STRUKOVINY Situačná a výhľadová správa k

Transkript

1 Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ročník XXI, číslo 1,december 2016 ISBN STRUKOVINY Situačná a výhľadová správa k VÚEPP MPRV SR Trenčianska 55, Bratislava Dobrovičova č. 12 Tel. číslo ++421/2/ Bratislava vuepp@vuepp.sk URL

2 Autor: Ing. Mária Jamborová, NPPC-VÚEPP, kap. 2, 3 Odborný garant: Ing. Daniela Rudá, MPRV SR, kap. 1 Zdroje informácií Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Štatistický úrad Slovenskej republiky Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum - Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Bratislava Autorka touto cestou ďakuje za spoluprácu všetkým uvedeným organizáciám a ich odborným pracovníkom. Text neprešiel jazykovou korektúrou a za odbornosť zodpovedá autor. VÚEPP Bratislava ISBN

3 Zoznam použitých skratiek AEO EAFRD EPFRV EÚ ES /ha euro FAO FOB FAOSTAT ha IP kg LFA LPIS mil. MJ MPRV SR NK ES NR ES NR SR PPA PRV Agroenvironmentálne opatrenia Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka European Agricultural fund for rural development Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka Európska únia Európske Spoločenstvo euro na hektár Organizácia spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo cena tovaru s dopravou do prístavu štatistika FAO hektár investičné projekty kilogram poľnohospodársky znevýhodnené oblasti SR Land parcel identification system Systém pre identifikáciu využitia pôdy milión merná jednotka Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Nariadenie Komisie Európskeho Spoločenstva Nariadenie Rady Európskeho Spoločenstva Národná rada Slovenskej republiky Pôdohospodárska platobná agentúra Program rozvoja vidieka p. b. percentuálny bod SR SPP Slovenská republika š. p. štátny podnik ŠÚ SR t tis. NPPC-VÚEPP Spoločná poľnohospodárska politika Štatistický úrad Slovenskej republiky tona tisíc Z. z. Zbierka zákonov Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum -Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva

4 Obsah strana Úvod Súhrn 1. Regulačná a podporná politika trhu Základná legislatíva Colné opatrenia Dotačná politika Štátna pomoc a národná podpora Priame platby Program rozvoja vidieka (PRV) 6 2. Situácia na trhu v SR Hrach siaty Fazuľa Šošovica Kŕmne strukoviny Strukoviny v EÚ a vo svete 24 Prílohy

5 Úvod Správa nadväzuje na správu vydanú v decembri v roku Poskytuje informácie o ponuke a dopyte po strukovinách na zrno (hrach jedlý, hrach kŕmny, fazuľa jedlá, cícer baraní, šošovica, peluška kŕmna, vika siata, lupina siata, bôb, zmesi strukovín a strukovinovoobilné zmesi, ostatné jedlé a kŕmne strukoviny) v hospodárskom roku a na základe dostupných štatistických údajov odhad ponuky a použitia v hospodárskom roku Súčasťou správy sú údaje o cenách výrobcov strukovín, informácie o regulačnej a podpornej politike trhu so strukovinami a v čase spracovania dostupné informácie o situácii na trhu so strukovinami v EÚ a vo svete. Celková bilancia strukovín zahŕňa bilanciu hrachu siateho, fazule, šošovice a kŕmnych strukovín. Bilancia hrachu siateho je spracovaná ako súčet bilancií hrachu jedlého a kŕmneho. Hospodársky rok pre strukoviny začína 1.7. príslušného roka a končí nasledujúceho roka. Prepočty v celom texte správy sú počítané zo zaokrúhlených čísiel Správa je k dispozícii vo Výskumnom ústave ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v Bratislave a na internete Súhrn Pestovanie proteínových plodín malo v posledných rokoch v EÚ klesajúcu tendenciu. Podobne tomu je i na Slovensku. Zberové plochy strukovín Slovenska tvoria 0,5 % z plôch krajín EÚ-28. Po vstupe SR do EÚ sa najviac strukovín na Slovensku zasialo v roku 2006 (18,1 tis. ha), ale v nasledujúcich rokoch pestovateľská výmera prudko poklesla až na 5,1 tis. ha v roku V roku 2014 sa situácia zmenila, kedy sa osev strukovín medziročne zvýšil o 21,9 % (1 110 ha) a zberová plocha o 31,4 % (1 450 ha). Situácia na trhu so strukovinami v roku bola nasledovná: zvýšila sa osevná plocha strukovín spolu a to medziročne o 71,8 % na ha a zberová plocha o 66,5 % na ha. Vplyvom priaznivých klimatických podmienok v roku 2015 sa zvýšila priemerná úroda z 1 ha medziročne o 11,3 % na 2,65 t/ha, pričom sa zvýšila úroda jedlých strukovín o 16,7 % (0,43 t/ha) na 3,01 t/ha, ale úroda kŕmnych strukovín poklesla o 19,8 % (0,33 t/ha) na 1,34 t/ha; zvýšila sa produkcia strukovín spolu o 85,4 % (o t) na ton, z toho produkcia jedlých strukovín (vrátane hrachu) sa zvýšila o 94,8 % ( t) na ton. Produkcia kŕmnych strukovín (bez hrachu) sa zvýšila medziročne o 32,4 % na ton. Produkcia hrachu siateho spolu sa zvýšila o 93,5 % na ton a šošovice viac ako šesťnásobne na 450 ton. Produkcia fazule poklesla o 31,3 % na 79 ton; zvýšila sa celková ponuka strukovín na zrno medziročne o 62,8 % (o t) na ton; zvýšila sa domáca spotreba strukovín celkom o 45,9 % (o t) na ton, pričom domáca spotreba jedlých strukovín sa zvýšila o 49,0 % (o t) na ton; v hodnotenom roku produkcia prevýšila domácu spotrebu strukovín na zrno

