Ekonomická efektívnosť poľnohospodárskych podnikov zameraných na chov hovädzieho dobytka a oviec. Ing. Zuzana Chrastinová

Transkript

1 Trenčianska 55, Bratislava Ekonomická efektívnosť poľnohospodárskych podnikov zameraných na chov hovädzieho dobytka a oviec Ing. Zuzana Chrastinová NPPC - VÚTPHP, Banská Bystrica, zuzana.chrastinova@vuepp.sk

2 Hlavné okruhy prezentácie 1. Vývoj stavov hovädzieho dobytka a oviec na Slovensku, súhrnne a územne podľa jednotlivých krajov a okresov, vrátane vývoja produkcie, 2. Ekonomická efektívnosť chovu HD a oviec, 3. Porovnanie stavov HD na 100 ha p.p. v SR a v ostatných štátoch EÚ, 4. Spotreba mäsa na Slovensku a ODP, celková ponuka hovädzieho mäsa vrátane dovozu. 13/11/2014 2

3 Vývoj hrubej poľnohospodárskej produkcie HPP má na Slovensku dlhodobo klesajúci trend, Obdobný trend má aj živočíšna produkcia, Zmenila sa štruktúra výroby. Kým do roku 2010 bol podiel živočíšnej produkcie prevažujúci, t.j. väčší ako rastlinnej produkcie, za posledné tri roky sa tento pomer zmenil, klesol podiel živočíšnej produkcie na 42 % a vzrástol podiel rastlinnej produkcie na 58 %. 13/11/2014 3

4 Vývoj stavov hovädzieho dobytka a oviec a ich produkcie v SR v rokoch Komodita Mer. jedn ** 2013** 2013/2004 Rozdiel Počet hospodárskych zvierat Hovädzí dobytok tis. ks ,6-72 z toho: kravy tis. ks ,8-33 z kráv: dojné tis. ks ,7-57 Ovce spolu tis. ks ,6 79 z toho: bahnice tis. ks ,4 46 Produkcia Jatočný HD spolu *) Jatočné ovce *) Mlieko kravské Ovčie mlieko Vlna ovčia Prameň: ŠÚ SR *) Hrubá domáca produkia = zabitia na bitúnkoch + odhad **) k t jat. hm , t jat. hm ,3 426 tis. t ,6-145 tis.t 10,9 10,8 10,0 10,1 10,1 10,4 10,6 10,3 10,9 11,1 101,8 0,2 t , /11/2014 4

5 Grafický vývoj stavov HD a oviec 13/11/2014 5

6 . Takmer v každom okrese je chov HD, ale s rôznou intenzitou. Početne najviac kusov HD sa chová v okresoch DS (22 tis.), KN (14 tis.), NZ (13,4 tis.), TT (16 tis.), NO (14 tis.), LM (14 tis.), RS (13 tis.). Z hľadiska krajov najviac dobytka sa chová v Prešovskom (17,8 %), Banskobystrickom (16,1 %) a Trnavskom (16,0 %) kraji. Najmenej v Bratislavskom (2,9 %), Trenčianskom (9,3 %) a Košickom (9,7 %) kraji. 13/11/2014 6

7 . Stavy oviec majú narastajúcu tendenciu vo všetkých krajoch. Z hľadiska krajov najviac oviec sa chová v Banskobystrickom kraji a to až 33,4 % z ich celkového počtu v SR, potom je to v Žilinskom (22,4 %) a v Prešovskom kraji (19, 9 %), Chov oviec je zastúpený v malom počte takmer vo všetkých okresoch, ale najviac je preferovaný na strednom a východnom Slovensku, najviac v okresoch BB, BN, LM, RS. 13/11/2014 7

