KONCEPCIA CHOVU HOVÄDZIEHO DOBYTKA NA ROKY s výhľadom do roku 2013

Transkript

1 KONCEPCIA CHOVU HOVÄDZIEHO DOBYTKA NA ROKY s výhľadom do roku Úvod Produkcia fytobiomasy trvalých trávnych porastov na Slovensku vytvára vhodné predpoklady pre chov prežúvavcov, ktorý je úzko spätý z osídlením a rozvojom vidieka. Podľa odhadov je okrem existujúceho počtu oviec potenciál Slovenských biotopov na chov vyše 500 tis. kráv, čo predstavuje úroveň milióna kusov hovädzieho dobytka. Limitujúcim faktorom rozvoja odvetvia sú však možnosti odbytu trhových produktov (mlieka a mäsa), ekonomická efektívnosť ich výroby a kúpyschopnosť obyvateľstva. Ďalšie rámce rozvoja odvetvia určujú pravidlá regulácie trhu, platné v EÚ, avšak podľa plánu, ktorý v roku 2003 prijala Európska Komisia, je zámerom reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky znižovanie priamych platieb, postupné odstránenie vývozných náhrad a zvyšovanie úrovne podpory do rozvoja vidieka a udržania krajinotvorby obhospodarovaním marginálnych oblastí. Najvýznamnejší vplyv má úroveň kvotácie výroby mlieka. Vynegociovaná kvóta pre Slovensko činí t, možné zvýšenie v roku 2006 predstavuje ďalších t. Národný limit prémiových práv sme získali pre chov dojčiacich kráv. Je potrebné vytvoriť predpoklady pre napĺňanie stanovených limitov a ich prekračovanie, čo je východiskom pre ich zvýšenie v budúcnosti, pokiaľ bude tento typ regulácie trhu v podmienkach EÚ naďalej v platnosti. 2. Analýza vývoja v rokoch Vývoj početných stavov a produkcie V období ostatných 5 rokov došlo v porovnaní s predchádzajúcim obdobím k zmierneniu poklesu početných stavov hovädzieho dobytka a dojníc. Priemerný medziročný pokles bol pri dojniciach 4,5 % a pri HD celkom 4,1 %. Najvýraznejšie klesali početné stavy býkov vo výkrme (medziročne priemerne o 6,6 %). V hodnotenom období došlo k miernemu nárastu počtu dojčiacich kráv (o 3 tis. ks). K 31. decembru 2005 sa na Slovensku chovalo 527,9 tis. ks HD z tohto 198,6 tis. dojníc, 31 tis. dojčiacich kráv a 50,7 tis. výkrmových býkov. Priemerná koncentrácia hovädzieho dobytka na farmu je 42 ks, koncentrácia kráv 47 ks/farma. Vyše 85 % populácie sa chová na farmách s počtom kráv nad 100 ks a 10 % dojníc sa chová na farmách s koncentráciou nad 500 ks. Najvyššia celková produkcia mlieka bola v roku 2002 (1197,8 tis. t) pri predaji 1034,6 tis. ton. Od tohto obdobia dochádza k poklesu produkcie aj predaja mlieka, rovnako aj jeho domácej spotreby. Spotreba mlieka na obyvateľa zaznamenala v roku 2004 historické minimum 152,5 kg. V sledovanom období klesala aj produkcia hovädzieho mäsa, v porovnaní s rokom 2000 dosiahla hodnotu 77,6 %. Klesala aj domáca spotreba hovädzieho mäsa, mierny nárast očakávame v tomto roku so stálym každoročným vzostupom, vrátane mierneho nárastu spotreby na obyvateľa. Za veľmi nízku možno považovať aj produkciu jatočného dobytka v prepočte na kravu. Táto prekročila hranicu 300 kg len v roku Minimálnu hodnotu (241,4 kg) sme zaznamenali v roku Taktiež v iných krajinách stredoeurópskeho regiónu dochádza k poklesu početných stavov hovädzieho dobytka. Podľa EUROSTATU sa v roku 2000 chovalo na území Českej republiky kusov hovädzieho dobytka, avšak ku koncu roka 2004 už iba kusov. V Spolkovej republike Nemecko chovali v roku 2000 hovädzí dobytok v počte kusov, ale v roku 2004, už len kusov. V Maďarskej republike bolo ku 1