6 indexom 152,4; celková ponuka prevýšila celkové použitie o 61,8 % ( t), čo spôsobilo zvýšenie konečných zásob strukovín medziročne až o 53,0 %; zvýšil sa vývoz strukovín na zrno medziročne o 131,9 % (najmä hrachu), pričom záporná hodnota salda zahraničného obchodu poklesla vo finančnom vyjadrení o 44,6 % na -2,1 mil.. Najvyššie záporné saldo sa dosiahlo s Kanadou (2,6 mil. ) a s Etiópiou (1,0 mil. ); Priemerné ceny výrobcov strukovín v roku 2015 boli oproti predchádzajúcemu roku vyššie pri šošovici jedlej o 10,9 %. Ceny hrachu jedlého poklesli o 11,7 % a hrachu kŕmneho o 10,1 %; V aktuálnom hospodárskom roku sa na Slovensku vývoj trhu so strukovinami bude odvíjať predovšetkým od produkcie odhadovanej o 1,2 % vyššej ako v predchádzajúcom roku na ton. Základom odhadu vyššej úrody je medziročné zvýšenie pestovateľských plôch o 20,0 % na ha. Jedným z dôvodov nárastu pestovateľských plôch strukovín je aj možné financovanie v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky, kde v rámci Oblastí ekologického záujmu, je možné získať platbu za pestovanie proteínových plodín. I napriek odhadovanému vyššiemu použitiu strukovín ako v predchádzajúcom roku, možno k predpokladať zvýšenie objemu strukovín na zrno na zásobách pre použitie v nasledujúcom roku o 19,8 %. Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) vyhlásilo rok 2016 za Medzinárodný rok strukovín v rezolúcii A/RES/68/231. Slogan tohto roku znie Výživné zrná pre trvalo udržateľnú budúcnosť. OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) má uľahčiť zavedenie do života Medzinárodného roku strukovín (the International Year of Pulses, IYP) v jednotlivých krajinách sveta ako aj spoluprácu s vládami, kompetentnými orgánmi, mimovládnymi organizáciami a ďalšími stranami aktívnymi v oblasti rastlinnej výroby a pôdohospodárstva. Podľa generálneho tajomníka OSN, strukoviny môžu prispieť k potravinovej bezpečnosti a zdraviu ľudí, najmä v boji proti hladu, podvýžive a k environmentálnym výzvam. 3

7 1 Regulačná a podporná politika trhu 1.1 Základná legislatíva - Zákon č. 152/1995 Z. z. z 27. júna 1995 o potravinách v znení neskorších predpisov. - Zákon č. 597/2006 Z. z. z 20. októbra 2006 o pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti registrácie odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní množiteľského materiálu pestovaných rastlín na trh v znení neskorších predpisov. - Zákon č. 543/2007 Z. z. z 25. októbra 2007 o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov. - Vyhláška MPRV SR č. 163/2014 Z. z. zo 16. júna 2014 o podmienkach používania dobrovoľného označovania poľnohospodárskych produktov a potravín na účely informovania spotrebiteľa. 1.2 Colné opatrenia - Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 2015/1754 zo 6. októbra 2015, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku Dotačná politika Štátna pomoc a národná podpora V roku 2015 sa poskytovala štátna pomoc a národné podpory na základe nasledovnej legislatívy: - Nariadenie Komisie (EÚ) č. 702/2014 z 25. júna 2014, ktorým sa určité kategórie pomoci v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach vyhlasujú za zlučiteľné s vnútorným trhom pri uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len ABER ), - Výnos MPRVSR č. 660/ z 10. decembra 2014 o poskytovaní podpory v poľnohospodárstve, potravinárstve, lesnom hospodárstve a rybnom hospodárstve. - Výnos MPRV SR č. 536/ z 5. mája 2011 o podrobnostiach pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov Priame platby - Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 152/2013 Z. z. z 30. mája 2013 o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou prechodných vnútroštátnych platieb v znení neskorších predpisov. - Usmernenie MPRV SR verzia 1.1. k nariadeniu vlády SR č. 152/2013 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou prechodných vnútroštátnych platieb. - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 v platnom znení. 4

8 - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 v platnom znení. - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 v platnom znení. - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 v platnom znení. - Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 639/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, a ktorým sa mení príloha X k uvedenému nariadeniu. - Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 640/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na integrovaný administratívny a kontrolný systém, podmienky zamietnutia alebo odňatia platieb a administratívne sankcie uplatniteľné na priame platby, podporné nariadenia na rozvoj vidieka a krížové plnenie. - Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 641/2014 zo 16. júna 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. - Nariadenie vlády SR č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb v znení neskorších predpisov. - Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 809/2014 zo 17. júla 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 v súvislosti s integrovaným administratívnym a kontrolným systémom, opatreniami na rozvoj vidieka a krížovým plnením. - Usmernenie MPRV SR verzia 3.1. k nariadeniu vlády SR č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb. Usmernenie MPRV SR k nariadeniu vlády SR č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb. - Usmernenie MPRV SR verzia 2.0. k nariadeniu vlády SR č. 36/2015 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami viazaných priamych platieb. - Nariadenie vlády SR č. 36/2015 Z. z. z 18. februára 2015, ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami viazaných priamych platieb v znení neskorších predpisov. - Vestník MPRV SR o sumách sadzieb oddelených priamych platieb na rok 2015 a koeficientu úhrady finančnej disciplíny (č. 552/ ). - Vestník MPRV SR o sumách sadzieb viazaných priamych platieb na rok 2015 a koeficientu úhrady finančnej disciplíny (č.553/ ). 5

