Orba či minimalizácia? Asi najlepšia bude zlatá stredná cesta

Transkript

1 Konvenčné či minimalizačné spracovanie pôdy? Oba systémy majú svoje za i proti. Snímka: Pöttinger SK Orba či minimalizácia? Asi najlepšia bude zlatá stredná cesta Vrchol boomu v oblasti uplatňovania minimalizačných technológií spracovania pôdy majú asi slovenskí poľnohospodári za sebou. Viacerí z nich prechádzajú k tzv. vertikálnemu spracovaniu pôdy, ktoré v sebe spája ekonomickosť minimalizácie a tiež efektivitu spracovania pôdy orbou. Úspory Finančná kríza v agrárnych podnikoch núti manažmenty pristupovať k úsporným opatreniam na všetkých frontoch. Už nie je novinkou, že usporiť sa dá do značnej miery práve na predsejbovej príprave pôdy. Kým bezorebné technológie sa na vlastnosťami rozmanitých slovenských pôdach až tak neujali, minimalizačné spracovanie pôdy sa podľa odhadov Centra výskumu rastlinnej výroby uplatňuje na 350 až 380 tis. ha ornej pôdy. To, čo farmárom hovorí za minimalizačnú prípravu pôdy, sú hlavne nižšie náklady za zrealizovanú operáciu. V Nemecku nedávno prebehla anketa, v ktorej sa pýtali poľnohospodárov na hlavné výhody minimalizačných technológií spracovania pôdy. Až 80 % opýtaných hovorilo o úspore času, 60 % o úspore nafty a 27 % o vyššom stupni udržiavania vlhkosti v pôde. Práve tu spočívajú hlavné výhody týchto technológií. Keď si len predstavíme, že pri orbe potrebujeme otočiť na hektári plochy 150 ton pôdy, je to naozaj energeticky náročná operácia. Talianske výskumy Moitziho jasne dokumentujú, že každým centimetrom zníženia hĺbky obrábania pôdy je možné ušetriť od 0,5 až 1,5 l nafty na hektár v závislosti od druhu pôdy. Ak by sme si to vyjadrili v eurách, redukciou hĺbky obrábania o 1 cm hovoríme o úsporách EUR na 100 ha obrobenej pôdy. Prechodom z orby na minimalizáciu podľa skúseností slovenských ako i zahraničných farmárov možno ušetriť na pohonných hmotách (t.j. počítané za všetky operácie prípravy pôdy po sejbu) od 20 až do 60 % pohonných hmôt. Príprava pôdy s kypričmi je až dvojnásobne rýchlejšia v porovnaní s orbou, takže ďalšie úspory predstavujú nižšie náklady na mzdy a celkovo využitý čas. Skrytou položkou k dobru môže byť i dodržanie agrotechnického termínu a teda následný predpoklad vyššej budúcej úrody. Taktiež výskumy potvrdzujú, že minimálne obrábaná pôda garantuje vyšší obsah humusu, vyšší obsah pôdneho edafónu a nižšiu náchylnosť na eróziu. Stručne povedané, dnes, v časoch napätého toku finančných prostriedkov v agrárnych podnikoch môže byť minimalizačná vhodným prostriedkom na to, aby sa znížili náklady na založenie porastu. Prečo ju teda nerobia všetci? Za akú cenu? I keď úspory nákladov pri minimalizačnom obrábaní pôdy sú nesporné, prax nám stále potvrdzuje, že nie vždy a každému sa oplatí. Kto ušetrí na príprave pôdy, mal by si pripraviť viac financií na chemickú ochranu. Jedným z problémov minimalizácie je totiž vyšší výskyt burín. Druhým, a veľmi závažným aspektom podľa doc. Jozefa Ďuďáka, CSc., zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre je, že minima- (pokračovanie na str. 21) 9/

