Vzdelávanie má byť ako dobré džínsy

Transkript

1 , týždeň Dvojtýždenník o školstve a vzdelávaní Rozširované bezplatne, Ročník LVIII Žiaci sú takí ako ich učitelia Žiaci sú takí ako ich učitelia. Ale platí aj obrátená zásada učitelia sú presne takí ako ich žiaci. Zopár aktívnych, snaživých i odborne zdatných. Zopár slabých, bez záujmu, pre ktorých sú škola či práca utrpením. A ten najpočetnejší stred, to sú tí, ktorí aj vedia, ktorí aj čo-to dokážu, len necítia potrebu to prezentovať. A takýchto žiakov a učiteľov mám najradšej. To je totiž skupina, ktorá je ochotná načúvať a prijímať nové hodnoty a chápe racionálne či citové argumenty. Učiteľ, ktorý má vo všetkom jasno a nepotrebuje sa s nikým radiť, učiteľ, ktorý nemá záujem o školu, s takým učiteľom, či žiakom, sa ťažko robí. Našťastie, tak ako v triedach, aj v zborovniach je väčšina tých, s ktorými sa dá... Moje skúsenosti z riadiacej pedagogickej práce potvrdzujú, že ak je učiteľ dobre informovaný, ak sa mu nekladú len povinnosti, ale zisťuje, že má aj práva a môže spolurozhodovať o škole, môže slobodne vyjadriť svoj názor, tak je ochotný prijať prácu navyše. Po prijatí školského zákona a neskôr zákona o pedagogických zamestnancoch bolo v mnohých zborovniach ako v úli. Na viaceré veci si postupne zvykáme, ale sú veci, ktoré slobodne rozmýšľajúceho učiteľa trápia. V súčasnosti sa najviac diskutuje o kariérnom raste učiteľov. Prichádzajú s prvými kreditmi, zisťujú, že bude veľmi náročné skĺbiť pracovné, rodinné i študijné povinnosti. Je preto pochopiteľné, že majú pocit, že táto ich snaha by mala byť aj adekvátnejšie honorovaná. Sú pripomienky aj k obsahu vzdelávania, ktoré by malo skôr smerovať nie k odbornosti, ale k metodike či výchove (hovorím o potrebách základných škôl). Dobrý učiteľ si vypočuje aj názor žiaka a aj my v riadiacich funkciách nemôžeme tieto a ďalšie pripomienky prejsť konštatovaním, že čas to vyrieši. Systém kariérneho rastu bude treba poľudštiť, aby neodradzoval učiteľov od účasti na ňom, aby tento systém nebol len naháňaním kreditov, ale aby v prvom rade učiteľovi pomohol v jeho práci. Ukazuje sa, že učiteľom chýbajú bývalé okresné metodické združenia, keď si s metodikom na daný predmet a s kolegami vymenili teoretické či praktické vedomosti i skúsenosti zo svojho predmetu. Chýbajú im možnosť návštevy iných škôl, účasť na otvorených hodinách. My sme kedysi v Dubnici nad Váhom mali utvorenú Radu riaditeľov základných a stredných škôl, kde sme podobné metodické aktivity robili. Dokonca sme organizovali stretnutia učiteľov základných a stredných škôl jednotlivých predmetov. Učiteľom táto forma vzdelávania vyhovovala, a to sa odrazilo aj na kvalite vyučovania. Áno, musíme vyhnať učiteľov z vlastných škôl, aby videli, ako sa to robí aj na iných školách. Zdá sa mi, že sme sa uzavreli do svojich gazdovstiev, lebo sme presvedčení, že to robíme najlepšie... Musíme presvedčiť tú najpočetnejšiu skupinu učiteľov, s ktorou sa dá robiť, že kariérny rast nie je proti nim, ale po jeho vybrúsení bude určite v ich prospech. Mgr. Ferdinand BRUNOVSKÝ, riaditeľ ZŠ s MŠ Centrum II Dubnica nad Váhom Úlohou učiteľa všade na svete je naučiť žiaka učiť sa. Nech sa kdekoľvek vo vyspelom svete spýtate na kvalitu školstva a jej dôvody, dostane sa vám zvyčajne odpovede naše školstvo je také, akí sú naši učitelia! Predstavte si, že by sme dnes v našich domácnostiach používali čiernobiele televízory a tvrdili by sme nepotrebujeme žiadne nové výmysly. Možno sa ešte v nejakej domácnosti zabudnutý čiernobiely televízor nájde, ale asi len z pohodlnosti zbaviť sa ho, najmä ak slúži kdesi ako podstavec pod kvetináč. Horšie by bolo, keby sme takýchto kostlivcov našli učiť v našich školách. Vyučovacie metódy, stratégie, ciele vzdelávania sa permanentne menia, podobne ako technika, technológie v iných oblastiach. Úlohou učiteľa všade na svete je permanentne sa vzdelávať, inovovať svoje postupy, vyučovacie metódy. Kto na sebe nepracuje, zaostáva, a ak zaostáva učiteľ, zaostávajú aj žiaci, a pri objektívnych medzinárodných meraniach sa to prejaví. Naše školstvo podľa meraní PISA od roku 2003, keď sa nachádzalo v priemere meraných štátov, sa o tri roky neskôr prepadlo už do podpriemeru vo všetkých parametroch. Chybou bolo, že vtedajšie ministerstvo na danú situáciu nereagovalo. Vedúci predstavitelia Ministerstvo školstva v týchto dňoch pripravuje novelu vyhlášky č. 437/2009, ktorou sa ustanovujú kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických a odborných zamestnancov. Zmeny sa od školského roka 2010/2011 dotknú najmä požiadaviek na učiteľov cudzích jazykov a informatickej výchovy na I. stupni základných škôl. Najmenších žiakov tak budú môcť učiť cudzie jazyky všetci pedagógovia, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa získané na pedagogických fakultách v študijnom odbore príslušného cudzieho jazyka. Ďalej to budú učitelia s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktoré nadobudli na pedagogických fakultách v akomkoľvek študijnom programe a ktorí majú maturitnú skúšku z požadovaného cudzieho jazyka. Výnimka sa bude vzťahovať na tých uchádzačov, ktorí nie sú pedagógovia, ale majú vysokoškolské vzdelanie Foto Ján SÚKUP Vzdelávanie má byť ako dobré džínsy OECD museli vtedajšiemu ministrovi poslať list, v ktorom ho museli vyzvať, aby odpovedal, čo bude so znepokojujúcim stavom ako minister robiť. Žiaľ, neurobilo sa nič. Minister školstva, ktorý nastúpil následne na pol roka, neurobil tiež nič a systémové zmeny zostali na krku súčasnému ministrovi, ako darček k nástupu do funkcie. Slovensko bolo v tom čase poslednou krajinou Európy, ktorá ešte nezačala s kurikulárnymi zmenami. Preto bolo treba začať okamžite, spustiť zmeny aj za cenu niektorých ťažkostí. Okrem nového školského zákona, zákona o odbornom školstve, zákona o mládeži, zákona o športe, zákona o celoživotnom vzdelávaní bol prijatý aj zákon, ktorého cieľom je posilniť kvalitu vzdelávania. Motivovať učiteľov na sebe pracovať. A ak sa učiteľ rozhodne zdokonaľovať svoje kompetencie, môže sa posunúť aj k lepšiemu finančnému ohodnoteniu. V minulosti sa urobila systémová chyba v systéme vzdelávania učiteľov v tom, že bol rozbitý pomerne dobre vybudovaný systém permanentného vzdelávania učiteľov v rámci okresných pedagogických stredísk a krajských pedagogických ústavov. Ich zrušením v polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia, vyargumentovaným racionalizáciou a úspornými opatreniami, sme sa posunuli do pedagogického suterénu. Učitelia stratili systém vzdelávania, prestávali čítať odbornú literatúru (tá dokonca takmer prestala vychádzať), prestali čítať pedagogickú tlač (pozrite si pokles nákladu pedagogických časopisov za posledných 15 rokov), prestali sa stretávať, inovovať svoje postupy, diskutovať o kvalite svojej práce. Učiteľ žil veľmi často len zo svojej podstaty. Neveľký počet učiteľov, ktorí napriek nepriazni na sebe pracovali, nemal šancu zmeniť pohľad na celkový prepad kvality učiteľskej práce. Vzdelávanie je vedou, je umením, je systémom nekonečného množstva postupov a krokov zabezpečujúcich nadobúdanie nových vedomostí, zručností, inšpirácií ďalej sa zaoberať novými vecami. Vzdelávanie je večným hľadaním, má svoje módne trendy i staré osvedčené (pokračovanie na strane 2) Učitelia cudzích jazykov a informatickej výchovy aj s výnimkou druhého stupňa a z príslušného cudzieho jazyka vykonali minimálne maturitnú skúšku. V prípade, že budú vyučovať menej ako 7 hodín týždenne, nebude sa u nich do 31. decembra 2013 vyžadovať ani doplňujúce pedagogické štúdium. Výnimka sa vzťahuje aj na učiteľov informatickej výchovy, u ktorých sa požaduje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a vykonanie maturitnej skúšky z informatiky alebo príbuzného predmetu. (rev) Akreditované vzdelávacie programy (4. časť) Strany 4 a 5 Kreditový systém je pre učiteľov pridanou hodnotou Hovoríme s ministrom školstva Jánom Mikolajom Strana 6 Nezávislosť, zodpovednosť a povinnosti učiteľov v Európe Druhácka vlastiveda - prvý rok za nami Dokument Strany 7 a 8 Strana 12 Strany 25 až 28 Ucitelske noviny_19_2010.indd 1 5/30/10 8:00:39 PM

2 2. strana Spravodajstvo týždeň Vzdelávanie má byť (dokončenie zo strany 1) postupy. Vzdelávanie by malo byť ako dobré džínsy praktické, užitočné, malo by dobre sedieť jednotlivcovi, malo by poskytovať komfort i nadčasovosť. Vzdelávanie by nemalo byť učiteľovi diktované, ale ambíciou každého pedagóga by malo byť na sebe pracovať. Učitelia a žiaci by mali byť stále v permanentnom dialógu, v konflikte tvorivosti a ducha. Učiteľ si nesmie osobovať mať posledné slovo. Moderný učiteľ je majstrom dialógu, ale aj vtipu a vedomostí. Ako dobrý hokejista musí dokázať urobiť prekvapujúcu kľučku, aby sa zrazu ocitol pred bránou poznania, na ktorej otvorenie čakajú jeho žiaci. Čakajú na jeho prihrávku, aby sami dali gól poznania. Aby sa tešili z nových vedomostí, nových poznatkov v reťazci múdrosti sveta. Na Slovensku sa dnes možno stretnúť na nejednom pedagogickom mieste s tým, že sa odmietajú nové veci načo sa vzdelávať, kto bude učiť za tých, ktorí sa budú vzdelávať? Prečo nestačí a nezapočíta sa to, čo sme robili v minulosti? Mnohí nemajú radi zmeny a novinky. Niekde hovoria takto sme to robili vždy, a bolo to dobré, načo to teraz chcete meniť? Mnohí sa sami presviedčajú o tom, že nič netreba meniť, že všetko je predsa v poriadku. Žiaci sú slabší, tak sú slabšie aj výsledky, však sa v živote doučia, ak by sme niečo zameškali. Žiak však nemôže byť obeťou nášho odmietania a slabosti. Učiteľ má príliš vážne poslanie na to, aby mohol povedať stačí to tak, ako to robím... Človek sa vždy môže zlepšiť, niečomu podučiť. Učiteľ i žiak by mali neustále pracovať na zmenách, na vlastnom pokroku. Nemôžeme predsa požadovať, aby sa zlepšoval študent, a my učitelia budeme stagnovať. O pozitívne zmeny v práci učiteľa musí mať záujem i spoločnosť. Rodičia, zriaďovatelia, komunita, pre ktorú škola pracuje, spoločnosť. To patrí k dobrej kultúre národa. Ľubomír PAJTINKA FESTIVAL I. BALLU Prehliadka talentov a známych virtuózov Pätnásty ročník medzinárodného Hudobného festivalu Ivana Ballu sa konal mája v Dolnom Kubíne a Nižnej nad Oravou pod záštitou podpredsedu vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušana Čaploviča. Súčasťou festivalu sú tradične súťaže Mladí gitaristi, Klavírna Orava Kláry Havlíkovej a Husľové talenty (Nižná) vyhlasované Ministerstvom školstva SR. Tohto ročníka sa zúčastnilo 350 účastníkov, z toho 186 súťažiacich z Bieloruska, Česka, Maďarska, Poľska a zo Slovenska. V silnej konkurencii hudobne talentovaných žiakov svojím interpretačným nadaním odbornú porotu presvedčili a laureátmi festivalu sa stali v kategórii Mladých gitaristov Kateřina Vyroubalová zo Hradec Králové (ČR) a v kategórii Klavírnej Oravy Matej Poliak zo M. Ruppeldta, ktorý získal aj Cenu primátora mesta D. Kubín. Víťazom v 4. kategórii sa stal Šimon Švidraň z Konzervatória Žilina a v 5. kategórii Ondřej Pavlíček z Konzervatória Brno. Na kubínskych festivalových koncertoch sa v akusticky výbornom priestore evanjelického kostola virtuózne predstavili gitaroví umelci svetového formátu Sándor Papp (Maďarsko), Gabriel Guillén (Venezuela) a známe gitarovo-flautové duo manželov Jozefa a Dagmar Zsapkovcov (SR). V Nižnej vystúpili na koncerte huslisti 11-ročný Filip Gutten minuloročný laureát Husľových talentov, a Adrián Malovaník, študent žilinského konzervatória. V Mestskom kultúrnom stredisku v D. Kubíne zaujala aj festivalová výstava gitár a gitarových doplnkov. (dam) Jedna zo stoviek obnovených škôl NEMŠOVÁ Pre Základnú školu na Ul. Janka Palu v Nemšovej zostane 20. máj 2010 nadlho významným dňom. Žiaci, učitelia i viacerí občania najmladšieho mesta na Považí privítali na jej nádvorí medzi hosťami aj podpredsedu vlády SR a ministra školstva Jána Mikolaja, aby slávnostne prestrihol pásku pred vchodom do rekonštruovanej budovy. Škola postavená roku 1956 si po streche a kotolni žiadala ďalšie prepotrebné opravy. Tie mohli vykonať v nemšovskej ZŠ od apríla do novembra minulého roka vďaka podpore Európskej únie cez projekt Škola tretieho tisícročia. V rámci programu infraštruktúra vzdelávania získali nenávratný finančný príspevok vo výške viac ako 800-tisíc eur, sumou vyše 360-tisíc eur prispel Mestský úrad v Nemšovej ako zriaďovateľ školy. Vo veľkej prestavbe osadili nové okná, izolovali základy budovy a zateplili ju, urobili viaceré opravy a úpravy interiérov, vybudovali bezbariérový vchod so sprievodným vybavením pre imobilných. Pri tejto príležitosti minister školstva uviedol, že v rámci už ukončeného Regionálneho operačného programu garantovaného Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR sa podarilo na Slovensku modernizovať viac ako osemsto základných a stredných škôl. A dodal, že okrem toho školám pri havarijných situáciách a opravách častí budov nevyhnutných na zabezpečenie plynulej výučby finančne pomáhalo aj ministerstvo školstva. V rámci týchto projektov sa zlepšili podmienky vo viac ako tisícpäťsto školách. Takže po stavebnej stránke sme dali školy do stavu, ktorý už zodpovedá potrebným štandardom, dodal. Dušan MIKOLAJ, foto autor Vzdelávanie učiteľov v súvislosti s tvorbou školských vzdelávacích programov má ďalších absolventov ŠKOLENIE MULTIPLIKÁTOROV Druhé školenie multiplikátorov pre základné školy a gymnáziá sa uskutočnilo v Žiline. Prinášame názory dvoch účastníčok-budúcich multiplikátoriek Mgr. Vlasty Zajíčkovej zo ZŠ Valča za skupinu základných škôl a PhDr. Jany Novákovej z Gymnázia v Trebišove za gymnáziá. Priniesol Vám kurz nejaké nové poznatky? PhDr. Jana Nováková (JN): Áno, ujasnila som si viaceré otázky spojené s tvorbou ŠkVP, napr. začleňovanie prierezových tém do predmetov, rozvíjanie funkčnej gramotnosti, ktorá je súborom vedomostí, zručností a schopností žiaka potrebných pre jeho život v neustále sa rozvíjajúcej spoločnosti. Prínosom pre mňa bola tiež diskusia medzi učiteľmi-budúcimi multiplikátormi pre tvorbu ŠkVP a jednotlivými lektormi z ŠPÚ vzájomne sme si vyjasnili veci, ktoré sme v ŠVP nenašli. Praktické úlohy riešené počas vzdelávania mi dali možnosť overiť si získané vedomosti, spomeniem napr. skupinovú formu práce, kde sme pod vedením p. Jovankoviča priraďovali rozvíjané kompetencie v predmete do 8 základných skupín kompetencií. Myslím, že tu máme ešte rezervy. Mgr. Vlasta Zajíčková (VZ): Áno, dôležité a zaujímavé boli už samotné stretnutie s učiteľmi z iných krajov Slovenska a vzájomná výmena skúseností. Kurz mi pomohol lepšie sa zorientovať a potvrdiť, či ŠkVP našej školy bol vytvorený na základe kritérií, ktoré sme na kurze preberali. Čo sa Vám páčilo/nepáčilo na organizácii kurzu? JN: Začiatok vzdelávania na nás zapôsobil akoby bez systému, bez premyslenej štruktúry. Ale to bolo asi tým, že každý jeden začiatok sa musí prehrýzť teoretickým úvodom, akýmsi oťukávaním sa, lektori sa striedali, každý nám podal materiály, ktoré sme mali posunúť našim budúcim frekventantom. No neskôr dr. Reiterová ukázala v prezentácii, ako môžeme pri vzdelávaní postupovať, a odrazu celý kurz dostal inú hodnotu. Aj materiál, ktorý sme dostali v elektronickej či printovej forme, je pre nás bonusom ako pre tvorcov ŠkVP aj ako lektorov. Na kurz som sa prihlásila s jasným cieľom ujasniť si, či má náš ŠkVP rezervy, kde sa dá vylepšiť, čo zmeniť, preto som doslova hltala a prepájala si získané informácie. VZ: Efektivita využitia času mohla byť lepšia, tiež tvorivé metódy pri