Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

Transkript

1 Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ročník XX, číslo 1, máj 2013 ISSN X OBILNINY Situačná a výhľadová správa k VÚEPP MPRV SR Trenčianska 55, Bratislava Dobrovičova č. 12 Tel. číslo ++421/2/ Bratislava vuepp@vuepp.sk URL

2 Autorka: Ing. Mária JAMBOROVÁ, VÚEPP Odborný garant: Ing. Daniela RUDÁ, MPRV SR Zdroje informácií: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ministerstvo poľnohospodárstva USA Pôdohospodárska platobná agentúra Official Journal of the European Union Štatistický úrad Slovenskej republiky Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Bratislava Autorka touto cestou ďakuje za spoluprácu uvedeným organizáciám a odborným pracovníkom uvedených organizácií. Text neprešiel jazykovou korektúrou a za odbornosť zodpovedá autor. VÚEPP Bratislava ISSN X 0

3 Zoznam skratiek CIF Cost, insurance, freight (dodacia podmienka v medzinárodnom obchode náklady, poistné a prepravné platené) Coceral Európske združenie obchodníkov s obilninami a olejninami (European association representing trade in cereals, oilseeds) č. číslo EÚ Európska únia EHS Európske hospodárske spoločenstvo EHP Európsky hospodársky priestor ES Európske spoločenstvo EUROSTAT Štatistický úrad EÚ IC Intervenčné centrá FAO OSN Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (Food and Agricultural Organization of the United Nations) kg kilogram KN kombinovaná nomenklatúra ks kus mil. t milión ton mld. miliarda m. j. merná jednotka MP SR Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky MPRV SR Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR PPA-ATIS Pôdohospodárska platobná agentúra, odbor Agrárne trhové informácie Slovenska EUR, euro = spoločná mena Európskej menovej únie (platnosť od ) /t euro za tonu /kg euro za kilogram Sk/t slovenská koruna za tonu Sk/kg slovenská koruna za kilogram Sk/ks slovenská koruna za 1 kus ŠÚ SR Štatistický úrad Slovenskej republiky t tona tab. tabuľka t/ha ton z hektára tis. ha tisíc hektárov tis. t tisíc ton USDA US Ministerstvo poľnohospodárstva USA (US Department of Agriculture) VÚEPP Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva 1

4 Obsah strana Úvod 1. Súhrn 3 2. Organizácia trhu s obilninami Regulačná a podporná politika trhu obilnín v Slovenskej republike Legislatíva Pravidlá spoločnej organizácie trhu s obilninami Predaj intervenčne nakúpených obilnín Podpora výroby bio-palív Regulácia trhu EÚ smerom k tretím krajinám Situácia na trhu s obilninami v Slovenskej republike Pšenica Jačmeň Raž Ovos Kukurica Ostatné obilniny Ceny Výrobky z obilnín v Slovenskej republike Výrobky mlynského priemyslu Zásoby Zahraničný obchod s mlynskými výrobkami Spotreba Trh s obilninami v EÚ Trh s obilninami vo svete...41 Zoznam príloh 2

5 Úvod Správa poskytuje informácie o trhu s obilninami (pšenica, jačmeň, raž, ovos, kukurica, ostatné obilniny) v SR v hospodárskom roku na základe dostupných údajov k a odhad bilančných ukazovateľov obilnín pre hospodársky rok Obsahuje legislatívu pre usmerňovanie trhu s obilninami, hmotné bilancie obilnín, informácie o nákupných a spotrebiteľských cenách ako aj o spotrebe obilnín a výrobkov z obilnín v SR. Poskytuje základné informácie o trhu s obilninami v EÚ a vo svete. Hospodársky rok pre obilniny začína príslušného roka a končí nasledujúceho roka. 1. Súhrn Pestovateľská plocha obilnín evidovaná ŠÚ SR k dosiahla 795,5 tis. ha a bola vyššia o 7,8 % ako v predchádzajúcom roku. Zvýšil sa podiel obilnín na osiatej ploche poľnohospodárskymi plodinami z 54,3 % v roku 2011 na 58,5 %. Na štruktúre osiatych obilnín, pšenica predstavovala 48,9 %, jačmeň 18,7 % a kukurica 26,6 %. Počas vegetačného obdobia v roku 2012 zasiahlo naše územie extrémne sucho, čo spôsobilo výrazné škody na obilninách. Priemerný hektárový výnos obilnín dosiahol 3,83 t/ha, čo bolo menej oproti predchádzajúcemu roku o 23,6 %. Najviac sa znížila úroda z 1 ha pšenice, o 26,9 %, kukurice o 22,9 %, jačmeňa o 17,8 %, ovsa o 9,7 % a najmenej sa znížila produkcia ostatných obilnín o 0,7 %. Produkcia obilnín v roku 2012 medziročne poklesla o 18,3 % na 3 035,8 tis. ton. Najviac poklesla produkcia pšenice, o 21,8 %, kukurice o 19,0 %, jačmeňa o 10,4 %. Produkcia raže sa zvýšila o 19,8 % a ostatných obilnín o 0,2 %. Podľa definitívnych údajov o spotrebe potravín (ŠÚ SR), spotreba obilnín celkom na obyvateľa SR za rok v hodnote zrna (vrátane ryže) sa v roku 2011 medziročne zvýšila o 5,0 % (5,4 kg) a znížila oproti roku 2004 o 8,7 % (10,9 kg). Spotreba pšenice sa zvýšila o 5,5 %, raže o 9,2 % a spotreba kukurice o 12,5 %. Spotreba chleba medziročne poklesla o 3,0 %, pričom spotreba pšeničného pečiva sa zvýšila o 0,7 %. V dôsledku avizovaného zníženia produkcie obilnín nielen u nás, ale i v EÚ a vo svete sa postupne od začiatku roka 2012 piemerné ceny producentov obilnín zvyšovali. Priemerná producentská cena pšenice potravinárskej sa v roku 2012 medziročne zvýšila o 4,4 %, pšenice priemyselnej o 10,1 %, kukurice na zrno o 19,5 %, jačmeňa sladovníckeho o 3,5 %, jačmeňa potravinárskeho o 2,0 %, jačmeňa kŕmneho o 3,6 %, raže potravinárskej o 6,8 %, raže kŕmnej o 12,3 %, ovsa potravinárskeho o 0,6 % a ovsa kŕmneho o 4,2 %. (viď príloha č. 1). Priemerná spotrebiteľská cena pšeničnej polohrubej múky sa v roku 2012 v porovnaní s priemernou cenou v roku 2011 znížila o 0,01 /kg, cena tmavého chleba o 1,5 % (0,02 /kg). Cena cestovín vaječných, (500 g balenie) sa zvýšila o 1,8 % (0,02 /ks) a cena za 1 kg ryže sa zvýšila medziročne v priemere o 8,1 % (0,11 /kg). Cena bieleho rožka (40 g) sa nezmenila a dosiahla 0,06 /ks. (viď príloha č. 5). 3

6 Na základe vývoja situácie na agrárnom trhu s obilninami na Slovensku možno k odhadovať vývoj bilančných ukazovateľov v hospodárskom roku nasledovne: vzhľadom na predpokladaný dopyt po obilninách pokles sebestačnosti Slovenska v obilninách o 27,7 p. b. na 118,9 %; celkovú ponuku nižšiu o 3,4 % (149,1 tis. t); zvýšenie domácej spotreby obilnín o 0,8 %; zníženie potravinárskej spotreby o 3,7 %; zníženie kŕmnej spotreby o 10,1 %; zníženie vývozu obilnín o 7,4 %; zníženie celkového použitia o 1,8 %; zníženie konečných zásob o 10,8 % pre rok odhadujeme: pokles osevných plôch obilnín o 3,0 %; zvýšenie úrody z 1 ha o 7,3 %; zvýšenie produkcie o 4,6 %; zvýšenie celkovej ponuky obilnín o 1,0 %; zníženie celkového použitia o 6,1 %; zvýšenie konečných zásob o 40,1 %. Podľa údajov zverejnených Európskym združením obchodníkov s obilninami a olejninami (Coceral), v marci 2013, sa v roku 2012 odhaduje nižšia produkcia obilnín v EÚ-27 oproti predchádzajúcemu roku o 3,8 %. Príčinou poklesu produkcie bol medziročný pokles produkcie z 1 hektára o 6,5 %, vplyvom nepriaznivého počasia počas vegetácie (sucho), čo malo za následok zvyšovanie cien producentov obilnín (viď tab. č ). Pre rok 2013 odhaduje Coceral v EÚ-27 zníženie pestovateľských plôch obilnín, ale zvýšenie produkcie oproti predchádzajúcemu roku o 4,1 %. 4

7 Graf č.1 Vývoj produkcie obilnín zberová plocha (tis. ha) priem.ha úroda ( 100 kg/ha) produkcia (tis.t) Prameň: ŠÚ SR Graf č.2 Vývoj priemerných cien poľnohospodárskych výrobcov vybraných obilnín ( /t) pšenica potravinárska kukurica na zrno jačmeň potravinársky raž potravinárska ovos potravinársky Prameň: ŠÚ SR 5