9 - Vestník MPRV SR o sumách sadzieb prechodných vnútroštátnych platieb na rok 2015 (č.337/ ) Program rozvoja vidieka SR Program rozvoja vidieka SR (ďalej len PRV ), ktorý je spolufinancovaný z EÚ a ktorý Európska komisia schválila 13. februára 2015 je uverejnený na webovom sídle MPRV SR V súčasnosti prebieha priebežné vyhlasovanie výziev na predkladanie projektov na jednotlivé opatrenia/podopatrenia programu v súlade s harmonogramom výziev pre PRV SR Výzvy pre PRV sú uverejnené na webovom sídle PPA v časti Podpory Projektové podpory PRV Poznámka: - Právne predpisy EÚ sú v Úradnom vestníku EÚ na stránke internetu - Právne predpisy SR sú na stránke právneho informačného portálu: 2. Situácia na trhu v Slovenskej republike V roku 2015 sa zvýšila osevná plocha strukovín na zrno medziročne o 71,8 % (4 431 ha na ha. Zberová plocha strukovín sa medziročne zvýšila o 66,5 % a produkcia o 85,4 % na ton. Priaznivé počasie počas vegetácie sa prejavilo na úrode strukovín z 1 ha, ktorá sa medziročne zvýšila o 11,3 % na 2,65 t/ha. Produkcia jedlých strukovín (vrátane hrachu kŕmneho) sa medziročne zvýšila o 94,8 % na ton a podiel jedlých strukovín na celkovej produkcií (vrátane hrachu kŕmneho) sa medziročne zvýšil na 89,2 %, t. j. o 4,4 p. b. V roku 2015 sa produkcia hrachu siateho zvýšila o 93,5 %, z toho hrach jedlý tvoril 45,9 %. Výrazne sa zvýšila produkcia šošovice, na 450 t, čo bolo iba o niečo menej ako v roku Produkcia fazule poklesla o 31,3 %. Celková ponuka strukovín na zrno v hospodárskom roku , vytvorená počiatočnými zásobami, dovozom a produkciou sa medziročne zvýšila o 62,8 % na úroveň ton, pričom dovoz poklesol o 0,3 %. Na základe disponibilných údajov k , možno v hodnotenom roku konštatovať zvýšenie dopytu po strukovinách na zrno o 69,5 % pri zvýšení domácej spotreby o 45,9 %. Spotreba strukovín na kŕmne účely sa medziročne zvýšila o 69,5 %, a humánna spotreba o 11,1 %. Na zvýšení celkového použitia sa podieľal vývoz, ktorý sa medziročne zvýšil o 131,9 % na ton. Na vývoze sa podieľal najmä hrach, ktorý tvoril 72,9 % z celkového vývozu strukovín na zrno. Ponuka strukovín prevýšila domácu spotrebu a celkové použitie, čo sa prejavilo na vývoji zásob, ktoré k dosiahli vyššiu úroveň ako v predchádzajúcom roku o 53,0 %. Hodnota záporného salda zahraničného obchodu so strukovinami na zrno medziročne poklesla o 44,6 % na ,8 mil.. Spomedzi krajín najvyššie záporné saldo vo finančnom vyjadrení sa dosiahlo s Etiópiou (1,0 mil. ) a to najmä s fazuľou a s Kanadou 2,6 mil. a to najmä so šošovicou. Pre úrodu v roku 2016 (k , ŠÚ SR) sa zasiali strukoviny na zrno na výmere ha, väčšej ako v roku 2015 o 20,0 % (2 118 ha). Strukoviny sa zasiali najmä v Nitrianskom kraji (39,3 %), potom nasledoval Trnavský kraj (22,1 %), Prešovský (10,0 %), 6

10 Košický (9,3 %), Banskobystrický (7,2 %), Trenčiansky (5,3 %) a Bratislavský (3,9 %). Priaznivé počasie počas vegetácie v tomto roku dalo predpoklad pre dosiahnutie vyššej úrody pri viacerých poľných plodinách vrátane strukovín na zrno. Vychádzajúc z tejto situácie a odhadu produkcie hrachu (ŠÚ SR k ), možno odhadovať produkciu strukovín na zrno vyššiu ako v roku 2015 o cca 1,5 % na ton. Na základe odhadovanej úrody a dovozu, by celková ponuka mala dosiahnuť rekordných ton, čo by znamenalo vyšší objem strukovín na domácom agrárnom trhu medziročne o 12,8 %. Vzhľadom na vyššie zdroje a trend v domácej spotrebe, možno v hospodárskom roku predpokladať zvýšenie vývozu strukovín. Bilancia strukovín na zrno spolu (ha, t/ha, t) Tabuľka č. 1 Ukazovateľ Skutočnosť Odhad Osevná plocha s Zberová plocha Hektárová úroda 1,62 1,47 2,23 1, 39 1,95 2,38 2,65 2,14 Produkcia Počiatočné zásoby 1) Dovoz Celková ponuka 1) Domáca spotreba 1) v tom: potravinárska osivárska krmivárska v tom: 250 priame skrmov kŕmne zmesi ostatná spotreba Vývoz Celkové použitie 1) Konečné zásoby 1) Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR 198 Poznámky: údaje o zahraničnom obchode za rok sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k a za rok zo súboru k vrátane dopočtov MPRV SR s = skutočnosť, 1) vlastné prepočty Rok = odhad autorky Graf č. 1 7

11 Prameň: ŠÚ SR Ceny Priemerné ceny výrobcov strukovín v roku 2015 boli oproti predchádzajúcemu roku vyššie pri šošovici jedlej o 10,9 %. Ceny hrachu jedlého poklesli o 11,7 % a hrachu kŕmneho o 10,1 %. Priemerné ceny za I. polrok 2016 sa zvýšili oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka len pri šošovici jedlej o 2,8 %. Ceny hrachu kŕmneho poklesli o 24,4 % a cena hrachu jedlého poklesla o 12,6 %. Priemerné ceny poľnohospodárskych výrobcov strukovín /t Tabuľka č. 2 Plodina Hrach jedlý 251,71 281,39 269,47 265,00 317,64 300,83 265,73 polpolrok 276, I. 241,51 Hrach kŕmny 192,84 226,61 235,46 240,60 254,03 264,04 237,24 258,53 195,41 Šošovica jedlá 578,86 607,69 659,15 690,50 596,18 573,72 636,07 619,06 636,18 Bôb kŕmny 202,90 206,07 206,78 211, Prameň: ŠÚ SR Graf č. 2 Prameň: ŠÚ SR 8

