ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Transkript

1 Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/75/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012: ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Juraja Floroviča, v právnej veci žalobcu: STEEL-MAX, s.r.o., so sídlom Farská 1739, Beluša, IČO: , právne zast. JUDr. T. Q., advokátom J. Q. & U., s.r.o., so sídlom W. námestie XX, Q., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Vazovova 2, Bratislava (Daňové riaditeľstvo Banská Bystrica), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I. zo dňa 8. júna 2011, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobca podanou žalobou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. I/XXX/XXXX- XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 8. júna 2011, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Púchov (ďalej len správny orgán prvého stupňa) č. XXX/XXX/XXXX/XX/Kov zo dňa 8. marca 2011 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, a to z dôvodu nezákonnosti týchto rozhodnutí. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, a to dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXX/XX/Kov zo dňa 8. marca 2011, ktorým bol v zmysle 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2008 vo výške ,68 Eur. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v rámci vykonanej daňovej kontroly bolo u žalobcu zistené, že na ťarchu účtu Opravy a údržba budov a strojov, zaúčtoval dodávku a montáž plastového okna vrátane príslušenstva, elektroinštalácie, dodávku interiérových dverí vrátane kovania, maliarske a natieračské práce v celkovej sume ,- Sk. Spornými boli dodávateľské faktúry č. XXXXXXXX, zo dňa 5. mája 2008 za dodávku a montáž plastového okna vo výške ,20 Sk, faktúra č. XX/XXXX, zo dňa 19. mája 2008 za dodávku a montáž elektroinštalácie v sume XX.XXX,- Sk, faktúra č. XX/XXX, zo dňa 4. júna 2008 za dodávku a montáž interiérových dverí v sume ,- Sk a faktúra č. XX/XXXX, zo dňa 13. júna 2008 za maliarske a natieračské práce v sume ,- Sk. Kontrolovaná spoločnosť (v tomto konaní žalobca) v roku 2007 obstarala a zaradila do užívania výrobnú budovu. V priebehu roka 2007 spoločnosť prebudovala strojovňu na administratívne priestory, časť teplovzdušného kanálu na šatňu a sušičku obilia na výrobnú halu. V mesiacoch apríl a máj 2008 žalobca vykonal v druhej časti teplovzdušného kanálu stavebné práce v celkovej sume ,70 Sk, ktorá bola zaúčtovaná na ťarchu účtu Obstaranie hmotného investičného majetku. Tieto stavebné práce súviseli s vybudovaním druhej šatne. Správca dane kontrolou účtovných dokladov a obhliadkou výrobnej budovy zistil, že dodávka a montáž plastového

2 okna, interiérových dverí, elektroinštalácie, maliarske a natieračské práce v celkovej sume ,20 Sk súviseli s vybudovaním druhej šatne v teplovzdušnom kanály, čo malo za následok zmenu jeho účelu použitia, nakoľko predtým tam šatňa nebola. S poukazom na 29 ods. 1 a 21 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z.z., žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že žalobca bol povinný zaúčtovať výdavky na dodávku a montáž plastového okna vrátane príslušenstva, elektroinštalácie, interiérových dverí, vrátane kovania, maliarske a natieračské práce na šatni do času jeho uvedenia do užívania na ťarchu účtu Obstaranie dlhodobého hmotného majetku. Daňová kontrola klasifikovala výdavky na dodávku a montáž okna, dverí, elektroinštalácie a maliarske práce na šatni ako technické zhodnotenie - rekonštrukciu. Žalovaný mal za to, že daňový subjekt porušil ustanovenie 21 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z.z. a správca dane