8 2. Organizácia trhu s obilninami 2.1. Regulačná a podporná politika trhu obilnín v SR Legislatíva Základná legislatíva: - Nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o spoločnej organizácii poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov), pre sektor obilnín sa uplatňuje od 1. júla 2008 v platnom znení. - Nariadenie Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky v platnom znení. - Nariadenie Komisie (ES) č. 1913/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania poľnohospodárskeho menového systému pre euro v poľnohospodárstve a ktorým sa menia a dopĺňajú určité nariadenia. - Nariadenie Rady (ES) č. 72/2009 z 19. januára 2009 o úpravách spoločnej poľnohospodárskej politiky zmenením a doplnením nariadení (ES) č. 247/2006, (ES) č. 320/2006, (ES) č. 1405/2006, (ES) č. 1234/2007, (ES) č. 3/2008 a (ES) č. 479/2008 a zrušením nariadení (EHS) č. 1883/78, (EHS) č. 1254/89, (EHS) č. 2247/89, (EHS) č. 2055/93, (ES), č. 1868/94, (ES) č. 2596/97, (ES) č 1182/2005 a (ES) č. 315/ Zákon č. 543/2007 Z. z. z 25. októbra 2007 o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov. - Nariadenie Komisie (ES) č. 1121/2009, z 29. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú podobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o režimy podpory pre poľnohospodárov ustanovené v hlavách IV a V. Intervenčný nákup obilnín - Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1272/2009, z 11. decembra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide nákup a predaj poľnohospodárskych výrobkov v rámci verejnej intervencie. - Nariadenie Komisie (EÚ) č. 742/2010 zo 17. augusta 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 1272/2009, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o nákup a predaj poľnohospodárskych výrobkov v rámci verejnej intervencie. - Nariadenie Komisie (ES) č. 1881/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú maximálne hodnoty obsahu niektorých kontaminantov v potravinách. - Nariadenie Komisie (ES) č. 1126/2007 z 28. septembra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1881/2006, ktorým sa ustanovujú maximálne hodnoty obsahu niektorých kontaminantov v potravinách, pokiaľ ide o toxíny Fusarium v kukurici a vo výrobkoch z kukurice. - Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1125/2010 z 3. decembra 2010, ktorým sa určujú intervenčné strediská pre obilniny a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1173/ Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 74/2013 z 25. januára 2013, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 1125/2010, pokiaľ ide intervenčné strediská pre obilniny v Nemecku, Španielsku a na Slovensku. 6

9 Intervenčné skladovanie obilnín - Nariadenie Komisie (ES) č. 884/2006 z 21. júna 2006 o pravidlách uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005, pokiaľ ide o financovanie intervenčných opatrení vo forme verejného skladovania Európskym poľnohospodárskym záručným fondom (EPZF) a zaúčtovanie operácií verejného skladovania platobnými agentúrami členských štátov. - Nariadenie Komisie (ES) č. 401/2006 ktorým sa stanovujú metódy odberu vzoriek a analytické metódy na úradnú kontrolu hodnôt mykotoxínov v potravinách. Intervenčný predaj obilnín - Nariadenie Komisie (ES) č. 1130/2009 z 24. novembra 2009 o ustanovení spoločných podrobných pravidiel na overovanie použitia alebo miesta určenia intervenčných produktov. - Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1272/2009 z 11. decembra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o nákup a predaj poľnohospodárskych výrobkov v rámci verejnej intervencie (účinnosť od , uplatňuje sa pre obilniny od ). Tendre a ostatné obchodné opatrenia - Nariadenie Komisie (ES) č. 612/2009 zo 7. júla 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá uplatňovania vývozných náhrad za poľnohospodárske výrobky (prepracované znenie). - Nariadenie Komisie (ES) č. 376/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania systému dovozných a vývozných licencií a certifikátov s vopred stanovenou sadzbou náhrady pre poľnohospodárske výrobky (kodifikované znenie). - Nariadenie Komisie (ES) č. 642/2010 z 20. júla 2010 o pravidlách na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o dovozné clá pre sektor obilnín. Nariadenie Komisie (ES) č. 1342/2003 z 28. júla 2003, ktorým sa ustanovujú osobitné podrobné pravidlá pre uplatňovanie systému dovozných a vývozných licencií pre obilniny a ryžu v znení neskorších predpisov. - Nariadenie Komisie (EÚ) č. 282/2012 z 28. marca 2012, ktorým sa stanovujú spoločné podrobné pravidlá uplatňovania systému záruk pre poľnohospodárske výrobky. - Nariadenie Komisie (ES) č. 1067/2008 z 30. októbra 2008, ktorým sa otvára a ustanovuje správa colných kvót Spoločenstva pre bežnú pšenicu z tretích krajín, okrem pšenice vysokej kvality, a ktoré stanovuje výnimku z nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 (kodifikované znenie). - Nariadenie Komisie (ES) č. 2305/2003 z 29. decembra 2003, ktorým sa otvára tarifná kvóta spoločenstva na dovoz jačmeňa z tretích krajín a ustanovuje aj jej spravovanie. - Nariadenie Komisie (ES) č. 969/2006 z 29. júna 2006, ktorým sa otvára a ustanovuje správa colnej kvóty Spoločenstva na dovoz kukurice pôvodom z tretích krajín. - Nariadenie Komisie (ES) č. 1296/2008 z 18. decembra 2008 o ustanovení podrobných pravidiel pre uplatňovanie colných kvót na dovoz kukurice a cirku do Španielska a dovoz kukurice do Portugalska (kodifikované znenie). - Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1334/2011 z 19. decembra 2011, ktorým sa na rok 2012 uverejňuje nomenklatúra poľnohospodárskych výrobkov za vývozné náhrady zavedená nariadením (EHS) č. 3846/87. - Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 24/2013 z 15. januára 2013, ktorým sa stanovujú dovozné clá v sektore obilnín uplatniteľné od 16. januára Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1208/2012 zo 14. decembra 2012, ktorým sa stanovujú dovozné clá v sektore obilnín uplatniteľné od 16. decembra

10 - Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1222/2012 z 14. decembra 2012, ktorým sa ustanovuje odchýlka od nariadení (ES) č. 2305/2003, (ES) č. 969/2006, (ES) č. 1067/2008, (ES) č. 1964/2006, vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 480/2012, nariadení (ES) č. 828/2009 a (ES) č. 1918/2006, pokiaľ ide o termíny podávania žiadostí a vydávania dovozných povolení na rok 2013 v rámci colných kvót na obilniny, ryžu, cukor a olivový olej, a ktorým sa ustanovuje odchýlka od nariadení (ES) č. 951/2006, (ES) č. 1518/2003, (ES) č. 382/2008, (EÚ) č. 1178/2010 a (EÚ) č. 90/2011, pokiaľ ide o termíny vydávania vývozných povolení na rok 2013 v sektoroch cukru a izoglukózy mimo kvóty, bravčového mäsa, hovädzieho mäsa, vajec a hydinového mäsa, a ktorým sa ustanovuje odchýlka od nariadenia (EÚ) č. 1272/2009, pokiaľ ide o lehotu na preskúmanie ponúk na nákup pšenice obyčajnej za pevne stanovenú cenu v rámci verejnej intervencie. - Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 569/2012 z 28. júna 2012, ktorým sa dočasne pozastavuje uplatňovanie dovozného cla na niektoré obilniny v hospodárskom roku 2012/ Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1115/2012 z 28. novembra 2012, ktorým sa dočasne pozastavuje uplatňovanie dovozných ciel na niektoré obilniny v hospodárskom roku 2012/ Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 625/2012 z 11. júla 2012, ktorým sa stanovuje koeficient pridelenia, ktorý sa má uplatňovať na žiadosti o dovozné povolenia predložené v období od 29. júna do 6. júla 2012 podľa colnej subkvóty III v rámci colnej kvóty otvorenej nariadením (ES) č. 1067/2008 pre pšenicu obyčajnú, inú ako vysokej kvality. - Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1267/2012 z 21. decembra 2012, ktorým sa stanovujú dovozné clá v sektore obilnín uplatniteľné od 1. januára Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 90/2013 z 31. januára 2013, ktorým sa stanovujú dovozné clá v sektore obilnín uplatniteľné od 1. februára Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 134/2013 z 15. februára 2013, ktorým sa stanovujú dovozné clá v sektore obilnín uplatniteľné od 16. februára Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 179/2013 z 28. februára 2013, ktorým sa stanovujú dovozné clá v sektore obilnín uplatniteľné od 1. marca Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 240/2013 z 15. marca 2013, ktorým sa stanovujú dovozné clá v sektore obilnín uplatniteľné od 16. marca Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 304/2013 z 27. marca 2013, ktorým sa stanovujú dovozné clá v sektore obilnín uplatniteľné od 1. apríla Štatistika - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 543/2009 z 18. júna 2009 o štatistike rastlinnej produkcie a o zrušení nariadení Rady (EHS) č. 837/90 a (EHS) č. 959/93 v znení neskorších predpisov. (Text s významom pre EHP) Poznámka: Právne predpisy sú v Úradnom vestníku EÚ na stránke internetu Pravidlá spoločnej organizácie trhu s obilninami Systém spoločnej organizácie trhu s obilninami sa pre sektor obilnín riadi nariadením Rady (ES) č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky. Intervenčný nákup obilnín sa v zmysle nariadení bez vyhlásenia vykonáva každý rok. Verejná intervencia za pevne stanovenú cenu je 3 milióny ton pšenice obyčajnej a 0 t pri ostatných obilninách. V zmysle uvedených nariadení sa ponuky na intervenčný nákup obilnín prijímajú od 1. novembra do 31. mája nasledujúceho roku a ich realizácia (dodávka) sa musí uskutočniť najneskôr do 30. júna. 8

