Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky STRUKOVINY. Situačná a výhľadová správa k

Transkript

1 Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ročník XX, číslo 1, december 2012 ISSN STRUKOVINY Situačná a výhľadová správa k VÚEPP MPRV SR Trenčianska 55, Bratislava Dobrovičova č. 12 Tel. číslo ++421/2/ Bratislava vuepp@vuepp.sk URL

2

3 Autor: Ing. Mária Jamborová, VÚEPP Zdroje informácií Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Pôdohospodárska platobná agentúra Štatistický úrad Slovenskej republiky Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Bratislava Autorka touto cestou ďakuje za spoluprácu všetkým uvedeným organizáciám a ich odborným pracovníkom. Text neprešiel jazykovou korektúrou a za odbornosť zodpovedá autor. VÚEPP Bratislava ISSN

4 ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK AEO Agroenvironmentálne opatrenia EHS Európske hospodárske spoločenstvo EPFRV Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka EÚ Európska únia ES Európske Spoločenstvo EURO/ha EURO na hektár EURO FAO Organizácia spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo FOB cena tovaru s dopravou do prístavu FAOSTAT štatistika FAO ha hektár IP investičné projekty Kč koruna česká LFA poľnohospodársky znevýhodnené oblasti SR MA SR Ministry of Agriculture mil. milión MJ merná jednotka MPRV SR Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky NK ES Nariadenie Komisie Európskeho Spoločenstva NR ES Nariadenie Rady Európskeho Spoločenstva NV SR nariadenie vlády SR NR SR Národná rada SR PPA Pôdohospodárska platobná agentúra PRV Plán rozvoja vidieka Sk/ha slovenská koruna na hektár Sk, SKK slovenská koruna SAPS Single area payment scheme Jednotná platba na plochu SOP Sektorový operačný program SPP Spoločná poľnohospodárska politika š. p. štátny podnik ŠÚ SR Štatistický úrad Slovenskej republiky t tona tis. tisíc VÚEPP Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Z. z. Zbierka zákonov

5 OBSAH strana ÚVOD SÚHRN 1. Regulačná a podporná politika trhu Základná legislatíva Colné opatrenia Dotačná politika Štátna pomoc a národná podpora Priame platby Program rozvoja vidieka (PRV) 5 2. Situácia na trhu v SR Hrach siaty Fazuľa Šošovica Kŕmne strukoviny Strukoviny v EÚ a vo svete 25 PRÍLOHY

6 Úvod Správa poskytuje informácie o trhu so strukovinami na zrno (hrach jedlý, hrach kŕmny, fazuľa jedlá, cícer baraní, šošovica, peluška kŕmna, vika siata, lupina siata, bôb, zmesi strukovín a strukovinovo-obilné zmesi, ostatné jedlé a kŕmne strukoviny) v hospodárskom roku a na základe informácii k odhad ponuky a použitia v hospodárskom roku Súčasťou správy sú údaje o cenách výrobcov strukovín, informácie o regulačnej a podpornej politike trhu so strukovinami a v tomto období dostupné informácie o situácii na trhu so strukovinami v EÚ a vo svete. Celková bilancia strukovín zahŕňa bilanciu hrachu siateho, fazule, šošovice a kŕmnych strukovín. Bilancia hrachu siateho je spracovaná ako súčet bilancií hrachu jedlého a kŕmneho. Informácie o zahraničnom obchode boli spracované zo súboru colnej štatistiky ŠÚ SR k vrátane dopočtov MPRV SR. Hospodársky rok pre strukoviny začína 1.7. príslušného roka a končí nasledujúceho roka. Správa je k dispozícii vo Výskumnom ústave ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v Bratislave a na internete Súhrn Pestovanie strukovín na zrno má na Slovensku dlhodobú tradíciu. Z hlavných strukovín sa pestuje hrach, fazuľa, šošovica, cícer, bôb, vika, lupina, peluška. Väčšina uvedených druhov má použitie v potravinárstve a v krmivárstve, kde sa používajú formou zrna, alebo zelenej hmoty. Vysievajú sa aj formou strukovinoobilných miešaniek. Napriek ich prednostiam z hľadiska humánnej výživy a výživy hospodárskych zvierat ako aj zvyšovania pôdnej úrodnosti sa strukoviny v posledných rokoch dostávajú na okraj záujmu pestovateľov. Za ostatných trinásť rokov ( ) pestovateľská výmera strukovín na Slovensku poklesla o 59,7 %. a ich podiel na celkovej výmere osiatej poľnohospodárskymi plodinami poklesol z 1,4 % na 0,6 %. Jedným z dôvodov poklesu výmery je okrem nákladovosti výroby vplyv počasia na úrodu (nestálosť úrod z jedného hektára), choroby a pokles domácej spotreby, najmä kŕmnej. V súčasnom období pri pestovaní strukovín je na prvom mieste ekonomika výroby, keď dynamika nárastu nákladov predstihuje dynamiku nárastu cien. V roku 2011 došlo k ďalšiemu významnému prepadu osevných plôch strukovín na zrno na 8 642,84 (35,6 %). Strukoviny spolu tak zaberali 0,6 % z celkovej osiatej plochy poľnohospodárskymi plodinami (1 358,4 tis.). V roku 2011 predstavoval hrach jedlý a kŕmny s osevnou plochou 6,1 tis. ha prevažnú časť výmery strukovín na zrno a medziročne poklesol zo 73,1 % v roku 2010 na 70,7 %. Podiel šošovice sa zvýšil z 5,7 % v roku 2010 na 8,0 %. Celkovo podiel jedlých strukovín poklesol zo 60,3 % v roku 2010 na 57,8 % v roku Zároveň sa zvýšil podiel kŕmnych strukovín z 39,7 % v roku 2010 na 42,2 %, t. j. o 2,5 p. b. Rok 2011 bol pre väčšinu poľnohospodárskych plodín z hľadiska počasia priaznivý, čo sa prejavilo na úrode z jedného hektára. Podľa ŠÚ SR priemerné hektárové úrody strukovín spolu sa oproti roku 2010 zvýšili o 51,8 % na 2,23 t/ha. Úroda z jedného hektára jedlých strukovín sa zvýšila o 62,1 % na 2,27 t/ha a kŕmnych strukovín o 38,2 % na 2,17 t/ha. K najvýraznejšiemu zvýšeniu úrody z jedného hektára došlo pri šošovici (193,5 %), fazuli

7 (62,3 %), hrachu (55,6 %). Zvýšenie hektárových úrod sa prejavilo na objeme vyprodukovaného zrna. Celkovo sa zvýšila produkcia strukovín spolu o 5,0 % a z toho jedlých strukovín o 10,3 %. Produkcia kŕmnych strukovín poklesla o 1,9 %. Najvýraznejšie sa zvýšila produkcia šošovice (187,1 %), ktorá dosiahla od roku 2004 tretí najvyšší objem. Celková ponuka strukovín v hospodárskom roku sa v porovnaní s predchádzajúcim hospodárskym rokom zvýšila o 2,4 % na čom sa podieľala zvýšená produkcia. Podiel jedlých strukovín na celkovej ponuke predstavoval 91,7 % a medziročne sa znížil o 1 p. bod. Domáca spotreba strukovín sa v porovnaní s hospodárskym rokom znížila o 6,4 % na 18,5 tis. ton. Potravinárska spotreba klesla o 31,5 %, osivárska o 34,3 % a krmivárska o 3,7 %. Podiel kŕmivarskej spotreby na celkovom použití poklesol medziročne zo 34,3 % na 33,7 %. Vývoz strukovín sa medziročne zvýšil o 15,2% a dovoz znížil o 6,4 %, pričom dovoz jedlých sa znížil o 8,3 % a vývoz sa zvýšil o 15,2 %. Podieľal sa na tom vývoj zahraničného obchodu s hrachom, keď sa znížil jeho dovoz na Slovensko o 27,4 %, šošovice o 4,4 % a fazule o 7 %. Celkové použitie strukovín medziročne pokleslo o 2,0 % a konečné zásoby boli oproti roku vzhľadom na výšku použitia vyššie o 22,8 % na ton, Ceny výrobcov strukovín v roku 2011 boli oproti predchádzajúcemu roku vyššie pri kŕmnom hrachu o 3,9 %, šošovici o 8,5 %, pri bôbe o 0,3 %. Ceny hrachu jedlého poklesli medziročne o 4,2 %. Ceny fazule od roku 2009 ŠÚ SR neuvádza. Pre úrodu v aktuálnom hospodárskom roku 2012/13 sa zasiali strukoviny na zrno na ploche o 4,5 % (393 ha) nižšej ako v roku Jedlé strukoviny sa zasiali na výmere nižšej o 20,9 % z toho pestovateľská výmera fazule sa znížila o 50,9 %, hrachu jedlého o 21,7 %, šošovice o 11,9 %. Výmera kŕmnych strukovín sa zvýšila o 17,9 % a to najmä pelušky (72,6 %), lupiny (59,0 %), bôbu (53,3 %), zmesi strukovín a strukovinoobilných miešaniek o 67,4 %. Vývoj počasia (sucho) počas vegetácie v prebiehajúcom hospodárskom roku ovplyvnil negatívne úrodu strukovín. Odhaduje sa, že produkcia strukovín môže medziročne klesnúť až o 38,0 %, čím celková ponuka strukovín môže poklesnúť medziročne o 16,4 %. Keďže nepredpokladáme, vzhľadom na doterajší vývoj dopytu po strukovinách výraznejšie zmeny, odhaduje sa pre domáce použitie dostatok strukovín a zásoby ku koncu prebiehajúceho hospodárskeho roka na úrovni cca 29,9 % predchádzajúceho roka a zníženie sebestačnosti v strukovinách z 97,9 % v roku na 59,1 %, t. j. o 38,8 p. b. 1. Regulačná a podporná politika trhu 1.1 Základná legislatíva Zákon č. 543/2007 Z. z. z 25. októbra 2007 o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov. Zákon č. 152/1995 Z. z. z 27. júna 1995 o potravinách v znení neskorších predpisov. Vyhláška MPRV SR č. 127/2012 Z. z. z 29. marca 2012 o označovaní potravín. Zákon č. 597/2006 Z. z. z 20. októbra 2006 o pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti registrácie odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní množiteľského materiálu pestovaných rastlín na trh. 3

