sú z tejto položky vylúčené. Pozri tiež vysvetlivky HS k položke 0404, vylúčenie (d) Cmr, kyslé mlieko smotn, jogurt, kefír osttné fermentovné lebo cidofilné mlieko smotn, tiež koncentrovné lebo obshujúce pridný cukor lebo osttné sldidlá, lebo ochutené lebo obshujúce pridné ovocie, orechy lebo kko Výrobky vo forme psty, ktoré možno jesť lyžičkou, nie sú ztriedené ko výrobky v prášku, grnulách lebo v osttných pevných formách. N účely tejto položky termín cmr zhŕň ob druhy cmru, sldký (t. j. necidofilný) cidofilný cmr.

38 C 137/36 Úrdný vestník Európskej únie ž Jogurt Do týchto podpoložiek ptri výlučne výrobky získné mliečnou fermentáciou Streptococcus thermophilus Lctobcillus delbrueckii subsp. bulgricus. Do týchto podpoložiek neptri výrobky, ktoré sú po fermentácii podrobené tepelnej úprve dektivujúcej jogurtové kultúry (podpoložk ) ž Osttné Pozri vysvetlivky k podpoložkám ž Do týchto podpoložiek neptri výrobky typu cglit opísné vo vysvetlivkách k podpoložkám , v treťom odseku Srvátk, tiež koncentrovná lebo obshujúc pridný cukor lebo osttné sldidlá; výrobky skldjúce s z prírodných zložiek mliek, tiež obshujúce pridný cukor lebo osttné sldidlá, inde nešpecifikovné ni nezhrnuté Pozri vysvetlivky k položke 0402, prvý odsek ž Osttné Použiť vysvetlivky k položke 0402 s príslušnými zmenmi. Do týchto podpoložiek ptri koncentrovné mliečne proteíny, získné čistočným odstránením lktózy minerálnych solí z odstredeného mliek, v ktorých obsh bielkovín doshuje 85 % lebo menej hmotnosti sušiny. Obsh bielkovín s vypočít vynásobením obshu dusík prevodným fktorom 6,38. Ak bielkovinový obsh koncentrovných mliečnych bielkovín prevyšuje 85 % hmotnosti sušiny, výrobok ptrí do položky 3504 (pozri doplnkovú poznámku 1 k 35. kpitole) Mslo osttné tuky oleje pochádzjúce z mliek; mliečne nátierky ž Mslo Termín mslo je definovný v poznámke 2 ) v poznámke k podpoložke 2 k tejto kpitole. Pozri tiež vysvetlivky HS k položke 0405, (A). Mslo je vodná emulzi v mliečnom tuku, pričom vod s nchádz v disperznom stve tuk je disperzným médiom. N druhej strne, smotn (položky ) v ktorej s percento tuku môže rovnť v niektorých prípdoch percentuálnemu vyjdreniu tuku v msle je emulzi tukových čstíc vo vode, kde vod je disperzným médiom tuk je v disperznom stve. N záklde rozdielnej štruktúry je jsné, že pridním potrebného množstv vody do smotny možno približne priprviť pôvodné mlieko, le toto nie je možné pri msle ž Mliečne nátierky Termín mliečne nátierky je definovný v poznámke 2 b) k tejto kpitole. Pozri tiež vysvetlivky HS k položke 0405, (B) Osttné Pozri poznámku 2 k podpoložke tejto kpitoly vysvetlivky HS k položke 0405, (C) Syry tvroh Výrobky, v ktorých bol mliečny tuk čistočne lebo úplne nhrdený iným typom tuku (npr. rstlinným), nemožno povžovť z syr v rámci tejto položky (všeobecne položk 2106).

39 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Čerstvé (nevyzreté lebo nekonzervovné) syry, vrátne srvátkového syr tvrohu Pozri vysvetlivky HS k položke 0406, druhý odsek, ktoré s týkjú srvátkového syr. Tvroh lebo biely syr je výrobok získný zo zrzeného mliek, z ktorého bol extrhovná väčšin sér (npr. drenážovním lebo lisovním). Tvroh (iný ko v prášku), ktorý obshuje nie vic ko 30 % hmotnosti pridného cukru ovoci, si ponecháv chrkter tvrohu zostáv ztriedený v týchto podpoložkách. Do týchto podpoložiek ptri výrobky typu cglit, t. j. výrobky získné koguláciou syridlom, inými enzýmmi lebo kyslou úprvou plnotučného mliek, čistočne lebo úplne odstredeného mliek, z ktorého bol extrhovná väčšin sér. Tieto výrobky sú prezentovné vo forme psty, ktorá ešte nie je plstickou syrovinou, hldkej, ľhko deliteľnej do zŕn, s intenzívnou chrkteristickou vôňou s obshom chloridu sodného 0,3 % hmotnosti lebo nižším. Sú to medziprodukty, ktoré vyždujú ďlšie sprcovnie, prevžne n účely získni syrov Strúhné lebo práškové syry, všetkých druhov Do týchto podpoložiek ptri: 1. strúhné syry, zvyčjne používné ko korenie, lebo n iné účely v potrvinárskom priemysle. Získvjú s väčšinou z tvrdých syrov (npr. Grn, Prmigino Reggino, Emmentl, Regginito, Sbrinz, Asigo, Pecorino tď.). Tieto syry bývjú sčsti odvodnené s cieľom zistiť čo njdlhšiu možnú konzerváciu. Ptri sem j syry, ktoré sú po nstrúhní glomerovné; 2. práškové syry zvyčjne používné v potrvinárskom priemysle. Vyrábjú s zo všetkých druhov syrov, ktoré boli buď skvplnené potom vysušené do formy prášku, lebo sprcovné n pstu následne vysušené pomleté ž Tvené syry, nie strúhné ni práškové Pozri vysvetlivky HS ku kpitole 0406, prvý odsek, (3) ž Syry s modrou plesňou osttné syry obshujúce pleseň vytvorenú pôsobením Penicilium roqueforti Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Hlvnou črtou týchto syrov je neprvidelná pigmentáci, ktorá vzniká vývojom plesne v syroch Osttné Do tejto podpoložky ptri tiež syry s jsne viditeľnou neprvidelnou bielo-sivou pigmentáciou v syre získnou použitím bezfrebných Penicillium roqueforti kmeňov Vtáčie vjci v škrupinách, čerstvé, konzervovné lebo vrené Do tejto položky tiež ptri skzené vjci v škrupine, ko j vjci, v ktorých zčl inkubčný proces. Vjci možno konzervovť ošetrením vonkjšej strny vjec tukom, voskom, prfínovým voskom, ponorením do roztoku vápn lebo kremičitnu (sodného lebo drselného) lebo inými metódmi ž Hydinové Hydinové vjci sú vjci vtákov položky N násdu Do týchto podpoložiek ptri len vjci z hydiny, ktoré spĺňjú podmienky ustnovené kompetentnými orgánmi.

40 C 137/38 Úrdný vestník Európskej únie Vtáčie vjci bez škrupín vječné žĺtky, čerstvé, sušené, vrené v pre lebo vo vode, tvrovné, mrzené lebo ink konzervovné, tiež obshujúce pridný cukor lebo osttné sldidlá Osttné Do tejto podpoložky ptri vječné žĺtky vhodné n ľudskú konzumáciu vječné žĺtky nevhodné n ľudskú konzumáciu, iné ko ptrice do podpoložky Do tejto podpoložky ptri j sušené vječné žĺtky konzervovné pridním mlého množstv chemikálií, ktoré sú určené n príprvu múčnikov pečiv, výrobkov typu mkrónov podobných výrobkov Osttné Použiť prvú vetu z vysvetliviek k podpoložke s príslušnými zmenmi Osttné Osttné Použiť vysvetlivky k podpoložke s príslušnými zmenmi. Použiť vysvetlivky k podpoložke s príslušnými zmenmi. Nvyše do tejto podpoložky ptri zároveň z celými vjcmi bez škrupiny, ktoré môžu byť predkldné čerstvé, tiež konzervovné tekuté celé vjci, konzervovné npríkld pridním soli lebo chemických konzervčných prísd, zmrzené celé vjci. Ptri sem j vjci uvrené vo vode lebo v pre tvrovné vjci (npr. cylindrické dlhé vjci získné zo žĺtkov bielkov niekoľkých vjec).

41 Úrdný vestník Európskej únie C 137/39 5. KAPITOLA PRODUKTY ŽIVOČÍŠNEHO PÔVODU INDE NEŠPECIFIKOVANÉ ANI NEZAHRNUTÉ 0505 Kož osttné čsti vtáčieho tel, s perím lebo páperím, vtáčie perie čsti vtáčieho peri (tiež pristrihnuté) páperie, ink neoprcovné ko čistené, dezinfikovné lebo priprvené n konzerváciu; prášok odpd z vtáčieho peri lebo jeho čstí Perie z druhov používných n vypchávnie; páperie Výrobky týchto podpoložiek sú definovné vo vysvetlivkách HS k podpoložke Surové Do tejto podpoložky ptrí perie druhov používných n vypchávnie páperie v stve po ošklbní z tel vták, dokonc i vtedy, k perie vtákov počs tejto činnosti bolo mokré. Ptrí sem j perie páperie, ktoré po ošklbní bolo zbvené prchu, dezinfikovné lebo bolo ib konzervovné. Do tejto podpoložky ptrí j poškodené (lebo použité) perie, ktoré nemôže byť opäť použité v dnom stve ko perie n vypchávnie. Produkty tejto podpoložky sú všeobecne predkldné vo forme stlčených blíkov Osttné Do tejto podpoložky ptrí perie druhov používných n vypchávnie páperie, ktoré bolo dôkldnejšie vyčistené ko perie, n ktoré s odvolávjú vysvetlivky k podpoložke , npríkld prné vo vode lebo v pre vysušené horúcim vzduchom Osttné Do tejto podpoložky ptri: 1. kože osttné čsti vtákov (hlvy, krídl, krky tď.) s perím lebo páperím, určené npr. n výrobu doplnkov pokrývok hláv; 2. kože vtákov bez krycích pier, zvlášť čsti kože husí, známe ko lbuti kož (lbutienk), používné n výrobu pomôcok n púdrovnie lebo ozdobných doplnkov šit či ženskej domácej obuvi; 3. veľké perá z krídiel lebo chvostov, lebo iných čstí opereni nepoužiteľné n vypchávnie njmä z dôvodu ich veľkosti tuhosti ich stvolov; 4. ozdobné čsti, určené po oprcovní n výrobu ozdôb n pokrývky hlvy, umelých kvetov tď. Tieto čsti sú npríkld perá zo pštrosov, volviek, bžntov, mrbu, ibisov, pávov, rjok, plmenikov, sojok, kolibríkov, strák, supov, čjok bocinov; 5. perá všeobecne jednotnej dĺžky, používné n výrobu prchoviek z peri štetiek z peri; 6. niektoré presne definovné čsti peri, ko brká kostrnky, tiež rozštiepené (npr. n výrobu zubných špárdiel, rybárskeho náčini), perútky vyrezné z kostrnky lebo pripojené k tenkým prúžkom kostrnky, tiež so zstrihnutými okrjmi (párné perie). Ak si všk npriek kémukoľvek sprcovniu zchovávjú chrkter peri n vypchávnie, ptri do podpoložky lebo Do tejto podpoložky ptri tiež produkty známe ko gerissene Hhnenhälse, čo sú stvoly z pier orezné, okrem ich jemných koncových čstí, ktoré konči jemným chocholom lebo fúzom, ktorý s orezním nedá odstrániť; 7. prášky (lebo múčky) odpd z peri lebo z čstí peri Kosti rohové kosti, neoprcovné, zbvené tuku, jednoducho uprvené (le neprirezné do tvru), uprvené kyselinou lebo odželtinizovné; prch odpd z týchto produktov Oseín kosti uprvené kyselinou Pozri vysvetlivky HS k položke 0506, druhý odsek, bod (3).

42 C 137/40 Úrdný vestník Európskej únie Osttné Pozri vysvetlivky HS k položke 0506, druhý odsek, body (1), (2), (4) (5) Ambr, kstoreum, cibet pižmo; kntridy; žlč, tiež sušená; žľzy osttné produkty živočíšneho pôvodu používné n výrobu frmceutických produktov, čerstvé, chldené, mrzené lebo ink dočsne konzervovné Okrem produktov uvedených vo vysvetlivkách HS k položke 0510, do tejto položky ptrí chldené lebo mrzené tknivo plcenty, tiež v sterilných obloch Živočíšne produkty inde nešpecifikovné ni nezhrnuté; mŕtve zviertá 1. lebo 3. kpitoly, nespôsobilé n ľudskú konzumáciu Rybcí odpd Osttné Pozri vysvetlivky HS k položke 0511, (6) odseky (i) ž (iv). Do tejto podpoložky ptrí: 1. nejedlé ikry mliečie z rýb (pozri vysvetlivky HS k položke 0511, (5), odsek (i) (ii); 2. odpdy z kôrovcov, mäkkýšov lebo osttných vodných bezstvovcov, npríkld pnciere kreviet grnátov, tiež v prášku; 3. mŕtve zviertá 3. kpitoly, nejedlé lebo nevhodné n ľudskú konzumáciu, npríkld dfnie (perloočky), známe ko vodné blchy osttné lstúrničky lebo žibronôžky, sušené, ko krmivo pre kvárijné rybky Prírodné špongie živočíšneho pôvodu Pozri vysvetlivky HS k položke 0511, (14) Surové Okrem hubiek, ktoré sú dovážné v stve v kom ich vyťžili z mor, ptri do tejto podpoložky prírodné hubky, ktoré mjú vonkjší obl, jemné viskózne látky niektoré cudzie zložky (npr vápenté látky, piesok), odstránené mlátením lebo drvením omývním morskou vodou. Do tejto podpoložky ptri tiež prírodné hubky, u ktorých boli odstránené ich nepoužiteľné čsti (npr. zhnité čsti), npríkld rezním všeobecne všetky hubky, ktoré neboli chemicky ošetrené Osttné Do tejto podpoložky ptri špongie, ktoré boli ďlej priprvené n úplné odstránenie vápentých látok, n zosvetlenie (úprvou pomocou brómu lebo tiosírnu sodného), n odmstenie (ponorením do roztoku čpvku), n bielenie (ponorením do dvojpercentnej kyseliny šťvelovej) lebo ink chemicky uprvené tk, by boli vhodné n použitie Osttné Do tejto podpoložky ptri produkty opísné vo vysvetlivkách HS k položke 0511, body (2), (3), (4), (7), (8) (13). Do tejto podpoložky ptri tiež mŕtve zviertá 1. kpitoly, nejedlé lebo nevhodné n ľudskú konzumáciu. Do tejto podpoložky neptrí krvná plzm zviert (npr. položk 3002).

43 Úrdný vestník Európskej únie C 137/41 TRIEDA II RASTLINNÉ PRODUKTY 6. KAPITOLA ŽIVÉ STROMY A OSTATNÉ RASTLINY; CIBULE, KORENE A PODOBNE; REZANÉ KVETY A OKRASNÉ LÍSTIE 0601 Hľuzy, cibule, hľuzovité korene, pzúrovité korene pkorene, vo vegetčnom pokoji, vo vegetácii lebo v kvete; sdenice, rstliny korene čknky, iné ko korene položky Orchidey, hycinty, nrcisy tulipány Do tejto podpoložky ptri epifytické orchidey (npríkld orchidey rodu Cttley Dendrobium) 0602 Osttné živé rstliny (vrátne ich koreňov), odrezky vrúble; podhubie Nekoreňovité odrezky vrúble Do týchto podpoložiek ptri: 1. živé čsti rstlín bez koreňov, ktoré boli oddelené od rodičovských rstlín, by s stli smosttnými rstlinmi (odrezky); 2. živé čsti rstlín s púčikmi (očkmi), ktoré sú určené n vrúbľovnie n iné rstliny (vrúble) Ružové kríky, tiež vrúbľovné Do tejto podpoložky ptri pestovné i divo rstúce ružové kríky Podhubie Podhubie je termín oznčujúci sieť jemných vlákien (Thllus lebo Mycelium), ktoré s čsto nchádzjú pod zemou ktoré žijú rstú n povrchu rozkldjúcich s živočíšnych lebo rstlinných látok rozvíjjú s do smotného pletiv produkujú huby. Druhy podhubi n obchodné účely sú predávné vo forme štvorcov obshujúcich frgmenty polorozloženej slmy, n ktorej rstú vrstvy mycéli. Do tejto podpoložky ptrí tiež produkt pozostávjúci z podhubi, neúplne vyvinutého, umiestneného v mikroskopických množstvách n vrstve obilných zŕn, uzvretých v komposte zo sterilizovného konského hnoj (zmes slmy konského trusu) Lesné stromy Do tejto podpoložky ptri mldé rstliny zo semien ihličntých lebo listntých stromov všeobecne používné n zlesnenie. Dodávjú s obyčjne bez koreňových blov Koreňovité odrezky mldé rstliny Do tejto podpoložky ptri mldé rstliny, inde nešpecifikovné ni nezhrnuté, t. j. rstliny vyždujúce ďlšiu strostlivosť (kultiváciu) pred zsdením. Sú to jedno ž dvojročné sdenice, tiež koreňovité odrezky, kmene s koreňmi lebo rstliny vrúbľovné lebo s púčikmi, odnože rstliny, ktoré nie sú všeobecne stršie ko dv ž tri roky Osttné Do tejto podpoložky ptri stromy kríky európskych lebo exotických druhov, inde nešpecifikovné ni nezhrnuté, ktoré s obyčjne nevyužívjú n zlesnenie. Sú všeobecne dodávné s koreňovými blmi.

44 C 137/42 Úrdný vestník Európskej únie Osttné vonku pestovné rstliny Do tejto podpoložky ptri zimovzdorné rstliny, ktoré sú určené n trvlé pestovnie ktorých nedrevntá stonk nd zemou n jeseň odumier n jr vyrstú nové výhonky. Do tejto podpoložky ptri tiež pprdie, močirne vodné rstliny (iné ko položky 0601 podpoložky ). Do tejto podpoložky ptri tiež zvinuté trávniky kusy trávnik používné n tvorbu trávnikov Rezné kvety puky druhov vhodných n kytice lebo n okrsné účely, čerstvé, sušené, bielené, frbené, npustené lebo ink uprvené ž Čerstvé Do týchto podpoložiek ptri kvety kvetné puky, ktorých prirodzená frebnosť bol modifikovná lebo zosilnená, njmä npustením frebnými roztokmi pred lebo po odrezní, lebo len nmočením, z predpokldu, že sú tieto kvety dovážné čerstvé Osttné Do tejto podpoložky ptri slnečnice rezedy. Avšk stonky listy týchto dvoch rstlín (bez kvetov) ptri do podpoložky Do tejto podpoložky ptri vŕbové vetvičky s púčikmi lebo s kvetmi. Avšk vŕbové vetvičky bez púčikov lebo kvetov ptri do podpoložky Lístie, konáre osttné čsti rstlín, bez kvetov lebo bez pukov, trávy, mchy lišjníky, tovr druhov vhodných n kytice lebo n okrsné účely, čerstvé, sušené, bielené, frbené, npustené lebo ink uprvené Sobí lišjník Toto je rstlin čeľde Cldonicee (Cldoni rngiferin, Cldoni silvtic Cldoni lpestris) Osttné Do tejto podpoložky neptri čerstvé klsy kukurice cukrovej (Ze mys vr. scchrt) (7. kpitol) ni obilných rstlín (10. kpitol) Neuprvené ink ko sušením Do tejto podpoložky neptri suché konáre, ktoré sú skrútené lebo sformovné do špirál, bez ohľdu n to, či boli skrútené lebo sformovné do špirál ešte pred vysušením (podpoložk ). Do tejto podpoložky neptri klsy kukurice cukrovej jednoducho sušené (Ze mys vr. scchrt) (7. kpitol) ni obilných rstlín (10. kpitol) Osttné Do tejto podpoložky ptri sušené klsy obilných rstlín (npríkld kukuric), ktoré boli bielené, frbené, impregnovné lebo ink uprvené n ozdobné účely. Do tejto podpoložky ptri tiež suché konáre, ktoré sú skrútené lebo sformovné do špirál.

45 Úrdný vestník Európskej únie C 137/43 7. KAPITOLA ZELENINA, JEDLÉ RASTLINY, KORENE A HĽUZY 0701 Zemiky čerstvé lebo chldené Nové, od 1. jnuár do 30. jún Nové zemiky s rozlišujú podľ ich svetlého zfrbeni (zvyčjne biele lebo ružové) ich tenkej šupky, ktorá s dá ľhko odstrániť oškrbním. A nvyše nevykzujú znky klíčeni Cibuľ, šlotk, cesnk, pór osttná cibuľová zelenin, čerstvá lebo chldená ž Cibuľ šlotk Do týchto podpoložiek ptri všetky druhy cibule (Allium cep) šlotky (Allium sclonicum) Sdzčk Do tejto podpoložky ptri jednoročné cibuľky vypestovné zo semen, n sdenie. Jej priemer je všeobecne 1 ž 2 cm Cesnk Do tejto podpoložky ptri všetky druhy cesnku (Allium stivum), ktoré sú vhodné n ľudskú konzumáciu. Táto podpoložk s vzťhuje j n cesnk pozostávjúci z jedinej cibuľky bez oddelených strúčikov, s priemerom približne od 25 do 50 mm obchodným oznčením ko sólo cesnk ( solo grlic ), perlový cesnk ( perl grlic ), cesnk s jednou cibuľkou ( single bulb grlish ), cesnk s jedným strúčikom ( single glove grlic ) lebo jednocibuľkový cesnk ( monobulb grlic ) (lebo s kýmkoľvek podobným obchodným oznčením). Do tejto podpoložky neptrí tzv. veľký cesnk pórový lebo sloní cesnk ( elephnt grlic ) (druhu Allium mpeloprsum, ptrici do podpoložky ), ktorý pozostáv z jedinej cibuľky s priemerom približne 60 mm vic (t. j. výrzne väčší ťžší ko cibuľk vicstrúčikového cesnku). Druhy Allium stivum Allium mpeloprsum s tkisto líši tým, že ptri do rôznych genofondov Pór osttná cibuľová zelenin Do tejto podpoložky ptrí bežný jedlý pór (Allium porrum), welšská cibuľ lebo pór zimný (Allium fistulosum) pžítk (Allium schoenoprsum) Kpust, krfiol, kel kučervý, kleráb podobná jedlá zelenin druhu Brssic, čerstvé lebo chldené Krfiol brokolic Pozri vysvetlivky HS k položke 0704, prvý odsek, bod (1) Kpust biel kpust červená Do tejto podpoložky ptrí biel kpust (Brssic olerce L. vr. cpitt L. f. lb D. C.), vrátne kpusty druhu (Brssic olerce L. vr. cpitt L. f. vr. lb D. C. subvr. conic subvr. pirmidlis), červená kpust (Brssic olerce L. vr. cpitt L. f. rubr (L.) Thell) Osttné Do tejto podpoložky ptrí svoyská kpust (kel) (Brssic olerce L. vr. bullt D. C. vr. sbud L.), čínsk kpust (npríkld Brssic sinensis Brssic pekinensis), kleráb (Brssic olerce vr. gongylodes) Brssic olerce L. convr. botrytis (L.) Alef. vr. itlic Plenck. Do tejto položky neptri: ) jedlé korene rodu Brssic [rep ptrí do položky 0706 kvk (Brssic npus vr. npobrssic) ptrí do položky 1214]; b) kŕmn kpust (Brssic olerce vr. medullos) kpust kučervá lebo kel kučervý (Brssic olerce vr. viridis), ktoré ptri do položky 1214.

46 C 137/44 Úrdný vestník Európskej únie Mrkvy, repy, cvikl, kozi brd, buľvový zeler, reďkev podobné jedlé korene, čerstvé lebo chldené Mrkvy repy Do tejto podpoložky ptri len druhy repy mrkvy (červené lebo ružové) vhodné n ľudskú konzumáciu. Kŕmn mrkv, všeobecne biel lebo svetložltá, kŕmn rep (Brssic cmpestris vr. rp) kvk (Brssic npus vr. npobrssic) ptri do podpoložky Osttné Do tejto podpoložky ptri: 1. rep cviklová (Bet vulgris vr. conditiv); 2. kozi brd pórolistá (Trgopogom porrifolius) hdomor špnielsky (Scorzoner hispnic); 3. reďkev všetkých druhov: biel, čiern, ružová tď. (Rphnus stivus vr. stivus hlvne niger); 4. petržlen (Petroselinum crispum vr. tuberosum) krkošk hľuzntá (Cherophyllum bulbosum); 5. pštrnák (Pstinc stiv); 6. jponské rtičoky lebo čistec Sieboldov (Stchys ffinis lebo Stchys sieboldii), čo sú predĺžené rizómy, žltobielej frby všeobecne veľkosti mlíčk s množstvom zúžení. Avšk jedlé korene hľuzy s veľkým obshom škrobu lebo inulínu, ko npríkld jeruzlemské rtičoky, sldké zemiky, kolokázi jedlá lebo tro cioskór lebo jmy ptri do položky Uhorky šlátové uhorky nkldčky, čerstvé lebo chldené Uhorky nkldčky Uhorky nkldčky, ktoré ptri do tejto podpoložky, sú len druhom mlých uhoriek (85 kusov lebo vic n kilogrm) Strukoviny, tiež lúpné, čerstvé lebo chldené Hrch (Pisum stivum) Do tejto podpoložky ptrí všetok hrch druhu Pisum stivum vrátne kŕmneho hrchu (Pisum stivum vr. rvense). Neptri sem druhy rodu Vign lebo cowpes (vrátne blck-eyed odrody), čo je vlstne fzuľ podpoložky , lebo cícer lebo chick pes rodu Cicer podpoložky Osttné strukoviny Do tejto podpoložky ptri produkty uvedené vo vysvetlivkách HS k položke 0708, prvý odsek, body (3), (4), (5) (6) Osttná zelenin, čerstvá lebo chldená Šprgľ Do tejto podpoložky ptri ib mldé výhonky šprgle (Asprgus officinlis) Zeler iný ko buľvový Do tejto podpoložky ptrí zeler odrôd Apium grveolens L. vr.dulce (Mill.) Pers. (zeler stopkový lebo zimný zeler) Apium grveolens vr. seclinium Alef. (listový zeler).

47 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Kuritk Do tejto podpoložky ptri ib kuritk lebo girolles (vjcové hríby), všeobecne frby vječného žĺtk, druhov Cnthrellus cibrius Fries Cnthrellus friesii Quélet. Podobné jedlé druhy, tké ko flošné kuritk (Clitocybe urntic) Crterellus cornucopioides, ktoré s niekedy používjú ko náhrdy hľuzoviek, ptri do podpoložky Hríby Do tejto podpoložky ptri len hríby rodu Boletus obzvlášť hríb jedlý (Boletus edulis) ž Plody rodu Cpsicum lebo rodu Piment Pozri vysvetlivky HS k položke 0709, prvý odsek, bod (5) Šláty, iné ko hlávkový šlát (Lctuc stiv) čknk (Cichorium spp.) Do tejto podpoložky ptri všetky druhy šlátových rstlín, iné ko hlávkový šlát (Lctuc stiv) čknk (Cichorium spp.); ptri sem: 1. vleriánk poľná lebo jhňcí šlát; 2. púpv (Trxcum officinle) Krdy krdony (rtičok krdový jedlý stopky krdy) Do tejto podpoložky ptri krdy, tiež nzývné biel rep, špenátová rep, strieborná rep lebo listová rep (Bet vulgris subvr. cicl) krdóny (Cynr crdunculus) Olivy Olivy, z ktorých bol extrhovný olej, le obshujú ešte vic ko 8 % tukovej zložky, zostávjú ztriedené do týchto podpoložiek Kpry Kpry sú neotvorené puky kvetov ostntého vicročného krík (Cppris spinos) Osttné Do tejto podpoložky ptrí: 1. okr lebo ibištek jedlý (Hibiscus esculentus); 2. tekvice tekvičky (npríkld Cucurbit mxim Cucurbit pepo, okrem Cucurbit pepo L. convr. citrullini Greb. vr. styric Cucurbit pepo L. vr. oleifer Pietsch); 3. rebrbor; 4. šťveľ (Rumex cetos); 5. kysličk (Oxlis crent); 6. potočník (Sium sisrum); 7. rôzne druhy žeruchy: žeruch sit (Lepidium stivum), potočnic lekársk (Nsturtium officinle), brbork jrná (Brbre vern), kpucínk väčši (Tropeolum mjus) tď.; 8. portulk zeleninová (Portulc olerce); 9. petržlen trebuľk, iné ko hľuzntý petržlen krkošk hľuzntá podpoložky ; 10. plin drči lebo estrgón (Artemisi drcunculus) sturejk (Sturej hortensis lebo letná sturejk Sturej montn lebo zimná sturejk);

48 C 137/46 Úrdný vestník Európskej únie kultivovný lebo sldký mjorán (Orignum mjorn); 12. hľuzy čeľde Lilicee, druhu modric chochltá Muscri comosum (bežné názvy lmpsciolo, wild onions, lils de terre, fether hycinth ). Treb poznmenť, že: ) korene hľuzy s vysokým obshom škrobu lebo inulínu ptri do položky 0714; b) niektoré rstliny neptri do tejto podpoložky, hoci s používjú n ľudskú konzumáciu; týk s to njmä nsledovných rstlín: 1. tymián (podpoložky ž ); 2. bobkový list (podpoložk ); 3. mjorán plný, pmjorán lebo oregáno (Orignum vulgre), šlvi (Slvi officinlis), bzlk (Ocimum bsilicum), mät (všetky odrody), verben (Verben spp.), rut (Rut grveolens), yzop (Hyssopus officinlis) borák (Borgo officinlis), ktoré ptri do položky Zelenin dočsne konzervovná (npríkld plynným oxidom siričitým, v slnom náleve, sírnou vodou lebo v iných konzervčných roztokoch), le v tomto stve nevhodná n bezprostrednú konzumáciu Olivy Do týchto podpoložiek ptri olivy, obyčjne v konzervčnom náleve, ktoré ešte neboli podrobené procesu odstráneni ich horkej chuti. Jedlé olivy ktoré boli dlhšie jednoducho nmáčné v slnom roztoku neptri do týchto podpoložiek sú ztriedené do podpoložky Uhorky šlátové uhorky nkldčky Do tejto podpoložky ptri uhorky šlátové uhorky nkldčky, jednoducho uložené vo veľkých nádobách obshujúcich nálev, do ktorého s prípdne pridl ocot lebo kyselin octová ktorým s zistí ich dočsná konzerváci počs preprvy uskldneni, keďže v uvedenom stve nie sú vhodné n konzumáciu. Obsh soli v týchto výrobkoch zvyčjne predstvuje minimálne 10 % hmotnosti. Pred konečným použitím sú tieto produkty obyčjne ošetrené nsledujúcim spôsobom tk, by ich bolo možné ztriediť do 20. kpitoly: čistočné odstránenie soli následné ochutenie (ktoré zvyčjne spočív v pridní romtizovnej kvpliny n báze octu), psterizáci, ktorá má z účel podporiť stbilizčný účinok soli octu po tom, ko sú tieto produkty premiestnené do menších nádob (konzervy, fľše, sklenené nádoby tď). Uhorky šlátové uhorky nkldčky, tiež konzervovné v náleve, ktoré prešli úplným mliečnym kvsením, ptri do kpitoly 20. Uhorky šlátové uhorky nkldčky, ktoré prešli úplným mliečnym kvsením, možno rozlíšiť n záklde toho, že celý povrch dužiny je n priereze sklovitý (t. j. koby priesvitný) Huby rodu Agricus Huby tejto podpoložky môžu byť konzervovné vo výrzne slnom náleve, do ktorého bol pridný ocot lebo kyselin octová Kpry Kpry tejto podpoložky sú zvyčjne konzervovné v konzervčnom náleve v sudoch Sušená zelenin, celá, rozrezná, v plátkoch, drvená lebo v prášku, le ďlej neuprvená Do tejto položky neptri látky, ktoré s v sušenej forme nepoužívjú ko zelenin, le s využívjú njmä v prfumérii, frmácii lebo n insekticídne, fungicídne podobné účely (položk 1211).

49 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Rjčiky Pozri vysvetlivky k podpoložkám ž ohľdom ztriedeni prášku z rjčikov Osttné Do tejto podpoložky neptri sušené listy korene púpvy (Trxcum officinle), sušeného šťveľ (Rumex cetos) kpucínky väčšej (Tropeolum mjus), ktoré s používjú n lekárske účely (podpoložk ) Suché strukoviny, lúpné, tiež ošúpné lebo polené Tovr tejto podpoložky, ktorý s použív n sitie, je produktom šľchteni rstlín je rozpoznteľný podľ bleni (npríkld n vreckách je etiket uvádzjúc použitie) jeho vyššej ceny Hrch (Pisum stivum) Použiť vysvetlivky k podpoložke s príslušnými zmenmi Cícer (grbnzos) Cícer tejto podpoložky je rodu Cicer (hlvne Cicer rietinum) či už s použív n sitie, ľudskú konzumáciu, lebo ko krmivo pre zviertá Fzuľ druhov Vign mungo (L.) Hepper lebo Vign rdit (L.) Wilczek Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Mlá červená (Adzuki) fzuľ (Phseolus lebo Vign ngulris) Mlá červená fzuľ Adzuki s predáv vždy suchá. Predtým ko rstliny dozrejú, sú fzule zelené obshujú vysoké množstvo vody. Po dozretí rstliny fzule sčervenejú vyschnú Osttné Do tejto podpoložky ptrí lblb čínsky šprgľovitý (predtým nzývný Dolichos sinensis spp. sesquipedlis), ktorý s povžuje z fzuľu rodu Vign. Názvy Dolichos unguicult Dolichos sinensis sú synonymá, ktoré s už pre fzuľu rodu Vign nepoužívjú. Lblb čínsky šprgľovitý s ted správne nzýv Vign unguicult (L.) Wlp. spp.sesquipedlis Šošovic Do tejto podpoložky ptrí len šošovic rodu Ervum lebo Lens, npríkld rôzne odrody šošovice jedlej (Ervum lens lebo Lens esculent) vik šošovicová (Ervum ervili) Osttné Do tejto podpoložky ptrí, s výnimkov lblbu čínskeho šprgľovitého podpoložky , lblb rodu dolichos, ko npr. lblb obyčjný (Dolichos lblb), kjn obyčjný (Cjnus cjn), knváli (Cnvli ensiformis), mukun užitočná (Mucun utilis) semená guru (Cymopsis tetrgonolob). Do tejto podpoložky neptrí: vik iných druhov ko Vici fb semená vlčieho bôbu (Lupinus) (podpoložk lebo ) Mniok, mrntové korene, slepové korene, topinmbur, sldké zemiky podobné korene hľuzy s vysokým obshom škrobu lebo inulínu, čerstvé, chldené, mrzené lebo sušené, tiež rozrezné n plátky lebo vo forme peliet; dreň ságovník Termín vo forme peliet je definovný v poznámke 1 k tejto triede.

50 C 137/48 Úrdný vestník Európskej únie Mniok (cssv) Do týchto podpoložiek ptri: 1. hľuzové korene mnioku dvoch hlvných odrôd (Mnihot utilissim Mnihot ipi); korene sú usporidné ko špice koles; ich hmotnosť v čse zberu môže byť rôzn od 500 g do 3 kg lebo vic; 2. pelety vyrobené z glomerovných kúskov koreňov mnioku lebo glomerovnej múky lebo múčky z týchto koreňov (pozri vysvetlivky HS k položke 0714, druhý odsek). Sldké zemiky Sldké zemiky sú hľuzy s dužinou, ktorá je biel, žltá lebo červená, v závislosti od odrody, pochádzjú z popínvej rstliny povojník (Ipome btts). Mrntové korene, slepové podobné korene hľuzy s vysokým obshom škrobu Do týchto podpoložiek ptri: 1. mrntové korene, ktoré sú z rstlín rôznych druhov, v závislosti od ich pôvodu: mrnt trsťovitá (Mrnt rundince), mrnt indická (Mrnt indic), tk (Tcc pinntifid), kn jedlá (Cnn edulis); 2. slepové korene, získné z rôznych odrôd rstlín rodu Orchis; 3. odumreté korene georgín osttné odumreté hľuzovité korene kvetov; 4. rizómy z rstlín druhu kolokázi jedlá lebo tro (Colocsi esculent lebo Colocsi ntiquorum); 5. jmy rôznych odrôd (Dioscore btts, D. trifid, D. lt, D. bulfiber tď.) Osttné Do tejto podpoložky ptri rôzne odrody jeruzlemských rtičokov (npr. Helinthus tuberosus, Helinthus strumosus Helinthus decpetlus) škrobovitá dreň nzývná ságo, ktorá s získv z kmeň určitých pliem rozličných druhov (Metroxylon, Rumphii, Rphi ruffi, Areng tď.).

51 Úrdný vestník Európskej únie C 137/49 8. KAPITOLA JEDLÉ OVOCIE A ORECHY; ŠUPY CITRUSOVÝCH PLODOV ALEBO MELÓNOV Všeobecne Do tejto kpitoly ptrí ovocie určené n destiláciu vo forme hrubej dužiny, j keď už zčl proces prírodnej fermentácie Kokosové orechy, pr orechy kešu orechy, čerstvé lebo sušené, tiež vylúpné zo škrupiny lebo obielené Pr orechy Sú to orechy s tvrdou škrupinou, tvrom veľkosťou pripomínjúce dieliky mndrínky; škrupin obshuje veľké jdro s trojuholníkovým prierezom v hnedstom vláknitom oble Osttné orechy, čerstvé lebo sušené, tiež vylúpné zo škrupiny lebo obielené Lieskové oriešky (Corylus spp.) Do týchto podpoložiek ptri lieskové oriešky plody liesky obyčjnej (Corylus velln), plody liesky tureckej (Corylus colurn) plody liesky njväčšej (Corylus mxim) Jedlé gštny (Cstne spp.) Do tejto podpoložky ptri len jedlé sldké gštny rodu Cstne; nezhŕň preto vodné gštny ni plody druhu Trp ntns, ktoré ptri do podpoložky , ni plody pgštnu konského (Aesculus hippocstnum), ktoré ptri do položky Pistácie Pistácie sú plody stromu pistáci prvá (Pistci ver), ktorá s pestuje njmä n Sicílii, v Grécku v Stredomorí. Pistáciové orechy sú veľkosti mlej olivy pozostávjú z jemnej tenkej obyčjne vlhkej šupky, ktorá je červenohnedej frby, n povrchu drsná mierne romtická, s dvojitou drevntou škrupinou svetlej frby, s podlhovstým jdrom s červenohnedou šupinou, ktoré je vnútri svetlozelené má lhodnú chuť Píniové oriešky Do tejto podpoložky ptri píniové jdrá (plody borovice píniovej Pinus pine), tiež so šiškou Osttné Do tejto podpoložky ptri semená borovice Aroll (plody borovice limbovej Pinus cembr), tiež so šiškou Bnány, vrátne plntjnov, čerstvé lebo sušené Plntjny Plntjny dorstjú do dĺžky 50 cm sú väčšie mjú hrntejší prierez ko bnány podpoložky Škrob, ktorý obshujú plntjny, s líši od škrobu stolových bnánov tým, že s nestáv sldkým počs dozrievni. Plntjny nemjú typickú vôňu. Ako surové nie sú vhodné n konzumáciu. Obyčjne s zberjú ešte zelené konzumujú s vrené Dtle, figy, nnásy, vokád, gujvy, mngá mngostny, čerstvé lebo sušené Avokád Avokádové hrušky lebo vokád sú plodmi stromu vokádo lebo hruškovec merický (Perse mericn Mill.); sú to kôstkovice, čsto dosť veľké, guľovité, tvru hrušky lebo fľše s podlhovstým hrdlom v závislosti od druhu, obshujúce niekedy veľkú kôstku. Šup je tmvozelenej, krmínovej, filovej lebo žltej frby. Tuhá dužin pod šupou je zelenkvobielej frby v čse zrelosti bledši v blízkosti kôstky.

52 C 137/50 Úrdný vestník Európskej únie Gujvy, mngá mngostny Gujvy sú plody stromu gujv (Psidium guyv L.); gujvy sú bobule, ktorých dužin je rôznej frby (belvá, ružová, krémová, červenkstá lebo zelená) ktorá obshuje množstvo mlých semienok. Mngá sú plody stromu mngovník indický (Mngifer indic); mngá sú kôstkovice obshujúce ploskú kôstku s vlečnými vláknmi. Existujú rôzne odrody mng líšice s svojou hmotnosťou (od 150 g ž po 1 kg), sldkosťou chuťou (niektoré mjú slbú chuť terpentínu). Mngostny sú plody stromu grcíni mngostnová (Grcini mngostn). Plody sú bobule hnedopurpurovej frby, keď sú zrelé, s hrubou dužinou, ktorá obshuje niekoľko semien obklopených špongiovitým semenným mieškom, ktorý je biely, sldký má obzvlášť lhodnú chuť Citrusové ovocie, čerstvé lebo sušené Sldké pomrnče, čerstvé Do tejto podpoložky ptri ib pomrnče druhu Citrus sinensis. Ptri sem krvvé polokrvvé pomrnče. Krvvé pomrnče sú pomrnče, ktorých šup (čsto vic ko polovic povrchu), dužin šťv sú sfrbené prítomnosťou kroténu. V prípde polokrvvých pomrnčov je pigmentáci všeobecne nižši je obmedzená n dužinu šťvu. Medzi krvvé pomrnče ptri Blood ovls, snguins redonds, Nvels snguins, Snguinelli, Doubles fines, Wshington snguines lebo improved doubles fines lebo lrge snguines Portuguese Osttné Do tejto podpoložky ptri horké pomrnče (Sevillské pomrnče), plody druhu Citrus urntium. Používjú s njmä n zvárnie Monrely stsumy Stsumy (Citrus reticult Blnco vr. unshiu (Swing)) sú skoré odrody mndriniek. Ovocie je veľké, žltoornžovej frby, šťvnté, nekyslé bez kôstok Mndrínky wilkingy Mndrínky (Citrus nobilis Lour. lebo Citrus reticult Blnco) možno odlíšiť od obyčjných pomrnčov tým, že sú menšie, ploskejšieho tvru, ľhšie s lúpu, ľhšie s oddeľujú jednotlivé dieliky plodu sú chrkteristické sldšou vic prfumovnou chuťou. Wilkingy sú hybridy odrody (kultivr) Willow lef mndrínok Temple mndrínok (King mndrin) (ktoré sú hybridom mndrínok horkých pomrnčov). Pripomínjú mndrínok, le sú väčšie n jednom konci zšpictené Tngeriny Do tejto podpoložky ptri tngeriny (Citrus reticult Blnco vr. tngerin) Osttné Do tejto podpoložky ptri: 1. tngely, hybridy tngeriny grpefruitu, vrátne pomiel; 2. ortniky, hybridy pomrnč tngeriny; 3. mlkviny, hybridy pomrnč mndrínky; 4. tngory Grpefruity, vrátne pomiel Do tejto podpoložky ptri plody druhov Citrus grndis Citrus prdisi. Toto ovocie má svetložltú šupu je všeobecne väčšie ko pomrnče, je tvru gule, ktorá môže byť ľhko sploštená, dužin žltej lebo ružovkstej frby kyslej chuti.

53 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Limety (Citrus urntifoli, Citrus ltifoli) Do tejto podpoložky ptri všetky odrody druhov Citrus urntifoli Citrus ltifoli. Limety sú mlé ovocie, tkmer okrúhle lebo vjcovitého tvru, s tenkou, priliehvou zelenou lebo zelenožltou šupou. Šťvntá dužin je zelená veľmi kyslá Osttné Do tejto položky ptri: 1. citronáty (Citrus medic), podobjú s veľkému citrónu s hrubou kôrou hrboľtým povrchom. Dužin je veľmi voňvá, kyslá kndizovná kôr s čsto použív n príprvu koláčov cukroviniek; 2. kumkváty (Fortunell jponic, F. hindsii F. mrgrit), ovocie veľké ko väčši oliv, okrúhle lebo podlhovsté bez splošteni n koncoch, s hldkou šupou, s mlým množstvom dužiny jemne kyslej chuti; ich šup je sldká, konzumuje s surová lebo ko pretlk; niekedy s tiež používjú n výrobu cukroviniek; 3. chinoty (Citrus urntium vr. myrtifoli); 4. bergmoty (Citrus urntium vr. bergmi), druh pomrnč, svetložltej frby, v tvre hrušky, jemno kyslej chuti, zväčš používný n výrobu vonných olejov; 5. oroblnco lebo sweetie (Citrus grndis Osbeck Citrus prdisi Mcf.) je kríženec nekyslého pomel bieleho grpefruitu s hrubou šupkou jsne zelenej lebo zltistej frby, ktorý je o čosi väčší ko grpefruit, le má menej jdierok sldšiu chuť Hrozno, čerstvé lebo sušené Stolové hrozno Stolové hrozno s všeobecne líši od vínneho hrozn ko vzhľdom, tk j typom bleni. Ztiľ čo stolové hrozno s predkldá zväčš v šktulich, n táckch lebo v mlých ztvených košíkoch, vínové hrozno s predkldá buď vo veľkých košoch, otvorených sudoch lebo v kdich, v ktorých je hrozno čsto nhusto blené, stlčené lebo polozlisovné Korintky Produkty tejto podpoložky sú sušené hrozienk z vinič druhu Vitis corinthic; sú mlé, okrúhle, bez stopiek prkticky bez semien, tmvopurpurové ž čierne veľmi sldké Melóny (vrátne vodových melónov) ppáje, čerstvé Vodové melóny Vodové melóny je ovocie druhu Citrullus vulgris Schrd (dyň červená). Môžu nrásť ž do 20 kg hmotnosti. Dužin nie je veľmi cukorntá, je veľmi vodntá zvyčjne jsnej červenej frby obshuje čierne semená Osttné Do tejto podpoložky ptrí ovocie druhu Cucumis melo, z ktorých existuje niekoľko odrôd, njmä žltý melón (vr. reticultus Nud.) so sieťovou šupou, cukrový melón (vr. scchrus Nud.), ktorý má tiež sieťovú šupu, nnásový melón (vr. cntlupensis Nud.) so zbrázdenou šupou, zimný melón (vr. inordorus Nud.) melón s hldkou šupou. Ovocie zväčš objemné, guľté lebo vjcovité, s hldkou lebo drsnou šupou; dužin je pevná šťvntá, žltoornžová lebo biel, s cukrovou chuťou. Stred ovoci, ktoré má vic vlákien je dutý obshuje veľké množstvo ploských oválnych jdierok, ktoré sú lesklé sú žlto-bielej frby Ppáje Ppáje (Cric ppy), sú podlhovsté lebo zguľtené, s hldkou lebo slbo rebrovitou šupou, žltkstozelené, ž ornžové keď dozrejú, ktoré s líši v hmotnosti od niekoľkých sto grmov ž po niekoľko kilogrmov. Dužin, konzistenciou podobná melónom, býv žltej ž ornžovej frby, rôzneho stupň cukorntosti vône vnútri s dutinou, ktorá obshuje veľký počet okrúhlych čiernych semien vsdených do dužiny.

54 C 137/52 Úrdný vestník Európskej únie Jblká, hrušky duly, čerstvé Muštové jblká, voľne ložené, od 16. septembr do 15. decembr Do tejto podpoložky ptri jblká, ktoré kvôli vzhľdu vlstnostim (netriedené ovocie z hľdisk kvlity či druhu, všeobecne menšie ko dezertné ovocie, s kyslou lebo nepríjemnou chuťou, nízkej hodnoty tď.) môžu byť použité len n výrobu nápojov, tiež fermentovných. Musi byť voľne ložené, bez delicich vložiek, v prostriedkoch trnsportu (npr. v železničných vgónoch, veľkých kontjneroch lebo nákldných utách) Muštové hrušky, voľne ložené, od 1. ugust do 31. decembr Použiť vysvetlivky k podpoložke s príslušnými zmenmi Mrhule, čerešne, višne, broskyne (vrátne nektáriniek), slivky trnky, čerstvé Čerešne višne Do týchto podpoložiek ptri všetky odrody čerešní višní, vrátne divých čerešní, njmä čerešne obyčjnej (plody Prunus cersus), morello čerešne (plody Prunus cersus vr. uster), srdcovky (plody Prunus vium vr. julin) srdcovky s tuhou dužinou (plody Prunus vium vr. durcin), vtáčie čerešne (plody Prunus vium lebo Cersus vium) Broskyne, vrátne nektáriniek N rozdiel od broskýň mjú nektárinky hldkú šupu Trnky Trnky sú plody divej slivky lebo trnky (Prunus spinos) Osttné ovocie, čerstvé Mliny Do tejto podpoložky ptri plody Rubus ideus, Rubus illecebrosus, Rubus occidentlis Rubus strigosus. Niektoré odrody mjú červené plody, iné biele Brusnice (plody druhu Vccinium vitis-ide) Toto ovocie je červenej lebo ružovej frby Plody druhu Vccinium myrtillus Plody sú modrsto-čiernej frby Kiwi Do tejto podpoložky ptri plody druhu Actinidi chinensis Plnch. lebo Actinidi delicios. Tieto plody, ktoré sú veľké ko vjce, sú dužinté, trpko-sldkej chuti, ich chĺpkovitá pokožk je zelenohnedej frby Tmrindy, jbĺčk kešu, liči, jckfruit, spoty, plody mučenky, krmboly pithye Tmrindy (plody Tmrindus indic Tmrindus officinlis), ko sú bežne predkldné v medzinárodnom obchode (lusky lebo dužin, bez obshu pridného cukru lebo iných látok, lebo ink uprvené), sú ztriedené do podpoložky Jckfruit je plod Artocrpus heterophyll Artocrpus integrifoli. Liči je plod Litchi chinensis. Spodillo slivky sú plody Achrs spot.

55 Úrdný vestník Európskej únie C 137/53 Do tejto podpoložky ptri plody mučenky lebo grndilly, lebo pssiflory (npr. mrcuj ), z ktorých niektoré druhy sú: tmvočervené grndilly (Pssiflor edulis), obrovské grndilly (Pssiflor qudrngulris) sldké grndilly (Pssiflor ligulris) Čierne ríbezle Červené ríbezle Osttné Do tejto podpoložky ptrí guľovité ovocie Ribes nigrum L. Do tejto podpoložky ptrí ovocie Ribes rubrum L. Okrem produktov opísných vo vysvetlivkách HS k položke 0810, druhý odsek, bod (7) (okrem liči slivky spodillo) táto podpoložk zhŕň: 1. plody jhodovc obyčjného (Arbutus unedo); 2. plody dráč obyčjného (Berberis vulgris); 3. plody rkytník rešetlikového (Hippophäe rhmnoides); 4. plody jrbiny (npríkld plody Sorbus domestic Sorbus ri); 5. plody čeľde nonovité (Annon cherimoli (non trojlupienková) cherimoy Annon reticult (non sieťkovná) bullock s hert ); 6. rôzne druhy mchovky (Physlis) lebo lkekengy (plody Physlis lkekengi (Chinese lntern) lebo Physlis pubescens); 7. plody mdgskrských sliviek lebo slivkovc (Flcourti ctphrct Idesi polycrp); 8. mišpule (plody Mespilus germnic) mišpuľníky jponské (plody druhu Eriobotry jponic); 9. plody rôznych druhov Spotcee, npríkld spoty (plody Lucum mmmos), le okrem sliviek spodillo ztriedených v podpoložke ; 10. jedlé druhy Actinidi, iné ko kiwi (Actinidi chinensis Plnch. lebo Actinidi delicios), ktoré ptri do podpoložky ; 11. plody rôznych druhov Spindcee, npríkld rmbutány (plody Nephelium lppceum) pulsny (plody Nephelium mutbile), le okrem liči (plody Litchi chinensis), ktoré ptri do podpoložky Ovocie orechy, tiež vrené vo vode lebo v pre, mrzené, tiež obshujúce pridný cukor lebo osttné sldidlá Mliny Čierne ríbezle Červené ríbezle Termín mrzený je definovný vo vysvetlivkách HS vo všeobecnej čsti k tejto kpitole, druhý odsek. Pozri doplnkovú poznámku 1 k tejto kpitole týkjúcu s podpoložiek spojených s obshom cukru. Pozri vysvetlivky k podpoložke Pozri vysvetlivky k podpoložke Pozri vysvetlivky k podpoložke

56 C 137/54 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA KÁVA, ČAJ, MATÉ A KORENINY Všeobecne Ztriedenie korenín, ktoré boli zmiešné lebo obshujú iné prídvné látky, je špecifikovné poznámkou 1 k tejto kpitole. V súlde s touto poznámkou zmesi korenín s inými látkmi, ktoré nemjú podsttný chrkter korenín, sú vylúčené z tejto kpitoly. Sú ztriedené do položky 2103, k tvori nkldcie lebo korenice zmesi. V prípde zmesí používných primo n ochutenie nápojov lebo n príprvu výťžkov, ktoré s používjú vo výrobe nápojov, zložených z korenín lebo rstlín, čstí rstlín, semien, ovoci lebo orechov (celých, nrezných, drvených lebo práškových), lebo druhov ztriedených do iných kpitol (7., 11., 12. kpitoly tď.), pozri všeobecné vysvetlivky HS k tejto kpitole, šiesty siedmy odsek. Úlomky odpd korenín, ktoré nevyhnutne vznikli počs zberu následného sprcovni (npríkld triedeni lebo sušeni) lebo počs uskldneni, lebo doprvy, sú ztriedené ko nedrvené ni nemleté, okrem prípdu, keď je produkt identifikovteľný (npríkld z dôvodu jeho homogénneho zloženi) ko úmyselne sprcovný drvením. Termín drvené lebo mleté používný v rôznych položkách tejto kpitoly neznmená produkty nrezné n kúsky Káv, tiež pržená lebo dekofeínovná; kávové plevy šupky; kávové náhrdky obshujúce kávu v komkoľvek pomere Nepržená káv Do týchto podpoložiek ptri všetky formy neprženej kávy, tiež dekofeínovnej (vrátne zŕn lebo úlomkov seprovných triedením, preositím tď.), dokonc i vtedy, k sú určené n iný účel ko ľudskú konzumáciu (npríkld extrkci kofeínu) S kofeínom Do tejto podpoložky ptrí nepržená káv z predpokldu, že nebol podrobená židnemu procesu extrkcie kofeínu Dekofeínovná Do tejto podpoložky ptrí nepržená káv, z ktorej bol extrhovný kofeín. Zvyčjne káv, ktorá bol sprcovná týmto spôsobom, nemá obsh kofeínu väčší ko 0,2 % hmotnosti, počítný n sušinu Pržená káv Do týchto podpoložiek ptrí káv opísná vo vysvetlivkách k podpoložkám , ktorá bol pržená, tiež premývná, mletá lebo koncentrovná S kofeínom Použiť vysvetlivky k podpoložke s príslušnými zmenmi Dekofeínovná Použiť vysvetlivky k podpoložke s príslušnými zmenmi Kávové plevy šupky Plevy sú obly nchádzjúce s vnútri plodov (bobule), ktoré obklopujú kávové zrná, zvyčjne po dvoch. Šupky sú vnútorné lebo pergmenové šupky obľujúce kždé zrno, ktoré sú odstránené počs prženi Kávové náhrdky obshujúce kávu Do tejto podpoložky ptri produkty opísné vo vysvetlivkách HS k položke 0901, prvý odsek, bod (5). Tieto zmesi môžu byť mleté lebo nemleté, lebo dokonc lisovné.

57 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Korenie rodu Piper; sušené lebo drvené, lebo mleté plody rodu Cpsicum lebo rodu Piment Nedrvené ni nemleté Do tejto podpoložky ptri produkty opísné vo vysvetlivkách HS k položke 0904, bod (1). Treb poznmenť, že polámné zrnká koreni úlomky koreni zostávjú ztriedené v tejto podpoložke z predpokldu, že zjvne nevznikli následkom úmyselného drveni ni mleti. To isté s týk j prchu lebo odpdu z koreni, ktorý tvorí znečistené korenie. Do tejto podpoložky ptrí zelené korenie konzervovné v octovom roztoku lebo v slnom náleve s pridním mlého množstv kyseliny citrónovej ž Plody rodu Cpsicum lebo rodu Piment, sušené lebo drvené, lebo mleté Do týchto podpoložiek ptri produkty opísné vo vysvetlivkách HS k položke 0904, bod (2), k sú sušené lebo drvené, lebo mleté Sldké ppriky Ppriky tejto podpoložky (Cpsicum nnuum vr. grossum) sú reltívne veľké mjú sldkú chuť. Zberjú s ešte zelené lebo už červené. Do tejto podpoložky ptri ib suché ppriky, celé lebo v čstich, le nedrvené ni nemleté Škoric kvety škoricovník Nedrvené ni nemleté Do týchto podpoložiek ptri npríkld: 1. tyčinky pozostávjúce z pásov kôry lebo cievky zvinuté jedn v druhej doshujúce dĺžku ž 110 cm; 2. kusy získné nrezním škoricových tyčiniek n určitú dĺžku (npríkld: 5 10 cm); 3. kôr v kusoch rozličnej dĺžky šírky znám ko škoricové zvitky (úlomky odpd, ktoré vznikli rezním škoricových stoniek n štndrdnú dĺžku), páperie lupienky (mlé kúsky škoricovej kôry získné počs odkôrneni používné njmä pri výrobe škoricovej esencie) Škoric (Cinnmomum zeylnicum Blume) Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Klinčeky (celé plody, klinčeky stopky) Do tejto položky ptri tiež drvené lebo mleté klinčeky Muškátové oriešky, muškátový kvet krdmómy Muškátové oriešky Pozri vysvetlivky HS k položke 0908, odsek ). Do tejto podpoložky ptri muškátové oriešky, čo sú vlstne semená muškátovník voňvého (Myristic frgrns). Do tejto podpoložky ptri tiež celé muškátové oriešky n priemyselnú výrobu esenciálnych (vonných) olejov lebo živíc, ktoré sú čsto uprvené vápennou vodou ko ochrn proti hmyzu, muškátové oriešky nižšej kvlity, ktoré boli poškodené lebo polámné počs zberu sú oznčené ko odpd, BWP (zlomené, červvé, dervé) lebo poškodené Muškátový kvet Pozri vysvetlivky HS k položke 0908, odsek b) Krdmómy Pozri vysvetlivky HS k položke 0908, odsek c), (1) ž (4).

58 C 137/56 Úrdný vestník Európskej únie Semená nízu, bdiánu, fenikl, korindr, rsce lebo korenistej rsce; bobuľky borievky Semená korindr Pozri vysvetlivky HS k položke 0909, prvý tretí odsek. Semená korindr sú guľté, svetlej žlto-hnedej frby. Sú cukrovej chuti jemne ostré Semená rsce Pozri vysvetlivky HS k položke 0909, prvý tretí odsek. Semená rsce sú vjcovité zbrázdené Semená korenistej rsce Pozri vysvetlivky HS k položke 0909, prvý tretí odsek. Semená korenistej rsce sú vjcovité, predĺžené zbrázdené Zázvor, šfrn, kurkum, tymián, bobkový list, krí osttné koreniny Zázvor Pozri vysvetlivky HS k položke 0910, odsek ). Do tejto podpoložky ptri pkorene zázvoru (Amomum zingiber L.), ktoré môžu byť predkldné čerstvé, sušené lebo drvené. Do tejto podpoložky ptrí sivý (známy ko čierny zázvor) zázvor (neoškrbný) biely zázvor (oškrbný) Šfrán Pozri vysvetlivky HS k položke 0910, b) Kurkum Pozri vysvetlivky HS k položke 0910, c). Komerčná okrúhl kurkum s zberá z hlvnej hľuzy, ktorá je veľká okrúhl, ztiľ čo dlhá kurkum pochádz z bočných výrstkov hľuzy, ktoré sú vjcovité lebo cylindrické ž Zmesi, zodpovedjúce poznámke 1 b) tejto kpitoly Pozri vysvetlivky HS k položke 0910, e) g) Krí Kri prášok je opísný vo vysvetlivkách HS k položke 0910, e); pridním mlého množstv iných látok (soľ, horčicové semená, múk zo strukovín) s nemení ztriedenie týchto zmesí ž Tymián Do týchto podpoložiek ptri mnohé druhy tymiánu (Thymus vulgris, Thymus zygis, Thymus serpyllum lebo mterin dúšk), tiež sušené Mterin dúšk (Thymus serpyllum) Do tejto podpoložky ptrí ib tymián druhu Thymus serpyllum Osttné Do tejto podpoložky ptri zberné sušené listy kvety Thymus vulgris Thymus zygis.

59 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Bobkový list Do tejto podpoložky ptri listy vvrínu bobkového (Lurus nobilis), tiež sušené Osttné Tieto podpoložky zhŕňjú semená kôpru (Anethum grveolens), Kni negro pepper vyrobené z plodov Xylopi ethiopic. Avšk i npriek fktu, že s všeobecne používjú ko koreniny, nsledujúce druhy nie sú ztriedené do týchto podpoložiek: ) horčičné semená (položk 1207); b) všetky typy glng pkoreňov (položk 1211); c) produkty nzývné ko neprvý šfrn lebo požlt, ktorých frb je červenši ko frb prvého šfránu ktoré pozostávjú z kvetov požlt Crthmus tinctorius lebo Crthmus oxycnth, lebo Crthmus plestinus (položk 1404). Mnohé ochucujúce rstliny, ktoré nie sú výslovne koreninmi, neptri do tejto kpitoly sú ztriedené njmä v kpitole (pozri vysvetlivky k týmto kpitolám).

60 C 137/58 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA OBILNINY Všeobecne Vysušené obilné klsy (npríkld kukuričné), ktoré boli bielené, frbené, impregnovné lebo ink sprcovné n ozdobné účely, sú ztriedené do podpoložky Obilniny ostávjú ztriedené v tejto kpitole i npriek tomu, že boli z účelom konzervácie tepelne uprvené, čo môže spôsobiť čistočnú želtináciu niekedy prsknutie zŕn. Čistočné želtínovnie (predželtínovnie) nstáv v procese sušeni vyskytne s ib u mlého množstv zŕn. Táto premen škrobu nie je účelom tepelnej úprvy, le jej vedľjším účinkom. Tkáto úprv s preto nepovžuje z ink oprcovné v zmysle poznámky 1 B) k 10. kpitole Pšenic súrž Tvrdá pšenic Pozri poznámku 1 k podpoložke tejto kpitoly vysvetlivky HS k položke 1001, prvý odsek, (2) Mäkká pšenic súrž n sitie Zrná sú triedené obyčjne rozlíšené blením (npríkld v sáčkoch s oznčením ich použiti) ich vyššou cenou. Tieto zrná môžu byť uprvené n účely ich ochrny proti škodcom lebo vtákom po zsití Jčmeň N sitie Pozri vysvetlivky k podpoložke Ryž Pozri doplnkovú poznámku 1 k tejto kpitole Pohánk, proso lesknic knársk; osttné obilniny Triticle Triticle je hybrid vzniknutý krížením pšenice s ržou. Zrno je obyčjne väčšie dlhšie ko zrno rže čsto väčšie dlhšie ko zrno pšenice; vonkjši vrstv je zvrásnená.

61 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ KAPITOLA MLYNÁRSKE VÝROBKY; SLAD; ŠKROBY; INULÍN; PŠENIČNÝ LEPOK Múk z pšenice lebo zo súrže Pozri poznámku 2 k tejto kpitole. Múk tejto položky môže obshovť mlé množstvá soli (všeobecne nie vic ko 0,5 %), ko j mlé množstvo mylázy, mletých klíčkov prženého sldu Múky z obilnín iných ko z pšenice lebo zo súrže Pozri poznámku 2 k tejto kpitole. Múk tejto položky môže obshovť mlé množstvá soli (všeobecne nie vic ko 0,5 %), ko j mlé množstvo mylázy, mletých klíčkov prženého sldu Múk z kukurice N určenie obshu tuku s použív nlytická metód opísná v čsť H prílohy III k nrideniu Komisie (ES) č. 152/2009 (Ú. v. EÚ L 54, , s. 1) v súlde s nridením Komisie (EHS) č. 1748/85 (Ú. v. ES L 167, , s. 26). Do týchto podpoložiek ptrí tiež kukuričná múk oznčená ko ms múk, získná metódou nixtmlizácie, ktorá je chrkteristická vrením nmáčním kukuričných zŕn v roztoku hydroxidu vápentého následným sušením mletím. Akékoľvek ďlšie sprcovnie ko npríkld prženie všk vedie k vylúčeniu tkéhoto produktu z položky 1102 (všeobecne kpitol 19) Obilné krúpy, krupic pelety ž Krúpy krupic 1. Pozri poznámky 2 3 k tejto kpitole. 2. Pozri vysvetlivky HS k položke 1103, prvých šesť odsekov. 3. Produkty, ktoré nezodpovedjú kritériám preosievni opísným v poznámke 3 k tejto kpitole, sú ztriedené do položky Produkty, ktoré zodpovedjú kritériám preosievni opísným v poznámke 3 k tejto kpitole, le ktoré sú perlovité, vo forme gul'ovitých frgmentov zŕn, ptri do jednej z podpoložiek položky 1104 zhŕňjúcej perlovité zrná Z kukurice K určeniu obshu tuku pozri vysvetlivky k podpoložkám Do týchto podpoložiek ptri tiež krúpy krupic z kukurice oznčené ko ms múky, získné metódou nixtmlizácie, ktorá je chrkteristická vrením nmáčním kukuričných zŕn v roztoku hydroxidu vápentého následným sušením mletím. Akékoľvek ďlšie sprcovnie ko npríkld prženie všk vedie k vylúčeniu tkéhoto produktu z položky 1103 (všeobecne kpitol 19).

62 C 137/60 Úrdný vestník Európskej únie ž Pelety Pozri vysvetlivky HS k položke 1103, posledný odsek Obilné zrná ink sprcovné (npríkld ošúpné, drvené n vlcoch, vločkovné, perlovité, rezné lebo šrotovné), okrem ryže položky 1006; obilné klíčky, celé, drvené n vlcoch, vločkovné lebo mleté Zrná vo vločkách, ktoré ptri do podpoložiek , , sú zrná, ktoré boli šúpné vlcovné ž Osttné zrná sprcovné (npríkld ošúpné, perlovité, rezné lebo šrotovné) Pozri vysvetlivky HS k položke 1104, druhý odsek (2) ž (5) Perlovité Okrem perlovitých zŕn opísných vo vysvetlivkách HS k položke 1104, druhý odsek, bod (4), do tejto podpoložky ptri úlomky zŕn perlovité, ktoré sú vo forme guľtých grnúl Ink nesprcovné ko šrotovné Do tejto podpoložky ptri produkty získné frgmentáciou neošúpných obilných zŕn, ktoré nezodpovedjú podmienkm preosievni opísným v poznámke 3 k tejto kpitole Perlovité Pozri vysvetlivky k podpoložke Ink nesprcovné ko šrotovné Pozri vysvetlivky k podpoložke Polámné kukuričné zrná získné počs preosievni čistých neošúpných kukuričných zŕn zodpovedjúce podmienkm opísným v poznámke 2 (A) k tejto kpitole sú ztriedené do tejto podpoložky ko zrná ink nesprcovné ko šrotovné Perlovité Pozri vysvetlivky k podpoložke Ink nesprcovné ko šrotovné Pozri vysvetlivky k podpoložke Perlovité Pozri vysvetlivky k podpoložke ž Ink nesprcovné ko šrotovné Pozri vysvetlivky k podpoložke Obilné klíčky, celé, drvené, vo vločkách lebo mleté Pozri vysvetlivky HS k položke 1104, druhý odsek, bod (6) Múk, krupic prášok zo suchých strukovín položky 0713, zo ság lebo z koreňov lebo hľúz položky 0714 lebo z produktov 8. kpitoly Termíny múk, krupic prášok sú definovné v doplnkovej poznámke 2 k tejto kpitole. Do tejto položky neptri výrobky predkldné vo forme psty.

63 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Sld, tiež pržený ž Nepržený Všetok sld, ktorý vykzuje disttickú ktivitu potrebnú n cukorntenie škrobových zŕn, ptrí do týchto podpoložiek. Tkýto sld zhŕň zelený sld, prevzdušnený sld, sušený sld, z ktorých posledný s obchodne rozlišuje n svetlý sld (typu Pilsen) tmvý sld (typu Munich) Pržený Sld, ktorý ptrí do týchto podpoložiek, chrkterizujú múčnté biele drobivé zrná. Avšk v prípde tmvého sldu (typ Munich) frb si 10 % zŕn s mení od žltej k hnedej. Zrná sú suché drobivé. Po ich zomletí vzniká jemná krupic. Do tejto podpoložky ptrí kýkoľvek sld, v ktorom po pržení bol znížená lebo úplne zmizl disttická ktivit ktorý následne pôsobí počs vreni piv len ko ditívum k neprženému sldu, s cieľom sfrbiť ochutiť pivo. Frb zŕn tohto sldu s mení od špinvobielej k čiernej, podľ typu. Do tejto podpoložky ptrí: 1. pržený sld, ktorý bol vypržený bez predchádzjúceho cukornteni lebo len čistočného cukornteni, podľ stupň vlhkosti použitého svetlého sldu. Tento sld má lesklý povrch jeho endosperm je čierny nie je sklovitý; 2. krmelizovný sld, v ktorom cukor vzniknutý počs predchádzjúceho cukornteni bol skrmelizovný. Frb sldu je žltá ž bledohnedá; endosperm spoň 90 % zŕn je sklovitého vzhľdu špinvobielej ž tmvohnedej frby. Veľmi svetlý skrmelizovný sld vykzuje stále disttickú ktivitu do určitého stupň. Môže s v ňom nchádzť 10 % hmotnosti neskrmelizovných zŕn.

64 C 137/62 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA OLEJNATÉ SEMENÁ A OLEJNATÉ PLODY; RÔZNE SEMENÁ A PLODY; PRIEMYSELNÉ ALEBO LIEČIVÉ RASTLINY; SLAMA A KRMOVINY Sójové bôby, tiež drvené Sójové bôby (semená Glycine mx) sú rôznej frby medzi hnedou, zelenou čiernou. Neobshujú prkticky židen škrob, le sú bohté n bielkoviny olej. Treb byť optrný pri nomenkltúrnom ztriedení niektorých semien oznčených ko zelené sójové bôby lebo zelené bôby. Tieto čsto nebývjú sójové bôby, le bôby ztriedené do položky Aršidové oriešky nepržené ni ink tepelne neuprvené, tiež lúpné lebo drvené Aršidové oriešky, semená Archis hypoge, mjú vysoký obsh jedlého olej Semená repky lebo semená repky olejnej, tiež drvené Semená repky lebo repky olejnej s nízkym obshom kyseliny erukovej. Pozri poznámku 1 k podpoložke tejto kpitoly vysvetlivky HS k položke Semená slnečnicové, tiež drvené Lúpné; v šupke šedej bieloprúžkovnej Slnečnicové semená tejto podpoložky s zvyčjne používjú n výrobu sldkostí, ko krmivo pre vtáky lebo n bezprostrednú spotrebu. Všeobecne ich dĺžk doshuje len polovicu dĺžky ich šupky, ktorá môže preshovť 2 cm. Tieto semená mjú bežne obsh olej si % hmotnosti Osttné Do tejto podpoložky ptri slnečnicové semená n výrobu olej n ľudskú konzumáciu. Obyčjne s dodávjú v šupke, ktorá je jednotnej čiernej frby. Zväčš dĺžk semien šupiek je tkmer identická. Tieto semená mjú obsh olej okolo % hmotnosti Osttné semená plody olejnté, tiež drvené Semená sezmové Do týchto podpoložiek ptri semená Sesmum indicum. Semená horčičné Horčičné semená s získvjú z rôznych rstlinných druhov, npríkld Sinpis lb, Brssic hirt, Brssic nigr Brssic junce Osttné Z predpokldu, že nie sú zhrnuté v predošlých podpoložkách tejto položky, semená plody uvedené v druhom odseku vysvetliviek HS k položke 1207 ptri do tejto podpoložky. Do tejto podpoložky ptri tiež zelené tekvicové semená s jemnou šupkou, ktoré sú geneticky bez vonkjšej suberínovej vrstvy oblu semen (Cucurbit pepo L. convr. citrullini Greb. vr. styric Cucurbit pepo L. vr.oleifer Pietsch). Tieto tekvice sú pestovné hlvne pre ich olej nie n použitie ko zelenin, posledné menovné semená ptri do podpoložky Do tejto podpoložky neptri pržené tekvicové semená (podpoložk ).

65 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Múk krupic z olejntých semien lebo olejntých plodov, z iných ko horčičných semien Pozri poznámku 2 k tejto kpitole Semená, plody výtrusy, druhov používných n sitie Semená cukrovej repy Do tejto podpoložky ptri len semená cukrovej repy (Bet vulgris vr. ltissim). Ptri sem j semená nzývné jednoklíčnolistové semená, získné buď genetickým procesom, lebo segmentáciou glomerúl (semená nzývné segmentovné), tiež potihnuté obyčjne povlkom n báze ílu Semená kŕmnej repy (Bet vulgris vr. ltissim). Do tejto podpoložky ptri tiež semená nzývné jednoklíčnolistové získné buď genetickým procesom, lebo segmentáciou glomerúl (semená nzývné segmentovné), tiež potihnuté obyčjne povlkom n báze ílu Semená rstlín pestovných hlvne pre ich kvety Do tejto podpoložky ptri semená kvitnúcich rstlín, pestovné výlučne lebo hlvne pre ich kvety (rezné kvety, n ozdobu tď.). Semená týchto druhov môžu byť predkldné n podložke, npríkld celulózovej vte lebo v ršeline. Do tejto podpoložky ptri semená hrchor voňvého (Lthyrus odortus) Osttné Do tejto podpoložky ptri semená tekvice pestovnej ko zelenin, keď s používjú n sdenie, n konzumáciu (npríkld do šlátov), v potrvinárskom priemysle (npríkld v pekárenských výrobkoch) lebo n lekárske účely. Pozri tiež vysvetlivky k podpoložke Semená lesných stromov Do tejto podpoložky ptri zrná osttné semená lesných stromov, dokonc i vtedy, k s používjú n produkciu ozdobných stromov lebo kríčkov v krjine, do ktorej s dovážjú. N účely tejto podpoložky termín stromy znmená všetky stromy, kríky, lebo stromy podobné kríkom, ktorých kmeň, stonky vetvy sú drevntej konzistencie. Do tejto podpoložky ptri všetky semená plody druhov používných n výsdbu: 1. stromy európskych exotických druhov používné n zlesnenie krjiny n účely produkcie drev, tiež n účely ochrny pôdy proti erózii; 2. stromy používné n ozdobné účely lebo n úprvu prkov, verejných lebo súkromných záhrd, lebo n úprvu verejných námestí, mestských ulíc, ciest, knálov tď. Medzi stromy druhej skupiny, z ktorých väčšin ptrí k rovnkým druhom ko stromy prvej skupiny, sú zhrnuté tké stromy, ktoré s používjú nielen kvôli tvru lebo frbe ich listov (npríkld určité typy topoľov, jvorov, ihličnnov tď.), le j pre ich kvety (npríkld citlivk, tmrišk, mgnóli, orgován, štedrec, Jponská čerešň, Judášov strom, ruže) lebo pre jsnú frbu ich plodov (npr. Prunus lurocersus, sklník, hlohyň lebo ohňový tŕň ).

66 C 137/64 Úrdný vestník Európskej únie Nsledujúce semená plody neptri do tejto podpoložky, j keď s používjú n výsdbu: ) plody lebo orechy, ktoré ptri do 8. kpitoly (obzvlášť orechy, npríkld gštny, vlšské orechy, lieskové orechy, peknové orechy, mndle tď.); b) semená plody, ktoré ptri do 9. kpitoly (npríkld borievkové semená); c) olejnté semená olejnté orechy, ktoré ptri do položiek ž 1207 (npríkld bukvice, plmové jdrá). Do tejto podpoložky tiež neptri: ) semená tmrind (podpoložk ) b) žlude divé gštny (podpoložk ) Chmeľové šištičky, čerstvé lebo sušené, tiež mleté, v prášku lebo vo forme peliet; lupulín Chmeľové šištičky, drvené, v prášku lebo vo forme peliet, s vyšším obshom lupulínu; lupulín Okrem lupulínu ptri do tejto podpoložky produkty s vyšším obshom lupulínu, ktorý s získv pri mletí chmeľových šištičiek po mechnickom odstránení listov, stoniek, šupín stopiek Rstliny čsti rstlín (vrátne semien plodov) druhov používných hlvne v prfumérii, vo frmácii lebo n insekticídne, fungicídne lebo podobné účely, čerstvé lebo sušené, tiež rezné, drvené lebo v prášku Korene ženšenu Do tejto podpoložky ptri korene ženšenu (Pnx quinquefolium Pnx ginseng). Korene sú cylindrického ž vretenovitého tvru, s kruhovým zvrásnením okolo vrchnej tretiny; čsto sú rozdelené do niekoľkých vetiev. Zvonk sú žltobielej ž hnedožltej frby zvnútr sú biele múčnté (lebo tvrdé ko rohovin, keď sú uvrené vo vode). Do tejto podpoložky tiež ptri drvené lebo mleté ženšenové korene Tonkové fzule Do tejto podpoložky ptri semená Dipteryx odort (čeľde Leguminose). Nzývjú s tiež tong lebo tonk fzule kumru. Obshujú kumrín používjú s v prfumérii n výrobu esencií do diétnych nápojov Osttné Z predpokldu, že nie sú zhrnuté v predošlých podpoložkách tejto položky, ptri do tejto podpoložky rstliny, čsti rstlín, semená plody opísné vo vysvetlivkách HS k položke 1211, jedenásty odsek, tieto 1. čsti rstlín konope, tiež zmiešné s norgnickými lebo orgnickými látkmi (používné jednoducho ko extender); 2. ornge pes lebo orngettes čo sú nezrelé, nejedlé pomrnče, ktoré opdjú zkrátko po odkvitnutí stromu zberjú s suché, njmä n účely extrkcie ich esenciálneho olej (petit-grin); 3. listy zo sušených púpv (Trxcum officinle); 4. sušený šťvel (Rumex cetos); 5. sušená kpucínk väčši (Tropeolum mjus). Do tejto podpoložky neptri risy (položk 1212) ni tekvicové semienk (položk 1207 lebo 1209).

67 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Svätojánsky chlieb, morské risy osttné risy, cukrová rep cukrová trstin, čerstvé, chldené, mrzené lebo sušené, tiež mleté; kôstky jdrá plodov osttné rstlinné produkty (vrátne nepržených koreňov čknky odrody Cichorium intybus stivum) druhov používných hlvne n ľudskú konzumáciu, inde nešpecifikovné ni nezhrnuté Morské risy osttné risy. Pozri vysvetlivky HS k položke 1212, (A) Cukrová rep Do týchto podpoložiek ptrí len cukrová rep nezbvená cukru, s obshom cukru preshujúcim 60 % hmotnosti počítného n sušinu. Cukrová rep čistočne lebo úplne zbvená cukru ptrí do podpoložiek lebo Svätojánsky chlieb Pozri vysvetlivky HS k položke 1212, (C), prvý druhý odsek Semená svätojánskeho chleb Pozri vysvetlivky HS k položke 1212, (C), tretí odsek Osttné Okrem produktov opísných vo vysvetlivkách HS k položke 1212, (D), tretí, štvrtý pity odsek, ptri do tejto podpoložky: 1. hľuzy druhu morfoflus Rivierov lebo konnyku, celé, mleté lebo práškové; 2. peľová múk mlé kúsky pozostávjúce z peľu zberného včelmi glomerovného nektárom, medom včelími slinmi. Tekvicové semená (položk 1207 lebo 1209) neptri do tejto podpoložky Kvk, kŕmn rep, krmovinové korene, seno, lucern (lflf), ďtelin, hedysárum, kel zimný (kučervý), vlčí bôb, vik podobné krmovinové produkty, tiež vo forme peliet Kŕmn rep, kvk osttné krmné korene Do tejto podpoložky ptri: 1. rep obyčjná lebo kŕmn rep (Bet vulgris vr. lb); 2. kvk (Brssic npus vr.npobrssic); 3. osttné krmovinové korene, npríkld kŕmn kpust kŕmn mrkv. Rôzne druhy odrody Jeruzlemských rtičokov (npr. Helinthus tuberosus) sú ztriedené do položky 0714, ztiľ čo pštrnáky (Pstinc stiv) sú ztriedené do 7. kpitoly ko zelenin (položk 0706, k sú čerstvé lebo chldené).

68 C 137/66 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA ŠELAK; GUMY, ŽIVICE A OSTATNÉ RASTLINNÉ ŠŤAVY A VÝŤAŽKY 1301 Šelk; prírodné gumy, živice, gumoživice olejoživice (npríkld blzmy) Arbská gum Arbská gum (lebo káciová, lebo seneglská gum) býv predkldná v žltkstých lebo v červenkstých kusoch, je priesvitná rozpustná vo vode, le nie v lkohole Rstlinné šťvy výťžky; pektínové látky, pektináty pektáty; gr-gr osttné slizy zhusťovdlá, tiež modifikovné, získné z rstlinných produktov Ópium Zo sldkého drievk Osttné Pozri vysvetlivky HS k položke 1302, (A), bod (1). Pozri vysvetlivky HS k položke 1302, (A), bod (2). Pozri vysvetlivky HS k položke 1302, (A), body (4) ž (20) Pektínové látky, pektináty pektáty Do týchto podpoložiek ptri produkty opísné vo vysvetlivkách HS k položke 1302, (B) Agr-gr Pozri vysvetlivky HS k položke 1302, (C), bod (1) Slizy zhusťovdlá, tiež modifikovné, získné zo svätojánskeho chleb, zo semien svätojánskeho chleb lebo z gurových semien Pozri vysvetlivky HS k položke 1302, (C), bod (2). Do týchto podpoložiek neptí endosperm gurových semien ( gurové úlomky ) vo forme mlých, svetložltých, neprvidelne tvrovných vločiek (položk 1404) Osttné Okrem produktov opísných vo vysvetlivkách HS k položke 1302, (C), body (3) ž (5), do tejto podpoložky ptri tiež: 1. výťžok priprvený z risy Furcellri fstigit, zbernej n pobreží Dánsk, ktorá s získv rovnkým spôsobom blí s v rovnkej forme ko gr-gr; 2. slizy získné z dulových semien; 3. slizy získné z lišjník pľuzgierk islndská; 4. krgénn krgenáty vápnik, sodík drslík, j po štndrdizácii cukrom (npríkld schrózou, glukózou), ktorý s pridáv n zbezpečenie konštntnej ktivity pri použití. Obsh pridného cukru všeobecne nepreshuje 25 %.

69 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ KAPITOLA RASTLINNÉ PLETACIE MATERIÁLY; PRODUKTY RASTLINNÉHO PÔVODU, INDE NEŠPECIFIKOVANÉ ANI NEZAHRNUTÉ 1401 Rstlinné mteriály druhov používných hlvne n pletenie (npríkld bmbus, rtn, trstin, tŕstie, vŕbové prútie, rfi, čistená, bielená lebo frbená obilná slm lipová kôr) Bmbus Rtn Osttné Pozri vysvetlivky HS k položke 1401, druhý odsek, bod (1). Pozri vysvetlivky HS k položke 1401, druhý odsek, bod (2). Do tejto podpoložky ptri produkty opísné vo vysvetlivkách HS k položke 1401, druhý odsek, body (3) ž (7). Listy rôznych druhov Typh (npríkld Typh ltifoli lebo pálk širokolistá) ptri tiež do tejto podpoložky Rstlinné produkty inde nešpecifikovné ni nezhrnuté Bvlníkové lintre Osttné Pozri vysvetlivky HS k položke 1404, druhý odsek, (A). Do tejto podpoložky ptri produkty opísné vo vysvetlivkách HS k položke 1404, druhý odsek, (B) ž (F). Súkennícke štetky opísné vo vysvetlivkách HS k položke 1404, druhý odsek, (F), bod (7) sú druhom Dipscus stivus. Do tejto podpoložky ptrí tiež endosperm gurových semien ( gurové úlomky ) vo forme mlých, svetložltých, neprvidelne tvrovných vločiek.

70 C 137/68 Úrdný vestník Európskej únie TRIEDA III ŽIVOČÍŠNE ALEBO RASTLINNÉ TUKY A OLEJE A PRODUKTY ICH ŠTIEPENIA; UPRAVENÉ JEDLÉ TUKY; ŽIVOČÍŠNE ALEBO RASTLINNÉ VOSKY 15. KAPITOLA ŽIVOČÍŠNE ALEBO RASTLINNÉ TUKY A OLEJE A PRODUKTY ICH ŠTIEPENIA; UPRAVENÉ JEDLÉ TUKY; ŽIVOČÍŠNE ALEBO RASTLINNÉ VOSKY Všeobecne N účely podpoložiek tejto kpitoly, ktoré zhŕňjú termín priemyselné použitie, s tento termín vzťhuje len n tké využitie, ktoré zhŕň trnsformáciu zákldného produktu. N druhej strne, technické použitie, termín ktorý s tiež nchádz v niektorých podpoložkách, nezhŕň tkúto trnsformáciu. Úprv, ko npríkld vyčistenie, rfinovnie lebo hydrogenáci, neznmená priemyselné použitie ni technické použitie. Treb upozorniť, že dokonc i produkty vhodné n ľudskú konzumáciu možno použiť n technické lebo priemyselné účely. Podpoložky tejto kpitoly, ktoré obshujú produkty n technické lebo priemyselné použitie, iné ko n výrobu potrvín n ľudskú konzumáciu, zhŕňjú oleje tuky n výrobu krmív pre zviertá. Doplnková poznámk 1 () Tekuté frkcie rstlinných olejov získné sepráciou tuhej fázy, npríkld chldením, použitím orgnických rozpúšťdiel, povrchovo ktívnych látok tď., nemožno povžovť z surové oleje Tuk z hovädzích zviert, oviec lebo kôz, iný ko tuk položky 1503 Do tejto položky ptri okrem vytopených tukov nevytopené tuky, t. j. tuky obsihnuté v ich bunkových membránch. Do tejto položky ptri: 1. nevytopené tuky, surové lebo vo forme loj (sdlo) (zbíjčkový tuk, mäsirsky tuk, črevný tuk); 2. vytopené tuky vrátne: ) premier jus tuk, ktorý je jedlým lojom njvyššej kvlity ; b) škvrkový tuk; c) kyslý tuk, získný vrením nevytopeného tuku njnižšej kvlity vo vodnom roztoku kyseliny sírovej, ktorá hydrolyzuje lbumínové zložky v tknivách tým uvoľňuje tuk; 3. tuky získné z kostí lebo odpdu hovädzích zviert, oviec lebo kôz. Do tejto položky neptrí kostný špikový olej olej získný z nôh dobytk (položk ) Sterín zo sdl, sdlový olej, oleosterín, oleomrgrín lojový olej, nie emulgovné ni zmiešné, ni ink uprvené Sterín oleosterín zo sdl Do týchto podpoložiek ptri produkty opísné v druhom predposlednom odseku vysvetliviek HS k položke Lojový olej n priemyselné účely, iný ko n výrobu potrvín n ľudskú konzumáciu Do tejto podpoložky ptrí produkt opísný v pitom odseku vysvetliviek HS k položke 1503 z predpokldu, že bude použitý n priemyselné účely iné ko výrob potrvín n ľudskú konzumáciu (pozri všeobecné vysvetlivky k tejto kpitole).

71 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Osttné Okrem produktov opísných v treťom štvrtom odseku vysvetliviek HS k položke 1503 ptrí do tejto podpoložky lojový olej, ktorý nespĺň podmienky opísné v podpoložke , npríkld, lojový olej n technické účely Tuky oleje ich frkcie, z rýb lebo morských cicvcov, tiež rfinovné, le chemicky nemodifikovné Pozri všeobecné vysvetlivky HS k tejto kpitole, čsť (A), šiesty siedmy odsek ž Oleje ich frkcie z rybcej pečene Pozri vysvetlivky HS k položke 1504, druhý odsek S obshom vitmínu A nepreshujúcim IU/g Obsh vitmínu A v pečeňovom oleji získného z rýb čeľde Gdide (tresk, mieň, merlúz) všeobecne nepreshuje IU/g Osttné Obsh vitmínu A v pečeňovom oleji získnom npríkld z tunik, hlibut niekoľkých druhov žrlokov, všeobecne preshujúci IU/g. Oleje so zvýšeným obshom vitmínu zostávjú ztriedené do týchto podpoložiek z predpokldu, že nestrtili chrkter rybieho olej z pečene. Npríkld rybie oleje z pečene s obshom vitmínu A nepreshujúcim IU/g Tuky oleje ich frkcie, z rýb, iné ko oleje z pečene Do týchto podpoložiek ptri tuky oleje získné zo všetkých druhov rýb, ich frkcie, okrem olejov extrhovných výlučne z ich pečení, zhŕňjú: 1. oleje získné zo sleďov z rýb druhu Brevoorti tyrnnus (ryby podobné sleďom, lovené výlučne n extrkciu olej); 2. oleje získné zo zvyškov konzervčných procesov, nižšej hodnoty ko vyššie opísné oleje. N obchodné účely sú dôležité oleje zo zvyškov rýb Clupeide, oleje zo zvyškov tunikov bonito oleje zo zvyškov Slmonide; 3. oleje zo zvyškov z obchodu s rybmi, ktoré sú zmiešného zloženi ešte nižšej hodnoty; 4. rybí sterín, ktorý je opísný v pitom odseku vysvetliviek HS k položke Tuky oleje tejto podpoložky s používjú hlvne n technické priemyselné účely, ko je činenie, príprv frieb, rezné oleje Tuky oleje ich frkcie, z morských cicvcov Do týchto podpoložiek ptri: 1. olej z veľrýb surový spermcetový olej zo spermií opísné v treťom štvrtom odseku vysvetliviek HS k položke 1504; 2. tuk z morských cicvcov (veľrybí); 3. olej z plutvonožcov (z tuleňov, mrožov ušktcov). Do týchto podpoložiek ptri všetky oleje z morských cicvcov ich frkcie, vrátne tých, ktoré boli extrhovné z ich pečení, ko olej z vorvnej pečene, ktorý je veľmi bohtý n vitmín A má vlstnosti podobné oleju z pečení rýb podpoložiek ,

72 C 137/70 Úrdný vestník Európskej únie Tuk z ovčej vlny tukové látky z neho získné (vrátne lnolínu) Tuk z ovčej vlny, surový Pozri prvý odsek vysvetliviek HS k položke Osttné Do tejto podpoložky ptri: 1. lnolín, ktorý je opísný v druhom, treťom štvrtom odseku vysvetliviek HS k položke 1505; 2. tukové látky získné z tuku z ovčej vlny (oleín z tuku z ovčej vlny sterín z tuku z ovčej vlny), čo sú tekuté tuhé čsti tuku z ovčej vlny získné po destilácii lisovní Osttné živočíšne tuky oleje ich frkcie, tiež rfinovné, le chemicky nemodifikovné Do tejto položky neptri nejedlé zmesi ni príprvky zo živočíšnych tukov olejov, npríkld tuky rôznych zviert z bitúnku lebo zmesi, lebo príprvky zo živočíšnych rstlinných tukov olejov, npríkld odpdový olej z vyprážni (položk 1518) Sójový olej jeho frkcie, tiež rfinovné, le chemicky nemodifikovné Surový olej, tiež odslizený K definovniu termínu surový pozri doplnkovú poznámku 1 k tejto kpitole, odseky (), (b) (c) Osttné Do týchto podpoložiek ptrí rfinovný sójový olej Aršidový olej jeho frkcie, tiež rfinovné, le chemicky nemodifikovné Surový olej Pozri doplnkovú poznámku 1 () (b) k tejto kpitole Osttné Do týchto podpoložiek ptrí rfinovný ršidový olej Olivový olej jeho frkcie, tiež rfinovné, le chemicky nemodifikovné Olivový olej, ktorý ptrí do tejto položky, musí spĺňť nsledujúce tri požidvky: 1. musí byť získný len zo sprcovni plodov olivovník (Ole europe L.); 2. musí byť získný len mechnickými lebo inými fyzikálnymi prostriedkmi (npríkld lisovním), s vylúčením používni rozpúšťdiel (pozri poznámku 2 k tejto kpitole); 3. nesmie byť reesterifikovný lebo miešný s inými olejmi, vrátne olej z olivových výliskov, ktorý ptrí do položky Lmpový pnenský olivový olej Pozri doplnkovú poznámku 2 (B) (1) k tejto kpitole.

73 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Osttné Pozri doplnkovú poznámku 2 (B) (2) k tejto kpitole Osttné Pozri doplnkovú poznámku 2 (C) k tejto kpitole. Do tejto podpoložky ptrí nielen rfinovný olivový olej, le j rfinovný olivový olej zmiešný s pnenským olivovým olejom Osttné oleje ich frkcie, získné výlučne z olív, tiež rfinovné, le chemicky nemodifikovné, zmesi týchto olejov lebo frkcií s olejmi lebo frkcimi položky 1509 Do tejto položky ptri len oleje, ktoré spĺňjú požidvky v bode (1) vysvetliviek k položke Podobne ko oleje položky 1509, j oleje položky nesmú byť reesterifikovné ni miešné s inými olejmi, t. j. olejmi inými ko olivový olej, le: môžu byť extrhovné pomocou rozpúšťdiel lebo fyzikálnymi prostriedkmi, môžu byť miešné s olejmi lebo frkcimi položky 1509; njpoužívnejši zmes pozostáv zo zmesi rfinovného olej z olivových výliskov pnenského olivového olej Surové oleje Pozri doplnkovú poznámku 2 (D) k tejto kpitole Osttné Do tejto podpoložky ptrí rfinovný olej z olivových výliskov zmesi rfinovného olej z olejových výliskov s pnenským olivovým olejom Plmový olej jeho frkcie, tiež rfinovné, le chemicky nemodifikovné Surový olej Pozri doplnkovú poznámku 1 () (b) k tejto kpitole. Surový plmový olej s rozkldá omnoho rýchlejšie ko osttné oleje, preto má vysoký obsh voľných mstných kyselín Tuhé frkcie Do týchto podpoložiek ptrí plmový sterín Osttné Do týchto podpoložiek ptrí: 1. rfinovný plmový olej; 2. tekuté frkcie plmového olej získné sepráciou tuhej fázy chldením lebo použitím orgnických rozpúšťdiel lebo povrchovo ktívnych látok. Táto frkci (plmový oleín), ktorá môže mť zloženie mstných kyselín v niektorých prípdoch veľmi podobné nefrkcionovnému plmovému oleju, môže byť ľhko rozlíšená porovnním reltívnych pomerov jej triglyceridových komponentov s komponentmi typického nefrkcionovného plmového olej. Triglyceridy obshujúce vyšší počet tómov uhlík (C 52 C 54 ) s nchádzjú vo väčšom množstve v tekutých frkciách ko v nefrkcionovnom oleji, ztiľ čo triglyceridy obshujúce reltívne nižší počet tómov uhlík (C 50 C 48 ) prevžujú v tuhej frkcii Slnečnicový olej, požltový olej lebo bvlníkový olej ich frkcie, tiež rfinovné, le chemicky nemodifikovné Slnečnicový olej Pozri doplnkovú poznámku 1 () (b) k tejto kpitole spolu s čsťou (A) vysvetliviek HS k položke 1512.

74 C 137/72 Úrdný vestník Európskej únie Požltový olej Pozri doplnkovú poznámku 1 () (b) k tejto kpitole spolu s čsťou (B) vysvetliviek HS k položke Osttné Do tejto podpoložky ptrí rfinovný slnečnicový olej rfinovný požltový olej ž Bvlníkový olej jeho frkcie Pozri vysvetlivky HS k položke 1512, čsť (C) Olej z repky, repky olejnej lebo horčicový olej ich frkcie, tiež rfinovné, le chemicky nemodifikovné ž Olej z repky lebo repky olejnej s nízkym obshom kyseliny erukovej ich frkcie Pozri poznámku 1 k podpoložke tejto kpitoly vysvetlivky HS k položke 1514, čsť (A), druhý odsek, druhá vet Osttné stále rstlinné tuky oleje (vrátne jojobového olej) ich frkcie, tiež rfinovné, le chemicky nemodifikovné Ricínový olej jeho frkcie Ricínový olej je tiež známy ko plm Christi oil kerv oil. Do týchto podpoložiek neptrí jtrofový olej (lebo lxtívum) získný zo semien stromu Jtroph curcs (jtrof prečisťujúc), z čeľde Euphorbicee, čsto nzývný merický ricínový olej lebo divý ricínový olej (podpoložky ž ) Mrgrín; jedlé zmesi lebo príprvky zo živočíšnych lebo rstlinných tukov lebo olejov lebo frkcií rôznych tukov lebo olejov tejto kpitoly, iné ko jedlé tuky lebo oleje, lebo ich frkcie položky 1516 N účely definície termínu mrgrín pozri vysvetlivky HS k podpoložkám Mrgrín, okrem tekutého mrgrínu Pozri vysvetlivky HS k položke 1517, pity odsek, (A). Treb upozorniť, že obsh vody nie je rozhodujúci fktor v ztriedení produktov do týchto podpoložiek Stále rstlinné oleje tekuté, miešné Do tejto podpoložky ptri tiež zmesi chemicky uprvených rstlinných olejov Rstlinné vosky (iné ko triglyceridy), včelí vosk osttné hmyzie vosky spermcet, tiež rfinovné lebo frbené Rstlinné vosky Okrem produktov opísných vo vysvetlivkách HS k položke 1521, čsť (I), do tejto podpoložky ptrí kávový vosk, ktorý s vyskytuje prirodzene n všetkých čstich kríkov kávovník (bôby, listy, pergmenová šupk tď.) je vedľjším produktom pri výrobe kávy bez kofeínu. Je čierny, má kávovú vôňu použív s vo výrobe určitých čisticich výrobkov Surové Do tejto podpoložky ptri vosky v prírodných plástoch Osttné Do tejto podpoložky ptri vosky, lisovné lebo rfinovné, tiež bielené lebo frbené Degrs; zvyšky po sprcovní tukových látok lebo živočíšnych lebo rstlinných voskov Obshujúce olej s chrkteristikmi olivového olej Pozri doplnkovú poznámku 3 k tejto kpitole, ktorá špecifikuje zvyšky, ktoré neptri do týchto podpoložiek.

75 Úrdný vestník Európskej únie C 137/73 TRIEDA IV PRIPRAVENÉ POTRAVINY; NEALKOHOLICKÉ A ALKOHOLICKÉ NÁPOJE A OCOT, TABAK A VYROBENÉ NÁHRADY TABAKU 16. KAPITOLA PRÍPRAVKY Z MÄSA, RÝB ALEBO KÔROVCOV, MÄKKÝŠOV ALEBO OSTATNÝCH VODNÝCH BEZSTAVOVCOV Všeobecne N ztriedenie zložených potrvinových príprvkov (vrátne tzv. priprvených jedál ), do ktorých ptri npríkld slámy párky, mäso, mäsové droby, ryby lebo kôrovce, mäkkýše lebo osttné vodné bezstvovce lebo kákoľvek kombináci z nich, spolu so zeleninou, špgetmi, omáčkou tď., pozri poznámku 2 k tejto kpitole vysvetlivky HS všeobecne k tejto kpitole, predposledný odsek. N špecifikáciu podpoložiek treb tiež použiť druhú vetu prvého odseku poznámky 2 (ztriedenie do položky podľ komponentu, ktorého hmotnosť prevlád). Avšk vyššie uvedené s netýk príprvkov obshujúcich pečeň položiek (pozri odsek 2 tejto poznámky). Doplnková poznámk 2 Všeobecne kus, z ktorého získme čsť, je identifikovteľný, len k táto čsť má rozmery približne mm lebo vic. Termín ich čsti s použív len n čsti, ktoré boli získné z kusu (npríkld stehná), ktorý môže byť určený skôr pozitívnymi spôsobmi ko vylučovcím postupom Párky, slámy podobné výrobky z mäs, mäsových drobov lebo z krvi; potrvinové príprvky, n záklde týchto výrobkov Skutočnosť, že výrobky možno povžovť n obchodné účely z párky, slámy podobné výrobky, nie je rozhodujúc pre ztriedenie do tejto položky. Mleté lebo sekné mäsové príprvky, ktoré boli tvrovné následkom bleni v konzervách lebo iných pevných nádobách, tiež cylindrických, s nepovžujú n účely tejto položky z párky slámy Z pečene Do tejto podpoložky ptri párky slámy podobné výrobky obshujúce pečeň, tiež s pridním mäs, mäsových drobov, tuku tď., z predpokldu, že pečeň dáv výrobkom ich podsttný chrkter. Tieto produkty, všeobecne tepelne uprvené niekedy údené, možno rozpoznť njmä podľ ich chrkteristickej pečeňovej chuti Párky slámy, suché lebo nátierkové, tepelne neuprvené Do tejto podpoložky ptri tepelne neuprvené párky slámy z predpokldu, že zreli (npríkld sušením vzduchom) sú priprvené n bezprostrednú konzumáciu. Tkéto výrobky môžu byť tiež údené, k údenie nezpríčiní úplnú koguláciu lbumínov spôsobenú tepelným sprcovním ko npríkld údením pri vysokej teplote. Následne do tejto podpoložky ptri párky slámy, ktoré s normálne konzumujú pokrájné (tké ko slámy Arles, Plockwurst), ko j nátierkové slámy párky, npríkld Teewurst Osttné Do tejto podpoložky ptri: 1. slámy, párky podobné výrobky, čerstvé, ktoré nepodstúpili proces zreni; 2. tepelne sprcovné slámy párky, npríkld Frnkfurter, Strsbour, Vienn, mortdelly, slámy párky vyrobené z mäsových drobov zo svíň známe ko ndouilles ndouillettes, jternicový prát, krvvá tlčenk iné podobné špecility.

76 C 137/74 Úrdný vestník Európskej únie Osttné priprvené lebo konzervovné mäso, mäsové droby lebo krv Homogenizovné príprvky Pozri poznámku 1 k podpoložke tejto kpitoly Z pečene kýchkoľvek zviert Do týchto podpoložiek ptri priprvené lebo konzervovné výrobky obshujúce pečeň, tiež zmiešné s mäsom lebo osttnými mäsovými drobmi, z predpokldu, že pečeň dáv výrobkom ich podsttný chrkter. Hlvné produkty týchto podpoložiek sú vyrobené z pečene husí lebo kčíc (podpoložk ) ž Z hydiny položky 0105 Do týchto podpoložiek ptrí hydin čsti z hydiny konzervovné po tepelnej úprve. Tieto výrobky zhŕňjú: 1. kur v želtíne; 2. polovičky lebo štvrtky kurčť v omáčke celé nôžky morky, husi lebo kurčť, tiež mrzenú; 3. hydinovú pštétu (vyrobenú hlvne z hydinového mäs, s pridním teľcieho mäs, brvčového tuku, hľuzoviek korenín), tiež mrzené; 4. priprvené jedlá obshujúce hydinové mäso ko zákldnú zložku spolu s osttnými produktmi, ko sú zelenin, ryž lebo výrobky typu mkrónov, ko príloh k mäsovým jedlám. Ako príkld jedál tejto ktegórie sú príprvky známe ko kur s ryžou kur s hríbmi, podobne ko mrzené priprvené hydinové jedlá dodávné n tácke, so smosttne oddeleným mäsom rôznymi inými zložkmi. Pri určovní percentuálneho pomeru hydinového mäs lebo mäsových drobov s hmotnosť kostí neberie do úvhy Obshujúce len tepelne neuprvené morčcie mäso Pozri doplnkovú poznámku 1 tejto kpitoly Tepelne neuprvené Pozri doplnkovú poznámku 1 tejto kpitoly Tepelne neuprvené Pozri doplnkovú poznámku 1 tejto kpitoly Stehná kusy z nich Pozri doplnkovú poznámku 2 tejto kpitoly k rozshu termínu kusy z nich príslušné vysvetlivky. Mleté lebo jemne sekné príprvky neptri do týchto podpoložiek ni v prípde, k sú vyrobené zo stehien lebo ich čstí Plieck kusy z nich Pozri doplnkovú poznámku 2 tejto kpitoly kvôli definícii termínu kusy z nich príslušnú vysvetlivku. Mleté lebo jemne sekné príprvky neptri do týchto podpoložiek ni v prípde, k sú vyrobené z plieck lebo jeho čstí ž Z domácich svíň N určenie percentuálneho množstv mäs lebo mäsových drobov kéhokoľvek druhu, vrátne tukov kéhokoľvek pôvodu, pozri nridenie Komisie (EHS) č. 226/89 (Ú. v. ES L 29, , s. 11). Pri stnovení tohto percentuálneho množstv s želtín omáčky neberú do úvhy.

77 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Osttné zmesi obshujúce stehná, plieck, chrbty lebo krkovičky kusy z nich Pozri doplnkovú poznámku 2 tejto kpitoly k rozshu termínu kusy z nich príslušné vysvetlivky. Zmesi, ktoré ptri do tejto podpoložky, musi obshovť njmenej jeden kus (/lebo jeho čsti) opísný v názve podpoložky, hoci tento kus nemusí ovplyvniť podsttný chrkter zmesi. Táto zmes môže tiež obshovť mäso mäsové droby z iných zviert Tepelne neuprvené; zmesi tepelne uprveného mäs lebo drobov tepelne neuprveného mäs lebo drobov Pozri doplnkovú poznámku 1 k tejto kpitole Konzervovné hovädzie, v hermeticky uzvretých nádobách N účely podpoložky termín v hermeticky uzvretých nádobách znmená, že výrobky sú dodávné v nádobách, ktoré sú zpečtené, vákuovné lebo nevákuovné, by s zbránilo vzduchu lebo iným plynom dostť s z nich lebo do nich. Po otvorení nádoby s trvle zničí hermetický uzáver. Do tejto podpoložky ptri výrobky blené okrem iného v plstových vreckách vákuovných lebo nevákuovných Tepelne neuprvené; zmesi tepelne uprveného mäs lebo drobov tepelne neuprveného mäs lebo drobov Pozri doplnkovú poznámku 1 k tejto kpitole Tepelne neuprvené; zmesi tepelne uprveného mäs lebo drobov tepelne neuprveného mäs lebo drobov Pozri doplnkovú poznámku 1 k tejto kpitole Priprvené lebo konzervovné ryby; kviár náhrdky kviáru z rybcích ikier Pozri poznámku 2 k podpoložke tejto kpitoly V hermeticky uzvretých obloch Pozri vysvetlivky k podpoložke Filety známe ko chrbtové Do tejto podpoložky ptri ib filety podľ vysvetliviek HS k položke 0304, bod (1), ktoré mjú tri chrkteristické vlstnosti: sú tepelne sprcovné, sú blené, bez tekutého krycieho médi, vo vreckách (lebo obloch) druhov používných n blenie potrvín, tiež vákuovo blené lebo zvárné teplom, mrzené Filety známe ko chrbtové Pozri vysvetlivky k podpoložke Príprvky zo surimi Pozri vysvetlivky k podpoložke Príprvky, ktoré ptri do tejto podpoložky, sú vyrobené zo surimi zmiešnej s inými produktmi (npríkld múk, škrob, bielkoviny, mäso kôrovcov, koreniny, ochucujúce látky frbivá). Prechádzjú tepelnou úprvou všeobecne sú predkldné v mrzenom stve Kôrovce, mäkkýše osttné vodné bezstvovce, priprvené lebo konzervovné Pozri poznámku 2 k podpoložke tejto kpitoly V hermeticky uzvretých nádobách Pozri vysvetlivky k podpoložke V hermeticky uzvretých nádobách Pozri vysvetlivky k podpoložke

78 C 137/76 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA CUKOR A CUKROVINKY 1701 Trstinový lebo repný cukor chemicky čistá schróz, v pevnom stve ž Surový cukor neobshujúci pridné ochucujúce lebo frbice látky Pozri poznámku 1 k podpoložke tejto kpitoly. Do týchto podpoložiek ptri: 1. určité biele nerfinovné cukry; 2. hnedé cukry s nízkym stupňom polrizácie, získné z druhého tretieho vru vo výrobe cukru s rozshom frieb od žltej ž po tmvohnedú, čo zpríčiňuje hlvne obsh melsy, s obshom schrózy všeobecne medzi % hmotnosti; 3. menej čisté cukry získné z rfinácie lebo z výroby cukroviniek, npríkld kusový hnedý cukor Trstinový cukor Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám Repný cukor Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám Obshujúci pridné ochucujúce lebo frbice látky Ochutené lebo frbené cukry sú ztriedené do tejto podpoložky, tiež k je ich obsh schrózy nižší ko 99,5 % hmotnosti Biely cukor Pozri doplnkovú poznámku 3 k tejto kpitole. Biele cukry tejto podpoložky sú cukry, tiež rfinovné, ktoré sú vo všeobecnosti biele, pretože mjú vysoký obsh schrózy (99,5 % hmotnosti vic). N stnovenie obshu schrózy v bielom cukre n účely v doplnkovej poznámky 3 k 17. kpitole treb použiť polrimetrickú metódu opísnú v metóde 10 v prílohe II k smernici Komisie 79/796/EHS (Ú. v. ES L 239, , s. 24) Osttné cukry, vrátne chemicky čistej lktózy, mltózy, glukózy fruktózy, v pevnej forme; cukrové sirupy neobshujúce pridné ochucujúce ni frbice látky; umelý med, tiež zmiešný s prírodným medom; krmel Lktóz lktózový sirup Pozri vysvetlivky HS k položke 1702, (A), bod (1), (B), prvý odsek Izoglukóz Pozri doplnkovú poznámku 5 k tejto kpitole Osttné N účely výpočtu percentuálnej hmotnosti glukózy termín v suchom stve znmená vylúčenie voľnej vody vody z kryštlizácie.

