Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Ročník XX, číslo 2, november 2012 ISSN X OBILNINY

Transkript

1 Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ročník XX, číslo 2, november 2012 ISSN X OBILNINY Situačná a výhľadová správa k VÚEPP MPRV SR Trenčianska 55, Bratislava Dobrovičova č. 12 Tel. číslo ++421/2/ Bratislava vuepp@vuepp.sk URL

2 Autorka: Ing. Mária JAMBOROVÁ, VÚEPP Odborný garant: Ing. Daniela RUDÁ, MPRV SR Zdroje informácií: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ministerstvo poľnohospodárstva USA Pôdohospodárska platobná agentúra Official Journal of the European Union Štatistický úrad Slovenskej republiky Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Bratislava Autorka touto cestou ďakuje za spoluprácu uvedeným organizáciám a odborným pracovníkom uvedených organizácií. Text neprešiel jazykovou korektúrou a za odbornosť zodpovedá autor. VÚEPP Bratislava ISSN X

3 Zoznam skratiek CIF Cost, insurance, freight (dodacia podmienka v medzinárodnom obchode náklady, poistné a prepravné platené) Coceral Európske združenie obchodníkov s obilninami a olejninami (European association representing trade in cereals, oilseeds) č. číslo EÚ Európska únia EHS Európske hospodárske spoločenstvo EHP Európsky hospodársky priestor ES Európske spoločenstvo EUROSTAT Štatistický úrad EÚ IC Intervenčné centrá FAO OSN Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (Food and Agricultural Organization of the United Nations) kg kilogram KN kombinovaná nomenklatúra ks kus mil. t milión ton mld. miliarda m. j. merná jednotka MP SR Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky MPRV SR Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR PPA-ATIS Pôdohospodárska platobná agentúra, odbor Agrárne trhové informácie Slovenska EUR, euro = spoločná mena Európskej menovej únie (platnosť od ) /t euro za tonu /kg euro za kilogram Sk/t slovenská koruna za tonu Sk/kg slovenská koruna za kilogram Sk/ks slovenská koruna za 1 kus ŠÚ SR Štatistický úrad Slovenskej republiky t tona tab. tabuľka t/ha ton z hektára tis. ha tisíc hektárov tis. t tisíc ton USDA US Ministerstvo poľnohospodárstva USA (US Department of Agriculture) VÚEPP Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva 1

4 Obsah strana Úvod 1. Súhrn 3 2. Organizácia trhu s obilninami Regulačná a podporná politika trhu obilnín v Slovenskej republike Legislatíva Pravidlá spoločnej organizácie trhu s obilninami Predaj intervenčne nakúpených obilnín Podpora výroby bio-palív Regulácia trhu EÚ smerom k tretím krajinám Situácia na trhu s obilninami v Slovenskej republike Pšenica Jačmeň Raž Ovos Kukurica Ostatné obilniny Výrobky z obilnín v Slovenskej republike Výrobky mlynského priemyslu Zásoby Zahraničný obchod s mlynskými výrobkami Spotreba Trh s obilninami v EÚ Trh s obilninami vo svete...40 PRÍLOHY 2

5 Úvod Správa poskytuje informácie o trhu s obilninami (pšenica, jačmeň, raž, ovos, kukurica, ostatné obilniny) v SR v hospodárskom roku na základe dostupných údajov k a odhad bilančných ukazovateľov obilnín pre hospodársky rok Obsahuje legislatívu pre usmerňovanie trhu s obilninami, hmotné bilancie obilnín, informácie o nákupných a spotrebiteľských cenách ako aj o spotrebe obilnín a výrobkov z obilnín v SR. Poskytuje základné informácie o trhu s obilninami v EÚ a vo svete. Situačná analýza bilančných ukazovateľov bola spracovaná na základe údajov ŠÚ SR a MPRV SR. Informácie o zahraničnom obchode boli spracované na základe údajov zo súboru colnej štatistiky ŠÚ SR k vrátane dopočtov MPRV SR. Hospodársky rok pre obilniny začína príslušného roka a končí nasledujúceho roka. 1. Súhrn Rok 2011 sa z hľadiska dosiahnutej produkcie obilnín hodnotí priaznivo. Celkovo sa z výmery 741,5 tis. ha (vyššej medziročne o 8,5 %) pozberala úroda obilnín 3 714,1 tis. ton, čo predstavovalo medziročné zvýšenie o 45,4 % (1 159,9 tis. t). Priaznivé klimatické podmienky sa prejavili na zvýšení úrody z 1 ha až o 34,0 % (1,26 t/ha). Úroda z 1 ha sa najviac zvýšila pri raži, o 42,6 %, pri jačmeni o 42,3 %, pri ovse o 41,9 %, pri pšenici o 30,1 % pri kukurici o 29,3 % a najmenej pri ostatných obilninách o 19,7 %. Medziročne sa najviac zvýšila produkcia kukurice, 56,8 %, ovsa o 46,2 %, jačmeňa o 45,3 %, ostatných obilnín o 39,7 %, pšenice o 37,6 % a raže o 16,2 %. Z celkovej produkcie tvorila pšenica 43,9 %, jačmeň 14,1 %, raž 1,1 %, kukurica 38,9 %, ovos a ostatné obiloviny 1,0 %. Celková ponuka vytvorená produkciou, dovozom a počiatočnými zásobami sa medziročne znížila o 6,2 % (294,2 tis. t). Z celkových zdrojov disponibilných pre domáce použitie a vývoz tvorila pšenica 43,2 %, jačmeň 14,1 %, raž 1,2 %, kukurica 39,5 %, ovos a ostatné 1,0 %. Podiel produkcie na celkovej ponuke sa zvýšil z 53,8 % na 83,5 %, čo sa prejavilo na zvýšení sebestačnosti v obilninách medziročne zo 105,6 % v roku 2010 na 146,6 % v roku Celková domáca spotreba sa medziročne zvýšila o 4,8 % (115,7 tis. t) ale podiel potravinárskeho použitia na celkovej spotrebe sa znížil zo 46,6 % na 45,4 %. Najviac sa z celkovo spotrebovaného objemu v potravinárskom priemysle spotrebovalo pšenice 43,3 %, potom kukurice 27,1 % a jačmeňa 27,0 %. Dovoz obilnín sa medziročne znížil o 36,0 % (180,1 tis. t). Pokles vývozu obilnín o 3,3 % sa prejavil na zvýšení konečných zásob. Na jeseň v roku 2011 sa vysialo 389,3 tis. ha ozimných obilnín, čo predstavovalo zvýšenie výmery o 10,3 % (36,3 tis. ha) ako v predchádzajúcom roku. Celkový osev obilnín, evidovaný ŠÚ SR k dosiahol 795,5 tis. ha a bol vyšší o 7,1 %. Zvýšil sa i podiel obilnín na osiatej ploche poľnohospodárskymi plodinami z 54,3 % v roku 2011 na 58,5 %. Pri porovnaní s rokom 2004 sa výmera obilnín znížila o 2,9 % (23,6 tis. ha). Výmera jačmeňa sa znížila o 33,6 %, výmera ovsa o 34,3 %, výmera raže o 51,5 % a výmera ostatných obilnín o 33,2 %. Na štruktúre osiatych obilnín, pšenica predstavovala 48,9 %, jačmeň 18,7 % a kukurica 26,6 %. Za obdobie od roku 2004 sa výrazne zvýšila výmera kukurice na zrno o 44,1 % a výmera pšenice o 5,2 %. Počas vegetačného obdobia v roku 2012 zasiahlo naše územie extrémne sucho, čo spôsobilo výrazné škody na obilninách. Odhaduje sa, že priemerný 3

