Téma: ÚVOD Man pages, chybový výstup

Transkript

1 Téma: ÚVOD Man pages, chybový výstup Kľúčové slová unix manual, <názov služby> unix example, Linux documentation project Zapamätať si: účel a funkciu man pages (manuálových stránok) v Unixe Ciele Porozumieť: Aplikovať : Vyriešiť: parametrom príkazu man, premennej errno, funkcii perror a strerror služby na spracovanie chýb problémy spojené s analýzou kompilačných chýb používanie služieb štandardného chybového výstupu v programoch problémy týkajúce sa nájdenia informácií jednotlivých službách jadra Odhadovaný čas Scenár 35 min Sofia sa prvý raz stretla s OS Unix. Nemá žiadnu predstavu o tom, ako tento systém pracuje, kde má nájsť o ňom potrebné informácie a ako sa zorientovať v možnostiach a službách, ktoré jej ponúka. Zároveň by potrebovala získať skúsenosť v práci so štandardným chybovým výstupom, pretože pomocou neho bude schopná nájsť odpovede na množstvo problémov, s ktorými sa stretne pri tvorbe svojich programov. POSTUP: Internet Prvým zdrojom informácií pre Sofiu o OS Unix (v dnešnej dobe skoro pri všetkom) je internet. Otvorí si teda svoj obľúbený internetový prehliadač. Keďže potrebuje nejaké informácie o OS Unix, do príslušnej kolónky prehliadača vpíše unix manual. Z veľkého množstva výsledkov vyhľadávania si postupne vyberie tie, ktoré jej vyhovujú. Postupne, ako sa bude dozvedať o jednotlivých službách v OS Unix, môže na internete vyhľadávať informácie týkajúce sa konkrétne nejakej služby tak, že do vyhľadávača vpíše názov tejto služby spolu so slovom unix napr.: open() unix. Man pages Ďalším zdrojom informácií môžu byť pre ňu manuálové stránky (man pages), ktoré sú súčasťou každej distribúcie OS Linux/Unix. Sofia postupne zistí, že väčšina zdrojov na internete o nejakých službách OS Unix je kópiou man pages. Man pages sa rozdeľujú na niekoľko častí. V každej časti sú príkazy/služby, ktoré spolu logicky súvisia. Rozdelenie je nasledovné: - 1 -

2 Časť Popis 1 spustiteľné programy a príkazy shellu 2 služby jadra operačného systému 3 služby knižníc operačného systému 4 špeciálne súbory (obyčajne v adresári /dev/ ) 5 formáty súborov, protokolov a štruktúry jazyka C 6 Hry rôzne (dohody, protokoly, znakové normy, rozvrhnutie súborového 7 systému,...) 8 administrácia systému 9 rutiny jadra operačného systému (nie je to štandardná časť man pages) Pre podrobnejšie informácie zadá príkaz man 1 man. O tom, ktorá časť čo zahŕňa, sa Sofia môže dozvedieť z úvodu (intra) každej z nich. Prečítať man 1 intro, man 2 intro, man 3 intro,... Čo má však robiť v tom prípade, ak nevie, v ktorej časti man pages sa potrebná služba nachádza? K tomu jej môže pomôcť príkaz: man f <názov služby> Teda ak Sofia nevie, v ktorej časti man pages sa nachádzajú informácie o službe open(), zadá: man f open Po zistení čísla časti (pri službe open() je to 2 ) už len stačí, ak zadá: man 2 open - alebo len - man open Druhá možnosť je v prípade neznámych služieb trochu riskantná, pretože operačný systém môže poskytovať niekoľko manuálových stránok pre zadanú službu a teda man <služba> jej môže vrátiť zlý manuál. V prípade, ak Sofia nevie, ktorú službu vlastne hľadá, resp. akú službu by mala použiť, môže využiť prepínač -k, ktorý vypíše služby operačného systému obsahujúce zvolené slovo aj s stručným popisom. Napríklad by Sofia chcela vedieť, ktoré služby sa týkajú práce s vlastníkom (súboru): man -k owner Ak si Sofia našla a prečítala manulovú stránku, tak potom potrebuje opustiť man pages. Dozvedela sa, že k tomu je stačí iba stlačenie klávesy q