2 koncu roka 2000 evidovaných kusov hovädzieho dobytka, ale na konci roka 2004 to bolo iba kusov. V Poľsku, ako v jednej z najväčších stredoeurópskych krajín sa v roku 2000 chovalo kusov hovädzieho dobytka a v roku 2004 to už bolo, len kusov a v Slovinsku, ako v jednej z najmenších stredoeurópskych krajín sa v roku 2000 evidovalo kusov, avšak v roku 2004, už len kusov hovädzieho dobytka vo všetkých kategóriách Vývoj úžitkovosti hovädzieho dobytka Priemerná ročná úžitkovosť dojníc vzrástla zo 4467 na 5541,5 kg (o 1074,5 kg) čo predstavuje priemerný medziročný nárast viac ako 179,1 kg, no podľa výsledkov kontroly úžitkovosti, v ktorej je zapojených 75 % dojníc chovaných na Slovensku bola priemerná ročná úžitkovosť v roku 1995 na úrovni 3667 kg, v roku 2000 už 4624 kg a v roku 2005 už 5927 kg, čo predstavuje medziročný nárast až o 217,2 kg, avšak došlo k poklesu obsahu bielkovín v mlieku z 3,30 na 3,23 %. Napriek miernemu zvýšeniu priemerných denných prírastkov živej hmotnosti vo výkrme (z 0,696 na 0,770 kg) pokračovala stagnácia tohto výrobného zamerania. Zhoršila sa natalita (z 84,9 na 83,2 odchovaných teliat na 100 kráv) a zvýšilo sa percento úhynov a konfiškátov kráv (zo 4,2 na 7,8 %), čím došlo k zvýšeniu miery vyraďovania kráv na 37,1 % ročne. Negatívne možno hodnotiť tiež zhoršenie ukazovateľov plodnosti dojníc. Servis perióda vzrástla z 131,5 dňa na 145,4 dňa a medziobdobie zo 411 na 428,3 dní. Stále pretrvávajú rezervy v odchove jalovíc, napriek miernemu zníženiu veku pri 1. otelení (z 30 mesiacov 19 dní na 30 mesiacov). Oproti východiskovému roku 2000 došlo k zvýšeniu jatočnej hmotnosti kráv, býkov a jalovíc v priemere o cca 10 kg Vývoj plemennej skladby populácie HD V súvislosti s pokračujúcou holsteinizáciou populácie dojníc došlo za posledných 5 rokov k zvýšeniu zastúpenia mliekového úžitkového typu (čistokrvné holsteinské dojnice a kríženky s dedičným podielom tohto plemena nad 50 %) z 50,83 na 60,06 %. Úroveň zastúpenia čistokrvného slovenského strakatého plemena nám mierne vzrástla (z 9,52 na 10,04 %), ale zastúpenie čistokrvného slovenského pinzgauského plemena nám opäť poklesla (z 1,52 na 1,04 %). Toto plemeno je v súlade s platnou legislatívou EÚ považované za ohrozené na celom území Európskeho Spoločenstva, nakoľko populácia tohto plemena nepresahuje kusov. Výraznejší nárast zaznamenala populácia čistokrvného holsteinského plemena (z 9,06 na 16,06 %). V rámci našich kombinovaných plemien dochádza k postupnému znižovaniu dedičného podielu mliekových plemien a unifikácii plemenného typu, čo možno hodnotiť pozitívne. Budúci vývoj plemennej skladby dojníc je determinovaný plemennou príslušnosťou býkov, používaných v inseminácii. V roku 2005 bolo v populácii dojníc 66,2 % všetkých inseminácií vykonaných spermou holsteinských plemenníkov. Podiel plemenníkov simentalizovaného dobytka činil 29,1 % a pinzgauského plemena 1,4 %. Pre porovnanie v roku 1995 tvoril podiel holsteinských plemenníkov 60,9 % z celkového počtu použitých inseminačných dávok. Plemenná skladba populácie dojčiacich kráv súvisí so vznikom tejto populácie, kde hlavným spôsobom bol prevod dojníc do tohto systému chovu. Len malá časť stád pochádza z nákupu čistokrvného plemenného materiálu zo zahraničia. Počet plemenníc mäsových plemien s podielom krvi nad 50 % mäsového plemena osciluje okolo 7440 ks, zvyšnú časť populácie tvoria kravy hlavne kombinovaného úžitkového typu (slovenské strakaté, pinzgauské, ich kríženky s holsteinským plemenom alebo ich kríženky s mäsovými 2