6 hektárový výnos obilnín dosiahne 3,91 t/ha a bude nižší oproti predchádzajúcemu roku o 22,0 %, čo by znamenalo druhý najhorší výnos od roku Odhaduje sa, že produkcia obilnín v tomto roku medziročne poklesne o 16,3 % na 3 107,5 tis. ton. Vzhľadom na predpokladané celkové použitie sa odhaduje pokles sebestačnosti Slovenska v obilninách o 20,3 p. b. na 119,6 %. Najvýraznejší prepad produkcie sa predpokladá pri raži (37,6 %), pri pšenici (19,4 %), pri kukurici (18,1 %) pri jačmeni (8,3 %). Najmenší pokles sa predpokladá pri ovsi (3,5 %) a zvýšenie produkcie by sa malo dosiahnuť jedine pri ostatných obilninách (21,4 %). Na základe týchto skutočností odhadujeme v prebiehajúcom hospodárskom roku celkovú ponuku nižšiu o 3,0 % (131,9 tis. t). Zároveň sa predpokladá zvýšenie domácej spotreby o 2,6 %, pričom sa zníži potravinárska spo o 3,0 % a kŕmna o 13,9 %. Keďže ku zníženiu produkcie obilnín došlo i v okolitých krajinách, predpokladáme v prebiehajúcom hospodárskom roku zníženie vývozu obilnín o cca 28,2 %. Zároveň pri odhadovanom znížení celkovej ponuky i domácej spotreby možno predpokladať v hospodárskom roku pokrytie spotreby obilnín z vytvorených zdrojov a dostatočné zásoby obilnín ku koncu roka. Spotreba Podľa definitívnych údajov o spotrebe potravín (ŠÚ SR) sa spotreba obilnín celkom na obyvateľa SR za rok v hodnote zrna v roku 2011 medziročne zvýšila o 6,0 % (6,5 kg). Spotreba pšenice sa zvýšila o 6,9 %, raže o 10,8 % a spotreba kukurice o 12,5 %. Spotreba obilnín spolu v hodnote múky sa v roku 2011 zvýšila oproti roku 2010 o 6,1 %. Spotreba pšeničnej múky sa medziročne zvýšila o 6,9 % a spotreba ražnej o 12,2 %. Spotreba chleba medziročne poklesla o 3,0 %, pričom spotreba pšeničného pečiva sa zvýšila o 0,7 %. Zahraničný obchod s výrobkami Za I. polrok 2012 sme dosiahli kladnú obchodnú bilanciu v hodnotovom i finančnom vyjadrení so pšeničnou múkou (KN 1101) a s inak spracovanými obilnými zrnami (KN 1104). So pšeničnou múkou sa najviac obchodovalo s Maďarskom, s Českou republikou a s Poľskom. Vývoz pšeničnej múky smeroval najmä do Maďarska, takisto dovoz pochádzal najmä z Maďarska (69,3 % z celkového dovezeného množstva). Obilné zrná inak spracované (KN 1104) sa doviezli najviac z ČR v hodnote 858,5 tis. a vyviezli do Talianska v hodnote 5 076,2 tis.. Vychádzajúc z údajov rezortnej štatistiky sa pri porovnaní kalendárnych rokov v I. polroku 2012 medziročne znížila výroba pšeničnej i ražnej múky. Výroba sladu sa zvýšila o 20,2 %. K bolo na zásobách viac pšeničnej múky ako v tom istom období predchádzajúceho roka o 23,4 %. Zásoby ražnej múky sa znížili o 2,5 % a sladu o 14,6 %. Ceny Počas roka 2011 nákupné ceny väčšiny obilnín prevyšovali ceny v rovnakých mesiacoch roka Ceny obilnín pod vplyvom odhadov dobrej produkcie postupne v druhom polroku klesali. Priemerná producentská cena pšenice potravinárskej sa v roku 2011 medziročne zvýšila o 33,1 %, pšenice priemyselnej o 30,5 %, kukurice na zrno o 12,2 %, jačmeňa sladovníckeho o 37,0 %, jačmeňa potravinárskeho o 41,4 %, jačmeňa kŕmneho o 47,0 %, raže potravinárskej o 39,3 %, raže kŕmnej o 35,3 %, ovsa potravinárskeho o 23,5 % a ovsa kŕmneho o 39,9 %. Vývoj cien v prvom polroku 2012 ovplyvnila avizovaná neúroda a ceny u všetkých obilnín stúpali. Priemerné ceny za I. polrok 2012 však i napriek tomu boli v porovnaní s priemernými cenami v I. polroku 2011 u väčšiny obilnín nižšie. Cena za pšenicu potravinársku bola nižšia o 17,1 %, za kukuricu na zrno o 17,6 %, za jačmeň 4

7 potravinársky o 3,5 %, za jačmeň kŕmny o 9,6 %, za raž kŕmnu o 4,2 %, za ovos potravinársky o 6,4 %, za ovos kŕmny o 8,8 %. Cena za jačmeň sladovnícky bola vyššia o 4,1 % a za raž potravinársku o 4,8 %. (viď príloha č. 2). Spotrebiteľská cena pšeničnej polohrubej múky bola za celý rok 2011 v porovnaní s priemernou cenou v roku 2010 vyššia o 0,17 /kg (51,5 %), cena tmavého chleba o 7,2% (0,09 /kg) a cestovín vaječných, (500 g balenie) o 6,8 % (0,07 /ks). Cena bieleho rožka (40 g) sa nezmenila a dosiahla 0,06 /ks. Spotrebiteľská cena za 1 kg ryže sa znížila v priemere o 2,2 % (0,03 /kg). V dôsledku avizovaného prepadu produkcie obilnín nielen u nás ale i vo viacerých regiónoch EÚ a vo svete sa od začiatku roka 2012 očakáva zvyšovanie cien potravín. V I. polroku 2012 sa spotrebiteľské ceny základných obilninárskych tovarov nezvyšovali. Predpokladá sa, že k výraznejšiemu zvýšeniu cien dôjde koncom roka, nakoľko dochádza v posledných týždňoch k zvyšovaniu cien potravinárskych komodít na európskych a svetových trhoch, čo sa prejaví na vývoji cien i na Slovensku. Podľa ŠÚ SR v jednotlivých mesiacoch (I. IX. 2012) bola spotrebiteľská cena vyššia oproti roku 2011 len za cestoviny vaječné. Cena za chlieb tmavý bola vyššia iba v januári a za pšeničnú múku polohrubú iba v prvých troch mesiacoch roka. (viď príloha č. 5). Situácia v EÚ a vo svete V priebehu roka 2012 sa informácie o vývoji situácie na trhu s obilninami v EÚ a vo svete viackrát menili. Podľa údajov FAS USDA (august 2012) sa v roku 2012/13 svetová produkcia obilnín zníži oproti roku 2011 o 2,4 %. Najvýraznejší prepad produkcie predpokladá americké ministerstvo poľnohospodárstva na Ukrajine (12,7 %), v USA (11,6 %), v Rusku (9,6 %) v Turecku (9,8 %) a v Indii (9,6 %). K zvýšeniu produkcie by malo dôjsť v Číne (3,7%), v Kanade (13,1 %), v Turecku, v Nigérii a v Mexiku. Svetový export by mal podľa USDA klesnúť na cca 116 mil. t (-7 %) a svetová spotreba obilnín by sa mala znížiť na 1 137,8 mil. t (-0,7 %) a celkové zásoby obilnín vo svete by mali klesnúť na 152,1 mil. t (-9,7 %). V júni 2012 zverejnil Coceral (Európske združenie obchodníkov s obilninami a olejninami) odhad produkcie obilnín v EÚ-27, ktorá mala byť nižšia oproti roku 2011 o 0,5 %. Podľa odhadov zo septembra 2012 úroda obilnín dosiahne v EÚ-27 tento rok 273,7 mil. ton, čo bude medziročne menej o 3,3 %, pričom sa zvýšila pestovateľská výmera o 1,2 %. Dôvodom je nepriazeň počasia (sucho) a tým zníženie produkcie z 1 hektára o 4,5 %. Európska komisia v auguste 2012 odhaduje nižšiu produkciu obilnín v EÚ o 2,2 %. 5

8 Graf č.1 Prameň: ŠÚ SR Graf č.2 Prameň: ŠÚ SR 6

9 2. Organizácia trhu s obilninami 2.1. Regulačná a podporná politika trhu obilnín v SR Legislatíva Základná legislatíva: - Nariadenie rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky v platnom znení. - Nariadenie komisie (ES) č. 1913/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania poľnohospodárskeho menového systému pre euro v poľnohospodárstve a ktorým sa menia a dopĺňajú určité nariadenia. - Nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o spoločnej organizácii poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov), pre sektor obilnín sa uplatňuje od 1. júla 2008 v platnom znení. - Nariadenie Rady (ES) č. 72/2009 z 19. januára 2009 o úpravách spoločnej poľnohospodárskej politiky zmenením a doplnením nariadení (ES) č. 247/2006, (ES) č. 320/2006, (ES) č. 1405/2006, (ES) č. 1234/2007, (ES) č. 3/2008 a (ES) č. 479/2008 a zrušením nariadení (EHS) č. 1883/78, (EHS) č. 1254/89, (EHS) č. 2247/89, (EHS) č. 2055/93, (ES), č. 1868/94, (ES) č. 2596/97, (ES) č 1182/2005 a (ES) č. 315/ Zákon č. 543/2007 Z. z. z 25. októbra 2007 o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov. - Nariadenie komisie (ES) č. 1121/2009, z 29.októbra 2009, ktorým sa ustanovujú podobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o režimy podpory pre poľnohospodárov ustanovené v hlavách IV a V. Intervenčný nákup obilnín - Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1272/2009, z 11. decembra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide nákup a predaj poľnohospodárskych výrobkov v rámci verejnej intervencie. - Nariadenie Komisie (EÚ) č. 742/2010 zo 17. augusta 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 1272/2009, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o nákup a predaj poľnohospodárskych výrobkov v rámci verejnej intervencie. - Nariadenie Komisie (ES) č. 1881/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú maximálne hodnoty obsahu niektorých kontaminantov v potravinách. - Nariadenie Komisie (ES) č. 1126/2007 z 28. septembra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1881/2006, ktorým sa ustanovujú maximálne hodnoty obsahu niektorých kontaminantov v potravinách, pokiaľ ide o toxíny Fusarium v kukurici a vo výrobkoch z kukurice. - Nariadenie komisie (EÚ) č. 1125/2010 z 3. decembra 2010, ktorým sa určujú intervenčné strediská pre obilniny a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1173/2009). 7

