Ing. Ľuboslava Minková 4 PRAKTICKÉ INFORMÁCIE 4 VZORY DOHÔD 4 PREPOČÍTACIE TABUĽKY

Transkript

1 Ing. Ľuboslava Minková CESTOVNÉ NÁHRADY ZA POUŽITIE AUTOMOBILU 4 PRAKTICKÉ INFORMÁCIE 4 VZORY DOHÔD 4 PREPOČÍTACIE TABUĽKY

2 Ing. Ľuboslava Minková CESTOVNÉ NÁHRADY ZA POUŽITIE AUTOMOBILU na tuzemskú a zahraničnú pracovnú cestu Copyright 2006 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. Všetky práva, predovšetkým autorské právo, licenčné právo a priemyselné ochranné práva sú vo výhradnom vlastníctve Dashöfer Holding, Ltd. a sú chránené autorským zákonom. Všetky práva sú vyhradené, najmä právo na kopírovanie, distribúciu a preklad. Žiadna časť nesmie byť akoukoľvek formou (tlačou, fotokópiou, elektronickým alebo iným spôsobom) bez predchádzajúceho písomného súhlasu vydavateľstva reprodukovaná alebo s použitím elektronických off-line systémov ukladaná do pamäti, spracovaná či šírená. Informácie obsiahnuté v tomto diele boli spracované na základe najlepších poznatkov v okamihu zverejnenia, z dôvodu nejednotných právnych výkladov a neucelených výsledkov vo výskume a jurisdikcii dielo nezaručuje absolútnu bezchybnosť. Vydáva Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. Železničiarska 13, P.O.BOX 323, Bratislava 1 tel.: 02/ , fax: 02/ Autor: Ing. Ľuboslava Minková Zodpovedný redaktor: Ing. Renata Matejková Odborná redaktorka: Ing. Anastázia Čápová Vydalo: Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. Sadzba: JIM 78. s. r. o., Bratislava

3 Komentár k 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách OBSAH 1. Použitie automobilu na tuzemskú pracovnú cestu 4 2. Zahraničná pracovná cesta odchýlky oproti tuzemskej pracovnej ceste Cestné motorové vozidlo zamestnávateľa Zoznam vybraných reprezentantov pre výpočet indexu cien za priemerné osobné vozidlo 19 Prílohy Súbor_1.xls Vzory dohôd a prepočítacie tabuľky náhrad za použitie cestného motorového vozidla na tuzemskú pracovnú cestu Súbor_2.xls Vzory dohôd a prepočítacie tabuľky náhrad za použitie cestného motorového vozidla na zahraničnú pracovnú cestu Copyright 2006 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. 3

4 Komentár k 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách 1. Použitie automobilu na tuzemskú pracovnú cestu Vozidlom použitým pri pracovnej ceste môže byť akékoľvek cestné motorové vozidlo, okrem vozidla zamestnávateľa. Môže ísť teda o vozidlo vo vlastníctve zamestnanca, či jeho manželky, poprípade vo vlastníctve inej fyzickej alebo právnickej osoby. Nie je teda vylúčené, aby zamestnanec použil na pracovnej ceste vozidlo, ktorého nie je držiteľom podľa technického preukazu, pokiaľ s tým zamestnávateľ bude súhlasiť. Z hľadiska typového odlíšenia môže ísť o jednostopové vozidlo, trojkolku, o osobné cestné motorové vozidlo, nákladné vozidlo alebo autobus. Tieto pojmy zákon o cestovných náhradách nešpecifikuje a preto je potrebné pri prípadných pochybnostiach analogicky použiť pojmy podľa príslušných právnych predpisov o podmienkach prevádzky na pozemných komunikáciách a príslušné štátne normy. Zákon o cestovných náhradách neukladá zamestnávateľovi povinnosť overiť si, či má zamestnanec oprávnenie riadiť motorové vozidlo, či je vozidlo havarijne poistenie a či je použitie vozidla hospodárne. Tieto, poprípade iné hľadiská môže zamestnávateľ vyžadovať podľa svojho uváženia predovšetkým s ohľadom na možné dôsledky, napríklad z hľadiska prípadnej škody, pracovného úrazu a pod. Zákon o cestovných náhradách neustanovil žiadne podmienky pre používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, za ktorých môže zamestnávateľ dohodnúť používanie cestného motorového vozidla pri pracovnej ceste; v praxi ako jedna zo základných a rozhodných podmienok použitia cestného motorového vozidla zo strany zamestnávateľa je podmienka uzavretia havarijnej poistky. Určenie podmienok pre dohodu pre použitie cestného motorového vozidla je vecou zamestnávateľa a vnútorného predpisu. Zákon o cestovných náhradách nestanovil obsah dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom o použití cestného motorového vozidla. Copyright 2006 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. 4