preto, v zmysle 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z., zvýšil základ dane o sumu ,20 Sk. Správca dane ďalej zvýšil základ dane o sumu ,30 Sk, v dôsledku spornosti dodávateľských faktúr, č. XXXXXXXXX, zo dňa 15. apríla 2008 za dodávku kamerového systému, č. XXXXXXXXX, zo dňa 15. decembra 2008 za dodávku kamerového systému a č. XXXX/XXX, zo dňa 22. mája 2008 za montáž kamerového systému. Správca dane kontrolou účtovných dokladov a obhliadkou výrobnej haly zistil, že dodávky kamerového systému súviseli s nainštalovaním nového kamerového systému vo výrobnej hale, čo malo za následok rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti výrobnej haly, nakoľko predtým tam kamerový systém nebol. Žalovaný v tejto súvislosti uzavrel, že žalobca bol povinný zaúčtovať výdavky na dodávku kamerového systému do výrobnej haly do času jeho uvedenia do užívania na ťarchu účtu Obstaranie dlhodobého hmotného majetku, nakoľko daňová kontrola klasifikovala výdavky na dodávku kamerového systému do výrobnej haly ako technické zhodnotenie - modernizáciu. V priebehu výkonu daňovej kontroly správca dane ďalej zistil, že na účet Spotreba materiálu, žalobca zaúčtoval dodávateľské faktúry od spoločnosti N. Y., s.r.o., predmetom ktorých bola dodávka betonárskej ocele v celkovej hodnote ,60 Sk. V súvislosti s dodávateľskou spoločnosťou N. Y., s.r.o., správca dane zistil, že táto spoločnosť bola dňom 1. mája 2010 vymazaná z Obchodného registra SR, ex offo. Výsluchom svedka - bývalého jediného konateľa a spoločníka tejto spoločnosti (p. I. F.) žalovaný zistil, že spoločnosť N. Y., s.r.o. nikdy nespolupracovala so spoločnosťou STEEL-MAX, s.r.o., v tejto súvislosti sporné dodávateľské faktúry svedok nevystavil, žiadny tovar nedodával a úhrady za faktúry neprijal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia citované v napadnutom rozhodnutí žalovaný konštatoval, že kontrolovaný subjekt dostatočne nepreukázal vynaložený výdavok vyplývajúci z dodávateľských faktúr, a to že oceľ bola skutočne dodaná spoločnosťou N. Y., s.r.o., a preto v zmysle 2 písm. i) a 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. a v súlade s 17 ods. 2 písm. a) cit. zákona, zvýšil základ dane o sumu ,60 Sk. Žalovaný uzavrel, že počas výkonu daňovej kontroly bol kontrolovaný daňový subjekt oboznámený s jej priebehom, ďalej bol vyzvaný na predloženie akýchkoľvek dôkazov, ktoré by potvrdzovali jeho tvrdenia, s protokom o daňovej kontrole bol riadne oboznámený, tento mu bol aj riadne doručený, a teda bol oboznámený so všetkými vykonanými dôkazmi a dôkaznými prostriedkami. Napriek tomu počas daňovej kontroly neodstránil pochybnosti o vierohodnosti a pravdivosti predložených dokladov relevantnými dôkaznými prostriedkami, keďže nepreukázal dodanie betonárskej ocele spoločnosťou N. Y., s.r.o.. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie za nezákonné. Uviedol, že náklady na rekonštrukciu, teda prebudovanie teplovzdušného kanála na šatňu zaúčtoval vo výške ,70 Sk na ťarchu účtu Obstaranie hmotného investičného majetku a v prospech účtu Dodávatelia. Sporné náklady vo výške ,20 Sk predstavovali náklady za výmenu starých dverí za nové, náklady za výmenu okna, náklady za výmenu elektorinštalácie a náklady za vymaľovanie šatne. Sporné náklady teda boli vynaložené na opravu už existujúcej šatne. Žalobca bol toho názoru, že výmenou dverí, okna, elektroinštalácie a vymaľovaním nie je možné prebudovať teplovzdušný kanál na šatňu. Vzhľadom na uvedené teda nemohlo dôjsť k zmene účelu použitia hmotného majetku žalobcu, ale išlo len o zámenu použitého materiálu za nový materiál porovnateľných vlastností, a preto