10 Intervenčné skladovanie obilnín - Nariadenie Komisie (ES) č. 884/2006 z 21. júna 2006 o pravidlách uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005, pokiaľ ide o financovanie intervenčných opatrení vo forme verejného skladovania Európskym poľnohospodárskym záručným fondom (EPZF) a zaúčtovanie operácií verejného skladovania platobnými agentúrami členských štátov - Nariadenie komisie (ES) č. 401/2006 ktorým sa stanovujú metódy odberu vzoriek a analytické metódy na úradnú kontrolu hodnôt mykotoxínov v potravinách v platnom znení. Intervenčný predaj obilnín - Nariadenie Komisie (ES) č. 1130/2009 z 24. novembra 2009 o ustanovení spoločných podrobných pravidiel na overovanie použitia alebo miesta určenia intervenčných produktov. - Nariadenie komisie (EÚ) č. 1272/2009 z 11. decembra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o nákup a predaj poľnohospodárskych výrobkov v rámci verejnej intervencie (účinnosť od , uplatňuje sa pre obilniny od ). Tendre a ostatné obchodné opatrenia - Nariadenie Komisie (ES) č. 612/2009 zo 7. júla 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá uplatňovania vývozných náhrad za poľnohospodárske výrobky (prepracované znenie). - Nariadenie Komisie (ES) č. 376/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania systému dovozných a vývozných licencií a certifikátov s vopred stanovenou sadzbou náhrady pre poľnohospodárske výrobky (kodifikované znenie). - Nariadenie Komisie (ES) č. 282/2012 z 28. marca 2012, ktorým sa stanovujúspoločné podrobné pravidlá uplatňovania systému záruk pre poľnohospodárske výrobky. - Nariadenie Komisie (ES) č. 1342/2003 z 28. júla 2003, ktorým sa ustanovujú osobitné podrobné pravidlá pre uplatňovanie systému dovozných a vývozných licencií pre obilniny a ryžu v znení neskorších predpisov. - Nariadenie Komisie (ES) č. 2220/1985 z 22. júla 1985, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá pre uplatňovanie systému záruk pre poľnohospodárske výrobky v znení neskorších predpisov. - Nariadenie Komisie (ES) č. 1067/2008 z 30. októbra 2008, ktorým sa otvára a ustanovuje správa colných kvót Spoločenstva pre bežnú pšenicu z tretích krajín, okrem pšenice vysokej kvality, a ktoré stanovuje výnimku z nariadenia Rady (ES) č. 1234/ Nariadenie Komisie (ES) č. 2305/2003 z 23. decembra 2003, ktorým sa otvára tarifná kvóta spoločenstva na dovoz jačmeňa z tretích krajín a ustanovuje aj jej spravovanie. - Nariadenie Komisie (ES) č. 969/2006 z 29. júna 2006, ktorým sa otvára a ustanovuje správa colnej kvóty Spoločenstva na dovoz kukurice pôvodom z tretích krajín. - Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1334/2011 z 19. decembra 2011, ktorým sa na rok 2012 uverejňuje nomenklatúra poľnohospodárskych výrobkov za vývozné náhrady zavedená nariadením (EHS) č. 3846/87. 8

11 - Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1350/20011 z 20. decembra 2011, ktorým sa dočasne pozastavuje uplatňovanie dovozných ciel na niektoré obilniny v hospodárskom roku 2011/ Štatistika - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 543/2009 z 18. júna 2009 o štatistike rastlinnej produkcie a o zrušení nariadení Rady (EHS) č. 837/90 a (EHS) č. 959/93 v znení neskorších predpisov. (Text s významom pre EHP) Poznámka: Právne predpisy sú v Úradnom vestníku EÚ na stránke internetu Pravidlá spoločnej organizácie trhu s obilninami Systém spoločnej organizácie trhu s obilninami sa pre sektor obilnín riadi nariadením Rady (ES) č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky. Intervenčný nákup obilnín sa v zmysle nariadení bez vyhlásenia vykonáva každý rok. Verejná intervencia za pevne stanovenú cenu je 3 milióny ton pšenice obyčajnej a 0 t pri ostatných obilninách. V zmysle uvedených nariadení sa ponuky na intervenčný nákup obilnín prijímajú od 1. novembra do 31. mája nasledujúceho roku a ich realizácia (dodávka) sa musí uskutočniť najneskôr do 30. júna. Administrovanie, manipulovanie a kontrolu celého systému intervenčného nákupu, skladovania a predaja obilnín vykonáva Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej len agentúra). Svoju činnosť, ako výkonný orgán Európskej komisie podriaďuje legislatíve EÚ a slovenskej legislatíve na úseku štátnej správy organizácie trhu s obilninami. Úlohou intervenčného nákupu obilnín je odčerpanie prebytkov obilnín z voľného trhu EÚ a taktiež plní funkciu záchrannej siete pre majiteľov obilnín, pokiaľ sa im nepodarí predať tovar na voľnom trhu, môžu ho predať za intervenčnú cenu. Obilniny (pšenica obyčajná) v určenej kvalite a minimálnom množstve môže na intervenčný nákup ponúknuť držiteľ tovaru pestovateľ, výrobca, obchodník. Obilniny musia byť dopestované na území štátov EÚ a v čase ponuky sa musia nachádzať na území Slovenska. Minimálna kvalita musí byť v rozsahu podľa Nariadenia Komisie (ES) č. 742/2010 a Nariadenia Komisie (ES) č. 1881/2006, pričom minimálne množstvo, ktoré sa môže ponúknuť do intervencie je 80 ton. Intervenčné centrá pre obilniny sú zverejnené v prílohe Nariadenia Komisie (ES) č. 1125/2010.V Slovenskej republike je 10 intervenčných centier Bratislava, Trnava, Dunajská Streda, Nitra, Rimavská Sobota, Dvory nad Žitavou, Bánovce nad Bebravou, Veľký Krtíš, Martin, Košice s kapacitou ton. Intervenčné centrá (IC) sú vlastne zúčtovacie miesta. Podľa pravidiel stanovených v nariadeniach EK náklady na dopravu obilnín do skladovacieho priestoru, ktorý určí ponúkajúci alebo uchádzač vo verejnej súťaži ako sklad za najnižšie náklady znáša ponúkajúci alebo uchádzač vo verejnej súťaži, ak vzdialenosť nie je väčšia ako 100 km. Pokiaľ sa vzdialenosť prekročí, náklady na dopravu nad 100 km znáša intervenčná agentúra vo výške 0,083 /t/km). Agentúra určí intervenčný sklad, do ktorého je povinný dodávateľ ponúknuté obilniny dodať v rámci stanoveného mesiaca dodávky. Podrobný postup pre intervenčný nákup obilnín je zverejnený na webovej stránke PPA 9

12 Predaj intervenčných zásob obilnín Na základe rozhodnutia EK sa obilniny nakúpené platobnými agentúrami sa môžu ponúknuť na predaj formou výziev na predloženie ponúk, alebo v prípade opätovného predaja na trhu Únie formou verejnej dražby. Avšak prioritne EK používa dostupné intervenčné zásoby obilnín na realizáciu programu potravinovej pomoci pre najodkázanejšie osoby v Únii Podpora výroby bio-palív Produkcia obilnín pestovaných za účelom výroby bio-palív sa podporuje v zmysle Nariadenia vlády SR č. 488/2010 z 8. decembra 2010 o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb. Priama podpora obilnín na energetické využitie bola zrušená nariadením Komisie (ES) č. 1121/2009 z 29. Októbra 2009, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o režimy podpory pre poľnohospodárov Regulácia trhu EÚ smerom k tretím krajinám Dovoz a vývoz produktov z/do tretích krajín, ktoré patria pod Spoločnú organizáciu trhu s obilninami v zmysle nariadenia Komisie č. 1234/2007 o Spoločnej organizácii trhu s obilninami, podliehajú predloženiu dovoznej alebo vývoznej licencie. Výnimkou sú výrobky (KN kód podľa kombinovanej nomenklatúry) a množstvá v Prílohe II časť I písmeno A časť II písmeno A nariadenia Komisie (ES) č. 376/2008. Podrobný postup pre vydávanie licencií na dovoz a vývoz obilnín je zverejnený na webovej stránke PPA Účelom dovozného režimu u obilnín je ochrana domáceho trhu EÚ pred dovozom lacnejšej produkcie z tretích krajín. Pre tento účel sa využívajú dovozné clá a dovozné licencie, ako aj určité mimoriadne opatrenia. Od 1. júla 1995 sa dovozné poplatky odvádzajú od maximálnej dovoznej ceny so zaplateným clom. Podľa Dohody z Blair House medzi USA a EÚ nemôže byť rozdiel medzi dovoznou cenou obilnín s clom a platnou intervenčnou cenou v EÚ väčší ako 155 %. Tento princíp zahŕňa aj stanovenie taríf na základe rozdielnych referenčných cien pre šesť definovaných druhov obilnín (pšenica mäkká, pšenica tvrdá, raž, jačmeň, kukurica, cirok). Dovozný poplatok sa vypočíta ako rozdiel medzi platnou intervenčnou cenou (spolu s mesačnými príplatkami v priebehu roka) vynásobenou 1,55 a reprezentatívnou cenou CIF pre obilniny v Rotterdame. Tak ako rastie intervenčná cena v priebehu roka vďaka fixným príplatkom, rastie potom aj maximálna dovozná cena so zaplateným clom. V podstate ide o systém dovozných poplatkov, ktoré sa menia v závislosti od vývoja svetovej ceny (pri znižujúcej sa svetovej cene sa zvyšujú a naopak). Dovozný poplatok však nikdy nesmie prekročiť maximálne clo stanovené dohodou GATT (výnimku tvoria tzv. špeciálne ochranné opatrenia). Dovozné clo sa nemusí aplikovať v prípade, keď je obilie dovezené z tretej krajiny a spracovaný produkt z tohto obilia je opäť vyvezený mimo územie EÚ ( zušľachťovací styk ). Z niektorých krajín, s ktorými má EÚ uzatvorené špeciálne obchodné dohody je ustanovený dovoz so zníženými dovoznými poplatkami. Tieto krajiny sú rozdelené do 10