8 Ekonomika hovädzieho dobytka vo výkrme VN v / kg ž.hm. 1,86 1,89 1,94 2,05 2,12 2,06 2,18 2,26 2,41 2,09 Priem. real.cena v /kg ž.hm. 1,43 1,62 1,62 1,49 1,34 1,45 1,45 1,55 1,88 1,77 Rentabilita bez podpory (v %) -23,07-14,28-16,62-27,40-36,69-29,61-33,49-26,55-21,99-0,15 Rentabilita s podporou (v %) -7,75-8,02 0,31 4,11 1,63 22,33 20,64 11,06 4,98 9,57 13/11/2014 8

9 Štruktúra nákladov hovädzieho dobytka vo výkrme 13/11/2014 9

10 Prehľad sadzieb podpôr - priame platby v rokoch 2008 a 2013 v Platba na dojnicu v zmysle 3 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z. z. z sa poskytla žiadateľovi ak: a) hospodári v znevýhodnených oblastiach alebo hospodári v zraniteľných oblastiach, b) má v centrálnom registri zvierat registrovanú farmu na chov hovädzieho dobytka, c) dodrží retenčné obdobie chovu dojníc od do príslušného roku. Poskytnutie platby na dojnicu je podmienené podaním žiadosti a splnením podmienok pre poskytnutie jednotnej platby na plochu. Platba na VDJ, tu zohrala významnú úlohu modulácia, vplyvom ktorej klesli sadzby od roku V roku 2013 boli použité 2 sadzby, 30 na kravy a 60 na ostatné kategórie zvierat. 13/11/

11 Ekonomika kravského mlieka VN v / l 0,33 0,33 0,35 0,37 0,40 0,37 0,39 0,43 0,40 0,42 Priem. real.cena v /l 0,32 0,33 0,33 0,34 0,35 0,23 0,29 0,39 0,31 0,34 Rentabilita bez podpory (v %) -4,21-1,10-5,52-8,35-13,52-37,84-25,64-9,30-22,50-0,19 Rentabilita s podporou (v %) 10,62 13,73 16,10 18,51 15,25-5,41 15,38 18,60 2,50 0,06 13/11/

12 Ekonomika výkrmu jahniat 13/11/

13 Štruktúra nákladov - na základné stádo oviec 13/11/

14 Stavy HD (VDJ), dojníc a denná dojivosť v štátoch EÚ-28 v roku /11/

15 Stavy HD v krajinách EÚ-28 v ks na 100 ha p.v. p. Slovensko v porovnaní so štátmi EÚ-28 sa nachádza v početnosti HD na 100 ha p.v p. v poslednej tretine. Len 5 štátov má nižší počet HD na 100 ha p.v.p. ako Slovensko a to Lotyšsko, Grécko, Rumunsko, Maďarsko a Bulharsko. Viac HD na 100 ha p.v.p. ako Slovensko má 22 štátov EÚ /11/

16 Stavy dojníc v krajinách EÚ-28 v ks na 100 ha p.v. p. Počet dojníc na 100 ha p.v.p. kopíruje stav HD, Z intenzity na 100 ha p.v.p vidíme, že, že všetky pristúpené krajiny po roku 2004 do EÚ, okrem Poľska, sa nachádzajú pod priemerom EÚ, ktorý ťahajú Belgicko, Holandsko, Nemecko, ale v absolútnych počtoch je to Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko a z pristúpených krajín Poľsko. 13/11/

17 Vývoj stavov oviec v krajinách EÚ Prameň: Eurostat database, máj

18 Spotreba mäsa na obyvateľa v SR v kg 13/11/

19 Záver Z porovnania produkčných a ekonomických parametrov chovu hovädzieho dobytka s krajinami EÚ vidíme že Slovensko má určité rezervy, nielen oproti pôvodným krajinám EÚ-15, ale aj krajinám, ktoré so Slovenskom vstúpili v rovnakom období do EÚ. U oviec je situácia opačná. Nárast ich početnosti v niektorých oblastiach Slovenska je ovplyvnený sociálnym aspektom možnosťami zamestnanosti obyvateľstva. Vzhľadom na nenáročnosť je chov oviec rozšírený, okrem družstiev a obchodných spoločností, najmä u SHR a v prídomových hospodárstvach (neregistrovaní). I keď v posledných rokoch sa trend uberá pozitívnym smerom z historického hľadiska aj u oviec nastal radikálny pokles. Rozhodujúci význam v ekonomike chovu HD zohrávajú podpory, bez ktorých by bol chov HD nerentabilný. 13/11/

