Skúsenosti Slovenskej republiky so zavedením m eura

Transkript

1 Skúsenosti Slovenskej republiky so zavedením m eura Praha, Liberálníinstitut Ivan Šramko guvernér

2 Obsah prezentácie Stratégia a prípravy na zavedenie eura Cesta k splneniu nominálnych kritérií Menovápolitika po zavedení eura Bezprostredný vplyv eura na slovenské hospodárstvo 2

3 Kľúčové rozhodnutia Vstup do ERM II Žiadosť o vstup do eurozóny Konvergenčnésprávy ECB a EK a návrh Európskej komisie Rade EÚna zrušenie výnimky Zrušenie postupu platného pri nadmernom deficite Rada EÚ zrušila výnimku a stanovila konverzný kurz Vstup do eurozóny deň

4 Stratégia a prípravy na zavedenie eura Cesta k splneniu nominálnych kritérií Menovápolitika po zavedení eura Bezprostredný vplyv eura na slovenské hospodárstvo 4

5 Fiškálne kritérium 1) (% HDP) Miera inflácie (HICP, %) Dlhodobá úroková miera (%) Stabilita výmenného kurzu Cesta k splneniu kritéri rií Vstup do EÚ KS KS KS máj 2004 okt 2004 dec 2005 dec 2006 dec 2007 máj 2008 verejný deficit 3,5 3,7 3,3 3,1 3,7 2,2 verejný dlh 42,8 42,6 43,6 34,5 30,4 29,4 stav plnenia: NIE NIE NIE NIE NIE ÁNO 8,9 8,4 2,9 4,3 2 2,2 stav: NIE NIE NIE NIE ÁNO ÁNO 5,1 5,1 3,6 4,3 4,5 4,5 stav: ÁNO ÁNO ÁNO ÁNO ÁNO ÁNO mimo ERM II mimo ERM II účasť v ERM II účasť v ERM II účasť v ERM II účasť v ERM II stav: NIE NIE NIE NIE ÁNO ÁNO 1) údaj za predchádzajúci kalendárny rok známyv čase hodnotenia KS -konvergenčnésprávy ECB a EK Zdroj: NBS, EK, ECB 5

6 Kritéri riá sme splnili s rezervou Kritérium Marec 2008 Referenčná hodnota Stav plnenia Inflácia (priemer, %) 2,2 3,2 Úrokové miery (%) 4,5 6,5 Verejný dlh (% HDP) 29,4* 60,0 Verejný deficit (% HDP) 2,2* 3,0 Stabilita kurzu ERM II od Nov. 05 * Rok 2007 Zdroj: Eurostat, MF SR, NBS 6

7 Úrokové miery v SR sús dlhodobo nízken 7,0 6,0 % 5,0 4,0 3,0 Referenčná hodnota Dlhodobá úroková miera v SR I.04 III.04 V.04 VII.04 IX.04 XI.04 I.05 III.05 V.05 VII.05 IX.05 XI.05 I.06 III.06 V.06 VII.06 IX.06 XI.06 I.07 III.07 V.07 VII.07 IX.07 XI.07 I.08 III.08 V.08 VII.08 IX.08 XI.08 I.09 III.09 V.09 VII.09 Zdroj: Eurostat 7

8 Vývoj referenčnej nej hodnoty a inflácie na Slovensku % 7,0 6,0 5,0 4,0 3,0 2,0 1,0 1 p.p. III.05 V.05 VII.05 IX.05 XI.05 I.06 III.06 V.06 VII.06 IX.06 XI.06 I.07 III.07 V.07 VII.07 IX.07 XI.07 I.08 III.08 V.08 VII.08 IX.08 XI.08 I.09 III.09 V.09 VII.09 Referenčná hodnota HICP inflácia v SR (12 mesačný priemer) Zdroj: Eurostat 8

9 Udržate ateľnosť plnenia inflačného kritéria ria (1) Grécko plnilo kritérium menej ako 10 mesiacov % Grécko Referenčná hodnota I.95 I.96 I.97 I.98 I.99 I.00 I.01 I.02 I.03 I.04 I.05 I.06 I.07 Zdroj: Eurostat 9

10 Udržate ateľnosť plnenia inflačného kritéria ria (2) 10 Slovinsko plnilo inflačnékritérium 19 mesiacov Slovinsko Referenčná hodnota % I.05 I.06 I.07 I.08 Zdroj: Eurostat 10