8 1.2 Colné opatrenia V roku 2011 bolo v platnosti nariadenie Komisie (ES) č. 861/2010 z 5. októbra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku. Od 1. januára 2012 je v platnosti nariadenie Komisie (EÚ) č. 1006/2011 z 27. septembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku 1.3 Dotačná politika Štátna pomoc a národná podpora Nariadenie Komisie (ES) č. 1857/2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy o štátnej pomoci pre malé a stredné podniky pôsobiace v poľnohospodárskej výrobe, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 70/2001. Zákon NR SR č. 267/2010 Z. z. z 10. júna 2010 o poskytovaní dotácie na kompenzáciu strát spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, prírodnou katastrofou alebo mimoriadnou udalosťou. Nariadenie vlády SR č. 319/2011 z 28. septembra 2011 o podpore podnikania v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Podľa tohto nariadenia možno získať: 3 dotáciu na účasť na výstave, 9 dotáciu na straty na poľnohospodárskych plodinách v dôsledku vyhláseného rastlinolekárskeho opatrenia, 10 dotáciu na platby poistného možno poskytnúť žiadateľovi, ktorým je farma do a) 50 % oprávnených nákladov alebo výdavkov, ak je farma poistená proti stratám na poľnohospodárskych plodinách v dôsledku prírodných katastrof, b) 50 % oprávnených nákladov alebo výdavkov podľa osobitného predpisu, ak je farma poistená proti stratám na poľnohospodárskych plodinách v dôsledku škodlivých organizmov alebo škodlivých činiteľov, c) 40 % oprávnených nákladov alebo výdavkov podľa osobitného predpisu, ak je farma poistená proti stratám na poľnohospodárskych plodinách v dôsledku nepriaznivých poveternostných udalostí, ktoré možno prirovnať k prírodným katastrofám. Národné dotácie Výnos MPRV SR č. 536/ z 5 mája 2011 o podrobnostiach pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov. Dotácie sa v roku 2012 poskytujú a aj v roku 2013 sa budú poskytovať na základe výzvy MPRV SR zverejnenej na internetovej stránke podpory alebo Oznámenie MPRV SR č. 228/2012 Z. z. o vydaní výnosu z 3. augusta 2012 č. 571/ , ktorým sa mení a dopĺňa výnos MPRV SR z 5. mája 2011 č. 536/ o podrobnostiach pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri rozvoji vidieka (oznámenie č. 144/2011 Z. z.) v znení výnosu z 25. októbra 2011 č. 917/ (oznámenie č. 374/2011 Z. z.). 4

9 Výnos MPRV SR č. 867/ z 13. novembra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky z 5. mája 2011 č. 536/ o podrobnostiach pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov Priame platby Nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa ruší nariadenie (ES) č. 1782/2003, v platnom znení. Nariadenie vlády SR č. 488/2010 Z. z. z 8. decembra 2010 o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb, v znení nariadenia vlády č. 495/2011 Z. z. zo 7. decembra Metodický pokyn MPRV SR č. 387/ k nariadeniu vlády SR č. 488/2010 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb v znení nariadenia vlády SR č. 495/2011 Z. z. Podľa oznámenia MPRV SR o výške priamych platieb na rok 2011 (č. 954/ ) bola výška jednotnej platby na plochu (SAPS): 155,36 /ha Podľa oznámenia MPRV SR o výške doplnkových národných priamych platieb v rastlinnej výrobe pre rok 2011 (č. 955/ ) bola výška doplnkovej platby na plochu: 0 /ha Podľa oznámenia MPRV SR o výške priamych platieb na rok 2012 (č. 717/ ) bude výška jednotnej platby na plochu (SAPS): 173,95 /ha Podľa oznámenia MPRV SR o výške doplnkových národných priamych platieb v rastlinnej výrobe na rok 2012 (č. 716/ ) bude výška doplnkovej platby na plochu: 0 /ha Priame platby sú právne nárokovateľné v prípade, že pestovateľ predložil správne vyplnenú žiadosť do 15. mája a splní predpísané podmienky legislatívou EÚ a SR Program rozvoja vidieka (PRV) Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v platnom znení, Nariadenie Komisie (ES) č. 1974/2006 z 15. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka 5

10 prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) v platnom znení, Nariadenie Komisie (ES) č. 65/2011 z 27. januára 2011, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005, pokiaľ ide o realizáciu kontrolných postupov a krížového plnenia pri opatreniach na podporu rozvoja vidieka v platnom znení Nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z. z. z 26. novembra 2008 o podmienkach poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka v znení neskorších predpisov. Metodický pokyn MP SR č. 2047/ v znení Dodatku č. 1 č. 1024/ k nariadeniu vlády SR č. 499/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka v znení nariadenia vlády SR č. 121/2009 Z. z., v znení nariadenia vlády SR č. 128/2010 Z. z. Oznámenie MP SR o výške platieb určených na jednotlivé opatrenia v Programe rozvoja vidieka SR (č. 681/ ). Poznámka: Právne predpisy sú v Úradnom vestníku EÚ na stránke internetu Podpora podľa Programu rozvoja vidieka na programovacie obdobie OS 1: ZVÝŠENIE KONKURENCIESCHOPNOSTI SEKTORA POĽNOHOSPODÁRSTVA A LESNÉHO HOSPODÁRSTVA OPATRENIE: MODERNIZÁCIA FARIEM Výstavba, rekonštrukcia a modernizácia objektov. Podpora: na prvotnú pozberovú úpravu a skladovanie obilnín, olejnín, strukovín, ovocia, zeleniny, zemiakov, objemových krmív, liečivých, technických a energetických plodín vrátane osív a sadív; na uskladnenie priemyselných a hospodárskych hnojív a prípravkov na ochranu rastlín; Obstaranie a modernizácia technického a technologického vybavenia Podpora: na prvotnú pozberovú úpravu a skladovanie obilnín, olejnín, strukovín, ovocia, zeleniny, zemiakov, objemových krmív, liečivých, technických a energetických plodín vrátane osív a sadív; na spracovanie biomasy pre technické a energetické využitie; na aplikáciu hnojív a prípravkov na ochranu rastlín; na pestovanie poľnohospodárskych plodín, t.j. prípravu pôdy, sejbu, zber a manipuláciu s rastlinnou produkciou vrátane doplnenia existujúcich technologických liniek; závlahových a odvodňovacích systémov. Výška podpory Maximálna výška podpory z celkových oprávnených nákladov: 1. V prípade oblastí cieľa Konvergencia (SR okrem Bratislavy): 6