12 2.1 Hrach siaty V hospodárskom roku sa medziročne zvýšila zberová plocha hrachu siateho o 66,1 % na ha, t. j o ha. Zvýšenie úrody z 1 ha o 16,8 % na 3,13 t/ha, oproti predchádzajúcemu roku, sa prejavilo na zvýšení produkcie hrachu až o 93,5 % ( t) na ton. Celková ponuka hrachu na domácom agropotravinárskom trhu sa zvýšila medziročne o 95,2 % (o t) na 32,4 tis. ton. Na základe disponibilných údajov k , o objeme použitia hrachu, možno v hodnotenom hospodárskom roku , konštatovať zvýšenie použitia (dopytu) hrachu viac ako dvojnásobne a to cca na 19,9 tis. ton. Domáca spotreba sa medziročne zvýšila o 81,5 % (5 489 ton) na čom sa podieľalo zvýšenie potravinárskej i krmovinárskej spotreby. Potravinárska spotreba sa zvýšila o 32,0 %, ale spotreba na kŕmenie viac ako o 100,0 %. Pozitívny vývoj sa zaznamenal v zahraničnom obchode s hrachom, keď dovoz poklesol o 12,3 % a vývoz sa zvýšil medziročne viac ako trojnásobne. Hrach sa vyviezol najmä do Nemecka 47,8 % (z celkového vyvezeného objemu), potom nasledovalo Taliansko 16,3 % a Poľsko 11,4 %. I napriek priaznivému vývoju na trhu s hrachom, ale vysokej ponuke sa odhadujú konečné zásoby k na úrovni 12,4 tis. ton, čo je viac o 54,3 % ako v predchádzajúcom roku. Sebestačnosť Slovenska v hrachu, meraná podielom produkcie na spotrebe dosiahla 191,2 %. Vysoká ponuka hrachu sa prejavila na vývoji cien za ktoré producenti predávali svoju úrodu. Tieto boli počas celého hospodárskeho roka pod úrovňou predchádzajúceho roka, pričom ceny za hrach kŕmny sa nachádzali počas väčšiny mesiacov pod hranicou 200 /t. K evidoval ŠÚ SR výmeru hrachu siateho na ploche ha, čo znamenalo zvýšenie jeho pestovateľskej výmery medziročne o 18,0 % a podiel hrachu na strukovinách na zrno dosiahol 73,2 % (pokles o 1,2 p. b.). Hrach sa zasial najmä v Nitrianskom kraji. Výmera hrachu jedlého poklesla medziročne o 0,8 % na ha a hrachu kŕmneho sa zvýšila o 32,4 % na ha. K odhadoval ŠÚ SR úrodu hrachu z 1 ha 2,44 t/ha, čo znamená pokles úrody hrachu v roku 2016 o 22,0 %. V roku 2016 sa však vzhľadom na pestovateľské plochy očakáva opäť rekordná úroda hrachu a to ton, čo je medziročne iba mierny pokles o 2,7 %. Zvýšenie celkovej ponuky medziročne o 11,7 % a vývoj spotreby hrachu na domácom trhu, umožní v hospodárskom roku vyviezť hrach vo väčšom objeme ako v predchádzajúcom roku. 9

13 Bilancia hrachu siateho (kŕmny a jedlý) (ha, t/ha, t) Tabuľka č. 3 Skutočnosť Odhad Ukazovateľ Osevná plocha s Zberová plocha Hektárová úroda 1,82 1,64 2,55 1,42 2,22 2, ,13 2,44 Produkcia Počiatočné zásoby 1) Dovoz Celková ponuka 1) Domáca spotreba 1) v tom: potravinárska osivárska krmivárska v tom: priame skrmov kŕmne zmesi ostatná spotreba Vývoz Celkové použitie 1) Konečné zásoby 1) Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR 965 Poznámky: údaje o zahraničnom obchode za rok sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k a za rok zo súboru k vrátane dopočtov MPRV SR s = skutočnosť, 1) vlastné prepočty Rok : odhad úrody z 1 ha a produkcie v roku 2016 = odhad ŠÚ SR k , ostatné ukazovatele = odhad autorky Graf č.3 Prameň: ŠÚ SR 10

14 Osevná, zberová plocha, produkcia a hektárová úroda hrachu (ha, t, t/ha) Tabuľka č. 4 Ukazovateľ Osevná plocha Zberová plocha Produkcia Hektárová úroda Hrach jedlý ,36 Hrach kŕmny ,73 Hrach siaty , Hrach jedlý ,53 Hrach kŕmny ,33 Hrach siaty , Hrach jedlý ,40 Hrach kŕmny ,41 Hrach siaty , Hrach jedlý ,11 Hrach kŕmny ,86 Hrach siaty , Hrach jedlý ,15 Hrach kŕmny ,56 Hrach siaty , Hrach jedlý ,06 Hrach kŕmny ,57 Hrach siaty , Hrach jedlý ,56 Hrach kŕmny ,79 Hrach siaty , Hrach jedlý ,52 Hrach kŕmny ,60 Hrach siaty , Hrach jedlý ,63 Hrach kŕmny ,14 Hrach siaty , Hrach jedlý ,19 Hrach kŕmny ,28 Hrach siaty , Hrach jedlý ,74 Hrach kŕmny ,62 Hrach siaty , Hrach jedlý ,45 Hrach kŕmny ,90 Hrach siaty , Hrach jedlý Hrach kŕmny Hrach siaty *9 312 * *2,44 Prameň: ŠÚ SR, rozdiely v súčtoch vyplývajú zo zaokrúhľovania položiek *odhad úrody poľnohospodárskych plodín k , ŠÚ SR 11