13 niekoľkých kategórií. Zvýhodnené colné sadzby sa uplatňujú pre 70 krajín Afriky, Karibiku a Pacifiku, krajiny strednej a východnej Európy, Egypt, Alžírsko a niektoré ostatné krajiny. Vývozná náhrada umožňuje vývozcom konkurovať na svetových trhoch a vyrovnať rozdiel medzi cenami na svetových trhoch a cenami v rámci Spoločenstva. Ceny poľnohospodárskych produktov sú v štátoch Európskej únie v dôsledku cenových opatrení v jednotlivých organizáciách trhu všeobecne vyššie ako sú ceny rovnakého tovaru na svetovom trhu. Vývozcom sú vývozné náhrady poskytované z prostriedkov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu. Výška vývoznej náhrady je rovnaká pre celé Spoločenstvo, je určovaná pravidelne Európskou Komisiou a závisí od úrovne cien na svetovom trhu a na trhu Spoločenstva. Výrobky, na ktoré Európska Komisia poskytne produkčnú náhradu, neposkytne vývoznú náhradu. Všeobecné podmienky, ktorými sa ustanovujú podrobné pravidlá pre uplatňovanie vývozných náhrad na poľnohospodárske výrobky sú obsiahnuté v nariadení Komisie (ES) č. 612/2009, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá pre uplatňovanie vývozných náhrad na poľnohospodárske výrobky. Prameň: PPA 3. Situácia na trhu s obilninami v Slovenskej republike V hospodárskom roku sa pozberala úroda obilnín z výmery 741,5 tis. ha (vyššej medziročne o 8,5 %). Dosiahla sa produkcia vyššia oproti roku 2010 o 45,4 % (1 159,9 tis. t). Priaznivé klimatické podmienky sa prejavili na zvýšení úrody z 1 ha až o 34,0 % (1,26 t/ha). Úroda z 1 ha sa najviac zvýšila pri raži, o 42,6 %, pri jačmeni o 42,3 %, pri ovse o 41,9 %, pri pšenici o 30,1 % pri kukurici o 29,3 % a najmenej pri ostatných obilninách o 19,7 %. Medziročne sa najviac zvýšila produkcia kukurice, 56,8 %, ovsa o 46,2 %, jačmeňa o 45,3 %, ostatných obilnín o 39,7 %, pšenice o 37,6 % a raže o 16,2 %. Z celkovej produkcie tvorila pšenica 43,9 %, jačmeň 14,1 %, raž 1,1 %, kukurica 38,9 %, ovos a ostatné obiloviny 1,0 %. Celková ponuka vytvorená produkciou, dovozom a počiatočnými zásobami sa medziročne znížila o 6,2 % (294,2 tis. t). Z celkových zdrojov disponibilných pre domáce použitie a vývoz tvorila pšenica 43,2 %, jačmeň 14,1 %, raž 1,2 %, kukurica 39,5 %, ovos a ostatné 1,0 %. Podiel produkcie na celkovej ponuke sa zvýšil z 53,8 % na 83,5 %, čo sa prejavilo na zvýšení sebestačnosti v obilninách medziročne zo 105,6 % na 146,6 %. Celková domáca spotreba sa medziročne zvýšila o 4,8 % (115,7 tis. t) ale podiel potravinárskeho použitia na celkovej spotrebe sa znížil zo 46,6 % na 45,4 %. Najviac sa z celkovo spotrebovaného objemu na potravinárske účely spotrebovalo pšenice 43,3 %, potom kukurice 27,1 % a jačmeňa 27,0 %. Dovoz obilnín sa medziročne znížil o 36,0 % (180,1 tis. t). Pokles vývozu obilnín o 3,3 % sa prejavil na medziročnom zvýšení konečných zásob. Pre úrodu obilnín v roku 2012 sa osialo 795,5 tis. ha pôdy, čo bolo viac oproti predchádzajúcemu roku o 7,1 %. Počas vegetačného obdobia v roku 2012 zasiahlo naše územie extrémne sucho, čo spôsobilo výrazné škody na poľnohospodárskych plodinách. Odhaduje sa, že priemerný hektárový výnos obilnín bude nižší oproti predchádzajúcemu roku o 22,0 %, čo by znamenalo druhý najhorší výnos od roku ŠÚ SR odhaduje úrodu z 1 hektára nižšiu pri pšenici o 24,9 %, pri raži o 22,3 %, pri kukurici o 21,1 %, pri jačmeni o 16,3 % a pri ovsi o 12,2 %. Na základe toho, sa predpokladá produkcia obilnín nižšia ako 11

14 v roku 2011 o 16,3 % na 3 107,5 tis. ton. Vzhľadom na predpokladané celkové použitie sa odhaduje pokles sebestačnosti Slovenska v obilninách o 27,0 p. b. na 119,6 %. Zároveň pri odhadovanom zvýšení domácej spotreby o 2,6 %, sa predpokladá zníženie potravinárskeho i kŕmneho použitia. Dôvodom je nepriaznivá situácia v chove hospodárskych zvierat a stagnácia spotreby obyvateľstva. Zvýšenie ostatného použitia súvisí s energetickým použitím obilnín, najmä kukurice. Na základe odhadovaného čerpania disponibilných zdrojov možno v závere hospodárskeho roka predpokladať dostatočný zostatok. Bilancia obilnín spolu Ukazovateľ M. J. Tabuľka č. 1 Skutočnosť Odhad Osevná plocha tis. ha 789,0 797,5 768,0 714,1 742,8 795,5 s Zberová plocha tis. ha 784,4 799,3 768,7 683,3 741,5 - Hektárová úroda t/ha 3,56 5,18 4,33 3,74 5,01 3,91 Produkcia tis. t 2 793, , , , , ,5 Počiatočné zásoby tis. t 509,0 760, ,9 *1 485 *302,5 744,3 Dovoz tis. t 565,9 371,6 258,8 500,9 320,7 355,7 Ostatné zdroje tis. t 236,4 108,3 108,9 104,6 113,2 111,1 Celková ponuka tis. t 4 104, , , , , ,6 Domáca spotreba tis. t 2 483, , , , , ,2 - potravinárska tis. t 1 054, ,5 965, , , ,0 - osivárska tis. t 191,4 231,4 204,6 219,7 233,7 239,7 - kŕmna tis. t 888, ,5 741,9 726,0 823,2 709,0 - ostatná tis. t 348,7 498,4 390,2 345,4 325,9 533,4 Vývoz tis. t 826,1 964, , , ,9 823,4 Ostatné výdaje tis. t 34,4 59,6 16,9 24,3 26,9 25,6 Celkové použitie tis. t 3 343, , , , , ,2 Konečné zásoby spolu tis. t 760, , ,3 361,6 744,3 871,5 z toho: zásoby na PPA tis. t - 143,6 223,3 59,1 na intervenčný nákup Prameň: ŠÚSR, MPRV SR- výkaz OB (MP SR) 9-12, výkaz KRMZ (MPRV SR) 1-04 Poznámka: údaje o zahraničnom obchode sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k vrátane dopočtov MPRV SR; objem konečných zásob v hosp. roku bol upravený na základe zmeny výpočtu zásob *bez zásob na PPA, **odhad ŠÚ SR k a k , s = skutočnosť 12

15 Graf č. 3 Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR 3.1. Pšenica V roku 2011 sa zberová plocha pšenice medziročne zvýšila o 6,1 % na 362,8 tis. ha, čím dosiahla 48,9 % z celkovej zberovej plochy obilnín na Slovensku. Pri priemernej úrode 4,50 t/ha, vyššej o 30,1%, dosiahla produkcia pšenice medziročne objem vyšší o 37,6 % (445,8 tis. t). Úroda pšenice potravinárskej (jarnej i ozimnej) sa medziročne zvýšila o 28,9 % a tvorila z celkovej úrody pšenice 31,7 %. Na základe stavu bilančných ukazovateľov pšenice k odhadujeme v hospodárskom roku zníženie celkových zdrojov pre domáce použitie i vývoz oproti predchádzajúcemu roku o 2,6 %. Odhaduje sa zníženie domácej spotreby pšenice, medziročne o 1,8 %. Pričom sa odhaduje zníženie potravinárskeho použitia o 4,9 % a ostatného o 18,5 %. Kŕmne použitie sa zvýšilo o 6,6 %. Podiel produkcie na spotrebe predpokladáme na úrovni 156,6 %, čo znamená sebestačnosť v produkcii pšenice a zvýšenie medziročne o 44,8 p. b. Konečné zásoby pšenice sa pravdepodobne oproti stavu na konci hospodárskeho roka zvýšia na 308,2 tis. t. Na jeseň v roku 2011 sa zasiala pšenica na výmere väčšej oproti predchádzajúcemu roku o 9,2 % ( ha). K evidoval ŠÚ SR plochu osiatu pšenicou 388,7 tis. ha, ktorá bola vyššia medziročne o 6,8 % (24,7 tis. ha). Nepriaznivé počasie spôsobilo pri pšenici výrazný pokles priemernej hektárovej úrody (24,9 %). ŠÚ SR odhaduje pokles produkcie pšenice o 19,4 % (316,6 tis. t). Na základe toho, odhadujeme pokles celkovej ponuky pšenice pre domáce použitie i vývoz medziročne o 7,5 % a zníženie sebestačnosti medziročne o 38,3 p. b. na 118,3 %. Vzhľadom na predpokladané nižšie použitie pšenice v aktuálnom hospodárskom roku o 12,0 %, vytvorené zdroje postačia na pokrytie domácej spotreby. Konečné zásoby pšenice k sa vzhľadom na predpokladané nižšie použitie zvýšia medziročne o 15,7 %. 13