20 Trenčianska 55, Bratislava Ďakujem Vám za pozornosť

21 Ing. Zuzana Chrastinová, NPPC-VÚEPP Komentár k vystúpeniu na seminári Udržateľné a ekonomicky efektívne využívanie trávnych porastov poriadanom NPPC- VÚTPHP, , Banská Bystrica na tému Ekonomická efektívnosť a konkurencieschopnosť poľnohospodárskych podnikov zameraných na chov hovädzieho dobytka a oviec. Vážené dámy, vážení páni, 1. snímok Moja prezentácia ako vyplýva z jej názvu je zameraná na Ekonomickú efektívnosť poľnohospodárskych podnikov v chove hovädzieho dobytka a oviec. 2. snímok Zameriam sa na 4 hlavné okruhy prezentácie - Vývoj stavov hovädzieho dobytka a oviec na Slovensku, súhrnne a územne podľa jednotlivých krajov a okresov, vrátane vývoja produkcie, - Ekonomická efektívnosť chovu HD a oviec, - Porovnanie stavov HD na 100 ha p.p. v SR a v ostatných štátoch EÚ, - Spotreba mäsa na Slovensku v porovnaní s ODP, celková ponuka hovädzieho mäsa vrátane dovozu. 3. snímok HPP má na Slovensku dlhodobo klesajúci trend, Obdobný trend má aj živočíšna produkcia, Zmenila sa štruktúra výroby. Do roku 2010 bol podiel živočíšnej produkcie prevažujúci, t.j. väčší ako rastlinnej produkcie, Za posledné tri roky sa tento pomer zmenil, klesol podiel živočíšnej produkcie na 42 % a vzrástol podiel rastlinnej produkcie na 58 %. Tento vývoj je ovplyvnený ekonomickou efektívnosťou výroby komodít jednotlivých odvetví. Živočíšna výroba na Slovensku, dlhodobo klesá v dôsledku jej nízkej konkurencieschopnosti súvisiacej s ekonomickými podmienkami, najmä kvôli vyššej nákladovosti. Napriek tomu, že ŽV má mnoho pozitív je (produkciu surovín a polotovarov pre výrobu finálnych potravín živočíšneho pôvodu, je zdrojom príjmov poľnohospodárskych podnikov v priebehu celého roka, má významný prínos z hľadiska krajinotvorby) v značnej recesii. Pokles produkcie, je úzko spojený s poklesom stavov hospodárskych zvierat. 4. snímok Ako vidíme z nasledujúcich čísel stavy hovädzieho dobytka majú od roku 2004 klesajúci trend, napriek tomu, že Slovensko má dobré prírodné podmienky pre chov dobytka. Kým v roku 2004 sa chovalo na Slovensku 540 tis. ks hovädzieho dobytka v roku 2013 to bolo 468 tis. ks. Za desať rokov klesli stavy hovädzieho dobytka o 72 1