11 Administrovanie, manipulovanie a kontrolu celého systému intervenčného nákupu, skladovania a predaja obilnín vykonáva Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej len agentúra). Svoju činnosť, ako výkonný orgán Európskej komisie podriaďuje legislatíve EÚ a slovenskej legislatíve na úseku štátnej správy organizácie trhu s obilninami. Úlohou intervenčného nákupu obilnín je odčerpanie prebytkov obilnín z voľného trhu EÚ a taktiež plní funkciu záchrannej siete pre majiteľov obilnín, pokiaľ sa im nepodarí predať tovar na voľnom trhu, môžu ho predať za intervenčnú cenu. Obilniny (pšenica obyčajná) v určenej kvalite a minimálnom množstve môže na intervenčný nákup ponúknuť držiteľ tovaru pestovateľ, výrobca, obchodník. Obilniny musia byť dopestované na území štátov EÚ a v čase ponuky sa musia nachádzať na území Slovenska. Minimálna kvalita musí byť v rozsahu podľa Nariadenia Komisie (ES) č. 742/2010 a Nariadenia Komisie (ES) č. 1881/2006, pričom minimálne množstvo, ktoré sa môže ponúknuť do intervencie je 80 ton. Intervenčné centrá pre obilniny sú zverejnené v prílohe Nariadenia Komisie (ES) č. 1125/2010. Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 74/2013, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 1125/2010, pokiaľ ide intervenčné strediská pre obilniny v Nemecku, Španielsku a na Slovensku sa doplnilo intervenčné centrum Šurany. Aktuálny počet intervenčných centier v Slovenskej republike je 11: Bratislava, Trnava, Dunajská Streda, Nitra, Rimavská Sobota, Dvory nad Žitavou, Bánovce nad Bebravou, Veľký Krtíš, Martin, Košice a Šurany s kapacitou ton. Intervenčné centrá (IC) sú vlastne zúčtovacie miesta. Podľa pravidiel stanovených v nariadeniach EK náklady na dopravu obilnín do skladovacieho priestoru, ktorý určí ponúkajúci alebo uchádzač vo verejnej súťaži ako sklad za najnižšie náklady znáša ponúkajúci alebo uchádzač vo verejnej súťaži, ak vzdialenosť nie je väčšia ako 100 km. Pokiaľ sa vzdialenosť prekročí, náklady na dopravu nad 100 km znáša intervenčná agentúra vo výške 0,083 /t/km). Agentúra určí intervenčný sklad, do ktorého je povinný dodávateľ ponúknuté obilniny dodať v rámci stanoveného mesiaca dodávky. Podrobný postup pre intervenčný nákup obilnín je zverejnený na webovej stránke PPA Predaj intervenčných zásob obilnín Na základe rozhodnutia EK sa obilniny nakúpené platobnými agentúrami sa môžu ponúknuť na predaj formou výziev na predloženie ponúk, alebo v prípade opätovného predaja na trhu Únie formou verejnej dražby. Avšak prioritne EK používa dostupné intervenčné zásoby obilnín na realizáciu programu potravinovej pomoci pre najodkázanejšie osoby v Únii Podpora výroby bio-palív Produkcia obilnín pestovaných za účelom výroby bio-palív sa podporuje v zmysle Nariadenia vlády SR č. 488/2010 z 8. decembra 2010 o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb Regulácia trhu EÚ smerom k tretím krajinám Dovoz a vývoz produktov z/do tretích krajín, ktoré patria pod Spoločnú organizáciu trhu s obilninami v zmysle nariadenia Komisie č. 1234/2007 o Spoločnej organizácii trhu s obilninami, podliehajú predloženiu dovoznej alebo vývoznej licencie. Výnimkou sú výrobky (KN kód podľa kombinovanej nomenklatúry) a množstvá v Prílohe II časť I písmeno A časť II písmeno A nariadenia Komisie (ES) č. 376/

12 Podrobný postup pre vydávanie licencií na dovoz a vývoz obilnín je zverejnený na webovej stránke PPA Účelom dovozného režimu u obilnín je ochrana domáceho trhu EÚ pred dovozom lacnejšej produkcie z tretích krajín. Pre tento účel sa využívajú dovozné clá a dovozné licencie, ako aj určité mimoriadne opatrenia. Od 1. júla 1995 sa dovozné poplatky odvádzajú od maximálnej dovoznej ceny so zaplateným clom. Podľa Dohody z Blair House medzi USA a EÚ nemôže byť rozdiel medzi dovoznou cenou obilnín s clom a platnou intervenčnou cenou v EÚ väčší ako 155 %. Tento princíp zahŕňa aj stanovenie taríf na základe rozdielnych referenčných cien pre šesť definovaných druhov obilnín (pšenica mäkká, pšenica tvrdá, raž, jačmeň, kukurica, cirok). Dovozný poplatok sa vypočíta ako rozdiel medzi platnou intervenčnou cenou (spolu s mesačnými príplatkami v priebehu roka) vynásobenou 1,55 a reprezentatívnou cenou CIF pre obilniny v Rotterdame. Tak ako rastie intervenčná cena v priebehu roka vďaka fixným príplatkom, rastie potom aj maximálna dovozná cena so zaplateným clom. V podstate ide o systém dovozných poplatkov, ktoré sa menia v závislosti od vývoja svetovej ceny (pri znižujúcej sa svetovej cene sa zvyšujú a naopak). Dovozný poplatok však nikdy nesmie prekročiť maximálne clo stanovené dohodou GATT (výnimku tvoria tzv. špeciálne ochranné opatrenia). Dovozné clo sa nemusí aplikovať v prípade, keď je obilie dovezené z tretej krajiny a spracovaný produkt z tohto obilia je opäť vyvezený mimo územie EÚ ( zušľachťovací styk ). Z niektorých krajín, s ktorými má EÚ uzatvorené špeciálne obchodné dohody je ustanovený dovoz so zníženými dovoznými poplatkami. Tieto krajiny sú rozdelené do niekoľkých kategórií. Zvýhodnené colné sadzby sa uplatňujú pre 70 krajín Afriky, Karibiku a Pacifiku, krajiny strednej a východnej Európy, Egypt, Alžírsko a niektoré ostatné krajiny. Vývozná náhrada umožňuje vývozcom konkurovať na svetových trhoch a vyrovnať rozdiel medzi cenami na svetových trhoch a cenami v rámci Spoločenstva. Ceny poľnohospodárskych produktov sú v štátoch Európskej únie v dôsledku cenových opatrení v jednotlivých organizáciách trhu všeobecne vyššie ako sú ceny rovnakého tovaru na svetovom trhu. Vývozcom sú vývozné náhrady poskytované z prostriedkov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu. Výška vývoznej náhrady je rovnaká pre celé Spoločenstvo, je určovaná pravidelne Európskou Komisiou a závisí od úrovne cien na svetovom trhu a na trhu Spoločenstva. Výrobky, na ktoré Európska Komisia poskytne produkčnú náhradu, neposkytne vývoznú náhradu. Všeobecné podmienky, ktorými sa ustanovujú podrobné pravidlá pre uplatňovanie vývozných náhrad na poľnohospodárske výrobky sú obsiahnuté v nariadení Komisie (ES) č. 612/2009, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá pre uplatňovanie vývozných náhrad na poľnohospodárske výrobky. Prameň: PPA 10