11 Hlavné faktory vývoja infli nflácie % 8,0 7,0 6,0 5,0 4,0 3,0 2,0 1,0 0,0 8,0 7,0 6,0 5,0 III.03 V I.0 3 IX.0 3 X II.03 III.04 V I.0 4 IX.0 4 X II.04 III.05 V I.0 5 IX.0 5 X II.05 III.06 V I.0 6 IX.0 6 X II.06 III.07 V I.0 7 IX.0 7 X II.07 III.08 V I.0 8 IX.0 8 X II.08 III.09 4,0 3,0 2,0 1,0 0,0 % Regulované ceny Obchodovateľné tovary Trhové služby Potraviny Zmeny nepriamych daní HICP inflácia Zdroj: NBS, ŠÚSR 11

12 Pôsobenie koruny v ERM II vstup nie je jednoduchérozhodnutie priaznivý domáci a zahraničný hospodársky vývoj je dôležitý ,0 mil. EUR Vstup do ERM II 28. november 2005 Centrálna parita 1 EUR = 38,4550 SKK Predaj rezerv Centrálna parita 1 EUR = 35,4424 SKK Splnená podmienka dvojročného členstva v ERM II Centrálna parita 1 EUR= 30,1260 SKK Konverzný kurz 8. júla ,0 37,0 35,0 33,0 31,0 29,0 XI-05 XII-05 II-06 IV-06 VI-06 VIII-06 X-06 SKK/EUR XII-06 II-07 IV-07 VI-07 VIII-07 X-07 XII-07 II-08 IV-08 V-08 VII-08 IX-08 Konverzný kurz 1 EUR= 30,1260 SKK Intervencie SKK/EUR Centrálna parita Konverzný kurz Zdroj: NBS 12

13 Dlh verejnej správy Verejný dlh na úrovni 30% HDP výrazne menej ako 60% HDP % HDP f 2010B Verejný dlh Referenčná hodnota Zdroj: EK, MF SR 13

14 Deficit verejnej správy % GDP 0,5-0,5-1,5-2,5-3,5-4,5-5,5-6,5-7, f 2010f -1,9-2,2-3,7-5,5-6,3 Náklady penzijnej reformy Deficit bez nákladov penzijnej reformy Deficit verejnej správy Referenčná hodnota Zdroj: EK, MF SR 14

15 Slovensko 16. krajina eurozóny Rada pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) prijala (8. júla 2008) konečné a formálne rozhodnutie, v ktorom sa Slovensku povoľuje prijať euro k 1. januáru Ministri financií Európskej únie prijali právne úkony nevyhnutné na to, aby Slovensko prijalo euro k 1. januáru 2009 a na základe návrhu Komisie rozhodli o tom, že slovenská koruna sa bude za euro vymieňať konverzným kurzom 30,1260 Sk za 1 euro. (Zdroj: tlačovésprávy NBS a EK, 8. júl 2008) 1 = 30,1260 Sk 15

16 Reformy zásadný impulz pre zdravý vývoj ekonomiky a splnenie kritéri rií Konsolidácia verejných financií Realizovanéštrukturálne reformy: daňová reforma rovná daň, jednoduchý daňový systém dôchodková reforma 2. a 3. kapitalizačný pilier rozsiahle zmeny v sociálnom systéme, zdravotníctve a školstve Prechod na menovú politiku inflačného cielenia + Postupná deregulácia cien / regulované ceny na úrovni EÚ + Dobráspolupráca NBS s vládou 16

18 Menová politika po zavedení eura Nerozhoduje Banková rada NBS, ale Riadiaca rada ECB (stráca sa národný rozmer) Zatiaľ málo skúseností na objektívne zhodnotenie efektov vstupu do eurozóny z pohľadu menovej politiky (zatiaľ prevažujúpozitívne skúsenosti) 18

19 Výhody spoločnej menovej politiky NBS nemusí monitorovať nominálny výmenný kurz a rozhodovať o prípadných intervenciách V prípade turbulencií nepodlieha ekonomika SR výkyvom v regionálnom sentimente (bez ohľadu na aktuálny stav ekonomiky) Nižšie riziko nedostatočnej likvidity bankového sektora Nižšie náklady financovania sa podnikov a štátu 19