vzdelávaní neboli používané v každom module. Za prínos považujem poskytnutie prezentácií multiplikátorom ako motiváciu k ich vzdelávacím aktivitám. Ako s odstupom času hodnotíte celé vzdelávanie? JN: Kurz hodnotím pozitívne, aj napriek tomu, že som chýbala na rozlúčke s maturantmi, čo mi je naozaj ľúto, že som dva víkendy bola mimo rodiny, ale čas strávený za školskou lavicou a počítačom neľutujem. Zoznámila som sa s milými kolegyňami z rôznych škôl a regiónov Slovenska, vymenili sme si skúsenosti, porozprávali sme sa, ako to robia inde, a tiež sme si trochu vyliali srdce. VZ: Prínosom boli všetky aktivity, ktoré som si mohla priamo na vzdelávaní aj sama vyskúšať. Aký je Váš názor na prebiehajúcu reformu školstva? JN: Vzhľadom na celospoločenské zmeny, na rýchly technický rozvoj bola reforma v školstve nutná. Neviem, či tempo nebolo príliš rýchle. Mám trocha obavy, že na papieri bude všetko vyzerať ideálne, ale v reálnom svete nášho školstva to tak nebude. Je naozaj pravdou, že naši žiaci doteraz vynikali vedomosťami, ale pre praktický život to nestačí. VZ: Rozhodne bola potrebná. Je však nutné, aby sa menili predovšetkým metódy a formy práce učiteľov. Zmeniť len obsah vzdelávania, to nás neposunie dopredu, preto akreditované vzdelávania musia mať vysokú úroveň a pracovať rovnakými metódami, aké sa vyžadujú od učiteľov. Spracovala Mgr. J. BOTOŠOVÁ, manažérka publicity projektu ZELENÁ ŠKOLA Najväčší ekoprogram sveta Už šiestykrát sa môžu slovenské školy zapojiť do medzinárodného vzdelávacieho ekoprogramu Zelená škola, a pridať sa tak k 31 tisíckam škôl v 47 krajinách sveta. Program pomáha realizovať praktickú envirovýchovu a odporúča ho aj Ministerstvo školstva SR Zelená škola prináša školám environmentálnu výchovu prepojenú s konkrétnymi praktickými krokmi, vysvetľuje manažér programu Radoslav Plánička. Školy zapojené do programu majú k dispozícii metodickú podporu, vzdelávacie a zážitkové workshopy, ale aj možnosť výmeny skúseností s inými školami doma aj v zahraničí. Školy, ktoré úspešne zrealizujú 7 krokov k Zelenej škole, dostanú medzinárodný certifikát a vlajku siete Eco-Schools. Zapojiť sa do programu odporúča školám aj Ministerstvo školstva SR v rámci Pedagogicko- -organizačných pokynov na školský rok 2010/2011. Školy, ktoré chcú byť súčasťou programu v budúcom školskom roku, sa musia registrovať do 18. júna 2010 na stránke www. zelenaskola.sk. V tomto školskom roku je do programu zapojených 112 škôl z celého Slovenska. Koordináciu programu zabezpečuje Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica. Národným garantom certifikácie je sieť environmentálnovýchovných organizácií Špirála. Generálnym partnerom programu je Východoslovenská energetika, a. s. Projekt na rozvoj programu Zelená škola je spolufinancovaný z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho spoločenstva, Nórskeho finančného mechanizmu a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Pravidlá programu, registračný formulár a ďalšie informácie sú dostupné na internetovej stánke www. zelenaskola.sk. Viac informácií poskytne telefonicky ( ) alebo om (planicka@zivica.sk) manažér programu Radoslav Plánička. (dod) Dvojtýždenník o školstve a vzdelávaní Vydáva Štátny inštitút odborného vzdelávania. Adresa na doručovanie pošty: P. O. Box 17, Pezinok uciteliazneba@gmail.com Šéfredaktor: PhDr. Ľubomír Pajtinka, tel.: , uciteliazneba@gmail.com Redaktori: Peter Holka, peter.holka@gmail.com Dušan Mikolaj, mikolaj@ucitelskenoviny.net Fotoreportér: Ján Súkup, sukup@ucitelskenoviny.net Nevyžiadané rukopisy nevraciame. Redakcia si vyhradzuje právo upraviť titulok príspevku a vykonať v rukopise potrebné štylistické, jazykové a ďalšie úpravy, ako aj rozhodnúť o jeho nezaradení. Design: Branislav Malík, ARTWORK Koordinátor ŠIOV pre Učiteľské noviny: Vlasta Poláková, tel.: 02/ , polakova@siov.sk Tlač: Versus, a. s., Moskovská 4, , prevádzka Pribinova 21, Vydávanie Učiteľských novín finančne podporuje Európsky sociálny fond. Učiteľské noviny sa distribuujú zadarmo. Zadané do tlače Registračné číslo MK SR EV 2461/08. ISSN Ucitelske noviny_19_2010.indd 2 5/30/10 8:00:44 PM

3 týždeň Spravodajstvo 3. strana Deň otvorených dverí ASFEÚ Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Do Agentúry MŠ SR pre štrukturálne fondy EÚ zavítala 27. mája 2010 počas Dňa otvorených dverí takmer stovka návštevníkov. Boli medzi nimi prevažne zástupcovia regionálneho školstva a univerzít, ktoré majú záujem o získanie nenávratných finančných príspevkov z eurofondov. Pestrý program otvorila generálna riaditeľka agentúry Alexandra Drgová, ktorá na úvod odovzdala ceny výtvarne nadaným deťom v rámci súťaže Moderná škola. Súťaž pre základné školy vyhlásila agentúra v marci tohto roka. Prihlásilo sa do nej takmer 600 žiakov, z nich desať si domov odnieslo diplom podpísaný ministrom školstva a hodnotné ceny vo forme výtvarných potrieb. Odmenou pre mladé talenty boli aj tvorivé dielne, kde rôznymi technikami maľovali súčasnú školu, ale aj svoj najkrajší školský zážitok. Odborne ich viedol garant súťaže Juraj Martiška. Tento slovenský výtvarník sa venuje ilustrácii a grafickému dizajnu. Vystavuje na Slovensku i v zahraničí, ilustroval niekoľko detských knižiek a učebníc. Riaditelia víťazných škôl predstavili prostredníctvom prezentácií, videí a fotografií svoje projekty financované z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Vzdelávanie. Základná škola s materskou školou Jakubany uviedla projekt Vzdelávanie rómskych žiakov v modernej európskej škole. Nový školský program + inovácia metodologickej základne a technických prostriedkov na báze IKT = moderná škola je zase názov projektu Základnej školy, Ul. za vodou, Stará (Nielen) módna prehliadka TECHNICKÁ VÝCHOVA Musíme si priznať, že technická výchova nepatrí k najdôležitejším vyučovacím predmetom. Žiaci však majú tento predmet radi. Jednak preto, lebo sa neklasifikuje, a jednak preto, lebo tu robia také činnosti, ktoré na ostatných predmetoch nerobia. Popri povinnej teórii sú hodiny zamerané na rôzne praktické činnosti. V školskej dielni mnohí prvýkrát držia v rukách pílku, rašpľu či kladivo. V 7. ročníku sa dievčatá dozvedia novinky o stravovaní a naučia sa pripravovať jednoduché jedlá. V 8. ročníku sú hodiny zamerané na odievanie a ručné práce. V našej škole sa predmet technická výchova vyučuje od 5. ročníka, a tak sme sa rozhodli predstaviť ho našim štvrtákom. V jedno dopoludnie sme ich pozvali Máme radi mlieko VÝŽIVA Žiaci 2. ročníka ZŠ Lehota radi zdravo žijú a radi sa aj zdravo stravujú. Pri príležitosti Svetového dňa mlieka sa v rámci záujmového útvaru Adamkozmos zdravia najprv s pani učiteľkou porozprávali o mlieku, mliečnych výrobkoch, mliečnych jedlách, ktoré radi jedia, a o tom, prečo je mlieko zdravé. Potom si spoločne pripravili chutnú nepečenú smotanovo-piškótovú tortu. Na druhý deň, keď bola torta stuhnutá a ozdobená, pozvali na malé pohostenie aj pani riaditeľku. Takto sa naši druháci učia o zdravej strave, pravidlách stolovania a slušnému správaniu sa v spoločnosti. V tento deň bola v našej škole aj Veľká mliečna súťaž. Zvíťazila trieda, v ktorej si najviac žiakov prinieslo mliečnu desiatu. Mgr. Ľubica ŠEVČÍKOVÁ Ľubovňa, ktorý pútavou formou predstavila riaditeľka školy. Zástupcovia zo Špeciálnej základnej školy internátnej v Bytči nám priblížili realizáciu projektu s názvom Sme iní, ale nie horší učíme sa moderne. Špeciálny blok dňa bol venovaný aj projektom univerzít a Slovenskej akadémie vied realizovaným z Operačného programu Výskum a vývoj. Počas podujatia si návštevníci mohli prezrieť jednotlivé pracoviská agentúry, kde Aj tento rok sme hlasným potleskom na pôde našej školy privítali kamarátov zo Slovenskej agentúry životného prostredia v Banskej Bystrici, ktorí sa radi vracajú medzi choré deti. Prichádzajú už viac rokov, práve v čase Envirofilmu. Aj keď sú to kamaráti (dospeláci) rôznych národností, všetci si navzájom dobre rozumieme. Vždy prídu dobre naladení, s množstvom zaujímavých zážitkov, sa dozvedeli viac o ich odbornej činnosti, prípadne priamo na mieste využili možnosť konzultácií. Pre súťaživé povahy pripravila agentúra vedomostný kvíz o podmienkach uchádzania sa o financie z operačných programov Vzdelávanie a Výskum a vývoj. Mgr. Gabriela SKALICKÁ, vedúca odboru informovania a publicity, Operačný program Vzdelávanie do klubovne, kde sme pre nich pripravili bohatý program. Začali sme prezentáciou, v ktorej sme im ukázali, čo ich čaká na hodinách technickej výchovy. Ukážka bola obohatená množstvom fotografií žiakov počas rôznych činností na hodinách. Po prezentácii nasledovala módna prehliadka. Bola to prehliadka modelov šiat, ktoré vytvorili žiačky 8. ročníka z rôznych nepotrebných materiálov (staré šaty, zvyšky látok, sáčky, alobal). Módna prehliadka mala taký úspech, že sme ju museli zopakovať aj žiakom iných ročníkov. Po úspešnej prehliadke sa prezentoval krúžok Robolab. Predstavili ho dve deviatačky pomocou powerpointovej prezentácie a šiestaci predviedli svoje ovládateľné modely z lega. Celé podujatie bolo ukončené prehliadkou výstavy pomôcok a výrobkov z hodín technickej výchovy. Mgr. Annamária ERDÉLYIOVÁ a Mgr. Aneta KAMOCSAIOVÁ, učiteľky technickej výchovy, ZŠ, Komenského ul., Komárno Envirofilm v nemocničnej škole ŽIVOTNÉ PROSTREDIE ktoré deti rady počúvajú. Veď kto by sa nečudoval nad tým, ako sa lovia žraloky, ako sa na farmách chovajú krokodíly, ako sa pozoruje život vlkov, ako sa objavujú jaskyne... Za tých niekoľko rokov, čo nás navštevujú, darovali škole krásne knihy o prírode. Využívame ich na vyučovaní. Deti sa im zase odvďačili vlastnoručne vyrobenými darčekmi. Mgr. Zuzana BRABCOVÁ ŠPORT Správa o úspechoch našich olympionikov Slovenskí športovci dosiahli na tohtoročných XXI. zimných olympijských hrách a X. zimných paralympijských hrách v kanadskom Vancouveri historicky najlepšie výsledky. Takto bilancuje úspech našej výpravy hodnotiaca správa, ktorú prerokovala gremiálna porada ministra školstva a v júni bude predložená na rokovanie vládneho kabinetu. Slovenská republika na nich získala 1 zlatú, 1 striebornú a 1 bronzovú medailu a v celkovom hodnotení sa umiestnila na 18. mieste z 82 zúčastnených krajín. Ešte lepšie výsledky dosiahli naši paralympijskí reprezentanti. Tí so ziskom 6 zlatých, 2 strieborných a 3 bronzových medailí obsadili celkovo 6. miesto spomedzi 44 štátov. Počtom zlatých medailí sme si vybojovali 4. miesto. V súčasnosti sa už podnikajú systémové kroky na zabezpečenie účasti našej športovej reprezentácie na letných olympijských hrách v Londýne roku 2012 a zimných olympijských hrách v Soči roku (rev) HUSĽOVÝ KĽÚČIK Všestranná podpora talentov Spojená škola na Dolinského ul. v Bratislave má svoje tradície v zručnosti praktických nápadov i rôznych súťažiach. Už výstava prác žiakov pri vstupe do budovy školy, napr. Ferka Žuffu, Barbory Novotnej a ďalších, presvedčí každého o ich zručnosti. Vedú ich napr. učiteľky Mgr. Zuzana Danielová, Mgr. Vlasta Kanátová a ďalší, ktorí učia pracovné vyučovanie. Dňa 19. mája sa v škole uskutočnila tradičná spevácka súťaž Husľový kľúčik, ktorá dávno prerástla na krajskú úroveň a na budúci rok právom bude celoštátnym podujatím. Súťaž je už piaty rok pod gestorstvom speváka Laca Lučeniča, ktorý tento rok priviedol do poroty superstaristov Mira Jaroša a Petru Humeňanskú. Do súťaže sa zapojili žiaci z hostiteľskej školy, ale i z Hálkovej ul., Karpatskej ul., Nevädzovej ul., Dúbravskej cesty, zo Svrčej ul. v Bratislave, z Malaciek, Modry, Pezinka, zo Stupavy a z Nitry. V príjemnom prostredí sa im veľmi milo a primerane prihovárala pani učiteľka Zuzka Dvorská, ktorá privítala hostí, medzi nimi prednostku Krajského školského úradu v Bratislave Mgr. Veroniku Redechovú. V prestávke súťaže vystúpili superstaristi a žiačka domáceho speváckeho súboru Dolinčatá, ktorý vedie pani učiteľka Alena Doubková. Ceny a diplomy I. kategória 1. miesto: Kristína Sárközyová,, Dolinského ul., 2. miesto: Peter Valo, ŠZŠ, Hálkova ul., 3. miesto: Mária Bíllová, ŠZŠ Modra II. kategória 1. miesto: Tomáš Marianek,, Dúbravská cesta, 2. miesto: Marek Dornay,, Dolinského ul., 3. miesto: Patrik Kňazeje,, Dolinského ul., Kveta SLYŠKOVÁ, Ucitelske noviny_19_2010.indd 3 5/30/10 8:00:48 PM

4 4. strana Reforma týždeň Akreditované vzdelávacie programy (4. časť) P. č. Poskytovateľ Adresa IČO Názov programu Druh Rozsah Počet Číslo Dátum Obdobie programu priradených akreditácie vydania platnosti do: kreditov 101 Metodicko-pedagogické centrum Tomášikova 4, Integrovanie experimentov a hodnotenie aktualizačné /2010-KV 4/16/10 12/31/ procesov aktívneho učenia sa žiakov vo vyučovaní biológie 102 Metodicko-pedagogické centrum Tomášikova 4, Tvorba maturitných tém z odborných aktualizačné /2010-KV 4/16/10 12/31/ predmetov 103 Metodicko-pedagogické centrum Tomášikova 4, Integrácia žiakov so špeciálnymi inovačné /2010-KV 4/16/10 12/31/ výchovno-vzdelávacími potrebami v bežnej škole 104 Metodicko-pedagogické centrum Tomášikova 4, Kto žije s nami vzdelávanie k chápaniu aktualizačné /2010-KV 4/16/10 12/31/ inakosti v predmete nemecký jazyk 105 Metodicko-pedagogické centrum Tomášikova 4, Rozvoj čitateľskej gramotnosti aktualizačné /2010-KV 4/16/10 12/31/ v primárnom vzdelávaní 106 Metodicko-pedagogické centrum Tomášikova 4, Projekt ako nástroj aktívneho učenia sa aktualizačné /2010-KV 4/16/10 12/31/ žiakov v oblastiach Človek a príroda a Príroda a spoločnosť 107 Metodicko-pedagogické centrum Tomášikova 4, Efektívna integrácia v primárnom aktualizačné /2010-KV 4/16/10 12/31/ a sekundárnom vzdelávaní 108 Metodicko-pedagogické centrum Tomášikova 4, Debata a diskusia rozvoj rečníckych aktualizačné /2010-KV 4/16/10 12/31/ zručností žiaka na hodinách slovenského jazyka a literatúry 109 Metodicko-pedagogické centrum Tomášikova 4, Ako pracovať s učebnicami aktualizačné /2010-KV 4/16/10 12/31/ a cvičebnicami na hodinách slovenského jazyka 110 Metodicko-pedagogické centrum Tomášikova 4, Príprava vedúcich predmetových komisií špecializačné /2010-KV 4/16/10 12/31/ Metodicko-pedagogické centrum Tomášikova 4, Školský klub detí v systéme výchovy inovačné /2010-KV 4/16/10 12/31/ mimo vyučovania 112 Metodicko-pedagogické centrum Tomášikova 4, Tvorba individuálnych výchovno- aktualizačné /2010-KV 4/16/10 12/31/ vzdelávacích programov pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami 113 Metodicko-pedagogické centrum Tomášikova 4, Cabri Geometria - základný kurz inovačné /2010-KV 4/16/10 12/31/ Mapa, s. r. o. Partizánska 44, Kompetentnosť v interaktívnych aktualizačné /2010-KV 3/31/10 4/6/ technológiách Margecany 115 UK Šafárikovo Modernizácia vzdelávania na špecializačné /2010-KV 2/26/10 12/31/15 nám. 16, s podporou IKT UK Šafárikovo Modernizácia vzdelávania na ZŠ špecializačné /2010-KV 2/26/10 12/31/15 nám. 16, s podporou IKT Metodicko-pedagogické centrum Tomášikova 4, Tvorba didaktických testov v anglickom aktualizačné /2010-KV 4/26/10 12/31/ jazyku 118 Metodicko-pedagogické centrum Tomášikova 4, Demonštračné a žiacke pokusy aktualizačné /2010-KV 4/20/10 12/31/ vo výučbe chémie 119 Metodicko-pedagogické centrum Tomášikova 4, Edukačný softvér v matematike inovačné /2010-KV 4/20/10 12/31/ Metodicko-pedagogické centrum Tomášikova 4, Regionálna výchova v primárnom aktualizačné /2010-KV 4/20/10 12/31/ vzdelávaní 121 Metodicko-pedagogické centrum Tomášikova 4, Rodová rovnosť rodovo citlivá aktualizačné /2010-KV 4/20/10 12/31/ pedagogika 122 Metodicko-pedagogické centrum Tomášikova 4, Nové trendy v pneumatike aktualizačné /2010-KV 4/20/10 12/31/ Metodicko-pedagogické centrum Tomášikova 4, Multikultúrna výchova na I. stupni aktualizačné /2010-KV 4/28/10 12/31/ základnej školy 124 Štátny inštitút odborného Bellova 54/a, Vzdelávanie učiteľov v súvislosti aktualizačné /2010-KV 5/17/10 8/31/12 vzdelávania s tvorbou školských vzdelávacích 37 programov pre učiteľov základných škôl frekventanti 125 Štátny inštitút odborného Bellova 54/a, Vzdelávanie učiteľov v súvislosti aktualizačné /2010-KV 5/17/10 12/31/15 vzdelávania s tvorbou školských vzdelávacích 37 programov pre učiteľov stredných odborných škôl (všeobecnovzdelávacia zložka) frekventanti 126 Štátny inštitút odborného Bellova 54/a, Vzdelávanie učiteľov v súvislosti aktualizačné /2010-KV 5/17/10 8/31/12 vzdelávania s tvorbou školských vzdelávacích 37 programov pre učiteľov stredných odborných škôl (odborná zložka) frekventanti Ucitelske noviny_19_2010.indd 4 5/30/10 8:00:51 PM