16 Bilancia pšenice Ukazovateľ M. J. Tabuľka č. 2 Skutočnosť Odhad Osevná plocha tis. ha 360,8 374,4 380,3 349,7 364,0 388,7s Zberová plocha tis. ha 360,7 373,7 379,2 342,1 362,8 - Hektárová úroda t/ha 3,82 4,87 4,0 3,46 4,50 **3,38 Produkcia tis. t 1 379, , , , ,1 **1 314,5 Počiatočné zásoby tis. t 173,8 209,6 520,3 *625,2 *121,5 308,2 Dovoz tis. t 54,5 158,5 103,0 110,0 116,23 100,0 Ostatné zdroje tis. t 50,8 50,3 59,1 50,7 52,0 53,9 Celková ponuka tis. t 1 658, , , , , ,6 Domáca spotreba tis. t 1 083,6 1293, , ,3 1041, ,6 - potravinárska tis. t 490,4 466,4 434,0 523,8 498,1 520,0 - osivárska tis. t 100,5 109,5 99,4 101,2 108,2 116,6 - kŕmna tis. t 379,0 460,8 319,7 281,4 300,0 300,0 - ostatná tis. t 113,7 256,9 171,0 153,8 135,3 175,0 Vývoz tis. t 355,0 385,9 531,8 453,7 561,6 300,0 Ostatné výdaje tis. t 10,5 38,0 7,6 8,1 9,6 8,4 Celkové použitie tis. t 1 449, ,6 1563, , , ,0 Konečné zásoby spolu tis. t 209,6 520,3 656,7 124,6 308,2 356,6 z toho: zásoby na PPA tis. t - 9,1 31,5 3,1 na intervenčný nákup Prameň: ŠÚSR, MPRV SR- výkaz OB (MP SR) 9-12, výkaz KRMZ (MPRV SR) 1-04 Poznámka: údaje o zahraničnom obchode sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k vrátane dopočtov MPRV SR; objem konečných zásob v hosp. roku bol upravený na základe zmeny výpočtu zásob *bez zásob na PPA, **odhad ŠÚ SR k , s = skutočnosť Graf č.4 Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR 14

17 3.2. Jačmeň Po predchádzajúcich dvoch rokoch, kedy sa zaznamenal pokles zberových plôch jačmeňa, v roku 2011 sa zberová plocha medziročne zvýšila o 2,0 % (2,7 tis. ha) a predstavovala 18,3 % na celkovej zberovej ploche obilnín. Výmera sladovníckeho jačmeňa sa zvýšila o 9,7 %. Podľa údajov ŠÚ SR, sa úroda jačmeňa z 1 ha v roku 2011 medziročne zvýšila o 42,3 % a produkcia o 45,3 % (163,6 tis. ton). V roku 2011 sa výraznejšie zvýšila i produkcia sladovníckeho jačmeňa o 47,7 %, ktorá dosiahla 232,1 tis. ton. Výrazne k tomu prispelo zvýšenie úrody z 1 ha a to medziročne o 34,8 %. Zvýšená produkcia vytvorila základ pre ponuku jačmeňa pre domáci agrárny trh. I napriek tomu, celkové zdroje jačmeňa oproti predchádzajúcemu roku poklesli o 15,9 % (118,5 tis. t). Z disponibilných údajov o použití jačmeňa, vyplýva, že k sa v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka zvýšila domáca spotreba o 4,9 %. Na zvýšení sa podieľalo zvýšenie potravinárskej spotreby, takmer o 27 %. Naopak, kŕmna spotreba sa znížila o 23,2 %. Odhaduje sa, že k v porovnaní s predchádzajúcim rokom zostalo na zásobách 21,1 tis. ton jačmeňa, čo je menej o 71,1 % ako v rovnakom období predchádzajúceho roka. Na jeseň v roku 2011 sa zasial jačmeň na výmere 19,3 tis ha pôdy, čo bolo viac o 29,9 % ako v roku Celkovo k evidoval ŠÚ SR pestovateľskú plochu väčšiu ako v roku 2011 o 8,9 %. Na základe odhadu produkcie z 1 hektára nižšej o 16,3 % sa odhaduje produkcia jačmeňa v roku 2012 nižšia oproti roku 2011 o 8,3 %. Ďalej predpokladáme zníženie celkovej ponuky o 1,8 % a domácej spotreby o 4,3 %. Zároveň sa predpokladá zníženie potravinárskej i kŕmnej spotreby. Bilancia jačmeňa Ukazovateľ M. J. Tabuľka č. 3 Skutočnosť Odhad Osevná plocha tis. ha 210,7 213,8 196,8 138,9 136,3 148,5s Zberová plocha tis. ha 209,9 213,1 195,8 133,0 135,7 - Hektárová úroda t/ha 3,14 4,18 3,45 2,72 3,87 **3,24 Produkcia tis. t 659,6 891,3 675,5 361,4 525,0 **481,2 Počiatočné zásoby tis. t 98,9 88,0 292,1 *276,5 *16,9 21,1 Dovoz tis. t 174,1 42,5 22,9 94,8 78,1 100,0 Ostatné zdroje tis. t 16,9 20,4 21,7 14,5 8,7 14,9 Celková ponuka tis. t 949, , ,2 747,2 628,7 617,2 Domáca spotreba tis. t 622,5 647,9 575,4 525,8 551,5 527,6 - potravinárska tis. t 313,0 324,9 264,4 244,2 310,2 260,0 - osivárska tis. t 54,7 58,7 43,2 42,4 43,7 47,6 - kŕmna tis. t 146,1 151,0 167,8 169,7 130,3 120,0 - ostatná tis. t 108,7 114,0 100,0 69,5 67,4 100,0 Vývoz tis. t 231,3 93,8 98,2 153,8 50,0 41,4 Ostatné výdaje tis. t 7,7 8,5 6,1 4,0 6,1 5,4 Celkové použitie tis. t 861,5 750,2 679,6 683,6 607,6 574,4 Konečné zásoby spolu tis. t 88,0 292,1 332,5 73,0 21,1 42,8 z toho: zásoby na PPA na intervenčný nákup tis. t - 24,1 156,1 56,0 15

18 Prameň: ŠÚSR, MPRV SR- výkaz OB (MP SR) 9-12, výkaz KRMZ (MPRV SR) 1-04 Poznámka: údaje o zahraničnom obchode sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k vrátane dopočtov MPRV SR; objem konečných zásob v hosp. roku bol upravený na základe zmeny výpočtu zásob *bez zásob na PPA, **odhad ŠÚ SR k , s = skutočnosť Graf č.5 Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR 3.3. Raž V hospodárskom roku sa raž zozberala z výmery nižšej oproti predchádzajúcemu roku o 18,4 % (2,9 tis. ha). Dosiahnutá úroda však vplyvom zvýšenej úrody z 1 ha o 42,6 % (0,95 t/ha), medziročne prevýšila produkciu v predchádzajúcom roku o 16,2 % (5,7 tis. t). Celková ponuka raže bola však v hodnotenom hospodárskom roku nižšia o 31,1 % (24,5 tis. t). Dôvodom boli najmä nižšie počiatočné zásoby o 85,7 % (30,0 tis. t). Použitie raže sa v hospodárskom roku vyvíjalo tak, že sa znížili medziročne všetky smery použitia. Na základe disponibilných údajov sa znížila kŕmna spotreba o 38,0 %, potravinárska o 16,4 %. Odhaduje sa, že k boli zásoby raže pre ďalší hospodársky rok na rovnakej úrovni ako v predchádzajúcom roku (5,2 tis. t). V hospodárskom roku sa zasiala raž na výmere väčšej oproti predchádzajúcemu roku o 18,0 % (2,4 tis. ha). Podľa odhadu ŠÚ SR by hektárová úroda z 1 hektára mala medziročne poklesnúť o 1,3 % na 3,14 t/ha.vzhľadom na väčšiu pestovateľskú výmeru predpokladáme však zvýšenie produkcie raže o 20,0 %, čím sa vytvorí základ pre celkové zdroje, ktoré by mohli dosiahnuť väčší objem ako v predchádzajúcom roku o 11,5 %. V ostatných rokoch pozorujeme zvyšovanie spotreby raže i ražnej múky v hodnote zrna na obyvateľa, čo súvisí s orientáciou obyvateľstva na zdravý štýl života. Na základe toho, predpokladáme v hospodárskom roku zvýšenie domácej spotreby o 17,3 %, pričom sa zvýši potravinárska spotreba o 14,2 %, osivárska o 18,4 % a kŕmna o 11,6 %. Zvýšenie celkových zdrojov raže, by však malo ovplyvniť objem konečných zásob raže, ktoré by sa mali v porovnaní s predchádzajúcim rokom k mierne zvýšiť (15,4 %). 16