2 (dokončenie z 19. strany) lizačné a ochranné technológie prípravy pôdy neriešia problém utuženia pôdy. Orbou sme si v určitej hĺbke vytvorili vrstvu utuženej pôdy. Tým, že sme následne prešli na minimalizačné technológie spracovania pôdy, tak postupne sa začala táto utužená vrstva dvíhať nahor bližšie k povrchu pôdy, vysvetľuje J. Ďuďák. Cez túto vrstvu je obmedzený prestup vody, živín a taktiež koreňová sústava rastlín nemá veľa šancí cez ňu preraziť. To následne môže byť jeden z dôvodov, prečo spravidla všetky výskumy upozorňujú na to, že pri minimalizačnom obrábaní pôdy poľnohospodári zväčša dosahujú nižšie úrody ako pri klasickej orbe. A tu sa začína dostávať celková ekonomika využívania minimalizácie na vážky váh. Na jednej strane má podnik nižšie náklady na pohonné hmoty a mzdy, na strane druhej musí kalkulovať s istým poklesom finálnej úrody a tiež účtovne vyššími odpismi za stroje, ktoré sú oproti pluhom o niečo drahšie. Zdá sa však, že menej narušená štruktúra pôdy po minimalizačnej technológii dokáže tieto potenciálne straty úrod korigovať, čo opätovne nakláňa misky váh späť k redukovanej technológii. Podľa zistení kolektívu výskumníkov z CVRV v Piešťanoch sa zdá, že minimalizačné technológie môžu mať svoje opodstatnenie hlavne v ročníkoch s nevyrovnaným úhrnom zrážok. Práve postupujúca klimatická zmena, pre ktorú je typická nevyrovnanosť úhrnu zrážok, by podľa Ing. Rastislava Buša, PhD., z CVRV - VÚRV mala favorizovať minimalizačné technológie na úkor orby (pre minimalizáciu je typický lepší manažment s vodou). Za povodne môžu aj poľnohospodári Vráťme sa však k problému minimalizácie, a tým je posun utuženej vrstvy pôdy smerom k jej povrchu. Podľa odborných materiálov Združenia miest a obcí Slovenska je za vznik povodní zo 60 až 70 % zodpovedný poľnohospodársky a lesnícky rezort. Podobný názor zastáva i bývalý minister životného prostredia László Miklós. Ten považuje za chybu, že poľnohospodári prestali orať. Súčasne navrhuje, aby poľnohospodári nedostávali dotácie za produkciu, ale za sprostredkovanie environmentálnych služieb, pričom orba by mohla byť jedným z protipovodňových opatrení. Bolo by naozaj iróniou, ak by si poľnohospodári za tohtoročné veľké povodne, ktoré im spôsobili škody za viac ako 100 mil. EUR, mohli sami. Zlatá stredná cesta Nevýhody uplatňovania minimalizačných technológií a vysokú ekonomickú náročnosť orby sa snažia vyriešiť i výrobcovia agrárnej techniky. Podľa J. Ďuďáka sa i v SR pomaly začína ustupovať od klasických minimalizačných technológií smerom k tzv. vertikálnemu spracovaniu pôdy. Ide o akúsi strednú cestu. Poľnohospodár naďalej kultivuje vrchnú vrstvu pôdy, no súčasne ju i hĺbkovo kyprí. Základným predpokladom ekonomickej výhodnosti oproti orbe je, že pôdu netreba otáčať. Vertikálne obrábanie pôdy je síce energeticky náročnejšie ako minimalizácia, no stále možno výrazne usporiť oproti klasickej orbe. Zabrániť utužovaniu pôdy sa dá i s pomocou on land orby. Ide o špeciálne pluhy, ktoré umožňujú traktoru sa pohybovať na nezoranej časti pôdy (tradične je traktor 2 kolesami v brázde, pričom merania jasne potvrdzujú, že 45 % celkovej hmotnosti súpravy vyvíja