11 pre mladých poľnohospodárov v znevýhodnených oblastiach pričom minimálne 40 % predstavujú vlastné zdroje, 60 % verejné (45 % EÚ a 15 % SR); pre ostatných v znevýhodnených oblastiach pričom minimálne 50 % predstavujú vlastné zdroje, 50 % verejné (37,5 % EÚ a 12,5 % SR); pre mladých poľnohospodárov v iných oblastiach pričom minimálne 50 % predstavujú vlastné zdroje, 50 % verejné (37,5 % EÚ a 12,5 % SR); pre ostatných, pričom minimálne 60 % predstavujú vlastné zdroje, 40 % verejné (30 % EÚ a 10 % SR). 2. V prípade ostatných oblastí: pre mladých poľnohospodárov v znevýhodnených oblastiach pričom minimálne 40 % predstavujú vlastné zdroje; 60 % verejné (30 % EÚ a 30 % SR); pre ostatných v znevýhodnených oblastiach pričom minimálne 50 % predstavujú vlastné zdroje;50 % verejné (25 % EÚ a 25 % SR); pre mladých poľnohospodárov v ostatných oblastiach pričom minimálne 50 % predstavujú vlastné zdroje, 50 % verejné (25 % EÚ a 25 % SR); pre ostatných pričom minimálne 60 % predstavujú vlastné zdroje, 40 % verejné (20 % EÚ a 20 % SR). Oprávnené náklady na jeden projekt: min , max. 3 mil.. OPATRENIE: PRIDÁVANIE HODNOTY DO POĽNOHOSPODÁRSKYCH PRODUKTOV A PRODUKTOV LESNÉHO HOSPODÁRSTVA zavádzanie výroby nových produktov; novej techniky/technológií; zlepšovanie kvality výrobkov dosiahnutím kvalitatívnych a hygienických štandardov; EÚ, ich marketingu a odbytu na nových trhoch, zavádzanie a rozširovanie informačných a komunikačných technológií; spracovanie obnoviteľných zdrojov energie. Podporované činnosti sektoru prvotného spracovania výstavba, rekonštrukcia a modernizácia hygienicko-sanitárnych režimov, napr. laboratórií, umyvární a šatní pre pracovníkov a návštevníkov; výstavba, rekonštrukcia a modernizácia technológií na ochranu životného prostredia (spracovanie odpadu a čistenie odpadových vôd atď.); výstavba, obstaranie a rekonštrukcia zariadení a technológií súvisiacich so spracovávaním produktov na výrobu potravín s chráneným označením pôvodu, chráneným zemepisným označením a zaručených tradičných špecialít podľa osobitného predpisu (nariadenie Rady (ES) č. 509/2006 a nariadenie Rady (ES) č. 510/2006); zlepšenie prezentácie a prípravy produktov, podpora lepšieho využitia alebo eliminácie vedľajších produktov alebo odpadu; obstaranie výpočtovej techniky (hardvér), programového (softvér) a iného elektronického vybavenia (tlačiarne, skenery a pod.), pripojenia k internetu k zefektívneniu činností zvyšujúcich pridanú hodnotu a zlepšujúcich predaj produkcie a zaistenia informatizácie; 7

12 rekonštrukcia a modernizácia objektov výrobných prevádzok; obstaranie, rekonštrukcia a modernizácia zariadení, strojov, prístrojov a technológií, spracovateľských a výrobných kapacít vrátane obilných síl, síl mlynských výrobkov a výrobní kŕmnych zmesí ako aj skladov produktov po spracovaní. Výška podpory Maximálna sadzba podpory sa obmedzuje na mikropodniky, malé a stredné podniky v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES. Maximálna výška podpory z celkových oprávnených nákladov: 50 % (37,5 % EÚ, 12,5 % SR) pre oblasti cieľa Konvergencia (okrem Bratislavy), pričom minimálne 50 % predstavujú vlastné zdroje; 40 % (20 % EÚ, 20 % SR) pre ostatné oblasti, pričom minimálne 60 % predstavujú vlastné zdroje. Výška oprávnených nákladov na jeden projekt: min a max. 5 mil.. OPATRENIE: ODBORNÉ VZDELÁVANIE A INFORMAČNÉ AKTIVITY vytvárania predpokladov pre dosiahnutie čo najväčšieho prínosu a pridanej hodnoty v rámci relevantných opatrení programu; Poskytovania potrebných vedomostí a zručností pre: zavádzanie inovácií, nových metód a nástrojov práce v poľnohospodárskych, potravinárskych a lesníckych podnikoch pre zvýšenie ich efektívnosti; zavádzanie a rozširovanie informačných a komunikačných technológií; zabezpečovanie a zvyšovanie kvality hospodárenia, výroby a bezpečnosti potravín; udržanie existujúcich a tvorbu nových pracovných miest; zlepšenie ochrany životného prostredia; dodržiavanie bezpečnosti práce. Výška podpory Maximálna výška podpory z celkových oprávnených nákladov: 100 % pre oblasti cieľa Konvergencia (75 % EÚ a 25 % SR); platí pre SR okrem Bratislavy, 100 % pre ostatné oblasti (50 % EÚ a 50 % SR). Výška oprávnených nákladov na jeden projekt: minimálne a maximálne OPATRENIE: VYUŽÍVANIE PORADENSKÝCH SLUŽIEB Výška podpory Maximálna výška podpory z celkových oprávnených nákladov: 80 % (60 % EÚ a 20 % SR) pre oblasti cieľa Konvergencia (okrem Bratislavy), maximálne však 1 500, pričom minimálne 20 % predstavujú vlastné zdroje. 80 % (40 % EÚ a 40 % SR) pre ostatné oblasti, maximálne však 1 500, pričom minimálne 20 % prestavujú vlastné zdroje. Maximálna výška oprávnených nákladov na jeden projekt:

13 OPATRENIE: ODBYTOVÉ ORGANIZÁCIE VÝROBCOV Podporovanie vzniku odbytových organizácií výrobcov Výška podpory: Odbytové organizácie výrobcov EÚ % SR % Verejné zdroje % Oblasti cieľa Konvergencia Ostatné oblasti Výška paušálnej platby: Podpora sa poskytne v ročných splátkach počas prvých piatich rokov odo dňa uznania odbytovej organizácie výrobcov. Vypočíta sa na základe hodnoty ročne realizovanej produkcie organizácie a nepresiahne: a) v prvom roku 5 %, v druhom roku 5 %, v treťom roku 4 %, vo štvrtom roku 3 % a v piatom roku 2 % z hodnoty predanej výroby do a b) v prvom roku 2,5 %, v druhom roku 2,5 %, v treťom roku 2,0 %, vo štvrtom roku 1,5 % a v piatom roku 1,5 % z hodnoty predanej výroby presahujúcej V žiadnom prípade však podpora nesmie presiahnuť: v prvom roku, v druhom roku, v treťom roku, v štvrtom roku, v piatom roku. OS 2: ZLEPŠENIE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A KRAJINY OPATRENIE: PLATBY ZA ZNEVÝHODNENÉ PRÍRODNÉ PODMIENKY V HORSKÝCH OBLASTIACH A PLATBY V OSTATNÝCH ZNEVÝHODNENÝCH OBLASTIACH zachovania a podpory udržateľných systémov hospodárenia, ktoré rešpektujú ochranu životného prostredia a charakter krajiny; zabezpečenia primeraných príjmov poľnohospodárov a tým prispieť k stabilizácii vidieckej populácie a zamedzeniu vyľudňovania vidieckych oblastí. Výška podpory Výšku podpory z EAFRD a národných zdrojov upravuje článok 70 nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005. Vyrovnávací príspevok pre jednotlivé oblasti znevýhodnenia je pri dodržaní stanovených podmienok poskytovaný v plnej výške z verejných zdrojov. 9

14 Kompenzačné platby LFA - EAFRD % Národné zdroje % Verejné zdroje spolu % Oblasti Konvergenčného cieľa Ostatné oblasti Výška vyrovnávacieho príspevku Vyrovnávacie príspevky sú stanovené na ha využívanej poľnohospodárskej pôdy. Platba vyrovnávacieho príspevku bude realizovaná ako sadzba na 1 ha oprávnenej plochy pôdneho bloku evidovaného v LPIS. Vyrovnávacie príspevky sú diferencované podľa jednotlivých typov znevýhodnených oblastí. OPATRENIE: AGROENVIRONMENTÁLNE PLATBY Podopatrenie: Základná podpora Podmienky podpory pre orné pôdy Osevný postup obmedzenie podielu stanovených plodín Dodržanie vyrovnaného osevného postupu, čo znamená, že osiata plocha žiadnej zo skupín plodín (obilnín, olejnín, okopanín) nesmie presiahnuť plochu 50 % využívanej ornej pôdy, ktorá je predmetom podpory. Do skupiny obilnín sa započíta aj kukurica na zrno. Dodržiavanie limitov hnojenia Celkové aplikované množstvo ročnej dávky organických dusíkatých hnojív nesmie presiahnuť hodnotu 135 kg dusíka na 1 hektár. Zrieknutie sa používania kalov z čistiarní odpadových vôd a dnových sedimentov na celej výmere ornej pôdy, s ktorou vstupuje do záväzku. Dodržiavanie zásad používania prípravkov na ochranu rastlín Na orných pôdach, ktoré sú predmetom podpory, vylúčiť používanie zakázaných prípravkov na ochranu rastlín (zoznam zakázaných prípravkov publikuje MPRV SR každoročne vo Vestníku MPRV SR). Podopatrenie: Ekologické poľnohospodárstvo Podmienky podpory dodržiavať podmienky stanovené nariadením Rady (ES) č. 834/2007 a zákonom o ekologickom poľnohospodárstve na celej výmere pôdy zaradenej do systému ekologického poľnohospodárstva; počas celej doby realizácie záväzku musí byť žiadateľ vedený v registri ekologických výrobcov vedenom kontrolným ústavom; mať uzatvorenú dohodu s akreditovanou kontrolnou organizáciou ekologického poľnohospodárstva na výkon kontroly najneskôr do konca januára 1. roku záväzného obdobia; dodržiavať stanovené zaťaženie najviac 1,6 VDJ na jeden hektár obhospodarovanej plochy v ekologickej prevádzke a najmenej 0,30 VDJ na jeden hektár trvalých trávnych porastov vedených v ekologickej prevádzke. Výnimka pre minimálne zaťaženie je povolená pre oblasti, v ktorých je predpísaná príslušným orgánom štátnej správy pre ochranu životného prostredia (potrebný písomný doklad); 10