19 Bilancia raže Ukazovateľ M. J. Tabuľka č. 4 Skutočnosť Odhad Osevná plocha tis. ha 21,2 26,2 20,2 17,1 13,4 15,8s Zberová plocha tis. ha 20,7 25,9 19,9 15,9 13,0 - Hektárová úroda t/ha 2,63 3,10 2,87 2,23 3,18 **3,14 Produkcia tis. t 54,4 80,3 56,9 35,5 41,2 **49,5 Počiatočné zásoby tis. t 4,6 7,8 38,6 35,0 5,0 5,2 Dovoz tis. t 3,3 8,5 4,5 7,1 6,2 4,2 Ostatné zdroje tis. t 1,4 1,4 1,4 1,1 1,8 1,6 Celková ponuka tis. t 63,7 98,0 101,4 78,7 54,2 60,5 Domáca spotreba tis. t 44,8 49,4 54,4 56,6 43,4 50,9 - potravinárska tis. t 21,2 22,0 28,8 34,6 28,9 33,0 - osivárska tis. t 5,8 5,4 4,0 4,0 3,8 4,5 - kŕmna tis. t 8,6 14,6 15,9 13,0 8,1 9,0 - ostatná tis. t 9,2 7,4 5,7 5,0 2,7 4,5 Vývoz tis. t 10,8 9,9 11,4 10,7 5,6 3,0 Ostatné výdaje tis. t 0,3 0,2 0,5 0,4 0,0 0,5 Celkové použitie tis. t 55,9 59,4 66,4 67,8 49,1 54,4 Konečné zásoby spolu tis. t 7,8 38,6 35,0 5,0 5,2 6,0 Prameň: ŠÚSR, MPRV SR- výkaz OB (MP SR) 9-12, výkaz KRMZ (MPRV SR) 1-04 Poznámka: údaje o zahraničnom obchode sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k vrátane dopočtov MPRV SR; objem konečných zásob v hosp. roku bol upravený na základe zmeny výpočtu zásob *bez zásob na PPA, **odhad ŠÚ SR k , s = skutočnosť Graf č. 6 Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR 17

20 3.4. Ovos Podľa ŠÚ SR sa v roku 2011 pozberalo zrno ovsa z výmery 15,2 tis. ha (vyššej o 2,6 %). Priaznivé poveternostné podmienky sa v roku 2011 prejavili na zvýšení úrody z 1 ha o 41,9 % (0,7 ton). Produkcia dosiahla 36,0 tis. ton, čo bolo o 46,2 % (11,4 tis. ton) viac ako v roku predchádzajúcom. Celkové zdroje pre domáce použitie a vývoz dosiahli 43,9 tis. ton, čo bolo menej o 7,9 % (3,8 tis. t), ale postačujúce na domácu potrebu i keď vyššiu. Na základe disponibilných štatistických údajov možno konštatovať, že sa medziročne zvýšila domáca spotreba ovsa o 2,6 %. Na zvýšení sa podieľalao zvýšenie ovsa na kŕmenie hospodárskych zvierat o 3,8 %. Potravinárske použitie zostalo na úrovni predchádzajúceho roka (2,0 tis. t). Objem ovsa na zásobách sa v závere hospodárskeho roka , vzhľadom na použitie v porovnaní so stavom zásob k 30. júnu 2011 zvýšilo. Pre úrodu v hospodárskom roku sa ovos zasial na výmere iba mierne vyššej ako v predchádzajúcom roku (3,2 %). Keďže sa úroda z 1 hektára odhaduje nižšia o 12,2 %, odhad produkcie je tiež nižší (3,5 %). Celková ponuka vytvorená okrem produkcie dovozom a počiatočnými zásobami, výrazne vyššími ako v predchádzajúcom roku, by mala dosiahnuť objem vyšší medziročne o 10,7 %. Zásoby ovsa v závere hospodárskeho roka sa vzhľadom na vyšší objem ponuky odhadujú vyššie ako v predchádzajúcom roku o 32,5 %. Bilancia ovsa Tabuľka č. 5 Ukazovateľ M. J. Skutočnosť Odhad Osevná plocha tis. ha 22,2 18,2 17,0 17,2 16,2 16,7 Zberová plocha tis. ha 20,8 17,0 15,9 14,8 15,2 - Hektárová úroda t/ha 1,79 2,06 2,17 1,67 2,37 **2,08 Produkcia tis. t 37,4 35,0 34,6 24,6 36,00 **34,7 Počiatočné zásoby tis. t 5,3 8,7 14,8 20,8 4,0 11,7 Dovoz tis. t 3,1 0,7 0,6 1,9 3,0 1,0 Ostatné zdroje tis. t 0,5 1,4 0,3 0,4 1,1 1,3 Celková ponuka tis. t 46,3 45,8 50,4 47,7 43,9 48,6 Domáca spotreba tis. t 30,8 30,4 27,8 26,6 29,2 28,5 - potravinárska tis. t 2,6 2,2 2,3 2,0 2,0 2,0 - osivárska tis. t 5,0 5,4 5,4 5,5 4,8 4,9 - kŕmna tis. t 20,8 20,8 18,5 17,6 21,4 20,0 - ostatná tis. t 2,4 2,0 1,6 1,5 1,0 1,6 Vývoz tis. t 6,4 0,5 1,1 2,5 2,9 4,0 Ostatné výdaje tis. t 0,4 0,1 0,6 0,5 0,2 0,6 Celkové použitie tis. t 37,6 31,0 29,50 29,6 32,3 33,1 Konečné zásoby tis. t 8,7 14,8 20,8 4,0 11,7 15,5 Prameň: ŠÚSR, MPRV SR- výkaz OB (MP SR) 9-12, výkaz KRMZ (MPRV SR) 1-04 Poznámka: údaje o zahraničnom obchode sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k vrátane dopočtov MPRV SR; objem konečných zásob v hosp. roku bol upravený na základe zmeny výpočtu zásob *bez zásob na PPA, **odhad ŠÚ SR k , s = skutočnosť 18

21 Graf č.7 Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR 3.5. Kukurica Úroda kukurice sa v hospodárskom roku zozberala z výmery väčšej oproti predchádzajúcemu roku o 21,3 % (35,4 tis. ha). Zvýšenie hektárovej úrody medziročne o 29,3 % (1,62 t/ha) sa prejavilo na celkovej produkcii kukurice. Produkcia kukurice dosiahla rekordnú úroveň, vyššiu oproti minulému roku o 56,8 % (523,1 tis. t). Pri takejto produkcii, počiatočných zásobách a odhadovanom dovoze dosiahla k celková ponuka objem nižší o 5,5 %. I napriek tomu, vzhľadom na objem použitia, ktoré bolo vyššie medziročne o 6,1 %, vytvorené zdroje zrna kukurice pokryli dopyt po kukurici na domácom trhu a kukurica sa i vyviezla. Odhaduje sa, že koncom hospodárskeho roka konečné zásoby boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom vyššie. Pre úrodu v hospodárskom roku sa kukurica na zrno k zasiala na väčšej výmere ako v roku 2011 o 6,6 % (13,0 tis. ha). Podľa odhadu úrod ŠÚ SR k 15. 9, sa očakáva úroda z 1 ha na dobrej úrovni i keď nižšej o 21,1 %. Produkcia kukurice sa odhaduje z výmery 209,8 tis ha, medziročne nižšia o 18,1 % 261,1 tis. t). Odhaduje sa, že celkové zdroje kukurice pre agrárny trh budú nižšie o 0,3 %, čo však pokryje domácu spotrebu a bude možné kukuricu i vyviezť. Vzhľadom na predpokladané použitie konečné zásoby kukurice na poľnohospodárskych podnikoch a u spracovateľov prevýšia úroveň minulého roka o 11,9 %. 19