3 plemenami). V plemennej knihe mäsového dobytka bolo k 31. decembru 2005 evidovaných 983 čistokrvných kráv 7 mäsových plemien (Piemontese, Mäsový Simentál, Charolais, Hereford, Limousin, Blond d Aquitaine, Aberdeen Angus). Táto početnosť je z hľadiska požiadaviek na produkciu plemenných býkov nepostačujúca, nakoľko prirodzená plemenitba je v systéme chovu dojčiacich kráv nenahraditeľná a každé stádo dojčiacich kráv si vyžaduje z hľadiska zvládnutia plemenitby jedného plemenníka na každým plemenníc Zhodnotenie ekonomickej efektívnosti chovu HD Neustály rast cien vstupov, hlavne energií, sa premietol do rastu vlastných nákladov na kŕmny deň dojníc (v porovnávanom období o 36,7 %, zo 111,61 Sk v roku 2000 na 152,65 Sk v roku 2004 v súbore analyzovanom pracovníkmi VÚEPP). Náklady na 1 l mlieka stúpli o 9,4% (z 9,12 na 9,98 Sk). Prejavil sa tu tlmiaci účinok zvyšovania mliekovej úžitkovosti, avšak tento efekt pravdepodobne skončil rokom Ceny surového kravského mlieka vrátane zápočtu subvenčných titulov namiesto odporúčaného polovičného rastu, ktorý predstavuje 4,7 %, stúpli len o 1,5 %. Aj napriek negatívnemu vývoju nákladovosti (rast cien vstupov) vo výrobe mlieka sa nákladová miera rentability v sledovaných rokoch pohybovala v priestore zisku. Pri započítaní strát z odchovu teliat a jalovíc na obnovu stáda bol s výnimkou roku 2000 chov dojníc stratový. Strata v analyzovaných rokoch kolísala od - 0,32 Sk (rok 2003) po - 0,96 Sk (rok 2001) na 1 liter mlieka. Ekonomika chovu dojčiacich kráv nebola tak prudko postihnutá rastom cien vstupov, nakoľko tento systém chovu je menej náročný na všetky druhy energie a technologické vybavenie. Podiel živej práce sa postupne znižoval na úroveň 10 % potreby práce pri populácii dojníc a vlastné náklady na kŕmny deň sa pohybovali v rozpätí % nákladov chovu dojníc (42,70 64, 10 Sk), avšak niektorý chovatelia dojčiacich kráv ešte stále nezvládajú základné osobitosti tohto systému chovu hovädzieho dobytka. Vlastné náklady na kŕmny deň vo výkrme býkov stúpli v porovnávacom období o 12,2 % (z 38,80 Sk v roku 2000 na 43,40 Sk v roku 2004), náklady na kilogram živej hmotnosti vzrástli o 11,42 % Zhodnotenie plnenia parametrov predchádzajúcej koncepcie Koncepcia z roku 1999 bola spracovaná variantne. Prvý variant bol založený na vykrytí požiadaviek domácej spotreby komodít chovu HD. Druhý variant mal za cieľ vytvoriť optimálne podmienky pre vstup do EÚ. V období tvorby koncepcie bol oficiálne predpokladaný vstup Slovenskej republiky do Európskej Únie rok 2006, resp. až rok V negociačných požiadavkách toho obdobia bola predpokladaná výška mliekovej kvóty tis. t. Vstup do EÚ už v roku 2004 a výrazne nižšia výška mliekovej kvóty oproti požiadavkám spôsobili nereálnosť parametrov, predpokladaných vo variante II. Nenaplnili sa ani parametre variantu I, okrem nárastu mliekovej úžitkovosti, kde podľa výsledkov k 30. decembru 2005 pravdepodobne dôjde k prekročeniu očakávanej ročnej úžitkovosti na dojnicu o cca 180 kg. Vývoj spotreby mlieka bol opačný než predpoklad, miesto jej nárastu na 180 kg na obyvateľa poklesla na 152,5 kg v roku 2004 a veľké zmeny sa neočakávajú ani v roku 2005 resp Pokles domácej spotreby spôsobil prebytok mlieka, čo viedlo k stagnácii realizačných cien, prehĺbeniu cenovej disparity čo vplývalo na prudšie znižovanie početných stavov dojníc oproti očakávaniam. Z hľadiska produkcie hovädzieho mäsa sa vychádzalo z predpokladu zachovania jeho spotreby na úrovni roku 1998 (11,5 kg na obyvateľa), čo sa po aférach, spojených hlavne s BSE, stalo nereálne. Napriek tomu došlo k nárastu početnosti populácie dojčiacich kráv o 40 3