5 týždeň Reforma 5. strana Cieľová skupina Garant učiteľ pre nižšie stredné vzdelávanie, učiteľ pre nižšie stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné všeobecné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre vyššie odborné vzdelávanie, učiteľ pre kontinuálne vzdelávanie; predmet: biológia učiteľ pre stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre vyššie odborné vzdelávanie, majster odbornej výchovy RNDr. Eleonóra Gullach, učiteľka pre kontinuálne vzdelávanie Ing. Helena Harausová, PhD., učiteľka pre kontinuálne vzdelávanie učiteľ pre primárne vzdelávanie, učiteľ pre nižšie stredné vzdelávanie, učiteľ pre nižšie stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné všeobecné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre vyššie odborné vzdelávanie, učiteľ pre kontinuálne vzdelávanie učiteľ pre nižšie stredné vzdelávanie, učiteľ pre nižšie stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné všeobecné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre vyššie odborné vzdelávanie, učiteľ pre kontinuálne vzdelávanie; predmet: nemecký jazyk učiteľ pre primárne vzdelávanie, učiteľ pre kontinuálne vzdelávanie RNDr. Eva Krčahová, učiteľka pre kontinuálne vzdelávanie PhDr. Jolana Krausová, učiteľka pre kontinuálne vzdelávanie Mgr. Nadežda Kašiarová, učiteľka pre kontinuálne vzdelávanie učiteľ pre primárne vzdelávanie, učiteľ pre nižšie stredné vzdelávanie, učiteľ pre nižšie stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné všeobecné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre vyššie odborné vzdelávanie, učiteľ pre kontinuálne vzdelávanie; predmety: prírodovedné učiteľ pre primárne vzdelávanie, učiteľ pre nižšie stredné vzdelávanie, učiteľ pre kontinuálne vzdelávanie, vychovávateľ Mgr. Janka Strnisková, učiteľka pre kontinuálne vzdelávanie Mgr. Teťana Ustohalová, učiteľka pre kontinuálne vzdelávanie učiteľ pre nižšie stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné všeobecné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre vyššie odborné vzdelávanie, učiteľ pre kontinuálne vzdelávanie; predmet: slovenský jazyk a literatúra učiteľ pre nižšie stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné všeobecné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre vyššie odborné vzdelávanie, učiteľ pre kontinuálne vzdelávanie; predmet: slovenský jazyk a literatúra učiteľ pre nižšie stredné vzdelávanie, učiteľ pre nižšie stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné všeobecné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre vyššie odborné vzdelávanie, pedagogický zamestnanec špecialista: vedúci predmetovej komisie vychovávateľ PaedDr. Jana Tomášková, učiteľka pre kontinuálne vzdelávanie PaedDr. Jana Tomášková, učiteľka pre kontinuálne vzdelávanie Mgr. Marián Lehotský, učiteľ pre kontinuálne vzdelávanie Mgr. Gabriela Zábušková, učiteľka pre kontinuálne vzdelávanie učiteľ pre primárne vzdelávanie, učiteľ pre nižšie stredné vzdelávanie, učiteľ pre nižšie stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné všeobecné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre vyššie odborné vzdelávanie, učiteľ pre kontinuálne vzdelávanie RNDr. Eva Krčahová, učiteľka pre kontinuálne vzdelávanie učiteľ pre nižšie stredné vzdelávanie, učiteľ pre nižšie stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné všeobecné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre vyššie odborné vzdelávanie; predmet: matematika RNDr. Eva Rusnáková, učiteľka pre kontinuálne vzdelávanie učiteľ pre stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre vyššie odborné vzdelávanie, majster odbornej výchovy doc. Ing. Peter Gallo, CSc. učiteľ pre primárne vzdelávanie, učiteľ pre nižšie stredné vzdelávanie, učiteľ pre nižšie stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné všeobecné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre vyššie odborné vzdelávanie, učiteľ pre kontinuálne vzdelávanie doc. RNDr. Beáta Brestenská, PhD., PaedDr. Elena Čipková, PhD., PaedDr. Tibor Nagy, PhD., UK, Prírodovedecká fakulta, Mlynská dolina, CH 2, BA učiteľ pre nižšie stredné vzdelávanie, učiteľ pre nižšie stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné všeobecné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre vyššie odborné vzdelávanie, učiteľ pre kontinuálne vzdelávanie; predmet: nemecký jazyk doc. RNDr. Katarína Ušáková, PhD., UK, Prírodovedecká fakulta, Mlynská dolina, CH 2, BA učiteľ pre primárne vzdelávanie, učiteľ pre kontinuálne vzdelávanie Mgr. Mária Marciová, učiteľka pre kontinuálne vzdelávanie učiteľ pre primárne vzdelávanie, učiteľ pre nižšie stredné vzdelávanie, učiteľ pre nižšie stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné všeobecné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre vyššie odborné vzdelávanie, učiteľ pre kontinuálne vzdelávanie; predmety: prírodovedné učiteľ pre primárne vzdelávanie, učiteľ pre nižšie stredné vzdelávanie, učiteľ pre kontinuálne vzdelávanie, vychovávateľ RNDr. Tomáš Lavický, PhD., učiteľ pre kontinuálne vzdelávanie RNDr. Jana Hnatová, učiteľka pre kontinuálne vzdelávanie učiteľ pre nižšie stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné všeobecné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre vyššie odborné vzdelávanie, učiteľ pre kontinuálne vzdelávanie; predmet: slovenský jazyk a literatúra Mgr. Andrea Makišová, učiteľka pre kontinuálne vzdelávanie učiteľ pre nižšie stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné všeobecné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre vyššie odborné vzdelávanie, učiteľ pre kontinuálne vzdelávanie; predmet: slovenský jazyk a literatúra Mgr. Dagmar Belušková, učiteľka pre kontinuálne vzdelávanie učiteľ pre nižšie stredné vzdelávanie, učiteľ pre nižšie stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné všeobecné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre vyššie odborné vzdelávanie, pedagogický zamestnanec špecialista: vedúci predmetovej komisie vychovávateľ Ing. Mgr. Marián Šupák, učiteľ pre kontinuálne vzdelávanie PaedDr. Viera Šándorová, učiteľka pre kontinuálne vzdelávanie učiteľ pre primárne vzdelávanie, učiteľ pre nižšie stredné vzdelávanie, učiteľ pre nižšie stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné všeobecné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre vyššie odborné vzdelávanie, učiteľ pre kontinuálne vzdelávanie prof. PhDr. Erich Mistrík, CSc., UK, Pedagogická fakulta, Katedra etickej a občianskej výchovy, Račianska 59, učiteľ pre nižšie stredné vzdelávanie, učiteľ pre nižšie stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné všeobecné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre vyššie odborné vzdelávanie, predmet: matematika doc. RNDr. Zbyněk Kubáček, CSc., UK, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky, Katedra matematickej analýzy a numerickej matematiky, Mlynská dolina, 4 učiteľ pre primárne vzdelávanie, učiteľ pre nižšie stredné vzdelávanie, učiteľ pre nižšie stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné všeobecné vzdelávanie, učiteľ pre úplné stredné odborné vzdelávanie, učiteľ pre vyššie odborné vzdelávanie, učiteľ jazykovej školy, učiteľ pre kontinuálne vzdelávanie, majster odbornej výchovy doc. Ing. Roman Hrmo, PhD., Slovenská technická univerzita, Materiálovotechnologická fakulta Trnava Ucitelske noviny_19_2010.indd 5 5/30/10 8:00:53 PM

6 6. strana Reforma školstva týždeň Ján Mikolaj: Kreditový systém je pre učiteľov pridanou hodnotou KVALITA VZDELÁVANIA Výnimočnosť učiteľskej profesie spočíva aj v tom, že je mimoriadne dôležitá pre celý národ a štát, pre ich budúcnosť. Učitelia odovzdávajú dospievajúcej populácii základný znalostný potenciál na jej ďalší profesijný a osobnostný rozvoj. Požiadavky na vzdelanie a vyučovací proces sa menia podobne, ako sa vyvíjajú poznanie, životná úroveň a životný štýl človeka či ako sa menia technológie a materiály. Učitelia preto veľmi dobre vedia, že sa musia permanentne vzdelávať. Tak, aby dokázali pružne reagovať na nové výzvy a pravidlá. Zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch z 24. júna 2009 im na to vytvára podmienky. O otázkach spojených s týmito témami sme sa rozprávali s podpredsedom vlády a ministrom školstva SR Jánom Mikolajom. V poslednom období sa veľa diskutuje o zákone o pedagogických a odborných zamestnancoch. Ukazuje sa, že učitelia od neho očakávali viac ako len vytvorenie lepších a korektných podmienok na vzdelávanie. Mohli by ste vysvetliť systémový zámer, ktorý ste tvorbou a presadením tohto zákona sledovali? Musím povedať, že niekedy dochádza k skreslenému vnímaniu celého zámeru. Zjednodušene by som to vysvetlil tak, že každý učiteľ, ktorý má záujem a ambície postupovať vo svojej kariére, má dnes po novom možnosť tento svoj úmysel rozvíjať v korektných a motivačných podmienkach. Ak sa vzdelával aj v minulosti, bolo to, samozrejme, veľmi pozitívne. No treba si uvedomiť, že to bolo mimo akéhokoľvek kariérového a kreditového systému, pretože ten na Slovensku neexistoval. Za získané či rozšírené vzdelanie nemal učiteľ nárok na žiaden príplatok. Preto sme vytvorili systém vzdelávania, v ktorom prostredníctvom kreditov majú učitelia za vzdelávanie aj zaplatené. To je jedna vec, ktorá sa týka benefitu pre učiteľov. Druhou, ktorú si treba uvedomiť, sú nároky spoločnosti, v ktorej žijeme a pre ktorú vzdelávame a vychovávame naše deti. Táto spoločnosť sa dnes už nezaobíde bez znalosti informačno-komunikačných technológií, bez ovládania cudzích jazykov, bez vnímania širokých súvislostí, ale ani bez pružnosti reagovať na nové požiadavky. Vývoj v týchto smeroch je naozaj extrémne rýchly. No a položme si otázku, či môžu byť učitelia v jeho závese, alebo či s týmto vývojom majú držať krok. Alebo či aspoň na niektorých učiteľských pozíciách by nemali mať pred ním pol kroka náskok a nemali sa podieľať na jeho formovaní. Odpoveď je určite jasná. A práve v nej je obsiahnutá základná motivácia, kvôli ktorej sme presadzovali spomenutý zákon. Jeho hlavným cieľom je teda vytvorenie priestoru na zvyšovanie profesijných kompetencií a kvality pedagógov a odborných zamestnancov a primerané ocenenie ich snahy a úsilia za vlastné vzdelávanie. To je základné vysvetlenie. Pravdaže, tento systém je oveľa komplexnejší. Sú v ňom vytvorené kariérové cesty a postupy. Učiteľom dávame na výber. Je to pre nich možnosť, nie povinnosť. Ale ak sa už rozhodnú, štát si to váži a musí to aj oceniť. To doteraz nebolo. Zároveň vďaka národným projektom financovaným z eurofondov im môžeme zaplatiť cestovné a školám výdavky spojené so suplovaním. Pritom však viem, že zavádzanie tohto systému a jeho uplatnenie môžu prinášať nielen pozitívne emócie. Sčasti ukrivdení sa môžu cítiť napríklad učitelia, ktorí sa vzdelávali v minulosti a nezískali prvú či druhú kvalifikačnú skúšku. Nie je ich veľa, ale aj pre tých vytvárame možnosti, ako im vzdelávanie v rámci nového systému uznať. Dnes je však ťažko v plnom rozsahu riešiť minulosť. Dnes môžeme ovplyvňovať a formovať iba prítomnosť a budúcnosť. Ja verím, že to tak väčšina pedagogickej obce chápe. Nejde teda o nový systém odmeňovania učiteľov a odborných pracovníkov, ale o nový systém vzdelávania... Dá sa povedať, že súčasný systém odmeňovania nadväzuje na predchádzajúci a rozširuje ho. Preto ak sa učiteľ rozhodne, že sa v najbližších rokoch nebude vzdelávať, jeho funkčného platu sa to nijakým spôsobom nedotkne. Naďalej sa bude skladať z rovnakých zložiek ako pred účinnosťou zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch. Teda z tarifného platu, zvýšenia platu podľa odpracovaných rokov, príplatkov za činnosť triedneho učiteľa ak ju vykonáva, ako aj z osobného ohodnotenia. Súčasťou platu môže byť aj odmena, keď ju zamestnávateľ učiteľovi prizná. Prirodzene, veľmi si vážime a budeme vážiť ich prácu, pretože svojimi skúsenosťami, prístupom a potenciálom budú naďalej dôležitou súčasťou vyučovacieho procesu. Kreditový systém je však niečím navyše, je pridanou hodnotou. Môžete porovnať doterajší a nový systém ešte konkrétnejšie? Novinkou je zaraďovanie učiteľov a odborných zamestnancov do platových tried podľa dosiahnutého kariérového stupňa, čo umožňuje ich kariérový rast. S tým je spojené zvyšovanie platu aj všetkým tým, ktorí dosiahli nižšie ako vysokoškolské vzdelanie II. stupňa. To doterajší systém neumožňoval. A tak s vyšším kariérovým stupňom môžu rásť platová trieda aj funkčný plat učiteliek materských škôl so stredoškolským vzdelaním, učiteľov základných umeleckých škôl s vyšším odborným vzdelaním, majstrov odbornej výchovy so stredoškolským vzdelaním a podobne. Predchádzajúci systém taktiež neumožňoval postup do 12. platovej triedy po vykonaní II. atestácie. A čo sa týka zložiek platu, navyše sú kreditový príplatok a príplatok pre pedagóga, ktorý uvádza nového učiteľa. Učitelia však tvrdia, že zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch doterajší systém odmeňovania zmenil aj v tom, že posunul o triedu nižšie najmä začínajúcich učiteľov. Je to tak? Toto bolo spôsobené novým, ale na druhej strane spravodlivejším systémom zaraďovania učiteľov do platových tried, a to podľa dosiahnutého kariérového stupňa, a nie podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonávajú. Starý systém totiž umožňoval zaradiť začínajúceho i samostatného učiteľa s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa do platovej triedy 10. Oboch rovnako. Taktiež učiteľov s I. aj II. kvalifikačnou skúškou do platovej triedy 11. Systém zaraďovania učiteľov do platových tried podľa dosiahnutého kariérového stupňa tento problém odstránil. Zároveň však treba povedať, že v legislatíve sa urobili také opatrenia, ktoré zabezpečili, aby v súvislosti s novým zákonom nemal nikto nižší plat ako pred jeho účinnosťou. Je nový systém kariérového rastu pedagogických a odborných zamestnancov aj istým zlaďovaním sa s medzinárodným prostredím, nakoľko doteraz u nás, na rozdiel od iných štátov, nefungoval? Predovšetkým sme sa snažili vytvoriť vhodné prostredie na vzdelávanie našich učiteľov a v našich podmienkach. No mali sme pritom na zreteli aj požiadavky Charty učiteľa, ktorá bola prijatá 5. októbra 1966 v Paríži na mimoriadnej medzivládnej konferencii OSN a UNESCO o postavení učiteľov. Tá žiada, aby kurzy a iné vhodné vzdelávacie príležitosti boli pre učiteľov zostavené tak, aby im umožňovali zvyšovať si svoju kvalifikáciu, zmeniť alebo rozšíriť rozsah svojej práce. Takisto by ich mali viesť k tomu, aby sa