5 Zákon o cestovných náhradách ustanovil písomnú formu dohody o použití cestného motorového vozidla na pracovnej ceste a to predovšetkým ako podklad k zahŕňaniu výdavkov za použitie motorového vozidla do daňových nákladov (výdavkov), ako aj vo väzbe na ustanovenia 192 ods. 3 Zákonníka práce týkajúce sa všeobecnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu. Zákon o cestovných náhradách ustanovil písomnú formu dohody o inej výške náhrady za použitie cestného motorového vozidla na pracovnej ceste a to vo výške ceny cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy. Podľa 3 zákona o cestovných náhradách má zamestnanec povinnosť v rámci podmienok pracovnej cesty určiť i spôsob dopravy - použitie vozidla zamestnanca, ale modifikácia je tu v tom, že zamestnanec musí s týmto určením súhlasiť (musí byť dohoda zamestnanca so zamestnávateľom). Zamestnávateľ teda nemôže použitie vozidla nariadiť jednostranne a zamestnanec tak isto nemôže použiť vozidlo svojvoľne. V tejto súvislosti treba upozorniť na 192 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ nezodpovedá zamestnancovi za škodu na motorovom vozidle, vlastnom náradí, vlastnom zariadení a vlastných predmetoch potrebných na výkon práce, ktoré použil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním bez písomného súhlasu zamestnávateľa. Ak sú splnené podmienky pre použitie cestného motorového vozidla pri pracovnej ceste uvedené v ustanovení 7 ods. 1 zákona o cestovných náhradách, t. j. 1. že zamestnanec použije pri pracovnej ceste akékoľvek cestné motorové vozidlo s výnimkou vozidla zamestnávateľa a 2. zamestnávateľ sa písomne dohodol so zamestnancom o použití tohto vozidla, zamestnancovi patrí náhrada výdavkov, a to a) suma základnej náhrady a b) náhrada za pohonné látky. Tieto náhrady sú nárokovým plnením pre zamestnanca; vo svojej podstate ide o náhradu cestovných výdavkov. Suma základnej náhrady je určená pevnou sumou pre jednostopové vozidlá, trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá a to bez ohľadu na zdvihový objem motora, Copyright 2006 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. 5

6 zohľadňuje predovšetkým cenu vybraných osobných motorových vozidiel, amortizáciu vozidla, drobné opravy, údržbu, náklady na pneumatiky, oleje, poplatok za umývanie auta, povinné zmluvné poistenie, havarijné poistenie), nezohľadňuje napr. diaľničný poplatok, poplatok za parkovanie, cenu pohonnej látky. Výsledná suma základnej náhrady sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor ( 7 ods.7 zákona o cestovných náhradách). Suma základnej náhrady pre jednostopové vozidlá, trojkolky a osobné cestné motorové vozidlá Suma základnej náhrady pre uvedené typy vozidiel je ustanovená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Pokiaľ sa k osobnému cestnému motorovému vozidlu na tuzemskej pracovnej ceste použije príves, suma základnej náhrady sa zvýši o 15 %. Suma základnej náhrady za autobus a nákladný automobil Zákonom o cestovných náhradách nie je ustanovená suma základnej náhrady za 1 km jazdy za používanie nákladných automobilov a autobusov. Suma základnej náhrady sa v tomto prípade dohodne medzi zamestnancom a zamestnávateľom, pričom žiadny predpis nelimituje sumu uvedenej náhrady Náhrada za pohonné látky Náhrada výdavkov za pohonné látky patrí zamestnancovi v sume, ktorá sa stanoví v závislosti od počtu najazdených kilometrov na tuzemskej pracovnej ceste, ceny pohonnej látky platnej v čase použitia vozidla na tuzemskej pracovnej ceste a spotreby pohonnej látky uvedenej v technickom preukaze vozidla. Výsledná suma náhrady za spotrebované pohonné látky sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor ( 7 ods.7 zákona o cestovných náhradách). Cena pohonnej látky Za cenu pohonnej látky sa na účely zákona o cestovných náhradách považuje cena pohonnej látky platná v čase použitia vozidla na pracovnej ceste. Cena platná v čase použitie vozidla je: Copyright 2006 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. 6