vynaložené náklady nemožno považovať za náklady na technické zhodnotenie - rekonštrukciu. Ďalej žalobca považoval napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, v časti týkajúcej sa právneho posúdenia výdavkov na dodávku kamerového systému za nepreskúmateľné, nakoľko z rozhodnutí správnych orgánov nie je žalobcovi zrejmé, či boli výdavky na dodávku kamerového systému posúdené ako technické zhotnotenie, alebo obstaranie hmotného majetku. Napokon z napadnutého rozhodnutia ako ani z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu jednoznačne nevyplýva, z akých skutkových záverov správca dane a žalovaný pri rozhodovaní vychádzali, v súvislosti so spornými výdavkami za dodávky betonárskej ocele od spoločnosti N. GRG., s.r.o.. Žalobca mal za to, že popísané

3 konanie správcu dane a žalovaného, ktorí vychádzali z predpokladanej pravdivosti výpovede svedka, I. F., ako bývalého jediného konateľa a spoločníka dodávateľskej spoločnosti N. Y., s.r.o., ingorujúc dôkazy predložené žalobcom, nepochybne preukazuje účelové hodnotenie dôkazov v neprospech žalobcu, čo je v rozpore so zákonom, ako aj so základnými zásadami daňového konania. Žalobca konštatoval, že je odôvodnený záver, že správca dane v daňovom konaní preniesol celé dôkazné bremeno na žalobcu, v pochybnostiach odmietol vykonať žalobcom navrhované dôkazy a nevyhľadal dôkazy ani z vlastnej iniciatívy. Je neakceptovateľné, aby správca dane odmietol vykonať žalobcom navrhnuté dôkazy a v následne vo vydanom rozhodnutí skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. V písomnom vyjadrení k žalobe (č.l. 44), k sporným nákladom vo výške ,20 Sk znížených o výšku odpisu v sume 6.025,- Sk, žalovaný uviedol, že kontrolou účtovných dokladov a obhliadkou výrobnej budovy zistil, že dodávka a montáž plastového okna, interiérových dverí, elektroinštalácie, maliarske a natieračské práce v celkovej sume ,20 Sk súviseli s vybudovaním druhej šatne v teplovzdušnom kanály, čo malo za následok zmenu účelu jeho použitia, nakoľko predtým tam šatňa nebola. Žalovaný poukázal na to, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že sám žalobca sa stotožnil s tvrdením správcu dane (vyjadrenie k protokolu zo dňa 9. februára 2011), že sa jedná o technické zhodnotenie - rekonštrukciu, nakoľko požadoval uplatnenie ročných odpisov zo vstupnej ceny výrobnej budovy zvýšenej o sumu vynaloženú na jej technické zhodnotenie, rekonštrukciu. Správca dane žalobcovi v plnom rozsahu vyhovel a znížil základ dane o sumu v celkovej výške 6.025,- Sk, teda o sumu ročných odpisov. Rovnako je, podľa názoru žalovaného, zo spisového materiálu zrejmé, že správca dane s konateľmi žalobcu si ohliadkou z konca marca 2010 overili, že výdavky na dodávku a montáž materiálu, elektroinštalačné a maliarske práce súviseli s dobudovaním novej šatne, teda že sa jedná o technické zhodnotenie - rekonštrukciu výrobnej budovy. K sporným nákladom za dodávku kamerového systému (vo výške ,10 Sk znížených o výšku odpisu v celkovej výške ,- Sk), žalovaný uviedol, že aj v tomto prípade si správca dane overil, že sa jedná o obstaranie hmotného majetku, nakoľko koncom marca 2010 vykonal obhliadku dodávky a nainštalovania kamerového systému vo výrobnej hale spolu s konateľmi žalobcu, ktorí uznali, že výdavky na dodávku a montáž kamerového systému súviseli s obstaraním hmotného majetku, nakoľko predtým kamerový systém vo výrobnej hale nebol. Správca dane na požiadanie žalovaného uplatnil do daňových nákladov odpis kamerového systému v celkovej výške ,- Sk. V tejto súvislosti žalovaný na záver uviedol, že je pravdou, že v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že v tomto