4 %, hlavne vďaka dotačnej podpore. Nenaplnil sa však očakávaný počet 40 tis. dojčiacich kráv. Opatrenia, prijaté v koncepcii z roku 1999 nedokázali naplniť jej hlavný cieľ zastavenie poklesu početných stavov kráv Finančná podpora sektoru chovu hovädzieho dobytka Chovatelia hovädzieho dobytka si môžu požiadať o podporu na základe: - Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky z 13. apríla 2004 č. 806/ o podrobnostiach o poskytovaní podpory v oblasti poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva. - Usmernenie ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky na úseku štátnej správy o podpore v poľnohospodárstve poskytovanej formou jednotnej platby na plochu a doplnkových vyrovnávacích platieb (rok 2005). - Usmernenie ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky na úseku štátnej správy o podpore v poľnohospodárstve formou priamych platieb (rok 2006). Podľa Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky z 13. apríla 2004 č. 806/ o podrobnostiach o poskytovaní podpory v oblasti poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva je možné chov hovädzieho dobytka podporiť formou: podpory na založenie a vedenie plemennej knihy a plemenárskej evidencie, na testovanie zamerané na odhad plemennej hodnoty a kontrolu úžitkovosti, na chov plemenníkov s vysokou plemennou hodnotou registrovaných v plemennej knihe, na zlepšenie genetickej kvality chovov podporov nákupu plemenníc a na chov plemien historického významu pre Slovenskú republiku. Tento výnos má platnosť do 31. decembra 2006 a v súčasnosti sa pracuje na Sekcii pôdohospodárskej politiky a rozpočtu za účasti ostatných sekcii Ministerstva pôdohospodárstva a príprave obdoby tohto výnosu, ktorý bude plne kompatibilný s príslušnou legislatívou Európskeho spoločenstva, hlavne podľa Pokynu spoločenstva pre štátnu pomoc v poľnohospodárskom sektore č. 2000/C28/02, podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1/2004 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom pôsobiacich vo výrobe, spracovaní a odbyte poľnohospodárskych výrobkov a samozrejme so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva. Podľa Usmernenie ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky na úseku štátnej správy o podpore v poľnohospodárstve poskytovanej formou jednotnej platby na plochu a doplnkových vyrovnávacích platieb v tomto roku prvý krát došlo k vyplateniu podpory vo forme doplatkov, k jednotnej platbe na plochu, na chov dojčiacich kráv, a to na základe prerozdelenia individuálnych limitov pre získanie prémii podľa Usmernenie ministra pôdohospodárstva na úseku štátnej správy o podmienkach stanovenia individuálnych limitov pre získanie prémií na chov dojčiacich kráv. Samozrejme medzi podporu chovu hovädzieho dobytka je potrebné a nutné taktiež zaradiť podporu poľnohospodárom zjednodušenej platby na plochu, nakoľko na základe pridelení rôznych produkčných kvót nám bola neskôr vypočítaná a priznaná finančná obálka z Garančného fondu na podporu formou zjednodušenej platby na plochu tzv. SAPS. Táto forma podpory sa bude na Slovensku podobne ako v ďalších siedmych (okrem Slovinska a Malty) nových členských krajinách uplatňovať v rámci prechodného obdobia, do roku Rozhodla o tom vláda Slovenskej republiky v júni v roku