7 predovšetkým cena doložená dokladom o čerpaní pohonných látok z dôvodu, že ide v podstate o cestovné výdavky, na ktoré má zamestnanec nárok podľa 4 písm. a) zákona o cestovných náhradách v preukázanej výške, alebo cena zistená, pričom táto cena musí platiť v čase použitie vozidla na pracovnej ceste. V obidvoch prípadoch musí byť ale splnená podmienka, že cena pohonnej látky platila v čase použitia vozidla na pracovnej ceste. Ak zamestnanec nepredloží doklad o čerpaní pohonnej látky (napr. pohonné látky má načerpané už pred pracovnou cestou, zamestnanec používa súkromné motorové vozidlo denne na kratšie pracovné cesty, pričom nemá význam čerpať pohonné látky pri každej pracovnej ceste, stratil doklad o čerpaní a pod.), zamestnávateľ môže v zmysle 35 zákona o cestovných náhradách použiť cenu podľa vlastného uváženia. Vnútorný predpis zamestnávateľa by mal upravovať postup pri uznávaní ceny pohonnej látky v prípade nepreukázania ceny pohonnej látky dokladom o čerpaní (napr. cenu, ktorá je známa na trhu v čase použitia vozidla, cenu vybraného predajcu, cenu uvedenú zamestnancom, cenu z najbližšej čerpacej stanice a pod.). Počet kilometrov Zamestnávateľ pri výpočte náhrady za pohonné látky zohľadní zamestnancovi celkový počet najazdených kilometrov, ktoré prejde počas celej doby trvania pracovnej cesty (môže v podmienkach pracovnej cesty, resp. úpravou vo vnútornom predpise nariadiť, že zamestnanec bude musieť uviesť stav tachometra pred a po skončení tuzemskej pracovnej cesty); tieto kilometre si môže porovnať s kilometrami napr. podľa najhospodárnejšej trasy, najrýchlejšej trasy a pod. Zamestnávateľ musí zohľadniť pri výpočte nielen kilometre prejdené z miesta nástupu do miesta konania tuzemskej pracovnej cesty a späť, ale aj kilometre, ktoré zamestnanec musel najazdiť v mieste konania tuzemskej pracovnej cesty, ak mu to vyplývalo z podmienok pracovnej cesty ( 3 zákona o cestovných náhradách). Akým spôsobom si zamestnávateľ skontroluje, resp. porovná počet kilometrov, ktoré predloží zamestnanec, je v právomoci zamestnávateľa; uvedená problematika by mohla byť obsahom vnútorného predpisu z hľadiska jednotnej aplikácie. Spotreba pohonnej látky podľa technického preukazu Spôsob výpočtu náhrady za spotrebované pohonné látky zohľadňuje konkrétny režim jazdy vozidla počas pracovnej cesty. Z uvedeného vyplýva, že všetky kilometre prejdené na pracovnej ceste sa musia rozčleniť na jednotlivé režimy, resp. cykly a to podľa Copyright 2006 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. 7

8 konkrétnej normy spotreby uvedenej v technickom preukaze vozidla. Na výpočet sa v prvom rade použije spotreba pohonnej látky podľa technického preukazu vozidla toho cestného motorového vozidla, ktoré sa na tuzemskej pracovnej ceste použilo. V prípade, ak technický preukaz cestného motorového vozidla, ktoré sa na pracovnej ceste použilo na základe písomnej dohody zamestnanca a zamestnávateľa neobsahuje údaje o spotrebe pohonnej látky, pre výpočet sa použije spotreba pohonnej látky podľa technického preukazu vozidla rovnakého typu, s rovnakým objemom valcov motora a s rovnakým druhom pohonnej látky (benzín alebo plyn); v prípade, ak v technickom preukaze vozidla nie je uvedený údaj o spotrebe pohonnej látky, ale tento údaj je obsahom inej dokumentácie k cestnému motorovému vozidlu, pre výpočet náhrady za pohonné látky sa môže tento údaj použiť (dokumentácia sa na tento účel môže považovať za prílohu k technickému preukazu). V prípade nepreukázania spotreby pohonnej látky ani týmto spôsobom, náhrada za pohonné látky nebude zamestnancovi patriť z dôvodu, že zamestnávateľ nebude mať k dispozícii údaje potrebné na výpočet predmetnej náhrady ( 7 ods. 6 zákona o cestovných náhradách). V technických preukazoch cestných motorových vozidiel sú uvádzané údaje podľa rôznych noriem, preto pre výpočet náhrady za pohonné látky, ktorý zohľadňuje jednotlivý režim, resp. cyklus jazdy vozidla počas pracovnej cesty je potrebné jednotlivé normy presne špecifikovať. Vo väzbe na ďalej uvedený spôsob výpočtu náhrady za spotrebované pohonné látky vo väzbe na spotrebu treba upozorniť na to, že zákon o cestovných náhradách nedefinuje pojem mesto. Mestom treba rozumieť obec, ktorá bola za mesto vyhlásená, pričom obcou sa rozumie samostatný samosprávny celok Slovenskej republiky ( 1 a 22 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov). Obcou sa tak isto rozumie zastavané územie, ktorého začiatok a koniec sú označené príslušnou dopravnou značkou ( 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách). Do úvahy prichádzajú tieto normy spotreby a nadväzne na ne aj spôsob výpočtu podľa vyššie uvedenej filozofie. Slovenská technická norma (STN) STN je slovenská technická norma č (je to bývalá norma ČSN). Ak je v technickom preukaze vozidla uvedená len spotreba podľa STN, kilometre prejdené počas pracovnej cesty: Copyright 2006 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. 8