20 Nevýhody spoločnej menovej politiky V prostredí finančnej a ekonomickej krízy sa zatiaľ nedá hovoriť o nevýhodách vstupu do eurozóny, Sú v pozícii skôr tušených, ako aktuálne pozorovaných: stratou autonómnej menovej politiky mohol zaniknúť prípadný disciplinujúci charakter kurzového vývoja, NBS je v pozícii pozorovateľa a vyhodnocovateľa vplyvu reálneho výmenného kurzu a reálnych sadzieb na ekonomiku a následných odporúčaní pre fiškálnu politiku. 20

21 Sterilizačná pozícia bankového sektora SR XII-02 VI-03 XII-03 VI-04 mil. EUR XII-04 VI-05 XII-05 VI-06 XII-06 VI-07 XII-07 VI-08 XII-08 Sterilizačný repo tender Jednodňové operácie PP NBS Zdroj: NBS 21

22 mil. EUR Refinančné operácie Eurosystému I-07 II-07 III-07 IV-07 V-07 VI-07 VII-07 VIII-07 IX-07 X-07 XI-07 XII-07 I-08 II-08 III-08 IV-08 V-08 VI-08 VII-08 VIII-08 IX-08 X-08 XI-08 XII-08 I-09 II-09 III-09 IV-09 V-09 VI-09 VII-09 VIII-09 IX-09 MRO LTRO 1M LTRO 3M LTRO 6M LTRO 12M Deposit facility Zdroj: NBS 22

23 3M 31% Zmena podielu refinančných ných nástrojov Eurosystému Január 2007 September 2009 MRO 12% 1M 2% 3M 6% 6M 15% MRO 69% 12M 65% Zdroj: NBS 23

25 Úspešný prechod na novú menu Prechod na euro prebehol hladko, neboli zaznamenané žiadne vážnejšie problémy Dôležitú úlohu zohrala vysoká informovanosť a dobrá pripravenosť podnikového sektora, ktorý vo veľkej miere čerpal know-how zo zahraničia (najmä bankový sektor) Viaceré výhody zavedenia eura na Slovensku sa začínajú prejavovať už v súčasnosti (stabilita kurzu, vyšší rating) 25

26 Euro zvyšuje dôveru spoločnámena zvyšuje dôveru v investovanie do štátneho dlhu Rozpätie výnosov vládnych dlhopisov s 10-ročnou splatnosťou voči Nemecku bps I-07 III-07 V-07 VII-07 IX-07 XI-07 I-08 III-08 V-08 VII-08 IX-08 XI-08 I-09 III-09 V-09 VII-09 IX-09 CZ HU PL SK Zdroj: Eurostat 26

27 Slovensko mám najvyšší rating v regióne Standard & Poor s Moody s Fitch Rating R&I JCR Slovensko A+ stabilný výhľad A1 stabilný výhľad A+ stabilný výhľad A stabilný výhľad A+ stabilný výhľad Česká republika A stabilný výhľad A1 stabilný výhľad A+ stabilný výhľad A stabilný výhľad A pozitívny výhľad Poľsko A- stabilný výhľad A2 stabilný výhľad A- stabilný výhľad A- stabilný výhľad A- stabilný výhľad Maďarsko BBBnegatívny výhľad Baa1 negatívny výhľad BBB negatívny výhľad BBB+ negatívny výhľad BBB+ negatívny výhľad 27

28 Index (I.08=100) Oslabenie okolitých mien okolitých krajín odpútanie sa SR od vývoja v regióne I.08 I.08 II.08 III.08 IV.08 Oslabenie meny V.08 Posilnenie meny VI.08 VII.08 VIII.08 IX.08 X.08 XI.08 XII.08 I.09 II.09 III.09 IV.09 V.09 VI.09 VI.09 VII.09 VIII.09 SKK CZK HUF PLN Zdroj: ECB, výpočty NBS 28

29 Áno, ale: Pomáha znehodnotenie meny? Prínosy sú len krátkodobé Zväčša vedie k vyššej inflácii a vyššiemu zahraničnému dlhu Pomáha iba vybraným sektorom (maloobchod,turizmus) Obmedzený efekt pri mohutnom páde zahraničného dopytu (vyvolanom globálnou krízou) Nemotivuje k prijímaniu štrukturálnych zmien Môže vytvárať očakávania ďalšieho znehodnotenia 29