79 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Izoglukóz Pozri doplnkovú poznámku 5 k tejto kpitole Izoglukóz Pozri doplnkovú poznámku 5 k tejto kpitole Inulínový sirup Pozri doplnkovú poznámku 6 () k tejto kpitole Izoglukóz Pozri doplnkovú poznámku 5 k tejto kpitole Inulínový sirup Pozri doplnkovú poznámku 6 (b) k tejto kpitole Osttné Do tejto podpoložky ptrí: 1. mltóz, iná ko chemicky čistá mltóz; 2. invertný cukor; 3. schrózové sirupy (iné ko jvorový sirup), nefrbené ni neochutené; 4. výrobky nepresne nzývné high-test mels získné hydrolýzou zhustením surovej trstinovej šťvy používné hlvne ko nutričné médium pri výrobe ntibiotík tiež vo výrobe etyllkoholu; 5. lktulóz (iná ko chemicky čistá lktulóz) Melsy získné extrkciou lebo rfináciou cukru Trstinová mels Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Cukrovinky (vrátne bielej čokolády), neobshujúce kko Žuvci gum, tiež oblená cukrom Do týchto podpoložiek ptrí sldená žuvci gum, chrkterizovná prítomnosťou zpotovej gumy lebo iných podobných nejedlých produktov, bez ohľdu n formu, v kej sú dodávné (plátky, cukrom pokryté pstilky, guličky tď.), vrátne bubble gum Výťžky zo sldkého drievk s obshom vic ko 10 % hmotnosti schrózy, le neobshujúce osttné pridné látky Do tejto podpoložky ptri výťžky sldkého drievk obshujúce vic ko 10 % hmotnosti schrózy, bez prídvku iných cukrov, ochucujúcich látok lebo iných látok, tiež dodávné vo forme tbuliek, pličiek, pstiliek tď. Výťžky zo sldkého drievk priprvené ko cukrovinky pridním iných látok ptri do podpoložky nezávisle od podielu schrózy Biel čokolád Pozri vysvetlivky HS k položke 1704, druhý odsek, (vi).

80 C 137/78 Úrdný vestník Európskej únie ž Osttné Do týchto podpoložiek ptrí väčšin príprvkov z cukru všeobecne známych ko sldkosti lebo cukrovinky. Tieto príprvky s ztrieďujú do týchto podpoložiek i vtedy, k obshujú pitné liehoviny lebo likéry n lkoholovej báze. Do týchto podpoložiek tiež ptri psty n výrobu fondánov, mrcipánov, nugátov tď., čo sú polotovry používné v cukrárstve zvyčjne dodávné v blokoch lebo v tbuľkách. Tieto polotovry s ztrieďujú do týchto podpoložiek j vtedy, k ich obsh cukru neskôr stúpne v procese výroby konečného výrobku, z predpokldu, že svojím zložením sú špeciálne určené len n výrobu určitých typov cukroviniek. Do týchto podpoložiek neptri: ) jedlé zmrzliny, j vtedy, k sú predkldné ko tyčinky pripojené k pličke n spôsob lízniek (položk ); b) cukrovinky obshujúce kko, zmiešné v rôznom pomere s cukrovinkmi neobshujúcimi kko blené n predj ko zmes (položk 1806) Cestá, vrátne mrcipánu, v bezprostrednom blení s netto obshom 1 kg lebo vic Pozri vysvetlivky HS k položke 1704, druhý odsek, (iv) (ix). Do tejto podpoložky ptri cukrom potihnuté lebo glzovné zmesi Zdrvotné pstilky lebo bonbóny proti kšľu Pozri vysvetlivky HS k položke 1704, druhý odsek, (v) Cukrom potihnuté výrobky Do tejto podpoložky ptri cukrovinky, ko sú mndle máčné v cukre s tvrdým cukrovým povlkom lebo škrupinkou. Máčné sldkosti s vyrábjú vložením sldkosti (npríkld mndle) do pnvice s cukrovým sirupom; pri rotácii nádoby s zchytáv n sldkosti cukor. Počs chldeni cukor formuje zreteľný vonkjší povlk Želé želtínové cukrovinky, vrátne ovocných pást vo forme cukroviniek Gumové cukríky želtínové cukrovinky sú výrobky zo želírujúcich zložiek (ko sú rbská gum, želtín, pektín určité škroby) spolu s cukrom ochucujúcimi látkmi. Bývjú rôznych foriem, npríkld v tvre ľudí lebo zviert Tvrdé bonbóny, tiež plnené Vrené sldkosti sú tvrdé, niekedy krehké môžu byť číre lebo nepriehľdné. Pozostávjú výlučne z cukrov, ktoré boli vrené do ktorých boli pridné mlé množstvá iných látok (okrem tukov), ktoré s pridávjú n získnie rozmnitosti chutí, konzistencie frieb. Tieto výrobky môžu byť j plnené Krmelky podobné bonbóny Lisovné tbletky Osttné Krmelky podobné sldkosti sú výrobky, ktoré podobne ko vrené sldkosti (tvrdé bonbóny) s získvjú vrením cukru, le obshujú pridný tuk. Lisovné tbletky sú cukrovinky predkldné v rôznych formách, ktoré s vyrábjú lisovním, tiež so spojivom. Do tejto podpoložky ptri cukrovinky nezhrnuté v predošlých podpoložkách. Ptri sem: 1. fondány; 2. mrcipán v blení n bezprostrednú konzumáciu, s netto obshom menším ko 1 kg (mrcipán v inom blení: podpoložk ); 3. nugát; 4. výťžky zo sldkého drievk dodávné ko cukrovinky

81 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ KAPITOLA KAKAO A PRÍPRAVKY Z KAKAA Kkové bôby, celé lebo lámné, surové lebo pržené Kkové bôby obshujú (hmotnostne) 49 ž 54 % tuku nzývného kkové mslo, 8 10 % škrobu, 8 10 % bielkovín, 1 2 % teobromínu, 5 10 % tnínov (ktechín lebo kková červeň ), 4 6 % celulózy, 2 3 % minerálov, steroly (vitmín D) rôzne produkty fermentácie Kková hmot, tiež odtučnená Do tejto položky ptrí kková hmot, tiež v kusoch, le uprvená zásditými látkmi n zvýšenie jej rozpustnosti. Do tejto položky neptrí kková hmot uprvená týmto spôsobom, le v práškovej forme (položk 1805) Kkový prášok, neobshujúci pridný cukor ni osttné sldidlá Do tejto položky ostáv ztriedený kkový prášok, do ktorého bolo pridné mlé množstvo lecitínu (si 5 % hmotnosti) n účely zvýšeni schopnosti kkového prášku tvoriť disperzie v kvpline, tk uľhčiť príprvu nápojov s kkovým zákldom (rozpustné kko) Čokolád osttné potrvinové príprvky obshujúce kko V zmysle položky 1806 s z výrobky obshujúce kko povžujú ib výrobky, ktoré obshujú kkové bôby, kkovú hmotu lebo kkový prášok Obshujúce 31 % lebo vic hmotnosti kkového msl lebo obshujúce 31 % lebo vic hmotnosti kombinácie kkového msl mliečneho tuku Do tejto podpoložky ptri výrobky všeobecne známe ko čokoládová polev mliečn čokoládová polev Obshujúc 25 % lebo vic, le menej ko 31 % hmotnosti kombinácie kkového msl mliečneho tuku Do tejto podpoložky ptri výrobky všeobecne známe ko mliečn čokolád Obshujúc 18 % lebo vic hmotnosti kkového msl Do tejto podpoložky ptri výrobky všeobecne známe ko horká čokolád Príprvky nzývné čokoládové mliečne odrobinky (chocholte milk crumb) Čokoládové mliečne odrobinky s získvjú vákuovým sušením dokonlej vodnej zmesi, cukru, mliek kk; všeobecne s použív n výrobu mliečnej čokolády. Môže byť vo forme neprvidelných, drobivých kúskov lebo vo forme prášku. Čokoládové mliečne odrobinky obshujú zvyčjne medzi % hmotnosti cukru, % mliečnej sušiny 5 30 % kk. Tento špeciálny postup výroby odrobiniek spôsobuje kryštlizáciu týchto zložiek Osttné Do tejto podpoložky ptri osttné príprvky kk, obzvlášť prlinkové psty čokoládové nátierky Plnené Pozri vysvetlivky HS k podpoložke S pridným obilím, ovocím lebo orechmi Do tejto podpoložky ptri tuhé bloky, tbuľky tyčinky čokolády obshujúce obilie, ovocie lebo orechy, tiež v kusoch, zlite v celej čokoláde.

82 C 137/80 Úrdný vestník Európskej únie Čokoládové bonbóny vrátne prliniek, tiež plnené N vysvetlenie termínu plnené pozri vysvetlivky HS k podpoložke , ktoré s použijú s príslušnými zmenmi. Do týchto podpoložiek ptri výrobky, ktoré je možné bežne konzumovť v jednotlivých sústch, pozostávjúce z: plnenej čokolády, lebo z kombinácie čokolád s rôznymi jedlými látkmi, vo vrstvách, lebo zmesi čokolád s rôznymi jedlými potrvinmi Obshujúce lkohol Kolekcie čokolád, z ktorých niektoré čokolády obshujú lkohol niektoré neobshujú lkohol, s ztrieďujú podľ všeobecného prvidl 3 (b) pre interpretáciu kombinovnej nomenkltúry Osttné Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Plnené N vysvetlenie termínu plnené pozri vysvetlivky HS k podpoložke , ktoré s použijú s príslušnými zmenmi. Do tejto podpoložky ptri plnené veľkonočné vjíčk iné nové tvry Neplnené Do tejto podpoložky ptri čokoládové posýpky, vločky tď. plné lebo duté čokoládové vjíčk figúrky Cukrovinky ich náhrdky vyrobené z náhrdiek cukru, obshujúce kko Do tejto podpoložky ptri cukrovinky položky 1704, npríkld krmelky cukrom potihnuté výrobky, s pridným kkom Nátierky obshujúce kko Osttné Do tejto podpoložky ptri čokoládové nátierky dodávné v bezprostrednom oble s netto obshom 2 kg lebo menším. Do tejto podpoložky ptri určité prášky obshujúce kko n výrobu krémov, jedlej zmrzliny, dezertov podobných príprvkov, s výhrdou tovru vylúčeného podľ všeobecných vysvetliviek HS k tejto kpitole.

83 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ KAPITOLA PRÍPRAVKY Z OBILNÍN, MÚKY, ŠKROBU ALEBO MLIEKA; CUKRÁRSKE VÝROBKY Všeobecne Obsh kkového prášku vo výrobkoch tejto kpitoly je zvyčjne počítný násobením súčtu obshu teobromínu kofeínu fktorom 31. Obsh teobromínu kofeínu sú určené HPLC (vysokoúčinná kvplinová chromtogrfi). V prípde výrobkov obshujúcich kofeín lebo teobromín z iných zdrojov ko z kk by s pri výpočte obshu kk tieto dodtočné množstvá kofeínu lebo teobromínu nemli brť do úvhy Sldový výťžok; potrvinové príprvky z múky, krúpov, krupice, škrobu lebo zo sldových výťžkov, neobshujúce kko lebo obshujúce menej ko 40 % hmotnosti kk v celkom odtučnenom záklde, inde nešpecifikovné ni nezhrnuté; potrvinové príprvky z tovru položiek 0401 ž 0404 neobshujúce kko lebo obshujúce menej ko 5 % hmotnosti kk v celkom odtučnenom záklde, inde nešpecifikovné ni nezhrnuté V zmysle položky 1901 s z výrobky obshujúce kko povžujú ib výrobky, ktoré obshujú kkové bôby, kkovú hmotu lebo kkový prášok Zmesi cestá n príprvu pekárskeho tovru položky 1905 Do tejto podpoložky ptri cestové zmesi opísné vo vysvetlivkách HS k položke 1901, (II), ôsmy odsek, body (7) (8). Do tejto podpoložky neptri vysušené ni upečené oblátky z múky lebo škrobu, nezávisle od toho, či mjú byť použité ko pekárenské výrobky (položk 1905) Sldový výťžok Pozri vysvetlivky HS k položke 1901, (I). Sldový výťžok obshuje dextríny, mltózu, bielkoviny, vitmíny, enzýmy ochucovdlá. Do týchto podpoložiek neptri príprvky pre deti, dodávné n predj v mlom, ktoré obshujú sldový výťžok dokonc i vtedy, k je sldový výťžok jednou z hlvných zložiek (podpoložk ) Cestoviny, tiež vrené lebo plnené (mäsom lebo inými plnkmi), lebo ink uprvené, ko špgety, mkróny, reznce, široké reznce, hlušky, rvioli, cnneloni; kuskus, tiež priprvený Vrené Do tejto podpoložky tiež ptri predvrené cestoviny Osttné Do tejto podpoložky ptrí priprvený kuskus, npríkld kuskus dodávný s mäsom, zeleninou inými zložkmi, z predpokldu, že obsh mäs nepreshuje 20 % hmotnosti príprvku Priprvené potrviny, získné npučním lebo pržením obili lebo obilných produktov (npr. kukuričné vločky); obilie (iné ko kukuričné zrná) v zrnách lebo vo forme vločiek lebo ink sprcovné zrno (okrem múky, krúpov krupice), predvrené lebo ink priprvené, inde nešpecifikovné ni nezhrnuté Pozri poznámku 3 4 tejto kpitoly. V zmysle položky 1904 s z výrobky obshujúce kko povžujú ib výrobky, ktoré obshujú kkové bôby, kkovú hmotu lebo kkový prášok.

84 C 137/82 Úrdný vestník Európskej únie ž Priprvené potrviny získné npučním lebo pržením obilnín lebo obilných produktov Výrobky získné postupom opísným vo vysvetlivkách HS k položke 1904, (A), štvrtý odsek, vrátne výrobkov získných z osttných obilnín, s ztrieďujú do týchto podpoložiek vtedy, k sú trnsformovné po npuční do múky, krúpov lebo peliet. Do týchto podpoložiek ptri neprvidelne tvrovné blice mteriály, to j vtedy, k sú nevhodné n ľudskú konzumáciu, vyrobené extrudovním výrobkov ko npríkld kukuričná krupic ž Priprvené potrviny získné z nepržených obilných vločiek lebo zo zmesi nepržených obilných vločiek pržených obilných vločiek lebo npučných obilnín Pozri vysvetlivky HS k položke 1904, (B) Pšenic bulgur Pozri vysvetlivky HS k položke 1904, (C) Osttné Pozri vysvetlivky HS k položke 1904, (D) Chlieb, zákusky, koláče, sušienky osttné pekárske výrobky, tiež obshujúce kko; hostie, prázdne oblátky používné n frmceutické účely, oblátky n pečenie, ryžový ppier podobné výrobky Táto položk s vzťhuje n kokteilové chuťovky n primu spotrebu vo forme npríkld sušeného hrchu lebo ršidov, ktoré sú celé oblené cestom, k obl z cest svojou hrúbkou chuťou určuje zákldný chrkter výrobku. V zmysle položky 1905 s z výrobky obshujúce kko povžujú ib výrobky, ktoré obshujú kkové bôby, kkovú hmotu lebo kkový prášok. Do tejto položky neptrí nepečené cesto v kejkoľvek forme n výrobu chleb, koláčov, zákuskov, sušienok osttných pekárskych výrobkov, tiež s obshom kk (podpoložk ) Chrumkvý chlieb Pozri vysvetlivky HS k položke 1905, odsek (A) bod (4). Do tejto podpoložky ptri tiež výrobky získné extrúziou ž Medovník podobné Pozri vysvetlivky HS k položke 1905, odsek (A) bod (6). Do týchto podpoložiek neptri speculoos lebo ruský chlieb ( ptience ) ž Sldké sušienky Pozri doplnkové poznámky 1 2 tejto kpitoly vysvetlivky HS k položke 1905, odsek (A) bod (8) b). Do týchto podpoložiek ptri tkéto výrobky získné extrúziou Obshujúce 8 % lebo vic hmotnosti mliečnych tukov Do tejto podpoložky ptri mslové sušienky Zlepovné (sndwich) sušienky Do tejto podpoložky ptri výrobky pozostávjúce z odlišnej vrstvy kejkoľvek potrvinovej látky medzi dvomi sušienkmi. Plnk môže byť npríkld čokolád, džem, fondánový krém lebo orechová pst.

85 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ ž Wfle oblátky Pozri doplnkovú poznámku 1 tejto kpitoly vysvetlivky HS k položke 1905, odsek (A) bod (9) Solené, tiež plnené Do tejto podpoložky ptri pikntné wfle obshujúce syr Sucháre, opekný chlieb podobné opekné výrobky Pozri vysvetlivky HS k položke 1905, odsek (A) bod (5) Hostie, prázdne oblátky používné n frmceutické účely, oblátky n pečenie, ryžový ppier podobné výrobky Pozri vysvetlivky HS k položke 1905, odsek (B) Chlieb, neobshujúci pridný med, vjci, syr lebo ovocie, obshujúci v suchom stve njvic 5 % hmotnosti cukrov njvic 5 % hmotnosti tuku Sušienky Termín chlieb zhŕň výrobky rôznej veľkosti. Do tejto podpoložky ptrí bežný chlieb v rôznych formách, špeciálne chleby ko npríkld chlieb s vysokým obshom lepku pre dibetikov ships' biscuits. Pozri vysvetlivky HS k položke 1905, odsek (A), bod (8) ) c) Výrobky extrudovné lebo expndovné, ochutené lebo solené Pozri vysvetlivky HS k položke 1905, odsek (A), body (7) (15) S pridnými sldicimi látkmi Osttné Do tejto podpoložky ptri všetky jemné pekárske výrobky nezhrnuté do predchádzjúcich podpoložiek, npr. koláče, zákusky snehové pusinky. Do tejto podpoložky ptri quiches, pizze typy chleb nezhrnuté do podpoložiek Do tejto podpoložky ptri neprvidelne tvrovné blice mteriály, dokonc j vtedy, k sú nevhodné n ľudskú konzumáciu, vyrobené extrúziou škrobu.

86 C 137/84 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA PRÍPRAVKY ZO ZELENINY, OVOCIA, ORECHOV ALEBO OSTATNÝCH ČASTÍ RASTLÍN Všeobecne Táto kpitol s vzťhuje n výrobky chuťovky n primu spotrebu vo forme npríkld sušeného hrchu lebo ršidov, ktoré sú len čistočne oblené cestom kde v dôsledku toho zákldný chrkter výrobku dáv zelenin, ovocie, orechy lebo iné čsti rstlín. Táto kpitol s vzťhuje j n uhorky šlátové uhorky nkldčky, ktoré prešli úplným mliečnym kvsením. Uhorky šlátové uhorky nkldčky, ktoré neprešli úplným mliečnym kvsením sú dočsne konzervovné v náleve, s ztriedi pod číselný podpoložky , pokiľ nie sú vhodné n okmžitú spotrebu. Obsh soli v týchto výrobkoch zvyčjne predstvuje minimálne 10 % hmotnosti. Poznámk 4 N stnovenie hmotnostného obshu sušiny v prdjkovej šťve treb použiť nlytickú metódu opísnú v prílohe k nrideniu Komisie (EHS) č. 1979/82 (Ú. v. ES L 214, , s. 12). Doplnková poznámk 1 N stnovenie obshu kyseliny v produkte by ml byť homogenizovný likvótny podiel kvplných pevných čstí Zelenin, ovocie, orechy osttné jedlé čsti rstlín, priprvené lebo konzervovné v octe lebo v kyseline octovej Pozri poznámku 3 k tejto kpitole Chutney z mng N účely tejto podpoložky podpoložky chutney z mng znmená príprvok z mrinovného mng s rôznymi pridnými produktmi, ko sú zázvor, sušené hrozienk, korenie cukor. Ztiľ čo mngo tejto položky obshuje kúsky ovoci, mngo, ktoré ptrí do podpoložky , má formu kompletne homogenizovnej omáčky s rôznou konzistenciou, v závislosti od hustoty Huby Do tejto podpoložky neptri huby, ktoré boli len dočsne konzervovné, postupom špecifikovným v položke 0711, npríkld silným nálevom obshujúcim ocot lebo kyselinu octovú Rjčiky priprvené lebo konzervovné ink ko v octe lebo kyseline octovej Rjčiky, celé lebo pokrájné Do týchto podpoložiek ptri prdjky, celé lebo pokrájné, tiež ošúpné, konzervovné sterilizáciou ž Osttné Do týchto podpoložiek ptrí prdjkové pyré, tiež vo forme bochník, prdjkový koncentrát prdjková šťv, obsh sušiny ktorých je 7 % lebo väčší. Ptrí sem j prdjkový prášok získný dehydrtáciou prdjkovej šťvy, všk neptrí sem prášok, ktorý je výsledkom mleti vločiek získných sušením predtým pokrájných prdjok, ktorý ptrí do podpoložky Osttná zelenin priprvená lebo konzervovná ink ko v octe lebo v kyseline octovej, mrzená, iná ko produkty položky 2006 Pozri poznámku 3 k tejto kpitole. Do tejto položky neptri príprvky z produktov položky 0714, ktoré s nepovžujú z zeleninu (podpoložky , , lebo ).

87 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Vrené, ink neuprvené Do tejto podpoložky ptri produkty opísné vo vysvetlivkách HS v položke 2004, druhý odsek, bod (1) Osttné Do týchto podpoložiek ptri produkty opísné vo vysvetlivkách HS k položke 2004, druhý odsek, bod (3) Hrch (Pisum stivum) zelená fzuľ druhu Phseolus spp., v strukoch N účely tejto podpoložky fzuľ v strukoch znmená len fzuľu rodu Phseolus Vign zbiernú predtým, ko dozrel, pričom celé struky sú jedlé. Struky môžu byť rôznych frieb, ko npríkld jednotne zelené, zelené so sivými lebo s modrými škvrnmi, lebo žlté (voskové fzule) Osttná zelenin priprvená lebo konzervovná ink ko v octe lebo kyseline octovej, nemrzená, iná ko výrobky položky 2006 Vysvetlivky k položke 2004 s plikujú j n túto položku. Do tejto položky ptrí výrobok známy ko ppd, ktorý s vyráb z kusov sušeného cest priprveného zo strukovinovej múky, soli, koreni, olej, kypriceho činidl v niektorých prípdoch mlého množstv obilnej múky lebo ryžovej múky Homogenizovná zelenin Pozri poznámku 1 k podpoložke tejto kpitoly Osttné Do tejto podpoložky ptri zemiky pokrájné lebo strúhné, predvrené v tuku lebo v oleji, chldené vákuovo blené Olivy Do tejto podpoložky ptri olivy opísné vo vysvetlivkách HS k položke 2005, štvrtý odsek, bod (1), tiež plnené zeleninou (npríkld pimentos lebo sldká pprik), ovocie lebo orechy (npríkld mndle), lebo zmes zeleniny ovoci lebo orechov Zelenin, ovocie, orechy, ovocné kôry šupy osttné čsti rstlín, konzervovné cukrom (máčním, glzovním lebo kndizovním) ž S obshom cukru preshujúcim 13 % hmotnosti Pozri doplnkovú poznámku 2 ) k tejto kpitole týkjúcu s obshu cukru Džemy, ovocné želé, lekváre, ovocné lebo orechové pyré psty, získné vrením, tiež obshujúce pridný cukor lebo osttné sldidlá Pozri poznámku 5 k tejto kpitole týkjúcu s termínu získné vrením. Pozri doplnkovú poznámku 2 ) k tejto kpitole týkjúcu s obshu cukru. Do tejto položky neptrí ovocné pyré získné pretláčním, potom privedené do vru vo vákuu, pričom štruktúr chemické zloženie s nemení počs tepelného sprcovni (položk 2008) ž Homogenizovné príprvky Pozri poznámku 2 k podpoložke tejto kpitoly Ovocie, orechy osttné jedlé čsti rstlín, ink uprvené lebo konzervovné, tiež obshujúce pridný cukor lebo osttné sldidlá lebo lkohol, inde nešpecifikovné ni nezhrnuté Pozri doplnkovú poznámku 2 ) k tejto kpitole týkjúcu s obshu cukru. Pozri doplnkovú poznámku 3 k tejto kpitole týkjúcu s pridného cukru. Pozri doplnkovú poznámku 4 k tejto kpitole týkjúcu s obshu lkoholu.

88 C 137/86 Úrdný vestník Európskej únie ž Orechy, ršidy osttné semená, tiež spolu zmiešné Do týchto podpoložiek ptri produkty opísné vo vysvetlivkách HS k položke 2008, druhý odsek, body (1) (2), vrátne ich zmesí. Do týchto podpoložiek tiež ptri tké produkty: 1. ktoré boli vločkovné lebo drvené, používné hlvne v cukrárskych výrobkoch, lebo 2. ktoré boli pomleté lebo ink drvené vo forme psty, tiež obshujúce iné pridné látky. Avšk do týchto podpoložiek neptri psty n výrobu mrcipánu, nugátu tď. (položk 1704) ž Osttné, vrátne zmesí Do týchto podpoložiek ptri orechy osttné semená, okrem ršidových orieškov zmesí orechov osttných semien, dokonc i tých, v ktorých ršidové oriešky tvori väčšiu čsť Grpefruity v kúskoch vrátne pomiel N účely tejto podpoložky dieliky znmenjú prirodzené čsti ovoci, celé. Prítomnosť mlého množstv poškodených dielikov, ktoré nie sú výsledkom cieleného postupu, neovplyvňuje ich ztriedenie do tejto podpoložky Grpefruity v kúskoch vrátne pomiel Pozri vysvetlivky k podpoložke Šťvy ovocné (vrátne hroznového muštu) šťvy zeleninové, nekvsené neobshujúce pridný lkohol, tiež obshujúce pridný cukor lebo osttné sldidlá Pozri poznámku 6 k tejto kpitole, ktorá s týk nefermentovných štiv bez prídvku lkoholu. Pozri poznámku 3 k podpoložkám tejto kpitoly v súvislosti s Brixovou hodnotou. Pozri doplnkovú poznámku 5 ) k tejto kpitole, ktorá s týk pridného cukru. N účely doplnkovej poznámky 5 b) k tejto kpitole produkty, ku ktorým s pridl cukor v tkom množstve, že obshujú menej ko 50 % hmotnosti ovocných štiv, s povžujú z šťvy, ktoré strtili svoj pôvodný chrkter ovocných štiv položky N určenie skutočnosti, či produkty strtili svoj pôvodný chrkter v súvislosti s pridným cukrom, s upltňujú ib doplnkové poznámky 2 5 k tejto kpitole. Obsh rôznych cukrov vyjdrený ko schróz s stnovuje v súlde s uvedenou doplnkovou poznámkou 2. Ak obsh pridného cukru vypočítný podľ doplnkovej poznámky 5 ) k tejto kpitole je väčší ko 50 % hmotnosti, vypočítný obsh ovocnej šťvy je menší ko 50 % hmotnosti, preto tkýto produkt nemôže byť ztriedený do položky Doplnková poznámk 5 b) k tejto kpitole s neupltňuje v prípde koncentrovných prírodných ovocných štiv. Preto koncentrovné prírodné ovocné šťvy nie sú vylúčené z položky V súvislosti s prídvkom osttných látok k produktom položky 2009 pozri vysvetlivky HS k položke P R Í K L A D Z nlýzy vzorky pomrnčového džúsu vyplynuli tieto výsledky: číselný údj n refrktometre pri teplote 20 C: 65,3, vypočítný obsh rôznych cukrov vyjdrených ko schróz (doplnková poznámk 2 k tejto kpitole): 62,0 (65,3 0,95), vypočítný obsh pridného cukru (doplnková poznámk 5 k tejto kpitole): 49 % hmotnosti (62,0 13), vypočítný obsh ovocnej šťvy: 51 % hmotnosti (100 49). Záver: vzork v zmysle doplnkovej poznámky 5 b) k tejto kpitole nestrtil svoj pôvodný chrkter, pretože vypočítný obsh ovocnej šťvy nie je menší ko 50 % hmotnosti.

89 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ ž Mrzená Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Rjčiková šťv Pozri poznámku 4 k tejto kpitole príslušné vysvetlivky Koncentrovná Pozri doplnkovú poznámku 6 k tejto kpitole Koncentrovná Pozri doplnkovú poznámku 6 k tejto kpitole.

90 C 137/88 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA RÔZNE JEDLÉ PRÍPRAVKY Doplnková poznámk 1 Táto doplnková poznámk zhŕň hlvne mltodextríny Výťžky, esencie koncentráty z kávy, čju lebo z mté príprvky n záklde týchto výrobkov lebo n záklde kávy, čju lebo mté; čknk pržená osttné pržené kávové náhrdky výťžky, esencie koncentráty z nich Výťžky, esencie koncentráty Do tejto podpoložky ptri výťžky, esencie koncentráty z kávy vo forme prášku, grnúl, vločiek, tyčiniek v kejkoľvek inej pevnej forme. Do tejto podpoložky ptri výrobky v kvplnej lebo v pstovej forme (j mrzené). Tkéto produkty s používjú hlvne n potrvinové príprvky (npríkld n výrobu čokolády, koláčov zákuskov, zmrzliny) Osttné Do tejto podpoložky ptri nenklíčené jčmenné zrná, lúpné, pržené použiteľné pri výrobe piv ko frbivo chuťová zložk lebo ko náhrdk kávy Kvsinky (ktívne lebo nektívne); osttné jednobunkové mikroorgnizmy, mŕtve (okrem očkovcích látok položky 3002); priprvené prášky do pečiv Kvsinkové kultúry Pozri vysvetlivky HS k položke 2102, čsť (A), tretí odsek, bod (4). Tieto kvsinky sú kultivovné n špeciálnom médiu pre špecifické využitie, hlvne n destiláciu výrobu vín. Vďk nim možno dosihnuť presnú chrkteristiku fermentovných výrobkov Nektívne kvsinky Tieto kvsinky, opísné vo vysvetlivkách HS k položke 2102, čsť (A), štvrtý pity odsek, s všeobecne predávjú ko priemyselné potrvinárske kvsinky. Zvyčjne sú blené ko prášok, vločky lebo grnule Osttné Pozri vysvetlivky HS k položke 2102, čsť (B) Priprvené prášky do pečiv Pozri vysvetlivky HS k položke 2102, čsť (C) Omáčky príprvky n omáčky; nkldcie korenice zmesi; horčičná múk krupic priprvená horčic Chutney z mng, tekuté N účely tejto podpoložky mngové chutney znmená príprvok z mrinovného mng, ku ktorému boli pridné rôzne produkty ko zázvor, sušené hrozienk, korenie cukor. Mngové chutney tejto podpoložky je vo forme omáčky, vic lebo menej v kvplnom stve, úplne homogenizovné Aromtické horké príprvky s objemovým lkoholometrickým titrom 44,2 ž 49,2 % obj. obshujúce 1,5 ž 6 % hmotnosti horc, korenín rozmnitých prísd 4 ž 10 % hmotnosti cukru, v nádobách s objemom 0,5 litr lebo menším Výrobky opísné v tejto podpoložke sú koncentrovné kvplné lkoholické príprvky, ktorých horká silne romtická chuť pochádz z koreňov horc používných pri ich výrobe, v kombinácii s rôznymi koreninmi romtickými látkmi.

91 Úrdný vestník Európskej únie C 137/89 Tieto koncentrovné romtické horké príprvky sú ditív, ktoré s používjú jednk ko ochucovdlá do nápojov (kokteily, sirupy, nelkoholické nápoje tď.), ko j koreniny, ktoré s používjú rovnkým spôsobom ko omáčky miešné koreniny vo vrených jedlách zákuskoch (polievky, priprvené jedlá, rybie lebo zeleninové jedlá, omáčky, deliktesy, ovocné kompóty ovocné šláty, dezerty tď.). Tieto romtické horké príprvky s všeobecne predávjú ko Angostur bitters Polievky bujóny príprvky n ne; homogenizovné zložené potrvinové príprvky Homogenizovné zložené potrvinové príprvky Termín homogenizovné zložené potrvinové príprvky je definovný v poznámke 3 k tejto kpitole Zmrzlin podobné jedlé výrobky, tiež obshujúce kko N účely tejto položky zmrzlin podobné jedlé výrobky znmená potrvinové príprvky, tiež určené n predj v mlom, obshujúce lebo neobshujúce kko lebo čokoládu (j ko povrchovú vrstvu), ktoré sú v pevnej forme lebo vo forme psty ko výsledok mrzeni ktoré sú určené n konzumáciu v tomto stve. Podsttnou vlstnosťou týchto výrobkov je, že pri teplote prostredi okolo 0 C prechádzjú späť do kvplného lebo polokvplného stvu. Avšk príprvky, ktoré mjú vzhľd jedlej zmrzliny nemjú vyššie opísné podsttné vlstnosti, ptri do položky 1806, položky 1901 lebo položky Výrobky tejto položky mjú rôzne názvy (vodová zmrzlin, zmrzlin, csst, Nepolitánske rezy tď.) sú predkldné v rôznych formách. Môžu obshovť kko lebo čokoládu, cukor, rstlinný tuk lebo mliečny tuk, mlieko (tiež odstredené), ovocie, stbilizátory, ochucujúce látky, frbivá tď.. Celkový obsh týchto tukov nesmie všeobecne presihnuť 15 % hmotnosti hotového výrobku. Avšk určité špecility, n ktoré je potrebné väčšie množstvo smotny, môžu obshovťcelkovo si 20 % hmotnosti tukov. N výrobu určitých jedlých zmrzlín s používjú prevzdušnené suroviny n účely zvýšeni objemu finálneho výrobku (expnzi). V zmysle položky s z výrobky obshujúce kko povžujú ib výrobky, ktoré obshujú kkové bôby, kkovú hmotu lebo kkový prášok. Pozri tiež vysvetlivky HS k položke 2105, zvlášť odvolávjúce s n vylúčeni Potrvinové príprvky inde nešpecifikovné ni nezhrnuté Bielkovinové koncentráty bielkovinové texturovné látky Pozri vysvetlivky HS k položke 2106, druhý odsek, bod (6), okrem čsti opisujúcej bielkovinové hydrolyzáty. Do týchto podpoložiek neptri koncentrovné mliečne bielkoviny (podpoložk lebo položk ). N stnovenie obshu schrózy n účely ztriedeni do týchto podpoložiek treb brť do úvhy obsh invertného cukru vyjdreného ko schróz Zložené lkoholické príprvky, iné ko n záklde vonných látok, druhov používných n výrobu nápojov Izoglukózové sirupy Pozri vysvetlivky HS k položke 2106, druhý odsek, bod (7). Pozri doplnkovú poznámku 2 k tejto kpitole. Do tejto podpoložky neptri podobné zložené príprvky s objemovým lkoholometrickým titrom nepreshujúcim 0,5 % obj. (podpoložk lebo ). Pozri doplnkovú poznámku 3 k tejto kpitole Osttné Pozri vysvetlivky HS k položke 2106, druhý odsek, body (1) ž (5), (8) ž (11) (13) ž (16) tretí odsek vysvetliviek k podpoložkám

92 C 137/90 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA NEALKOHOLICKÉ A ALKOHOLICKÉ NÁPOJE A OCOT Všeobecne V tejto kpitole n rozlíšenie výrobkov v nádobách s obshom 2 litre lebo menším v nádobách s obshom vic ko 2 litre treb brť do úvhy objem tekutiny v nádobe nie kpcitu nádoby. Do tejto kpitoly ptri pokiľ nejde o lieky tonizujúce príprvky, ktoré i npriek užívniu v mlých množstvách, npríkld lyžičkou, sú vhodné ko nápoje n bezprostrednú konzumáciu. Nelkoholické tonizujúce príprvky, ktoré vyždujú zriedenie pred konzumáciou neptri do 22. kpitoly (všeobecne položk 2106). Doplnková poznámk 2 b) Potenciálny objemový lkoholometrický titer s vypočít násobením hmotnosti cukrov (počítných ko invertný cukor v kg) obsihnutých v 100 litroch dného výrobku fktorom 0, Vody, vrátne prírodných lebo umelých minerálnych vôd sýtené vody, neobshujúce pridný cukor ni osttné sldidlá, ni ochucujúce látky; ľd sneh ž Minerálne vody sýtené vody Do týchto podpoložiek ptri výrobky opísné vo vysvetlivkách HS k položke 2201, odseky (B) (C). Do týchto podpoložiek neptri prírodné minerálne vody v erosólových nádobách, ktoré s používjú n ošetrenie kože (položk 3304) Prírodné minerálne vody Prírodné minerálne vody znmenjú vody, ktoré zodpovedjú príslušnej verzii smernice Európskeho prlmentu Rdy 2009/54/ES (Ú. v. EÚ L 164, , s. 45) Osttné Do tejto podpoložky ptri výrobky opísné vo vysvetlivkách HS k položke 2201, odseky (A) (D). Do tejto podpoložky tiež ptri vodné pry prírodné vody, filtrovné, sterilizovné, čistené lebo zjemnené Vody, vrátne minerálnych vôd sýtených vôd, obshujúce pridný cukor lebo osttné sldidlá, lebo ochucujúce látky osttné nelkoholické nápoje, okrem ovocných lebo zeleninových štiv položky 2009 Termín nelkoholické nápoje je definovný v poznámke 3 k tejto kpitole Vody, vrátne minerálnych vôd sýtených vôd, obshujúce pridný cukor lebo osttné sldidlá lebo ochucujúce látky Do tejto podpoložky ptri nelkoholické nápoje opísné vo vysvetlivkách HS k položke 2202, odsek (A). Ztriedenie nelkoholických nápojov neovplyvňuje prítomnosť ntioxidntov, vitmínov, stbilizátorov lebo chinínu. Do tejto podpoložky ptri kvplné výrobky, zložené z vody, cukru ochucujúcich látok, dodávné v plstových vreckách n účely domácej výroby ľdových líztiek zmrzením v mrzničke. Pozri tiež doplnkovú poznámku 1 k tejto kpitole.

93 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Neobshujúce produkty položiek 0401 ž 0404 lebo tuky získné z produktov položiek 0401 ž 0404 Táto podpoložk zhŕň tonizujúce príprvky opísné v 2. odseku všeobecnej čsti vysvetliviek k tejto kpitole. Zákldom uvedených nelkoholických nápojov, čsto oznčovných ko potrvinové doplnky, môžu byť výťžky z rstlín (vrátne byliniek) môžu obshovť pridné vitmíny /lebo minerálne látky. Uvedené príprvky vo všeobecnosti mjú udrživť dobrý zdrvotný stv pohodu, preto s líši od ochutených sldených vôd iných nelkoholických nápojov podpoložky , uvedených vo vysvetlivkách k HS pre položku 2202, odsek (A) ž Osttné, s obshom hmotnosti tukov získných z produktov položiek 0401 ž 0404 Do týchto podpoložiek ptrí kvplný výrobok obchodne známy ko plnené mlieko z predpokldu, že je to nápoj vhodný n konzumáciu. Plnené mlieko je výrobok n báze odstredeného mliek lebo práškového odstredeného mliek, ku ktorému boli pridné rfinovné rstlinné tuky lebo oleje v množstve skoro identickom s množstvom prírodných tukov extrhovných z pôvodného plnotučného mliek. Tento nápoj je ztriedený v rámci týchto podpoložiek podľ obshu mliečneho tuku. Pozri vysvetlivky k podpoložke Víno z čerstvého hrozn vrátne vín obohteného lkoholom; hroznový mušt iný ko položky 2009 Pozri doplnkovú poznámku 2 ) k tejto kpitole týkjúcu s skutočného objemového lkoholometrického titr ž Šumivé víno Pozri poznámku k podpoložke 1 k tejto kpitole Šmpnské Šmpnské je šumivé víno vyrábné vo frncúzskej provincii Chmpgne z hrozn dopestovného výlučne v tejto provincii ž Vín, iné ko sú uvedené v podpoložke , vo fľšich uzvretých zátkou v tvre hríbik zchyteného pomocou svorky lebo kovovej zvierky; vín v inej úprve s pretlkom oxidu uhličitého v roztoku nie menším ko 1 br, le menším ko 3 bry, merným pri teplote 20 C Do týcho podpoložiek ptri: 1. vín vo fľšich so zátkou v tvre hríbik, ktoré nezodpovedjú definícii šumivého vín v poznámke k podpoložke 1 k tejto kpitole; 2. vín, v inej úprve ko vo fľšich so zátkou v tvre hríbik mjúce pri teplote 20 C pretlk nie menší ko 1 br, le menší ko 3 bry. Korkové zátky zhodné s nsledujúcim obrázkom podobné zátky z plstových mteriálov sú povžovné z zátky v tvre hríbik.

94 C 137/92 Úrdný vestník Európskej únie ž ž Osttné Pozri doplnkové poznámky 4 5 k tejto kpitole. Neprchvé látky celkového suchého extrktu v zmysle doplnkovej poznámky 4 (A) zhŕňjú cukry, glycerol, tníny, kyselinu vínnu, frbivá soli. Vín s chráneným oznčením pôvodu (ChOP) Pozri doplnkovú poznámku 6 k tejto kpitole, odsek ) Tokj Pozri doplnkovú poznámku 4 (B) b) k tejto kpitole Vín s chráneným zemepisným oznčením (ChZO) Pozri doplnkovú poznámku 6 k tejto kpitole, odsek ) Vín, iné ko sú uvedené v podpoložke , vo fľšich uzvretých zátkou v tvre hríbik zchyteného pomocou svorky lebo kovovej zvierky; vín v inej úprve s pretlkom oxidu uhličitého v roztoku nie menším ko 1 br, le menším ko 3 bry, merným pri 20 C Vysvetlivky k podpoložkám ž s použijú s príslušnými zmenmi ž Osttné Pozri doplnkové poznámky 4 5 k tejto kpitole ž Vín s chráneným oznčením pôvodu (ChOP) Pozri doplnkovú poznámku 6 k tejto kpitole, odsek ) Tokj Pozri doplnkovú poznámku 4 (B) b) k tejto kpitole Vín s chráneným zemepisným oznčením (ChZO) Pozri doplnkovú poznámku 6 k tejto kpitole, odsek ) Kvsici lebo s kvsením zstveným ink ko pridním lkoholu Pozri doplnkovú poznámku 3 v súvislosti s doplnkovými poznámkmi 2 ), 2 b) 2 c) k tejto kpitole Koncentrovný Pozri doplnkovú poznámku 7 k tejto kpitole Koncentrovný Pozri doplnkovú poznámku 7 k tejto kpitole Vermút osttné vín z čerstvého hrozn ochutené bylinmi lebo romtickými látkmi Vín tejto položky opísné vo vysvetlivkách HS k položke 2205 zhŕňjú: 1. nápoje známe ko Mrsl ll'uovo, Mrsl ll mndorl Crem di Mrsl ll'uovo, ktorých zákld tvorí Mrsl víno, sú ochutené vjcovým žĺtkom, mndľmi osttnými romtickými látkmi; 2. nápoje zložené n víne, známe ko Sngri, ochutené npríkld citrónom lebo pomrnčom. Pozri doplnkovú poznámku 8 k tejto kpitole. Výrobky so skutočným objemovým lkoholometrickým titrom menším ko 7 % obj. ptri do položky

95 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Osttné kvsené nápoje (npr. jblčné, hruškové, medovin); zmesi kvsených nápojov zmesi kvsených nápojov nelkoholických nápojov, inde nešpecifikovné ni nezhrnuté Piquette Pozri doplnkovú poznámku 9 k tejto kpitole ž Osttné Do týchto podpoložiek ptri produkty opísné vo vysvetlivkách HS k položke 2206, druhý odsek, body (1) ž (10) Šumivé Pozri doplnkovú poznámku 10 k tejto kpitole v súvislosti so šumivými nápojmi. Pozri vysvetlivky k podpoložke ž , posledný odsek, v súvislosti s hríbikovými zátkmi vo vyššie spomenutej doplnkovej poznámke ž Nešumivé, v nádobách s obshom Do týchto podpoložiek ptri nápoje, ktoré nie sú produktom prirodzenej fermentácie muštu z čerstvého hrozn, le sú vyrobené z koncentrovného hroznového muštu. Tento mušt je stbilný môže byť uskldnený k prípdnému použitiu. Proces fermentácie zčín zvyčjne kvsinkmi. Cukor môže byť tiež pridný pred lebo počs fermentácie. Tkto získný výrobok možno nkoniec osldiť, lkoholizovť lebo zmiešť Etyllkohol nedenturovný s objemovým lkoholometrickým titrom 80 % obj. lebo vyšším; etyllkohol osttné destiláty, denturovné, s kýmkoľvek lkoholometrickým titrom Etyllkohol nedenturovný s objemovým lkoholometrickým titrom 80 % obj. lebo vyšším Pozri vysvetlivky HS k položke 2207, okrem štvrtého odseku. Alkoholické nápoje (npríkld gin, vodk) ptri do podpoložiek ž , bez ohľdu n ich objemový lkoholometrický titer Etyllkohol osttné destiláty, denturovné, s kýmkoľvek objemovým lkoholometrickým titrom Pozri vysvetlivky HS k položke 2207, štvrtý odsek Etyllkohol nedenturovný s objemovým lkoholometrickým titrom nižším ko 80 % obj.; destiláty, likéry osttné liehové nápoje Destiláty, likéry osttné liehovové nápoje položky 2208 sú lkoholické kvpliny, ktoré sú vo všeobecnosti určené n ľudskú konzumáciu sú priprvené: buď primo destiláciou (tiež s pridním ochucujúcich látok) prírodných fermentovných kvplín, tkých ko víno lebo jblčný mušt, lebo predtým vykvseného ovoci, výliskov obili lebo osttných rstlinných produktov, lebo jednoduchým pridním rôznych romtických látok niekedy cukru, k lkoholu vyrobenému destiláciou. Rôzne liehové nápoje sú opísné vo vysvetlivkách HS k položke 2208, tretí odsek, body (1) ž (18). V súvislosti s nedenturovnými destilátmi treb poznmenť, že ostávjú ztriedené v tejto položke i vtedy, k mjú objemový lkoholometrický titer 80 % obj. lebo vyšší, tiež k je výrobok priprvený n konzumáciu ko nápoj. Do tejto položky neptri lkoholické nápoje získné fermentáciou (položky ž ).

96 C 137/94 Úrdný vestník Európskej únie ž Whisky Whisky je liehovinový destilát z obilnej zápry, predávný s objemovým lkoholometrickým titrom 40 % obj. lebo vyšším, buď vo fľšich, lebo v iných nádobách. Škótsk whisky je destilovná dozrievná v Škótsku. Whisky so sýtenou vodou (whisky-sód) je vylúčená z týchto podpoložiek ptrí do podpoložky lebo Nemiešná sldová whisky Nemiešná sldová škótsk whisky je liehovin, ktorá s vyráb v periodických destilčných prístrojoch v jednom liehovre destiláciou vykvsenej zápry výhrdne z jčmeň sprcovného n sld Miešná sldová whisky, v nádobách s objemom Miešná sldová škótsk whisky s vyráb zmiešním dvoch lebo vicerých nemiešných sldových škótskych whisky, ktoré boli destilovné/získné v rôznych liehovroch Nemiešná obilná whisky miešná obilná whisky, v nádobách s objemom Nemiešná obilná škótsk whisky je liehovin, iná ko nemiešná sldová škótsk whisky lebo miešná sldová škótsk whisky, ktorá s vyráb v jednom liehovre destiláciou vykvsenej zápry z jčmeň sprcovného n sld s celými zrnmi iných obilnín lebo bez nich (hlvne pšenice lebo kukurice). Miešná obilná škótsk whisky s vyráb zmiešním dvoch lebo vicerých nemiešných obilných škótskych whisky, ktoré boli destilovné/získné v rôznych liehovroch Osttná miešná whisky, v nádobách s objemom Osttná miešná škótsk whisky ( Blended Scotch Whisky ) s vyráb zmiešním jednej lebo vicerých nemiešných sldových škótskych whisky s jednou lebo vicerými nemiešnými obilnými škótskymi whisky ž Rum osttné destiláty získné destiláciou vykvsených produktov cukrovej trstiny Do týchto podpoložiek ptri npr. rum tfi opísné vo vysvetlivkách HS k položke 2208, tretí odsek, bod (3), z predpokldu, že si zchovávjú svoje orgnoleptické vlstnosti Gin, v nádobách s obshom Gin je liehovinový nápoj získvný všeobecne jednoduchou lebo opkovnou destiláciou rektifikovných obilných liehovín lebo etyllkoholu s borievkmi inými romtickými látkmi (npríkld korinder, korene ngeliky, níz, zázvor). N účely týchto podpoložiek sú povžovné z gin len liehové nápoje s orgnoleptickými vlstnosťmi chrkteristickými pre gin. Príkldy liehovín, ktoré sú vylúčené z týchto podpoložiek: ) Genev (podpoložk lebo ); b) Aquvit (podpoložk lebo ); c) Krnwitter (podpoložk lebo ) ž Vodk Pozri vysvetlivky HS k položke 2208, tretí odsek, bod (5).

97 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Likéry kordily Pozri vysvetlivky HS k položke 2208, prvý odsek, (B), tretí odsek. Ark, v nádobách s obshom Ark je liehovin vyrábná použitím špeciálnych kvsiniek, z melsy cukrovej trstiny lebo z melsy zo sldkých rstlinných štiv lebo z ryže. Arrk netreb zmieňť s rkiou, ktorá s získv redestiláciou hrozienkových lebo sušených figových liehovín s nízom ptrí do podpoložky lebo Slivovic, hruškovic lebo čerešňovic (okrem likérov), v nádobách s obshom Slivovic, hruškovic čerešňovic sú liehovinové nápoje získné výlučne fermentáciou destiláciou slivkových, hruškových lebo čerešňových muštov. K definícii temínu slivky čerešne pozri vysvetlivky HS k položke Osttné Osttné Osttné liehové nápoje N účely tejto podpoložky liehoviny destilovné z ovoci sú lkoholické nápoje získné výlučne lkoholickou fermentáciou destiláciou ovoci (iného ko slivky, hrušky lebo čerešne), npríkld z mrhúľ, čučoriedok, mlín, černíc, čiernych ríbezlí, bielych ríbezlí, červených ríbezlí, jhôd, jbĺk, vrátne liehovín získných z jblčného muštu. Klvdos ptrí do podpoložky Táto podpoložk zhŕň nízové destiláty rkiju, destiláty z gávy iné ko tequil (npríkld mezcl), liehoviny destilovné z romtických rstlín, horké príprvky podporujúce trávenie, quvit, krnwitter, liehoviny destilovné z koreňov (npríkld liehoviny z horc), destiláty z ciroku. Okrem nápojov opísných vo vysvetlivkách HS k položke 2208, tretí odsek, body (14) ž (18), do tejto podpoložky ptri: 1. liehoviny s pridním sýtenej vody (npríkld whisky-sód); 2. čj s lkoholom; 3. liehoviny spolu zmiešné, lebo liehoviny zmiešné s ovocnými lebo rstlinnými šťvmi (kokteily) Destilovné z ovoci Pozri vysvetlivky k podpoložke Do tejto podpoložky ptrí klvdos Osttné Pozri vysvetlivky k podpoložke Osttné lkoholické nápoje Pozri vysvetlivky k podpoložke Ocot náhrdky octu získné z kyseliny octovej Vínny ocot, v nádobách s obshom Pozri doplnkovú poznámku 11 k tejto kpitole. Pozri vysvetlivky HS k položke 2209, čsť (I), druhý odsek, bod (1). Osttné, v nádobách s obshom Do týchto podpoložiek ptri výrobky opísné vo vysvetlivkách HS k položke 2209, čsť (I), druhý odsek, body (2), (3) (4), čsť (II).

98 C 137/96 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA ZVYŠKY A ODPAD Z POTRAVINÁRSKEHO PRIEMYSLU; PRIPRAVENÉ KRMIVÁ PRE ZVIERATÁ Doplnková poznámk 3 Potenciálny hmotnostný lkoholometrický titer s vypočítv násobením hmotnosti cukrov (počítných v kilogrmoch invertného cukru) obsihnutých v 100 kg dného výrobku fktorom 0, Múčky, prášky pelety, z mäs lebo mäsových drobov, z rýb lebo kôrovcov, mäkkýšov lebo osttných vodných bezstvovcov, nevhodné n ľudskú konzumáciu; škvrky Múčky, prášky pelety, z rýb lebo kôrovcov, mäkkýšov lebo osttných vodných bezstvovcov Múčky, prášky pelety z rýb v tejto podpoložke sú zložené z rýb lebo odpdu z rýb, ktoré s sprvidl uvri potom s uprvi n pstu, suši melú v niektorých prípdoch s glomerujú do formy peliet. Do tejto podpoložky neptrí rybi múčk vhodná n ľudskú konzumáciu (podpoložk ) Otruby, vedľjšie mlynárske výrobky osttné zvyšky, tiež vo forme peliet, získné preosievním, mletím lebo iným sprcovním obilnín lebo strukovín N stnovenie rozdielu medzi produktmi tejto položky produktmi 11. kpitoly, pozri poznámku 2 (A) k 11. kpitole. Zvyšky opísné vo vysvetlivkách HS k položke 2302, (B), bod (1), musi obshovť 50 % lebo vic obilnín lebo strukovín. N stnovenie obshu škrobu (v dnom produkte), treb plikovť metódu opísnú v čsti L prílohy III k nrideniu Komisie (ES) č. 152/2009 (Ú. v. EÚ L 54, , s. 1) Z kukurice Z predpokldu, že zodpovedjú kritériám stnoveným v poznámke 2 (A) k 11. kpitole, rozdrvené kukuričné zrná získné počs preosievni vyčistených nelúpných kukuričných zŕn neptri do týchto podpoložiek (podpoložk ) Zvyšky z výroby škrobu podobné zvyšky, repné rezky, bgs osttný odpd z výroby cukru, pivovrnícke lebo liehovrnícke mláto odpd, tiež vo forme peliet N stnovenie obshu škrobu bielkovín treb plikovť metódu stnovenú v čstich L C prílohy III k nrideniu Komisie (ES) č. 152/2009 (Ú. v. EÚ L 54, , s. 1) Zvyšky z výroby škrobu z kukurice (okrem koncentrovných máčcích likvorov), s obshom proteínu počítného n sušinu Produkty ztriedené do týchto podpoložiek musi zodpovedť podmienkm opísným v doplnkovej poznámke 1 k tejto kpitole. Do týchto podpoložiek ptri: 1. kukuričný lepok (všeobecne vo forme múky), ktorý je zložený hlvne z lepku kukuričných zŕn, získných sepráciou škrobu; obsh bielkovín (dusík 6,25) preshuje 40 % hmotnosti; 2. lepková krupic, ktorá s získv zmiešním suchých zvyškov z výroby kukuričného škrobu s čistým lepkom; obsh bielkovín týchto výrobkov všeobecne predstvuje okolo 40 % ich hmotnosti (dusík 6,25); 3. krmivo z kukuričného lepku, ktoré sprvidl obshuje njmenej 20 % hmotnosti bielkovín (dusík 6,25), je zložené hlvne z čstí perikrpu endospermu, z kukuričného lepku niekedy z koncentrovnej kukuričnej máčcej kvpliny, ktoré sú všetky vedľjšími produktmi výroby škrobu z kukurice.

99 Úrdný vestník Európskej únie C 137/97 Do týchto podpoložiek tiež ptri vyššie spomenuté produkty glomerovné do formy peliet. Do týchto podpoložiek ptri len produkty, ktorých obsh škrobu nepreshuje 28 % hmotnosti sušiny výrobku podľ metódy opísnej v čsti L prílohy III k nrideniu Komisie (ES) č. 152/2009 (Ú. v. EÚ L 54, , s. 1) ich obsh tuku stnovený podľ metódy opísnej v čsť H prílohy III k nrideniu Komisie (ES) č. 152/2009 (Ú. v. EÚ L 54, , s. 1), nemôže preshovť 4,5 % hmotnosti sušiny produktu. Produkty s vyšším obshom škrobu lebo tukov sú ztriedené v 11. kpitole, lebo v podpoložkách , , lebo To isté pltí pre tovr, ktorý obshuje produkty extrhovné z kukurice metódou inou, ko je výrob škrobu mokrým postupom (zvyšky z preosievni kukuričných zŕn, mleté kukuričné zrná, zvyšky z extrkcie olej z kukuričných klíčkov suchým postupom pod.). Produkty ztriedené do týchto podpoložiek tiež nesmú obshovť zvyšky z extrkcie olej z kukuričných klíčkov mokrým postupom. Koncentrovné kukuričné máčcie kvpliny ptri do podpoložky , nezávisle od ich obshu bielkovín Osttné N účely tejto podpoložky zvyšky z výroby škrobu z mniokových koreňov znmenjú tké produkty, ktoré mjú obsh škrobu nepreshujúci 40 % hmotnosti, počítného n sušinu. Ak je ich obsh škrobu vyšší, tieto výrobky vo forme múky lebo krupice ptri do podpoložiek lebo Výrobky vo forme peliet ptri do podpoložky Do tejto podpoložky tiež ptri: 1. krmivo z cirokového gluténu, s obshom bielkovín zvyčjne njmenej 18 % hmotnosti zložené hlvne z čstí perikrpu endospermu cirokových zŕn, cirokového gluténu niekedy z koncentrovnej cirokovej máčcej kvpliny, ktoré sú všetky vedľjšími produktmi výroby škrobu z ciroku. Do tejto podpoložky ptri ib produkty s obshom škrobu nepreshujúcim 40 % hmotnosti, počítným n sušinu. Výrobky s vyšším obshom škrobu ptri všeobecne do 11. kpitoly lebo do položky 2302 lebo 2309; 2. zvyšky z výroby škrobu, známe ko sušené zemikové rezky. Obsh škrobu týchto zvyškov je všeobecne 50 % lebo vic hmotnosti. N stnovenie obshu vlhkosti treb plikovť metódu opísnú v čsti A prílohy III k nrideniu Komisie (ES) č. 152/2009 (Ú. v. EÚ L 54, , s. 1). Koncentrovné kukuričné máčcie kvpliny sú ztriedené do tejto podpoložky nezávisle od ich obshu bielkovín Repné rezky, bgs osttný odpd z výroby cukru Srvátk, z ktorej bol z čsti odstránená lktóz, s nepovžuje z odpd z výroby cukru neptrí do týchto podpoložiek (položk 0404). Do týchto podpoložiek ptrí čistočne lebo úplne odcukrovná rep Pivovrnícke lebo liehovrnícke mláto odpd Pozri vysvetlivky HS, položk 2303, prvý odsek, (E) body (1) ž (5) Pokrutiny osttný pevný odpd, tiež drvené lebo vo forme peliet, vznikjúce pri extrkcii sójového olej Do tejto položky neptri sójové vločky, tiež mleté, z ktorých nebol extrhovný sójový olej (položk 2308).

100 C 137/98 Úrdný vestník Európskej únie Pokrutiny osttný pevný odpd, tiež drvené lebo vo forme peliet, vznikjúce pri extrkcii rstlinných tukov lebo olejov, iné ko položky 2304 lebo Zo semien repky lebo repky olejnej s nízkym obshom kyseliny erukovej Pozri poznámku 1 k podpoložke tejto kpitoly vysvetlivky HS k podpoložke Z kukuričných klíčkov Do tejto podpoložky ptri zvyšky z extrkcie olej z kukuričných klíčkov, získné suchým lebo mokrým postupom, ktoré zodpovedjú podmienkm doplnkovej poznámky 2 tejto kpitoly. Produkty, ktoré nezodpovedjú týmto podmienkm sú všeobecne ztriedené do 11. kpitoly lebo položky 2302 lebo Pokrutiny osttné zvyšky vznikjúce extrkciou olivového olej Termín zvyšky vznikjúce extrkciou olivového olej znmená ib produkty s obshom tukových látok nepreshujúcich 8 % hmotnosti. Produkty (okrem klu) s vyšším obshom tukových látok sú ztriedené do rovnkej podpoložky ko zákldný mteriál (podpoložk lebo ). N stnovenie obshu tuku treb plikovť metódu opísnú v prílohe XV k nrideniu Komisie (EHS) č. 2568/91 (Ú. v. ES L 248, , s. 1) Vínny kl; vínny kmeň S celkovým hmotnostným lkoholometrickým titrom nepreshujúcim 7,9 % ms obshom sušiny njmenej 25 % hmotnosti Pozri doplnkovú poznámku 3 k tejto kpitole príslušné vysvetlivky Vínny kmeň Pozri vysvetlivky HS k položke 2307, druhý odsek Rstlinné mteriály rstlinný odpd, rstlinné zvyšky vedľjšie produkty, tiež vo forme peliet, druhov používných ko krmivo pre zviertá, inde nešpecifikovné ni nezhrnuté S celkovým hmotnostným lkoholometrickým titrom nepreshujúcim 4,3 % ms obshom sušiny nie menším ko 40 % hmotnosti Pozri doplnkovú poznámku 3 k tejto kpitole príslušné vysvetlivky Žlude konské gštny; ovocné výlisky, iné ko hroznové Ovocné výlisky, iné ko hroznové, zhŕňjú pomrnčové bunky, t. j. produkty pozostávjúce z čsti pomrnčov, ktoré s počs lisovni dostli do šťvy po precedení už tkmer neobshujú kúkoľvek zložku ovocnej dužiny, le obshujú hlvne bunkové membrány lbedo. Tieto produkty sú pridávné do rozriedených koncentrátov pomrnčového džúsu nelkoholických nápojov Osttné Do tejto podpoložky ptri produkty špecifikovné v bodoch (2), (3), (4), (6), (7), (8) (9) v druhom odseku vysvetliviek HS k položke Do tejto podpoložky ptri tiež sójové struky, tiež mleté, z ktorých nebol extrhovný sójový olej.

101 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Príprvky druhov používných ko krmivo pre zviertá Pozri poznámku 1 k tejto kpitole. N stnovenie obshu škrobu s použije polrimetrická metód (nzývná j ko modifikovná Ewersov metód), ktorá je uvedená v čsti L prílohy III k nrideniu Komisie (ES) č. 152/2009 (Ú. v. EÚ L 54, , s. 1). Hmotnostný obsh škrobu v príprvkoch používných ko krmivo pre zviertá v zmysle položky 2309 s stnoví enzymtickou nlytickou metódou uvedenou v prílohe nrideniu Komisie (ES) č. 121/2008 (Ú. v. EÚ L 37, , s. 3) v prípdoch, keď sú vo význmnom množstve prítomné tieto kŕmne suroviny: ) výrobky z (cukrovej) repy, ko sú vylúhovné rezky z (cukrovej) repy, mels z (cukrovej) repy, vylúhovné rezky z (cukrovej) repy s melsou, výplky z (cukrovej) repy, (repný) cukor; b) citrusová dužin; c) ľnové semeno; ľnové výlisky; ľnový šrot extrhovný; d) repkové semeno; repkové výlisky; repkový šrot extrhovný; šupky repkového semen; e) slnečnicové semeno; slnečnicový šrot extrhovný; čistočne lúpné, extrhovné slnečnicové semeno; f) výlisky z kopry; kokosový šrot extrhovný; g) zemiková dužin; h) sušené kvsnice; ij) produkty bohté n inulín (npríkld rezky múčk zo slnečnice hľuzntej (topinmbur)); k) oškvrky. V prípde, že prítomnosť škrobu v príprvkoch používných ko krmivo pre zviertá v zmysle položky 2309 nie je jednoznčná, n overenie jeho prítomnosti je možné použiť kvlittívnu mikroskopickú metódu. Pokiľ ide o mliečne výrobky, pozri doplnkovú poznámku 4 k tejto kpitole. Obsh mliečnych výrobkov obsh škrobu s vypočítjú vo výrobku v stve, v kom bol dodný ž Krmivo pre psy lebo mčky, v blení n predj v mlom Do týchto podpoložiek ptri hrčky n žuvnie pre psov, predkldné v rôznych formách, ko sú krúžky kosti, ktoré pozostávjú z mletých kúskov hovädzej kože, želtíny, glukózového sirupu (ko spojivo), frbiv, hydrolyzátu rstlinných proteínov, stbilizátor v prípde krúžkov, múčky z mäs kostí, ktoré možno zjesť celé Rozpustné výrobky ( solubles ) z rýb lebo morských cicvcov Pozri vysvetlivky HS k položke 2309, čsť (II), (B), posledný odsek, bod (1) Výrobky uvedené v doplnkovej poznámke 5 k tejto kpitole Použitie kukuričných máčcích kvplín ko rstového médi (živný roztok) môže viesť k výskytu zvyškov mŕtvych fermentčných činidiel s koncentráciou obyčjne nepreshujúcou 2 % v týchto produktoch. Tieto produkty sú detekovteľné mikroskopom. Nvyše, produkty obshujúce zvyšky máčcej kvpliny používné v niektorých fermentčných procesoch obshujú vo veľmi mlých množstvách nsledujúce látky: myloglukozidázu, lf mylázu, xntánovú gumu, kyselinu mliečnu, kyselinu citrónovú, lyzín, treonín, tryptofán. Máčcie kvpliny z kukurice obshujú už niektoré z týchto látok (npr. minokyseliny) vo veľmi mlých množstvách zvýšenie ich koncentrácie počs fermentácie je neptrné. Produkty s obshom škrobu lebo tuku preshujúcim limity opísné v doplnkovej poznámke 5 sú ztriedené do podpoložky lebo Zhodu so zvyškmi pri výrobe škrobu z kukurice dovezenej z USA treb overiť podľ nrideni Komisie (ES) č. 1375/2007 (Ú. v. EÚ L 307, , s. 5).

102 C 137/100 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA TABAK A VYROBENÉ NÁHRADKY TABAKU 2401 Nesprcovný tbk; tbkový zvyšok V súvislosti s tbkom v prirodzenom stve lebo s tbkom v nesprcovnom stve pozri vysvetlivky HS k položke 2401, odsek 1. Treb upozorniť, že: ) tbk sušený regulovnou cirkuláciou teplého vzduchu (flue-cured) typu Virgini znmená tbk sušený z umelých tmosférických podmienok procesom regulácie tepl ventilácie bez toho, by tbkové listy prišli do kontktu s dymom výprmi; frb tkto sušeného tbku je obvykle v rozpätí od citrónovej ž po veľmi tmvú ornžovú lebo červenú. Iné zfrbenie kombinácie frieb čsto závisi od rozdielov v zrelosti lebo v kultivácii v metódch sušeni.; b) tbk sušený prirodzenou cirkuláciou vzduchu, svetlý (light ir-cured) typu Burley (vrátne Burley hybridov) znmená tbk sušený z prirodzených tmosférických podmienok bez vône dymu výprov v prípde, k bolo plikovné doplnkové teplo lebo vzdušná cirkuláci; frb listov je obvykle v rozpätí od svetlohnedej ž do červen. Iné zfrbenie kombinácie frieb čsto závisi od rozdielov v zrelosti lebo v kultivácii v metódch sušeni; c) tbk sušený prirodzenou cirkuláciou vzduchu, svetlý (light ir-cured) typu Mrylnd znmená tbk sušený z prirodzených tmosférických podmienok bez vône dymu výprov v prípde, k bolo plikovné doplnkové teplo lebo vzdušná cirkuláci; frb listov je obvykle v rozpätí od svetložltej ž po tmvú čerešňovú červenú. Iné zfrbenie kombinácie frieb čsto závisi od rozdielov v zrelosti lebo v kultivácii v metódch sušeni; d) tbk sušený dymom nd ohňom (fire-cured) znmená tbk sušený z umelých tmosférických podmienok, to použitím otvoreného ohň, pričom dym z drev bol tbkom čistočne bsorbovný. Listy tkéhoto tbku sú všeobecne hrubšie ko listy Burley tbku, tbku sušeného teplým vzduchom lebo Mrylnd tbku, z príslušnej rstovej pozície n byli rstliny. Frby sú obvykle v rozpätí od žltohnedej ž po silne tmvohnedú. Iné zfrbenie kombinácie frieb čsto závisi od rozdielov v zrelosti lebo v kultivácii v metódch sušeni. Tbk sušený n slnku (sun-cured) je tbk sušený n otvorenom priestrnstve primo slnečným teplom z bieleho dň. Do tejto položky neptri zelené tbkové rstliny priesdy (položk 0602) Tbkový zvyšok Okrem produktov opísných vo vysvetlivkách HS k položke 2401, odsek (2), do tejto podpoložky tiež ptrí: 1. odpd, ktorý vznikol mnipuláciou s tbkovými listmi; obchodne je všeobecne známy ko ( offl ), le čsto býv rôzne opísný v členských štátoch ko smlls, winnowings, sweepings, kirinti lebo broquelins tď. Všeobecne obshuje nečistoty lebo cudzie čstice ko prch, rstlinný odpd, textilné vlákn. Niekedy je z tohto odpdu odstránený preosievním; 2. odpd z tbkových listov obchodne známy ko siftings získný preosievním vyššie spomenutého zvyšku; 3. odpd získný z výroby cigár opísný ko cuttings (odrezky) obshujúci kúsky odrezkov z listov; 4. prch získný preosievním vyššie spomenutého zvyšku. Do tejto podpoložky neptrí tbkový odpd priprvený n predj ko tbk n fjčenie lebo žuvcí tbk, šnupcí tbk, lebo tbkový prášok, lebo ktorý je uprvený so zámerom, by bol použiteľný ko tbk n fjčenie, žuvcí tbk, šnupcí tbk lebo tbkový prášok (položk 2403).

103 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Cigry, cigry s odreznými koncmi, cigrky cigrety z tbku lebo z tbkových náhrdiek Cigry, cigry s odreznými koncmi cigrky obshujúce tbk Cigry, cigry s odreznými koncmi cigrky sú tbkové povrzce, ktoré možno fjčiť v stve, kom s nchádzjú, 1. pozostávjú výlučne z prírodného tbku lebo 2. mjú vonkjší krycí list z prírodného tbku lebo 3. mjú náplň, ktorú tvorí zmes z kúskov tbku získných priemyselným sprcovním listov tbku, nie všk ich rezním n vlákn, vonkjší krycí list obvyklej frby cigár, ktorý pokrýv celý výrobok vrátne prípdného filtr, le nie náustok v prípde cigár s náustkom, oblový list, pričom krycí list j oblový list sú z rekonštituovného tbku podpoložky , k jednotková hmotnosť tbkového povrzc bez filtr lebo náustku nie je nižši ko 1,2 grmu k krycí list je ovinutý do formy špirály v ostrom uhle njmenej 30 k pozdĺžnej osi celého povrzc, lebo 4. mjú náplň, ktorú tvorí zmes z kúskov tbku získných priemyselným sprcovním listov tbku, nie všk ich rezním n vlákn, vonkjší krycí list obvyklej frby cigár z rekonštituovného tbku, podpoložky , ktorý pokrýv celý výrobok vrátne prípdného filtr, le nie náustok v prípde cigár s náustkom, k jednotková hmotnosť tbkového povrzc bez filtr lebo náustku nie je menši ko 2,3 grmu vonkjší obvod njmenej n jednej tretine dĺžky nie je menší ko 34 mm. Z predpokldu splneni vyššie uvedených podmienok, výrobky s krycím listom lebo krycím listom oblovým listom z rekonštituovného tbku, ktoré môžu čistočne pozostávť z iných látok ko tbk, sú ztriedené do tejto podpoložky Cigrety obshujúce tbk Cigrety sú tbkové povrzce, ktoré možno fjčiť v stve, v kom s nchádzjú, neptri do ktegórie cigár ni cigrok (pozri vysvetlivky k podpoložke ). Z predpokldu splneni vyššie uvedených podmienok výrobky, ktoré obshujú čistočne iné látky ko tbk, sú ztriedené do týchto podpoložiek. Do týchto podpoložiek neptri výrobky, ktoré sú vyrobené výlučne z iných látok ko tbk (podpoložk , lebo k sú určené n lekárske účely, 30. kpitol) Osttné Do tejto podpoložky ptri cigry, cigry s odreznými koncmi, cigrky cigrety vyrobené výlučne z tbkových náhrdiek, npríkld cigrety vyrobené zo špeciálne uprvených listov šlátového druhu, neobshujúce ni tbk, ni nikotín Osttný sprcovný tbk sprcovné tbkové náhrdky; homogenizovný lebo rekonštituovný tbk; tbkové výťžky esencie Tbk n fjčenie, tiež obshujúci tbkové náhrdky v komkoľvek pomere Tbk n fjčenie je tbk, ktorý bol rezný lebo ink rozdrobený, zvláknený lebo zlisovný n pásky, ktorý možno fjčiť bez ďlšieho priemyselného sprcovni. Tbkový zvyšok, ktorý je spôsobilý n fjčenie ktorý je dodávný n mloobchodný predj, je tbkom n fjčenie, k nezodpovedá opisu pre cigry, cigrky lebo cigrety (pozri vysvetlivky k podpoložkám , ). Výrobky, ktoré pozostávjú výlučne lebo čistočne z iných látok ko tbk, sú tiež ztriedené do týchto podpoložiek z predpokldu, že sú v súlde s vyššie uvedenou definíciou, výnimku tvori výrobky vyrobené výlučne z iných látok ko tbk, určené n lekárske použitie (30. kpitol). Do týchto podpoložiek ptrí nrezná cigretová zmes ( cut cigrette rg ), ktorá je konečnou tbkovou zmesou n výrobu cigriet.

104 C 137/102 Úrdný vestník Európskej únie Homogenizovný lebo rekonštituovný tbk Pozri vysvetlivky HS k položke 2403, prvý odsek, bod (6) Žuvcí šnupcí tbk Žuvcí tbk je tbk vo forme zmotkov, kúskov, plátkov, kociek blokov, ktorý je špeciálne priprvený n žuvnie, le nie n fjčenie, ktorý je dodávný n mloobchodný predj. Šnupcí tbk je tbk v práškovej lebo v zrnitej forme, ktorý je špeciálne uprvený tk, by s mohol šnupť, le nie fjčiť. Z predpokldu, že sú splnené vyššie uvedené podmienky, výrobky obshujúce z čsti iné látky ko tbk sú ztriedené do tejto podpoložky Osttné Do tejto podpoložky ptri: 1. tbkové výťžky esencie opísné vo vysvetlivkách HS k položke 2403, prvý odsek, bod (7); 2. mletý tbk (tbkový prášok); 3. stočené, voňvé fermentovné brzílske tbky zlisovné do guľtého tvru (Mngotes); 4. expndovný tbk.

105 Úrdný vestník Európskej únie C 137/103 TRIEDA V NERASTNÉ VÝROBKY 25. KAPITOLA SOĽ; SÍRA; ZEMINY A KAMENE; SADRA, VÁPNO A CEMENT Poznámk 1 Flotáci je určená n oddelenie zložiek bohto zstúpených v nerstných látkch od hlušiny tk, že s vyplvi n hldinu vody, do ktorej bol ponorená, ztiľ čo hlušin s usdí n dne Soľ (vrátne stolovej soli denturovnej soli) čistý chlorid sodný, tiež vo vodnom roztoku lebo obshujúce pridný prostriedok proti spekniu lebo n zbezpečenie tekutosti; morská vod N chemickú trnsformáciu (sepráci N od Cl) n výrobu osttných výrobkov Z predpokldu, že zodpovedjú príslušným predpisom, do tejto podpoložky ptrí soľ, tiež denturovná, určená n výrobu kyseliny chlórovodíkovej, chlóru, chloridu vápentého, dusičnnu sodného, chlórnnu sodného, sírnu sodného, uhličitnu sodného, hydroxidu sodného, chlorečnnu sodného, chloristnu sodného kovového sodík Denturovné lebo n priemyselné použitie (vrátne rfinácie), iné ko n konzerváciu príprv potrvín n ľudskú lebo zvierciu konzumáciu Z predpokldu, že zodpovedjú príslušným predpisom, do tejto položky ptrí: 1. denturovná soľ n kékoľvek použitie, okrem denturovnej soli podpoložky ; 2. soľ n rfináciu; rfináci v tomto zmysle znmená len čistenie tkými postupmi, pri ktorých je soľ rozpustená; 3. soľ n priemyselné použitie, iné ko n chemickú trnsformáciu, lebo konzerváciu, lebo príprvu potrvín n ľudskú lebo živočíšnu konzumáciu. Soľ n priemyselné použitie je soľ používná v priemysle ko surovin lebo medziprodukt používný pri operáciách priemyselnej výroby (npr. v metlurgii, vo frbirnich, v kožirskom v kožušníckom priemysle, n výrobu mydl, pri chldení v kermickom priemysle). Soľ, iná ko denturovná soľ, používná n solenie cestných komunikácií ptrí do podpoložky Soľ vhodná n ľudskú konzumáciu Soľ n ľudskú konzumáciu je nedenturovná soľ, ktorá je vhodná primo n domáce lebo priemyselné účely ko ochucujúci lebo konzervčný prostriedok do potrvín. Zvyčjne má vysoký stupeň čistoty je rovnomerne biel Osttné Do tejto podpoložky ptrí nedenturovná soľ používná ko rozmrzovcí prostriedok v zimnom období soľ používná ko krmivo pre zviertá (npr. soľ n líznie) Sír všetkých druhov, iná ko sublimovná sír, zrážná sír koloidná sír Surová lebo nerfinovná sír Do tejto podpoložky ptri rôzne druhy síry uvedené vo vysvetlivkách HS k položke 2503, prvý odsek, body (1) ž (4). Tieto druhy síry sú obyčjne vo forme blokov, kusov lebo prchu.

106 C 137/104 Úrdný vestník Európskej únie Osttná Do tejto podpoložky ptri rôzne druhy síry uvedené vo vysvetlivkách HS k položke 2503, prvý odsek, body (5) ž (7). Táto sír je obyčjne vo forme tyčí lebo mlých doštičiek (rfinovná sír), lebo v prášku ( preosievná sír, vzduchom ventilovná sír, rozprášená sír ) Osttné íly (okrem expndovných ílov položky 6806), ndluzit, kynit silimnit, tiež klcinovné; mullit; šmotové lebo dinsové hlinky Bentonit Pozri vysvetlivky HS k položke 2508, tretí odsek, bod (1). V prírode vyskytujúce s bentonity mjú zvyčjne ph hodnotu medzi 6 9,5 (po 1 hod. státi v 5 % vodnej suspenzii) obsh uhličitnu sodného je menší ko 2 %; ich celkový obsh vymeniteľného sodík vápnik nie je vyšší ko 80 meq/100 g. Existujú dv typy: nízkonpučivjúci vápnik vysokonpučivjúci sodík (stupeň npučni je nižší ko 7 ml/g lebo vyšší ko 12 ml/g). Niektoré v prírode s vyskytujúce bentonity môžu mť vlstnosti odlišné od týchto hodnôt; toto je prípd, keď s líši v niekoľkých vlstnostich, vtedy bentonit s všeobecne povžuje z ktivovný. Aktivovné bentonity všeobecne ptri do podpoložky Prírodný sírn bárntý (ťživec); prírodný uhličitn bárntý (witerit), tiež klcinovný, iný ko oxid bárntý položky Prírodný sírn bárntý (ťživec) Ťživec (bryt) obshuje rôzne množstvo oxidu želez, hliník, uhličitnu sodného oxidu kremičitého (kremeň). Keďže je tento výrobok vic vyhľdávný v bielej forme, n účely odstráneni frebných zložiek (zväčš nžltlých) je drvený, triedený potom rozomletý čistený plvením Prírodný uhličitn bárntý (witerit) Witerit s vyskytuje vo forme kosoštvorcových kryštálov lebo ko nžltlá hmot, ktorá je vo vode nerozpustná Pemz; šmirgeľ; prírodný korund, prírodný grnát osttné prírodné brusivá, tiež tepelne uprvené Šmirgeľ, prírodný korund, prírodný grnát osttné prírodné brusivá N účely tejto podpoložky medzi osttné prírodné brusivá ptri tripoli známe ko zvetrné kmene, je to popolvosivý výrobok používný ko jemné brusivo lebo n leštenie Žul, porfýr, čdič, pieskovec osttné kmene n výtvrné lebo stvebné účely, tiež nhrubo oprcovné lebo len rozpílené lebo ink rozrezné n bloky lebo dosky prvouhlého (vrátne štvorcového) tvru Ak kvádre prvouhlého tvru mjú rôznu hrúbku, potom s ztrieďujú podľ njväčšej hrúbky Surová lebo nhrubo oprcovná Vysvetlivky HS k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi Len rozpílená lebo ink rozrezná, n bloky lebo dosky prvouhlého (vrátne štvorcového) tvru Vysvetlivky HS k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi.

107 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Osttné kmene n výtvrné lebo stvebné účely Do tejto podpoložky ptri: 1. tvrdé kmene ko porfýr, syenit, láv, čdič, rul, trchyt, dibs, diorit, fonolit, liprit, gbro, lbrdorit peridotit; 2. vápenté kmene n umelecké lebo stvebné účely, neztriedené do položky 2515, t. j. so zdnlivou špecifickou hmotnosťou menšou ko 2,5, neoprcovné, nhrubo oprcovné lebo ib rozpílené lebo ink rozrezné do blokov lebo dosiek prvouhlého (vrátne štvorcového) tvru kejkoľvek hrúbky; 3. serpentín lebo ofit, neoprcovný, nhrubo oprcovný lebo ib rozpílený lebo ink rozrezný do blokov lebo dosiek prvouhlého (vrátne štvorcového) tvru kejkoľvek hrúbky Dolomit, tiež klcinovný lebo sintrovný, vrátne dolomitu nhrubo oprcovného lebo len rozpíleného lebo ink rozrezného n bloky lebo dosky prvouhlého (vrátne štvorcového) tvru; dolomitové ubíjcie zmesi Dolomit neklcinovný lebo nesintrovný Dolomit je prírodný podvojný uhličitn vápentý horečntý. Zostáv ztriedený v tejto podpoložke, j keď je získný ľhkým tepelným sprcovním, ktorým s nezmení jeho chemické zloženie. Do tejto podpoložky ptrí neklcinovný lebo nesintrovný dolomit, neoprcovný, nhrubo oprcovný (zhrub do prvouhlého tvru) lebo len rozrezný pílou lebo štiepný do blokov lebo dosiek prvouhlého (vrátne štvorcového) tvru Dolomit klcinovný lebo sintrovný Klcinovný lebo sintrovný dolomit je dolomit, ktorý bol sprcovný pri vysokej teplote [pri C vzniká spekný (sintrovný) dolomit pri 800 C vzniká kustický dolomit], pri ktorej mení svoje chemické zloženie tk, že uvoľní oxid uhličitý Prírodný uhličitn horečntý (mgnezit); tvená mgnézi; spekná (sintrovná) mgnézi, tiež obshujúc mlé množstvá osttných oxidov pridných pred spekním; osttné oxidy horčík, tiež čisté Oxid horečntý, iný ko klcinovný prírodný uhličitn horečntý Do tejto podpoložky ptrí: 1. oxid horečntý získný klcináciou buď hydroxidu horečntého, lebo vyzrážného uhličitnu horečntého použív s prevžne vo frmácii; táto látk je vo forme bieleho prášku s čistotou njmenej 98 %; 2. oxid horečntý získný tvením vopred klcinovného mgnezitu; mgnezit s klcinuje pri teplote ž C; získná mgnézi s potom tví elektrickým oblúkom pri teplote ž C, jedným schldením s vytvorí kryštlický produkt, ktorý obshuje tkmer len oxid horečntý (tvená mgnézi); tento produkt je vysokej čistoty (njmenej 95 %) pozostáv z kryštálikov podobných sklu; 3. oxid horečntý získný z morskej vody s získv klcináciou hydroxidu horečntého vyzrážného z morskej vody; tento produkt je zvyčjne čistoty 91 ž 98 % n rozdiel od sintrovnej mgnézie obshuje vic bóru ko chrkteristickú nečistotu (si 100 ppm oproti si 40 ppm).

108 C 137/106 Úrdný vestník Európskej únie Sdrovec; nhydrit; sdry (pozostávjúce z klcinovného sdrovc lebo sírnu vápentého), tiež frbené, tiež s mlým množstvom urýchľovčov lebo spomľovčov Sdry Do tejto podpoložky ptrí sdr n stvebné účely. Sdr n stvebné účely s vyráb zo surového sdrovc (sdrovcové kmene lebo osttné mteriály obshujúce sdrovec, npr. vedľjšie produkty chemického priemyslu) špeciálnou úprvou klcinčným postupom. Špeciálne vlstnosti s môžu dosihnuť pridním prísd počs výroby. Tkýmito prísdmi sú flotčné činidlá (tzn. látky, ktoré čistočne ovplyvňujú vlstnosti sdrovc npr. jeho zloženie lebo dhezívne vlstnosti ) spomľovče lebo urýchľovče. Sdr n stvebné účely s použív npr., ko omietk n omietnie stien stropov, pri výrobe stvebných pnelov lebo iných konštrukčných prvkov lebo n špárovnie obkldov Cement portlndský, cement hlinitnový, cement troskový, cement supersulfátový podobné cementy hydrulické, tiež frbené lebo vo forme slinkov Osttné cementy hydrulické Do tejto podpoložky ptri: 1. vysokopecný cement obshuje njmenej 20 % hmotnosti portlndského slinku, 36 ž 80 % hmotnosti grnulovnej slinkovej trosky nie vic ko 5 % hmotnosti osttných zložiek cementu; 2. puzolánový cement je zložený z njmenej 60 % hmotnosti portlndského cementového slinku, mximálne 40 % hmotnosti prírodného puzolánu lebo lietjúceho popolček mximálne 5 % hmotnosti osttných zložiek cementu. K definícii termínu pozzoln, pozri vysvetlivky HS k položke 2530, čsť (D), odsek (7). Lietjúci popolček je jemný, ľhký prášok získný extrkciou prchových čstíc zo splín pecí práškovým uhlím. Jeho frb môže byť sivá ž čiern Azbest Krokydolit Pozri vysvetlivky HS k položke 2524, druhý odsek Stetit prírodný, tiež nhrubo oprcovný lebo len rozpílený lebo ink rozrezný n bloky lebo n dosky prvouhlého (vrátne štvorcového) tvru; mstenec Drvený lebo práškový Do tejto podpoložky neptrí mstencový prášok v blení n predj v mlom určený n kozmetické účely (položk 3304) Prírodné boritny ich koncentráty (tiež klcinovné), le okrem boritnov získných z prírodnej soľnky; prírodná kyselin boritá obshujúc nie vic ko 85 % hmotnosti H 3 BO 3 prepočítnej n čistú hmotnosť (sušinu) Prírodné boritny sodné ich koncentráty (tiež klcinovné) Do tejto podpoložky ptrí kernit tinkl, tiež známy ko prírodný bórx. Do tejto podpoložky neptrí boritn sodný (rfinovný bórx) získný chemickým sprcovním kernitu lebo tinklu, ni boritny sodné získné odprovním soľného roztoku (soľnky) z určitých soľných jzier (položk 2840).

109 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Osttné Do tejto podpoložky ptrí: 1. pndermit priceit, sú to boritny vápenté; 2. borcit, je to chlóroboritn horečntý; 3. prírodná kyselin boritá získná odprovním vody z kondenzátov prírodných pár unikjúcich zo zeme v určitých loklitách (v Soffioni, Tlinsko) lebo odprovním vody získnej z podzemných zdrojov týchto regiónov, z predpokldu, že neobshujú vic ko 85 % H 3 BO 3 v sušine. Avšk kyselin boritá obshujúc vic ko 85 % H 3 BO 3 je ztriedená do položky Nerstné látky inde nešpecifikovné ni nezhrnuté Vermikulit, perlit chlority, neexpndovné Pozri vysvetlivky HS k položke 2530, čsť (D), odsek (3) Osttné Pozri vysvetlivky HS k položke 2530, čsti (A), (B), (C) (D) (okrem (D), odsek (3)).

110 C 137/108 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA RUDY, TROSKY A POPOLY 2620 Trosk, popol zvyšky (iné ko z výroby želez lebo ocele) obshujúce kovy, rzén lebo ich zlúčeniny Tvrdý zinkový kmienok Tvrdý zinkový kmienok vzniká ko zvyšok v glvnizčnom kúpeli býv čsto oznčovný ko glvnizčný kmienok. Existujú dv zákldné druhy: 1. Kmienky z tvrdej glvnizácie sú kovovými produktmi veľmi premenlivého nehomogénneho zloženi, sú ťžšie tviteľné mjú väčšiu hustotu ko zinok, usádzjú s n dne kúpeľ tekutého zinku počs glvnizácie oceľových plechov, drôtov, trubiek podobne v roztvenom zinku. Tieto kmienky s získvjú z kúpeľ ko hustá konzistentná pst, ktorá s vytvruje s do formy plátov lebo dosiek s drsným lebo dokonc špongiovitým vzhľdom. Obshujú od 2 % do 5 % hmotnosti želez. Ich obsh zinku s pohybuje od 92 % do 94 % hmotnosti. Obsh hliník je zvyčjne nízky nepreshuje 0,2 % ž 0,3 % hmotnosti. 2. Kmienky z ľhkej glvnizácie lebo povrchové kmienky sú kovovými produktmi, ktoré s získvjú nepretržitým zberom z glvnizčných kúpeľov Senzimirových procesov, neobshujúce tvidlo. Tieto kmienky, ktoré mjú menšiu hustotu ko zinok, plávjú n povrchu kúpeľ. Po zbere sú forme hustej konzistentnej psty, ktorá s vytvruje do formy dosiek, pričom mjú menej neprvidelný vzhľd ko dosky uvedené vyššie. Ich obsh želez je veľmi nízky, zvyčjne menej ko 0,5 % hmotnosti. Ich obsh hliník je podsttne vyšší: 1 ž 2 % hmotnosti. Ich obsh zinku je zvyčjne 98 % hmotnosti. Nesmú s zmieňť so zlitinmi zinku (položk 7901), ktoré podľ skúšky kovu obshujú zvyčjne 3 ž 5 % hmotnosti hliník môžu obshovť ž 3 % hmotnosti medi, všk ktoré vyhovujú špecifickým technickým požidvkám, ztiľ čo zloženie zinkových kmienkov je tké, že môžu byť užitočne využité len n metlurgické lebo chemické sprcovnie Osttné Do tejto podpoložky ptri: 1. kmienky z rfinácie, ktoré s získvjú zo dn kúpeľ po rfinácii surového zinku. Obshujú 4 ž 8 % hmotnosti olov ž 6 % hmotnosti želez; 2. zinková trosk popol, ktorý obshuje zinok (od 65 do 70 % hmotnosti) oxid zinočntý s uhlíkom ďlšie nečistoty; 3. zinková pen, ktorá obshuje kovový zinok, chlorid zinočntý chlorid mónny, oxid zinočntý oxid želez, získv s zberom z povrchu glvnizčných kúpeľov lebo z vní, v ktorých s pretvuje strý zinok; 4. zinkový kl, ktorý vzniká ko zvyšok z určitých priemyselných výrob, ktoré používjú zinok ko redukčné činidlo; 5. zinkový povlk vzniká ko zvyšok z výroby oxidu zinočntého zo zinkových kmienkov; v tomto stve obshuje si 60 % hmotnosti zinku, zvyšok pozostáv zo želez ďlších nečistôt; 6. zvyšky oxidu zinočntého extrhovné z plynov vzniknutých počs regenerčného procesu rôznych kovov lebo zlitin, ko je npr. mosdz. Tieto zvyškové oxidy s nesmú zmieňť so: zinkovou šeďou (podpoložk ), sú to veľmi znečistené oxidy zinku uprvené vo forme prášku s homogénnou frbou jemnosťou používjú s ko pigment. zinkovým práškom, ktorý vzniká rozpršovním roztveného zinku (podpoložk ) lebo zinkovým prchom s obshom 80 % ž 94 % hmotnosti kovového zinku, ktorý s získv regeneráciou ložisk oxidu zinku (podpoložk ).

111 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Kly z olovntých benzínov kly z olovntých zlúčenín proti klepniu motor Pozri poznámku 1 k podpoložke tejto kpitoly. Pozri tiež vysvetlivky HS k položke 2620, druhý odsek, bod (10) Obshujúce rzén, ortuť, tálium lebo ich zmesi, druhov používných n získvnie rzénu lebo týchto kovov lebo n výrobu ich chemických zlúčenín Pozri poznámku 2 k podpoložke tejto kpitoly Obshujúce ntimón, berýlium, kdmium, chróm lebo ich zmesi Pozri vysvetlivky HS k položke 2620, druhý odsek, bod (13) Osttná trosk popol, vrátne popol z morských chlúh (kelp); popol zvyšky zo spľovni komunálneho odpdu Popol zvyšky zo spľovni komunálneho odpdu Pozri vysvetlivky HS k položke 2621, druhý odsek, bod (5).

112 C 137/110 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA NERASTNÉ PALIVÁ, MINERÁLNE OLEJE A PRODUKTY ICH DESTILÁCIE; BITÚMENOVÉ LÁTKY; MINERÁLNE VOSKY Všeobecne Ak nie je ink stnovené, termín metód ASTM oznčuje metódy stnovené Americkou spoločnosťou pre testovnie mteriály (Americn Society for Testing nd Mterils), vydné v roku 1976 v publikácii štndrdných definícií špecifikácií ropných mzcích výrobkov. Poznámk 2 Obsh romtických zložiek s stnovuje podľ nsledujúcich metód: produkty s koncovým bodom destilácie nepreshujúcim 315 C menej: metód ASTM D , produkty s koncovým bodom destilácie preshujúcim 315 C: pozri prílohu A vysvetliviek k tejto kpitole. Doplnková poznámk 5 1. Treb upozorniť, že s výnimkou ustnoveni v doplnkovej poznámke 5 n) s oslobodenie vzťhuje n produkty použité v špecifickom sprcovní. Ak ted ropný produkt je sprcovný, npr. lkyláciou lebo polymerizáciou, oslobodenie s vzťhuje j n tú čsť produktu, ktorá nebol efektívne premenená (nie je lkylovná lebo polymerizovná). 2. V prípdoch, keď pred špecifickým sprcovním je nevyhnutné predbežné sprcovnie (pozri posledný odsek doplnkovej poznámky 5) n účely oslobodeni musi byť splnené nsledujúce dve podmienky: ) dovezený produkt musí byť efektívne sprcovný špecifickým sprcovním, npr. krkovním; b) predbežné sprcovnie je potrebné k špecifickému sprcovniu. Nevyhnutné spôsoby predbežného sprcovni produktov určených n špecifické sprcovnie sú: ) odplynenie; b) dehydrtáci; c) odstránenie určitých ľhkých lebo ťžkých produktov, ktoré by mohli ovplyvniť sprcovnie; d) odstránenie lebo úprv merkptánov (zmäkčovnie), osttných zlúčenín síry lebo iných zlúčenín, ktoré by mohli ovplyvniť sprcovnie; e) neutrlizáci; f) dekntáci; g) odsoľovnie. Akékoľvek produkty, ktoré môžu vzniknúť počs predbežného sprcovni, le ktoré nie sú podrobené špecifickému sprcovniu, podliehjú clu zvedenému n výrobky n osttné účely podľ druhu hodnoty dovezeného tovru n záklde čistej hmotnosti výrobkov tkto získných. Doplnková poznámk 5 ) Vákuová destiláci je destiláci pod tlkom nepreshujúcim 400 mbr nmerným v hornej čsti destilčnej kolóny.

113 Úrdný vestník Európskej únie C 137/111 Doplnková poznámk 5 b) Redestiláci s veľmi dokonlým frkčným procesom je destiláci (iná ko oddestilovnie ľhkých frkcií) uskutočnená v priemyselných zridenich kontinuálnym lebo diskontinuálnym procesom, pri ktorej s z destilátov uvedených v podpoložkách ž , , ž , (iné ko propán s 99 % čistotou vic) získvjú: 1. oddelené, vysoko čisté uhľovodíky (90 % lebo vic v prípde olefínov 95 % lebo vic v prípde osttných uhľovodíkov), zmesi izomérov s rovnkým orgnickým zložením s povžujú z oddelené uhľovodíky. Z prípustné s povžujú len tie procesy, pri ktorých s získvjú minimálne tri rôzne produkty, le toto obmedzenie s nepoužív v tých prípdoch, kde proces je zložený n oddeľovní izomérov. Pokiľ s toto týk xylénov, etylbenzén je zhrnutý spolu so xylénovými izomérmi; 2. produkty podpoložiek ž , , ž z predpokldu, že: ) nepresihnu koncový bod vru jednej frkcie zčitočný bod vru nsledujúcej frkcie rozdiel teplôt, pri ktorých podľ metódy ASTM D (uprvenej v roku 1972) predestiluje 5 % 90 % objemových (vrátne strát), nie je väčší ko 60 C; b) presihnu koncový bod vru jednej frkcii zčitočný bod nsledujúcej frkcie rozdiel teplôt, pri ktorých podľ metódy ASTM D (uprvenej roku 1972) predestiluje 5 % 90 % objemových (vrátne strát), nie je väčší ko 30 C. Doplnková poznámk 5 c) Krkovnie je priemyselný proces úprvy chemického zloženi ropných produktov tepelným štiepením molekúl, ktoré môže prebiehť j pri zníženom tlku s lebo bez prítomnosti ktlyzátor, pričom vznikjú hlvne zmesi ľhších uhľovodíkov, ktoré môžu byť kvplné lebo plynné pri normálnych teplotách tlkoch. Hlvnými krkovcími procesmi sú: 1. tepelné krkovnie; 2. ktlytické krkovnie; 3. krkovnie prou, pri ktorom s získvjú plynné uhľovodíky; 4. hydrokrkovnie (krkovnie hydrogenáci); 5. dehydrogenáci; 6. delkyláci; 7. koksovnie; 8. ľhké krkovnie. Doplnková poznámk 5 d) Reformovnie je tepelné lebo ktlytické sprcovnie ľhkých lebo stredných olejov n účely zvýšeni ich obshu romtických látok. Ktlytické reformovnie s použív npr. n premenu primo destilovných ľhkých olejov n ľhké oleje s vyšším oktnovým číslom (s vyšším obshom romtických uhľovodíkov), lebo n zmes uhľovodíkov obshujúcich benzén, toluén, xylény, etylbenzén tď. Zákldnými ktlytickými procesmi reformovni sú tie, ktoré používjú ko ktlyzátor pltinu. Doplnková poznámk 5 e) Extrkci pomocou selektívnych rozpúšťdiel je proces oddeľovni skupiny produktov s rozdielnymi molekulovými štruktúrmi pomocou látok, ktoré mjú prevžne rozpúšťcí účinok (npr. furfurl, fenol, dichlóretyléter, nhydrid kyseliny sírovej, nitrobenzén, močovin niektoré jej deriváty, cetón, propán, etylmetylketón, izobutylmetylketón, glykol, morfolín). Doplnková poznámk 5 g) Polymerizáci je priemyselný proces, pri ktorom s môže lebo nemusí využívť teplo lebo ktlyzátory pomocou ktorého s nensýtené uhľovodíky meni n ich polyméry lebo kopolyméry. Doplnková poznámk 5 h) Alkyláci je kákoľvek tepelná lebo ktlytická rekci, pri ktorej sú nensýtené uhľovodíky spojené s osttnými uhľovodíkmi, njmä s izoprfínmi romtickými látkmi.

114 C 137/112 Úrdný vestník Európskej únie Doplnková poznámk 5 ij) Izomerizáci je premen štruktúry zložiek ropných produktov bez zmeny ich celkového zloženi. Doplnková poznámk 5 l) N účely tejto doplnkovej poznámky nsledujúce body sú príkldmi odstrňovni vosku (deprfinovni): 1. oddelenie voskov chldením (tiež s rozpúšťdlmi); 2. mikrobiologické sprcovnie; 3. oddelenie voskov pomocou močoviny; 4. sprcovnie molekulovým sitom. Doplnková poznámk 5 n) Atmosferická destiláci je destiláci pri tlku si mbr nmernom v hlve (v hornej čsti) destilčnej kolóny. Doplnková poznámk 6 1. Termín chemické sprcovnie s vzťhuje n kýkoľvek proces molekulárnej premeny jednej lebo vicerých zložiek ropných produktov, ktoré sú podrobené sprcovniu. Jednoduché zmiešnie ropného produktu s iným produktom, tiež s ropou, s nepovžuje z chemické sprcovnie. Npríkld pridnie lkového benzínu do frby lebo pridnie zákldného olej do tlčirenskej frby s nepovžuje z postup definovný ko chemické sprcovnie. To isté pltí v prípde všetkých druhov použiti ropných produktov ko rozpúšťdiel lebo plív. 2. Príkldmi chemického sprcovni sú: ) sprcovnie s hlogénmi lebo zlúčeninmi hlogénov; i) rekci s propylénom, ktorý je prítomný v plynnej ropnej frkcii, n účely získni orgnických derivátov (npr. propylénoxidu); ii) sprcovnie ropných frkcií (pohonných hmôt do motorových vozidiel, kerozínu, plynového olej), prfínov, ropných voskov lebo prfínových zvyškov s chlórom lebo zlúčeninmi chlóru n účely získni chlórprfínov; b) sprcovnie so zásditými látkmi (npr. hydroxidom sodným, drselným lebo mónnym) n účely získni nfténových kyselín; c) sprcovnie s kyselinou sírovou lebo jej nhydridom: i) n získnie sulfónnov; ii) n extrkciu lebo získvnie izobutylénu; iii) n sulfonáciu plynových olejov mzcích olejov. Olej pridný po sulfonácii nie je možné oslobodiť; d) sulfochloráci; e) hydrtáci, njmä n získnie lkoholov modifikáciou nensýtených uhľovodíkov prítomných v plynných ropných frkciách; f) sprcovnie s nhydridom kyseliny mleínovej, njmä sprcovnie butdiénu v zmesi s plynnou ropnou frkciou obshujúcou štyri tómy uhlík, n účely získni kyseliny tetrhydroftlovej; g) sprcovnie s fenolom, npr. rekci ropných olefínov s fenolmi z prítomnosti ktlyzátor, n účely získni lkylfenolov;

115 Úrdný vestník Európskej únie C 137/113 h) oxidáci: i) oxidáci ťžkých olejov n účely získni bitúmenov podpoložky ; ii) oxidáci kéhokoľvek ropného produktu n účely získni komplexnejších chemických produktov, ko sú kyseliny, ldehydy, ketóny, lkoholy; npr. oxidáci ľhkých frkcií z tepl tlku n účely získni kyseliny octovej, mrvčej, propiónovej jntárovej; ij) dehydrogenáci (odštepovnie vodík), npr.: i) nftenických uhľovodíkov n účely získni romtických uhľovodíkov (npr. benzolu); ii) prfínových uhľovodíkov n účely získni kvplných olefínov používných npr. pri výrobe biologicky odbúrteľných lkylbenzénov; k) oxosyntéz; l) nevrtné zčlenenie ťžkých olejov do vyšších polymérov (npr. do prírodného ltexu z prírodného lebo syntetického kučuku, butylkučuku, polystyrénu); m) výrob produktov položky 2803; n) nitráci n účely získni nitroderivátov; o) biologické sprcovnie určitých ropných frkcií obshujúcich n-prfíny n účely získni proteínov lebo iných komplexných orgnických produktov Čierne uhlie; brikety, bulety podobné tuhé plivá vyrobené z čierneho uhli Do tejto položky ptrí plivo známe n trhu v Špnielsku ko čierny lignit pochádzjúce z uhoľných dolov v Teruel, Mequinenz, Pirenic Bleres Koksovteľné uhlie Koksovteľné uhlie obshuje prchvé látky v rozshu od 19 ž 41 % Hnedé uhlie, tiež glomerovné, okrem ggátu Hnedé uhlie horí dlhým, le chldným plmeňom, uvoľňuje dráždivý čierny dym. Obvykle rozlišujeme tieto druhy: vláknité uhlie, ktoré v lome pripomín vláknitý vzhľd drev, z ktorého vzniklo ktoré má vysoký obsh vlhkosti (ž do 50 %); bežné povrchovo ťžené hnedé lebo čierne uhlie obshujúce menej vody ko vláknitý druh (si 15 %) v lome vzhľdom pripomín pôdu; bitúmenové lignity (dechtové uhlie), ktoré pri zhrievní mäknú sú preto veľmi vhodné k briketovniu; voskové lignity s vysokým obshom vosku vzhľdom podobné vosku. Do tejto podpoložky neptri plivá známe n trhu v Špnielsku ko čierny lignit pochádzjúce z uhoľných dolov Teruel, Mequinenz, Pirenic Bleres (položk 2701) Koks polokoks z čierneho uhli, hnedého uhli lebo z ršeliny, tiež glomerovný; retortové uhlie Koks polokoks z čierneho uhli Koks s odlišuje od uhli tým, že horí tkmer bez plmeň udržuje si svoju poréznosť priepustnosť plynu i po spľovní. Je netviteľný, tvrdší, pričom obshuje menej síry vic uhlík. N rozdiel od koksu, ktorý s vyráb krbonizáciou uhli privysokých teplotách ( C) bez prístupu vzduchu, s polokoks vyráb krbonizáciou uhli pri teplotách od 450 C ž 700 C (s obmedzeným prístupom vzduchu).