prípade sú vynaložené sporné náklady nákladmi na technické zhodnotenie - modernizáciu. Avšak z pohľadu zvýšenia základu dane o sumu ,10 Sk je táto skutočnosť bezvýznamná, nakoľko ani náklady na technické zhodnotenie prevyšujúce sumu ,- Sk a ani náklady na obstaranie hmotného majetku nie sú nákladmi daňovými. K nepreukázaným nákladom za dodávku betonárskej ocele v celkovej výške ,60 Sk, žalovaný uviedol, že podľa 15 ods. 5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb., daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. P. I. F. bol jediným konateľom spoločnosti N. Y., s.r.o. (v sledovanom období) a z celého konanie bolo zrejmé, že správca dane mal problémy s jeho vypočutím. Žalobca bol o podaní svedeckej výpovede p. F. upovedomený, a teda mu nebolo upreté právo klásť svedkovi otázky. Navyše žalobca má dvoch konateľov a teda sa mohol svedeckej výpovede zúčastniť a klásť svedkovi otázky apoň jeden z konateľov. Žalobca ďalej namietal, že výpoveď svedka, p. F. je účelová, nepravdivá a založená na klamstvách, čo potvrdzujú vyhýbavé a nelogické odpovede svedka. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že vo svojich záveroch z tejto svedeckej výpovede vychádzal i napriek skutočnosti, že po p. F. je vyhlásené pátranie a je bezdomovec. Svedok uviedol, že spoločnosť N. Y. s.r.o. nepodnikala, nevyvíjala žiadnu činnosť a ani nikoho nepoveril konaním za uvedenú spoločnosť. Spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, sporné dodávateľské faktúry svedok nevystavil a žiadny tovar nedodával. K námietke žalobcu, že správca dane pri hodnotení dôkazov síce považoval svedeckú výpoveď p. F. za pravdivú, ale toto pravidlo už neaplikoval pri hodnotení výpovede p. L. B., konateľa žalobcu, žalovaný uviedol, že p. B. sa ústneho pojednávania zúčastnil dňa 16. novembra Správca dane, konateľa spoločnosti oboznámil s výsledkami dožiadaní zaslaných na Daňový úrad Čadca a Finanční úrad Karviná, Česká republika a zároveň mu dal k nahliadnutiu zápisnicu o ústnom pojednávanís písanú s p. I. F., zo dňa 15. novembra K tomuto sa p. B. vyjadril, že tvrdenia p. F. sú nepravdivé a že obchod bol uskutočnený. Správca dane zároveň vyzval konateľa, p. B., aby k sporným dodávateľským faktúram predložil dôkazy preukazujúce, že tovar deklarovaný na týchto faktúrach bol aj skutočne spoločnosťou N. Y., s.r.o., dodaný. Žalobca predložil vyjadrenie, v ktorom bez predloženia ďalších dôkazov len popísal priebeh transakcie a opätovne uviedol, že výpoveď svedka je

4 nepravdivá a že obchod bol určite uskutočnený. K námietke žalobcu, že z napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia jednoznačne nevyplýva, z akých skutkových záverov správne orgány pri rozhodovaní vychádzali, žalovaný uviedol, že na strane 14 napadnutého rozhodnutia sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých žalovaný dospel k záveru, že žalobca na daňové účely dostatočne nepreukázal dodanie betonárskej ocele. K ďalším námietkam žalobcu, žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že v roku 2008 spoločnosť N. Y., s.r.o. vystavila pre žalobcu sporné dodávateľské faktúry, predmetom ktorých bola dodávka betonárskej ocele. Skutočnosť, že žalobca vlastní daňové doklady od spoločnosti N. Y., s.r.o. ešte nedokazuje, že fakturovaný tovar bol touto spoločnosťou aj skutočne dodaný. Ani zaúčtovanie dokladu nerobí z neho dôkaz o reálnom uskutočnení plnenia. Účtovný doklad môže byť takýmto dôkazom len vtedy, ak bol vystavený na základe reálneho plnenia, ktoré musí daňový subjekt preukázať. V daňovom konaní, pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu, platí zásada prejednávania, nie zásada