22 Bilancia kukurice Ukazovateľ M. J. Tabuľka č. 6 Skutočnosť Odhad Osevná plocha tis. ha 157,6 148,8 139,0 178,9 198,8 211,8s Zberová plocha tis. ha 157,3 154,2 144,2 166,6 202,0 - Hektárová úroda t/ha 3,97 8,17 6,85 5,53 7,15 **5,64 Produkcia tis. t 623, ,6 988,1 921, ,4 **1 183,3 Počiatočné zásoby tis. t 221,0 436,0 587,7 *620,6 150,5 385,1 Dovoz tis. t 329,1 161,1 127,5 285,0 114,9 150,0 Ostatné zdroje tis. t 161,9 28,5 20,8 33,8 49,4 34,7 Celková ponuka tis. t 1 335, , , , , ,1 Domáca spotreba tis. t 671,9 833,9 593,9 724,1 842,0 852,0 - potravinárska tis. t 224,4 226,6 236,3 322,0 311,4 300,0 - osivárska tis. t 21,9 48,4 48,3 62,2 69,1 62,0 - kŕmna tis. t 314,0 446,2 201,1 226,6 343,2 240,0 - ostatná tis. t 111,6 112,7 108,2 113,3 118,3 250,0 Vývoz tis. t 212,9 452,1 472,6 560,0 521,0 460,0 Ostatné výdaje tis. t 15,1 12,5 1,3 10,6 10,9 10,0 Celkové použitie tis. t 899,9 1298,6 1067, , , ,0 Konečné zásoby tis. t 436,0 587,7 656,3 150,5 385,1 431,1 z toho: zásoby na PPA na intervenčný nákup tis. t - 110,4 35,7 Prameň: ŠÚSR, MPRV SR- výkaz OB (MP SR) 9-12, výkaz KRMZ (MPRV SR) 1-04 Poznámka: údaje o zahraničnom obchode sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k vrátane dopočtov MPRV SR; objem konečných zásob v hosp. roku bol upravený na základe zmeny výpočtu zásob *bez zásob na PPA, **odhad ŠÚ SR k , s = skutočnosť 20

23 Graf č. 8 Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR 3.6. Ostatné obilniny Podľa ŠÚ SR sa ostatné obilniny v roku 2011 pozberali z plochy 12,8 tis. ha, čo je zvýšenie o 17,1 % (1,9 tis. ha). Pri úrode dosiahnutej z 1 ha 2,86 ton, vyššej o 19,7 % sa dosiahla produkcia 36,5 tis. ton, ktorá bola medziročne vyššia o 39,7 % (10,4 tis. t). Z celkovej produkcie ostatných obilnín tvorila produkcia triticale 91,7 %, čo predstavuje medziročné zníženie podielu o 3,0 p. b. Celková ponuka ostatných obilnín (proso, pohánka, triticale, cirok na zrno a iné inde neuvedené obilniny) dosiahla v hospodárskom roku vyšší objem ako v predchádzajúcom roku o 11,0 % (4,3 tis. t). Zároveň sa vzhľadom na vysokú ponuku odhaduje zvýšenie celkového použitia i konečných zásob k na 13,1 tis. t. V aktuálnom hospodárskom roku sa ostatné obilniny zasiali na rovnakej výmere ako v roku Štruktúra osevu sa zmenila v prospech triticale (4,0 %) a v prospech ciroku (94,6 %). Podľa odhadu úrod k sa odhaduje zvýšenie úrody z 1 hektára ostatných obilnín o 10,1 % na 3,15 t. a celkovej produkcie medziročne o 21,4 %. Za predpokladaného použitia, vychádzajúceho z predchádzajúcich rokov, by sa konečné zásoby mohli zvýšiť oproti predchádzajúcemu roku o 48,8 %. 21

24 Bilancia ostatných obilnín Ukazovateľ M. J. Tabuľka č. 7 Skutočnosť Odhad Osevná plocha tis. ha 16,2 16,1 14, 6 12,2 14,1 14,1s Zberová plocha tis. ha 15,0 15,4 13,7 10,9 12,8 - Hektárová úroda t/ha 2,55 3,25 2,70 2,39 2,86 **3,15 Produkcia tis. t 38,3 50,2 37,0 26,1 36,5 **44,3 Počiatočné zásoby tis. t 5,4 10,7 11,5 6,9 4,6 13,1 Dovoz tis. t 1,8 0,3 0,2 2,1 2,3 0,5 Ostatné zdroje tis. t 4,9 6,2 5,5 4,2 0,2 4,8 Celková ponuka tis. t 50,4 67,4 54,3 39,3 43,6 62,6 Domáca spotreba tis. t 29,6 33,6 27,0 24,3 25,6 27,5 - potravinárska tis. t 3,0 3,0 0,0 0,0 0,0 1,0 - osivárska tis. t 3,5 4,0 4,4 4,4 4,1 4,1 - kŕmna tis. t 20,0 21,1 18,9 17,6 20,3 20,0 - ostatná tis. t 3,1 5,4 3,6 2,3 1,2 2,4 Vývoz tis. t 9,7 22,0 19,7 4,7 4,9 15,0 Ostatné výdaje tis. t 0,4 0,3 0,7 0,6 0,0 0,7 Celkové použitie tis. t 39,7 55,9 47,4 29,6 30,5 43,2 Konečné zásoby tis. t 10,7 11,5 6,9 4,6 13,1 19,5 Prameň: ŠÚSR, MPRV SR- výkaz OB (MP SR) 9-12, výkaz KRMZ (MPRV SR) 1-04 Poznámka: údaje o zahraničnom obchode sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k vrátane dopočtov MPRV SR; objem konečných zásob v hosp. roku bol upravený na základe zmeny výpočtu zásob *bez zásob na PPA, **odhad ŠÚ SR k , s = skutočnosť 4. Výrobky z obilnín v Slovenskej republike Obilniny spracováva mlynský, sladovnícky, liehovarnícky, škrobárenský a krmovinársky priemysel. Vyrobené produkty sa predávajú na ďalšie spracovanie potravinárskemu priemyslu, obchodným spoločnostiam, alebo finálnym spotrebiteľom Výrobky mlynského priemyslu V mlynoch sa obilniny spracovávajú predovšetkým na múky a ako ďalší produkt tohto spracovania sú mlynské krmivá. Podľa Radely s.r.o, štatistického výkazu OB (MP SR) 9-12 sa na Slovensku vyrobili v organizáciách, ktoré povinne predkladajú štatistické údaje, nasledovné druhy a množstvá mlynských výrobkov (tab. č. 8 a 9). Vychádzajúc z údajov rezortnej štatistiky sa pri porovnaní kalendárnych rokov v I. polroku 2012 medziročne znížila výroba pšeničnej i ražnej múky. Výroba sladu sa zvýšila o 20,2 %. K bolo na zásobách viac pšeničnej múky ako v tom istom období predchádzajúceho roka o 23,4 %. Zásoby ražnej múky sa znížili o 2,5 % a sladu o 14,6 %. 22

25 Výroba vybraných výrobkov z obilnín v SR Tabuľka č. 8 Kód výrobku M. j. Názov výrobku Vývoj 12/ (%) t Pšeničná múka , t Ražná múka , t Slad ,2 Prameň:MPRV SR, prepočty autor Poznámka: Uvedená produkcia múk nepredstavuje celoslovenskú produkciu, ktorá sa pohybuje okolo 420 tis. ton ročne, pretože súbor vykazujúcich mlynov nie je úplný Výroba vybraných výrobkov z obilnín v SR Tabuľka č. 9 Kód výrobku M. j. Názov výrobku Vývoj /09-10 (%) t Pšeničná múka , t Ražná múka , t Slad ,4 Prameň: MPRV SR, prepočty autor Poznámka: Uvedená produkcia múk nepredstavuje celoslovenskú produkciu, ktorá sa pohybuje okolo 420 tis. ton ročne, pretože súbor vykazujúcich mlynov nie je úplný Výroba vybraných výrobkov z obilnín v SR Tabuľka č. 10 Kód výrobku M. j. Názov výrobku Vývoj 11/10 (%) t Pšeničná múka , t Ražná múka , t Slad ,4 Prameň: MPRV SR, prepočty autor Poznámka: Uvedená produkcia múk nepredstavuje celoslovenskú produkciu Zásoby Zásoby vybraných výrobkov z obilnín v SR Tabuľka č. 11 Vývoj 12/11 Kód výrobku M.j. Názov výrobku (%) t Pšeničná múka , t Ražná múka , t Slad ,6 Prameň: MPRV SR, prepočty autor Zásoby vybraných výrobkov z obilnín v SR Tabuľka č. 12 Kód výrobku M.j. Názov výrobku Vývoj 11/ 10 (%) t Pšeničná múka , t Ražná múka , t Slad ,9 Prameň: MPRV SR, prepočty autor 23

26 5. Zahraničný obchod s mlynskými výrobkami Podľa údajov ŠÚ SR sa v roku 2011 medziročne výrazne zvýšil dovoz i vývoz pšeničnej múky (KN 1101). Medziročne sa znížil vývoz krupice a inak spracovaných obilných zŕn (KN 1104). Kladnú obchodnú bilanciu sme dosiahli so pšeničnou múkou, inými obilnými múkami s krupicou. Zápornú bilanciu sme dosiahli s inak spracovanými obilnými zrnami. Za I. polrok 2012 sme dosiahli kladnú obchodnú bilanciu v hmotnostnom i finančnom vyjadrení so pšeničnou múkou (KN 1101) a s inak spracovanými obilnými zrnami (KN 1104). So pšeničnou múkou sa najviac obchodovalo s Maďarskom, s Českou republikou a s Poľskom. Vývoz pšeničnej múky smeroval najmä do Maďarska. Takisto dovoz pochádzal najmä z Maďarska (69,3 % z celkového dovezeného množstva). Obilné zrná inak spracované (KN 1104) sa doviezli najviac z ČR v hodnote 858,5 tis. a vyviezli do Talianska v hodnote 5 076,2 tis.. Vývoj zahraničného obchodu SR s mlynskými výrobkami v hospodárskych a kalendárnych rokoch a porovnanie s predchádzajúcimi rokmi je uvedený v tabuľkách č Dovoz vybraných výrobkov mlynského priemyslu do SR Tabuľka č. 13 Rozdiel Komodita 10/11-09/10 t tis. t tis. t tis Pšeničná múka a múka zo súraže Obilné múky iné Krupica, krupička, aglom. výrobky Obilné zrná inak spracované, klíčky Prameň: Colné riaditeľstvo SR a údaje ŠÚ SR dopočítané MPRV SR k , prepočty autor Vývoz vybraných výrobkov mlynského priemyslu zo SR Tabuľka č. 14 Rozdiel Komodita 10/11-09/10 t tis. t tis. t tis Pšeničná múka a múka zo súraže Obilné múky iné Krupica, krupička, aglom. výrobky Obilné zrná inak spracované, klíčky Prameň: Colné riaditeľstvo SR a údaje ŠÚ SR dopočítané MPRV SR k , prepočty autor 24