tlak len na zadné koleso v brázde, čo vedie k utláčaniu). Kto však chce takúto novinku vyskúšať, musí si za takýto pluh priplatiť. Výrobcovia pritom už ponúkajú i hybridné pluhy ako na on land orbu, tak i tradičnú orbu. Ak by však takéto postupy naozaj z pohľadu dosiahnutých úrod dokázali konkurovať tradičnej orbe, stojí za to nad takou investíciou minimálne pouvažovať. Lepšie ceny menej priestoru pre minimalizáciu Práve v čase lukratívnych nákupných cien agrokomodít je výška dosiahnutej úrody kľúčová. Počítajme s ročnou úsporou nákladov na prípravu pôdy minimalizačnou technológiou oproti orbe 50 EUR/ha, čo pri dnešnej cene nosných agrokomodít (pšenica, kukurica) zodpovedá približne úrode 0,3 t/ha. Teda ak je pokles úrody plodiny pri minimalizačnom obrábaní pôdy vyšší ako 0,3 t/ha, minimalizácia stráca svoj ekonomický efekt. Ak sú nákupné ceny nižšie (napr. túto jar), môžeme si minimalizáciou dovoliť pokles úrody obilnín i o 0,5 t/ha. Navyše zoberme do úvahy i potvrdený fakt, že využívanie minimalizačnej technológie prípravy pôdy znamená vyšší tlak na výskyt burín a teda i vyššie náklady na chemickú ochranu rastlín. Netreba zdôrazňovať, že keď sa darí cenám agrokomodít (teda rastú), rastú i ceny vstupov (teda i chémie ). Taktiež je potvrdené, že v ostatných rokoch podiel nákladov na prácu strojov z celkových nákladov na dosiahnutú produkciu na hektár. Inými slovami, ceny chémie, hnojív a osív rastú rýchlejšie ako ceny nafty, údržby a odpisov strojov. Samozrejme, ekonomika jednotlivých operácií sa nedá paušalizovať a tak stále platí, že niekomu viac vyhovuje konvenčná príprava pôdy vrátane orby, inému minimalizačné spracovanie pôdy. V každom prípade, nech už používate ktorúkoľvek technológiu, neopomínajte optimálne nastavenie. Pretože i správnou orbou sa dajú ušetriť nemalé financie. Optimálne vertikálne a hlavne horizontálne nastavenie pluhu dokáže znížiť potrebu ťahovej sily. Nepodceňujte správnu hrúbku ostria lemeša. Zanedbaním tejto maličkosti sa zvyšuje ťahový odpor o 65 %, čo znamená 35 % - ný nárast spotreby nafty. Pri orbe to robí na palive naviac takmer 700 EUR na 100 ha zoranej plochy. Pritom takýchto detailov, ktoré požierajú zbytočne financie, je oveľa viac. David Karkulín ANALÝZA Tabuľka: Niekoľko tipov ako ušetriť pohonné hmoty pri spracovaní pôdy: - napasujte výkon traktora na potrebu sily pre danú pracovnú operáciu príliš veľký výkon traktora prináša vyššiu spotrebu nafty pri rovnako náročnej práci - robte pravidelnú údržbu traktora - počas práce nevytáčajte traktor do maximálnych otáčok - obmedzte preklz kolies: znížte tlak v pneumatikách, optimalizujte rozloženie záťaže súpravy - nezabúdajte na správne horizontálne a vertikálne nastavenie náradia - držte pracovnú rýchlosť na spodnej hranici odporučeného rozmedzia pre konkrétnu operáciu, rast rýchlosti zvyšuje ťahový odpor a tým i spotrebu - snažte sa vyhnúť prílišnému utláčaniu pôdy (napr. použitím on land orby), inak pri následnom spracovaní bude spotreba paliva vyššia - pracujte s vyšším pracovným záberom budete potrebovať menej prejazdov a menej zaraďovať rýchlosti na úvratiach O koľko narastá