vyhľadávacia. Znamená to, že správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech daňového subjetku. Správca dane ale dôkazy predložené žalobcom prejednáva. Preto bolo na žalobcovi, aby preukázal, že reálne došlo k dodaniu tovaru práve tým dodávateľom, ktorý je uvedený na predložených dokladoch. Žalovaný uzavrel, že správca dane pre rozhodnutie v danej veci dostatočne zistil skutkový stav, tento uviedol v protokole o výsledku zistenia z daňovej kontroly a jeho dodatku, ako aj v odôvodnení dodatočného platobného výmeru, vyhodnotil všetky dôkazy, uviedol úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov ako aj použitie právnych predpisov na základe ktorých sa rozhodovalo. Napriek tomu, že žalobca bol s priebehom ako aj výsledkami daňovej kontroly oboznámený, neodstránil pochybnosti o vierohodnoti a pravdivosti predložených dokladov relevantnými dôkaznými prostriedkami, keďže nepreukázal dodanie betonárskej ocele spoločnosťou N. Y., s.r.o.. Krajský súd postupom podľa 247 a nasl. O.s.p., preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa 250j ods. 1 O.s.p., zamietol. Podľa 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( 247 ods. 1 O.s.p.). Z podkladov pripojených v administratívnom spise žalovaného krajský súd zistil, že správny orgán prvého stupňa oznámil, dňa 10. marca 2010, žalobcovi výkon daňovej kontroly - dane z príjmov právnickej osoby za rok Jedným z hlavných predmetov daňovej kontroly bolo preverenie dodávateľskoodberateľských vzťahov so spoločnosťami N. Y., s.r.o.. Dňa 29. marca 2010 bol prvostupňovým správnym orgánom spísaný Protokol o výsledku zistenia daňovej kontroly vykonanej u žalobcu. Z protokolu vyplynulo, že daňová kontrola klasifikovala výdavky na dodávku a montáž okna, dverí, elektroinštalácie a maliarske práce na šatni ako technické zhodnotenie - rekonštrukciu. Vzhľadom k tomu dospel správca dane k záveru, že daňový subjekt porušil 21 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z.z., a preto v zmysle 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003, zvýšil základ dane o sumu ,20 Sk. Náklady na dodávku kamerového systému (5 ks kamier vrátane príslušenstva) do výrobnej haly boli daňovou kontrolou klasifikované ako technické zhodnotenie - modernizácia. Aj v tejto súvislosti dospel správca dane k záveru, že daňový subjekt porušil 21 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z.z., a preto v zmysle 17 ods. 2 písm. a) cit. zákona zvýšil základ dane o sumu ,30 Sk. V súvislosti s dodávkou betonárskej ocele od dodávateľskej spoločnosti N. Y. s.r.o., správca dane v protokole skonštatoval, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, ktoré na ňom spočívalo. Kontrolovanou spoločnosťou (v tomto konaní žalobcom) nebolo spoľahlivo preukázané, že nákup betonárskej ocele, faktúrované spoločnosťou N. Y., s.r.o., faktúrami č. H., 08XXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX je v súlade so zákonom z hľadiska jeho uplatnenia ako daňového výdavku. Vystavený doklad je použiteľný za týmto účelom len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje sú hodnoverné, tzn. že faktúry vystavil ten, kto ich vystaviť mal a za plnenia, ktoré aj uskutočnil. Nestačí, aby bola splnená táto zákonná povinnosť formálne tým, že je uvedená len na fiktívnom daňovom doklade. Vzhľadom na tieto zistenia správca