22 tis. ks, čiže o 13,4 %. Rýchlejší pokles bol v prvých piatich rokoch po vstupe Slovenska do EÚ. V posledných 5 rokoch sa stavy až na malé medziročné výkyvy stabilizovali. Takmer 43 % zo stavov HD tvoria kravy. V súčasnosti sa na Slovensku chová 199 tis. ks kráv. Oproti roku 2004 ich počet klesol o 33 tisíc. Dojné kravy tvoria 73 % z celkového počtu kráv. Počet dojných kráv klesol za desať rokov o 57 tis. kusov, t.j. až o 28 %. Trend poklesu stavov hovädzieho dobytka sa odrazil aj v klesajúcom vývoji produkcie jatočného dobytka, ktorá klesla oproti roku 2004 o 8 %. V posledných 3 rokoch sa produkcia jatočného HD stabilizovala a dosahuje cca 23 tis. ton. Podobný vývoj bol aj u kravského mlieka, ktorého produkcia v roku 2013 bola o 13,4 % nižšia ako v roku 2004, ale v posledných 5 rokoch sa pohybuje na úrovni tis. ton. Reprodukčné a úžitkové parametre HD zostávajú naďalej na neuspokojivej úrovni. Za rok 2013 sa v SR predalo až 50 tis. t ž. hm. jatočného hovädzieho dobytka a ton jatočných teliat. Na slovenských bitúnkoch sa celkovo zabilo v roku ,8 tis. ks HD s jatočnou hmotnosťou 9,5 tis. ton a hrubá domáca produkcia dosiahla 23,3 tis ton. Čo sa týka oviec, ich vývoj je opačný ako u HD. Počet oviec za 10 rokov, čiže od vstupu SR do EÚ sa zvýšil takmer o 25 % a v súčasnosti dosahuje cca 400 tis. ks, čo je o 79 tis. ks viac ako v roku Takmer 68 % z celkového počtu oviec tvoria bahnice. Narastajúci vývoj počtu oviec sa odrazil aj v produkcii, ktorá v súčasnosti je vyššia takmer o 50 % ako v roku Produkcia ovčieho mlieka je dlhodobo stabilizovaná. Klesla však produkcia vlny o 27 %. 5. snímok Na tomto snímku máme dva grafy na ľavej strane graf znázorňujúci vývoj stavov HD a z toho dojníc - klesajúci trend. V štruktúre HD- okrúhly graf vľavo dolu prevládajú dojné kravy (31%) a chovný HD (29 %). Graf vpravo znázorňuje vývoj stavov oviec a z toho bahníc- narastajúci trend. V štruktúre prevládajú dojné bahnice (39 %). 6. snímok Stavy HD v krajoch prepočítané na 100 ha p.p. majú klesajúcu tendenciu až na kraje s prevládajúcimi menej priaznivými podmienkami, kde došlo k ich stabilizácii (v Žilinskom), resp. miernemu nárastu (Prešovskom kraji). Takmer v každom okrese je zastúpený chov HD, ale s rôznou intenzitou. Početne najviac kusov HD sa chová v okresoch DS (22 tis.), KN (14 tis.), NZ (13,4 tis.), Trnava TT (16 tis.), Námestovo NO (14 tis.), LM (14 tis.), RS (13 tis.). 2