usilovali o kariérový postup a nepodľahli zaostávaniu vo svojom predmete. Krajiny, ktoré k Charte učiteľa pristúpili, zaviedli buď kreditový systém v rámci ďalšieho vzdelávania učiteľov, alebo stanovili učiteľom povinné absolvovanie predpísaného počtu hodín vzdelávania. Tak je to napríklad v Maďarsku. Tam dokonca môže byť s učiteľmi v prípade, ak nedosiahnu v určitom časovom horizonte stanovený počet hodín vzdelávania, ukončený pracovný pomer. V Spojených štátoch amerických väčšina učiteľov musí absolvovať postgraduálne vzdelávanie s väčším či menším počtom rôznych skúšok, aby si udržali svoju pedagogickú odbornosť. V štáte New York to funguje veľmi podobne. Ak chce niekto získať zamestnanie v škole, musí urobiť otvorenú hodinu, poväčšine v tej najhoršej triede. Nadriadení chcú vidieť, ako by uchádzači riešili napríklad problémy správania sa žiakov. Nikto nechce riskovať, že učiteľ po mesiaci odíde. Učitelia musia taktiež nazbierať 30 kreditov, aby im zvýšili plat paušálne o 5000 dolárov, čo je u pedagóga s 5-ročnou praxou 8 % z ročného platu a u učiteľa s 20-ročnou praxou 5 %. Navyše tých 30 kreditov si musia zaplatiť. Zvýšenie platu súvisiace so zbieraním kreditov im zostáva do konca kariéry, ale prácu vykonávajú na základe licencie, ktorá im vyprší každé tri roky. Za toto obdobie musia zozbierať 150 hodín seminárov a profesijného vzdelávania. V Rakúsku zákon učiteľov zaväzuje, aby si udržiavali svoje vedomosti na aktuálnej úrovni. Za absolvovanie doškoľovacieho kurzu učiteľ nezískava automaticky žiaden bonus ani pracovný či platový postup. Napriek tomu, pokiaľ je voľné miesto na funkciu vedúceho predmetovej komisie či riaditeľa, prednosť môže dostať kandidát, ktorý absolvoval najviac školení. Na druhej strane učitelia, ktorí úspešne ukončia program ďalšieho vzdelávania, dostanú vysvedčenie alebo diplom, ktoré ich niekedy oprávňujú vyučovať ďalší alebo doplnkový predmet či prebrať určité zodpovednosti. Aj vo Fínsku a Nórsku je vzdelávanie učiteľov povinné. Môžete čitateľom Učiteľských novín bližšie vysvetliť, kedy možno po novom pristúpiť k vykonaniu atestácie? Je pravdou, že atestácii chceme dať vyššiu váhu, ako tomu bolo pri kvalifikačných skúškach. Trošku sme sa pozreli aj na atestácie lekárov, kde je systém už roky odskúšaný. Na to, aby sa učiteľ alebo odborný zamestnanec mohol uchádzať o vykonanie I. alebo II. atestácie, musí spĺňať niekoľko podmienok. Jednak musí byť minimálne v kariérovom stupni samostatný a spĺňať kvalifikačné predpoklady, zároveň musí získať najmenej 30 kreditov. Tie môže nadobudnúť absolvovaním akreditovaného programu kontinuálneho vzdelávania, prípadne vzdelávaním v zahraničí alebo tvorivou činnosťou, akou je tvorba učebníc, odborných článkov či metodík. To sú podmienky. Potom má dve možnosti buď sa prihlási na vykonanie atestácie a v rámci nej absolvuje prípravné atestačné vzdelávanie v rozsahu 60 hodín, alebo pokračuje v získavaní celkovo 60 potrebných kreditov, aby mohol priamo pristúpiť k vykonaniu atestácie. V podstate to znamená, že vzdelávaním získané kredity sú súčasťou získania prvej či druhej atestácie, čo je výhoda. Ak aj učiteľ nebude mať záujem o získanie atestácie, bude aj bez toho automaticky dostávať za každých 30 kreditov 6-percentný kreditový príplatok. Niektorí učitelia sú však proti tomu, aby vykonanie atestačných skúšok bolo podmienené získavaním kreditov a neuznávalo sa im vzdelávanie, ktoré absolvovali v minulosti. Každé vzdelávanie, ktoré učitelia absolvovali v minulosti, im už nikto nevezme, poskytuje im to možnosť lepšie učiť, čo je podstatné. Pokiaľ ide o formálne uznanie tohto vzdelávania, nie je pravdou, že sa nepočíta. Akceptovali sme v plnej miere I. a II. kvalifikačnú skúšku za I. a II. atestáciu. Z analýz máme zistené, že takmer 50 % pedagógov získalo prvú kvalifikačnú skúšku náhradami, napríklad vykonaním rigoróznej skúšky alebo absolvovaním ďalšieho pedagogického štúdia či rozširujúcim štúdiom ďalšieho predmetu. Takže podstatná časť vzdelávania z minulosti sa započítava aj v novom systéme. Navyše, ak pri prvej či druhej atestácii záujemca preukáže organizácii poskytujúcej atestáciu, že absolvoval podobné vzdelávanie, tá to môže akceptovať a nebude nutné sa zúčastniť časti či celého vzdelávania. Tým by sa malo akceptovať všetko, čo ten-ktorý učiteľ v minulosti absolvoval. Musia sa učitelia vzdelávať a naháňať kredity, tak ako to často počujeme z ich strany? Ako som už povedal nemusia. Je to niečo navyše. Kredity nemajú absolútne žiadny vplyv na výšku platu, ktorý im zostáva nezmenený. Jediné povinné vzdelávanie, ktoré musí pedagogický alebo odborný zamestnanec v rámci kariérového rastu absolvovať, je adaptačné. Keď sa dostane do kariérového stupňa samostatný, sám sa rozhodne, či bude, alebo nebude získavať kredity. Opakujem, jeho funkčný plat sa bude skladať z rovnakých položiek, aké mal pred účinnosťou zákona o pedagogických zamestnancoch, teda pred 1. novembrom Oproti predchádzajúcemu stavu o nič nepríde. Nemôže si však prilepšiť kreditovým príplatkom a nebude kariérovo rásť. Plat mu bude narastať len na základe valorizačných zmien a pribúdajúcich rokov praxe, prípadne zvyšovaním osobného príplatku alebo odmenou, čo však závisí od rozhodnutia zamestnávateľa. Prečo považujete vzdelávanie učiteľov za také dôležité? Odpoveď je jednoduchá. Učitelia sú dôležití nielen pre svojich žiakov a ich budúcnosť, ale aj pre budúcnosť Slovenska. Preto by im mali byť priebežne poskytované nové vedomosti, aby sa mohli aj oni sami učiť to, čo následne v primeranej forme odovzdávajú svojim žiakom. Samozrejme, veľmi dobre viem, že pedagogická činnosť má aj širší rozmer. Že je aj o srdci, o morálke, nasadení, vnímavosti, chápavosti, nezištnosti, ľudskosti a láske k svojmu povolaniu. Azda mi uverí každý, ak poviem, že aj vzhľadom na svoje osobné skúsenosti a moje rodinné prostredie sa pedagógov snažím chápať a že ich aj chápem. Na druhej strane verím, že aj oni pochopia nevyhnutnosť a zároveň prínos systémových zmien, ktoré so sebou zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch prináša. Zhovárala sa Renáta VITKOVÁ Foto Ján SÚKUP Ucitelske noviny_19_2010.indd 6 5/30/10 8:00:53 PM

7 týždeň Zahraničie 7. strana Európske školstvo TRENDY VZDELÁVANIA Školské sústavy temer vo všetkých európskych štátoch, Slovensko nevynímajúc, sa v predchádzajúcom dvadsaťročí výrazne zmenili. Tendencie zmien možno (zjednodušene) charakterizovať ako decentralizáciu zodpovedností a riadenia. Školám sa zreteľne zvyšovala autonómnosť vrátane finančnej a administratívnej. Trendy učiteľských zmien sa týkali poslania učiteľov, ich úloh, sebavzdelávania i miezd. Zmeny zahŕňajú nielen priznanie väčšej samostatnosti v otázkach obsahu a organizácie vzdelávania, ale aj rozsiahlejšie požiadavky napríklad na zodpovednosť jednotlivca za obsah školského programu, chod školy, dosiahnuté výsledky, na tímovú prácu, na čas strávený v škole. U nás sa takéto zmeny legislatívne zavŕšili prijatím nového školského zákona (2008). O nezávislosti a zodpovednosti učiteľov v Európe K posilneniu autonómnosti a zodpovednosti učiteľov viedla predovšetkým snaha zlepšiť výsledky vzdelávania. Školská kríza sa spravidla začala vnímať zverejnením výsledkov štandardizovaných medzinárodných meraní. V mnohých štátoch tieto merania a porovnávania znamenali koniec ilúzií o výkonnosti vlastného školského systému. V Spojenom kráľovstve sa v tom čase s iróniou hovorievalo, že obyvateľov kráľovstva koncom roku 1992 zdesili správy o dvoch katastrofách: správa o ničivom požiari kráľovského Windsoru a správa o výsledkoch monitorovania vedomostí britských žiakov. Viac samostatnosti, lepšie výsledky? Zmeny európskych vzdelávacích sústav, ktoré sa frontálne diali po roku 1990, museli, prirodzene, priniesť aj nové požiadavky na rozsah a kvalitu pracovného výkonu učiteľov. V jednotlivých štátoch sa v týchto premenách odráža rôznorodosť ich štátnych aj školských vzdelávacích programov, personálnych a finančných podmienok i tradícií. Preto trendy týchto zmien len ťažko zovšeobecniť. Prax v regiónoch i v jednotlivých školách môže byť Okrem niektorých priekopníckych štátov (Fínsko už od roku 1980 uplatňovalo vzdelávaciu politiku založenú na princípe dôvery k učiteľom) sa väčšina nových koncepcií autonómnej tvorby obsahu vzdelávania začala rozvíjať po roku 1990 (napríklad Estónsko 1990, Španielsko 1990 a posilnenie 2006, Litva 1992, Island 1995, Slovinsko 1996). Kým vo väčšine školských systémov, aj veľmi centralizovaných, mali učitelia už dlhší čas značnú voľnosť pri výbere učebníc a vyučovacích metód, reformy týkajúce sa samostatnosti škôl im umožnili byť príčinlivými už pri tvorbe vzdelávacích programov. Vo viacerých štátoch (napríklad Dánsko, Francúzsko, Maďarsko, Nemecko, Nórsko, Škótsko, Švédsko) mali na úvahy o obsahu povinného vzdelávania rozhodujúci vplyv výsledky medzinárodných monitorovaní. Snaha dosiahnuť vyššiu kvalitu viedla predovšetkým ku kurikulárnym reformám, k zmenám vo vzdelávaní učiteľov a zvýšeniu štátnych finančných prostriedkov na školstvo. V niekoľkých štátoch (Česko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Taliansko) nové úlohy učiteľských kolektívov sprevádzalo aj vytváranie netradičných typov pracovných miest (asistent učiteľa, poradca žiakov a i.). Netreba prehliadnuť, že niektoré štáty s dlhoročnou tradíciou decentralizácie v pedagogických otázkach (napríklad Belgicko, Holandsko, Spojené kráľovstvo) začali zavádzať aj celoštátne štandardy štátne vzdelávacie programy, aby nimi určili rovnocennosť vzdelania všetkých žiakov. Vo všetkých štátoch sa v tomto období viedli aj intenzívne diskusie o kvalite práce učiteľov. Napríklad o tom, či väčšia nezávislosť (samostatnosť) škôl povedie učiteľov k rozvoju sebavzdelávania, tvorivosti i zvýšeniu profesijnej motivácie. Ale v niektorých štátoch sa uplatnili aj trendy, ktoré znamenali návrat k centralizovanejšiemu štátnemu školskému programu. Napríklad Maďarsko (2003) opäť zaviedlo štátny školský program, Švédsko konštatovalo, že jeho nový model študijného plánu viedol k väčším rozdielom medzi úrovňou vzdelávania ponúkaného jednotlivými školami. Podobne, i keď priestor na manévrovanie pre školy neostal malý, v štátoch dlhodobo decentralizovaných (napríklad Belgicko, Holandsko) je zjavný trend k centralizácii prostredníctvom štandardov. Nová deľba zodpovednosti Prirodzene, že decentralizácia (zvýšenie autonómnosti škôl) musela viesť k novému rozdeleniu zodpovednosti za výsledky vzdelávania medzi štátnou školskou správou a školami. Temer všade ustúpili do pozadia centrálne vzdelávacie programy, pre školy sa tak vytvoril priestor na výber obsahu veľmi odlišná, a preto nie je rozumné robiť ďalekosiahle závery o fungovaní vzdelávacej sústavy celej krajiny zo študijnej návštevy jednej či dvoch zahraničných škôl. Pracovný čas Čo treba rozumieť pracovným časom učiteľa, stanovujú spravidla centrálne orgány štátnej školskej správy. Špecifické definície si podľa organizačných, personálnych a finančných možností formulujú nižšie a spôsob jeho prezentácie podľa vlastných predstáv. Pritom možno rozlíšiť tri modely: 1. v niektorých severských a stredoeurópskych štátoch majú všeobecný rámec obsahu vzdelávania a regionálne orgány a učitelia ho konkretizujú, 2. inde, napríklad v Holandsku a vo Švédsku, ústredný orgán školskej správy určuje pre každý stupeň vzdelávania ciele a stanovenie vzdelávacieho obsahu a spôsob jeho prezentácie patria jednotlivým školám, 3. v treťom modeli nájdeme štátne vzdelávacie programy a súbežne s nimi programy spracované na miestnej úrovni. V každom z modelov štátneho vzdelávacieho programu, určujúceho predovšetkým minimálne požiadavky na výsledky vzdelávania, zasahujú učitelia do obsahu vzdelávania len veľmi málo. Učebnice (s výnimkou Cypru, Grécka, Lichtenštajnska a Malty) si školy vyberajú predovšetkým z centrálne ponúkaného zoznamu štátom dotovanej učebnicovej literatúry. Samostatnosť škôl má teraz v Európe v podstate tri úrovne (tabuľka č. 1): úplnú, keď školy rozhodujú v medziach zákona alebo podľa všeobecného regulačného rámca bez zasahovania vonkajších orgánov (dokonca aj vtedy, keď to musia prekonzultovať s nadriadenou inštitúciou), ohraničenú, pri ktorej rozhodujú na základe súboru pravidiel určených nadriadenou inštitúciou alebo si svoje rozhodnutia musia dať touto inštitúciou schváliť, žiadnu, pri ktorej môžu robiť rozhodnutia len v hraniciach, ktoré im určila nadriadená (zriaďovateľská) inštitúcia. V niektorých štátoch si poskytovateľ vzdelávania a/alebo miestna správa môžu vybrať, či delegujú, alebo nedelegujú svoje rozhodovacie právomoci v určitých oblastiach na školy. V tých majú potom školy úplnú samostatnosť. Aj keď je pri školských reformách evidentná snaha zvýšiť autonómnosť škôl aj ich miestnych partnerov, nezanikli snaha a potreba centrálneho usmerňovania a kontroly. Dôvod je jednoduchý konečnú zodpovednosť za kvalitu vzdelania Tabuľka č. 1: Stupne samostatnosti a zodpovednosti učiteľov v niektorých európskych štátoch 1. Úplná (relatívne úplná) samostatnosť: 1A škola robí rozhodnutia samostatne, bez externého zasahovania, až po obmedzenia určené zákonom, 1B škola robí rozhodnutia po vopred stanovenú hranicu, 1C škola robí rozhodnutia po konzultácii s nadriadenou inštitúciou; stanoviská tejto inštitúcie nie sú pre ňu záväzné; 2. Ohraničená samostatnosť: 2D škola robí rozhodnutia spoločne s nadriadenou inštitúciou alebo bez nej, ale potom jej rozhodnutia podliehajú schváleniu touto inštitúciou, 2E škola robí rozhodnutia, ktoré vychádzajú z možností ponúkaných nadriadenou inštitúciou; táto ponuka ju však neobmedzuje, a tak vlastne má úplnú samostatnosť; 3. Žiadna samostatnosť: školy môžu robiť rozhodnutia len v hraniciach, ktoré im určila nadriadená (zriaďovateľská) inštitúcia. Minimálny Výber ďalších Výber učebníc Kritériá vnútorného Získanie 1) povinný obsah voliteľných predmetov hodnotenia žiakov kvalifikácie ISCED 1 ISCED 2 ISCED 1 ISCED 2 ISCED 1 ISCED 2 ISCED 1 ISCED 2 ISCED 2 Belgicko 2) 3 3 1B 1B 1A 1A 1A 1A 1B Česko 1B 1B 1B 1B 1B 1C 1C Dánsko 2D 2D 1A 1A 1A 1A 1B 1B 3 Fínsko 2E 2E 2E 2E i) i) 1B 1B Francúzsko 3 3 2D 2D 1B 1B 2D 2D 3 Holandsko 1B 1B 1B 1B 1A 1A 1A 1A 3 Maďarsko 2D 2D 2D 2D 1B 1B 1B 1B Nemecko 3 3 2D 2D 1B 1B 2D 2D 3 Poľsko 3 3 2D 2D 2E 2E 1A 1A 3 Rakúsko D 1A 1A 1A 1A Slovinsko 3 3 2E 2E 2E 2E 1B 1B 3 UK 3) 3 3 1A 1A 1A 1A 2E 2E 3 Španielsko 3 3 2D 1A 1A 2D 2D 3 Taliansko 3 3 1A 1A 1A 1A 1A 1A 1A Poznámky: 1) určenie obsahu skúšok (maturitných) na získanie kvalifikácie; 2) Flámske spoločenstvo; 3) Anglicko, Wales; i) príslušné inštitúcie môžu delegovať svoju rozhodovaciu právomoc na školy. O profesijných povinnostiach európskych učiteľov a hodnovernosť dokladov, nielen voči svojim občanom, ale aj voči všetkým štátom pripravujúcim pracovnú silu pre európsky trh, musí mať štát. A ten si všade ponecháva aj právo odmietnuť spoluúčasť (finančnú, materiálnu) na vzdelávaní, ktoré je voči jeho potrebám irelevantné. Aby sa pre absolventov rôznych školských sústav vytvorili rovnaké kvalifikačné šance, dohovorom väčšiny európskych štátov vznikol tzv. európsky vzdelávací priestor. Pravdaže, aj v tomto priestore si pri reformách jednotlivé štáty zachovávajú vlastné tradície, uplatňujú špecifické potreby a zohľadňujú svoje personálne a finančné možnosti. Kritériá na interné hodnotenie Spolu s tradičným externým hodnotením žiakov a učiteľov (inšpekcia, zriaďovateľ, zamestnávatelia, rodičia) sa v školách udomácnilo aj interné