5 dane v zmysle 2 písm. i) a 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z a v súlade s 17 ods. 2 písm. a) cit. zákona, zvýšil základ dane o sumu ,60 Sk. K uvedenému protokolu sa žalobca písomne vyjadril, dňa 9. februára 2011 a uviedol, že zo strany správcu dane nebol dostatočne zistený skutkový stav, nakoľko sa nezaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré pre správne určenie a vyrubenie dane boli potrebné a konal v rozpore so základnými zásadami daňového konania. Väčšina vykonaných dôkazov bola vykonaná v rozpore so zákonom, a preto na ne vôbec nemožno prihliadnuť. Napokon uviedol, že správca dane pri hodnotení dôkazov nevychádzal zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ale dôkazy hodnotil svojvoľne, účelovo v neprospech žalobcu a v rozpore s ich skutočných obsahom. Správny orgán podľa žalobcu ignoroval dôkazy, ktoré predložil žalobca a ktoré jednoznačne preukazovali jeho tvrdenia. V nadväznosti na toto vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu (v tomto konaní žalobcu), dňa 18. februára 2011, správny orgán prvého stupňa vydal Dodatok k protokolu, zo dňa 29. marca V zmysle tohto dodatku, v súvislosti s neuznaním nákladov za dodávku a montáž plastového okna, vrátane príslušenstva, elektroinštalácie, interiérových dverí, maliarskych a natieračských prác na šatni, správca dane trval na svojich zistenia, ktoré uviedol už v protokole, zo dňa 29. marca K neuznaniu nákladov na obstaranie kamerového systému do výrobnej haly, správca dane preklasifikoval nákup kamerového systému z obstarania ako technické zhodnotenie - modernizácia na nákup kamerového systému ako obstaranie hmotného majetku. K neuznaniu nákladov za nákup betonárskej ocele od dodávateľa N. Y., s.r.o., správca dane v dodatku k protokolu podrobnejšie reagoval na námietky kontrolovanej spoločnosti uvedené v jeho vyjadrení k protokolu zo dňa 29. marca 2010, avšak v zásade zotrval na svojom stanovisku, že žalobca spoľahlivo nepreukázal, že nákup betonárskej ocele, faktúrované spoločnosťou N. Y., s.r.o. spornými faktúrami, je v súlade so zákonom z hľadiska jeho uplatnenia ako daňového výdavku. Ďalej bolo z administratívneho spisu žalobcu zistené, že rozhodnutím č. XXX/ XXX/XXXX/XX/Kov zo dňa 8. marca 2011 správny orgán prvého stupňa vydal dodatočný platobný výmer, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2008, v sume ,68 Eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-X zo dňa 08. júna 2011 tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať, či správne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď vyrubili žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 vo výške ,68 Eur, osobitne, či si žalobca v súlade so zákonom uplatnil výdavky na účel dane z príjmu právnických osôb za rok 2008, a to za dodávku a montáž plastového okna, vrátane príslušenstva, elektroinštalácie, interiérových dverí, maliarske a natieračské práce na šatni, v celkovej sume ,20 Sk, ďalej za dodávku kamerového systému do výrobnej haly, v celkovej sume ,30 Sk a výdavky za nákup betonárskej ocele od dodávateľa N. Y. s.r.o., v celkovej sume ,60 Sk. Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov upravuje aj daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby ( 1 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov). Predmetom dane sú príjmy zo závislej činnosti, príjmy z podnikania, z inej samostatne zárobkovej činnosti a z prenájmu, príjmy z kapitálového majetku a ostatné príjmy ( 3 ods. 1 zákona o dani z príjmu). Podľa 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, daňovým výdavkomv je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa 6 ods. 11, ak tento zákon ustanovuje inak. V zmysle 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Podľa 21 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z.z., daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej výdavky na technické zhodnotenie ( 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie ( 29 ods. 2).

