P R O J E K T Z E L E N É K O Š I C E

Transkript

1 P R O J E K T Z E L E N É K O Š I C E Centrum výskumu ekonomiky obnoviteľných zdrojov energie a distribučných sústav Ing. Dušan LUKÁŠIK, PhD. Ing. Ján Ferenci Ing. Ľudovít Tkáčik Ing. František VRANAY, PhD. Máj 2009

2 Centrum výskumu ekonomiky obnoviteľných zdrojov energie a distribučných sústav Zakladatelia: Slovenská technická univerzita v Bratislave Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická univerzita v Bratislave, HONORS, a.s., Liptovský Mikuláš, Právna forma Združenie právnických osôb IČO : Sídlo: Murgašova 3, Košice.

3 Ekologický dlh planéty

4 Návrat do trvale udržateľného stavu

5 Emisie skleníkových plynov v EU na jedného obyvateľa

6 Odporúčania komisie vedenej lordom Sternom Počas najbližších 20 rokov je potrebné investovať cca 1% z HDP do znižovania produkcie emisií skleníkového typu Investície dnes povedú k ušetreniu výdavkov v budúcnosti v pomere 1:5 až 1:20 Spoločenská hodnota emisií je stanovená na rozpätie od 20 v roku 2006 až do 60 v roku 2030 Národné alokačné plány II na roky 2008 až 2012

7 Tri základné odporučenia komisie lorda Sterna Stanovenie spoločenskej hodnoty emisií Stanovenie priorít v nasadzovaní jednotlivých typov OZE podľa miestnych a národných podmienok Odstránenie legislatívnych administratívnych a technických bariér nasadzovania OZE

8 European Climate Exchange

9 Burza Bluenext

10 Energetická bezpečnosť EU Vývoj spotreby a zabezpečenia energií v EU

11 Odstránenie diskriminácie obnoviteľných zdrojov energie a vytvorenie jednotného trhu energií od roku 2013 energetické zdroje budú povinne platiť za vypúšťané emisie do ovzdušia

12 Znalostná krivka

13 Len jedna idea zo 60 sa uplatní na trhu

14 Cieľ stanovený komisiou EU v energeticky inteligentných budovách Zabezpečiť pomer energií OZE a z fosílnych palív na 80% ku 20% Zabezpečiť zníženie spotreby energií na vykurovanie a chladenie do 20 kwh/rok/m 2 Zabezpečiť konštrukciu energeticky aktívnych budov

15 Produkcia emisií CO 2 na energetických zdrojoch SR podiel vyprodukovanéch emisií CO 2 pri výrobe 1 kwh ELEKTRIKY v kombinovanej výrobe ELEKTRIKA + TEPLO 0,0000 1,0303 0,0000 0,3333 0,2791 0,0859 0,2500 1,200 1,000 0,800 0,600 0,400 0,200 0,000 ELEKTRIKA množstvo emisií CO2 (kg/kwh) JADROVÉ EL. TEPELNÉ EL: VODNÉ EL. PRIEMYSELNÉ EL. PPC BIOMASA PLYN druh a miesto vyrobenej energie (TEPLO/ELEKTRIKA)

16 Index emisií CO2 v elektrickom mixe SR 0,300 PRIEBEH FAKTORA EMISIÍ CO2 NA SLOVENKU V ROKOCH ,250 0,200 0,150 0,100 0,050 0, EMISNÝ FAKTOR CO2 V (kg/kwh) PRIEBEH EMISNÉHO FAKTORA V ROKOCH

17 Produkcia emisií CO 2 pri výrobe tepla vyprodukované emisie CO2 pri výrobe TEPLA vrátane strát pri dadávke 1 kwh 735% 878% 1000% )0, % 800% 0, % 0, % 0, % 0, % 0, % 200% 0,100 0,450 množstvo emisií CO 2 v ( % ) 100% 129% 0,2356 0,2874 0,3208 0, % 174% 226% 0,0436 0,0561 0,0736 0,0760 0, % 658% množstvo emisií CO 2 v ( kg/kwh ) 100% 0% TČ voda voda kapilárne ÚK TČ voda voda podla hové ÚK TČ vzduch voda podla h.úk TČ voda voda rad iátory BIOMASA tep lo PRIAME ÚK elektrické PLYN teplo PPC teplo TEKO teplo spôsoby výroby TEPELNEJ ENERGIE 0,050 0,000