5 3. Návrhová časť Cieľom sektoru chovu hovädzieho dobytka na najbližšie roky je vytvoriť predpoklady pre zvýšenie produkčných limitov (mliekovej kvóty a národného limitu prémiových práv na chov dojčiacich kráv). Tiež je potrebné vytvoriť podmienky pre výraznú akceleráciu odvetvia v prípade ich zrušenia, resp. významnejších presunov medzi štátmi EÚ v dôsledku nižšej konkurenčnej schopnosti fariem s malou koncentráciou plemenníc, ak dôjde k oddeleniu priamych platieb od produkcie. V chove dojníc je našou komparatívnou výhodou vysoká koncentrácia zvierat na farmách, v chove dojčiacich kráv okrem koncentrácie aj obrovské rezervy vo využití vyprodukovanej fytobiomasy TTP. V chovoch s malým počtom zvierat prichádzajú do úvahy podporné programy EÚ, týkajúce sa zachovania osídlenia a rozvoja vidieka. Návrhová časť je spracovaná s prihliadnutím na zvýšenie výška mliečnej kvóty o kg od roku Od roku 2006, teda od tohto roku nám bola zvýšená výška mliečnej kvóty o kg, teda momentálne Slovenská republika disponuje s mliečnou kvótou na úrovni kg. Táto skutočnosť umožňuje výraznejšie zvyšovanie úžitkovosti a miernejší pokles stavov dojníc v rokoch 2007 a Vo vývoji v populácii dojčiacich kráv sa očakáva postupné zvyšovanie početnosti tejto populácie. Tu bude rozhodujúcou ekonomická efektívnosť, čo pri súčasnej natalite nie je reálne. Pre zvýšenie natality je nutné zvýšiť počet býkov v prirodzenej plemenitbe. Existujúca populácia čistokrvných kráv mäsových plemien nedokáže kryť túto požiadavku ( býkov ročne v prognózovanom období). Prognózované početné stavy, úžitkovosť a produkcia na obyvateľa Rok Ukazovateľ Počet Ø ročná Produkcia Počet Produkcia jat. Produkcia dojníc úžitkovosť mlieka na dojčiacich kráv HD/krava/rok mäsa/obyvateľ (ks) (kg) obyvateľa (kg) (ks) (kg) /rok(kg) , , , , , , , , , , , ,97 Odhad ekonomickej efektívnosti výroby závisí predovšetkým od: - zvýšenia natality dojníc a dojčiacich kráv a skrátenie dĺžky medziobdobia (85 % natalita v chovoch dojníc a dojčiacich kráv a 400 dňové medziobdobie hlavne v chovoch dojčiacich kráv). - zvýšenia priemerných denných prírastkov vo výkrme (hlavne pri špecializovaných mäsových plemenách nad g/kus/deň). - udržania nárastu výšky medziročných nákladov mierne nad úrovňou priemernej ročnej inflácie (dosiahnutie predpokladaných parametrov výroby roku 2010 podľa tabuľky 6) 5

6 Pri dosiahnutí priemernej mliekovej úžitkovosti na úrovni kg surového kravského mlieka za laktáciu a pri cene blížiacej sa alebo mierne prekračujúcej desať Slovenských korún za liter surového kravského mlieka, je možné hovoriť o ekonomickej efektívnosti výroby mlieka, avšak s využitím dojnice minimálne štyri laktácie. V chovoch dojčiacich kráv je potrebné využívať sezónnosť telenia, aby odstavené teľatá boli schopné zachytiť jarný nárast trávnej fytobiomasy TTP, čím sa dajú dosiahnuť priemerne celoživotné denne prírastky na úrovni nad g/kus/deň. V prípade dodržania tohto limitujúceho faktora a dodržanie dĺžky medziobdobia čo najviac pod 400 dní je taktiež možné hovoriť o ekonomickej efektívnosti výroby hovädzieho mäsa v systéme chovu dojčiacich kráv. Pri oboch spôsoboch chovu hovädzieho dobytka sa v poslednom čase vynára potreba udržania plemenníc v stádach čo najdlhšie. K dosiahnutiu tohto parametru je potrebné dôkladnejšie zameriavanie sa na vhodný výber plemenníkov podľa príslušného chovateľského prostredia a na kvalitný odchov jalovíc s dostatočným pohybom a dostatočným množstvom kvalitného objemového krmiva. 6