hodnotenie výsledkov a podmienok pedagogickej práce. Jeho kritériá si školy určujú samy. Rôzne formy hodnotenia majú tendenciu prekrývať sa a v niektorých štátoch sa vytvorili siete externého a interného, individuálneho a kolektívneho hodnotenia. Pri hodnotení sa dôraz presúval z hodnotenia procesu na hodnotenie jeho výsledkov. Kritériom na hodnotenie škôl (učiteľov) sa stále častejšie stávajú výsledky žiakov v celoštátnych meraniach štandardizovanými prostriedkami. V rokoch, pre ktoré bol charakteristický rozvoj autonómie škôl, sa externé hodnotenie jednotlivých učiteľov začalo nahrádzať hodnotením učiteľských kolektívov ako celkov. Približne po roku 2005 sa v mnohých štátoch v súvislosti s diverzifikovanou učiteľskou kariérou a platovými postupmi, vrátili aj k individuálnemu hodnoteniu. Povinnosti pribúdajú, mzdy nerastú Snaha zlepšiť prácu učiteľov viedla v Škótsku (2001) po diskusii o platoch a podmienkach zamestnávania k podpísaniu dohody medzi štátom a učiteľmi, v Anglicku a vo Walese (2003) sa podpísal národný dohovor o reforme pracovnej sily. Vzťah medzi autonómnosťou, zodpovednosťou a platovým ohodnotením učiteľov je spravidla súčasťou zmien postavenia verejných zamestnancov. Expanzia aktivít učiteľov vyústila aj do reformy učiteľských povinností a zodpovedností. Postupné rozširovanie ich kompetencií však vo väčšine štátov nebolo sprevádzané zavedením nových hodnotiacich kritérií a mechanizmov, primeranými finančnými impulzmi. Učitelia na Slovensku s tým majú skúsenosti. Len v niekoľkých štátoch (Holandsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo) sa reformy postavenia, hodnotenia a pracovných podmienok učiteľov zakladali na skúmaní školskej praxe a zistení, čo tvorí podstatu výkonu učiteľskej profesie. Neskôr sa pre takýto výskum rozhodli Česko, Francúzsko i Španielsko. Od roku 2005 je obratom práca na štúdii OECD pod názvom TALIS zisťuje sa vplyv štátnej vzdelávacej politiky na prácu učiteľov a vyučovanie (napríklad hodnotenie práce učiteľa, kvalifikačné požiadavky, pracovné povinnosti, vyučovacie metódy, postoje, mzdy). orgány školskej správy, resp. jednotlivé školy v kolektívnych dohodách, pracovných zmluvách či náplniach práce. V niektorých štátoch je zmluvným pracovným časom počet vyučovacích hodín, ktorý učiteľ strávi s kolektívom žiakov. K tomu môže byť stanovený presný počet hodín, počas ktorých musí byť v škole k dispozícii na výkon iných činností, napríklad porady alebo manažérske povinnosti. Zvyčajne sa presne určujú aj počet vyučovacích hodín a/alebo celkový pracovný čas. Ten je zväčša daný počtom týždenných vyučovacích hodín, v niektorých štátoch (Dánsko, Francúzsko, Maďarsko, Taliansko) počtom hodín alebo dní na školský rok. Učitelia vo Švédsku majú určený ročný pracovný čas v hodinách. V Spojenom kráľovstve zákon stanovuje len súhrnný čas, počas ktorého musí byť učiteľ k dispozícii na vykonávanie svojich povinností. Tieto povinnosti zahŕňajú vyučovanie (jeho plánovanie, prípravu, vykonanie a hodnotenie) a iné aktivity spojené so starostlivosťou o žiakov, pedagogické porady, sústavný profesionálny rast, stretnutia s rodičmi i manažérske povinnosti. Najčastejšie úlohy učiteľov Aj úlohy navyše vzdelávacích a výchovných, ktoré majú učitelia plniť, sú vždy určené zákonom alebo iným záväzným predpisom. K základným patria zastupo- (pokračovanie na strane 8) Ucitelske noviny_19_2010.indd 7 5/30/10 8:00:53 PM

8 8. strana Zahraničie týždeň O profesijných (dokončenie zo strany 7) vanie absentujúcich kolegov, vedenie (trénovanie) budúcich a začínajúcich učiteľov či rôzne druhy dozorov. Zastupovanie absentujúcich kolegov sa vyžaduje približne v polovici štátov a patrí medzi základné zmluvné povinnosti. Počet hodín, ktoré je učiteľ povinný tejto činnosti venovať, je niekedy pevne stanovený. Napríklad v Spojenom kráľovstve je to najviac 38 hodín v školskom roku. (Táto hranica sa zaviedla roku 2004 ako súčasť národnej dohody o pracovnej záťaži.) V Česku považujú zastupovanie absentujúceho kolegu za priamu vzdelávaciu činnosť a riaditeľ školy môže vyžadovať odučenie až štyroch suplovaných hodín za týždeň. Zastupovaciu povinnosť finančne ohodnocujú len Česko, Fínsko, Island, Lotyšsko, Nórsko, Poľsko a Taliansko. Vedenie budúcich a začínajúcich učiteľov (mentorovanie, trénovanie) je ďalšia bežná zmluvná činnosť a vyžaduje sa vo vyše polovici skúmaných štátov. Výkon tejto činnosti býva podmienený odbornosťou a viacročnou učiteľskou praxou. V Litve sa vedenie študentov učiteľských študijných programov alebo nastupujúcich učiteľov pripočítava k dobru pri snahe o povýšenie. V Belgicku môže byť starostlivosť o budúcich učiteľov ocenená finančným príplatkom. Vedenie začínajúcich kolegov sa finančne ohodnocuje vo Fínsku, v Rakúsku, Slovinsku a Spojenom kráľovstve. V Anglicku je pre učiteľov zaradených do skupiny špičkových pracovníkov vedenie budúcich a začínajúcich učiteľov povinnosťou. V Rakúsku učiteľ-mentor uvádzajúci začínajúceho kolegu do praxe na konci školského roka predkladá riaditeľovi písomné hodnotenie svojho zverenca a za svoju činnosť je honorovaný. Dozor po vyučovacích hodinách nie je veľmi rozšírenou povinnosťou, vyžaduje sa približne v tretine sledovaných štátov. V zmluvných podmienkach sa môže špecifikovať, či pôjde o povinnú, alebo dobrovoľnú činnosť. Väčšina štátov nemá za dozorovanie finančné ohodnotenie, výnimkou sú Belgicko, Fínsko a Island. V iných štátoch (napríklad Holandsko, Írsko, Lotyšsko, Litva, Nórsko, Rumunsko, Švédsko) sa nárokované špecifické úlohy učiteľov môžu líšiť podľa jednotlivých škôl a/alebo zmlúv. V Holandsku sú všetky činnosti uvedené v tabuľke č. 2 predmetom kolektívnych pracovných dohôd. V Slovinsku zákon ukladá školám, aby nad žiakmi 1. až 6. ročníka vykonávali Tabuľka č. 2: Niektoré úlohy učiteľov určené legislatívne alebo záväznými predpismi po vyučovacích hodinách dozor. Nepatrí to však medzi povinnosti učiteľov je to jedna z pracovných činností, ktorú vykonávajú učitelia pre mimoškolské vyučovanie. A Bf CZ D DK E FIN F H I NL PL SLO UK Dozor po vyučovacích hodinách o o x x x o x x Zastupovanie kolegov x o x x x o o o x x x Podpora budúcich učiteľov x ox x x x x x o x x x a nových kolegov Tabuľka č. 3: Spolupráca zahrnutá v úlohách učiteľov (príklady) Spolupráca A Bf CZ D DK E FIN F H I NL PL SLO UK - pri rozvoji školy x o x o o x x x x o x x x - pri tvorbe školského programu x o x x o x x x o x x x - pri kurikulárnych aktivitách x o x x o x x x o x x x - pri hodnotení školy o o x x o x x x o x x x - pri hodnotení žiakov x x x x o x x x o x x x Poznámky: x - vyžadované, o - rôzne, v závislosti od inštitúcie, - informácia je nedostupná. Skratky štátov: A - Rakúsko, Bf - Belgicko, flámske spoločenstvo, CZ - Česko, D - Nemecko, DK - Dánsko, E - Španielsko, FIN - Fínsko, F - Francúzsko, H - Maďarsko, I - Taliansko, NL - Holandsko, PL - Poľsko, SLO - Slovinsko, UK - Spojené kráľovstvo (Anglicko, Wales). Tímová práca V mnohých štátoch sa očakáva, že napríklad školské vzdelávacie programy, rôzne plány školy, kritériá na vnútorné hodnotenie, celoškolské prezentácie a podujatia budú výsledkom tímovej práce učiteľov. Vo väčšine štátov obsah a rozsah tímovej práce sú určené legislatívou alebo inými predpismi. Po reformách na národných úrovniach a/alebo podľa požiadaviek učiteľov dôraz na takýto typ činností kladú napríklad Česko, Rakúsko, Slovinsko, Škótsko. V Taliansku národná pracovná zmluva stanovuje, že učitelia musia stráviť až 40 hodín ročne na školských poradách a na základnom stupni vzdelávania 2 hodiny týždenne na spoločnej príprave vyučovacích hodín. V Škótsku iniciatíva Curriculum for Excellence kladie zvýšený dôraz na väčšiu mieru spolupráce medzi predmetovými oblasťami a aktívne vyhľadávanie oblastí na spoluprácu. V Belgicku majú učitelia týždenný úväzok do 26 hodín. Odpočítaním odučených hodín (24 x 50 min.) z tohto času ostáva týždenne 6 hodín na rôznu činnosť, a tou je aj tímová práca. V Poľsku sa všetky tímové úlohy vykonávajú v rámci 40 hodín povinného pracovného času. Oblasťou, v ktorej hrá tímová práca mimoriadne dôležitú úlohu, je integrácia žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami. Sebavzdelávanie učiteľov V každom štáte je považované za ich pracovnú povinnosť. V Belgicku, Česku, Litve, Spojenom kráľovstve, na Islande sú školy povinné mať ako súčasť plánu rozvoja školy plán profesijného rozvoja učiteľov. Na počudovanie je v legislatívnych aktoch len málo podnetov, ktoré by učiteľov motivovali k účasti na sebavzdelávaní. Väčšina štátov priznáva, že výraznejšej účasti na sebavzdelávaní bráni nedostatok zastupujúcich učiteľov a peňazí na ich mzdu. Jozef SMIDA (spracované z materiálov Európskej komisie a Eurydice) Ilustračné foto Ján SÚKUP Úcta k iným kultúram výzva pre školy ETWINNING Prekrásne mestečko Tomar v centrálnej časti vzdialeného Portugalska zaujalo učiteľskú verejnosť Európy v čase od 8. do 10. apríla. Na pracovnom sympóziu sa tam stretli učitelia z 22 štátov Európy. Slovenskú republiku medzi stovkou európskych učiteľov zastupovali Bronislava Gulánová zo ZŠ na Vajanského ul. v Lučenci a Juraj Platko z málotriednej ZŠ Abranovce v okrese Prešov. Oboch učiteľov vyslala Národná služba pre elektronickú spoluprácu škôl pri Žilinskej univerzite na základe ich práce s rómskymi žiakmi a so žiakmi zo sociálne slabých rodín. Obidvaja učitelia pracujú v prostredí, kde vyvíjajú aktivity spadajúce do projektu roku 2010, ktorý bol vyhlásený za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnej exklúzii. Už prvé neoficiálne kontakty učiteľov smerovali k snahe vzájomne sa informovať o práci a živote v triedach, kde sa nachádzajú žiaci zo sociálne slabého a z etnického prostredia. To bola aj hlavná téma stretnutia. Zaujímavé rozhovory o probléme záškoláctva, slabého prospechu, zlých rodinných pomerov či o nácviku kultúrnych programov boli na programe aj počas neformálnych debát pri obedoch a večeriach. V Portugalsku má napríklad každá škola orchester. Je akoby povinnou výbavou. Žiaci sa neprezúvajú. Učia sa dva cudzie jazyky francúzsky a anglický. Školské dvory sú vybavené športovým náčiním, od basket- Spoločné pracovné raňajky českých a slovenských učiteľov, účastníkov pracovného sympózia: zľava Pavla Vytrhlíková (ČR), Bronislava Gulanová a Juraj Platko (SR) a Michaela Brunová (ČR). Práca v skupinách v hotelovej záhrade výmena skúseností s prácou so žiakmi zo sociálne slabého prostredia. balových košov cez hrazdy na posilňovanie, kruhy až po bránky na futbal. Všetko je v tieni, lebo horúčavy sa začínajú už v máji a končia v októbri. Celý školský systém je rozdelený na: predškolskú výchovu (3 6 rokov), I. stupeň základného školstva (6 10 rokov), II. stupeň základného školstva (10 12 rokov), III. stupeň základného školstva (12 15 rokov), stredné školstvo (15 18 rokov). Portugalský vzdelávací systém zahŕňa 12 rokov školskej dochádzky, z čoho 10., 11. a 12. ročník sú stredoškolské, po nich nasleduje vysokoškolské vzdelanie. Učitelia, ktorí ukončili štúdium titulom Licenciatura (ktorý nie je profesionálnou učiteľskou kvalifikáciou), môžu získať štatút kvalifikovaného učiteľa dokončením ročného štúdia dištančnou formou, ktoré poskytuje Otvorená univerzita. Na prijatie na toto štúdium sa vyžaduje minimálne 6-ročná učiteľská prax. Kvalifikáciu možno získať aj ukončením dvojročného štúdia v rámci ďalšieho vzdelávania, ktoré poskytuje vysoká škola. Pracovalo sa v štyroch pracovných skupinách workshopoch: učenie na základe príbehov, to sú prvé kroky medzi rozličnými kultúrami, stratégia spolupráce v triede, tvárou v tvár k triede, t. j. študenti ako partneri, ako podporiť medzikultúrne vzdelávanie mladých ľudí. Cieľom učiteľov zo Slovenska bolo získať partnerskú triedu v Európe na vzájomnú spoluprácu a výmenu skúseností prostredníctvom elektronických nástrojov. To sa aj podarilo. Etwinningovým partnerom triedy v Abranovciach sa stala trieda v ZŠ na Nadražní ul. v Hustopečiach v Čechách. Juraj PLATKO, ZŠ Abranovce Ucitelske noviny_19_2010.indd 8 5/30/10 8:00:54 PM

9 týždeň Predstavujeme 9. strana Bez šlabikárov by sme sa pokojne zaobišli Doc. PhDr. Ľudmila Belásová, PhD., je vedúcou Katedry predškolskej a elementárnej pedagogiky a psychológie na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Profesionálne sa zaoberá problematikou utvárania a rozvoja elementárnej gramotnosti. Jej doterajšie výskumné zamerania sa týkali hodnotenia žiakov primárneho stupňa základnej školy, utvárania a rozvíjania elementárnej gramotnosti a efektívnosti aktuálnych koncepcií elementárneho čítania a písania. Je autorkou 3 monografií, početných štúdií a odborných článkov a aktívnou účastníčkou domácich a zahraničných konferencií. Pani docentka, profesionálne sa zaoberáte problematikou utvárania a rozvoja elementárnej gramotnosti. Čo vás priviedlo k tejto istotne zaujímavej pedagogickej téme? Hrávali ste sa ako dieťa na učiteľku alebo tento záujem vznikol neskôr? Ani neviete, ako ste udreli klinček po hlavičke. Odmala som totiž na otázku, čím chcem byť, mala iba jedinú odpoveď: učiteľkou. Pravda, bolo pár situácií, keď by som bola menila trebárs s požiarnikom :-), ale nikdy to netrvalo dlho a svoje pôvodné rozhodnutie som neoľutovala. Gramotnosť je pojem, ktorý v súčasnosti prechádza výraznými obsahovými zmenami. Kým v minulosti bol automaticky spájaný so spôsobilosťou čítať a písať, v tradičnom tríviu sa k čítaniu a písaniu pridávala aj schopnosť počítať, v súčasnosti sme svedkami ústupu od jeho tradičného ponímania, respektíve obohacovania významu tohto pojmu o stále nové obsahy. Pribúda aj rôznych klasifikácií gramotnosti, či už podľa predmetov vyučovaných v škole (čitateľská, matematická, prírodovedná, občianska), alebo podľa období, ktorými jedinec pri ich osvojovaní si prechádza. Mňa však profesionálne zaujíma práve moment utvárania elementárnej gramotnosti. Nie je jedno, akým spôsobom sa dieťa naučí čítať a písať? Áno v prípade detí, ktoré to zvládnu viac-menej spontánnym spôsobom ešte pred vstupom do školy, nie v prípade detí, ktorým treba pomôcť pri osvojovaní si týchto pre ne neraz veľmi zložitých procesov. V druhom menovanom prípade je kvalifikovaná pomoc zo strany pedagóga nevyhnutná. Aký vplyv má alebo môže mať spôsob nadobudnutia gramotnosti na budúci život dieťaťa, môže ovplyvniť na celý život napríklad aj vzťah k čítaniu a k literatúre? Myslím si, že zážitky z detstva si nesieme počas celého života. Prvý ročník v nich určite hrá mimoriadnu úlohu. Ak sa spomienky naň spájajú s pozitívnymi zážitkami, ak sme mali šťastie na dobrú pani učiteľku, ktorá nás učila čítať a písať príjemným spôsobom, ak naši rodičia mali čas sadnúť si s nami a čítať nám rozprávky a ak neskôr povinný spôsob nadobúdania gramotnosti podporili výberom vhodnej literatúry a častou komunikáciou s nami, určite sme dostali dobrý základ, na ktorom sa dá stavať celý život. Na stránkach Učiteľských novín diskutujeme o rovnocennom používaní troch šlabikárov v našich základných školách. Každý z nich má v radoch učiteľov svojich zástancov. Zrejme to tak má byť, alebo nie? Je veľmi dobré, že po dlhých rokoch používania jedného šlabikára máme možnosť výberu. Dnešné učebnice sú veľmi kvalitné a konkurujú si v tom najlepšom slova zmysle. Je dobré, keď sa o nich diskutuje, je vynikajúce, že Učiteľské noviny priniesli aj takúto rubriku. Pri stretnutiach s učiteľmi-elementaristami mám občas pocit, že majú málo priestoru na výmenu skúseností, preto by som sa za nich všetkých chcela poďakovať za tento