9 mimo mesta sa prepočítajú spotrebou podľa STN, v meste sa prepočítajú spotrebou podľa STN, ktorá sa zvýši o 40 %. Predpis Európskej hospodárskej komisie (EHK) Predpis EHK je norma Európskej hospodárskej komisie, ktorá obsahuje spotrebu pre 3 ustálené režimy a to spotrebu pre rýchlosť 90 km/hod., spotrebu pre rýchlosť 120 km/hod. a spotrebu pre jazdu v meste. Ak je v technickom preukaze vozidla uvedená spotreba podľa predpisu EHK, kilometre prejdené počas pracovnej cesty: mimo mesta sa prepočítajú priemernou spotrebou, ktorá sa vypočíta aritmetickým priemerom troch údajov predpisu EHK (vypočíta sa aritmetický priemer zo spotreby pre mesto, pre rýchlosť 90 km/hod. a pre rýchlosť 120 km/hod.); týmto sa zohľadňuje aj prechod cez mestá do a z miesta konania pracovnej cesty, v meste sa prepočítajú spotrebou podľa predpisu EHK určenou pre mesto. Predpisu EHK a STN súčasne Ak je v technickom preukaze vozidla uvedená spotreba podľa predpisu EHK a STN súčasne, kilometre prejdené počas pracovnej cesty: mimo mesta sa prepočítajú priemernou spotrebou, ktorá sa vypočíta aritmetickým priemerom troch údajov predpisu EHK (vypočíta sa aritmetický priemer zo spotreby pre mesto, pre rýchlosť 90 km/hod. a pre rýchlosť 120 km/hod.); týmto sa zohľadňuje aj prechod cez mestá do a z miesta konania pracovnej cesty, v meste sa prepočítajú spotrebou podľa predpisu EHK určenou pre mesto. STN sa v tomto prípade neberie do úvahy, pretože údaje z predpisu EHK plne postačujú pre výpočet náhrady za pohonné látky pri zohľadnení konkrétneho režimu jazdy vozidla počas pracovnej cesty. Predpis Európskeho spoločenstva, resp. Európskej únie (ES/EU) Ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa niektorej zo smerníc ES, na výpočet sa použije spotreba zodpovedajúca príslušnému cyklu premávky alebo kombinácii jednotlivých cyklov premávky uvedených v príslušnej smernici ES, ktoré sa odvodia od konkrétneho režimu jazdy cestného motorového vozidla. Copyright 2006 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. 9

10 Napríklad spotreba podľa Smernice ES č. 93/116 udáva spotrebu v 3 rozhodujúcich premávkových režimoch vozidla, a to v mestskom cykle, mimomestskom cykle a kombinovanom cykle. Jednotlivé cykly simulovanej premávky vozidla podľa uvedenej smernice predstavujú: mestský cyklus: premávku iba v meste, mimomestský cyklus: premávku iba mimo mesta, napríklad na diaľnici, kombinovaný cyklus: premávku súčasne v, alebo cez mesto a mimo mesta. Ak je v technickom preukaze vozidla uvedená spotreba napríklad podľa predpisu Európskeho spoločenstva č. 93/116 (obsahuje spotrebu pre mestský cyklus, mimomestský cyklus, kombinovaný cyklus), kilometre prejdené počas pracovnej cesty v: v mestskom cykle sa prepočítajú spotrebou určenou pre mestský cyklus, v mimomestskom cykle sa prepočítajú spotrebou určenou pre mimomestský cyklus, v kombinovanom cykle sa prepočítajú spotrebou určenou pre kombinovaný cyklus. V prípade normy spotreby pohonnej látky podľa smernice ES/EÚ sa v žiadnom prípade pri výpočte náhrady za spotrebované pohonné látky nemôže postupovať spôsobom, že sa vypočíta aritmetický priemer uvedených spotrieb, a to z dôvodu, že táto norma spotreby uvádza spotrebu pohonnej látky podľa simulovaných cyklov premávky (mestský cyklus, mimomestský cyklus, kombinovaný cyklus); aritmetický priemer z jednotlivých spotrieb pre režim jazdy mimo mesta sa vypočíta len v prípade normy EHK, ktorá uvádza spotrebu podľa rýchlostných režimov (mesto, rýchlosť 90 km/hod. a rýchlosť 120 km/hod.). V prípade normy spotreby podľa smernice ES/EÚ sa pri výpočte osobitne zohľadňuje konkrétny cyklus premávky (napr. ak je celá pracovná cesta vykonaná len v mestskom cykle, použije sa spotreba pre mestský cyklus) alebo kombinácia jednotlivých cyklov (napr. ak je časť pracovnej cesty vykonaná v mestskom cykle a časť v kombinovanom cykle, pre výpočet sa použije spotreba pre mestský cyklus za kilometre prejdené v mestskom cykle a spotreba pre kombinovaný cyklus za kilometre prejdené v kombinovanom cykle. V niektorých nových technických preukazoch vozidla nie je presne uvedený typ spotreby pohonnej látky, pričom sa dá ale predpokladať, že ide o spotrebu podľa nejakej normy ES. Nové technické preukazy vozidla uvádzajú len jednu spotrebu, Copyright 2006 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. 10