13 3. Situácia na trhu s obilninami v Slovenskej republike Pre úrodu obilnín v roku 2012 sa osialo 795,5 tis. ha pôdy, čo bolo viac oproti predchádzajúcemu roku o 7,8 %. Podľa ŠÚ SR zberová plocha obilnín dosiahla 792,8 tis. ha a bola vyššia oproti predchádzajúcemu roku o 6,9 %, čo predstavuje 51,3 tis. ha. Počas vegetačného obdobia v roku 2012 zasiahlo naše územie extrémne sucho, čo spôsobilo výrazné škody na poľnohospodárskych plodinách. Dosiahla sa produkcia nižšia oproti roku 2011 o 18,3 % (678,3 tis. t). Nepriaznivé klimatické podmienky sa prejavili na znížení priemernej úrody obilnín spolu z 1 ha až o 23,8 % (1,27 t/ha). Najviac sa znížila úroda z 1 ha pšenice, o 26,9 %, kukurice o 22,9 %, jačmeňa o 17,8 %, ovsa o 9,7 % a najmenej sa znížila produkcia ostatných obilnín o 0,7 %. Medziročne najviac poklesla produkcia pšenice, o 21,8 %, kukurice o 19,0 %, jačmeňa o 10,4 %. Produkcia raže sa zvýšila o 19,8 % a ostatných obilnín o 0,2 %. Podiel produkcie pšenice v roku 2012 na celkovej produkcií obilnín medziročne poklesol zo 43,9 % v roku 2011 na 42,0 %. Jačmeň tvoril na celkovej produkcii 15,5 %, kukurica 38,6 %, raž 1,6 %, ovos 1,1 % a ostatné obiloviny 1,2 %. V hospodárskom roku sa odhaduje medziročne pokles celkovej ponuky obilnín na domácom agrárnom trhu o 3,4 % (149,1 tis. t), na čom by sa mala podieľať pšenica, pri ktorej sa odhaduje pokles ponuky o 9,6 % a jačmeňa o 0,6 %. Zároveň sa odhaduje mierne zvýšenie domácej spotreby obilnín (0,8 %) na ktorej sa bude podieľať odhadované zvýšené ostatné použitie. V prebiehajúcom hospodárskom roku predpokladáme zníženie sebestačnosti SR v obilninách zo 146,6 % na 118,9 % a vývozu obilnín medziročne o cca 7,4 %. Pri odhadovanom znížení celkovej ponuky a zvýšení domácej spotreby možno predpokladať v hospodárskom roku pokrytie spotreby obilnín z vytvorených zdrojov a dostatočné zásoby obilnín ku koncu hospodárskeho roka. Osev ozimín za rok 2012 dosiahol ha obilnín (len za podnikateľské jednotky), čo predstavovalo zníženie výmery o 1,2 % (4 678 ha) ako v predchádzajúcom roku. Na základe týchto informácii a vývoja počasia od začiatku roka možno odhadovať zníženie pestovateľskej výmery obilnín v roku o 3,0 %. Odhaduje sa, že priemerný hektárový výnos obilnín sa medziročne zvýši na 4,11 t/ha a produkcia obilnín v tomto roku o 4,6 % na 3 176,3 tis. ton. Vzhľadom na predpokladané celkové použitie sa odhaduje zvýšenie sebestačnosti Slovenska v obilninách o 8,3 p. b. na 127,2 %. Na základe týchto skutočností odhadujeme v hospodárskom roku celkovú ponuku vyššiu o 1, % % a zvýšenie konečných zásob. 11

14 Bilancia obilnín spolu U kazovateľ M.J. Tabuľka č. 1 Skutočnosť Odhad Výhľad Osevná plocha tis. ha 797,5 768,0 714,1 737,8 795,5 s 771,9 Zberová plocha tis. ha 799,3 768,7 683,3 741,5 792,8s 771,9 Hektárová úroda t/ha 5,18 4,33 3,74 5,01 3, 83s 4,11 Produkcia tis. t 4 136, , , , ,8s 3176,3 Počiatočné zásoby tis. t 760, ,9 *1 485 *293,2 744,4s 663,7 Dovoz tis. t 371,6 258,8 500,9 320,7 400,0 385,7 Ostatné zdroje tis. t 108,3 108,9 104,6 113,2 121,4 120,5 Celková ponuka tis. t 5 377, , , , , ,2 Domáca spotreba tis. t 2 888, , , , , ,3 - potravinárska tis. t 1 044,5 965, , , ,0 1123,1 - osivárska tis. t 231,4 204,6 219,7 233,7 234,3 205,9 - kŕmna tis. t 1 114,5 741,9 726,0 823,3 740,0 700,0 - ostatná tis. t 498,4 390,2 345,4 325,9 470,5 467,3 Vývoz tis. t 964, , , , ,7 895,4 Ostatné výdaje tis. t 59,6 16,9 24,3 26,8 23,3 24,9 Celkové použitie tis. t 3 912, , , , ,8 3416,6 Konečné zásoby spolu tis. t 1 464, ,3 361,6 744,4 663,7 929,6 z toho: zásoby na PPA tis. t 143,6 223,3 59,1 na intervenčný nákup Prameň: ŠÚSR, MPRV SR- výkaz OB (MP SR) 9-12, výkaz KRMZ (MPRV SR) 1-04 Poznámka: údaje o zahraničnom obchode sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k vrátane dopočtov MPRV SR; objem konečných zásob v hosp. roku bol upravený na základe zmeny výpočtu zásob *bez zásob na PPA, s = skutočnosť Vývoj bilančných ukazovateľov obilnín spolu (tis. t) Graf č odhad Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR produkcia dovoz vývoz domáca spotreba 12

15 3.1. Pšenica K evidoval ŠÚ SR plochu osiatu pšenicou 388,7 tis. ha, ktorá bola vyššia medziročne o 6,8 % (24,7 tis. ha). V žatve v roku 2012 sa pozberala pšenica z výmery medziročne vyššej o 7 %. Nepriaznivé počasie počas vegetácie spôsobilo výrazný pokles priemernej úrody z jedného hektára (26,9 %), čo spôsobilo pokles produkcie pšenice o 21,8 % (355,8 tis. t). Na základe toho, odhadujeme v prebiehajúcom hospodárskom roku pokles celkovej ponuky pšenice pre domáce použitie i vývoz medziročne o 9,6 % a zníženie sebestačnosti medziročne o 40,3 p. b. na 116,3 %. Vzhľadom na odhadované použitie pšenice v aktuálnom hospodárskom roku, je možné predpokladať dostatok zdrojov na pokrytie domácej spotreby i vývoz. Pokles celkovej ponuky pšenice na domácom agrárnom trhu sa prejaví na poklese konečných zásob k , ktorých objem by mohol medziročne poklesnúť až o 56,6 %. Na jeseň v roku 2012 sa zasiala pšenica na výmere 333,6 tis. ha, čo bolo menej ako v roku 2011 o 3,8 %. V dôsledku nepriaznivého počasia počas zimy 2012/13, (sneh, tuhé mrazy, záplavy) neskorý nástup jari, možno predpokladať pestovateľskú výmeru pšenice pre úrodu v roku 2013 nižšiu o 3,5 %. Cekovú ponuku pšenice v hospodárskom roku odhadujeme vzhľadom na odhadovanú produkciu nižšiu o 5,8 %. Vzhľadom na predpokladané nižšie použitie pšenice, by sa mohli konečné zásoby ku koncu hospodárskeho roka zvýšiť o 174,5 tis. ton. Bilancia pšenice Ukazovateľ M. J. Tabuľka č. 2 Skutočnosť Odhad Výhľad Osevná plocha tis. ha 374,4 380,3 349,7 364,0 388,7s 375,0 Zberová plocha tis. ha 373,7 379,2 342,1 362,8 388,1s 375,0 Hektárová úroda t/ha 4,87 4,0 3,46 4,50 3,29s 3,60 Produkcia tis. t 1 819, , , , ,3s 1 350,0 Počiatočné zásoby tis. t 209,6 520,3 *625,2 *121,5 308,2s 133,6 Dovoz tis. t 158,5 103,0 110,0 116,23 100,0 100,0 Ostatné zdroje tis. t 50,3 59,1 50,7 52,0 54,0 53,0 Celková ponuka tis. t 2 237, , , , , ,5 Domáca spotreba tis. t 1293, , ,3 1041, , ,0 - potravinárska tis. t 466,4 434,0 523,8 498,1 500,0 510,0 - osivárska tis. t 109,5 99,4 101,2 108,2 116,6 100,0 - kŕmna tis. t 460,8 319,7 281,4 300,0 350,0 300,0 - ostatná tis. t 256,9 171,0 153,8 135,3 130,0 130,0 Vývoz tis. t 385,9 531,8 453,7 561,6 500,0 330,0 Ostatné výdaje tis. t 38,0 7,6 8,1 9,6 7,2 8,4 Celkové použitie tis. t 1 717,6 1563, , ,8 1603, ,4 Konečné zásoby spolu tis. t 520,3 656,7 124,6 308,2 133,5 258,1 z toho: zásoby na PPA tis. t 9,1 31,5 3,1 na intervenčný nákup Prameň: ŠÚSR, MPRV SR- výkaz OB (MP SR) 9-12, výkaz KRMZ (MPRV SR)