6 Podľa 29 ods. 1, 2 zákona č. 595/2003 Z.z., technickým zhodnotením hmotného majetku a nehmotného majetku sa na účely tohto zákona rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku Eur v úhrne za zdaňovacie obdobie. Za technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku podľa odseku 1 sa považuje aj technické zhodnotenie neprevyšujúce v úhrne za zdaňovacie obdobie eur, ak sa daňovník rozhodne takéto výdavky považovať za výdavky na technické zhodnotenie. V tomto prípade sa takéto výdavky odpisujú ako súčasť vstupnej ceny, zvýšenej vstupnej ceny alebo zvýšenej zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku. Podľa 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z., výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške. V prejednávanej veci bolo medzi účastníkmi konania sporné, či si žalobca v súlade so zákonom uplatnil výdavky na účel dane z príjmu právnických osôb za rok 2008, a to: a) za dodávku a montáž plastového okna, elektroinštalácie, interiérových dverí, maliarskych a natieračských prác na šatni vo výrobnej budove, b) za dodávku kamerového systému do výrobnej haly, c) za dodávku betonárskej ocele. V súvislosti s uplatnenými výdavkami za dodávku a montáž plastového okna, elektroinštalácie, interiérových dverí, maliarskych a natieračských prác na šatni vo výrobnej budove, sa krajský súd stotožnil s názorom žalovaného správneho orgánu, že tieto vynaložené náklady súviseli s vybudovaním druhej šatne v teplovzdušnom kanály, čo malo za následok zmenu účelu jeho použitia, teda išlo o technické zhodnotenie - rekonštrukciu. Navyše sám žalobca (vo vyjadrení k protokolu zo dňa 9. februára 2011) sa stotožnil s tvrdením žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa, že sa v tomto prípade jedná o technické zhodnotenie - rekonštrukciu, keďže požadoval uplatnenie ročných odpisov zo vstupnej ceny výrobnej budovy zvýšenej o sumu vynaloženú na jej technické zhodnotenie - rekonštrukciu. V súvislosti s uplatnenými výdavkami za dodávku kamerového systému, krajský súd dospel k záveru, že tieto výdavky súviseli s obstaraním hmotného majetku, nakoľko predtým kamerový systém vo výrobnej hale nebol. Nesprávny bol teda záver žalovaného v napadnutom rozhodnutí, keď konštatoval, že v tomto prípade sú sporné náklady nákladmi na technické zhodnotenie - modernizáciu. Avšak zároveň krajský súd poukazuje na skutočnosť, že v súvislosti s úpravou základu dane je toto posúdenie nepodstatné, nakoľko ani náklady na technické zhodnotenie, ani náklady na obstaranie hmotného majetku, nie sú podľa 21 ods. 1 písm. a), g) zákona č. 595/2003 Z.z., nákladmi daňovými, teda nákladmi, ktoré znižujú základ dane. Naopak obidva druhy týchto nákladov zvyšujú vstupnú cenu hmotného majetku a do daňových nákladov sa dostávajú postupne, až prostredníctvom odpisov. V danom prípade správca dane uplatnil do daňových nákladov odpis kamerového systému v celkovej výške ,- Sk, tento odpisoval samostatne v 2. odpisovej skupine s dobou odpisovania 6 rokov. Čo sa týka uplatnených výdavkov za dodávku betonárskej ocele dodávateľskou firmou N. Y., s.r.o., krajský súd uzavrel, že bolo plne na žalobcovi, aby preukázal, že reálne došlo k dodaniu betonárskej ocele priamo týmto dodávateľom. Žalobca však jednozačne (ani v tomto konaní ani v odvolacom konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutého rozhodnutia) nepreukázal relevantnými dôkaznými prostriedkami dodanie betonárskej ocele spoločnosťou N. Y., s.r.o., a preto bol správny postup žalovaného, keď výdavky faktúrované spornými dodávateľskými faktúrami od spoločnosti N. Y., s.r.o. neuznal za daňové výdavky, pretože neboli dostatočne preukázané ( 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z.). Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd mal za to, že žalobca v konaní vierohodne nepreukázal, že sporné výdavky, o ktorých účtoval v roku 2008 boli vynaložené na dosiahnutie, udržanie alebo zabezpečenie príjmu žalobcu v zmysle 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z... Žalovaný, ako aj správca dane zabezpečili v prejednávanej veci potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili, vyvodili z nich správny právny záver a správne aj rozhodli o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnických osôb za

7 zdaňovacie obdobie roku 2008 žalobcovi vo výške ,68 Eur. Správne orgány tak rozhodli v súlade so zákonom, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa 250j ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Podľa 42 ods. 3 a 205 ods.1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.