116 C 137/114 Úrdný vestník Európskej únie N výrobu elektród Do tejto podpoložky ptrí koks polokoks z čierneho uhli, ktorý s použív n výrobu elektród prevžne určených n výrobu ferozlitín. Koks polokoks tejto podpoložky je zvlášť čistý (s veľmi nízkym obshom popol) zvyčjne je vo forme mlých kusov Osttný Do tejto podpoložky ptrí plynárenský koks (vedľjší produkt z výroby plynu) zlievrenský koks polokoks špeciálne priprvený n použitie v metlurgickom priemysle (koks pre vysoké pece), ktorý n rozdiel od plynárenského koksu je tvrdší odolnejší vo forme veľkých kusov so strieborným vzhľdom Koks polokoks z hnedého uhli Lignit nie je vhodný n výrobu koksu vysokoteplotnou krbonizáciou. Avšk nízkoteplotnom krbonizáciou s z neho vyráb polokoks používný ko bezdymové plivo, ktoré je pôrovité, lesklé, čisté pri mnipulácii ľhko s zpľuje horí Osttné Do tejto podpoložky ptri: 1. produkty získné z krbonizácie ršeliny; pri spľovní uvoľňujú silný dráždivý zápch sú používné prevžne v priemyselných pecich; 2. retortové uhlie (pozri vysvetlivky HS k položke 2704, štvrtý pity odsek) Oleje osttné výrobky z destilácie vysokotepelných čiernouhoľných dechtov; podobné výrobky, v ktorých hmotnosť romtických zložiek prevžuje nd hmotnosťou neromtických zložiek Pre stnovenie obshu romtických látok pozri vysvetlivky k poznámke 2 k tejto kpitole Benzol (benzén) Pozri poznámku 3 k podpoložkám tejto kpitoly. Do týchto podpoložiek ptrí len benzol (benzén) s čistotou menej ko 95 % hmotnosti. Benzol (benzén) s čistotou 95 % hmotnosti lebo vic ptrí do podpoložky Toluol (toluén) Pozri poznámku 3 k podpoložkám tejto kpitoly. Do týchto podpoložiek ptrí len toluol (toluén) s čistotou menej ko 95 % hmotnosti. Toluol (toluén) s čistotou 95 % hmotnosti lebo vic ptrí do podpoložky Xylol (xylény) Pozri poznámku 3 k podpoložkám tejto kpitoly. Do týchto podpoložiek ptrí len xylol (xylény) s čistotou menej ko 95 % hmotnosti [orto-, met- lebo prizoméry xylolu (xylénov), smosttné lebo v zmesi] stnovený plynovou chromtogrfiou. Xylol (xylény) s čistotou 95 % hmotnosti lebo vic ptrí do podpoložiek ž

117 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Nftlén Pozri poznámku 3 k podpoložkám tejto kpitoly. Do tejto podpoložky ptrí ib nftlén, s bodom kryštlizácie nižším ko 79,4 C, stnoveným podľ metódy opísnej v prílohe B vysvetliviek k tejto kpitole. Ak produkt má bod kryštlizácie 79,4 C lebo vic ptrí do podpoložky Do tejto podpoložky neptri homológy nftlénu (podpoložky , , ž , lebo ) Osttné zmesi romtických uhľovodíkov, z ktorých 65 % objemu lebo vic (vrátne strát) predestiluje pri 250 C podľ metódy ASTM D 86 Do týchto podpoložiek ptri zmesi uhľovodíkov, v ktorých prevžujú romtické uhľovodíky, iné ko benzén, toluén, xylén lebo nftlén, z ktorých 65 % objemu lebo vic (vrátne strát) predestiluje pri 250 C podľ metódy ASTM D (uprvenej v roku 1972) Surové oleje Do týchto podpoložiek ptri: 1. Produkty získné z prvej destilácie vysokotepelného uhoľného dechtu. Tieto vysokotepelné uhoľné dechty vznikjú zväčš v koksárenských zridenich zlievrní pri teplote preshujúcej 900 C. Produkty destilácie týchto dechtov obshujú nielen uhľovodíky s hmotnostnou prevhou romtických uhľovodíkov, le tiež dusík, kyslík zlúčeniny síry veľmi čsto nečistoty. Tieto produkty zväčš vyždujú ďlšie sprcovnie pred ich použitím. 2. Podobné produkty, ktorých hmotnosť romtických zložiek preshuje hmotnosť neromtických zložiek. Termín podobné produkty znmená tké látky, ktoré mjú zloženie kvlittívne podobné produktom opísným v predchádzjúcom bode 1. Avšk tieto látky môžu mť vyšší podiel liftických nfténických uhľovodíkov nižší podiel vicjdrových romtických uhľovodíkov ko produkty opísné v predchádzjúcom bode 1. Do týchto podpoložiek ptri len produkty, ktorých hmotnosť romtických látok preshuje hmotnosť neromtických látok. Do týchto podpoložiek ptri tiež oleje získné odbenzénovním vyprných plynov vzniknutých počs koksovni uhli Vrchná sírn vrstv N účely tejto podpoložky vrchná sírn vrstv s vzťhuje len n tie ľhké produkty získné z prvej destilácie surových olejov z dechtov, ktoré obshujú zlúčeniny síry (npr. sírouhlík, merkptány, tiofén) uhľovodíky s prevhou neromtických uhľovodíkov, z ktorých 90 % objemových lebo vic predestiluje pri teplote nižšej ko 80 C Zásdité výrobky N účely tejto podpoložky zásdité produkty sú romtické /lebo heterocyklické produkty so zásditou dusíktou funkčnou skupinou. Do tejto podpoložky ptri njmä pyridínové, chinolínové, kridínové nilínové zásdy (vrátne ich zmesí). Tieto látky sú odvodené njmä z pyridínu, chinolínu, kridínu ich homológov. Medzi zásdité produkty tejto podpoložky ptri: 1. pyridín s čistotou menej ko 95 % hmotnosti. Pyridín s čistotou 95 % hmotnosti lebo vic ptrí do podpoložky ; 2. metylpyridín (pikolín), 5-etyl-2-metylpyridín (5-etyl-2-pikolín), 2-vinylpyridín, s čistotou menej ko 90 % hmotnosti (stnovený plynovou chromtogrfiou). Ak mjú čistotu 90 % hmotnosti lebo vic, tkéto produkty ptri do podpoložky ;

118 C 137/116 Úrdný vestník Európskej únie chinolín s čistotou menej ko 95 % hmotnosti prepočítnou n bezvodý produkt (stnovený plynovou chromtogrfiou). Ak má čistotu 95 % hmotnosti lebo vic, ptrí do podpoložky ; 4. kridín s čistotou menej ko 95 % hmotnosti prepočítnou n bezvodý produkt (stnovený plynovou chromtogrfiou). Ak má čistotu 95 % hmotnosti lebo vic, ptrí do podpoložky Do tejto podpoložky neptri soli kýchkoľvek opísných zásditých produktov (položk 2933 lebo 3824) Antrcén Antrcén tejto podpoložky je zvyčjne vo forme klu lebo psty, obvykle obshujúci fenntrén, krbzol osttné romtické látky. Do tejto podpoložky ptrí len ntrcén s čistotou menej ko 90 % hmotnosti. Antrcén s čistotou 90 % hmotnosti lebo vic ptrí do podpoložky Fenoly Pozri doplnkovú poznámku 1 k tejto kpitole. Do tejto podpoložky ptri: 1. fenoly získné destiláciou vysokotepelného uhoľného dechtu rovnko podobných produktov, v ktorých hmotnosť romtických látok preshuje hmotnosť neromtických látok. Soli fenolu neptri do tejto podpoložky (všeobecne položk 2907 lebo podpoložk ); 2. krezoly (smosttné lebo zmiešné izoméry) obshujúce menej ko 95 % hmotnosti krezolu, pričom všetky izoméry krezolu s nvzájom spočítjú (stnovených plynovou chromtogrfiou). Ak je ich obsh 95 % hmotnosti lebo vic, potom tieto produkty ptri do podpoložky ; 3. xylenoly (smosttné lebo zmiešné izoméry) obshujúce menej ko 95 % hmotnosti xylenolu, pričom všetky izoméry xylenolu s nvzájom spočítjú (stnovených plynovou chromtogrfiou). Ak je ich obsh 95 % hmotnosti lebo vic, potom tieto produkty ptri do podpoložky ; 4. osttné fenoly s jedným lebo vicerými benzénovými jdrmi s jedným lebo vicerými hydroxylovými rdikálmi z predpokldu, že nie sú chemicky definovnými fenolmi položky Jedným z dôležitých produktov je fenol (C 6 H 5 OH) s čistotou menej ko 90 % hmotnosti Osttné Do týchto podpoložiek ptri hlvne produkty pozostávjúce zo zmesí uhľovodíkov. Tieto produkty zhŕňjú: 1. ťžké oleje (iné ko surové) získné z destilácie vysokotepelného uhoľného dechtu lebo produkty podobné týmto olejom z predpokldu, že: ) pri teplote do 250 C predestiluje menej ko 65 % objemu podľ metódy ASTM D (uprvená v roku 1972), b) mjú hustotu preshujúcu 1,000 g/cm 3 pri teplote 15 C c) mjú ihlový penetrčný index 400 lebo vic pri teplote 25 C stnovený metódou ASTM D 5 d) mjú chrkteristické vlstnosti iné ko produkty položky Produkty, ktoré nespĺňjú požidvky vyššie uvedené v bodoch ) ž d), treb ztriediť podľ ich chrkteristických vlstností npr. do podpoložiek ž , , , položky 2708, podpoložiek ž , lebo položky ; 2. romtické extrkty, ktoré nespĺňjú požidvky určené pre tieto produkty vo vysvetlivkách k podpoložkám ; 3. niektoré homológy nftlénu ntrcénu ko npr. etylnftlény metylntrcény, z predpokldu, že neptri do položky 2902.

119 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Ropné oleje oleje získné z bitúmenových nerstov, surové Do tejto položky ptri len produkty, ktoré mjú vlstnosti chrkteristické pre surové oleje získné z rôznych zdrojov (npr. špecifickú hmotnosť, destilčnú krivku, obsh síry, bod tuhnuti, viskozitu) Kondenzáty zemného plynu Do tejto podpoložky ptri surové oleje získné stbilizáciou, primo pri extrkcii zemného plynu. Tento proces pozostáv z extrkcie kondenzovteľných uhľovodíkov obsihnutých v mokrom zemnom plyne, zvyčjne ochldením znížením tlku. Pozri tiež vysvetlivky HS k položke 2709, druhý odsek Ropné oleje oleje získné z bitúmenových nerstov, iné ko surové; príprvky inde nešpecifikovné lebo nezhrnuté, obshujúce v hmotnosti 70 % lebo vic ropných olejov lebo olejov získných z bitúmenových nerstov, k sú tieto oleje zákldnými zložkmi týchto príprvkov; odpdové oleje Pozri poznámky 2 3 k tejto kpitole príslušné vysvetlivky ž Ropné oleje oleje získné z bitúmenových nerstov (iné ko surové) príprvky inde nešpecifikovné lebo nezhrnuté, obshujúce v hmotnosti 70 % lebo vic ropných olejov lebo olejov získných z bitúmenových nerstov, k sú tieto oleje zákldnými zložkmi týchto príprvkov, iné ko odpdové oleje K definícii týchto produktov pozri poznámku 2 k tejto kpitole vysvetlivky HS k položke 2710, bod (I). N účely podpoložiek pre produkty: určené n špecifické sprcovnie, určené n chemické sprcovnie, pozri doplnkové poznámky 5 6 k tejto kpitole príslušné vysvetlivky. I. Ropné oleje oleje získné z bitúmenových nerstov (iné ko surové) Do tejto skupiny ptri zmesi izomérov (iné ko stereoizoméry) nsýtených cyklických uhľovodíkov obshujúce menej ko 95 % príslušných izomérov lebo nensýtených cyklických uhľovodíkov obshujúcich menej ko 90 % príslušných izomérov, ktorých percentuálny obsh bol prepočítný n hmotnosť bezvodého produktu. Do tejto skupiny ptri tiež jednotlivé izolovné izoméry vyššie uvedených uhľovodíkov s čistotou menej ko 95 % lebo 90 % hmotnosti. Do tejto skupiny ptri ib ropné oleje oleje z bitúmenových nerstov: 1. s bodom kryštlizácie menším ko 30 C stnoveným podľ metódy ASTM D 938, lebo 2. s bodom kryštlizácie 30 C lebo vic ) s hustotou menšou ko 0,942 g/cm 3 pri teplote 70 C penetráciou prcovným kužeľom njmenej 350 pri teplote 25 C, stnovenou metódou ASTM D 217, lebo b) s hustotou 0,942 g/cm 3 vic pri teplote 70 C ihlovou penetráciou njmenej 400 pri teplote 25 C, stnovenou podľ metódy ASTM D 5. N účely vyššie uvedeného odseku I ptri k ropným olejom olejom získným z bitúmenových nerstov j tké oleje, do ktorých boli pridné mlé množstvá rôznych látok, npr. ditív n zvýšenie kvlity lebo n odstránenie zápchu, znčkovče, frbice činidlá.

120 C 137/118 Úrdný vestník Európskej únie Pozri tiež nižšie uvedenú schému ( 1 ): Kritériá rozlíšeni určitých ropných produktov podpoložiek ž položiek (iných ko sú príprvky podpoložiek ž ) II. Príprvky inde nešpecifikovné ni nezhrnuté, obshujúce 70 % hmotnosti lebo vic ropných olejov lebo olejov získných z bitúmenových nerstov, k sú tieto oleje zákldnými zložkmi týchto príprvkov Príprvky ztriedené do týchto podpoložiek musi spĺňť nsledujúce podmienky: 1. podiel hmotnosti ropných olejov lebo olejov získných z bitúmenových nerstov, definovných v predchádzjúcej čsti I, musí byť 70 % lebo vic. Tento podiel je stnovený nlyticky nie podľ množstv pridných mteriálov; 2. nesmú byť inde špecifikovné ni zhrnuté; 3. ropné oleje lebo oleje získné z bitúmenových nerstov musi byť v zmesich zákldnou zložkou príprvku, t. j. hlvnou zložkou so zreteľom n použitie. ( 1 ) Ak je produkt príliš tvrdý n skúšku penetrácie prcovným kužeľom podľ metódy ASTM D 217, použije s skúšk penetrácie kužeľom podľ metódy ASTM D 937.

121 Úrdný vestník Európskej únie C 137/119 Medzi príprvky týchto podpoložiek neptri: ) frby lky (položky 3208, ); b) skrášľovcie príprvky kozmetik zložená n minerálnych olejoch (všeobecne položk 3304 lebo 3307); c) ropné sulfónny (položk 3402 lebo 3824). Ropné sulfónny sú zvyčjne vo forme suspenzií v ropných olejoch lebo v olejoch získných z bitúmenových nerstov. Obsh čistého sulfónnu je zvyčjne tk veľký, že prime použitie ko mzdl je vylúčené; d) príprvky n leštenie, ochrnu lebo inú úprvu drev, lkov, kovov, skl lebo osttných mteriálov (hlvne položky 3405); e) dezinfekčné prostriedky, insekticídy tď., le uprvené tk, že pozostávjú z roztokov lebo disperzií ktívnej látky v ropnom oleji lebo v oleji získnom z bitúmenových nerstov (položk 3808); f) príprvky n povrchovú úprvu používné v textilnom priemysle (položk 3809); g) priprvené ditív do minerálnych olejov (tiež oznčovné ko mzdlá n formy) (položk 3811); h) zložené orgnické rozpúšťdlá riedidlá (npríkld položk ); ij) spojivá n odlievcie formy jdrá (podpoložk ); k) niektoré ntikorózne príprvky, njmä: i) priprvené npríkld z lnolínu (si 20 %) rozpusteného v lkovom benzíne (podpoložk ); ii) obshujúce míny ko ktívne zložky (podpoložk ) ž Ľhké oleje príprvky Pozri poznámku 4 k podpoložkám k tejto kpitole Špeciálne druhy benzínu Pozri doplnkovú poznámku 2 ) k tejto kpitole Lkový benzín Pozri doplnkovú poznámku 2 b) k tejto kpitole. Termín metód Abel-Pensky je metód DIN (Deutsche Industrienormen) z mrc 1974, vydná DNA (Deutsche Normenusschuß), Berlín ž Stredné oleje Pozri doplnkovú poznámku 2 c) k tejto kpitole Plivo pre tryskové motory Do tejto podpoložky ptrí kerozín typu pliv pre tryskové motory (letecký petrolej), ktorý spĺň podmienky uvedené v doplnkovej poznámke 2 c) k tejto kpitole. Plynovo chromtogrfický profil kerozínu typu pliv pre tryskové motory, njbežnejšie používného leteckého petrolej A-1, je typickým profilom olej získného ib procesom destilácie ropy. Dĺžk lkánového reťzc s pohybuje medzi tómov uhlík. Rozsh destilácie podľ metódy ASTM D (uprvenej v roku 1972) je približne 130 C ž 300 C. Obsh romtických uhľovodíkov môže byť ž 25 % objemových. Bod vzplnuti má zvyčjne pri teplote vyššej ko 38 C. Letecký petrolej môže obshovť tieto prísdy: ntioxidnty, inhibítory korózie, inhibítory zmŕzni, indikčné frbivá.

122 C 137/120 Úrdný vestník Európskej únie Plynovo chromtogrfickýprofil leteckého petrolej typu A 1(kerozín) SIMDIS ASTM D 2887 extended 2 Vzork: Letecký petrolej Odobrná: :51:24 PM Sprcovná: :01:26 PM Súbor: D070322\011F1101.D Ampulky: 1 Nástrek: 1 Bod vru ( C) Retenčný čs (min) ASTM D 86 Koreláci (STP 577) distribúci Získný PB Získný PB Získný PB Získný PB Obj. % C Obj. % C Obj. % C Obj. % C Zčitok vru 139,7 20,0 167,3 70,0 210,1 Koniec vru 260,7 5,0 153,0 30,0 174,3 80,0 221,5 10,0 159,4 50,0 190,1 90,0 234,9

123 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Osttné Do tejto podpoložky ptrí kerozín iný ko plivo pre tryskové motory. Kerozín tejto podpoložky spĺň podmienky uvedené v doplnkovej poznámke 2 c) k tejto kpitole. Chrkteristickým znkom niektorých z týchto olejov je veľmi nízky obsh romtických uhľovodíkov olefínu, by s zbránilo vytvárniu sdzí pri spľovní. V niektorých prípdoch sú prítomné chemické indikčné látky (znčkovče). Z tejto podpoložky sú vylúčené zmesi kerozínu s osttnými minerálnymi olejmi lebo orgnickými rozpúšťdlmi. Plynovo chromtogrfickýprofil kerozínu s nízkym obshom romtických uhľovodíkov SIMDIS ASTM D 2887 extended 2 Vzork: Kerozín s nízkym obshom romátov Odobrná: :23:54 PM Sprcovná: :30:02 PM Súbor: D070122\006F1001.D Ampulky: 6 Nástrek: 1 Bod vru ( C) Retenčný čs (min) ASTM D 86 Koreláci (STP 577) distribúci Získný PB Získný PB Získný PB Získný PB Obj. % C Obj. % C Obj. % C Obj. % C Zčitok vru 193,4 20,0 210,1 70,0 220,1 Koniec vru 247,3 5,0 201,8 30,0 211,4 80,0 223,4 10,0 206,2 50,0 214,8 90,0 229,6

124 C 137/122 Úrdný vestník Európskej únie Osttné Do tejto podpoložky ptri stredné oleje iné ko kerozín podpoložiek Oleje tejto podpoložky spĺňjú podmienky uvedené v doplnkovej poznámke 2 c) k tejto kpitole. Príkldom týchto olejov je n-prfín. Plynovo chromtogrfickýprofil n-prfínu SIMDIS ASTM D 2887 extended 2 Vzork: n-prffin Odobrná: :59:27 PM Sprcovná: :30:02 PM Súbor: D070122\008F1301.D Ampulky: 86 Nástrek: 1 Bod vru ( C) Retenčný čs (min) BP tbuľk zloženi % Získný Bod vru Získný Bod vru Získný Bod vru Získný Bod vru Obj. % C Obj. % C Obj. % C Obj. % C Zčitok vru 172,4 30,0 199,2 60,0 219,6 90,0 239,2 5,0 174,8 35,0 199,6 65,0 220,2 95,0 240,0 10,0 176,0 40,0 200,4 70,0 220,8 Koniec vru 254,4 15,0 188,2 45,0 200,8 75,0 221,8 20,0 197,2 50,0 217,4 80,0 237,0 25,0 198,4 55,0 218,8 85,0 238,2

125 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ ž Ťžké oleje Pozri doplnkovú poznámku 2 d) k tejto kpitole ž Plynové oleje Pozri doplnkovú poznámku 2 e) k tejto kpitole ž Vykurovcie oleje Pozri doplnkovú poznámku 2 f) k tejto kpitole pre chrkterizáciu vykurovcích olejov nsledujúci digrm: ž Mzcie oleje; osttné oleje Do týchto podpoložiek ptri ťžké oleje, ktoré sú definovné v doplnkovej poznámke 2 d) k tejto kpitole, to z predpokldu, že tieto oleje nespĺňjú podmienky ustnovené v doplnkovej poznámke 2 e) (plynové oleje) lebo 2 f) (vykurovcie oleje) k tejto kpitole. Do týchto podpoložiek ptri ťžké oleje, z ktorých pri 350 C predestiluje menej ko 85 % objemu vrátne strát, podľ metódy ASTM D (uprvená v roku 1972):

126 C 137/124 Úrdný vestník Európskej únie ktoré pri zodpovedjúcej rozpustenej frbe C mjú viskozitu V: ) nepreshujúcu líniu I v tbuľke uvedenej v doplnkovej poznámke 2 f) k tejto kpitole, k obsh sírntého popolu je 1 % lebo vic, lebo k index zmydelneni je 4 lebo vic, lebo b) preshujúcu líniu II v tejto tbuľke, k bod tuhnuti je nižší ko 10 C, lebo c) preshujúcu líniu I, le nepreshujúcu líniu II, k pri 300 C predestiluje menej ko 25 % objemu, k bod tuhnuti nie je väčší ko 10 C. Tieto ustnoveni s vzťhujú ib n oleje, ktoré mjú rozpustenú frbu C nižšiu ko 2; 2. u ktorých s nedá stnoviť nsledujúce: ) percento destilácie pri 250 C podľ metódy ASTM D (uprvená v roku 1972) (nul s tiež povžuje z percento), lebo b) kinemtická viskozit pri 50 C podľ metódy ASTM D , lebo c) rozpustená frb C podľ metódy ASTM D 1500; 3. ktoré sú umelo zfrbené. N účely vyššie uvedeného bodu 1 s používjú špeciálne nlytické metódy určené pre vykurovcie oleje [pozri doplnkovú poznámku 2 f) k tejto kpitole]. Pozri tiež nižšie uvedený digrm:

127 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Odpdové oleje Pozri poznámku 3 k tejto kpitole vysvetlivky HS k položke 2710, bod (II) Ropné plyny osttné plynné uhľovodíky K definícii týchto produktov pozri vysvetlivky HS k položke N účely podpoložiek pre produkty: určené n špecifické sprcovnie, určené n chemické sprcovnie, pozri doplnkovú poznámku 5 6 k tejto kpitole príslušné vysvetlivky Vzelín; prfín, mikrokryštlický ropný vosk, prfínový gáč, ozokerit, montánny vosk, ršelinový vosk, osttné minerálne vosky podobné výrobky získné syntézou lebo osttnými procesmi, tiež zfrbené Vzelín Pozri vysvetlivky HS k položke 2712, čsť (A). Tktiež pozri schému vo vysvetlivkách k podpoložkám ž , čsť I Surová Pozri doplnkovú poznámku 3 k tejto kpitole Prfínový vosk obshujúci v hmotnosti menej ko 0,75 % olej Do týchto podpoložiek ptrí prfín opísný vo vysvetlivkách HS k položke 2712, čsť (B), prvý siedmy odsek Ozokerit, montánny vosk lebo ršelinový vosk (prírodné produkty) Do týchto podpoložiek ptri produkty opísné vo vysvetlivkách HS k položke 2712, čsť (B), tretí, štvrtý pity odsek. Ozokerit (prírodný vosk) je v súčsnej dobe zriedk predávný (zdroje sú vyčerpné tiež je mlá finnčná návrtnosť), termíny ozokerit cerezín (rfinovný ozokerit) s v prxi nesprávne používjú n oznčenie mikrokryštlických voskov podpoložiek ž ž Osttné Do týchto podpoložiek ptri produkty opísné vo vysvetlivkách HS k položke 2712, čsť (B), druhý, šiesty siedmy odsek, iné ko syntetický prfín podpoložky lebo Tieto produkty mjú nsledujúe chrkteristiky: 1. bod kryštlizácie 30 C vic stnovený podľ metódy ASTM D 938; 2. hustotu menšiu ko 0,942 g/cm 3 pri teplote 70 C; 3. penetráciu prcovným kužeľom menej ko 350 pri teplote 25 C, stnovenú podľ metódy ASTM D 217, 4. penetráci kužeľom menej ko 80 pri teplote 25 C, stnovenú podľ metódy ASTM D 937. Ak je produkt príliš tvrdý n skúšku penetrácie prcovným kužeľom podľ metódy ASTM D 217, použije s skúšk penetrácie kužeľom podľ metódy ASTM D 937. Tktiež pozri schému vo vysvetlivkách k podpoložkám ž , čsť I ž Surové Pozri doplnkovú poznámku 4 k tejto kpitole. N účely podpoložiek pre produkty: určené n špecifické sprcovnie, určené n chemické sprcovnie pozri doplnkové poznámky 5 6 k tejto kpitole príslušné vysvetlivky.

128 C 137/126 Úrdný vestník Európskej únie Ropný koks, ropný bitúmen osttné zvyšky z ropných olejov lebo z olejov získných z bitúmenových nerstov Ropný koks Do týchto podpoložiek ptrí ropný koks opísný vo vysvetlivkách HS položky 2713, odsek (A) Ropný bitúmen Do tejto podpoložky ptrí ropný bitúmen opísný vo vysvetlivkách HS k položke 2713, odsek (B). Tento produkt má nsledujúce chrkteristiky: 1. bod kryštlizácie 30 C vic stnovený podľ metódy ASTM D 938; 2. hustotu 0,942 g/cm 3 vic pri teplote 70 C, 3. ihlovú penetráciu menej ko 400 pri teplote 25 C, stnovenú podľ metódy ASTM D 5. Tktiež pozri schému vo vysvetlivkách k podpoložkám ž , čsť I Osttné zvyšky z ropných olejov lebo z olejov získných z bitúmenových nerstov Do týchto podpoložiek ptri produkty opísné vo vysvetlivkách HS k položke 2713, čsť (C). Aromtické extrkty týchto podpoložiek [pozri vysvetlivky HS k položke 2713, čsť (C), odsek (1)], spĺňjú nsledujúce požidvky: 1. obsh romtických zložiek preshuje 80 % hmotnosti stnovených podľ metódy opísnej v prílohe A k vysvetlivkám k tejto kpitole; 2. hustot 0,950 g/cm 3 vic pri teplote 15 C 3. pri 300 C predestiluje njvic 20 % objemu podľ metódy ASTM D (uprvená v roku 1972). Zmiešné lkylbenzény zmiešné lkylnftlény tiež spĺňjú vyššie uvedené požidvky, všk sú ztriedené do položky Bitúmenové zmesi n záklde prírodného sfltu, prírodného bitúmenu, ropného bitúmenu, minerálneho dechtu lebo zo smoly z minerálneho dechtu (npríkld bitúmenový tmel, spätné frkcie) Zloženie bitúmenových zmesí tejto položky s mení podľ predpokldného použiti. 1. Produkty určené n zbezpečenie vodotesnosti ochrny povrchov lebo n izolčné účely Produkty používné ko ochrnné protikorózne poťhy, elektrické izolčné mteriály, vodotesné povrchové nátery, prostriedky n vypĺňnie trhlín pod. zvyčjne pozostávjú zo spojiv (bitúmen, sflt lebo decht), pevných výplní, ko sú minerálne vlákn (zbest, sklo), drevené piliny lebo kékoľvek iné pevné látky, ktoré dávjú produktu poždovné vlstnosti lebo uľhčujú jeho použitie. Príkldmi týchto produktov sú: ) b i t ú m e n o v é t e s n i c e m t e r i á l y s obshom rozpúšťdl nižším ko 30 %, ktoré umožňujú vytvoriť poťh s hrúbkou 3 ž 4 mm lebo menej; b) b i t ú m e n o v é t m e l y s obshom rozpúšťdl nepreshujúcim 10 %, ktoré umožňujú buď vytvoriť poťh s hrúbkou od 4 mm do 1 cm, lebo vytvoriť tesnice lemy ešte väčších rozmerov (2 8 cm); c) o s t t n é b i t ú m e n o v é p r í p r v k y obshujúce plnivá, le nie rozpúšťdlá. Tieto hmoty s musi pred použitím tepelne uprviť. Mjú široké použitie, okrem iného n ochrnu potrubí uložených v zemi lebo vo vode (trubkové rozvody).

129 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Produkty používné n povrchy ciest Bitúmenové produkty tejto položky, ktoré s používjú n povrchy ciest, možno rozdeliť do dvoch hlvných ktegórií: ) r i e d e n é b i t ú m e n y ( c u t - b c k s ) c e s t n é o l e j e Riedené bitúmeny sú bitúmeny rozpustené vo veľmi ťžkých rozpúšťdlách, ktorých množstvo môže byť rozdielne podľ poždovnej viskozity. Obchodné oznčenie týchto príprvkov s mení podľ toho, či sú použité rozpúšťdlá ropného, lebo iného pôvodu; tie príprvky, ktoré obshujú rozpúšťdlá ropného pôvodu, sú skvplnené bitúmeny, tie druhé sú tvené bitúmeny. Cestné oleje sú podobné príprvky zložené n bitúmenoch obshujúcich ťžké rozpúšťdlá v množstve, ktoré môže byť rozdielne podľ poždovnej viskozity. Niekedy s do nich pridávjú lepidlá n účely zbráneni ich odlupovni. Všetky tieto bitúmenové príprvky mjú nsledujúce chrkteristické vlstnosti: ihlovú penetráciu 400 vic, pri teplote 25 C stnovenú podľ metódy ASTM D 5, destilčné zvyšky 60 % hmotnosti vic, ktoré vznikli pri destilácii pri zníženom tlku podľ metódy ASTM D 1189 s ihlovou penetráciou menej ko 400 pri teplote 25 C, podľ metódy ASTM D 5. Nsledujúc schém znázorňuje ko: rozoznáme skvplnené tvené bitúmeny od bitúmenov podpoložky , rozoznáme skvplnené tvené bitúmeny od minerálnych olejov podpoložiek ž b) v o d n é e m u l z i e Tieto príprvky vznikjú vytvárním emulzie bitúmenu s vodou. Deli s n dve ktegórie: 1. emulzie niónové lebo lklické zložené n bežnom mydle lebo mydle z tllového olej; 2. emulzie ktiónové lebo kyslé zložené n liftických mínoch lebo n kvrtérnom móniovom ióne.

130 C 137/128 Úrdný vestník Európskej únie PRÍLOHA A METÓDA NA STANOVENIE OBSAHU AROMATICKÝCH ZLOŽIEK V PRODUKTOCH S KONCOVÝM BODOM DESTILÁCIE VIAC AKO 315 C PRINCÍP METÓDY Vzork rozpustená v n-pentáne s prefiltruje (perkolovť) cez špeciálnu chromtogrfickú kolónu nplnenú silikgélom. Neromtické uhľovodíky sú vymyté n-pentánom, následne zchytené po odprení rozpúšťdl s vážením zistí ich hmotnosť. PRÍSTROJE A CHEMIKÁLIE Chromtogrfická kolón: je sklenená trubic, ktorá má rozmery tvr znázornené n nsledujúcom obrázku. Otvor v hornej čsti s musí dť utesniť skleneným spojom, ktorý má priliehjúcu plochu rovnú pripevnenú k hornej čsti kolóny pomocou dvoch kovových svoriek. Spojenie musí byť dokonle tesné voči použitému tlku dusík lebo vzduchu. Silikgél: s jemnosťou 200 meš lebo vic. Pred použitím s musí ktivovť v peci pri teplote 170 C po dobu siedmich hodín potom s vloží do exsikátor n účely ochldeni. n-pentán: s minimálnou čistotou 95 % bez romtických zložiek. METÓDA Chromtogrfická kolón s pomocou vibrátor dôkldne nplní ktivovným silikgélom, tk by nezostli židne knáliky, ž po úroveň si 10 cm od hornej sklenej bnky. Do hornej čsti kolóny so silikgélom s nkoniec vloží zátk zo sklenej vlny. Silikgél s zvlhčí 180 ml n-pentánu do hornej čsti kolóny s privádz tlk vzduchu lebo dusík dovtedy, kým hldin kvpliny nedosihne vrchnú čsť silikgélu. Optrne s vypustí tlk vnútri kolóny nleje s do nej si 3,6 g (presne odváženej) vzorky rozpustenej v 10 ml n-pentánu, následne s kdičk opláchne ďlšími 10 ml n-pentánu nleje s to do kolóny. Postupne s zvyšuje tlk dovtedy, pokiľ kvplin nevyteká po kvpkách zo spodnej čsti kolóny rýchlosťou si 1 ml/min táto kvplin eluát s zchytáv do 500 ml bnky. Keď hldin kvpliny, ktorá obshuje seprovnú zložku, poklesne n úroveň povrchu silikgélu, znov s optrne odpojí prívod tlku pridá s 230 ml n-pentánu; následne s okmžite pripojí tlk opäť s stlčí hldin kvpliny n úroveň povrchu silikgélu, pričom eluát s zchytáv do tej istej bnky ko predtým. Objem zchytenej frkcie s zredukuje odprením vo vákuovej peci pri teplote 35 C lebo vo vákuovom rotčnom odprovči lebo podobnom zridení potom s obsh, použitím n-pentánu ko rozpúšťdl, kvntittívne prenesie do kdičky (bez strát). Obsh kdičky s odprí vo vákuovej peci n konštntnú hmotnosť W = (m). Obsh neromtických uhľovodíkov (A) v % hmotnostných s vypočít podľ nsledujúceho vzorc: kde W 1 = (m 1 ) znmená hmotnosť vzorky. A ¼ W W 1 Ü 100 Rozdiel do 100 je percento romtických uhľovodíkov bsorbovných silikgélom. PRESNOSŤ METÓDY Opkovteľnosť: ± 0,2 % Reprodukovteľnosť: ± 0,5 %

131 Úrdný vestník Európskej únie C 137/129

132 C 137/130 Úrdný vestník Európskej únie PRÍLOHA B METÓDA STANOVENIA BODU KRYŠTALIZÁCIE NAFTALÉNU V porcelánovej miske s objemom si 100 cm 3 s roztví z stáleho miešni si 100 g nftlénu. Asi 40 cm 3 tejto roztvenej látky s nleje do predhritej bnky shukoff tk, by bol nplnená do troch štvrtín. Cez otvor v korkovej zátke s zvedie teplomer s presnosťou odčítni n destinu stupň tk, by jeho zkončenie obshujúce ortuť bolo uprostred kvpliny. Keď teplot poklesne tkmer n bod kryštlizácie nftlénu (okolo 83 C), kryštlizáci s vyvolá nepretržitým miešním. Hneď ko s zčnú vytvárť kryštály, ortuťový stĺpec s ustáli neskôr zčne opäť klesť. Teplot, pri ktorej s ortuťový stĺpec zstvil n určitý čs, s zznmená, táto teplot s uvádz ko bod kryštlizácie nftlénu. Túto teplotu je všk potrebné korigovť porovnním s teplotou zistenou n ortuťovom teplomere umiestnenom mimo bnky. Pre ortuťový teplomer s korekci vypočít podľ vzorc: n ðt t Þ kde n je počet delení n stupni ortuťového stĺpc mimo bnky, t je zznmenná teplot t je priemerná teplot čsti ortuťového stĺpc mimo bnky. t môže byť stnovená j pomocou prídvného teplomer, ktorého zkončenie s ortuťou je umiestnené v strede výšky tej čsti stĺpc, ktorý s nchádz mimo bnky. Kpilárn trubičk teplomeru zručuje vysokú presnosť. Bnk shukoff je znázornená nižšie, je to sklenená nádob s dvojitými stenmi, pričom priestor medzi týmito stenmi je vákuovný:

133 Úrdný vestník Európskej únie C 137/131 TRIEDA VI VÝROBKY CHEMICKÉHO PRIEMYSLU ALEBO PRÍBUZNÉHO PRIEMYSLU Všeobecne N interpretáciu poznámok 1, 2 3 k tejto triede pozri všeobecné vysvetlivky HS k VI. triede. 28. KAPITOLA ANORGANICKÉ CHEMIKÁLIE; ANORGANICKÉ ALEBO ORGANICKÉ ZLÚČENINY DRAHÝCH KOVOV, KOVOV VZÁCNYCH ZEMÍN, RÁDIOAKTÍVNYCH PRVKOV ALEBO IZOTOPOV Všeobecne Smosttné chemicky definovné norgnické zlúčeniny, predkldné ko potrvinový doplnok v kpslich (okrem mikrokpsúl), npríkld zo želtíny, sú vylúčené z tejto kpitoly, pretože predloženie vo forme kpsúl predstvuje sprcovnie, n ktoré s nevzťhuje poznámk 1 k tejto kpitole. II. ANORGANICKÉ KYSELINY A ANORGANICKÉ KYSLÍKATÉ ZLÚČENINY NEKOVOV 2811 Osttné norgnické kyseliny osttné norgnické kyslíkté zlúčeniny nekovov ž Osttné Do týchto podpoložiek ptri produkty opísné v poznámke 4 k tejto kpitole Hlogenidy hlogenid-oxidy nekovov III. HALOGÉNOVÉ ALEBO SÍRNE ZLÚČENINY NEKOVOV ž Fosforu Pozri vysvetlivky HS k položke 2812, čsť (A), bod (3), čsť (B), bod (4) ž Osttné Okrem výrobkov uvedených vo vysvetlivkách HS k položke 2812, čsť (A), (okrem bodu 3) čsť (B) (okrem bodu 4), ptrí do týchto podpoložiek chlorid teluričitý (TeCl 4 ), ktorý s použív njmä n vytvorenie ptiny n výrobkoch zo striebr. IV. ANORGANICKÉ ZÁSADY A OXIDY, HYDROXIDY A PEROXIDY KOVOV Z peroxidy s povžujú len tie zlúčeniny kovu s kyslíkom, ktorých molekul obshuje tk ko pri peroxide vodík väzbu O O. Oxidy, hydroxidy lebo peroxidy kovov, ktoré nie sú špecifikovné v predchádzjúcich položkách ni podpoložkách tejto podkpitoly, sú ztriedené do podpoložky Oxidy hydroxidy chrómu Oxid chrómový Pozri vysvetlivky HS k položke 2819, čsť (A), bod (1).

134 C 137/132 Úrdný vestník Európskej únie Osttné Do tejto podpoložky ptri produkty uvedené vo vysvetlivkách HS k položke 2819, čsť (A), bod (2), čsť (B) Oxidy olov; červené olovo ornžové olovo Červené olovo ornžové olovo K definícii termínu červené olovo ornžové olovo pozri vysvetlivky HS k položke 2824, bod (2) Hydrzín hydroxylmín ich norgnické soli; osttné norgnické zásdy; osttné oxidy, hydroxidy peroxidy kovov Oxidy hydroxidy molybdénu Do tejto podpoložky neptrí technický oxid molybdénový získný ib pržením molybdénových koncentrátov (podpoložk ). V. SOLI A PEROXOSOLI ANORGANICKÝCH KYSELÍN A KOVOV 2826 Fluoridy; fluorokremičitny, fluorohlinitny osttné komplexné soli fluóru Amónny lebo sodný Pozri vysvetlivky HS k položke 2826, čsť (A), body (1) (2) Osttné Okrem výrobkov uvedených vo vysvetlivkách HS k položke 2826, čsť (A), body (4) ž (9), ptrí do tejto podpoložky: 1. fluorid berylntý (BeF 2 ), výrobok sklovitého vzhľdu s hustotou si 2 g/cm 3 bodom tveni 800 C, je veľmi dobre rozpustný vo vode použív s ko medziprodukt v metlurgii berýli. Získv s klcináciou fluoroberylntnu mónneho; 2. zásditý fluorid berylntý (5BeF 2.2BeO), ktorý má tiež sklovitý vzhľd je rozpustný vo vode, le má o niečo vyššiu hustotu (si 2,3 g/cm 3 ) Hexfluorohlinitn sodný (syntetický kryolit) Pozri vysvetlivky HS k položke 2826, čsť (C), bod (1) Osttné Pozri vysvetlivky HS k položke 2826, čsť (B) čsť (C), body (2) ž (5) s výnimkou hexfluorozirkoničitnu drselného, ktorý je špecificky zhrnutý v podpoložke Sírny; kmence; peroxosírny (persírny) Kobltu, titánu Do tejto podpoložky ptri: 1. sírn titnitý [Ti 2 (SO 4 ) 3 ]. V bezvodej forme je to zelený kryštlický prášok nerozpustný vo vode, le rozpustný v zriedených kyselinách, s ktorými vytvár filový roztok. V hydrtovnom stve vytvár stbilný kryštlický hydrát, ktorý je rozpustný vo vode. Použív s ko redukčné činidlo v textilnom priemysle; 2. oxid sírn titničitý, sírn titnylu [(TiO)SO 4 ]. Tento môže byť v bezvodej forme ko biely hygroskopický prášok, lebo v jednej z vicerých hydrtovných foriem, z ktorých njstbilnejší je dihydrát. Použív s ko moridlo pri frbení; 3. sírn titničitý [(TiO)SO 4 ]. je to biely, silne hygroskopický prášok s nízkou stbilitou.

135 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Fosfornny (hypofosfity), fosforitny (fosfity) fosforečnny (fosfáty); polyfosforečnny, tiež chemicky definovné Fosfornny (hypofosfity) fosforitny (fosfity) Pozri vysvetlivky HS k položke 2835, čsti (A) (B) ž Fosforečnny (fosfáty) Pozri vysvetlivky HS k položke 2835, čsť (C), prvý odsek, bod (I), druhý odsek, body (1), (), (2), (), (b), (c), (3) ž (8). Do týchto podpoložiek neptri zmesi rôznych fosforečnnov (všeobecne 31. kpitol lebo podpoložk ) Polyfosforečnny Pozri vysvetlivky HS k položke 2835, čsť (C), prvý odsek, bod (II), (III) (IV), druhý odsek, body (1), (b), (2), (d) ž (g) Osttné Do tejto podpoložky ptrí: 1. difosforečnn tetrmónny (pyrofosforečnn mónny) [(NH 4 ) 4 P 2 O 7 ] trifosforečnn pentmónny [(NH 4 ) 5 P 3 O 10 ]; 2. pyrofosforečnny sodné (difosforečnny sodné): pyrofosforečnn tetrsodný (neutrálny difosfát) (N 4 P 2 O 7 ), dihydrogénpyrofosforečnn sodný (kyslý difosfát) (N 2 H 2 P 2 O 7 ); 3. metfosforečnny sodné [zákldný vzorec (NPO 3 ) n ], ktoré sú dv: cyklotrifosforečnn sodný cyklotetrfosforečnn sodný; 4. osttné polyfosforečnny sodné s vysokým stupňom polymerizácie. Medzi tieto ptrí produkt nesprávne oznčený ko hexmetfosforečnn sodný, tiež známy ko Grhmová soľ, ktorý je polymérnou zmesou [(NPO 3 ) n ], so stupňom polymerizácie medzi Do tejto podpoložky ďlej ptri polyfosforečnny mónne s vyšším stupňom polymerizácie, j keď sú zložené z podobnej skupiny polymérov (niekedy oznčovné ko metfosforečnny mónne). Toto je prípd, keď npr. Kurólsk móniová soľ (nezmieňť s Kurrovou soľou, čo je metfosforečnn sodný) je lineárny polymér s vysokým stupňom polymerizácie (niekoľko tisíc ž desitok tisíc jednotiek). Je to biely kryštlický prášok, nie veľmi dobre rozpustný vo vode, ktorý s použív hlvne ko prostriedok pri nehorľvej úprve Boritny; peroxoboritny (perboritny) Osttné Do tejto podpoložky ptrí kryštlizovný tetrboritn disodný (s 10 molekulmi H 2 O) Boritny sodík, bezvodé Do tejto podpoložky ptrí pentboritn sodný metboritn sodný Soli oxokovových lebo peroxokovových kyselín Osttné Mngnitny sú soli kyseliny mngntej (H 2 MnO 3 ). Sú vo vode tkmer nerozpustné ľhko hydrolyzovné. Do tejto podpoložky ptrí mngnitn meďntý (CuMnO 3 ), ktorý s použív v plynových mskách n oxidáciu oxidu uhoľntého n oxid uhličitý, bis(hydrogénmngnitn) meďntý [Cu(HMnO 3 ) 2 ], ktorý je ešte účinnejší. Okrem mngánnov uvedených vo vysvetlivkách HS k položke 2841, bod (3), (), ptri do tejto podpoložky mngánny, v ktorých je mngán päťmocný, npríkld N 3 MnO 4.10H 2 O.

136 C 137/134 Úrdný vestník Európskej únie Osttné soli norgnických kyselín lebo peroxokyselín (vrátne hlinitokremičitnov, tiež chemicky definovných), iné ko zidy Podvojné lebo komplexné kremičitny, vrátne hlinitokremičitnov, tiež chemicky definovných Pozri vysvetlivky HS k položke 2842, čsť (II), druhý odsek, bod (L) Soli, podvojné soli lebo komplexné soli kyseliny seleničitej lebo teluričitej Okrem výrobkov uvedených vo vysvetlivkách HS k položke 2842, čsti (I), (C) (D), (II), druhý odsek, čsť (D) (E), okrem selenosulfidov, selenosulfátov tiotelúrnov uvedených v čsti (II), druhý odsek, (C), bod (3), ptrí do tejto podpoložky: 1. selenid indi (InSe), používný ko polovodič; 2. vysokočistý telurid olov (PbTe), ktorý s použív do trnzistorov, termočlánkov, ortuťových výbojok pod. VI. RÔZNE 2844 Rádioktívne chemické prvky rádioktívne izotopy (vrátne štiepnych lebo štiepteľných chemických prvkov izotopov) ich zlúčeniny; zmesi zvyšky obshujúce tieto výrobky Pozri poznámku 6 k tejto kpitole ž Prírodný urán jeho zlúčeniny; zlitiny, disperzie (vrátne cermetov), kermické výrobky zmesi obshujúce prírodný urán lebo zlúčeniny prírodného uránu Pozri vysvetlivky HS k položke 2844, čsti (IV), (A), bod (1), čsť (B), bod (1), čsť (C), body (1) ž (3) ž Urán obohtený o U 235 jeho zlúčeniny; plutónium jeho zlúčeniny; zlitiny, disperzie (vrátne cermetov), kermické výrobky zmesi obshujúce urán obohtený o U 235, plutónium lebo zlúčeniny týchto produktov Urán obohtený izotopom 235 s predáv pod oznčením mierne obohtený urán (obshuje ž 20 % U 235) silno obohtený urán (obshujúci vic ko 20 % U 235). Ohľdom plutóni jeho zlúčenín pozri vysvetlivky HS k položke 2844, čsti (IV), (A), bod (3), čsť (B), bod (2), čsť (C), body (1) (3) Urán ochudobnený o U 235; zlitiny, disperzie (vrátne cermetov), kermické výrobky zmesi obshujúce urán ochudobnený o U 235 lebo zlúčeniny tohto produktu Urán ochudobnený o U 235 vznikjúci ko vedľjší produkt pri výrobe uránu obohteného o U 235. Vzhľdom n svoju omnoho nižšiu cenu dostupnosť vo veľkom množstve nhrdzuje prírodný urán, njmä ko štiepteľný mteriál, ko ochrnný štít proti rdiácii, ko ťžký kov pri výrobe zotrvčníkov lebo pri príprve bsorpčných zmesí (geterov) používných n čistenie určitých plynov ž Tórium; zlitiny, disperzie (vrátne cermetov), kermické výrobky zmesi obshujúce tórium lebo zlúčeniny tohto produktu Pozri vysvetlivky HS k položke 2844, čsť (IV), njmä čsť (A), bod (2), čsť (B), bod (3) Zlúčeniny uránu ochudobneného o U 235 lebo zlúčeniny tóri, tiež nvzájom zmiešné Pozri vysvetlivky HS k položke 2844, čsť (IV), (B), body (1) (3).

137 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ ž Rádioktívne prvky izotopy zlúčeniny iné ko podpoložiek , lebo ; zlitiny, disperzie (vrátne cermetov), kermické výrobky zmesi obshujúce tieto prvky, izotopy lebo zlúčeniny; rádioktívne zvyšky K definícii termínu izotopy pozri poslednú vetu poznámky 6 k tejto kpitole vysvetlivky HS k položke 2844, (I). K osttným výrobkom opísným v týchto podpoložkách pozri vysvetlivky HS k položke 2844, (III) Vyhorené (vyžirené) plivové články (kzety) jdrových rektorov (Eurtom) Pozri vysvetlivky HS k položke 2844, čsti (IV), (C), bod (4) Izotopy, iné ko položky 2844; ich norgnické lebo orgnické zlúčeniny, tiež chemicky definovné K definícii termínu izotopy pozri poslednú vetu poznámky 6 k tejto kpitole vysvetlivky HS k položke 2844, (I) Ťžká vod (oxid deutéri) (Eurtom) Do tejto podpoložky ptrí ťžká vod (oxid deutéri), ktorá vzhľdom s podobá normálnej vode má j rovnké chemické vlstnosti, le n druhej strne jej fyzikálne vlstnosti sú trochu iné. Ťžká vod s použív ko zdroj deutéri použív s v jdrových rektoroch n spomlenie neutrónov, ktoré štiepi tómy uránu Deutérium jeho zlúčeniny; vodík jeho zlúčeniny, obohtené deutériom; zmesi roztoky obshujúce tieto produkty (Eurtom) Pozri vysvetlivky HS k položke 2845, tretí odsek, body (1) (3). Do tejto podpoložky ptri tiež hydrogenovné orgnické lebo norgnické zlúčeniny, v ktorých je vodík čistočne lebo úplne nhrdený deutériom. Njdôležitejšími sú deuterid líti, deuterovný monik, deuterovný sírovodík, deuterovný benzén, deuterovný bifenyl deuterovné tetrfenyly. Tieto výrobky s používjú v jdrovom priemysle n spomlenie neutrónov (moderátory), ko medziprodukty pri výrobe ťžkej vody, lebo pri výskume termojdrovej rekcie (nukleárnej) syntéze. Tieto zlúčeniny mjú dôležité použitie v orgnickej nlýze syntéze Osttné Do tejto podpoložky ptri nsledovné izotopy zlúčeniny: 1. uhlík 13, lítium 6, lítium 7 ich zlúčeniny; 2. bór 10, bór 11, dusík 15, kyslík 18 ich zlúčeniny (npr. 10 B 2 O 3, 10 B 4 C, 15 NH 3, H 2 18 O). Tieto zlúčeniny s používjú vo vedeckom výskume jdrovom priemysle Anorgnické lebo orgnické zlúčeniny kovov vzácnych zemín, ytri lebo skndi lebo zmesi týchto kovov Zlúčeniny céru Osttné Pozri vysvetlivky HS k položke 2846, tretí odsek, bod (1). Do tejto podpoložky ptri zlúčeniny kovov skupiny vzácnych zemín známych ko lntnoidy (nkoľko lntán je ich prvým prvkom), do ktorých ptri oxidy európi, gdolíni, smári terbi (terbit), ktoré s používjú ko bsorbéry neutrónov v regulčných bezpečnostných tyčich jdrových rektorov v elektrónkch frebných televízorov. Pozri vysvetlivky HS k položke 2846, tretí odsek, bod (2).

138 C 137/136 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA ORGANICKÉ CHEMIKÁLIE Všeobecne Písmená (INN) uvedené z názvom v KN vo vysvetlivkách k nej oznčujú, že názov je zhrnutý v zoznme Medzinárodných nechránených názvov pre frmceutické príprvky vydným Svetovou zdrvotnou orgnizáciou. Písmená (INNM) oznčujú, že názov bol prijtý Svetovou zdrvotnou orgnizáciou ko modifikovný medzinárodný nechránený názov. Písmená (ISO) oznčujú, že názov s objvuje ko všeobecný názov chemikálií n ochrnu rstlín regulátorov rstu rstlín v doporučení R 1750 Medzinárodnej orgnizácie pre štndrdizáciu. Kondenzovný systém je tký, ktorý má njmenej dve jdrá, ktoré mjú len jednu spoločnú väzbu len dv spoločné tómy. Smosttné chemicky definovné orgnické zlúčeniny, predkldné ko potrvinový doplnok v kpslich (okrem mikrokpsúl), npríkld zo želtíny, sú vylúčené z tejto kpitoly, pretože predloženie vo forme kpsúl predstvuje sprcovnie, n ktoré s nevzťhuje poznámk 1 k tejto kpitole. Poznámk 1 ) Pozri všeobecné vysvetlivky HS k tejto kpitole čsť (A), prvé štyri odseky. Do tejto kpitoly ptrí: 1. ntrcén s čistotou 90 % hmotnosti lebo vic (podpoložk ); 2. benzén s čistotou 95 % hmotnosti lebo vic (podpoložk ); 3. nftlén s bodom kryštlizácie 79,4 C lebo vic (podpoložk ); 4. toluén s čistotou 95 % hmotnosti lebo vic (podpoložk ); 5. xylény obshujúce 95 % hmotnosti lebo vic xylénu (všetkých jeho izomérov) (podpoložky ž ); 6. etán osttné nsýtené cyklické uhľovodíky (iné ko metán propán) dodávné ko jednotlivé izoméry s čistotou 95 % hmotnosti lebo vic vo vzťhu k objemu plynného produktu ( 1 ) hmotnosti neplynných produktov (podpoložk ; 7. etylén s čistotou 95 % objemu lebo vic (podpoložk ); 8. propén (propylén) s čistotou 90 % objemu lebo vic (podpoložk ); 9. mstné lkoholy s čistotou 90 % hmotnosti lebo vic, počítnou n hmotnosť bezvodého produktu, ktoré obshujú šesť lebo vic tómov uhlík (podpoložky , lebo ); 10. krezoly (jednotlivé lebo zmiešné izoméry) obshujúce 95 % hmotnosti lebo vic krezolu, všetkých izomérov krezolu spolu (podpoložk ); 11. fenol s čistotou 90 % hmotnosti lebo vic (podpoložk ); 12. xylenoly (jednotlivé lebo zmiešné izoméry) obshujúce 95 % hmotnosti lebo vic xylenolu, všetkých izomérov xylenolu spolu (podpoložk ); 13. mstné kyseliny (iné ko kyselin olejová) s čistotou 90 % hmotnosti lebo vic, počítnou n hmotnosť bezvodého produktu, ktoré obshujú šesť lebo vic uhlíkových tómov (položky ); 14. kyselin olejová s čistotou 85 % hmotnosti lebo vic, počítnou n hmotnosť bezvodého produktu (podpoložk ); 15. pyridín s čistotou 95 % hmotnosti lebo vic (podpoložk ); ( 1 ) Plynný stv je merný pri teplote 15 C pri tlku milibrov.

139 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ metylpyridín (pikolín), 5-etyl-2-metylpyridín (5-etyl-2-pikolín) 2-vinylpyridín s čistotou 90 % hmotnosti lebo vic (podpoložk ); 17. chinolín s čistotou 95 % hmotnosti lebo vic, počítnou n hmotnosť bezvodého produktu (stnovenou plynovou chromtogrfiou) (podpoložk ); 18. 1,2-dihydro-2,2,4-trimetylchinolín s čistotou preshujúcou 85 % hmotnosti, počítnou n bezvodý produkt (podpoložk ); 19. kridín s čistotou 95 % hmotnosti lebo vic, počítnou n hmotnosť bezvodého produktu (stnovenou plynovou chromtogrfiou) (podpoložk ); 20. deriváty mstných kyselín mstných lkoholov opísných v predchádzjúcich bodoch 9, [npríkld soli, estery (iné ko glycerínu), míny, midy, nitrily], z predpokldu, že zodpovedjú podmienkm stnoveným pre príslušné mstné kyseliny mstné lkoholy. Poznámk 1 b) Pozri všeobecné vysvetlivky HS k tejto kpitole, čsť (A), posledný odsek. Poznámk 1 d) Povolené vodné roztoky sú len tké, ktoré sú skutočnými roztokmi, j vtedy k z nedosttku vody je látk rozpustená ib čistočne. Poznámk 1 f) Čo s týk pridni stbilizátor, protipršného prostriedku, frbiv lebo vonných látok, pozri všeobecné vysvetlivky HS k tejto kpitole, čsť (A), predposledný odsek. Poznámk 1 g) Čo s týk pridni stbilizátor, protipršného prostriedku, frbiv lebo vonných látok, pozri všeobecné vysvetlivky HS k tejto kpitole, čsť (A), predposledný odsek. Poznámk 5 Ustnoveni tejto poznámky s používjú len pri ztriedení predmetných produktov do jednotlivých položiek [pozri všeobecné vysvetlivky HS k tejto kpitole, čsť (G)]. Pri ztrieďovní do podpoložiek v rámci položky s používjú ustnoveni poznámky 1 k podpoložkám k tejto kpitole. I. UHĽOVODÍKY A ICH HALOGÉN-, SULFO-, NITRO- ALEBO NITRÓZODERIVÁTY 2902 Cyklické uhľovodíky Osttné Do tejto podpoložky ptrí: zulén (bicyklo[5,3,0]dekpentán) jeho lkylderiváty, npr. chmzulén (7-etyl-1,4-dimetylzulén), gujzulén (7-izopropyl-1,4-dimetylzulén), vetiverzulén (2-izopropyl-4,8-dimetylzulén) Hlogénderiváty uhľovodíkov Fluoridy jodidy Do tejto podpoložky ptrí: 1,1-difluoretán, tetrfluorid uhlík (tetrfluormetán), tetrfluóretylén, trifluóretylén, trifluórmetán ,2,3,4,5,6 hexchlórcyklohexán [HCH (ISO)], vrátne lindánu (ISO, INN) Do tejto podpoložky ptrí lindán (ISO, INN). Lindán je gmizomer hexchlórcyklohexánu [HCH (ISO)] s čistotou 99 % lebo vic. Len tento gmizomér HCH má insekticídne vlstnosti. Lindán s použív v poľnohospodárstve pri úprve drev.

140 C 137/138 Úrdný vestník Európskej únie II. ALKOHOLY A ICH HALOGÉN-, SULFO-, NITRO-, ALEBO NITRÓZODERIVÁTY 2905 Acyklické lkoholy ich hlogén-, sulfo-, nitro- lebo nitrózoderiváty Osttné Do tejto podpoložky ptri ib lkoholy: sekundárny butyllkohol (bután-2-ol) izobutyllkohol (2-metylpropán-1-ol) Osttné Do tejto podpoložky ptri nsledujúce pentnoly (myllkoholy): n-myllkohol (pentán-1-ol), sekundárny myllkohol (pentán-2-ol), terciálny myllkohol (2-metylbután-2-ol, mylén hydrát), izomyllkohol (3-metylbután-1-ol), sekundárny izomyllkohol (3-metylbután-2-ol), 2-metylbután-1-ol, neopentyl (neomyl, 2,2-dimetylpropán-1-ol), pentán-3-ol ž D-glucitol (sorbitol) Do týchto podpoložiek ptrí ib D-glucitol (sorbitol), ktorý spĺň ustnoveni poznámky 1 k tejto kpitole. Tie formy D- glucitolu (sorbitolu), ktoré nevyhovujú, ptri do podpoložiek ž Cyklické lkoholy ich hlogén-, sulfo-, nitro- lebo nitrózoderiváty Mentol Do tejto podpoložky ptri ib: ( )-prmentol-3 (( )-trns-1,2 cis-1,5-izopropyl-2-metyl-5-cyklohexnol), (±)-prmentol- 3, (+)-prmentol-3. Do tejto podpoložky neptrí neomentol, izomentol lebo neoizomentol (podpoložk ). VI. ZLÚČENINY S KETÓNOVOU FUNKCIOU A ZLÚČENINY S CHINÓNOVOU FUNKCIOU 2914 Ketóny chinóny, tiež s ďlšou kyslíktou funkciou, ich hlogén-, sulfo-, nitro- lebo nitrózoderiváty Keto-fenoly ketóny s ďlšou kyslíktou funkciou N účely tejto podpoložky iná kyslíktá funkci znmená kékoľvek kyslíkté funkcie špecifikovné v predchádzjúcich položkách tejto kpitoly, iné ko lkoholové, ldehydové fenolové funkcie ž Chinóny Do tejto podpoložky ptri produkty uvedené vo vysvetlivkách HS k položke 2914, čsti (E) (F). N účely týchto podpoložiek chinóny s rozumie v širšom slov zmysle, že sú to chinóny j s ďlšou kyslíktou funkciou ; tkže ptri sem chinóny bez ďlšej kyslíktej funkcie (iná ko chinónová funkci), chinónlkoholy, chinónfenoly, chinónldehydy chinóny s ďlšou kyslíktou funkciou (iná ko vyššie menovná). VII. KARBOXYLOVÉ KYSELINY A ICH ANHYDRIDY, HALOGENIDY, PEROXIDY A PEROXOKYSELINY A ICH HALOGÉN-, SULFO-, NITRO- ALEBO NITRÓZODERIVÁTY 2915 Nsýtené cyklické monokrboxylové kyseliny ich nhydridy, hlogenidy, peroxidy peroxokyseliny; ich hlogén-, sulfo-, nitro- lebo nitrózoderiváty V prípde kritérií čistoty mstných kyselín ich derivátov pozri všeobecné vysvetlivky k tejto kpitole, poznámku 1 (), body

141 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Nensýtené cyklické monokrboxylové kyseliny, cyklické monokrboxylové kyseliny, ich nhydridy, hlogenidy, peroxidy peroxokyseliny; ich hlogén-, sulfo-, nitro- lebo nitrózoderiváty. V prípde kritérií čistoty mstných kyselín ich derivátov pozri všeobecné vysvetlivky k tejto kpitole, poznámku 1 (), body 13, IX. ZLÚČENINY S DUSÍKATOU FUNKCIOU 2921 Zlúčeniny s mínovou funkciou Deriváty nilínu ich soli Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám ž Toluidíny ich deriváty; ich soli Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám ž Difenylmín jeho deriváty; ich soli Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám ž nftylmín (α-nftylmín), 2-nftylmín (β-nftylmín) ich deriváty; ich soli Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám ž Osttné Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám ž Kvrtérne mónne soli hydroxidy; lecitíny osttné fosfominolipidy, tiež chemicky definovné Lecitíny osttné fosfominolipidy Pozri vysvetlivky HS k položke 2923, štvrtý odsek, bod (2). Osttné fosfominolipidy tejto podpoložky sú estery (fosftidy) podobné lecitínu. Ptrí sem ceflín, ktorého dusíktým orgnickým zákldom je kolmín serín, sfingomyelín, ktorého dusíktým zákldom je cholín sfingozín Zlúčeniny s krboxyimidovou funkciou (vrátne schrínu jeho soli) zlúčeniny s imínovou funkciou Schrín jeho soli Pozri vysvetlivky HS k položke 2925, čsť (A), prvý odsek bod (1). X. ORGANO-ANORGANICKÉ ZLÚČENINY, HETEROCYKLICKÉ ZLÚČENINY, NUKLEOVÉ KYSELINY A ICH SOLI A SULFÓNAMIDY 2930 Orgnické zlúčeniny síry Orgnické zlúčeniny síry definovné v poznámke 6 k tejto kpitole s ztrieďujú do tejto položky, j keď obshujú iné nekovy lebo kovy primo nvizné n tómy uhlík.

142 C 137/140 Úrdný vestník Európskej únie Heterocyklické zlúčeniny len s kyslíktým(-ými) heterotómom(-mi) ž Osttné lktóny Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Pozri tiež vysvetlivky HS k položke 2932, prvý odsek, čsť (B), body (d) ž (v) Heterocyklické zlúčeniny len s dusíktým(-ými) heterotómom(-mi) Fenzón (ntipyrín) jeho deriváty Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám , Hydntoín jeho deriváty Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám , Hlogénderiváty chinolínu; deriváty kyseliny chinolínkrboxylovej Pozri tiež vysvetlivky HS k položke 2933, prvý odsek, čsť (D). N účely tejto podpoložky s pojem hlogénderiváty chinolínu vzťhuje len n tie deriváty chinolínu, v ktorých s jeden lebo vicero tómov vodík romtického kruhového systému nhrdili zodpovedjúcim počtom hlogénových tómov. Pojem deriváty kyseliny chinolínkrboxylovej zhŕň deriváty kyseliny chinolínkrboxylovej, v ktorých s nhrdil jeden lebo vicero tómov vodík romtického kruhového systému /lebo kyslej funkčnej skupiny Mlonylmočovin (kyselin brbiturová) jej soli Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám , Osttné deriváty mlonylmočoviny (kyseliny brbiturovej); ich soli Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám , Osttné lktámy Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Pozri tiež vysvetlivky HS k položke 2933, prvý odsek, čsť (G), body (2) ž (7). XI. PROVITAMÍNY, VITAMÍNY A HORMÓNY 2936 Provitmíny vitmíny, prírodné lebo vyrobené syntézou (vrátne prírodných koncentrátov), ich deriváty používné hlvne ko vitmíny ich zmesi, tiež v komkoľvek rozpúšťdle Produktmi tejto položky môžu byť: stbilizovné v olejovej forme, stbilizovné pokrytím, npr. želtínou, voskom, tukmi, rôznymi druhmi kučuku lebo derivátmi celulózy, ktoré sú vo forme mikrokpsúl, dsorbovné n oxid kremičitý. N ztriedenie do tejto položky nemá vplyv pridnie plstifikátorov lebo prostriedkov proti spekniu. Adsorbenty iónomeničov neptri do tejto položky sú ztriedené podľ ich zloženi použiti Osttné, vrátne prírodných koncentrátov Pozri vysvetlivky HS k podpoložke

143 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Hormóny, prostglndíny, tromboxány leukotriény, prírodné lebo vyrobené syntézou; ich deriváty štruktúrne nlógy, vrátne reťzovo modifikovných polypeptidov, používné hlvne ko hormóny K definícii termínu hormóny termínu používné ko hormóny pozri poznámku 8 k tejto kpitole. Do tejto položky ptri ib produkty, ktoré spĺňjú kritériá uvedené vo vysvetlivkách HS k položke 2937, prvý odsek, čsti (I) ž (VI), druhý odsek Somtotropín, jeho deriváty štruktúrne nlógy Pozri vysvetlivky HS k položke 2937, zoznm produktov ztriedených ko produkty položky 2937, čsť (A), bod (1) Inzulín jeho soli Pozri vysvetlivky HS k položke 2937, zoznm produktov ztriedených ko produkty položky 2937, čsť (A), bod (2) Osttné Pozri vysvetlivky HS k položke 2937, zoznm produktov ztriedených ko produkty položky 2937, čsť (A), body (3) ž (20) ž Steroidné hormóny, ich deriváty štruktúrne nlógy Pozri vysvetlivky HS k položke 2937, zoznm produktov ztriedených ko produkty položky 2937, čsť (B). Pozri tiež vysvetlivky HS k položke 2937, zoznm steroidov používných hlvne pre ich hormonálnu funkciu, kde sú uvedené ko kortikosteroidy Kortizón, hydrokortizón, prednizón (dehydrokortizón) prednizolón (dehydrohydrokortizón) Pozri vysvetlivky HS k položke 2937, zoznm produktov ztriedených ko produkty položky 2937, čsť (B) body (1), ), b), c) d) Hlogénderiváty kortikosteroidných hormónov (kôry ndobličiek) Pozri vysvetlivky HS k položke 2937, zoznm produktov ztriedených ko produkty položky 2937, čsť (B) bod (2) Estrogény progestogény Pozri vysvetlivky HS k položke 2937, zoznm produktov ztriedených ko produkty položky 2937, čsť (B) bod (3). Pozri tiež vysvetlivky HS k položke 2937, zoznm steroidov používných hlvne pre ich hormonálnu funkciu, kde sú uvedené ko estrogény lebo progestogény Osttné Pozri vysvetlivky HS k položke 2937, zoznm produktov ztriedených ko produkty položky 2937, čsť (B) body (1), e) f), čsť (B) bod (4) Ktecholmínové hormóny, ich deriváty štruktúrne nlógy Pozri vysvetlivky HS k položke 2937, zoznm produktov ztriedených ko produkty položky 2937, čsť (C) Deriváty mínokyselín Pozri vysvetlivky HS k položke 2937, zoznm produktov ztriedených ko produkty položky 2937, čsť (D).

144 C 137/142 Úrdný vestník Európskej únie Prostglndíny, tromboxány leukotriény, ich deriváty štruktúrne nlógy Pozri vysvetlivky HS k položke 2937, zoznm produktov ztriedených ko produkty položky 2937, čsť (E) Osttné Pozri vysvetlivky HS k položke 2937, zoznm produktov ztriedených ko produkty položky 2937, čsť (F). XII. GLYKOZIDY A RASTLINNÉ ALKALOIDY, PRÍRODNÉ ALEBO VYROBENÉ SYNTÉZOU, A ICH SOLI, ÉTERY, ESTERY A OSTATNÉ DERIVÁTY 2938 Glykozidy, prírodné lebo vyrobené syntézou, ich soli, étery, estery osttné deriváty Glykozidy tejto položky sú zložené z čsti obshujúcej cukry z čsti bez cukru (glykón). Tieto čsti sú nvzájom spojené nomerickým tómom uhlík cukru. Produkty ko vcinín hmmelitnín položky 2940 s nepovžujú z glykozidy. Njznámejšie v prírode s vyskytujúce glykozidy sú O-glykozidy. Prírode s vyskytujú tiež N-glykozidy, S-glykozidy C- glykozidy, v ktorých je nomerický uhlík cukru spojený s glykónom cez tóm dusík, tóm síry tóm uhlík (tzn. sinigrin, loin, skoprin). Nsledujúce produkty neptri do tejto položky: ) nukleozidy nukleotidy položky 2934 (pozri vysvetlivky HS k položke 2934, tretí odsek, čsť (D), bod (6); b) lkloidy položky 2939 (npr. tomtín); c) ntibiotiká položky 2941 (npr. toyokmycín) Glykozidy náprstník Okrem zlúčenín uvedených vo vysvetlivkách HS k položke 2938, tretí odsek, bod (2), do tejto podpoložky ptri: cetyldigitoxin, cetyldigoxin, cetylgitoxin, descetyllntosid A, B, C, D, digifolein, digintin, diginin, digipurpurin, Digitlinum verum germnicum, gitlin, gitloxin, gitonin, gitoxin, glukoverodoxin, lnfolein, lntozid A, B, C D, trigonin, verodoxin Osttné Do tejto podpoložky ptri zlúčeniny uvedené vo vysvetlivkách HS k položke 2938, tretí odsek, body (4) ž (9), posledné dv odseky Rstlinné lkloidy, prírodné lebo vyrobené syntézou, ich soli, étery, estery osttné deriváty Osttné Do tejto podpoložky ptri tieto lkloidy zo žitného námelu: ergotminín; ergozín ergozinín; ergokristín ergokristinín; ergokryptín ergokryptínin; ergokornín ergokorninín; ergobzín ergobzinín, ich deriváty, npr. dihydroergotmín, dihydroergotoxín, metylergobzín.

145 Úrdný vestník Európskej únie C 137/143 XIII. OSTATNÉ ORGANICKÉ ZLÚČENINY 2941 Antibiotiká Penicilíny ich deriváty obshujúce v štruktúre kyselinu penicilánovú; ich soli Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Niektoré príkldy penicilínov sú: benzylpenicilín sodný (fencetylpenín sodný), mylpenicilín sodný (n-krboxyhexenylpenín sodný), penicilíny z biosyntézy trvlo uvoľnené penicilíny, tké ko prokínpenicilín benztíndipenicilín Streptomycíny ich deriváty; ich soli Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Okrem streptomycínu do týchto podpoložiek ptrí mnnozidostreptomycín soli všetkých týchto produktov, npr. ich sulfáty pntotenáty Tetrcyklíny ich deriváty; ich soli Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Do tejto podpoložky ptrí oxytetrcyklín tetrcyklínhydrochlorid Chlormfenikol jeho deriváty; ich soli Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Erytromycín jeho deriváty; ich soli Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Medzi soli erytromycínu ptrí hydrochlorid, sulfát, citrát, plmitát, sterát glukoheptonát; s chloridmi kyselín tvori príslušné estery s nhydridmi kyselín tvori monoestery, ko sú glutrát, mleát ftlát.

146 C 137/144 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA FARMACEUTICKÉ VÝROBKY Všeobecne Oznčenie výrobku ko liek v legisltíve Spoločenstv (iné ko špecificky používné pri ztriedení do kombinovnej nomenkltúry) lebo v národnej legisltíve členských štátov, lebo v komkoľvek liekopise nie je rozhodujúcim fktorom pri jeho ztrieďovní do tejto kpitoly. Doplnková poznámk 1 1. Rstlinné liečivé príprvky sú príprvky zložené n jednej lebo vicerých ktívnych látkch, vyrobených z rstliny lebo čsti rstlín postupom ko sušenie, drvenie, extrkci lebo čistenie. Aktívn látk je chemicky definovná látk, chemicky definovná skupin látok (npr. lkloidy, polyfenoly, ntokyníny) lebo rstlinný extrkt. Tieto ktívne látky musi mť liečivé vlstnosti pri prevencii lebo liečbe špecifických chorôb, zdrvotných ťžkostí lebo ich symptómov. 2. Homeoptické liečivé príprvky s priprvujú z produktov, látok lebo zmesí nzývných homeoptický zákld (mterské tinktúry). Stupeň zriedeni musí byť vyznčený (npr. D6). 3. Vitmínové lebo minerálne príprvky sú príprvky zložené n vitmínoch položky 2936, n mineráloch vrátne stopových prvkov zmesí z nich. Používjú s pri liečbe lebo prevencii špecifických chorôb, zdrvotných ťžkostí lebo ich symptómov. Tieto príprvky obshujú veľmi vysoké množstvo vitmínov lebo minerálov, obyčjne spoň trikrát väčšie dávky, ko je odporúčná denná dávk (RDA). V prípde odporúčnej dennej dávky (RDA) určitých vitmínov minerálov pozri npr. nižšie uvedenú tbuľku z prílohy k smernici Rdy 90/496/EHS z 24. septembr 1990 o oznčení nutričných látok v potrvinách (Ú. v. ES L 276, , s. 40): Do položky 3004 neptri okrem iného potrvinové doplnky ni dietetické príprvky [pozri tiež poznámku 1 () k tejto kpitole].

147 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Žľzy osttné orgány n orgnoterpeutické účely, sušené, tiež v prášku; výťžky zo žliz lebo osttných orgánov lebo z ich výlučkov n orgnoterpeutické účely; heprín jeho soli; osttné ľudské lebo živočíšne látky priprvené n terpeutické lebo profylktické účely, inde nešpecifikovné ni nezhrnuté Osttné Do tejto podpoložky ptrí vnútorný fktor (sušené čistené výťžky sliznice vrátnik zo svíň) ž Osttné Okrem žliz iných orgánov uvedených vo vysvetlivkách HS k položke 3001, čsť (A), ptrí do týchto podpoložiek hypofýz, kôr ndobličiek štítn žľz Heprín jeho soli Pozri vysvetlivky HS k položke 3001, čsť (C) Ľudská krv; zvierci krv priprvená n terpeutické, profylktické lebo dignostické účely; ntisér osttné krvné zložky modifikovné imunologické výrobky, tiež získné biotechnologickými procesmi; očkovcie látky (vkcíny), toxíny, kultúry mikroorgnizmov (okrem kvsiniek) podobné výrobky Antisér Do tejto podpoložky ptri výrobky opísné vo vysvetlivkách HS k položke 3002, čsť (C), bod (1), tretí odsek. Neptri sem sér používné ko regenty n stnovenie krvných skupín lebo krvných fktorov (položk 3006), lebo normálne sér (podpoložk lebo ) Hemoglobín, krvné globulíny sérové globulíny Do tejto podpoložky ptrí bežný ľudský imunoglobulín Osttné Do týchto podpoložiek ptri normálne sér, plzm, fibrinogén, fibrín, to z predpokldu, že je priprvený n terpeutické lebo profylktické účely, krvný lbumín (npr. získný frkciovním plzmy ľudskej krvi). Neptrí sem krvný lbumín, ktorý nie je priprvený n terpeutické ni profylktické účely [poznámk 1 (g) k tejto kpitole] (položk 3502) Očkovcie látky pre humánne lekárstvo N interpretáciu termínu očkovcie látky pozri vysvetlivky HS k položke 3002, čsť (D), bod (1) Očkovcie látky pre zverolekárstvo Pozri vysvetlivky k podpoložke Kultúry mikroorgnizmov Pozri vysvetlivky HS k položke 3002, čsť (D), bod (3) Osttné Do tejto podpoložky ptri toxíny podobné výrobky, symbiotické przity, ktoré s používjú pri liečbe určitých chorôb, ko je Plsmodium (mlrický przit) Trypnosom cruzi Lieky (okrem tovru položiek 3002, 3005 lebo 3006) zložené z dvoch lebo vicerých zložiek nvzájom zmiešných n terpeutické lebo profylktické účely, ktoré nie sú v odmerných dávkch ni vo formách či blenich n predj v mlom Obshujúce penicilíny lebo ich deriváty so štruktúrou kyseliny penicilánovej, lebo streptomycíny, lebo ich deriváty Do tejto podpoložky ptri tiež kombinácie penicilínu streptomycínu.

148 C 137/146 Úrdný vestník Európskej únie Lieky (okrem tovru položiek 3002, 3005 lebo 3006) zložené zo zmiešných lebo nezmiešných výrobkov n terpeutické lebo profylktické účely, v odmerných dávkch (vrátne tkých, ktoré sú vo forme systémov n podávnie cez kožu) lebo vo formách lebo blenich n predj v mlom Pozri doplnkovú poznámku 1 tejto kpitoly. N rozdiel od predchádzjúcej položky, ptri do tejto položky nezmiešné výrobky. N interpretáciu termínu nezmiešné výrobky pozri poznámku 3 () k tejto kpitole vysvetlivky HS k položke 3004, štvrtý pity odsek. Termíny v odmerných dávkch (vrátne tkých, ktoré sú vo forme systémov n podávnie cez kožu) formy lebo bleni n predj v mlom n terpeutické lebo profylktické účely sú definovné vo vysvetlivkách HS k položke 3004, prvý druhý odsek. Ptri sem lieky v blenich n dlhodobé uskldnenie lebo pre nemocnice podobné ústvy. V prípde, že bleni obshujú väčšie množstvo výrobkov sú určené n dlhodobé uskldnenie lebo použitie v nemocnici, je dob uskldneni uvedená n blení výrobku. Skutočnosť, že lieky obshujú npr. ntibiotiká, hormóny lebo lyofilizovné výrobky sú blené v mpulkách lebo fľšich, ktoré s musi ešte pred použitím doplniť pyrogénnou vodou lebo osttnými rozpúšťdlmi, ich nevylučuje z tejto položky Vt, gáz, ovíndlá podobný tovr (npríkld obväzy, náplsti, obkldy), impregnovné lebo potihnuté frmceutickými látkmi lebo vo formách lebo blenich n predj v mlom n lekárske, chirurgické, zubolekárske lebo zverolekárske účely Náplsti osttný tovr s priľnvou vrstvou Do tejto podpoložky neptri tekuté náplsti (podpoložk ) Frmceutické výrobky špecifikovné v poznámke 4 k tejto kpitole ž Sterilný chirurgický ktgut, podobné sterilné mteriály n zošívnie (vrátne sterilných bsorbovteľných nití používných v chirurgii lebo v zubnom lekárstve) sterilné tkninové náplsti používné v chirurgii n uztvárnie rán; sterilné lmináriá sterilné lminárne tmpóny; sterilné bsorbovteľné prostriedky n zstvenie krvácni používné v chirurgii lebo v zubnom lekárstve; sterilné prostriedky n zbránenie vzniku zrstov používné v chirurgii lebo v zubnom lekárstve, tiež bsorbovteľné Termíny týchto podpoložiek treb prísne dodrživť. Preto sem neptri sterilné zošívcie svorky (položk 9018).

149 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ KAPITOLA HNOJIVÁ 3103 Minerálne lebo chemické hnojivá fosforečné Superfosfáty Pozri vysvetlivky HS k položke 3103, čsť (A), bod (1) Minerálne lebo chemické hnojivá obshujúce dv lebo tri z hnojivých prvkov dusík, fosfor lebo drslík; osttné hnojivá; výrobky tejto kpitoly v tbletách lebo podobných formách lebo blenich s hrubou hmotnosťou nepreshujúcou 10 kg K definícii termínu osttné hnojivá používného v tejto položke pozri poznámku 6 k tejto kpitole Výrobky tejto kpitoly v tbletách lebo v podobných formách lebo blenich s hrubou hmotnosťou nepreshujúcou 10 kg Termín podobné formy s vzťhuje n tovr blený v odmerných dávkch. Tkže hnojivá v obvykle priemyselných formách (npr. grnule) s nepovžujú z podobné formy Minerálne lebo chemické hnojivá, obshujúce tri hnojivé prvky dusík, fosfor drslík Termín obshujúce tri hnojivé prvky dusík, fosfor drslík znmená, že uvedené prvky sú v dosttočnom množstve, by mli hnojivý chrkter, nie sú ib nečistotmi. Dusík môže byť prítomný vo forme dusičnnov, mónnych solí, močoviny, kyánmidu vápentého lebo osttných orgnických zlúčenín. Fosfor je obvykle prítomný vo forme fosforečnnov, ktoré sú vic menej rozpustné lebo občs v orgnickej forme. Drslík je prítomný vo forme solí (uhličitn, chlorid, sírn, dusičnn tď.). V obchode obsh dusík, fosforu drslík je vyjdrený jednotlivo, ko npr. N, P 2 O 5 K 2 O. Do tejto podpoložky ptri hnojivá uvedené vo vysvetlivkách HS k položke 3105, čsť (B) (C), z predpokldu, že obshujú tri hnojivé prvky dusík, fosfor drslík. Niekedy s oznčujú ko NPK hnojivá. Podvojné fosforečnny mónne drselné, ktoré sú chemicky definovnými zlúčeninmi, neptri do tejto podpoložky (podpoložk ) Osttné minerálne lebo chemické hnojivá obshujúce dv hnojivé prvky dusík fosfor V prípde interpretácie termínu obshujúce dv hnojivé prvky dusík fosfor s vysvetlivky k podpoložke použijú s príslušnými zmenmi Obshujúce dusičnny fosforečnny Do tejto podpoložky ptri hnojivá obshujúce j dusičnny tiež fosforečnny kýchkoľvek ktiónov vrátne móniového, le okrem drselného. Výrobok opísný vo vysvetlivkách HS k položke 3105 čsť (B) bod (2), le získný bez pridni drselných solí, je príkldom hnojiv, ktoré ptrí do tejto podpoložky.

150 C 137/148 Úrdný vestník Európskej únie Osttné Do tejto podpoložky ptri: 1. zmesi minerálnych solí obshujúce fosforečnny kýchkoľvek ktiónov (okrem drselného) mónne soli, iné ko dusičnny; 2. fosfo-dusíkté hnojivá, v ktorých je dusík prítomný vo forme inej ko dusičnej lebo monikálnej, npr. vo forme kyánmidu vápentého, močoviny lebo iných orgnických zlúčenín; 3. fosfo-dusíkté hnojivá typov opísných vo vysvetlivkách HS k položke 3105, čsť (C), body (1) (3) Minerálne lebo chemické hnojivá obshujúce dv hnojivé prvky fosfor drslík N účely interpretácie termínu obshujúce dv hnojivé prvky fosfor drslík s vysvetlivky k podpoložke použijú s príslušnými zmenmi. Do tejto podpoložky ptri hnojivá vyrobené z týchto zmesí: klcinovných prírodných fosforečnnov chloridu drselného, superfosfátov sírnu drselného. Do tejto podpoložky neptri chemicky definovné fosforečnny drselné podpoložky , j keď by mohli byť použité ko hnojivá ž Osttné Do týchto podpoložiek ptri: 1. všetky hnojivá obshujúce dv hnojivé prvky dusík drslík. Do týchto podpoložiek neptrí chemicky definovný dusičnn drselný, j keď by mohol byť použitý ko hnojivo (podpoložk ); 2. hnojivá s jediným hnojivým prvkom iné ko tie, ktoré ptri do položiek 3102 ž 3104.

151 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ KAPITOLA TRIESLOVINY ALEBO FARBIARSKE VÝŤAŽKY; TANÍNY A ICH DERIVÁTY; FARBIVÁ, PIGMENTY A OSTATNÉ FARBIACE LÁTKY; NÁTEROVÉ FARBY A LAKY; TMELY; ATRAMENTY Poznámk 4 Termín roztoky použitý v tejto poznámke v poznámke 6 () k 39. kpitole s nevzťhuje n koloidné roztoky Trieslovinové výťžky rstlinného pôvodu; tníny ich soli, étery, estery osttné deriváty Akáciový výťžok Akáciový trieslovinový výťžok s získv z kôry rôznych druhov kácií (njmä Acci decurrens, Acci pycnnth, Acci mollissim). Blck cutch, výťžok z Acáci ctechu je ztriedený do podpoložky Výťžok zo sumchu, výťžok z vlóniek, dubový výťžok lebo gštnový výťžok Vlónky sú kopule (čsti žluďov) určitých druhov dubu (npr. Quercus vlone) Osttné Do tejto podpoložky ptri trieslovinové výťžky rstlinného pôvodu ko: 1. výťžky z kôry borovice, mngľovník, euklyptu, vŕby brezy; 2. výťžky z drev tizerh urundy (Astronium blnse Engl.); 3. výťžky z plodov myrobolniek divi-divi 4. výťžky z listov gmbíru Syntetické orgnické trieslovinové látky; norgnické trieslovinové látky; trieslovinové príprvky, tiež obshujúce prírodné trieslovinové látky; enzymtické príprvky n predčinenie Syntetické orgnické trieslovinové látky Pozri vysvetlivky HS k položke 3202, čsť (I), (A) Osttné Do tejto podpoložky ptri výrobky uvedené vo vysvetlivkách HS k položke 3202, čsti (I), (B) (II) Frbivá rstlinného lebo živočíšneho pôvodu (vrátne frbicich výťžkov, le okrem živočíšnej černe), tiež chemicky definovné; príprvky špecifikovné poznámkou 3 k tejto kpitole n záklde frbiv rstlinného lebo živočíšneho pôvodu Frbivá rstlinného pôvodu príprvky n ich záklde Výťžky určitých druhov perzských bobúľ s nepoužívjú hlvne ko frbivá, preto neptri do tejto podpoložky. Vzťhuje s toto njmä n výťžky z bobúľ Rhmnus cthrtic, ktoré s používjú n liečebné účely z tohto dôvodu sú ztriedené do podpoložky Do tejto podpoložky ptrí Blck cutch (Acci ctechu). Blck cutch je frbirsky výťžok získný z ktechu, rodu Akácie.

152 C 137/150 Úrdný vestník Európskej únie Syntetické orgnické frbivá, tiež chemicky definovné; príprvky špecifikovné poznámkou 3 k tejto kpitole n záklde syntetických orgnických frbív; syntetické orgnické výrobky používné ko fluorescenčné zjsňovcie prostriedky lebo ko luminofóry, tiež chemicky definovné ž Syntetické orgnické frbivá príprvky n ich záklde, špecifikovné poznámkou 3 k tejto kpitole Do týchto podpoložiek ptri: 1. syntetické orgnické frbivá, tiež nvzájom zmiešné lebo tiež zriedené minerálnymi látkmi, ktoré nemjú frbice vlstnosti, le obshujúce len mlé množstvo povrchovo ktívnych výrobkov lebo iných prísd n zlepšenie penetrácie fixácie frbiv (pozri vysvetlivky HS k položke 3204, čsť (I), druhý odsek, čsti (A) (B), 2. príprvky špecifikovné v poznámke 3 k tejto kpitole, predovšetkým výrobky opísné vo vysvetlivkách HS k položke 3204, čsť (I), druhý odsek, čsti (C) ž (E). V prípde frbív podpoložiek ž , ktoré vzhľdom n ich využitie môžu ptriť do dvoch lebo vicerých ktegórií rôznych podpoložiek, n účely určeni ich ztriedeni pozri vysvetlivky HS k podpoložkám ž , jedenásty odsek Disperzné frbivá príprvky n ich záklde Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám ž , druhý odsek Kyslé frbivá, tiež predmetlizovné, príprvky n ich zložené; moridlové frbivá príprvky n ich záklde Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám ž , tretí štvrtý odsek Zásdité frbivá príprvky n ich záklde Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám ž , pity odsek Prime frbivá príprvky n ich záklde Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám ž , šiesty odsek Kypové frbivá (vrátne frbív využiteľných v tomto stve ko pigmenty) príprvky n ich záklde Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám ž , siedmy odsek Rektívne frbivá príprvky n ich záklde Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám ž , ôsmy odsek Pigmenty príprvky n ich záklde Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám ž , devity odsek Osttné, vrátne zmesí frbív dvoch lebo vicerých podpoložiek ž Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám ž , desity ž dvnásty odsek Syntetické orgnické výrobky používné ko fluorescenčné zjsňovcie prostriedky Do tejto podpoložky ptri výrobky opísné vo vysvetlivkách HS k položke 3204, čsť (II) bod (1).

153 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Osttné Do tejto podpoložky ptri syntetické orgnické výrobky používné ko luminofóry, ktoré sú opísné vo vysvetlivkách HS k položke 3204, čsť (II), bod (2) nsledujúce tri odseky Osttné frbivá; príprvky špecifikovné v poznámke 3 k tejto kpitole, iné ko položiek 3203, 3204 lebo 3205; norgnické výrobky druhov používných ko luminofóry, tiež chemicky definovné Pozri poznámku 5 k tejto kpitole. Jdrové pigmenty, tzn. pigmenty pozostávjúce zo zŕn lebo inertného mteriálu (zvyčjne z kremeň), z ktorých kždý bol pomocou špeciálnych technických postupov pokrytý smosttnou vrstvou norgnického frbiv, sú ztriedené do tej položky, do ktorej ptrí frbivo, ktorým sú pokryté. Tk npr. pigmenty vyššie uvedeného typu, ktorých potihnutie tvorí zásditý silikochróm olov, sú ztriedené do podpoložky ; tie, ktoré sú pokryté boritnom meďntým lebo olovičitnom vápentým, sú ztriedené do podpoložky Pigmenty príprvky n záklde oxidu titničitého Pozri vysvetlivky HS k položke 3206, čsť (A), bod (1), v prípde príprvkov týchto podpoložiek štyri odseky nsledujúceho bodu (13). Pozri tiež vysvetlivky HS k podpoložke Pigmenty príprvky n záklde zlúčenín chrómu Pozri vysvetlivky HS k položke 3206, čsť (A), bod (2), v prípde príprvkov tejto podpoložky štyri odseky nsledujúceho bodu (13). Do tejto podpoložky ptri: 1. molybdénová červeň, pozostávjúc zo zmiešných kryštálov molybdénnu olovntého, chrómnu olovntého obvykle sírnu olovntého; 2. zmiešné kryštály sírnu olovntého, chrómnu olovntého, chrómnu bárntého, chrómnu zinočntého lebo chrómnu strontntého; 3. pigmenty n záklde chrómnu železitého (siderinová žltá), dichrómnu drselného dichrómnu vápentého lebo oxidu chrómu Ultrmrín príprvky n jeho záklde Pozri vysvetlivky HS k položke 3206, čsť (A), bod (3), v prípde príprvkov tejto podpoložky štyri odseky nsledujúceho bodu (13) Litopón osttné pigmenty príprvky n záklde sulfidu zinočntého Pozri vysvetlivky HS k položke 3206, čsť (A), bod (4), v prípde príprvkov tejto podpoložky štyri odseky nsledujúceho bodu (13) Mgnetit Do tejto podpoložky ptrí len jemne mletý mgnetit. Mgnetit, z ktorého 95 % hmotnosti lebo vic prepdne sitom s veľkosťou ok 0,045 mm, s povžuje z jemne mletý Pigmenty príprvky n záklde zlúčenín kdmi Pozri vysvetlivky HS k položke 3206, čsť (A), bod (5), v prípde príprvkov tejto podpoložky štyri odseky nsledujúceho bodu (13).

154 C 137/152 Úrdný vestník Európskej únie Osttné Okrem výrobkov uvedených vo vysvetlivkách HS k položke 3206, čsť (A), body (6) ž (13), ptrí do tejto podpoložky: 1. mngánová modrá, ktorá je pigmentom n záklde mngánnu bárntého sírnu bárntého; 2. umelý oker, ktorý je pigmentom získným z umelých oxidov želez, 3. žltý pigment n záklde titničitnu nikelntého. V prípde pigmentov pozostávjúcich z jemne mletých rúd termín jemne mletý má rovnký opis ko mgnetit podpoložky Anorgnické výrobky druhov používných ko luminofóry Pozri vysvetlivky HS k položke 3206, čsť (B) Priprvené pigmenty, priprvené klivá priprvené frby, sklotvorné emily (smlty) glzúry, engoby, tekuté listre podobné príprvky používné v kermickom priemysle, smltovnich lebo sklárňch; sklenené frity osttné sklo vo forme prášku, grnúl lebo šupiniek Priprvené pigmenty, priprvené klivá priprvené frby podobné príprvky Do tejto podpoložky ptri výrobky opísné vo vysvetlivkách HS k položke 3207, prvý odsek, bod (1). Do tejto podpoložky ptri: 1. pigment známy ko hlinitn kobltu pozostávjúci z nestechiometrickej zmesi oxidu hlinitého oxidu kobltu; 2. pigment známy ko kremičitn kobltu pozostávjúci z nestechiometrickej zmesi oxidu kremičitého oxidu kobltu; 3. zmesi oxidu chrómu oxidu kobltu; 4. zmesi oxidu želez, oxidu chrómu oxidu zinku; 5. zmesi ntimoničnnov olov želez; 6. vnádová žltá pozostávjúc z oxidu zirkóni mlého množstv oxidu vndičného; 7. vnádová modrá pozostávjúc z kremičitnu zirkóni mlého množstv oxidu vnditého; 8. przeodýmová žltá pozostávjúc z kremičitnu zirkóni oxidu przeodýmu; 9. železitá červená pozostávjúc z kremičitnu zirkóni oxidu železitého; 10. priprvené klivá n záklde oxidu cínu, oxidu zirkóni, kremičitnu zirkóni tď Engoby Pozri vysvetlivky HS k položke 3207, prvý odsek, bod (3) Osttné Do tejto podpoložky zásdne ptri zoskloviteľné zmesi. Sú to výrobky obyčjne vo forme prášku, grnúl, šupín lebo vločiek, ktoré zhritím získjú sklovitý chrkter vytvárjú hldký homogénny povrch n kermickom lebo kovovom tovre. Tento povrch môže byť lesklý lebo mtný, frebný lebo biely, priehľdný lebo nepriehľdný. Tieto výrobky môžu byť vyrobené následne: 1. zo zmesí, redukovných n prášok, zo sklenených frít podpoložky s osttnými mteriálmi, ko je kremeň, živec, kolín, pigmenty tď.; 2. zo zmesí, redukovných n prášok, z kremeň, živc, kolínu, uhličitnu vápentého, uhličitnu horečntého tď. (tzn. zložiek sklenených frít, ktoré sú nerozpustné vo vode) podľ možnosti z pigmentov. Tieto dv druhy zoskloviteľných zmesí vytvárjú priehľdné povlky, buď frebné, lebo nefrebné;

155 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ z výrobkov uvedených v predchádzjúcich bodoch 1 2 s prídvkom klív. V tomto prípde s získjú nepriehľdné povlky biele lebo frebné; 4. z frít vo forme prášku, grnúl lebo vločiek zložených získných postupom opísným vo vysvetlivkách k podpoložkám ž , ktoré okrem frebných pigmentov lebo klív obshujú niekedy j oxidy n zlepšenie priľnvosti povlku ku kovovým povrchom. Medzi frebné pigmenty používné pri výrobe produktov tejto podpoložky ptri oxidy soli kobltu, niklu, medi, želez, mngánu, uránu chrómu. Oxid cínu, zirkónu, titánu, kremičitn zirkónu nhydrid rzénu môžu byť pridné ko klivá. Oxid niklu kobltu s môže pridť n zlepšenie priľnvosti poťhu ku kovovému povrchu Tekuté listre podobné príprvky Okrem výrobkov uvedených vo vysvetlivkách HS k položke 3207, prvý odsek, bod (4), ptri do tejto podpoložky príprvky n záklde striebr, dispergovné v kolódiu lebo terpineolu, ktoré s pridávjú do sľudy lebo skl v elektrotechnickom kermickom priemysle Sklenené frity osttné sklo vo forme prášku, grnúl lebo vločiek Do týchto podpoložiek ptri: 1. sklenené frity, tzn. výrobky získné náhlym ochldením tveniny lebo psty, ktoré vznikli roztvením pôvodných zložiek skl, vo vode. Zložkmi sklených frít sú npr. oxid kremičitý, uhličitn sodný, uhličitn horečntý, uhličitn bárntý, uhličitn drselný, uhličitn vápentý, sírn sodný, sírn drselný, dusičnn sodný, dusičnn drselný, oxidy olov (glied červené mínium), kolín, živec, bórx kyselin boritá. Sklenená frit týchto podpoložiek s použív hlvne n príprvu zmesí n zosklovtenie. Sú rozoznteľné od frít podpoložiek tým, že neobshujú pigmenty, klivá ni oxidy n zlepšenie priľnvosti poťhu ku kovovému povrchu že vytvárjú po tepelnom zosklovteľnení povrchu vic lebo menej priehľdný vzhľd, le nie jednotne nepriehľdný lebo frebný; 2. prášok grnule zo skl získné drvením mletím polámného odpdového skleneného tovru. Tieto výrobky, rovnko ko určité druhy sklenených frít z predchádzjúceho odseku 1 s používjú n príprvu brúsnych ppierov textílií, sú glomerovné do tvrov diskov, dosiek, trubiek tď. používjú s n rôzne lbortórne účely; 3. emilové sklo vo forme prášku, grnulí tď., ktoré je špeciálnym sklom používným n zdobenie skleneného tovru. Normálne s roztví medzi C n priehľdnú hmotu, obyčjne frebnú. Vo väčšom množstve ptrí do položky , keď je vo forme tyčí, prútov lebo trubiek, ptrí do podpoložky lebo ; 4. sklo v šupinkách lebo vločkách, tiež frebné lebo strieborné, použív s n výzdobu získv s drvením mlých guľovitých bublín fúkného skl; 5. vitrite známe ko penové sklo, v prášku lebo grnulách, ktorý s získv z bielej, šedej, lebo čiernej hubovitej hmoty, podľ obshu nečistôt, použív s hlvne n výrobu elektrických izolátorov (npr. pätíc žiroviek). Do týchto podpoložiek neptri sklenené mikroguľôčky určené n potihnutie premietcích plôch, elektronických zobrzovcích pnelov tď. (podpoložk ) Pigmenty (vrátne kovových práškov šupiniek) rozptýlené v nevodnom prostredí, v tekutej lebo pstovitej forme, používné n výrobu náterových frieb (vrátne emilov); rzbové fólie; frby osttné frbivá vo formách lebo blenich n predj v mlom Rzbové fólie Pozri poznámku 6 k tejto kpitole vysvetlivky HS k položke 3212, čsť (B).

156 C 137/154 Úrdný vestník Európskej únie Osttné Pozri vysvetlivky HS k položke 3212, čsť (A) (C). Medzi kovové prášky, šupinky vločky opísné vo vysvetlivkách HS k položke 3212, čsť (A), ptri: 1. zinkový prášok, ktorý je nekomptibilný s kyslým spojivom, le je výborným ntikoróznym pigmentom; 2. lmelárne prášky z nekorodujúcej ocele niklu, používné v určitých kyselinovzdorných, ntikorozívnych náterových frbách; 3. olovený prch, zásditý rekčný pigment, používný ko prísd n ochrnu proti korózii (podľ možnosti zmiešný s červeným olovntým frbivom lebo zásditým sírnom olov) do olejových náterových frieb lebo olejových lkov používných ko zákldný náter n veľké oceľové diely (hngárové konštrukcie, mosty, vidukty tď.); 4. medené bronzové prášky, ktorých lmelárne čstice lístky v lkoch s lkoholovým zákldom, v prírodných lebo umelých živicich, vytvárjú dekorčné poťhy.

157 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ KAPITOLA SILICE A REZINOIDY; VOŇAVKÁRSKE, KOZMETICKÉ ALEBO TOALETNÉ PRÍPRAVKY 3301 Silice (tiež deterpénovné), vrátne pevných bsolútnych; rezinoidy; extrhovné olejoživice; koncentráty silíc v tukoch, v nevysychteľných olejoch, vo voskoch lebo podobne, získné npustením týchto výrobkov vonnou esenciou lebo mceráciou; terpenické vedľjšie produkty z deterpenácie silíc; vodné destiláty vodné roztoky silíc Niektoré zložky silíc podľ povhy mjú výrznú vôňu, preto sú rdšej odstránené, tké ko sú terpenické uhľovodíky (npr. pinén, kmfén, limonén). Silice môžu byť deterpenovné rôznymi metódmi, v závislosti od ich zloženi, njmä frkčnou vákuovou destiláciou, frkčnou kryštlizáciou ochldením n nízku teplotu, sepráciou pomocou rozpúšťdiel tď. Silice, ktoré si stále ponechávjú svoje terpenické zložky, silice, ktoré vzhľdom n svoju povhu neobshujú terpenické zložky (npr. horčičná silic Gulteriov silic), s oznčujú ko nedeterpénovné ž Silice z citrusového ovoci Tieto silice s získvjú tkmer výhrdne zo šupiek tohto ovoci. Mjú príjemnú vôňu, ktorá je podobná vôni ovoci, z ktorého s priprvujú. Silic z kvetov pomrnčovník ni neroliová silic s nepovžujú z silice s citrusových plodov sú ztriedené do podpoložky lebo Terpénické vedľjšie produkty z deterpenácie silíc Pozri vysvetlivky HS k položke 3301, čsť (C) Osttné Do tejto podpoložky ptri: 1. koncentráty silíc v tukoch, nevysychvých olejoch lebo vo voskoch lebo podobných látkch (pozri vysvetlivky HS k položke 3301, čsť (B)); 2. vodné destiláty vodné roztoky silíc (pozri vysvetlivky HS k položke 3301, čsť (D), prvý ž štvrtý odsek) Príprvky n vlsy Osttné Do tejto podpoložky ptrice vodičky n vlsy sú výrobky v tekutej forme, ktoré s plikujú n vlsy n účely vytvoreni účinku n vlsový prmeň lebo kožu hlvy. Všeobecne sú to vodné lebo lkoholické roztoky.

158 C 137/156 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA MYDLO, ORGANICKÉ POVRCHOVO AKTÍVNE LÁTKY, PRACIE PRÍPRAVKY, MAZACIE PRÍPRAVKY, UMELÉ VOSKY, PRIPRAVENÉ VOSKY, LEŠTIACE ALEBO ČISTIACE PRÍPRAVKY, SVIEČKY A PODOBNÉ VÝROBKY, MODELOVACIE PASTY, ZUBNÉ VOSKY A ZUBNÉ PRÍPRAVKY NA ZÁKLADE SADRY 3401 Mydlo; orgnické povrchovo ktívne výrobky príprvky používné ko mydlo, v tvre tyčiniek, tehličiek, vylisovných kusov lebo tvrov, tiež obshujúce mydlo; orgnické povrchovo ktívne výrobky príprvky n umývnie pokožky vo forme kvpliny lebo krému blené n predj v mlom, tiež obshujúce mydlo; ppier, vt, plsť netkné textílie, impregnovné, potihnuté lebo pokryté mydlom lebo detergentom N toletné použitie (vrátne medicinálnych výrobkov) Do tejto podpoložky ptri výrobky opísné vo vysvetlivkách HS k položke 3401 čsť (I), siedmy odsek, bod (1), tie výrobky uvedené v čsti (II) (IV), ktoré sú určené n toletné účely Osttné Do tejto podpoložky ptrí mydlo vo forme kvpliny lebo krému (psty) Orgnické povrchovo ktívne výrobky príprvky n umývnie pokožky vo forme kvpliny lebo krému blené n predj v mlom, tiež obshujúce mydlo Pozri vysvetlivky HS k položke 3401, čsť (III) Mstice príprvky (vrátne rezných olejov, príprvkov n uvoľňovnie skrutiek lebo mtíc, príprvkov proti hrdzi lebo ntikoróznych príprvkov n oddeľovnie foriem, n záklde mzdiel) príprvky používné n olejovnie lebo mznie textilných mteriálov, kože, kožušín lebo osttných mteriálov, le okrem príprvkov obshujúcich ko zákldné zložky 70 % hmotnosti lebo vic minerálnych olejov lebo olejov získných z bitúmenových nerstov Osttné Do tejto podpoložky ptrí príprvky n mznie strojov, zridení vozidiel. Do tejto podpoložky ptri príprvky uvedené vo vysvetlivkách HS k položke 3403, prvý odsek, čsť (A), ktoré obshujú menej ko 70 % hmotnosti ropných olejov lebo olejov z bitúmenových nerstov. Do tejto podpoložky neptri tké príprvky, ktoré obshujú 70 % hmotnosti lebo vic ropných olejov lebo olejov získných z bitúmenových nerstov. Ak sú tieto oleje zákldnou zložkou príprvku, ptri do podpoložiek ž v osttných prípdoch do podpoložky Osttné Do týchto podpoložiek ptri príprvky uvedené v položke 3403, ktoré neobshujú ropné oleje ni oleje získné z bitúmenových nerstov. Termín ropné oleje lebo oleje získné z bitúmenových nerstov znmená výrobky definovné v poznámke 2 k 27. kpitole. Do týchto podpoložiek ptri: 1. mzcie prostriedky pozostávjúce zo sulfidu molybdeničitého polypropylénglykolu osttné mzcie príprvky n záklde sulfidu molybdeničitého, tiež koncentrovného lebo vo forme ceruziek, tyčiniek, doštičiek, fólií v podobných formách; 2. príprvky n oddeľovnie foriem pozostávjúce z vodnej disperzie polyetylénového vosku minolkoholového mydl; 3. mzcie prostriedky n záklde sodného lebo vápentého mydl bórxu, určené n ochrnu mznie oceľových drôtov počs ťhni drôtov; 4. príprvky n mznie strojov, zridení vozidiel.

159 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Leštidlá krémy n obuv, nábytok, podlhy, krosérie, sklo lebo kov, čistice psty prášky podobné príprvky (tiež vo forme ppier, vty, plsti, netkných textílií, ľhčených plstov lebo ľhčeného kučuku, impregnovných, potihnutých lebo pokrytých tkýmito príprvkmi), okrem voskov položky Leštidlá, krémy podobné príprvky n obuv lebo kožu Zákldné mteriály používné pri výrobe produktov n obuv zvyčjne pozostávjú z voskov (živočíšnych, rstlinných, minerálnych lebo umelých), prchvého rozpúšťdl (terpentínová silic, lkový benzín tď.), frbiv rôznych iných látok (lkohol, bórx, umelé oleje, emulgátory tď). Frby n kožu, zvlášť n semišovú obuv, nie sú svojou podsttou leštidlá ni krémy ptri do podpoložky (k sú, ko to obvykle býv, vo forme lebo v blení n predj v mlom). Tktiež do tejto podpoložky neptri bielidlá n obuv, ktoré ptri do podpoložky Mzdlá n obuv zvyčjne ptri do podpoložky lebo Leštidlá, krémy podobné príprvky n údržbu dreveného nábytku, podláh lebo osttných drevených výrobkov Výrobky určené n údržbu drev (podláh, nábytku, drevených výrobkov) mjú čistice vlstnosti znechávjú n povrchu, n ktorý boli plikovné, tenkú ochrnnú vrstvu, ktorá po zschnutí v niektorých prípdoch po preleštení zjsňuje ich frbu lebo im dodáv lesk. Výrobky tohto typu sú sprvidl blené v plechovkách, fľšich, vnkúšikoch lebo erosóloch. Pri výrobe leštidiel krémov n obuv s okrem voskov, rozpúšťdiel, frieb špeciálnych ditív čsto používjú niektoré z nsledujúcich výrobkov: mstné kyseliny, rstlinné oleje (npr. plmový olej, ľnový olej) lebo minerálne oleje, mydlá lebo povrchovo ktívne látky, živice (kopálová, kolofóni tď.), silikóny, prfumy (npr. esencie borovice lebo rozmrínu), insekticídy tď., le nie brúsiv Leštidlá podobné príprvky n krosérie, iné ko n kovy Výrobky určené n údržbu krosérie pozostávjú zvyčjne z voskových emulzií lebo roztokov obshujúcich silikóny, oleje, emulgátory prípdne jemné brúsiv Čistice psty prášky osttné čistice príprvky Leštidlá n kovy Osttné Čistice prášky n vne, umývdlá, obkldčky (obkldy), dlždice tď. pozostávjú z veľmi jemne mletých brúsnych zmesí (npríkld pemzy, pieskovc) mletého čisticeho prostriedku (npríkld niónové povrchovo ktívne látky, mydlové prášky, fosforečnn sodný, bezvodý uhličitn sodný). Zvyčjne sú blené v plechovkách lebo v šktulich. Čistice psty sú čistice prostriedky vyrobené spojením prášku npríkld s roztokom vosku. Leštidlá n kovy obnovujú pomocou povrchovej úprvy pôvodný vzhľd korodovných, znečistených lebo zvetrných kovov. Tento výsledok s dosihne brúsením (mechnické leštenie pôsobením brusiv) chemickým lebo čisticim účinkom kyselín lebo zásd n oxidy, sulfidy rôzne škvrny. Zákldnými mteriálmi používnými pri výrobe leštidiel n kovy sú veľmi jemné brúsiv [npr. pemz, kried, kremelin, infuzoriová hlink (tripolit), bentonit, kremeň], kyseliny (npr. kyselin šťvelová, olejová, fosforečná, sírová), prchvé rozpúšťdlá (npr. lkový benzín, trichlóretylén, denturovný lkohol), lkálie (npr. monik, sód), povrchovo ktívne výrobky ko sú sulfónové mstné lkoholy, tuky, mydlá v niektorých prípdoch frbivá syntetické rómy. Leštidlá n kovy sú vo forme prášku, psty rôzneho zloženi (krémy lebo emulzie) kvplín. V závislosti od typu sú blené vo fľšich, plechovkách, kovových tubách, plechových šktulich, šktulich v tvre mlých kociek, kužeľov, tyčiniek tď. Do tejto podpoložky njmä ptri: 1. leštidlá n sklo obshujúce sprvidl vodu, lkohol mlé množstvo moniku lebo kyseliny (npr. šťvelovej lebo vínnej) jemné brusivo; 2. výrobky n leštenie, konečnú úprvu jemné vyhldenie osttných mteriálov.