16 Poznámka: údaje o zahraničnom obchode sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k vrátane dopočtov MPRV SR; objem konečných zásob v hosp. roku bol upravený na základe zmeny výpočtu zásob *bez zásob na PPA, s = skutočnosť Graf č Vývoj bilančných ukazovateľov pšenice (tis. t) odhad Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR produkcia dovoz vývoz domáca spotreba 3.2. Jačmeň Na jeseň v roku 2011 sa zasial jačmeň na výmere 19,3 tis ha pôdy, čo bolo viac o 29,9 % ako v roku Celkovo k evidoval ŠÚ SR pestovateľskú plochu väčšiu ako v roku 2011 o 8,9 %. V roku 2012 sa jačmeň zozberal z výmery väčšej ako v roku 2011 o 9 %. Podľa ŠÚ SR dosiahla produkcia jačmeňa 470,5 tis. ton, čo je menej o 10,4 % ako v roku 2011, na čom sa podieľaľ pokles produkcie jačmeňa z 1 hektára až o 17,8 %. Poklesol podiel sladovníckeho jačmeňa na celkovej produkcii zo 44,2 % v roku 2011 na 44 %, keď jeho produkcia medziročne poklesla o 11,0 %. Vzhľadom na odhadovaný dovoz jačmeňa a počiatočné zásoby sa odhaduje celková ponuka v aktuálnom hospodárskom roku medziročne nižšia o 0,6 %. Na základe disponibilných údajov o domácej spotrebe, možno odhadovať pokles domácej spotreby jačmeňa o 10,0 %. Predpokladá sa zníženie spotreby jačmeňa na potravinárske i kŕmne účely a zvýšenie konečných zásob. Na jeseň v roku 2012 sa zasial jačmeň na výmere ha, čo je menej ako v predchádzajúcom roku o 9,9 %. Na základe toho, možno predpokladať v roku 2013 pokles pestovateľskej výmery jačmeňa o 10,8 %. Celkovú ponuku jačmeňa odhadujeme v aktuálnom hospodárskom roku na nižšej úrovni ako v roku o 6,1 %. 14

17 Bilancia jačmeňa Ukazovateľ M. J. Tabuľka č. 3 Skutočnosť Odhad Výhľad Osevná plocha tis. ha 213,8 196,8 138,9 136,3 148,5s 132,4 Zberová plocha tis. ha 213,1 195,8 133,0 135,7 148,0s 132,4 Hektárová úroda t/ha 4,18 3,45 2,72 3,87 3,18s 3,12 Produkcia tis. t 891,3 675,5 361,4 525,0 470,5s 413,1 Počiatočné zásoby tis. t 88,0 292,1 *276,5 *16,9 21,1s 30,0 Dovoz tis. t 42,5 22,9 94,8 78,1 120,0 130,0 Ostatné zdroje tis. t 20,4 21,7 14,5 8,7 13,4 14,0 Celková ponuka tis. t 1 042, ,2 747,2 628,7 625,0 587,1 Domáca spotreba tis. t 647,9 575,4 525,8 551,5 496,2 500,4 - potravinárska tis. t 324,9 264,4 244,2 310,2 280,0 280,0 - osivárska tis. t 58,7 43,2 42,4 43,7 34,2 30,4 - kŕmna tis. t 151,0 167,8 169,7 130,3 100,0 110,0 - ostatná tis. t 114,0 100,0 69,5 67,4 82,0 80,0 Vývoz tis. t 93,8 98,2 153,8 50,0 93,4 41,4 Ostatné výdaje tis. t 8,5 6,1 4,0 6,1 5,4 5,4 Celkové použitie tis. t 750,2 679,6 683,6 607,6 595,0 547,2 Konečné zásoby spolu tis. t 292,1 332,5 73,0 21,1 30,0 39,9 z toho: zásoby na PPA tis. t 24,1 156,1 56,0 na intervenčný nákup Prameň: ŠÚSR, MPRV SR- výkaz OB (MP SR) 9-12, výkaz KRMZ (MPRV SR) 1-04 Poznámka: údaje o zahraničnom obchode sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k vrátane dopočtov MPRV SR; objem konečných zásob v hosp. roku bol upravený na základe zmeny výpočtu zásob *bez zásob na PPA, s = skutočnosť Graf č.5 Vývoj bilančných ukazovateľov jačmeňa (tis.t) odhad Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR produkcia dovoz vývoz domáca spotreba 15

18 3.3. Raž V hospodárskom roku sa zasiala raž na výmere väčšej oproti predchádzajúcemu roku o 18,0 % (2,4 tis. ha). Podľa ŠÚ SR úroda z 1 hektára sa medziročne znížila o 1,3 % na 3,14 t/ha. Zvýšenie pestovateľskej plochy i pri nižšej úrode z 1 hektára sa však prejavilo zvýšením produkcie raže medziročne o 19,8 %. Na základe toho možno odhadovať pri vyššom dovoze raže v aktuálnom hospodárskom roku celkovú ponuku pre domáci agrárny trh i vývoz väčšiu o takmer 53,8 %. Na základe vývoja spotreby podľa štatistických informácii k sa odhaduje v hospodárskom roku zvýšenie domácej spotreby o 1,8 %, pričom sa zníži potravinárska spotreba o 13,5 %, osivárska zvýši o 18,4 % a kŕmna o 11,1 %. Zvýšenie celkových zdrojov raže, by však malo ovplyvniť objem konečných zásob raže, ktoré by sa mali v porovnaní s predchádzajúcim rokom k zvýšiť. Na jeseň v roku 2012 sa zasiala raž na výmere hektárov, čo bolo medziročne viac o 59,1 % (8,8 tis. ha). Na základe toho možno pri priemernej úrode z 1 hektára 2,85 t odhadovať zvýšenie produkcie v roku 2013 o 36,6 % (18,1 tis. t) a celkovej ponuky medziročne o 22,2 %. Bilancia raže Ukazovateľ M. J. Tabuľka č. 4 Skutočnosť Odhad Výhľad Osevná plocha tis. ha 26,2 20,2 17,1 13,4 15,8s 23,7 Zberová plocha tis. ha 25,9 19,9 15,9 13,0 15,7s 23,7 Hektárová úroda t/ha 3,10 2,87 2,23 3,18 3,14s 2,85 Produkcia tis. t 80,3 56,9 35,5 41,2 49,4s 67,5 Počiatočné zásoby tis. t 7,8 38,6 35,0 5,0 5,2s 28,5 Dovoz tis. t 8,5 4,5 7,1 6,2 27,0 4,2 Ostatné zdroje tis. t 1,4 1,4 1,1 1,8 1,8 1,6 Celková ponuka tis. t 98,0 101,4 78,7 54,2 83,4 101,8 Domáca spotreba tis. t 49,4 54,4 56,6 43,4 44,3 48,0 - potravinárska tis. t 22,0 28,8 34,6 28,9 25,0 30,0 - osivárska tis. t 5,4 4,0 4,0 3,8 4,5 4,5 - kŕmna tis. t 14,6 15,9 13,0 8,1 9,0 9,0 - ostatná tis. t 7,4 5,7 5,0 2,7 5,8 4,5 Vývoz tis. t 9,9 11,4 10,7 5,6 10,0 10,0 Ostatné výdaje tis. t 0,2 0,5 0,4 0,0 0,5 0,5 Celkové použitie tis. t 59,4 66,4 67,8 49,1 54,8 58,5 Konečné zásoby spolu tis. t 38,6 35,0 5,0 5,2 28,5 43,3 Prameň: ŠÚSR, MPRV SR- výkaz OB (MP SR) 9-12, výkaz KRMZ (MPRV SR) 1-04 Poznámka: údaje o zahraničnom obchode sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k vrátane dopočtov MPRV SR; objem konečných zásob v hosp. roku bol upravený na základe zmeny výpočtu zásob *bez zásob na PPA, s = skutočnosť 16

19 Graf č. 6 Vývoj bilančných ukazovateľov raže (tis. t) odhad Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR produkcia dovoz vývoz domáca spotreba 3.4. Ovos Pre úrodu v hospodárskom roku sa ovos zasial na výmere iba mierne vyššej ako v predchádzajúcom roku o 3,2 % a zozberal z plochy vyššej o 3,8 %. Podľa ŠÚ SR úroda ovsa v roku 2012 z 1 hektára medziročne poklesla o 9,7 % a celková produkcia o 6,2 % (2,3 tis. ton). Celková ponuka vytvorená okrem produkcie dovozom a počiatočnými zásobami, výrazne vyššími ako v predchádzajúcom roku, by mala dosiahnuť objem vyšší medziročne o 11,4 %. Zásoby ovsa v závere hospodárskeho roka sa vzhľadom na vyšší objem ponuky a odhadované použitie odhadujú vyššie ako v predchádzajúcom roku o 61,5 %. Odhad veľkosti pestovateľskej výmery ovsa v roku 2013 vychádza z vývoja v predchádzajúcich rokoch, ktorý zahŕňa potreby nášho agrárneho trhu, predovšetkým potravinárske a kŕmne použitie ovsa v SR. Odhaduje sa, že pri priemernej hektárovej úrode 2,06 ton, môže produkcia ovsa v hospodárskom roku dosiahnuť vyšší objem o 2,0 %. Takto by celková ponuka na domácom agrárnom trhu mohla dosiahnuť úroveň vyššiu o 13,4 % ako v predchádzajúcom hospodárskom roku. 17