15 plochy trvalých trávnych porastov kosiť od stredu ku krajom; vylúčiť kosenie a mulčovanie častí trávnych porastov v termínoch stanovených legislatívou SR na hniezdnych lokalitách vtákov vyznačených ochranou prírody v teréne; zrieknuť sa použitia kalov z čistiarní odpadových vôd a kompostov z týchto kalov na celej výmere poľnohospodárskych pôd podniku. Spôsob stanovenia podpory Východiskom pre stanovenie platby je nižší výnos a úžitkovosť hospodárskych zvierat v ekologickom poľnohospodárstve v porovnaní s konvenčným systémom hospodárenia, hlavne z hľadiska vylúčenia intenzifikačných faktorov, rozdielnej štruktúre pestovania plodín a odlišnému systému chovu hospodárskych zvierat. Ďalej sú kalkulované zvýšené náklady na pracovné sily (zvýšený podiel ručnej práce). v období konverzie: orná pôda (2 roky) v období po konverzii: orná pôda (2 roky) 218,12 /ha 152,69 /ha Pôdoochranné opatrenia Podopatrenie: Ochrana proti erózii na ornej pôde Spôsob stanovenia podpory Výška platby vychádza z vyšších nákladov spočívajúcich v dodržaní spôsobov využívania orných pôd platných pre toto podopatrenie: Stabilizačný osevný postup pestovanie medziplodín (agrotechnika + osivo). Tieto náklady sú znížené o 40 % nakoľko podmienkou je dodržať minimálny podiel 30 % ozimín + 10 % viacročných krmovín. Prijateľná veľkosť parcely vytvorenie minimálne 10 m širokých pásov (min. 1 pás na 200 m) obsiatych trávami, ďatelinotrávami a pod. Tieto náklady vyplývajú zo straty na bežnej produkcii z orných pôd, potreby zatrávňovania (agrotechnika, osivo) i komplikovanejšej manipulácie mechanizmov. Zvýšené náklady čiastočne kompenzuje zisk z produkcie tráv na vytvorených pásoch. Výška podpory Ochrana proti erózii na ornej pôde Stabilizačný osevný postup Prijateľná veľkosť parcely 157,67 /ha 45,31 /ha Všetky vyššie uvedené podpory sú spracované do podrobných postupov pre predkladanie žiadostí, je potrebné sledovať webovú stránku a výzvy PPA na predkladanie žiadostí ( 11

16 2. SITUÁCIA NA TRHU V SR Trend poklesu pestovateľských plôch strukovín na Slovensku pokračoval i v roku Strukoviny na zrno sa zasiali na výmere nižšej oproti roku 2010 o 35,6 % (4,8 tis. ha), čo bola historicky najnižšia výmera. Osev jedlých strukovín sa medziročne znížil o 38,3 %, osev kŕmnych strukovín o 31,5 %. Najvýraznejší pokles pestovateľských plôch spomedzi strukovín na zrno sa zaznamenal pri lupine siatej (95,7 %), pri ostatných kŕmnych strukovinách (86,8 %) a pri ostatných jedlých strukovinách (68,1 %). V hospodárskom roku sa zrno strukovín pozberalo z plochy 8,0 tis. ha, čo bolo medziročne menej o 30,8 % (3,6 tis. ha). Celková produkcia sa v roku 2011 medziročne zvýšila o 5,0 % na čom sa podieľalo zvýšenie úrod z 1 hektára medziročne z 1,47 t/ha na 2,23 t/ha, t. j. o 51,8 %. V dôsledku zvýšenej produkcie sa celková ponuka strukovín pre obchod a domáce použitie zvýšila medziročne o 2,5 % (0,75 tis. t).vzhľadom na nižšie celkové použitie bolo strukovín dostatok a sebestačnosť dosiahla medziročne vyššiu úroveň 97,9 % (o 10,6 p. b.). Zásoby strukovín ku koncu hospodárskeho roka boli vyššie ako v rovnakom období predchádzajúceho roka o 25,8 % (1,4 tis. ha). Zníženie domácej spotreby súvisí s poklesom počtu hospodárskych zvierat a so stagnáciou spotreby strukovín u nášho obyvateľstva. Pre úrodu v aktuálnom hospodárskom roku 2012/13 sa zasiali strukoviny na zrno na ploche o 4,5 % (393 ha) nižšej ako v roku Pestovateľská plocha jedlých strukovín sa znížila o 20,9 % a to fazule o 50,9 %, hrachu jedlého o 21,7 %, šošovice o 11,9 %. Výmera kŕmnych strukovín sa zvýšila o 17,9 % a to najmä pelušky (72,6 %), lupiny (59,0 %), bôbu (53,3 %), zmesi strukovín a strukovinoobilných miešaniek o 67,4 %. Vývoj počasia (sucho) počas vegetácie v prebiehajúcom hospodárskom roku ovplyvnil negatívne úrodu strukovín. Odhaduje sa, že produkcia strukovín môže medziročne klesnúť až o 38,0 %, čím celková ponuka strukovín môže poklesnúť medziročne o 16,4 %. Keďže nepredpokladáme, vzhľadom na doterajší vývoj dopytu po strukovinách výraznejšie zmeny, odhaduje sa na domáce použitie dostatok strukovín a zásoby na úrovni cca 29,9 % predchádzajúceho roka. 12

17 Bilancia strukovín na zrno spolu (ha, t/ha, t) Tabuľka č. 1 Skutočnosť Ukazovateľ Odhad Osevná plocha s Zberová plocha Hektárová úroda 1,94 1,73 1,84 1,62 1,47 2,23,1 34 Produkcia Počiatočné zásoby Dovoz Celková ponuka Domáca spotreba potravinárska osivárska krmivárska v tom: priame skrmov kŕmne zmesi ostatná Vývoz Celkové použitie Konečné zásoby Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR Poznámka: údaje o zahraničnom obchode sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k vrátane dopočtov MPRV SR, s - skutočnosť 13

18 Graf č. 1 Prameň: ŠÚ SR Ceny výrobcov strukovín v roku 2011 boli oproti predchádzajúcemu roku vyššie pri kŕmnom hrachu o 3,9 %, šošovici o 8,5 %, ceny bôbu o 0,3 %. Ceny hrachu jedlého poklesli medziročne o 4,2 %. Ceny fazule od roku 2009 ŠÚ SR neuvádza. Graf č. 2 Prameň: ŠÚ SR 14