3 Linux - dokumentačný projekt, knihy a iné zdroje Jedným z mnohých zdrojov informácií môže byť pre Sofiu aj Linux - dokumentačný projekt (voľne dostupný na internete - ). Obsahuje vcelku detailný popis činnosti OS Linux. Zahŕňa však skôr praktické použitie služieb jadra, než vysvetlenie ich syntaxe. O nej sa Sofia môže dozvedieť okrem z vyššie spomínaných zdrojov aj zo špecializovaných publikácií. Hlavičkové súbory Sofia môže nabrať vedomosti o potrebných službách aj z hlavičkových súborov, o ktorých sa dozvedela, že ich je potrebné pripojiť k programu pre správnu funkčnosť služby jadra. Hlavičkové súbory jazyka C sa nachádzajú v adresári Linuxu - /usr/include/, prípadne /usr/include/sys/. Takže, ak sa Sofia bude chcieť niečo dozvedieť o službe open(), najprv si zistí (napr. pomocou manuálu), aké hlavičkové súbory potrebuje táto služba a potom si v adresári /usr/include/ otvorí potrebný hlavičkový súbor pomocou príkazu cat <meno_hlavickoveho_suboru>, ktorý zobrazí jeho obsah. Zdrojové kódy OS Linux/Unix je Open source, čo znamená, že zdrojové kódy jednotlivých systémových volaní sú voľne prístupné (prezerateľné). To vytvára ďalšiu možnosť pre Sofiu, ako sa oboznámiť s funkčnosťou jednotlivých služieb. Zdrojový kód jadra Linuxu je umiestnený v /usr/src/linux/, teda ak by Sofia videla potrebu hlbšieho prieniku do pochopenia činností pamätí, procesov alebo zariadení, zdrojové kódy sú jej plne k dispozícii

4 Podtéma: Štandardný chybový výstup Kľúčové slová Ciele Odhadovaný čas Scenár errno unix, perror() unix význam a funkciu štandardného chybového Zapamätať si: výstupu Porozumieť: Aplikovať: Vyriešiť: konceptu chybového výstupu, syntaxi príkazov a služieb príkazy a služby odchytenie a spracovanie chybových stavov v programoch 15 min Sofia už ovláda syntax a parametre jednotlivých služieb jadra a napísala si program. Po kompilácií a spustení jej program nefunguje. Sofia potrebuje zistiť, o akú chybu ide a ako ju má odchytiť. KRÁTKY ÚVOD: Štandardné prúdy Dozvedela sa, že Systém Linux / Unix obsahuje tzv. štandardné prúdy, ktoré predstavujú vstupné a výstupné kanály medzi počítačovým programom a jeho okolím. Vie, že existujú tri vstupno/výstupné kanály: - štandardný vstup stdin - štandardný výstup stdout man stdin - štandardný chybový výstup stderr STDIN: Predstavuje štandardný vstupný kanál, z ktorého programy čítajú údaje. Tento štandardný vstup, podobne ako aj výstup a chybový výstup, môžeme považovať za súbor. Všetkým súborom, s ktorými sa pracuje, jadro systému prideľuje špeciálne malé celé nezáporné číslo deskriptor 1. Hodnota deskriptoru pre štandardný vstup je 0. STDOUT: Do štandardného výstupného kanálu programy posielajú (zapisujú) potrebné dáta. Tie sa implicitne zobrazia na štandardnom výstupnom zariadení (monitor). Jeho deskriptor má hodnotu 1. 1 Deskriptor je odkaz na štruktúry (tabuľka deskriptorov) v jadre systému, pomocou ktorého sa bude k súboru pristupovať iba pomocou systémových volaní. Všetky deskriptory, ktoré proces (náš program) vlastní, buď zdedil od svojich rodičov alebo tieto deskriptory získal niektorým systémovým volaním