20 Bilancia ovsa Ukazovateľ M. J. Tabuľka č. 5 Skutočnosť Odhad Výhľad Osevná plocha tis. ha 18,2 17,0 17,2 16,2 16,7s 16,7 Zberová plocha tis. ha 17,0 15,9 14,8 15,2 15,8s 16,7 Hektárová úroda t/ha 2,06 2,17 1,67 2,37 2,14s 2,06 Produkcia tis. t 35,0 34,6 24,6 36,00 33,7s 34,4 Počiatočné zásoby tis. t 8,7 14,8 20,8 4,0 11,8s 19,0 Dovoz tis. t 0,7 0,6 1,9 3,0 2,0 1,0 Ostatné zdroje tis. t 1,4 0,3 0,4 1,1 1,6 1,3 Celková ponuka tis. t 45,8 50,4 47,7 43,9 49,1 55,7 Domáca spotreba tis. t 30,4 27,8 26,6 29,2 28,5 28,6 - potravinárska tis. t 2,2 2,3 2,0 2,0 2,0 2,1 - osivárska tis. t 5,4 5,4 5,5 4,8 4,9 4,9 - kŕmna tis. t 20,8 18,5 17,6 21,4 20,0 20,0 - ostatná tis. t 2,0 1,6 1,5 1,0 1,6 1,6 Vývoz tis. t 0,5 1,1 2,5 2,9 1,4 4,0 Ostatné výdaje tis. t 0,1 0,6 0,5 0,2 0,2 0,6 Celkové použitie tis. t 31,0 29,50 29,6 32,3 30,1 33,2 Konečné zásoby tis. t 14,8 20,8 4,0 11,8 19,0 22,5 Prameň: ŠÚSR, MPRV SR- výkaz OB (MP SR) 9-12, výkaz KRMZ (MPRV SR) 1-04 Poznámka: údaje o zahraničnom obchode sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k vrátane dopočtov MPRV SR; objem konečných zásob v hosp. roku bol upravený na základe zmeny výpočtu zásob *bez zásob na PPA, s = skutočnosť Vývoj bilančných ukazovateľov ovsa (tis. t) Graf č odhad Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR produkcia dovoz vývoz domáca spotreba 18

21 3.5. Kukurica Pre úrodu kukurice v hospodárskom roku sa kukurica na zrno (k ) zasiala na väčšej výmere ako v roku 2011 o 9,3 % (18,0 tis. ha). Na jeseň sa však pozberala kukurica z plochy väčšej ako v roku 2011 o 5,1 % (10,3 tis. ha). Úroda z 1 ha bola medziročne nižšia o 22,9 % (5,51 t/ha). Produkcia kukurice medziročne poklesla o 19,0 % (274,0 tis. t). Odhaduje sa, že celkové zdroje kukurice pre agrárny trh v aktuálnom hospodárskom roku budú nižšie iba o 0,2 %, čo pokryje domácu spotrebu a bude možné kukuricu i vyviezť. Na základe doterajšieho vývoja spotreby možno odhadovať zvýšenie domácej spotreby kukurice o 2,1 % na čom sa bude podieľať predovšetkým použitie na ostatné účely, t. j. na výrobu bioetanolu. Zároveň sa predpokladá, zníženie potravinárskej spotreby o 3,7 %, kŕmnej o 30,1 % a vývoz by mohol poklesnúť o 13,6 %. Vzhľadom na predpokladané použitie, by konečné zásoby kukurice na poľnohospodárskych podnikoch a u spracovateľov mohli prevýšiť úroveň predchádzajúceho roka o 13,1 %. Pestovateľské plochy kukurice na zrno sa na Slovensku v ostatných troch rokoch zvyšovali. Príčinou je nielen dopyt po kukurici na domácom agrárnom trhu, ale i vyhovujúce klimatické podmienky pre kukuricu. V hospodárskom roku možno predpokladať osev kukurice na výmere 210,0 tis. ha, ktorá sa môže zvýšiť na základe vývoja počasia. Pri odhadovanej priemernej úrode z 1 hektára 6,06 ton, môže produkcia kukurice dosiahnuť vyšší objem o 8,8 % a celková ponuka sa môže zvýšiť o 8,7 %. Vzhľadom na predpokladané použitie kukurice by sa mali konečné zásoby iba mierne zvýšiť. Bilancia kukurice Ukazovateľ M. J. Tabuľka č. 6 Skutočnosť Odhad Výhľad Osevná plocha tis. ha 148,8 139,0 178,9 193,8 211,8s 210,0 Zberová plocha tis. ha 154,2 144,2 166,6 202,0 212,3s 210,0 Hektárová úroda t/ha 8,17 6,85 5,53 7,15 5,51s 6,06 Produkcia tis. t 1 260,6 988,1 921, , ,4s 1 273,3 Počiatočné zásoby tis. t 436,0 587,7 *620,6 150,5 385,1s 435,5 Dovoz tis. t 161,1 127,5 285,0 114,9 150,0 150,0 Ostatné zdroje tis. t 28,5 20,8 33,8 49,4 50,0 50,0 Celková ponuka tis. t 1 886, , , , , ,8 Domáca spotreba tis. t 833,9 593,9 724,1 842,0 860,0 852,0 - potravinárska tis. t 226,6 236,3 322,0 311,4 300,0 300,0 - osivárska tis. t 48,4 48,3 62,2 69,1 70,0 62,0 - kŕmna tis. t 446,2 201,1 226,6 343,2 240,0 240,0 - ostatná tis. t 112,7 108,2 113,3 118,3 250,0 250,0 Vývoz tis. t 452,1 472,6 560,0 521,0 450,0 500,0 Ostatné výdaje tis. t 12,5 1,3 10,6 10,9 10,0 10,0 Celkové použitie tis. t 1298,6 1067, , , , ,0 Konečné zásoby tis. t 587,7 656,3 150,5 385,1 435,6 546,9 Prameň: ŠÚSR, MPRV SR- výkaz OB (MP SR) 9-12, výkaz KRMZ (MPRV SR)

22 Poznámka: údaje o zahraničnom obchode sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k vrátane dopočtov MPRV SR; objem konečných zásob v hosp. roku bol upravený na základe zmeny výpočtu zásob *bez zásob na PPA, s = skutočnosť Vývoj bilančných ukazovateľov kukurice (tis. t) Graf č odhad produkcia vývoz Lineárny (produkcia) dovoz domáca spotreba Prameň: ŠÚ SR, MPRV SR 3.6. Ostatné obilniny V aktuálnom hospodárskom roku sa ostatné obilniny zasiali na rovnakej výmere ako v roku Medziročne sa zvýšil osev triticale (4,0 %) a ciroku (94,6 %). Podľa ŠÚ SR sa ostatné obilniny v roku 2012 pozberali z rovnakej plochy ako v roku 2011, t. j. jz plochy 12,8 tis. ha. Pri úrode dosiahnutej z 1 ha 2,84 ton, nižšej o 0,7 % sa dosiahla produkcia 36,5 tis. ton, ktorá bola rovnaká ako v roku Z celkovej produkcie ostatných obilnín tvorila produkcia triticale 92,1%, čo predstavuje medziročné zníženie podielu o 0,6 p. b. Odhaduje sa, že celková ponuka ostatných obilnín (proso, pohánka, triticale, cirok na zrno a iné inde neuvedené obilniny) dosiahne v hospodárskom roku vyšší objem ako v predchádzajúcom roku o 17,4 % (7,6 tis. t). Zároveň sa vzhľadom na vysokú ponuku odhaduje zvýšenie celkového použitia i konečných zásob k na 17,1 tis. t. Pre úrodu ostatných obilnín v roku 2013 nepredpokladáme zvýšenie pestovateľských plôch ostatných obilnín. 20