19 Priemerné ceny poľnohospodárskych výrobcov strukovín Tabuľka č. 2 Plodina Hrach jedlý Hrach kŕmny Šošovica Fazuľa Bôb Hrach 269,47 jedlý 204,31 205,84 208,36 199,69 192,76 201,89 256,59 251,71 281,39 Hrach kŕmny 166,50 169,06 173,87 164,91 170,68 170,22 186,82 192,84 226,61 235,46 Šošovica 670,88 666,67 642,63 627,83 604,59 587,73 574,02 578,86 607,69 659,15 Fazuľa 562,17 563,96 568,78 566,59 562,30 565,26 562, Bôb 196,94 198,47 198,33 199,30 194,82 198,53 204,91 202,90 206,07 206,78 Prameň: ŠÚ SR, ceny sú prepočítané konverzným kurzom 1 = 30,126 Sk 2.1 Hrach siaty V hospodárskom roku pestovateľská výmera hrachu siateho medziročne poklesla o 37,7 % (3,7 tis. ha). Hrach sa pozberal z výmery nižšej o 36,2 % ako v predchádzajúcom roku. Celková produkcia hrachu dosiahla 14,7 tis. ton, t. j. medziročne poklesla iba o 0,7 % a to vďaka zvýšeniu úrody z jedného hektára o 52,8 % na 2,56 t/ha. Celková ponuka hrachu siateho sa zvýšila o 1,0 % na 19,6 tis. ton vplyvom vyšších počiatočných zásob. Domáca spotreba v porovnaní s predchádzajúcim hospodárskym rokom klesla o 9,5 % v dôsledku zníženia osivárskej spotreby ( 36,5 %) a kŕmneho použitia (7,1 %). Vývoz hrachu sa medziročne znížil o 2,2 % a dovoz o 26,7 %. Najviac hrachu sme doviezli z Českej republiky (75,0 %) a z Maďarska (11,0 %). Vývoz hrachu smeroval najmä do Poľska (33,9 %), Nemecka (16,8%), a do Dánska (11,5 %). Celkové použitie hrachu dosiahlo 13,9 tis. ton (pokles o 8,2 %), čím na zásobách zostalo viac hrachu ako v predchádzajúcom roku o 33,4 %. Celková sebestačnosť v hrachu sa vzhľadom na uvedené skutočnosti medziročne zvýšila na 129,2 %, t. j. o 11,4 p. b. V roku 2012 sa pestovateľská výmera hrachu medziročne opäť znížila a to o 15,4 %. Podiel výmery hrachu jedlého na ploche jedlých strukovín sa znížila medziročne zo 75,5 % v roku 2011 na 74,8 % a výmera hrachu siateho na celkovej výmere osiatych strukovín zo 70,7 % v roku 2011 na 62,7 %. Odhaduje sa, že priemerná hektárová úroda v tomto roku poklesne medziročne o 43,1 % na 1,45 t/ha, čím by mohla produkcia hrachu medziročne poklesnúť až o 49,0 %. Zároveň sa odhaduje, že produkcia spolu s dovozom a počiatočnými zásobami vytvorí celkovú ponuku nižšiu o 27,4 % (5,4 tis. t). Spotrebu hrachu vo všetkých smeroch použitia možno odhadnúť na približne rovnakej úrovni ako v predchádzajúcom hospodárskom roku. Odhaduje sa, že vývoz hrachu, vzhľadom na úroveň vývozu v predchádzajúcich rokoch by mohol iba mierne vzrásť, a konečné zásoby v hospodárskom roku poklesnúť na úroveň 0,7 tis. t (88,1 %) a sebestačnosť na 67,7 %. 15

20 Bilancia hrachu siateho (kŕmny a jedlý) (ha, t/ha, t) Tabuľka č. 3 Skutočnosť Odhad Ukazovateľ Osevná plocha s Zberová plocha Hektárová úroda 2,40 1,99 1,92 1,82 1,68 2,55 1,45* Produkcia Počiatočné zásoby Dovoz Celková ponuka Domáca spotreba potravinová osivárska krmivárska v tom: priame skrmov kŕmne zmesi ostatná Vývoz Celkové použitie Konečné zásoby Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR Poznámka: údaje o zahraničnom obchode sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k vrátane dopočtov MPRV SR, s skutočnosť, * odhad ŠÚ SR k Graf č. 3 Prameň: ŠÚ SR 16

21 Osevná, zberová plocha, produkcia a hektárová úroda hrachu (ha, t, t/ha) Tabuľka č. 4 Ukazovateľ Osevná plocha Zberová plocha Produkcia Hektárová úroda Hrach jedlý ,36 Hrach kŕmny ,73 Hrach siaty , Hrach jedlý ,53 Hrach kŕmny ,33 Hrach siaty , Hrach jedlý ,40 Hrach kŕmny ,41 Hrach siaty , Hrach jedlý ,11 Hrach kŕmny ,86 Hrach siaty , Hrach jedlý ,15 Hrach kŕmny ,56 Hrach siaty , Hrach jedlý ,06 Hrach kŕmny ,57 Hrach siaty , Hrach jedlý ,56 Hrach kŕmny ,79 Hrach siaty , Hrach jedlý ,52 Hrach kŕmny ,60 Hrach siaty ,56 Prameň: ŠÚ SR Graf č.4 Graf č. 4 Prameň: ŠÚ SR 17

22 Priemerné ceny výrobcov hrachu Plodina Tabuľka č. 5 Mesiac/ rok I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Hrach jedlý Sk/t ,89 178,15 176,49 179,81 179,25 175,93 182,57 196,67 193,35 189,21 189,21 199, ,89 192,52 195,84 199,16 195,84 183,56 232,36 195,84 211,45 210,78 204,71 229, ,82 199,16 200,82 202,48 199,16 200,82 199,16 199,16 214,10 220,74 199,16 214, ,42 208,03 207,46 209,12 205,80 219,08 204,14 205,80 204,71 211,71 199,16 214, ,48 204,14 205,80 216,32 220,74 199,16 206,13 223,66 215,76 205,80 194,18 193, ,50 205,80 190,87 190,63 199,16 202,15 207,13 199,16 204,81 203,15 197,50 185,8 5 /t ,42 171,51 171,78 172,61 184,23 182,23 208,46 206,13 209,79 185,89 192,19 186, ,57 179,25 179,91 190,87 204,14 205,80 192,52 209,12 220,18 205,80 224,06 215, ,13 205,47 227,38 229,04 230,37 231,69 267,87 289,88 268,87 278,83 281,48 274, ,51 271,84 236,00 233,60 219,00 237,74 248,25 273,75 245,00 257,58 290,00 284, ,84 300,00 289,12 286,70 272,17 276,24 281,53 304,89 260,00 261,57 263,00 276, ,00 255,00 274,44 262,50 270,00 300,00 260,00 280,49 290,28 260,00 242,32 269, ,57 253,34 255,00 237,42 243,33 266,00 265,00 261,25 275,28 7 Hrach kŕmny Sk/t ,73 148,28 137,75 132, ,83 132,78 136,10 141,07 137,75 132,78 129,46 162, ,75 139,41 138,42 144,39 148,71 149,37 147,71 182,57 170,95 165,97 164,31 163, ,08 139,75 142,40 147,71 152,36 151,70 151,03 192,52 175,93 169,29 165,97 159, ,37 141,07 147,71 162,65 154,35 152,69 156,01 185,06 175,93 177,59 167,63 169, ,35 182,57 153,02 163,98 157,01 165,97 166,63 187,71 178,15 171,94 179,25 172, ,97 186,88 167,63 172,41 165,97 165,64 165,97 165,41 164,31 160,16 161,92 162,8 4 /t ,43 175,93 161,99 162,65 160,99 163,48 179,25 169,29 168,19 173,44 174,83 171, ,61 174,27 165,97 159,33 152,69 151,70 167,63 162,65 170,95 176,59 182,57 180, ,57 184,23 181,57 178,92 180,24 183,23 185,35 179,25 188,87 193,19 198,17 191, ,56 190,18 174,90 170,80 173,20 171,50 180,30 200,00 203,20 200,00 196,84 209, ,07 202,50 201,92 200,23 201,92 205,14 200,99 212,87 247,01 251,50 247,50 262, ,32 234,00 245,97 245,00 227,50 224,79 230,00 240,00 237,50 230,00 240,00 238, ,00 210,00 211,00 209,12 207,76 208,09 225,22 250,00 260,00 5 Prameň: ŠÚ SR, ceny sú prepočítané konverzným kurzom 1 = 30,126 Sk 18