15 Priemerné ceny výrobcov hrachu Tabuľka č.5 Mesiac/ rok I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. /t Hrach jedlý ,89 178,15 176,49 179,81 179,25 175,93 182,57 196,67 193,35 189,21 189, ,89 192,52 195,84 199,16 195,84 183,56 232,36 195,84 211,45 210,78 204, ,82 199,16 200,82 202,48 199,16 200,82 199,16 199,16 214,10 220,74 199, ,42 208,03 207,46 209,12 205,80 219,08 204,14 205,80 204,71 211,71 199, ,48 204,14 205,80 216,32 220,74 199,16 206,13 223,66 215,76 205,80 194, ,50 205,80 190,87 190,63 199,16 202,15 207,13 199,16 204,81 203,15 197, ,42 171,51 171,78 172,61 184,23 182,23 208,46 206,13 209,79 185,89 192, ,57 179,25 179,91 190,87 204,14 205,80 192,52 209,12 220,18 205,80 224, ,13 205,47 227,38 229,04 230,37 231,69 267,87 289,88 268,87 278,83 281, ,51 271,84 236,00 233,60 219,00 237,74 248,25 273,75 245,00 257,58 290, ,84 300,00 289,12 286,70 272,17 276,24 281,53 304,89 260,00 261,57 263, ,00 255,00 274,44 262,50 270,00 300,00 260,00 280,49 290,28 260,00 242, ,57 253,34 255,00 237,42 243,33 266,00 265,00 261,25 275,28 300,67 304, ,00 320,00 320,32 304,01 307,98 309,16 330,00 302,87 324,30 325,97 330, ,00 314,44 295,09 285,09 283,18 300,00 307,04 309,50 302,50 292,50 291, ,00 321,62 304,00 274,50 260,00 307,04 272,55 261,53 267,53 265,00 255,00 217, ,00 236,25 222,50 221,00 210,00 251,00 265,60 260,00 0 Hrach kŕmny ,73 148,28 137,75 132,78 143,83 132,78 136,10 141,07 137,75 132,78 129, ,75 139,41 138,42 144,39 148,71 149,37 147,71 182,57 170,95 165,97 164, ,08 139,75 142,40 147,71 152,36 151,70 151,03 192,52 175,93 169,29 165, ,37 141,07 147,71 162,65 154,35 152,69 156,01 185,06 175,93 177,59 167, ,35 182,57 153,02 163,98 157,01 165,97 166,63 187,71 178,15 171,94 179, ,97 186,88 167,63 172,41 165,97 165,64 165,97 165,41 164,31 160,16 161,9 5 /t ,43 175,93 161,99 162,65 160,99 163,48 179,25 169,29 168,19 173,44 174, ,61 174,27 165,97 159,33 152,69 151,70 167,63 162,65 170,95 176,59 182, ,57 184,23 181,57 178,92 180,24 183,23 185,35 179,25 188,87 193,19 198, ,56 190,18 174,90 170,80 173,20 171,50 180,30 200,00 203,20 200,00 196, ,07 202,50 201,92 200,23 201,92 205,14 200,99 212,87 247,01 251,50 247, ,32 234,00 245,97 245,00 227,50 224,79 230,00 240,00 237,50 230,00 240, ,00 210,00 211,00 209,12 207,76 208,09 225,22 250,00 260,00 256,26 259, ,51 251,15 250,82 251,95 248,94 227,64 228,91 248,79 258,93 261,72 263, ,00 262,86 263,67 264,16 268,27 258,91 260,60 263,24 262,90 262,90 266, ,08 263,61 264,00 260,00 250,00 256,64 249,24 235,90 241,36 243,28 189, ,50 191,67 192,72 202,00 199,21 200,06 174,50 171,43 7 Prameň: ŠÚ SR 199,16 229,04 214,93 214,93 193,45 185,89 186,88 215,76 274,51 284,97 276,34 269,87 310,00 350,70 296,30 226,95 162,65 163,65 159,33 169,29 172,94 162,82 171,78 180,24 191,86 209,00 262,50 238,25 258,25 250,00 255,93 181, Fazuľa V roku 2015 sa na Slovensku fazuľa jedlá pozberala z výmery vyššej ako v predchádzajúcom roku o 1,2 %, zo 60,4 ha. Pestovala sa na malých plochách vo všetkých krajoch okrem Bratislavského, najmä v Košickom kraji. V porovnaní s rokom 2014 medziročne poklesla úroda z 1 ha z 1,93 t/ha na 1,31 t/ha, čiže o 32,1 %. Celková produkcia fazule medziročne poklesla o 31,3 % na 79,1 ton. Celkové zdroje fazule pre domácu spotrebu a vývoz medziročne poklesli o 17,0 % (650 ton). Podieľal sa na tom pokles zásob z predchádzajúceho roka a čiastočne i pokles dovozu medziročne o 8,8 %. Podľa údajov ŠÚ v roku 2014 spotreboval obyvateľ Slovenska iba 0,4 kg fazule. V roku 2015 poklesla spotreba fazule medziročne o 25,0 % (0,10 kg) na 0,3 kg. Podľa disponibilných štatistických údajov v roku pokleslo celkové použitie fazule na Slovensku o 22,0 % a to aj dôsledkom poklesu vývozu medziročne o 18,5 %. Pokrytie domácej spotreby produkciou medziročne 12

16 pokleslo v roku o 0,5 p. b. na 4,8 %. Fazuľu sme doviezli najmä z Etiópie (50,9 %), z Číny (7,3 %), z Myanmaru (7,6 %) a z Kanady (10,1 %). Vývoz smeroval tak ako v predchádzajúcom hospodárskom roku najmä do Rumunska a Českej republiky. Pre úrodu fazule v aktuálnom hospodárskom roku sa odhaduje osev fazule na výmere vyššej ako v predchádzajúcom roku o 15,4, na 70,39 ha. Odhaduje sa, že produkcia fazule pri odhadovanej priemernej úrode z jedného hektára 1,40 t/ha dosiahne maximálne 99,0 ton, čo by znamenalo viac o 24,6 % ako v roku Dôvodom takéhoto odhadu je vplyv priaznivých klimatických podmienok počas vegetácie v roku 2016 na väčšinu zrnín. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odhaduje zvýšenie pokrytia domácej spotreby domácou produkciou fazule zo 4,8 % na 5,7 %. Vzhľadom na predpokladaný objem celkových zdrojov a domácej spotreby fazule sa odhaduje dovoz fazule aspoň v objeme predchádzajúceho roka. Bilancia fazule jedlej (ha, t/ha, t) Tabuľka č. 6 Skutočnosť Odhad Ukazovateľ Osevná plocha Zberová plocha Hektárová úroda 0,96 0,53 0,86 0,70 0,96 1,93 1,31 1,40 Produkcia Počiatočné zásoby 1) Dovoz Celková ponuka 1) Domáca spotreba 1) v tom: potravinárska osivárska ostatná Vývoz Celkové použitie 1) Konečné zásoby 1) Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR Poznámky: údaje o zahraničnom obchode za rok sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k a za rok zo súboru k vrátane dopočtov MPRV SR s = skutočnosť, 1) vlastné prepočty Rok = odhad autorky 13

17 Priemerné mesačné ceny výrobcov fazule jedlej Tabuľka č. 7 Rok I. II. III. IV. V VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Sk/t /t ,35 553,67 630, ,96 564,30 570,60 565,29 545, ,34 554,67 631, ,96 563,63 581,56 563,63 560, ,60 563,30 599, ,94 556,33 575,58 555,00 554, ,36 552,01 565, ,96 552,01 576,91 563,30 551, ,33 559,65 565, ,33 550,69 575,58 568,28 546, ,72 553,34 556, ,65 548,70 573,92 568,94 560,65 Prameň: ŠÚ SR, ceny sú prepočítané konverzným kurzom 1 = 30,126 Sk Poznámka: od r ŠÚ SR ceny fazule neuvádza Graf č.4 Prameň: ŠÚ SR 2.3 Šošovica V roku sa situácia na trhu so šošovicou na Slovensku výrazne zmenila. Medziročne sa zvýšili pestovateľské plochy o 45,5 % na 400 ha, hektárová úroda sa zvýšila o viac ako dvojnásobne na 1,12 t/ha a produkcia viac ako šesťnásobne na 450 ton. Celková ponuka šošovice sa na domácom agropotravinárskom trhu zvýšila medziročne o 31,9 % (841 ton) na ton. Domáca spotreba šošovice sa v dôsledku zvýšenia potravinárskej spotreby zvýšila o 17,9 % na ton. Odhaduje sa, že pokrytie spotreby produkciou sa zvýšilo medziročne o 19,6 p. b. na 23,0 %. (Podľa ŠÚ SR spotreba šošovice na 1 obyvateľa za rok v roku 2015 dosiahla 0,4 kg). Vývoj zahraničného obchodu so šošovicou smeroval síce v prospech vývozu, no šošovice sa doviezlo viac ako v predchádzajúcom roku o 22,2 %. Už tradične dovoz šošovice pochádzal najmä z Kanady (87,2 % z celkového objemu) a 14