23 Bilancia ostatných obilnín Ukazovateľ M. J. Tabuľka č. 7 Skutočnosť Odhad Výhľad Osevná plocha tis. ha 16,1 14, 6 12,2 14,1 14,1s 14,1 Zberová plocha tis. ha 15,4 13,7 10,9 12,8 12,8s 14,1 Hektárová úroda t/ha 3,25 2,70 2,39 2,86 2,84s 2,69 Produkcia tis. t 50,2 37,0 26,1 36,5 36,5s 38,0 Počiatočné zásoby tis. t 10,7 11,5 6,9 4,6 13,1s 17,1 Dovoz tis. t 0,3 0,2 2,1 2,3 1,0 0,5 Ostatné zdroje tis. t 6,2 5,5 4,2 0,2 0,6 0,6 Celková ponuka tis. t 67,4 54,3 39,3 43,6 51,2 56,2 Domáca spotreba tis. t 33,6 27,0 24,3 25,6 27,2 27,3 - potravinárska tis. t 3,0 0,0 0,0 0,0 1,0 1,0 - osivárska tis. t 4,0 4,4 4,4 4,1 4,1 4,1 - kŕmna tis. t 21,1 18,9 17,6 20,3 21,0 21,0 - ostatná tis. t 5,4 3,6 2,3 1,2 1,1 1,2 Vývoz tis. t 22,0 19,7 4,7 4,9 6,9 10,0 Ostatné výdaje tis. t 0,3 0,7 0,6 0,0 0,0 0,0 Celkové použitie tis. t 55,9 47,4 29,6 30,5 34,1 37,3 Konečné zásoby tis. t 11,5 6,9 4,6 13,1 17,1 18,9 Prameň: ŠÚSR, MPRV SR- výkaz OB (MP SR) 9-12, výkaz KRMZ (MPRV SR) 1-04 Poznámka: údaje o zahraničnom obchode sú čerpané zo súboru colnej štatistiky k vrátane dopočtov MPRV SR; objem konečných zásob v hosp. roku bol upravený na základe zmeny výpočtu zásob *bez zásob na PPA, s = skutočnosť 4. Ceny V dôsledku avizovaného prepadu produkcie obilnín nielen u nás, ale i vo viacerých regiónoch EÚ a vo svete sa postupne od začiatku roka 2012 piemerné ceny producentov obilnín zvyšovali. Priemerná producentská cena pšenice potravinárskej sa v roku 2012 medziročne zvýšila o 4,4 %, pšenice priemyselnej o 10,1 %, kukurice na zrno o 19,5 %, jačmeňa sladovníckeho o 3,5 %, jačmeňa potravinárskeho o 2,0 %, jačmeňa kŕmneho o 3,6 %, raže potravinárskej o 6,8 %, raže kŕmnej o 12,3 %, ovsa potravinárskeho o 0,6 % a ovsa kŕmneho o 4,2 %. (Podrobnejšie, viď príloha č. 1). Priemerná spotrebiteľská cena pšeničnej polohrubej múky sa v roku 2012 v porovnaní s priemernou cenou v roku 2011 znížila o 0,01 /kg, cena tmavého chleba o 1,5 % (0,02 /kg) Priemerná cena cestovín vaječných, (500 g balenie) sa medziročne zvýšila o 1,8 % (0,22 /ks). Cena bieleho rožka (40 g) sa nezmenila a dosiahla 0,06 /ks. Spotrebiteľská cena za 1 kg ryže sa zvýšila v priemere o 8,1 % (0,11 /kg). (viď príloha č. 5). 21

24 Vývoj priemerných cien výrobcov obilnín v hospodárskych rokoch ( /t) Rok/mesiac Pšenica potrav. Pšenica priem. Kukurica na zrno Jačmeň sladov. Jačmeň potrav. Jačmeň kŕmny Raž potrav. Raž kŕmna Tabuľka č. 8 Ovos potrav. Ovos kŕmny VII. 198,95 174,76 219,71 200,64 191,13 173,60 187,92 162,55 207,50 181,70 VIII. 188,98 163,53 222,00 209,62 202,20 161,58 202,00 162,32 188,00 165,00 IX. 191,15 158,22 189,70 211,76 194,68 156,32 195,81 153,29 201,50 158,52 X. 188,71 156,92 151,99 212,63 195,99 156,81 193,40 148,33 170,00 157,45 XI. 179,55 150,38 144,58 209,93 184,82 154,75 190,00 144,50 185,22 151,67 XII. 173,42 151,09 146,40 209,22 171,00 151,08 187,50 149,01 190,00 152,85 I. 172,8 146,28 152,93 213,20 170,00 148,93 202,50 148,92 191,67 150,50 II. 172,56 153,94 161,24 209,78 178,37 161,00 203,75 150,00 202,50 155,31 III. 178,03 158,14 172,81 209,92 182,50 159,71 207,50 154,00 207,00 155,40 IV. 182,61 165,02 174,96 208,45 183,10 151,80 208,00 150,00 212,50 158,13 V. 188,51 169,94 179,57 211,00 182,67 148,13 209,09 165,00 200,00 172,61 VI. 191,29 172,91 183,09 206,00 184,25 154,00 182,50 163,28 197,97 163, VII. 197,74 176,60 179,43 214,00 195,15 161,00 202,50 165,27 200,00 170,98 VIII. 213,24 185,58 192,45 209,27 198,40 175,41 214,38 176,67 224,50 177,50 IX. 219,30 189,45 210,28 220,20 202,59 183,84 210,43 189,00 198,00 178,64 X. 223,76 193,92 210,55 229,30 208,33 190,30 206,54 186,00 201,00 186,42 XI. 223,58 203,99 213,30 226,76 209,00 195,90 208,40 185,00 235,00 185,00 XII. 225,86 200,64 215,50 220,03 205,00 195,68 209,00 177,67 200,25 188,29 I. 233,67 206,49 215,91 235,83 206,48 196,36 209,89 180,00 200,00 188,47 II. III. IV. V. VI. Prameň: ŠÚ SR 5. Výrobky z obilnín v Slovenskej republike Obilniny spracováva mlynský, sladovnícky, liehovarnícky, škrobárenský a krmovinársky priemysel. Vyrobené produkty sa predávajú na ďalšie spracovanie potravinárskemu priemyslu, obchodným spoločnostiam, alebo finálnym spotrebiteľom. 5.1 Výrobky mlynského priemyslu V mlynoch sa obilniny spracovávajú predovšetkým na múky a ako ďalší produkt tohto spracovania sú mlynské krmivá. Podľa Radely s.r.o, štatistického výkazu OB (MP SR) 9-12 sa na Slovensku vyrobili v organizáciách, ktoré povinne predkladajú štatistické údaje, nasledovné druhy a množstvá mlynských výrobkov (tab. č. 8 a 9). Vychádzajúc z údajov rezortnej štatistiky sa pri porovnaní kalendárnych rokov v roku 2012 medziročne znížila výroba pšeničnej i ražnej múky. Výroba sladu sa zvýšila o 15,3 %. K bolo na zásobách dvojnásobne viac ražnej múky ako v tom istom období predchádzajúceho roka. Zásoby pšeničnej múky boli nižšie ako v roku 2011 o 18,2 % a sladu o 11,5 %. 22

25 Výroba vybraných výrobkov z obilnín v SR Tabuľka č. 9 Kód výrobku M. j. Názov výrobku Vývoj 12/ (%) t Pšeničná múka , t Ražná múka , t Slad ,2 Prameň: MPRV SR, prepočty autor Poznámka: Uvedená produkcia múk nepredstavuje celoslovenskú produkciu Výroba vybraných výrobkov z obilnín v SR Tabuľka č. 10 Kód výrobku M. j. Názov výrobku Vývoj /10-11 (%) t Pšeničná múka , t Ražná múka , t Slad ,4 Prameň: MPRV SR, prepočty autor Poznámka: Uvedená produkcia múk nepredstavuje celoslovenskú produkciu Výroba vybraných výrobkov z obilnín v SR Tabuľka č. 11 Kód výrobku M. j. Názov výrobku Vývoj 12/11 (%) t Pšeničná múka , t Ražná múka , t Slad ,3 Prameň: MPRV SR, prepočty autor Poznámka: Uvedená produkcia múk nepredstavuje celoslovenskú produkciu Zásoby Zásoby vybraných výrobkov z obilnín v SR Tabuľka č. 12 Vývoj 12/11 Kód výrobku M.j. Názov výrobku (%) t Pšeničná múka , t Ražná múka , t Slad ,6 Prameň: MPRV SR, prepočty autor Zásoby vybraných výrobkov z obilnín v SR Tabuľka č. 13 Kód výrobku M.j. Názov výrobku Vývoj 12/ 11 (%) t Pšeničná múka , t Ražná múka , t Slad ,5 Prameň: MPRV SR, prepočty autor 23

26 6. Zahraničný obchod s mlynskými výrobkami Za I. polrok 2012 sme dosiahli kladnú obchodnú bilanciu v hmotnostnom i finančnom vyjadrení so pšeničnou múkou (KN 1101) a s inak spracovanými obilnými zrnami (KN 1104). Za celý rok 2012 sa medziročne výrazne zvýšil dovoz pšeničnej múky (KN 1101), iných obilných múk (KN 1102) a inak spracovaných obilných múk (KN 1104). Medziročne sa zvýšil vývoz krupice (KN 1103) a inak spracovaných obilných zŕn (KN 1104). Kladnú obchodnú bilanciu v tis. sme dosiahli so pšeničnou múkou, krupicou a inak spracovanými obilnými zrnami. Podľa údajov z colnej štatistiky sa najviac pšeničnej múky doviezlo z Maďarska (49,1 %), z Českej republiky (22,6 %) a z Talianska (10,4 %). Vývoz pšeničnej múky smeroval najmä do Maďarska (70,2 %), do Českej republiky (13,4 %) a do Rakúska (10,5 %). Vývoj zahraničného obchodu SR s mlynskými výrobkami v hospodárskych a kalendárnych rokoch a porovnanie s predchádzajúcimi rokmi je uvedený v tabuľkách č Dovoz vybraných výrobkov mlynského priemyslu do SR Tabuľka č. 14 Rozdiel Komodita 11/12-10/11 t tis. t tis. t tis Pšeničná múka a múka zo súraže , , , Obilné múky iné , , ,9 736, Krupica, krupička, aglom. výrobky , ,4 1223,3-479, Obilné zrná inak spracované, klíčky , ,4 675,2 276,4 Prameň: Colné riaditeľstvo SR a údaje ŠÚ SR dopočítané MPRV SR k , prepočty autor Vývoz vybraných výrobkov mlynského priemyslu zo SR Tabuľka č. 15 Rozdiel Komodita 11/12-10/11 t tis. t tis. t tis Pšeničná múka a múka zo súraže , , , , Obilné múky iné , , ,0-683, Krupica, krupička, aglom. výrobky , , , , Obilné zrná inak spracované, klíčky , ,4-578,3 423,4 Prameň: Colné riaditeľstvo SR a údaje ŠÚ SR dopočítané MPRV SR k , prepočty autor 24