23 2.2 Fazuľa Pestovanie fazule jedlej má na Slovensku klesajúci trend. V hospodárskom roku sa zasiala fazuľa jedlá na výmere 298,7 tis. ha, čo bolo menej oproti roku 2010 o 7,2 %, t. j. o 23,2 ha. Fazuľa sa pozberala z výmery nižšej oproti roku 2010 o 65,1 %. I keď sa priaznivé počasie prejavilo na zvýšení úrody z jedného hektára medziročne o 62,3 % (0,86 t/ha) celková produkcia bola v porovnaní s predchádzajúcim rokom nižšia o 43,5 %, čo je historické minimum na Slovensku. Celková ponuka fazule tvorená okrem produkcie i dovozom a počiatočnými zásobami vďaka zvýšeným počiatočným zásobám (52,1 %) dosiahla takmer rovnakú úroveň ako v roku Podľa údajov ŠÚ SR sa v potravinárskej spotrebe fazule na Slovensku nezaznamenali niekoľko rokov podstatnejšie zmeny a celková domáca spotreba fazule sa v roku znížila medziročne o 4,3 %. Ročne spotrebuje obyvateľ Slovenska iba 0,5 kg fazule. V roku dosiahlo celkové použitie fazule ton, čo bolo viac oproti predchádzajúcemu roku o 10,9 %. Vývoz fazule sa zvýšil o 47,0 %. Z celkovo dovezeného objemu fazule na Slovensko sa fazuľa doviezla najmä z Číny (41,0 %), z Etiópie (21,9 %), a z Kanady (9,4 %). Fazuľa sa na Slovensko dováža i z Holandska, Českej republiky, Maďarska. Fazuľu sme vyviezli najmä do Maďarska, Českej republiky a Poľska. Vzhľadom na objem ponuky a použitia predpokladáme konečné zásoby k nižšie oproti predchádzajúcemu roku o 64,8 %. Pre úrodu fazule v aktuálnom hospodárskom roku sa zasiala fazuľa na výmere o 50,9 % nižšej ako v roku Odhaduje sa, že produkcia fazule pri priemernej úrode z jedného hektára 0,70 t/ha sa zvýši medziročne o 10,9 % na 102 ton, čím sa však dosiahne sebestačnosť fazule len na 3,7 %. Na pokrytie domácej potreby bude treba fazuľu doviezť aspoň v objeme predchádzajúceho roka. Bilancia fazule jedlej (ha, t/ha, t) Tabuľka č. 6 Skutočnosť Odhad Ukazovateľ Osevná plocha s Zberová plocha Hektárová úroda 0,79 0,73 1,06 0,96 0,53 0,86 0,70 Produkcia Počiatočné zásoby Dovoz Celková ponuka Domáca spotreba potravinárska osivárska ostatná Vývoz Celkové použitie Konečné zásoby Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR Poznámka: údaje o zahraničnom obchode sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k vrátane dopočtov MPRV SR, s - skutočnosť 19

24 Priemerné mesačné ceny výrobcov fazule jedlej Tabuľka č. 7 Rok 1 I. II. III. IV. V VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Sk/t /t ,35 553,67 630, ,96 564,30 570,60 565,29 545, ,34 554,67 631, ,96 563,63 581,56 563,63 560, ,60 563,30 599, ,94 556,33 575,58 555,00 554, ,36 552,01 565, ,96 552,01 576,91 563,30 551, ,33 559,65 565, ,33 550,69 575,58 568,28 546, ,72 553,34 556, ,65 548,70 573,92 568,94 560,65 Prameň: ŠÚ SR, ceny sú prepočítané konverzným kurzom 1 = 30,126 Sk 2.3 Šošovica Šošovica patrí popri hrachu a fazuli k základným strukovinám pestovaným na Slovensku. Jej pestovateľské plochy sa po poklese v rokoch v rokoch 2010 a 2011 zvýšili. V hospodárskom roku sa zasiala šošovica na výmere nižšej oproti roku 2010 o 9,6 %. Zo zberovej plochy, ktorá bola nižšia ako v roku 2010 sa pozberala rekordná úroda šošovice (929 ton), na čom sa priaznivo prejavilo takmer dvojnásobné zvýšenie úrody z jedného hektára (1,35 t/ha). Celková ponuka šošovice v hospodárskom roku vzhľadom na vysokú produkciu bola vyššia oproti predchádzajúcemu roku o 11,3 %. Domáca spotreba šošovice sa zvýšila iba mierne (0,4 %) a sebestačnosť šošovice pod vplyvom vysokej produkcie sa zvýšila zo 16,1 % na 46,0 %. Dovoz šošovice sa medziročne znížil o 4,4 % a vývoz sa zvýšil o 4,9 % na ton. Šošovica sa na Slovensko doviezla najmä z Kanady (81,3 % z celkového objemu), z Českej republiky (10,5 %) a malé objemy z Číny, Holandska a iných krajín. Vývoz šošovice smeroval najmä do Českej republiky (72,0 %). Ceny výrobcov šošovice v roku 2011 boli vyššie o 8,5 % v porovnaní s rokom 2010 a dosiahli 659,15 /t. Pre úrodu šošovice v aktuálnom hospodárskom roku sa vysiala šošovica na ploche nižšej v porovnaní s rokom 2011 o 11,9 % na 608 ha. Odhaduje sa, že vzhľadom na nepriaznivé počasie počas vegetácie sa zníži v roku 2012 úroda z jedného hektára o 31,9 % na 0,92 t/ha a produkcia bude nižšia o 39,8 %. Odhaduje sa, že sebestačnosť v šošovici dosiahne iba 27,7 %, takže pre zabezpečenie domácej spotreby bude treba šošovicu doviezť aspoň v objeme 2,6 tis. ton. Celkové použitie šošovice sa odhaduje na ton. Konečné zásoby sa vzhľadom na objem predpokladaného použitia zvýšia na 439 ton, čo bude znamenať zvýšenie o (48,4 %). 20

25 Bilancia šošovice (ha, t, t/ha) Tabuľka č. 8 Ukazovateľ Skutočnosť Odhad 2006/ / / / / / /13 Osevná plocha s Zberová plocha Hektárová úroda 1,10 0,70 0,86 0,95 0,46 1,35 0,92 Produkcia Počiatočné zásoby Dovoz Celková ponuka Domáca spotreba potravinová osivárska ostatná Vývoz Celkové použitie Konečné zásoby Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR Poznámka: údaje o zahraničnom obchode sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k vrátane dopočtov MPRV SR, s - skutočnosť Priemerné ceny výrobcov šošovice jedlej Tabuľka č. 9 Mes./ I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. rok Sk/t /t ,43 648,28 663,88 663,88 673,84 697,07 663,88 663,88 663,88 663,88 663,88 663, ,10 697,07 693,75 668,86 684,46 693,75 667,53 665,87 614,09 617,41 608,54 656, ,85 659,23 661,22 658,57 678,48 684,46 662,55 663,21 597,49 620,73 597,49 589, ,85 621,39 620,39 592,84 611,10 632,01 597,49 646,29 600,48 616,74 569,28 565, ,54 613,09 607,78 586,54 602,14 584,21 595,17 601,47 580,89 602,80 547,70 541, ,10 551,02 556,66 558,65 594,84 591,52 587,86 596,49 607,78 579,90 562,97 556, ,62 548,13 545,20 541,50 568,10 562,70 564,80 597,99 600,61 580,69 578,57 578, ,45 562,30 557,82 552,58 554,77 546,60 550,95 555,77 663,38 640,91 637,09 630, ,10 606,98 603,8 604,9 605,3 610,7 612,9 613,0 634,7 705,0 725,2 700, ,60 690,43 700,50 715,00 705,37 698,70 698,03 699,89 750,00 Prameň: ŠÚ SR, ceny sú prepočítané konverzným kurzom 1 = 30,126 Sk 21

26 Bilancia jedlých strukovín (ha, t, t/ha) Tabuľka č. 10 Ukazovateľ Skutočnosť Odhad 2006/ / / / / / /13 Osevná plocha Zberová plocha Hektárová úroda 2,21 1,86 1,86 1,74 1,52 2,37 1,36 Produkcia Počiatočné zásoby Dovoz Celková ponuka Domáca spotreba potravinárska osivárska krmivárska v tom: priame skrmov kŕmne zmesi ostatná Vývoz Celkové použitie Konečné zásoby Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR Poznámka: údaje o zahraničnom obchode sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k vrátane dopočtov MPRV SR, s skutočnosť, bilancia jedlých strukovín je vrátane kŕmneho hrachu 2.4 Kŕmne strukoviny V hospodárskom roku sa zasiali kŕmne strukoviny na výmere nižšej oproti roku o 31,3 % (597 ha). Spomedzi kŕmnych strukovín sa najviac znížil osev lupiny siatej (95,7 %), zmesí strukovín a obilnín (40,2 %) a pelušky kŕmnej (27,3 %). Zrno strukovín sa pozberalo z plochy menšej o 10,5 %, ale produkcia sa medziročne zvýšila o 22,5 % v dôsledku zvýšenia priemerných hektárových úrod o 37,3 % na 1,53 t/ha. Celková ponuka vytvorená produkciou, dovozom a počiatočnými zásobami dosiahla 2,4 tis. ton, čo bolo medziročne viac o 8,2 %. Domáca spotreba sa z titulu vyššej ponuky zvýšila o 3,9 %, pričom sa osivárska spotreba znížila o 31,5 %. Odhaduje sa, že vzhľadom na objem použitia, sme v roku boli sebestační v produkcii kŕmnych strukovín na Slovensku na 105,1 %, čo predstavovalo medziročné zvýšenie o 16,0 p. b. zároveň možno predpokladať, že vzhľadom na domáce použitie a nerealizovaný vývoz zostalo k na zásobách viac zrna ako v rovnakom období predchádzajúceho roka o 34,1 %. Z vývoja cien bôbu kŕmneho vyplýva, že ceny výrobcov bôbu každoročne stúpajú. V roku 2011 sa priemerná cena výrobcov bôbu medziročne zvýšila o 0,3 % a dosiahla 206,78 /t. 22