18 NÁKLADY NA VYKUROVANIE RD POROVNANIE NÁKLADOV NA VÝROBU 70 GJ TEPLA NA VYKUROVANIE RODINNÉHO DOMU PODĽA DRUHU PALIVA ZA ROK 2009 v [ ] NÁKLADY [ ] DREVO KUSOVÉ 2 DREVO SPLYŇOVANIE 3 PELET Y 4 HNEDÉ UHLIE 5 ČIERNE UHLIE 6 KOKS 7 ZP D3 bežný kotol 8 ZP D3 kondenzač ný kotol 9 EL STANDARD MAXI M 10 EL AKU MAXI M 11 TČ voda-voda EKO DOM 12 T Č vzduch-voda EKO DOM 13 CZT T EHO KE VY KUR OVANIE 70 GJ DRUH PALIVA (ENERGIE)

19 Náklady na energie v rodinného domu v roku 2009 podľa typu vykurovania CELKOVÉ NÁKLADY [ ] CELKOVÉ ROČNÉ NÁKLADY NA ENERGIU RODINNÉHO DOMU ZA ROK 2009 v [ ] 1870 POPLATKY - CO2 POPLATKY - DOVOZ PALIVA POPLATKY - PLY N POPLATKY - ELEKTRIKA VARENIE - PLY N VARENIE - ELEKTRO ELEKTRIKA - PREVÁDZKA TV - OHREV ELEKTRICKY TV - OHREV PLY NOM VY KUROVANIE - ODPISY VY KUROVANIE - NÁKLADY DREVO KUSOVÉ 2 DREVO SPLY ŇOVANIE 3 PELETY 4 HNEDÉ UHLIE 5 ČIERNE UHLIE 6 KOKS 7 ZP D3 bežný kotol 8 ZP D3 kondenzačný kotol 9 EL STANDARD MAXI M 10 EL AKU MAXI M 11 TČ v oda-v oda EKO DOM 12 TČ v zduch-v oda EKO DOM 13 CZT TEHO KE VYKUROVANIE = 70 GJ OHREV TV = 15 GJ VARENIE = 4,5 GJ ELEKTRIKA = 7,9 GJ ODPISY = 20 rokov EMISIE = 30 EUR/tona DRUH PALIVA (ENERGIE)

20 Náklady na energie veľkého objektu NÁKLADY [ ] POROVNANIE CELKOVÝCH NÁKLADOV NA ZABEZPEČENIE ENERGIÍ ADMINISTRATÍVNEJ BUDOVY NA ROK 2009 V [ ] EKVIVALENT 50 BYTOVÝCH JEDNOTIEK SPOSOB ZÁSOBOVANIA BUDOVY ENERGIAMI POPIS ZÁSOBOVANIA 1 KOTOL PLYNOVÝ + ELEKTRIKA + CHLAD.VZDUCHOM 2 KOTOL PLYNOVÝ KONDENZAČNÝ + ELEKTRIKA + CHLAD.VZDUCHOM 3 CZT + ELEKTRIKA + CHLAD.VZDUCHOM 4 TEPEL.ČERPADLO + ELEKTRIKA + CHLADENIE SÁLAVÉ UK = 900 GJ ELEKTRO = 420 GJ CHLAD = 300 GJ CENA CO 2 = 30 /t VYKUROVANIE ELEKTRIKA EKO ELEKTRIKA CHLADENIE EMISIE ODPISY ÚK ODPISY CH

21 Opatrenia redukujúce spotrebu tepla v budove SPOTREBA TEPLA NA VYKUROVANIE (GJ/rok) ROK 1996 = 100 % ZATEPLENIE OBJEKTU VÝMENA OKIEN = 55 % SPOTREBA TEPLA ( GJ ) TERMOSTATIZÁCIA 2007 TEPELNÉ ČERPADLO KAPILÁRNE ROHOŽE = 38 % = 12 % = 7 % MERANIA V ROKOCH