18 z Maďarska (4,4 %). Menšie objemy sa doviezli z Českej republiky, z Nemecka a zo Španielska. Vývoj cien šošovice bol v hospodárskom roku pre producentov priaznivý. Ceny sa od začiatku roka až do konca udržali nad 600 /t. Najmenej stála šošovica v júli 2015 (601,22 /t) a najviac v novembri, keď dosiahla 682,14 /t. Pre úrodu šošovice v roku 2016 sa šošovica zasiala na výmere 543 ha, t. j. vyššej o 35,8 %. Odhaduje sa, že priaznivé počasie v tomto roku ovplyvní i úrodu šošovice, ktorá by sa mohla zvýšiť až na 1,15 t/ha, a produkcia o 38,7 % na 624 ton. Domáca produkcia by mohla pokryť domácu spotrebu na 30,4 %, takže pre zabezpečenie domácej spotreby bude treba šošovicu doviezť aspoň v objeme ton. Bilancia šošovice (ha, t, t/ha) Tabuľka č. 8 Ukazovateľ Skutočnosť Odhad Osevná plocha s Zberová plocha Hektárová úroda 0,95 0,46 1,35 0,78 0,90 0,32 1,12 1,15 Produkcia Počiatočné zásoby 1) Dovoz Celková ponuka 1) Domáca spotreba 1) v tom: potravinárska osivárska ostatná Vývoz Celkové použitie 1) Konečné zásoby 1) Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR Poznámky: údaje o zahraničnom obchode za rok sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k a za rok zo súboru k vrátane dopočtov MPRV SR s = skutočnosť, 1) vlastné prepočty Rok = odhad autorky Graf č. 5 15

19 Prameň: ŠÚ SR Priemerné ceny výrobcov šošovice jedlej Tabuľka č. 9 Mes./ I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. rok /t ,43 648,28 663,88 663,88 673,84 697,07 663,88 663,88 663,88 663,88 663,88 663, ,10 697,07 693,75 668,86 684,46 693,75 667,53 665,87 614,09 617,41 608,54 656, ,85 659,23 661,22 658,57 678,48 684,46 662,55 663,21 597,49 620,73 597,49 589, ,85 621,39 620,39 592,84 611,10 632,01 597,49 646,29 600,48 616,74 569,28 565, ,54 613,09 607,78 586,54 602,14 584,21 595,17 601,47 580,89 602,80 547,70 541, ,10 551,02 556,66 558,65 594,84 591,52 587,86 596,49 607,78 579,90 562,97 556, ,62 548,13 545,20 541,50 568,10 562,70 564,80 597,99 600,61 580,69 578,57 578, ,45 562,30 557,82 552,58 554,77 546,60 550,95 555,77 663,38 640,91 637,09 630, ,10 606,98 603,8 604,9 605,3 610,7 612,9 613,0 634,7 705,0 725,2 700, ,60 690,43 700,50 715,00 705,37 698,70 698,03 699,89 750,00 675,00 653,79 630, ,02 626,14 634,83 648,30 634,98 636,19 598,70 639,13 693,74 681,33 671,94 536, ,00 600,00 580,00 588,06 597,49 593,84 595,83 611,37 568,10 611,89 613,86 535, ,54 578,33 638,30 600,00 600,81 602,61 601,22 670,90 640,28 680,00 682,14 618, ,88 624,16 632,46 660,70 638,79 627,46 626,32 634,23 Prameň: ŠÚ SR 16

20 Bilancia jedlých strukovín vrátane kŕmneho hrachu (ha, t, t/ha) Tabuľka č. 10 Skutočnosť Odhad Ukazovateľ Osevná plocha s Zberová plocha Hektárová úroda 1,74 1,52 2,37 1,39 2,06 2,58 3, ,36 Produkcia Počiatočné zásoby 1) Dovoz Celková ponuka 1) Domáca spotreba V tom: potravinárska 1) Osivárska ) Krmivárska 1) v tom: 200 priame skrmov kŕmne zmesi ostatná Vývoz Celkové použitie 1) Konečné zásoby 1) Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR 020 Poznámky: údaje o zahraničnom obchode za rok sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k a za rok zo súboru k vrátane dopočtov MPRV SR s = skutočnosť, 1) vlastné prepočty Rok = odhad autorky Bilancia ostatných jedlých strukovín (ha, t, t/ha) (Bez hrachu, fazule, šošovice) Tabuľka č. 11 Ukazovateľ Skutočnosť Odhad Osevná plocha s Zberová plocha Hektárová úroda 0,46 1,06 0,86 2,86 0 0,86 0,89 1,20 Produkcia Počiatočné zásoby 1) Dovoz Celková ponuka 1) Domáca spotreba 1) potravinárska Vývoz Celkové použitie 1) Konečné zásoby 1) Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR Poznámky: údaje o zahraničnom obchode za rok sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k a za rok zo súboru k vrátane dopočtov MPRV SR s = skutočnosť, 1) vlastné prepočty Rok = odhad autorky 17