27 Vývoj osevných plôch vybraných druhov kŕmnych strukovín (ha) Tabuľka č. 11 Ukazovateľ Peluška kŕmna Vika ozimná a jarná Bôb obyčajný Ostatné kŕmne strukoviny D Zmesi strukovín Lupina siata Spolu Prameň: ŠÚ SR Pre úrodu strukovín na kŕmne použitie sa v roku kŕmne strukoviny zasiali na výmere väčšej ako v roku o 17,9 % (651,6 ha), vrátane hrachu. Zvýšila sa pestovateľská výmera pelušky kŕmnej (72,6 %), zmesí strukovín a obilnín (67,4 %), lupiny siatej (59,0 %), bôbu (53,3 %) a viky siatej (36,5 %). Odhaduje sa, že v tomto roku produkcia kŕmnych strukovín (bez hrachu kŕmneho) v porovnaní s rokom 2011 dosiahne vďaka vyšším pestovateľským plochám vyššiu úroveň o 30,8 %, pričom sa odhaduje pokles úrody z jedného hektára medziročne o 15,7 % na 1,29 t/ha. Zvýšenie produkcie sa prejaví i na zvýšení celkovej ponuky kŕmnych strukovín na domáce použitie o 32,4 %. Kŕmna spotreba závisí od počtu hospodárskych zvierat, ktorý dlhodobo klesá, ale vzhľadom na ponuku odhadujeme jej zvýšenie o 18,8 %. S vývozom kŕmnych strukovín možno uvažovať iba z dôvodu predpokladanej vyššej produkcie a to s bôbom, ktorý sa v minulosti vyviezol. Predpokladá sa, že koncom hospodárskeho roka,( k ) zostane na zásobách 354 ton kŕmnych strukovín, čo je o 14,3 % menej ako v rovnakom období predchádzajúceho roka. Zberové plochy a produkcia kŕmnych strukovín bez hrachu kŕmneho (ha, t, t/ha) Tabuľka č. 12 Ukazovateľ Zberová plocha Produkcia Hektárová úroda Peluška kŕmna ,42 1,36 1,95 Vika siata ,00 0,59 0,63 Bôb ,67 1,44 2,04 Zmesi struk. a struk.-obil ,44 1,14 1,62 Ostatné strukoviny kŕmne ,81 0,43 0,56 Lupina ,46 0,33 1,68 Kŕmne strukoviny spolu ,22 1,11 1,53 Prameň: ŠÚ SR 23

28 Bilancia kŕmnych strukovín na Slovensku bez hrachu siateho (ha, t, t/ha) Tabuľka č. 13 Ukazovateľ Skutočnosť Odhad Osevná plocha s Zberová plocha Hektárová úroda 1,49 1,22 1,77 1,22 1,11 1,53 1,29 Produkcia Počiatočné zásoby Dovoz Celková ponuka Domáca spotreba osivárska krmivárska v tom: priame skrmovanie kŕmne zmesi ostatná Vývoz Celkové použitie Konečné zásoby Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR Poznámka: údaje o zahraničnom obchode sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k vrátane dopočtov MPRV SR, s skutočnosť, bilancia je bez hrachu Priemerné ceny výrobcov bôbu Tabuľka č. 14 Rok I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Sk/t /t ,51 193,19 195,84 195,51 204,14-198,50 201,49 202,15 202,15 198,83 201, ,17 197,84 196,51 197,84 201,82-193,52 202,81 201,49 201,82 200,49 198, ,16 197,50 197,17 198,50 203,15-196,84 204,47 200,82 204,81 199,83 198, ,51 198,17 196,51 197,17 204,81-177,59 165,97 204,14 205,47 215,76 189, ,82 202,15 197,50 198,83 203,48-179,91 166,97 207,13 217,09 215,76 198, ,76 216,42 209,45 208,13 210,12-191,20 188,54 198,17 211,45 213,44 212, ,17 207,39 195,51 192,60 193,90-190,20 187,88 195,68 205,24 207,40 216, ,71 212,04 204,37 202,08 202,01-195,05 198,17 202,12 204,11 207,93 213, ,22 208,19 203,98 202,0 202,35 201,75-196,57 200,82 205,07 206,27 208,72 212, ,07 210,78 207, ,84 204,31-200,99 205,97 210,95 Prameň: ŠÚ SR, ceny sú prepočítané konverzným kurzom 1 = 30,126 Sk 24

29 3. STRUKOVINY V EÚ A VO SVETE Pestovateľské plochy strukovín v EÚ zaberajú 1-7 % ornej pôdy. Hlavné strukoviny pestované v EÚ sa v kontexte európskej legislatívy nazývajú proteínové plodiny. Jedná sa o hrach, bôb a lupinu - plodiny bohaté na bielkoviny, ktoré sa využívajú v priemyselne vyrábaných kŕmnych zmesiach a taktiež na priame kŕmenie hospodárskych zvierat. V EÚ sa pestuje hlavne hrach, ktorý sa využíva na kŕmenie hospodárskych zvierat. Najväčším pestovateľom hrachu v EÚ je Francúzsko, Španielsko a Nemecko. Druhou najviac pestovanou strukovinou v EÚ je bôb, ktorý sa najviac pestuje vo Veľkej Británii a vo Francúzsku. Plochy, priemerné hektárové úrody a produkcia hrachu v EÚ 27 Tabuľka č. 15 Ukazovateľ Výmera (tis ha) Úroda (t//ha) Produkcia (tis. t) Belgicko Bulharsko 0,8 3,7 0,9 3,1 1,1 3,7 4,41 1,76 5,30 3,09 4,18 2,28 3,5 6,5 5,4 9,7 4,6 8,4 Česko 17,4 21,1 24,4 2,35 2,45 1,98 40,9 51,9 48,2 Dánsko 4,4 6,8 8,5 3,18 3,29 : 14,0 22,4 : Nemecko 48,0 48,3 58,7 2,93 3,43 : 140,6 165,9 176,7 Estónsko 4,7 4,8 7,0 0,68 1,55 1,64 3,2 7,8 11,5 Írsko : : : : : : : : : Grécko 4,4 3,8: : 1,39 1,43 : 6,1 5,5 : Španielsko 122,6 185,1 : 1,29 0,91 : 158,1 168,7 : Francúzsko 100,2 113,7 236,1 4,46 4,78 4,55 446,9 543, ,1: Taliansko 10,4 10,8 : 2,58 2,67 : 26,8 28,7 : Cyprus 0 0,1 0,1 5,17 1,83 1,73 0,1 0,1 0,1 Lotyšsko 0,7 1,3 : 1,57 2,00 : 1,1 2,6 : Litva 15,3 25,2 28,8 1,90 2,00 1,70 29,1 50,3 49,0 Luxembursko 0,2 0,2 0,2 5,99 4,19 4,19 1,0 0,9 0,9 Maďarsko 20,7 19,1 17,8 2,22 1,71 2,25 46,0 32,5 40,2: Malta : : : : : : : : : Holandsko 0,9 1,2 0,9 4,56 4,60 4,80 4,2 5,6 4,5: Rakúsko 22,3 15,2 13,6 2,03 2,29 2,42 45,4 34,7 32,8: Poľsko 13,8 14,5 19,6 2,10 2,26 2,19 29,0 32,7 43,0: Portugalsko : : : : : : : : : Rumunsko 18,0 22,7 23,6 2,06 1,32 1,57 36,9 30,0 36,9: Slovinsko : : : : : : 3,8 1,4 1,4: Slovensko 7,1 7,5 9,8 1,92 1,56 1,53 13,6 11,7 15,0: Fínsko 3,3 4,2 6,1 2,18 2,65 1,97 7,2 11,2 12,0: Švédsko 10,7 16,3 22,6 2,72 3,00 2,39 29,1 48,9 54,1: Veľká Británia 30,1 42,0 : 3,03 3,60 : 91,0 151,2 : EÚ ,9 566,8 : : : : 1 192, ,9 : Prameň: Eurostat máj