11 ktorú treba použiť pri výpočte náhrady za spotrebované pohonné látky a to na všetky kilometre, ktoré zamestnanec prešiel počas celej doby trvania pracovnej cesty. Spotreba podľa inej normy Ak je v technickom preukaze vozidla uvedená spotreba podľa inej normy, ako sú vyššie uvedené normy, pre výpočet náhrady za spotrebované pohonné látky sa použije vždy len jedna spotreba, a to spotreba, ktorá je určená pre rýchlostný režim jazdy vozidla, ktorý zodpovedá prevažujúcim podmienkam pracovnej cesty. Z uvedeného vyplýva, že každá pracovná cesta zamestnanca sa musí rozčleniť na jednotlivé rýchlostné režimy; spotrebu pohonnej látky zamestnávateľ použije pre všetky kilometre prejdené na pracovnej ceste len jednu, a to spotrebu pre rýchlostný režim, ktorý na pracovnej ceste prevažuje. Uvedený postup doteraz neuvažuje so žiadnou konkrétnou spotrebou; uvedené ustanovenie je len poistkou do budúcnosti pre prípad novej spotreby, ktorá nie je ešte známa. V prípade, že technický preukaz vlastného cestného motorového vozidla neuvádza údaj o spotrebe pohonnej látky, zamestnanec je povinný spotrebu pohonných látok do technického preukazu vozidla si dať doplniť a to inštitúciami na to zriadenými alebo preukázať spotrebu pohonnej látky podľa technického preukazu vozidla rovnakého typu, s rovnakým objemom valcov motora a s rovnakým druhom pohonnej látky (benzín alebo plyn). V prípade nepreukázania spotreby pohonnej látky ani týmito spôsobmi, náhrada za pohonné látky nebude zamestnancovi patriť z dôvodu, že spoločnosť nebude mať k dispozícii údaje potrebné na výpočet predmetnej náhrady. Alternatívne pohonné látky V súčasnosti pribúdajú vozidlá, v ktorých sa ako pohonná látka používa plyn, resp. plyn v kombinácii s inou pohonnou látkou (benzínom).v technických preukazoch nových áut je uvádzaná normovaná spotreba pre každé médium osobitne. Pre naštartovanie je nutný benzín, potom sa prepne automaticky do režimu plynového pohonu. Ak je plynová nádrž vyčerpaná, prepne sa automaticky na benzínový pohon. To isté môže byť pri jazde v extrémnych podmienkach, napr. športová jazda do kopca, nízka vonkajšia teplota a pod.; médium je možné prepnúť manuálne aj počas jazdy. Copyright 2006 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. 11

12 Vzhľadom na vyššie uvedené, ak je pohonnou látkou plyn alebo plyn v kombinácii s inou pohonnou látkou (benzínom), spôsob výpočtu náhrad za spotrebované pohonné látky za jednotlivé pohonné látky dohodne zamestnávateľ so zamestnancom na základe podmienok pracovnej cesty, cien pohonných látok platných v čase použitia cestného motorového vozidla a spotreby pohonnej látky. Ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba oboch pohonných látok podľa smerníc ES, pri dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa prihliadne aj na túto spotrebu. Vzhľadom na skutočnosť, že pri dodatočných úpravách vozidiel na plynový pohon sa spotreba plynu v technickom preukaze neuvádza, ako aj na skutočnosť, že pri kombinácií pohonných látok plyn - benzín ich spotreba závisí od konkrétneho režimu jazdy vozidla, ďalej od technického vybavenia vozidla, resp. ďalších faktorov, výška príslušnej náhrady sa dohodne medzi zamestnancom a zamestnávateľom v závislosti od uvedených podmienok, ako aj od konkrétnych podmienok pracovnej cesty. V prípade, že nové cestné motorové vozidlo má v technickom preukaze vozidla uvedenú spotrebu podľa smerníc ES pre plyn a pre benzín, pri dohode zamestnanca a zamestnávateľa o spôsobe uznania výdavkov za pohonné látky sa využije táto spotreba (napr. Slovdekra, s.r.o., Bratislava, Exakta, s.r.o. Košice, Štátny skúšobný ústav dopravnej a stavebnej techniky Žilina a iné). Alternatívna náhrada Zákon o cestovných náhradách dáva zamestnávateľovi možnosť, aby so zamestnancom písomne dohodol poskytovanie náhrad za použitie cestného motorového vozidla na pracovnej ceste v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy (je potrebné upozorniť na to, že žiadny verejný dopravný prostriedok nie je vylúčený; môže to byť napr. vlak, autobus, lietadlo, loď; j v prípade vykonávania pracovných ciest v meste, sa zamestnávateľ môže dohodnúť na cene cestovného lístka za miestnu pravidelnú verejnú dopravu). Záleží len na písomnej dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom na výške ceny cestovného lístka ktorého prostriedku pravidelnej verejnej dopravy sa dohodnú. Táto náhrada je pre zamestnanca nárokovou náhradou, pričom sa mu neposkytuje sadzba základnej náhrady ani náhrada za spotrebované pohonné látky. Potrebné je upozorniť na to, že vždy ide pre zamestnanca o nárokovú náhradu, ktorá je mu poskytnutá len inou formou. Copyright 2006 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. 12