160 C 137/158 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA BIELKOVINOVÉ LÁTKY; MODIFIKOVANÉ ŠKROBY; GLEJE; ENZÝMY 3501 Kzeín, kzeináty osttné deriváty kzeínu; kzeínové gleje ž Kzeín Do týchto podpoložiek ptri kzeíny uvedené vo vysvetlivkách HS k položke 3501, čsť (A), bod (1). Tieto kzeíny bez ohľdu n metódu zrážni, ktorou s získvjú sú ztriedené do týchto podpoložiek, k obshujú 15 % hmotnosti lebo menej vody; ink sú ztriedené do položky Do týchto podpoložiek neptri výrobky typu cglit opísné vo vysvetlivkách k podpoložkám , v treťom odseku Osttné Kzeíny tejto podpoložky s používjú njmä vo výrobe dietetických výrobkov (npr. sušienky, chlieb); tktiež s môžu použiť pri príprve krmiv pre zviertá Kzeínové gleje Kzeínové gleje známe tiež ko studené lepidlá (gleje) sú príprvky n záklde kzeínu kriedy, ku ktorým sú pridné mlé množstvá iných výrobkov, ko je bórx prírodný chlorid mónny. Tiež môžu obshovť plnivá, npr. živec. Kzeinát vápentý bez prídvku iných látok, j keď môže byť použitý ko glej, ptrí do podpoložky Osttné Do tejto podpoložky ptri kzeináty osttné deriváty kzeínu uvedené vo vysvetlivkách HS k položke 3501, čsť (A), bod (2), čsť (A), bod (3) v tomto pordí. Kzeináty sú vo forme bieleho lebo svetložltého prášku sú tkmer bez zápchu Peptóny ich deriváty; osttné proteínové látky ich deriváty, inde nešpecifikovné ni nezhrnuté; kožný prášok, tiež chrómovný Koncentrovné mliečne proteíny špecifikovné v doplnkovej poznámke 1 k tejto kpitole Koncentrovné mliečne proteíny s zvyčjne získvjú odstránením čsti lktózy minerálnych solí z odstredeného mliek pomocou npr. ultrfiltrácie. Sú zložené njmä z kzeínu proteínov srvátky (lktoglobulíny, lktlbumíny pod.) s približným pomerom 4 : 1. Obsh proteínu je počítný vynásobením obshu dusík s premenným fktorom 6,38. Ak obsh proteínu v množstve koncentrovného mliečneho proteínu doshuje 85 % lebo menej sušiny, výrobok ptrí do podpoložky Do tejto podpoložky neptri výrobky typu cglit opísné vo vysvetlivkách k podpoložkám , v treťom odseku Priprvené gleje osttné priprvené lepidlá, inde nešpecifikovné ni nezhrnuté;nezhrnuté;výrobky vhodné n použitie ko gleje lebo lepidlá, uprvené n predj v mlom ko gleje lebo lepidlá, s netto hmotnosťou nepreshujúcou 1 kg Výrobky vhodné n použitie ko gleje lebo lepidlá, uprvené n predj v mlom ko gleje lebo lepidlá, s netto hmotnosťou nepreshujúcou 1 kg Pozri vysvetlivky HS k položke 3506, prvý odsek, čsť (A), týkjúce s formy týchto výrobkov. Do tejto podpoložky ptrí metylcelulózový glej vo vločkách lebo kusoch, ktorý môže byť rozpustný vo vode, by s získlo lepidlo zvlášť vhodné n tpety.

161 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Osttné Okrem výrobkov uvedených vo vysvetlivkách HS k položke 3506, prvý odsek, čsť (B) body (1) ž (3), do tejto podpoložky ptri gleje n záklde lišjník, múky gleje n záklde gr-gru Enzýmy; priprvené enzýmy, inde nešpecifikovné ni nezhrnuté Osttné Okrem výrobkov uvedených vo vysvetlivkách HS k položke 3507 (okrem syridl syridlových koncentrátov, lipázy lipoproteínu zásditej proteázy Aspergillus) ptrí do tejto podpoložky penicilináz, sprgináz klidinogenáz (INN) (kllikrein).

162 C 137/160 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA VÝBUŠNINY; PYROTECHNICKÉ VÝROBKY; ZÁPALKY; PYROFORICKÉ ZLIATINY; NIEKTORÉ HORĽAVÉ PRÍPRAVKY Záplnice; bleskovice; roznetky lebo rozbušky; zpľovče; elektrické rozbušky Záplnice; bleskovice Do tejto podpoložky ptri ib výrobky opísné vo vysvetlivkách HS k položke 3603, druhý odsek, čsť (A) Ohňostroje, signlizčné rkety, džďové rkety, hmlové signály osttné pyrotechnické výrobky Ohňostroje Osttné Pozri vysvetlivky HS k položke 3604, prvý odsek, bod (1), (). Okrem výrobkov uvedených vo vysvetlivkách HS k položke 3604, prvý odsek, body (1), (b), (2), druhý odsek, ptri do tejto podpoložky kpsle, ktoré s používjú do bezpečnostných lámp, známych ko plmeňové bezpečnostné lmpy, určené k odhleniu výbušného (trskvého) plynu v bnských chodbách. Tieto kpsle sú usporidné do úzkych prúžkov textilu, širokých približne 4 mm dlhých si 35 cm. V kždom prúžku je zvyčjne okolo 30 kpslí sú obyčjne zvinuté zo zvitkov.

163 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ KAPITOLA FOTOGRAFICKÝ ALEBO KINEMATOGRAFICKÝ TOVAR 3702 Fotogrfické filmy vo zvitkoch, citlivé, neexponovné, z mteriálu iného ko z ppier, lepenky lebo textílií; ploché filmy pre n okmžitú fotogrfiu vo zvitkoch, scitlivené, neexponovné Mikrofilm; film n grfické umenie Mikrofilm tejto podpoložky s obvykle nelíši od kinemtogrfického filmu, le použív s n reprodukciu dokumentov snímok po snímku. Rovnko s použív n reprodukciu výpisov počítčových progrmov, vtedy s rozlišuje písmenmi COM. Mikrofilm je obvykle blený v šírkch 8 mm, 16 mm 35 mm v dĺžkch približne 30 m, 61 m, 122 m 305 m. Film pre grfické umenie s použív v tlčirenskom priemysle n fotomechnickú reprodukciu ilustrácií textov (npr. fotolitogrfi, heliogrvúr, fotochromotypogrfi, fotokópi) Film n grfické umenie Pozri vysvetlivky k podpoložke , druhý odsek Mikrofilm; film n grfické umenie Pozri vysvetlivky k podpoložke Mikrofilm; film n grfické umenie Pozri vysvetlivky k podpoložke Fotogrfické dosky film, exponovné vyvolné, iné ko kinemtogrfické filmy Mikrofilmy Do tejto podpoložky ptri reprodukcie dokumentov v zmenšenej podobe (npr. obchodné ppiere, rchívne dokumenty, technické výkresy); získné fotogrfickým postupom. Mikrofilm je film plochý (mikrofiše) lebo zvinutý, ktorý pozostáv zo série mikrosnímkov. Mikrofiše zostávjú ztriedené v tejto podpoložke, j keď sú orámovné. Do tejto podpoložky neptri mikrokópie n fotogrfickom ppieri, exponovné vyvolné (vo forme mikrokriet, kníh tď.), ktoré ptri do podpoložky Kinemtogrfický film, exponovný vyvolný, tiež obshujúci zvukový záznm lebo len zvukový záznm Osttné Do týchto podpoložiek ptri len tie zvukové filmy, ktoré mjú vizuálne záznmy zvukovú stopu n tom istom páse. V prípde zvukových filmov n dvoch pásoch, tiež spoločne blených, s kždý pás ztrieďuje do príslušnej podpoložky, tzn. filmový mteriál pozostávjúci len zo zvukovej stopy v závislosti od jeho šírky ptrí do podpoložky lebo do podpoložky , ztiľ čo filmový mteriál obshujúci vizuálne záznmy ptrí do jednej z týchto podpoložiek, lebo do podpoložiek ž (použitie doplnkovej poznámky 1 k tejto kpitole).

164 C 137/162 Úrdný vestník Európskej únie Negtívy; pomocné pozitívy Do tejto podpoložky ptri: 1. Originálne filmové negtívy; 2. pomocné pozitívne filmy kopírovné z originálnych negtívov; v čiernobielom procese sú známe ko duplicting positives, mroon positives, lvender muve positives, mster positives, msterprints fine-grin msterprints lebo lvender positives, lebo duplicting positives, le vo frebnom procese sú známe ko duplicting positives, interpositives lebo intermedite positives ; sú vyrobené n podklde, ktorý je slbofilový lebo slbogštnovohnedý, lebo nie je zfrbený; tieto filmy nie sú bežne používné n projekciu, le sú určené n zhotovenie kópií originálnych negtívov. Nvyše ich možno výnimočne použiť n prehlidnie, úprvu následné ozvučenie filmu. Ako pomocné pozitívy sú tiež ztriedené tri čiernobiele pozitívy, získné prostredníctvom filtrov (modrý, zelený červený) z originálnych frebných negtívov, ktoré s používjú n získnie podobných filtrov, frebných pomocných negtívov, určených n tvorbu pozitívnych kópií; 3. duplikáty negtívov okopírovné z pomocných pozitívnych filmov, ktoré sú určené n kopírovnie pozitívnych kópií; sú známe ko duplicting negtives v čierno-bielom procese internegtives vo frebnom procese ( 1 ); 4. reverzibilné medzinegtívy, ktoré sú vo frebnom procese získné primo inverziou z originálnych negtívov z ktorých budú vyhotovené kópie určené n výstvy; 5. mtrix filmy (červený, zelený, modrý), ktoré sú získné vo frebnom procese z negtívov z ktorých budú vyhotovené kópie. Ak sú všetky filmy široké 35 mm lebo vic, okrem mtrix filmov, mjú bežne perforáciu typickú pre negtívy (súdkovitú). To umožňuje rozlíšiť pomocné pozitívne filmy s nefrebnou podložkou od pozitívnych filmov určených n projekciu, ktoré mjú perforáciu typickú pre pozitívy. ( 1 ) Zodpovedjúce termíny: dupliktný negtív: contretype négtif (frncúzsky) Dup Negtiv (nemecky) controtipi negtivi (tlinsky) duplict negtief (holndsky) pomocný negtív, medzinegtív: internégtif (frncúzsky) Zwischennegtiv (nemecky) internegtivi (tlinsky) internegtief (holndsky).

165 Úrdný vestník Európskej únie C 137/163 Okrem toho treb poznmenť, že filmy z určitých krjín (njmä z bývlého Sovietskeho zväzu) mjú špecifický typ perforácie (Dubry-Howell), ktorý je veľmi podobný normálnej pozitívnej perforácii tiež s nchádz v pôvodných negtívnych filmoch, v pomocných pozitívoch negtívoch, ko j v pozitívnych kópiách určených n premietnie lebo projekciu. Mtrix filmy mjú perforáciu typickú pre pozitívy, le môžu byť rozlíšené podľ hrúbky (tkmer dvojnásobná ko u pozitívov), podľ ich prevžujúcej gštnovohnedej frby mierneho reliéfu n snímkch Osttné pozitívy Do tejto podpoložky ptri filmy určené n premietnie. Pozitívne filmy s dvomi lebo vicerými obrzovými pásmi sú ztriedené clo má byť vymerné podľ šírky dĺžky filmu po rozrezní, tzn. šírky dĺžky filmu v podobe, v ktorej bude premietný. Npr. film široký 35 mm (nrezný n štyri pásy so šírkou 8 mm) dlhý 100 m má byť povžovný z 8 mm film dlhý 400 m ž Osttné Pozri vysvetlivky k podpoložkám Negtívy; pomocné pozitívy Pozri vysvetlivky k podpoložke ž Osttné pozitívy Pozri vysvetlivky k podpoložke Aktulity, filmové týždenníky Pozri doplnkovú poznámku 2 k tejto kpitole.

166 C 137/164 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA RÔZNE CHEMICKÉ VÝROBKY 3801 Umelý grfit; koloidný lebo semikoloidný grfit; príprvky n záklde grfitu lebo iného uhlík vo forme pást, blokov, pltní lebo osttných polotovrov Umelý grfit Pozri vysvetlivky HS k položke 3801, bod (1) Koloidný lebo semikoloidný grfit Pozri vysvetlivky HS k položke 3801, bod (2) Osttný Do tejto podpoložky ptrí koloidný grfit vo vodnej suspenzii lebo v iných neolejových suspenziách Uhlíkté psty n elektródy podobné psty n výmurovky pecí Pozri vysvetlivky HS k položke 3801, bod (3) b) Aktívne uhlie; ktívne prírodné minerálne produkty; živočíšne uhlie, vrátne použitého živočíšneho uhli Aktívne uhlie Aktívne uhlie tejto podpoložky má jódové číslo 300 lebo vyššie (miligrmy jódu bsorbovného grmom uhli), stnovené metódou ASTM D Osttné Všeobecne, ktivovný ditomit tejto podpoložky, klcinovný so spekcími (sintrovcími) zložkmi, ko je chlorid sodný lebo uhličitn sodný [pozri vysvetlivky HS k položke 3802, čsť (A), tretí odsek, b), bod (1)], má nsledujúce vlstnosti: je biely zostáv biely j po ďlšej klcinácii, jeho ph v 10 % vodnej suspenzii je medzi 7,5 10,5, jeho strt žíhním pri teplote 900 C je nižši ko 0,5 %, jeho obsh sodík vyjdrený ko N 2 O je vyšší ko 1,5 %. Do tejto podpoložky ptri ktivovné bentonity zodpovedjúce opisu pre ktivovné hlinky [pozri vysvetlivky HS k položke 3802, čsť (A), tretí odsek, b), bod (3)]. Aktivovné bentonity tejto podpoložky s líši od prírodne vyskytujúcich s bentonitov podpoložky v ph, ktoré je obvykle nižsie ko 6 (kyslé bentonity), lebo vyššie ko 9,5 (pre vodné suspenzie po 1 hod. státi), obshom uhličitnu sodného, ktorého je vic ko 2 %, lebo celkovým obshom vymeniteľného sodík vápnik preshujúceho 80 meq/100 g (ktívne bentonity sodné). Orgnofilné bentonity získné pridním npríkld sterylmínu ptri všeobecne do podpoložky Prírodné bentonity jednoducho zmiešné s mlými množstvmi uhličitnu sodného ptri všeobecne do podpoložky

167 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Tllový olej, tiež rfinovný Surový Pozri vysvetlivky HS k položke 3803, prvé dv odseky Odpdné výluhy z výroby drevnej buničiny, tiež koncentrovné, odcukornené lebo chemicky uprvené, vrátne lignínsulfónnov, le okrem tllového olej položky 3803 Do tejto položky ptrí koncentrovný sulfitový výluh. Koncentrovný sulfitový výluh získné silnou zkoncentráciou odpdových výluhov z výroby drevnej buničiny sulfitovým postupom, niekedy po vhodnej chemickej úprve s uprví ich stupeň kyslosti lebo lklity, obsh popol, frb koloidné vlstnosti Živicový, borovicový lebo sulfátový terpentín osttné terpenické silice vyrobené destiláciou lebo iným sprcovním ihličntého drev; surový dipentén; sulfitový terpentín osttný surový prcymén; borovicový olej obshujúci lfterpinol ko hlvnú zložku Živicový terpentín Borovicový terpentín Sulfátový terpentín Borovicový olej Osttné Do tejto podpoložky ptri len výrobky získné výlučne primo z destilácie (extrkciou vodnou prou) olejntých živíc získných z rstúcich ihličntých stromov. Do tejto podpoložky ptri výrobky uvedené vo vysvetlivkách HS k položke 3805, druhý odsek, bod (2) ). Do tejto podpoložky ptri výrobky uvedené vo vysvetlivkách HS k položke 3805, druhý odsek, bod (2) b). Do tejto podpoložky ptri výrobky uvedené vo vysvetlivkách HS k položke 3805, druhý odsek, bod (5). Do tejto podpoložky ptrí terpentín, z ktorého bol tkmer úplne odstránený betpinén frkčnou destiláciou s následným zmiešním s osttnými frkcimi. Tento výrobok s predáv pod názvom rekonštituovná terpentínová živic Kolofóni živicové kyseliny ich deriváty; živicový lieh živicové oleje; tvené živice Kolofóni živicové kyseliny živičné Pozri vysvetlivky HS k položke 3806, čsť (A) Soli kolofónie, živicových kyselín lebo soli derivátov kolofónie lebo živicových kyselín, iné ko soli duktov kolofónie Estery živíc Osttné Pozri vysvetlivky HS k položke 3806, čsť (B). Pozri vysvetlivky HS k položke 3806, čsť (C). Do tejto podpoložky ptri: 1. deriváty kolofónie lebo živicových kyselín uvedené vo vysvetlivkách HS k položke 3806, čsť (D), (I), ko j disproporcionáln nepremenená kolofóni, v čsť živicovej kyseliny je dehydrogenovná čsť je hydrogenovná, technické živicové míny (npr. dehydrobietylmín) technické živicové nitrily; 2. živicový lieh živicové oleje uvedené vo vysvetlivkách HS k položke 3806, čsť (D), (II); 3. tvené gumy uvedené vo vysvetlivkách HS k položke 3806, čsť (D), (III).

168 C 137/166 Úrdný vestník Európskej únie Drevný decht; oleje z drevného dechtu; drevný kreozot; drevný lieh; rstlinná smol; pivovrská smol podobné príprvky n záklde kolofónie, živicových kyselín lebo rstlinnej smoly Drevný decht Pozri vysvetlivky HS k položke 3807, druhý odsek čsť (A), bod (1) Osttné Do tejto podpoložky ptri výrobky uvedené vo vysvetlivkách HS k položke 3807, druhý odsek čsť (A), body (2) (3), čsti (B), (C) (D) Insekticídy, rodenticídy, fungicídy, herbicídy, príprvky proti klíčeniu regulátory rstu rstlín, dezinfekčné prostriedky podobné výrobky, vo formách lebo blenich n predj v mlom lebo ko príprvky lebo výrobky (npríkld sírne pásy, knôty sviečky, mucholpky) ž ž Insekticídy Pozri vysvetlivky HS k položke 3808, čsť (I), po troch hviezdičkách. Fungicídy Pozri vysvetlivky HS k položke 3808, čsť (II), po troch hviezdičkách Príprvky n záklde zlúčenín medi Do tejto podpoložky ptri: 1. bordeux zmes, vyrobená zo sírnu meďntého hseného vápn, ktorá s použív v poľnohospodárstve ko fungicíd; 2. príprvky vyrobené zo zásditého chloridu meďntého zásditého sírnu meďntého, oxichloridu meďntého, kremičitnu meďntého, cetorzenitnu meďntého, oxidu medi, hydroxidu medi lebo uhličitnu medi, ktoré s používjú n rovnký účel; 3. príprvky n záklde nftenátu medi lebo fosforečnnu medi, ktoré s používjú n ochrnu textílií drev proti hubám; 4. cheláty orgnických solí medi s kovovými mydlmi. Príprvky tejto podpoložky môžu mť formu práškov, roztokov lebo tbliet, ktoré sú buď voľne blené, lebo v blení n predj v mlom môžu obshovť okrem zlúčenín medi ďlšie ktívne látky ko sú zlúčeniny zinku lebo ortuti Regulátory rstu rstlín Do tejto podpoložky ptri látky, ktoré pri plikácii n rstliny meni ich fyziologické procesy v poždovnom smere. Aplikujú s n celú rstlinu, n čsti rstliny lebo do pôdy. Ich pôsobenie môže ovplyvniť npríkld: ) celkový rst; b) výšku rstliny (skrátenie lebo predĺženie stonky); c) veľkosť lebo tvr hľúz; d) internodálnu dĺžku (zvýšenie odolnosti proti poľhnutiu); e) úrodnosť veľkosť plodu; f) hldinu rstlinných zásob (uhľohydráty, proteíny, tuky); g) čs rozkvetu dozrievnie plodu; h) neplodnosť rstliny; ij) množstvo smičích kvetov.

169 Úrdný vestník Európskej únie C 137/167 Regulátory rstu rstlín s deli n štyri hlvné skupiny: 1. uxíny, ktoré pôsobi n tvorbu koreňov, rstu stonky vývoj plodov. Njdôležitejši je kyselin 3-indolyloctová; 2. gibereliny, ktoré zvlášť podporujú rst pukov kvetu. Všetky sú odvodené z kyseliny giberelovej; 3. cytokiníny, ktoré zvlášť podporujú delenie buniek spomľujú strnutie rstlín. Njznámejší je kinetín (6-furfurylminopurín) zetín; 4. spomľovče rstu. Do tejto podpoložky neptri: ) hnojivá; b) prostriedky n zlepšenie kvlity pôdy (kondicionéry); c) herbicídy, tiež selektívne (podpoložky ž ); d) príprvky proti klíčeniu (podpoložk ) ž Dezinfekčné prostriedky Pozri vysvetlivky HS k položke 3808, čsť (IV), po troch hviezdičkách, prvé tri odseky Príprvky n úprvu povrchu lebo pretovnie, príprvky urýchľujúce frbenie lebo ustálenie frbív osttné výrobky príprvky (npríkld pretúry moridlá), používné v textilnom, ppierenskom, kožirskom podobnom priemysle, inde nešpecifikovné ni nezhrnuté ž N záklde škrobových látok Okrem výrobkov n záklde škrobu príprvkov opísných vo vysvetlivkách HS k položke 3809, tretí odsek, čsť (A), body (1) (11) čsť (B), body (1) (2), ptri do týchto podpoložiek zmesi škrobu s bórxom lebo krboxymetylcelulózou (používné k stuženiu plátn) zmesi rozpustného škrobu kolínu (používné vo výrobe ppier) ž Osttné Do týchto podpoložiek ptri výrobky príprvky opísné vo vysvetlivkách HS k položke 3809, tretí odsek, čsti (A), (B), (C), len vtedy, k škrobové látky netvori zákld týchto výrobkov príprvkov, njmä: 1. rozličné pretúry používné v textilnom priemysle k nekrčivej nezrážvej úprve látok. Ptri sem močovinoformldehyd, melmínformldehyd glyoxldimočovin, prekondenzovné, to z predpokldu, že nemjú vlstnosti polykondenzčných produktov 39. kpitoly lebo nie sú chemicky definovnými zlúčeninmi (29. kpitol). Okrem toho, do týchto podpoložiek ptri vodné roztoky chemických zlúčenín (npríkld dimetyllmočovin, trimetylolmelmín), ku ktorým boli pridné vonné látky, by zkryli zápch formldehydu spôsobený čistočným rozkldom výrobku; 2. pretúry, ktoré okrem nepremokvosti poskytujú látkm znčnú odolnosť voči olejom nečistotám, le nezmedzujú priedušnosť; 3. ntisttické pretúry, sú to príprvky zbrňujúce kumulácii sttickej elektriny v textilných vláknch tkninách. Obvykle sú to príprvky vytvorené prekondenzovnými vodorozpustnými polyelektrolytmi, ktoré po krátkom pôsobení pri strednej teplote vytvori n vlákne zosieťovné polykondenzáty, ktoré sú dosttočne nerozpustné, by odolli opkovnému prniu čisteniu. Do tejto ktegórie ptri zásdité, vodorozpustné, lineárne polymidy, priprvené z dikrboxylových kyselín (npr. kyseliny dipovej, jntárovej tereftlovej) polymidov obshujúcich jednu lebo vic sekundárnych mínových skupín (npr. dietyléntrimín, trietyléntetrmín) lkylntu (schopný zosieťovť polymid tk zbezpečiť nerozpustnosť po vhodnom tepelnom pôsobení) pozostávjúceho npríkld z určitých dihlogenidov (dijodidy polyetylénglykolov s reltívne nízkou molekulovou hmotnosťou, epichlórhydrín pod.); 4. nehorľvé pretúry, ktoré znižujú horľvosť zvlášť textilu kože. Obvykle sú to príprvky n záklde mónnych solí, kyseliny boritej, chlórovných prfínov, oxidu ntimónu, oxidu zinku osttných oxidov kovov niektorých orgnických látok obshujúcich dusík /lebo fosfor.

170 C 137/168 Úrdný vestník Európskej únie Antidetončné príprvky (príprvky proti klepniu motor), oxidčné inhibítory, živicové inhibítory, príprvky n zlepšenie viskozity, ntikorózne príprvky osttné priprvené ditív do minerálnych olejov (vrátne benzínov) lebo do osttných kvplín používných n rovnké účely ko minerálne oleje N záklde tetretylolov Do tejto podpoložky ptri príprvky, v ktorých je tetretylolovo jedinou ntidetončnou zložkou Osttné Do tejto podpoložky ptri príprvky, v ktorých tetretylolovo lebo etylmetylolovo lebo zmes tetretylolov tetrmetylolov je jedinou lebo hlvnou ntidetončnou zložkou Iniciátory rekcie, urýchľovče rekcie ktlytické príprvky, inde nešpecifikovné ni nezhrnuté ž Ktlyzátory n nosiči Sú to ktlyzátory typu rozsihleho použiti, ktoré sú nnesené n nosiči, obvykle impregnáciou, súčsným zrážním (koprecipitáciou) lebo miešním. Zvyčjne sú zložené buď z jednej, lebo vicerých ktívnych látok nnesených n nosiči, lebo zo zmesi obshujúcej ktívne látky. Aktívne látky sú obvykle veľmi jemne rozptýlené kovy, oxidy kovov lebo osttné zlúčeniny kovov. Kovy, ktoré sú njčstejšie používné, ptri do ôsmej skupiny Mendelejovej periodickej sústvy prvkov (predovšetkým je to koblt, nikel, pládium pltin) molybdén, chróm, meď zinok. Nosiče zvyčjne pozostávjú z oxidu hlinitého, silikgélu, fosílnej múčky, tiež ktivovnej, kermických mteriálov pod. Používjú s v priemyselných procesoch pri výrobe norgnických orgnických zlúčenín pri rfinácii ropy (npríkld pri syntéze moniku, hydrogenácii tukov, hydrogenácii olefínov). Do tejto ktegórie ktlyzátorov ptri j nsledujúce produkty: 1. niektoré príprvky zložené n zlúčeninách prechodných kovov, ktorých funkciou je uľhčiť oxidáciu, tým zbrániť vzniku oxidu uhličitého, uhlíktých zvyškov počs horeni (npríkld v kotloch v horákoch); 2. post-spľovcie ktlyzátory sú určené n zbudovnie do výfukového systému motorových vozidiel n účely zníženi znečisťovni výfukových plynov, prememou oxidu uhoľntého n oxid uhličitý premenou ďlších toxických produktov (npríkld heterocyklických zlúčenín), ktoré vznikjú pri spľovní benzínu Osttné Do týchto podpoložiek ptri zmesi zložené n zlúčeninách, ktorých chrkter pomery sú rôzne podľ chemickej rekcie, ktorá má byť ktlyzovná. Čsto s používjú n výrobu plstov, čsto sú oznčovné ko iniciátory, prenosné činidlá, terminátory lebo teloméry zosieťovcie činidlá. Ptri sem: 1. Rdikálové ktlyzátory Tieto príprvky sú zložené n orgnických látkch, ktoré s pomly rozkldjú z rekčných podmienok produkujú frgmenty, ktoré pri zrážkch s počitočným monomérom uprednostňujú vytvorenie väzby vznik nových voľných rdikálov schopných opkovni procesu, tým rozširovni reťzc. Medzi tieto ptri: ) príprvky zložené n orgnických peroxidov typu R-O-O-R (orgnické roztoky peroxidov, ko sú cetyl dibenzoylperoxidy). Počs rekcie vznikjú rdikály RO R O pôsobi ko ktivátory; b) príprvky n záklde zozlúčenín (ko je zobisizobutyronitril), ktoré s rozkldjú počs rekcie, pričom uvoľňujú dusík, tým tvori voľné rdikály; c) oxidčno-redukčné príprvky (npríkld zmes peroxidu drselného dodecylmerkptánu), pri ktorých vznikjú ktivčné rdikály v dôsledku oxidčno-redukčnej rekcie.

171 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Iónové ktlyzátory Obvykle sú to orgnické roztoky zlúčenín, ktoré vytvárjú ióny schopné vzájomného vizni s z vzniku dvojitej väzby, tým vytvárjú ktívne miest vo výslednom produkte. Ptri sem: ) ktlyzátory typu ziegler n výrobu polyolefínov (npríkld zmes titnu trietyllumíni); b) ktlyzátory typu ziegler-ntt (stereoktlyzátory, orientujúce ktlyzátory), ko je zmes chloridu titnitého trilkyllumíni pri výrobu izotktického polypropylénu blokových kopolymérov etylénu s olefínmi; c) ktlyzátory n výrobu polyuretánov (npríkld zmes trietyléndimínu zlúčenín cínu); d) ktlyzátory n výrobu minoplstov (npríkld kyselin fosforečná v orgnickom rozpúšťdle). 3. Ktlyzátory pre polykondenzčné rekcie Sú to príprvky n záklde rozličných zlúčenín (npríkld zmes octnu vápentého, oxidu ntimonového, lkoholátov titnu pod.) Priprvené živné pôdy n rst udrživnie mikroorgnizmov (vrátne vírusov podobných orgnizmov) lebo rstlinných, ľudských lebo živočíšnych buniek Do tejto podpoložky neptri vjci, tiež oplodnené, ktoré j keď neobshujú voľné ptogény, le neboli priprvené ko kultúry mikroorgnizmov (položk 0407 lebo 0408) Technické monokrboxylové mstné kyseliny; kyslé oleje z rfinácie; technické mstné lkoholy Kyselin sterová N účely tejto podpoložky kyselin sterová znmená zmes mstných kyselín, ktoré sú tuhé pri normálnej teplote s obshom čistej kyseliny sterovej 30 % hmotnosti lebo vic, le menej ko 90 % hmotnosti, počítnej n hmotnosť suchého produktu. Výrobky tohto typu s obshom kyseliny sterovej vic ko 90 % hmotnosti ptri do podpoložky Kyselin olejová N účely tejto podpoložky kyselin olejová znmená zmes mstných kyselín, ktoré sú kvplné pri normálnej teplote s obshom čistej kyseliny olejovej 70 % hmotnosti lebo vic, le menej ko 85 % hmotnosti, počítnej n hmotnosť suchého produktu. Výroky tohto typu s obshom kyseliny olejovej 85 % hmotnosti lebo vic ptri do podpoložky Mstné kyseliny z tllového olej Pozri vysvetlivky HS k položke 3823, čsť (A), druhý odsek, bod (3). Výrobky tohto typu obshujúce menej ko 90 % hmotnosti mstných kyselín ptri do položky Technické mstné lkoholy Pozri vysvetlivky HS k položke 3823, čsť (B). Do tejto podpoložky ptri ib technické mstné lkoholy (zmesi cyklických lkoholov), v ktorých židn lkoholová zložk netvorí 90 % hmotnosti lebo vic suchého produktu. Výrobky tohto typu, v ktorých jedn z mstných lkoholových zložiek tvorí 90 % hmotnosti lebo vic, ptrí všeobecne do položky 2905.

172 C 137/170 Úrdný vestník Európskej únie Priprvené spojivá n odlievcie formy lebo jdrá; chemické výrobky príprvky chemického priemyslu lebo príbuzných priemyselných odvetví (vrátne tkých, ktoré pozostávjú zo zmesí prírodných produktov), inde nešpecifikovné ni nezhrnuté Priprvené spojivá pre odlievcie formy lebo jdrá Pozri vysvetlivky HS k položke 3824, čsť (A) Neglomerovné krbidy kovov zmiešné nvzájom lebo s kovovým spojivom Do tejto podpoložky ptri prášky priprvené n premenu n tvrdé kovy spekním. Sú zložené zo zmesí rôznych krbidov kovov (wolfrámu, titnu, tntlu nióbu), tiež s kovovým spojivom (práškový koblt lebo nikel) čsto obshujú mlé množstvá prfínového vosku (okolo 0,5 % hmotnosti). Tktiež jednoduchá zmes jedného z vyššie uvedených krbidov s kovovým spojivom ptrí do tejto podpoložky, pričom jednotlivé krbidy ptri do položky Priprvené prísdy do cementov, mált lebo betónov Pozri vysvetlivky HS k položke 3824, čsť (B), šiesty odsek, bod (3) Betón priprvený n litie Do tejto podpoložky ptrí betón, do ktorého bol pridná vod. Obyčjne s preprvuje v miešcích nákldných utách (mieščkách) Osttné Do tejto podpoložky ptrí: 1. betón nezmiešný s vodou; 2. mlt ž Sorbitol, iný ko podpoložky Do týchto podpoložiek ptri nekryštlizujúce druhy sorbitov (D-glucitolu), ktoré s obvykle získvjú hydrogenáciou z zvýšeného tlku z glukózového sirupu obshujúceho podiel ďlších oligoschridov. Ich obsh sorbitolu (D-glucitolu) je v rozshu % hmotnosti v sušine, pričom zvyšok sú v podstte čistočne hydrogenovné polylkoholy oligoschridy. Z tohto dôvodu je tendenci sorbitolu (D-glucitolu) kryštlizovt' veľmi znížená [preto s použív oznčenie: nekryštlizujúci sorbitol (D-glucitol)]. Sorbitol, ktorý spĺň podmienky poznámky 1 k 29. kpitole, je ztriedený do podpoložiek ž ž Zmesi obshujúce hlogénové deriváty metánu, etánu lebo propánu Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám ž Ropné sulfónny, okrem ropných sulfónnov lklických kovov, móni lebo etnolmínov; tiofénovné sulfónovné kyseliny olejov získných z bitúmenových nerstov ich soli Do tejto podpoložky ptri: 1. ropné sulfónny vápnik lebo bári, ktoré mjú obvykle obsh minerálnych olejov od 55 do 70 % hmotnosti. Mjú rozsihle použitie pri výrobe prísd do minerálnych olejov; 2. tiofénovné sulfónové kyseliny z olejov získných z bitúmenových nerstov, vyrobené suchou destiláciou určitých bitúmenových bridlíc s následným pôsobením kyseliny sírovej, ktoré sú určené n použitie vo frmácii celkový obsh síry mjú zvyčjne vyšší ko 9 % hmotnosti, ko j ich soli, njmä vápenté.

173 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Iónomeniče Pozri vysvetlivky HS k položke 3824, čsť (B), šiesty odsek, bod (14). Do tejto podpoložky ptri iónomeniče zložené n sulfónovnom uhlíku, ko j niektoré typy ílu, z predpokldu, že boli špeciálne uprvené tk, by boli vhodné n použitie ko iónomeniče (hlvne ktiónové); ptrí sem glukonit, ktorý je vo forme gélu hlinitokremičitnov získných z pieskov morského pôvodu. Použív s hlvne n zmäkčovnie vody. Osttné výrobky používné n tie isté účely sú zložené n montmorillonite kolinite. Do tejto podpoložky ptri tiež syntetické iónomeniče, ko sú umelé zeolity iónomeniče zložené n oxide hlinitom lebo silikgéle. Do tejto podpoložky neptri: ) čistý silikgél (podpoložk ); b) čistý oxid hlinitý, tiež ktivovný (podpoložk lebo ); c) umelé zeolity, ktoré neobshujú spojivá (podpoložk ), v súlde s vysvetlivkmi k HS, čsť (B), bod (14), ktoré súvisi s položkou 3824; d) ktivovný íl (podpoložk ) Getry (pohlcovče plynov) pre vákuové trubice Do tejto podpoložky ptri výrobky známe ko getry. Tieto s deli n zábleskové getry objemové getry. Getry prvej skupiny sú vyprchné do trubice počs ich výroby; ptri sem: produkty zložené ko z bári, tk j z hliník, horčík, tntlu, tóri pod., vo forme drôtov lebo peliet; zmesi pozostávjúce zo zmesi uhličitnov bári stronci n tntlovom drôte. Getry druhej skupiny sú ib zhrite, le nevyprchné, mjú ib kontktný bsorpčný účinok. Zvyčjne s skldjú z čistých kovov (tntl, volfrám, zirkónium, niób, tórium) vo forme drôtov, plátkov tď., preto nemôžu byť ztriedené do tejto podpoložky Kyseliny nfténové, ich vo vode nerozpustné soli ich estery Kyseliny nfténové sú zmesi monokrboxylových licyklických kyselín získných počs rfinácie ropy určitého pôvodu (hlvne z bývlého Sovietskeho zväzu Rumunsk). Do tejto podpoložky ptri tiež vo vode nerozpustné soli nfténových kyselín (npr. soli hliník, bári, olov, chrómu, vápnik, mngánu, kobltu, zinku) estery týchto kyselín Antikorózne príprvky, obshujúce míny ko ktívnu zložku Do tejto podpoložky ptri výrobky obshujúce míny lebo ich deriváty ko svoje ktívne zložky, ktoré s používjú n prevenciu proti hrdzi, npr. sú to: 1. príprvky vyrobené z mínov lebo minolkoholov (zvyčjne trietnolmínu) lklických dusitnov, tiež so zmáčdlom; 2. orgnické roztoky mstných lebo živicových mínov ich deriváty (npríkld fosforečnny mstné dimíny, soli mstných kyselín soli mstných mínov). Tieto príprvky, k s používjú ko ditív do minerálnych olejov, npríkld ko inhibítory korózie do vykurovcích olejov, ptri do položky Zmesi zbrňujúce tvorbe kmeň podobné zmesi Do tejto podpoložky ptri výrobky uvedené vo vysvetlivkách HS k položke 3824, čsť (B), šiesty odsek, bod (15), príprvky, ktoré rozpúšťjú vápenté usdeniny Príprvky n elektrolytické pokovovnie Do tejto podpoložky ptri npr. špeciálne príprvky pre pokovovcie vne, leštice vne výrobky pre elektrogrfiu.

174 C 137/172 Úrdný vestník Európskej únie Zmesi mono-, di- triesterov mstných kyselín glycerolu (emulgátory tukov) Pozri vysvetlivky HS k položke 3824, čsť (B), šiesty odsek, bod (11) Pomocné výrobky pre zlievrne (iné ko podpoložky ) Okrem výrobkov uvedených vo vysvetlivkách HS k položke 3824, čsť (B), šiesty odsek, body (6) (43), do tejto podpoložky ptri: 1. príprvky n ntiernie zlievrenských foriem modelovcích dosiek, n záklde uhličitnu vápentého, voskoch frbiceho činidl; 2. príprvky n záklde dextrínu uhličitnu sodného, určené n použitie, po emulgácii, ko náter n ocelirske formy; 3. piesok pokrytý tenkou vrstvou syntetickej živice, určený n výrobu zlievrenských jdier; 4. n odplynenie ocele; 5. príprvky n oddeľovnie foriem (iné ko položky 3403) Ohňovzdorné, vodovzdorné podobné ochrnné príprvky, používné v stvebníctve Do tejto podpoložky ptri: 1. výrobky n ochrnu proti ohňu (npr. n záklde mónnych zlúčenín, ktoré s vplyvom tepl rozpínjú vytvárjú izolčnú vrstvu n stvebných dieloch); 2. výrobky (všeobecne zložené n kremičitnoch) n impregnáciu vonkjších čstí budov ko vodovzdorná ochrn; 3. výrobky pridávné do betónu proti preskovniu spodnej vody.

175 Úrdný vestník Európskej únie C 137/173 TRIEDA VII PLASTY A VÝROBKY Z NICH; KAUČUK A VÝROBKY Z NEHO 39. KAPITOLA PLASTY A VÝROBKY Z NICH Poznámk 6 Termín roztoky používný v tejto poznámke v poznámke 4 k 32. kpitole s nevzťhuje n koloidné roztoky. I. PRIMÁRNE FORMY K definícii termínu primárne formy pozri poznámku 6 k tejto kpitole všeobecné vysvetlivky HS k tejto kpitole, Primárne formy Polyméry etylénu v primárnych formách Polyetylén so špecifickou hmotnosťou nižšou ko 0,94 Do týchto podpoložiek ptri ib homopolyméry etylénu, tzn. polyméry, v ktorých etylén tvorí 95 % hmotnosti lebo vic z celkového obshu polyméru. Špecifická hmotnosť (hustot) polyetylénu musí byť určená pre polymér bez prísd. Kvplný polyetylén sem ptrí ib vtedy, k spĺň podmienky ustnovené v poznámke 3 ) k tejto kpitole. Ink ptrí do podpoložiek ž Polyetylénové vosky sú ztriedené do položky Polyetylén so špecifickou hmotnosťou 0,94 lebo vic Pozri vysvetlivky k podpoložkám Osttné V súlde s poznámkou 4 tejto kpitole poznámkou 1 k podpoložkám k tejto kpitole do týchto podpoložiek ptri: 1. kopolyméry etylénu monoméry iné ko vinylcetát (t. j. kopolyméry etylénu propylénu) zmesi polymérov podobného zloženi, v ktorých je etylén prevžujúcim komonomérom; 2. chemicky modifikovný polyetylén ustnovený v poznámke 5 k tejto kpitole (t. j. chlórovný polyetylén chlórosulfónovný polyetylén) Polyméry propylénu lebo osttných olefínov v primárnych formách Polypropylén Vysvetlivky k podpoložkám , prvý odsek, s použijú s príslušnými zmenmi. Do tejto podpoložky neptrí kvplný polypropylén, ktorý nespĺň poznámku 3 ) k tejto kpitole (t. j. tripropylén lebo tetrpropylén) (podpoložky ž ) Polyizobutylén Do tejto podpoložky ptri výrobky uvedené vo vysvetlivkách HS k položke 3902, tretí štvrtý odsek. Do tejto podpoložky neptrí kvplný polyizobutylén, ktorý nespĺň poznámku 3 ) k tejto kpitole (t. j. triizobutylén) (podpoložky ž ).

176 C 137/174 Úrdný vestník Európskej únie Kopolyméry propylénu Do tejto podpoložky ptrí kopolymér lebo zmes polymérov pozostávjúc zo 45 % hmotnosti etylénu, 35 % hmotnosti propylénu 20 % hmotnosti izobutylénu, nkoľko propylén izobutylén sú polyméry, ktoré ptri do položky 3902, tvori 55 % hmotnosti celkového kopolyméru v porovnní s etylénom prevžujú. Okrem toho propylén, ktorého kopolyméry sú výslovne uvedené v tomto prípde, je prevžujúcim monomérom nd izobutylénom (pltí poznámk 4 k tejto kpitole poznámk 1 k podpoložkám k tejto kpitole). Ak v uvedenom príklde je percentuálny obsh propylénu izobutylénu obrátený, príslušný kopolymér bude ptriť do podpoložiek ž ž Osttné Do týchto podpoložiek ptri výrobky obchodne známe ko poly(lf-olefíny), ktoré zvyčjne s získvjú slbou polymerizáciou 1-decénu, po ktorej nsleduje hydrogenáci vzniknutého produktu sepráci frkcií bohtých n uhľovodíky C 20 -, C 30 -, C 40 -, C 50 - destiláciou. Tieto frkcie sú zmiešné tk, by vytvorili rôzne typy komerčných poly(lf-olefínov). Sú to kvpliny, ktoré nemusi spĺňť podmienku ustnovenú v poznámke 3 c) k tejto kpitole, le musi spĺňť poznámku 3 ) k tej istej kpitole používjú s ko náhrdy do minerálnych olejov pri výrobe syntetických polosyntetických mzcích olejov, ktoré dodávjú týmto výrobkom vyšší viskozitný index, nižší bod tuhnuti, lepšiu tepelnú stbilitu, vyšší bod vzplnuti menšiu prchvosť Polyméry styrénu v primárnych formách Do tejto položky neptri styrénové polyestery (položk 3907) Polystyrén Vysvetlivky k podpoložkám , prvý odsek, s použijú s príslušnými zmenmi Polyméry vinylchloridu lebo osttných hlogénovných olefínov, v primárnych formách Vinylový polymér je polymér, ktorého monomér zodpovedá vzorcu: Kde väzb C-X nie je ni uhlík-uhlík ni uhlík-vodík Polyvinylchlorid, nezmiešný s osttnými látkmi Vysvetlivky k podpoložkám , prvý odsek, s použijú s príslušnými zmenmi Osttný polyvinylchlorid Vysvetlivky k podpoložkám , prvý odsek, s použijú s príslušnými zmenmi Vinylchlorid-vinylcetátové kopolyméry Do tejto podpoložky ptri len: 1. kopolyméry vinylchloridu, v ktorých je vinylchlorid prevžujúcim monomérom; 2. zmesi polyvinylchloridu polyvinylcetátu, v ktorých je vinylchlorid prevžujúcim monomérom Osttné vinylchloridové kopolyméry Do tejto podpoložky ptri kopolyméry vinylchloridu etylénu, v ktorých je vinylchlorid prevžujúcim komonomérom.

177 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Polytetrfluóretylén Vysvetlivky k podpoložkám , prvý odsek, s použijú s príslušnými zmenmi Osttné Do tejto podpoložky ptrí polychlórtrifluóretylén polyvinylidénfluorid Akrylové polyméry v primárnych formách Polymetylmetkrylát Vysvetlivky k podpoložkám , prvý odsek, s použijú s príslušnými zmenmi Osttné Do tejto podpoložky ptrí polykrylonitril. Do tejto podpoložky neptri: ) krylové polyméry vo forme iónomeničov (podpoložk ); b) kopolyméry krylonitrilu, ktoré spĺňjú poznámku 4 k 40. kpitole (40. kpitol) Polycetály, osttné polyétery epoxidové živice, v primárnych formách; polyuhličitny, lkydové živice, polyllylové estery osttné polyestery v primárnych formách K definícii predpony poly v zmysle tejto položky pozri poznámku 1 ) (1) k podpoložkám k tejto kpitole ž Osttné polyétery Do tejto podpoložky ptri tiež chemicky modifikovné polyétery (iné ko polycetály) [pozri vysvetlivky HS k položke 3907, bod (2)] Polyuhličitny Do tejto podpoložky ptri kopolyméry obshujúce zložku tvorenú polyuhličitnom zložku tvorenú poly(etyléntereftlátom), k polyuhličitn prevlád [pozri všeobecné vysvetlivky HS k podpoložkám k tejto kpitole, čsť (B), bod (1), šiesty odsek] Polyetyléntereftlát Vysvetlivky k podpoložkám , s použijú s príslušnými zmenmi. Do týchto podpoložiek ptri kopolyméry obshujúce zložku tvorenú polyuhličitnom zložku tvorenú polyetyléntereftlátom, k polyetyléntereftlát prevlád [pozri všeobecné vysvetlivky HS k podpoložkám k tejto kpitole, čsť (B), bod (1), šiesty odsek] S číslom viskozity 78 ml/g lebo vyšším Polyetyléntereftlát s číslom viskozity 78 ml/g lebo vyšším s všeobecne použív n výrobu fliš. Číslo viskozity je počítné podľ ISO Stndrd Polymidy v primárnych formách Polymid-6, -11, -12, -6,6, -6,9, -6,10 lebo -6,12 Vysvetlivky k podpoložkám s použijú s príslušnými zmenmi Amínové živice, fenolové živice polyuretány, v primárnych formách N ztriedenie kopolymérov vyrobených z monomérov živíc uvedených v tejto položke n ztriedenie ich zmesí pozri poznámku 4 k tejto kpitole.

178 C 137/176 Úrdný vestník Európskej únie Ropné živice, kumrón-indénové živice, polyterpény, polysulfidy, polysulfóny osttné výrobky uvedené v poznámke 3 k tejto kpitole, inde nešpecifikovné ni nezhrnuté, v primárnych formách Ropné živice, kumrónové živice, indénové živice lebo kumrón-indénové živice polyterpény Polyterpény tejto podpoložky sú ohrničené n polyméry zmesi polymérov, v ktorých jeden lebo vic terpénových monomérov tvorí 95 % hmotnosti lebo vic z celkového obshu polymérov ž Kondenzčné lebo preskupené polymerizčné produkty, tiež chemicky modifikovné Do týchto podpoložiek ptri výrobky uvedené vo vysvetlivkách HS k položke 3911, prvý odsek, body (2) ž (5) Celulóz jej chemické deriváty, inde nešpecifikovné ni nezhrnuté, v primárnych formách Acetáty celulózy Pozri vysvetlivky HS k položke 3912, čsť (B), druhý odsek, bod (1) ž Nitráty celulózy (vrátne kolódií) Pozri vysvetlivky HS k položke 3912, čsť (B), druhý odsek, bod (2) Kolódiá celoidín Kolódium je roztok s 12 % hmotnosti nitrocelulózy v zmesi s éterom lkoholom. Pri schnutí tento roztok znecháv elstickú vrstvu nitrocelulózy, ktorej flexibilitu možno zvýšiť pridním ricínového olej. Kolódium možno tiež získť rozpustením nitrocelulózy v cetóne. Kolódium s použív n príprvu fotogrfických emulzií v medicíne. Celoidín s získv z kolódi čistočným odprením rozpúšťdiel. Je to pevná látk Osttné Do tejto podpoložky ptri neplstifikovné nitráty celulózy (nitrocelulóz), iné ko kolódiá celoidín, j vtedy k sú z bezpečnostných dôvodov zvlhčené obvykle s etyl- lebo butyllkoholom lebo sú uprvené iným bezpečným spôsobom ž Étery celulózy Pozri vysvetlivky HS k položke 3912, čsť (B), druhý odsek, bod (4) Krboxymetylcelulóz jej soli Krboxymetylcelulóz s získv rekciou kyseliny monochlóroctovej s lklickou celulózou. Použív s hlvne ko zhusťovdlo koloidné ochrnné činidlo Osttné Do tejto podpoložky ptrí metylcelulóz, etylcelulóz, benzylcelulóz hydroxyetylcelulóz Estery celulózy Do tejto podpoložky ptrí propoinát celulózy butyrát celulózy Osttné Do tejto podpoložky ptrí celulóz, inde nešpecifikovná ni nezhrnutá, v primárnych formách. Z dôvodu jej obvykle komerčnej formy všeobecne regenerovná celulóz sem neptrí. Vo forme tenkých priesvitných filmov ptrí do položky 3920 lebo 3921 vo forme textilných vlákien ptrí do 54. lebo 55. kpitoly. Do tejto podpoložky ptri zmesi esterov celulózy éterov celulózy (pozri poznámku 1 k podpoložke k tejto kpitole).

179 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Prírodné polyméry (npríkld kyselin lgová) modifikovné prírodné polyméry (npríkld tvrdené bielkoviny, chemické deriváty prírodného kučuku), inde nešpecifikovné ni nezhrnuté v primárnych formách Kyselin lgová, jej soli estery Pozri vysvetlivky HS k položke 3913, prvý odsek, bod (1) Osttné Pozri vysvetlivky HS k položke 3913, prvý odsek, body (2) ž (4). II. ODPADY, ÚLOMKY A ODREZKY; POLOTOVARY; VÝROBKY 3915 Odpdy, úlomky odrezky, z plstov Termín plsty je definovný v poznámke 1 k tejto kpitole. Do tejto položky ptri: 1. odpdy, úlomky odrezky z jednoduchých termosetových mteriálov (už vytvrdené) premenené n primárne formy; 2. odpdy, úlomky odrezky zo zmiešných plstov [termoplsty, termosety, (už vytvrdené) lebo oboje] premenené n primárne formy Monofil, ktorého kýkoľvek rozmer prierezu preshuje 1 mm, prúty, tyčinky profily, tiež povrchovo uprvené, le ink neoprcovné, z plstov Z kondenzčných lebo preskupených polymerizčných produktov, tiež chemicky modifikovných Do tejto podpoložky ptri monofily, prúty, tyčinky tvrovné profily z polyesterov, polymidov lebo polyuretánov Z dičných polymerizčných produktov K definícii termínu dičné polymerizčné produkty pozri všeobecne vysvetlivky HS k tejto kpitole Polyméry, druhý odsek, bod (1). Do tejto podpoložky ptri monofily, prúty, tyčinky tvrovné profily z polymérov propylénu lebo styrénu, lebo z krylových polymérov Rúry, rúrky hdice, ich príslušenstvo (npríkld spojky, kolená, príruby), z plstov K definícii termínu rúry, rúrky hdice pozri poznámku 8 k tejto kpitole Z osttných plstov Do tejto podpoložky ptri rúry, rúrky hdice vyrobené z kondenzčných lebo preskupených polymerizčných produktov, tiež chemicky modifikovných, npr. z fenolových živíc, mínových živíc, lkydových živíc iných polyesterov, polymidov, polyuretánov silikónov. Do tejto podpoložky ptri výrobky vyrobené z dičných polymerizčných produktov, npr. z polytetrhloetylénov, polyizobutylénov, polymérov styrénu, vinylidénchloridu, vinylcetátu lebo osttných vinylových esterov krylových polymérov Podlhové krytiny z plstov, tiež smolepice, vo zvitkoch lebo vo forme dlždíc; obkldy n steny lebo stropy z plstov, definovné v poznámke 9 k tejto kpitole Do tejto položky ptri neperforovné fólie z plstov, vo zvitkoch lebo vo forme obkldov používných n pokrytie, npr. tenisových kurtov lebo terás.

180 C 137/178 Úrdný vestník Európskej únie Smolepice pltne, listy, fólie, filmy, pásy, pásky osttné ploché tvry, z plstov, tiež vo zvitkoch K definícii termínu smolepici pozri vysvetlivky HS k položke 3919, prvý odsek. Do tejto položky neptri ploché tvry plstov, ktoré s lepi len n hldké povrchy, tké ko je sklo. Výrobky tejto položky mjú čsto ochrnný pás lebo list z ppier lebo plstov. Tento ochrnný list lebo pás s neberie do úvhy pri ztrieďovní ž Vo zvitkoch, so šírkou nepreshujúcou 20 cm Do týchto podpoložiek ptri lepice pásy s priloženým držikom kotúč jednorzovým kontjnerom, ktoré slúži v podstte n predj v mlom vo všeobecnosti po spotrebovní pásky nie je možné ich opätovne použiť ž Pásky, ktorých poťh pozostáv z nevulknizovného prírodného lebo syntetického kučuku Do týchto podpoložiek ptri ib smolepice pásky, npr. pásky zreteľne určené n použitie prevžne ko prostriedok n lepenie. Tkéto pásky s zvyčjne používjú n blenie tovru n podobné účely Osttné pltne, listy, fólie, filmy, pásy, pásky, z plstov, neľhčené nezosilené, nelminovné, nevystužené ni podobne nekombinovné s osttnými mteriálmi Pozri poznámku 10 k tejto kpitole. Do tejto položky neptri pásky so zdnlivou šírkou nepreshujúcou 5 mm (54. kpitol) S hrúbkou preshujúcou 0,10 mm Do tejto podpoložky ptrí dekortívn pásk používná n účely bleni, ktorá je frebná, n vzhľd lesklá vyrábná vytlčovním polymérov propylénu. Výsledná molekulová orientáci polymérov propylénu zpríčiňuje rozvláknenie produktu, keď je pásik vyťhovný pozdĺžne rukou, čím vzniká mylný dojem, že ide o výrobok z vlákn. Hrúbk tejto pásky je si 0,13 mm, môže byť potlčená je vhodná n tvrovnie. Obvykle je nvíjná n cievky lebo rúrkovité nvíjdlách predáv s pod oznčením plstické pásky. Používjú s n rovnké účely ko bolduky ztriedené v položke Ak s táto dekortívn pásk použív pri vizní drčekov, je zvyčjne zmotná. Do tejto podpoložky ptrí osttné pásk určená n blice účely, tiež bezfrebná lebo frebná v hmote, vyrábná vytlčovním polymérov propylénu. Táto dekortívn pásk n rozdiel od pások uvedených nie je lesklá, je hrubši pevnejši nie je vhodná n tvrovnie. Povrch môže byť reliéfovný môže byť potlčený. Táto pásk s použív pri blení výrobkov pod určitým tlkom jej konce sú spojené tepelným účinkom lebo pomocou plstovej lebo kovovej svorky. Do tejto podpoložky neptrí pásk so zdnlivou šírkou nepreshujúcou 5 mm (podpoložk ) Obshujúce v hmotnosti njmenej 6 % hmotnosti plstifikátorov Pozri poznámku 2 k tejto kpitole vysvetlivky HS k podpoložkám Osttné Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám Filmy vo zvitkoch lebo pásoch, n fotogrfie kinemtogrfiu Do tejto podpoložky ptri listy vhodné n použitie v kinemtogrfii lebo fotogrfovnie ko podložky pre svetlocitlivé mteriály.

181 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Osttné pltne, listy, filmy, fólie, pásy pásky, z plstov Pozri vysvetlivky k položke Vysokotlkové lmináty s dekortívnym povrchom n jednej lebo oboch strnách Do tejto podpoložky ptri lminovné listy pozostávjúce z vrstiev vláknitého mteriálu (t. j. ppieru) impregnovné termosetovými živicmi nvzájom zvizné teplom tlkom vyšším ko 5 MP; vonkjši vrstv lebo vrstvy mjú dekortívne zfrbenie lebo dizjn (npr. imitáciu drev). Listy s dekortívnym obojstrnným povrchom, ktoré s používjú vertikálne, npr. ko súčsť výzdoby výkldov, obchodov lebo výstvných skríň; listy s jednostrnnou dekortívnou vrstvou s hlvne používjú ko povrchové vrstvy (poťh) n drevotrieskové dosky Výrobky z plstov n preprvu lebo blenie tovru; zátky, viečk, uzávery fliš osttné uzávery z plstov Osttné Sieťovin vytlčovné do tvru rúrky tejto podpoložky s použív n blenie, predáv s v neurčitej dĺžke po nrezní n určitú dĺžku s obyčjne použív n výrobu vriec vreciek určených n blenie určitých druhov ovoci zeleniny, ko sú jblká, pomrnče, zemiky cibuľ Stolový rid, kuchynský rid osttné potreby pre domácnosť, hygienické lebo toletné potreby, z plstov Osttné Do tejto podpoložky ptri špongie z regenerovnej celulózy nrezné do tvru iného ko prvouhlého (vrátne štvorcového), ko j špongie nrezné do prvouhlého tvru (vrátne štvorcového) s obrúsenými hrnmi lebo ink oprcovnými. Do tejto podpoložky neptri: ) prírodné špongie (podpoložk ); b) špongie jednoducho nrezné do prvouhlých tvrov (vrátne štvorcových) (položk 3921) Stvebné výrobky z plstov, inde nešpecifikovné ni nezhrnuté Pozri poznámku 11 k tejto kpitole Dvere, okná ich rámy prhy do dverí Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Príslušenstvo kovnie, určené n trvlé upevnenie do lebo n dvere, okná, schodiská, steny lebo osttné čsti budov Pozri poznámku 11 ij) k tejto kpitole.

182 C 137/180 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA KAUČUK A VÝROBKY Z NEHO Všeobecne N účely poznámky 4 ) k tejto kpitole termín netermoplstické látky znmená látky, ktoré nemôžu byť opkovne zmäkčené zhrievním, tk že môžu byť tvrovné lisovním lebo vytlčovním Prírodný kučuk, blt, gutperč, gujl, tropická živic chicle podobné prírodné gumy, v primárnych formách lebo v pltnich, listoch lebo pásoch Údený kučuk v listoch Pozri vysvetlivky HS k položke 4001, čsť (B), bod (1), prvý odsek Osttný Pozri vysvetlivky HS k položke 4001, čsť (B), bod (1), druhý štvrtý odsek. Do tejto podpoložky ptri svetlé krepy, hnedé krepy, rebrovné n vzduchu sušené listy, reglomerovné kučukové grnule sypké prášky z prírodného kučuku Syntetický kučuk fktis získný z olejov, v primárnych formách lebo v pltnich, listoch lebo pásoch; zmesi výrobkov položky 4001 s výrobkmi tejto položky v primárnych formách lebo v pltnich, listoch, lebo pásoch Výrobky modifikovné vprvením plstov Do tejto podpoložky ptri výrobky uvedené v poznámke 4 c) k tejto kpitole okrem depolymerizovného prírodného kučuku (podpoložk ) Osttné Do tejto podpoložky ptri krboxylovné krylonitril-butdiénové kučuky (XNBR), krylonitril-izoprénové kučuky (NIR) fktis z olejov Zmiešné kučuky, nevulknizovné, v primárnych formách lebo pltnich, listoch lebo pásoch Roztoky; disperzie iné ko podpoložky Pozri vysvetlivky HS k položke 4005, čsť (B), prvý odsek druhý odsek, bod (2) Pltne, listy pásy Pozri vysvetlivky HS k položke 4005, čsť (B), prvý druhý odsek, body (3) (4). Do tejto podpoložky tktiež ptri pltne, listy pásy z nevulknizovného kučuku, nenrezné lebo jednoducho nrezné do prvouhlých tvrov (vrátne štvorcových), pokryté n jednej strne vrstvou lepicej látky. Nnesenie lepidl s povžuje len z povrchovú úprvu v zmysle poznámky 9 k tejto kpitole. Tkéto výrobky, obshujúce j snímteľnú vrstvu ppieru, textilného mteriálu tď., ktorá chráni lepidlo, zostávjú ztriedené v tejto položke Osttné Pozri vysvetlivky HS k položke 4005, čsť (B), prvý odsek druhý odsek, bod (5) Rúry, rúrky hdice z vulknizovného kučuku, iného ko z tvrdenej gumy, tiež s príslušenstvom (npr. spojmi, kolenmi, prírubmi) S príslušenstvom Rúry, rúrky hdice tejto podpoložky môžu mť príslušenstvo z kýchkoľvek mteriálov.

183 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ S príslušenstvom Pozri vysvetlivky k podpoložke S príslušenstvom Pozri vysvetlivky k podpoložke S príslušenstvom Pozri vysvetlivky k podpoložke Nové pneumtiky z gumy S indexom zťženi nepreshujúcim 121 Index zťženi je vždy vyznčený n pneumtike. Je definovný v smernici Rdy 92/23/EHS (Ú. v. ES L 129, , s. 95) S indexom zťženi preshujúcim 121 Pozri vysvetlivky k podpoložke ž Osttné so vzorom rybi kosť lebo podobným dezénom Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám ž Druhov používných n stvebné lebo priemyselné mnipulčné vozidlá stroje s priemerom ráfik nepreshujúcim 61 cm Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám , , Druhov používných n stvebné lebo priemyselné mnipulčné vozidlá stroje s priemerom ráfik preshujúcim 61 cm Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám , , Druhov používných n stvebné lebo priemyselné mnipulčné vozidlá stroje s priemerom ráfik nepreshujúcim 61 cm Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám , , Druhov používných n stvebné lebo priemyselné mnipulčné vozidlá stroje s priemerom ráfik preshujúcim 61 cm Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám , , Odevy odevné doplnky (vrátne prstových rukvíc, plčikov rukvíc bez prstov), z vulknizovného kučuku iného ko tvrdeného kučuku, n kékoľvek účely Chirurgické Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Do tejto podpoložky ptri nielen chirurgické rukvice v sterilnom oble. Ptri sem j rukvice, ktoré spĺňjú normy EN EN lebo ich ekvivlent.

184 C 137/182 Úrdný vestník Európskej únie Osttné Do tejto podpoložky ptri: 1. plčiky prcovné rukvice n priemyselné účely; 2. rukvice pre rádiológov, vyrobené ko ochrnné proti röntgenovým lúčom n záklde zmesi uhličitnu olovntého Osttné Okrem výrobkov uvedených vo vysvetlivkách HS k položke 4015 (s výnimkou rukvíc, plčikov rukvíc bez prstov) ptri do tejto podpoložky tiež ochrnné odevy proti žireniu lebo tmosférickému tlku (npr. tlkové obleky pre letcov), z predpokldu, že nie sú kombinovné s dýchcím prístrojom. Ak sú kombinovné, ptri do položky Osttné výrobky z vulknizovného kučuku iného ko tvrdeného kučuku Podlhové krytiny rohože Pozri vysvetlivky HS k položke 4016, druhý odsek, bod (2) ž Osttné Okrem výrobkov uvedených vo vysvetlivkách HS k položke 4016, druhý odsek, body (7) ž (14), do týchto podpoložiek ptri tiež pemzové bloky, ktoré keď sú pokryté brúsnym ppierom, s používjú n ručné leštenie určitých výrobkov.

185 Úrdný vestník Európskej únie C 137/183 TRIEDA VIII SUROVÉ KOŽE A KOŽKY, USNE, KOŽUŠINY A VÝROBKY Z NICH; SEDLÁRSKE A REMENÁRSKE VÝROBKY; CESTOVNÉ POTREBY, KABELKY A PODOBNÉ SCHRÁNKY; VÝROBKY Z ČRIEV ZVIERAT (INÉ AKO MESINSKÝ VLAS) 41. KAPITOLA SUROVÉ KOŽE A KOŽKY (INÉ AKO KOŽUŠINY) A USNE 4101 Surové kože kožky z hovädzích zviert (vrátne byvolov) lebo koňovitých zviert (čerstvé lebo solené, sušené, vápnené, piklovné lebo ink konzervovné, le nevyčinené, nesprcovné n pergmen ni ink neuprvené), tiež odchlpené lebo štiepné ž Celé kože kožky, s jednotkovou hmotnosťou nepreshujúcou 8 kg, k sú sušené jednoduchým spôsobom, 10 kg, k sú suchosolené, lebo 16 kg, k sú čerstvé, mokrosolené lebo ink konzervovné Kože kožky týchto podpoložiek s povžujú z celé, tiež k bol odstránená hlv nohy; všk nesmú byť štiepné, t. j. pôvodná hrúbk kože nesmie byť rozdelená do dvoch lebo vicerých vrstiev Čerstvé Do tejto podpoložky ptri kože kožky, ktoré boli jednoducho stihnuté zo zvierť. Chldené kože kožky ptri tiež do tejto podpoložky Mokrosolené Do tejto podpoložky ptri kože kožky, ktoré boli konzervovné proti znehodnoteniu jednoduchým pridním soli Sušené lebo suchosolené Do tejto podpoložky ptri sušené kože kožky (konzervovné jednoduchým spôsobom sušeni, tiež s pridním ntiseptík) suchosolené kože kožky Osttné Do tejto podpoložky ptri vápnené kože kožky (máčné vo vápne lebo pokryté pstou obshujúcou vápno), piklovné kože kožky (máčné v zriedenom roztoku kyseliny chlorovodíkovej lebo sírovej lebo v osttných chemikáliách, do ktorých bol pridná soľ) kože kožky konzervovné iným spôsobom ž Celé kože kožky, s hmotnosťou preshujúcou 16 kg Pozri vysvetlivky k podpoložkám ž Čerstvé Pozri vysvetlivky k podpoložke Mokrosolené Pozri vysvetlivky k podpoložke Suché lebo suchosolené Pozri vysvetlivky k podpoložke Osttné Pozri vysvetlivky k podpoložke

186 C 137/184 Úrdný vestník Európskej únie Osttné, vrátne krupónov, polokrupónov krjín Krupóny sú kože, ktoré pokrývjú chrbát zdné štvrtiny; je to njhrubši, njsilnejši preto j njhodnotnejši čsť kože. Polokrupóny s získvjú rozdelením krupónov n dve čsti pozdĺž chrbtovej línie Surové kožky ovčie lebo jhňcie (čerstvé lebo solené, sušené, vápnené, piklovné lebo ink konzervovné, le nevyčinené, nesprcovné n pergmen ni ink neuprvené), tiež odchlpené lebo štiepné, iné ko kože vylúčené poznámkou 1 c) k tejto kpitole Z jhnit Do tejto podpoložky ptri kožky s mximálnou povrchovou plochou 0,75 m Osttné Do tejto podpoložky ptri kožky s povrchovou plochou väčšou ko 0,75 m Piklovné Čo s týk piklovných kožiek pozri vysvetlivky k podpoložke Osttné surové kože kožky (čerstvé lebo solené, sušené, vápnené, piklovné lebo ink konzervovné, le nevyčinené, nesprcovné n pergmen ni ink neuprvené), tiež odchlpené lebo štiepné, iné ko kože vylúčené poznámkou 1 b) lebo 1 c) k tejto kpitole Z plzov Do tejto podpoložky ptri kože z pytónov, bo, ligátorov, kjmnov, leguánov, gviálov jšteríc Z kôz lebo kozlit Kože kožky z kôz kozlit sú dlhé úzke s dlhým krkom, ztiľ čo kože kožky z oviec jhnit sú širšie s krtším krkom. Pozri tiež poznámku 1 c) k tejto kpitole Činené lebo krustovné kože kožky z hovädzích zviert (vrátne byvolov) lebo koňovitých zviert, odchlpené, tiež štiepné, le ďlej neuprvené Pozri poznámky 2 (A) 2 (B) k tejto kpitole ž V mokrom stve (vrátne wet-blue) Kože kožky jednoducho činené sú obzvlášť rozpoznteľné njmä podľ ich mäsovej (rubovej) strny, kde zvlášť n okrjoch je viditeľné určité množstvo podkožných žiliek. Z tohto dôvodu má rubová strn vláknitý hrubý povrch. Kože kožky čistočne vyčinené (predčinené) sú ztriedené ko kože kožky, ďlej neuprvené, ib vyčinené. Procesy s cieľom dokončiť správne činenie, počs ktorého sú z kožiek odstránené činice látky prebytočná vod (npr. prnie, žmýknie, lisovnie, sušenie npínnie), nemjú vplyv n ztriedenie týchto usní. Pltí to tiež o jednoduchom štiepní koží kožiek ďlej neuprvených, ib vyčinených ž Plné lícové, neštiepné; lícové štiepenky Do týchto podpoložiek ptri kože kožky s pôvodným zrnitým povrchom po odstránení epidermy, bez odstráneni povrchu, npr. leštením lebo brúsením. Do týchto podpoložiek ptri len kože kožky s vonkjším povrchom (vlsovou strnou) kože.

187 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ ž ž V suchom stve (krustovné) Pozri poznámku 2 (B) k tejto kpitole vysvetlivky HS všeobecne k 41. kpitole, čsť (II), tretí odsek. Plné lícové, neštiepné; lícové štiepenky Pozri vysvetlivky k podpoložkám ž Východoindický kip, celý, tiež k boli odstránené hlvy nohy, ktorého netto hmotnosť kždej kože nie je väčši ko 4,5 kg, ďlej uprvené len činením rstlinným činidlom, tiež ďlej oprcovné, všk zrejme nepoužiteľné n bezprostrednú výrobu predmetov z kože Do tejto podpoložky ptri teľcie kože (kip) jednoducho vyčinené použitím rstlinných látok, ktoré mohli prejsť konzerváciou, npr. pomocou rstlinného olej, n účely uľhčeni ich preprvy n dlhé vzdilenosti. Tieto kože sú chrkteristické pevnou kompktnou štruktúrou svetlou sušienkovou frbou spôsobenou činením rstlinnými činidlmi. Vlsová strn kože je jemná rovnomerne hldká mäsová strn kože je sprvidl dobre vyčistená vyškrbním. Pred použitím n výrobu tovru z usne musi byť kože tohto typu úplne preprcovné (s účinkom odčineni), tk s môžu povžovť z predčinené. Tieto kože [známe ko kože Mdrs lebo Est Indi (EI)] sú prevžne dovážné z Indie lebo Pkistnu. Obvykle sú blené po 6 kusov, v zlisovných bloch zblených do slmených rohoží jutových vriec Východoindický kip, celý, tiež k boli odstránené hlvy nohy, ktorého netto hmotnosť kždej kože nie je väčši ko 4,5 kg, ďlej uprvené len činením rstlinným činidlom, tiež ďlej oprcovné, všk zrejme nepoužiteľné n bezprostrednú výrobu predmetov z kože Pozri vysvetlivky k podpoložke Činené lebo krustovné kože z oviec lebo jhnit, bez vlny, tiež štiepné, le ďlej neuprvené Pozri poznámky 2 (A) 2 (B) k tejto kpitole V mokrom stve (vrátne wet-blue) Pozri vysvetlivy k podpoložkám ž Neštiepné Do tejto podpoložky ptri kože, ktoré sú neštiepné (t. j. pôvodná hrúbk nebol rozdelená n niekoľko vrstiev), tiež kože so zmenšenou hrúbkou v dôsledku vyškrbovni odstrňovni nečistôt nerovností n vnútornej strne kože ž V suchom stve (krustovné) Pozri poznámku 2 (B) k tejto kpitole vysvetlivky HS všeobecne k 41. kpitole, čsť (II), tretí odsek Z indických jemnovlnných oviec predčinené rstlinnými činidlmi, tiež oprcovné, všk zrejme nepoužiteľné n bezprostrednú výrobu predmetov z kože Do tejto podpoložky ptri kože predčinené rstlinnými činidlmi, ktoré vyždujú ďlšie činenie pred dokončením. Kože jednoducho činené použitím rstlinných činidiel mohli prejsť konzerváciou, npr. rstlinným olejom, n účely uľhčeni ich preprvy n dlhé vzdilenosti. Tieto kože sú chrkteristické pevnou kompktnou štruktúrou svetlou sušienkovou frbou spôsobenou činením rstlinnými činidlmi. Tieto kože [známe ko kože Mdrs lebo Est Indi (EI)] sú prevžne dovážné z Indie lebo Pkistnu. Obvykle sú blené po 6 kusov, v zlisovných bloch zblených do slmených rohoží jutových vriec Neštiepné Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi. Do týchto podpoložiek ptri kožky z oviec jhnit, ktoré boli činené použitím zmesi soli, kmenc, vječného žĺtk múky (kmencom činená useň). Tieto kože s používjú hlvne n výrobu rukvíc lebo n výrobu obuvi vysokej kvlity Štiepné Pozri vysvetlivky k podpoložke , druhý odsek.

188 C 137/186 Úrdný vestník Európskej únie Činené lebo krustovné kože kožky z osttných zviert, bez vlny lebo odchlpené, tiež štiepné, le ink neuprvené Pozri poznámky 2 (A) 2 (B) k tejto kpitole V mokrom stve (vrátne wet-blue) Pozri vysvetlivky k podpoložkám ž Neštiepné Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi V suchom stve (krustovné) Pozri poznámku 2 (B) k tejto kpitole vysvetlivky HS všeobecne k 41. kpitole, čsť (II), tretí odsek Z indických jemnovlnných kôz lebo kozlit predčinené rstlinnými činidlmi, tiež oprcovné, všk zrejme nepoužiteľné n bezprostrednú výrobu predmetov z kože Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi V mokrom stve (vrátne wet-blue) Pozri vysvetlivky k podpoložkám ž V suchom stve (krustovné) Pozri poznámku 2 (B) k tejto kpitole vysvetlivky HS všeobecne k 41. kpitole, čsť (II), tretí odsek Predčinené rstlinnými činidlmi Do tejto podpoložky ptri kože kožky predčinené rstlinnými činidlmi, ktoré vyždujú ďlšie činenie pred dokončením. Tieto kože kožky sú chrkteristické pevnou kompktnou štruktúrou svetlou sušienkovou frbou spôsobenou činením rstlinnými činidlmi V mokrom stve (vrátne wet-blue) Pozri vysvetlivky k podpoložkám ž V suchom stve (krustovné) Pozri poznámku 2 (B) k tejto kpitole vysvetlivky HS všeobecne k 41. kpitole, čsť (II), tretí odsek Usne ďlej uprvené po činení lebo krustovní, vrátne pergmenových usní, z hovädzích zviert (vrátne byvolov) lebo koňovitých zviert, odchlpené, tiež štiepné, iné ko usne položky 4114 Useň tejto položky môže byť ďlej uprvená (mzná, frbená, zrnená, rzená, uprvená n semiš, potlčená, leštená, uprvená n stén tď.), lebo uprvená n pergmen (pozri vysvetlivky HS všeobecne k tejto kpitole, čsť (III)) ž Celé lícové, neštiepné Do týchto podpoložiek ptri usne, ktoré sú neštiepné (t. j. pôvodná hrúbk nebol rozdelená n niekoľko vrstiev), tiež usne so zmenšenou hrúbkou v dôsledku vyškrbovni odstrňovni nečistôt nerovností n rubovej (mäsovej) strne Teľcinový box Teľcinový box je useň z teľť vyčinená chrómom lebo niekedy kombinovným postupom, potom frbená leštená používná n výrobu zvrškov obuvi lebo určitého koženého tovru (npr. kbelky, ktovky); táto kož je veľmi jemná.

189 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Teľcinový box Pozri vysvetlivky k podpoložke Celé lícové, neštiepné Pozri vysvetlivky k podpoložkám ž Podrážkové usne Kvôli svojmu použitiu, ktoré vyžduje pevnosť odolnosť, useň znám ko podrážková useň nie je vykŕmená. Je uprvená metódou známou ko vodná úprv, ktorá je opkom úprvy tukom, ktorá s použív pri npľovných usnich. Hlvnými úprvmi, ktoré dodávjú tejto usni vzhľd, sú čistenie usňovej strny, vystvenie s vzduchu, opkovné rozklepnie lisovnie. Pozri tiež vysvetlivky HS k položke 4107, tretí odsek Usne ďlej uprvené po činení lebo krustovní, vrátne pergmenových usní, z oviec lebo jhnit, bez vlny, tiež štiepné, iné ko usne položky 4114 Vysvetlivky k položke 4107 s použijú s príslušnými zmenmi Usne ďlej uprvené po činení lebo krustovní, vrátne pergmenových usní, z osttných zviert, bez vlny lebo odchlpené, tiež štiepné, iné ko usne položky 4114 Vysvetlivky k položke 4107 s použijú s príslušnými zmenmi Kompozitné usne n záklde usní lebo usňových vlákien, v doskách, listoch lebo pásoch, tiež vo zvitkoch; odrezky osttné zvyšky z usní lebo kompozitných usní, nepoužiteľné n výrobu predmetov z usní; kožené piliny, prch múčk Kompozitné usne sú vyrábné n záklde usne lebo usňových vlákien. Plstené mteriály tké ko celulózové, syntetické lebo bvlnené vlákn dodávjú niekedy kompozitnej usni špeciálne vlstnosti. Avšk pomer tkýchto vlákien musí byť menej ko 50 %, by mohol byť tovr ztriedený do položky 4115 ( dosky, listy lebo pásy, tiež zvinuté ). Vláknitá useň s skldá z chrómočinených stružlín, rstlinných postružlín z blnšírovni, odrezkov lebo osttného odpdu. Prírodný ltex je njčstejšie používným spojivom. Njväčši oblsť využiti kompozitnej usne je v obuvníckom priemysle, kde s použív n výrobu vystužení, okrjov, stielok, medzipodrážok vonkjších podrážok ppúč. Osttné využitie je njmä v kožirskom priemysle (npr. vnútorná strn kufrov, školských tšiek, priehrdok v diplomtkách peňženkách) v technickej oblsti (mnžety, pečtný mteriál tď.).

190 C 137/188 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA KOŽENÉ VÝROBKY; SEDLÁRSKE A REMENÁRSKE VÝROBKY; CESTOVNÉ POTREBY, KABELKY A PODOBNÉ SCHRÁNKY; VÝROBKY Z ČRIEV ZVIERAT (INÉ AKO MESINSKÝ VLAS) 4202 Lodné kufre, cestovné kufre, puzdrá n toletné potreby, diplomtky, ktovky, školské tšky, puzdrá n okulire, puzdrá n ďlekohľdy, puzdrá n divdelné ďlekohľdy, puzdrá n fotogrfické prístroje kmery, puzdrá n hudobné nástroje, puzdrá n pušky, puzdrá n pištole revolvery podobné schránky; cestovné vky, izolčné tšky n potrviny lebo nápoje, tšky n toletné potreby, plecniky, kbely kbelky, nákupné tšky, náprsné tšky, peňženky, puzdrá n mpy, puzdrá n cigrety, mešteky n tbk, schránky n nárdie nástroje, športové tšky vky, puzdrá n fľše, šperkovnice, pudrenky, schránky n nože podobné schránky, z usne lebo kompozitnej usne, plstových fólií, textilných mteriálov, vulkánfíbr lebo lepenky, lebo úplne lebo čistočne potihnuté týmito mteriálmi lebo ppierom N definíciu termínu vonkjší povrch pozri doplnkovú poznámku 1 k tejto kpitole vysvetlivky HS k podpoložkám , , Do tejto položky ptri obly n rkety, ktoré chráni celú rketu, tiež vybvené drždlom lebo pásom n rmeno. Avšk do tejto položky neptri obly n hlvy tenisových rkiet, bdmintonových rkiet, golfových plíc tď., k sú vyrobené z textílií (obvykle potihnutých plstmi), tiež k sú vybvené vreckom n loptičky (položk 6307) S vonkjším povrchom z usne, kompozitnej usne lebo lkovej usne N definíciu termínu lková useň kompozitná useň pozri vysvetlivky HS k položke 4114, čsť (II), prvý odsek, bod (1) k položke 4115, čsť (I) Vo forme plstových fólií Ak je vonkjší mteriál oblu vyrobený z kombinácií mteriálov, pričom možno voľným okom n vonkjšej strne rozpoznť plstovú fóliu (npr. tkniny z textilných vlákien v kombinácii s plstovou fóliou) n účely ztriedeni nie je podsttné, či bol fóli vyrobená smosttne pred vytvorením kombinovného mteriálu, lebo či vznikl plstová vrstv potihnutím lebo pokrytím plstov n mteriál (npr. tkniny z textilných vlákien), z predpokldu, že výsledná vonkjši vrstv viditeľná voľným okom má rovnký vizuálny vzhľd ko plikovná vrstv vyrobenej plstovej fólie Z plstových fólií Pozri vysvetlivky k podpoložkám ž Výrobky druhov nosených obvykle vo vrecku lebo v kbelke Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám , Z plstových fólií Pozri vysvetlivky k podpoložkám ž Z plstových fólií Pozri vysvetlivky k podpoložkám Odevy odevné doplnky, z usne lebo kompozitnej usne Odevy Do tejto podpoložky ptri odevy, vrátne prcovných odevov, vyrobené z usne lebo kompozitnej usne, ko sú plášte, zimné plášte, ská, nohvice zástery. Ptri sem tiež kožky sdy kožiek, tvorice nekompletné lebo nedokončené výrobky, le i npriek tomu rozpoznteľné ko súčsti odevu.

191 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ ž Rukvice prstové, rukvice bez prstov plčiky Do tejto podpoložky ptri rukvice, plčiky rukvice bez prstov vykrojené do tvru ďlej neoprcovné. Kusy usne vykrojené do dného tvru určené n výrobu rukvíc, le n ktorých ešte neboli vykrojené plce prsty, ptri do podpoložky Špeciálne určené n použitie v športe Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Do tejto podpoložky tiež ptri šermirske rukvice, kriketové rukvice, bseblové rukvice rukvice s odstrihnutou vrchnou čsťou pre závodných cyklistov Ochrnné pre všetky profesie Ochrnné rukvice, rukvice bez prstov plčiky ptrice do tejto podpoložky sú všeobecne určené n ochrnu rúk pri práci. N tento účel, n rozdiel od vychádzkových rukvíc, sú v mnohých prípdoch vyrobené zo silnej, tuhej usne, ktorá bežne nie je po činení následne sprcovná. Ochrnné rukvice mjú čsto hrubý povrch; môžu mť mnžety, ktoré chráni zápästie predlktie. Ochrnné rukvice, n ktorých je z usne len dlň predná čsť prstov, ptri do tejto podpoložky Osttné Do tejto podpoložky ptri tiež rukvice, plčiky rukvice bez prstov, ktoré s tiež používjú n šport, všk funkciou nezodpovedjú chrkteristickým črtám rukvíc špeciálne uprvených n vykonávnie športu, ktoré sú uvedené vo vysvetlivkách HS k podpoložke Rukvice, ktorých dlň, predná čsť prstov čsti medzi prstmi sú vyrobené z usne chrbtová čsť je vyrobená z iného mteriálu, ptri tiež do tejto podpoložky Pásy, opsky závesné remene Do tejto podpoložky ptri opsky n penize podobné opsky z usne s jedným lebo vicerými vreckmi s uzáverom Osttné odevné doplnky Do tejto podpoložky ptri trky, chrániče zápästi, krvty trky n tyrolské nohvice. Do tejto podpoložky neptri šnúrky do topánok, ktoré s nepovžujú z odevné doplnky ptri do podpoložky Chrániče zápästi vytvorené z imitácie odevnej bižutérie (položk 7117) hodinkové remienky (položk 9113) sú tiež vylúčené z tejto podpoložky Osttné výrobky z usne lebo kompozitnej usne Doprvníkové lebo hncie pásy lebo remene Osttné Osttné Do tejto podpoložky ptri výrobky opísné vo vysvetlivkách HS k položke 4205, druhý odsek, bod (1), okrem doprvníkových loptiek. Do tejto podpoložky ptri doprvníkové loptky výrobky opísné vo vysvetlivkách HS k položke 4205, druhý odsek, bod (2). Pozri vysvetlivky HS k položke 4205, tretí odsek.

192 C 137/190 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA KOŽUŠINY A UMELÉ KOŽUŠINY; VÝROBKY Z NICH 4301 Surové kožušiny (vrátne hláv, chvostov, nôžok osttných kúskov lebo odrezkov, vhodných n použitie v kožušníctve), iné ko surové kože kožky položiek 4101, 4102 lebo 4103 N definíciu termínu surové kožušiny pozri vysvetlivky HS k položke 4301, predposledný odsek Z mčkovitých šeliem Do tejto podpoložky ptri njmä kožušiny z geprd, jguár, rys, pnter (lebo leoprd) pumy Osttné Táto podpoložk zhŕň kožušiny z tuleňov (npr. z mláďt tuleňov grónskych lebo mláďt tuleňov krúžkovných), morských vydier lebo nutrií (coypu). Kožušin z mláďt tuleňov grónskych je úplne biel. Kožušin z mláďt tuleňov krúžkovných je biel so širokým modrosivým chrbtovým pásom sihjúcim od hlvy ž po chvost. Kožušiny zo srstntých tuleňov sú čsto nesprávne oznčovné ko kožušiny z morských vydier. Kožušiny z tuleňov mjú jemnú, hodvábnu, hustú, lesklú čiernu srsť, ktorá pokrýv zltistú podsdu, prechádzjúcu do hrdzvohnedého lebo ornžového odtieň n krku bruchu. Kožušin z morských vydier je hnedej ž čiernej frby, sem-tm s bielymi chlpmi, ztiľ čo podsd je veľmi jemná, le tiež veľmi pevná. Tkmer jedinou používnou čsťou kožušiny nutrií je kožušin z bruch, pretože mliečne žľzy sú n chrbte, tk pri sťhovní zvierť je vedený rez pozdĺž chrbt. Srsť, čierno-hnedá n bruchu svetlejši n chrbte bokoch, má bohté, ostré, hrubé pesíky jemnú hustú vlnitú podsdu Hlvy, chvosty, nôžky osttné kúsky lebo odrezky, vhodné n použitie v kožušníctve Do tejto podpoložky ptri nielen odpdkové čsti (hlvy, chvosty nôžky), le j odstrižky odrezky. Tieto čsti s používjú v príprve kožušinových kusov, z ktorých s vyrábjú kožušiny nižšej kvlity Vyčinené lebo uprvené kožušiny (vrátne hláv, chvostov, nôžok osttných kúskov lebo odrezkov), tiež zošité (bez pridni osttných mteriálov), iné ko kožušiny položky ž Celé kožušiny, tiež bez hláv, chvostov lebo nôžok, nespojené Do týchto podpoložiek ptri kožušiny (npr. z oviec), z ktorých boli odstránené len hlvy, nôžky chvosty, tiež zrovnné n okrjoch, nevykrojené ni ink nesprcovné do tvru; môžu byť frbené sú vhodné n použitie ko koberčeky Z mláďt tuleňov grónskych lebo mláďt tuleňov krúžkovných Pozri vysvetlivky k podpoložke Hlvy, chvosty, nôžky osttné kúsky lebo odrezky, nespojené Kúsky lebo odrezky tejto podpoložky sú odstrižky vzniknuté pri dohotovení kožušín lebo pri spájní kožušín lebo ich čstí do štvorcov, obdĺžnikov, lichobežníkov lebo krížov.

193 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Vypúšťné kožušiny Pozri vysvetlivky HS k položke 4302, prvý odsek, bod (2), druhý pododsek. Vypúšťné kožušiny, niekedy nzývné pretrhnuté kožušiny, možno získť: uhlopriečnym rozrezním kožiek n úzke pásiky ich opätovným zložením v pôvodnom pordí, postupným nrezním kožiek znovu zošité, s cieľom vyrobiť dlhšie, le užšie kožušiny ž Osttné Do týchto podpoložiek ptri z predpokldu, že neboli pridné židne iné mteriály: 1. kusy lebo odrezky podpoložky lebo celé kožušiny, zošité do vriec, plátov, krížov lebo podobných polotovrov; 2. čsti určené n výrobu kožušinových pliet lebo plášťov, obvykle zložené z troch odlišných zošitých dielov kožušiny, jedného vo forme súbežného lichobežník s dlhou zkrivenou zákldnou líniou, z ktorého bude vystrihnutý chrbát osttných dielov v prvouhlých tvroch, z ktorých budú vystrihnuté predné diely rukávy Z mláďt tuleňov grónskych lebo mláďt tuleňov krúžkovných Pozri vysvetlivky k podpoložke Odevy, odevné doplnky osttné výrobky z kožušín Odevy odevné doplnky Pozri poznámku 4 k tejto kpitole Z mláďt tuleňov grónskych lebo mláďt tuleňov krúžkovných Do tejto podpoložky ptri odevy odevné doplnky vyrobené z kožušín podpoložky lebo Osttné Pozri vysvetlivky HS k položke 4303, tretí štvrtý odsek.

194 C 137/192 Úrdný vestník Európskej únie TRIEDA IX DREVO A VÝROBKY Z DREVA; DREVNÉ UHLIE; KOROK A VÝROBKY Z KORKU; VÝROBKY ZO SLAMY, ESPARTA ALEBO OSTATNÝCH PLETACÍCH MATERIÁLOV; KOŠIKÁRSKY TOVAR A PRÁCE Z PRÚTIA 44. KAPITOLA DREVO A VÝROBKY Z DREVA; DREVNÉ UHLIE 4401 Plivové drevo, v polenách, klátoch, konároch, viznicich lebo podobných formách; štiepky lebo triesky z drev; piliny, zvyšky odpd z drev, tiež glomerovné v tvre klátov, brikiet, peliet lebo podobných formách Plivové drevo, v polenách, klátoch, konároch, viznicich lebo podobných formách N polená kláty, ktoré s mjú povžovť z plivové drevo, nie sú stnovené židne rozmery. Podmienkou je, že sú z drev od drev ptriceho do položky 4403 s odlišujú spôsobom predj [pozri vysvetlivky HS k položke 4401, výnimk b)]. Do tejto podpoložky neptri drevené piliny, drevený odpd ni úlomky, j vtedy, keď sú jsne určené n použitie ko plivo (podpoložk lebo ) Štiepky lebo triesky z drev Pozri poznámky 1 ) 1 c) k tejto kpitole vysvetlivky HS k položke 4401, prvý odsek, (B) ž Piliny, zvyšky odpd z drev, tiež glomerovné v tvre klátov, brikiet, peliet lebo podobných formách Pozri poznámky 1 ) 1 c) k tejto kpitole. Do týchto podpoložiek neptrí drevná múčk definovná v doplnkovej poznámke 2 k tejto kpitole (položk ) Surové drevo, tiež odkôrnené lebo zbvené drevnej beli, lebo zhrub uprvené do štvorcových tvrov Ntierné lebo impregnovné frbou, moridlom, kreozotom lebo osttnými ochrnnými prostriedkmi Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Injektáž (vstrekovnie) impregnáci drev sú úprvy jeho konzervácie (zvýšenie životnosti) lebo jeho vybveni určitými špeciálnymi vlstnosťmi (npr. ohňovzdorná úprv lebo ochrn proti vysýchniu). Injektáž lebo impregnáci drev slúži n zbezpečenie dlhodobej konzervácie, npr. stĺpov z ihličntého drev. Táto úprv zhŕň dlhodobé nmáčnie v otvorených nádržich s horúcou kvplinou, pričom s stĺpy ponechjú v kvpline dovtedy, pokiľ táto nevychldne, lebo úprvu v utokláve pôsobením váku lebo tlku. Medzi používné orgnické výrobky ptri kreozot, dinitrofenoly dinitrokrezoly. Do tejto podpoložky tiež ptri lkovné lebo fermežovné stĺpy z drev Pilirsk guľtin Pilirsku guľtinu chrkterizujú tieto fyzikálne vlstnosti: je vlcovitá rovnovláknitá bez väčšieho ohybu, má priemer nie menší ko 15 cm. Obvykle je pílená (lebo štiepná) po dĺžke n výrobu reziv lebo koľjnicových podvlov lebo s použív n výrobu dýh (hlvne lúpním lebo krájním).

195 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Pilirsk guľtin Pozri vysvetlivky k podpoložke Pilirsk guľtin Pozri vysvetlivky k podpoložke ž Osttné, z druhov tropického drev špecifikovných v poznámke k podpoložkám 1 k tejto kpitole Pozri tiež vysvetlivky HS všeobecne k podpoložke tejto kpitoly týkjúce s názvov určitých druhov tropického drev. Pozri tiež prílohu k vysvetlivkám HS k tejto kpitole Okoumé sipo Oukomé s ťží tkmer výhrdne v lesoch Gbonu. Toto drevo je mäkké lososovo ružové, s vláknitou štruktúrou neprvidelnými vláknmi, trochu s podobá mhgónu, je všk omnoho svetlejšie. Strom poskytuje dobre tvrovné vlcovité kmene vhodné n krájnie lúpnie použív s hlvne n výrobu dýh Pilirsk guľtin Pozri vysvetlivky k podpoložke Pilirsk guľtin Pozri vysvetlivky k podpoložke Z topoľ Do tejto podpoložky ptri všetky druhy rodu Populus. Drevo z topoľ je bledé, ľhké veľmi mäkké. Použív s v stolárstve (vnútorné čsti nábytku, oblové debny) n výrobu preglejky. Po ihličnnoch je hlvným zdrojom ppierenskej buničiny Pilirsk guľtin Pozri vysvetlivky k podpoložke Drevo n obruče; štiepné tyče; drevené koly, kolíky stĺpiky, zšpictené, pozdižne nerozrezné; drevené tyče, hrubo oprcovné, le nesústružené, neohýbné ni ink oprcovné, vhodné n výrobu vychádzkových plíc, dáždnikov, násd nástrojov lebo podobných výrobkov; drevené lubky, doštičky, pásky podobné výrobky Drevené lubky, doštičky, pásky podobné výrobky s veľmi líši od dýhových listov položky 4408 svojou menšou veľkosťou druhom použitého drev (obvykle bežné mäkšie drevo) Neihličnté Do tejto podpoložky ptri drevené hobliny, ktoré s podobjú špirálovým štiepkm (obvykle z bukového lebo lieskového drev), používné pri výrobe octu lebo pri čistení osttných tekutín Drevitá vln; drevná múčk N definíciu termínu drevná múčk pozri doplnkovú poznámku 2 k tejto kpitole Železničné lebo električkové podvly (pržce) z drev Neimpregnovné Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám Osttné Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám

196 C 137/194 Úrdný vestník Európskej únie Drevo rezné lebo štiepné pozdĺžne, krájné lebo lúpné, tiež hobľovné, brúsené pieskom lebo n koncoch spájné, s hrúbkou preshujúcou 6 mm N definíciu termínov krájné lúpné pozri vysvetlivky HS k položke 4408, druhý tretí odsek ž Hobľovné Do týchto podpoložiek neptri: ) hrubo oprcovné rezivo, t. j. rezivo s ponechnými stopmi rezni, ktoré bolo hobľovné s cieľom odstrániť nerovnosti povrchu (podpoložky ž ); b) drevo rezné pozdĺžne, ktoré s ohľdom n zvláštnosti predmetného drev n techniku sprcovni drev tohto druhu nenesie židne stopy po rezní z predpokldu, že neprítomnosť týchto stôp je výsledkom len pomocnej práce nevyhnutnej pri rezní z technických dôvodov nie je zámerom n uľhčenie neskoršieho použiti drev odstrňovním týchto stôp (podpoložky ž ) ž Osttné Do týchto podpoložiek neptri kompletné zväzky dosiek rezného, krájného lebo lúpného drev s hrúbkou preshujúcou 6 mm určených n výrobu blicich debien lebo doprvných schránok. Tieto zväzky dosiek ptri do položky 4415, ktorá môže tiež obshovť niektoré doplnky, ko sú výstuže rohov lebo spodných okrjov. Pozri tiež vysvetlivky k položke ž Z druhov tropického drev špecifikovných v poznámke k podpoložkám 1 k tejto kpitole Pozri tiež vysvetlivky HS všeobecne k podpoložke tejto kpitoly týkjúce s názvov určitých druhov tropického drev. Pozri tiež prílohu k vysvetlivkám HS k tejto kpitole Z tropického drev N účely tejto podpoložky termín tropické drevo znmená len tké drevo, ktoré nie je špecifikovné v poznámke k podpoložkám 1 k tejto kpitole. Do tejto podpoložky ptri nsledujúce druhy tropického drev: iélé, lone, ndoung, biling, bomng, bubing, ebėne, ebir, fro, kpokier, limbli, longhi, movingui, mutenye, ng, niové, tli, tchitol, wengé zingn Listy dýhy (vrátne tých, ktoré boli získné lúpním vrstiev drev), n preglejky lebo n podobné vrstvené drevo osttné drevo, rezné pozdĺžne, krájné lebo lúpné, tiež hobľovné, brúsené pieskom, pozdĺžne spájné lebo spájné n koncoch, s hrúbkou nepreshujúcou 6 mm ž Z druhov tropického drev uvedených v poznámke k podpoložkám 1 k tejto kpitole Pozri tiež vysvetlivky HS k tejto kpitole týkjúce s názvov určitých druhov tropického drev. Pozri tiež prílohu k vysvetlivkám HS k tejto kpitole Drevo (vrátne nezostvených doštičiek vlysov n prketové podlhy), profilovné (drážkovné, žlibkovné, s permi, skosené, spojené do V, vrúbkovné, zoblené lebo podobné) n jednej lebo niekoľkých hrnách, koncoch lebo plochách, tiež hobľovné, brúsené pieskom lebo n koncoch spájné Tvrovné n rámy obrzov, fotogrfií, zrkdiel lebo podobných predmetov Pozri vysvetlivky HS k položke 4409, pity odsek, bod (4). Do tejto podpoložky neptrí tvrovné drevo vytvorené nvrstvením tvrovného drev n ďlšie tvrovné lebo netvrovné drevo (položk 4418 lebo 4421).

197 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Osttné Do tejto podpoložky ptri: 1. preťhovné drevá zoblené drevá n výrobu kolíkov, opísné vo vysvetlivkách HS k položke 4409, pity odsek, bod (5); 2. doštičky vlysy n prketové podlhy, profilovné. Doštičky vlysy, ktoré boli oprcovné len hobľovním, brúsením pieskom lebo spájním n koncoch (npr. spojené klinovým ozubom), ptri do položky 4407 lebo Preglejk lebo dýhovné doštičky vlysy ptri do položky Tvrovné n rámy obrzov, fotogrfií, zrkdiel lebo podobných predmetov Pozri vysvetlivky k podpoložke Osttné Pozri vysvetlivky k podpoložke Drevotrieskové dosky, orientovné trieskové dosky (OSB) podobné dosky (npr. trieskové dosky) z drev lebo osttných drevitých mteriálov, tiež glomerovné živicmi lebo osttnými orgnickými spojivmi Povrchovo uprvené dekortívnymi lminátmi z plstov Do tejto podpoložky ptri drevotrieskové dosky z drev pokryté vysokotlkovými lminátmi podpoložky Osttné Do tejto podpoložky ptri drevotrieskové dosky pokryté plstmi, náterom, ppierom, textilnými mteriálmi lebo kovom, iné ko dosky uvedené v podpoložkách Osttné Príkldy drevitých mteriálov iných ko drevo, ktoré ptri do tejto podpoložky sú bgss, bmbus, obilná slm ľnové lebo konopné pzderie Drevovláknité dosky lebo vláknité dosky z osttných drevitých mteriálov, tiež spájné živicmi lebo osttnými orgnickými spojivmi ž Drevovláknité dosky strednej hustoty (MDF) Pozri vysvetlivky HS k položke 4411, druhý odsek, čsť A, prvý pododsek Mechnicky neoprcovné lebo n povrchu nepokryté N účely ztriedeni do tejto podpoložky s brúsenie pieskom nepovžuje z mechnické oprcovnie Mechnicky neoprcovné lebo n povrchu nepokryté Pozri vysvetlivky k podpoložke Mechnicky neoprcovné lebo n povrchu nepokryté Pozri vysvetlivky k podpoložke S hustotou preshujúcou 0,8 g/cm 3 Pozri vysvetlivky HS k položke 4411, druhý odsek, čsť B, bod Mechnicky neoprcovné lebo n povrchu nepokryté Pozri vysvetlivky k podpoložke

198 C 137/196 Úrdný vestník Európskej únie S hustotou preshujúcou 0,5 g/cm 3, le nepreshujúcou 0,8 g/cm 3 Pozri vysvetlivky HS k položke 4411, druhý odsek, čsť B, bod Mechnicky neoprcovné lebo n povrchu nepokryté Pozri vysvetlivky k podpoložke S hustotou nepreshujúcou 0,5 g/cm 3 Pozri vysvetlivky HS k položke 4411, druhý odsek, čsť B, body (2) (3) Mechnicky neoprcovné lebo n povrchu nepokryté Pozri vysvetlivky k podpoložke Preglejky, dyhovné dosky podobné lminovné dosky Preglejky z ihličntého drev mjú čsto kzy (npr. diery) n vonkjšej vrstve preglejky, ktoré sú počs výrobného procesu nhrdené mteriálmi tkými ko drevené vložky, plstové výplne tď. Tkéto mteriály s nepovžujú z doplnkové látky nedávjú preglejke chrkter výrobku iných položiek. Preglejky tejto položky môžu byť nebrúsené pieskom lebo ďlej uprvené brúsením pieskom. Termín nebrúsené pieskom zhŕň lokálne brúsené pieskom ; účelom lokálneho brúseni pieskom vonkjšej vrstvy preglejky je len vyrovnávnie nerovností spôsobených oprvovním, upchávním lebo vypĺňním. Pozri tiež vysvetlivky HS k podpoložkám , , Preglejky, dyhovné dosky podobné lminovné dosky, používné ko podlhové dosky (pozri njmä štvrtý odsek vysvetliviek HS k tejto položke) zhŕňjú ib tie dosky, ktoré mjú vrchnú vrstvu z drev s hrúbkou menšou ko 2,5 mm (tenká dyh). Príkld typického trojvrstvového výrobku: Ak mjú vrchnú vrstvu z drev s hrúbkou 2,5 mm lebo väčšou, sú z tejto položky vylúčené (podpoložk lebo ) Lťovky špárovky N interpretáciu termínov lťovky špárovky pozri vysvetlivky HS k položke 4412, prvý odsek, bod (3), prvý pododsek.

199 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Tzv. zhutnené drevo, v tvre klátov, dosiek, doštičiek lebo profilov Druhy drev njčstejšie používné ko zhutnené drevo sú buk, hrb, gát topoľ Debny, debničky, klietky, bubny podobné obly, z drev; káblové bubny z drev; jednoduché plety, skriňové plety osttné nkldcie plošiny, z drev; nástvné rámy pliet z drev Debny, debničky, klietky, bubny podobné obly Do tejto podpoložky ptri kompletné sdy dosiek nezmontovných z drev, rezné, krájné lebo lúpné, určené n výrobu debien, klietok tď., dodávné v jednej zásielke, tiež s bokmi, dnmi, vekmi zámkmi zostvené do sád. Nekompletné sdy s ztrieďujú tkto: 1. čsti oblov, tkých ko dná, veká tď., zbité dohromdy lebo zmontovné iným spôsobom, vyrobené z drevených dosiek, rezných, krájných lebo lúpných, ptri do podpoložky ; 2. nezmontovné dosky s ztrieďujú podľ ich vlstností (položk 4407 lebo 4408). Pozri tiež vysvetlivky HS k položke 4415, čsť (I) Káblové bubny Pozri tiež vysvetlivky HS k položke 4415, čsť (II) Jednoduché plety, skriňové plety osttné nkldcie plošiny; nástvné rámy pliet Pozri tiež vysvetlivky HS k položke 4415, čsti (III) (IV) Sudy, kde, škopky, korytá osttné debnárske výrobky ich čsti, z drev, vrátne dúh (čsti steny sud) Sudy kde mjú trup, ktorý je uprostred vydutý, mjú dve uzvreté čsti. Škopky korytá mjú obvykle len jednu uzvretú čsť môžu mť odkldcie veko. Njvic používné druhy drev sú orech dub. Čsti uzvierjúce dúhy čelá sudov osttné debnárske výrobky. Dúhy sú hobľovné dosky, vic-menej ohnuté, spoň n jednom konci so zreznými lebo skosenými hrnmi, s drážkmi známymi ko dutinky n zmontovnie. Čelá sú nrezné do kruhovitého tvru s poždovným obvodom sú šikmo zrezné n oboch strnách, by mohli byť vložené do drážky Drevené nástroje, telá nástrojov, násdy rukoväte k nástrojom, násdy n zmetáky, n kefy n štetce, z drev; drevené formy, kopytá npínče obuvi Pozri poznámku 5 k tejto kpitole. Do tejto položky ptri násdy k štetcom holicim štetkám Výrobky stvebného stolárstv tesárstv z drev, vrátne pórovitých (voštinových) dosiek, zostvených prketových dosiek šindľov ž Dvere, ich rámy, zárubne prhy Do týchto podpoložiek ptri pevné lminovné drevené dosky s hrubým stredom z predpokldu, že boli ďlej oprcovné tk, že sú výhrdne určené n použitie ko dvere (npr. vyrezním otvorov n kľučky, zámky lebo pánty). Do týchto podpoložiek neptri neoprcovné dosky, niekedy známe ko dverové polotovry s pevným stredom, j keď sú ich strny podyhovné (položk 4412).

200 C 137/198 Úrdný vestník Európskej únie Debnenie n betónovnie Šindle Debnenie tejto podpoložky je súbor používný n všetky druhy betónovni (npr. n zákldy, steny, podlhy, stĺpy, piliere, podpery, tunelové diely tď.). Všeobecne s debnenie vyráb zo živičného drev (dosky, trámy tď.). Avšk preglejky používné ko debnenie (n získnie hldkého povrchu) neptri do tejto podpoložky, j keď sú n jednej lebo oboch strnách optrené náterom ich použitie ko debnenie je zrejmé (položk 4412). Pozri vysvetlivky HS k položke 4418, siedmy ôsmy odsek ž Zostvené podlhové dosky Pozri vysvetlivky HS k položke 4418, šiesty odsek N mozikové podlhy Do tejto podpoložky ptri podlhové dosky pozostávjúce z vrstvy oznčenej ko nášľpná (horná) vrstv vyrobenej z blokov, doštičiek, vlysov tď., zostvených n vhodnom podklde z drev, drevotrieskovej dosky, ppier, plstu, korku tď. Pozri vysvetlivky k položke Osttné, vicvrstvové Pozri tiež vysvetlivky HS k podpoložke Pozri vysvetlivky k podpoložke Drevo povrstvené glejom Osttné Pozri vysvetlivky HS k položke 4418, tretí odsek. Do tejto podpoložky ptri pórovité (voštinové) drevené dosky opísné vo vysvetlivkách HS k položke 4418, štvrtý odsek Intrzovné inkrustovné dosky z drev; skrinky, puzdrá kzety n šperky lebo príbory podobné výrobky z drev; figúrky osttné ozdobné predmety z drev; nábytok z drev, ktorý neptrí do 94. kpitoly Intrzovné inkrustovné drevo Do tejto podpoložky ptri intrzovné inkrustovné drevené dosky. Intrzi pozostáv zvyčjne z tenkých kúskov drev lebo osttných mteriálov (zákldný kov, lstúry, slonovin tď.) nlepených n drevenej podložke n dekorčné účely Osttné výrobky z drev Osttné Do tejto podpoložky ptri: 1. sdy dosiek zložené z čstí drevených debien (veká tď.); 2. drevené police, tiež zmontovné, z predpokldu, že nemjú chrkter nábytku; 3. záhrdné ploty tď., vyrobené z mriežkovinovej siete, ktorá s potom ntihne (hrmonikový systém); 4. špjdle špicté kolíky všetkých typov, používné n blenie určitých potrvín (rolky zo sleďov tď.).