skvelý nápad. To, že je jeden šlabikár pokladaný za lepší a inému niečo vyčítame, je úplne prirodzené. Závisí to od toho, nakoľko ostávame verní tradičným postupom a do akej miery sme ochotní prijať niečo nové. A má šlabikár medzi učebnicami nejaké výnimočné postavenie alebo si to iba namýšľame? Existujú krajiny, ktoré šlabikáre vôbec nepoužívajú. Žiaci si rozširujú slovnú zásobu čítaním detských kníh, respektíve tvoria v priebehu školského roka svoje vlastné texty. Osobne si myslím, že by sme sa bez nich pokojne zaobišli, ak by sme dokázali čítanie a písanie začleniť do zaujímavejších aktivít, než je zborové čítanie toho istého textu či dôraz na normované písmo. U nás je však šlabikárová tradícia silná. Je to akási pečať školáka, bez ktorej si prváka hádam ani nevieme predstaviť. Nemálo detí prichádza do školy s tým, že už vedia čítať, niektoré dokonca aj písať, teda majú už isté čitateľské návyky. Je to dobre alebo zle? Máme v tom deti podporovať alebo, naopak, brzdiť, lebo v škole ich to naučia? Máte pravdu, mnohé deti prichádzajú do školy s osvojeným návykom čítania a neraz aj písania, takmer výlučne tlačeného písma. Šlabikáre málo počítajú s pregramotnými skúsenosťami detí. Ale je to na dobrej ceste. Zatiaľ najmenej jeden z nich tieto skúsenosti akceptuje. Ale vrátim sa k vašej otázke. Podľa môjho názoru netreba deti pred vstupom do školy ani nasilu učiť, ale ani brzdiť v prípade spontánneho záujmu o písané slovo. Skôr v 1. ročníku základnej školy by sme mali viac počítať s možnosťou, že nám do nej nastúpia aj žiaci, ktorých bude nudiť zdĺhavé objavovanie toho, čo dávno ovládajú. Pre nich by mali byť pripravené individuálne vzdelávacie programy, ktoré by boli šité na mieru a ktoré by rešpektovali ich štádium osvojenia si čítanej aj písanej reči. Zaoberáte sa efektívnosťou aktuálnych koncepcií elementárneho čítania a písania. Dá sa teda povedať, že jedna koncepcia je lepšia ako druhá? Drobné rozdiely medzi nimi určite existujú. A dovolím si povedať aj to, že pre každého učiteľa je najlepšia tá, s ktorou má dobré skúsenosti, ktorá vyhovuje jeho pohľadu na spôsob výučby elementárneho čítania a písania a ktorá sa, samozrejme, ukázala byť efektívnou pre jeho žiakov. Každá z koncepcií má prepracovaný metodický postup, vynikajúce prostriedky napomáhajúce osvojovanie si čítania a písania žiakmi. Študenti mi neraz kladú otázku, ktorý šlabikár je najlepší. Moja odpoveď znie: žiaden a každý. Snažím sa nefavorizovať ani jeden, aby sa tie ďalšie nedostali do jeho tieňa. Ich analýzy robíme spoločne, aby sme zámernou okľukou došli k starej známej pravde, že všetko má svoje pre aj proti. Vaše doterajšie výskumy sa týkajú aj hodnotenia žiakov primárneho stupňa základnej školy. Takže ako hodnotíme našich najmenších školákov? Keď sme pred vyše 20 rokmi nahradili v prvých ročníkoch základných škôl známky slovným hodnotením, rodičia, žiaci, ba ani mnohí učitelia si na to nevedeli dlhý čas zvyknúť. Pravdou je, že vtedy išlo o narušenie vyše storočnej tradície, bez dostatočnej časovej prípravy učiteľov na takú závažnú zmenu. Dnes je rozhodnutie v rukách učiteľov. Predsa si len myslím, že minimálne v prvých dvoch rokoch školskej dochádzky je oveľa vhodnejšie hodnotiť žiakov slovne. V tomto období potrebujú našu pomoc, radu, povzbudenie, nie zaškatuľkovanie do čísla, ktoré sa s nimi niekedy nesie počas celej školskej dochádzky. V tejto súvislosti mi napadá meno gruzínskeho autora Š. A. Amonašviliho, ktorý prácu učiteľa prirovnáva k práci lekára. Uvádza príklad chorého dieťaťa, ktorému lekár predpíše štvorku. Lenže dieťa potrebuje pomoc. Presne tak je to aj so známkou v školskej praxi. Tým, samozrejme, nechcem tvrdiť, že slovné hodnotenie je zárukou kvality. Aj slovo môže ublížiť. Viete, ono možno ani nie je dôležité, ktorú formu hodnotenia uprednostníme. Podstatné je mať jasné kritériá hodnotenia (mali by ich v primeranej forme poznať aj žiaci) a nerobiť medzi žiakmi výnimky. Tiež nehľadať chyby, nevysmievať sa, neponižovať žiakov. Nedá mi ešte raz nespomenúť už uvedeného autora, ktorý neoznačuje v žiackych prácach chyby, ale podčiarkuje to, čo sa mu páči. Možno by sme sa mali zamyslieť aj nad takou možnosťou... Vaše ďalšie výskumy smerujú k čitateľským a grafomotorickým spôsobilostiam rómskych žiakov. S akými problémami sa tu najčastejšie stretávate? Odlišný hodnotový systém rómskych rodín, ich nízka vzdelanostná úroveň, často nevhodné podmienky bývania, verbálne málo podnetné prostredie či absencia komunikácie písanou rečou to všetko sa podpisuje pod počiatočné problémy vzdelávania rómskych žiakov. Výučba elementárneho čítania a písania predpokladá ovládanie vyučovacieho jazyka. Deti, ktoré prešli materskou školou, majú rozvinuté komunikačné spôsobilosti, zrakovú diferenciáciu, fonematický sluch, hrubú a jemnú motoriku, majú skúsenosti s analyticko-syntetickou činnosťou... To všetko má obrovský význam pri počiatočnej výučbe čítania a písania. Škoda, že rómske rodiny nedoceňujú význam vzdelania. Dobré je, že ich deti v ostatných rokoch navštevujú aspoň nulté ročníky. Veľmi oceňujem zriadenie pozície asistent učiteľa. Moje výskumy jednoznačne potvrdili efektívnosť jeho prítomnosti, ktorej predchádzala účasť na výcvikových programoch, v 1. a 2. ročníku základnej školy. Objektívne však musím uviesť, že čítanie ani písanie rómskych žiakov vo všeobecnosti nedosahovalo žiaducu úroveň, predpísanú štandardmi zo slovenského jazyka pre I. stupeň základnej školy. Je väčším problémom zväčša nedobré sociálne postavenie rómskych rodín alebo ich kultúrne zázemie, teda že slovenčinu sa vlastne učia ako cudzí jazyk? Áno, aj... Mnohí naozaj žijú v krutých podmienkach v izolovaných a segregovaných osadách bez elektriny, plynu, kanalizácie. Obmedzené podmienky bývania sa automaticky prejavujú v návštevnosti (presnejšie nenavštevovaní) materských škôl či plnení si školských povinností. V bytoch žije neraz neprimerané množstvo osôb. Vlastná izba alebo kútik či možnosť pomoci pri príprave na školu zo strany rodičov sú takmer nemožné. Problém je aj v podceňovaní významu vzdelávania. Rómovia nevidia jeho praktický dosah. Preto málo podporujú úsilie školy a svojim deťom nepomáhajú so školskými povinnosťami. No a jazyk, ten je azda najväčšou prekážkou najmä počiatočného vzdelávania rómskych žiakov. Približne 70 percent Rómov na Slovensku používa niektorý z rómskych dialektov. Deti z integrovaných oblastí sa stretnú so slovenčinou častejšie, avšak deťom z izolovaných a segregovaných osád chýba kontakt s obyvateľmi hovoriacimi po slovensky. Tieto deti v škole naozaj komunikujú v cudzom jazyku. Riešením je dosť často ich preradenie do špeciálnej školy, kde je učivo značne zredukované. Redukcia učiva je pre ne v tom čase výhodná, no na druhej strane sa dostávajú do slepej uličky z hľadiska možností pokračovania v štúdiu na strednej či vysokej škole. Aké profesionálne sny, túžby, priania má pedagóg v postavení vedúceho katedry predškolskej a elementárnej pedagogiky a psychológie? Veľmi si prajem, aby sme dokázali nadviazať na skvelé tradície nášho školstva. Aby sme pochopili, že nie vždy je všetko lepšie u susedov. Aby sme dokázali odlíšiť hodnotné veci od brakov. Aby sme dokázali viesť našich študentov a oceniť prácu našich pedagógov tak, aby nám najlepší z nich neodchádzali na iné pozície, ale našli záľubu v tej, na ktorú sa v rámci štúdia pripravujú. Rozhovor pripravil Peter HOLKA Rozhovor s osobnosťou ĽUDMILA BELÁSOVÁ Ucitelske noviny_19_2010.indd 9 5/30/10 8:00:56 PM

10 10. strana Učíme po novom týždeň DISKUTUJEME Ad: Šlabikáre Ostala som prekvapená Patrím ku generácii učiteľov, ktorým cez ruky a srdce prešlo niekoľko desiatok, ba celkom určite aj stoviek malých prvákov. Do školy prišli s radosťou a odhodlaním naučiť sa čítať, písať a získať zručnosti, ktoré ich povedú v školskej práci dopredu. So záujmom som si prečítala v Učiteľských novinách článok, ktorý sa venoval koncepcii elementárneho čítania teda šlabikárom. Vo svojej pedagogickej praxi som dlhé roky pracovala so šlabikárom Lýdie a Zuzany Virgovičových. Prijala som ich koncepciu výučby elementárneho čítania a písania. Prípravné obdobie sa zameralo na rozvoj slovnej zásoby bez písmen, pracovalo sa s ilustráciami. Priznám sa, že toto obdobie bolo pre mňa zaťažujúce, veď nebolo výnimkou, že v triede boli žiaci, ktorí prichádzali do školy s veľmi skromnou slovnou zásobou. Vyvodzovanie hlások sa dialo analyticko-syntetickou metódou, čo v konečnom dôsledku žiaci zvládali celkom dobre a na konci prvého ročníka čítali slabikovane alebo súvisle celé texty. V mojom myslení však jedného dňa nastal zlom. Mala som možnosť zúčastniť sa seminára, kde Kamila Štefeková a Romana Culková predstavili svoju koncepciu. Je pravda, že k cieľu sa môžeme dopracovať rôznymi cestičkami, ale nie je jedno, koľko námahy musí vynaložiť učiteľ aj žiak. Tak som po 35-ročnej každodennej praxi vzala do rúk metodiku pani Štefekovej a pracovala som s iným šlabikárom. Od prvého dňa som ostala prekvapená, ako pekne sa žiaci sami dostali cez nápovedné obrázky k písmenám. Nevadilo, že poznávajú tlačené tvary, veď mnohé už poznali z predškolského obdobia. Prežívala som spolu so svojimi malými žiakmi radosť z logických hier, rôznych iných upútaviek. Každá vyučovacia Divadlo ako prostriedok vyučovania angličtiny DO POZORNOSTI Divadlo má tucty podôb a každá sa môže zapísať do duše, napísal už dávnejšie Jiří Šotola. Reakcie detí ma počas prešovského Dramafestu 2010 presviedčali o tom, akú silu má divadlo, a to nielen v tom najatraktívnejšom aspekte zážitku, ktorý v sebe obsahuje, ale aj ako prostriedok učenia sa a celkového rozvíjania osobnosti dieťaťa. Tretí ročník Dramafestu, ako organizátori nazvali nesúťažnú prehliadku scénok, dialógov a dramatických útvarov študentov ZŠ a v anglickom jazyku, prebiehal vo Véčku na Budovateľskej ulici v Prešove 29. apríla. Hlavným organizátorom bola Katedra anglického jazyka a literatúry (KAJL) FHPV Prešovskej univerzity v Prešove na čele s jej vedúcou doc. Zuzanou Strakovou, PhD. Zúčastnilo sa ho 120 žiakov a študentov základných a stredných škôl, ktorých vedú ich učitelia anglického jazyka. Na príprave scénok sa okrem vyučujúcich podieľali aj študenti katedry v rámci voliteľných predmetov. Cieľom tohto zážitkového podujatia bolo motivovať žiakov a študentov k štúdiu anglického jazyka, rozvíjať u nich komunikačnú a prezentačnú odvahu, ako aj tvorivosť, najmä originalitu, a ďalšie sociálne zručnosti. Podujatia sa tohto roku zúčastnilo 12 detských a mládežníckych dramatických súborov z Prešovského aj Košického samosprávneho kraja. Oproti prvému ročníku, keď sa predstavilo päť súborov, je to nepomerne viac, ale, čo je oveľa dôležitejšie, evidentný bol nárast kvality dramatických produkcií. Ako prví sa publiku predstavili žiaci zo ZŠ s MŠ Pečovská Nová Ves, ktorých vedie pani učiteľka Beáta Baňasová. Očarujúcim spôsobom predviedli svoju verziu Červenej čiapočky (The Little Red Riding Hood). Bolo to jednoduché, ale vtipné predstavenie, pani učiteľka bola deťom veľmi nápomocná, takže malí herci preklenuli všetky problémy spojené s produkciou na javisku v cudzom priestore a zožali zaslúžený potlesk. Žiaci zo ZŠ na Ul. T. J. Moussona v Michalovciach (učiteľky Anna Demská a Jana Hanesová) predviedli ukážku z Guliverových ciest (Gulliver in Liliput). Zaujali kostýmami, vtipnými rekvizitami, skvelým výberom hudby, ktorá podporila atmosféru, a najmä krásnou, zrozumiteľnou výslovnosťou. Detský dramatický súbor pri ZŠ na Bajkalskej ul. v Prešove vedie Zuzana Straková. Žiaci sa pod jej režijnou taktovkou predstavili scénkou Tri malé bosorky (Three Little Witches), ktorá už mala všetky atribúty divadla, teda kulisy, kostýmy, hudbu. Režijne vynikajúco zvládnuté predstavenie, výkony detských protagonistov po jazykovej aj výrazovej stránke excelentné, výsledný tvar vtipne vypointovaný. Ďalším predstavením žiakov tejto školy bol Bus to London, pri ktorého príprave pomáhali aj študenti KAJL. Vynikalo vynaliezavosťou scénického stvárnenia, presvedčivými výkonmi a vtipnou pointou. Žiaci zo ZŠ na Ul. Československej armády v Prešove sa prezentovali tiež dvoma produkciami. Pri prvom (Chicken Little) si publikum naladili vynikajúcim výkonom tanečníkov a potom zahrali vtipnú scénku. Režisérka Dana Richterová spolu so študentkami KAJL dokázala vynikajúco vybrať deti do rolí, takže sa cítili dobre a radosť z hrania sa preniesla aj na divákov, ktorí vďačne zatlieskali vtipne a s chuťou stvárnenému predstaveniu. Rovnako dobrú úroveň herci potvrdili aj v ďalšom predstavení The Bank, ktoré pripravili Kamila Priščáková a Mária Mihaličová. Skvelé výkony podali aj žiaci zo ZŠ na Krosnianskej ul. v Košiciach pod vedením Sone Kotánovej v scénke Giving Tree. Deti zo ZŠ na Prostějovskej ul. v Prešove, ktoré pripravila Mária Dorková, sa príťažlivým spôsobom prevtelili do zvieratiek v predstavení The Clay Hut. Výsledok bol viac než sympatický. Pani učiteľka Slávka Gáliková, ktorá vedie dramatický súbor pri ZŠ na Šmeralovej ul. v Prešove, nešetrila na adresu svojich žiakov chválou. Tí totiž nielen vynikajúco zahrali scénku The difference, ale ju aj sami vymysleli a scénicky dotvorili. Posledné tri predstavenia odohrali študenti stredných škôl. Ako prví sa predstavili študenti z Gymnázia J. A. Raymana v Prešove s paródiou na Mrázika pod názvom Frosty. Trojica režisérok Monika Rolíková (učiteľka anglického jazyka) a študentky KAJL Paulína Krišáková a Lenka Novysedláková dokázala vyčariť ozajstný scénický skvost. Herecké výkony boli hodné profesionálneho pódia, študenti sú rečovo vynikajúco disponovaní, na javisku suverénni. Kontakt s divákmi bol bezprostredný a zážitok priam nezabudnuteľný. Paródiu rozprávky O troch prasiatkach (Modern 3 Little Pigs Story) priniesli študenti Gymnázia sv. Moniky v Prešove, ktorých viedli opäť študenti KAJL Lucia Rindošová a Ľuboš Rovňák v spolupráci s vyučujúcou anglického jazyka Janou Verešpejovou. Legalizovali hravý princíp a predviedli divácky veľmi príťažlivé predstavenie s aktualizovaným záverom a so skvelými výkonmi všetkých účinkujúcich. Dramafest uzavreli Košičania Drama Club, ktorý už roky intenzívne pracuje pri Gymnáziu sv. Tomáša Akvinského pod vedením Agnesy Kovalčíkovej, zakladateľky a organizátorky drama festivalov v Košiciach. Parodies on Willie s tragedies, teda paródie na Shakespearove hry, urobili efektnú bodku za podujatím, keďže študenti predviedli naozaj skvostné, originálne avantgardné divadlo, reagujúce na aktuálne tienisté stránky životnej reality. Po prezentačnej časti podujatia nasledovalo stručné hodnotenie a ocenenie súborov. Počas celého podujatia vládla atmosféra plná napätia a radostného očakávania, keďže každý prítomný, či už v role herca, alebo diváka, netrpezlivo očakával ďalší umelecký zážitok. Snaha organizátorov, námaha súvisiaca s celým zabezpečením je obdivuhodná a záslužná, veď stimuluje výučbu anglického jazyka a stáva sa platformou, na ktorej sa rodia a rozvíjajú mladé talenty. Mgr. Ľubica BEKÉNIOVÁ, Metodicko-pedagogické centrum Prešov hodina priniesla možnosť robiť niečo nové a iné. Myslím si, že aj v tomto je majstrovstvo tohto šlabikára. O necelé dva mesiace sa končí školský rok, čítame aj píšeme celú slovenskú abecedu, čítame pekné detské príbehy, vieme o nich porozprávať. Šlabikár, ktorý som si vybrala, splnil moje očakávania, preto mi na záver neostáva iné, ako poďakovať sa autorkám za ich vytrvalosť pri presadzovaní svojich vynikajúcich myšlienok. Moja pedagogická činnosť