13 V prípade, že sa zamestnávateľ sa písomne dohodne zamestnancom na použití súkromného cestného motorového vozidla na pracovnú cestu s náhradou cestovných výdavkov vo výške ceny cestovného lístka napr. za autobus, výška náhrady sa nevypočítava, ale výška náhrady sa zistí u konkrétneho prepravcu (napr. u SAD z miesta nástupu na pracovnú cestu /miesto A/ do miesta výkonu práce na pracovnej ceste /miesto B/). Výdavkom zamestnávateľa je teda reálna cena cestovného lístka, ktorú by zamestnanec vynaložil, keby nepoužil cestné motorové vozidlo. Nesprávny je postup, keď sa cena cestovného lístka vypočíta tak, že sa zistí vzdialenosť medzi miestami A a B, ktorá sa prepočíta podľa sadzobníka prepravcu. Tak isto je nesprávny postup, keď zamestnávateľ prepočíta skutočný počet kilometrov, ktoré zamestnanec prejazdil medzi miestami A a B cenou podľa sadzobníka. V týchto dvoch uvedených prípadoch takto vypočítaná cena cestovného lístka nie je vždy totožná s cenou cestovného lístka, ktorý by si zamestnanec kúpil priamo v dopravnom prostriedku. V praxi stále pretrvávajú nejasností pri situácii, keď zamestnanec použije pri pracovnej ceste súkromné cestné motorové vozidlo a cestujú s ním spoločne aj ďalší účastníci cesty, či títo ďalší zamestnanci majú tiež nárok na náhradu podľa tohto ustanovenia. K tomuto je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ so zamestnancom, ktorý používa pri pracovnej ceste súkromné cestné motorové vozidlo, cestujú skutočne ďalší zamestnanci, nepatria im náhrady podľa ustanovenia 7 ods. 8 zákona o cestovných náhradách, pretože im v skutočnosti žiadne cestovné výdavky nevznikli. Výdavky vzniknú len tomu zamestnancovi, ktorý sa so zamestnávateľom dohodol o jeho použití a ktorý ho používa. Je preto samozrejmé a nezákonné a tiež aj neprípustné, aby sa im náhrady poskytovali a oni sa akoby skladali a prispievali zamestnancovi, ktorý vozidlo používa so súhlasom zamestnávateľa. V prípade, že je spôsob výpočtu náhrady výdavkov pre zamestnanca nevýhodný vo vzťahu k spotrebe, ktorú má uvedenú v technickom preukaze vozidla, alebo k výške náhrady v prípade využitia ustanovenia 7 ods. 8, je potrebné upozorniť na to, že použitie súkromného motorového vozidla zamestnanca je založené na písomnej dohode zamestnanca a zamestnávateľa; pokiaľ sa z akýchkoľvek dôvodov na použití súkromného motorového vozidla nedohodnú (napr. zamestnancovi nevyhovujú podmienky stanovené zamestnávateľom, resp. nevyhovuje mu spôsob výpočtu náhrady, suma náhrady a pod.), zamestnávateľ určí zamestnancovi v zmysle 3 zákona o cestovných náhradách iný spôsob dopravy. Copyright 2006 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. 13

14 2. Zahraničná pracovná cesta odchýlky oproti tuzemskej pracovnej ceste Pri zahraničnej pracovnej ceste, na ktorej zamestnanec použije cestné motorové vozidlo s výnimkou vozidla zamestnávateľa, platí v plnom rozsahu režim ustanovený v 7 zákona o cestovných náhradách. Zamestnancovi, ktorý použil na zahraničnej pracovnej ceste cestné motorové vozidlo v súlade s 7 ods. 1 zákona o cestovných náhradách, patrí suma základnej náhrady, náhrada za pohonné látky. Suma základnej náhrady Za 1 km jazdy podľa 7 ods. 2 sa zamestnancovi poskytuje za všetky kilometre prejdené na zahraničnej pracovnej ceste (na území Slovenskej republiky aj v zahraničí) vždy iba v slovenských korunách. Náhrada za pohonné látky Zamestnancovi patrí náhrada za pohonné látky: v cudzej mene: za kilometre prejdené v zahraničí nad 350 km, v slovenských korunách: za kilometre prejdené na území Slovenskej republiky (z miesta nástupu po slovenskú hranicu a od prechodu hraníc do miesta ukončenia), ako aj za 350 km prejdených v zahraničí, resp. za dlhšiu dohodnutú vzdialenosť. Zamestnávateľ má v zmysle ustanovenia 15 možnosť písomne sa dohodnúť so zamestnancom pred zahraničnou pracovnou cestou, že náhradu výdavkov za pohonné látky v cudzej mene mu poskytne až po prejdení dlhšej vzdialenosti ako 350 km, pokiaľ to technické parametre konkrétneho motorového vozidla, ktoré zamestnanec na pracovnej ceste použije, dovoľujú (napr. po prejdení 400 km, 450 km). Hranicu 350 km nemôže zamestnávateľ sám meniť smerom nahor, napr. v podmienkach pracovnej cesty, vnútornou smernicou, príkazným listom a pod.; o prej- Copyright 2006 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. 14