23 Z hľadiska krajov najviac dobytka sa chová v Prešovskom (17,8 %), Banskobystrickom (16,1 %) a Trnavskom (16,0 %) kraji. Najmenej v Bratislavskom (2,9 %), Trenčianskom (9,3 %) a Košickom (9,7 %) kraji. 7. snímok - Stavy oviec majú narastajúcu tendenciu vo všetkých krajoch. - Z hľadiska krajov najviac oviec sa chová v Banskobystrickom kraji a to až 33,4 % z ich celkového počtu v SR, potom je to v Žilinskom (22,4 %) a v Prešovskom (19, 9 %)kraji, - Chov oviec je zastúpený v malom počte takmer vo všetkých okresoch, ale najviac je preferovaný na strednom a východnom Slovensku, najviac v okresoch BB, BN, LM, RS. 8. snímok A aká je ekonomika chovu hovädzieho dobytka. NPPC-VÚEPP, vydáva každoročne informačnú publikáciu, ktorá obsahuje výsledné kalkulácie nákladov poľnohospodárskych výrobkov vybraného súboru poľnohospodárskych podnikov. Ide o výrobky rastlinnej a živočíšnej výroby. Sledovanie týchto informácií je veľmi náročné, pretože väčšina podnikov, vzhľadom na vysokú prácnosť výrobkové náklady podrobne nesleduje. Pre sledovanie vlastných nákladov podnik musí zabezpečiť prostredníctvom analytickej evidencie, resp. vnútropodnikového účtovníctva rozdelenie nákladov tak aby boli k dispozícii údaje o: Priamych nákladoch na jednotlivé druhy zvierat (krmivá, stelivá, liečivá, dezinfekčný materiál, sociálne náklady, odpisy, plemenárske a veterinárne služby, náklady pomocných činností), nákladoch na traktory a nákladné automobily, Režijné náklady (výrobná a správna réžia). Na nasledujúcom snímku máme znázornené za obdobie 10 rokov vývoj - vlastných nákladov na 1 kg ž.h. - priemernej realizačnej ceny za kg ž.h, - a vypočítaná rentabilita bez podpory a s podporou. Vývoj nákladov na chov hovädzieho dobytka má narastajúcu tendenciu, i keď v poslednom roku nastal ich medziročný pokles. Priemerná realizačná cena za 1 kg ž.h. hovädzieho dobytka sa vyvíjala diferencovane. Po jej poklese v rokoch 2007 a 2008 sa v nasledujúcich rokoch zvyšovala. Jej úroveň však nepokrývala náklady a bez podpory by bol výkrm hovädzieho dobytka neefektívny. Po zápočte podpory je výroba HD vo výkrme za posledných 8 rokov rentabilná a v roku 2013 dosiahla rentabilitu 9,6 %. Graf vpravo dole ukazuje vplyv podpory na rentabilitu. 3

24 Okrem toho VÚEPP vypracováva situačné a výhľadové správy, ktoré sú zverejnené na web stránke ústavu, kde sú podrobné informácie o jednotlivých komoditách. 9. snímok V štruktúre nákladov HD ako vidieť z nasledujúceho snímku rozhodujúci podiel takmer viac ako 50 % tvoria náklady na krmivá a stelivá a to vlastné a nakúpené. 10. snímok Ako už bolo povedané ekonomiku chovu HD výrazne ovplyvňujú podpory. Tuná máme Prehľad sadzieb priamych platieb - Platba na dojnicu v zmysle 3 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z. z. z sa poskytla žiadateľovi ak: a) hospodári v znevýhodnených oblastiach alebo hospodári v zraniteľných oblastiach, b) má v centrálnom registri zvierat registrovanú farmu na chov hovädzieho dobytka, c) dodrží retenčné obdobie chovu dojníc od do príslušného roku. Poskytnutie platby na dojnicu je podmienené podaním žiadosti a splnením podmienok pre poskytnutie jednotnej platby na plochu. -- Platba na veľké dobytčie jednotky (VDJ) - účelom platby je udržanie upadajúcej živočíšnej výroby v SR a zabránenie znižovania počtov hospodárskych zvierat, (hovädzí dobytok, ovce, kozy), čím sa zároveň zlepšuje udržiavanie trvalých trávnych porastov. Na platby VDJ boli do konca roka 2013 vyplatené finančné prostriedky vo výške pre žiadateľov čo predstavuje takmer 91 % z celkového počtu žiadateľov, ale v dôsledku modulácie pre žiadateľov zostali platby nulové. Platby na LFA poskytnuté v rámci PRV. 11. snímok Čo sa týka ekonomiky chovu dojníc túto hodnotíme cez ekonomiku mlieka. Ako vidieť z nasledujúcich čísel počas 10 ročného obdobia sa náklady na liter mlieka mierne zvýšili, ale realizačná cena, aj keď má mierne kolísavý trend, takmer stagnuje a v rokoch 2009 sa výrazne znížila. Bez podpory, podobne ako u HD, by výroba mlieka bola vysoko neefektívna, čo by sa odrazilo v stratovosti poľnohospodárskych 4