201 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ KAPITOLA KOROK A VÝROBKY Z KORKU 4501 Prírodný korok, surový lebo jednoducho uprvený; korkový odpd; rozdrvený, grnulovný lebo mletý korok Prírodný korok, surový lebo jednoducho uprvený Pozri vysvetlivky HS k položke 4501, bod (1) Osttný Pozri vysvetlivky HS k položke 4501, body (2) (3) Prírodný korok, odkôrnený lebo nhrubo otesný, lebo v prvouhlých (vrátne štvorcových) blokoch, doskách, listoch lebo pásoch (vrátne polotovrov s ostrými hrnmi určených n uzávery lebo zátky) Do tejto podpoložky ptrí obloženie stien, v rolkách, zložené z tenkého prírodného korku podloženého ppierom Výrobky z prírodného korku Uzávery zátky Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Aglomerovný korok (tiež so spojivom) výrobky z glomerovného korku N šumivé vín, vrátne tých s kotúčom z prírodného korku Do tejto podpoložky ptri vlcovité uzávery zátky do fliš n šumivé víno. Priemer týchto uzáverov zátok je znčne väčší ko hrdlo fľše, tk by boli tesne stlčené po vložení do fľše. Po jednorzovom použití (t. j. keď fľš bol odzátkovná) mjú formu uvedenú vo vysvetlivkách k podpoložke ž Vrchná čsť týchto uzáverov zátok čsto pozostáv z glomerovného korku spodná čsť (t. j. čsť, ktorá prichádz do styku so šumivým vínom) je z prírodného korku Osttné Do tejto podpoložky ptri vlcovité uzávery zátky z glomerovného korku do fliš iných ko určených n šumivé vín. Do podpoložky neptri tenké korkové kotúče používné ko tesnenie v korunkových uzáveroch (podpoložky ).

202 C 137/200 Úrdný vestník Európskej únie Osttné Do týchto podpoložiek tiež ptri kotúče z glomerovného korku n korunkové uzávery Uzávery zátky Do tejto podpoložky ptri uzávery zátky z glomerovného korku, ktoré nie sú vlcovité. Tkéto uzávery zátky sú npr. kónické môžu mť tiež v strede dieru:

203 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ KAPITOLA VÝROBKY ZO SLAMY, Z ESPARTA ALEBO OSTATNÉHO PLETACIEHO MATERIÁLU; KOŠIKÁRSKY TOVAR A PRÁCE Z PRÚTIA 4601 Pletence podobné výrobky z pletcieho mteriálu, tiež spojené do prúžkov; pletcí mteriál, pletence podobné výrobky z pletcieho mteriálu, nvzájom zväzovné v rovnobežných prmeňoch lebo nvzájom pretkné, vo forme listov, tiež v konečnej úprve (npr. rohože, slmené rohožky, košiny) ž Rohože, slmené rohožky košiny z rstlinného mteriálu Do týchto podpoložiek ptri: 1. hrubé rohože zo slmy tkné lebo nvzájom zväzovné v rovnobežných prmeňoch, lebo tkné do formy listu, tké ko rohože používné n ochrnu v záhrdníctve; 2. čínske rohože rohože vyrobené rovnkým spôsobom používné n rovnké účely. Čínske rohože rohožky sú rohože rohožky vyrobené primo zo stoniek prúžkov rstlín čeľde Cyperce (Šchorovité) (Lepironi mucront); predkldjú s v prírodnom stve lebo frbené (zvyčjne červené). Tieto rohože rohožky sú tkné; reťzec (lebo osnov), ktorý spáj spolu stonky lebo prúžky rstlinného mteriálu, pozostáv z povrzu lebo nite. Rohože sú zvyčjne vyrábné jednotlivo môžu byť obrúbené prúžkom z textilného mteriálu; z krjiny pôvodu sú čsto dovážné v kotúčoch skldjúcich s z niekoľkých rohoží zošitých svojimi koncmi; 3. hrubé rohože, ktoré s používjú ko ochrn v záhrdníctve; 4. košiny (npr. zo slmy lebo sieťoviny) používné n rovnké účely ko vyššie uvedené hrubé rohože, tiež vhodné n konštrukciu plotov hrádzí Košikársky tovr, výrobky z prúti osttné výrobky, vyrobené primo do tvru z pletcieho mteriálu lebo celkom dohotovené z tovru položky 4601; výrobky z lufy Z bmbusu Do tejto podpoložky ptri výrobky uvedené vo vysvetlivkách HS k položke 4602, prvý odsek, čsti i) ii), npr. koberce z rstlinného mteriálu celkom dohotovené z mlých rohoží lebo rohožiek podpoložky , nvzájom spojených Slmené obly n fľše Pozri vysvetlivky HS k položke 4602, druhý odsek, bod (8) Osttné Do tejto podpoložky ptri: 1. výrobky uvedené vo vysvetlivkách HS k položke 4602, prvý odsek, čsť ii), npr. koberce z rstlinného mteriálu celkom dohotovené z mlých rohoží lebo rohožiek podpoložky , nvzájom spojených; 2. výrobky z lufy. Luf, znám ko rstlinná špongi, je ztriedená do podpoložky skldá s z pórovitého pletiv odrody tekvice (Luff cylindric).

204 C 137/202 Úrdný vestník Európskej únie TRIEDA X VLÁKNINA Z DREVA ALEBO OSTATNÝCH VLÁKNINOVÝCH CELULÓZOVÝCH MATERIÁLOV; ZBEROVÝ (ODPAD A VÝMET) PAPIER ALEBO LEPENKA; PAPIER A LEPENKA A PREDMETY Z NICH 47. KAPITOLA VLÁKNINA Z DREVA ALEBO OSTATNÝCH VLÁKNINOVÝCH CELULÓZOVÝCH MATERIÁLOV; ZBEROVÝ (ODPAD A VÝMET) PAPIER ALEBO LEPENKA Všeobecne N definíciu termínov polobielená bielená pozri vysvetlivky HS všeobecne k tejto kpitole, štvrtý odsek. Vláknin s povžuje z polobielenú lebo bielenú vtedy, k bol po výrobe ďlej uprvená n účely zvýšeni belosti (jsnosti) rôzneho stupň intenzity určitým postupom, njmä odstránením lebo modifikáciou frebných látok vo vláknine lebo jednoduchým pridním zjsňujúcich činidiel Drevovin Termomechnická drevovin Pozri vysvetlivky HS k položke 4701, štvrtý odsek, posledný pododsek Osttné Pozri vysvetlivky HS k položke 4701, štvrtý odsek, prvé tri pododseky Chemická drevná buničin, nátronová lebo sulfátová, iná ko druhov n rozpúšťnie Pozri poznámku 1 k tejto kpitole Ihličnnová Do tejto podpoložky ptrí buničin z borovice, jedle lebo smreku Neihličnnová Buničiny tejto podpoložky s obvykle vyrábjú z topoľ osiky tiež z tvrdých driev, ko sú buk, gštn, euklyptus množstvo tropických drevín. Vlákn sú sprvidl krtšie ko vlákn ihličnnovej buničiny Ihličnnová Pozri vysvetlivky k podpoložke Neihličnnová Pozri vysvetlivky k podpoložke Chemická drevná buničin, sulfitová, iná ko druhov n rozpúšťnie Vysvetlivky k položke 4703 k jej podpoložkám s použijú s príslušnými zmenmi n túto položku Vláknin z vlákien získných zo zberového (odpdu výmetu) ppier lebo lepenky, lebo osttných vlákninových celulózových mteriálov Pozri vysvetlivky HS všeobecne k tejto kpitole, tretí odsek.

205 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Buničin z bvlneného lintersu Buničin z bvlneného lintersu, ktorá má zvyčjne vysoký obsh lfcelulózy (98 ž 99 % hmotnosti) veľmi nízky obsh popol (približne 0,05 % hmotnosti), s líši od bvlneného lintersu ib zlisovného do tvru listov lebo dosiek, ktorý ptrí do podpoložky , tým, že jej vlákn, vrené pod tlkom po dobu niekoľkých hodín v roztoku hydroxidu sodného, sú vic-menej zhustené, ztiľ čo vlákn bvlneného lintersu podpoložky , ktoré neprešli týmto procesom, si obvykle zchovávjú svoju pôvodnú štruktúru dĺžku Zberový (odpd výmet) ppier lebo lepenk Do tejto položky neptri kotúče ppier, ktorých vonkjšie vrstvy boli čistočne nmočené vo vode lebo ink poškodené (48. kpitol) Nebielený sulfátový (krft) ppier lebo lepenk lebo vlnitý ppier lebo lepenk Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám , Osttný ppier lebo lepenk vyrobené hlvne z bielenej chemickej buničiny, nefrbené v hmote Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám , Do tejto podpoložky ptrí odpd (npr. ústrižky odrezky) z výroby lebo sprcovni ppier lebo z tlčirenských prác z použitých diernych štítkov pások. Tento druh ppier určený n recykláciu je obvykle vyrobený tkmer celý z ppier bez tlče Ppier lebo lepenk vyrobené hlvne z drevoviny (npr. noviny, čsopisy podobné tlčoviny) Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám ,

206 C 137/204 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA PAPIER A LEPENKA; VÝROBKY Z PAPIERENSKÝCH VLÁKNIN, PAPIERA ALEBO LEPENKY Všeobecne Kotúče ppier, ktorých vonkjšie vrstvy boli čistočne nmočené do vody lebo ink poškodené, zostávjú ztriedené v príslušnej podpoložke položiek 4801 ž Novinový ppier, v kotúčoch lebo listoch Pozri poznámku 4 k tejto kpitole vysvetlivky HS k položke Nentierný ppier lepenk druhov používných n písnie, tlč lebo n osttné grfické účely, neperforovné dierne štítky dierne pásky, v kotúčoch lebo prvouhlých (vrátne štvorcových) listoch, kéhokoľvek rozmeru, iný ko ppier položky 4801 lebo 4803; ručný ppier lepenk Pozri poznámku 5 k tejto kpitole Ručný ppier lepenk Pozri vysvetlivky HS všeobecne k tejto kpitole, čsť (B) vysvetlivky HS k položke 4802, druhý tretí odsek Surový tpetový ppier Surový tpetový ppier môže byť biely lebo frebný, glejený, strojovo hldený, s hrubou všk pružnou štruktúrou hrubým povrchom. Tento ppier je vhodný n ntiernie /lebo tlč n jednu strnu, druhá strn je určená n lepidlo lebo osttné dhezív. Tento surový ppier musí odolť pri procese výroby tpiet pri tpetovní Zákldný toletný lebo tissue ppier používný n výrobu toletného ppier lebo jemných odličovcích obrúskov, uterákov lebo servítok podobný ppier druhov používných n hygienické lebo snitárne účely lebo v domácnosti, buničitá vt pásy splstených buničinových vlákien, tiež krepovné, plisovné, rzené, perforovné, n povrchu frbené, n povrchu zdobené lebo potlčené, v kotúčoch lebo listoch Buničitá vt Pozri vysvetlivky HS k položke 4803, prvý odsek, bod (2), druhý pododsek. Otvorená form pásu vykzuje mlé dierky pri presvetľovní Krepovný ppier pásy splstených buničinových vlákien ( tissue ), s plošnou hmotnosťou kždej vrstvy N definíciu termínu krepovný ppier pozri vysvetlivky HS k položke 4808, prvý odsek, bod (2). Uzvretá form pásu znmená kompktnejšiu homogénnejšiu štruktúru ko pri buničitej vte Nentierný krft ppier krft lepenk, v kotúčoch lebo listoch, iné ko ppier lepenk položky 4802 lebo 4803 N definíciu termínu krft ppier krft lepenk pozri poznámku 6 k tejto kpitole. Krft ppier krft lepenk mjú veľkú mechnickú pevnosť. Obvykle neobshujú židne plnivá sú znčne glejené, sú tkmer vždy nepriehľdné, vo väčšine prípdov sú strojovo hldené (t. j. klndrovné len n jednej strne) obvykle mjú viditeľné znčky sit. Krft ppier krft lepenk sú výbornými blicimi mteriálmi. Používjú s tiež ko ppierový oblový mteriál n elektrické káble, ko hldký povrchový list vlnitej lepenky, n výrobu ppierovej pridze n výrobu dechtovného, bitúmenovného lebo sfltovného ppier lebo lepenky ž Sulfátová kryci lepenk (tzv. krftliner ) Pozri poznámku k podpoložkám 1 k tejto kpitole zodpovedjúce vysvetlivky HS k podpoložke.

207 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ ž Vrecový krft ppier Pozri poznámku k podpoložkám 2 k tejto kpitole zodpovedjúce vysvetlivky HS k podpoložke Elektrotechnický izolčný krft ppier Do tejto podpoložky ptrí kondenzátorový káblový ppier. Kondenzátorový ppier je tenký ppier používný ko dielektrikum v elektrických kondenzátoroch. Vlákn používné n výrobu tohto ppier prechádzjú znčne veľkým zjemňovním, by s znížil pórovitosť ppier n minimum by s dôkldne odstránili všetky cudzie čstice (zvlášť kovové). Káblový ppier je určený n izoláciu elektrických káblov používných v cievkch trnsformátorov lebo ko izolátory n osttné použitie v elektrotechnike. Vyžduje s, by ml veľmi dobré izolčné vlstnosti, tiež by bol zbvený všetkých kovových lebo kyslých čstíc lebo osttných elektrických vodivých nečistôt Krycie ppiere lepenky, tzv. sturting krft Ppier lepenk tohto typu pozostávjú hlvne z drevných vlákien, s plošnou hmotnosťou väčšou ko 185 g/m 2, le menšou ko 225 g/m 2, obvykle s dodávjú v kotúčoch so šírkou väčšou ko 125 cm, le menšou ko 165 cm. Mjú index porozity, stnovený Gurleyovým porozimetrom v súlde so štndrdom stnoveným Technickou sociáciou buničinového ppierenského priemyslu (TAPPI), menší ko 13 sekúnd n 100 cm 3 vzduchu 40 sekúnd n 300 cm 3 vzduchu. Sturting krft ppier s správ ko pijvý ppier. Je možné prejsť prstom po čerstvo nkreslenej čire n tomto ppieri bez rozmzni trmentu. Sturting krft ppier je špeciálne určený n impregnáciu syntetickými živicmi n zvýšenie pevnosti pri výrobe lminovných listov Osttný nentierný ppier lepenk, v kotúčoch lebo listoch, ďlej nesprcovný lebo sprcovný postupmi špecifikovnými v poznámke 3 k tejto kpitole Polochemický ppier n zvlnenú vrstvu (tzv. fluting) Pozri poznámku k podpoložkám 3 k tejto kpitole Slmový ppier n zvlnenú vrstvu Pozri poznámku k podpoložkám 4 k tejto kpitole Vlnitý ppier (Wellenstoff) Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Testliner (kryci vrstv vlnitej lepenky z recyklovných vlákien) Pozri poznámku k podpoložkám 5 k tejto kpitole Sulfitový blici ppier Pozri poznámku k podpoložkám 6 k tejto kpitole Filtrčný ppier lepenk Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Plstený ppier lepenk Pozri vysvetlivky HS k podpoložke

208 C 137/206 Úrdný vestník Európskej únie S plošnou hmotnosťou 150 g/m 2 lebo menšou Táto podpoložk zhŕň ppier lepenku vyrobené výlučne zo zberového (odpd výmet) ppier, bez ditív, s ukzovteľom pevnosti v prietlku rovným 0,8 kp lebo väčším, le nepreshujúcim 1,9 kp S plošnou hmotnosťou väčšou ko 150 g/m 2, le menšou ko 225 g/m 2 Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi Vyrobený zo zberového ppier Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi Rstlinný pergmen, nepremstiteľný ppier, puzovcí ppier pergmín osttné hldené priehľdné lebo priesvitné ppiere, v kotúčoch lebo listoch Rstlinný pergmen Pozri vysvetlivky HS k položke 4806, prvé štyri odseky Nepremstiteľný ppier Pozri vysvetlivky HS k položke 4806, pity ž ôsmy odsek Puzovcí ppier Pozri vysvetlivky HS k položke 4806, devity odsek Pergmín osttné hldené priehľdné lebo priesvitné ppiere Pozri vysvetlivky HS k položke 4806, desity jedenásty odsek Ppier lepenk, vlnité (tiež s nlepenými plochými listmi n povrchu), krepovné, plisovné, rzené lebo perforovné, v kotúčoch lebo listoch, iné ko ppier druhov opísných v položke Vlnitý ppier lepenk, tiež perforovné Pozri vysvetlivky HS k položke 4808, bod (1) Vrecový krft ppier, krepovný lebo plisovný, tiež rzený lebo perforovný Pozri vysvetlivky HS k položke 4808, body (2), (3) (4) Osttný krft ppier, krepovný lebo plisovný, tiež rzený lebo perforovný Pozri vysvetlivky HS k položke 4808, body (2), (3) (4) Osttné Pozri vysvetlivky HS k položke 4808, body (2), (3) (4) Uhľový ppier, smokopírovcí ppier osttné kopírovcie lebo pretlčovcie ppiere (vrátne ntierných lebo impregnovných ppierov n rozmnožovcie blny lebo ofsetové mtrice), tiež potlčené, v kotúčoch lebo listoch Smokopírovcí ppier Pozri vysvetlivky HS k položke 4816, čsť (A), bod (2). Avšk výrobky tejto podpoložky musi vyhovovť rozmerovým kritériám poznámky 8 k tejto kpitole.

209 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Uhľový ppier lebo podobné kopírovcie ppiere Osttné Pozri vysvetlivky HS k položke 4816, čsť (A), bod (1). Avšk výrobky tejto podpoložky musi vyhovovť rozmerovým kritériám poznámky 8 k tejto kpitole. Do tejto podpoložky ptri osttné kopírovcie lebo pretlčovcie ppiere, tké ko pretlčovcie ppiere z tepl ntierné lebo impregnovné ppiere n rozmnožovcie blny lebo ofsetové mtrice. Avšk výrobky tejto podpoložky musi vyhovovť rozmerovým kritériám poznámky 8 k tejto kpitole Ppier lepenk, ntierné n jednej lebo n oboch strnách kolínom lebo osttnými norgnický látkmi, tiež so spojivom, bez kéhokoľvek ďlšieho náteru, tiež n povrchu frbené, n povrchu zdobené lebo potlčené, v kotúčoch lebo prvouhlých (vrátne štvorcových) listoch, kéhokoľvek rozmeru ž Ppier lepenk druhov používných n písnie, tlč lebo n osttné grfické účely, neobshujúce vlákniny získné mechnickým lebo chemicko-mechnickým postupom lebo obshujúce z celkového obshu vlákniny njvic 10 % hmotnosti tkýchto vláknin Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám , , , ž Ppier lepenk druhov používných n písnie, tlč lebo n osttné grfické účely, obshujúce z celkového obshu vlákniny vic ko 10 % hmotnosti vlákniny získnej mechnickým lebo chemicko-mechnickým postupom Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám , , , Ľhko ntierný ppier Pozri poznámku k podpoložkám 7 k tejto kpitole ž Vicvrstvové Pozri vysvetlivky HS k položke 4805, druhý odsek, bod (2) Ppier, lepenk, buničitá vt pásy splstených buničinových vlákien, potihnuté, impregnovné, pokryté, n povrchu frbené, n povrchu zdobené lebo potlčené, v kotúčoch lebo prvouhlých (vrátne štvorcových) listoch, kéhokoľvek rozmeru, iné ko tovr druhov opísných v položke 4803, 4809 lebo 4810 Táto položk zhŕň určité podlhové krytiny, nevhodné n použitie ko stenové obkldy, n podklde z ppier lebo lepenky. Do tejto položky neptri výrobky vhodné n použitie jednk ko podlhové krytiny jednk ko stenové obkldy (položk 4823) Dechtovný, bitúmenovný lebo sfltovný ppier lepenk Do tejto podpoložky ptri fólie n izoláciu proti vlhkosti pozostávjúce z dvoch listov krepovného ppier impregnovného sfltom tenkej hliníkovej fólie medzi nimi vloženej. Do tejto podpoložky neptri strešné lepenky pozostávjúce z podkldovej lepenky úplne oblenej lebo n oboch strnách pokrytej vrstvou sfltu lebo podobného mteriálu (položk 6807) Ppier lepenk, potihnuté, impregnovné lebo pokryté plstmi (okrem lepidiel) Ppier lepenk potihnuté lebo pokryté plstmi ptri do týchto podpoložiek len vtedy, k hrúbk plstov nie je väčši ko polovic celkovej hrúbky [pozri poznámku 2 g) k tejto kpitole] Ppier lepenk, potihnuté, impregnovné lebo pokryté voskom, prfínovým voskom, sterínom, olejom lebo glycerolom Do tejto podpoložky ptrí prfínový ppier lepenk, ktoré sú určené n výrobu oblov n mlieko lebo ovocné šťvy lebo n výrobu oblov n grmofónové pltne tď. ktoré mjú n jednej strne potlč lebo vyobrzenie týkjúce s tovru, ktorý je v oble.

210 C 137/208 Úrdný vestník Európskej únie Osttný ppier, lepenk, buničitá vt pásy splstených buničinových vlákien Táto podpoložk zhŕň kontinuálne formy. Tieto formy pozostávjú z listov, obvykle skldných, lebo kotúčov, priečne perforovných v prvidelných medzerách, tkže môžu nsledovť z sebou je možné ich n perforáciách oddeliť. Obshujú potlč, ktorá s vyplňuje. Tieto výrobky môžu mť tiež postrnné vodice dierky, ktoré umožňujú používť ich hlvne v rýchlotlčirňch lebo v účtovníckych strojoch. Do tejto podpoložky neptri poprekldné obchodné tlčivá v kontinuálnej forme (podpoložk ) Tpetový ppier podobný krycí mteriál n steny; okenný trnsprentný ppier Ingrin ppier Pozri poznámku 9 ) ii) k tejto kpitole vysvetlivky HS k položke 4814, čsť (A), odsek ), bod (2) Uhľový ppier, smokopírovcí ppier osttné kopírovcie lebo pretlčovcie ppiere (iné ko ppier položky 4809), rozmnožovcie blny ofsetové mtrice, z ppier, tiež v šktulich Smokopírovcí ppier Pozri vysvetlivky HS k položke 4816, čsť (A), bod (2). Výrobky tejto podpoložky nemôžu mť rozmery stnovené poznámkou 8 k tejto kpitole (položk 4809) Osttné Pozri vysvetlivky HS k položke 4816, čsť (A), body (1) (3), čsť (B), bod (1). Výrobky tejto podpoložky nemôžu mť rozmery stnovené poznámkou 8 k tejto kpitole (položk 4809). Do tejto podpoložky tiež ptri ofsetové mtrice [pozri vysvetlivky HS k položke 4816, čsť (B), bod (2), druhá vet]. Tieto výrobky nie sú rozmerovo ohrničené Toletný ppier podobné ppiere, buničitá vt lebo pásy splstených buničinových vlákien, druhov používných v domácnosti lebo n hygienické účely, v kotúčoch so šírkou nepreshujúcou 36 cm lebo rezné n určité rozmery lebo do tvru; vreckovky, čistice obrúsky, uteráky, obrusy, obrúsky, detské plienky, tmpóny, prestierdlá podobné toletné hygienické výrobky používné v domácnosti, výrobky snitárne lebo pre nemocnice, odevy odevné doplnky, z ppieroviny, ppier, buničitej vty lebo pásov splstených buničinových vlákien Osttné Do tejto podpoložky ptri vymeniteľné vložky do nohvičiek Osttné (npríkld výrobky používné pri inkontinencii) Do tejto podpoložky ptrí inkontinenčné výrobky posteľné podložky pre chorých Šktule, debny, vreci, vrecká osttné obly, z ppier, lepenky, buničitej vty lebo pásov splstených buničinových vlákien; šktuľové zrďovče, listové zásobníky podobné výrobky, z ppier lebo lepenky druhov používných v knceláriách, obchodoch lebo podobne Skldcie šktule debny, z nevlnitého ppier lebo nevlnitej lepenky Pozri vysvetlivky HS k položke 4819, čsť (A), druhý odsek Šktuľové zrďovče, listové zásobníky, skldovcie šktule podobné výrobky druhov používných v knceláriách, obchodoch lebo podobne Pozri vysvetlivky HS k položke 4819, čsť (B).

211 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Registre, účtovné knihy, bloky poznámkové, objednávkové, potvrdenkové, bloky listových ppierov, memorndové zápisníky, diáre podobné výrobky, zošity, bloky pijvých ppierov, rýchlovizče (s voľnými listmi lebo osttné), dosky, spisové mpy, obchodné tlčivá, sdy ppierov poprekldné uhľovými ppiermi osttné ppiernické výrobky z ppier lebo lepenky; lbumy n vzorky lebo n zbierky obly n knihy z ppier lebo lepenky Obchodné tlčivá sdy ppierov poprekldné uhľovým ppierom Pozri vysvetlivky HS k položke 4820, prvý odsek, body (4) (5). Pozri tiež vysvetlivky k podpoložke Osttný ppier, lepenk, buničitá vt pásy splstených buničinových vlákien, nrezné n určité rozmery lebo do tvru; osttné výrobky z ppieroviny, ppier, lepenky, buničitej vty lebo pásov splstených buničinových vlákien Filtrčný ppier lepenk Pozri vysvetlivky HS k položke 4823, druhý odsek, bod (1) Osttné Pozri vysvetlivky HS k položke 4823, druhý odsek, body (3) (6) ž (17). Táto podpoložk zhŕň výrobky vhodné n použitie jednk ko podlhové krytiny jednk ko stenové obkldy. Do tejto podpoložky tiež ptrí kondenzátorový ppier, ktorý s použív ko elektroizolčný ppier v kondenzátoroch ko dielektrikum. Je mimoridne tenký (obvykle 0,006 ž 0,02 mm), s veľmi prvidelnou hrúbkou celý bez pórov. Obvykle s vyráb z nátronovej lebo sulfátovej buničiny niekedy z hndroviny. Kondenzátorový ppier je chemicky neutrálny, bez kýchkoľvek njmenších kovových čstíc má vysokú mechnickú dielektrickú pevnosť (bez dielektrických strát).

212 C 137/210 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA TLAČENÉ KNIHY, NOVINY, OBRAZY A OSTATNÉ VÝROBKY POLYGRAFICKÉHO PRIEMYSLU; RUKOPISY, STROJOPISY A PLÁNY 4901 Tlčené knihy, brožúry, letáky podobné tlčoviny, tiež v jednotlivých listoch Osttné Pozri poznámku 3 k tejto kpitole Mpy hydrogrfické lebo podobné mpy všetkých druhov, vrátne tlsov, nástenných máp, topogrfických plánov glóbusov, tlčené Glóbusy Pozri vysvetlivky HS k položke 4905, posledný odsek pred vylúčenimi, vylúčenie (f) Osttné Do týchto podpoložiek ptri topogrficky presné mpy vydávné n reklmné účely, tiež obshujúce reklmný mteriál (npr. cestovné mpy vydávné výrobcmi pneumtík lebo utomobilov, nftárskymi spoločnosťmi tď.) Nepoužité poštové, kolkové lebo podobné známky, ktoré mjú lebo mjú mť nominálnu hodnotu v krjine určeni; ršíky známok; bnkovky; šekové tlčivá; kcie, obligácie podobné cenné ppiere Poštové, kolkové podobné známky Pozri vysvetlivky HS k položke 4907, čsť (A) Obtlčky (declcomnis) Obtlčky (declcomnis), zoskloviteľné Pozri vysvetlivky HS k položke 4908, tretí odsek Osttné tlčoviny, vrátne tlčených obrzov fotogrfií Reklmné propgčné tlčoviny, obchodné ktlógy podobné výrobky Pozri vysvetlivky HS k položke 4911, pity odsek, bod (1) Obchodné ktlógy Do tejto podpoložky ptri publikácie opisujúce lebo ilustrujúce výrobky uvádzjúce cenu pordové číslo Obrzy, ilustrácie fotogrfie Do tejto podpoložky ptri výrobky položky 3703, ktoré boli exponovné vyvolné. Do tejto podpoložky tiež ptri umelecké sieťotlčou potlčené tkniny (umelecká serigrfi), j keď sú podpísné očíslovné umelcom Osttné Do tejto podpoložky neptri tlčoviny tké ko cestovné lístky plubné lístky, ktoré obshujú jeden lebo vic mgnetických prúžkov (podpoložk ).

213 Úrdný vestník Európskej únie C 137/211 TRIEDA XI TEXTÍLIE A TEXTILNÉ VÝROBKY Všeobecne 1. Podľ vysvetliviek HS (pozri vysvetlivky HS všeobecne k tejto triede, posledný odsek úvodu), je XI. tried rozdelená n dve čsti: ) v prvej čsti (50. ž 55. kpitol) s textilné výrobky členi podľ textilného mteriálu, z ktorého sú vyrobené, ztriedenie výrobkov vyrobených zo zmesi textilných mteriálov s ridi poznámkou 2 k tejto triede; b) v druhej čsti (56. ž 63. kpitol), s výnimkou položiek , s n úrovni kpitol položiek nerozlišuje textilný mteriál, z ktorého sú výrobky vyrobené. Avšk mnoho položiek v 56. ž 63. kpitole kombinovnej nomenkltúry s ďlej rozdeľuje n záklde podsttného textilného mteriálu. V týchto prípdoch s ztriedenie do týchto podpoložiek ridi ustnovením poznámky k podpoložkám 2 k tejto triede. 2. Poznámk k podpoložkám 2 k tejto triede obshuje prvidlá n určenie ztriedeni textilných výrobkov pozostávjúcich z dvoch lebo vicerých textilných mteriálov do 56. ž 63. kpitoly. Tento tovr s ztrieďuje do podpoložky podľ tkého textilného mteriálu, ktorý prevlád hmotnostne, pričom tm, kde je to vhodné, s berie do úvhy ustnovenie poznámky 2 (B) k tejto triede. Pri upltňovní týchto prvidiel s musi všk brť do úvhy ustnoveni ) ž c) poznámky k podpoložkám 2 (B) k tejto triede. 3. Návod n interpretáciu poznámky 2 k tejto triede s nchádz vo vysvetlivkách HS [pozri npr. čsť (I) (A) vysvetliviek HS všeobecne k tejto triede]. Pri upltňovní poznámky 2 s neberú do úvhy: ) pridze obsihnuté n okrjoch z predpokldu, že okrje netvori podsttnú čsť hotového výrobku, ko npr. okrje určitých textílií používných n dáždniky lebo šály; b) oddeľovcie pridze, ktoré s vkldjú do textílií n vyznčenie miest, kde s textíli rozrezáv; c) pridze ( prvé pridze) obsihnuté v koncoch textílií, k sú tieto pridze z textilného mteriálu odlišného od toho, z ktorého je smotná textíli zhotovená. 4. Pozri poznámky k podpoložkám 1 ) ž 1 h) k tejto triede n vysvetlenie termínov nebielená, bielená frebná, k s používjú v kontexte s pridzou termínov nebielená, bielená, frbená, z rôznofrebných pridzí potlčená, k s používjú v kontexte s tkninou. 5. N účely opisu rôznych väzieb tknín pozri vysvetlivky HS všeobecne k tejto triede, vysvetlivky k podpoložkám, čsť (I) (C). 50. KAPITOLA HODVÁB Hodvábn pridz (iná ko pridz sprdená z hodvábneho odpdu) neuprvená n predj v mlom Nebielená, prná lebo bielená Nebielené hodvábne pridze pozostávjú z jednej lebo vicerých točených grège nití; ztiľ neboli odľhčené (odglejovné). Nebielené hodvábne pridze môžu obshovť ž 30 % sericínu (prírodná gum) vo väčšine prípdov sú prírodnej svetložltej frby. Nebielené hodvábne pridze sú zvyčjne ďlej uprvovné, le môžu byť primo zprcovné do textílie. Prnie nebielených hodvábnych pridzí ich odľhčuje (odglejováv); jednotlivé vlákn boli zbvené sericínu, ktorým boli pokryté. Obvykle s čisti v horúcej mydlovej vode lebo v zriedenom hydroxide drselnom. Svojej prírodnej frby s zbvujú bielením.

214 C 137/212 Úrdný vestník Európskej únie Pridz sprdená z hodvábneho odpdu, neuprvená n predj v mlom Nebielená, prná lebo bielená Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi Tkniny z hodvábu lebo hodvábneho odpdu ž Osttné tkniny obshujúce 85 % hmotnosti lebo vic hodvábu lebo hodvábneho odpdu, iného ko buretový hodváb Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Krepy Do týchto podpoložiek ptri tkniny, ktoré sú obvykle ľhké ktorých zrnitý lebo krepovný vzhľd v dokončenom stve je výsledkom použiti krepových pridzí, t. j. pridzí s vysokým zákrutom (obvykle ž otáčok n meter), ktoré mjú prirodzený sklon k tvorbe slučiek. Tieto pridze môžu byť použité v osnove lebo útku, lebo v oboch smeroch, to buď smosttne, lebo v kombinácii s pridzmi s nízkym zákrutom. Pridze s opčným zákrutom s čsto striedjú, t. j. z pridzmi s prvotočivým zákrutom S nsledujú pridze s ľvotočivým zákrutom Z, by s sklon ku skrúcniu v opčnom smere v priľhlých pridzch usmernil, tým s zistil vyváženosť zrneni. Do tých podpoložiek ptri prvé krepy, t. j. tké, v ktorých spoň osnov lebo útok je väčšinou z krepovej pridze. Njznámejšie sú krepdešín, mrokén, žoržet, tlsový krep, šrmé šifón. Tkniny s krepom len n jednej strne lebo n čsti svojho povrchu (pásy, pruhy lebo vzory) tiež ptri do týchto podpoložiek. Do týchto podpoložiek neptri tkniny, v ktorých s krepový efekt získv ink ko použitím krepových pridzí, npr. tké, v ktorých krepový vzhľd vzniká v dôsledku kombinovného použiti špeciálnych väzieb (npr. soboľ ) pridzí rôznej dĺžkovej hmotnosti rôzneho zákrutu ž Ponžé, hbuti, honn, šntung, corh podobné tkniny z Ďlekého východu, celé z hodvábu (nemiešné s buretovým ni osttným hodvábnym odpdom, ni osttnými textilnými mteriálmi) Tkniny týchto podpoložiek mjú rôzne typické vlstnosti vo svojom chrktere, väzbe vzhľde. Čsto sú tkné n miestnych domácich ručných tkcích strojoch v jednoduchej väzbe (plátno, keper, tls) z režných (nesúkných) hodvábnych pridzí bez zákrutu. Ich okrje sú obvykle chybné. Skldjú s vreckovým spôsobom: dv konce určitej dĺžky s priloži k sebe okolo nich s potom tknin neskldá. Pri niektorých typoch (njmä z Číny) s niekedy použív iný spôsob skldni: jeden koniec hore, druhý koniec dole tknin s skldá späť n seb so štyrmi skldnimi n yrd (0,91 m). Avšk tieto tkniny môžu byť tiež skldné ink, npr. zvinuté. Medzi tieto tkniny ptri: 1. Hbuti; jponská tknin plátnovej lebo keprovej väzby, tkná z jednoduchej pridze bez zákrutu. Termín hbuti zvyčjne oznčuje tkninu plátnovej väzby termín twilled hbuti oznčuje tkninu keprovej väzby. V nebielenom stve sú tieto tkniny drsné n dotyk mjú sivstý lebo špinvobiely odtieň. Keď s vyčisti (npr. bielením), t. j. keď s z nich odstráni hodvábny glej, sú tieto tkniny biele lebo špinvobiele je možné ich používť n zhotovovnie výrobkov bez ďlšieho sprcovni. Po bielení s tieto tkniny n záver sprvidl glej lebo plni, čo im dodáv väčšiu plnosť, jsnejší vzhľd vyššiu hmotnosť. 2. Ponžé; čínske tkniny nzývné šntung, honn, ssn, ntung, ninghi, podľ jednotlivých provincií, v ktorých boli vyrobené. Tieto tkniny sú reltívne silné sú ťžšie ko vyššie uvedené jponské druhy; v nebielenom stve mjú žltkstý lebo červenkstý odtieň po vyčistení mjú podobnú frbu ko ľn lebo btist, ktorý je nebielený lebo len vyprný. Môžu byť tiež rebrovné, rebrový efekt s doshuje plátnovou väzbou použitím pridzí rozdielnej hrúbky.

215 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Tussh (lebo tussor); tknin pôvodom z jednej oblsti v severovýchodnej Indii, ktorá s tká z kokónov divo žijúcej pridky morušovej. Tento názov s rozšíril j n čínske tkniny terz zhŕň tkniny porovnteľného typu vyrábné v niekoľkých krjinách Ďlekého východu z hodvábu získného z kokónov divo žijúcej pridky morušovej, ktorá žije n dubových listoch. 4. Corh; tknin vyrábná v oblsti Klkty, ktorá znčne pripomín jponský hbuti, le líši s od neho v tom, že nie je tk prvidelná je vyrobená z hrubšej pridze. Jednou z jej typických vlstností je šnúrk prechádzjúc okrjmi Priesvitné tkniny (voľná väzb) Priesvitné tkniny (voľná väzb) sú tké, v ktorých sú priestory medzi obom jednotlivými osnovnými niťmi jednotlivými útkovými niťmi spoň tk veľké, ko je priemer použitých pridzí So šírkou preshujúcou 57 cm, le nepreshujúcou 75 cm Do tejto podpoložky ptri predovšetkým tkniny používné n výrobu krvát.

216 C 137/214 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA VLNA, JEMNÉ ALEBO HRUBÉ CHLPY ZVIERAT; PRIADZA A TKANINY Z VLÁSIA 5102 Jemné lebo hrubé chlpy zviert, nemykné lebo nečesné Z kšmírskych kôz Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Odpd z vlny lebo jemných lebo hrubých chlpov zviert, vrátne odpdu z pridze, okrem trhného mteriálu Nekrbonizovné N vysvetlenie termínu nekrbonizovný pozri vysvetlivky HS k položke 5101, tretí odsek, čsť (B) Krbonizovné N vysvetlenie termínu krbonizovný pozri vysvetlivky HS k položke 5101, tretí odsek, čsť (C) Vln jemné lebo hrubé chlpy zviert, mykné lebo česné (vrátne útržkov česnej vlny) Útržky česnej vlny N vysvetlenie termínu útržky česnej vlny pozri vysvetlivky HS k položke 5105, siedmy odsek Z kšmírskych kôz Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Pridz z myknej vlny, neuprvená n predj v mlom Nebielená Nebielené vlnené pridze sú pridze vyrobené z vlny, ktorá bol úplne vyčistená niekoľkými postupmi. Nie sú bielené, frbené ni potlčené, preto si stále zchovávjú prirodzenú frbu vlny. Pozri tiež poznámku k podpoložkám 1 (b) k tejto triede Obshujúc 85 % hmotnosti lebo vic vlny jemných chlpov zviert Do tejto podpoložky ptrí len pridz obshujúc 85 % hmotnosti lebo vic zmesi vlny jemných zviercích chlpov, v ktorej prevlád hmotnosť vlny nd jemnými zviercími chlpmi; v opčnom prípde je pridz ztriedená do položky Nebielená Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi Pridz z česnej vlny, neuprvená n predj v mlom Nebielená Pozri vysvetlivky k podpoložke

217 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Obshujúc 85 % hmotnosti lebo vic vlny jemných chlpov zviert Do týchto podpoložiek ptrí ib pridz obshujúc 85 % hmotnosti lebo vic zmesi vlny jemných zviercích chlpov, v ktorej prevlád hmotnosť vlny nd jemnými zviercími chlpmi; v opčnom prípde je pridz ztriedená do položky Nebielená Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi Nebielená Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi Nebielená Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi Pridz z jemných chlpov zviert (mykná lebo česná), neuprvená n predj v mlom Nebielená Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi Nebielená Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi.

218 C 137/216 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA BAVLNA Bvln, nemykná lebo nečesná Uprvená n bsorbovteľnosť lebo bielená Bvln, ktorá je uprvená n bsorbovteľnosť, môže bsorbovť reltívne veľký objem vlhkosti. Bielená bvln je bvln, z ktorej boli odstránené všetky cudzie frebné látky pomocou oxidácie lebo redukcie použitím rôznych chemikálií Bvlnené tkniny, obshujúce 85 % hmotnosti lebo vic bvlny, s plošnou hmotnosťou nie väčšou ko 200 g/m Tkniny n výrobu bndáží, obväzov lekárskych gáz Toto sú jemné gázovité tkniny v plátnovej väzbe, vo všeobecnosti podliehjú posunu nití. Vyrábné sú z jednoduchých pridzí mjú menej ko 28 nití n cm Tkniny n výrobu bndáží, obväzov lekárskych gáz Pozri vysvetlivky k podpoložke Bvlnené tkniny, obshujúce 85 % hmotnosti lebo vic bvlny, s plošnou hmotnosťou väčšou ko 200 g/m Tkniny nzývné denim Pozri poznámku k podpoložke 1 k tejto kpitole vysvetlivky HS všeobecne k tejto triede, čsť (I), (C), vysvetlivky k podpoložkám Bvlnené tkniny, obshujúce menej ko 85 % hmotnosti bvlny, v zmesi hlvne lebo výlučne s chemickými vláknmi, s plošnou hmotnosťou väčšou ko 200 g/m Tkniny nzývné denim Žkárové tkniny Pozri poznámku k podpoložke 1 k tejto kpitole vysvetlivky HS všeobecne k tejto triede, čsť (I), (C), vysvetlivky k podpoložkám. Žkárové tkniny sú tkniny s textúrovým vzorom vyrobené dvíhním jednotlivých osnovných nití. Týmto spôsobom s vyrábjú rôzne vzory tkniny. Žkárové tkniny s používjú prevžne ko člúnnické tkniny, poťhy n mtrce tkniny n závesy záclony.

219 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ KAPITOLA OSTATNÉ RASTLINNÉ TEXTILNÉ VLÁKNA; PAPIEROVÁ PRIADZA A TKANINY Z PAPIEROVEJ PRIADZE 5308 Pridz z osttných rstlinných textilných vlákien; ppierová pridz Kokosová pridz Do tejto podpoložky ptrí len pridz, ktorá je jednoduchá lebo dvojitá. Kokosová pridz pozostávjúc z troch lebo vicerých jednoduchých nití ptrí do položky 5607 podľ poznámky 3 (A) (d) k tejto triede.

220 C 137/218 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA CHEMICKÉ VLÁKNA; PÁSIKY A PODOBNÉ TVARY Z CHEMICKÝCH TEXTILNÝCH MATERIÁLOV Všeobecne N definíciu termínu vysokopevnostné pridze pozri poznámku 6 k tejto triede. Elstomerná pridz je definovná v poznámke 13 k tejto triede Šijcie nite z chemických vlákien, tiež uprvené n predj v mlom Jdrové pridze Jdrové pridze týchto podpoložiek sú šijcie pridze zložené z niekoľkých nití ztočených nvzájom; kždá niť pozostáv zo syntetického vlákn obleného nespojitými prírodnými, syntetickými lebo umelými textilnými vláknmi. S ohľdom n ich použitie ide o pevné jdrové pridze, t. j. sú to pridze s neelstickým jdrom. Nkoľko tieto pridze sú zmesové pridze, budú s sem ztrieďovť len vtedy, keď vláknová zložk bude hmotnostne prevžovť (pozri poznámku 2 k tejto triede). Toto je sprvidl prípd jdrovej pridze. N druhej strne do týchto podpoložiek neptri jdrové pridze s mäkkým jdrom, ktorých jdro je z elstomernej pridze, ktorej hmotnostný podiel sprvidl nepreshuje 20 % (ztriedenie podľ poznámky 2 k tejto triede). Okrem toho do týchto podpoložiek neptri výrobky, ktoré pozostávjú z elstomerného jdr, okolo ktorého je špirálovite ovinutá hotová pridz (podpoložk ) Texturovná pridz Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám ž Pridz zo syntetických vlákien (iná ko šijci niť), neuprvená n predj v mlom, vrátne syntetického monofilu s dĺžkovou hmotnosťou menšou ko 67 decitexov ž Tvrovná pridz Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám ž Osttná, z polyesterov, čistočne orientovných Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Syntetický monofil s dĺžkovou hmotnosťou 67 decitexov lebo väčšou, ktorého židny rozmer v priereze nepreshuje 1 mm; pásiky podobné tvry (npríkld umelá slm) zo syntetických textilných mteriálov so zdnlivou šírkou nepreshujúcou 5 mm Pozri vysvetlivky HS k položke 5404 n opis monofilu osttných výrobkov tejto položky ž Monofil Syntetický monofil nrezný n vhodné dĺžky s rozštiepenými koncmi ( fleurees ) určený n použitie pri výrobe kief zostáv ztriedený do týchto podpoložiek. Násobné lebo káblovné pridze vyrobené vzájomným združovním zkrútením syntetických monofilov tejto podpoložky nie sú ztrieďovné do tejto podpoložky ztrieďujú s do položiek 5401, 5402, 5406 lebo 5607 podľ chrkteru. Avšk bez ohľdu n veľkosť ich prierezu s jednoduché monofily tejto podpoložky nikdy nepovžujú z motúzy, šnúry, povrzy lná položky 5607.

221 Úrdný vestník Európskej únie C 137/219 Tbuľk sumrizujúc ztriedenie syntetického monofilu, pásik podobných tvrov v závislosti od ich prierezu (lebo šírky): Syntetický monofil, ktorého njväčší prierez nepreshuje 1 mm má dĺžkovú hmotnosť menšiu ko 67 decitexov položk decitexov vic podpoložk , lebo preshuje 1 mm, okrem plošných výrobkov uvedených nižšie položk 3916 Syntetický pásik podobné tvry (vrátne pásik preloženého n polovicu sploštenej hdice), ktorých zjvná šírk (buď v zloženom, lebo v sploštenom stve) nepreshuje 5 mm podpoložk lebo preshuje 5 mm všeobecne položk 3920 Syntetický pásik so skutočnou šírkou väčšou ko 5 mm, le mierne skrútený potom stlčený tk, by ml zdnlivú šírku nepreshujúcu 5 mm podpoložk lebo Z polypropylénu Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi, všk ozdobná stužk tejto podpoložky má zdnlivú šírku nepreshujúcu 5 mm Umelý monofil s dĺžkovou hmotnosťou 67 decitexov lebo väčšou, ktorého židny rozmer v priereze nepreshuje 1 mm; pásiky podobné tvry (npr. umelá slm) z umelých textilných mteriálov so zdnlivou šírkou nepreshujúcou 5 mm Vysvetlivky k položke 5404 s použijú s príslušnými zmenmi 5408 Tkniny z pridze z umelého vlákn, vrátne tknín vyrobených z mteriálov položky So šírkou preshujúcou 135 cm, le nepreshujúcou 155 cm, v plátnovej, keprovej, krížovej keprovej lebo tlsovej väzbe Pozri vysvetlivky HS všeobecne k tejto triede, vysvetlivky k podpoložkám čsť (I) (C) n vysvetlenie opisu termínov plátnová väzb, keprová väzb krížová keprová väzb.

222 C 137/220 Úrdný vestník Európskej únie Pri tlsovej väzbe sú krížové body rozložené tk, že s vzájomne nedotýkjú. Výsledkom je ted hldký, lesklý povrch. Atls musí mť zákruty njmenej z pitich nití. Schém tlsovej väzby je nižšie uvedená.

223 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ KAPITOLA CHEMICKÉ STRIŽNÉ VLÁKNA 5516 Tkniny z umelých strižných vlákien Žkárové tkniny so šírkou 140 cm lebo väčšou (mtrcové poťhy) Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi.

224 C 137/222 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA VATA, PLSŤ A NETKANÉ TEXTÍLIE; ŠPECIÁLNE PRIADZE; MOTÚZY, ŠNÚRY, POVRAZY A LANÁ A VÝROBKY Z NICH Všeobecne N účely ztriedeni výrobkov zložených z dvoch lebo vicerých textilných mteriálov do položiek tejto kpitoly pozri vysvetlivky všeobecne k tejto triede Vt z textilných mteriálov výrobky z nej; textilné vlákn v dĺžke nepreshujúcej 5 mm (vločk), textilný prch nopky ž Hygienické vložky tmpóny, plienky prebly pre deti podobné hygienické výrobky, z vty Pozri vysvetlivky HS k položke 5601, čsť (A), bod (2). Vt; osttné výrobky z vty Do týchto podpoložiek ptri bvlnené zmotky, tyčinky z drev, plstov lebo zvinutého ppier, ktoré mjú n jednom lebo n oboch koncoch zmotok vty používjú s n čistenie uší, nosných dierok, nechtov tď., n použitie ntiseptík lebo kožných olejov n kozmetické účely Absorpčná Vysvetlivky k termínu bsorbčná k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi Textilné vločky prch nopky Pozri vysvetlivky HS k položke 5601, čsti (B) (C) Plsť, tiež impregnovná, potihnutá, pokrytá lebo lminovná Vpichovná plsť Pozri vysvetlivky HS k položke 5602, štvrtý odsek. Textílie preplietné vlstnými vláknmi Pozri vysvetlivky HS k položke 5602, siedmy odsek Oprdená pridz, pásiky podobné tvry položky 5404 lebo 5405, oprdené (iné ko výrobky položky 5605 iné ko oprdené pridze z vlási); ženilková pridz (vrátne povločkovnej ženilkovej pridze); slučková pridz Oprdená pridz Jdro oprdenej pridze môže tiež tvoriť elstomerná pridz (pozri poznámku 13 k tejto triede).

225 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ KAPITOLA KOBERCE A OSTATNÉ TEXTILNÉ PODLAHOVÉ KRYTINY Všeobecne N účely ztriedeni výrobkov zložených z dvoch lebo vicerých textilných mteriálov do položiek tejto kpitoly pozri vysvetlivky všeobecne k tejto triede Koberce osttné textilné podlhové krytiny, uzlíkovité, tiež celkom dohotovené Predbežná konečná fáz výroby uzlíkovitých kobercov, koberčekov predložiek, ko je opísné vo vysvetlivkách HS k položke 5701, predstvujú jednoduché pretkávnie niekoľkých útkových nití s osnovnými niťmi tk, že konce lebo čelá koberc sú držné. Tieto tkné konce možno niekedy doplniť bordúrmi. Keď s výrob koberc dokončí, osnov s odstrihne v určitej vzdilenosti od čiel. Tkto vznikne okrj (strpec) pozostávjúci z voľných koncov osnovy. Pri kvlitných kobercoch s tieto okrje (strpce) niekedy rozdeľujú do niekoľkých skupín, ktoré s zväzujú, uzlíky s posunú čo njbližšie k tknej čsti, by s zbránilo vyvlieknutiu útkových nití z okrj (strpc). Existujú tiež koberce, pri ktorých s okrje (strpce) dopĺňjú dodtočne, tkže tieto okrje (strpce) nie sú zhotovené z osnovy smotného koberc. Pri väčšine kobercov je možné podľ vzoru odlíšiť hlvnú plochu od bordúry. Bordúr vlstne vytvár rámec pre hlvnú plochu koberc spáj ju s okrjmi čelmi koberc. Ručne zhotovené koberce prvouhlého tvru mjú okrje, ktoré sú rovnobežné len zriedkkedy. Ak je treb zistiť plochu, rozmery koberc s určujú od stredových čir, to primok prechádzjúcich stredom protiľhlých strán. Pri výpočte plochy kždého koberc s neberú do úvhy zlomky decimetr štvorcového Koberce osttné textilné podlhové krytiny, tkné, nevšívné ni nepovločkovné, tiež celkom dohotovené, vrátne druhu Kelem, Schumcks, Krmnie podobných ručne tkných kobercov Kelem, Schumcks, Krmnie podobné ručne tkné koberce Do tejto podpoložky ptri ťžké ručne tkné textílie. Tieto sú obvykle vicfrebné, s rovným povrchom bez slučiek lebo vlsu. Niektoré mjú v pozdĺžnom smere medzi osnovnými niťmi medzery vytvárjúce prerušeni medzi útkovými niťmi rôznych frieb. Sú vhodné n použitie ko krytiny n podlhu, pohovky, steny lebo portiéry. Sú to exotické tkniny, pochádzjúce hlvne zo Stredného východu, môžu byť v metráži lebo čstejšie vo veľkostich vhodných n použitie, lemovné, so strpcmi lebo s nšitými bordúrmi, lebo v inom vyhotovení.

226 C 137/224 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA ŠPECIÁLNE TKANINY; VŠÍVANÉ TEXTÍLIE; ČIPKY; TAPISÉRIE; PRAMIKÁRSKE VÝROBKY; VÝŠIVKY Všeobecne N účely ztriedeni výrobkov zložených z dvoch lebo vicerých textilných mteriálov do položiek tejto kpitoly pozri vysvetlivky všeobecne k tejto triede Vlsové tkniny ženilkové tkniny, iné ko tkniny položky 5802 lebo 5806 Nezáväzne od ustnovení opísných v tejto triede, ktoré s týkjú ztriedeni výrobkov zložených z dvoch lebo vicerých textilných mteriálov, treb poznmenť, že v prípde ženilkových tknín s berú do úvhy ib textilné mteriály, v ktorých je vls zo ženilkovej pridze. Imitácie zmtu lebo plyšu zhotovené n pletcích strojoch ptri do položky lebo do 60. kpitoly, podľ prípdu ž Z bvlny Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Tyly osttné sieťové textílie, okrem tkných, pletených lebo háčkovných textílií; čipk v metráži, v pásoch lebo v motívoch, iné ko textílie položiek 6002 ž Tyly osttné sieťové textílie Pozri vysvetlivky HS k položke 5804, čsť (I). Imitácie tylu zhotovené n pletcích strojoch (npr. ršlových strojoch) ptri do 60. kpitoly Hldké N účely týchto podpoložiek s z hldké tyly osttné sieťové textílie povžujú tie, ktoré mjú n celom svojom povrchu jedinú sériu prvidelných očiek rovnkého tvru veľkosti, bez vzoru lebo výplne. Pri použití tejto definície s neberú do úvhy židne drobné voľné priestory, ktoré sú sprievodným znkom pri tvorbe očiek ž Strojovo vyrobené čipky Pozri vysvetlivky HS k položke 5804, čsť (II). Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám , n rozlíšenie medzi ručne vyrobenými čipkmi strojovo vyrobenými čipkmi. Je treb venovť pozornosť tomu, by pletená textíli, ktorá veľmi pripomín čipku v skutočnosti s n trhu predáv ko čipk, nebol ztriedená do položky Tkáto textíli s vyráb n ršlových strojoch možno ju rozpoznť podľ toho, že prelmovné miest s vytvárjú prekrížením očiek pripomínjúcich osnovné pletenie, nie osnovnými niťmi (rovné úseky) útkovými niťmi (šikmé úseky). Niť použitá n výplň priesvitných miest vzoru s vkldá do očiek, ktoré vytvárjú strny mlých šesťuholníkov prelmovni, kde s drží v polohe pomocou retizkovej väzby. Prelmovnie nekončí tm, kde zčín vzor, nopk, vytvár k nemu podkld (tk tomu nie je vždy v prípde strojovo vyrobených čipiek). Opis uvedený vo vysvetlivkách HS k podpoložkám , , ktorý umožňuje rozpoznť strojovo vyrobenú čipku, pltí rovnko pre ršlovú čipku: očká lebo čsti očiek zostávjú i po rozrezní n pásy, smer obrysových nití vzorových nití, prvidelné opkovnie s kýchkoľvek nedosttkov tď. Npriek tomu n účely kombinovnej nomenkltúry čipky vyrobené n ršlových strojoch s povžujú z pleteninu musi byť preto ztriedené do 60. kpitoly. Textíli imitujúc šitú čipku (guipure), ktorá bol vyrobená rovnkým spôsobom ko chemická výšivk, s neztrieďuje ko strojovo vyrobená čipk ptrí do položky 5810.

227 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Stuhy, iné ko tovr položky 5807; stuhy bez útku zhotovené z osnovných nití spojených lepidlom (bolduky) Osttné tkniny, obshujúce 5 % hmotnosti lebo vic elstomerných pridzí lebo gumových nití S prvými okrjmi N účely definície termínu elstomerná pridz pozri poznámku 13 k tejto triede. Stuhy s prvými okrjmi sú tké, ktoré tvorí osnov útok, ktorých pozdĺžne okrje sú tvorené obtáčnou útkovou niťou. Pokiľ s pohybuje niť bez prerušeni, zbráni s rozmotniu Textílie bez útku zhotovené z osnovných nití spojených lepidlom (bolduky) Pozri vysvetlivky HS k položke 5806, čsť (B) Výšivky v metráži, v pásoch lebo ko motívy Výšivky bez viditeľného podkldu Pozri vysvetlivky HS k podpoložke

228 C 137/226 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA IMPREGNOVANÉ, POTIAHNUTÉ, POKRYTÉ ALEBO LAMINOVANÉ TEXTÍLIE; TEXTILNÉ VÝROBKY VHODNÉ NA PRIEMYSELNÉ POUŽITIE Všeobecne N účely ztriedeni výrobkov zložených z dvoch lebo vicerých textilných mteriálov do položiek tejto kpitoly pozri vysvetlivky všeobecne k tejto triede Textilné výrobky tovr n technické účely, špecifikovné v poznámke 7 k tejto kpitole Do tejto položky ptri textilné výrobky, definovné vo vysvetlivkách HS k položke 5911, buď v metráži, lebo v kusoch, podľ špecifikácie uvedenej v poznámke 7 () k tejto kpitole, ko j textilné výrobky (iné ko výrobky položiek ž ) nrezné do tvru, iného ko prvouhlého, zostvené lebo ink vyhotovené, n technické použitie, získné z vyššie opísných výrobkov v metráži lebo osttných textilných výrobkov. N upresnenie termínu textílie pozri poznámku 1 k tejto kpitole Textílie, plsti tkniny s plstenou podšívkou, potihnuté, pokryté lebo lminovné kučukom, usňou lebo osttnými mteriálmi, druhov používných n mykcie povlky, podobné textílie druhov používných n osttné technické účely, vrátne velúrových stúh impregnovných kučukom n krytie osnovných vrtidiel Výrobky tejto podpoložky musi byť v metráži lebo jednoducho rozrezné n určitú dĺžku lebo do prvouhlého tvru; pokiľ sú v kejkoľvek inej forme, ptri do podpoložky lebo Termín podobné textílie n osttné technické účely znmená len textílie, plsť tkniny s plstenou podšívkou, kombinovné s osttnými mteriálmi (npr. s kučukom, usňou), ko je uvedené v znení podpoložky. Medzi tkéto textílie ptri tlčirenské poťhy, kombinovné s kučukom, ktoré s používjú n pokrytie rotčných vlcov ktoré mjú plošnú hmotnosť njvic g/m 2 (bez ohľdu n príslušný pomer textilného mteriálu kučuku) lebo plošnú hmotnosť väčšiu ko g/m 2, pokiľ obshujú vic ko 50 % hmotnosti textilného mteriálu. Poťhy s plošnou hmotnosťou väčšou ko g/m 2 obshujúce njmenej 50 % hmotnosti kučuku ptri do položky Do tejto podpoložky tiež ptri hncie lebo doprvníkové pásy, pozostávjúce z jedného lebo vicerých tkných pásov pletcieho mteriálu vložených medzi dv pásy polymidovej textílie, pásy pletcieho mteriálu pôsobi ib ko spevňujúci prvok, všetky pásy sú tepelne spojené pomocou lepidl, s hrúbkou menšou ko 3 mm, neurčitej dĺžky lebo nrezné n určitú dĺžku. Pásy tohto druhu, s hrúbkou 3 mm lebo vic, lebo nekonečné pásy lebo pásy optrené sponmi, ptri do položky Do tejto podpoložky neptri textílie s jednoduchou osnovou útkom potihnuté plstmi (položk 5903) lebo kučukom (položk 4008 lebo 5906) Mlynárske plátno, tiež celkom dohotovené Pozri vysvetlivky HS k položke 5911, čsť (A), bod (2). Tieto tkniny môžu byť v metráži lebo celkom dohotovené podľ účelu použiti (npr. nrezné do určitého tvru, lemovné páskmi, vybvené kovovými očkmi). Keď s predkldá v metráži mlynárske plátno nedohotovené, musí byť presne oznčený spôsob, ktorý nepochybne chrkterizuje tovr ko mlynárske plátno lebo n podobné priemyselné účely: Pozdĺž obidvoch okrjov tkniny musí byť v prvidelných vzdilenostich ntlčená obdĺžniková znčk s uhlopriečkmi bez zshovni do tkného okrj tkým spôsobom, že vzdilenosť medzi dvomi z sebou nsledujúcimi znčkmi, merná medzi susedicimi strnmi obdĺžnik, nie je väčši ko 1 m, tk, že znčky n jednom okrji sú rozvrhnuté tk, by boli v polovičnej vzdilenosti medzi susednými znčkmi n druhom okrji (stred kždej znčky musí byť rovnko vzdilený od stredu dvoch njbližších znčiek n protiľhlom okrji).

229 Úrdný vestník Európskej únie C 137/227 Hrúbk čir tvoricich strny obdĺžnik musí byť 5 mm čir tvoricich uhlopriečky 7 mm. Obdĺžnik musí byť spoň 8 cm dlhý 5 cm široký, merné od vonkjších hrán čir. Znčky musi byť ntlčené jednou frbou, ktorá je kontrstná voči frbe tkniny musí byť neodstrániteľná. Kždá znčk je umiestnená tk, že dlhšie strny obdĺžnik sú rovnobežné s osnovou tkniny (pozri nákres nižšie): Colné orgány môžu súhlsiť j s iným oznčením, ktoré nepochybne určuje dný tovr n priemyselné účely ko mlynárske plátno, filtre tď., nie ko odevy lebo n podobné účely. Do tejto podpoložky neptri rámy n sieťotlč pozostávjúce z tkniny uchytenej n podložke (podpoložk ), ručné sitá ručné riečice (položk ) Osttné Do týchto podpoložiek ptri textilné výrobky menovné vo vysvetlivkách HS v položke 5911, čsť (A), okrem textílií špecifikovných v podpoložkách , , spolu s výrobkmi menovnými vo vysvetlivkách HS k položke 5911, čsť (B), okrem celkom dohotovených mlynárskych plátien ptricich do podpoložky výrobkov ptricich do podpoložiek ž Pozri vysvetlivky HS k podpoložke n účely ztriedeni výrobkov zhotovených zo spájných špirál monofilov, s podobným použitím ko textílie plsti druhov používných v ppierenských lebo podobných strojoch.

230 C 137/228 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA PLETENÉ ALEBO HÁČKOVANÉ TEXTÍLIE Všeobecne N účely ztriedeni výrobkov zložených z dvoch lebo vicerých textilných mteriálov do položiek tejto kpitoly pozri všeobecné vysvetlivky k tejto triede Pletené lebo háčkovné textílie so šírkou nepreshujúcou 30 cm, obshujúce 5 % hmotnosti lebo vic elstomerných pridzí lebo kučukových nití, iné ko textílie položky 6001 N účely definície termínu elstomerná pridz pozri poznámku 13 k tejto triede Pletené lebo háčkovné textílie so šírkou nepreshujúcou 30 cm, iné ko textílie položky 6001 lebo Ršlová čipk Ršlová čipk je vzorovná pletenin podobná čipke vyrobená n žkárových ršlových strojoch. Vzorové tvry pozdie môže mť vribilnú hustotu textílie. Stupňovnie hustoty textílie umožňuje efekt tieňovni tvrovnie štruktúry vytvárného vzoru Pletené lebo háčkovné textílie so šírkou preshujúcou 30 cm, obshujúce 5 % hmotnosti lebo vic elstomerných pridzí lebo gumových nití, iné ko textílie položky 6001 N účely definície termínu elstomerná pridz pozri poznámku 13 k tejto triede Textílie z osnovných pletenín (vrátne textílií vyrobených n glónových pletcích strojoch), iné ko textílie položiek 6001 ž 6004 Textílie z osnovných pletenín sú textílie, ktoré s vyrábjú n osnovných pletcích strojoch, ršlových strojoch lebo háčkovcích glónových strojoch. N rozdiel od textílií z útkových pletenín sú vyrobené z osnovných nití, ktoré sú prepletené nvzájom slučkmi. Textílie z osnovných pletenín pozostávjú z jedného lebo vicerých pozdĺžnych niťových systémov. Susedné nite sú prepletené zároveň tvori slučky (vicniťová technik) (pozri tiež vysvetlivky HS všeobecne k tejto kpitole, čsť (A) (II)). Háčkovcie glónové stroje ptri do skupiny osnovných pletcích strojov. Prcujú s osnovným pozdĺžnym systémom horizontálnymi útkovými pridzmi. Háčkovcie glónové stroje s čsto používjú n výrobu pletených pásov v odevnom priemysle (elstické lemovcie pásy n driek končtiny, menovkové pásy, rmienk, lemovcie pásy, čelenky, pásy n zipsy) n výrobu ozdobných stužiek n záclony vnkúše Ršlová čipk, iná ko n záclony lebo tylové záclony Pozri vysvetlivky k podpoložke Ršlová čipk, iná ko n záclony lebo tylové záclony Pozri vysvetlivky k podpoložke Ršlová čipk, iná ko n záclony lebo tylové záclony Pozri vysvetlivky k podpoložke Ršlová čipk, iná ko n záclony lebo tylové záclony Pozri vysvetlivky k podpoložke

231 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ KAPITOLA ODEVY A ODEVNÉ DOPLNKY, PLETENÉ ALEBO HÁČKOVANÉ Všeobecne 1. N účely ztriedeni výrobkov zložených z dvoch lebo vicerých textilných mteriálov do položiek tejto kpitoly pozri vysvetlivky všeobecne k tejto triede. 2. N účely ztriedeni odevov blených v súprvách n predj v mlom pozri poznámku 14 k tejto triede. 3. Ak čsť obleku lebo kompletu položky 6103 lebo 6104 má nášivky lebo ozdoby, ktoré nie sú n osttných čstich, všetky tieto odevy zostávjú ztriedené ko obleky lebo komplety, pokiľ tieto nášivky lebo ozdoby nie sú význmné nchádzjú s n jednom lebo dvoch miestch odevu (npr. n golieri koncoch rukávov lebo n fzónkch vreckách). Avšk k s tieto ozdobné prvky vytvárjú počs pleteni odevu, nemôžu s ztriediť ko obleky lebo komplety, okrem prípdov, k je ozdob logo lebo iný podobný symbol. 4. Odevy zkrývjúce hornú čsť tel n rozdiel od odevov zkrývjúcich dolnú čsť tel odevov zkrývjúcich celé telo (npr. zvrchníky, šty) sú odevy, ktoré: n záklde svojich objektívnych vlstností (štýl, strih tď.) sú jsne určené n nosenie ko npr. vetrovky, ská horné čsti kompletov, košele blúzky, horné čsti pyžám, pulóvre, svetre vesty, horné čsti lyžirskych odevov tď. (k nie je špecifikovné ink, tieto odevy nemusi úplne zkrývť hornú čsť tel.), nesihjú nižšie ko do polovice stehien. Avšk hlvne kvôli módnym trendom niektoré čsti týchto odevov môžu sihť nižšie ko do polovice stehien (npr. ozdobné módne pásy, le j trdičné poly frkov) sú znedbteľné, pokiľ ide o dĺžku odevov, lebo nemeni funkciu týchto odevov, ktorou je zkrývť hornú čsť tel Pánske lebo chlpčenské zvrchníky, plášte, peleríny, kbáty, bundy (vrátne lyžirskych), vetrovky podobné výrobky, pletené lebo háčkovné, iné ko výrobky položky 6103 Vysvetlivky k podpoložkám ž s použijú s príslušnými zmenmi Zvrchníky, plášte, peleríny, kbáty podobné výrobky Hlvnou chrkteristikou týchto zvrchníkov podobných výrobkov je, že pri nosení by mli pokryť telo njmenej do polovice stehn.

232 C 137/230 Úrdný vestník Európskej únie Vo všeobecnosti v prípde štndrdných veľkostí (normálne veľkosti) pánskych odevov (okrem chlpčenských) minimáln dĺžk, merná od tylového švíku n golieri (siedmy stvec) po spodný okrj odevu, zodpovedá dĺžke v centimetroch v nižšie uvedenej tbuľke (pozri nákres nižšie). Dĺžky uvedené v tbuľke vyjdrujú priemerné dĺžky odevov pánskych štndrdných veľkostí (normálne veľkosti) (okrem chlpčenských) S (smll, mlé veľkosti), M (medium, stredné veľkosti) L (lrge, veľké veľkosti). Dĺžk v centimetroch merná n chrbtovej čsti odevu od tylového švíku n golieri po dolný okrj odevu pánske štndrdné veľkosti (okrem chlpčenských) Odevy nespĺňjúce prmetre n ztriedenie ko zvrchníky lebo podobné výrobky, okrem plášťov (plášte podobné výrobky pozri definíciu nižšie), ktoré tiež sem ptri, je potrebné ztriediť do podpoložiek , lebo Plášte Plášte sú voľné vonkjšie odevy s dlhými rukávmi, ktoré s nosi n všetkých osttných odevoch ko ochrn proti počsiu. Obvykle sú vyrobené z neľhkých textílií iných ko textílie položky 5903, 5906 lebo Plášte s líši svojou dĺžkou od rozkroku do polovice stehn. Môžu byť jednoduché lebo s podšívkou. Plášte všeobecne mjú tieto znky: vpredu úplné rozopínnie s možnosťou zpínni n gombíky, le niekedy so zpínním n zips lebo stláčcie gombíky, podšívku, ktorá môže byť odnímteľná (môže byť vtovná /lebo prešívná), rozprok v strede chrbt lebo po bočných strnách. Voliteľné doplnky: vrecká, golier. Plášte nemjú tieto doplnky: kpucňu, sťhovcie šnúrky lebo osttné prostriedky stihnuti v páse /lebo n dolnom okrji odevu. Avšk toto nevylučuje opsok. Termín podobné, ktorý s týk plášťov, zhŕň tiež odevy s rovnkými znkmi ko plášte, le tieto odevy mjú kpucňu.

233 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Zvrchníky, plášte, peleríny, kbáty podobné výrobky Pozri vysvetlivky k podpoložke Zvrchníky, plášte, peleríny, kbáty podobné výrobky Pozri vysvetlivky k podpoložke Dámske lebo dievčenské zvrchníky, plášte, peleríny, kbáty, bundy (vrátne lyžirskych), vetrovky podobné výrobky, pletené lebo háčkovné, iné ko výrobky položky 6104 Vysvetlivky k podpoložkám ž s použijú s príslušnými zmenmi Zvrchníky, plášte, peleríny, kbáty podobné výrobky Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi, pričom nsledujúce veľkosti možno použiť pri dámskych odevoch (okrem dievčenských): Dĺžk v centimetroch merná n chrbtovej čsti odevu od tylového švíku n golieri po dolný okrj odevu dámske štndrdné veľkosti (okrem dievčenských) Zvrchníky, plášte, peleríny, kbáty podobné výrobky Pozri vysvetlivky k podpoložke Zvrchníky, plášte, peleríny, kbáty podobné výrobky Pozri vysvetlivky k podpoložke Zvrchníky, plášte, peleríny, kbáty podobné výrobky Pozri vysvetlivky k podpoložke Dámske lebo dievčenské kostýmy, komplety, kbátiky, blejzre, šty, sukne, nohvicové sukne, nohvice, nohvice s náprsenkou plecnicmi, lýtkové krátke nohvice (iné ko plvky), pletené lebo háčkovné ž Šty Termín šty znmená odevy určené n pokrytie tel, ktoré sprvidl zčínjú n plecich môžu pokrčovť po členky lebo nižšie, s rukávmi lebo bez rukávov. Musí byť možné nosiť ich súčsne bez iného odevu. Tento termín tktiež zhrň priesvitné šty. Nosenie spodnej bielizne nevylučuje ztriedenie týchto odevov ko šty. V prípde, keď vrchná čsť tkýchto odevov pozostáv z náprsenky spolu s plecnicmi n prednej strne lebo n prednej zdnej strne, sú tieto odevy povžovné z šty len vtedy, k rozmery, strih umiestnenie spomínných náprseniek umožňuje odevom nosiť ich tk, ko je vyššie uvedené. V inom prípde sú tieto odevy ztriedené ko sukne do podpoložiek ž

234 C 137/232 Úrdný vestník Európskej únie ž Sukne nohvicové sukne Termín sukne znmená odevy určené n pokrytie dolnej čsti tel, ktoré sprvidl zčínjú v páse môžu pokrčovť po členky lebo nižšie. Sukne sú odevy, ktoré s nosi spolu spoň s jedným iným odevom, ko je tričko, košeľ, blúzk, košeľová blúzk, pulóver lebo kýkoľvek podobný odev určený n zkrytie hornej čsti tel. Ak tieto odevy mjú plecnice, sú v podstte sukňmi. Ak mjú okrem plecníc j náprsenky n prednej /lebo zdnej strne, zostávjú tkéto odevy ztriedené ko sukne do týchto podpoložiek, k rozmery, strih umiestnenie spomínných náprseniek neumožňuje odevom ich nosenie bez odevu vyššie uvedených druhov. Nohvicové sukne sú odevy vyššie spomínných vlstností, le ktoré zkrývjú nohy oddelene. Mjú strih šírku, ktorá ich rozlišuje od krátkych nohvíc lebo nohvíc Dámske lebo dievčenské blúzky, košele košeľové blúzky, pletené lebo háčkovné Blúzky Dámske lebo dievčenské blúzky sú ľhké odevy určené n zkrytie hornej čsti tel, mjú efektný dizjn sprvidl voľný strih s golierom lebo bez golier, s rukávmi lebo bez rukávov, s výstrihom ľubovoľného tvru lebo spoň s rmienkmi, s gombíkmi lebo inými druhmi zpínni, neprítomnosť gombíkov lebo zpínni je prípustná len v prípde odevov s veľmi hlbokým výstrihom, s okrsnými ozdobmi lebo bez okrsných ozdôb tkými ko viznky, žbó, krvty, čipky lebo výšivky. Košele košeľové blúzky Dámske lebo dievčenské košele košeľové blúzky sú odevy určené n zkrytie hornej čsti tel s úplným lebo čistočným rozopínním, s rukávmi, obvykle s golierom, s vreckmi lebo bez vreciek, le okrem vreciek umiestnených pod pásom. Strih týchto odevov je odvodený od pánskych lebo chlpčenských košieľ, preto je rozopínnie obvykle vpredu. Obidve strny rozopínni s zpínjú lebo prekrývjú sprv doľv. Podľ poznámky 9 k tejto kpitole môžu mť košele košeľové blúzky tejto položky rozopínnie, ktoré s neprekrýv. Odevy tejto položky sihjú pod pás, blúzky bývjú obvykle krtšie ko osttné odevy vyššie uvedených druhov. Do tejto položky neptri odevy, ktoré vzhľdom n svoju dĺžku sú vhodné n nosenie ko šty Pánske lebo chlpčenské spodky, slipy, nočné košele, pyžmy, kúpcie plášte, župny podobné výrobky, pletené lebo háčkovné ž Nočné košele pyžmy Do týchto podpoložiek ptri pánske lebo chlpčenské pyžmy, pletené lebo háčkovné, ktoré svojím všeobecným vzhľdom povhou textílie sú jsne určené n nosenie výlučne lebo hlvne ko nočný odev. Pyžmy pozostávjú z dvoch kusov odevu: odev určený n zkrytie hornej čsti tel, obvykle odev typu kbátik, odev pozostávjúci z nohvíc lebo krátkych nohvíc (šortiek) jednoduchého strihu, tiež s rozopínním vpredu. Čsti týchto pyžám musi byť v rovnkej lebo zlučiteľnej veľkosti, zodpovedjúceho strihu, zloženi textílie, frieb, zdobeni dohotovením nvrhnuté tk, by boli jsne určené n nosenie spolu jednou osobou. Pyžmy musi byť pohodlné n nosenie ko nočný odev: povhou textílie, svojím obvykle voľným strihom bez nepohodlných doplnkov ko veľké lebo msívne gombíky neprimerné množstvo použitých ozdôb. Jednodielne nočné odevy typu overlu zkrývjúce hornú dolnú čsť tel zhľujúce kždú končtinu oddelene sú ztriedené do podpoložiek lebo

235 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Dámske lebo dievčenské kombiné, spodničky, nohvičky krátke dlhé, nočné košele, pyžmy, negližé, kúpcie plášte, župny podobné výrobky, pletené lebo háčkovné ž Nočné košele pyžmy Do týchto podpoložiek ptri dámske lebo dievčenské pyžmy, pletené lebo háčkovné, ktoré svojím všeobecným vzhľdom povhou textílie sú jsne určené n nosenie výlučne lebo hlvne ko nočný odev. Pyžmy pozostávjú z dvoch kusov odevu: odev určený n zkrytie hornej čsti tel, obvykle odev typu kbátik lebo pulóver lebo podobný typ odevu, odev pozostávjúci z nohvíc lebo krátkych nohvíc (šortiek) jednoduchého strihu, tiež s rozopínním. Čsti týchto pyžám musi byť v rovnkej lebo zlučiteľnej veľkosti, zodpovedjúceho strihu, zloženi textílie, frieb, zdobeni dohotovením nvrhnuté tk, by boli jsne určené n nosenie spolu jednou osobou. Pyžmy musi byť pohodlné n nosenie ko nočný odev: povhou textílie, svojím obvykle voľným strihom bez nepohodlných doplnkov ko veľké lebo msívne gombíky neprimerné množstvo použitých ozdôb. Súprvy odevov známe ko bbydolls, ktoré pozostávjú z veľmi krátkej nočnej košele zodpovedjúcich nohvičiek, s tktiež povžujú z pyžmy. Jednodielne nočné odevy typu overlu zkrývjúce hornú dolnú čsť tel zhľujúce kždú končtinu oddelene sú ztriedené do podpoložiek ž Vrchné tričká (T-shirts), tielk osttné tričká, pletené lebo háčkovné Odevy typu uvedeného v doplnkovej poznámke 2 k tejto kpitole, vpredu s čistočným rozopínním pri krku, zpínteľným lebo ib prekrývjúcim, neptri do tejto položky. Tieto obvykle ptri do položky 6105 lebo 6106 v zmysle ustnovení podľ poznámok 4 9 k tejto kpitole lebo medzi pánske lebo chlpčenské odevy bez rukávov, položk 6114 v zmysle ustnovení druhej vety poznámky 4 k tejto kpitole Pulóvre, svetre, vesty (tiež zpíncie) podobné výrobky, pletené lebo háčkovné Do tejto položky ptri odevy určené n zkrytie hornej čsti tel, s rukávmi lebo bez rukávov, s ľubovoľným typom výstrihu, s golierom lebo bez golier, s vreckmi lebo bez vreciek. Tieto odevy obvykle mjú lemovnie lebo rebrovnie n spodnej čsti, okolo rozopínni, n koncoch rukávov lebo otvorov n ruky. Môžu byť zhotovené z kéhokoľvek typu pleteného lebo háčkovného mteriálu, vrátne ľhkých lebo jemných pletenín, z kéhokoľvek textilného vlákn. Môžu mť kýkoľvek druh zdobeni, vrátne čipky lebo výšivky. Medzi odevy tejto položky ptri npríkld: 1. pulóvre svetre (s výstrihom v tvre V, ku krku, námorníckym, okrúhlym lebo oblým výstrihom lebo s rolovným golierom), ktoré s obliekjú nťhovním cez hlvu obvykle nemjú rozopínnie pri výstrihu ni zpíncí systém; 2. odevy podobné druhom z predchádzjúceho pododseku, s golierom lebo bez golier, všk mjú čistočné rozopínnie pri výstrihu, npr. vpredu lebo n pleci, ktoré s zpín gombíkmi lebo osttnými prostriedkmi zpínni; 3. vesty svetre, ktoré mjú vpredu rozopínnie po celej dĺžke, s gombíkmi lebo bez gombíkov lebo s osttnými prostriedkmi zpínni, s golierom lebo bez golier; 4. odevy známe ko twinsets pozostávjúce z pulóvr s rukávmi lebo bez rukávov svetr s dlhými lebo krátkymi rukávmi. Tieto odevy musi byť v zodpovedjúcich veľkostich z rovnkého mteriálu frby. Ak sú prítomné vzory zdobeni, musi byť tiež rovnké n oboch odevoch;

236 C 137/234 Úrdný vestník Európskej únie odevy opísné v niektorom z predchádzjúcich odsekov, vyrobené z ľhkého mteriálu druhu používného n vrchné tričká (T-shirts) lebo podobných odevov, v spodnej čsti so šnúrkou, rebrovním lebo iným spôsob stihnuti. Do tejto položky neptri: ) dámske ni dievčenské blúzky (položk 6106); b) bundy, vetrovky podobné výrobky (položk 6101 lebo 6102 podľ príslušnosti); c) vrchné tričká (T-shirts), tielk osttné tričká (položk 6109) Z kšmírskej kozy Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Ľhké jemne pletené svetre pulóvre, s rolovným golierom ( roláky ) Nsledujúce odevy s povžujú z ľhké svetre pulóvre s rolovným golierom ( roláky ): ľhké s jemným odstupňovním, jemne pletené odevy zkrývjúce hornú čsť tel, jedno- lebo vicfrebné, s rukávmi lebo bez rukávov s rolovným golierom bez rozopínni. Termín jemne pletené znmená jemné pletenie obshujúce njmenej 12 očiek n cm vo vodorovnom zvislom smere, počítné n jednej strne vzorky s rozmermi 10 cm 10 cm. Ľhké svetre pulóvre s rolovným golierom ( roláky ) sú obvykle pletené ko jednolícny žerzej (hldká pletenin), rebrová pletenin (obojlícn pletenin 1 : 1) lebo interlok. Jednolícny žerzej (hldká pletenin) je njjednoduchši form útkovej pleteniny (obr. 1), očká n lícnej strne vypdjú ko mlé písmeno v lebo obrátené písmeno v (obr. 2) očká n rubovej strne ko prepojené slučky (obr. 3).

237 Úrdný vestník Európskej únie C 137/235 Jemná pletenin obojlícneho typu (1 : 1) (obr. 4) má striedvo v kždom rde lícne očko rubové očko (obr. 5); pozdĺžne n jednej strne textílie sú rebrá, ktoré zodpovedjú prelmovnim n druhej strne. Ob povrchy tkejto pleteniny mjú rovnký vzhľd (obr. 6 obr. 7).

238 C 137/236 Úrdný vestník Európskej únie Interlok je dvojitá rebrová pletenin, ktorá vyzerá n oboch strnách úplne rovnko. Tento efekt s dosihne vzájomným preplietním očiek z dvoch obojlícnych pletenín (1 : 1) (obr. 8), tkže n oboch strnách textílie očko z jedného rebr s stried s očkom zodpovedjúceho rebr n opčnej strne textílie (obr. 9). Rebrá n jednej strne pleteniny zodpovedjú ted rebrám n druhej strne (obr ).

239 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Ľhké jemne pletené svetre pulóvre, s rolovným golierom ( roláky ) Pozri vysvetlivky k podpoložke Dojčenské odevy odevné doplnky, pletené lebo háčkovné Pozri poznámku 6 ) k tejto kpitole. Do tejto položky ptrí sortiment odevov, ktoré sú určené pre mlé deti s výškou postvy nepreshujúcou 86 cm (zvyčjne mlé dieť vo veku si 18 mesicov). Ptri sem: kbátiky, plášte, prešívné zvinovčky, škritkovské odevy, župny, dvojdielne odevy, detské kombinézy, nohvice, nohvicové návleky, lýtkové nohvice, vesty, bundy, šty, sukne, bolerká, vetrovky, pláštenky, tuniky, blúzky, košeľové blúzky, šortky tď. Niektoré z týchto odevov sú predmetmi do výbvičky. Medzi týmito predmetmi do výbvičky sú niektoré výrobky, ktorých veľkosť s nedá určiť, všk ztrieďujú s do tejto položky, k sú jednoznčne identifikovteľné ko odevy určené pre dojčtá. Do tejto položky ptri: 1. dlhé detské štôčky župny, n krst; 2. bournous cpes : mlé štôčky bez rukávov s kpucňmi; 3. škritkovské odevy: odevy s kpucňmi rukávmi, ktoré tvori kbátik vk (v spodnej čsti úplne uzvretý); 4. dojčenské spcie vky v tvre kombinézy, ktoré môžu byť tktiež vypchávné, s rukávmi lebo otvormi n ruky. Príkld je znázornený n fotogrfii nižšie: 6112 Tepláky, lyžirske odevy plvky, pletené lebo háčkovné ž Tepláky Pozri vysvetlivky HS k položke 6112, čsť (A).

240 C 137/238 Úrdný vestník Európskej únie ž Pánske lebo chlpčenské plvky Pozri vysvetlivky HS k položke 6112, (C), uvádzjúce, že položk 6112 zhŕň okrem iného krátke nohvice (šortky) n plávnie, tiež elstické. Krátke nohvice (šortky) n plávnie sú odevy, ktoré sú kvôli svojmu všeobecnému vzhľdu, strihu chrkteru textílie určené n nosenie výlučne lebo hlvne ko plvky nie ko krátke nohvice položky 6103 lebo Vo všeobecnosti sú vyrobené úplne lebo hlvne z chemických vlákien. Krátke nohvice (šortky) n plávnie musi mť všetky nsledujúce chrkteristiky: musi mť k odevu prišité vnútorné slipy lebo nohvičky lebo spoň podšívku v prednej čsti lebo rozkroku, musi byť stihnuté v páse (npr. musi mť sťhovciu šnúrku lebo úplne elstický pás) Krátke nohvice (šortky) n plávnie môžu mť vrecká pod podmienkou, že: vonkjšie vrecká mjú pevný systém zpínni (npr. musi mť zpínnie n zips lebo zpínnie n suchý zips, by vrecko zvreli úplne, t. j. zpínnie nemôže byť v intervloch), vnútorné vrecká mjú rovnký zpíncí systém ko vyššie uvedené vonkjšie vrecká. Ak sú všk vnútorné vrecká pripevnené k pásu, stčí, k mjú prekrývcí uztvárcí systém pod podmienkou, že zbezpečí úplné uzvretie vreckového otvoru. Krátke nohvice (šortky) n plávnie nemôžu mť židnu z nsledujúcich chrkteristík: otvárnie vpredu, dokonc j keď je ztvorené ztvárcím systémom; otvárnie n páse, dokonc j keď je ztvorené ztvárcím systémom ž Dámske lebo dievčenské plvky Vysvetlivky k podpoložkám ž s použijú s príslušnými zmenmi Pnčuchové nohvice, pnčuchy, podkolienky, ponožky osttný pnčuchový tovr, vrátne pnčuchového tovru s odstupňovnou kompresiou (npríkld pnčúch n kŕčové žily) obuvi bez podrážok, pletené lebo háčkovné Pnčuchový tovr s odstupňovnou kompresiou (npríkld pnčuchy n kŕčové žily) Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Osttné celkom dohotovené odevné doplnky, pletené lebo háčkovné; pletené lebo háčkovné čsti odevov lebo odevných doplnkov Osttné doplnky Pozri vysvetlivky HS k položke 6117, druhý odsek, bod (12). Do týchto podpoložiek ptri pletené čelenky pásky n zápästi druhov používných športovcmi n bsorbovnie potu pletené chrániče uší, tiež spojené.

241 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ KAPITOLA ODEVY A ODEVNÉ DOPLNKY, NEPLETENÉ ALEBO NEHÁČKOVANÉ Všeobecne 1. N účely ztriedeni výrobkov zložených z dvoch lebo vicerých textilných mteriálov do položiek tejto kpitoly pozri vysvetlivky všeobecne k tejto triede. 2. N účely ztriedeni odevov blených v súprvách n predj v mlom pozri poznámku 14 k tejto triede. 3. Keď čsť obleku lebo kompletu položky 6203 lebo 6204 má nášivky lebo ozdoby, ktoré nie sú n osttných čstich odevu, všetky tieto odevy zostávjú ztriedené ko obleky lebo komplety, pokiľ tieto nášivky lebo ozdoby nie sú význmné nchádzjú s n jednom lebo dvoch miestch odevu (npr. n golieri koncoch rukávov lebo n fzónkch vreckách). Avšk k s tieto ozdobné prvky vytvárjú počs tkni odevu, nemôžu s ztriediť ko obleky lebo komplety, okrem prípdov, k je ozdob logo lebo iný podobný symbol. 4. Do tejto kpitoly ptri prcovné zmestnnecké odevy, ktoré sú uvedené v podpoložkách kombinovnej nomenkltúry ktoré kvôli svojmu všeobecnému vzhľdu (jednoduchý lebo špeciálny strih lebo dizjn týkjúci s funkcii odevu) povhe ich textílie, ktorá je obvykle pevná nekrčivá, sú nvrhnuté n nosenie ib lebo hlvne n účely ochrny (fyzickej lebo zdrvi) osttných odevov /lebo osôb počs priemyselných, odborných lebo domácich činností. Všeobecne odevy tohto druhu nemjú ozdoby. N tieto účely s opisy symboly oznčujúce vykonávnú činnosť nepovžujú z ozdoby. Odevy tohto druhu sú vyrobené z bvlny, zo syntetických lebo umelých vlákien, lebo zo zmesi týchto textilných mteriálov. N účely zvýšeni ich pevnosti s njčstejšie používjú pri dohotovení dv typy zošívni, to bezpečnostný švík dvojitý švík. Prcovné zmestnnecké odevy s njčstejšie zpínjú pomocou zipsov, stláčcích gombíkov, suchých zipsov, prekríženým lebo uzlovitým zpínním s použitím šnúrok lebo podobne. Odevy tohto druhu môžu mť vrecká, ktoré sú obvykle nšité. Vsdenie vreciek býv obvykle z tej istej textílie ko odev nie je súbežné s inými čsťmi odevu. Medzi prcovné zmestnnecké odevy, ktoré používjú mechnici, robotníci, murári, frmári tď., ptri obvykle dvojdielne odevy, kombinézy, nohvice s náprsenkou plecnicmi nohvice. N osttné činnosti s používjú zástery, prcovné plášte tď. (pre lekárov, ošetrovteľky, uprtovčky, kderníčky, pekárov, mäsirov tď.) Len odevy obchodnej veľkosti njmenej 158 (výšk postvy = 158 cm) možno povžovť z prcovné zmestnnecké odevy. Uniformy osttné podobné úrdné odevy (npr. sudcovské tláre, kňzské rúch) s nepovžujú z prcovné zmestnnecké odevy. 5. Vysvetlivky k 61. kpitole, všeobecné ustnoveni, bod 4, s použijú s príslušnými zmenmi.

242 C 137/240 Úrdný vestník Európskej únie Pánske lebo chlpčenské zvrchníky, plášte, peleríny, kbáty, bundy (vrátne lyžirskych), vetrovky podobné výrobky, iné ko výrobky položky ž Zvrchníky, plášte do džď, kbáty, plášte, peleríny podobné výrobky Hlvnou chrkteristikou týchto zvrchníkov podobných výrobkov je, že pri nosení by mli pokryť telo njmenej do polovice stehn. Vo všeobecnosti v prípde štndrdných veľkostí (normálne veľkosti) pánskych odevov (okrem chlpčenských) minimáln dĺžk, merná od tylového švíku n golieri (siedmy stvec) po spodný okrj odevu, zodpovedá dĺžke v centimetroch v nižšie uvedenej tbuľke (pozri nákres nižšie). Dĺžky uvedené v tbuľke vyjdrujú priemerné dĺžky odevov pánskych štndrdných veľkostí (normálne veľkosti) (okrem chlpčenských) S (smll, mlé veľkosti), M (medium, stredné veľkosti) L (lrge, veľké veľkosti). Dĺžk v centimetroch merná n chrbtovej čsti odevu od tylového švíku n golieri po dolný okrj odevu pánske štndrdné veľkosti (okrem chlpčenských) Odevy nespĺňjúce prmetre n ztriedenie ko zvrchníky lebo podobné výrobky, okrem plášťov (plášte podobné výrobky pozri definíciu nižšie), ktoré sem tiež ptri, je potrebné ztriediť do podpoložiek ž Plášte Plášte sú voľné vonkjšie odevy s dlhými rukávmi, ktoré s nosi n všetkých osttných odevoch ko ochrn proti počsiu. Mjú spoločenskejší vzhľd ko prky obvykle sú vyrobené z neľhkých textílií [npr. tvíd (tweed), lodénová tknin] iných ko textílie položky 5602, 5603, 5903, 5906 lebo Plášte s líši svojou dĺžkou od rozkroku do polovice stehn. Môžu byť jednoduché lebo s podšívkou. Plášte všeobecne mjú nsledovné znky: vpredu úplné rozopínnie s možnosťou zpínni n gombíky, le niekedy n zips lebo stláčcie gombíky, podšívku, ktorá môže byť odnímteľná (môže byť vtovná /lebo prešívná), rozprok v strede chrbt lebo po bočných strnách. Voliteľné doplnky: vrecká, golier.

243 Úrdný vestník Európskej únie C 137/241 Plášte nemjú tieto doplnky: kpucňu, sťhovcie šnúrky ni osttné doplnky stihnuti v páse /lebo n spodnej čsti devu. Avšk toto nevylučuje opsok. Termín podobné, ktorý s týk plášťov, zhŕň tiež odevy s rovnkými znkmi ko plášte, le tieto odevy mjú kpucňu. Do týchto podpoložiek ptri odevy známe ko prky, ktoré sú štýlovo originálne odevy určené n ochrnu proti chldu, vetru džďu. Sú to voľné vonkjšie odevy s dlhými rukávmi. Prky týchto podpoložiek sú vyrobené z neľhkých, hustých tknín, iných ko textílie položky 5903, 5906 lebo Mjú rozdielnu dĺžku od polovice stehn po koleno. Prky musi tiež mť všetky tieto znky: kpucňu, vpredu úplné rozopínnie s možnosťou zpínni n zips, stláčcie gombíky lebo suchý zips, čsto zkryté ochrnnou záklopkou, podšívku, ktorá je sprvidl prešívná lebo z imitácie kožušiny, sťhovcie šnúrky lebo osttné prostriedky stihnuti v páse, okrem opsku, vonkjšie vrecká ž Osttné Do týchto podpoložiek ptri bundy, vetrovky podobné výrobky opísné nižšie: 1. Bundy (vrátne lyžirskych búnd) podobné výrobky Bundy sú odevy určené n ochrnu proti vetru, chldu džďu. Mjú veľ spoločného s prkmi, le okrem iného s líši dĺžkou. Tá je rôzn býv hlboko pod pásom do polovice stehn, le nie nižšie. Bundy týchto podpoložiek sú zhotovené z hustých tknín (iných ko textílie položky 5903, 5906 lebo ). Bundy mjú tieto znky: kpucňu (niekedy skrytú v golieri odevu), vpredu úplné rozopínnie s možnosťou zpínni n zips, stláčcie gombíky lebo suchý zips, čsto zkryté ochrnnou záklopkou, podšívku (môže byť prešívná lebo vtovná), dlhé rukávy. Okrem toho mjú bundy obvykle spoň jeden z týchto doplnkov: sťhovciu šnúru lebo osttné prostriedky stihnuti v páse /lebo n dolnom okrji odevu, priliehjúce konce rukávov, elstikovné lebo stihnuté iným spôsobom, golier, vrecká. Vo vzťhu k bundám termín podobné výrobky zhŕň: ) Odevy, ktoré spĺňjú vyššie uvedené vlstnosti búnd okrem: kpucne lebo podšívky. Ptri sem tiež odevy definovné vyššie ko bundy, ktoré mjú vpredu len čistočné rozopínnie zpínnie. Neptri sem odevy, ktoré sú bez kpucne podšívky.

244 C 137/242 Úrdný vestník Európskej únie b) Odevy bez podšívky, ktoré mjú dlhé rukávy môžu sihť dosť hlboko pod bedrá, le nie nižšie ko do polovice stehn. Sú zhotovené z hustých tknín (iných ko textílie položky 5903, 5906 lebo ) sú ošetrené lebo uprvené tk, by získli primernú odolnosť njmä proti džďu. Sú s kpucňou, le obvykle nie sú vpredu úplne rozopínteľné po celej dĺžke. Tie, ktoré mjú len čistočné rozopínnie, nemusi mť zpínnie, le v tkom prípde musí byť rozopínnie vybvené vystužovcím prvkom. Konce rukávov spodná čsť odevu sú obvykle elstické lebo mjú pevné sťhovnie. Odevy, n ktoré by s vzťhovl termín bundy (vrátne lyžirskych búnd) podobné výrobky, le keby nemli kpucňu ni podšívku, môžu byť zhrnuté pod termín podobné výrobky, pokiľ s tento termín vzťhuje n vetrovky. 2. Vetrovky podobné výrobky ) Vetrovky sú odevy, ktoré poskytujú určitú ochrnu proti poveternostným podmienkm. Sihjú po bedrá lebo tesne pod ne. Sú zhotovené z hustých tknín. Obvykle sú nepremokvé, le n rozdiel od búnd nemjú kpucňu. Vetrovky mjú tieto znky: dlhé rukávy, vpredu úplné rozopínnie s možnosťou zpínni n zips, podšívku, ktorá všk nie je prešívná ni vtovná, golier, prostriedky stihnuti dolného okrj odevu (obvykle n spodku). Okrem toho konce rukávov môžu byť tesne priliehjúce, elstikovné lebo stihnuté iným spôsobom. b) Vetrovky (zvyčjne nzývné bluzóny ) sú vrchné odevy zkrývjúce hornú čsť tel. Obvykle mjú bohtý, voľný strih, ktorý im dáv vzhľd blúzy, sihjú k pásu lebo tesne pod pás. Mjú dlhé rukávy sihjúce pod dolný okrj odevu. Textílie, z ktorých sú vyrobené, nemusi mť úprvu proti poveternostným podmienkm. Vetrovky mjú tieto znky: priliehvé zhlenie ku krku, s golierom lebo bez golier, vpredu úplné lebo čistočné rozopínnie s možnosťou zpínni kýmkoľvek spôsobom, konce rukávov, sprvidl priliehjúce, elstikovné lebo stihnuté iným spôsobom, dolný okrj odevu vybvený elstickým stihnutím lebo inou formou stihnuti. Vetrovky nvic môžu mť: vonkjšie vrecká; /lebo podšívku; /lebo kpucňu. Vo vzťhu k vetrovkám termín podobné výrobky zhŕň odevy, ktoré mjú všetky znky opísné vyššie v písmene b), okrem jedného z nsledujúcich: priliehvého zhleni ku krku lebo rozopínni vpredu s priliehvým zhlením ku krku lebo iným zhlením, lebo rozopínni vpredu bez kéhokoľvek spôsobu zpínni.

245 Úrdný vestník Európskej únie C 137/243 Do týchto podpoložiek neptri: ) zvrchníky, plášte do džď, plášte, pláštenky, kbáty podobné výrobky podpoložiek ž ; b) zvrchníky, plášte do džď, plášte, pláštenky, kbáty podobné výrobky podpoložiek ž ; c) ská blejzre podpoložiek ž lebo ž ; d) bundy, vetrovky, bundy do pásu podobné výrobky, z textílií položky 5903, 5906 lebo , lebo z netkných textílií položky 5603, ktoré ptri do položky Dámske lebo dievčenské zvrchníky, plášte, peleríny, kbáty, bundy (vrátne lyžirskych), vetrovky podobné výrobky, iné ko výrobky položky ž Zvrchníky, plášte do džď, plášte, peleríny, kbáty, podobné výrobky Vysvetlivky k podpoložkám ž s použijú s príslušnými zmenmi, v súlde so zodpovedjúcimi dĺžkmi dámskych odevov (okrem dievčenských): Dĺžk v centimetroch merná n chrbtovej čsti odevu od tylového švíku n golieri po dolný okrj odevu dámske štndrdné veľkosti (okrem dievčenských) ž Osttné Vysvetlivky k podpoložkám ž s použijú s príslušnými zmenmi Dámske lebo dievčenské kostýmy, komplety, kbátiky, blejzre, šty, sukne, nohvicové sukne, nohvice, nohvice s náprsenkou plecnicmi, lýtkové krátke nohvice (iné ko plvky) ž Šty Vysvetlivky k podpoložkám ž s použijú s príslušnými zmenmi ž Sukne nohvicové sukne Vysvetlivky k podpoložkám ž s použijú s príslušnými zmenmi Dámske lebo dievčenské blúzky, košele košeľové blúzky Blúzky Dámske lebo dievčenské blúzky sú ľhké odevy určené n zkrytie hornej čsti tel, mjú efektný voľný strih, s golierom lebo bez golier, s rukávmi lebo bez rukávov, s výstrihom ľubovoľného tvru lebo spoň s rmienkmi, s rozopínním lebo bez rozopínni. Môžu mť tiež doplnky tké ko viznky, žbó, krvty, čipky lebo výšivky.

246 C 137/244 Úrdný vestník Európskej únie Košele košeľové blúzky Ustnoveni vysvetliviek k položke 6106 pre dámske lebo dievčenské košele košeľové blúzky, pletené lebo háčkovné, s použijú s príslušnými zmenmi n košele košeľové blúzky tejto položky. Odevy tejto položky sihjú pod pás, blúzky bývjú obvykle krtšie ko osttné odevy vyššie uvedených druhov. Do tejto položky neptri odevy, ktoré vzhľdom k svojej dĺžke sú vhodné n nosenie ko šty Pánske lebo chlpčenské tielk tričká, spodky slipy, nočné košele, pyžmy, kúpcie plášte, župny podobné výrobky ž Nočné košele pyžmy Do týchto podpoložiek ptri pánske lebo chlpčenské pyžmy, iné ko pletené lebo háčkovné, ktoré svojím všeobecným vzhľdom povhou textílie sú jsne určené n nosenie výlučne lebo hlvne ko nočný odev. Pyžmy pozostávjú z dvoch kusov odevu: odev určený n zkrytie hornej čsti tel, obvykle odev typu kbátik, odev pozostávjúci z nohvíc lebo krátkych nohvíc (šortiek) jednoduchého strihu, bez zpínni, tiež s rozopínním vpredu. Čsti týchto pyžám musi byť rovnkej lebo zlučiteľnej veľkosti zodpovedjúceho strihu, zloženi textílie, frieb, zdobeni dohotovením nvrhnuté tk, by boli jsne určené n nosenie spolu jednou osobou. Pyžmy musi byť pohodlné n nosenie ko nočný odev: povhou textílie, svojím obvykle voľným strihom bez nepohodlných doplnkov ko veľké lebo msívne gombíky neprimerné množstvo použitých ozdôb. Jednodielne nočné odevy typu overlu zkrývjúce hornú dolnú čsť tel zhľujúce kždú končtinu oddelene sú ztriedené do podpoložiek ž Dámske lebo dievčenské tielk, kombiné, spodničky, nohvičky krátke dlhé, nočné košele, pyžmy, negližé, kúpcie plášte, župny podobné výrobky ž Nočné košele pyžmy Do týchto podpoložiek ptri dámske lebo dievčenské pyžmy, iné ko pletené lebo háčkovné, ktoré svojím všeobecným vzhľdom povhou textílie sú jsne určené n nosenie výlučne lebo hlvne ko nočný odev. Pyžmy pozostávjú z dvoch kusov odevu: odev určený n zkrytie hornej čsti tel, obvykle odev typu kbátik, lebo pulóver lebo podobný typ odevu, odev pozostávjúci z nohvíc lebo krátkych nohvíc (šortiek) jednoduchého strihu, tiež s rozopínním. Čsti týchto pyžám musi byť rovnkej lebo zlučiteľnej veľkosti zodpovedjúceho strihu, zloženi textílie, frieb, zdobeni dohotovením nvrhnuté tk, by boli jsne určené n nosenie spolu jednou osobou. Pyžmy musi byť pohodlné n nosenie ko nočný odev: povhou textílie, svojím obvykle voľným strihom bez nepohodlných doplnkov ko veľké lebo msívne gombíky neprimerné množstvo použitých ozdôb.

247 Úrdný vestník Európskej únie C 137/245 Súprvy odevov známe ko bbydolls, ktoré pozostávjú z veľmi krátkej nočnej košele zodpovedjúcich nohvičiek, s tktiež povžujú z pyžmy. Jednodielne nočné odevy typu overlu zkrývjúce hornú dolnú čsť tel zhľujúce kždú končtinu oddelene sú ztriedené do podpoložiek ž Dojčenské odevy odevné doplnky Vysvetlivky k položke 6111 s použijú s príslušnými zmenmi Odevy, celkom dohotovené z textílií položky 5602, 5603, 5903, 5906 lebo Z textílií položky 5603 Vysvetlivky k podpoložkám ž k podpoložkám ž s použijú s príslušnými zmenmi. Do tejto podpoložky ptri jednorázové netkné textílie n lekárske účely v sterilných obloch Tepláky, lyžirske odevy plvky; osttné odevy ž Plvky Pozri vysvetlivky HS k položke 6211, prvý odsek. Vysvetlivky k podpoložkám ž s použijú s príslušnými zmenmi Z rovnkej jedinej vonkjšej textílie N ztriedenie do tejto podpoložky musi byť čsti teplákov z textílie rovnkej štruktúry, rovnkého štýlu, rovnkej frby zloženi; musi byť tiež v rovnkej lebo zlučiteľnej veľkosti. Ak jedn z čstí teplákového odevu má nášivky lebo ozdoby, ktoré nie sú n druhej čsti, zostávjú tieto odevy ztriedené do tejto podpoložky, pokiľ tieto nášivky lebo ozdoby nie sú význmné nchádzjú s n jednom lebo dvoch miestch odevu (npr. n golieri koncoch rukávov). Avšk k sú tieto nášivky lebo ozdobné prvky zhotovené počs tkni odevu, ztriedenie do tejto podpoložky je vylúčené, okrem prípdu, k je ozdob logo lebo iný podobný symbol Osttné N účely týchto podpoložiek musi byť horné dolné čsti teplákov dodávné spoločne Z rovnkej jedinej vonkjšej textílie Pozri vysvetlivky k podpoložke Osttné Pozri vysvetlivky k podpoložkám Z rovnkej jedinej vonkjšej textílie Pozri vysvetlivky k podpoložke Osttné Pozri vysvetlivky k podpoložkám Z rovnkej jedinej vonkjšej textílie Pozri vysvetlivky k podpoložke Osttné Pozri vysvetlivky k podpoložkám

248 C 137/246 Úrdný vestník Európskej únie Podprsenky, podväzkové pásy, korzety, plecnice, podväzky podobné výrobky ich čsti, tiež pletené lebo háčkovné Podväzkové pásy podväzkové nohvičky Do tejto podpoložky ptri podväzkové nohvičky, tiež pletené lebo háčkovné, so strihom nohvičiek lebo nohvičiek s vysokým pásom. Musi mť tieto vlstnosti: ) obopínjú pás boky mjú bočné diely s dĺžkou 8 cm lebo dlhšie (merné od dolného okrj po horný okrj); b) mjú vertikálnu pružnosť obmedzenú horizontálnu pružnosť. Výstuže lebo brušné vložky, dokonc s plikovnou čipkou, stužkmi, ozdobmi lebo podobne, sú prípustné pri zchovní vertikálnej pružnosti; c) sú zložené z týchto textilných mteriálov: zmesi bvlny s njmenej 15 % obshu elstomernej pridze lebo zmesi chemických vlákien s njmenej 10 % obshu elstomernej pridze, lebo zmesi bvlny (njvic 50 %) vysokého pomeru chemických vlákien s njmenej 10 % obshu elstomernej pridze Osttné celkom dohotovené odevné doplnky; čsti odevov lebo odevných doplnkov, iné ko výrobky položky Doplnky Vysvetlivky k podpoložkám s použijú s príslušnými zmenmi.