relatívna spotreba nafty pri zle naostrenom lemeši pluhu? % hrúbka ostria lemeša (mm) ťahový odpor % spotreba nafty % Text v tabuľke upozorňuje na niekoľko chýb, ktorými obsluha traktora počas prípravy pôdy zbytočne zvyšuje spotrebu nafty. V grafike je viditeľný efekt nedostatočne nabrúseného lemeša orbového telesa na ťahový odpor a opätovne spotrebu nafty. Pravdou je, že cena nafty z dlhodobého hľadiska bude skôr narastať ako klesať, čo znamená, že každé úspešné snaženie smerom k poklesu jej spotreby bude znamenať pre farmárov vyšší potenciálny profit. Takisto výskumy potvrdzujú, že nie je ekonomicky efektívne úplne zabudnúť na orbu, čo znamená, že sa musíme zamerať viac na jej čo najefektívnejšiu realizáciu. 9/

3 Minimalizačné technológie sú rozhodne ekonomickou alternatívou konvenčným Základnou filozofiou minimalizačných a pôdoochranných technológií obrábania pôdy je uchovať v pôde všetko, čo je z hľadiska jej úrodnosti priaznivé a vylúčiť všetky negatívne vplyvy na pôdu spôsobené nesprávnym hospodárením človeka. CVRV Piešťany dlhodobo sleduje okrem iného i ekonomickú výhodnosť rôznych systémov prípravy pôdy pri rôznych plodinách. Ako to je pri kukurici? Minimalizačné technológie takmer na 400 tis. ha Minimalizačné technológie sa používajú už niekoľko rokov a sú s nimi dobré skúsenosti. Farmárov na Slovensku k ich používaniu vedú nielen špecifické podmienky Slovenska, ale aj zmenené ekonomické (finančná kríza) i ekologické podmienky (podnebie, pôda, vlaha,a.i.). Medzi najdôležitejšie dôvody riešenia problematiky minimalizačných a pôdoochranných technológií patrí obmedzenie spotreby pohonných hmôt, úspora pracovných síl, vývoj nových strojov na obrábanie pôdy, uľahčenie a urýchlenie obrábania pôdy, skrátenie pracovnej špičky, poznanie vplyvu mechanického obrábania na pôdne vlastnosti a vývoj rastliny, zavedenie účinných herbicídov, ochrana pred vodnou a veternou eróziou, uchovanie pôdnej vlahy, zníženie počtov prejazdov po poli a mnohé ďalšie. Nezanedbateľné je i ekonomické hľadisko, najmä v dnešnom čase nárastu cien vstupov do poľnohospodárskej prvovýroby. Obrábanie pôdy nemožno opomínať pre jeho mnohostranný význam vo vzťahu k nasledujúcim pracovným operáciám a k dosiahnutiu konečného výsledku úrode. Na Slovensku sa dnes pestujú obilniny na viac ako 250 tis. ha pomocou minimalizačnej a pôdoochranných technológií. Je to nárast zo 130 až 150 tis. ha v roku 2003 o 100 tis. ha. Olejnín sa dnes týmito mi pestuje približne 40 tis. ha, strukovín 10 tis. ha a celkovo poľných plodín 350 až 380 tis. ha. Na trhu dnešnej poľnohospodárskej prvovýroby je už veľa domácich i zahraničných firiem ponúkajúcich stroje na minimalizačné alebo pôdoochranné obrábanie pôdy. Obstarávacie ceny mechani- (pokračovanie na str. 24) Minimalizačné spracovanie pôdy môže konkurovať konvenčnej príprave pôdy i pri zakladaní porastov kukurice. Snímka: Naše pole Graf: Klimatický profil sledovaného územia, v ktorom sa testovala aj efektivita využívania rôznych technológií spracovania pôdy. 90,00 80,00 70,00 60,00 50,00 40,00 30,00 20,00 10,00 0,00 mm Tabuľka: Dosiahnuté hospodárske výsledky kukurice siatej na zrno (ročný priemer za roky ) Kukurica siata na zrno Zrážky (mm) a teploty ( C) v lokalite Borovce, VIII. IX. X. XI. XII. I. II. III. IV. V. VI. VII. Konvenčná mesiac Priemerné zrážky (mm) Normál (mm) Priemerná teplota ( C) Minimalizačná Nastielacia Normál ( C) Bezorbová Výnosy (.ha -1 ) Náklady (.ha -1 ) Náklady (.t -1 ) ,00 20,00 15,00 10,00 C 5,00 0,00-5, /2010