21 2.4 Kŕmne strukoviny Zberová plocha kŕmnych strukovín (bez hrachu kŕmneho) sa v roku 2015 medziročne zvýšila o 65,5 % na ha. Produkcia (bez hrachu kŕmneho) sa v porovnaní s rokom 2014 medziročne zvýšila o 32,4 % (710 ton), pričom úroda z jedného hektára medziročne poklesla o 19,8 % na 1,34 t/ha. Zvýšenie produkcie sa prejavilo i na zvýšení celkovej ponuky kŕmnych strukovín na agropotravinárskom trhu o 49,7 % na ton. V hospodárskom roku sa zvýšil dovoz kŕmnych strukovín viac ako dvojnásobne. I keď sa v hodnotenom hospodárskom roku celkovo zvýšil dopyt po kŕmnych strukovinách, vzhľadom k vysokým zdrojom sa medziročne ku koncu hospodárskeho roka ( k ) konečné zásoby zvýšili. V aktuálnom roku sa pestovateľská výmera kŕmnych strukovín (bez hrachu kŕmneho) zvýšila o 22,7 % (o 509 ha) na ha. Zvýšila sa výmera pelušky kŕmnej (2,8 %), viky siatej (o 75,0 %), lupiny siatej (o 8,0 %), zmesí strukovín a obilnín (o 184,4 %) a bôbu o 2,5 %. Poklesla iba výmera ostatných kŕmnych strukovín o 8,2 %. Na základe vývoja osevných plôch kŕmnych strukovín a priaznivých klimatických podmienok pre väčšinu poľných plodín počas vegetácie v roku 2016, možno odhadovať v hospodárskom roku vyššiu produkciu v porovnaní s rokom 2015 o 28,9 % na ton. Odhaduje sa, že zvýšenie produkcie sa prejaví na zvýšení celkových zdrojov pre domáce použitie i vývoz o 37,5 %. Vychádzajúc zo situácie na domácom trhu s krmivami a so živočíšnou výrobou, možno predpokladať ku koncu hospodárskeho roka, (k ) opätovné zvýšenie konečných zásob. Vývoj osevných plôch kŕmnych strukovín (ha) Tabuľka č. 12 Ukazovateľ Peluška kŕmna Vika siata Bôb Ostatné kŕmne strukoviny D Zmesi strukovín a strukovino-obilné zmesi Lupina siata Spolu Poznámka: prípadné rozdiely v súčtoch vyplývajú zo zaokrúhľovania položiek Prameň: ŠÚ SR Graf č.6 18

22 Prameň: ŠÚ SR Zberové plochy a produkcia kŕmnych strukovín bez hrachu kŕmneho (ha, t, t/ha) Tabuľka č. 13 Ukazovateľ Zberová plocha Produkcia Hektárová úroda Peluška kŕmna 335,6 130,7 383,4 602,1 222,3 688,9 1,79 1,70 1,80 Vika siata 139,9 125,2 312,6 139,0 68,7 286,4 0,99 0,55 0,92 Bôb kŕmny 203,2 268,8 744,9 480,4 606,7 920,7 2,36 2,26 1,24 Zmesi struk. a struk.-obil. 377,0 503,0 163,2 426,6 958,1 398,6 1,13 1,90 2,44 Ostatné strukoviny kŕmne 30,7 46,4 _ ,5 _ 3,74 1,73 _ Lupina 75,9 237,3 565, ,6 605,4 1,71 1,07 1,07 Kŕmne strukoviny spolu 1162,3 Prameň: ŠÚ SR 1 311, ,5 1893, ,5 Bilancia kŕmnych strukovín na Slovensku bez hrachu siateho (ha, t, t/ha) 2 900, 1 1,63 1,67 1,34 19 Tabuľka č. 14 Ukazovateľ Skutočnosť Odhad Osevná plocha s Zberová plocha Hektárová úroda 1,22 1,11 1,53 1,37 1,63 1,67 1,34 1,34 Produkcia Počiatočné zásoby Dovoz Celková ponuka Domáca spotreba v tom: osivárska krmivárska v tom: priame skrmov kŕmne zmesi ostatná Vývoz Celkové použitie Konečné zásoby

23 Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR Poznámky: údaje o zahraničnom obchode za rok sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k a za rok zo súboru k vrátane dopočtov MPRV SR s = skutočnosť, 1) vlastné prepočty Rok = odhad autorky Priemerné ceny výrobcov bôbu kŕmneho Tabuľka č. 15 Rok I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. /t ,51 193,19 195,84 195,51 204,14-198,50 201,49 202,15 202,15 198,83 201, ,17 197,84 196,51 197,84 201,82-193,52 202,81 201,49 201,82 200,49 198, ,16 197,50 197,17 198,50 203,15-196,84 204,47 200,82 204,81 199,83 198, ,51 198,17 196,51 197,17 204,81-177,59 165,97 204,14 205,47 215,76 189, ,82 202,15 197,50 198,83 203,48-179,91 166,97 207,13 217,09 215,76 198, ,76 216,42 209,45 208,13 210,12-191,20 188,54 198,17 211,45 213,44 212, ,17 207,39 195,51 192,60 193,90-190,20 187,88 195,68 205,24 207,40 216, ,71 212,04 204,37 202,08 202,01-195,05 198,17 202,12 204,11 207,93 213, ,22 208,19 203,98 202,0 202,35 201,75-196,57 200,82 205,07 206,27 208,72 212, ,07 210,78 207,03 205,84 204,31-200,99 205,97 210,95 212,94 213,44 218,05 Prameň: ŠÚ SR 2. 5 Strukoviny v EÚ a vo svete Najrozšírenejšou strukovinou na svete je sója, fazuľa a cícer. (Sója sa však zaraďuje medzi olejniny, zrejme z dôvodu použitia na výrobu oleja). Strukoviny patria medzi proteínové (bielkovinové) plodiny. Pestovateľské plochy strukovín v EÚ zaberajú 1-7 % ornej pôdy. Jedná sa o hrach, bôb a lupinu - plodiny bohaté na bielkoviny, ktoré sa využívajú v priemyselne vyrábaných kŕmnych zmesiach a taktiež na priame kŕmenie hospodárskych zvierat. K najväčším pestovateľom strukovín v EÚ patrí Španielsko, Poľsko, Francúzsko, Lotyšsko. Podľa údajov uvedených v správe o odhade situácie s plodinami pestovanými na ornej pôde, mliekom a trhom s mäsom jeseň 2016, publikovanej na sa v roku 2015 zvýšili zberové plochy proteínových plodín (kŕmny hrach, bôb, lupina) v EÚ-28 o 38,1 % na 2 172,2 tis. ha. V roku 2016 sa očakáva v EÚ zvýšenie pestovateľských plôch strukovín, ale pokles úrod z 1 ha a pokles produkcie na 2,9 mil. ton (-4,1 %).. 20