25 podnikov zameraných na chov dojníc. Aj pri podpore má rentabilita za posledné 2 roky klesajúcu tendenciu a jej úroveň je nízka. Výkyvy cien v sektore mlieka prispeli k redukcii počtu dojníc v podnikoch, prípadne ich presunu do mäsového stáda. V štruktúre nákladov na dojnice, v prepočte na 100 KD, rozhodujúcou položkou sú priame náklady na krmivá a stelivá tak vlastné ako aj nakúpené. Podiel ostatných položiek sa mierne odlišuje od štruktúry nákladov na výkrm HD. 12. snímok V štruktúre príjmov v stáde oviec sú rozhodujúce príjmy za mlieko (57 %) s priemernou ročnou mliekovou úžitkovosťou 90 l na bahnicu, za plemenné jahňatá (30 %), jahňatá (10 %). Najnižšie príjmy sú z vlny (1-3 %). Ekonomiku výkrmu jahniat ovplyvňujú vlastné náklady a realizačné ceny. Bez podpory realizačné ceny nepokrývajú náklady a chov jahniat je stratový. Na pokrytie nákladov jahniat by sa mala realizačná cena pohybovať na úrovni cca 3-4 na kg ž.hm. Pozitívny je nastúpený trend, aj keď mierny, nárastu realizačných cien a pokles vlastných nákladov (graf vľavo dolu). Jahňatá sú významnou trhovou komoditou o tom svedčí aj každoročne stúpajúci trend predaných jahniat. Kým v roku 2009 sa ich predalo 113 tis. kusov v roku 2013 to bolo už 137 tis. ks. Na druhej strane klesá počet zabitých oviec. 13. snímok V štruktúre nákladov na chov oviec dominujú náklady na krmivá a na mzdy. Pod grafom je uvedená výška nákladov na 100 KD v priemere SR a za horské oblasti. Pozitívny vplyv na ekonomiku oviec majú podpory, ktoré sú vyplácané cez Jednotnú platbu na plochu (SAPS), platbu na VDJ a v rokoch 2005 a 2006 to boli platby na chov oviec a kôz. Taktiež to boli podpory z PRV na chov oviec v rámci životných podmienok zvierat a na agroenvironmentálne opatrenia v chove oviec a kôz. 14. snímok Intenzita chovu hospodárskych zvierat, meraná počtom dobytčích jednotiek (DJ) na 100 hektárov poľnohospodársky využívanej pôdy, dosahuje na Slovensku pri hovädzom dobytku len 50 % priemeru EÚ-28, v chove dojníc 57 %. Najvyššiu intenzitu v chove dojníc na 100 ha dosahuje Holandsko (79,1 ks). V pôvodných členských štátoch EÚ-15 sa intenzita chovu dojníc v sledovanom období pohybovala v priemere n úrovni 14,3 ks a na Slovensku 9,2 ks/100 ha p. v. p.. V chove oviec dosiahlo Slovensko, aj napriek svojmu potenciálu, iba 18 ks na 100 ha p. v. p., čo nebol ani priemer nových členských štátov. Najvyššiu intenzitu 5