4 Špecialista na spracovanie pôdy a sejbu PODMIETANIE S PÖTTINGEROM? SPRÁVNA VOĽBA! Diskové podmietače TERRADISC pracovný záber 3, 4, 5 a 6 m, priemer disku 510 mm, dvojradové guličkové ložisko, bezúdržbová konštrukcia ložiska disku, istenie pomocou gumových elementov, centrálne nastaviteľné disky a zavlačovacie prúty, nesené a polonesené prevedenie. Nesené pluhy SERVO 2 až 6 radličné, istenie orbových telies pomocou strižnej skrutky alebo hydropneumatické, Polonesené pluhy SERVO až 9 radličné Traction Controll zvýšenie trakčných vlastností traktora (zníženie preklzu, lepšie využitie ťahovej sily, ) Radličkové podmietače SYNKRO pracovný záber 2,2 až 6 m, rám z mikrolegovanej ocele s vysokou priechodnosťou, delené radličky, istenie pomocou strižných skrutiek alebo pružín, nesené a polonesené prevedenie. Spracovanie pôdy a sejba Rotačné brány LION pracovný záber 2,5 až 6 m, hrubostenný rám, dve kužeľové ložiská uložené v puzdre 12 cm, jednodielny nôž 18 mm Mechanické sejacie stroje VITASEM závesné alebo nadstavbové prevedenie, pracovný záber 2,5 až 4 m, ťažisko blízko traktora, optimalizovaný tvar zásobníka, plynule nastaviteľná prevodovka, výsevok 0,7 až 400 kg, elektronický ovládací panel Pneumatické sejacie stroje AEROSEM závesné alebo nadstavbové prevedenie, pracovný záber 3 až 6 m, stabilná konštrukcia, ventilátor s veľkým priemerom, plynule nastavi teľná prevodovka, výsevok 1,5 až 400 kg, elektronický ovládací panel Univerzálne sejacie stroje TERRASEM závesné prevedenie pre minimalizačné technológie, pracovný záber 3 až 9 m, stabilná konštrukcia, ventilátor s veľkým priemerom, plynule nastaviteľná prevodovka, elektronicky nastaviteľný výsevok, kombinovaná pätka s prítlakom až 160 kg, oporné a utužovacie koleso, elektronický ovládací panel 2 roky záruka Novinka od firmy Pőttinger polonesený pluh SERVO 6.50 Firma Pöttinger sa už desiatky rokov úspešne venuje aj strojom, ktoré sú určené na spracovanie pôdy a sejbu. Výsledkom je dnes úspěšný koncept nesených a polonesených pluhov SERVO, radličkových podmietačov SYNKRO, diskových podmietačov TERRADISC, rotačních brán LION a mechanických sejacích strojov VITASEM. Veľký úspech v súčasnosti zaznamenáva nový koncept univerzálnych sejacích strojov TERRASEM, ktorý je vyrábaný s pracovným záberom 3 až 9 m. Obchodné zastúpenie firmy Pöttinger pre SR: Ing. Juraj Kandera, , kandera@pottinger.sk