22 Energetický certifikát budovy vydaný podľa zákona č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 01 / 2008 Energetický certifikát budovy po zrealizovaní opatrení zaradenie A Názov budovy: administratívna budova HONORS a.s. Ulica, číslo: Murgašova 3 Mesto: Košice Dodaná energia Obrázok Hodnotenie jednotlivých miest spotreby Vykurovanie: A B C D E F G Primárna energia CO 2 emisie Príprava teplej vody: A B C D E F G Vetranie/Klimatizácia: A B C D E F G Osvetlenie: A B C D E F G 40 kwh / (m 2.rok) ENERGET TICKÝ CERTIFIKÁT BUDOVY Kategória budovy: Normalizované hodnotenie Nízka potreba energie A Vysoká potreba energie B Normalizované hodnotenie: Prevádzkové hodnotenie: C D E F Globálny ukazovateľ budovy 40 kwh/(m 2.rok) Minimálna požiadavka R r : 109 Typická budova R s : Začiatok užívania budovy: 1975 Celková podlahová plocha v m 2 : Budova 120 kwh/(m 2.rok) Budova 25.6 kg/(m 2.rok) Meno štatutárneho orgánu oprávnenej osoby: Ing. František VRANAY Podpis: Kontakt: tel: frantisek.vranay@tuke.sk IČO: DIC:SK Dátum vyhotovenia: Platnosť najviac do: G A 204

23 Konkurenčný trh Podnikateľský subjekt sa snaží presadiť svoje záujmy pred záujmami iných subjektov na trhu, pričom nezohľadňuje záujmy spotrebiteľa (Mikroekonomika definuje pojem HOMO ECONOMICUS) Distribučná sústava primárnych a sekundárnych rozvodov predstavuje nástroj na monopolizáciu trhu a vytvorenie dominantného postavenia na trhu Redistribučné procesy medzi trhom el. energie a trhom tepla umožňujú deformovať príslušnému subjektu cenu tepla a tým aj hospodársku súťaž Výsledkom sú : Nevyužité palivové a energetické zdroje lokality Vynútené neefektívne nakladanie s konkurenčnými energetickými zdrojmi Trvale rastúce ceny energií a služieb s nimi spojených pre spotrebiteľa Nemožnosť plánovať investície v 20 ročnom a dlhšom horizonte zákon nedefinuje podmienky ktorých splnením je chránený majetok investora

24 Kooperačno konkurenčný trh Zákon vytvorí záruku v podobe záväzných a zákonom vynútiteľných transparentných kritérií vstupu na trh Investor má záruku, že pri splnení kritérií stanovených zákonom jeho produkt bude na trhu uplatnený, v prípade porušenia zákona iným subjektom, obdrží ekonomickú náhradu v plnej výške nákladov a ušlého zisku v reálnom čase

25 Konštrukcia záruky v zákone Stanovenie spoločenskej hodnoty emisií CO2 Stanovenie indexu emisií v energii distribučného systému Stanovenie indexu emisií energetického zdroja Určenie vynútených zdrojov energie Stanovenie povinnosti pripojenia energetického zdroja do sústavy pri splnení nasledovných podmienok: Index emisií zdroja je nižší alebo rovný ako index emisií energie v sústave Ponúknutá cena je nižšia alebo rovná cene energií v sústave pri započítane všetkých nákladov včítane hodnoty emisií Energetické zdroje vynútenej povahy majú prednosť na pripojenie do sústavy pred ostatnými energetickými zdrojmi bez ohľadu na index emisií na základe ceny stanovenej regulátorom trhu

26 Interakcia trhov el. energie tepla a komunálneho odpadu Spotrebiteľ Elektrická energia Teplo Zber a likvidácia komunálneho odpadu Kogeneračná výroba tepla a elektrickej energie OZE Spaľovanie komunálneho odpadu a biomasy

27 Konkurenčný trh s teplom dlhodobo predpokladaná cena tepla v Košiciach 650 Sk/GJ až 750 Sk/GJ + DPH TEKO - energetické zdroje a primárny distribučný systém GJ/rok KOSIT - vyrobené spotrebované GJ/rok TEHO sekundárny distribučný systém Cena 530 Sk/GJ až 600 Sk/GJ ( zavedenie regulačného príkonu znemožňuje stanoviť cenu na jednotku energie bez ročného zúčtovania) Podľa TEKO a.s. cena tepla vzrastie o cca 30% pokiaľ TEKO a.s. neobdrží príplatok ako podporu na výrobu el.energie z kogeneračného zdroja V cene nie sú započítané budúce náklady spojené s emisiami CO 2, cca 100 až 120 Sk/GJ Kombináciou vyššie uvedených skutočností ako pesimistickej varianty výroba a distribúcia tepla v Košickej sústave môže dosiahnuť cenovú hladinu 650 až 750 Sk/GJ + DPH