26 dosiahlo: Grécko (242,0 ks), Veľká Británia (136,3 ks), Rumunsko (59,8 ks), Taliansko (58,9 ks/). Počet HD na 100 hektárov p.v. p. predstavuje na Slovensku 25 ks. Zo štátov V4 lepšie na tom je Poľsko (39 ks) a Česko (38 ks). Menej ako Slovensko má Maďarsko (16 ks). V porovnaní s pôvodnými členskými krajinami EÚ-15, kde intenzita chovu hovädzieho dobytka dosiahla priemerných 61 ks a v priemere krajín EÚ ks. na 100 ha p. v.p., Slovensko s intenzitou chovu v priemere 25 ks na 100 ha p. v. p. sa nachádza v polovici tohto priemeru. Slovensko aj v počte dojníc - 8 ks na 100 ha p. v. p patrí medzi krajiny s nižším počtom. Lepšie na tom sú Poliaci (16 ks) a Česi (11 ks), ale horšie Maďarsko (5 ks). Čo sa týka dennej dojivosti dosahuje Slovensko 15,6 litra mlieka na deň na dojnicu, čím presahuje Maďarsko a Poľsko. 15. snímok Z nasledujúceho snímku vidíme, že: Slovensko v porovnaní so štátmi: EÚ-28 sa nachádza v početnosti HD na 100 ha p.v p. v poslednej tretine. Len 5 štátov má nižší počet HD ako Slovensko a to Lotyšsko, Grécko, Rumunsko, Maďarsko a Bulharsko. Viac HD na 100 ha p.p. ako Slovensko má 22 štátov EÚ snímok Počet dojníc na 100 ha p.v.p. kopíruje stav HD Z intenzity na 100 ha p.v.p. vidíme, že, že všetky pristúpené krajiny po roku 2004 do EÚ, okrem Poľska, sa nachádzajú pod priemerom EÚ, ktorý ťahajú Belgicko, Holandsko, Nemecko. V absolútnych počtoch je to Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Veľká Británia a s pristúpených krajín Poľsko. 17. snímok Vývoj stavov oviec na rozdiel od Slovenska, takmer vo väčšine krajín má klesajúcu tendenciu. Najväčší počet oviec na 100 ha p.v.p. má Grécko, Cyprus, Veľká Británia a Malta. Ich počet je oproti Slovensku 5 až 10- násobne vyšší. 18. snímok Vývoj produkcie mäsa, ponuky, ale hlavne kúpyschopnosti obyvateľstva sa odráža v spotrebe mäsa. Od roku spotreba hovädzieho mäsa klesala a ani v roku 2013 napriek jej nárastu nedosahuje odporúčané dávky -OD. Pozitívne je, že klesla spotreba tukov o 0,4 kg. Naopak, negatívnym javom je pokles spotreby mlieka a mliečnych výrobkov, ktorých spotreba je o 28,5 % nižšia ako OD. 6

27 Ďalšia tabuľka dokumentuje bilanciu celkovej ponuky hovädzieho a teľacieho mäsa. Pozoruhodné je pokles domácej produkcie takmer o 17 % a nárast dovozu hovädzieho a teľacieho mäsa o 100 %, čo sa odrazilo v stúpajúcom podiele dovezeného mäsa na celkovej ponuke a to z 20 % v roku 2009 takmer na 40 % v roku snímok Záver - Z porovnania produkčných parametrov chovu hovädzieho dobytka s krajinami EÚ vidíme že Slovensko má určité rezervy, nielen oproti pôvodným krajinám EÚ-15, ale aj krajinám, ktoré s ním vstúpili v rovnakom období do EÚ. U oviec je situácia opačná. Nárast ich početnosti v niektorých oblastiach Slovenska je ovplyvnený sociálnym aspektom a možnosťami zamestnanosti obyvateľstva. Vzhľadom na nenáročnosť je chov oviec rozšírený, okrem družstiev a obchodných spoločností, najmä u SHR a v prídomových hospodárstvach. I keď v posledných rokoch sa trend uberá pozitívnym smerom z historického hľadiska aj u oviec nastal radikálny pokles. Rozhodujúci význam v ekonomike chovu HD a oviec zohrávajú podpory, bez ktorých by bol chov HD ako aj oviec nerentabilný. Použitá literatúra: Gálik, J: Hovädzí dobytok a teľatá, Situačná a výhľadová správa k , NPPC- VÚEPP, MPRV SR, Hrežík, D. : Aká je situácia v chove oviec?, Roľnícke noviny 37/2014 Chrastinová, Z. a kol: Ekonomické parametre slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva v kontexte štátov EÚ, štúdia NPPC-VÚEPP, č. 192/2014, 147 strán, 43 tabuliek v texte, 46 grafov v texte, 59 tab. v prílohe, ISBN Trubačová, A.: Náklady a výnosy poľnohospodárskych výrobkov v SR rok 2013 v triedení podľa výrobných oblastí, NPPC-VÚEPP, ISBN Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2013 Bratislava, MPRV SR,