sa pomaly končí, bolo mi však cťou poznať takúto knihu a pracovať s ňou. Mgr. Anna JANČOVÁ, ZŠ, Rozmarínová 1, Komárno Čítanie vplýva na život človeka ZAUJALO NÁS Kniha je základom poznania, učiteľom vekov, vládcom kráľovstva ducha. To sú slová starovekého mysliteľa Senecu, ktoré sú aktuálne aj v súčasnej pretechnizovanej dobe, keď čoraz menej ľudí siaha po knihe. Aby to tak nebolo, záleží aj na učiteľoch, pracovníkoch knižníc i rodičoch. Existuje mnoho podujatí, projektov a akcií spojených s knihou a jej tvorcami. Aj naša škola na Palešovom námestí v Spišskom Podhradí patrí medzi tie, ktorým nie je ľahostajný problém čítania kníh a snaží sa vštepovať do detských sŕdc lásku a úctu ku knihe. Pripravili sme projekt Čitateľský maratón 2010, alebo Číta celá škola. Projekt sme zorganizovala pod vplyvom celoslovenského projektu Čítajme si, ktorý pripravuje už niekoľko rokov Linka detskej istoty pri SV pre UNICEF a ktorý sa koná v rámci Týždňa slovenských knižníc v marci v mnohých knižniciach na Slovensku. Cieľom projektu bolo vzbudiť záujem o čítanie, viesť žiakov k vzťahu ku knihám, pritiahnuť ich ku knihe, rozvíjať detskú fantáziu, predstavivosť, zlepšovať verbálny prejav, reprodukciu a komunikatívnosť, sprostredkovať im literárne hodnoty, naučiť deti zodpovednosti za kolektív. Čitateľský maratón sa uskutočnil v apríli Na II. stupni sa do projektu zapojili všetky triedy. Čítanie prebiehalo v čase od 8.00 do hod. bez prestávky. Každá trieda čítala 25 minút. Žiaci sa pri čítaní striedali. Čítali knihu J. K. Rowlingovej Harry Potter a dary smrti. Spolu 128 žiakov prečítalo 81 strán. Komu sa zdá, že je to málo, azda to ospravedlní fakt, že čítali nie iba najlepšie čítajúci žiaci a text bol neznámy, s množstvom cudzích mien a slov, ktoré nie sú súčasťou bežnej slovnej zásoby. Víťaznou sa stala IX. A trieda, ktorá v časovom limite prečítala 12 strán. Každý čitateľ víťaznej triedy získal Certifikát čitateľa. Žiakom sa projekt páčil. Boli disciplinovaní, so záujmom počúvali čítajúcich spolužiakov, pravidelne sa v čítaní striedali, nikoho nebolo treba nútiť, čítanie triedy bolo plynulé. Žiakov čítanie zaujalo, s napätím čakali na výsledky po ukončení maratónu. Niektorí z nich sa vyjadrili, že si knihu Harry Potter 7 určite prečítajú. Do Týždňa hlasného čítania, ktorý prebiehal 7 školských dní v čase od 9. do 19. apríla, sa zapojila V. A trieda. Projekt zorganizovalo Združenie Orava. Akcia sa niesla v znamení hesla, že z dlhodobého hľadiska jedinou trvalou hodnotou, ktorú môžeme deťom dať, je čas a z neho vyplývajúce spomienky na chvíle strávené spolu. Hra mala názov S knihou po hradoch a zámkoch. Deti sa vydali na potulky po Slovensku, aby navštívili sedem hradov a zámkov. Riešili pri tom rôzne úlohy a zadania, aby získali odpoveď na otázku, ako sa volá najcennejší slovenský poklad. Každý deň strávili minút pri hlasnom čítaní knihy Boženy Němcovej Babička. Doma nasledovalo plnenie dvoch úloh písomná odpoveď na otázku daného dňa a vyfarbenie jedného hradu, jedného úseku z cestičky hracieho plánu. Nasledujúci deň získali od učiteľky jednu indíciu. Na konci týždňa po 7 čitateľských dňoch mali vyfarbený celý hrací plán, navštívili 7 hradov a zámkov, splnili 7 úloh, získali 7 indícií, ktoré im pomohli hľadať odpoveď na základnú otázku. Najcennejším pokladom nie je zlato ani peniaze. Tento poklad je veľký, nájdeme ho skoro v každej rodine v každom kúte Slovenska. Je to detský čitateľ. Žiaci sa pri hľadaní odpovede potrápili, ale nakoniec s pomocou zadanú úlohu vyriešili. Po splnení všetkých úloh získal každý žiak certifikát. Žiakom sa projekt páčil, netrpezlivo čakali nasledujúci deň, aby získali indíciu, a pokúšali sa v predstihu uhádnuť odpoveď na otázku. Hra ich vtiahla do svojich tajov, pýtali sa na zaujímavosti o hradoch a zámkoch a pridali aj vlastné skúsenosti. A na záver ešte niekoľko slov o podujatiach, ktoré majú žiakov pritiahnuť ku knihám. Boli to vyučovacie hodiny v mestskej knižnici, ktoré pre žiakov 1. až 5. ročníka pripravila pracovníčka mestskej knižnice. Piataci si pripomenuli 16. marca 2010 Deň ľudovej rozprávky a osobnosť Pavla Dobšinského netradičnou, zaujímavou vyučovacou hodinou spojenou s výstavkou rozprávkových kníh. Na hodinách literatúry sme nezabudli ani na 2. apríl Deň detskej knihy a veľkého rozprávkara Hansa Christiana Andersena. Žiaci VII. A, VIII. B a IX. B triedy si individuálne prečítali knihu v rámci projektu Kniha, nositeľka poučení. Každý z nich v prečítanej knihe našiel poučenie, ktoré sa mu v živote určite zíde. Veď čítanie vplýva na život, konanie a myslenie človeka. Takými a podobnými akciami sa snažíme u našich žiakov prehlbovať záujem o knihy a veríme, že po nej siahnu dobrovoľne aj v budúcnosti, že veta Kniha priateľ človeka nebude len frázou, ale i pravdivou skutočnosťou. A možno sa potvrdia slová J. A. Komenského, že s pomocou kníh sa mnohí stávajú učenými i mimo školy. Veď knihy sú podľa Gellia nemí učitelia a čítanie podľa Mauriaca otvorenými dverami do kúzelného sveta. Mgr. Mária FARKAŠOVÁ Ucitelske noviny_19_2010.indd 10 5/30/10 8:00:58 PM

11 týždeň Minulosť a dnešok 11. strana Vernisáž výstavy. JUBILEUM Nevšedné a úctyhodné Slovo dalo slovo ako to už medzi ženami býva a pri obede sme sa prehrabávali vo svojich životoch. Takto som sa dozvedela, že moja kolegyňa slúži deťom a školstvu rovných päťdesiat rokov. Tento druh vytrvalostného behu okrem odbornosti vyžaduje múdrosť, schopnosť sem-tam zavrieť jedno oko či urobiť krok odvahy do neznáma v prospech veci a veľa, veľa sebazaprenia a odovzdávania. Roku 1959 ukončila štúdium operného spevu na Štátnom konzervatóriu v Bratislave s doplnením pedagogického vzdelania a hneď v tom istom roku s pani Zitou Strnadovou-Parákovou, klaviristkou, zakladala Ľudovú školu umenia v Žiari nad Hronom, kde zostala pracovať. Pohľad späť i dopredu POLSTOROČIE ŠKOLY Keď ráno kľúčom otváram vstupnú bránu školy, na chvíľu ma opantá spomienka na rok 1974, keď som ako chlapec z neďalekej dedinky prvýkrát vstupoval do neznámeho labyrintu chodieb, schodíšť, ateliérov a dielní. V ich svetlom a farbami zaliatom vnútri sa navzájom miešali vône, aké som predtým nepoznal. Vydávali ich mäkká a tvárna hlina, aromatické temperové farby, čerstvo natlačené grafiky i jemne napatinované, do dreva vysekané hlavy kráľov či postavy čarodejníkov a hôrnych zbojníkov. Je tomu už päťdesiat rokov, čo rovnaký pocit zažívali prví žiaci Základnej výtvarnej školy, zriadenej pod vedením maliara Mirka Milana, na Moyzesovej ulici č. 8 v Košiciach. Pre výtvarne nadanú mládež mesta sa tak vytvoril priestor na poskytovanie odborného umeleckého vzdelania a rozvíjanie ich osobitých vlôh, talentu a kreativity. V prvom školskom roku 1959/1960 je prijatých prvých 133 žiakov, v nasledujúcich je to už 344 žiakov. Pedagogický kolektív tvoria v prvých rokoch existencie školy významné osobnosti košického výtvarného života Ľudovít Feld, Alexander Eckerdt, Michal Petrek, Július Hegyessy, Viliam Loja. Neskôr prichádzajú Katarína Tarrová, Margita Balšianková, Klára Samuelisová, Viera Cisárová, Margita Hanáková, Jozef Sabol, Emil Sidor, Otakar Vystrčil, Viera Černáková, Xénia Sinayová-Columby či Ladislav Zozuľák. Škola, v rokoch ako autonómna súčasť ĽŠU na Sverdlovovej ulici, získava úspechy na celoslovenských výstavách v Žiline ( ), na výstavách Bienále fantázie v Martine, Kresba a grafika v Dubnici či Alešova země v Prahe. Práce žiakov sú prezentované v Prahe (10 rokov ĽŠU 1972), v Anglicku, Belgicku, vo Francúzsku, v Indii, Iráne, Japonsku, na Kube, v Rakúsku, Taliansku, MĽR, ZSSR, PĽR... Roku 1974, pod vedením riaditeľa PaedDr. Tibora Nagyidaiho, už ako samostatná Ľudová škola umenia - výtvarný odbor (dnes -VO), presídlila na Kováčsku ulicu, kde sa vytvorili ideálne podmienky na skvalitnenie vyučovacieho procesu. V piatich, neskôr až desiatich ateliéroch, keramickej a rezbárskej dielni študuje kresbu, maľbu, grafiku, modelovanie a tvarovanie i dekoratívnu činnosť takmer 1200 žiakov pod vedením 9 pedagógov. Okrem tradičných techník žiaci radi experimentujú s materiálom, finalizujú keramiku glazovaním, pracujú s drevom v rezbárskej dielni, vytvárajú objekty z papiera, plechu, drôtu... Výsledky úsilia žiakov sú prezentované nielen na pôde mesta či kraja, ale aj v celoštátnom a medzinárodnom meradle. V rámci súťažných aj nesúťažných výstav a prezentácií škola doposiaľ vystavovala práce žiakov vo viac ako 55 štátoch sveta. V rezbárskej dielni. Okrem toho žiaci a študenti našej školy sa do povedomia mesta zapísali výstavami svojich prác v množstve stálych vysunutých expozícií. V spolupráci s rodičovským združením škola organizuje pre svojich žiakov každoročne krajinárske kurzy i tematické zájazdy za pamätihodnosťami a umeleckými zbierkami Talianska, Francúzska či Anglicka. Naši žiaci a študenti sa s výsledkami svojich snažení pravidelne predstavujú košickej verejnosti v priestoroch Východoslovenskej galérie formou záverečných V ateliéri. výstav. O tom, že základy výtvarnej tvorby a umeleckého myslenia a cítenia získané v ateliéroch školy majú svoju kvalitu, svedčí aj úspešné pokračovanie množstva našich absolventov v štúdiu na stredných a vysokých školách umeleckého zamerania na Slovensku i v zahraničí. K takým patrili aj bývalí žiaci, dnes osobnosti umeleckého života, pôsobiaci na území mesta Košice, napríklad akademickí maliari Pavol Bratský, Alexander Bugan, Jozef Haščák, Andrea Lipkovičová, Zsolt Lukács, Noemi Ráczová, akademickí sochári Anna Bartuszová či Peter Sceranka alebo architekti Božena Baraniaková, František Kaločay, Alexander Lami, Anna Mária Lamiová, Ivan Zachar a ďalší. A dnešok? V nadväznosti na búrlivý rozvoj sveta informácií, komunikácie, ale i obchodu a ekonomiky prináša nové možnosti na umeleckú tvorbu, ale i potrebu okamžitej reakcie na požiadavky výroby, trhu, reklamy. Všade tu nachádza uplatnenie aj umenie, resp. úžitkové umenie. Vzhľadom na fakt, že v úspešnosti výtvarných techník hrá na -VO dlhodobo prím grafika, začali sme v jubilejnom roku v tomto predmete s modernizáciou vyučovania. V novozriadenej špecializovanej učebni vybavenej najnovšími IKT, grafickými programami, reprodukčnou technológiou a záznamovou technikou sa pod odborným vedením kvalifikovaného pedagóga začali ponárať do tajov a zákutí nového sveta počítačovej grafiky s veľkým zanietením aj naši žiaci. Týmto sa snažíme spájať v edukačnom procese klasické, overené postupy s modernými a netradičnými, aby dosiahnuté výsledky a záujem žiakov o štúdium výtvarného umenia a estetiky nestagnovali. Skúsenosti z praxe dokazujú, že jednou z možností, ako pritiahnuť žiakov k aktívnemu prístupu na hodinách výtvarnej výchovy, sú práve IKT. Tento krok bol zároveň logickou odozvou na úspechy žiakov, ktoré v grafike dosiahli a dosahujú, ale aj reakciou na požiadavky doby, avizované záujmy našich študentov a snahou o vytvorenie priestoru na ich prípravu na štúdium na stredných a vysokých školách umeleckého zamerania. Ďalším krokom, ktorý -VO v Košiciach v blízkej budúcnosti chystá, je príprava na uvedenie predmetu fotografia a fotografický dizajn. Druhým darčekom, ktorý si škola k svojmu jubileu darovala, bolo otvorenie štúdia pre dospelých. Pod tlakom záujmu o takúto aktívnu formu trávenia voľného času nebolo možné dlho odolávať, a tak od septembra 2009 sa v našich ateliéroch pravidelne stretávajú skupiny bývalých žiakov školy, dnes rodičov a starých rodičov, ľudí rozdielneho vzdelania, veku a svetonázoru. V oblažujúcom tichu pri voňavom čaji, káve, pri tónoch starého rocku či popu trávia chvíle s ceruzou, so štetcom alebo s grafickou ihlou v ruke, výtvarne stvárňujú svoje myšlienky, pocity, sny, fantáziu... Sme radi, keď počujeme, že sa na deň, keď prichádzajú k nám, tešia celý týždeň. A tretím darčekom je Jubilejná výstava, ktorú k 50. výročiu vzniku školy otvoríme slávnostnou vernisážou v historickej sále Východoslovenskej galérie na Hlavnej ulici v Košiciach 2. júna 2010 o hod. Všetkých milovníkov detskej výtvarnej tvorby srdečne pozývame. Základná umelecká škola - výtvarný odbor na Kováčskej 43 v Košiciach patrí do veľkej rodiny umeleckých škôl už 50 rokov. Denne otvára svoje brány a poskytuje s úspechom základy vzdelania v jednotlivých výtvarných predmetoch a disciplínach. Svoje poslanie realizuje účasťou na množstve výstav, súťaží a prehliadok, kde si jej žiaci a študenti môžu porovnávať svoje schopnosti, talent, kreativitu. Svojím osobitým zameraním prispieva k uspokojovaniu kultúrnych potrieb mladej generácie a napomáha rozvoj kultúry v podmienkach mesta a jeho okolia. PaedDr. Marko BAČO, riaditeľ školy Roku 1965 sa presťahovala do Bratislavy, kde bola odborom školstva ONV -vidiek poverená založiť Hudobnú školu v Ivanke pri Dunaji. Škola sa pod jej vedením postupne rozrástla o ďalšie umelecké odbory, pobočku v Bernolákove a dobre sa zabehla, čo potvrdzujú mnohé ocenenia na domácich a zahraničných súťažiach. Roku 1990 sa situácia zopakovala poverili ju založením v Dunajskej Lužnej. Po dvojmesačnej príprave staršej budovy kultúrneho domu sa začalo vyučovanie hneď s tromi odbormi. Odchod do dôchodku znamenal pre našu kolegyňu len zmenu školy pôsobiskom sa stali a Gymnázium v Senci. A súčasnosť? Po vzniku samostatnej v Bernolákove prechádza na túto školu, kde odovzdáva svoje mnohoročné skúsenosti ako zástupkyňa riaditeľa a okrem vyučovania detí vedie spevácky zbor Čeklísanky. Jej život však nebol len pôsobenie v školstve. Ako koncertná speváčka mávala koncertné vystúpenia, 15 rokov bola členkou Opery SND v Bratislave, pôsobila v zboroch pre občianske záležitosti, bola vedúcou kabinetu pre okres -vidiek, má podiel na rozvoji umeleckého školstva na Slovensku. Týmto bežcom na dlhé trate je pani Eugénia Sklenková, ktorá kedysi zasadila prvé semienko umenia aj do Bernolákova a svojimi mnohoročnými širokospektrálnymi skúsenosťami výrazne participovala na založení v Bernolákove, ktorá zaznamenáva už štvrtý rok svojej existencie. Milá Žeňka, mnohí z okruhu tvojich známych netušili, akého vytrvalostného jubilea sa v tomto školskom roku dožívaš. Nech ťa Boh požehnáva silou, pokojom, láskou a múdrosťou. Bež s radosťou v tejto službe. Potrebujeme ťa a ďakujeme! Štefánia ÁBELOVÁ, ak. mal., Bernolákovo Ucitelske noviny_19_2010.indd 11 5/30/10 8:01:03 PM