5 zácie by mali byť vynahradené nižšími energetickými vstupmi, kvalitnou a rýchlo vykonanou prácou a v konečnom dôsledku krátkou dobou návratnosti vložených finančných prostriedkov do ich kúpy. Výskum zameraný na efektivitu V CVRV - VÚRV Piešťany, na Výskumnom pracovisku v Borovciach, sa už viacero rokov zaoberáme problematikou pôdoochranného a minimalizačného obrábania pôdy. Výskumom získavame podklady pre návrh a realizáciu adaptačných opatrení pre minimalizáciu dôsledkov klimatickej zmeny v poľnohospodárstve a v krajinnom priestore. V rámci výskumných riešení posudzujeme priebeh a efekt produkčného procesu poľnohospodárskych plodín vplyvom rôznych spôsobov obrábania pôdy, keď porovnávame štyri základné spôsoby obrábania pôdy (konvenčný, minimalizačný, nastielací, bez orby) v produktivite, efektívnosti a ekologickej vhodnosti, z hľadiska nepriaznivých dôsledkov poveternostných pomerov v súčasnom období a predikovaných scenárov klimatickej zmeny. Na základe výstupov získaných z poľných pokusov zhodnotené atmosféricko-klimatické, pôdno-edafické a biotické faktory produkčného procesu z pohľadu ich limitujúceho, resp. stimulujúceho účinku využívame na získanie podkladov potrebných na úsporu práce a energie, ochranu pôdy pred eróziou, zníženie nákladov na mzdy a na PHM, zlepšovanie technologickej kvality dopestovaného produktu. Spôsoby obrábania pôdy skúšame v štvorhonovom osevnom postupe: pšenica letná forma ozimná, kukurica siata na zrno, jačmeň siaty jarný, sója fazuľová. Osevný postup čiastočne odráža súčasný podiel pestovateľských plôch obilnín na Slovensku (viac ako 50 %), zastúpenie jednej bôbovitej plodiny a jednej obilniny, ktorá je ošetrovaná ako okopanina kukurice siatej na zrno. Klimatická zmena favorizuje minimalizáciu Ako už bolo naznačené za dôležitý prvok považujeme počasie a podnebie. Klimatická zmena tu je a potýkame sa s ňou každodenne. V lokalite Borovce, v rokoch boli priemerné teploty počas celého roka vyššie ako klimatický normál (graf). Mesiace apríl až jún boli teplotne nadpriemerné, pričom práve tieto mesiace považujeme za kritické z pohľadu dosiahnutia vysokých úrod viacerých poľných plodín. Nadpriemerné zrážky sme zaznamenali v septembri a októbri, čo môže spôsobovať problémy pri zbere i pri vlhkosti zrna (dosúšanie). Zrážky potom nastupujú znovu od januára do marca, čo naznačuje i dlhodobý trend presunu zimných zrážok na koniec zimy a začiatok jari. Následne ale dochádzalo k suchám, ktoré už boli evidentné a môžu a často ovplyvňujú sejbu jarných plodín. V literatúre je možné sa dočítať, že ochranné systémy obrábania pôdy sú vhodné najmä do suchších podmienok s nerovnomerným rozložením zrážok a do oblastí ohrozených eróziou. To v kontexte klimatickej zmeny sú práve podmienky, v ktorých môžu tieto technológie ukázať svoju silu. Ekonomické porovnanie Najvyššie výnosy v.ha -1 sme dosiahli pri konvenčnej technológii (1273.ha -1 ), avšak pri minimalizačnej technológii to bolo iba o 50.ha -1 menej (1253.ha -1 ). Náklady na ha boli najnižšie pri bezorbovej technológii (679.ha - 1 ), najvyššie pri konvenčnej technológii (735.ha -1 ), čo bolo dané najmä vstupmi do pôdy a do porastu. Náklady na tonu produkcie boli najnižšie pri bezorbovej technológii (82.t 1 ). Pri minimalizačnej a konvenčnej technológii to bolo 83.t -1, resp. 84.t -1. Nastielacia sa nám javila ako ekonomicky najnáročnejšia. Z našich výskumov vyplýva, že na vyššej nákladovosti konvenčnej technológie sa (pokračovanie na str. 25) 24 9/2010