15 dení dlhšej vzdialenosti vo väzbe na náhradu za pohonné látky v cudzej mene musí byť vždy uzavretá písomná dohoda so zamestnancom. Zamestnávateľ sa nemôže na druhej strane dohodnúť so zamestnancom, resp. určiť v podmienkach pracovnej cesty, resp. vnútornou smernicou, príkazným listom, že náhradu v cudzej mene bude zamestnancovi poskytovať po prejdení kratšej vzdialenosti, ako je 350 km; stanoveným limitom 350 km sa zohľadňujú hľadiská priemernej spotreby pohonných látok a minimálnej vzdialenosti, ktorú vozidlo prejde bez doplnenia pohonných látok. Náhrada výdavkov za pohonné látky sa určí v závislosti od počtu najazdených kilometrov na pracovnej ceste, ceny pohonnej látky platnej v čase použitia vozidla na pracovnej ceste a spotreby pohonnej látky uvedenej v technickom preukaze vozidla. Cena pohonnej látky Cena pohonnej látky platná v čase použitia vozidla na pracovnej ceste je predovšetkým: cena doložená dokladom o čerpaní pohonnej látky; pri zahraničnej pracovnej ceste by mal zamestnanec v každom prípade doložiť cenu pohonnej látky v zahraničí, pretože zamestnávateľ nemusí mať znalosti o cene pohonných látok v jednotlivých krajinách a nemá ani povinnosť sledovať ich vývoj, alebo cena zistená, ale musí byť splnená podmienka, že cena pohonnej látky platila v čase použitia vozidla na zahraničnej pracovnej ceste. Počet kilometrov Zamestnávateľ zohľadní zamestnancovi celkový počet najazdených kilometrov, ktoré prejde počas zahraničnej pracovnej cesty, ktoré si môže porovnať s kilometrami napr. podľa najhospodárnejšej trasy podľa automapy, najrýchlejšej trasy; zamestnávateľ musí pri výpočte zohľadniť nielen kilometre z miesta nástupu do miesta konania zahraničnej pracovnej cesty a späť, ale aj kilometre, ktoré zamestnanec musel najazdiť v mieste konania zahraničnej pracovnej cesty, ak mu to vyplývalo z podmienok zahraničnej pracovnej cesty. Zamestnanec musí vo väzbe na obmedzenie vo vzťahu k mene, v ktorej mu patrí uvedená náhrada, rozčleniť kilometre, ktoré prešiel počas celej doby trvania zahraničnej pracovnej cesty na kilometre, ktoré prešiel na území Slovenskej republiky, a na kilometre, ktoré prešiel v zahraničí. Tieto kilometre musí zamestnanec rozčle- Copyright 2006 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. 15

16 niť na kilometre podľa jednotlivých režimov, resp. cyklov podľa konkrétnej normy spotreby pohonnej látky, ako aj na kilometre prejdené na území Slovenskej republiky a v zahraničí. Uvedené je potrebné pre správny výpočet náhrady za pohonné látky vo väzbe na menu, v ktorej táto náhrada zamestnancovi patrí. Norma spotreby Aj pri zahraničnej pracovnej ceste spôsob výpočtu náhrady za spotrebované pohonné látky zohľadňuje konkrétny režim, resp. cyklus jazdy vozidla pri zahraničnej pracovnej ceste; všetky kilometre prejdené na zahraničnej pracovnej ceste sa musia rozčleniť na jednotlivé režimy, resp. cykly podľa konkrétnej normy uvedenej v technickom preukaze vozidla. Výsledná suma náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky, ktorá sa zamestnancovi za podmienok ustanovených v 15 zákona o cestovných náhradách poskytuje v slovenských korunách, sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor; týmto spôsobom sa zaokrúhľuje každá náhrada osobitne a nezaokrúhľujú sa jednotlivé údaje, ktoré vchádzajú do výpočtu náhrad Výsledná suma náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky, ktorá sa zamestnancovi za podmienok ustanovených v 15 zákona o cestovných náhradách poskytuje v cudzej mene sa nezaokrúhľuje; možnosť zaokrúhľovania celkového nároku zamestnanca za pracovnú cestu je upravená v ustanovení 36 ods. 7 zákona o cestovných náhradách. Copyright 2006 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. 16

17 3. Cestné motorové vozidlo zamestnávateľa Pokiaľ zamestnanec na pracovnej ceste sám riadi cestné motorové vozidlo zamestnávateľa, t. j. také, ktoré je vo vlastníctve alebo v prenájme zamestnávateľa, nepatria mu náhrady uvedené v ustanovení 7. V prípade, keď pri používaní takéhoto cestného motorového vozidla pri pracovnej ceste vzniknú výdavky napr. za parkovanie, použitie garáže, a pod. ide o potrebné vedľajšie výdavky. Zamestnávateľ môže teda pri uznávaní výdavkov za použitie cestného motorového vozidla postupovať dvoma spôsobmi: 1. Zamestnancovi, ktorý použil na pracovnej ceste motorové vozidlo v súlade s ustanovením 7 ods. 1 zákona o cestovných náhradách patrí suma základnej náhrady za každý kilometer jazdy ( 7 ods. 2) náhrada výdavkov za pohonné látky ( 7 ods. 4). Pri tomto spôsobe uznania výdavkov za použitie cestného motorového vozidla na pracovnej ceste je potrebné uzatvoriť dohodu o použití cestného motorového vozidla medzi zamestnancom a zamestnávateľom, zamestnanec musí preukázať spotrebu pohonnej látky podľa technického preukazu, cenu pohonnej látky platnú v čase použitia vozidla a počet kilometrov, ktoré prejazdil počas pracovnej cesty členených podľa jednotlivých cyklov, v ktorých motorové vozidlo jazdilo a to v závislosti od konkrétnej normy spotreby. 2. Zamestnávateľ má možnosť písomne sa dohodnúť so zamestnancom aj na inej forme poskytnutia tejto náhrady a to na náhrade vo výške zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy ( 7 ods. 8 zákona o cestovných náhradách). Aj pri tomto spôsobe uznania výdavkov za použitie cestného motorového vozidla na pracovnej ceste je potrebné dodržať ustanovenie 7 ods. 1 zákona o cestovných náhradách, to znamená, že musí byť medzi zamestnancom a zamestnávateľom uzavretá písomná dohoda o použití motorového vozidla na pracovnej ceste, ktorá bude súčasne obsahovať aj dohodu v zmysle 7 ods. 8 zákona o cestovných náhradách, t. j. v písomnej dohode bude uvedený druh prostriedku pravidelnej verejnej prepravy (napr. autobus, vlak) s konkrétnou výškou ceny cestovného lístka za uvedený druh prepravy. V prípade, že zamestnancovi vzniknú pri tomto spôsobe uznania výdavkov za použitie cest- Copyright 2006 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. 17