249 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ KAPITOLA OSTATNÉ CELKOM DOHOTOVENÉ TEXTILNÉ VÝROBKY; SÚPRAVY; OBNOSENÉ ODEVY A OPOTREBOVANÉ TEXTILNÉ VÝROBKY; HANDRY Všeobecne N účely ztriedeni výrobkov zložených z dvoch lebo vicerých textilných mteriálov do položiek tejto kpitoly pozri vysvetlivky všeobecne k tejto triede. I. OSTATNÉ CELKOM DOHOTOVENÉ TEXTILNÉ VÝROBKY 6305 Vreci vrecká, druhov používných n blenie tovru Použité Niektoré vreci vrecká z textilných mteriálov sú ztriedené npr. do položiek Vreci vrecká ptri do položky 4819, k sú vyrobené z ppier, pokiľ sú vyrobené z tknín z ppierovej pridze, ptri do tejto položky. Vreci z textilných mteriálov podšité ppierom s obvykle ztrieďujú do tejto položky, ztiľ čo ppierové vreci podšité textilným mteriálom ptri do podpoložky Do tejto podpoložky ptri len výrobky, ktoré boli spoň rz použité n preprvu tovru zostli n nich zreteľné stopy po tkomto použití, npr. stopy po výrobku, ktorý s v nich preprvovl, špin, znečistenie, diery, ntrhnuti, stopy po oprve, vytihnuté švíky, stopy po zvizní lebo šití n otvorenom konci Osttné celkom dohotovené výrobky, vrátne strihových šblón Osttné Do tejto podpoložky ptri: 1. obly n hornú čsť tenisových rkiet, bdmintonových rkiet, golfových plíc tď., k sú vyrobené z textílie (obvykle potihnuté plstmi), tiež s vreckmi n loptičky. Obly, ktoré s používjú n celú rketu, tiež s rukoväťou lebo pásom n rmeno, sem neptri (položk 4202); 2. turbny pozostávjúce z metráže efektnej tkniny (obvykle bvlnené lebo zo zmesi bvlny hodvábu), s dĺžkou 4 ž 5 m šírkou si 50 cm. Sú lemovné n všetkých strnách, niekedy s ozdobnými koncmi, sprvidl s dovážjú jednotlivo poskldné blené.

250 C 137/248 Úrdný vestník Európskej únie TRIEDA XII OBUV, POKRÝVKY HLAVY, DÁŽDNIKY, SLNEČNÍKY, VYCHÁDZKOVÉ PALICE, PALICE SO SEDADIELKOM, BIČE, JAZDECKÉ BIČÍKY A ICH ČASTI; UPRAVENÉ PERIE A PREDMETY Z NEHO; UMELÉ KVETINY; PREDMETY Z ĽUDSKÝCH VLASOV 64. KAPITOLA OBUV, GAMAŠE A PODOBNÉ PREDMETY; ČASTI TÝCHTO PREDMETOV Všeobecne 1. N účely definície termínov vonkjši podrážk zvršok pozri vysvetlivky HS všeobecne k tejto kpitole, odseky (C) (D). Nvyše n zvršky pozostávjúce z dvoch lebo vicerých mteriálov [poznámk 4 ) doplnková poznámk 1 k 64. kpitole] s vzťhuje toto: ) Zvršok je čsť obuvi, ktorá pokrýv bočné strny vrchnú čsť chodidl môže tktiež pokrývť nohu. Sih ndol je pripevnený k podrážke. Môže byť dokonc zpustený do podrážky. Podsttnými mteriálmi zvršku sú mteriály, ktorých povrch je čistočne lebo úplne odkrytý n vonkjšom povrchu obuvi. Podšívk preto nie je zvršok. Mteriály zvršku sú nvzájom pospájné. Po odstránení doplnkov výstuh s pri výpočte celkovej plochy mteriálov tvoricich zvršok nezpočítvjú plochy, ktoré s nchádzjú pod prekrývjúcimi s čsťmi, kde sú mteriály nvzájom pospájné. Npríkld usňový mteriál (A), textilný mteriál (B), ploch (C) je čsťou textilného mteriálu (B), ktorý s nchádz pod prekrývjúcim usňovým mteriálom (A). Pri výpočte celkovej plochy mteriálov tvoricich zvršok s neberie do úvhy textilná ploch (C). Tkisto s neberú do úvhy židne zpíncie systémy, npr. šnúrky, zpínnie n suchý zips tď. [pozri vysvetlivky HS k tejto kpitole, všeobecne, čsť (D), posledný odsek]. b) Podšívk môže byť vyrobená z kéhokoľvek mteriálu. Môže s skldť z jedného lebo vicerých mteriálov. Podšívk je v kontkte s chodidlom slúži ko výplň, n ochrnu lebo len ko ozdob. Podšívk nie je odkrytá n vonkjšom povrchu obuvi, okrem vypchávky, npr. obrub ukončujúc zvršok. c) Doplnky výstuhy sú definovné v poznámke 4 ) k 64. kpitole v doplnkovej poznámke 1 k 64. kpitole vo vysvetlivkách HS k tejto kpitole, všeobecne, čsť (D), posledný odsek. Doplnky mjú vo všeobecnosti ozdobnú funkciu výstuhy mjú ochrnnú lebo spevňovciu funkciu. Keďže výstuhy sú pripevnené k zvršku n účely dodtočného spevneni obuvi, sú pripevnené k vonkjšiemu povrchu zvršku nielen k podšívke. Pod výstuhou všk môže byť viditeľná mlá čsť podšívky, z predpokldu, že s tým nezníži jej výstužová funkci. Výstuh lebo doplnok môžu byť okrem zvršku pripevnené j k podrážke lebo s môžu vkldť do podrážky. Mteriál s nepovžuje z doplnok ni výstuhu, le povžuje s z súčsť zvršku v tkom prípde, keď spôsob spájni mteriálov, ktoré s nchádzjú pod ním, nie je trváci (šité švíky sú príkldom trváceho spôsobu spájni).

251 Úrdný vestník Európskej únie C 137/249 V zmysle poznámky 4 ) podobným príslušenstvom môžu byť tiež npríkld logá lebo špičky. Pri určovní mteriálu zvršku s jzyk, ktorý je čistočne lebo úplne zkrytý (vnútorný jzyk), neberie do úvhy. Pozri schému nižšie, kde prerušovná čir oznčuje vnútorný jzyk. Nižšie uvedené nákresy text sú príkldom ko určiť mteriál zvršku :

252 C 137/250 Úrdný vestník Európskej únie Topánk n vyššie uvedených nákresoch s skldá z usne textilného mteriálu. Aby bolo možné určiť mteriál zvršku v zmysle 64. kpitoly vylúčiť doplnky výstuhy, vykoná s nsledujúc úvh: 1 2. Odstránením špičky z usne (1) usňového priehlvku zvršku (2) s pod nimi odhlí textilný mteriál (ktorý nie je podšívkový mteriál). Keďže usňové diely (1) (2) mjú ochrnnú funkciu, povžujú s z výstuhy. Pretože textilný mteriál pod usňovými dielmi (1) (2) je čistočne n povrchu odkrytý, musí s povžovť z súčsť zvršku. 3. Odstránením usňového dielu (3) s odkryje čsť vyhotovená z textilného mteriálu (n nákrese oznčená ko A) ploch podšívkového mteriálu nchádzjúc s pod dielom 3. Keďže s textil nenchádz pod celou plochou dielu 3 keďže podšívk s nepovžuje z zvršok keďže pod usňovým dielom s nchádz predovšetkým podšívkový mteriál, usňový diel nespevňuje židny zvrškový mteriál musí s ted povžovť z súčsť zvršku. 4. Tento usňový diel (4) bol prišitý n textilný diel tktiež prekrýv (A) usňového dielu (3). Keďže je pod dielom (4) sčsti odkrytý textilný mteriál sčsti odkrytý usňový diel (3) pod prekrytím (A) keďže usňový diel (4) dodtočne spevňuje bočnú strnu zvršku, diel (4) s povžuje z výstuhu. Ted okrem textilnej plochy pod dielom (3) usňový diel (3) textilný mteriál pod dielom (4) musi byť povžovné z súčsti zvršku. 5. Odstránením tohto usňového dielu (5) s pod ním odhlí čistočne odkrytý textilný mteriál. Keďže usňový diel (5) spevňuje hornú čsť päty keďže textilný mteriál pod ním je čistočne odkrytý, useň s povžuje z výstuhu. 6. Odstránením usňovej pätky (6) s odhlí ploch podšívkového mteriálu čistočne odkrytý textilný mteriál. Keďže s textil nenchádz pod celou plochou usne, usňová pätk (6) nemá spevňovciu funkciu n zvrškovom mteriáli, preto s pätk povžuje z súčsť zvršku ( nie z výstuhu). 7. Odstránením tohto usňového dielu (7) s pod ním odhlí čistočne odkrytý textilný mteriál. Keďže usňový diel (7) slúži n dodtočné spevnenie bočnej strny zvršku, useň s povžuje z výstuhu. 8. Odstránením usňového log (obchodnej znčky) (8) s pod ním odhlí čistočne odkrytý textilný mteriál. Z tohto dôvodu tiež preto, že logo je podobným príslušenstvom v zmysle poznámky 4 ) k 64. kpitole, nepovžuje s z súčsť zvršku. Z výpočtu percentuálneho zstúpeni usňových dielov textilnej plochy, ktoré boli identifikovné ko čsti zvršku vyplýv, že textil prevžuje (70 % textilného mteriálu). Preto bude táto obuv ztriedená ko obuv so zvrškom z textilných mteriálov. 2. Termín kučuk je definovný v poznámke 1 k 40. kpitole n účely celej kombinovnej nomenkltúry; poznámk 3 ) k tejto kpitole rozširuje možnosti n účely tejto kpitoly. 3. Termín plsty je definovný v poznámke 1 k 39. kpitole n účely celej kombinovnej nomenkltúry; poznámk 3 ) k tejto kpitole rozširuje možnosti n účely tejto kpitoly. 4. Termín useň je n účely tejto kpitoly definovný v poznámke 3 b) k 64. kpitole. 5. Termín textilné mteriály je definovný vo vysvetlivkách HS k tejto kpitole, vo všeobecných čstich (E) (F). Preto s vlákn (npr. textilné vločky), pridze, textílie, plsti, netkné textílie, motúzy, šnúry, povrzy, lná tď., ko sú definovné v 50. ž 60. kpitole, povžujú z textilné mteriály v zmysle 64. kpitoly. Pokiľ ide o textílie 59. kpitoly, vzťhujú s n ne poznámky k 59. kpitole s ohľdom n ustnoveni poznámky 3 ) k 64. kpitole.

253 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Osttná obuv s vonkjšou podrážkou zvrškom z kučuku lebo plstov Do tejto položky ptrí obuv vyrobená špeciálnou technológiou určená n športovú činnosť, s jedno- lebo vicvrstvovou tvrovnou podrážkou, nevstrekovnou, vyrobenou zo syntetických mteriálov špeciálne určených n bsorbovnie nárzov spôsobených vertikálnymi lebo bočnými pohybmi s technickými doplnkmi tkými ko hermetické (vzduchotesné) vložky obshujúce plyn lebo kvplinu, mechnické súčsti, ktoré bsorbujú lebo neutrlizujú nárzy, lebo špeciálne mteriály tké ko nízkohustotné polyméry. Menovné technické doplnky nie sú povžovné ko doplnok vyššie uvedených syntetických mteriálov, le sú povžovné z opis týchto syntetických mteriálov. Obuv určená n športovú činnosť znmená obuv n tenis, bsketbl, gymnstiku, cvičenie podobne, s výnimkou npr. obuvi používnej hlvne lebo výlučne n knoistiku, turistiku, treking horolezectvo. Obuv, ktorá vzhľdom n svoju veľkosť je určená n nosenie pre deti mládež, môže byť tiež obuv určená n športovú činnosť. V tomto zmysle s použijú tieto definície: ) jedno- lebo vicvrstvové tvrovné podrážky znmenjú predtvrovné podrážky vyrobené nezávisle od topánky odlievním (npr. vstrekovným tvrovním lebo centrifugálnym odlievním), tvrovním (npr. tlkovým tvrovním) lebo tvením; obvykle sú pripojené k zvršku lepením lebo šitím, lebo kombináciou oboch spôsobov, le nie vstrekovním; jednoducho tvrovná podrážk s vzťhuje n obuv pozostávjúcu zo zvršku vonkjšej podrážky, vicvrstvová tvrovná podrážk s vzťhuje n obuv pozostávjúcu zo zvršku, medzipodrážky (n úplnú lebo čistočnú dĺžku topánky) vonkjšej podrážky, kde tvrovný s vzťhuje n tú čsť podrážky, ktorej tvr je definovný formou, nevstrekovné s vzťhuje n obuv, ktorej medzipodrážk lebo jednoduchá podrážk (podľ určeni) je vyrábná oddelene od zvršku, potom následne pripojená k zvršku, npr. lepením lebo šitím, lebo kombináciou oboch spôsobov; tkáto obuv s odlišuje od obuvi, ktorej medzipodrážk lebo jednoduchá podrážk (podľ určeni) bol pripojená k zvršku pomocou vstrekovni syntetických mteriálov do formy tej čsti, ktorá zhŕň zvršok. Okrem vyššie spomínného termín nevstrekovné neslúži n vylúčenie obuvi, ktorej výrob ink zhŕň použitie niektorej technológie vstrekovni; b) mechnické súčsti s vzťhujú n tie čsti obuvi, iné ko upevňovcie zridenie, ktoré poskytujú nohe stbilitu; c) nízkohustotné polyméry znmenjú mteriály s hustotou menšou ko 0,6 g/cm ž Športová obuv Pozri poznámku k podpoložke 1 k tejto kpitole Lyžirsk obuv, lyžirsk bežecká obuv obuv n snowbord Do týchto podpoložiek ptrí obuv topánky používné n všetky druhy lyžovni Osttné Poznámk k podpoložkám 1 ) k tejto kpitole s týk len obuvi, ktorá je určená n špecifickú športovú činnosť ktorej pevné odstrániteľné doplnky vymenovné v tejto poznámke k podpoložkám zbrňujú, by s táto obuv používl n kékoľvek iné účely, obzvlášť n chodenie po sfltových cestách, kvôli výške lebo tvrdosti lebo kĺznosti tď. týchto doplnkov.

254 C 137/252 Úrdný vestník Európskej únie Obuv so zvrškom z remienkov lebo pásikov pripevnených n podrážku kolíkmi N ztriedenie do tejto podpoložky nie je nutné, by boli kolíky viditeľné n vonkjšej podrážke, ktorá s dotýk zeme; môžu byť tiež pripevnené k vnútornej podrážke /lebo medzipodrážke. Bočné čsti vychádzjúce z podrážky s nepovžujú z čsť podrážky Obuv s priehlvkom vyrobeným z remienkov lebo s jedným lebo niekoľkými výrezmi Priehlvok znmená tú čsť zvršku, ktorá pokrýv prednú čsť chodidl S podrážkou kombinovnou s podpätkom s výškou väčšou ko 3 cm N účely tejto podpoložky nie je podsttné, či s opätok dá odlíšiť od podrážky, lebo či je nerozpoznteľnou súčsťou podrážky (npr. klinová podrážk, podrážk pltó). Schémy uvedené nižšie uvádzjú príkldy, ko postupovť pri merní: A je bod, kde zčín zvršok B > 3 cm Obuv s vonkjšou podrážkou z kučuku, plstov, usne lebo kompozitnej usne so zvrškom z usne Useň znmená len kože kožky položiek ž 4114 [pozri poznámku 3 b) k tejto kpitole]. Preto npr. neptrí do tejto položky obuv so zvrškom z kožušiny lebo so zvrškom z kompozitnej usne je ztriedená do položky Vysvetlivky k položke 6402 týkjúce s obuvi vyrobenej špeciálnou technológiou s použijú s príslušnými zmenmi Športová obuv Pozri poznámku k podpoložke 1 k tejto kpitole Lyžirsk obuv, lyžirsk bežecká obuv obuv n snowbord Pozri vysvetlivky k podpoložkám Osttné Pozri vysvetlivky k podpoložke ž Obuv s priehlvkom vyrobeným z remienkov lebo s jedným lebo niekoľkými výrezmi Pozri vysvetlivky k podpoložkám

255 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ S podrážkou kombinovnou s podpätkom s výškou väčšou ko 3 cm Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi ž Obuv s priehlvkom vyrobeným z remienkov lebo s jedným lebo niekoľkými výrezmi Pozri vysvetlivky k podpoložkám S podrážkou kombinovnou s podpätkom s výškou väčšou ko 3 cm Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi Obuv s vonkjšou podrážkou z kučuku, plstov, usne lebo kompozitnej usne zvrškom z textilných mteriálov Do tejto položky ptrí obuv vyrobená špeciálnou technológiou určená n športovú činnosť, s jedno- lebo vicvrstvovou tvrovnou podrážkou, nevstrekovnou, vyrobenou zo syntetických mteriálov špeciálne určených n bsorbovnie nárzov spôsobených vertikálnymi lebo bočnými pohybmi, s technickými doplnkmi tkými ko hermetické (vzduchotesné) vložky obshujúce plyn lebo kvplinu, mechnické súčsti, ktoré bsorbujú lebo neutrlizujú nárzy, lebo špeciálne mteriály tké ko nízkohustotné polyméry. Menovné technické doplnky nie sú povžovné ko doplnok vyššie spomínných syntetických mteriálov, le sú povžovné ko opis týchto syntetických mteriálov. Obuv určená n športovú činnosť znmená obuv uvedenú v poznámke k podpoložkám 1 k tejto kpitole obuv n tenis, bsketbl, gymnstiku, cvičenie podobne, s výnimkou npr. obuvi určenej hlvne leb výlučne n knoistiku, turistiku, treking horolezectvo. Obuv, ktorá vzhľdom n svoju veľkosť je určená n nosenie pre deti mládež, môže byť tiež obuv určená n športovú činnosť. V tomto zmysle s použijú tieto definície: ) jedno- lebo vicvrstvové tvrovné podrážky znmenjú predtvrovné podrážky vyrobené nezávisle od topánky odlievním (npr. vstrekovným tvrovním lebo centrifugálnym odlievním), tvrovním (npr. tlkovým tvrovním) lebo tvením; obvykle sú pripojené k zvršku lepením lebo šitím, lebo kombináciou oboch spôsobov, le nie vstrekovním: jednoducho tvrovná podrážk s vzťhuje n obuv pozostávjúcu zo zvršku vonkjšej podrážky, vicvrstvová tvrovná podrážk s vzťhuje n obuv pozostávjúcu zo zvršku, medzipodrážky (n úplnú lebo čistočnú dĺžku topánky) vonkjšej podrážky, kde tvrovný s vzťhuje n tú čsť podrážky, ktorej tvr je definovný formou, nevstrekovné s vzťhuje n obuv, ktorej medzipodrážk lebo jednoduchá podrážk (podľ určeni) je vyrábná oddelene od zvršku, potom následne pripojená k zvršku, npr. lepením lebo šitím, lebo kombináciou oboch spôsobov; tkáto obuv s odlišuje od obuvi, ktorej medzipodrážk lebo jednoduchá podrážk (podľ určeni) bol pripojená k zvršku pomocou vstrekovni syntetických mteriálov do formy tej čsti, ktorá zhŕň zvršok. Okrem vyššie spomínného, termín nevstrekovné neslúži n vylúčenie obuvi, ktorej výrob ink zhŕň použitie niektorej technológie vstrekovni; b) mechnické súčsti s vzťhujú n tie čsti obuvi, iné ko upevňovcie zridenie, ktoré poskytujú nohe stbilitu; c) nízkohustotné polyméry znmenjú mteriály s hustotou menšou ko 0,6 g/cm 3.

256 C 137/254 Úrdný vestník Európskej únie Športová obuv; obuv n tenis, bsketbl, gymnstiku, cvičenie podobne N účely tejto podpoložky termín športová obuv znmená všetku obuv, ktorá spĺň podmienky uvedené v poznámke k podpoložkám 1 k tejto kpitole. Poznámk k podpoložkám 1 ) k tejto kpitole s týk len obuvi, ktorá je určená n špecifickú športovú činnosť ktorej pevné odstrániteľné doplnky vymenovné v tejto poznámke k podpoložke zbrňujú, by s táto obuv používl n kékoľvek iné účely, obzvlášť n chodenie po sfltových cestách, kvôli výške lebo tvrdosti lebo kĺznosti tď. týchto doplnkov. Obuv podobná obuvi n tenis, bsketbl, gymnstiku cvičenie tejto podpoložky znmená obuv, ktorá svojím tvrom, strihom vzhľdom je určená n športovú činnosť, npr. veslovnie, sqush, stolný tenis, volejbl. Všetk tkáto obuv má protišmykovú vonkjšiu podrážku upevňovcie zridenie, ktoré dáv chodidlu stbilitu v topánke (npr. šnúrky, suché zipsy). Menšie súčsti, npr. ozdobné pásky lebo prešívnie, nálepky (j keď sú nšité), výšivky, potlčené lebo frebné šnúrky, nevylučujú ztriedenie tkejto obuvi do tejto podpoložky Čsti obuvi (vrátne zvrškov, tiež spojených s podrážkmi, inými ko vonkjšími podrážkmi); vymeniteľné vložky do topánok, pružné podpätníky podobné výrobky; gmše, kožené ochrnné návleky n nohy podobné výrobky ich súčsti Väčšin čstí obuvi ptricich do tejto položky je uvedená vo vysvetlivkách HS k položke Táto položk zhŕň drevené podrážky n sndále ( zdrvotné sndále osttné), bez zvrškov bez remienkov, šnúrok lebo pásikov. Pozri poznámku 2 k tejto kpitole obshujúcu zoznm výrobkov, ktoré s nepovžujú z čsť obuvi v zmysle tejto položky. Čsti obuvi môžu byť z kéhokoľvek mteriálu okrem zbestu môžu obshovť kov Zvršky spojené s vnútornou podrážkou lebo osttnou súčsťou podrážky, le bez vonkjšej podrážky Do tejto podpoložky ptri výrobky, ktoré ztiľ netvori obuv, pozostávjúce zo zvrškov obuvi jednej lebo vicerých súčstí podrážky obuvi (njmä vnútornej podrážky), le ešte bez vonkjšej (druhej) podrážky.

257 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ KAPITOLA POKRÝVKY HLAVY A ICH ČASTI Klobúky osttné pokrývky hlvy, splietné lebo zhotovené spojením pásov z kýchkoľvek mteriálov, tiež podšívné lebo zdobené Termín klobúky osttné pokrývky hlvy, podšívné zdobené, znmená tie druhy výrobkov, ktoré sú úplne lebo čistočne podšívné, tiež k sú podšívky lebo ozdoby z rovnkého mteriálu ko pokrývk hlvy. Z ozdoby s povžujú npr. podšívky, vložky do klobúkov (z usne lebo kéhokoľvek osttného mteriálu), lemovky, prámiky, klobúkové stuhy, spony, gombíky, kbošony, odznky, perie, ozdobné prešívnie, umelé kvetiny, čipk, mšle z tknín lebo stúh tď Klobúky osttné pokrývky hlvy, pletené lebo háčkovné lebo celkom dohotovené z čipiek, plsti lebo osttnej textílie, v metráži (nie všk v pásoch), tiež podšívné lebo zdobené; sieťky n vlsy z kýchkoľvek mteriálov, tiež podšívné lebo zdobené N účely ztriedeni turbnov pozri vysvetlivky k podpoložke Z plsti z chlpov lebo z plsti z vlny chlpov, zhotovené z klobúkových šišikov lebo šišikových kotúčov položky 6501 Plsť z chlpov znmená plsť vyrobenú zo srsti z králik, zjc, ondtry, nutrie, bobr, vydry lebo podobných krátkosrstých kožušín. Plsť z vlny chlpov môže byť vyrobená zo zmesi vlny srsti, v komkoľvek pomere, lebo inej kombinácie týchto dvoch výrobkov (npr. vlnená plsť pokrytá vrstvou chlpov). Plsti z chlpov plsti z vlny chlpov môžu tiež obshovť osttné vlákn (npr. syntetické lebo regenerovné textilné vlákn) ž Osttné Do týchto podpoložiek ptri výrobky z plsti vyrobenej z vlny, tiež s prídvkom osttných vlákien (npr. syntetických lebo regenerovných textilných vlákien), je pochopiteľné, že výrobky zhotovené z plsti vyrobenej z vlny chlpov ptri do podpoložky Plsť z vlny znmená plsť vyrobenú z vlny lebo z chlpov mjúcich istú podobnosť s vlnou (npr. srsť vikune, ťvy, teľť, krvy tď.) Osttné pokrývky hlvy, tiež podšívné lebo zdobené Z plsti z chlpov lebo z plsti z vlny chlpov, zhotovené z klobúkových šišikov lebo šišikových kotúčov položky 6501 Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi Osttné Pozri vysvetlivky k podpoložkám ž Potné vložky, podšívky, povlky, klobúkové podložky, klobúkové kostry, šilty podbrdné remienky, n pokrývky hlvy Do tejto položky neptri pletené čelenky druhov používných športovcmi športovkyňmi n bsorbovnie potu (podpoložky ).

258 C 137/256 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA DÁŽDNIKY, SLNEČNÍKY, VYCHÁDZKOVÉ PALICE, PALICE SO SEDADIELKOM, BIČE, JAZDECKÉ BIČÍKY A ICH ČASTI Poznámk 1 (c) Dáždniky slnečníky, povžovné z hrčky, s obvykle líši od dáždnikov slnečníkov tejto kpitoly svojím podsttným mteriálom, z ktorého sú vyrobené, svojím sprcovním, ktoré je obvykle jednoduchšie, svojou veľkosťou skutočnosťou, že nemôžu byť účinne použité ko ochrn proti džďu lebo slnku [pozri tiež vysvetlivky HS k položke 9503, čsť (D), posledný odsek]. Bez ohľdu n tieto kritériá dĺžk drždiel dáždnikov slnečníkov povžovných z hrčky málokedy preshuje 25 cm Dáždniky slnečníky (vrátne vychádzkových plíc s dáždnikom, záhrdných slnečníkov dáždnikov podobných výrobkov) N upresnenie rozdielov medzi výrobkmi tejto položky výrobkmi povžovnými z hrčky pozri vysvetlivky k poznámke 1 (c) k tejto kpitole. Do tejto položky tiež ptri: 1. slnečníky dáždniky mlých rozmerov, ktoré sú skutočne určené n ochrnu detí pred slnkom lebo džďom; 2. mlé slnečníky konštruovné n pripevnenie n detské kočíky n ochrnu proti slnku. Dáždniky slnečníky, ktoré povhou mteriálov použitých počs ich výroby sú použiteľné len ko krnevlové výrobky, neptri do tejto položky sú ztriedené do položky Záhrdné lebo podobné slnečníky dáždniky Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Súčsti, ozdoby príslušenstvo výrobkov položky 6601 lebo Dáždnikové slnečníkové kostry, vrátne kostier nmontovných n plicich Do tejto podpoložky ptri: 1. kostry nmontovné n drždlá (lebo plicich), t. j. kostr dáždnik, slnečník tď., tiež s doplnkmi lebo zdobením (lebo príslušenstvom); 2. zmontovné kostry, bez drždiel (lebo plíc), tiež s doplnkmi lebo zdobením (lebo príslušenstvom), t. j. kompletný systém rebier priečok, ktorý s pohybuje po plici umožňuje dáždniku, slnečníku tď. otvárnie lebo ztvárnie, súčsne plní funkciu npínč opory pre poťh. Avšk jednoduché kostry z rebier priečok, ktoré nevytvárjú kompletný systém rebier priečok, neptri do tejto podpoložky sú ztriedené do podpoložky Rukoväte gombíky Do tejto podpoložky ptri rukoväte (vrátne dutých) gombíky nmontovné n konci, ktorý je držný v ruke, dáždnikov lebo slnečníkov, vychádzkových plíc, plíc so seddielkom, bičov, jzdeckých bičíkov podobných výrobkov Osttné Okrem kostier spomínných v poslednom odseku vysvetliviek k podpoložke ptri do tejto podpoložky nezmontovné rebrá priečky, ko j výrobky uvedené vo vysvetlivkách HS k položke 6603, druhý odsek, body (3) ž (5).

259 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ KAPITOLA UPRAVENÉ PERIE A PÁPERIE A PREDMETY VYROBENÉ Z PERIA ALEBO PÁPERIA; UMELÉ KVETINY; PREDMETY Z ĽUDSKÝCH VLASOV 6702 Umelé kvetiny, lístie ovocie ich súčsti; výrobky zhotovené z umelých kvetín, lísti lebo ovoci Pozri poznámku 3 k tejto kpitole. Spojenie zhritím mteriálov, by s stli smolepice, lebo použitie zžehľovcích pomôcok, ktoré s prilepi k stonke trením, s povžujú z podobné metódy v zmysle poznámky 3 k tejto kpitole Ľudské vlsy, rovnobežne zrovnné, stenčené, odfrbené lebo ink sprcovné; vln lebo osttné chlpy zviert lebo osttné textilné mteriály, uprvené n výrobu prochní lebo podobných výrobkov Prirodzené vrkoče z nesprcovných ľudských vlsov, tiež prné lebo čistené, len ostrihné ďlej nesprcovné, neptri do tejto položky (položk ).

260 C 137/258 Úrdný vestník Európskej únie TRIEDA XIII VÝROBKY Z KAMEŇA, SADRY, CEMENTU, AZBESTU, SĽUDY ALEBO PODOBNÝCH MATERIÁLOV; KERAMICKÉ VÝROBKY; SKLO A SKLENENÝ TOVAR 68. KAPITOLA VÝROBKY Z KAMEŇA, SADRY, CEMENTU, AZBESTU, SĽUDY ALEBO PODOBNÝCH MATERIÁLOV Všeobecne Do tejto kpitoly ptri nielen výrobky okmžitej potreby, le tiež v niektorých položkách polotovry, ktoré môžu vyždovť ďlšie sprcovnie pred ich použitím n určené účely (npr. zmesi n záklde zbestu lebo n záklde zbestu uhličitnu horečntého položky 6812) Oprcovné kmene n výtvrné lebo stvebné účely (okrem bridlice) výrobky z nich, iné ko tovr položky 6801; kmienky n moziky podobné účely, z prírodného kmeň (vrátne bridlice), tiež n podložkách; umelo frbené grnuly, odštiepky prch, z prírodného kmeň (vrátne bridlice) N účely definície termínu oprcovné kmene n výtvrné lebo stvebné účely pozri poznámku 2 k tejto kpitole Dlždice, kocky podobné výrobky, tiež prvouhlého (vrátne štvorcového) tvru, ktorých njväčšiu plochu je možné zhrnúť do štvorc so strnou menšou ko 7 cm; umelo frbené grnuly, odštiepky prch N účely podrobnejšieho opisu výrobkov ptricich do tejto podpoložky pozri vysvetlivky HS k položke 6802, siedmy odsek ž Osttné kmene n výtvrné lebo stvebné účely výrobky z nich, jednoducho pílené lebo sekné, s plochým lebo rovným povrchom Do týchto podpoložiek ptri kmene výrobky z kmeň (vrátne nedohotovených výrobkov), jednoducho pílené lebo sekné, s jedným lebo vicerými plochými lebo rovnými povrchmi. Posledne menovné môžu byť oprcovné (otesné) dlátom, špičikom lebo zbíjcím kldivom Leštená, zdobená lebo ink oprcovná, nie všk vyrezávná, s netto hmotnosťou 10 kg lebo väčšou K výrobkom z kmeň, ktorých povrch bol celý lebo sčsti leštený, ptri do tejto podpoložky: 1. výrobky z kmeň, ktorých povrch bol celý lebo sčsti zrovnný, brúsený pieskom lebo brúsený; 2. výrobky z ozdobného kmeň. Sú to výrobky z kmeň pokryté motívmi ozdobmi, ktoré sú frbené, glzúrovné lebo ink plošne oprcovné, npr. kde sú vzory vytvárné vytesávním do lešteného povrchu dlátom; 3. výrobky z obloženého kmeň, s mozikmi, kovovými ornmentmi lebo jednoduchými tesnými nápismi; 4. výrobky z kmeň, ktoré mjú plstické ornmenty lebo drážky, npr. lineárne ornmenty tké ko prúžky, rebrá, obruby, žlibky, sokle, skosené hrny, fsety hlvice; 5. výrobky zo sústruženého kmeň ko drieky stĺpov, blustrády (stĺpkovité zábrdli) podobne Osttná Do tejto podpoložky ptri výrobky vyrezávné zo žuly, pokryté ornmentálnymi motívmi, buď zpustenými, lebo v reliéfe (plstické), tkými ko listy, vence, girlndy chiméry (mytologické výjvy), vyrobené v detilnejšom sprcovní ko dekorácie v predchádzjúcich podpoložkách. Sochy, plstiky (iné ko originálne diel modelárstv lebo sochárstv) sú tiež ztriedené do tejto podpoložky Leštené, zdobené lebo ink oprcovné, nie všk vyrezávné, s netto hmotnosťou 10 kg lebo väčšou Pozri vysvetlivky k podpoložke

261 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Osttné Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi Oprcovná bridlic výrobky z bridlice lebo glomerovnej bridlice Do tejto položky ptrice strešné nástenné bridlice môžu byť prvouhlé (vrátne štvorcových), mnohouholníkové, kruhové lebo kéhokoľvek iného tvru. Ich jednotná hrúbk sprvidl nepreshuje 6 mm Mlynské kmene, brúsne kmene, brúsne kotúče podobné výrobky, bez rámových konštrukcií, používné n brúsenie, ostrenie, leštenie, tvrové oprcovnie lebo reznie, kmene n ručné brúsenie, ostrenie lebo leštenie ich čsti, z prírodných kmeňov, z glomerovných prírodných lebo umelých brúsiv, lebo z kermiky, tiež s niektorými čsťmi z osttných mteriálov Odpd úlomky z ručných lešticich kmeňov, brúsikov, olejových obťhovcích kmeňov, mlynských kmeňov, brúsnych kmeňov, brúsnych kotúčov podobných kmeňov vyrobených z prírodných lebo glomerovných umelých brúsiv neptri do tejto položky (podpoložk ) Mlynské kmene brúsne kmene, používné n mletie, brúsenie lebo rozvlákňovnie Pozri vysvetlivky HS k podpoložke ž Osttné mlynské kmene, brúsne kmene, brúsne kotúče podobné výrobky Pozri vysvetlivky HS k položke 6804, prvý odsek, body (2) (3) Z glomerovného syntetického lebo prírodného dimntu Do tejto podpoložky ptri výrobky zo syntetického lebo prírodného dimntu glomerovného nejkým spôsobom. Proces glomerácie môže zhŕňť minerálne glomerčné činidlá, ktoré spôsobujú tvrdosť (npr. cement) lebo menej pevné spojivá (npr. kučuk lebo plsty) lebo kermické výplky ž Z osttných glomerovných brúsiv lebo z kermiky Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi ž Z umelých brúsiv, so spojivom Príkldy umelých brúsiv sú korund, krbid kremík (krborundum) krbid bóru Kmene n ručné brúsenie, ostrenie lebo leštenie Pozri vysvetlivky HS k položke 6804, prvý odsek, bod (4) Trosková vln, horninová vln podobné nerstné vlny; bridličntý vermikulit, expndovné íly, penová trosk podobné expndovné nerstné mteriály; zmesi výrobky z nerstných mteriálov používné n tepelnú zvukovú izoláciu lebo zvukovú bsorpciu, iné ko výrobky položky 6811 lebo 6812 lebo kpitoly Trosková vln, horninová vln podobné nerstné vlny (vrátne ich zmesí), voľne ložené, v tvre listov lebo kotúčov Pozri vysvetlivky HS k položke 6806, prvé tri odseky. Podobné nerstné vlny zhŕňjú tie, ktoré boli získné zo zmesí hornín lebo trosky prešli procesom opísným vo vysvetlivkách HS k položke 6806, prvý odsek Expndovné íly Pozri vysvetlivky HS k položke 6806, šiesty odsek.

262 C 137/260 Úrdný vestník Európskej únie Osttné Do tejto podpoložky ptri: 1. expndovný vermikulit podobné expndovné nerstné produkty, iné ko íly (expndovný chlorit, perlit obsidián). Pozri vysvetlivky HS k položke 6806, štvrtý pity odsek. Expndovný chlorit perlit sem ptri len v prípde, k proces expnzie bol zstvený pri získní dutých grnúl, t. j. predtým ko grnuly prsknú vytvori vypuklé lmely. Tento lmelový produkt s obvykle použív ko filtrčný prvok nie ko tepelný lebo zvukový izolátor; preto ptrí do podpoložky (pozri vysvetlivky HS k položke 3802); 2. troskové lebo horninové peny ktoré, k sú vo forme blokov, dosiek podobne, sú podobné penovému sklu ptricemu do položky V tkých prípdoch ich možno rozlíšiť od penového skl použitím kritérií n rozlišovnie vĺn podpoložky vĺn položky 7019; 3. grnulovná vysokopecná trosk, ktorá bol znčne expndovná penením ktorá má zdnlivú hustotu v suchom stve nie väčšiu ko 300 kg/m Osttné Pozri vysvetlivky HS k položke 6806, text nsledujúci po znkoch s hviezdičkmi Výrobky z sfltu lebo podobných mteriálov (npríkld z petrolejového bitúmenu lebo zo smoly čiernouhoľného dechtu) V kotúčoch Strešné nástenné výrobky tejto podpoložky pozostávjú njmenej z troch vrstiev; stredná vrstv z ppier lebo lepenky, lebo osttných mteriálov npr. sklenej vlny, jutoviny, hliníkovej fólie, plsti, netkných textílií, vložená medzi dve vrstvy z sfltu lebo podobných mteriálov. Krycie vrstvy môžu tiež obshovť lebo byť pokryté osttnými mteriálmi (npr. pieskom) Výrobky zo sdry lebo zo zmesí n záklde sdry Dosky, tbule, pnely, dlždice podobné výrobky, nezdobené Do týchto podpoložiek ptri ploché výrobky všetkých druhov používných hlvne ko prepážky stropy. Výrobky, ktoré sú jednoducho perforovné lebo pokryté tenkou vrstvou ppier lebo iným mteriálom n jednej strne lebo n oboch strnách, s nepovžujú z zdobené. Môžu mť tiež jednoduchý náter frby lebo lku. Akákoľvek ozdob, pozostávjúc npr. z motívov buď zpustených, lebo v reliéfe (plstických), lebo povrchová dekoráci, lebo dekoráci v hmote, sú dôvodom ztriedeni týchto dosiek, pnelov tď. do podpoložky Do týchto podpoložiek ptri tiež štvorcové pnely pozostávjúce z perforovných sdrových štvorcov n vonkjšej strne pnelu, s dvom prvouhlými dutinmi vyplnenými pásmi nerstnej vlny podložené, n vnútornej strne, ppierom potihnutým hliníkovou fóliou; tieto pnely s používjú n pokrytie stien stropov n účely tepelnej zvukovej izolácie Výrobky z cementu, betónu lebo umelého kmeň, tiež vystužené Betón je vyrábný zo zmesi cementu, prísd (piesok, štrk) vody, ktorá po nnesení mimoridne stvrdne. Vystužený betón tiež obshuje kovové prúty (vystužovcie prúty) lebo oceľovú sieťovinu. Pri použití ľhších prísd (npr. expndovné hliny, rozdrvená pemz, vermikulit, grnulovná trosk) s získv ľhký betón Z ľhkého betónu (so zákldom z rozdrvenej pemzy, grnulovnej trosky tď.) Do tejto podpoložky ptri stvebné kvádre tehly z pórovitého betónu s hustotou vytvrdenej formy nepreshujúcou 1,7 kg/dm 3. Ľhký betón je dobrým tepelným izolátorom, le nie je tk pevný ko betón vysokej hustoty.

263 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Sprcovné zbestové vlákn; zmesi n záklde zbestu lebo zbestu uhličitnu horečntého; výrobky z týchto zmesí lebo z zbestu (npríkld nite, tkniny, odevy, pokrývky hlvy, obuv, tesnice vložky), tiež vystužené, iné ko tovr položky 6811 lebo Z krokydolitu Pozri vysvetlivky HS k položke 2524, druhý odsek Sprcovné vlákn; zmesi n záklde zbestu lebo zbestu uhličitnu horečntého N účely definície termínu sprcovné vlákn pozri vysvetlivky k HS k položke 6812, prvý odsek. Avšk odpd z krokydolitových výrobkov s ztrieďuje do podpoložky Zmesi tejto podpoložky sú opísné vo vysvetlivkách HS k položke 6812, druhý odsek. Odpd vo forme úlomkov lebo prchu z výrobkov n záklde zbestu lebo zbestu uhličitnu horečntého ptri tiež do tejto podpoložky Osttné Do tejto podpoložky ptri ppier, lepenk plsť vyrobené z krokydolitových vlákien, ppieroviny možného plniv, k obshujú minimálne 35 % hmotnosti krokydolitu. V opčnom prípde s ztrieďujú do 48. kpitoly. Pozri tiež vysvetlivky HS k položke Ppier, lepenk plsť Ppier, lepenk plsť vyrobené z zbestového vlákn, ppieroviny možného plniv ptri do tejto podpoložky, k obshujú 35 % hmotnosti lebo vic zbestu. V opčnom prípde s ztrieďujú do 48. kpitoly. Pozri tiež vysvetlivky HS k položke Sprcovné zbestové vlákn; zmesi n záklde zbestu lebo zbestu uhličitnu horečntého N účely definície termínu sprcovný zbest pozri vysvetlivky HS k položke 6812, prvý odsek. Avšk odpd z zbestových výrobkov je ztriedený do podpoložky Zmesi tejto podpoložky sú opísné vo vysvetlivkách HS k položke 6812, druhý odsek. Odpd vo forme úlomkov lebo prchu z výrobkov n záklde zbestu lebo zbestu uhličitnu horečntého ptri tiež do tejto podpoložky Sprcovná sľud výrobky zo sľudy, vrátne glomerovnej lebo rekonštituovnej sľudy, tiež n podložke z ppier, lepenky lebo osttných mteriálov Dosky, tbule pásy z glomerovnej lebo rekonštituovnej sľudy, tiež n podložke Dosky, tbule pásy tejto podpoložky sú uprvené vo zvitkoch neurčitej dĺžky lebo jednoducho rozrezné do štvorcov lebo prvouholníkov. Výrobky rozrezné do kéhokoľvek iného tvru sú ztriedené do podpoložky Osttné Do tejto podpoložky ptri dosky lebo štiepná sľud rozrezné do tvru n špecifické použitie. Od dosiek štiepnej sľudy ptricich do položky 2525 s líši podľ rôznych chrkteristík uvedených vo vysvetlivkách HS k položke Do tejto podpoložky tiež ptri dosky štiepná sľud, j keď nie sú nrezné do vyššie opísných tvrov, ktoré boli podrobené procesom vylučujúcim ich z položky 2525 tkým ko leštenie lebo spojenie s podložkou.

264 C 137/262 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA KERAMICKÉ VÝROBKY I. TOVAR Z KREMIČITÝCH INFUZÓRIOVÝCH HLINIEK ALEBO PODOBNÝCH KREMIČITÝCH HLINIEK A ŽIARUVZDORNÝ TOVAR Tehly, kvádre, dlždice, obkldčky osttný kermický tovr z kremičitých infuzóriových hliniek (npr. kremeliny, tripolitu lebo ditomitu) lebo podobných kremičitých hliniek Pozri vysvetlivky HS k tejto kpitole, všeobecne k I. podkpitole, odsek (A). Do tejto položky ptri izolčné tehly získné tvrovním pálením kopnej hliny Žiruvzdorné tehly, kvádre, dlždice, obkldčky podobné žiruvzdorné kermické stvebniny, iné ko výrobky z kremičitých infuzóriových hliniek lebo podobných kremičitých hliniek Dve hlvné chrkteristiky žiruvzdorných výrobkov ztriedených do tejto položky sú, že by mli mť žiruvzdornosť v žiromerkách njmenej C (stnovenú v súlde s odporúčnimi ISO R R ) že sú skutočne určené n použitie vyždujúce tento stupeň žiruvzdornosti. Pozri tiež vysvetlivky HS k tejto kpitole, všeobecne k I. podkpitole, odsek (B) Obshujúce vic ko 50 % hmotnosti prvkov Mg, C lebo Cr, vyjdrené ko MgO, CO lebo Cr 2 O 3, jednotlivo lebo spolu Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Osttný žiruvzdorný kermický tovr (npr. retorty, tvice tégliky, mufle, dýzy, zátky, podpery, skúšobné tégliky, rúry, rúrky, puzdrá tyče), iný ko tovr z kremičitých infuzóriových hliniek lebo podobných kremičitých hliniek Prvý odsek vysvetliviek k položke 6902 s použijev úplnom znení n túto položku. Následne do tejto položky neptri sintrovné korundové kldcie zrideni n tkcie stroje, nástroje rukoväte nástrojov z týchto lebo osttných žiruvzdorných mteriálov, guľôčky zo žiruvzdorného hlinitokremičitnu ko podporné médium n chemikálie slúžice ko ktlyzátory v rozličných výrobných procesoch tď. II. OSTATNÉ KERAMICKÉ VÝROBKY Všeobecne N účely definície termínov porcelán lebo jemný porcelán, hrnčirsky tovr, hlinený tovr kmeninový tovr používných v položkách podpoložkách tejto podkpitoly pozri vysvetlivky HS k tejto kpitole, všeobecne k II. podkpitole Kermické tehly, dlážkové kvádre, nosné tvrovky lebo výplňové vložky podobné výrobky Kritériá n rozlíšenie tehál od dlždíc obkldčiek n dláždenie obkldnie sú uvedené vo vysvetlivkách HS k položke Krytinové škridly, rúrkové komínové ndstvce, komínové výmurovky, rchitektonické ozdoby osttná stvebná kermik Krytinová škridl Pozri vysvetlivky HS k položke 6905, druhý odsek, bod (1). Krytinové škridly s djú rozlíšiť od dlždíc obkldčiek n dláždenie obkldnie tým, že obvykle mjú perá, držiky lebo osttné prostriedky, pomocou ktorých môžu byť vzájomne spájné (zpdjúce do seb).

265 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Osttné Do tejto podpoložky ptri výrobky uvedené vo vysvetlivkách HS k položke 6905, druhý odsek, body (2), (3) (4) Neglzúrovné kermické dlždice dlžbové kocky, obkldové dosky lebo obkldčky; neglzúrovná kermická mozik podobné výrobky, tiež n podložke Kmeninový tovr Pozri vysvetlivky k podpoložke Glzúrovné kermické dlždice dlžbové kocky, obkldové dosky lebo obkldčky; glzúrovná kermická mozik podobné výrobky, tiež n podložke Obyčjný hrnčirsky tovr Pozri vysvetlivky k podpoložke Dvojité obkldčky typu Spltpltten N výrobu obkldčiek typu Spltpltten s použív vytláčcí lis, ktorý tvruje priprvenú plstickú hmotu do dvojitých obkldčiek, ktoré sú rezné n určité dĺžky, sušené vypálené. Po vypálení sú dvojité obkldčky rozštiepené n jednotlivé obkldčky. Hrebene n zdnej strne sú chrkteristické pre obkldčky typu Spltpltten. Z hľdisk výroby dvojité obkldčky typu Spltpltten mjú stupňovité okrje (hrny) n dvoch dlhších strnách. Počs výroby tkýto okrj chráni prednú strnu obkldčky pred poškodením. Vzdilenosť medzi vnútorným okrjom stupňovitým vonkjším ochrnným okrjom je mximálne 2 mm. Dvojité obkldčky typu Spltpltten sú vyrábné v rôznych frbách, tvroch veľkostich. Ich povrch môže byť hldký, profilovný, zvlnený lebo ink tvrovný. Dvojité obkldčky typu Spltpltten mjú väčšinou tkýto vzhľd: Dvojité obkldčky typu Spltpltten Pozri vysvetlivky k podpoložke Kmeninový tovr Pozri vysvetlivky k podpoložke

266 C 137/264 Úrdný vestník Európskej únie Hlinený tovr lebo jemný hrnčirsky tovr Pozri vysvetlivky k podpoložke Kermické výrobky pre lbortóriá, n chemické lebo osttné technické účely; kermické žľby, kde podobné nádrže druhov používných v poľnohospodárstve; kermické hrnce, džbány podobné výrobky druhov používných n doprvu lebo blenie tovru ž Kermické výrobky pre lbortóriá, n chemické lebo osttné technické účely Pozri vysvetlivky HS k položke 6909, druhý odsek, body (1) (2) Výrobky s tvrdosťou 9 lebo vic Mohsovej stupnice Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Osttné Pozri vysvetlivky HS k položke 6909, druhý odsek, body (3) (4) Kermický kuchynský stolový rid, osttné predmety do domácnosti toletné predmety, iné ko z porcelánu lebo jemného porcelánu N účely ztriedeni do rôznych podpoložiek tejto položky pozri tiež vysvetlivky HS k tejto kpitole, njmä všeobecné poznámky k II. podkpitole Osttné kermické výrobky. N účely ztriedeni stolového ridu, kuchynského ridu osttných výrobkov do domácnosti ozdobného chrkteru, njmä výrobkov obshujúcich ozdobný motív v reliéfe podobne pozri vysvetlivky HS k položke 6913, čsť (B). 1. Pivné džbánky sú sprvidl ztriedené do tejto položky no ztrieďujú s do položky 6913 vtedy, k: ich okrje sú tk tvrovné lebo oprcovné, že je obtižne z nich piť, s ťžko drži ťžko doprvujú k ústm pre svoj tvr, vzory v reliéfe sú tkej povhy lebo tk početné, že sťžujú čistenie, sú neobvyklého tvru (npr. tvru lebky lebo ženského poprsi), sú ozdobené netrvnlivými frbmi. 2. Výrobky, ktoré sú v tvre pivných džbánkov, s ozdobnými motívmi v reliéfe lebo podobne, le s objemom menším ko 0,2 l, sprvidl ptri do položky Obyčjný hrnčirsky tovr Do tejto podpoložky ptri výrobky získné zo železitých vápentých hliniek (tehlirsk hlin), ktoré v lome mjú zemitý, mtný sfrbený (obvykle hnedý, červený lebo žltý) vzhľd. Ich úlomky sú heterogénne (rôznorodé); priemer nehomogénnych (nerovnorodých) prvkov (čstice, inklúzie, póry) predstvujúcich štruktúru celkovej hmoty ml by byť väčší ko 0,15 mm. Tieto prvky sú preto viditeľné voľným okom.

267 Úrdný vestník Európskej únie C 137/265 Nvyše ich pórovitosť (koeficient bsorpcie vody) nie je menši ko 5 % hmotnosti. Pórovitosť je merná nsledujúcou metódou: Stnovenie koeficientu bsorpcie vody P r e d m e t d e f i n í c i Predmetom testu je stnovenie koeficientu bsorpcie vody kermického mteriálu. Tento koeficient predstvuje percento vypočítné v závislosti od počitočnej hmotnosti kermického mteriálu. P r í p r v t e s t o v n ý c h k u s o v v y k o n n i e t e s t o v N kždý druh tovru, ktorý s má testovť, by mli byť njmenej tri skúšobné kusy. Mli by byť vzté z glzúrovných čstí toho istého výrobku nesmú mť vic ko jeden glzúrovný povrch. Povrch testovného kusu by ml byť okolo 30 cm 2 jeho mximáln hrúbk okolo 8 mm, vrátne glzúry. Testovné kusy s suši v peci pri teplote 105 C počs 3 hodín po vychldnutí v suširni s stnoví ich hmotnosť (ms) s presnosťou n 0,05 g. Potom s testovné kusy ihneď ponori do destilovnej vody tk, by s nedotýkli dn nádoby. Vo vode s vri 2 hodiny potom s testovné kusy nechjú vo vode počs 20 hodín. Potom s vyberú z vody ich povrch s zotrie čistou ľhko nvlhčenou textíliou. Akékoľvek dutinky dierky s vysuši ľhko nvlhčenou kefkou. Zistí s vlhká hmotnosť (mv). Koeficient bsorpcie vody testovných kusov s získ násobením prírstku hmotnosti 100 vydelením suchou hmotnosťou. V y h o d n o t e n i e v ý s l e d k o v Priemer koeficientu bsorpcie vody rôznych testovných kusov, vyjdrený v percentách, je koeficient bsorpcie vody kermických mteriálov Kmeninový tovr Do tejto podpoložky ptri výrobky získné z hliniek obvykle sfrbených v hmote; sú chrkterizovné kompktnými nepriehľdnými úlomkmi, ktoré sú vypľovné pri dosttočne vysokej teplote do zoskleni. Priesvitnosť s stnovuje n úlomku s hrúbkou njmenej 3 mm nsledujúcim testom: Skúšk priesvitnosti D e f i n í c i Obrysy predmetu musi byť viditeľné cez testovný kúsok s hrúbkou v rozmedzí 2 4 mm umiestneným v tmvej miestnosti 50 cm od novej žirovky uzvretej v schránke vyžrujúcej lúč svetl v rozmedzí lúmenov. Žirovk s musí vymeniť po 50 hodinách používni. S k ú š o b n é z r i d e n i e (pozri nákres nižšie) Zridenie pozostáv zo schránky s vnútorným mtne bielym náterom. N jednom konci je umiestnená žirovk (A). N protiľhlej strne je urobený otvor tk, že je možné vidieť obrysy predmetu (B) cez testovný kus (C).

268 C 137/266 Úrdný vestník Európskej únie Rozmery schránky sú: dĺžk: dĺžk žirovky plus 50 cm, šírk výšk: približne 20 cm, Priemer otvoru je približne 10 cm. Nvyše ich pórovitosť (koeficient bsorpcie vody) je 3 % lebo menej hmotnosti. Pórovitosť je merná metódou uvedenou vo vysvetlivkách k podpoložke Hlinený tovr lebo jemný hrnčirsky tovr Do tejto podpoložky ptri výrobky vyrobené vypálením zmesí vybrných hliniek ( jemný hrnčirsky tovr ), niekedy zmiešných so živcom s rozličným množstvom kriedy (tvrdý hlinený tovr, zmiešný hlinený tovr, jemný hlinený tovr). Výrobky hlineného tovru sú chrkterizovné bielymi lebo svetlo sfrbenými úlomkmi (svetlosivé, krémové lebo s frbou slonovej kosti) výrobky jemného hrnčirskeho tovru sú chrkterizovné sfrbenými úlomkmi od žltej ž po hnedú lebo červenohnedú frbu. Ich úlomky, ktoré mjú jemnú zrnitosť, sú homogénne; priemer nehomogénnych prvkov (čstice, inklúzie, póry) predstvujúcich štruktúru celkovej hmoty ml by byť menší ko 0,15 mm; tieto prvky preto nie sú viditeľné voľným okom. Nvyše ich pórovitosť (koeficient bsorpcie vody) je 5 % lebo vic hmotnosti. Pórovitosť je merná metódou uvedenou vo vysvetlivkách k podpoložke Osttné Do tejto podpoložky ptri výrobky, ktoré nezodpovedjú ni kritériám dným pre výrobky ptrice do osttných podpoložiek tejto položky, ni tým, ktoré zodpovedjú porcelánu (položk 6911).

269 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Sošky osttné ozdobné kermické predmety Do tejto položky ptri ozdobné tniere. Tnier s povžuje z ozdobný, k súčsne: 1. má n vonkjšej strne ozdobný motív (kvety, rstliny, krjinky, zviertá, ľudí, mytologické postvy, symboly lebo kópie umeleckých diel lebo náboženských diel tď.), ktorý s z dôvodu pokrytej plochy povžuje z vhodnú ozdobu, 2. nie je súčsťou stolovej súprvy 3. spĺň jednu lebo vic nsledujúcich podmienok: ) je prevŕtný n vonkjšej hrne jedným lebo vicerými otvormi určenými n šnúrku n zvesenie; b) je dovážný so stojnom, ktorý je vhodný n jeho vystvenie nemôže byť používný zvlášť; c) je tvru, rozmeru lebo hmotnosti, ktoré ho očividne robi nevhodným n servírovnie; d) mteriál použitý n jeho výrobu lebo zdobenie (predovšetkým frb, kov) ho robí nevhodným n kulinárske lebo potrvinárske účely; e) jeho úžitková ploch nie je hldká (tkže sťžuje jeho čistenie) Obyčjný hrnčirsky tovr Pozri vysvetlivky k podpoložke Hlinený tovr lebo jemný hrnčirsky tovr Pozri vysvetlivky k podpoložke Osttné Pozri vysvetlivky k podpoložke

270 C 137/268 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA SKLO A SKLENENÝ TOVAR Všeobecne Termín optické sklo zhŕň rôzne typy špeciálneho skl používného pri výrobe optických prístrojov, njmä n použitie, npr. v oblsti fotogrfovni, stronómie, mikroskopie, nvigácie, v oblsti zbrňových systémov (teleskopy tď.), lbortórneho vybveni n výrobu určitých typov okulirových šošoviek n korekciu zrkových porúch. Existuje široký výber optických skiel, le ich spoločným znkom je ich výrzná priehľdnosť priezrčnosť, j keď bývjú niekedy zfrbené tk, že do istej miery pohlcujú určité frekvencie svetl. Sú dokonle homogénne, t. j. bežne bez bubliniek lebo nerovností, mjú mimoridne indexy lomu rozptylové vlstnosti oproti osttným typom skl. Tbule skl zsdené v rámoch z drev, kovu tď. strtili podsttný chrkter skl ptri do rôznych položiek, npr. : 1. n zrámovnie obrzov (položky , 8306 tď.); 2. n stroje lebo doprvné prostriedky (tried XVI lebo tried XVII); 3. do dverí, okien budov tď. (položky 4418, 7610 tď.) Sklené črepy osttný odpd úlomky zo skl; msívne sklo v kusoch Sklené črepy osttný odpd úlomky zo skl Pozri vysvetlivky HS k položke 7001, prvý odsek, čsť (A). Termín sklené črepy znmená lámné (rozbité) sklo n opätovné použitie pri výrobe skl Msívne sklo v kusoch Pozri vysvetlivky HS k položke 7001, prvý odsek, čsť (B), druhý tretí odsek Sklo v guľôčkch (okrem mikroguľôčok položky 7018), tyčich lebo rúrch, nesprcovné Do tejto podpoložky ptri len polotovry v nesprcovnom stve, t. j. neoprcovné po tvrovní, ťhní lebo fúkní, okrem rezni v prípde tyčí rúr lebo tveni/tvrovni extrémnych kusov n získnie ich hldkej lebo zdrsnenej plochy získnie výrobkov menej nebezpečných n mnipuláciu, bez ohľdu n to, či výrobky v tejto forme môžu byť používné bez ďlšieho oprcovni Guľôčky Pozri vysvetlivky HS k položke 7002, prvý odsek, bod (1) predposledný odsek Z osttného skl s lineárnym koeficientom teplotnej rozťžnosti nepreshujúcim n Kelvin v rozmedzí teplôt od 0 C do 300 C Zákldnou vlstnosťou tohto skl je neprítomnosť olov, veľmi mlé množstvo drslík oxidov kovov lklických zemín veľké množstvo oxidu boritého. Tkéto sklo má vysokú tepelnú vodivosť mimoridnu pružnosť, ktoré ho robi odolným proti náhlym teplotným zmenám; výsledkom je jeho vhodnosť n výrobu kuchynského skl, stolového skl, lbortórneho skl, skl pre doplnky svietidiel tď.

271 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Lite sklo vlcovné sklo, v tbulich lebo profiloch, tiež s bsorbentom, reflexnou lebo nereflexnou vrstvou, ink nesprcovné Do tejto položky neptrí plvené sklo (položk 7005). N účely definície termínu oprcovné pozri poznámku 2 ) k tejto kpitole ž Ploché sklo bez drôtenej vložky N účely definície termínu s drôtenou vložkou pozri vysvetlivky HS k položke 7003, predposledný odsek pred vylúčenimi ž Frbené v hmote, zklené, vrstvené lebo s bsorbentom, reflexnou lebo nereflexnou vrstvou N účely definície termínu bsorbčná lebo reflexná vrstv pozri poznámku 2 c) k tejto kpitole. N účely definície termínu zklené pozri vysvetlivky HS k položke 7003, druhý odsek, čsť (B). Vrstvené sklo je priesvitné sklo bežne vyrábné z bielej oplizujúcej vrstvy zfrbenej vrstvy; obe vrstvy sú ešte z mäkk stlčené proti sebe tk, by s spojili Ploché sklo s drôtenou vložkou Pozri vysvetlivky k podpoložkám ž Profilové sklo Profilové sklo s vyráb kontinuálnym procesom, v ktorom je sklo tvrovné hneď po opustení pece počs zvyšku kontinuálneho procesu. Sklo je následne nrezné n poždovnú veľkosť, le po výrobe nie je ďlej oprcovné Ťhné sklo fúkné sklo, v tbulich, tiež s bsorbentom, reflexnou lebo nereflexnou vrstvou, le ink nesprcovné N účely definície termínu oprcovné pozri poznámku 2 ) k tejto kpitole ž Sklo frbené v hmote, zklené, vrstvené lebo s bsorbentom, reflexnou lebo nereflexnou vrstvou Pozri vysvetlivky k podpoložkám ž Plvené sklo sklo n povrchu brúsené lebo leštené, v tbulich, tiež s bsorbentom, reflexnou lebo nereflexnou vrstvou, le ink nesprcovné N účely definície termínu oprcovné pozri poznámku 2 ) k tejto kpitole ž Sklo bez drôtenej vložky, s bsorbentom, s reflexnou lebo nereflexnou vrstvou Pozri vysvetlivky k podpoložkám ž k podpoložkám ž , prvý odsek, prvá vet ž Sklo frbené v hmote, zklené, vrstvené lebo len n povrchu brúsené N účely definície termínu zklené pozri vysvetlivky HS k položke 7003, druhý odsek, čsť (B).

272 C 137/270 Úrdný vestník Európskej únie Demižóny, fľše, bnky, poháre, tégliky, fioly, mpuly osttné nádoby, zo skl, druhov používných n doprvu lebo blenie tovru; sklené poháre n zvárniny; zátky, viečk osttné uzávery, zo skl Vyrobené z rúrkového skl Tieto schránky mjú okrúhly prierez mjú prvidelnú jednotnú hrúbku stien, ktorá je obvykle pod 2 mm. Neobshujú vyrzené znčky, tké ko čísl, logá, čiry lebo zdrsneni. Vizuáln skúšk vykzuje tkmer židne optické kzy v skle. Objem týchto schránok s pohybuje obvykle od 1 do 100 ml. Používjú s hlvne n blenie frmceutických lebo dignostických výrobkov Sklenený tovr druhov používných ko stolové sklo, kuchynské sklo, toletné sklo, kncelárske sklo, sklo n výzdobu miestností lebo n podobné účely (iné ko sklo položky 7010 lebo 7018) Zo sklokermiky N účely definície termínu sklokermik pozri vysvetlivky HS všeobecne k tejto kpitole, posledný odsek, bod (2) Z olovntého krištáľu N účely definície termínu olovntý krištáľ pozri poznámku k podpoložkám 1 k tejto kpitole ž Z olovntého krištáľu N účely definície termínu olovntý krištáľ pozri poznámku k podpoložkám 1 k tejto kpitole Z olovntého krištáľu N účely definície termínu olovntý krištáľ pozri poznámku k podpoložkám 1 k tejto kpitole Zo skl s lineárnym koeficientom teplotnej rozťžnosti nepreshujúcim n Kelvin v rozmedzí teplôt od 0 C do 300 C Pozri vysvetlivky k podpoložke Z olovntého krištáľu N účely definície termínu olovntý krištáľ pozri poznámku k podpoložkám 1 k tejto kpitole Hodinové lebo hodinkové sklá podobné sklá, sklá do korekčných lebo nekorekčných okulirov, vypuklé, ohýbné, duté lebo podobné, opticky neoprcovné; duté sklenené gule ich segmenty, n výrobu uvedených skiel Sklá do korekčných okulirov Pozri vysvetlivky HS k položke 7015, čsť (C) Osttné Pozri vysvetlivky HS k položke 7015, čsti (A) (B).

273 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Dlžbové kocky, dosky, tehly, dlždice, obkldčky osttné výrobky z lisovného lebo tvrovného skl, tiež s drôtenou vložkou, druhov používných n stvebné lebo konštrukčné účely; sklené kocky osttný drobný sklenený tovr, tiež n podložke, n moziky lebo podobné dekortívne účely; okenné tbuľky vsdené do olov podobné; penové sklo v blokoch, tbulich, doskách, škrupinách lebo podobných tvroch Vlcovné sklené štvorhrny (npr. opálové sklo lebo sklo podobné mrmoru) neptri do tejto položky, le ptri do položky 7003 lebo 7005, podľ príslušnosti Lbortórny, hygienický lebo frmceutický sklený tovr, tiež so stupnicmi lebo klibrovný Z tveného kremeň lebo osttného kremenného skl Do tejto podpoložky ptri výrobky obshujúce njmenej 99 % hmotnosti kremeň. N výrobky tohto druhu sú používné ko surovin veľmi čistý kremenný piesok, krištáľ lebo prchvé zlúčeniny kremík. Sklený tovr vyrobený z kremenného piesku je nepriehľdný lebo nnjvýš priesvitný. Sklený tovr vyrobený z krištáľu lebo prchvých zlúčenín kremík je dokonle čistý priehľdný Z osttného skl s lineárnym koeficientom teplotnej rozťžnosti nepreshujúcim n Kelvin v rozmedzí teplôt od 0 C do 300 C. Pozri vysvetlivky k podpoložke Sklené perly, imitácie perál, imitácie drhokmov lebo polodrhokmov podobný drobný sklený tovr výrobky z nich iné ko bižutéri; sklené oči iné ko protetické výrobky; sošky osttné ozdobné predmety zo skl tvrovného n khne, iné ko bižutéri; sklené mikroguľôčky s priemerom nepreshujúcim 1 mm Sklené perly Do tejto podpoložky ptri: 1. výrobky opísné vo vysvetlivkách HS k položke 7018, druhý odsek, čsť (A); 2. podobné výrobky, v obchodnom styku známe ko sklené perly, pozostávjúce zo sklených perál väčších rozmerov (ž do veľkosti orechu). Tieto výrobky, určené hlvne n výrobu náhrdelníkov nármkov, sú vyrábné v rozličných tvroch (npríkld guľôčky, pologuľôčky, slzy, kocky, vlčeky, mlé trubičky, kužele, mnohosteny) sú tiež prevŕtné. Mlé trubičky sú povžovné z sklené perly n účely týchto podpoložiek len vtedy, k ich vonkjší priemer nepreshuje 4 mm dĺžk nepreshuje 24 mm. Nemli by s zmieňť so špeciálnymi štndrdizovnými trubicmi z olovntého skl typu používného n výrobu žiroviek žiriviek; trubice tohto druhu sú obvykle bezfrebné ptri do položky Výrobky, ktoré ptri do týchto podpoložiek, sú bežne blené hromdne, vo vreckách, v šktulich tď. Do týchto podpoložiek tiež ptri sklené perly identickej veľkosti frby nvlečené dohromdy bez delicich uzlov bez zpíncích prostriedkov, n uľhčenie doprvy bleni. Tkéto nvlečeni sú obvykle spojené zvizním voľných koncov lebo ich nití nemjú povhu hotových výrobkov n prime použitie. Nsledujúce perly neptri do týchto podpoložiek: ) nvlečeni perál (tiež nezvizné), v ktorých perly rôznych veľkostí lebo frby sú usporidné prvidelným spôsobom (npr. striedním frieb lebo veľkostí prvidelným spôsobom lebo nvliekním perál podľ veľkosti) lebo spôsobom, v ktorom sú perly oddelené uzlmi (položk 7117); b) nvlečeni perál (j keď obshujú ib perly identickej veľkosti, frby lebo výroby), ktoré vrátne zpínni lebo podobných mechnizmov lebo krátkej dĺžky sú vhodné n nosenie ko náhrdelníky (položk 7117).

274 C 137/272 Úrdný vestník Európskej únie Brúsené mechnicky leštené Brúsené mechnicky leštené perly ptrice do tejto podpoložky s líši od tepelne leštených perál podpoložky svojimi dokonle hldkými fzetmi ostrými hrnmi. Nvyše konce dier sú čsto fzetovné (niekedy tiež leštené) mjú ostro brúsené hrny zodpovedjúce priľhlým fzetám, ztiľ čo konce dier tepelne leštených perál sú čsto zoblené nespojujú s s fzetmi ostrou hrnou. Sú to hlvne výrobky uvedené v prvom odseku, bod (2), vysvetliviek k podpoložkám , ktoré sú njčstejšie brúsené leštené mechnicky Imitácie perál Do tejto podpoložky ptri výrobky opísné vo vysvetlivkách HS k položke 7018, druhý odsek, čsť (B). Čo s týk nvlečení imitácií perál vysvetlivky k podpoložkám s použijú s príslušnými zmenmi Imitácie drhokmov lebo polodrhokmov Do týchto podpoložiek ptri výrobky opísné vo vysvetlivkách HS k položke 7018, druhý odsek, čsť (C) Brúsené mechnicky leštené Brúsené mechnicky leštené imitácie drhokmov polodrhokmov tejto podpoložky s odlišujú od podobných tepelne leštených výrobkov podpoložky svojimi dokonle hldkými fzetmi ostrými hrnmi Osttné Do tejto podpoložky ptri imitácie korlov, perál kbošonov ( cbochons ) (iné ko imitácie perál lebo imitácie drhokmov polodrhokmov) do hláv klobúkových ihlíc, perličky do náušníc mlé sklené trubičky n výrobu lemov. N účely rozlíšeni medzi mlými sklenými trubičkmi ptricimi do tejto podpoložky trubičkmi povžovnými z sklené perly n účely podpoložiek pozri druhý odsek vysvetliviek k týmto podpoložkám Sklené mikroguľôčky s priemerom nepreshujúcim 1 mm Do tejto podpoložky ptri výrobky opísné vo vysvetlivkách HS k položke 7018, druhý odsek, čsť (H) Sklené oči; výrobky z drobného skleného tovru Pozri vysvetlivky HS k položke 7018, druhý odsek, čsti (E) (F) Osttné Do tejto podpoložky ptri predmety opísné vo vysvetlivkách HS k položke 7018, druhý odsek, čsť (G) Sklené vlákn (vrátne sklenej vlny) výrobky z nich (npríkld pridz, tkniny) Sklené vlákn ptrice do tejto položky sú vyrábné z textilného skl, npr. zo sklených výrobkov, v ktorých sú vlákn prevžne nvzájom prlelné. Rozlišujeme dv druhy textilného skl: kontinuálne sklené vlákn pozostávjú z veľkého počtu kontinuálnych prlelných filmentov s priemerom obvykle medzi 5 15 μm (mikrónov). Tieto vlákn sú nvzájom spojené do nite (kontinuálny pás lebo prmeň) pretčným činidlom (obvykle plstickým mteriálom); vzhľd týchto pásov je podobný hodvábnym prmeňom, sklené strižné vlákn pozostávjú z množstv filmentov rôznej dĺžky tvori prmeň, ktorý je mäkký s chlptým vzhľdom Striž, v dĺžke nie väčšej ko 50 mm Pozri vysvetlivky HS k podpoložke

275 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Prmene Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Zo strižných vlákien Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Do tejto podpoložky ptri pridze vyrobené zo strižných vlákien Rohože Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Tenké pltne (voály) Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Iné ko textilné vlákn voľne ložené lebo vo vločkách Voľne ložené vlákn sú msou jednotlivých filmentov rôznych dĺžok vzájomne neusporidných (sklená vt sklená vln) používné n tepelnú izoláciu lebo n odzvučenie obvykle dodávné v bloch lebo ppierových vrecich Osttné predmety zo skl Sklené vnútr do termosiek lebo osttných izolčných nádob Pozri vysvetlivky HS k položke 7020, druhý odsek, bod (4) Dokončené Termín dokončený s použív len n sklené vnútr priprvené n oplášťovnie lebo iný druh ochrnného obľovni.

276 C 137/274 Úrdný vestník Európskej únie TRIEDA XIV PRÍRODNÉ ALEBO UMELO PESTOVANÉ PERLY, DRAHOKAMY ALEBO POLODRAHOKAMY, DRAHÉ KOVY, KOVY PLÁTOVANÉ DRAHÝMI KOVMI, A VÝROBKY Z NICH; BIŽUTÉRIA; MINCE 71. KAPITOLA PRÍRODNÉ ALEBO UMELO PESTOVANÉ PERLY, DRAHOKAMY ALEBO POLODRAHOKAMY, DRAHÉ KOVY, KOVY PLÁTOVANÉ DRAHÝMI KOVMI A PREDMETY Z NICH; BIŽUTÉRIA; MINCE I. PRÍRODNÉ ALEBO UMELO PESTOVANÉ PERLY A DRAHOKAMY ALEBO POLODRAHOKAMY 7101 Perly, prírodné lebo umelo pestovné, tiež oprcovné lebo triedené, le nenvlečené, nemontovné ni nezsdené; perly, prírodné lebo umelo pestovné, dočsne nvlečené n niť n uľhčenie doprvy Prírodné perly Pozri vysvetlivky HS k položke 7101, prvé štyri odseky Umelo pestovné perly Pozri vysvetlivky HS k položke 7101, pity odsek Neoprcovné Pozri vysvetlivky HS k položke 7101, šiesty odsek Oprcovné Pozri vysvetlivky HS k položke 7101, šiesty odsek Dimnty, tiež oprcovné, le nemontovné ni nezsdené Netriedené Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Priemyselné Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám Neoprcovné lebo jednoducho rezné, štiepné lebo nhrubo brúsené Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám , tretí odsek. Brúsenie nhrubo (bruting) je proces brúseni surového dimntu o iný dimnt n účely zmenšeni n poždovnú veľkosť Iné ko priemyselné Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám Neoprcovné lebo jednoducho rezné, štiepné lebo nhrubo brúsené Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám , druhý odsek. Brúsenie nhrubo (bruting) je proces brúseni surového dimntu o iný dimnt n účely zmenšeni n poždovnú veľkosť.

277 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Drhokmy (iné ko dimnty) polodrhokmy, tiež oprcovné lebo triedené, le nenvlečené, nemontovné lebo nezsdené; netriedené drhokmy (iné ko dimnty) polodrhokmy, dočsne nvlečené n niť n uľhčenie doprvy Neoprcovné lebo jednoducho rezné, lebo hrubo tvrovné Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Do tejto podpoložky neptri kmene priprvené ko dublety lebo triplety (podpoložk lebo ) Ink oprcovné Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám Kmene uprvené ko dublety lebo triplety znmenjú kmene získné vrstvením (kldením n seb) jedného kmeň (hornej čsti dubletu lebo tripletu) buď jedného, lebo dvoch iných kmeňov (obyčjne nižšej kvlity) n ďlší mteriál (npr. rekonštituovné kmene lebo sklo). Pokiľ ide o kmene, ktoré nie sú povžovné ko ink oprcovné n účely týchto podpoložiek, tiež kmene, ktoré j keď nie sú zsdené lebo montovné, ptri do 90. lebo 91. kpitoly, pozri vysvetlivky HS k položke 7103, tretí pity odsek. Hrubé (neotesné) kmene (všeobecne nzývné blnks ) ptri do podpoložky Rubíny, zfíry smrgdy Rubíny sú druhy korundu, ktorých červená frb je spôsobená stopmi solí chrómu. Zfír je tiež druh korundu, ktorého tmvomodrá frb je spôsobená prítomnosťou stôp solí kobltu. Smrgd je druh berylu. Obvykle s nchádz vo forme hrnolu jeho zelená frb pochádz od stôp oxidu chrómu. Je neptrne tvrdší ko kremeň, le menej tvrdší ko korund dimnt, smrgd prisudzuje svoju vysokú hodnotu svojej frbe priehľdnosti. Njčstejšie je rezný do prvouholníkov lebo štvorcov Umelé lebo rekonštituovné drhokmy lebo polodrhokmy, tiež oprcovné lebo triedené, le nenvlečené, nemontovné ni nezsdené; netriedené umelé lebo rekonštituovné drhokmy lebo polodrhokmy, dočsne nvlečené n niť n uľhčenie doprvy Piezoelektrický kremeň Pozri vysvetlivky HS k podpoložke Do tejto podpoložky neptri: ) piezoelektrické kryštály vyrobené z chemických zlúčenín, tkých ko Seignettove lebo Rochellove soli (tetrhydrát vínnu sodnodrselného), titničitn bárntý, ortomonofosfát mónny lebo ortomonofosfát rubídi (podpoložk ); b) piezoelektrické kryštály vyrobené z prírodných kmeňov (npr. kremeň, turmlín) (položk 7103); c) piezoelektrické kryštály vyrobené z umelých kmeňov iných ko z kremeň (podpoložk lebo ); d) montovné piezoelektrické kryštály (podpoložk ) Osttné, neoprcovné lebo jednoducho rezné lebo hrubo tvrovné Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi.

278 C 137/276 Úrdný vestník Európskej únie Osttné Vysvetlivky HS k podpoložkám s použijú s príslušnými zmenmi Drvin prch z prírodných lebo umelých drhokmov lebo polodrhokmov Z dimntov Pozri vysvetlivky HS k položke 7105, druhý, tretí štvrtý odsek Osttné Do tejto podpoložky ptri drvin prch získné z drhokmov grnátového typu. II. DRAHÉ KOVY A KOVY PLÁTOVANÉ DRAHÝMI KOVMI 7106 Striebro (vrátne striebr plátovného zltom lebo pltinou), surové lebo vo forme polotovru, lebo vo forme prchu Prch N účely definície termínu prch pozri poznámku k podpoložkám 1 k tejto kpitole. Prchové výrobky, ktoré nezodpovedjú veľkosti zrn uvedenej v poznámke k podpoložkám 1 k tejto kpitole, sú povžovné z grnule podpoložky Odpd zo sprcovni striebr lebo jeho zlitin, vhodný len n znovuzísknie kovu lebo n použitie vo výrobe chemikálií ko sú piliny, smeti drvin, s nepovžuje z prch. Tento odpd je ztriedený do položky Avšk piliny, ktoré boli oddelené od cudzích čstíc homogenizovné vo veľkosti zrn (npr. osievním), s povžujú z prch tejto podpoložky z predpokldu, že spĺňjú vyššie spomínné požidvky Surové Do tejto podpoložky ptri výrobky opísné vo vysvetlivkách HS k položke 7106, štvrtý odsek, čsť (II). Tyče, ktoré n účely predj mjú hldký povrch punc, zostávjú ztriedené v tejto podpoložky. Zrná striebr jeho zlitin sú ztriedené do tejto podpoložky z predpokldu, že nespĺňjú požidvky poznámky k podpoložkám 1 k tejto kpitole. Do tejto podpoložky neptri tyče získné ťhním lebo vlcovním (podpoložk ) Zlto (vrátne zlt plátovného pltinou), surové lebo vo forme polotovrov, lebo vo forme prchu Prch Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi Osttné surové formy Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi N monetárne účely Pozri vysvetlivky HS k podpoložke

279 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Pltin, surová lebo vo forme polotovrov, lebo vo forme prchu N účely ztriedeni zlitin do podpoložiek tejto položky pozri poznámku k podpoložkám 3 k tejto kpitole ž Pltin N účely definície termínu pltin v kontexte týchto podpoložiek pozri poznámku k podpoložkám 2 k tejto kpitole Surová lebo vo forme prchu Vysvetlivky k podpoložkám s použijú s príslušnými zmenmi Surové lebo vo forme prchu Vysvetlivky k podpoložkám s použijú s príslušnými zmenmi Surové lebo vo forme prchu Vysvetlivky k podpoložkám s použijú s príslušnými zmenmi Surové lebo vo forme prchu Vysvetlivky k podpoložkám s použijú s príslušnými zmenmi Odpd zvyšky drhých kovov lebo kovov plátovných drhými kovmi; osttný odpd zvyšky obshujúce drhé kovy lebo zlúčeniny drhých kovov, druhov používných hlvne n rekuperáciu drhých kovov Odpd zvyšky drhých kovov lebo kovov plátovných drhými kovmi, ktoré boli roztvené odlite do ingotov, blokov lebo podobných foriem, sú ztriedené ko surové kovy neptri do tejto položky. III. ŠPERKY, ZLATNÍCKY A STRIEBORNÍCKY TOVAR A OSTATNÉ PREDMETY 7113 Klenotnícke predmety ich čsti, z drhých kovov lebo kovov plátovných drhými kovmi Pozri poznámky 2 (A) 9 k tejto kpitole Zltnícky striebornícky tovr ich čsti, z drhých kovov lebo kovov plátovných drhými kovmi Pozri poznámky 2 (A) 10 k tejto kpitole Predmety z prírodných lebo umelo pestovných perál, drhokmov lebo polodrhokmov (prírodných, umelých lebo rekonštituovných) Pozri poznámku 2 (B) k tejto kpitole.

280 C 137/278 Úrdný vestník Európskej únie Bižutéri Pozri poznámku 11 k tejto kpitole Zo zákldných kovov, tiež plátovných drhými kovmi Do tejto podpoložky ptri: 1. reťze zo zákldného kovu, rezné n dĺžku, z ktorých kždá je vhodná n dohotovenie smosttného kusu bižutérie, npr. pripevnením uzáveru. Tkéto dĺžky obvykle nepreshujú 2 m; 2. ozdobné motívy zo zákldného kovu, uvedené vo vysvetlivkách HS k položke 7117, druhý odsek, bod (b), príkldy ktorých sú nižšie uvedené:

281 Úrdný vestník Európskej únie C 137/279 TRIEDA XV ZÁKLADNÉ KOVY A PREDMETY ZO ZÁKLADNÝCH KOVOV Všeobecne Odpd šrot z neželezných kovov, ktorý bol ntvený odlity do ingotov, blokov lebo podobných foriem, s ztrieďuje ko surový kov nie ko odpd lebo šrot, preto ptrí npríkld do položky 7601 (hliník), 7801 (olovo), 7901 (zinok) lebo do podpoložky lebo (horčík). Termín kov zhŕň j kov s morfnou (nekryštlickou) štruktúrou, ko npríkld metlické sklo pršné metlurgické výrobky. 72. KAPITOLA ŽELEZO A OCEĽ Všeobecne A. Existuje veľ možností rozlíšeni kovných vlcovných výrobkov v prípdoch, kde je toto rozlíšenie nevyhnutné (položky 7207, 7214, 7216, 7218, ). Ak je k dispozícii celý kus, treb zistiť rozdiely v jeho priereze: k s rozdiely neopkujú prvidelne je tento výrobok kovný, nopk, k s rozdiely opkujú prvidelne lebo je prierez konštntný, môže byť výrobok kovný lebo vlcovný. V tkomto prípde je treb preveriť všetky nsledujúce kritériá. 1. Rozmery prierezu Ak sú tieto veľké (prierez s plochou väčšou ko mm 2 ), bude výrobok prvdepodobne kovný. Ak sú rozmery mlé (minimálny rozmer menší ko 15 mm), bude výrobok prvdepodobne vlcovný. 2. Tvr prierezu Ak je tvr jednoduchý (npríkld štvorcový, prvouhlý, okrúhly, šesťuholníkový tď.), môže byť výrobok buď vlcovný, lebo kovný, pričom výrobky so zložitejším tvrom sú tkmer vždy vyrábné vlcovním. 3. Dĺžk Ak je výrobok dlhší ko 5 m, je skoro vždy vyrobený vlcovním; k je krtší, môže byť vlcovný lebo kovný. 4. Rozmerová tolernci Tolernci rozmerov prierezu je presnejši (menši) pri vlcovných výrobkoch ko pri kovných výrobkoch. 5. Metlogrfické spekty Nkoľko je obvykle redukčný pomer vlcovných výrobkov podsttne vyšší ko kovných výrobkov, je tkmer vždy možné ich rozlíšiť mikroskopickou skúškou. Zákldné fktory n ich rozlíšenie sú dutinky štruktúr: ) dutinky vo vlcovných výrobkoch sú tenké, veľmi predĺžené tkmer presne prlelné so smerom vlcovni; n druhej strne v kovných výrobkoch sú tieto dutinky menej predĺžené (tkmer eliptického tvru) nie sú presne prlelné; b) k sú výrobky klené temperovné skúšk ich štruktúry je vykonná po žíhní, má štruktúr vlcovných výrobkov presné delice znky, ktoré sú prlelné so smerom vlcovni. N druhej strne kovné výrobky mjú menej delicich znkov niekedy dokonc vôbec nie sú prítomné.

282 C 137/280 Úrdný vestník Európskej únie Množstvo Kovné výrobky sú obvykle dodávné v mlých množstvách. Vlcovnie s vykonáv buď z studen, lebo z tepl. V závislosti n tvre vlcovného výrobku pozícii tvre vlcov s môžu produkovť ploché výrobky, ko sú plechy dosky lebo pásy pruhy, lebo tyče prúty kruhového lebo mnohouholníkového prierezu, lebo profily s rôznymi prierezmi, trúby, trubky tď. B. N účely definície určitých druhov plstických deformácií (ko sú vlcovnie, kovnie rzenie) pozri vysvetlivky HS k 72. kpitole Všeobecne, čsť IV (A) (B). C. N rozlíšenie medzi výrobkmi vyrobenými vlcovním z tepl lebo ťhním z tepl výrobkmi vyrobenými z studen, pozri vysvetlivky HS k 72. kpitole Všeobecne, čsť IV (B), posledný odsek. Niektoré vyššie spomenuté rozdiely medzi výrobkmi vlcovnými z tepl vlcovnými z studen s môžu zmenšiť lebo úplne eliminovť, k s výrobky vlcovné z studen žíhjú; podobne pri výrobkoch vlcovných z tepl, ktoré mjú záverečnú úprvu ľhkým vlcovním z studen, s obmedzi s rozdiely n povrchovú tvrdosť vzhľd. Prúty, tyče, tvrovky, uholníky profily, ktoré sú vlcovné lebo ťhné z tepl, môžu byť povrchovo uprvené z studen ťhním lebo iným sprcovním njmä rektifikáciou lebo klibráciou ktoré dávjú výrobku lepšiu kvlitu. Tento proces spôsobuje, že ich možno ztriediť ko výrobky tvrovné z studen lebo dokončené z studen. Avšk jednoduché čistenie lebo hrubé odstránenie nečistôt z studen s nepovžuje z rektifikáciu lebo klibráciu, preto tieto úprvy nemjú vplyv n ztriedenie prútov, tyčí, uholníkov, profilov tvroviek vlcovných lebo ťhných z tepl. Rovnko j tyče prúty, ktoré sú krútené, nie sú povžovné z výrobky tvrovné lebo dokončené z studen. D. N účely definície plátovni pozri vysvetlivky HS k tejto kpitole Všeobecne čsť IV, (C), bod 2 e). Zákldné kovy plátovné drhými kovmi nezávisle od hrúbky plátovni ptri do 71. kpitoly (pozri vysvetlivky HS k 71 kpitole). E. N účely opisu povrchových úprv pozri vysvetlivky HS k 72. kpitole Všeobecne, čsť IV (C) bod 2 d). F. Nedokončené výrobky, ktoré už nemjú vzhľd kusov zhrub predkovných položiek 7207, 7218 lebo 7224, treb ztriediť do príslušných položiek ko hotové výrobky, ktoré s nchádzjú v 82., 84., kpitole. Tkže výkovky zo želez lebo ocele určené n výrobu kľukových hrideľov ptri do položky I. ZÁKLADNÉ MATERIÁLY; VÝROBKY VO FORME GRANÚL ALEBO PRÁŠKU 7201 Surové železo vysokopecná zrkdlovin v bochníkoch, v blokoch lebo osttných zákldných tvroch Surové železo vysokopecná zrkdlovin sú definovné v poznámkch 1 ) 1 b) k tejto kpitole. Surové železo definovné v poznámke 1 ) k tejto kpitole, ktoré obshuje vic ko 6 % hmotnosti, le njvic 30 % hmotnosti mngánu, je ztriedené ko vysokopecná zrkdlovin (podpoložk ). Ak zlitin, ktorá má tento percentuálny obsh mngánu, obshuje ešte inú prísdu v množstve vyššom, ko je uvedené v poznámke 1 ), npríkld kremík s obshom vyšším ko 8 % hmotnosti, musí byť ztriedená ko ferozlitin; v tomto prípde by bol ztriedená do podpoložiek ž (ferosilícium). [Ak obshuje vic ko 30 % mngánu 8 % kremík, musí byť povžovná z ferosilikomngán, ktorý ptrí do podpoložky , k obshuje ešte nejký ďlší zlitinový prvok, ktorého obsh je uvedený v poznámke 1 c), musí byť ztriedený do podpoložky ]. Surové železo definovné v poznámke 1 ) k tejto kpitole, ktoré nie je vysokopecnou zrkdlovinou musí byť preto ztriedené do podpoložiek ž , obshuje 6 % lebo menej mngánu. V závislosti od obshu množstv legujúcich prvkov s toto surové železo rozlišuje ko surové železo nelegovné (podpoložky ž ) surové železo legovné (podpoložk lebo ).

283 Úrdný vestník Európskej únie C 137/281 Legovné surové železo je definovné v poznámke 1 ) k podpoložkám k tejto kpitole nelegovné surové železo nesmie obshovť hmotnostne, či už jednotlivo, lebo spoločne, vic než: 0,2 % chrómu, 0,3 % medi, 0,3 % niklu, 0,1 % kždého z nsledujúcich prvkov: hliník, molybdén, titán, wolfrám, vnád Legovné surové železo obshujúce nie menej ko 0,3 %, le nie vic ko 1 % hmotnosti titnu, nie menej ko 0,5 %, le nie vic ko 1 % hmotnosti vnádu Výrobky tejto podpoložky s používjú hlvne n výrobu komponentov, ktoré musi byť odolné voči opotrebovniu, ko npríkld, kľukové hridele, brzdové bubny, piesty čerpdiel, vlce vlcovcích stolíc, kovcie zápustky, kolená n potrubi, kokily pre ingoty Osttné Do tejto podpoložky ptri nsledujúce druhy surového želez: 1. obshujúce nikel (od 0,5 ž 3,5 %) n výrobu výrobkov s veľkou odolnosťou voči mechnickému nmáhniu; 2. tvrdé niklové (obshujúce 3,3 ž 5 % niklu 1,4 ž 2,6 % chrómu) n výrobu výrobkov s veľkou odolnosťou voči opotrebovniu; 3. s vysokým obshom niklu, chrómu, kremík lebo medi n výrobu výrobkov odolných voči korózii; 4. obshujúce tiež nikel lebo chróm n výrobu odolných výrobkov voči vysokej teplote; 5. obshujúce meď Ferozlitiny Poznámk 1 c) k tejto kpitole definuje ferozlitiny špecifikuje presné limity obshu neželezitých legujúcich prvkov obshu želez v zlitine. N účely ztriedeni ferozlitín do podpoložiek položky 7202 pozri poznámku 2 k podpoložkám k tejto kpitole. Preto npríkld ferozlitiny obshujúce vic ko 30 % mngánu 8 % lebo menej kremík sú ztriedené do podpoložiek ž ; k všk obshujú vic ko 30 % mngánu vic ko 8 % kremík, sú ztriedené do podpoložky Podobne zlitiny želez kremík mngánu hliník musi obshovť vic ko 8 % kremík, vic ko 30 % mngánu vic ko 10 % hliník, by mohli byť ztriedené do podpoložky Ak binárne, ternárne kvternárne ferozlitiny nie sú špecificky pomenovné, sú ztriedené do podpoložky Odpdy výrobkov z ocelirskeho priemyslu, ktoré sú znov roztvené odlite do tvrov ingotov (lity odpd) mjú zloženie ferozlitin sú používné ko prídvný mteriál pri výrobe špeciálnych ocelí, s ztrieďujú do podpoložiek položky 7202 podľ ich zákldného mteriálu. Do tejto položky neptri zvyšky z tveni neželezných kovov, to preto, že je tu prítomná sír lebo fosfor, lebo niektoré osttné nečistoty, tkže nemôžu byť použité ko ferozlitiny (všeobecne položk 2620).

284 C 137/282 Úrdný vestník Európskej únie ž Feromngán Feromngán má tvr neoprcovných kusov s bielym leskom v lome. Je krehký veľmi tvrdý. Použív s pri deoxidácii, desulfurizácii, opätovnom pridávní uhlík do ocele pri pridávní mngánu ko legujúceho prvku Obshujúci vic ko 2 % hmotnosti uhlík Do týchto podpoložiek ptri tie druhy feromngánov, ktoré sú známe ko vysokouhlíkové (vysokouhlíkové feromngány). Njbežnejšie používný druh tejto ocele obshuje 6 ž 7 % uhlík; obsh mngánu musí byť vyšší ko 30 %, le obvykle býv medzi % Osttné Do tejto podpoložky ptrí feromngán so stredným (1,25 ž 1,5 %) lebo nízkym (menej ko 0,75 %) obshom uhlík; obsh mngánu môže byť rôzny od 80 do 90 %. Tkéto výrobky s používjú pri výrobe mngánových legovných ocelí vyždujúcich nízky obsh uhlík ž Ferosilícium Ferosilícium je v lome leskle sivý krehký. Ako obchodný tovr s používjú druhy obshujúce od 10 % ž do tkmer 96 % kremík, s mlým obshom uhlík (0,1 ž 0,2 %). Použív s buď k zošľchťovniu ocele, lebo n výrobu kremíkových ocelí (hlvne elektrické plechy tbule ), lebo (nmiesto kremík, ktorý je drhší) ko redukčné činidlo (silikotermálny proces) v osttných metlurgických procesoch, npríkld v metlurgii horčík Ferosilikomngán Ferosilikomngán, tiež známy ko silikomngán, s použív v rôznych formách obshujúcich vic ko 8 % ž do 35 % kremík, vic ko 30 % ž do 75 % mngánu ž do 3 % uhlík. Jeho použitie je podobné ko u ferosilikónu, le kombinovný efekt kremík mngánu minimlizuje vplyv nekovových látok zásdne redukuje obsh kyslík ž Ferochróm Ferochróm má tvr formu veľmi tvrdej kryštlickej hmoty, ktorej kryštály bývjú niekedy veľmi vyvinuté. Obvykle obshuje 60 ž 75 % chrómu; obsh uhlík je od 4 do 10 % v bežnom ferochróme môže byť dokonc veľmi nízky, len 0,01 % zodpovedjúci redukcii krehkosti. Použív s n výrobu chrómových ocelí Ferosilikochróm Ferosilikochróm obvykle obshuje 30 % kremík 50 % chrómu obsh uhlík môže byť vysoký lebo veľmi nízky ko v prípde ferochrómu. Použív s n rovnké účely ko ferochróm; prítomnosť kremík uľhčuje odstrňovnie kyslík z ocele (deoxydáciu).

285 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Feronikel Feronikel ptrí do tejto podpoložky, k obshuje menej ko 0,5 % síry, obvykle s použív ko legujúci prvok pri výrobe niklovej ocele. Feronikel s obshom síry 0,5 % lebo vyšším nemôže byť použitý v tomto zložení pri výrobe niklovej ocele, povžuje s z medziprodukt v niklovej metlurgii je preto ztriedený do položky Avšk určité zlitiny známe ko lity nikel používné n odlievnie určitých predmetov so zvýšenou odolnosťou proti korózii lebo vysokej teplote, s ztrieďujú do tejto podpoložky. Sú to npríkld určité druhy ustenitickej zlitiny komerčne známej pod rôznymi registrovnými obchodnými názvmi s obshom ž do 36 % niklu, 6 % chrómu, 6 % kremík, vic ko 2 % uhlík niekedy mlé množstvo osttných prvkov (hliník, mngán, meď tď.). N účely kombinovnej nomenkltúry s nemôžu tieto výrobky povžovť z surové železo z dôvodu ich obshu niklu, ktorý je vyšší ko 10 %, ni z oceľ, pretože ich obsh uhlík je vyšší ko 2 % Osttné Do tejto podpoložky ptrí ferosilikoklcium, feromngntitnium, ferosilikonikel, ferosiliko-lumíniumklcium, ferolumínium, ferosilikolumínium ferosilikomngánlumínium. Ferolumínium obshuje obvykle medzi % hliník. Určité druhy ferolumíni s niekedy používjú primo n odlievnie špeciálnych dielov z dôvodu ich vysokej ntikoróznej odolnosti, dokonc i pri vysokých teplotách, tiež pre ich mgnetické tepelné vlstnosti. Ferosilikolumínium s použív v rôznych druhoch zlitin obshujúcich: 45 % kremík 20 ž 25 % hliník, 65 ž 75 % kremík, vic ko 10 % ž do 15 % hliník 3 ž 4 % titnu, 20 ž 25 % kremík, 20 ž 25 % mngánu vic ko 10 ž 12 % hliník. Ferosilikomngánlumínium obvykle obshuje 20 % kremík, 35 % mngánu 10 ž 12 % hliník Výrobky zo želez získné primou redukciou železnej rudy osttné hubovité železo, v kusoch, v peletách lebo podobných tvroch; železo, ktorého rýdzosť je njmenej 99,94 % hmotnosti, v kusoch, peletách lebo podobných tvroch Osttné Okrem výrobkov uvedených v druhej čsti položky 7203, ktoré sú zhrnuté v predposlednom odseku vo vysvetlivkách HS k tejto položke, ptri do tejto podpoložky výrobky z hubovitého želez vyrobené iným spôsobom ko primou redukciou železnej rudy, t. j. tké, ktoré sú získné z roztveného surového želez rozpršovcou technikou.

286 C 137/284 Úrdný vestník Európskej únie Železné oceľové odpdy šrot; pretvené odpdy zo želez lebo ocele v ingotoch Okrem odpdu šrotu opísného vo vysvetlivkách HS v položke 7204, čsť (A), ptri do tejto položky opotrebovné koľjnice nrezné n dĺžku menšiu ko 1,5 m (pozri vysvetlivky k podpoložke ) Odpdy zo sústruženi, hobľovni, frézovni, rezni pilovni, vrátne triesok Do tejto podpoložky neptrí odpd z frézovni pilovni oddelený od cudzích telies (t. j. pri mgnetických procesoch) tký, ktorý vznikne homogenizáciou n zrnitosť (t. j. pri preosievní). Podľ veľkosti zŕn [pozri poznámku 8 (B) k triede XV poznámku 1 h) k tejto kpitole] ptri tieto výrobky do podpoložiek , lebo Drvené (rozstrihné) Drvené (rozstrihné) odpdy šrot zhrňujú tké výrobky, z ktorých 95 % hmotnosti nemá väčšie rozmery ko 200 mm Osttné Do tejto podpoložky ptri odpdy šrot nhromdené n skládke, ktorá obshuje zmes t. j. litiny, pocínovného želez rôznych druhov ocelí Pretvené odpdy v ingotoch Pretvené odpdy v ingotoch, ktoré mjú chemické zloženie ferozlitin používných ko prídvky pri výrobe špeciálnych ocelí, sú ztriedené do príslušných podpoložiek položky Grnule prášok zo surového želez, vysokopecnej zrkdloviny, želez lebo ocele Prášok Výrobky týchto podpoložiek môžu byť zmiešné buď s legujúcimi prvkmi podľ určitého účelu opísného vo vysvetlivkách HS k položke 7205, čsť (B), lebo s ochrnnými prvkmi (npríkld zinkom), by s zbránilo nebezpečenstvu spontánneho spáleni želez. II. ŽELEZO A NELEGOVANÁ OCEĽ 7208 Ploché vlcovné výrobky zo želez lebo nelegovnej ocele, so šírkou 600 mm lebo väčšou, neplátovné, nepokovovné ni nepotihnuté Termín prevlcovné n účely podpoložiek tejto položky je ohrničený n proces, pri ktorom kov prechádz medzi vlcmi otáčjúcimi s proti sebe, tým je redukovná jeho hrúbk. Tento proces môže mť tiež z cieľ skvlitnenie povrchu kovu lebo jeho mechnických vlstností. Termín prevlcovnie všk nezhŕň proces povrchového vlcovni z studen, počs ktorého dochádz len k mlému zníženiu hrúbky mteriálu, lebo iné procesy, pri ktorých je kov tvrovný, le nie je redukovná jeho hrúbk.

287 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Osttné Do týchto podpoložiek ptri ploché výrobky vlcovné z tepl, ktoré boli podrobené jednej lebo vicerým povrchovým úprvám opísných vo vysvetlivkách k položke 7208, druhý odsek, body (3) ž (5), /lebo rezné do tvru iného ko štvorcového lebo prvouhlého. Do týchto podpoložiek ptri tiež ploché výrobky vlcovné z tepl, ktoré boli po vlcovní podrobené ďlšiemu sprcovniu, ko je zvlnenie, perforáci, zošikmenie lebo zoblenie hrán. Avšk, výrobky s reliéfovým vzorom, vyrobeným ešte počs vlcovni s nepovžujú z výrobky podrobené ďlšiemu sprcovniu z hľdisk týchto podpoložiek Ploché vlcovné výrobky zo želez lebo z nelegovnej ocele, so šírkou 600 mm lebo väčšou, vlcovné z studen (úberom z studen), neplátovné, nepokovovné ni nepotihnuté Osttné Vysvetlivky k podpoložkám s použijú s príslušnými zmenmi Ploché vlcovné výrobky zo želez lebo z nelegovnej ocele, v šírke 600 mm lebo väčšej, plátovné, pokovovné lebo potihnuté N účely tejto položky sú plátovné výrobky tké, ktoré boli podrobené plátovniu, definovnému vo vysvetlivkách HS k tejto kpitole, Všeobecne čsť (IV), (C), bod (2), e), pokovovné lebo potihnuté výrobky sú tké, ktoré boli podrobené jednej z úprv vo vyššie uvedenej čsti vysvetliviek, Všeobecne d), iv) v) Pocínovné Do tejto podpoložky neptri pocínovné lkovné plechy (podpoložk ) Pokovovné lebo potihnuté olovom, vrátne mtného bieleho plechu N účely tejto podpoložky termín mtný biely plech znmená bežné ploché vlcovné výrobky s hrúbkou menšou ko 0,5 mm, ktoré sú pokovovné elektrolyticky lebo ponorom do roztoku roztveného kovu, s vytvorenou povrchovou vrstvou zo zlitinmi olov cínu. Množstvo olov nneseného n obe strny plechu nesmie presihnuť 120 g/m 2 výrobku Elektrolyticky pokovovné lebo potihnuté zinkom Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám , Vlnité Pozri vysvetlivky HS k položke 7208, šiesty odsek Pokovovné lebo potihnuté zlitinmi hliník-zinok Do tejto podpoložky ptri ploché vlcovné výrobky plátovné lebo potihnuté zlitinmi hliník-zinok, pričom prevlád hmotnostne hliník. Použitie iných zlitinových prvkov je zkázné.

288 C 137/286 Úrdný vestník Európskej únie Osttné Okrem smltovných plechov lebo dosiek ptri do tejto podpoložky plechy dosky postriebrené, pozlátené lebo pokovovné pltinou, t. j. potihnuté drhými kovmi n jednej lebo oboch strnách procesmi inými ko plátovnie. Do týchto procesov ptrí hlvne elektrolytické nnášnie, nstrieknie nprovnie vo vákuu [pozri vysvetlivky HS k tejto kpitole, Všeobecne, čsť (IV), (C), bod (2), d), iv)] Ploché vlcovné výrobky zo želez lebo z nelegovnej ocele, so šírkou menšou ko 600 mm, neplátovné, nepokovovné ni nepotihnuté Do tejto podpoložky neptri ploché vlcovné výrobky tvru iného ko štvorcového lebo prvouhlého, dokonc i vtedy, k mjú šírku menšiu ko 600 mm (položk 7208) Ploché vlcovné výrobky zo želez lebo z nelegovnej ocele, so šírkou menšou ko 600 mm, plátovné, pokovovné lebo potihnuté Vysvetlivky k položke 7210 jej podpoložkám s použijú s príslušnými zmenmi Pocínovné, po povrchovej úprve už ďlej neuprvené Do tejto položky neptri pocínovné po lkovní už ďlej neoprcovné (podpoložke ) Pokovovné lebo potihnuté zlitinmi hliník-zinok Vysvetlivky k podpoložke Osttné tyče prúty zo želez lebo nelegovnej ocele, neuprvené ink ko kovním z tepl, vlcovním z tepl, ťhním z tepl lebo pretláčním z tepl, prípdne po vlcovní ešte krútené Kovné N účely rozlíšeni kovných vlcovných výrobkov pozri vysvetlivky všeobecne k tejto kpitole, čsť (A) Osttné tyče prúty zo želez lebo nelegovnej ocele Osttné, po tvrovní z studen lebo dokončené z studen už ďlej neuprvené Z tepl vlcovné tyče môžu byť dokončené z studen ťhním lebo iným postupom to njmä rektifikáciou lebo klibráciou čím výrobok dostáv lepšiu kosť povrchu. Zlepšenie kosti povrchu vyplýv z redukcie tolerncií priemeru oválnosti odstráneni kýchkoľvek povrchových chýb, kými sú npr. mikrotrhliny lebo oduhličené miest. Tkáto operáci má z následok, že tieto tyče s ztrieďujú ko tvrovné z studen lebo dokončené z studen. Všeobecne mjú hldký skôr homogénny povrch. Nie sú n nich ryhy iné povrchové chyby, hoci drsnosť oprcovných tyčí môže byť veľmi mlá ž priemerná, v závislosti od stupň rektifikácie. Iné povrchové úprvy, ko npríkld leštenie, sú vylúčené (pozri vysvetlivky k podpoložke ).

289 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Osttné Do tejto podpoložky ptri tyče prúty kovné, vlcovné z tepl lebo ťhné z tepl výrobky, ktoré prešli sprcovním z studen nsledujúcimi postupmi: 1. povrchovou úprvou nsledujúcou po sprcovní opísnom vo vysvetlivkách HS k položke 7214, štvrtý odsek, body (1) ž (3), t. j. leštením, hldením, umelou oxidáciou, fosfátovním, oxlátovním, poťhovním plátovním, lebo 2. mechnickým oprcovním, ko je perforáci lebo klibrovnie Uholníky, tvrovky profily zo želez lebo z nelegovnej ocele Do tejto položky neptri perforovné uholníky tzv. Hlfen uholníky, tvrovky profily, ktoré ptri do položky 7308 sú opísné vo vysvetlivkách k tejto položke S rovnobežnými plochmi rmien uholník Do tejto podpoložky ptri ib profily, ktorých obe vonkjšie vnútorné plochy uholník sú rovnobežné. Profily mjú nsledujúci tvr: S rovnobežnými plochmi rmien uholník Pozri vysvetlivky k podpoložke Hlvičkové ploché Do tejto podpoložky ptri výrobky, ko sú profily rovnkého prierezu po celej dĺžke vyobrzené nižšie, so šírkou menšou ko 430 mm. Výšk hlvičky je obvykle jedn sedmin zo šírky b hlvičkových plochých profilov.

290 C 137/288 Úrdný vestník Európskej únie Osttné Do tejto podpoložky ptri uholníky, tvrovky profily tvrovné z studen lebo dohotovené z studen ťhním s redukciou hrúbky Tvrovné z studen lebo dokončené z studen z plochých vlcovných výrobkov Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi Rebrovné plechy Rebrovné plechy s používjú hlvne ko obkld n fsády. Mjú typický tvr: Do tejto podpoložky neptri profilovné plechy s montážnymi príprvkmi (podpoložk ) Osttné Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi. III. NEHRDZAVEJÚCA OCEĽ 7219 Ploché vlcovné výrobky z nehrdzvejúcej ocele so šírkou 600 mm lebo väčšou Osttné Do týchto podpoložiek ptri ploché výrobky vlcovné z tepl lebo z studen, ktoré prešli jednou lebo vicerými povrchovými úprvmi opísnými vo všeobecných vysvetlivkách HS k tejto kpitole, čsť (IV), (C), bod (2), d) e), lebo sú iného tvru ko štvorcového lebo prvouhlého. Do týchto podpoložiek ptri tiež ploché výrobky vlcovné z tepl lebo z studen, ktoré po vlcovní prešli inými úprvmi, ko sú perforáci, zošikmenie lebo zoblenie hrán Ploché vlcovné výrobky z nehrdzvejúcej ocele so šírkou menšou ko 600 mm Do tejto položky neptri ploché vlcovné výrobky iného tvru ko štvorcového lebo prvouhlého, dokonc i vtedy, k je ich šírk menši ko 600 mm (položk 7219).