6 (dokončenie z 24. strany) pri všetkých pestovaných plodinách podieľali najväčšou mierou potreba práce v podobe pohonných hmôt pre mechanizmy a potreba práce ako pracovných úkonov. Najvyššiu a viac ako 100% rentabilitu sme zaznamenali pri kukurici siatej na zrno v minimalizačnej technológii pestovania. Úspory viacerými smermi Podľa zistení viacerých autorov dochádza pri použití týchto technológií k redukcii nákladov, najmä v spotrebe pohonných hmôt (pri bezorbovej technológii l na ha za rok, čo môže byť na ha ročne). Tiež pri použití pluhu v konvenčnej technológii býva spotreba motohodín 2,6 hod. na ha a samotné náklady na ťažný prostriedok môžu byť až 6 krát vyššie ako pri priamej sejbe. Ďalšou významnou položkou môže byť úspora práce, keď pri bezorbovej technológii môžeme ušetriť 3 5 hod. na hektár a rok. Podľa iných možno ušetriť pri minimalizačnej technológii 20 litrov nafty na ha (pri súčasných cenách takmer 18 na ha). Spomínané technológie znižujú objem času a práce na základnú a predsejbovú prípravu pôdy a samotnú sejbu znížením počtu prejazdov po poli, čo znamená veľkú úsporu pohonných hmôt - podľa literatúry sa znižuje spotreba pohonných hmôt o 38 % až 80 %, potreba techniky o %, spotreba pracovného času o % a výrobné náklady o 24 %, pričom produktivita práce sa zvyšuje až o 37 %. Dôležitá disciplína Uplatňovanie ekonomicky šetrných spôsobov obrábania vyžaduje podrobnú analýzu všetkých článkov výrobného procesu. Filozofia stojí a padá na technologickej disciplíne. Všetko začína nie predsejbovou prípravou pôdy, ale už zberom predplodiny a nepodcenením burín. Pravdou však je, že tieto technológie nie je vhodné zavádzať na zle odvodnených pôdach a na poliach s problémovými burinami alebo škodcami. Tento problém, najmä s burinami, často vedie k zvýšeným nákladom na ich redukciu. Likvidácia trvácich burín a regulácia jednoročných nemusí byť problém ak zasiahneme proti nim v optimálnom termíne a vhodnými herbicídmi. Manažment burín musí byť zvládnutý. Je treba využívať vhodné náradie na obrábanie pôdy, kvalitné sejačky a postrekovače. Minimalizačné a pôdoochranné technológie treba brať ako systém. Nesmú byť iba východiskom z núdze. Ani z tej ekonomickej. Orba má svoje nesporné klady, no tam kde je možnosť a chuť použiť minimalizačné a pôdoochranné technológie, netreba sa im brániť. V kontexte klimatickej zmeny a hospodárskej krízy sa javia ako možné východisko pre slovenských farmárov. Ing. Rastislav Bušo, PhD., CVRV VÚRV Piešťany ANKETA V súvislosti s Témou mesiaca sme oslovili odborníkov na mechanizačnú agrotechniku s nasledujúcou otázkou: Kam z pohľadu technického smerujú najnovšie trendy pri predsejbovej príprave pôdy? Ustupujú poľnohospodári od minimalizačných technológií či naopak, finančná situácia ich motivuje čoraz viac k nim pristupovať v porovnaní s konvenčnou orbou? doc. Ing. Jozef Ďuďák, CSc. Slovenská poľnohospodárska univerzita Ing. Marián Kukučka, šéfredaktor, Moderná mechanizácia v poľnohospodárstve Ing. Juraj Kandera Pöttinger, Slovenská republika Marek Tomša konateľ, SOME Slovakia, s.r.o. Farmári preferujú minimalizačné technológie