27 Saldo zahraničného obchodu vybraných výrobkov mlynského priemyslu SR Tabuľka č. 16 Rozdiel Komodita 11/12-10/11 t tis. t tis. t tis Pšeničná múka a múka zo súraže , , , , Obilné múky iné ,9-409,6-3881, ,0 Krupica, krupička, aglom výrobky , , , , Obilné zrná inak spracované, klíčky , , ,5 146,9 Prameň: Colné riaditeľstvo SR a údaje ŠÚ SR dopočítané MPRV SR k , prepočty autor Dovoz vybraných výrobkov mlynského priemyslu do SR Tabuľka č. 17 Pol. col. Vývoj (%) Sadzob. Komodita 12/11 t tis. t tis. t tis Pšeničná múka a múka zo súraže , , , ,1 113,8 64, Obilné múky iné 3 981, , , ,3 38,2 57, Krupica, krupička, aglom. výrobky , , , ,3-69,1-71, Obilné zrná inak spracované, klíčky 1 695, , , ,9 96,2-1,8 Prameň: Colné riaditeľstvo SR a údaje ŠÚ SR dopočítané MPRV SR k , prepočty autor Dovoz vybraných výrobkov mlynského priemyslu do SR Tabuľka č. 18 Pol. col. Vývoj (%) Sadzob. Komodita 12/11 t tis. t tis. t tis Pšeničná múka a múka zo súraže , , , ,5 117,4 66, Obilné múky iné 1 416,5 776, , ,4 4,0 37, Krupica, krupička, aglom. výrobky , , , ,7-43,9-55, Obilné zrná inak spracované, klíčky 820, , , ,3 66,8-21,2 Prameň: Colné riaditeľstvo SR a údaje ŠÚ SR dopočítané MPRV SR k , prepočty autor 25

28 Vývoz vybraných výrobkov mlynského priemyslu do SR Tabuľka č. 19 Vývoj (%) Pol. col Komodita 12/11 Sadzob. t tis. t tis. t tis. Pšeničná múka a múka zo 1101 súraže , , , ,9-3,2-9, Obilné múky iné 7 080, , , ,8-53,8-54, Krupica, krupička, aglom. výrobky 1 359,7 880, , ,8 47,4 369, Obilné zrná inak spracované, klíčky , , , ,6 11,9 6,3 Prameň: Colné riaditeľstvo SR a údaje ŠÚ SR dopočítané MPRV SR k , prepočty autor Vývoz vybraných výrobkov mlynského priemyslu do SR Tabuľka č. 20 Pol. col. Sadzob. Komodita Vývoj (%) 12/11 t tis. t tis. t tis Pšeničná múka a múka zo súraže , , , ,9 13,1-17, Obilné múky iné 583, ,2 836,7 688,8 43,4 49, Krupica, krupička, aglom. výrobky 478,1 294,3 927, ,1 93,9 654, Obilné zrná inak spracované, klíčky , , , ,0 2,3 6,6 Prameň: Colné riaditeľstvo SR a údaje ŠÚ SR dopočítané MPRV SR k , prepočty autor Saldo zahraničného obchodu vybraných výrobkov mlynského priemyslu Tabuľka č. 21 Vývoj (%) Pol. col Komodita 12/11 Sadzob. t tis. t tis. t tis. Pšeničná múka a múka 1101 zo súraže , , ,8-54,0-42, Obilné múky iné 3 098,4 911, ,6, ,4-107,5-1, Krupica, krupička, aglom. výrobky , , , ,5-75,3 94, Obilné zrná inak spracované, klíčky , , , ,7 4,8 10,4 Prameň: Colné riaditeľstvo SR a údaje ŠÚ SR dopočítané MPRV SR k , prepočty autor 26

29 Saldo vybraných výrobkov mlynského priemyslu do SR Tabuľka č. 22 Pol. col. Sadzob. Komodita Vývoj (%) 12/11 t tis. t tis. t tis Pšeničná múka a múka zo súraže , , , ,5-26,6-48, Obilné múky iné -833,0 575,5-635,8-381,6 23, Krupica, krupička, aglom. výrobky , , ,6-135,6-49,0-97, Obilné zrná inak spracované, klíčky , , , ,7-2,7 23,8 Prameň: Colné riaditeľstvo SR a údaje ŠÚ SR dopočítané MPRV SR k , prepočty autor Vývoj bilančných ukazovateľov pšeničnej múky (t) Tabuľka č. 23 Ukazovateľ Produkcia Dovoz* Ostatné zdroje Zdroje spolu Dodávky obyvateľom Vývoz* Dodávky celkom Prameň: *ŠÚ SR, MPRV SR, výkaz OB (MPRV SR) 9-12, prepočty autor Vývoj bilančných ukazovateľov ražnej múky (t) Tabuľka č. 24 Ukazovateľ Produkcia Dovoz* Ostatné zdroje Zdroje spolu Dodávky obyvateľom Vývoz* Dodávky celkom Prameň: *ŠÚ SR, MPRV SR, výkaz OB (MPRV SR) 9-12, prepočty autor 27

30 Vývoj bilančných ukazovateľov sladu (t) Tabuľka č. 25 Ukazovateľ Produkcia Dovoz* Ostatné zdroje I Zdroje spolu Dodávky obyvateľom I Vývoz* Dodávky celkom Prameň:* ŠÚ SR, MPRV SR výkaz OB (MPRV SR) 9-12, prepočty autor Poznámka: I = individuálny údaj 7. Spotreba Podľa definitívnych údajov o spotrebe potravín (ŠÚ SR), spotreba obilnín celkom na obyvateľa SR za rok v hodnote zrna sa v roku 2011 medziročne zvýšila o 5,0 % (5,4 kg) a znížila oproti roku 2004 o 8,7 % (10,9 kg). Spotreba pšenice sa zvýšila o 5,5 % a raže o 9,2 %. Spotreba chleba medziročne poklesla o 3,0 %, pričom spotreba pšeničného pečiva sa zvýšila o 0,7 %. Spotreba obilnín a výrobkov z obilnín na obyvateľa SR (kg) Tabuľka č. 26 Komodita Obilniny v hodnote zrna 124,7 122,4 114,3 114,5 113,6 109,3 108,4 113,8 Pšenica 107,6 105,2 99,7 100,1 100,9 95,5 94,3 99,5 Raž 8,2 7,7 6,5 6,1 5,2 6,1 6,5 7,1 Kukurica 1,7 1,6 1,0 1,1 1,0 1 0,8 0,9 Ostatné obilniny 0,9 1,1 1,3 1,1 0,8 1,3 1,5 1,2 Obilniny v hodnote múky 92,8 91,0 84,8 85,0 84, ,3 84,2 Pšenicná múka 78,0 76,3 72,3 72,6 73,2 69,3 68,4 72,1 Ražná múka 6,2 5,8 4,9 4,6 3,9 4,6 4,9 5,4 Krúpy, krúpky, ovsené vločky 0,6 0,6 0,8 0,7 0,5 0,8 0,9 0,7 Kukuričná krupica 1,7 1,5 1,0 1,0 1,0 0,9 0,8 0,9 Ryža lúpaná 6,3 6,8 5,8 6,1 5,6 5,4 5,3 5,1 Chlieb 46,4 45,8 42,5 41,7 41,5 41,6 40,1 39,4 Pšeničné pečivo 31,4 30,7 28,4 29,8 29,3 28,2 29,1 29,6 Trvanlivé pečivo 7,6 8,0 8,3 9,7 8,9 8,8 8,8 9,0 Cestoviny 5,0 5,2 6,4 6,3 6,3 7 6,8 7,4 Prameň: ŠÚ SR, marec

31 Spotreba obilnín a výrobkov z obilnín celkom v SR (t) Tabuľka č. 27 Komodita Obilniny v hodnote zrna Pšenica Raž Kukurica Ostatné obilniny Obilniny v hodnote múky Pšenicná múka Ražná múka Krúpy, krúpky, ovsené vločky Kukuričná krupica Ryža lúpaná Chlieb Pšeničné pečivo Trvanlivé pečivo Cestoviny Prameň: ŠÚ SR, marec 2013 Graf č.9 Prameň: ŠÚ SR 29