27 Saldo zahraničného obchodu vybraných výrobkov mlynského priemyslu SR Tabuľka č. 15 Rozdiel Komodita 10/11-09/10 t tis. t tis. t tis Pšeničná múka a múka zo súraže Obilné múky iné Krupica, krupička, aglom. výrobky Obilné zrná inak spracované, klíčky Prameň: Colné riaditeľstvo SR a údaje ŠÚ SR dopočítané MPRV SR k , prepočty autor Dovoz vybraných výrobkov mlynského priemyslu do SR Tabuľka č. 16 Pol. col. Vývoj (%) Sadzob. Komodita 11/10 t tis. t tis. t tis Pšeničná múka a múka zo súraže , , , ,0 60,9 74, Obilné múky iné 3 597, , , ,8 10,7 30, Krupica, krupička, aglom. výrobky , , , ,9 38,9 57, Obilné zrná inak spracované, klíčky 1 647, , , ,5 2,9 62,7 Prameň: Colné riaditeľstvo SR a údaje ŠÚ SR dopočítané MPRV SR k , prepočty autor Dovoz vybraných výrobkov mlynského priemyslu do SR Tabuľka č. 17 Pol. col. Vývoj (%) Sadzob. Komodita 12/11 t tis. t tis. t tis Pšeničná múka a múka zo súraže , , , ,5 117,4 66, Obilné múky iné 1 416,5 776, , ,4 4,0 37, Krupica, krupička, aglom. výrobky , , , ,7-43,9-55, Obilné zrná inak spracované, klíčky 820, , , ,3 66,8-21,2 Prameň: Colné riaditeľstvo SR a údaje ŠÚ SR dopočítané MPRV SR k , prepočty autor 25

28 Vývoz vybraných výrobkov mlynského priemyslu do SR Tabuľka č. 18 Vývoj (%) Pol. col Komodita 11/10 Sadzob. t tis. t tis. t tis. Pšeničná múka a múka zo 1101 súraže , , , ,4 88,0 90, Obilné múky iné 2 966, , , ,2 138,7 22, Krupica, krupička, aglom. výrobky 8 321, , ,7 880,5-83,7-66, Obilné zrná inak spracované, klíčky , , , ,5-5,6 39,5 Prameň: Colné riaditeľstvo SR a údaje ŠÚ SR dopočítané MPRV SR k , prepočty autor Vývoz vybraných výrobkov mlynského priemyslu do SR Tabuľka č. 19 Pol. col. Sadzob. Komodita Vývoj (%) 12/11 t tis. t tis. t tis Pšeničná múka a múka zo súraže , , , ,9 13,1-17, Obilné múky iné 583, ,2 836,7 688,8 43,4 49, Krupica, krupička, aglom. výrobky 478,1 294,3 927, ,1 93,9 654, Obilné zrná inak spracované, klíčky , , , ,0 2,3 6,6 Prameň: Colné riaditeľstvo SR a údaje ŠÚ SR dopočítané MPRV SR k , prepočty autor Saldo zahraničného obchodu vybraných výrobkov mlynského priemyslu Tabuľka č. 20 Vývoj (%) Pol. col Komodita 11/10 Sadzob. t tis. t tis. t tis. Pšeničná múka a múka 1101 zo súraže , , , ,3 102,9 98, Obilné múky iné -630,3 822, ,4 911,3 391,6 10, Krupica, krupička, aglom. výrobky , , , ,4 130,1 153, Obilné zrná inak spracované, klíčky , , , ,9-6,3 30,1 Prameň: Colné riaditeľstvo SR a údaje ŠÚ SR dopočítané MPRV SR k , prepočty autor 26

29 Saldo vybraných výrobkov mlynského priemyslu do SR Tabuľka č. 21 Pol. col. Sadzob. Komodita Vývoj (%) 12/11 t tis. t tis. t tis Pšeničná múka a múka zo súraže , , , ,5-26,6-48, Obilné múky iné -833,0 575,5-635,8-381,6 23, Krupica, krupička, aglom. výrobky , , ,6-135,6-49,0-97, Obilné zrná inak spracované, klíčky , , , ,7-2,7 23,8 Prameň: Colné riaditeľstvo SR a údaje ŠÚ SR dopočítané MPRV SR k , prepočty autor Bilancia pšeničnej múky v SR (t) Tabuľka č. 22 Ukazovateľ Produkcia Dovoz I Ostatné zdroje Zdroje spolu Dodávky obyvateľom Vývoz Dodávky celkom Konečné zásoby Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR výkaz OB (MPRV SR) 9-12, prepočty autor Poznámka: I=individuálny údaj Bilancia ražnej múky v SR (t) Tabuľka č. 23 Ukazovateľ Produkcia Dovoz I Ostatné zdroje Zdroje spolu Dodávky obyvateľom Vývoz Dodávky celkom Konečné zásoby Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR výkaz OB (MPRV SR) 9-12, prepočty autor Poznámka: I=individuálny údaj 27

30 Bilancia sladu v SR (t) Tabuľka č. 24 Ukazovateľ Produkcia Dovoz I Ostatné zdroje Zdroje spolu Dodávky obyvateľom I Vývoz Dodávky celkom Konečné zásoby Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR výkaz OB (MPRV SR) 9-12, prepočty autor Poznámka: I=individuálny údaj 6. Spotreba Podľa definitívnych údajov o spotrebe potravín (ŠÚ SR), spotreba obilnín celkom na obyvateľa SR za rok v hodnote zrna v roku 2011 bola vyššia o 6,0 % (6,5 kg) a nižšia oproti roku 2004 o 7,9 % (9,8 kg). Spotreba pšenice sa zvýšila o 6,9 %, raže o 10,8 % a spotreba kukurice o 12,5 %. Spotreba obilnín spolu v hodnote múky mala v období rokov na Slovensku klesajúcu tendenciu. V roku 2011 sa znížila oproti roku 2004 o 8,2 % a oproti roku 2010 sa zvýšila o 6,1 %. Spotreba pšeničnej múky sa v roku 2011 medziročne zvýšila 6,9 % a spotreba ražnej o 12,2 %. Spotreba chleba medziročne poklesla o 3,0 %, pričom spotreba pšeničného pečiva sa zvýšila o 0,7 %. Spotreba obilnín a výrobkov z obilnín na obyvateľa SR (kg) Tabuľka č. 25 Komodita Obilniny v hodnote zrna 124,7 122,4 114,3 114,5 113,6 109,3 108,4 114,9 Pšenica 107,6 105,2 99,7 100,1 100,9 95,5 94,3 100,8 Raž 8,2 7,7 6,5 6,1 5,2 6,1 6,5 7,2 Kukurica 1,7 1,6 1,0 1,1 1,0 1 0,8 0,9 Ostatné obilniny 0,9 1,1 1,3 1,1 0,8 1,3 1,5 1,0 Obilniny v hodnote múky 92,8 91,0 84,8 85,0 84, ,3 85,2 Pšenicná múka 78,0 76,3 72,3 72,6 73,2 69,3 68,4 73,1 Ražná múka 6,2 5,8 4,9 4,6 3,9 4,6 4,9 5,5 Krúpy, krúpky, ovsené vločky 0,6 0,6 0,8 0,7 0,5 0,8 0,9 0,7 Kukuričná krupica 1,7 1,5 1,0 1,0 1,0 0,9 0,8 0,9 Ryža lúpaná 6,3 6,8 5,8 6,1 5,6 5,4 5,3 5,0 Chlieb 46,4 45,8 42,5 41,7 41,5 41,6 40,1 38,9 Pšeničné pečivo 31,4 30,7 28,4 29,8 29,3 28,2 29,1 29,3 Trvanlivé pečivo 7,6 8,0 8,3 9,7 8,9 8,8 8,8 8,9 Cestoviny 5,0 5,2 6,4 6,3 6,3 7 6,8 7,4 Prameň: ŠÚ SR, február

31 Spotreba obilnín a výrobkov z obilnín celkom v SR (t) Tabuľka č. 26 Komodita Obilniny v hodnote zrna Pšenica Raž Kukurica Ostatné obilniny Obilniny v hodnote múky Pšenicná múka Ražná múka Krúpy, krúpky, ovsené vločky Kukuričná krupica Ryža lúpaná Chlieb Pšeničné pečivo Trvanlivé pečivo Cestoviny Prameň: ŠÚ SR, február 2012 Graf č.9 Prameň: ŠÚ SR 29