30 Plochy, priemerné hektárové úrody a produkcia fazule v EÚ 27 Tabuľka č. 16 Ukazovateľ Výmera (tis ha) Úroda (t//ha) Produkcia (tis. t) Belgicko 0,4 0,5 0,9 3,75 4,80 3,33 1,5 2,4 3,0 Bulharsko 2,1 1,7 1,4 : 1,02 0,96 0,1 1,7 1,4 Česko 0,9 1,9 2,1 1,45 1,37 1,00 1,3 2,6 2,0 Dánsko : : 1,1 : : : : : : Nemecko 11,1 12,0 : 3,46 3,96 3,33 38,4 47,5 56,2 Estónsko 0,1 0,1 0 1,00 1,57 : 0,1 0,1 : Írsko : : : : : : : : : Grécko 8,0 8,0 : 1,66 1,66 3,99 2,5 2,5 4,5 Španielsko 28,4 26,2 : 1,29 1,22 1,41 27,5 22,5 35,8 Francúzsko 63,0 90,5 146,9 5,18 4,97 3,20 314,7 437,3 479,9 Taliansko 60,3 56,1 : 1,96 1,74 1,99 106,5 97,8 117,5 Cyprus 0,8 0,5 0,6 1,15 2,24 : 0,6 0,6 18,7 Lotyšsko 0,8 1,2 : : : 1,8 : : 2,7 Litva 2,6 2,1 3,0 1,65 2,43 1,67 4,3 5,1 5,0 Luxembursko 0,1 0,1 0,1 2,82 3,52 2,66 0,1 0,3 0,1 Maďarsko 0,9 0,6 0,6 1,91 1,51 1,79 0,5 0,1 0,2: Malta : : : : : : : : : Holandsko 1,5 2,0 0,6 1,15 3,20 : 1,8 6,3 : Rakúsko 3,7 2,8 4,2 2,20 2,39 2,54 8,1 6,7 10,5 Poľsko 20,9 20,6 26,8 2,29 2,44 2,22 13,3 15,5 20,2 Portugalsko 6,3 6,5 6,5 : : 0,51 3,3 Rumunsko 36,2 30,0 24,9 0,70 0,75 1,01 25,2 22,3 0,1 Slovinsko 0,4 0,4 : : 1,74 : : 0,7 : Slovensko 0,2 0,2 0,3 1,06 0,96 0,53 0,2 0,2 0,2 Fínsko 0,7 2,3 9,4 : : 1,73 : : 16,3 Švédsko 6,8 8,5 13,7 2,18 3,27 2,38 13,7 26,1 31,1 Veľká Británia 118,3 186,0 : : 3,70 : : 688,2 581,0 EÚ - 27 : : : : : : : : : Prameň: Eurostat máj

31 Plochy, priemerné hektárové úrody a produkcia šošovice v EÚ 27 Tabuľka č. 17 Ukazovateľ Výmera (tis ha) Úroda (t//ha) Produkcia (tis. t) Belgicko : : : : : : : : :: Bulharsko 1,1 2,0 2,9 1,0 0,81 0,93 1,1 1,6 2,7 Česko : : : : : : : : Dánsko : : : : : : : : : Nemecko : : : : : : : : : Estónsko : : : : : : : : : Írsko : : : : : : : : : Grécko 2,1 2,1 : 1,33 1,33: : 2,8 2,8 : Španielsko 16,9 23,1 : 0,74 0,52 : 12,5 11,9 : Francúzsko 6,8 8,8 : 1,16 1,35 : 7,9 11,9 : Taliansko 1,8 1,9 : 0,74 0,76 : 1,3 1,4 : Cyprus 0,1 0,1 0,1 0,80 1,10 : 0,0 0,0 : Lotyšsko : : : : : : : : : Litva : : : : : : : : : Luxembursko : : : : : : : : : Maďarsko 0,0 : : 1,58 : : 0,0 : Malta : : : : : : : : : Holandsko : : : : : : : : : Rakúsko : : : : : : : : : Poľsko 0,0 0,0 : : : : 0,0 0,0 : Portugalsko : : : : : : : : : Rumunsko 0,0 0,2 : : : : : : : Slovinsko : : : : : : : : : Slovensko 0,3 0,3 0,8 0,86 0,94 : 0,2 0,3 : Fínsko : : : : : : : : : Švédsko : : : : : : : : : Veľká Británia : : : : : : : : : EÚ - 27 : : : : : : : : : Prameň: Eurostat, máj

32 Produkcia strukovín v EÚ 27 (1 000 t) Tabuľka č. 18 Krajina Belgicko 8, 067 : : : : : Bulharsko 17, 000 : 13, ,000 9,000 9,000 Česká republika : : : : 62,072 : Dánsko 50, 000 : : : : : Nemecko 486, , ,900(p 248, ,200 ) Estónsko 5, 700 5, ,300 7,600 12,600 Írsko 16, 000 8, 000 : : : : Grécko 29, , 790 : : : : Španielsko 346, , 800 : : : : Francúzsko 1 723, , , , ,000 : Taliansko 148, , 000 : : : : Cyprus Lotyšsko 3, 500 1, 400 2, 600 2,900 5,200 5,400 Litva 58, , , ,300 85,700 70,100 Luxembursko 1, 488 1, 185 0,824 0,765 1,206 0,973 Maďarsko 54, , ,700 48,600 34,800 37,800 Malta Holandsko 18, 900 8, 900 7,000 10,000 : : Rakúsko 107, , ,200 60,100 54,700 57,400 Poľsko 297, , ,000 85, ,000 96,000 Portugalsko 7, , 000 8,000 7,000 6,000 7,000 Rumunsko 80, , ,200 62,500 52,900 61,300 Slovinsko : : : : : : Slovensko 34, , ,360 17,730 12,110 17,010 Fínsko : : : : : : Švédsko 85, 400 : : : : : Veľká Británia : : : : : : Prameň: Eurostat, november 2012, posledná aktualizácia Zberové plochy, hektárové úrody a produkcia strukovín v Českej republike Tabuľka č. 19 Osevná plocha Zberová plocha Priemerná úroda Rok (ha) (ha) (t/ha) Produkcia (t) , , , , , , Prameň: ČSÚ 28

33 Produkcia strukovín vo svete Svetová výmera strukovín sa v roku 2010 medziročne zvýšila o 10,8 % a dosiahla 76,6 mil. ha. Z toho najväčšiu výmeru zaberala fazuľa (39,0 %), cícer (15,6 %), šošovica (5,5 %) a hrach 8,3 %). Na svetovej produkcii sa produkcia strukovín v EÚ podieľala 1,1 %. Viac ako 50 % svetových zberových plôch strukovín na zrno sa nachádza v Ázii a cca 28 % v Afrike. Celková produkcia strukovín v roku 2010 dosiahla 67,2 mil. t, pri priemernom hektárovom výnose 0,9 t/ha. Krajinou s najväčšou produkciou strukovín na svete je India, kde sa spotrebuje najviac strukovín na svete. India je zároveň i najväčším dovozcom strukovín. Podľa údajov FAOSTAT v roku 2010 medzi päť najväčších producentov strukovín patril okrem Indie, Mozambik, Vietnam, Pakistan, Tanzánia. Významné postavenie v produkcii a v obchodovaní so strukovinami má Kanada. Najväčší podiel na vyprodukovaných strukovinách má hrach a šošovica, ktorej je Kanada najväčším producentom na svete. Podľa údajov Agriculture and Agri-Food Canada, celková produkcia strukovín sa v Kanade v roku 2011 znížila medziročne o 20,2 %. Dôvodom bol pokles pestovateľských plôch (29,1 %) a pokles úrod z jedného hektára (13,0 %). V prebiehajúcom hospodárskom roku sa predpokladá zvýšenie produkcie strukovín o 9,8 %, zberových plôch o 14,7 % a úrod z jedného hektára o 21,1 %. Vývoj zberových plôch strukovín vo svete (ha) Tabuľka č. 20 Komodita Strukoviny spolu Hrach Fazuľa Cícer Šošovica Prameň: FAOSTAT Vývoj úrody strukovín vo svete (t/ha) Tabuľka č. 21 Komodita Strukoviny spolu 0,8347 0,8198 0,859 0,9176 0,8769 Hrach 1,5361 1,4836 1,6464 1,6672 1,6015 Fazuľa 0,7516 0,7336 0,7935 0,8211 0,7668 Cícer 0,8046 0,8649 0,7762 0,9031 0,9095 Šošovica 0,8723 0,891 0,8519 1,0557 1,1005 Prameň: FAOSTAT 29

34 Vývoj produkcie strukovín vo svete (t) Tabuľka č Strukoviny spolu Hrach Fazuľa Cícer Šošovica Prameň: FAOSTAT Vývoj zberových plôch strukovín v jednotlivých častiach sveta (ha) Tabuľka č Svet Amerika Afrika Ázia Austrália Oceánia Európska únia Prameň: FAOSTAT Graf č. 5 Prameň: FAOSTAT 30

35 Zberové plochy, hektárové úrody a produkcia strukovín v Kanade Tabuľka č. 24 Plodina Zberová plocha (tis. ha) Priemerná úroda (t/ha) Celková produkcia (tis. t) Hrach ,28 2,74 2, Šošovica ,46 1,53 1, Fazuľa ,00 2,18 2, Cícer ,67 1,83 1, Spolu ,85 1,61 1, Prameň: Agriculture and Agri-Food Canada, Poznámka: rok = odhad k Najväčší producenti strukovín na svete Graf č. 6 Prameň: FAOSTAT 31