30 5 Euro prináš áša a Slovensku stabilitu stabilnámena zvyšuje celkovúekonomickú stabilitu a vytvára priaznivépodmienky pre dlhodobépodnikateľskérozhodnutia Mesačnávolatilita kurzov mien krajín V4 voči euru (v %) 4 3 % I.08 I.08 II.08 III.08 IV.08 V.08 VI.08 VII.08 VIII.08 IX.08 X.08 XI.08 XII.08 I.09 II.09 III.09 IV.09 V.09 VI.09 VI.09 SKK CZK HUF PLN VII.09 VIII.09 Zdroj: ECB, výpočty NBS 30

31 Cenová konkurencieschopnosť SR v regióne sa dočasne zhoršila Hodinové pracovné náklady v priemysle (v EUR) e Janfeb 2009 e Júlaug 2009 e EÚ15 22,8 23,6 24,6 25,6 26,3 27,0 27,7 28,3 28,3 28,3 V4 priemer 4,2 4,6 4,7 5,0 5,5 6,0 6,8 7,5 6,9 7,4 Slovensko 3,1 3,5 4,0 4,4 4,6 5,2 6,3 7,0 7,1 7,1 Slovensko, 13,6 14,8 16,2 17,1 17,6 19,3 22,8 24,8 24,9 24,9 % z priemeru EÚ15 Slovensko, 74,0 76,3 85,3 88,0 83,5 87,4 93,5 93,0 101,6 94,8 % z priemeru V4 Poznámka: e označuje odhad Zdroj: Eurostat, prepočty NBS 31

32 Konkurencieschopnosť nesúvis visí len s výmenným kurzom Kvalita podnikateľského prostredia - Umiestnenie v "Doing Business 2010" Porovnanie pomeru miezd a produktivity práce (jan-feb 2009) EE; 24 LT; 26 LV; 27 SK; 42 HU; 47 SI; 53 Kompenzácie pracovníkov EÚ27=100 EE LV LT RO PL HU SI CZ SK MT CY PL; 72 CZ; 74 0 BG EÚ27= Produktivita práce Zdroj: Svetová banka Zdroj: Eurostat, prepočty NBS 32

33 Euro a konkurencieschopnosť SR Zavedenie eura nemalo zásadný vplyv na konkurencieschopnosť Slovenska Hospodársky vývoj je porovnateľný s vývojom v ČR a je dôsledkom najmä globálneho poklesu produkcie Dočasne sa zhoršila cenová a nákladová konkurencieschopnosť SR Negatívne ovplyvnené sú najmä vybrané odvetvia služieb 33

34 Prečo o sme uspeli? Užnikto nechcel opäť zaostávať Široký politický (a aj spoločenský) konsenzus Štrukturálne reformy, ako aj ich marketingový efekt Konzistentné a realisticképlány Veľkádávka šťastia 34

35 Hlavné ponaučenia Skúsenosti nových členských krajín sú relevantnejšie (konvergencia, veľký tresk,...) Oplatí sa počúvať (odporúčania EK, MMF,...) Dokončenie štrukturálnych reforiem pred zavedením eura (plnenie maastrichtských kritérií) Udržateľné posilňovanie výmenného kurzu je v súlade so stabilitou kurzu (založené na fundamentoch) Minimalizovať pôsobenie v ERM II (dodatočné tlaky) 35

36 2 1 Ďakujem za pozornosť 50, 20, 10 c 5, 2, 1 c 36

37 Prípravy sa začali ali pred vstupom do EÚE 2003: Stratégia prijatia eura v SR je výhodné prijať euro čím skôr, po splnení maastrichtských kritérií(roky ) je potrebné pristúpiť k zásadným a rýchlym reformám (najmäku konsolidácii verejných financií) obdobie deregulácie cien by malo trvať čo najkratšie, aby sa minimalizovali inflačnétlaky 37

38 Ďalšie dôležit ité dokumenty 2004: Konkretizácia stratégie prijatia eura cieľový dátum pre zavedenie eura , splnenie maastrichtských kritérií v roku : Národný plán zavedenia eura v SR plán praktických krokov pre hladký prechod na 2007: Komunikačná stratégia definuje predovšetkým informačnej kampane ciele, nástroje a načasovanie 2008: Generálny zákon Zákon č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov 38