18 ného motorového vozidla na pracovnej ceste výdavky napr. za parkovné, diaľničný poplatok a pod., považujú sa tieto výdavky za potrebné vedľajšie výdavky, na ktoré má zamestnanec nárok podľa 4 ods. 1 písm. d) zákona o cestovných náhradách. 3. Uplatnenie tejto možnosti je pre zamestnanca nevýhodnejšie čo sa týka výšky náhrady a je predpoklad, že sa vo všeobecnosti uplatňuje v prípade, že má na použití vlastného motorového na pracovnej ceste záujem predovšetkým zamestnanec a zamestnávateľ je ochotný sa s ním na takomto spôsobe dopravy dohodnúť. V prípade, že záujem na použití tzv. súkromného motorového vozidla na pracovnej ceste má zamestnávateľ (napr. z časového dôvodu, preprava rôznych materiálov a pod.) je predpoklad, že sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne na nevýhodnejšej výške náhrady. Je potrebné zdôrazniť, že použitie súkromného motorového vozidla zamestnanca je založené na dohode zamestnanca a zamestnávateľa; pokiaľ sa z akýchkoľvek dôvodov na použití súkromného motorového vozidla nedohodnú (napr. zamestnancovi nevyhovujú podmienky stanovené zamestnávateľom, resp. nevyhovuje mu spôsob výpočtu náhrady), zamestnávateľ určí zamestnancovi v zmysle 3 zákona o cestovných náhradách iný spôsob dopravy. Copyright 2006 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. 18

19 4. Zoznam vybraných reprezentantov pre výpočet indexu cien za priemerné osobné vozidlo - ktorý je možné modifikovať pre výpočet indexu cien za priemerné osobné vozidlo, ktoré sa sledujú od (po revízii spotrebného koša) Názov reprezentanta ŠKODA Fabia 1,2 Classic (47kW/64k) ŠKODA Octavia 1,9 TDi Elegance (77kW/105k) RENAULT Thalia 1,4 Expression (55kW/75k) RENAULT Megane 1,4 16V Pack Authentique (72kW) VOLKSWAGEN Golf 1,4 Slovakia (55kW/75k) VOLKSWAGEN Polo 1,4 16V Comfortline (55kW/75) VOLKSWAGEN Passat 1,9 TDi Basis (74kW/100k) OPEL Corsa 1,2 16V Enjoy (59kW/80k) OPEL Astra 1,4 16V Enjoy (66kW/90k) PEUGEOT 206 1,4 XT (55kW/75k) PEUGEOT 307 1,6 16V XS (80kW/110k) ŠKODA Felicia, rok výroby 1998 ŠKODA Fabia, rok výroby 2000 ŠKODA Fabia, rok výroby 2002 ŠKODA Octavia, rok výroby 1998 VOLKSWAGEN Golf, rok výroby 1998 VOLKSWAGEN Golf, rok výroby 2000 PEUGEOT 206, rok výroby 2000 PEUGEOT 206, rok výroby Copyright 2006 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. 19

20 RENAULT Clio, rok výroby 2000 RENAULT Clio, rok výroby 2002 OPEL Corsa, rok výroby 2000 OPEL Corsa, rok výroby 2002 AUTOPLÁŠŤ RADIÁLNY BRZDOVÉ DOŠTIČKY KOTÚČOVÉ AKUMULÁTOR HALOGÉNOVÁ ŽIAROVKA ĽAVÝ PREDNÝ BLATNÍK ZAPAĽOVACÍ MODUL ČELNÉ SKLO OLEJOVÝ FILTER OLEJ MOTOROVÝ PREVODOVÝ OLEJ NEMRZNÚCA KVAPALINA DO CHLADIČOV VÝMENA MOTORA CELKOVÁ OPRAVA BŔZD ZÁKLADNÉ VYVÁŽENIE KOLIES AUTOMOBILU ÚPLNÝ LAK OD ZÁKLADU VÝMENA RÁMU DVERÍ UMYTIE OS. AUTA (+SPODOK) VRÁT. KONZERVOVANIA POVINNÉ ZMLUVNÉ POISTENIE ZA MOTOROVÉ VOZIDLO HAVARIJNÉ POISTENIE ZA MOTOROVÉ VOZIDLO Copyright 2006 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. 20