hlavne z dôvodov úspory nafty, času práce a nákladov spojených s predsejbovou prípravou pôdy. K ich rozšíreniu prispelo aj niekoľkoročné po sebe nasledujúce suché počasie, keď sa takto šetrilo aj s vlahou hlavne v období zakladania porastov repky a ozimných obilnín s tiež nízke ceny agrokomodít, ktoré nútili farmárov šetriť. Základom mimimalizačných technológií sa stalo plytké kyprenie pôdy. Ukazuje sa však (a tohtoročné daždivé počasie to plne potvrdilo), že je potrebné pôdu spracovávať do väčšej hĺbky, aby sa vytvorili lepšie predpoklady pre infiltráciu vody do pôdy. Ak sa bude daždivé počasie opakovať, bude potrebné pôdu spracovávať hlbšie. Nemusí to byť nevyhnutne orba, ale pôda si bude vyžadovať hlbšie kyprenie. Trendy v ponuke techniky naznačujú, že pri technológiách obrábania pôdy sa bude uplatňovať orbový aj bezorbový spôsob. Pri bezorbových technológiách sa však viac budú používať kypriče umožňujúce intenzívnejšie vertikálne kyprenie pôdy vo väčších hĺbkach orničného profilu bez jej obracania. Tak, ako aj mnohé iné činnosti, aj spôsoby obrábania pôdy podliehajú istým trendom. Vo všeobecnosti sa zdá, že minimalizačné spôsoby prinášajú skôr efekt zvýšenej výkonnosti ako ušetrených finančných prostriedkov na postupoch, nakoľko jednou operáciou orby vyriešia viacero problémov pri nižších nákladoch na herbicídy. Ďalej môžeme povedať, že v rozmanitých pôdnych podmienkach Slovenska je ťažko určiť ten správny postup, nakoľko každý verí tomu svojmu. A výrobcovia strojov sa prispôsobili a ponúkajú aj pluhy aj minimalizačné stroje. Pre nižšiu spotrebu nafty na hektár a pre podrytie celého pôdneho profilu sa začínajú presadzovať radličkové stroje. Renesanciu zažíva aj podrývanie, respektívne hĺbkové kyprenie, ktoré v mnohých prípadoch nahrádza v praxi aj konvenčnú orbu. Minimalizačné technológie spracovania pôdy nepochybne pre poľnohospodárov predstavujú úsporu vstupných nákladov pre zabezpečenie budúcej produkcie, čo je v súčasnom cenovo turbulentnom období z ekonomického hľadiska veľmi dôležitý aspekt. Z dlhodobého hľadiska sa pri uplatňovaní tohto typu spracovania pôdy môžu objaviť problémy s jej utužením, rozmnožením burín a silnejším tlakom škodcov. Niektorí farmári, ktorí vyskúšali minimalizačné technológie tvrdia, že Slovensko je rôznorodá krajina, a preto nie je vhodné pre všetky lokality orbu úplne vypustiť. To sa potvrdilo aj v tomto roku, keď máme problémy s podmáčanými pozemkami. V súčasnosti začína prevládať trend dané technológie striedať. V trendoch pri výbere a využívaní technológií pri predsejbovej príprave pôdy zohrávajú nepochybne veľkú mieru regióny, v ktorých sa poľnohospodárske podniky nachádzajú. Ak sa bližšie pozrieme na predajnosť poľnohospodárskej techniky pre predsejbovú prípravu, poľnohospodári sa v súčasnom období dominantnejšie uberajú smerom k minimalizačným technológiám pred konvenčnou orbou. To znamená, že rastie obľuba bezorebných sejačiek, diskových podmietačov a radličkových kypričov. Je to výzva i pre spoločnosť SOME, ktorá reaguje na potreby poľnohospodárov a vyhľadávané typy strojov ponúka na trh vo zvýhodnených cenách. 9/