291 Úrdný vestník Európskej únie C 137/289 IV. OSTATNÁ LEGOVANÁ OCEĽ; DUTÉ VRTNÉ TYČE A PRÚTY Z LEGOVANEJ ALEBO NELEGOVANEJ OCELE 7225 Ploché vlcovné výrobky z osttnej legovnej ocele so šírkou 600 mm lebo väčšou S orientovnou štruktúrou Ploché vlcovné výrobky s orientovnou štruktúrou sú tké, ktorých mgnetické vlstnosti sú znčne lepšie v prlelnom (rovnobežnom) smere vlcovni ko v perpendikulárnom (kolmom) ( Goss texture ). Tieto výrobky sú obvykle potihnuté izolčnou vrstvou, obvykle sklovitým filmom (zväčš zo silikátov horčík) Ploché vlcovné výrobky z osttnej legovnej ocele so šírkou menšou ko 600 mm S orientovnou štruktúrou Pozri vysvetlivky k podpoložke Elektrolyticky pokovovné lebo potihnuté zinkom Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám , Ink pokovovné lebo potihnuté zinkom Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám , Tyče prúty, vlcovné z tepl, v neprvidelne nvinutých cievkch, z osttnej legovnej ocele Osttné Do tejto podpoložky ptri zvárcie drôty iné ko položky Osttné tyče prúty z osttnej legovnej ocele; uholníky, tvrovky profily z osttnej legovnej ocele; duté vrtné tyče prúty n vrtáky z legovnej lebo nelegovnej ocele Osttné tyče prúty, neuprvené ink ko kovním N účely rozlíšeni medzi výrobkmi kovnými vlcovnými pozri všeobecné vysvetlivky HS k tejto kpitole, čsť (A).

292 C 137/290 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA VÝROBKY ZO ŽELEZA ALEBO Z OCELE 7301 Štetovnice zo želez lebo ocele, tiež vŕtné, rzené lebo vyrobené zo zostvených prvkov; zvárné uholníky, tvrovky profily zo želez lebo ocele Do tejto položky ptri štetovnice zvárné uholníky, tvrovky profily, ktoré boli sprcovné postupmi ko vŕtnie, krútenie tď., z predpokldu, že toto oprcovnie nezmení ich chrkter ntoľko, by boli ztriedené niekde inde Uholníky, tvrovky profily Do tejto podpoložky neptri perforovné uholníky tzv. Hlfen profily (položk 7308) Konštrukčný mteriál železničných lebo električkových trtí, zo želez lebo ocele: koľjnice, prídržné koľjnice ozubnice, hrotnice, srdcovky, výhybky, prestvné tyče, výmeny osttné priecestné zrideni, podvly (priečne podvly), koľjnicové spojky, koľjnicové stoličky kliny koľjnicových stoličiek, podkldné dosky (podkldnice), prídržky, podperné dosky, klieštiny, ťhdlá osttný mteriál špeciálne prispôsobený n kldenie, spájnie lebo upevňovnie koľjníc N vedenie prúdu, s čsťmi z neželezných kovov Do tejto podpoložky ptri len koľjnice n vedenie prúdu, okrem koľjníc určených n železničnú doprvu, ktorých kontktná ploch je vytvorená z neželezného kovu (hliník, meď) lebo ktoré sú vybvené spojkmi z neželezných kovov. Npájcie koľjnice, ktoré ptri do tejto podpoložky, tiež známe ko tretie (lebo štvrté) koľjnice, mjú rovnký prierez ko koľjnice n doprvu lebo mjú prierez tvru dvojitého T, lebo prvouhlého lebo lichobežníkového tď. Sú vyrobené z ocele, ktorá je obvykle mäkši ko oceľ n koľjnice n doprvu, nkoľko ich elektrické vlstnosti sú dôležitejšie ko ich mechnické vlstnosti: elektrický merný odpor je pre oceľ koľjníc n doprvu 0, ohm.m ib 0,11 ohm.m pre oceľ s nízkym obshom uhlík (si 0,08 %) mngánu (0,20 %), dokonc 0,10 ohm.m pre Armco železo (čo je prkticky čisté železo: 99,9 %). Koľjnice n vedenie prúdu môžu mť kontkt vo vrchnej, bočnej lebo spodnej strne čsto bývjú chránené živicovým náterom, kde jedn strn, po ktorej prechádz zberč, zostáv nepokrytá ž Symetrické železničné koľjnice s plochým spodkom Vignolov koľjnic, nzvná podľ jej vynálezcu, je bežná koľjnic vo všeobecnosti používná pre konvenčné vysokorýchlostné železničné trte lebo pre horské železničné trte lebo pre regionálne železničné siete. Mjú tkýto tvr:

293 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Žlibkové koľjnice Žlibkové koľjnice sú špeciálnymi účelovými koľjnicmi pre električky využívjú s j v priemysle, ko npríkld pri žerivoch závesných doprvníkoch. Tvr koľjnice je nvrhnutý tk, by okolesník zpdol do žlibku. Mjú tkýto tvr: Použité Do tejto podpoložky neptri použité koľjnice, povžovné z šrot položky 7204, t. j. koľjnice ohnuté lebo stočené lebo odrezky s dĺžkou menšou ko 1,5 m Rúry, rúrky duté profily z litiny Rúry rúrky vhodné n tlkové zťženie Do tejto podpoložky ptri rúry rúrky z litiny, používné n doprvu (prietok) plynov vody, všetkých druhov, konštruovné tk, by boli schopné zniesť minimálny tlk 10,13 br. Tkéto rúry rúrky s vyrábjú väčšinou len so špeciálnej veľmi pevnej tvárnej litiny (minimáln pevnosť v tlku: 420 MP) musi mť hlvne dobré mechnické vlstnosti (hlvne plstickú deformáciu), by s nelámli následkom pohybu pod zemou. Preto mjú medzu klzu v ťhu minimálne 300 MP Rúry, rúrky duté profily, bezšvové, zo želez (z iného ko litiny) lebo z ocele Výrobky tejto položky, ktoré mjú dĺžku nepreshujúcu dvojnásobok njväčšieho vonkjšieho rozmeru prierezu, s nepovžujú z rúry rúrky. Povžujú s buď z príslušenstvo n rúry rúrky (položk 7307), lebo podložky (položk 7318) Presné rúrky Výrobky tejto podpoložky sú chrkteristické hldkosťou, leskom lebo lešteným povrchom vnútorným lebo vonkjším ďlej fktom, že ich tolernci je presnejši ko u rúr dohotovených z tepl. Rúry zodpovedjúce požidvkám normy ISO 3304 jej zodpovedjúcim národným normám s používjú pri hydrulických lebo pneumtických obvodoch, tlmičoch, hydrulických lebo pneumtických zdvíhdlách všeobecne n výrobu dielcov do utomobilov, motorov lebo strojov. Avšk rúry zodpovedjúce požidvkám noriem ISO zodpovedjúcim národným normám s používjú ko potrubi v tlkových nádobách: kotloch, vyhrievčoch pry, tepelných výmenníkoch ohrievčoch vody do elektrární, kde s vyžduje dokonlá presnosť rúr.

294 C 137/292 Úrdný vestník Európskej únie Neoprcovné, rovné s rovnomernou hrúbkou steny, určené len n výrobu rúr rúrok s odlišným prierezom hrúbkou steny Do tejto podpoložky ptri oceľové bezošvé rúry, obvykle vyrábné prerážním vlcovním z tepl lebo prerážním ťhním z tepl; obvykle s nzývjú dierovný rúrkový predvlok. Sú určené n ďlšie sprcovnie n rúry iného tvru inej hrúbky s presnejšími rozmerovými tolerncimi. Dodávjú s n koncoch hrubo odrezné s odstránenými nerovnomernosťmi, le nie sú dohotovené. Ich vnútorný vonkjší povrch je hrubý neleštený. Nie sú olejovné, pozinkovné ni frbené Rúrky so závitmi lebo vhodné n reznie závitov (plynové rúrky) Tieto rúrky s získvjú vlcovním z tepl klibrovním. Mjú vonkjší priemer od 13,5 do 165,1 mm dodávjú s s hldkými koncmi, lebo s koncmi so závitom, spolu so závitovými spojkmi. Mjú buď nedokončený povrch, lebo sú s pozinkovným povrchom lebo pokryté inou ochrnnou látkou, npríkld plstom lebo bitúmenom. Fináln tepelná úprv dáv rúrm tké mechnické vlstnosti, ktoré im umožňujú nreznie n potrebnú dĺžku, ohýbnie nreznie závitu podľ potreby. Používjú s hlvne n distribúciu pry, vody, lebo plynu v budovách. Zodpovedjú požidvkám normy ISO 65 príslušným národným normám Neoprcovné, rovné s rovnomernou hrúbkou steny určené len n výrobu rúr rúrok s odlišným prierezom hrúbkou steny Pozri vysvetlivky k podpoložke Presné rúrky Pozri vysvetlivky k podpoložke Neoprcovné, rovné s rovnomernou hrúbkou steny určené len n výrobu rúr rúrok s odlišným prierezom hrúbkou steny Pozri vysvetlivky k podpoložke Osttné rúry rúrky (npríkld zvárné, nitovné lebo podobne uzvierné), s kruhovými prierezmi, vonkjším priemerom preshujúcim 406,4 mm, zo želez lebo ocele Vysvetlivky k položke 7304 s použijú s príslušnými zmenmi Osttné rúry rúrky duté profily (npríkld zvárné, nitovné, spájné sponou [open sem] lebo podobne uzvierné), zo želez lebo ocele Vysvetlivky k položke 7304 s použijú s príslušnými zmenmi Presné rúrky, s hrúbkou steny Do týchto podpoložiek ptri presné rúrky oprcovné len klibráciou, presné rúrky zvárné ťhné z studen. 1. Rúrky oprcovné len klibráciou Tieto rúrky s vyrábjú prevžne metódou elektrického odporového lebo indukčného kontinuálneho zvárni, bez prídvného zvrového kovu, z plochého zvinutého mteriálu, ktorý bol vlcovný z tepl lebo z studen, pozdĺžne tvrovný z studen.

295 Úrdný vestník Európskej únie C 137/293 Vo veľkej čsti je ich povrch bez okují sú nolejovné, ko výsledok mzni počs tvrovni, zvárni klibrovni. Nemjú vonkjší zvrový šev, ten býv odstránený okmžite po zvární. V niektorých prípdoch býv zvr čsto odstránený tiež z vnútorného povrchu výrobku. Po následnom oprcovní z studen klibrácii s tieto výrobky dodávjú nežíhné, pokiľ nie je poždovné tepelné sprcovnie n účely regenerácie štruktúry; Používjú s hlvne n výrobu dielcov motorových vozidiel lebo strojov, kovového nábytku, bicyklových rámov, detských kočíkov, brán blustrád. Musi spĺňť požidvky normy ISO 3306 príslušné národné normy. 2. Zvrovné, ťhné rúrky Tieto rúrky s odlišujú od zvrovných presných rúr ink neoprcovných ko klibrovním, tým, že n nich nie sú švy po zvrovní, to buď n vonkjšom lebo vnútornom povrchu rúrky že ich rozmerové tolerncie sú prísnejšie. Ich využitie je rovnké ko pri trubkách podpoložiek Tieto trubky zodpovedjú požidvkám normy ISO 3305 lebo normy ISO , k s používjú ko súčsť tlkových nádob Rúrky so závitmi lebo vhodné n reznie závitov (plynové rúrky) Tieto rúrky sú vyrobené procesom tlkového lebo tvného zvárni po sprcovní z tepl. Osttné vlstnosti použitie pozri vo vysvetlivkách k podpoložkám Presné rúrky Pozri vysvetlivky k podpoložkám Príslušenstvo n rúry lebo rúrky (npríkld spojky, kolená, nátrubky), zo želez lebo ocele Z nekujnej litiny Termín nekujná znmená litinu s lmelárnou štruktúrou grfitu. Do týchto podpoložiek ptrí príslušenstvo z litiny, ko sú kolená, oblúky, nátrubky, spojky, objímky, tvrovky T. Spájjú s s rúrmi rúrkmi z litiny lebo ocele skrutkovním, dotykom lebo mechnickým spojom Z kujnej litiny Kujná litin je medziprodukt medzi litinou s lmelárnym grfitom (sivá litin) ocelolitinou. Dobre s odliev po vhodnom tepelnom sprcovní s stáv hutnou kujnou (tvárnou). Pri tepelnom sprcovní uhlík čistočne zniká lebo mení svoju stvbu; vylúči s ko sediment vo forme grfitových guľôčkových zŕn, ktoré už nemjú tký záporný vplyv n súdržnosť kovov, spoň nie n tkej úrovni ko grfitové vločky v sivej litine. Výrobky, v ktorých je obsh uhlík 2 % hmotnosti lebo menej, s povžujú z výrobky z ocelolitiny ptri do podpoložky (pozri poznámku 1 k tejto kpitole). Termín kujná litin zhŕň litinu s guľôčkovým grfitom. Pozri tiež vysvetlivky k podpoložkám , druhý odsek.

296 C 137/294 Úrdný vestník Európskej únie Kolená ohyby Do tejto podpoložky ptri kolená ohyby, ktoré mjú konštntnú hrúbku po celej ich dĺžke, ko je špecifikovné v Norme ISO v príslušných národných normách. Ich konce sú zrovnné do prvého uhl pri výrobkoch so silnejšími stenmi sú skosené, by ich bolo možné privriť k rúrkm. Príslušenstvo s dodáv buď so 45 ohybom lebo s 90 ohybom (známe ko kolená) lebo so 180 ohybom (známe ko ohyby). Do tejto podpoložky tiež ptri kolená ohyby, ktorých hrúbk nie je konštntná Osttné Do tejto podpoložky ptri hlvne T kusy (tvrovky T) krížové tvrovky, spojky, uztvárcie kusy centrické lebo excentrické redukčné články opísné v norme ISO v príslušných národných normách. Čo s týk oprcovni koncov, pozri vysvetlivky k podpoložke Kolená ohyby Pozri vysvetlivky k podpoložke Osttné Pozri vysvetlivky k podpoložke Kolená ohyby Pozri vysvetlivky k podpoložke Osttné Pozri vysvetlivky k podpoložke Konštrukcie (okrem montovných stvieb položky 9406) čsti konštrukcií (npríkld mosty, čsti mostov, stvidlá, veže, stožire, stĺpy, piliere, strechy strešné rámové konštrukcie, dvere okná ich rámy, prhy dverí, okenice, stĺpikové zábrdlie), zo želez lebo ocele; dosky, tyče, prúty, uholníky, tvrovky, profily, rúrky podobné výrobky, priprvené n použitie v konštrukciách, zo želez lebo ocele Okrem výrobkov uvedených vo vysvetlivkách HS k položke 7308 do tejto položky ptri: 1. perforovné uholníky ( hndy ngles lebo Dexion slotted ngles ) priprvené n použitie n zostvovnie oceľových konštrukcií, t. j. regálov, zostáv skldových políc, nábytku, schodíšť, lešení, strešných rámových nosných konštrukcií, dodávné smosttne lebo v sdách; 2. Hlfen uholníky, tvrovky profily s prierezom približne tvru omeg, n zdnej strne so štrbinmi, v neprvidelných vzdilenostich n vloženie kotvicich pásikov, určené n vloženie do betónovej podlhy, stropu, lebo steny n zistenie upevnenie rôznych druhov príslušenstv (stroje, železničné koľje, doprvníkové dráhy, jednokoľjnicové dráhy, mobilné žerivy, potrubie tď.) z pomoci špeciálnych skrutiek Osttné Do tejto podpoložky ptri pnely s izolčným jdrom medzi stenou z profilovného (rebrového) plechu, ktorý ptrí do podpoložky stenou z plechu iného ko profilovného (rebrového).

297 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Cisterny, sudy, bubny, kde, plechovky, šktule podobné zásobníky, n kýkoľvek mteriál (okrem stlčeného lebo skvplneného plynu), zo želez lebo ocele, s objemom nepreshujúcim 300 l, tiež s vnútorným obložením lebo tepelnou izoláciou, le bez mechnického lebo tepelného zrideni Plechovky určené n konzervovnie potrvín Do tejto podpoložky ptri plechovky s nsledujúcimi vlstnosťmi: plechovk môže mť: buď vytlčený názov potrvín, lebo je dodávná bez ndpisov ž neskôr býv nlepená etiket, vrch plechovky s otvár čistočne môže mť npríkld krúžok, ktorý pomáh otvoriť vrch plechovky. Avšk vrch plechovky môže byť dodávný oddelene Plechovky určené n konzervovnie nápojov Do tejto podpoložky ptri plechovky s nsledujúcimi vlstnosťmi: plechovk má vždy vytlčený názov nápoj, vrch plechovky s otvár čistočne môže mť npríkld krúžok, pomocou ktorého ju možno otvoriť. Avšk vrch plechovky byť dodávný oddelene Tlkové nádoby n stlčený lebo skvplnený plyn, zo želez lebo ocele Do tejto položky neptri prenosné hustilky n pneumtiky, ktoré obshujú okrem zásobník stlčeného vzduchu tlkomer, npúšťciu hdicu, dptér trysky vypúšťcie npúšťcie ventily, pričom tlkomer slúži n mernie tlku v pneumtikách, nie tlku vzduchu vnútri zásobník (podpoložk lebo ) Splietné lnká, lná, káble, splietné pásy, slučky podobné výrobky zo želez lebo ocele, elektricky neizolovné ž Splietné lnká Splietné lnká s skldjú z drôtov, ktoré mjú okrúhly prierez sú nvzájom ztočené v jednej lebo vicerých vrstvách okolo jdr. V závislosti od prierezu splietného lnk rozlišujeme splietné lnká okrúhle, ploché trojhrnné ž Lná káble (vrátne uzvretých lán) Lná obvykle pozostávjú z niekoľkých lniek ztočených v jednej lebo vicerých vrstvách okolo jdr. Uzvreté lná mjú jednu lebo vic vonkjších vrstiev pozostávjúcich z úplne lebo čistočne prepletených lán, s povrchom odolným vode lebo cudzím prvkom. Mjú vždy prierez okrúhleho tvru.

298 C 137/296 Úrdný vestník Európskej únie Skrutky, svorníky, mtice, vrtule (do podvlov), skrutky s hákom, nity, priečne kliny závlčky, podložky (vrátne pružných) podobné výrobky, zo želez lebo ocele Vrtule (do podvlov) Vrtule do podvlov sú osobitným typom skrutiek do drev, ktoré mjú šesťhrnnú lebo štvorcovú hlvu môžu mť tesnicu čipočku. Sú dv druhy vrtúľ do podvlov: vrtule používné n upevnenie železničných trtí k dreveným podvlom, ktoré sú v podstte veľké drevené skrutky (pozri príkld A), skrutky používné n spájnie trámov podobných ťžkých drevených konštrukcií, ktoré vzhľdom n svoje použitie mjú priemer drieku väčší ko 5 mm (pozri príkld B). Príkld A Príkld B

299 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Skrutky s priestorovým závitom Do tejto podpoložky ptri tvrdené skrutky s hlvičkou upevňovcím závitom (V závit) n upevnenie do kovového plechu. Závit, ktorý nie je metrický, smeruje od konc drieku ž po hlvičku. Koniec drieku je bodový lebo v tvre čpu. Mjú nsledujúci typický vzhľd: Skrutky sústružené z tyčí, prútov profilov lebo z drôtov s hrúbkou drieku v pevnej čsti nepreshujúcou 6 mm Skrutky sústružené z tyčí, prútov profilov nemusi byť bezpodmienečne sústružené po celej ich dĺžke. Okrem sústruženi môžu byť výrobky podrobené ďlším operáciám s úberom kovu, npríkld frézovniu, vŕtniu lebo hobľovniu. Môžu mť tiež zárezy lebo drážky. Sú prípustné povrchové úprvy, ktoré nsledujú po sústružení nemeni tvr skrutiek, tkže tieto zostávjú identifikovteľné ko výrobky vyrobené sústružením N upevňovnie konštrukčných mteriálov železničných trtí Do tejto podpoložky ptri: 1. skrutky s okom, ktoré mjú obvykle štvorcovú lebo lichobežníkovú hlvičku, tiež so štvorcovým driekom, ktoré s používjú n kovové podvly; 2. spojkové skrutky (n koľjnicové spojky), ktoré mjú obvykle štvorcovú lebo okrúhlu hlvičku oválny driek, ktoré s používjú n vzájomné spájnie koľjníc; 3. osttné skrutky n upevňovnie konštrukčných mteriálov železničných trtí, ktoré sú obvykle dodávné spolu s pripojenými mticmi ktoré mjú hrúbku drieku väčšiu ko 18 mm ž Bez hlvy Do týchto podpoložiek ptrí tovr, ktorý má obvykle nsledujúci vzhľd:

300 C 137/298 Úrdný vestník Európskej únie Osttné Do tejto podpoložky ptri skrutky s hlvou s vnútorným lebo vonkjším štvorhrnom, vonkjším osemhrnom lebo trojhrnom: Skrutky s okrúhlymi hlvmi svorníky rôznych typov npríkld: Sústružené z tyčí, prútov, profilov lebo drôtov, s otvorom v pevnej čsti nepreshujúcim 6 mm Pozri vysvetlivky k podpoložke Osttné s vnútorným priemerom Vnútorný priemer musí byť merný pri dne závitu. Priemer svorníkov n druhej strne musí byť merný pri vrchole závitu Pružiny listy pružín, zo želez lebo z ocele Listové pružiny ich listy Listové pružiny oprcovné z tepl s priemerom zužujúcim s od stredu k okrjom Špirálové tlčné pružiny Špirálové tlčné pružiny sú nvrhnuté n tlkovú záťž, preto sú jednotlivé závity nvinuté v určitej vzdilenosti od seb Špirálové ťžné pružiny Špirálové ťžné pružiny sú nvrhnuté n ťhovú záťž, preto sú jednotlivé závity nvinuté tesne pri sebe.

301 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Osttné Do tejto podpoložky ptri torzné kužeľové pružiny. Torzné pružiny mjú tkýto vzhľd: Kužeľové pružiny mjú tkýto vzhľd: Diskové pružiny Diskové pružiny mjú tkýto vzhľd: 7324 Snitárne (hygienické) výrobky ich čsti súčsti, zo želez lebo ocele Výlevky, umývdlá drezy, z nehrdzvejúcej ocele Nehrdzvejúc oceľ je definovná v poznámke 1 (e) k 72. kpitole. Výrobky tejto podpoložky sú obvykle vyrobené z nehrdzvejúcej ocele ustenitického druhu obshujúcej približne 18 % chrómu 8 % niklu. Sú vyrobené buď hlbokým ťhním plechu z nehrdzvejúcej ocele, čím vznikne umývdlo z jedného kus, lebo spojením jednej lebo vicerých drezových jednotiek s jednou lebo dvom hldkými, či zvlnenými doskmi n odkvpkávnie Osttné výrobky zo želez lebo z ocele Osttné Do tejto podpoložky ptri výrobky pozostávjúce z jedného lebo vicerých oceľových drôtov uložených medzi dvom pásmi ppier lebo plstu, n dĺžku nenrezné. Tento tovr s obvykle dodáv n cievkch, ktoré s používjú do strojov n utomtické uztvárnie blíkov. Ak sú nrezné nkrátko (vhodné n uztvárnie vriec blíkov tď.), sú tieto výrobky ztriedené do položky 8309 [pozri vysvetlivky HS k položke 8309, druhý odsek, bod (9)].

302 C 137/300 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA MEĎ A PREDMETY Z NEJ 7406 Medený prášok medené šupiny (vločky) Prášok s lmelárnou štruktúrou; vločky Prášok s lmelárnou štruktúrou možno rozlíšiť pod mikroskopom. Tento prášok je extrémne jemne zrnitý, obvykle lesklý, trochu mstný väčšinou s použív ko pigment do frieb. Vločky možno rozlíšiť už voľným okom lebo použitím lupy. Vyskytujú s ko drobné, jemné, neprvidelné šupinky väčšinou s používjú ko mteriál n povrchovú úprvu Medené tyče, prúty profily Do tejto položky ptri profily s uztvoreným obrysom (duté profily), čo znmená, že nezodpovedjú definícii rúr rúrok Medené rúry rúrky Vysvetlivky k položke 7304 s použijú s príslušnými zmenmi.

303 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ KAPITOLA NIKEL A PREDMETY Z NEHO 7507 Niklové rúry, rúrky príslušenstvo k nim (npríkld spojky, kolená, nátrubky) Rúry rúrky Vysvetlivky k položke 7304 s použijú s príslušnými zmenmi.

304 C 137/302 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA HLINÍK A PREDMETY Z NEHO 7601 Surový hliník Do tejto položky ptrí hliník vo forme opísnej vo vysvetlivkách k HS k tejto položke. Ptri sem tiež kusy po rezní lebo rozlámní týchto výrobkov Sekundárne Sekundárny hliník s získv pretvením hliníkového odpdu šrotu Hliníkový odpd hliníkový šrot Do tejto položky neptrí surový (nesprcovný) šrot odpd, ktorý bol pretvený (položk 7601) Zo sústruženi, obrážni, brúseni, frézovni, piliny z rezni pilovni; odpdy z frebných, povrchovo uprvených lebo lepených plechov fólií s hrúbkou nepreshujúcou 0,2 mm (bez podložky) Do tejto podpoložky ptrí odpd zo sústruženi, hobľovni, frézovni, piliny z rezni pilovni, čo predstvuje odpd z výrobkov, ktoré boli oprcovávné n sústruhu, fréze, hobľovčke, vŕtčke, píle, brúske lebo pomocou pilník. Do tejto podpoložky ptrí tiež odpd z frebných, povrchovo uprvených, lepených lebo zvrovných plechov fólií s hrúbkou nepreshujúcou 0,2 mm (okrem kejkoľvek podložky). Tento odpd s musí pred znovuzískním kovu špeciálne sprcovť musi s z neho odstrániť cudzorodé látky (mzdlá, oleje, frby lky, ppier tď.) Osttné (vrátne továrenských nepodrkov) Šrot Do tejto podpoložky ptrí kýkoľvek hliníkový odpd, le iný ko podpoložky Termín priemyslový nepodrok znmená nové výrobky, dokončené lebo nedokončené, ktoré z dôvodu chyby vo výrobe (t. j. neprvidelnosť v štruktúre kovu lebo chyb pri sprcovávní) možno použiť ib n znovu získnie kovu. Hliníkový šrot znmená stré hliníkové výrobky, ktoré s stli nepoužiteľné n svoj pôvodný účel, pretože prskli, rozbili s lebo boli už opotrebovné, vrátne šrotu z týchto výrobkov Hliníkový prášok hliníkové vločky Prášok lmelárnej štruktúry; vločky Pozri vysvetlivky k podpoložke Hliníkové rúry rúrky Vysvetlivky k položke 7304 s použijú s príslušnými zmenmi.

305 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ KAPITOLA OLOVO A PREDMETY Z NEHO 7801 Surové olovo Obshujúci v hmotnosti ntimón ko hlvný z osttných prvkov Do tejto podpoložky ptri zlitiny olov ntimónu, ktoré s prevžne používjú n výrobu kumulátorových dosiek (Pb %, Sb 6 8 %), ternárne zlitiny (olovo ntimón cín), v ktorých hmotnosť ntimónu prevyšuje hmotnosť cínu ktoré s používjú hlvne n výrobu tlčirenských písmen (Pb %, Sb %, Sn 2 25 %). Antimón robí olovo tvrdším krehkejším Osttné Do tejto podpoložky ptri: 1. zlitiny olovo cín ntimón s obshom do 20 % cínu 10 % ntimónu, ktoré s používjú ko ložiskové zlitiny; 2. zlitiny olovo cín, používné n spájkovnie; 3. zlitiny olovo rzén (rzén robí olovo tvrdším vhodnejším n výrobu olovených brokov) Osttné predmety z olov Kontjnery s olovenou ochrnnou vrstvou proti rdiácii, n doprvu lebo uskldnenie rádioktívnych mteriálov (Eurtom) Okrem kontjnerov n preprvu uvedených v podpoložke ptri do tejto podpoložky všetky typy odkldcích nádob, vyrobených z olov lebo olovom vyložených, určených n trnsport lebo ukldnie rádioktívnych mteriálov tk, by emitovné žirenie nemohlo poškodiť objekty ni osoby v primej blízkosti. Tieto nádoby môžu mť široký rozsh tvrov veľkostí, od jednoduchých vlcových bubnov s vrchnákom lebo jednoduchých mlých debien s vrchnákom, celé z olov, ž po veľké kontjnery, tiež vnútri potihnuté nehrdzvejúcou oceľou, lebo zvonku pokryté lebo vystužené oceľovými rebrmi vybvené hákmi (okmi), výstuhou, dvojitými stenmi, prírubmi, špeciálnymi ventilmi, čerpdlmi n cirkuláciu chldicej vody, ložnej plochy, tiež otočné tď. V určitých prípdoch môžu obshovť dv lebo vic oddeliteľných koncentrických plášťov, lebo sú zložené z vicerých oddeliteľných komponentov. Sú konštruovné tk, by boli tepelne izolovné, otrsuvzdorné vodotesné, musi odolávť korózii voči gresívnemu obshu nvyše musi byť ľhko dekontminovteľné, to ko zvnútr, tk i zvonku. Do tejto podpoložky neptri mlé vlcové olovené nádobky používné ko čítče pulzov rádioktívnych mteriálov (podpoložk ).

306 C 137/304 Úrdný vestník Európskej únie Osttné Okrem výrobkov uvedených vo vysvetlivkách HS k položke 7806, druhý tretí odsek, do tejto podpoložky ptri: 1. olovené tehly lebo dosky (iné ko uvedené v položke 7804), sprcovné tk, že ich možno použiť n výrobu medzistien lebo striech určených n ochrnu proti rdiácii; 2. mlé vlcové olovené nádobky, ktoré môžu byť i rozoberteľné n vic dielov, ktoré s používjú ko čítče impulzov rádioktívnych mteriálov. Obshujú otvor n Geigerov- Müllerov počítč, ko j n vloženie scintilčného čítč čsto sú vybvené otvorom n vloženie vzoriek; 3. olovené rámy určené n osdenie hrubých sklenených tbulí, ktoré vytvárjú okná k nebezpečným bunkám, t. j. k priestorom, kde s sprcovávjú substncie s vysokou rádioktivitou; 4. zridenie n kolimáciu rdiácie; 5. olovené rúry rúrky s väčšinou vyrábjú pretláčním. Olovené rúry, rúrky príslušenstvo (vrátne odskokových kolien pre sifóny) s používjú predovšetkým ko vodovodné, plynové potrubi lebo potrubi n kyseliny (npr. sírová lebo chlorovodíková), ko plášť n elektrické káble tď.

307 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ KAPITOLA OSTATNÉ ZÁKLADNÉ KOVY; CERMETY; PREDMETY Z NICH 8101 Volfrám predmety z neho, vrátne odpdu šrotu Prášok Do tejto podpoložky ptrí volfrámový prášok, získný pri vodíkovej redukcii oxidu volfrámového (lebo nhydridu volfrámu) Surový volfrám, vrátne tyčí prútov, získných jednoduchým spekním Do tejto podpoložky ptri: 1. ingoty, tyče prúty, nekovné, nevlcovné neťhné, obvykle tvru hrnol, vyrobené spekním (sintrovním) prášku; 2. volfrámový prášok lisovný do tbliet lebo podobných útvrov, ib n účely dávkovni lebo doprvy Molybdén predmety z neho, vrátne odpdu šrotu Prášok Do tejto podpoložky ptrí molybdénový prášok získný redukciou čistého oxidu molybdénového lebo molybdénnu mónneho Surový molybdén, vrátne tyčí prútov získných jednoduchým spekním Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi Tntl predmety z neho, vrátne odpdu šrotu Surový tntl, vrátne tyčí prútov získných jednoduchým spekním; prášok Ak ide o surový tntl, vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi. Tntlový prášok s získv redukciou oxidu tntlu lebo elektrolyticky z roztveného fluoridu tntlodrselného.

308 C 137/306 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA NÁSTROJE, NÁRADIE, NOŽIARSKY TOVAR, LYŽICE A VIDLIČKY, ZO ZÁKLADNÉHO KOVU; ICH ČASTI A SÚČASTI ZO ZÁKLADNÉHO KOVU 8202 Ručné píly; pílové listy všetkých druhov (vrátne prerezávcích, drážkovcích lebo neozubených pílových listov) Listy pásových píl Do tejto podpoložky ptri listy dokončené priprvené n použitie (nekonečné píly) listy delené n pásy neurčenej dĺžky (z predpokldu, že sú jsne určené ko listy pásových píl). Listy pásových píl n oprcovnie kovov sú jemne zúbkovné listy bez rozvádzni zubov. Listy pásových píl n oprcovnie mteriálov iných ko kovových sú reltívne hrubo zúbkovné listy s jemne vybočenými zubmi (t. j. jednotlivé zúbky sú jemne vybočené nľvo lebo nprvo z hlvnej osi listu). Do tejto podpoložky neptri listy bez zubov, ktorých schopnosť rezni zbezpečuje prítomnosť brusiv n listoch píly (npríkld dimntový prášok, umelý korund) (položk 6804) S oceľovou prcovnou čsťou Do tejto podpoložky neptri: ) bezzubé rotčné listy píl (podpoložk ); b) bezzubé rezcie disky, ktorých schopnosť rezni s doshuje prítomnosťou brusiv (npríkld dimntový prášok, umelý korund) n ich povrchu (položk 6804) Vymeniteľné nástroje n ručné nárdie, tiež mechnicky poháňné, lebo n obrábcie stroje (npríkld n lisovnie, rzenie, dierovnie, reznie vonkjších vnútorných závitov, vŕtnie, vyvŕtvnie, preťhovnie, frézovnie, sústruženie lebo upevňovnie skrutiek), vrátne nástrojov n ťhnie lebo vytláčnie kovov, nástroje n vŕtnie skál lebo zemnú sondáž ž Nástroje n vŕtnie skál lebo zemnú sondáž Nárdie, ktoré má ko svoju prcovnú čsť doštičky, hroty tď., obvykle ptrí do položky Ak všk mjú svoju prcovnú čsť vo forme doštičky, hrotu tď., pozostávjúcu z vrstvy syntetického dimntu uloženého n záklde (podložke) z cermetov, ptri do podpoložky Nástroje n reznie vnútorných závitov Nástroje n reznie vnútorných závitov s používjú n reznie vnútorných závitov. Do tejto podpoložky ptri tiež nástroje n reznie závitov bez úberu mteriálu Nástroje n reznie vonkjších závitov Nástroje n reznie vonkjších závitov s používjú n reznie vonkjších závitov. Do tejto podpoložky tiež ptri nástroje n reznie závitov bez úberu mteriálu.

309 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ So stopkou Nástroje so stopkou mjú cylindrickú lebo kónickú stopku, ktorá im umožňuje upnutie do držik nástroj. Mjú tkýto tvr: 8212 Britvy, holice strojčeky holice žiletky (vrátne polotovrov žiletiek z ocele v pásoch) Žiletky do holicich strojčekov, vrátne polotovrov žiletiek v pásoch Okrem týchto polotovrov v pásoch ptri do tejto podpoložky: 1. nedokončené čepieľky, t. j. nenbrúsené čepieľky, tiež perforovné; 2. čepieľky v pásoch nbrúsené ib n jednej strne, neperforovné, ktoré sú vložené do strojček nvinuté Lyžice, vidličky, zberčky, nberčky, cukrárske lyžice, nože n ryby, nože n krájnie msl, klieštiky n cukor podobný kuchynský jedálenský tovr Obshujúce ib predmety plátovné drhým kovom Do tejto podpoložky neptri výrobky s koukoľvek minimálnou ozdobou z drhých kovov (npríkld listový motív n rúčkch jedálenských príborov) Z nehrdzvejúcej ocele Nehrdzvejúc oceľ je definovná v poznámke 1 e) k 72. kpitole Osttné Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi Z nehrdzvejúcej ocele Nehrdzvejúc oceľ je definovná v poznámke 1 e) k 72. kpitole Plátovné drhým kovom Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi Z nehrdzvejúcej ocele Nehrdzvejúc oceľ je definovná v poznámke 1 e) k 72. kpitole.

310 C 137/308 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA RÔZNE PREDMETY ZO ZÁKLADNÉHO KOVU 8302 Príchytky, kovnie podobné výrobky, zo zákldných kovov, vhodné n nábytok, dvere, schodišti, okná, rolety, krosérie, n sedlársky tovr, kufre, truhly lebo puzdrá podobne; vešiky háčiky n odevy, klobúky, konzoly podobné výrobky, zo zákldných kovov; ridice koliesk zo zákldných kovov; zrideni n utomtické ztvárnie dverí zo zákldných kovov Ridice koliesk Otočné ridice koliesk mjú veľ možností využiti: príslušenstvo nábytku, klvírov, nemocničných postelí, servírovcích stolíkov tď. ko koliesk n kolesové vozíky, invlidné vozíky tď. Otočné ridice koliesk, ktoré nevyhovujú podmienkm poznámky 2 k tejto kpitole, s obvykle ztrieďujú do podpoložky

311 Úrdný vestník Európskej únie C 137/309 TRIEDA XVI STROJE, PRÍSTROJE A MECHANICKÉ ZARIADENIA; ELEKTRICKÉ ZARIADENIA; ICH ČASTI A SÚČASTI; PRÍSTROJE NA ZÁZNAM A REPRODUKCIU ZVUKU, PRÍSTROJE NA ZÁZNAM A REPRODUKCIU TELEVÍZNEHO OBRAZU A ZVUKU A ČASTI, SÚČASTI A PRÍSLUŠENSTVO TAKÉHOTO TOVARU Poznámk 4 Pokiľ nie je ink určené, prenosy medzi jednotlivými komponentmi môžu byť uskutočnené pomocou zridení (či už vstvných, lebo smosttných komponentov), ktoré používjú infrčervené lúče, rádiové vlny lebo lserové lúče tď. n krátke vzdilenosti. Doplnková poznámk 1 A. Nástroje n montáž lebo údržbu strojov Aby boli nástroje n montáž lebo údržbu ztriedené s príslušnými strojmi, musi spĺňť tieto tri podmienky týkjúce s ich chrkteru, účelu použiti dodávky: 1. musi to byť nástroje, t. j. ručné nástroje položky lebo 8205 lebo nástroje podpoložiek , , , , , , , , , lebo Všetky mercie kontrolné prístroje 90. kpitoly sú vylúčené v kždom prípde; 2. musi byť určené n montáž lebo údržbu príslušných strojov. Ak sú nástroje rovnké, len tie možno ztriediť spolu s týmito strojmi, ktoré s musi používť súčsne. Ak sú nástroje odlišné, dovoľuje s ztriediť len jeden nástroj z kždého druhu; 3. musi byť predložené n colné konnie súčsne s príslušnými strojmi. B. Vymeniteľné nástroje Aby boli vymeniteľné nástroje ztriedené s príslušnými strojmi, musi spĺňť tri podmienky: 1. musi to byť nástroje, ktoré sú ztriedené do položky 8207, lebo nástroje položiek 4016, lebo podpoložiek , , , , , , , , , lebo Formy (položk 8480) príslušenstvo, vrátne pomocných zridení (npríkld z položky 8466), s nepovžujú z nástroje následne s neposudzujú podľ tejto doplnkovej poznámky; 2. musi tvoriť súčsť obvyklého vybveni príslušných strojov. Z obvyklé vybvenie strojov s povžujú nsledujúce čsti: ) kýkoľvek počet rovnkých nástrojov, ktoré možno používť súčsne n dnom stroji; b) jeden z kždého druhu nástrojov, k sú nástroje odlišné; 3. musi s obvykle predávť s príslušnými strojmi musi byť súčsne s týmito strojmi predložené n colné vybvenie. Doplnková poznámk 3 Stroj v rozmontovnom lebo nezmontovnom stve je možné doviezť v niekoľkých zásielkch v určitom čsovom období, k je toto potrebné z obchodného lebo doprvného hľdisk. Aby bolo možné deklrovť rôzne čsti do tej istej položky lebo podpoložky ko zmontovný stroj, musí o to dovozc písomne požidť colný úrd njneskoršie pri prvej zásielke doložiť tieto dokumenty: ) nákres lebo v prípde nutnosti niekoľko nákresov stroj s výrobnými číslmi njdôležitejších čstí; b) všeobecný zoznm s uvedením chrkteristík približnej hmotnosti rôznych čstí výrobné čísl týchto čstí vyššie uvedených.

312 C 137/310 Úrdný vestník Európskej únie Židosť s môže kceptovť ib pri plnení zmluvy n dodávku stroj, ktorý s pokldá z kompletný v zmysle kombinovnej nomenkltúry. Dovoz jednotlivých čstí stroj s musí relizovť cez rovnký hrničný prechod, v stnovenom čsovom limite. Tento limit s nesmie prekročiť, pokiľ o predĺženie termínu neboli požidné kompetentné úrdy. Pri kždom čistočnom dovoze musí byť predložený zoznm čstí, ktoré tvori zásielku, s odkzom n vyššie uvedený zoznm. Colné vyhlásenie n kždú zásielku musí obshovť ko opis jednej lebo vicerých čstí nchádzjúcich s v zásielke, tk j úplný opis stroj. 84. KAPITOLA JADROVÉ REAKTORY, KOTLY, STROJE, PRÍSTROJE A MECHANICKÉ ZARIADENIA; ICH ČASTI A SÚČASTI Všeobecne Termín n priemyselnú montáž v zmysle podpoložiek , s týk ib sériových zostáv nových vozidiel v továrňch, kde s vyrábjú lebo montujú motorové vozidlá (vrátne subdodávteľov). Túto podpoložku možno upltniť ib n motory skutočne používné vo výrobe nových typov vozidiel, ktoré sú v podpoložkách menovné. Podpoložk ted nezhŕň motory rovnkého druhu, používné ko náhrdné súčistky Kotly n výrobu vodnej lebo inej pry prné kotly (iné ko nízkotlkové kotly n ústredné kúrenie schopné dodávť tk teplú vodu, ko j pru); kotly n prehritu vodu Osttné Do tejto podpoložky ptri hybridné žirorúrkové vodorúrkové kotly tiež špeciálne vrinty nádrž-kotol, ko sú npríkld elektricky ohrievné prné kotly vybvené elektrickými vykurovcími telesmi nmiesto kúrenisk Plynové generátory n generátorový lebo vodný plyn, tiež vybvené čističmi plynov; vyvíjče cetylénu podobné generátory n vyvíjnie plynu mokrou cestou, tiež vybvené čističmi plynov Plynové generátory n generátorový lebo vodný plyn, tiež vybvené čističmi plynov; vyvíjče cetylénu podobné generátory n vyvíjnie plynu mokrou cestou, tiež vybvené čističmi plynov Do tejto podpoložky neptri: ) generátory svietiplynu (koksovcie pece) používné v plynárňch (položk 8417); b) generátory elektrolytického plynu (npr. oxidu dusičntého, sírovodík lebo kynovodík, v závislosti od použitého elektrolytu) s ztrieďujú do položky Vrtné lebo rotčné zážihové spľovcie piestové motory ž Motory n pohon lodí Do týchto podpoložiek neptri motory používné n plube vodných plvidiel n účely iné ko n ich pohon Piestové vznetové motory (dieselové motory lebo motory so žirovou hlvou) ž Motory n pohon lodí Pozri vysvetlivky k podpoložkám ž

313 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Čsti súčsti vhodné n použitie prevžne lebo výhrdne n motory položky 8407 lebo 8408 Okrem vylúčení uvedených vo vysvetlivkách HS k položke 8409 sú z tejto položky tiež vylúčené: ) potrubi rúrky z netvrdenej vulknizovnej gumy (položk 4009); b) hdice potrubie zo zákldného kovu (položk 8307); c) tesneni podobné spoje (sú ztriedené podľ podsttného mteriálu lebo do položky 8484) Osttné Do tejto podpoložky neptrí turbodúchdlo výfukových plynov používné n stláčnie tmosférického vzduchu potrebného n spľovnie n účely zvýšeni výkonu piestových spľovcích motorov. Sú ko turbínové vzduchové kompresory poháňné turbínou n výfukové plyny, ptrice do položky Prúdové motory s kompresorom ( turbo-jet ), turbovrtuľové pohony osttné plynové turbíny ž Prúdové motory s kompresorom ( turbo-jet ) Do týchto podpoložiek neptri tkzvné pomocné zrideni n dodtočné spľovnie, dovážné zvlášť (podpoložk ) Osttné Do tejto podpoložky ptri vrtuľové listy (loptky obežného koles) do plynových turbín, tiež v prípde, k plynová turbín ko hlvný hncí stroj prcuje v kombinácii s elektrickým generátorom Osttné motory pohony ž Hydrulické motory pohony Do týchto podpoložiek ptri motory n hydrulický prevod S lineárnym pohybom (vlce) Do týchto podpoložiek ptri hydrulické polohovcie zisťovcie ovládče, používné n nstvenie polohy seddiel posádky lietdl Čerpdlá n kvpliny, tiež vybvené mercím zridením; výťhy n kvpliny Hydrulické jednotky Pozri vysvetlivky HS k položke 8412, (B), bod (6) Hydrulické jednotky Pozri vysvetlivky HS k položke 8412, (B), bod (6) ž Rdiálne odstredivé čerpdlá V rdiálnych odstredivých čerpdlách prúdi kvplin v prvom uhle k osi rotor čerpdl Osttné odstredivé čerpdlá Do týchto podpoložiek ptri hlvne odstredivé čerpdlá, v ktorých kvplin prúdi pozdĺž osi rotor. Ptri sem j hybridné typy rdiálnych osových čerpdiel (npr. s rdiálnym vstupom xiálnym výstupom lebo xiálnym vstupom rdiálnym výstupom).

314 C 137/312 Úrdný vestník Európskej únie Osttné čerpdlá; výťhy n kvpliny Do týchto podpoložiek neptri: ) tkzvné lekárske scie čerpdlá n odsávnie výlučkov, ktoré okrem čerpdl obshujú scie zridenie používné n operčných sálch vo vozidlách lekárskej záchrnnej služby (mobilných operčných sálch) (položk 9018); b) lekárske čerpdlá určené n nosenie lebo implntáciu do tel, vybvené prívodnou nádržkou prcujúce ko zridenie utomticky vydávjúce liek, so zdrojom energie n pohon čerpdl, všetko v spoločnom puzdre (položk 9021) Vzduchové čerpdlá lebo vákuové čerpdlá, kompresory dúchdlá n vzduch lebo iný plyn; ventilčné lebo recirkulčné odsávče s ventilátorom, tiež so vstvným filtrom Z čerpdlá kompresory v zmysle tejto položky s povžujú tiež motorové čerpdlá, turbočerpdlá, motorové kompresory turbokompresory Osttné Do tejto podpoložky ptri vákuové čerpdlá (liquid-ring) membránové vákuové čerpdlá Vzduchové čerpdlá s ručnou lebo nožnou obsluhou Do týchto podpoložiek ptri ib čerpdlá, ktoré s ovládjú rukou lebo nohou (pedálom), t. j. výlučne ľudskou silou, ko s opisuje vo vysvetlivkách HS k položke 8414, (A). Tieto čerpdlá musi byť konštruovné predovšetkým n nfúknie pneumtík (npr. bicyklov, motorových vozidiel tď.) podobného tovru (t. j. vzduchových mtrcov, vzduchových podušiek nfukovcích člnov) ž Ventilátory dúchdlá Z ventilátory týchto podpoložiek s povžuje ib tovr, ktorý má vlstnosti opísné vo vysvetlivkách HS k položke 8414, (B), vyhovuje týmto podmienkm: 1. tlk vzduchu lebo plynu nesmie prekročiť 2 bry; 2. musí obshovť ib jeden rotujúci povrch (jeden stupeň). Vzduchové kompresory, ktoré nespĺňjú podmienky vyššie uvedené, ztrieďujú s do podpoložiek ž Odstredivé dúchdlá Odstredivé dúchdlá sú tie, v ktorých s vzduch lebo iný plyn privádz xiálne odvádz rdiálne Turbokompresory V turbokompresoroch je hrideľ loptkového koles poháňný vonkjším motorom čerpný vzduch lebo iný plyn je poháňný loptkovým kolesom. Turbokompresory môžu byť jednostupňové lebo vicstupňové, xiálne lebo rdiálne. Dvojstupňové kompresory s používjú npríkld vo vysávčoch Jednostupňové Do tejto podpoložky tiež ptri turbodúchdlá poháňné výfukovými plynmi n piestové spľovcie motory, ktoré s používjú n stláčnie tmosférického vzduchu potrebného n spľovnie, by s zvýšil výkon. Ide o mlé jednostupňové vzduchové turbokompresory (dúchdlá) používné n vytvorenie pretlku minimálne 2 bry, ktoré sú poháňné turbínou výfukových plynov, inštlovnou n skrini kompresor. Turbín výfukových plynov s zásobuje výfukovými plynmi z piestového spľovcieho motor, n ktorom je nmontovná Čsti súčsti Do tejto podpoložky tiež ptri čsti súčsti turbodúchdiel výfukových plynov pre spľovcie motory. Čsti súčsti turbíny n výfukové plyny používné s turbodúchdlmi výfukových plynov sú všk ztriedené do položky 8411 ko čsti súčsti plynovej turbíny bez spľovcej komory.

315 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Chldničky, mrzice boxy osttné chldice lebo mrzice zrideni, elektrické lebo osttné; tepelné čerpdlá, iné ko klimtizčné stroje prístroje položky Osttné Do tejto podpoložky ptri sušiče prcujúce n princípe ochldeni, čo sú zrideni používné n sušenie vzduchu v budovách plveckých bzénov iných vlhkých priestoroch. Tieto sušiče s v podstte skldjú z chldicej jednotky ventilátor hnného motorom. Ventilátor vháň vlhký vzduch potrubím do výprník chldicej jednotky, kde dochádz ku kondenzácii n chldných stenách. Vznikjúci kondenzát s zchytáv v žľbe vysušený vzduch s prihriev v kondenzátore chldicej jednotky vrci s späť do miestnosti. V prípde použiti týchto chldicich sušičov n sušenie tlkového vzduchu v systémoch tlkového vzduchu, ktoré tiež ptri do tejto podpoložky, s vysušený tlkový vzduch normálne prihriev pomocou inštlovného výmenník tepl vzduch-vzduch. Tento výmenník tepl odvádz teplo z vlhkého stlčeného vzduchu, vedeného n vstup chldiceho sušič, cez steny do vysušeného tlkového vzduchu. Tieto zrideni nie sú vybvené prístrojmi n úprvu teploty vzduchu. Do tejto podpoložky všk neptri zrideni n výrobu suchého ľdu pomocou rýchleho zníženi tlku vysokotlkového oxidu uhličitého s výsledným hlbokým podchldením (položk 8479) Prístroje, stroje lebo lbortórne zrideni, tiež s elektrickým lebo neelektrickým ohrevom (okrem pecí, rúr osttného zrideni položky 8514), n sprcovávnie mteriálu výrobnými postupmi, zkldjúcimi s n zmene teploty, ko je ohrievnie, vrenie, prženie, destiláci, rektifikáci, sterilizáci, psterizáci, prenie, sušenie, vyprovnie, odprovnie, kondenzovnie lebo chldenie, okrem prístrojov zridení pre domácnosť; prietokové lebo zásobníkové ohrievče vody, neelektrické Lekárske, chirurgické lebo lbortórne sterilizčné prístroje Prístroje ztriedené do tejto podpoložky, určené ko zridenie do kliník, operčných sál, zdrvotných stredísk pod. Pozostávjú z nádob, v ktorých s lekárske chirurgické nástroje ko i surová bvln, bsorbčná strpknin iné obväzy vystvujú teplote 100 C lebo vyššej, by s zničili prítomné mikroorgnizmy. Obvykle mjú formu rovnobežnostenu lebo vlc n podstvci obshujú vyberteľné mriežky. Všeobecne je tlková nádob zhotovená z ocele lebo hliníku vybvená izolčným mteriálom. Dvierk môžu byť sklené, by bolo vidieť nástroje umiestnené vnútri. Niektoré tlkové prístroje mjú formu skrinky lebo iného nábytku. V tkom prípde môže vlstný sterilizátor obshovť stojn n uloženie nástrojov lebo iných predmetov, ktoré s mjú sterilizovť; to všk neovplyvňuje jeho ztriedenie do tejto podpoložky. Tieto prístroje s vyhrievjú liehom, ropným produktom, plynom lebo elektrinou sterilizuje s vo vricej vode (kde), prou pod tlkom (utoklávy) lebo horúcim suchým vzduchom (horúcovzdušné sterilizátory), to podľ konštrukcie prístroj Výmenníky tepl Výmenníky tepl s používjú: 1. n reguláciu zmeny teploty tekutín lebo plynov, bez zmeny ich stvu, pričom táto zmen teploty je v niektorých prípdoch postčujúc n vykonnie sterilizácie lebo psterilizácie; 2. n odprovnie lebo kondenzáciu tekutín. Do tejto podpoložky ptri: 1. kondenzátory n dusík iné plyny; 2. zrideni nzývné mrzničky n chldenie kondenzovnie rozpúšťdiel používných hlvne pri frbení chemickom čistení;

316 C 137/314 Úrdný vestník Európskej únie chldice prístroje n kvpliny, pry lebo plyny používné v rôznych priemyslových odvetvich (npr. v mliekrňch); 4. kontinuálne psterizčné prístroje používné prevžne v mliekrňch (doskové psterizátory). Do tejto podpoložky neptri: ) prietokové lebo zásobníkové ohrievče vody podpoložiek lebo ; b) prístroje, v ktorých: s použív tepelná výmen n prevedenie kvplnej lebo plynnej látky do pevného stvu (npr. sušenie rozstrekovním); tepelná výmen medzi dvom tekutinmi neprebieh cez stenu (t. j. s primym stykom prúdiceho vzduchu). Tkéto prístroje s všeobecne ztrieďujú do podpoložky lebo Chldice veže podobné stroje zrideni n prime chldenie (bez prepážky) pomocou recirkulácie vody Do tejto podpoložky ptri chldice veže, v ktorých ochldzovná vod odovzdáv teplo primo vzduchu pri procese odprovni. Ohrit vod je prečerpávná v chldicej veži touto cirkuláciou s ochldzuje (komínový efekt) Osttné Do tejto podpoložky ptri prístroje n údenie surových údenín, tiež tké, v ktorých tieto údeniny sú počs údeni podrobené tepelnému sprcovniu, ktorého výsledkom je úplné lebo čistočné uvrenie údeniny. Tieto prístroje pozostávjú z veľkej komory vyhrievnej prnými hdmi; do komory s zvonku prípdne vháň chldný dym. Tieto prístroje sú vybvené zvlhčujúcim zridením hdmi so studenou vodou n účely chldeni. Surové údeniny s doprvujú do komory zvesené n pohybujúcich s rámoch. Do tejto podpoložky neptri zrideni známe ko utomty stolových ridov, ktoré obshujú stolové ridy vydávjú ich strvníkom v závodných jedálňch lebo v smoobslužných rešturáciách, j keď sú tieto zrideni vybvené elektrickými tepelnými prvkmi lebo ohrievním vody n ohritie stolného ridu (položk 9403) Odstredivky, vrátne odstredivých sušičiek; prístroje n filtrovnie lebo n čistenie kvplín lebo plynov Ktlytickým procesom Do tejto podpoložky ptri ktlytické čističe výfukových plynov n montáž do výfukových systémov motorových vozidiel lebo spľovcích potrubí priemyselných závodov n účely odstráneni oxidu dusík prípdne iných nečistôt (npr. oxidu uhoľntého lebo uhľovodíkov) z výfukových plynov lebo iných nečistôt pomocou chemickej rekcie s cieľom znížiť znečisťovnie ovzduši. Ktlyzátory inštlovné v motorových vozidlách pozostávjú z krytu, ktorý obshuje štruktúru kermickej voštiny (monolitický nosič), ktorá má knály potihnuté ktívnym ktlyzátorom. V priemyslovom závode pozostávjú čističe plynov z nosného rámu s veľkým počtom ktlytických zložiek. Monolitické nosiče ktlytické zložky predkldné oddelene sú ztriedené ko ktlyzátory do položky Osttné Okrem zridení prcujúcich n elektrosttickom lebo tepelnom princípe do tejto podpoložky ptri zrideni n čistenie plynov, ktoré seprujú plynnú zmes n jednotlivé zložky postupným procesom.

317 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Umývčky ridu; stroje prístroje n čistenie lebo sušenie fliš lebo osttných oblov; stroje prístroje n plnenie, uztvárnie, pečtenie, oznčovnie plechoviek, fliš, šktúľ, vriec lebo osttných oblov; stroje prístroje n uztvárnie fliš, túb, pohárov podobných kontjnerov s kpsľmi; osttné blice stroje prístroje (vrátne strojov prístrojov n blenie tepelným zmršťovním); stroje prístroje n prevzdušňovnie nápojov Umývčiek ridu Progrmové čsové spínče do umývčiek ridu dodávné oddelene sú ztriedené podľ ich chrkteru (npr. položk ) Stroje prístroje n váženie (okrem váh s citlivosťou 5 centigrmov lebo lepšou), vrátne váh spojených s počítcími lebo kontrolnými prístrojmi; závži n váhy všetkých druhov Váhy n priebežné váženie tovru n doprvníkoch Do tejto podpoložky ptri elektromechnické váhy n doprvníky. Konštrukci spôsob činnosti týchto váh zodpovedá elektromechnickým váhm opísným vo vysvetlivkách k podpoložkám ž Váhy n konštntné váženie vážice zridenie n plnenie stnoveného množstv mteriálov do vriec lebo osttných kontjnerov, vrátne násypných váh Do tejto podpoložky ptri elektromechnické váhy vyššie opísných druhov. Konštrukci činnosť týchto váh zodpovedá elektromechnickým váhm opísných vo vysvetlivkách k podpoložkám ž ž Osttné stroje prístroje n váženie Do týchto podpoložiek ptri elektromechnické váhy, v ktorých s hmotnosť predmetov trnsformuje n elektrický signál pomocou prevodník umiestneného n váhch, tento prúd s meri n mercom zridení zbudovnom vo váhch. Mercie prevodníky týchto váh obvykle pozostávjú z dynmometrov lebo tyčí, lebo tenzometrov (elektrické odpory) zpojených tk, by vytvárli elektrický mostík. Sil vyvolávná váženou hmotou deformuje dynmometer spôsobuje zmenu dĺžky tenzometru (kontrkci lebo predĺženie), tým j zmenu odporu, ktorá je úmerná váženej hmote ktorá s prevádz vo forme zmeny prúdu n mercom zridení n stupnici mostíkom, ktorý meri odpor. Okrem mercieho zrideni, známeho ko vážic jednotk, váhová zobrzovci jednotk lebo indikátor váženi, ktoré s normálne nchádzjú v jednom puzdre, môžu mť elektromechnické váhy tiež iné jednotky, ktoré sú nvzájom prepojené (npríkld klávesnice, pmäťová jednotk, tlčireň, VDU, regulátor čítcie zridenie štítkov). Pri systémoch váženi tohto typu možno pripojiť niekoľko váh k spoločnému merciemu prístroju (známy tiež ko diľkové vážice terminály ). Vyššie uvedené váhy je možné tiež vybviť prepojovcím systémom ( interfce ), cez ktorý možno váhy pripojiť k jednotke n utomtické sprcovnie údjov. Elektromgnetické váhy s pokldjú z elektronické váhy vtedy, k sú do mercieho zrideni váh zbudovné mikroprocesory, npríkld, by počítli cenu váženého množstv pomocou jednotkovej ceny (npr. ceny z kilogrm) zvedenej do váh Mechnické prístroje (tiež ručné) n strieknie, rozstrekovnie lebo rozpršovnie tekutín lebo práškov; hsice prístroje, tiež s náplňou; striekcie pištole podobné prístroje; dúchdlá n vrhnie piesku lebo n vháňnie pry podobné vstrekovcie prístroje N stlčený vzduch Do tejto podpoložky ptri vrhče piesku, ktoré obshujú vzduchový kompresor, používné n čistenie zpľovcích sviečok lebo úprvu monolitických kondenzátorov. Táto úprv znmená odstránenie vodivého mteriálu kondenzátoru, pomocou prúdu piesku s cieľom získť židnú kpcitu kondenzátor.

318 C 137/316 Úrdný vestník Európskej únie Osttné Do tejto podpoložky ptri umývčky n čistenie motorových vozidiel, kovových dielov lebo iných predmetov striekním vody, benzínu lebo iných tekutín; tieto stroje sú vybvené čerpdlom, hdicmi s tryskmi tiež prípdným doprvným zridením, ohrievcím zridením tď., s ktorými tvori kompletnú jednotku. Avšk do tejto podpoložky neptri vysokotlkové vodné čistice zrideni (podpoložky ) Lodné otočné stĺpové žerivy, žerivy vrátne lnových žerivov; mobilné zdvíhcie rámy, zdvižné obkročné vozíky, portálové nízkozdvižné vozíky žerivové vozíky Osttné stroje zrideni s vlstným pohonom Pozri vysvetlivky k položke 8426, b), bod (2) stroje iné pohyblivé stroje s vlstným pohonom. N účely rozlíšeni medzi strojmi prístrojmi s vlstným pohonom týchto podpoložiek n jednej strne vozidlmi s vlstným pohonom n zvláštne účely položky 8705 n druhej strne mjú stroje prístroje s vlstným pohonom, ktoré ptri do týchto podpoložiek všeobecne nsledujúce vlstnosti: 1. sú poháňné motorom, ktorý tvorí súčsť zdvíhcieho zrideni; 2. mjú mximálnu rýchlosť 20 km/hod.; 3. mjú smosttnú kbínu, ktorá je súčsťou zdvíhcieho zrideni; 4. obvykle s nepohybujú, keď sú nložené, k áno, tk len vtedy, k je tento pohyb limitovný súvisí s ich zdvíhcou činnosťou Osttné zdvíhcie, mnipulčné, nkldcie lebo vykldcie stroje zrideni (npríkld výťhy, lnovky, esklátory, doprvníky) Do tejto položky neptri húsenicové výťhy n pásovom podvozku určené n preprvu osôb v invlidných vozíkoch po schodoch hore dolu, tieto výťhy ptri do položky 8714 ko príslušenstvá pre vozíky pre telesne postihnuté osoby Osttné Do tejto podpoložky ptri: 1. vlčekové stoly lebo doprvníky, tiež mechnicky poháňné, určené n podávnie mteriálov z lebo do vlcovcej stolice lebo doprvovné z jednej vlcovcej stolice do druhej; 2. unášcie vlce s nlogickou funkciou k vyššie uvedeným strojom, ktoré s skldjú z dvoch sérií vlcov, medzi ktorými prechádz mteriál; 3. vlcovcie chldice stojny, ktoré s nchádzjú n konci vlcovcích liniek n ktoré s pomly preprvuje mteriál (npr. tyče drôty) z súčsného chldeni vzduchom; 4. dvíhcie lebo vyklápcie stoly do vlcovní s niekoľkými sdmi vlcov nd sebou (dvojstupňové trojstupňové stojny). Tlkové zrideni obshujú stôl otáčjúci s okolo osi umiestnený n njvzdilenejšom konci vlcovne. Tieto stoly sú vybvené hncími vlcmi. Po posunutí jednou sdou vlcov prichádz mteriál n stôl, ktorý s nkláň vyrovnáv n ďlšiu sdu vlcov, medzi ktorými je mteriál posúvný pomocou poháňných vlcov; 5. preprvné zrideni používné vo vlcovnich n posúvnie, npríkld tyčí z vlčekových stolov prvého stojnu k druhému stojnu; 6. vyklápcie preklápcie zrideni; 7. strojové zrideni konštruovné n diľkovú mnipuláciu s vysoko rádioktívnymi látkmi. Do tejto podpoložky neptri utomtické mnipulátory strojové zrideni n ingoty (t. j. žerivy pojzdné žerivy), ktoré s primo nezpájjú do práce vo vlcovni, i keď s používjú n zásobovnie vlcovne mteriálom (podpoložky , , lebo ).

319 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Buldozéry, ngledozéry, zrovnávče, stroje n plnírovnie terénu, škrbče, mechnické lopty, rýpdlá loptové nkldče, ubíjdlá cestné vlce, s vlstným pohonom Škrbče Pozri vysvetlivky HS k položke 8429, druhý odsek, čsť (C). Do tejto podpoložky neptri kombinovné škrbče, ktoré pozostávjú z ťhč (len s jednou náprvou) vlstného škrbč. Kždý prvok musí n záklde poznámky 2 k 87. kpitole byť ztriedený do svojej príslušnej položky (položk 8701 pre ťhče podpoložk pre škrbče) Stroje pre poľnohospodárstvo, záhrdníctvo lebo lesníctvo, n príprvu lebo n obrábnie pôdy; vlce n úprvu trávnikov lebo športových plôch Presne nstviteľné stroje n sitie s centrálnym pohonom Do tejto podpoložky ptri stroje, ktoré umiestňujú semená lebo jednotlivé zrná v rdách do pôdy v presných vzdilenostich. Tieto stroje môžu siť semená v niekoľkých ridkoch súčsne Žcie lebo mlátice stroje zrideni, vrátne zridení n lisovnie suchého krmiv lebo slmy; kosčky n trávu lebo seno; stroje n čistenie, triedenie vjec, ovoci lebo osttných poľnohospodárskych produktov, iné ko stroje položky ž Kosčky n úprvu trávnikov, prkov lebo športových plôch Pozri vysvetlivky HS k položke 8433, čsť (A), predposledný odsek s odkzom n mnipuláciu s kosčkmi n trávu Stroje zrideni n priemyselnú príprvu lebo n výrobu potrvín lebo nápojov, inde v tejto kpitole nešpecifikovné ni nezhrnuté, iné ko stroje zrideni n extrkciu lebo príprvu rstlinných lebo živočíšnych stužených tukov lebo olejov N príprvu čju lebo kávy Do tejto podpoložky ptri stroje n miešnie rôznych čjov mlynčeky n kávu. Do tejto podpoložky neptri priemyselné stroje n príprvu vreckových čjov lebo kávy (podpoložk ), stroje n prženie kávy (podpoložk ) stroje n sprcovnie kávového prášku (instntná káv) (podpoložk ) Stroje zrideni n výrobu ppieroviny z celulózovej vlákniny lebo n výrobu lebo konečnú úprvu ppier lebo lepenky Stroje zrideni n konečnú úprvu ppier lebo lepenky Okrem strojových zridení uvedených vo vysvetlivkách HS k položke 8439, čsť (III), ptri do tejto podpoložky tiež stroje n konečnú úprvu pergmenu.

320 C 137/318 Úrdný vestník Európskej únie Do tejto podpoložky neptri: ) stroje s rovnkými funkcimi, ko sú stroje vyššie spomenuté, le nepoužívné n ppier lebo lepenku, le n výrobky z týchto mteriálov. Npríkld stroje n voskovnie ppierových pohárikov oblov tď. ponorom (podpoložk ). Stroje, ktoré vyrábjú ppierové lebo lepenkové výrobky, ko sú ppierové poháre, krbice, nádoby tď., ptri do položky 8441); b) stroje, i keď prcujú s ppierom lebo lepenkou v hárkoch, zhotovujú výrobky, ktoré už nie sú ppierom ni lepenkou v zmysle kombinovnej nomenkltúry. Ide o stroje n nnášnie brusných lebo fotocitlivých emulzií n ppier (podpoložk ) Osttné stroje zrideni n sprcovnie buničiny (ppieroviny), ppier lebo lepenky, vrátne rezčiek všetkých druhov Osttné pozdĺžne priečne rezcie stroje Do tejto podpoložky ptri stroje, ktoré vyrábjú hárky špecifického rozmeru z nekonečných pásov ppier, tiež priečne rezných lebo rezných pozdĺžne priečne súčsne Primobežné nožnice (gilotíny) Do tejto podpoložky ptri stroje, ktoré režú nhromdený ppier pomocou jedného nož, ztiľ čo trám umiestnený nd rezcím stolom drží ppier pevne pohromde. Do tejto podpoložky tiež ptri stroje s jednoduchým nožom otáčvým rezcím stolom n reznie knižných blokov, kde s tieto bloky otáčjú o 90 po prvom druhom rezní Osttné Do tejto podpoložky ptri stroje s tromi nožmi nstvenými vzájomne v 90 uhle, ktoré s používjú n reznie knižných blokov. Dv nože režú súčsne vrchné spodné hrny knižných blokov tretí nôž reže bočné hrny, lebo nopk. Do tejto podpoložky ptri ručne lebo pedálom ovládné stroje Stroje zrideni, prístroje príslušenstvo (iné ko obrábcie tvárnice stroje položiek 8456 ž 8465) n príprvu lebo zhotovenie štočkov, dosiek, vlcov lebo osttných tlčirskych komponentov; štočky, dosky, vlce osttné tlčirske komponenty; štočky, vlce litogrfické kmene, uprvené n tlčirske účely (npríkld hldené, zrnené lebo leštené) Fotosádzcie sádzcie stroje Do tejto podpoložky ptri fotosádzcie stroje, ktoré text sádzjú postupným fotogrfovním znkov upevnených n otočných kotúčoch lebo n zvláštnych mtricich či znkov vytvorených n obrzovke (CRT) prostredníctvom mtríc s veľmi mlými prekrývjúcimi s bodmi. Tto podpoložk tkisto zhŕň sádzcie stroje, ktoré využívjú lserový lúč prenášný n fotogrfický film.

321 Úrdný vestník Európskej únie C 137/319 Avšk do tejto podpoložky neptri: ) univerzálne zrideni n utomtické sprcovnie údjov, ktoré s používjú n fotosdzbu, okrem toho, že mjú npr. účtovnícke výpltné funkcie, preto sú pripojené káblom (on-line) ku svetlotlčovému sádzciemu stroju, ktorý ridi zásobujú údjmi n sádznie písm [položk 8471 pozri poznámku 5 (A) k tejto kpitole]; b) smosttné telegrfické vysielcie prijímcie prístroje (položk 8517) N odlievnie sádznie typov (npríkld linotypov, monotypov, intertypov), so zridením n odlievnie Písmo s môže odlievť ručne lebo mechnicky pomocou vic či menej zložitých strojov. Medzi prístroje stroje tejto podpoložky ptri: 1. mtrice, doštičky, zvyčjne z medi lebo niklu, vytlčené pomocou rzník. Používjú s n odlievnie oddelených tlčových písmen; 2. stoly n vyrovnávnie povrchu tlčových písmen ručným hobľovním. Tieto stoly mjú zásdne dokonle hldký povrch s prehĺbeninou uprostred, sú vybvené upíncím zridením n uchytenie písmen; 3. utomtické písmolejčky. V týchto zridenich s tlčové znky odlievjú po písmenách bez toho, by s sádzli. Väčšinou pozostávjú z elektricky zhrievného téglik, v ktorom je roztvený kov, chldiceho zrideni formy n urýchlenie vytvrdeni mechnizmu n hobľovnie vyrovnávnie písmen; 4. linkové mteriálové lejčky fungujúce n záklde pretlčovni; 5. sádzdlá n ručné sádznie jedného lebo vic ridkov tlčového písm, používné n zčtie sdzby. Pozostávjú väčšinou z mlej rovnej drevenej lebo kovovej doštičky s prírubmi n dvoch priľhlých strnách čsto s pohyblivým upínčom. Do tejto položky ptri tkisto podobné, le väčšie sdzobnice, v ktorých sú uchytené písmená pre celé strny; 6. formové rámy, litinové nebo oceľové, n upevnenie vicerých strán n tlč. V ráme je uchytená jedn, dve lebo štyri strny pomocou formovej uzávierky (špeciálnych kovových sádzcích klinov) lebo mechnického zklinovcieho zrideni (mtičný lebo skrutkový typ tď.), ktoré tkisto ptri do tejto položky. Okrem uvedených prístrojov zridení n litie sádznie písmen existuje celá skupin iných prístrojov n mechnické litie sádznie písm. Sádznie prebieh buď v dvoch postupov n dvoch strojoch, ktoré s všk vzájomne dopĺňjú (prvý stroj vytvár perforovnú ppierovú pásku, pomocou ktorej s ovlád druhý stroj s funkciou sádzni buď oddelených písmen, lebo celých ridkov), lebo v jednom prcovnom postupe n tom istom stroji. Tieto stroje sú čsto veľmi zložité ptri k nim: 1. stroje n odlievnie sádznie písm pre jednotlivé typy (monotyp), ktoré používjú perforovnú pásku vytvorenú tstrom ktoré pomocou pneumtických relé vyberjú špeciálne mtrice v stroji ktoré vytvárjú jednotlivé znky sádzjú ich do sdzobnice (ktorá je tkisto súčsťou stroj). Tieto stroje s používjú spolu s tstrom vybveným klávesnicovým perforátorom, ktorým s predloh prenáš n ppierovú pásku. Tieto tstre s tkisto ztrieďujú do tejto položky; 2. stroje s klávesnicou n odlievnie sádznie oddelených písmen, všetky prcovné postupy s odohrávjú n tom istom stroji (rototyp tď.);

322 C 137/320 Úrdný vestník Európskej únie zrideni n litie písm pre ridky písmen. Mtrice s mnuálne usporidjú do ridkov vloži s do stroj, stroj odliev celé ridky (strojové ridky); 4. stroje n sdzbu litie ridkov. Ide o rôzne typy zložitých strojov (Intertype, Linogrph tď.) s klávesnicou, ktoré v rámci toho istého stroj písmená sádzjú j odlievjú po ridkoch. Niektoré z týchto strojov sú vybvené zridením, ktoré umožňuje fungovť n záklde ppierových pásov perforovných n iných prístrojoch, ktoré tkisto ptri do tejto položky Osttné Do tejto podpoložky ptri stroje, prístroje vybvenie n príprvu lebo výrobu dosiek, vlcov iných tlčirenských komponentov opísných vo vysvetlivkách k HS k položke 8442 písm. (A) body (1) ž (3) Štočky, dosky, vlce osttné tlčirske pomôcky; litogrfické kmene, uprvené n tlčirske účely (npríkld hldené, zrnené lebo leštené) Prírodný litogrfický kmeň obshuje druh vápenc s jemnými homogénnymi zrnmi. Umelý litogrfický kmeň je obvykle vyrábný z cementu uhličitnu vápentého, ktorý bol rozomletý zlisovný. Do týchto podpoložiek ptri len litogrfické kmene, ktoré sú: pokryté ilustrácimi kreslenými ručne lebo prenesenými fotogrficky, lebo hldené lebo uprvené pieskom, vhodné n ďlšie použitie bez ďlšej úprvy, to n kreslenie lebo písnie. Vápenec (známy ko litogrfický kmeň ) v surovom stve neptrí do týchto podpoložiek ptrí do podpoložky Tlčirenské stroje používné n tlč pomocou štočkov, blokov, pltní, vlcov osttných tlčirskych komponentov položky 8442; osttné tlčirne, kopírovcie stroje fxy, tiež kombinovné; ich čsti, súčsti príslušenstvo Stroje vykonávjúce funkcie kopírovcie fxové, tiež s funkciou tlče, schopné skopírovť mximálne 12 jednofrebých strán z minútu N určenie rýchlosti tlče s zohľdní njvyšši rýchlosť tlče strán s textom pri njnižšom rozlíšení (dpi) Stroje vykonávjúce kopírovciu funkciu skenovním originálu tlčením kópií prostredníctvom elektrosttickej tlčirne Pozri vysvetlivky HS k položke 8443, čsť (II), písm. (A), ods. (1). Skenovnie prebieh buď pomocou digitálneho, lebo optického systému. Elektrosttický tlčirenský stroj funguje rovnko ko elektrosttická tlčireň. Okrem funkcie kopírovni mjú prístroje tejto podpoložky j funkciu fxu tlčirne. Do tejto položky neptri prístroje, ktoré tlči výtlčky pomocou trmentových náplní lebo tepelnej tlčirne (podpoložk ).

323 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Fxové stroje Pozri vysvetlivky HS k položke 8443, čsť (II), písm. (C) Stroje vykonávjúce kopírovciu funkciu skenovním originálu tlčením kópií prostredníctvom elektrosttickej tlčirne Pozri vysvetlivky k podpoložke So zbudovným optickým systémom Prístroje tejto položky mjú n skenovnie originálu integrovný optický systém (ktorý pozostáv hlvne zo svetelného zdroj, kondenzátor, šošovky, zrkdiel, hrnolov lebo súboru optických vláken lebo podobného zrideni.) Osttné Do tejto podpoložky ptri plnogrfické dizokopírovcie prístroje, ktoré používjú n kopírovnie priesvitné originály svetlocitlivý ppier. Výsledkom prechodu svetl cez priesvitný originál je, že dizo zlúčeniny lebo svetlocitlivé prvky kopírovcieho ppier sú n presvietených oblstich prerušovné. Neosvetlené miest sú po vyvolní viditeľne zvýrznené. Tieto prístroje produkujú modré kópie, ktoré nemjú tké ostré línie, ko má originál. Do tejto podpoložky tkisto ptri kopírovcie stroje s kontktným systémom termokopírovcie prístroje Osttné Do tejto podpoložky ptri tlčirne, ktoré nefungujú n princípe nárzu, z predpokldu, že s nedjú pripojiť k stroju n utomtické sprcovnie údjov lebo k sieti, ko npríkld: 1. tepelné tlčirne, ktorých elektricky vyhrievná termáln tlčic hlv tvorí židné znky n tepelne citlivom ppieri pomocou bodovej mtrice; 2. elektrosttické tlčirne, v ktorých pohybujúce s stticky nbité kovové hroty tlčirenskej hlvy vytvárjú neviditeľné znky z mlých elektrostticky nbitých bodov n elektrogrfickom ppieri. N tieto nbité body s nviže tónovci tekutin vznikjú viditeľné znky. Uvedené tlčirne sú ovládné prostredníctvom dátových médií (npríkld CD ROM, diskety, mgnetické pásky lebo polovodičové médiá) lebo zridení iných ko stroje n utomtické sprcovnie údjov (npríkld digitálne fotopráty, videokmery či telefóny pre celulárnu sieť) ž Čsti, súčsti príslušenstvo Tieto podpoložky popri čstich príslušenstve uvedených vo vysvetlivkách HS k položke 8443 zhŕňjú: 1. utomtické podávče do strojov n potláčnie cínového plechu; 2. npíncie systémy, obvykle pneumtické, n udržnie npnuti ppier odťhovného z kotúčového držik; 3. nti-ofsetové zrideni iné ko striekcieho druhu; 4. tlčirenské reťze, ihličkové hlvy, typové hlvy typové koliesk.

324 C 137/322 Úrdný vestník Európskej únie Elektronické zostvy Elektronické zostvy pozostávjú z jedného lebo vicerých tlčených obvodov s elektronickými integrovnými obvodmi položky Môžu tiež obshovť smosttné ktívne elementy, psívne elementy, výrobky položky 8536 lebo iné elektrické lebo elektromechnické zrideni z predpokldu, že si zchovjú chrkter elektronických zostáv. Do tejto podpoložky neptri: ) mechnizmy (bez elektronických komponentov); b) moduly (zložené z mechnizmov elektronických zostáv), tké ko sú kzety, mechniky kompktných diskov lebo DVD n reprodukciu dát, obrzu lebo zvuku, pozostávjúce z mechnizmov elektronických ridicich signlizčných sprcovteľských zostáv Stroje n príprvu textilných vlákien; spridcie dopridcie, zdvojovcie lebo zkrucovcie stroje osttné stroje zrideni n výrobu textilných pridzí; stroje n nvíjnie lebo súknie (vrátne útkových súkcích strojov) stroje n príprvu textilných vlákien n sprcovnie n strojoch položky 8446 lebo Osttné Okrem strojov opísných vo vysvetlivkách HS v položke 8445, čsť (E), ptri do tejto podpoložky tiež stroje n montáž osnovnej pridze n držik zo snovcích bubnov, stroje n preväzovnie dodávnie pridze, počs tkni prevliekcie stroje n vyšívnie. Ručné uzlovče, čo sú mlé ručné nástroje n zväzovnie pretrhnutých nití, ptri do položky Tkáčske krosná Do tejto položky ptri tkáčske krosná opísné vo vysvetlivkách HS v položke 8446, vrátne stvov n Axminsterské koberce, ženilkové stvy, stvy n vlsové tkniny, slučkový tovr, krepy, ľnové lebo plátené výrobky, plchty, prevodové remene popruhy Pletcie stroje, stroje n spevnenie prešitím, opridcie stroje, stroje n výrobu tylu, čipiek, výšiviek, lemoviek prámikov, lebo sieťoviny strojov n vyšívnie Ploché pletcie stroje; stroje n spevnenie prešitím Do týchto položke ptri háčkovcie stroje, čo sú vlstne retizkové stroje, používné n výrobu ornmentálnych ozdôb, strpcov, záclonovín, sieťovín, krjok tď. (ko sú npríkld prámikové lemovcie stvy, rámy n krjky, stroje n záclonoviny stvy n stužky) Osttné Okrem strojov opísných vo vysvetlivkách HS k položke 8447, (C), ptri do tejto podpoložky: 1. stroje n ručné vyšívnie (vyšívcie stroje s pntogrfovými člnkmi), utomtické člnkové vyšívcie stroje, vybvené žkárovými lebo podobnými mechnizmmi, vyšívcie stroje s vicerými ihlmi utomtické vyšívcie stroje s vicerými hlvmi (s niekoľkými strojnými hlvmi n jednom stole) vybvené žkárovým lebo podobným mechnizmom); 2. cievkové krjkovcie stroje, ktoré vyrábjú krjky z jednej lebo vicerých nití (cievková krjk) s použitím cievok;

325 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ pličkovcie prámikové stroje, ktoré vyrábjú jednotlivé výrobky preväzovním pridzí pomocou podávčov (pličk) vybvené cievkmi s pridzou opisovním kruhových sínusových dráh (npr. metrové lebo okrúhle čipky) lebo výrobky rôznych tvrov (stužené lemovním), stužky, hrubé lemovky, trubkové stužky, spevnené lemovnie n súčsti odevov) lebo poťhujú gombíky, drevené výrobky, zvlnenie tď. nití (npríkld, stvy n okrúhle stužky, stvy n duté pleteniny, stvy n blice stužky). Špeciálne pletcie stroje určené n potihnutie kábelových drôtov lebo osttných elektrických vodičov, lebo ktoré oplietjú lebo skrúcjú ohybné drôtové vodiče, ptri do položky 8479; 4. Stroje n výrobu lemoviek (iné ko prámikové stroje uvedené vyššie v bode 3), vrátne: ) strojov n výrobu strpcov ženilky; b) stroje n výrobu okrúhlych ozdobných ženiliek stroje n výrobu ženilkových girlánd n vinočné stromčeky; c) točice rezcie stroje n strpce. Tkcie stroje n výrobu stúh lemoviek ptri do položky 8446 háčkovcie stroje n výrobu lemoviek ptri do podpoložiek Pomocné strojové zrideni n stroje položiek 8444, 8445, 8446 lebo 8447(npríkld listovky, žkárové stroje, osnovné zrážky, zrideni n člnkovú výmenu); čsti, súčsti príslušenstvo, vhodné prevžne lebo výhrdne n stroje tejto položky lebo položiek 8444, 8445, 8446 lebo 8447(npríkld vretená krídl, mykcie povlky, tkáčske lúče, hrebene, hubice, člnky, niteľnice brdové listy, pletcie ihly) Pomocné strojové zrideni n stroje položiek 8444, 8445, 8446 lebo 8447 Do týchto podpoložiek neptri: ) stroje n odstrňovnie zostávjúcich nití z útkov tkcích strojov listových čističov (podpoložk ); b) zrideni n kontrolu prvidelnosti nití ntočením n bubon lebo dosku (podpoložk ); c) čističe nití využívjúce elektronické procesy t. j. fotoelektrické bunky (podpoložk lebo ); 8450 Práčky pre domácnosť lebo práčovne, vrátne práčok spojených so sušičkmi ž Práčky s jednotkovou kpcitou nepreshujúcou 10 kg suchej bielizne Do týchto podpoložiek ptri: práčky vňového typu s loptkmi, pulzátormi tď. lebo so striekcím systémom; práčky bubnového typu vrátne tých, ktorých prcí bubon pôsobí tiež ko odstredivý sušič; kombinovné práčky, v ktorých prcie zridenie vňového lebo bubnového typu je inštlovné v spoločnom kryte spolu s odstredivkou položky 8421.

326 C 137/324 Úrdný vestník Európskej únie Predpokldá s, že tieto práčky mjú kpcitu náplne suchého prádl nepreshujúcu 10 kg, k objem bubn lebo vne je: litrov (120 dm 3 ) lebo menej v prípde práčok bubnového typu; litrov (150 dm 3 ) lebo menej v prípde práčok vňového typu s miesidlom lebo loptkmi; litrov (200 dm 3 ) lebo menej v prípde práčok vňového typu s pulzátormi; litrov (250 dm 3 ) lebo menej v prípde práčok vňového typu so striekcím systémom. Pri určení objemu pltí: 1. v prípde bubnových práčok s neberú do úvhy rebrá kékoľvek zvláštne deformácie n bubne; 2. v prípde práčok vňového typu s neberie z zákld plná hĺbk vne (merná k hornému okrju), le výšk ku znčke hldiny vody lebo úplná hĺbk vne bez 10 cm Stroje zrideni (iné ko položky 8450) n prnie, čistenie, žmýknie, sušenie, žehlenie (vrátne žehlicich strojov mngľov), bielenie, frbenie, ovíjnie, pretovnie lebo impregnovnie textilných pridzí, látok lebo celkom zhotoveného textilného tovru stroje n preťhovnie tknín lebo osttných podložiek používných n výrobu dlážkových krytín, ko je linoleum; stroje n nvíjnie, odvíjnie, skldnie plisovnie, strihnie, zúbkovnie lebo vykrjovnie textílií Čsti súčsti Do tejto podpoložky neptri: ) špeciálne kužele cievky do frbicich strojov zridení (ztriedené podľ podsttného mteriálu, pozri poznámku 1 c) k XVI. triede); b) listy rezné nástroje striekcích strojov (položk 8208); c) elektrosttické zrideni do semišovcích strojov (položk 8543) Šijcie stroje okrem strojov n väzbu zošívnie kníh položky 8440; nábytok, podstvce kryty zvlášť uprvené n šijcie stroje; ihly do šijcích strojov Šijcie stroje (ib s prešívcím stehom) s hlvou s hmotnosťou nepreshujúcou 16 kg bez motor lebo 17 kg vrátne motor; hlvy šijcích strojov (ib s prešívcím stehom) s hmotnosťou nepreshujúcou 16 kg bez motor lebo 17 kg vrátne motor 1. Do týchto podpoložiek ptri šijcie stroje hlvy šijcích strojov s týmito vlstnosťmi: ) musi šiť len prešívcí steh (jednoduchý steh, kľuktý steh, ozdobný steh), t. j. prcovť s dvomi niťmi s jednou niťou nvlečenou v ihle druhou súbežnou od spodku člnk; b) hlv nepreshuje 16 kg bez motor lebo 17 kg, vrátne motor (v prípde neúplnej hlvy, ktorá s má ztriediť ko kompletná podľ všeobecného prvidl 2 () kombinovnej nomenkltúry, berie s do úvhy hmotnosť úplnej hlvy).

327 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Hlv šijcieho stroj obshuje prcovnú jednotku stroj (vrátne prípdného motor nmontovného v hlve lebo n hlve) pozostáv v podstte z rmen obshujúceho hncí mechnizmus ihly zákldne obshujúcej člnkový mechnizmus prípdne zridenie n dvíhnie pätky. Rám, stôl, kryt osttné nábytkové diely (vrátne pedálu), nie sú súčsťou hlvy. 3. Treb upozorniť, že v niektorých kufríkových (prenosných) šijcích strojoch slúži zákldň tiež ko podstvec. V tkom prípde s povžuje z šijcí stroj nie z hlvu šijcieho stroj S jednoplošnou stopkou Tieto ihly s používjú v šijcích strojoch v domácnostich. Mjú tkýto vzhľd: 8456 Obrábcie stroje n oprcovnie kýchkoľvek mteriálov ich úberom pomocou lser lebo pomocou osttných svetelných lebo fotónových zväzkov, ultrzvuku, elektroerózie, elektrochemických rekcií, elektrónových zväzkov ionizujúceho žireni lebo oblúkových výbojov v plzme Prcujúce pomocou lser lebo pomocou osttných svetelných lebo fotónových zväzkov Okrem strojov opísných vo vysvetlivkách HS k položke 8456, čsť (A), ptri do tejto podpoložky stroje n doldenie elektrických rezistorov vo vytlčených obvodoch, s použitím lserového lúč. Vodici mteriál, ktorý tvorí rezistory n izolčnom podklde tlčených obvodov, s premiestňuje pomocou lserového lúč ž po dosihnutie židného odporu N delenie mteriálov Tieto stroje sú vybvené elektródou, ktorá pozostáv z drôtu mlého priemeru nvinutého medzi dve cievky n protiľhlých strnách prcovného priestoru Obrábcie centrá, stvebnicové obrábcie stroje jednopolohové vicpolohové, n obrábnie kovov Horizontálne Do tejto podpoložky ptri strojné centrá, kde sú nástroje výlučne umiestnené v horizontálnej polohe orezávjú sprcovný kus z bočnej strny Osttné Do tejto podpoložky ptri strojné centrá, v ktorých nástroje oprcúvjú obrobok z hor vertikálne strojné centrá, lebo používjúce vertikálne j horizontálne vretená (kombinovné strojné centrá), lebo prcujúce použitím revolverovej hlvy (univerzálne strojné centrá).

328 C 137/326 Úrdný vestník Európskej únie Sústruhy (vrátne sústružníckych obrábcích centier) n obrábnie kovov Do tejto podpoložky ptri špeciálne konštruovné sústruhy n obrábnie kovov, ktoré obrábjú mteriál úberom pomocou otáčjúcich s nástrojov. Obvykle je tvrovný predmet poháňný otáčvým pohybom okolo vlstnej osi. Do tejto položky ptri tiež sústruhy, v ktorých s smotný nástroj lebo nástroj predmet otáčjú. Okrem sústruhov uvedených vo vysvetlivkách HS k položke 8458, tretí odsek, ptri do tejto položky špeciálne sústruhy n podsústruženie hrideľov, sústruhy n lúpnie hrideľov, sústruhy n osi lebo vretená univerzálne sústruhy. Tieto univerzálne sústruhy pripomínjú sústruhy n pozdĺžne sústruženie, le odlišujú s zvláštnym mechnizmom, ktorý im umožňuje vykonávť okrem vlstného sústruženi iné funkcie, ko sú vŕtnie, frézovnie, reznie n dĺžku Obrábcie stroje (vrátne strojov s pohyblivou hlvou) n vŕtnie, vyvrtávnie, frézovnie, reznie závitov lebo n reznie vnútorných závitov úberom kovu, iné ko sústruhy (vrátne sústružníckych obrábcích centier) položky Stroje s pohyblivou hlvou Pozri vysvetlivky k položke 8459, tretí odsek, (1) Osttné vyvrtávco-frézovcie stroje Pozri vysvetlivky HS k položke 8459, tretí odsek, bod (3), tretí pododsek Obrábcie stroje n odstrňovnie rozstrpteni (ostrpkov), ostrenie, brúsenie, honovnie, lpovnie, dohldzovnie povrchu, leštenie lebo n inú konečnú úprvu kovov lebo cermetov, pomocou brúsnych kmeňov (brúsiv) lebo lešticich prostriedkov, okrem strojov n obrábnie konečnú úprvu ozubení položky Brúsky rovinné, nstviteľné v ľubovoľnej osi s presnosťou njmenej 0,01 mm Do týchto podpoložiek ptri rovinné brúsky uvedené vo vysvetlivkách HS k položke 8460, tretí odsek, bod (3). Tieto stroje sú vybvené mercími lebo nstvovcími zridenimi. Ptri sem: 1. lineárne prístroje s primym odčítním, npr. posuvné prvítk verniery, n ktorých vzdilenosť medzi dvom po sebe nsledujúcimi dielmi zodpovedá pohybu prvku stroj nepreshujúceho 0,01 mm; 2. profilové projektory n kontrolu prebiehjúcej práce; tieto projektory s skldjú z obrzovky z brúseného skl, n ktorú s premiet vo veľkom zväčšení obrz predmetu nástroj. Obrzovk má stupnicu pomocou tohto deleni možno vyhodnotiť kždú dráhu predmetu lebo nástroj tiež postup prcovného postupu. Prebiehjúcu operáciu možno tiež kontrolovť umiestnením výkresu obrábného predmetu nkresleného n trnsprentnom ppieri v merítku, ktoré odpovedá zväčšeniu profilových projektorov n obrzovke; v tomto prípde je úlohou operátor stroj skoordinovť obrz predmetu s výkresom n obrzovke; 3. zrideni limitujúce dráhu pohybu držik nástroj lebo držik výrobku pomocou nstviteľného zrideni, ktorého poloh je ovládná pomocou zákldnej mierky; 4. elektronické kontrolné ovládcie zrideni n honovcie lpovcie stroje, ktoré s nstvujú pomocou stupnice n konečné rozmery predmetu ktoré umožňujú spomlenie zstvenie nástroj, k s rozmery predmetu priblíži pôvodne určeným rozmerom dosihnu ich.

329 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ ž Osttné brúsky, nstviteľné v ľubovoľnej osi s presnosťou njmenej 0,01 mm Pozri vysvetlivky k podpoložkám Brúsky n brúsenie vnútorných vlcových plôch Brúsky n brúsenie vnútorných vlcových plôch s používjú n brúsenie vnútorných priemerov dutých predmetov (npr. diery). Predmet je upevnený vo zveráku oprcovný brúsnym kotúčom veľkosti primernej k vyvŕtniu potrebnej diery n predmete Brúsky n bezhrotové brúsenie Brúsky n bezhrotové brúsenie s používjú n brúsenie vonkjších priemerov predmetu. Pri tomto oprcovní predmet nie je upevnený, le nchádz s n koľjnici medzi rotčným brúsnym kotúčom podávcím kotúčom (tiež rotuje). Poždovný rozmer je určený vzdilenosťou medzi brúsnym kotúčom podávcím kotúčom Osttné Do tejto podpoložky ptri univerzálne brúsky. Zväčš tvori kombináciu vonkjších vnútorných brúsok, preto môžu prcovť súčsne n oboch strnách predmetu vonkjšej vnútornej N vlcové povrchy N brúsky n brúsenie vnútorných vlcových plôch vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi. N brúsky n bezhrotové brúsenie univerzálne brúsky vysvetlivky k podpoložkám s použijú s príslušnými zmenmi Obrábcie stroje n hobľovnie, obrážnie, drážkovnie, preťhovnie, obrábnie ozubení, brúsenie ozubení lebo ich dokončovcie operácie, strojové píly, odrezávcie stroje osttné stroje prcujúce metódou úberu kovov lebo cermetov, inde nešpecifikovné ni nezhrnuté Preťhovcie stroje Do týchto podpoložiek ptri preťhovcie stroje [pozri vysvetlivky HS k položke 8461, tretí odsek, bod (4)]; sú to obrábcie stroje, ktoré pozostávjú z rezného nástroj s vicerými zubmi, nzývného preťhovcí tŕň, ktorý s použív n oprcovnie vnútorného lebo vonkjšieho povrchu predmetu. V týchto strojoch je predmet upevnený preťhovcí tŕň upevnený v držiku je ťhný lebo tlčený cez oprcovávný predmet rovnomerným rezným pohybom. Vnútorné preťhovcie stroje oprcovávjú klibrujú vnútorný povrch surového lebo čistočne oprcovného predmetu, cez ktorý nástroj prechádz. Vonkjšie preťhovcie stroje vytvárjú rovinné lebo profilovné povrchy N zhotovovnie ozubení n vlcovej ploche N účely týchto podpoložiek možno z ozuby povžovť len tké ozuby, ktoré s získvjú z vlcovitých polotovrov, ktoré si túto formu zchovávjú i po oprcovní. Do týchto podpoložiek ptri stroje n výrobu čelných ozubených kolies, závitovkových ozubených kolies, závitoviek, rohtiek reťzových kolies.

330 C 137/328 Úrdný vestník Európskej únie N zhotovovnie osttných ozubení Do týchto podpoložiek ptri stroje n výrobu ozubených hrebeňov, kuželových kolies závitoviek iných ko cylindrických Vybvené mikrometrickým nstvovcím systémom umožňujúcim nstvenie ľubovoľnej osi s presnosťou njmenej 0,01 mm Pozri vysvetlivky k podpoložkám n mercie nstvovcie zrideni Počítcie stroje vreckové prístroje n záznm, vyvolnie zobrzenie údjov s výpočtovými funkcimi; účtovcie stroje, frnkovcie stroje, stroje n vydávnie lístkov podobné stroje vybvené počítcím zridením; registrčné pokldnice Elektronické klkulčky prcujúce bez vonkjšieho zdroj energie vreckové prístroje n záznm, vyvolnie zobrzenie údjov výpočtovými funkcimi Do tejto podpoložky ptri: 1. elektronické klkulčky so zbudovným čsovým dátumovým displejom budíkom lebo okrem toho so stopkmi lebo tónovými klávesnicmi; 2. elektronické vreckové klkulčky n btérie, ktoré okrem mtemtických operácií mjú pmäť, do ktorej možno vložiť údje s telefónnymi číslmi, plánovčom, poznámkmi, klendárom tď. (niekedy známe ko digitálne diáre ); 3. mlé vreckové elektronické zrideni (tiež známe ko minicomputery ), ktoré s používjú n písnie slov viet, ktoré možno preložiť do vybrného cudzieho jzyk v závislosti od pmäťového modulu, ktorý s použív s týmito zridenimi; môžu vykonávť jednoduché výpočty. Mjú lfnumerickú klávesnicu prvouhlý displej. Do tejto podpoložky neptri: ) nármkové vreckové hodinky s mlou elektronickou klkulčkou (položk 9101 lebo 9102); b) cigretové zpľovče s mlou elektronickou klkulčkou, prípdne s elektronickými hodinkmi (položk 9613); c) podobné zrideni bez klkulčky (položk 8543) Osttné počítcie stroje Do tejto podpoložky ptri neelektronické počítcie stroje uvedené vo vysvetlivkách HS k položke 8470, čsť (A), ktoré používjú n účely výpočtu mechnické zrideni, obvykle ozubnicové prevody bez ohľdu n to, či môžu byť ovládné ručne, motorom lebo elektromgneticky Osttné Okrem strojov uvedených vo vysvetlivkách HS k položke 8470 čsť (B) (D) ptri do tejto podpoložky stroje n vydávnie štítkov (cenoviek) uvádzjúcich predjnú cenu vypočítnú z hmotnosti jednotkovej ceny, ko j stroje vydávjúce lístky z diľničné popltky súčsne s uvedenou sumou. Do tejto podpoložky neptri smosttne dodávné tlčirne (položk 8443).

331 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Stroje n utomtické sprcovnie údjov ich jednotky; mgnetické lebo optické snímče, stroje n prepis údjov v kódovnej forme n pmäťové médiá stroje sprcovávjúce tieto údje, inde nešpecifikovné ni nezhrnuté Optické, vrátne mgnetooptických Pozri doplnkovú poznámku 2 k tejto kpitole Osttné kncelárske stroje prístroje (npríkld rozmnožovcie stroje hektogrfické lebo blnové, dresovcie stroje, utomtické rozdeľovče bnkoviek, stroje n triedenie, počítnie lebo n blenie mincí, prístroje n orezávnie ceruziek, dierkovcie lebo spíncie stroje) Do tejto podpoložky neptri píscie stroje vybvené špeciálnym zridením n písnie dresových štítkov n blny (položk 8469) Osttné Okrem strojov uvedených vo vysvetlivkách HS k položke 8472, pity odsek, (2), (3), (5), (7) ž (11) (16) ž (22), do tejto podpoložky ptri: 1. stroje n obojstrnné tlčenie zmlúv (kontrktov), údjových hárkov, plánov, preukzov, identifikčných kriet lebo iných dokumentov s priehľdnou fóliou n účely chrániť tieto dokumenty pred poškodením, flšovním, znečistením lebo pokrčením. Avšk do tejto podpoložky neptri podobné stroje, ktoré s nepoužívjú v knceláriách (tepelné lisy), ktoré využívjú teplo tlk n účely nneseni priehľdnej fólie zo syntetického mteriálu n povrch lebo druhú strnu obrázku, fotogrfií, umeleckých tlčovín lebo iných tlčených výrobkov, ktoré ptri do položky 8477; 2. elektrické rycie stroje používné npríkld v projekčných knceláriách. Do tejto podpoložky neptri: ) tlčirne položky 8443; b) elektronické vreckové zrideni npájné btériou, ktoré okrem uskutočňovni ritmetických operácií mjú pmäť, ktorá môže uchovávť údje telefónneho zoznmu, plánovč, poznámky, klendár tď. (niekedy známe ko digitálne diáre ) (podpoložk ) Čsti, súčsti príslušenstvo (iné ko kryty, kufríky podobné výrobky) používné výhrdne lebo hlvne n strojoch položiek 8469 ž 8472 Okrem čstí súčstí príslušenstv uvedeného vo vysvetlivkách HS k položke 8473 do tejto položky ptri: 1. mgnetické hlvy v technológii Winchester lebo v technológii tenkého filmu n periférne mgnetické diskové pmäťové jednotky, tiež s nosnými rmenmi lebo v kryte;

332 C 137/330 Úrdný vestník Európskej únie zostvy n ukldnie údjov [tkzvné Hed/Disk/Assemblies = hlv/disk/zostv (HDA)] určené n trvlé umiestnenie v diskových pmäťových jednotkách pozostávjúce z niekoľkých mgnetických diskov pevne nmontovných n nosnom vretene z rmien dátových hláv s hlvmi n čítnie zápis ovládcích, prístupových polohovcích mechnizmov zbudovných v smosttnom hermeticky uzvretom kryte; 3. kzety n tlč písnie, vyrobené vo forme úplne vymeniteľného príslušenstv obshujúce v špeciálnej schránke frbice korekčné pásky Elektronické zostvy Pozri vysvetlivky k podpoložke Elektronické zostvy Pozri vysvetlivky k podpoložke Elektronické zostvy Pozri vysvetlivky k podpoložke Čsti, súčsti príslušenstvo n stroje položky 8471 Do týchto podpoložiek neptri klávesnice n zrideni n utomtické sprcovnie údjov v ich vlstných krytoch (podpoložk ) Elektronické zostvy Pozri vysvetlivky k podpoložke Elektronické zostvy Pozri vysvetlivky k podpoložke Osttné Typy dresových dosiek tejto podpoložky sú typy, ktoré s používjú v dresovcích strojoch ktoré obshujú dresy n rozmnožovnie, to vytláčním, nklepním lebo rzením. Tieto dosky môžu byť ted vyrobené z kovu lebo syntetického mteriálu lebo môžu mť formu mlých zrámovných dosiek (krty, šblóny, blny) vyrobených z lepenky tď. Do tejto podpoložky tiež ptri dresové dosky, ktoré ešte neboli vytláčné, nklepné ni rzené, z predpokldu, že sú rozpoznteľné ko dresové dosky n dresovcie stroje. Avšk tovr tohto druhu vyrobený z ppier lebo lepenky, t. j. mlé šblóny blny v lepenkových rámoch, ktoré možno vkldť do dresovcích strojov, ptrí do položky Elektronické zostvy Pozri vysvetlivky k podpoložke Stroje zrideni n sprcovnie kučuku lebo plstov lebo n zhotovovnie výrobkov z týchto mteriálov, v tejto kpitole inde nešpecifikovné ni nezhrnuté Okrem strojov uvedených vo vysvetlivkách HS k položke 8477 do tejto položky ptri: 1. stroje n odstrňovnie gumených podrážok gumených opätkov, ktoré nie sú určené n sprcovnie usne, koží lebo kožiek, j keď s používjú v obuvníckom priemysle; 2. stroje n krájnie blokov penového plstu, penovej gumy, ltexovej peny podobných mteriálov pri použití pásového nož lebo pílového listu.

333 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Stroje mechnické zrideni s vlstnou individuálnou funkciou, v tejto kpitole inde nešpecifikovné ni nezhrnuté Stroje n výrobu lán, povrzov lebo káblov Do tejto podpoložky ptri: 1. stroje zrideni n výrobu povrzov, šnúr, lán lebo káblov z textilného vlákn, npríkld: ) spletcie stroje, ktoré vyrábjú prmene skrútením dvoch lebo vicerých jednotlivých lebo smosttných vlákien (káblová pridz); b) stroje n výrobu lán lebo káblov zkrútením, ktoré krúti dv lebo vicero prmeňov tk, by zhotovili lno lebo kábel veľkého priemeru; c) kombinovné spletcie lebo zkrucovcie stroje n lná káble, používné hlvne n výrobu ťžkých šnúr lán lebo káblov menšieho priemeru; 2. stroje zrideni n výrobu drôtených lán káblov iných ko elektrických, ktoré prcujú n rovnkom princípe ko stroje zrideni opísné v bode 1; 3. stroje zrideni n kbeláž lebo oplietnie elektrických drôtov stroje n výrobu koxiálnych káblov. Do podpoložky neptri stroje, ktoré vykonávjú operácie, ktoré predchádzjú splietniu, npr. česnie, rozprestiernie, postupné ťženie lebo spridnie, lebo skrucovnie rámov typov používných v tkáčovnich; niektoré stroje tohto typu možno používť n výrobu jemných šnúr krútením lnovej pridze (položk 8445) Osttné Do tejto podpoložky ptri: 1. systémy n otvárnie grážových dverí, čo sú mechnické zrideni n utomtické otvárnie ztvárnie dverí vysúvjúcich s ku stropu pomocou diľkového rádiového signálu. Tieto systémy sú pripevnené ku stropu gráže pozostávjú hlvne z elektrického servomotor s hncím vretenom, spojovcej koľjnice so zridením n prenos energie prcovného rmen upevneného n dvere gráže. Servomotor je spojený káblom s rádioprijímčom, ktorý zpín prívod prúdu do servomotoru, k prijme ridice signály z rádiového vysielč umiestneného vo vozidle. Rádiovysielče prijímče potrebné n diľkové ovládnie týchto systémov neptri do tejto podpoložky sú ztriedené do položky 8526 v súlde s ich vlstnými chrkteristikmi; 2. niektoré stroje zrideni n výrobu dosiek s tlčenými obvodmi (oprcovním rezním väčších listov lminátu n báze ppier, tknín zo sklených vláken, kermického lebo iného izolčného mteriálu), ko npríkld: ) kefovcie stroje ultrzvukové umývcie stroje n čistenie listov izolčného mteriálu; b) vlcovcie lebo licie stroje n nnášnie fotorezistentnej látky, tmelu lebo spojiv n hárky izolčného mteriálu; 3. stroje n zostvovnie dosiek s plošnými spojmi, n osdenie ktívnych, psívnych lebo spojovcích komponentov n plošné spoje ( pick nd plce ). Tieto komponenty v pásoch sú utomticky prisúvné do stroj. Stroje presne umiestni komponenty n konkrétne miesto nmontujú ich n plošný spoj. Po nmontovní sú komponenty pripevnené n plošný spoj npr. spájkovním, kontktným zvárním. Okrem montáže polovodičov môžu tieto stroje tiež premiestňovť iné komponenty n nosné podkldy. Do tejto položky neptri stroje zrideni druhu, ktorý s využív výlučne lebo hlvne n výrobu polovodičových mteriálov lebo doštičiek, polovodičových zridení, integrovných elektrických obvodov lebo plochých pnelových displejov (položk 8486).

334 C 137/332 Úrdný vestník Európskej únie Kohútiky, ventily podobné zrideni n potrubi, kotly, nádrže, vne lebo podobné kde, vrátne redukčných ventilov ridených termosttom Kombinovné s filtrmi lebo mznicmi Do tejto podpoložky ptri výrobky pozostávjúce z rôznych prvkov, ktoré vykonávjú funkcie potrebné n reguláciu vzduchových tlkových systémov: filtráci vzduchu (n odstránenie nečistôt, npr. vody, hrdze, špiny tď.), reguláci prcovného tlku, mznie (n zbezpečenie hldkého pohybu pneumtických prvkov). Mjú nsledujúci vzhľd: 8486 Stroje prístroje druhu používného výlučne lebo hlvne n výrobu polovodičových kryštálov lebo doštičiek, polovodičových prvkov, elektronických integrovných obvodov lebo zridení s plochým pnelovým displejom; stroje prístroje špecifikovné v poznámke 9 písm. C tejto kpitoly; čsti, súčsti príslušenstvo Do tejto položky okrem iného neptri: ) prístroje zrideni n výrobu tlčených obvodov podľ vymedzeni v poznámke 5 k 85. kpitole; b) elektrické stroje zrideni n testovnie doštičiek lebo integrovných obvodov elektrického merni n detekciu loklizáciu porúch, vrátne strojov vybvených zridením n oznčovnie porúch lebo triedicim zridením n ztriedenie testovných výrobkov do špecifických úložných zásobníkov (kpitol 90) Obrábcie stroje prcujúce pomocou ultrzvuku Pozri vysvetlivky HS k položke 8456, druhý odsek.