5 STDERR: Prostredníctvom štandardného chybového výstupu programy vypisujú na výstupné zariadenie chybové správy. Jeho deskriptor má hodnotu 2. Zlyhanie volania systémovej služby Každá služba jadra vracia návratovú hodnotu, ktorá určuje, či služba bola vykonaná korektne, alebo pri spracovaní služby sa vyskytla chyba. Výskyt chyby sa signalizuje špeciálnou návratovou hodnotou služby (spravidla hodnota -1). Bližšiu špecifikáciu chyby môžeme nájsť v premennej errno. Premenná errno: využíva hlavičkový súbor errno.h errno je typu int a je to globálna premenná nastavená na hodnotu 0 ak volaná služba jadra sa vykoná korektne tak hodnota premennej, ktorú vracia errno je 0 ak volaná služba jadra sa nevykoná korektne tak vracia hodnotu danej chyby nikdy nemôže mať 0, ak sa vyskytla chyba podrobný zoznam chýb je v man 3 errno Chybové hodnoty sú celé čísla, ktoré sú definované v hlavičkovom súbore errno.h. Tieto hodnoty sú štandardne pomenované názvami z veľkých písmen začínajúcimi písmenom E, napríklad EACCES, EINVAL. POSTUP: Prečítať man 3 errno. Príklad využitia premennej errno (musí obsahovať hlavičkový súbor errno.h): if (systemcall() == -1) { int errsv = errno; printf("chyba pri volani systemcall()\n"); if (errsv ==...) {... ; Doplňte (podľa man 3 errno): Kód chyby Význam EACCES ENOENT ENOTDIR EINVAL Prístup zamietnutý - 5 -

6 Funkcia perror(): Syntax: #include <stdio.h> void perror(const char *s); Funkcia perror() na základe hodnoty errno generuje popis chyby posledného systémového volania priamo na štandardný chybový výstup (stderr). Argumentom funkcie perror() je reťazec, ktorý sa zobrazí pred samotným popisom chyby. V praxi sa ako parameter používa názov systémovej služby, aby mal programátor prehľad, kde chyba vznikla. Podrobnejšie v man 3 perror. Príklad využitia funkcie perror(): if (sluzba() == -1) { perror("sluzba()"); Funkcia strerror(): Syntax: #inlcude <string.h> char *strerror(int errnum); Funkcia strerror() vracia reťazec popisujúci číslo chyby, ktoré je jej argumentom. Hlavičkový súbor string.h je potrebný pri použití funkcie strerror(). Príklad otvorenia súbor a vypísaniu chybového hlásenia v prípade vyskytnutia chyby. V príklade sa použila služba open(), s ktorou sa Sofia detailnejšie zoznámi na niektorom z ďalších cvičení. Pre tento príklad jej stačí vedieť, že touto službou otvára súbor. Program 1 #include <fcntl.h> #include <string.h> #include <errno.h> #include <stdio.h> int main() { int fd; //premenna pre ulozenie navratovej hodnoty fd = open("subor0",o_rdonly); //otvorenie suboru if(fd == -1) //odchyt chyby pri neotvoreni suboru { printf("vypis premennej errno: %d\n",errno); printf("vypis pomocou sluzby strerror:%s\n",strerror(errno)); perror("vypis funkcie perror pre funkciu open"); return 0; - 6 -

7 Podrobnejšie v man 3 strerror. Doplňte: Pri používaní systémových služieb sa bežne môže stať, že služba neskončí správne a počas jej vykonávania nastane chyba. To indikuje návratová hodnota služby, ktorá je v takomto prípade väčšinou (doplňte hodnotu z manuálových stránok). Zistiť presne, o aký typ chyby ide môže Sofia pomocou systémovej premennej. Premenná errno je typu int a vyžaduje hlavičkový súbor. ÚLOHY NA SAMOSTATNÚ PRÁCU: Vytvorte súbor s názvom subor0, ktorý sa bude nachádzať v adresári kde sa nachádza predchádzajúci Program 1 na otvorenie súboru. Aký bude výpis programu uvedeného v tejto podtéme ak súbor subor0 bude existovať a aká bude hodnota premennej errno? - 7 -