24 Výmera, hektárové úrody a produkcia strukovín v EÚ-28 Tabuľka č. 16 Ukazovateľ e 2016f Hrach Zberová plocha (tis. ha) Úroda (t/ha) 2,62 2,75 2,30 Produkcia (tis. t) Bôb Zberová plocha (tis. ha) Úroda (t/ha) 3,17 3,14 2,82 Produkcia (tis. t) Lupina Zberová plocha tis. (ha) Úroda (t/ha) 1,77 1,41 1,55 Produkcia (tis. t) Proteínové plodiny spolu Zberová plocha (tis. ha) Úroda (t/ha) 2,73 2,69 2,38 Produkcia tis. (t) Poznámka: e=odhad; f= prognóza Prameň: 21

25 Zberové plochy strukovín v EÚ (tis. ha) Tabuľka č. 17 Krajina/rok Belgicko. 2,95 1,7 1,7 1,98 2,72 : Bulharsko 5,7 5,4 6,21 2,65 17,49 : Česká republika 22,32 20,18 17,85 20,17 33,14 35,63 Dánsko 7,8 6,8 7,2 8,4 12,0 15,7 Nemecko 97,5 82,1 74,7 92,4 160,4 : Estónsko 8,5 11,0 13,6 19,1 31,3 54,5 Írsko 2,89 (d) 4,09 (d) 4,48 (d) 3,54 (d) 10,66 (d) 12,25 (d) Grécko 21,69 24,09 30,69 41,98 66,92 67,09 Španielsko 530,29 445,63 378,11 458,39 489,39 471,48 (p) Francúzsko 299,13 197,08 190,72 245,5 269,0 Chorvátsko 2,15 1,74 2,02 2,41 2,28 2,27 Taliansko 68,27 72,69 68,26 67,45 73,47 : Cyprus 0,34 0,37 0,37 0,37 0,66 0,76 Litva 3,7 4,2 6,9 11,7 31,1 : Lotyšsko 45,4 42,4 44,4 81,5 156,98 242,3 Luxembursko 0,27 0,17 0,28 0,38 0,59 0,7 Maďarsko 19,85 21,81 21,16 21,86 25,63 21,78 Malta Holandsko 2,29 3,0 3,0 3,0 0 : Rakúsko 22,72 22,1 17,81 19,76 23,57 24,59 Poľsko 162,9 139,9 170,6 215,5 403,9 : Portugalsko 12,36 11,86 10,9 10,79 11,57 3,35 Rumunsko 53,25 55,24 53,9 50,0 54,33 58,33 Slovinsko 1,13 0,75 0,69 0,69 0,85 : Slovensko 8,00 7,27 4,62 6,07 10,1 12,72 Fínsko 14,5 12,9 11,3 14,3 23,2 22,8 Švédsko 32,52 31,26 30,17 33,76 47,96 : Veľká Británia (p) EÚ , , , , ,21 : Poznámka: úda j nie je k dispozícii; (p)=provizórny údaj, (e)=odhad; (d)=definitivně odlišnosti (pozri zdroj údajov); údaj za Slovensko v roku 2016=osevná plocha ŠÚ SR Prameň: (posledná aktualizácia ) 22

26 Zberové plochy, hektárové úrody a produkcia strukovín - svet spolu Ukazovateľ Hrach Tabuľka č. 18 Zberová plocha (ha) A A A A Úroda (t/ha) 1,5874 Fc 1,5050 Fc 1,7026 Fc 1,6501 Fc Produkcia (t) A A A A Fazuľa Zberová plocha (ha) A A A A Úroda (t/ha) 0,7515 Fc 0,8243 Fc 0,8149 Fc 0,8326 Fc Produkcia (t) A A A A Šošovica Zberová plocha (ha) A A A A Úroda (t/ha) 1,0741 Fc 1,0664 Fc 1,1839 Fc 1,0801 Fc Produkcia (t) A A A A Bôb Zberová plocha (ha) A A A A Úroda (t/ha) 1,8333 Fc 1,8156 Fc 1,7908 Fc 1,8156 Fc Produkcia (t) A A A A Cícer Zberová plocha (ha) A A A A Úroda (t/ha) 0,8835 Fc 0,9374 Fc 0,9711 Fc 0,9620 Fc Produkcia (t) A A A A Prameň: október 2016 Poznámka: (A) = agregované údaje, môžu zahŕňať oficiálne, polooficiálne alebo vypočítané údaje (Fc) = údaj FAO Graf č.5 23

27 Prameň: október 2015, prepočty autorka Graf č. 6 Prameň: október 2015, prepočty autorka Kanada je popredným svetovým producentom hrachu, šošovice, fazule a cíceru. Produkcia strukovín v Kanade predstavuje takmer 10 % svetovej produkcie strukovín, 30 % produkcie hrachu a 17 % produkcie šošovice. 24

28 Osevné plochy a produkcia strukovín v Kanade (tis. ha, tis. t) Tabuľka č. 19 Plodina Osevné plochy Šošovica 1394,2 1035,0 1017,7 1100,7 1262,6 1632, ,3 Hrach 1466,9 986,0 1509,3 1345,4 1612, , ,5 Produkcia Šošovica 2004,8 1573,5 1537,9 2261,7 1987,0 - - Hrach 3018,2 2502,0 3340,8 3960,8 3810,1 - - Prameň: Poznámka: posledná aktualizácia

29 Prílohy 26

30 Príloha č. 1 Položky colného sadzobníka Vykonávacie Nariadenie komisie (EÚ) č. 1754/2015 zo 6. októbra 2015, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a Spoločnom colnom sadzobníku. Číselný znak KN Opis tovaru Zmluvné colné sadzby (%) Doplnkové jednotky 0713 Sušené strukoviny, lúpané, tiež ošúpané alebo polené: Hrach (Pisum sativum): Na siatie bez cla Ostatný bez cla Cícer bez cla - -Fazuľa (Vigna spp., Phaseolus spp.): Fazuľa druhov Vigna mungo (L.) Hepper alebo Vigna radiata (L.) Wilczek bez cla - --Malá červená fazuľa (Adzuki) (Phaseolus alebo - bez cla Vigna angularis): --Fazuľa obyčajná, vrátane malej bielej fazule (Phaseolus vulgaris): Na siatie bez cla Ostatná bez cla Fazuľa druhu Vigna subterranea alebo Bez cla - voandzeia subterranea Vigna čínska (Vigna unguiculata) bez cla Ostatná bez cla Šošovica bez cla Bôb (Vicia faba var. major) a konský bôb (Vicia - faba var. equina, Vicia faba var. minor) 3, Kajan indický (Cajanus cajan) 3, Ostatné: 3,2 - Prameň: Colný sadzobník EÚ na rok