335 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Osttné Do tejto podpoložky popri strojoch uvedených vo vysvetlivkách HS k položke 8486 čsť (B) ptri: 1. obrábcie stroje n rytie lebo drážkovnie polovodičových doštičiek; 2. práty n rýchle zhrievnie polovodičových doštičiek; 3. obrábcie stroje n sprcovnie mteriálu úberom mteriálu pomocou lserového, svetelného lebo iného fotónového lúč; 4. prístroje n sušenie potlčených lebo umytých izolčných podložiek kontinuálne sušičky pre polovodičové doštičky Stroje prístroje špecifikovné v poznámke 9 písm. C tejto kpitoly Do tejto podpoložky popri strojoch uvedených vo vysvetlivkách HS k položke 8486 čsť (D) ptri: 1. lisovcie upevňovcie prtúry prúžkové utomtizovné upevňovče n montáž polovodičov lebo elektronických integrovných obvodov; 2. fotopráty, ktoré fungujú ko prístroj produkujúci šblóny, druhu používného n výrobu msiek lebo mriežok z fotorezistentne potihnutých podkldov; 3. oznčovcie nástroje, ktoré fungujú ko prístroj produkujúci šblóny, druhu používného n výrobu msiek lebo mriežok z fotorezistentne potihnutých podkldov; 4. niektoré stroje zrideni n výrobu hybridných integrovných obvodov (oprcovním rezním väčších listov kermického lebo iného izolčného mteriálu), ko npríkld: ) kefovcie stroje ultrzvukové umývcie stroje n čistenie listov izolčného mteriálu; b) vlcovcie lebo licie stroje n nnášnie fotorezistentnej látky, tmelu lebo spojiv n listy izolčného mteriálu.

336 C 137/334 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA ELEKTRICKÉ STROJE, PRÍSTROJE A ZARIADENIA A ICH ČASTI A SÚČASTI; PRÍSTROJE NA ZÁZNAM A REPRODUKCIU ZVUKU, PRÍSTROJE NA ZÁZNAM A REPRODUKCIU TELEVÍZNEHO OBRAZU A ZVUKU, ČASTI A SÚČASTI A PRÍSLUŠENSTVO TÝCHTO PRÍSTROJOV 8501 Elektrické motory generátory (okrem generátorových gregátov) Do tejto podpoložky ptri elektrické stierče predného skl utomobilov, bez rmienok lebo vlstných stierčov, le s príslušným prevodovým mechnizmom (čelné ozubené kolo oscilčná spojovci tyč), ktoré premieňjú rotčný pohyb n oscilčný Elektrické generátorové gregáty rotčné meniče (konvertory) Okrem elektrického zrideni opísného vyššie vo vysvetlivkách HS k položke 8502, čsť (I) (II), do tejto položky ptri kskádové konvertory, Wrd-Leonrdove zrideni rotčné odfázovče Turbogenerátory Turbogenerátory sú ridené primo plynovými lebo prnými turbínmi. Mjú pevný cylindrický rotor s pozdĺžnymi drážkmi, n ktorých sú upevnené indukčné cievky. Rotor môže tvoriť jeden kus lebo môže pozostávť z niekoľkých pevných sekcií. Turbogenerátory sú obvykle chldené vzduchom, le vysokokpcitné druhy sú chldené vodíkom Čsti súčsti určené výhrdne lebo hlvne n stroje položky 8501 lebo 8502 Do tejto položky neptri svorkovnice n elektrické motory (položk 8536) Elektrické trnsformátory, sttické meniče (npríkld usmerňovče) induktory Okrem výrobkov uvedených vo vysvetlivkách HS k položke 8504 do tejto položky ptri: 1. nstviteľné trnsformátory (npr. kurzorové trnsformátory) trnsformátory s meniteľným prevodom; 2. rozptylové trnsformátory pre žirivky; 3. špeciálne trnsformátory n komunikčnú techniku; 4. kompenzčné tlmivky; 5. výstupné cievky; 6. vyhldzovcie tlmivky; 7. tlmivky s pohyblivým jdrom n zmenu indukčnosti; 8. predrdné tlmivky n elektrické výbojky; 9. Pupínové cievky; 10. Godefroyové cievky; 11. stbilizovné prúdové zdroje (usmerňovč s regulátorom).

337 Úrdný vestník Európskej únie C 137/335 Do tejto položky tiež ptri selénové usmerňovcie prvky, či už jednotlivé (hlvne selénové dosky), lebo násobné. Do tejto položky neptri germániové ni kremíkové monokryštálové usmerňovče obshujúce diskrétne prvky (npr. usmerňovcie diódy) lebo usmerňovče obshujúce integrovné obvody, hlvne mikroobvody, vybvené tiež chldicim lebo izolujúcim zridením tď. Poznámk 8 k tejto kpitole ztrieďuje tieto prvky do položky 8541 lebo 8542 (pozri tiež poznámku 2 k tejto kpitole). Ďlej do tejto položky neptri: ) spínče npäťových stupňov n trnsformátory (položk 8536); b) usmerňovcie elektrónky, výbojky žirivky, ko sú fntróny, tyrtróny, ignitróny vysokonpäťové usmerňovcie elektrónky n röntgenové zridenie (podpoložk ); c) npäťové regulátory položky Druhy používné s telekomunikčnými prístrojmi, strojmi n utomtické sprcovnie údjov ich jednotkmi Do tejto podpoložky ptri sttické meniče do telekomunikčných prístrojov lebo strojov n utomtické sprcovnie údjov ich jednotky, ktoré: obvykle mjú stbilizčné obvody, mjú výstupné npätie npr. 3,3, 5, 12, 24, 48 lebo 60 V typické pre tieto prístroje. Sttické meniče do telekomunikčných prístrojov lebo strojov n utomtické sprcovnie údjov ich jednotiek slúži n premenu striedvého prúdu (AC) z hlvného zdroj n jednosmerný prúd (DC). Používním tkzvného neprerušiteľného zálohového energetického zdroj (UPS) spolu so strojmi n utomtické sprcovnie údjov s zbezpečuje náhrdná energi (spolu s tzv. Power Good Signl ) v prípde prerušeni dodávky energie, tým s zbráni strte údjov Elektronické zostvy pre výrobky podpoložky N účely definície termínu elektronické zostvy pozri vysvetlivky k podpoložke Elektronické zostvy pre výrobky podpoložky N účely definície termínu elektronické zostvy pozri vysvetlivky k podpoložke Elektromgnety; permnentné mgnety výrobky určené n zmgnetizovnie; upíncie dosky, skľučovdlá osttné podobné upíncie zrideni s elektromgnetmi lebo permnentnými mgnetmi; elektromgnetické spojky brzdy; elektromgnetické zdvíhcie hlvy Elektromgnety; upíncie dosky, skľučovdlá osttné podobné upíncie zrideni s elektromgnetmi lebo permnentnými mgnetmi Do tejto podpoložky ptri elektrické ovládcie mgnety nmontovné n dverách osobných utomobilov vytvárjúce tk čsť centrálneho systému zmykni dverí. Tieto systémy sú npojené k npájciemu zdroju vozidl sú ovládné ridicimi signálmi z elektrického ovládcieho zrideni, ktoré ptrí k systému. Ak s jedny z dverí ručne otvori lebo ztvori, elektromgneticky s otvori lebo ztvori súčsne osttné dvere vozidl. Do tejto podpoložky neptri solenoidom ovládné vstrekovcie ventily n vznetové lebo zážihové piestové spľovcie motory, ktorých ventilové telesá ihly sú vybvené vinutím mgnetu kotvou mgnetu (podpoložk lebo ).

338 C 137/336 Úrdný vestník Európskej únie Glvnické články btérie Vlcové články Vlcové články mjú okrúhly priemer. Kldné záporné póly sú n protiľhlých koncoch. Dĺžk vlcových článkov je väčši ko ich priemer: Vlcové články Pozri vysvetlivky k podpoložke Vlcové články Pozri vysvetlivky k podpoložke Gombíkové články Výšk gombíkových článkov je menši lebo rovnká ko priemer: 8507 Elektrické kumulátory, vrátne ich seprátorov, tiež s prvouhlým prierezom (vrátne štvorcového) Osttné olovené kumulátory Okrem kumulátorov druhov používných piestových motorov (pozri podpoložky ) ptri do týchto podpoložiek elektrické olovené kumulátory uvedené vysvetlivkách HS k položke 8507, tretí odsek, bod (1). Tieto kumulátory s používjú npríkld n pohon elektrických vozidiel zásobovnie energiou telekomunikčných zridení Niklo-kdmiové Akumulátory týchto podpoložiek s používjú hlvne v bezpečnostných svietidlách bníkov čsto ko náhrd suchých btérií v prístrojoch, ko sú prenosné rádiá, televízory, elektrické holice strojčeky osttné elektrické spotrebiče.

339 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ ž Osttné kumulátory Do týchto podpoložiek ptri striebro-zinkové striebro-kdmiové kumulátory Čsti súčsti Do týchto podpoložiek neptri spojovcie čsti kumulátorových prvkov (podpoložk ) Elektromechnické zrideni pre domácnosť so vstvným elektrickým motorom, iné ko vysávče položky Osttné zrideni Do tejto podpoložky ptri elektrické sdy n mnikúru pedikúru s vlstným elektrickým motorom, ktoré sú pripojené káblom k energetickej jednotke prístroj Holice strojčeky, strojčeky n strihnie vlsov srsti depilčné prístroje so vstvným elektrickým motorom Holice strojčeky Do tejto podpoložky ptri holice strojčeky so vstvným strojčekom n strihnie vlsov Elektrické zpľovcie lebo spúšťcie zridenie n zážihové lebo vznetové spľovcie motory (npríkld mgnetické zpľovče, mgneto-dynmá, zpľovcie cievky, zpľovcie žervice sviečky, spúšťče); generátory (npríkld dynmá, lternátory) regulčné spínče druhov používných s týmito motormi Spúšťče, tiež prcujúce ko štrtovcie generátory Zrideni tejto podpoložky zvyčjne prcujú n 6, 12 lebo 24 V mjú špeciálne prvky n pripevnenie k motoru. Do tejto podpoložky ptri: 1. spúšťče motorov s výsuvnou kotvou, spúšťče s pozdĺžnym posuvom, spúšťče so špirálovým pohybom spúšťče s pozdĺžnym špirálovým pohybom; 2. zridenie, ktoré je výsledkom spojeni (kombináci) spúšťč generátor do jednej jednotky Elektrické prístroje osvetľovcie lebo signlizčné (okrem výrobkov položky 8539), stierče, rozmrzovče odhmlievče, elektrické, n bicykle lebo motorové vozidlá Poplchové zrideni proti vlámniu druhov používných pre motorové vozidlá Pozri vysvetlivky HS k položke 8512, druhý odsek, (11) Osttné Do tejto podpoložky ptri rámy reflektory predných svetiel rmená stierčov, tiež so stierčmi n elektrické stierče predných skiel. Avšk do tejto podpoložky neptri objímky žiroviek (podpoložk lebo ).

340 C 137/338 Úrdný vestník Európskej únie Elektrické pece rúry priemyselné lebo lbortórne (vrátne fungujúcich s indukčnou lebo dielektrickou strtou); osttné priemyselné lebo lbortórne zrideni n tepelné sprcovnie mteriálov indukčnou lebo dielektrickou strtou Dielektrické pece rúry Typy mikrovlnných rúr používných v rešturáciách, jedálňch, pod., s líši od spotrebičov pre domácnosť položky 8516 výkonom objemom pece. Tkéto pece s výkonom vyšším ko W lebo objemom väčším ko 34 litrov s povžujú z pece n priemyselné použitie. Pre mikrovlnné rúry, ktoré sú pod jedným krytom kombinovné s grilom lebo iným typom pece, s uvedený výkon týk len mikrovlnnej čsti. Ztriedenie tkejto kombinácie nie je ovplyvnené kritériom objemu pece. Mikrovlnné rúry s výkonom, ktorý nie je vyšší ko W, s objemom pece nepreshujúcim 34 litrov sú určené n domáce použitie (položk 8516) Elektrické prietokové lebo zásobníkové ohrievče vody ponorné ohrievče; elektrické zrideni n vykurovnie priestorov pôdy; elektrotepelné zrideni n úprvu vlsov (npríkld sušiče vlsov, vlničky n vlsy, prístroje n trvlú onduláciu) sušiče rúk; elektrické žehličky; osttné elektrotepelné prístroje používné v domácnostich; elektrické vykurovcie odpory, iné ko položky Elektrické prietokové lebo zásobníkové ohrievče vody ponorné ohrievče vody Do týchto podpoložiek ptri: 1. ohrievče vody, ktoré prcujú ko prietokové ohrievče vody zásobníkové ohrievče vody; 2. elektrické ohrievče (bojlery), ktoré produkujú len horúcu vodu lebo horúcu vodu nízkotlkovú pru súčsne. Do týchto podpoložiek neptri elektricky vyhrievné prné kotly kotly n prehritu vodu (položk 8402) elektricky vyhrievné elektrické kotly n centrálne kúrenie (položk 8403) ž Elektrické zrideni n vykurovnie priestorov pôdy Do týchto podpoložiek ptri: 1. elektrické tepelné zrideni do sáun; 2. btériou ovládné tepelné zrideni n ohritie rozmrzenie zmrznutých dverí motorových vozidiel pomocou tepelného prvku umiestneného v zámku. Tieto mlé tepelné zrideni môžu obshovť žirovku položky 8513 n osvetlenie prcovného priestoru Mikrovlnné rúry pece Pozri vysvetlivky k podpoložke Sporáky (spoň s rúrou špirálou) Sporáky obshujú spoň rúru špirálu (môžu mť tiež mikrovlnnú jednotku lebo gril) Osttné Okrem zridení opísných vo vysvetlivkách HS k položke 8516, čsť (E), body (5) ž (20), do tejto podpoložky ptri: 1. suny s infrčervenými žiričmi (jednotlivé kbíny); 2. dosky n ohrievnie nôh; 3. elektricky ohrievné obuvnícke npináky; 4. zrideni n čistenie kontktných šošoviek, pozostávjúce z dvoch mlých elektricky vyhrievných komôr so šrobovcími viečkmi, do ktorých s vkldjú kontktné šošovky v ktorých s vyhriev čistic tekutin.

341 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Elektrické vykurovcie odpory Do týchto podpoložiek ptri drôty, káble pásky podobné, ktoré sú izolovné poskytujú teplo n vyhrievnie stropov, stien, trubiek, nádob tď. Do týchto podpoložiek neptri tepelné odpory pripojené k čstim zrideni, npr. zákldné dosky žehličiek pltní, elektrických sporákov (podpoložk ) Telefónne súprvy, vrátne telefónov pre celulárnu sieť lebo pre osttné bezdrôtové siete; osttné prístroje n prenos lebo príjem hlsu, obrzu lebo osttných dát, vrátne prístrojov n komunikáciu v drôtovej lebo bezdrôtovej sieti [ko v lokálnej (LAN), tk j v rozsihlej (WAN) sieti], iné ko prístroje n prenos lebo príjem položiek 8443, 8525, 8527 lebo Telefóny pre celulárne siete lebo pre osttné bezdrôtové siete Pozri vysvetlivky HS k položke 8517, čsť (I), (B). Do tejto podpoložky ptri telefóny pre celulárne siete, tzv. mobilné telefóny. Mobilné telefóny mjú tieto chrkteristické vlstnosti: mjú vreckové rozmery, t. j. ich rozmery pri merní v njkompktnejšej forme nepreshujú 170 mm 100 mm 45 mm, sú prevádzkyschopné bez externého zdroj npájni, sú vybvené mikrofónom, ko j slúchdlom /lebo reproduktorom, to v rámci zrideni ko tkého lebo formou snímteľnej náhlvnej súprvy predkldnej spolu s mobilným telefónom, n prenos príjem hlsu umožňujúceho hlsovú komunikáciu, obshujú ďlšie komponenty, ko npr. zosilňovč telefónnu nténu, ktoré zbezpečujú obojsmerný prenos hlsu n krátke vzdilenosti v rámci siete tvorenej zákldnými stnicmi podpoložky , ktoré využívjú frekvenčné pásm pre mobilnú telefóniu, k sú vybvené modulom SIM ( Subscriber Identity Module ) rôznych druhov (fyzický lebo softvérový), dokážu zbezpečiť po jeho ktivovní telefónnu komunikáciu prostredníctvom celulárnych sietí. Môžu umožňovť tiesňové volni bez modulov SIM. Mobilné telefóny môžu mť j ďlšie funkcie, ko npr. prijímnie odosielnie krátkych textových správ SMS ( Short Messge Service ) multimediálnych správ MMS ( Multimedi Messging Service ); emilov; prepojovnie pketov n prístup k internetu; vysielnie príjem signálov n určenie polohy; nvigáciu, plánovnie trsy, mpy, odosielnie prijímnie okmžitých správ, VOIP (Voice over Internet Protocol); osobný digitálny sistent PDA ( Personl Digitl Assistnt ); hry; príjem rádiových lebo televíznych signálov; zber dát, zznmenávnie reprodukovnie zvuku obrzu. Bez ohľdu n tieto doplnkové funkcie funkci mobilnej telefónie je vo všeobecnosti hlvnou funkciou mobilných telefónov, ktoré vykzujú všetky vyššie uvedené vlstnosti. Je to tk npríkld vtedy, keď funkci telefónie má prednosť pred všetkými osttnými funkcimi vrátne prípdov, keď sú užívteľovi oznámené prichádzjúce hovory bez ohľdu n práve používné sekundárne funkcie Osttné Okrem telefónnych prístrojov opísných vo vysvetlivkách HS položk 8517, čsť (I), (A), ptri do tejto podpoložky tlčidlové telefónne prístroje, ktoré mjú zbudovný čítč mgnetických kriet, zobrzovciu jednotku údjov, dosku elektronických obvodov s mikroprocesorom, niekoľko údjových pmätí, hodiny modulátor demodulátor (modem). Tieto prístroje môžu byť použité nielen ko telefónny prístroj, le tiež (npríkld v supermrketoch) ko dátové terminály, npr. n overenie mgnetických kreditných kriet lebo šekov lebo n prenos dát o predji telefónnymi linkmi do strojov n utomtické sprcovnie údjov.

342 C 137/340 Úrdný vestník Európskej únie Prístroje n príjem, konverziu prenos lebo obnovenie hlsu, obrzu lebo osttných dát, vrátne prístrojov n prepájnie smerovnie Do tejto podpoložky ptri dve skupiny prístrojov: 1. prístroje n príjem, konverziu prenos hlsu, obrzu lebo iných dát; 2. prístroje n regeneráciu hlsu, obrzu lebo iných dát. Do tejto podpoložky ptri: 1. krty pre sieťové rozhrni; 2. modemy; 3. opkovče (repeters); 4. rozbočovče (hubs); 5. mosty bridges (vrátne prepínčov switches); 6. smerovče (routers). Do tejto podpoložky tiež ptri jednotky, v ktorých sú prvky vysielč prijímč umiestnené v rôznych skrinkách z predpokldu, že vytvárjú funkčnú jednotku. Aby boli pokldné z funkčnú jednotku, musí byť prístroj vysielč-prijímč inštlovný vo vzájomnej blízkosti (t. j. v rovnkej budove lebo vozidle) musi mť spoločné prvky ko npr. nténu. Do tejto podpoložky ptri tkisto bezdrôtové náhlvné súprvy (wireless hedsets), ktoré sú určené predovšetkým lebo výlučne n použite s telefónmi pre celulárnu sieť (mobilné telefóny) ktoré s zvesi n ucho, čím s používteľovi umožní komunikovť s voľnými rukmi. Používteľ prostredníctvom nich môže ovládť niekoľko funkcií telefónu (prijtie hovoru, ukončenie hovoru vytáčnie čísl) v okruhu do 10 m od telefónu tkisto prispôsobovť hlsitosť zvuku v slúchdle Súčsťou súprvy je rádiový prijímč/vysielč, pomocou ktorého je možná komunikáci cez mobilný telefón prostredníctvom bezdrôtovej technológie bluetooth. Energetický zdroj je nbíjteľná btéri, ktorou sú vybvené. Do tejto podpoložky ptri tkisto bezdrôtové náhlvné súprvy (wireless hedsets), ktoré sú určené výlučne lebo hlvne n použite s telefónmi pre celulárnu sieť (mobilné telefóny), určené n zvesenie n ucho, čím s používteľovi umožní komunikovť s voľnými rukmi. Umožňujú používteľovi ovládť funkcie telefónu ko prijtie hovoru, ukončenie hovoru voľbu čísl (npríkld opätovnú voľbu posledného čísl) vo vzdilenosti približne 10 m od mobilného telefónu tkisto prispôsobiť hlsitosť slúchdiel. Tieto náhlvné súprvy obshujú rádiový rijímč/vysielč, pomocou ktorého je možná komunikáci cez mobilný telefón prostredníctvom bezdrôtovej technológie, npr. Bluetooth Videotelefóny Pozri vysvetlivky HS k položke 8517, čsť (II), (C). Do tejto podpoložky tiež ptri priemyselné televízne systémy pozostávjúce z kmery, pnelu s niekoľkými tlčidlmi s jedným lebo vicerými monitormi, ktoré sú pripojené n komunikčnú stnicu koxiálnych káblov n prepojenie rôznych prvkov, dodávné vo forme súprvy určenej n predj v mlom. Výrobky tejto podpoložky môžu byť kombinovné s otvárčom elektrických dverí, signlizčným zridením lebo svetelným zdrojom Osttné Do tejto podpoložky ptri: 1. pevné prijímcie prístroje (vrátne prístrojov používných predovšetkým vo veľkých zridenich) špeciálne prístroje ko npr. utjovcie zrideni (npr. invertory spektr); niektoré prijímče, nzývné diverzifikovné prijímče, využívjú vicero technológií príjmu n to, by nedochádzlo ku kolísniu rádiového signálu; 2. prijímče n rádiotelefóniu pre motorové vozidlá, lode, lietdlá, vlky tď;

343 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ prijímče pre rádiotelegrfické systémy n loklizáciu osôb; 4. prijímče pre simultánne tlmočenie n vicjzyčných konferenciách; 5. špeciálne prijímče pre núdzové signály lodí, lietdiel tď; 6. prijímče pre telemetrické signály; 7. fxové rádiotelegrfické zrideni n príjem kópií dokumentov, novín, plánov, správ tď. n scitlivený ppier Osttné Do tejto podpoložky ptri: 1. pevné vysielče. Niektoré typy, používné njmä vo veľkých zridenich, zhŕňjú špeciálne prístroje ko utjovcie zrideni (npríkld invertory spektr) multiplexné zrideni (využívné n súbežné vysielnie vic ko dvoch správ); 2. vysielče pre rádiotelefóniu určené pre motorové vozidlá, lode, lietdlá, vlky tď; 3. vysielče pre rádiotelegrfické systémy n loklizáciu osôb; 4. rádiové vysielče pre simultánne tlmočenie n vicjzyčných konferenciách; 5. utomtické vysielče núdzových signálov lodí, lietdiel tď; 6. fxové rádiotelegrfické zrideni n vysielnie kópií dokumentov, novín, plánov, správ tď; 7. vysielče telemetrických signálov Mikrofóny ich stojny; reproduktory, tiež vstvné; slúchdlá všetkých druhov, tiež kombinovné s mikrofónom súprvy pozostávjúce z mikrofónu jedného lebo vicerých reproduktorov; elektrické nízkofrekvenčné zosilňovče; súprvy elektrických zosilňovčov zvuku Do tejto položky ptri smosttne predkldné prípdne kombinovné bezdrôtové mikrofóny, slúchdlá reproduktory. Do tejto položky neptri: 1. smosttne predkldné bezdrôtové mikrotelefóny pre linkové telefónne súprvy (pozri vysvetlivky HS k podpoložke ); 2. smosttne predkldné bezdrôtové náhlvné súprvy (kombináci náhlvného slúchdl mikrofónu) s funkciou vytáčni čísl (pozri vysvetlivky HS k podpoložke ) Prístroje n záznm lebo reprodukciu zvuku Vreckové kzetové prehrávče N účely stnoveni rozmerov týchto prístrojov treb použiť poznámku 1 k podpoložkám ku 85. kpitoly, pričom treb brť do úvhy j rozmery skrinky; výčnelky, ko sú tlčidlá, uztvárcie zrideni zbezpečovcie páky netreb brť do úvhy.

344 C 137/342 Úrdný vestník Európskej únie Osttné Do tejto podpoložky neptri prístroje n reprodukciu zvuku, tzv. MP3 prehrávče, ktoré využívjú optické médiá ktoré mjú integrovné zrideni, ktoré s prostredníctvom softvéru môžu následne ktivovť, by prijímli rozhlsové signály (položk 8527) Osttné Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi Vreckových rozmerov Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi Osttné Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi Videofonické prístroje n záznm lebo reprodukciu, tiež so zbudovným videotunerom Osttné Do tejto podpoložky ptri prístroje bez obrzovky schopnej prijímť televízny signál, tkzvné set-top boxy, ktoré mjú zbudovné zridenie s funkciou nhrávni lebo prehrávni (npr. pevný disk lebo DVD jednotku) Čsti, súčsti príslušenstvo vhodné n použitie výhrdne lebo hlvne s prístrojmi položiek 8519 ž Elektronické zostvy Pozri vysvetlivky k podpoložke Disky, pásky, pevné, energeticky nezávislé pmäťové zrideni, smrt krty iné mediá n záznm zvuku lebo podobný záznm, tiež nhrté, vrátne mtríc glvnických odtlčkov n výrobu diskov, okrem výrobkov 37 kpitoly V prípde, že s médiá tejto položky predkldjú spolu s iným tovrom, mlo by s pri ztrieďovní vychádzť z týchto zásd: 1. k médium iné výrobky tvori tovr dodávný v súboroch n mloobchodný predj podľ všeobecného prvidl 3 písm. b) pre interpretáciu kombinovnej nomenkltúry, ml by s súbor ztriediť n záklde tohto prvidl, lebo 2. k médium iné výrobky netvori tovr dodávný v súboroch n mloobchodný predj podľ všeobecného prvidl 3 písm. b) n interpretáciu kombinovnej nomenkltúry, mlo by s médiu ztriediť do osobitnej príslušnej podpoložky Krty so zbudovným mgnetickým prúžkom Do tejto podpoložky ptri tkisto tlčoviny ko cestovné plubné lístky, n ktorých je jeden lebo vic mgnetických prúžkov Bez záznmu Do tejto podpoložky tiež ptri pásky, ktoré treb ešte pred použitím rozrezť n židnú veľkosť.

345 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Disky pre lserové čítcie systémy so záznmovou kpcitou nepreshujúcou 900 megbytov, iné ko vymzteľné Táto podpoložk s vzťhuje n zpisovteľné kompktné disky (CD-R). CD-R s obvykle vyrábjú z bezfrebného priehľdného polykrbonátu s hrúbkou 1,2 mm. Vrchná strn je potihnutá reflexnou vrstvou zltej lebo striebornej frby môže byť potlčená. Spodná strn je pokrytá vrstvou frbiv ochrnnou vrstvou. Mjú priemer 8 lebo 12 cm, lebo môžu mť tvr krty. Ich záznmovú kpcitu možno kontrolovť pomocou prístrojov n čítnie/zpisovnie príslušného záznmového softvéru. Hoci záznm n tkéto disky možno vykonť jedným lebo vicerými krokmi, zznmenné informácie nemožno vymzť Disky pre lserové čítcie systémy so záznmovou kpcitou preshujúcou 900 megbytov le nepreshujúcou 18 gigbytov, iné ko vymzteľné Táto podpoložk s vzťhuje n zpisovteľné digitálne vicúčelové disky (DVD/+R). N rozdiel od CD-R podpoložky , DVD-/+R pozostávjú z dvoch zlepených polykrbonátových vrstiev s hrúbkou 0,6 mm. Tento fyzikálny rozdiel možno identifikovť preskúmním vonkjšej hrny disku. Mjú priemer 8 lebo 12 cm. Ich záznmovú kpcitu možno kontrolovť pomocou prístrojov n čítnie/zpisovnie príslušného záznmového softvéru. Hoci záznm n tkéto disky možno vykonť jedným lebo vicerými krokmi, zznmenné informácie nemožno vymzť Osttné Do tejto podpoložky ptri: 1. optické disky, n ktorých možno zznmenné informácie vymzť zznmenť nové údje [ prepisovteľné kompktné disky (CD-RW) prepisovteľné digitálne vicúčelové disky (DVD-/+RW)]. Možno ich identifikovť pomocou záznmového softvéru prístrojov n utomtické sprcovnie údjov; 2. prepisovteľné DVD-RAM minidisky, ktoré sú obvykle v zásobníkoch Smrt krty Pozri vysvetlivky HS k položke 8523, čsť (C), (2). Do týchto podpoložiek ptri tkisto elektronické bezdotykové krty/štítky, ktoré s zvyčjne skldjú z cievky ktivovnej signálom z čítcieho zrideni; n cievke s generuje npätie, ktorým s npáj mikroobvod, ďlej zo systému n generovnie kódu, ktorý po príjme signálu z cievky generuje dát, ntény n prenos signálu Vysielcie prístroje n rozhlsové lebo televízne vysielnie, tiež so zbudovnými prístrojmi n príjem lebo záznm, lebo reprodukciu zvuku; televízne kmery, digitálne fotopráty kmkordéry Do tejto položky ptri termálne zobrzovcie kmery (therml-imging cmers) s infrčerveným snímčom, ktorý zchytí tepelné žirenie premení ho n obrázky, ktoré predstvujú teplotu individuálnych povrchov lebo objektov v rôznych odtieňoch sivej lebo iných rôznych frieb, le ktorý nemôže teploty zmerť lebo zchytené merné hodnoty vyčísliť Vysielcie prístroje so zbudovným prijímcím zridením Do tejto podpoložky tiež ptri jednotky, v ktorých sú prvky vysielč prijímč umiestnené v rôznych skrinkách z predpokldu, že vytvárjú funkčnú jednotku. Aby boli pokldné z funkčnú jednotku, musí byť prístroj vysielč-prijímč inštlovný vo vzájomnej blízkosti (npr. v rovnkej budove lebo vozidle) musi mť spoločné prvky ko npr. nténu.

346 C 137/344 Úrdný vestník Európskej únie ž Televízne kmery, digitálne fotopráty kmkordéry Pozri vysvetlivky k položke 8525, čsť (B). Do týchto podpoložiek neptri elektronické čítcie zrideni pre zrkovo postihnutých (pozri vysvetlivky k podpoložke ) Digitálne fotopráty Digitálne fotopráty tejto podpoložky môžu vždy zznmenávť sttickú snímku buď n internú pmäť, lebo n vymeniteľný nosič záznmov. Väčšin fotoprátov tejto podpoložky má dizjn trdičných fotoprátov nemá polohovteľný hľdáčik. Tieto fotopráty môžu mť tiež funkciu n záznm videosekvencií. Fotopráty zostávjú ztriedené do tejto podpoložky, pokiľ nie sú schopné pri využití mximálnej kpcity pmäte zznmenť 23 snímok z sekundu (lebo vic) pri minimálne 30-tich minutách neprerušovnej videosekvencie v kvlite rozlíšeni pixelov (lebo vic). V porovnní s kmkordérmi (videokmery so záznmom obrzu zvuku) v podpoložkách mnoho digitálnych fotoprátov (k fungujú ko videokmery) nemá funkciu optického zoomu pri videozáznme. Nezávisle od kpcity pmäti, niektoré fotopráty po určitom čse utomticky ukonči videozáznm Kmkordéry Kmkordéry týchto podpoložiek mjú vždy funkciu zznmenávť videosekvencie buď n internú pmäť, lebo n vymeniteľné pmäťové médium. Všeobecne mjú digitálne kmkordéry týchto podpoložiek iný dizjn ko digitálne fotopráty podpoložky Čsto mjú polohovteľný hľdáčik sú predkldné spolu s diľkovým ovládním. Vždy disponujú funkciou optického zoomu pre videozáznm. Tieto kmkordéry môžu mť tiež funkciu n zznmenávnie sttického snímku. Digitálne fotopráty sú vylúčené z týchto podpoložiek, k nemjú schopnosť pri využití mximálnej kpcity pmäte zznmenť 23 snímok z sekundu (lebo vic) pri minimálne 30-tich minutách neprerušovnej videosekvencie v kvlite rozlíšeni pixelov (lebo vic) Osttné Do tejto podpoložky ptri videokmery (tzv. kmkordéry) n zznmenávnie nielen obrzu zvuku, ktorý sním kmer, le tkisto signálov z vonkjších zdrojov, npr. DVD prehrávčov, strojov n utomtické sprcovnie údjov lebo televíznych prijímčov. Tkto zznmenné obrzy s môžu reprodukovť prostredníctvom externého televízneho prijímč lebo monitor. Do tejto podpoložky tiež ptri kmkordéry, v ktorých s video vstup blokuje krytom lebo iným spôsobom, lebo v ktorých môže byť video prepojenie následne ktivovné cez videoprívod pomocou softvéru. Tento prístroj je všk prispôsobený n zznmenávnie televíznych progrmov, lebo osttných externých signálov. Kmkordéry, pri ktorých s môžu zznmenť ib obrzy snímné kmerou tieto obrzy je možné reprodukovť prostredníctvom externého televízneho prijímč lebo monitor, ptri do podpoložky

347 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Rozhlsové prijímče, tiež kombinovné pod spoločným krytom s prístrojom n záznm lebo reprodukciu zvuku lebo s hodinmi Pozri vysvetlivky k podpoložke , kde sú uvedené vysielcie prístroje so vstvným prijímcím prístrojom Vreckové rádiokzetové prehrávče Pozri vysvetlivky k podpoložke S lserovým snímcím systémom Táto podpoložk zhŕň rozhlsové prijímče kombinovné s prístrojom n záznm lebo reprodukciu zvuku s lserovým snímcím systémom, tiež kombinovné s iným prístrojom n záznm lebo reprodukciu zvuku (npríkld kzetového typu) lebo s hodinmi. Do tejto podpoložky tkisto ptri zvukové reprodukčné prístroje, tzv. MP3 prehrávče, ktoré využívjú optické médiá obshujú zrideni, ktoré s môžu následne ktivovť n účely prijímni rozhlsových signálov pomocou softvéru Osttné Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi S lserovým snímcím systémom Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi S lserovým snímcím systémom Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi ž Kombinovné s prístrojom n záznm lebo reprodukciu zvuku Stereofonné systémy (hi-fi systémy) dodávné n predj v mlom, ktoré pozostávjú z rozhlsového prijímč niekoľkých modulových jednotiek pod smosttným krytom, npr. CD prehrávč, kzetového mgnetofónu, zosilňovč s ekvlizérom, s vždy ztriedi do týchto podpoložiek ko rozhlsové prijímče, ktoré im dávjú podsttný chrkter Umiestnené pod spoločným krytom spolu s jedným lebo s niekoľkými reproduktormi Do týchto podpoložiek ptri prístroje s neoddeliteľnými reproduktormi. Do týchto podpoložiek neptri prístroje s oddeliteľnými reproduktormi i vtedy, keď tieto reproduktory sú pripevnené pomocou upevňovcích prvkov (podpoložky , lebo ) ž Osttné Ak sú reproduktory n stereosystémy (hi-fi systémy) špeciálne nvrhnuté blené spolu s osttnými komponentmi súprvy, ptri do týchto podpoložiek S lserovým snímcím systémom Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi.

348 C 137/346 Úrdný vestník Európskej únie Monitory projektory, ktoré nezhŕňjú televízne prijímče; televízne prijímče tiež so zbudovnými rozhlsovými prijímčmi lebo prístrojmi n záznm či reprodukciu zvuku lebo obrzu Podľ všeobecného prvidl 3 písm. c) n interpretáciu kombinovnej nomenkltúry systémy videomonitorovni pozostávjúce z obmedzeného množstv televíznych kmier jedného videomonitor ptri do tejto položky, k sú dodávné v súbore n mloobchodný predj. Komponenty tkéhoto systému videomonitorovni s mjú ztrieďovť smosttne, k nie sú dodávné v súboroch n mloobchodný predj [pozri vysvetlivky HS k triede XVI (VII)]. Do tejto položky neptri elektronické čítcie zrideni pre zrkovo postihnutých (pozri vysvetlivky k podpoložke ) ž Projektory Do týchto podpoložiek neptri výrobky, ktoré pozostávjú z projektor obrzovky v tom istom prístroji (podpoložky ž , prípdne prístroje s integrovným televíznym prijímčom podpoložky ) S plochým pnelovým displejom (npríkld zrideni s tekutými kryštálmi), schopné zobrzovť digitálne informácie generovné strojom n utomtické sprcovnie údjov Okrem prístrojov prevádzkovných pomocou zrideni s tekutými kryštálmi (LCD) ptrí do tejto podpoložky j prístroj prevádzkovný pomocou technológie digitálneho svetelného sprcovni. Prcuje pomocou polovodičmi rideného mechnického mikro-zrkdlového zrideni ž Videotunery Do týchto podpoložiek ptri prístroje so zbudovným videotunerom, ktorý mení vysokofrekvenčné televízne signály n signály použiteľné prístrojmi n záznm či reprodukciu obrzu lebo monitormi. Tieto prístroje obshujú volice okruhy, ktoré umožňujú nldiť špeciálny knál lebo nosný kmitočet, demodulčné obvody. Tieto prístroje môžu byť tiež vybvené dekódovcím zridením (frb) lebo seprčnými obvodmi n synchronizáciu. Vo všeobecnosti sú určené n použite so smosttnou nténou lebo spoločnou nténou (distribúci vysokofrekvenčným káblom). Výstupný signál je možné použiť ko vstupný signál n monitory lebo prístroje n záznm lebo reprodukciu. Pozostáv z pôvodného kmerového signálu (čiže nie je modulovný n účely prenosu). Anlógové videotunery v zmysle týchto podpoložiek môžu byť vo forme modulov, obshujúce spoň rádiofrekvenčné obvody (blok RF), medzifrekvenčné obvody (blok IF) demodulčné obvody (blok DEM), kde výstupom je smosttný udiosignál úplný televízny signál v zákldnom pásme (CVBS). Digitálne videotunery v zmysle týchto podpoložiek môžu byť vo forme modulov obshujúce spoň blok RF, blok IF, blok DEM dekodér MPEG pre digitálnu televíziu, kde výstupom je smosttný udiosignál digitálny videosignál. Moduly obshujúce komponenty nlógového j digitálneho videotuner ptri do týchto podpoložiek, k s dá jeden z týchto komponentov ztriediť ko úplný lebo dokončený videotuner upltnením všeobecného prvidl 2 písm. ) n interpretáciu kombinovnej nomenkltúry. Modul, ktorý nespĺň uvedené podmienky, s ztriedi ko čsť súčsť do položky Elektronické zostvy určené n zbudovnie do strojov n utomtické sprcovnie údjov N účely definície termínu elektronické zostvy pozri vysvetlivky k podpoložke

349 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Prístroje so zbudovným mikroprocesorovým modemovým príslušenstvom n prime pripojenie n internet s funkciou n interktívnu výmenu informácií, schopné prijímť televízny signál ( set-top boxy s komunikčnou funkciou ) Do tejto podpoložky ptri prístroje bez obrzovky, tkzvné set-top boxy s komunikčnou funkciou, ktoré pozostávjú z nsledujúcich hlvných komponentov: mikroprocesor, videotuner. Prítomnosť RF konektor nznčuje, že videotuner môže byť prítomný, modem. Modemy modulujú demodulujú výstupné tiež vstupné dátové signály. Umožňuje to dvojsmernú komunikáciu s cieľom dosihnuť prístup n internet. Príkldy tkýchto modemov sú: V.34-, V.90-, V.92-, DSL lebo káblové modemy. Prítomnosť tkéhoto modemu môže nznčovť j konektor RJ 11. Zrideni vykonávjúce podobnú funkciu ko modem, le ktoré nemodulujú nedemodulujú signály, s nepovžujú z modemy. Príkldom tkýchto zridení sú ISDN, WLAN lebo Ethernet. Prítomnosť tkéhoto zrideni môže nznčovť j konektor RJ 45. Modem musí byť zbudovný v set-top boxe. Set-top boxy, ktoré nemjú zbudovný modem, le využívjú externý modem, sú z tejto podpoložky vylúčené (npr. sd pozostávjúc zo set-top boxu externého modemu). Protokol rideni prenosu/internetový protokol (Trnsmission Control Protocol/Internet Protocol TCP/IP) musí byť do set-top boxu výrobcom poskytovný ko mikroprogrmové vybvenie (firmwre). Set-top boxy tejto podpoložky musi užívteľovi prístroj umožniť prístup n internet. Prístroje tiež musi byť schopné spustiť internetové plikácie v režime interktívnej výmeny informácií, ko e-milový klient lebo plikáci n zsielnie správ pri využití UDP lebo TCP/IP výstupov. Set-top boxy, ktoré mjú zbudovné zridenie s funkciou nhrávni lebo prehrávni (npr. pevný disk lebo DVD jednotku), sú z tejto podpoložky vylúčené (podpoložk ) Osttné Pozri posledný odsek vysvetliviek k podpoložke Osttné Do tejto podpoložky ptri výrobky bez obrzovky, ktorými sú televízne prijímče, v ktorých všk nie je zbudovný videotuner (npr. tkzvné IP-stremingové boxy ). Pozri tiež posledný odsek vysvetliviek k podpoložke Televízne projekčné zrideni Do tejto podpoložky ptri prístroje n projekciu s integrovným televíznym prijímčom. Tieto prístroje projektujú obrz prostredníctvom optického systému n obrzovku. Môžu fungovť n záklde technológie CRT lebo plochých pnelov (npríkld DMD, LCD, plzm). Projekčná ploch (tienidl) môže byť buď zbudovná do jednej skrinky s televíznym prijímčom, lebo môže byť oddelená.

350 C 137/348 Úrdný vestník Európskej únie So vstvnou elektrónkovou obrzovkou Do tejto podpoložky ptri prístroje s kombináciou funkcie tuner monitoru v jednom kryte s možným súčsným použitím určitých prvkov. Do tejto ktegórie ptri domáce televízne prijímče. Uhlopriečk obrzovky znmená ktívnu čsť obrzovky mernú v primej dĺžke Čsti súčsti vhodné výlučne lebo hlvne n prístroje položiek 8525 ž 8528 Táto položk nezhŕň sttívy n použitie s kmermi položky 8525 lebo kpitoly 90 (ztriedenie podľ podsttného mteriálu) ž Osttné Do týchto podpoložiek ptri: 1. číselníky; 2. ldice bloky; 3. clony pre televízne kmery; 4. tkzvné dptéry PAL-Secm. Ide o dekodérové dosky (dosky s plošnými obvodmi, osdené elektrickými súčistkmi) n použitie v televíznych prijímčoch určených pre príjem signálov PAL, by tieto prijímče mohli byť použité n dvojitý príjem signálov PAL/Secm. Do týchto podpoložiek neptri vlnovody (ztriedené podľ mteriálu, z ktorého sú vyrobené) Elektronické zostvy Pozri vysvetlivky k podpoložke Elektrické kustické lebo vizuálne signlizčné prístroje (npríkld zvončeky, sirény, návestné pnely, poplchové zrideni n ochrnu proti krádeži lebo proti požiru), iné ko položky 8512 lebo Poplchové zrideni n ochrnu proti krádeži lebo požiru podobné prístroje Pozri vysvetlivky HS k položke 8531, druhý odsek, čsť (E). Do týchto podpoložiek neptri poplchové zrideni proti vlámniu druhov používných pre motorové vozidlá (podpoložk ) ž Návestné pnely so zbudovnými prístrojmi s kvplnými kryštálmi (LCD) lebo diódmi vyžrujúcimi svetlo (LED) Do týchto podpoložiek ptri premenlivé elektroluminiscenčné diodové indikácie používné hlvne ko číslicové /lebo becedne číslicové signálne lebo zobrzovcie pnely zostvené npr. z buniek lebo rozličných fotoemisných diód. Kždé znmienko obshuje určitý počet fotoemisných diód vo forme komponentov, ktoré sú buď diskrétne, lebo pripojené k jednému mikročipu. Tieto zrideni sú umiestnené n plošnom obvode s dekodérom. Kždá číslic lebo zostv číslic je zkrytá priesvitným mteriálom, ktorý zosiluje intenzitu svetelných bodov, ktoré produkujú svetelné diódy vytvárjúce čísl lebo písmená zodpovedjúce impulzu zo vstupného signálu.

351 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Osttné Do tejto podpoložky ptri štítky proti krádeži (ko npríkld štítky s diódou nténou, tzv. mikrovlnné štítky, lebo štítky s mikročipom s rezonnčným obvodom, tzv. štítky s kmitočtovým delením ) pripevnené k tovru, ktoré keď s dostnú do signálneho poľ systému proti krádeži podpoložky inštlovného pri východe z obchodu, pôsobi n prijímciu elektroniku tohto systému spusti poplch. Do tejto podpoložky ptri j štítky, v ktorých s kombinujú dve rôzne technológie, ko npríkld kustomgnetická technológi s technológiou mikrovĺn lebo kustomgnetická technológi s rádiovou frekvenciou. Do tejto podpoložky všk neptri: štítky zložené z kábl, pásik lebo kombinovné z dvoch pásikov, tzv. mgnetické štítky lebo kustomgnetické štítky, z mgnetických mteriálov, určené n použitie v rámci kontrolnej zóny systému elektronického sledovni tovru (EAS) (položk 8505), štítky, ktoré mjú v sebe vstvný jeden lebo viceré elektronické integrovné obvody vo forme čipov nténu, le bez kýchkoľvek iných ktívnych lebo psívnych obvodových prvkov ( smrt krty ), tzv. zrideni rádiofrekvenčnej identifikácie (RFID) (podpoložk ), štítky s jedným lebo vicerými elektronickými integrovnými obvodmi vo forme čipov so zbudovnou nténou s jedným lebo vicerými kondenzátormi, le bez kýchkoľvek iných ktívnych lebo psívnych obvodových prvkov (podpoložk ), štítky vo forme tlčených obvodov (pozri poznámku 5 k 85. kpitole), tzv. zrideni rádiofrekvenčnej identifikácie (položk ) Tlčené obvody Do tejto položky ptri ppierové štítky vo forme tlčeného obvodu používného n prevenciu proti krádeží npr. kníh z verejných knižníc Elektrické prístroje n vypínnie lebo n ochrnu elektrických obvodov, n ich spájnie do elektrického obvodu (npríkld vypínče, relé, poistky, obmedzovče prúdových nárzov, zástrčky, zásuvky, objímky žiroviek osttné prípojky, rozvodné skrine) n npätie nepreshujúce V; prípojky n optické vlákn, zväzky lebo káble z optických vlákien Okrem prístrojov opísných vo vysvetlivkách HS k položke 8536 do tejto položky ptri: 1. rozvádzče (rámy) pre telefónne ústredne; 2. kríženi lebo výhybky vysunutých električkových vedení; 3. svorkovnice pre elektrické motory; 4. spínče npäťového stupň n trnsformátory; 5. spojovcie diely n kumulátorové prvky; 6. tkzvné indukčné proximitné spínče, t. j. elektronické spínče, ktoré mjú voľne vyžrujúcu indukčnú cievku n bezkontktné ovládnie (zopnutie) spínč, k s dostne do rozptylového poľ indukčnej cievky kovový predmet. Tkéto spínče s používjú npr. v obrábcích strojoch, doprvníkových vážicich zridenich nmiesto mechnicky ovládných elektrických koncových spínčov; 7. dvojpolohové spínče umiestnené spolu so zridením n moduláciu intenzity (dimmerov) v jednom kryte. Ich pomocou s dá nielen zpínť vypínť lmpy npájné zo siete, le tiež kontinuálne meniť ich intenzitu svetl; 8. tkzvné kontktné plôšky n pripojovnie elektrických obvodov. Skldjú s z dvoch n seb umiestnených pružných vrstvičiek plstu, v ktorých je v prvidelných intervloch zlity veľký počet elektrických vodivých kontktných bodov zo silikónovej gumy. Tieto kontktné plôšky (podložky) s používjú npr. pod klávesmi (tlčidlá) telefónnych prístrojov. Stlčením klávesy (tlčidl) s dostnú do styku príslušné kontktné body oboch vrstiev vznikne elektrický kontkt; 9. elektronické spínče, ktoré prcujú bezkontktovým spôsobom použitím polovodičových súčistok (npr. trnzistory, tyristory, integrovné obvody).

352 C 137/350 Úrdný vestník Európskej únie Avšk, do tejto položky neptri: ) izolácie oplášťovnie elektrických vedení (všeobecne položk 7326); b) ovládcie (ridice) zrideni n železnice iné doprvné trsy (položk 8530) Stláčcie Do tejto podpoložky neptri dotykové spínče (podpoložk ) ž Osttné Tieto podpoložky zhŕňjú elektromechnické zástrčky zásuvky, ktoré umožňujú mnohosmerné zpojenie, npríkld medzi zridenimi, káblmi prepojovcími doskmi, smotným zstrčením pripojených zástrčiek do pripojených zásuviek bez potrebnej montáže. Spojovcie články môžu mť zástrčku lebo zásuvku n oboch strnách lebo zástrčku lebo zásuvku n jednej strne iné kontktné zridenie n druhej strne (npríkld koncovky s dutinkou pre stláčný spoj, svorkové, spájkovné skrutkové koncovky). Tieto podpoložky tiež zhŕňjú zásuvné spojené zrideni pozostávjúce z páru tvoreného zástrčkou zásuvkou (dv kusy). Kždý z týchto výrobkov druhu tvoreného zástrčkou zásuvkou má jednu zásuvku jedno iné kontktné zridenie. Tieto podpoložky nezhŕňjú spojovcie ni kontktné súčistky, s ktorými s vykonáv elektrické pripojenie inými spôsobmi (npríkld koncovky s dutinkou pre stláčný spoj, skrutkové, spájkové lebo svorkové koncovky). Tie sú zhrnuté v podpoložke Pre koxiálne káble Táto podpoložk zhŕň len zástrčky zásuvky, ktoré s používjú pri koxiálnych zpojenich, kde s môžu koxiálne káble trvlo pripojiť ku kontktom n druhých koncoch (pozri príkldy, obrázky 1 ž 4).

353 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Pre tlčené obvody Táto podpoložk zhŕň všetky zástrčkové zásuvkové konektory, ku ktorým s tlčené obvody pripájjú primo n jednej lebo obidvoch strnách (prime konektory; pozri príkldy, obrázky 5 ž 9). 1. Zástrčkové zásuvkové konektory n primu vertikálnu montáž tlčených obvodov: 2. Jednoduché obojstrnné zástrčkové zásuvkové konektory n montáž tlčených obvodov horizontálne: Táto podpoložk nezhŕň vonkjšie vnútorné čsti zástrčkového zásuvkového zpojeni (npríkld vývodný kolík lebo zásuvkové svorkové pásiky), ktoré sú trvlo pripojené k doske plošných spojov môžu s zpojiť do konektor (podpoložk ).

354 C 137/352 Úrdný vestník Európskej únie Osttné Táto podpoložk zhŕň všetky osttné zástrčkové zásuvkové konektory zpojeni zobrzené nižšie: Prípojky n optické vlákn, zväzky lebo káble z optických vlákien Pozri poznámku 6 k tejto kpitole. Pozri vysvetlivky HS k položke 8536, bod (IV) Prefbrikovné prvky n elektrické obvody Do tejto podpoložky ptri prvky priprvené n montáž vedeni elektrického rozvodu. Tieto prvky poskytujú istý stupeň priestorovej flexibility v zásobovní energiou svietidiel elektricky ridených strojov zridení. Dodávk prúdu s uskutočňuje pomocou svorkovníc lebo klzných kontktov.

355 Úrdný vestník Európskej únie C 137/353 Príkldy použiti pozri n schéme nižšie: Spojky kontkty n drôty káble Táto podpoložk zhŕň všetky koncové zrideni nmontovné n konce drôtov lebo káblov n vytvorenie elektrického spojeni ink ko zpojením (npríkld koncovky s dutinou pre stláčný spoj, skrutkové, spájkovné lebo svorkové koncovky).

356 C 137/354 Úrdný vestník Európskej únie Rozvádzče, rozvodné pnely, ovládcie (dispečerské) stoly, pulty, skrine osttné zákldne vybvené dvom lebo vicerými zridenimi položky 8535 lebo 8536, n elektrické ridenie lebo n rozvod elektriny vrátne zbudovných nástrojov lebo prístrojov kpitoly 90 číslicové ridice prístroje, iné ko spíncie prístroje zrideni položky 8517 Do tejto položky ptri zostvy n podložke (npr. pnely, skrine) z rovnkých prvkov zridení položky 8536 (npr. spínče svietidiel) Progrmovteľné pmäťové ridice prvky Do tejto podpoložky ptri pnelové skrinky, ktoré mjú plikčnú pmäť n elektrické zrideni strojov. Sú vybvené nielen zridením položky 8535 lebo 8536 (npr. relé), le tiež npr. trnzistormi lebo trikmi (obojsmernými triodovými tyristormi) položky 8541 ko spíncími prvkmi. Okrem týchto spíncích prvkov mjú tiež mikroprocesory (npr. n logické sprcovnie správu vstupov výstupov), rozhrni (interfce) npájcie zdroje Osttné Do tejto podpoložky ptri: 1. jednotky káblového diľkového ovládni pre videorekordéry. Ide o elektrické ovládcie klávesnice (s tlčidlovými spínčmi inými elektrickými súčistkmi nmontovnými n doske), ktoré s používjú pri ovládní všetkých funkcií pripojeného videorekordéru cez spojovcí kábel; 2. elektrické ovládcie prístroje n predjné utomty. Pozostávjú z ovládcieho pnelu, ktorý obshuje okrem relé elektrických spínčov tiež triky integrovné obvody. Do tejto podpoložky neptri: ) elektrické ridice zrideni známe ko joystick v zmysle zneni poznámky 5 (C) kn 84. kpitol (položk 8471); b) bezdrôtové infrčervené diľkové ovládcie jednotky pre videorekordéry, televízne prijímče lebo osttné elektrické zridenie (položk 8543) Čsti súčsti určené výhrdne lebo hlvne n použitie s prístrojmi zridenimi položiek 8535, 8536 lebo Elektronické zostvy Pozri vysvetlivky k podpoložke Elektronické zostvy Pozri vysvetlivky k podpoložke Elektrické žirovky lebo výbojky, vrátne žiroviek do svetlometov (zpečtené svetlomety) ultrfilové lebo infrčervené žirovky; oblúkovky Okrem určitých oblúkoviek (pozri vysvetlivky k podpoložkám ), ktoré sú špeciálne vybvené lebo nmontovné, ptri do tejto podpoložky ib vlstné zdroje svetl ďlej ich diely, ktoré sú identifikovteľné podľ poznámky 2 b) triedy XVI. Prístroje vybvené tkýmito zdrojmi svetl (pozostávjúce npr. z jednoduchého reflektoru s držikom lebo stojnom) sú ztriedené do svojej príslušnej položky ko osvetľovcie zridenie (položk 9405), vykurovcie zridenie (npr. položk 7321) lebo lekárske zridenie (položk 9018) tď.

357 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ ž Osttné žirovky, okrem ultrfilových lebo infrčervených Do týchto podpoložiek neptri: ) odporové žirovky s uhlíkovými vláknmi žirovky s nstviteľným odporom železnými vláknmi v prostredí vodíku (položk 8533); b) elektrické žirovkové zostvy špecifickej dĺžky, ktoré obshujú pevný počet dekorčných svetiel, hlvne n vinočné stromčeky (položk 9405) ž Výbojky, iné ko ultrfilové Do týchto podpoložiek ptri: 1. xenónové trubice; 2. spektrálne výbojky; 3. tlejivky; 4. lfnumerické trubice Ultrfilové lebo infrčervené žirovky; oblúkovky Do týchto podpoložiek ptri: 1. ultrfilové trubice žirovky. Okrem použiti uvedeného vo vysvetlivkách HS k položke 8539, čsť (D), prvý odsek, možno uviesť tieto: ) ktino-chemická tlč (svetlotlč); b) vitminizáci; c) sterilizáci; d) fotochémi e) výrob ozónu. 2. infrčervené žirovky trubice. Okrem uvedeného použiti vo vysvetlivkách HS k položke 8539, čsť (D), druhý odstvec, možno uviesť tieto: ) vyhrievnie priestoru; b) zridenie pre infrčervené emitory (npríkld v systémoch n ochrnu proti krádežim); c) vedecký výskum (npríkld spektráln nlýz). 3. Oblúkovky opísné vo vysvetlivkách HS k položke 8539, čsť (E). Oblúkovky s uhlíkovými elektródmi s inštlujú npr. vo filmových projekčných zridenich položky 9007 lebo s používjú v zridenich n reprodukciu dokumentov. Do podpoložky ptri elektrické oblúkovky so špeciálnymi nosičmi tiež pohyblivé svetelné zridenie, pozostávjúce z jednej lebo vic oblúkoviek n mobilnom stojne, určených n použitie predovšetkým vo fotogrfických lebo filmových štúdiách.

358 C 137/356 Úrdný vestník Európskej únie Do týchto podpoložiek neptri: ) svetelné diódy (položk 8541); b) elektroluminiscenčné zrideni, njčstejšie vo forme pásov, dosiek lebo pnelov, zložené n elektroluminiscenčných látkch (npr. sirník zinočntý) nchádzjúci s medzi dvom vrstvmi vodivého mteriálu (položk 8543) Čsti súčsti Do týchto podpoložiek ptri: 1. pätice n žirovky výbojky; 2. volfrámové vlákn, špirálové, nrezné n dĺžku priprvené n montáž; 3. kovové elektródy pre výbojkové žirivky trubice; 4. sklenené diely (okrem izolčných dielov podpoložky ) určené n montáž do vnútr žiroviek lebo trubíc; 5. nosné konzoly n vlákn Elektrónky so žervenou któdou trubice elektrónky so studenou któdou lebo s fotoktódou (npríkld vákuové lebo prmi lebo plynmi plnené elektrónky trubice, ortuťové usmerňovcie elektrónky, CRT obrzovky, snímcie elektrónky televíznych kmier) Frebné Do tejto podpoložky ptri CRT obrzovky (cthode-ry tubes) opísné vo vysvetlivkách HS k položke 8540, štvrtý odsek, bod (2), ktoré vyhovujú podmienkm uvedeným ďlej: 1. štrbinová msk; 2. medzer medzi ridkmi rovnkej frby v strede tienidl nie je menši ko 0,4 mm. Pre uhlopriečku obrzovky pozri vysvetlivky k podpoložke Osttné CRT obrzovky Do tejto podpoložky ptri CRT obrzovky (cthode-ry tubes) opísné vo vysvetlivkách HS k položke 8540, štvrtý odsek, bod (2), d), iné ko podpoložiek ž Mikrovlnné elektrónky (npríkld mgnetróny, klystróny, permktróny, krcinotróny), okrem elektróniek s ridicou mriežkou Do týchto podpoložiek ptri elektrónky opísné vo vysvetlivkách HS k položke 8540, štvrtý odsek, bod (4). Do týchto podpoložiek neptri elektrónky pre Geigerove-Müllerove čítče (podpoložk ) Osttné elektrónky trubice Okrem lámp, trubíc elektrónok n usmerňovnie elektrického prúdu, opísných vo vysvetlivkách HS k položke 8540, štvrtý odsek, bod (1), do týchto podpoložiek ptri fnotróny, tyrtróny, initróny vysokonpäťové usmerňovcie elektrónky do röntgenových prístrojov.

359 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Diódy, trnzistory podobné polovodičové prvky; fotocitlivé polovodičové zrideni, vrátne fotovoltických článkov, tiež zostvených do modulov lebo zbudovných do pnelov; diódy vyžrujúce svetlo (LED); zbudovné piezoelektrické kryštály Osttné Táto podpoložk zhŕň fotovoltické články zostvené do modulov lebo zbudovné do pnelov obshujúcich obtokové bypss diódy (nie všk blokovcie diódy). Obtokové bypss diódy nie sú prvkmi, ktoré dodávjú energiu primo, npríkld motoru (pozri vysvetlivky HS k položkám ) Čsti súčsti Okrem čstí súčstí uvedených vo vysvetlivky HS k položke 8541 do tejto podpoložky ptri: 1. držiky puzdrá n piezoelektrické kryštály; 2. puzdrá z kovu, stetitu tď. n zmontovné polovodiče. Do tejto podpoložky neptri: ) elektrické konektory n vedenie prúdu medzi kolíkmi (lebo kontktmi) elektródmi (položk 8536); b) grfitové čsti súčsti (podpoložk ) Elektronické integrovné obvody Do tejto položky ptri vymeniteľné nprogrmovné pmäťové moduly vo forme monolitického integrovného obvodu n elektronické trnslčné zridenie, ktoré s ztrieďujú do podpoložky Do tejto položky neptri disky (niekedy nzývné ko doštičky) n účely ich použiti v elektronike, pozostávjú z dopovných chemických prvkov, tiež leštené tiež epitxiálne potihnuté, z predpokldu, že neboli selektívne dotovné lebo difundovné, by vytvorili smosttné (oddelené) oblsti (položk ) Procesory ridice (elektronické) obvody, tiež kombinovné s pmäťmi, meničmi, logickými obvodmi, zosilňovčmi, hodinmi, synchronizčnými obvodmi lebo osttnými obvodmi Do týchto podpoložiek ptri: 1. Mikroprocesory, tiež nzývné mikroprocesorové jednotky (MPU), sú integrovné obvody, ktoré možno definovť ko zrideni vykonávjúce zákldné inštrukcie, činnosti systémové ridice funkcie. Pozostávjú z nsledujúcich hlvných čstí: ritmeticko-logická jednotk (ALU), príkzový dekóder progrmový ukzovteľ, ridic jednotk, vstupná výstupná (I/O) jednotk, n komunikáciu s osttnými zridenimi. Mikroprocesor môže prcovť len s použitím internej pmäte externej pmäte lebo iného zrideni. Môžu mť jeden lebo vic mikroprogrmových pmätí (RAM pmäť lebo ROM pmäte) n príjem lebo uloženie mikroinštrukcií, čím stúp počet primárnych inštrukcií ridicej jednotky.

360 C 137/358 Úrdný vestník Európskej únie Mikroprogrmovteľná ROM pmäť, ktorú môže mikroprocesor obshovť, má z úlohu uskldnenie zákldných binárnych príkzov nie je povžovná z skutočnú progrmovú pmäť, ktorá ukldá príkzy k činnosti. Tieto výrobky môžu obshovť rýchlu vyrovnávciu pmäť lebo mikroperiférne funkcie. Ptri sem tiež mikroprocesory pre špeciálne plikácie vo vyhotovení full custom, gte rry lebo stndrd cell. Prevádzková kpcit mikroprocesorov znmená dĺžku kždého slov (t. j. 8, 16 lebo 32 bitov), ktoré môže register ritmeticko-logickej jednotky sprcovť v jednotlivom mikropríkzovom cykle. 2. Mikrordiče mikropočítče sú integrovné obvody, ktoré obshujú spoň nsledujúce hlvné čsti: mikroprocesor, tiež nzývný mikrosprcovteľská jednotk (MPU), progrmová pmäť (npr. RAM, ROM, PROM, EPROM, E 2 ROM, flsh E 2 PROM) spojená s príkzovým dekodérom obshujúc progrm, ktorý určuje postupnosť inštrukcií, dátová pmäť (npr. RAM lebo E 2 PROM), ktorá oproti mikroprocesorom nie je prístupná mimo čipu, externú zbernicu (n údje, dresy lebo príkzy). Mikrordiče sú nprogrmovné lebo ďlej progrmovteľné vykonávjú špecifické funkcie ib n určité použitie (npr. televízne prijímče, video nhrávče lebo prehrávče lebo mikrovlnné rúry). Mikropočítče je možné prevádzkovť smosttne (ko smosttné zridenie) n všeobecné použitie (npr. pre tzv. minfrmes, minipočítče osobné počítče). Mikropočítče sú voľne progrmovteľné podľ požidviek užívteľ. Ptri sem tiež mikrordiče pre špeciálne plikácie vo vyhotovení full custom, gte rry lebo stndrd cell. Sprcovteľská kpcit mikrordičov lebo mikropočítčov znmená dĺžku kždého slov (t. j. 8, 16 lebo 32 bitov), ktoré môže register ritmeticko-logickej jednotky sprcovť v jednotlivom mikropríkzovom cykle. 3. Obvody rozhrni, t. j. integrovné obvody, ktoré fungujú ko prechodové prvky (t. j. pomocou prevodu kódu, prevodu medzi sekvenčným prlelným prenosom bitov lebo pomocou synchronizácie) vykonávjú spojeni medzi progrmmi, integrovnými obvodmi, periférnymi zridenimi lebo nekomptibilnými systémmi Výrobky špecifikovné v poznámke 8 písm. b) bode 3 k tejto kpitole Pozri vysvetlivky HS k položke 8542, bod (III) Výrobky špecifikovné v poznámke 8 písm. b) bode 3 k tejto kpitole Pozri vysvetlivky HS k položke 8542, bod (III) Sttické pmäte s primym prístupom (S-RAM), vrátne rýchlej vyrovnávcej pmäte s primym prístupom (cche-ram) Rýchle vyrovnávcie pmäte (cche-ram) sú sttické pmäte s primym prístupom s čsovým prístupom rýchlejším ko má hlvná pmäť. Rýchle vyrovnávcie pmäte s obvykle používjú ko dočsné vyrovnávcie pmäte n účely vyrovnni rýchlosti medzi centrálnou sprcovteľskou jednotkou hlvnou pmäťou.

361 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ ž Elektricky vymzteľné progrmovteľné permnentné pmäte (E 2 PROM), vrátne FLASH E 2 PROM E 2 PROMs sú vo všeobecnosti po bytoch vymzteľné pmäte. Flsh E 2 PROMs sú pmäte, tiež nzývné flsh pmäte, flsh E 2 PROM lebo flsh EEPROM. Flsh pmäte sú zložené n EPROM lebo E 2 PROM technológií sú elektricky vymzteľné, buď úplne (hromdne), lebo sektorovo (po stránkch lebo blokoch). Progrmovnie, čítnie vymzávnie týchto pmätí môže byť zbezpečené dvojitým energetickým prívodom lebo jednoduchým energetickým prívodom. Flsh pmäte sú zložené n EPROM technológii s usporidnou štruktúrou (rry-structure), zloženou z buniek s jedným trnzistorom. Flsh pmäte, zložené n E 2 PROM technológii, mjú mriežkovú štruktúru pozostávjúcu z buniek s dvomi lebo vicerými trnzistormi lebo z buniek s jedným trnzistorom kombinovným s iným trnzistorom po sektoroch (strn lebo blok). Posledný typ s líši od pmätí zložených n EPROM-technológii, pretože obshuje niekoľko chrkteristických prvkov E 2 PROM pmäte (npr. E 2 PROM príkzový systém) Osttné pmäte Do tejto podpoložky ptri socitívne pmäte (CAM) feroelektrické pmäte. Asocitívne pmäte (CAM) sú pmäťové zrideni s dresovním podľ obshu. Pmäťové jednotky týchto zridení sú ľhšie identifikovteľné podľ ich obshu lebo čsti ich obshu, ko podľ ich názvu lebo miest (dresy). Feroelektrické pmäte sú trvlé pmäte získné kombináciou feroelektrického polovodičového mteriálu. Feroelektrický mteriál je schopný udržť elektrické polrizácie počs výpdku použitého elektrického poľ. Tieto zrideni sú zároveň elektricky progrmovteľné vymzteľné Osttné Do týchto podpoložiek ptri: 1. špecifické logické obvody, full custom logic circuits, ktoré sú určené vyrobené pre jediného užívteľ. Výrobný proces zhŕň zpojenie umiestnenie buniek (logických obvodov) použitím špeciálnej plikácie difúznych msiek. Špecifické logické obvody s používjú n vykonávnie špeciálnych funkcií. Sú známe ko plikovteľné špeciálne integrovné obvody, známe ko ASIC; 2. gte rrys sú integrovné logické obvody, ktoré pozostávjú z pevných prvidelných štruktúr progrmovteľných logických prvkov (trnzistorové jednotky pre npr. AND-, NAND-, OR- lebo NOR- logické obvody). Gte rrys sú progrmovné v súlde so špecificky prepojenými logickými prvkmi pomocou jedného lebo vicerých metlizovných vzoriek podľ požidvky užívteľ; 3. štndrdné bunky stndrd cells sú integrovné logické obvody zbudovné podľ vopred definovných požidviek užívteľ do fixných pomocných obvodov. Tieto pomocné obvody môžu obshovť kúkoľvek integrovnú funkciu (npr. logickú funkciu lebo pmäťovú funkciu); 4. progrmovteľné logické obvody, ktoré sú integrovnými obvodmi, ktoré tvori fixné logické prvky. Možná funkci týchto obvodov je určená užívteľom prepálením prerušiteľných prepojení lebo elektrickým progrmovním nvzájom prepojených logických prvkov; 5. štndrdné logické obvody, ktoré sú integrovnými logickými obvodmi, pozostávjúce z menej ko 150-tich logických obvodov (npr. AND, NAND, OR, NOR). Tieto zrideni môžu integrovť niekoľko funkcií lebo súborov identických nezávislých funkcií;

362 C 137/360 Úrdný vestník Európskej únie obvody rozhrni, ktoré sú integrovnými obvodmi, ktoré fungujú ko prechodové prvky (npr. pomocou prevodu kódu, prevodu medzi sekvenčným prlelným prenosom bitov lebo pomocou synchronizácie) vykonávjú spojeni medzi progrmmi, integrovnými obvodmi, periférnymi zridenimi lebo nekomptibilnými systémmi; 7. mikroperiférne zrideni sú integrovné obvody vykonávjúce špecifické funkcie n doplnenie mikroprocesorov, mikrordičov lebo mikropočítčov zlepšujúce ich externú komunikáciu, funkciu rideni funkciu rozhrni. Technické chrkteristiky mikroobvodu jsne vyjdrujú jeho vzťh príbuzenstvo s mikroprocesorom, mikrordičom lebo mikropočítčom. Zrideni n komunikáciu, ridenie rozhrnie môžu pozostávť z ridicich jednotiek buscontrollers, memory controllers [DRAM controllers, jednotky správy pmäte (MMU), ridice obvody primeho vstupu do pmäte] lebo periférnych ridicich obvodov rozhrní ( grfikcontroller, LAN-controller, univerzálne ridice jednotky pre synchrónne prijímče/vysielče, ridice jednotky klávesníc, ridice jednotky veľkokpcitných pmätí); 8. inteligentné obvody (smrtpower circuits), ktoré sú integrovnými nlógovými obvodmi, ktoré obshujú digitálne nlógové prvky (výkonové trnzistory) n ridenie kontrolu logických výstupných signálov výkonových výstupných signálov. Tieto zrideni sú schopné poskytnúť npr. ochrnu proti vnútornej strte energií, riešenie chýb lebo dignostickú funkciu. Do týchto podpoložiek neptri progrmovteľné permnentné pmäte (PROMs) (podpoložk ) Výrobky špecifikovné v poznámke 8 písm. b) bode 3 k tejto kpitole Pozri vysvetlivky HS k položke 8542, bod (III) Elektrické stroje zrideni prístroje, ktoré mjú individuálne funkcie, inde v tejto kpitole nešpecifikovné ni nezhrnuté Osttné Do tejto podpoložky ptri: 1. elektrosttické zrideni (npr. n semišovcie stroje); 2. elektroluminiscenčné zrideni, väčšinou vo forme pásov, dosiek lebo pnelov; 3. termo-elektrické generátory skldjúce s z termoelektrickej btérie, ktorá obshuje premenný počet termočlánkov tepelného zdroj (npr. butn), produkujúce jednosmerný prúd Seebeckovým efektom; 4. eliminátory sttickej elektriny; 5. demgnetizčné zridenie; 6. generátory rázových vĺn; 7. digitálne zpisovče letových dát (letové zpisovče) vo forme elektronických prístrojov odolávjúcich požiru nárzu pre kontinuálny záznm špecifických údjov počs letu; 8. bezdrôtové infrčervené zridenie pre diľkové ovládnie televíznych prijímčov, videorekordérov lebo iných elektrických zridení; 9. elektronické zridenie n zvukové efekty používné ko periférie n elektrické gitry, ktoré vytvárjú rozličné zvukové efekty (npr. duplikácie zvuku, skresľovnie zvuku, ozveny). Tieto zrideni nie sú umiestnené v gitre, le sú zpojené medzi gitrou výkonovým zosilňovčom; 10. elektronické čítcie zrideni pre zrkovo postihnutých. Tieto zrideni obshujú v spoločnom puzdre kmeru, ktorá sním originálny text (npr. z novín lebo kníh), monitor, ktorý reprodukuje text v zväčšenej forme. Do tejto podpoložky ptri tiež mlé elektronické zrideni nenmontovné n podložke (vrátne tkzvných minipočítčov ), ktoré možno použiť n formovnie slov viet, ktoré sú preložené do vybrného cudzieho jzyk v závislosti od pmäťových modulov používných v týchto zridenich. Mjú lfnumerickú klávesnicu prvouhlý displej. Do tejto podpoložky neptri podobné zrideni s počítcími funkcimi (položk 8470).

363 Úrdný vestník Európskej únie C 137/361 Do tejto podpoložky neptri: ) elektrosttické filtre elektromgnetické čističe vody (položk 8421); b) ultrfilové ožrovcie zrideni n sprcovnie mliek (položk 8434); c) zrideni n čistenie rôznych predmetov ultrzvukom (predovšetkým kovových čstí súčstí) ultrzvukové generátory (položk 8479); d) ultrzvukové zvárcie zrideni (položk 8515); e) ultrfilové ožrovcie zrideni n lekárske účely, i keď ich nemusí používť odborník (položk 9018); f) elektrické regulátory n reguláciu elektrických lebo neelektrických veličín s ztrieďujú do položky Drôty, káble (vrátne koxiálnych káblov) izolovné (tiež s lkovým povrchom lebo s nodickým okysličením) osttné izolovné elektrické vodiče, tiež s prípojkmi; káble z optických vlákien vyrobené z jednotlivo oplášťovných vlákien, tiež spojené s elektrickými vodičmi lebo s prípojkmi Konektory pre káble z optických vlákien predstvujú prepojenie medzi kždým jednotlivým optickým vláknom. Prípojky pre káble z optických vláken s ztrieďujú do podpoložky Káble z optických vlákien Do tejto podpoložky ptri j káble z optických vlákien určené npr. n telekomunikčné použitie, zhotovené z optických vlákien, pričom kždé je oblené dvojitou vrstvou krylátového polyméru, umiestnené v ochrnnom plášti. Obl pozostáv z vnútorného plášť z mäkkého krylátu vonkjšieho plášť z tvrdého krylátu potihnutého vrstvou rozličných frieb. Obl jednotlivých optických vlákien zbezpečuje ochrnu celistvú štruktúru, npríkld ochrnou jednotlivého vlákn pred zlomením. 1. Jdro optického vlákn (jdro skleneného vlákn) 2. Povlk optického vlákn (sklo) 3. Vnútorný plášť z mäkkého krylátu 4. Frebná kódovci (blokovci) identifikáci 5. Vonkjší plášť z tvrdeného krylátu

364 C 137/362 Úrdný vestník Európskej únie Uhlíkové elektródy, uhlíkové kefky, osvetľovcie uhlíky, uhlíky n elektrické btérie osttné výrobky zhotovené z grfitu lebo z osttného uhlík, tiež spojené s kovom, druhov používných n elektrické účely Osttné Do tejto podpoložky ptri: 1. uhlíky n bleskoistky; 2. kontkty pre elektrické ovládcie zridenie lebo pre reostty. Do tejto podpoložky neptri pstové kompozície n elektródy n báze krbonizovného mteriálu (položk 3824) Izolčné čsti súčsti n elektrické stroje, prístroje lebo zrideni, vyrobené úplne z izolčných mteriálov lebo len s jednoduchými, do mteriálu vlisovnými drobnými kovovými súčsťmi (npríkld s objímkmi so závitom), slúžicimi výlučne n pripevňovnie, okrem izolátorov položky 8546; elektrické rozvodné rúrky ich spojky zo zákldného kovu, s vnútorným izolčným mteriálom Izolčné príslušenstvo z plstov Do tejto podpoložky ptri izolčné čsti súčsti získné lisovním sklenených vlákien máčných v živici lebo vrstvením či lisovním vrstiev ppier lebo tkných mteriálov vopred impregnovných syntetickou živicou, z predpokldu, že príslušné výrobky sú tvrdé tuhé [pozri vysvetlivky HS všeobecne k 39. kpitole, kombinácie plstov s inými mteriálmi ko textil, d)] Osttné Do tejto podpoložky ptri izolčné tvrovky z ppier lebo lepenky, zbestocementu sľudy, ko j ich inštlčné rúrky spoje uvádzné vo vysvetlivkách HS k položke 8547, čsť (B) Odpd zvyšky glvnických článkov, btérií elektrických kumulátorov; nepoužiteľné glvnické články, btérie elektrické kumulátory; elektrické čsti súčsti strojov lebo prístrojov, inde v tejto kpitole nešpecifikovné ni nezhrnuté Osttné Do tejto podpoložky ptri: 1. elektrické cievky bez mgnetických jdier, ktoré sú rovnko vhodné n použitie v strojoch lebo prístrojoch rôznych položiek, npr. n trnsformátory položky 8504 n elektromgnety položky 8505 [upltnenie poznámky 2 c) k triede XVI]; 2. oneskorovcie vedenie používné, npr. v strojoch n utomtické sprcovnie údjov lebo v televíznych prijímčoch; 3. elektrické filtre používné n selektívny prenos rôznych kmitočtov elektromgnetických, elektromechnických lebo elektrokustických vibrácií; 4. súčistky z feritu lebo inej kermiky (npríkld používné v cirkulátoroch pre vysielcie prístroje v UHF pásme lebo ko vysokofrekvenčný filter v elektrických kábloch), ktoré sú elektrickými čsťmi, rovnko vhodnými n použitie v strojoch lebo prístrojoch ptricich do rôznych položiek tejto kpitoly.

365 Úrdný vestník Európskej únie C 137/363 TRIEDA XVII VOZIDLÁ, LIETADLÁ, PLAVIDLÁ A PRIDRUŽENÉ DOPRAVNÉ ZARIADENIA Doplnková poznámk 2 Vysvetlivky k doplnkovej poznámke 3 k XVI. triede s použijú s príslušnými zmenmi. 86. KAPITOLA ŽELEZNIČNÉ ALEBO ELEKTRIČKOVÉ LOKOMOTÍVY, KOĽAJOVÉ VOZIDLÁ A ICH ČASTI A SÚČASTI; ZVRŠKOVÝ UPEVŇOVACÍ MATERIÁL ŽELEZNIČNÝCH ALEBO ELEKTRIČKOVÝCH TRATÍ A JEHO ČASTI A SÚČASTI; MECHANICKÉ (VRÁTANE ELEKTROMECHANICKÝCH) DOPRAVNÉ SIGNALIZAČNÉ ZARIADENIA VŠETKÝCH DRUHOV 8602 Osttné železničné lokomotívy; lokomotívne tendre Dieselelektrické lokomotívy Väčšin dieselových motorov používných n trkciu sú dieselelektrické motory Železničné lebo električkové vozne osobné nákldné, s vlstným pohonom, iné ko tovr položky Poháňné vonkjším zdrojom elektrického prúdu Pozri vysvetlivky HS k položke 8603, tretí odsek, (A) Nákldné vgóny n železničnú lebo električkovú doprvu, bez vlstného pohonu Osobitne určené n preprvu vysokorádioktívnych mteriálov (Eurtom) Do tejto podpoložky ptri železničné električkové vozidlá n preprvu tovru, nákldné vozne, ktorých nedeliteľnou čsťou sú ochrnné kryty, ktoré účinne chráni proti žireniu Osttné Do tejto podpoložky ptri izotermické lebo chldirenské vgóny, iné ko ztriedeného podpoložky Izotermické vgóny sú vozidlá, ktoré mjú zdroj chldeni (ľd, suchý ľd, eutektické dosky, skvplnený plyn tď.) iný ko chldice zridenie. Chldirenské mrzice vgóny sú izolovné vozidlá vybvené chldicim zridením (prcujúcim n princípe kompresie, bsorpcie či inom) Čsti súčsti železničných lebo električkových lokomotív lebo koľjových vozidiel ž Podvozky, bisselové podvozky, náprvy kolesá ich čsti súčsti Do tejto podpoložky ptri: 1. podvozky bisselové podvozky n lokomotívy; 2. bisselové podvozky, ktoré sú kombináciou podvozku bisselu ktoré s tiež používjú n lokomotívy; 3. motorové podvozky (podvozky so vstvným elektrickým motorom) n koľjové vozidlá, osobné železničné vozidlá, nákldné železničné vozidlá lokomotívy; 4. podvozky pre osobné nákldné koľjové vozidlá.

366 C 137/364 Úrdný vestník Európskej únie Do týchto podpoložiek tiež ptri čsti súčsti podvozkov bisselových podvozkov, ko sú hydrulické tlmiče pre podvozky. Do týchto podpoložiek le neptri perá (pružiny) (položk 7320). Do týchto podpoložiek tiež ptri náprvy, tiež zmontovné, kolesá ich čsti súčsti, pozri vysvetlivky HS k položke 8607, druhý odsek, body (2) (3). Gumené pneumtiky duše pneumtík nie sú ztriedené ko čsti súčsti kolies do týchto podpoložiek (položk 4011 lebo 4012) ž Brzdy ich čsti súčsti Do týchto podpoložiek neptri zrideni nzývné koľjové brzdy (položk ). Do týchto podpoložiek tiež neptri určité čsti bŕzd, npríkld kohútiky ventily, ko regulčný ventil vzduchovej brzdy strojvodcu tzv. brzdič (podpoložk ) ž Osttné Okrem čstí súčstí, n ktoré odkzujú vysvetlivky HS k položke 8607, druhý odsek, body (4) (8) ž (11), ptri do týchto podpoložiek rovnko ojnice tyče spojky lokomotív.

367 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ KAPITOLA VOZIDLÁ, INÉ AKO ŽELEZNIČNÉ ALEBO ELEKTRIČKOVÉ KOĽAJOVÉ VOZIDLÁ, A ICH ČASTI A SÚČASTI A PRÍSLUŠENSTVO Všeobecne 1. V celej kombinovnej nomenkltúre nové vozidlá znmenjú vozidlá, ktoré neboli nikdy registrovné. 2. V celej kombinovnej nomenkltúre použité vozidlá znmenjú vozidlá, ktoré boli registrovné njmenej rz Trktory ťhče (iné ko ťhče položky 8709) Trktory ridené chodcom Do tejto podpoložky ptri zrideni opísné vo vysvetlivkách HS k položke 8701, šiesty siedmy odsek, vrátne pásových trktorov ovládných chodcom. Trktory tohto druhu s používjú v záhrdníctve. Vymeniteľné nárdie určené n použitie s jednonáprvovými kultivčnými mlotrktormi záhrdníckymi mlotrktormi (brány, pluhy tď.) sú ztriedené oddelene, i keď sú nmontovné n tkomto trktore. Ak je všk toto nárdie lebo nástroje trvlo pripojené k šsi s motorom spolu s motorom tvorí jednu mechnickú jednotku, tk s tkáto jednotk ztrieďuje do položky, do ktorej ptrí prcovná jednotk. To pltí n motorizovné pluhy motorizovné kultivátory (položky 8432) Pásové trktory ťhče Do tejto podpoložky ptri vozidlá trktorového typu s extr širokými pásmi, určené n urovnnie uhldenie snehu n lyžirskych svhoch tď. Stroje opísné prcovné nástroje, vhodné k tomuto typu vozidl ko vymeniteľné vybvenie (snehová rdlic, rotčné snehové pluhy tď.), zostávjú ztriedené vo svojich položkách (položky 8430, 8479 tď.), j keď sú predkldné spolu s vozidlom tiež nmontovné n vozidle ž Osttné Do týchto podpoložiek ptri tzv. terénne vozidlá (ll-terrin vehicles ATV), ktoré sú konštrukčne riešené ko trktory s týmito chrkteristikmi: jedno seddlo výhrdne ib pre vodič; vozidlo nie je konštrukčne riešené n preprvu iných osôb, rididlá s dvom drždlmi obshujúce ovládče n ridenie vozidl; ridenie vozidl s uskutočňuje vychyľovním dvoch predných kolies je zložené n utomobilovom ridicom systéme (Ackermnov princíp), brzdy n všetkých kolesách, utomtická spojk spitočk, motor je špeciálne konštrukčne riešený n používnie v ťžkých terénoch je schopný pri nízkych otáčkch vyvinúť dosttočnú silu n ťhnie pripojeného zrideni,

368 C 137/366 Úrdný vestník Európskej únie prenos náhonu n kolesá hrideľmi, nie reťzou, pneumtiky mjú hĺbku dezénu vhodnú do nerovného terénu, spojovcie zridenie kéhokoľvek druhu, npríkld vlečný hák, konštrukčne riešené tk, by vozidlu umožňovlo ťhť lebo tlčiť njmenej dvojnásobok jeho čistej hmotnosti, ťžná sil n nebrzdený príves je njmenej dvojnásobkom jeho čistej hmotnosti. Ak tieto vozidlá spĺňjú všetky uvedené chrkteristiky sú v súlde s vysvetlivkmi k podpoložkám ž , vozidlá s ztrieďujú ko poľnohospodárske lebo lesné trktory. V osttných prípdoch ptri do podpoložky Ak nevyhovujú uvedeným chrkteristikám, tkzvné terénne vozidlá s ztrieďujú do položky Do týchto podpoložiek tiež neptri tkzvné terénne štvorkolky ( quds ) [položk 8703 lebo podpoložk (pozri vysvetlivky k tejto podpoložke)] ž Poľnohospodárske kolesové trktory ťhče (okrem trktorov ridených chodcom) lesné kolesové trktory ťhče Do týchto podpoložiek ptri trktory pre poľnohospodárstvo lebo lesníctvo, ktoré mjú spoň tri kolesá svojou konštrukciou vybvením sú jsne určené n poľnohospodárske, záhrdnícke lebo lesnícke účely. Vozidlá tohto druhu mjú obvykle mximálnu rýchlosť neprevyšujúcu 45 km/h. Ich motory sú schopné vyvinúť mximálnu ťžnú silu, npr. pri použití uzávierky diferenciálu. Ich pneumtiky mjú hĺbku dezénu vhodnú n poľnohospodárske, záhrdnícke lebo lesnícke účely. Poľnohospodárske trktory sú obvykle vybvené hydrulickým zridením, ktoré umožňuje dvíhť lebo spúšťť poľnohospodárske nástroje (brány, pluhy tď.), vývodovým hrideľom, ktorý dovoľuje využívť výkon motor n činnosť iných strojov lebo nárdi, zridením n pripojenie prívesu. Môžu byť tiež vybvené hydrulickým zridením n ovládnie mnipulčných systémov (nkldčov sen, nkldčov hnoj tď.), k tieto systémy možno pokldť z príslušenstvo. Do týchto podpoložiek tiež ptri špeciálne konštruovné poľnohospodárske trktory ko npr. trktory so zvýšeným podvozkom používné vo vinohrdoch v škôlkch, trktory do kopcovitého terénu nárďové trktory. Vymeniteľné poľnohospodárske zridenie, i keď je v čse prerokovni predkldné nmontovné n trktor, zostáv ztriedené vo svojej príslušnej položke (položk 8432, 8433 tď.). Osobitnou vlstnosťou lesných trktorov je vybvenie trvlo pripojeným nvijkom, ktorý umožňuje ťhť drevo. V súlde s poznámkou 2 k tejto kpitole môžu trktory týchto podpoložiek tiež obshovť isté chrkteristiky, ktoré im dovoľujú, v súlde s ich hlvným účelom, preprvovť poľnohospodárske lebo lesné stroje, nárdie, hnojivá, osivo tď. Do týchto podpoložiek neptri stroje n kosenie trávnikov (nzývné kosčky so seddlom pre vodič lebo záhrdné trktory) vybvené permnentným kosicim zridením, nie vic ko jedným vývodným hrideľom, výhrdne n účely pohonu kosiceho zrideni (pozri vysvetlivky k podpoložkám ž ) Osttné Do tejto podpoložky ptri: 1. trktory n verejné práce; 2. jednonáprvové ťhče pre kĺbové motorové vozidlá.

369 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Osobné utomobily osttné motorové vozidlá konštruovné hlvne n preprvu osôb (vozidlá iné, ko sú uvedené v položke 8702), vrátne osobných dodávkových pretekárskych utomobilov Do tejto položky ptri vicúčelové vozidlá, tké ko motorové vozidlá, ktorými možno preprvovť osoby tovr: 1. prípde vozidl typu pick-up : Tento typ vozidl má zvyčjne vic ko jeden rd seddiel skldá s z dvoch oddelených priestorov, konkrétne uzvretej kbíny n preprvu osôb otvoreného lebo zkrytého priestoru n preprvu tovru. Tkéto vozidlá je všk potrebné ztriediť do položky 8704, k mximáln vnútorná dĺžk podlhového priestoru určená n preprvu tovru je vic ko 50 % dĺžky rázvoru náprvy vozidl lebo k vozidlá májú vic ko dve náprvy; 2. prípde vozidl typu vn : Vozidlo typu vn s vic ko jedným rdom seddiel musí vyhovovť údjom stnoveným vo vysvetlivkách HS k položke Ak vozidlo typu vn s jedným rdom seddiel nie je vybvené trvlými bodmi ukotveni zridením n inštlovnie seddiel bezpečnostným zridením v zdnej čsti vozidl, bez ohľdu n to, či má trvlú priečku, lebo zábrnu medzi priestorom pre osoby priestorom určeným n preprvu nákldu lebo okná v bočných čstich krosérie, s ztrieďuje do položky ž Osttné vozidlá s vrtným zážihovým piestovým spľovcím motorom Definíciu objemu vlc, pozri vysvetlivky HS k podpoložkám , , Tieto podpoložky zhŕňjú dodávkové utomobily vicúčelové vozidlá uvedené vo vysvetlivkách HS k položke 8703, pity šiesty odsek. Do týchto podpoložiek ptri tiež mlé závodné utá (nzývné skelters lebo go-crts ) bez krosérie, vybvené zážihovým spľovcím motorom s vrtným pohybom piestu schopné doshovť reltívne vysoké rýchlosti ž Osttné vozidlá so vznetovým piestovým spľovcím motorom (s dieselovým motorom lebo s motorom so žirovou hlvou) Tieto podpoložky zhŕňjú dodávkové utomobily vicúčelové vozidlá uvedené vo vysvetlivkách HS k položke 8703, pity šiesty odsek Motorové vozidlá n nákldnú doprvu Vysvetlivky k položke 8703 s použijú s príslušnými zmenmi. N účely definície objemu vlc pozri vysvetlivky HS k podpoložkám , , Do tejto položky ptri terénne vozidlá s pohonom štyroch kolies, s kĺbovým podvozkom, ktoré mjú prednú čsť vybvenú dieselovým motorom kbínou so zridením n obsluhu. Zdná čsť pozostáv z podvozku s dvojkolesovou náprvou bez ndstvby je určená n vybvenie rôznymi zridenimi. Do tejto položky neptri vozidlá, ktoré sú vybvené príslušenstvom n poľnohospodárske lebo iné špeciálne účely (položk 8705).

370 C 137/368 Úrdný vestník Európskej únie Vyklápče (dumpry) určené n použitie mimo komunikácií 1. Do týchto podpoložiek ptri hlvne vozidlá vybvené dopredu lebo dozdu výklopným korytom lebo korytom s otvárjúcim s dnom, ktoré sú špeciálne konštruovné n doprvu piesku, štrku, zeminy, kmeňov tď. sú určené n používnie v lomoch, doloch lebo n stveniskách, pri cestných prácch, n letiskách v prístvoch. Príkldy ilustrujúce rôzne typy dmprov sú uvedené n konci týchto poznámok. 2. Do týchto podpoložiek tiež ptri menšie vozidlá typu používného n stveniskách n doprvu zeminy, stvebného odpdu, čerstvého cementu betónu, tď. Mjú pevné lebo kĺbové šsi náhon n dve lebo štyri kolesá, pričom ich výsypk s nchádz nd jednou náprvou seddlo vodič nd druhou náprvou. Seddlo vodič obvykle nebýv chránené kbínou Špeciálne určené n preprvu vysokorádioktívnych mteriálov (Eurtom) Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi.

371 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ ž Osttné Tieto podpoložky zhŕňjú vicúčelové vozidlá uvedené vo vysvetlivkách HS k položke 8703, pity šiesty odsek Špeciálne určené n preprvu vysokorádioktívnych mteriálov (Eurtom) Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi Špeciálne určené n preprvu vysokorádioktívnych mteriálov (Eurtom) Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi Špeciálne určené n preprvu vysokorádioktívnych mteriálov (Eurtom) Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi ž Osttné Tieto podpoložky zhŕňjú vicúčelové vozidlá uvedené vo vysvetlivkách HS k položke 8704, druhý odsek Špeciálne určené n preprvu vysokorádioktívnych mteriálov (Eurtom) Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi Krosérie (vrátne kbín pre vodičov), pre motorové vozidlá položiek 8701 ž N priemyselnú montáž N účely tejto podpoložky termín n priemyselnú montáž s týk ib krosérií používných v závodoch n montáž lebo výrobu nových motorových vozidiel (lebo krosérií dodávných n tento účel subdodávteľmi, ko montážnych podskupín). Do tejto podpoložky možno ztriediť len krosérie skutočne používné n výrobu nových vozidiel ztriedených do tejto položky. Podpoložk s tiež netýk podobných krosérií n použitie ko náhrdné dielce N priemyselnú montáž: trktorov ridených chodcom podpoložky ; vozidiel položky 8704 buď so vznetovým piestovým spľovcím motorom (dieselovým motorom lebo s motorom so žirovou hlvou) s objemom vlcov nepreshujúcim cm 3, lebo so zážihovým piestovým spľovcím motorom s objemom vlcov nepreshujúcim cm 3 ; vozidiel n osobitné účely položky 8705 Pozri vysvetlivky k podpoložke Pozri vysvetlivky HS k podpoložkám , , definujúcim objem vlcov Čsti, súčsti príslušenstvo motorových vozidiel položiek 8701 ž 8705 Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi, pre čsti, súčsti príslušenstvo určené n priemyselnú montáž.

372 C 137/370 Úrdný vestník Európskej únie Hviezdice kolies odlievné v jednom kuse, zo želez lebo ocele Stredy kolies tejto podpoložky s všeobecne používjú do utobusov lebo vozidiel n doprvu tovru. Mjú tvr hviezdy, obvykle s pitimi lebo šiestimi cípmi, sú určené n použitie so snímteľnými ráfikmi Osttné Okrem čstí súčstí opísných vo vysvetlivkách HS k položke 8708, druhý odsek, (K), do tejto podpoložky ptri vyvžovcie závži n kolesá Stbilizátory; osttné torzné tyče Stbilizátory sú pružiny n vozidlá n vyrovnávnie tlku z jednej strny vozidl n druhú. Väčšinou pozostávjú z oceľových tyčí okrúhleho prierezu, obvykle ohýbné do formy podobnej písmenu U. Mjú nsledujúci typický vzhľd: Torzné tyče sú oceľové tyče obvykle okrúhle, le niekedy môžu byť štvorcové lebo vo zväzku z vicerých prvouhlých tyčí. Torzné tyče sú lineárne, t. j. krútici moment n jednom konci tyče je proporcionálny k uhlu krúteni. Mjú nsledujúci typický vzhľd: ž Osttné Do týchto podpoložiek neptri: ) podvozky (šsi) motorových vozidiel položiek 8702 ž 8704 nevybvené motorom, le vybvené kbínou (položk 8702, 8703 lebo 8704); b) opierky hlvy n seddlá motorových vozidiel (položk 9401 lebo 9404).

373 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Vozíky s vlstným pohonom, bez zdvíhcieho lebo mnipulčného zrideni, typov používných v továrňch, skldoch, prístvoch lebo n letiskách n preprvu n krátke vzdilenosti; mlé ťhče typov používných n nástupištich železničných stníc; ich čsti súčsti Špeciálne určené n preprvu vysokorádioktívnych mteriálov (Eurtom) Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi Špeciálne určené n preprvu vysokorádioktívnych mteriálov (Eurtom) Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi Cestné bicykle osttné bicykle (vrátne dodávkových trojkoliek), bez motor Táto položk zhŕň nekompletné bicykle, ktoré mjú chrkteristické znky kompletných bicyklov [všeobecné prvidlo 2 ) pre interpretáciu kombinovnej nomenkltúry]. Nekompletný bicykel, tiež nezmontovný, s ztrieďuje do položky 8712, k pozostáv z rámu, vidlice spoň dvoch z týchto čstí: sdy kolies, pedálového mechnizmu (pozri vysvetlivky k podpoložke ), ridicej čsti (vrátne rididiel stĺpik rideni), brzdového systému Bez guľkových ložísk Do tejto podpoložky ptri ib bicykle bez guľkových ložísk Vozíky pre telesne postihnuté osoby, tiež motorizovné lebo s iným mechnickým pohonom Osttné Motorizovné vozidlá skonštruovné špeciálne pre osoby so zdrvotným postihnutím treb odlišovť od vozidiel uvedených v položke 8703 njmä kvôli nsledujúcim prmetrom: mximáln rýchlosť 10 km/h; t. j. rýchle vychádzkové tempo, mximáln šírk 80 cm, 2 sdy kolies dotýkjúce s zeme, špeciálne znky zmierňujúce postihnutie (npríkld opierk n stbilizáciu nôh). Tieto vozidlá môžu mť: prídvnú sdu kolies (zbrňujúcich prevráteniu), ridenie iné ľhko mnipulovteľné druhy ovládni (npríkld pákový ovládč joystick ); tieto druhy ovládni sú zvyčjne pripojené n jedno z operdiel rúk nikdy s nevyskytujú ko smosttný, nstviteľný stĺpik rideni.

374 C 137/372 Úrdný vestník Európskej únie Do tejto podpoložky ptri vozidlá n elektrický pohon podobné invlidným vozíkom, ktoré sú určené ib n preprvu osôb so zdrvotným postihnutím. Môžu vyzerť tkto: Avšk vozidielk n motorový pohon (mobilné vozidlá podobné skútrom) vybvené smosttným, nstviteľným stĺpikom rideni sú z tejto podpoložky vylúčené. Sú klsifikovné v položke 8703 môžu vyzerť tkto: 8714 Čsti, súčsti príslušenstvá vozidiel položiek 8711 ž ž Osttné Do týchto podpoložiek ptri čsti, súčsti príslušenstvo určené n výrobu, vybvenie lebo oprvu: 1. postrnných vozíkov n motocykle bicykle; 2. bicyklov vybvených pomocným motorom, t. j. bicyklov, ktoré možno poháňť pomocou pedálov ktoré sú vybvené pomocným motorom (s objemom vlcov nepreshujúcim 50 cm 3 ); 3. iných bicyklov (vrátne dodávkových trojkoliek) nevybvených motorom.

375 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Stredové brzdy Stredové brzdy sú obvykle spätnou brzdou vybvené náboje koles, pričom brzdná sil je vyvodená spätným chodom pedálov. Avšk pri bubnových stredových brzdách je brzdná činnosť vykonávná ručne pomocou lnk lebo tyče. Mjú nsledujúci typický vzhľd Čsti súčsti Do tejto podpoložky ptri brzdné páky. Avšk do tejto podpoložky neptri gumené brzdové bloky (podpoložk ) lebo vedeni brzdového lnk (obvykle podpoložk lebo ) Pedálové mechnizmy Pedálový mechnizmus bežne pozostáv z: stredovej osky (pozri obrázok 1), jedného lebo vicerých prevodníkov (nzývných j ozubené kolesá lebo reťzové kolesá) zvyčjne pripevnených k prvej kľuke (pozri obrázok 2) ľvej kľuky (pozri obrázok 3).

376 C 137/374 Úrdný vestník Európskej únie Podľ všeobecného prvidl 2 ) n interpretáciu kombinovnej nomenkltúry výrobky zostávjú ztriedené do tejto podpoložky ko nekompletné výrobky, tiež nezmontovné, npríkld keď pozostávjú z: jedného lebo vicerých prevodníkov zvyčjne pripevnených k prvej kľuke, jedného lebo vicerých prevodníkov zvyčjne pripevnených k prvej kľuke k ľvej kľuke, lebo jedného lebo vicerých prevodníkov zvyčjne pripevnených k prvej kľuke k stredovej oske. Obrázok 1 Obrázok 2 Obrázok Prívesy návesy; osttné vozidlá, bez mechnického pohonu; ich čsti súčsti ž Osttné, s hmotnosťou Hmotnosť znmená hmotnosť vozidl so všetkým trvlým vybvením príslušenstvom Špeciálne uprvené n preprvu vysokorádioktívnych mteriálov (Eurtom) Vysvetlivky k podpoložke s použijú s príslušnými zmenmi.

377 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ KAPITOLA LIETADLÁ, KOZMICKÉ LODE A ICH ČASTI A SÚČASTI Poznámk 1 k podpoložke Medzi trvlo pripevnené zrideni neptrí, npríkld záchrnné zridenie (záchrnné člny, pdáky únikové sklzy) vymeniteľné zrideni n zbrňové systémy. Tm, kde s ztrieďuje neúplný lebo nedohotovený stroj ko kompletný výrobok podľ všeobecného prvidl 2 ) pre interpretáciu KN, použív s n určenie príslušnej podpoložky normáln prevádzková hmotnosť Osttné lietdlá (npríkld vrtuľníky, letúne); kozmické lode (vrátne družíc) suborbitálne kozmické nosiče Vrtuľníky Do týchto podpoložiek ptri ib stroje, pri ktorých zdvih pohon s doshujú pomocou jedného lebo vicerých motorom hnných rotorov.

378 C 137/376 Úrdný vestník Európskej únie KAPITOLA LODE, ČLNY A PLÁVAJÚCE KONŠTRUKCIE Doplnková poznámk 1 Termín plvidlá konštruovné pre pohyb n mori znmená plvidlá, ktoré sú z dôvodu svojej konštrukcie vybveni schopné premávky n mori j z zlého počsi (vietor so silou 7. stupň Beufortovej stupnice). Tkéto plvidlá sú všeobecne vybvené vodotesnými plubmi ndstvbmi, ktoré odolávjú počsiu. Termín trup s celkovou dĺžkou znmená dĺžku trupu od njprednejšieho bodu čel lode, k njzdnejšiemu bodu kormy, le nezhrňuje výčnelky tiež formovné s trupom (npr. kormidlo, čeleň, rybárske plošiny lebo skoknské mostíky). Termín námorné plvidlá znmená lode vznášdlá, ktoré spĺňjú podmienky uvedené vyššie, bez ohľdu n to, či s používjú hlvne v pobrežných vodách, ústich riek lebo n jzerách tď. Ďlej je treb uviesť, že: 1. plvidlá krtšie ko 12 m, ktoré sú konštruovné ko námorné, sú zhrnuté v termíne rybárske člny ib vtedy, keď sú špecificky konštruovné vybvené n profesionálny rybolov, i keď môžu byť príležitostne používné n výletné účely; 2. termín záchrnné člny znmená plvidlá umiestnené n námorných lodich n záchrnu cestujúcich posádky, keď sú lode v nebezpečenstve; oznčuje tiež záchrnné člny rozmiestnené n vhodných miestch po pobreží určené n pomoc lodim v tiesni Lode n osobnú doprvu, turistické lode, trjektové lode, nákldné lode, nákldné člny podobné plvidlá n preprvu osôb lebo nákldov Do tejto položky neptri polovice tretiny trupov, ktoré s ztrieďujú podľ podsttného mteriálu, z ktorého sú vyrobené (npríkld položk 7308) N námornú plvbu Do tejto podpoložky tiež ptri plvidlá n doprvu nákldných člnov lebo námorných nákldných člnov. Tieto lode mjú kontjnery trdičného typu nhrdené nákldnými člnmi lebo námornými nákldnými člnmi, ktoré prichádzjú po vode nkldjú s primo n mterskú loď, ktorá je rozdelená n vertikálne oddeleni, do ktorých možno uložiť tri lebo štyri člny nd sebou. Tkéto lode sú vybvené posúvcími portálovými žerivmi, ponornými zdvíhcími plošinmi lebo inými prostriedkmi n nkládku, mnipuláciu vykládku tkýchto člnov. Do tejto podpoložky je možné ztriediť len mterskú loď; uvedené člny, ktoré s používjú postupne ko člny n vnútrozemskú plvbu, ko kontjnery n námornú preprvu potom opäť ko člny n vnútrozemskú plvbu, s ztrieďujú do podpoložky Ťžné tlčné lode N ztriedenie polovíc tretín trupov lodí pozri vysvetlivky k položke Tlčné lode Do týchto podpoložiek s ztrieďujú lode konštruovné ko tlčné i ťžné plvidlá, ko je uvedené vo vysvetlivkách HS k položke 8904, druhý odsek.

379 Úrdný vestník Európskej únie C 137/ Mjákové plvidlá, požirne lode, plávjúce bgre, plávjúce žerivy osttné plvidlá, pri ktorých je plvb ib vedľjšou činnosťou okrem ich hlvnej funkcie; plávjúce doky; plávjúce lebo ponorné vrtné lebo ťžobné plošiny N ztriedenie polovíc tretín trupov lodí pozri vysvetlivky k položke Osttné lode člny, vrátne vojnových lodí záchrnných člnov iných ko veslových člnov N ztriedenie polovíc tretín trupov lodí pozri vysvetlivky k položke 8901.

380 C 137/378 Úrdný vestník Európskej únie TRIEDA XVIII NÁSTROJE A PRÍSTROJE OPTICKÉ, FOTOGRAFICKÉ, KINEMATOGRAFICKÉ, MERACIE, KONTROLNÉ, PRESNÉ; LEKÁRSKE ALEBO CHIRURGICKÉ; HODINY A HODINKY; HUDOBNÉ NÁSTROJE; ICH ČASTI, SÚČASTI A PRÍSLUŠENSTVO 90. KAPITOLA NÁSTROJE A PRÍSTROJE OPTICKÉ, FOTOGRAFICKÉ, KINEMATOGRAFICKÉ, MERACIE, KONTROLNÉ, PRESNÉ, LEKÁRSKE ALEBO CHIRURGICKÉ; ICH ČASTI, SÚČASTI A PRÍSLUŠENSTVO Všeobecné Táto kpitol zhŕň sttívy, ktoré s používjú výlučne lebo hlvne s prístrojmi tejto kpitoly [pozri vysvetlivky HS k tejto kpitole (Všeobecné, III)]. Sttívy n použitie s kmermi tejto kpitoly položky 8525 s mjú ztriediť podľ podsttného mteriálu. Čsti súčsti sttívov tejto kpitoly s ztrieďujú n záklde mteriálu, z ktorého sú vyrobené Optické vlákn zväzky optických vlákien; káble optických vlákien, iné ko káble položky 8544; listy dosky z polrizčného mteriálu; šošovky (tiež kontktné), hrnoly, zrkdlá osttné optické články, z kéhokoľvek mteriálu, nezsdené, iné ko z opticky neoprcovného skl Táto kpitol zhŕň sttívy, ktoré s používjú výlučne lebo hlvne s prístrojmi tejto kpitoly [pozri vysvetlivky HS k tejto kpitole (Všeobecné, III)]. Do tejto položky neptri elektronické optické prvky, npríkld elektrosttické šošovky, elektromgnetické šošovky tkzvné elektrické kolektívne šošovky (všeobecne 85. kpitol) Optické vlákn, zväzky káble z optických vlákien Do týchto podpoložiek neptri konektory dptéry n spájnie optických vlákien, zväzkov optických vlákien káblov z optických vlákien. Pozri tiež vysvetlivky k podpoložke Listy dosky z polrizčného mteriálu Do tejto podpoložky ptri fólie z polrizčného mteriálu v kotúčoch, npr. používné n výrobu LCD modulov.