28 Kooperačno konkurenčný trh s teplom dlhodobo udržateľná cena tepla pre spotrebiteľa v Košiciach medzi 550 Sk/GJ až 600 Sk/GJ + DPH Aplikáciou záruky v zákone pri splnení technických a kvalitatívnych podmienok dodávky energie ako nutnej podmienky porovnaním indexu emisií CO 2 v teple distribučného systému a energetického zdroja ceny medzi energetickými zdrojmi posúdením, či v sústave existuje energetický zdroj vynútenej povahy je možné dosiahnuť nasledovné budúce radenie energetických zdrojov do sústavy: 1. Kosit a.s. energetický zdroj tepla vynútenej povahy spracovania komunálneho odpadu ( pri splnení zákonom stanovených noriem emisií, tieto nie sú predmetom posudzovania s indexom, cena tepla je stanovená na úrovni najnižšej ceny konkurenčného zdroja) potencia dodávky GJ ročne 2. Geoterm Košice a.s. deklaruje cenu na vstupe do primárneho okruhu 226 Sk/GJ pri dodávke GJ/ročne z energetického zdroja o výkone 120 MW 3. Obnoviteľné zdroje energie s indexom emisií nižším ako index emisií v distribučnej sústave tepla postupné budovanie do výkonu 10 až 15 MW ako súčasť sekundárnych rozvodov tepla v lokálnych mikro distribučných sústavách dodávka postupne ročne GJ a viac v horizonte 10 až 15 rokov, cena na výstupe z OST 500 Sk/GJ až 550 Sk/GJ pre spotrebiteľa 4. TEKO a.s. : 1. ako energetická zdroj pre podporné služby v teple záložný energetický zdroj a špičkový energetický zdroj 2. dodávka elektrickej energie z kombinovanej výroby el.energie je realizovaná v silovej energii na báze ceny konkurenčného trhu silovej energie Fixné náklady umožňujúce jednoduchú reprodukciu na distribučný systém TEKO včítane energetického zdroja pre podporné služby: 250 Sk/GJ

29 Predpokladaný priebeh výroby tepla v Košiciach podľa typu energetického zdroja v projekte Zelené Košice na báze konkurenčno kooperačného trhu VYROBENÉ TEPLO ( TJ ) KOŠICE - PREDPOKLADANÝ PRIEBEH VÝROBY TEPLA PODĽA DRUHU PALÍV rok BIOMASA 2 TEKO BIOMASA KOSIT GEOTERM TEP.ČERPADLO SÚČET PRIEBEH V ROKOCH 2 925

30 Vývoj emisií podľa projektu Zelené Košice KOŠICE - PREDPOKLADANÝ PRIEBEH PRODUKCIE EMISIÍ CO 2 PODĽA DRUHU PALÍV rok BIOMASA TEKO BIOMASA KOSIT GEOTERM TEP.ČERPADLO SUMA PRIEBEH V ROKOCH PRODUKCIA EMISIÍ CO2 ( Tony )

31 Vývoj indexu CO 2 v teplárenskej sústave mesta Košíc KOŠICE - PRIEBEH SÚČINITEĽA EMISIÍ CO 2 100,0% 0, % 0,365 0,362 0,355 0,142 36,6% 0,135 34,1% 0,128 31,6% 0,125 30,5% 0,122 29,3% 0,118 28,2% 0,115 27,1% 0,111 25,9% 0,108 24,8% 0,104 23,7% 0,100 22,5% 0,097 21,4% 0,093 20,3% 97,1% 93,3% 0,4500 0,4000 0,3500 0,3000 0,2500 0,2000 0,1500 0,1000 0,0500 0,0000 SÚČINITEĽ EMISIÍ CO2 (kg/kwh ) SÚČINITEĽ EMISIÍ ( % ) CO2 (kg/kwh) CO2 ( % ) 90% 80% 70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0% PRIEBEH V ROKOCH

32 Základná otázka v meste Košice pre rozhodovanie znie: chceme mať v meste Košice cenu za teplo dlhodobo okolo 700 Sk/GJ + DPH spolu s t emisií CO2 alebo chceme mať v meste Košice cenu za teplo dlhodobo okolo 550 Sk/GJ a znížení produkcie emisií o 80%

33 ĎAKUJEME ZA POZORNOSŤ Ing. Dušan LUKÁŠIK, PhD Ing. Ľudovít Tkáčik Ing. Ján Ferenci Ing. František VRANAY, PhD.