7 V súlade s naplnením cieľov koncepcie navrhujeme ciele smerovať na: - zvýšenie natality plemenníc, vrátane využitia biotechnológií (hormonálna stimulácia pohlavného cyklu, inseminácia, inseminácia sexovaným semenom, embryotransfér a to aj sexovanými embryami). Na zlepšení tohto parametru v chove hovädzieho dobytka musia úzko spolupracovať chovateľské zväzy s členmi, ale aj s inými chovateľmi príslušného plemena. - zvýšenie počtu dojčiacich kráv, za účelom lepšieho využitia potenciálu trvalých trávnych porastov. - zvýšenie počtu býkov v prirodzenej plemenitbe v stádach dojčiacich kráv, aby sme dosiahli dostatočný počet plemenníkov v populácii dojčiacich kráv, nakoľko na kráv je potrebný jeden plemenný býk v prirodzenej plemenitbe. - zvýšenie domácej spotreby mlieka s použitím osvety, avšak markantné zvýšenie dopytu po mlieku a mliečnych výrobkoch sa nepredpokladá. K zlepšeniu tohto stavu môže napomôcť každoročné propagovanie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov na školách pomocou tzv. školského mlieka ; vývozom na trhy tretích krajín, napríklad do Ruskej federácie (vývozným povolením na vývoz mliečnych výrobkov do Ruskej federácie disponuje sedem mliekarni, a to na základe inšpekčnej prehliadky Federálneho úradu pre veterinárny a fytosanitárny dozor Ruskej federácie v decembri roku ozdravenie stád od IBR a dodržiavanie pravidiel v národnom eradikačnom programe. Spolupráca všetkých zainteresovaných organizácii na príprave tzv. protinákazovej pokladnice alebo iného modelu financovania ozdravovania na základe Plánu eradikácie infekčnej bovinnej rhinotracheitídy IBR/IPV na Slovensku, čo bude v budúcnosti veľmi potrebné, nakoľko začatie plánovaného ozdravovania v chovoch hovädzieho dobytka v znení plánu eradikácie a kontroly zdravia je vysoko aktuálny a v tomto období veľmi potrebný, lebo od 1. januára 2006 sa uplatňujú obchodné bariéry pri presunoch a obchodovaní so živým dobytkom a čerstvým hovädzím mäsom a to voči krajinám, ktoré neuplatňujú schválené plány na ozdravovanie hovädzieho dobytka. - udržanie rozsahu KÚ v chove dojníc a v chove dojčiacich kráv s rozšírením o kontrolu dedičnosti zdravia. - zvýšenie dĺžky produkčného veku kráv. Pri zostavovaní šľachtiteľských programov jednotlivými chovateľskými zväzmi prihliadať nie len na zlepšovanie produkčných vlastností zvierat, ale aj mimoprodukčných. - zvyšovania genetického potenciálu zvierat, zapojenie SR do medzinárodného genetického hodnotenia. - zvýšenie tlaku na kvalitu produkovaného mlieka, objektívne a nezávislé hodnotenie bazénových vzoriek mlieka. - zvýšenie tlaku na kvalitu produkovaného hovädzieho mäsa, hlavne pri chovoch špecializovaných mäsových plemien, ale aj kombinovaných plemien hovädzieho dobytka, objektívne a nezávisle hodnotenie jatočných tiel hovädzieho dobytka systémom SEUROP na bitúnkoch. 7

8 Na tvorbe Koncepcie rozvoja chovu Hovädzieho dobytka sa podieľali: Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky Slovenské centrum poľnohospodárskeho výskumu v Nitre Štátny plemenársky ústav Slovenskej republiky Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Bratislava Zväz chovateľov Slovenského Strakatého dobytka na Slovensku družstvo Slovenská Holsteinská asociácia Zväz chovateľov mäsového dobytka na Slovensku Zväz chovateľov Pinzgauského dobytka na Slovensku Zväz chovateľov hnedého dobytka BRAUNWIEH 8