12 12. strana Učíme po novom týždeň Druhácka vlastiveda prvý rok za nami ako išli ráno do školy, na čom si dali zvlášť záležať, čo bolo pre nich nové... Za tajomstvami Banskej Štiavnice Na začiatku školského roka sme v 2. A uskutočnili medzi žiakmi anketu, z ktorej napríklad vyplynulo, že hoci pre 14 z 20 žiakov je Banská Štiavnica rodným mestom, len približne tretina detí pozná najznámejšie pamiatky alebo prírodné dominanty mesta. Banská Štiavnica, zapísaná v zozname Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, je priam predurčená na jej aktívne poznávanie, a hoci sa deti po nej pohybujú denne, skrýva pred nimi mnoho tajomného. Preto sme reagovali na výzvu Nadácie Orange v programe Školy pre budúcnosť vypracovaním projektu Za tajomstvami Banskej Štiavnice, ktorý bol schválený, a tak sme od januára mohli začať. Projekt vychádza z učebných osnov jednotlivých druháckych predmetov, podporuje komplexný medzipredmetový a nadpredmetový prístup. Venuje sa prierezovým témam, ktoré reflektujú potreby ochrany krajiny a kultúrneho dedičstva. Zámerom projektu bolo integrovať učivo vlastivedy do života detí cez predmety, ktoré tvoria jeden vzdelávací celok, a sprevádzať ich zaujímavou cestou objavov, skupinovej práce, komunikácie s okolím, ako aj umožniť im vlastnú prezentáciu. Partnermi projektu sú Fakulta ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene a Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici. Naša práca začala na prírodovede obdobne, ako vznikli Štiavnické vrchy výbuchom sopky. Predovšetkým sme si vysvetlili, čo je to sopka. Pomocou dataprojektora sme si pomohli krátkymi videami prístupnými na internete. Aby naša predstava bola ešte lepšia, priamo na hodine sme urobili pokus sopka vo s dnešnou podobou mesta a okolia školy. V rámci informatiky deti vyhľadali na internete letecké snímky mesta a zoznámili sa s programom Google Maps. Veľmi zaujímavým momentom pre ne bolo objavenie vlastného miesta bývania vlastného domu. Keďže naša škola nesie meno známeho výtvarníka Jozefa Kollára, zúčastnili sme sa aj súťaže Kollárova Štiavnica, ktorú usporadúva každoročne naša škola v Galérii J. Kollára. Poznávanie drevín, rastlín, živočíchov CHKO Štiavnické vrchy nás čakalo v rámci Lesníckeho dňa, ktorý sa uskutočnil v botanickej záhrade (chránený areál). Počas hodín čítania sme spoznali povesti viazané na Starý zámok, Nový zámok, Sitno. Červení rytieri, Roztopašná Barbora a Sitnianski rytieri upútali detské mysle svojou tajomnosťou, históriou a blízkosťou prostredia, v ktorom žijú, regionálnou príslušnosťou. O to viac boli deti nadšené výrobou nástennej mapy (tapisérie) Sledujeme stopy povestí. Hrdo o nej rozprávali aj do miestnej televízie VIO. Najbližšie sa ešte chystáme na vlastivedno-prírodovedný prieskum kalvárie spojený so sledovaním drobných živočíchov a rastlín na vedeckej úrovni za pomoci dvojitých lúp a malého zápisníka na dôležité záznamy. Zavŕšením niekoľkomesačného spoznávania mesta a jeho okolia bude výstup na Sitno, počas ktorého budú deti plniť rôzne hádanky, v ktorých lúštení by im mali pomôcť vedomosti a zážitky z práce v projekte. A ktovie? Keď bude najhoršie, azda pomôžu sitnianski rytieri. Na záver projektu čakajú deti prezentácie ich práce na Mestskom úrade a v Slovenskom banskom múzeu. Krok za krokom Projekt zameraný na spoznávanie vlastného mesta, orientáciu v najbližšom okolí, zisťovanie vzniku, objavovanie histórie bol v tomto školskom roku veľmi aktívny, tvorivý a mimoriadne dynamický nielen pre SKÚSENOSTI Od školského roku 2009/2010 sa v 2. ročníku základných škôl vyučuje nový predmet vlastiveda. Jej ťažiskovou témou, ktorá je rozpracovaná v novej učebnici autoriek Márie Kožuchovej a Márie Šimunkovej Vlastiveda pre 2. ročník ZŠ, je Môj rodný kraj kraj, v ktorom žijem. Vyučovanie vlastivedy na Základnej škole Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici počas tohto pilotného roka by sme mohli rozdeliť na tri časti: práca s učebnicou na hodine, individuálne spracúvané žiacke projekty a integrácia vlastivedy do ostatných predmetov. Žiacke projekty Naša škola sa nachádza v Banskej Štiavnici na sídlisku. Prvý projekt, ktorý deti spracúvali v súlade s učebnicou, bol Ako sa vyznať v okolí. Ich úlohou bolo vyjsť na niektorý z okolitých kopcov, nakresliť, čo vidia, a zaznamenať názvy pamiatok, objektov, ktoré z výhľadu poznajú (napr. Starý zámok, Nový zámok, nemocnica, škola, atď.). Doma podľa mapy vyhľadali názvy susedných obcí a potokov. Na základe týchto známych a nových poznatkov vytvorili projekt s textom i obrázkami zodpovedajúcimi ich veku. Druhým jesenným projektom bola Bezpečná cesta do školy. Žiaci si v škole zopakovali dopravné značky, ktoré poznali z predchádzajúcich skúseností, a pridali k nim nové. Naučili sa základné pravidlá cestnej premávky, dôležité pre nich ako pre chodcov. Všetky tieto vedomosti si overili pomocou CD-ROM-u S Martinom na ceste. Následne deti s rodičmi pozorne prešli trasu z domu do školy, všímali si dopravné značky, prechody pre chodcov, atď. Cestu výtvarne znázornili, vyznačili bezpečnú trasu, ako aj rizikové miesta, ktorých problémovosť zdôvodnili, a dopravné značky, ktoré sa naučili čítať. Na nasledujúcej hodine žiaci pomocou vlastného nákresu porozprávali, fľaši (zafarbená atramentová horúca voda v studenom vodnom kúpeli vybuchuje z malej nádoby). Pokus mal u detí veľký úspech, niekoľkokrát sme ho zopakovali a zakreslili do zošitov ako správni vedci. Počas skúmania vybraných sopečných hornín deti zistili, že nie je kameň ako kameň :-). Na konkrétne využitie jedného z nich sme sa vybrali pozrieť do Slovenského banského múzea. Tam si deti vyskúšali mletie obilia na ryolitovom žarnove a každý si pod vedením lektorky Mgr. Anny Ďuricovej zamiesil vlastný chlebík. Tu platí staré známe lepšie raz vidieť (v našom prípade vyskúšať), ako 10-krát počuť. Kým cesto kyslo, prezreli sme si expozíciu venovanú dejinám baníctva, spoznali sme symboly mesta, erb, zástavu, banícke uniformy, nástroje, náradia, svietidlá, výrobky baníkov, bane vo fľaši, klopačku... Deti najviac zaujali modely baní, banských zariadení a najmä pohybujúce sa modely, pri ktorých sme strávili najviac času. Na čítaní sme sa zoznámili s legendou o vzniku mesta, ktorej výtvarná podoba doposiaľ zdobí našu triedu. Na vlastivede sme si prezerali historické mapy a porovnávali sme staré pohľadnice a fotografie žiakov ale i pre mňa ako učiteľku. Krok po kroku sme sa spoločnými silami naučili veľa nového. Ja i deti sme si v praxi vyskúšali, ako úzko súvisia, priam sa prelínajú, jednotlivé predmety zo školských lavíc vlastiveda, prírodoveda, slovenský jazyk, matematika, informatická výchova, hudobná výchova, výtvarná výchova, etická výchova. Aká dôležitá je spolupráca s inými inštitúciami (Fakulta ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene, Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici, Slovenská agentúra životného prostredia, Stredná lesnícka škola, atď.) Deti sa aktívne zapájali, mali vlastné nápady, tvorili otázky, odpovede, myšlienkam dávali jasné kontúry. Rada by som v tomto smere pokračovala, a už teraz viem, že aj žiaci mi poskytnú nápady na projekt. Keďže práca s deťmi na projekte je ako živý organizmus, v ktorom sa vyskytujú momenty prekvapenia, nové možnosti, je dobré, ak sa dá v priebehu práce prispôsobiť program. A vtedy je radosť pracovať. Mgr. Ivanka KABINOVÁ-KOPÁLOVÁ, triedna učiteľka 2. A, Ing. Zuzana GALLAYOVÁ, PhD., Technická univerzita vo Zvolene Ucitelske noviny_19_2010.indd 12 5/30/10 8:01:07 PM

13 týždeň Učíme po novom 13. strana Projekt zameraný na ochranu prírody NA INŠPIRÁCIU Povinnou súčasťou obsahu vzdelávania je aj jedna z prierezových tém environmentálna výchova. V 1. a 2. ročníku na Základnej škole s materskou školou na Komenského ul. v Poprade sme ju rozpracovali do týždenného projektu ako prílohu školského vzdelávacieho programu. Táto téma sa prelína všetkými predmetmi počas celého školského roka, preto sme sa v tomto mesiaci zamerali na akési zhrnutie, či utvrdenie získaných prírodovedných spôsobilostí s využitím rôznych aktivizujúcich interaktívnych učebných metód. Každý deň bol motivovaný rozprávkou. Pomocou rozprávky a tvorivých aktivít sme viedli žiakov k pochopeniu súvislostí medzi ľuďmi a prírodou, k hodnoteniu ekologických problémov a vytváraniu zodpovednosti za ochranu prírody. Prvý deň bol venovaný lesu, zvieratám, ktoré v ňom žijú, stromom, rastlinám. Triedne učiteľky pripravili pre deti množstvo zaujímavých úloh zameraných na les, lesné zvieratá, stromy, rastliny. Deti skladali o nich slovné úlohy, čítali texty, tvorili maľované čítanie, hrali sa na les a lesné zvieratká. Druháci vymysleli básne o lese, písali slohové práce na tému Môj zážitok o zvieratku, stromoch. Dramatizáciou Svrček a mravce sa žiaci II. B priučili užitočnosti hmyzu. Druhý deň sa oboznámili s vodnými zdrojmi a ich ochranou. Prváci riešili obrázkové slovné úlohy, chytali matematické rybky na udicu. Druháci sa prezentovali svojimi projektmi na ochranu vodných zdrojov či bojom proti závislostiam. Na tretí deň sa dozvedeli, prečo je dôležité dýchať čistý vzduch, ako ho neznečisťovať. Zopakovali si, aké vtáky u nás žijú, ktoré sa sťahujú, ktoré žijú blízko pri vode, ale aj navrhovali, ako zabrániť znečisťovaniu. Tvorili rôzne projekty: Zachráňme našu planétu (I. A), Život v rybníku (I. A), 22.apríl Deň Zeme (I. C), Modelovanie zvieratiek z plastelíny (I. B). Druháci sú zdatnejší čitatelia, tak využívali aj encyklopédie, interaktívnu tabuľu, rôzne rozprávky. Na štvrtý deň sme triedili odpad. Pomocou rôznych obrázkov deti poskladali dlhočizný vláčik. Dozvedeli sa, čo sa robí s odpadom ďalej, že sa recykluje a znova sa z neho vyrábajú nové veci. Aj v triede si zhotovili 3 rôzne odpadové koše modrý na papier, zelený na plasty a čierny na bioodpad. Najviac sa plnil papierom. Preto sa rozhodli ním šetriť. Na hodinách hudobnej výchovy si zaspievali o zvieratkách, o prírode. Výtvarnú výchovu využili na recykláciu odpadových materiálov a vyrobili darčeky pre mamičky šperkovnicu, tulipány, košíčky. Aj samy sa zapojili do skrášľovania okolia školy. Posledný deň bol venovaný zvieratám v zoologickej záhrade a rastlinám v botanickej záhrade. Je to zároveň aj dlhodobejšia téma, zameraná na školské výlety, na ktorých žiaci poznávajú tieto druhy živočíchov a rastlín. Porozprávali si o ochrane týchto živočíchov a o tom, ktoré organizácie na ochranu prírody poznáme napríklad TANAP. Cieľom projektu bolo rozvíjať kľúčové kompetencie žiakov: učenie, riešenie problémov, komunikatívnosť, spoluprácu, osobné a sociálne, hranie scénok, kultúrne i osobnostné sebauvedomenie a sebareflexiu. O tom, že sa projekt vydaril, svedčí množstvo žiakmi vytvorených prác výtvarných diel, básní, rôznych textov, rozprávok či vymodelovaných zvieratiek. Poďakovanie patrí i triednym učiteľkám Mgr. Michaličkovej, Mgr. Filkovej, Mgr. Štolcovej, Mgr. Kalinovej a Mgr. Skokanovej, ktoré pripravili pre svojich žiakov naozaj pútavé hodiny, právom nazvané učenie hrou. Mgr. Štefánia SIVÁKOVÁ Staňte sa školou, ktorej to myslí! NEPREHLIADNITE Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní a Stredoeurópska nadácia (CEF) v spolupráci so spoločnosťou Slovnaft, a. s., otvárajú štvrtý ročník programu Škola, ktorej to myslí výzvou na prihlasovanie základných škôl. Prihlášky môžu školy posielať do 10. júna. Program podporuje u žiakov samostatné, kreatívne a kritické myslenie, schopnosť analyzovať informácie a efektívne vytvárať a vyjadrovať vlastný názor namiesto ešte stále veľmi rozšíreného memorovania. Vyškolením takmer 1600 učiteľov počas prvých troch ročníkov pomohol zlepšiť vzdelávanie žiakov a študentov na 50 základných a stredných školách vo všetkých krajoch Slovenska. Do 4. ročníka programu v školskom roku 2010/2011 sa môžu do 10. júna prihlásiť všetky základné školy zriadené na území SR. Základným predpokladom úspešnej prihlášky je ochota minimálne 75 % učiteľov školy aktívne absolvovať celý ročník programu a uplatňovať získané vedomosti v praxi. Program Škola, ktorej to myslí ponúka dvojmodulový akreditovaný vzdelávací program s počtom 15 kreditov za každý modul. Všetky základné školy majú možnosť absolvovať modul 1 Čítaním a písaním ku kritickému mysleniu. Modul 2 Podpora kritického myslenia nadväzuje na prvý modul a môžu sa oň uchádzať školy, ktoré v predošlých ročníkoch už absolvovali prvý modul. Oba moduly každý v trvaní 60 hodín učia pedagógov používať konkrétne interaktívne vyučovacie postupy, ktoré umožňujú aktívne zapojenie žiaka do procesu učenia tak, aby informácie a podnety vedel sám kriticky zhodnotiť. Po absolvovaní oboch modulov môže škola získať štatút Škola, ktorej to myslí, ktorý pre ňu môže byť komparatívnou výhodou pri získavaní nových žiakov. Program sa zameriava na zmenu vyučovacích metód, nie na zmenu obsahu vyučovania. Školení sa zúčastňujú celé učiteľské kolektívy, čím sa umocňuje priaznivý účinok na žiakov. Pre úspech programu sú dôležité silná motivácia a angažovanosť aj samotného vedenia školy, nielen učiteľov. Opodstatnenosť a potreba programu sú dané súčasným prevládajúcim spôsobom výučby v školách, ktorý nevedie deti k tvorivosti a samostatnému úsudku. Naši žiaci majú síce nadpriemerný rozsah teoretických vedomostí, no ich schopnosti pracovať so získanými informáciami sú podpriemerné. Náklady na jeden ročník programu predstavujú pri vyškolení 24 škôl (3 v každom kraji) približne a sú hradené zo zdrojov Stredoeurópskej nadácie a spoločnosti Slovnaft, a. s. Nadácia sa po prvýkrát rozhodla zaviesť symbolický účastnícky poplatok vo výške 150 na vybranú školu, ktorý z hľadiska financovania programu nepredstavuje výrazný príjem, ale preverí serióznosť záujmu škôl o vzdelávanie. Program po lektorskej a organizačnej stránke realizuje Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní, ktoré získalo na program aj akreditáciu MŠ SR. Podrobnejšie informácie o programe, celý text výzvy, ako aj formulár prihlášky môžu školy nájsť na alebo si ich môžu vyžiadať na adrese marcelam@projectorava.sk. Kontaktná osoba: Zuzana Krátka, Stredoeurópska nadácia, Sasinkova 12, , zuzana@cef.sk, tel.: 02/ , Hodnotenie lektorov Ako hodnotia program samotní lektori, ktorí sú zároveň učiteľmi na základných školách? Prinášame niekoľko ich hlasov. Najväčším prínosom tohto projektu je, že umožňuje učiteľom vyskúšať si pozíciu učiaceho sa a na základe toho vedieť premyslieť, ako postupoval učiteľ, aký mal cieľ, čo chcel danou aktivitou dosiahnuť. Nesporne je to aj v tom, že aktivity, ktoré učitelia používajú so žiakmi, skutočne vedú u žiakov ku kritickému mysleniu, formujú v nich taký spôsob práce, ktorý je výsledkom premýšľania, spájania predchádzajúcej skúsenosti s novými informáciami, ktorý núti hľadať súvislosti, vytvárať si vlastné postoje a učí obhajovať si svoj názor kultúrnym spôsobom. Postupne tento prístup vytláča klasické metódy (napr. memorovanie) a nahrádza ich takými, ktoré by mali viesť k dosiahnutiu toho, že naši žiaci sa stanú trvale učiacimi sa, že budú pripravení na reálne životné situácie. (Mária Bezáková, Jana Šubová) Počas školení mnohí učitelia pochopili, že vzťah medzi učiteľom a žiakom nemôže byť založený na dominantnom postavení učiteľa, ktorý má patent na všetko. Je veľmi dôležité zapojiť žiakov do všetkých fáz vyučovacieho procesu a rešpektovať ich ako partnerov. Iní nadobudli nové nadšenie pre nové myšlienky realizované novými aktivitami, ktoré dokážu žiakov nadchnúť, nútia ich myslieť, a vedomosti, ktoré si takto osvoja, majú väčšiu trvácnosť. (Janka Bavoľárová) Mnohí z oslovených učiteľov mali pri používaní týchto postupov kladné odozvy od žiakov. Sami konštatovali, že žiaci prejavujú na hodinách väčšiu aktivitu, že radi pracujú takýmto spôsobom, že majú trvalejšie vedomosti (lepšie si zapamätajú). Samotní učitelia sa o sebe vyjadrujú, že po určitých rokoch rutinnej praxe menia spôsoby a štýl práce. Mysleli si, že už nebudú vedieť vyučovať inakšie. Tento projekt ich však v oblasti inovácie vyučovacieho procesu posúval a posúva ďalej. (Mária Bezáková, Jana Šubová) Nadšenci to prijímajú s otvoreným srdcom. Hľadajú riešenie, ako sa to dá urobiť, a nie opačne. Sú aj takí, ktorí majú problém zmeniť doterajší stereotyp. Dlhé roky učili svojím vlastným spôsobom. V prvom rade musia zmeniť svoje myslenie, prispôsobiť ho dobe. Neučiť len z učebnice a metodickej príručky, ktorá je pre nich č. 1. Aj by chceli zmenu, ale nevedia ju urobiť so sebou. (Jana Rumanová) Učitelia vo väčšine prijímajú vzdelávanie pozitívne. Myslím si, že lektori aj multiplikátori sú pre nich spúšťačmi motivácie robiť veci inak. Iná je doba, iné sú deti, inak by sme mali učiť. Učitelia dokážu metódy modifikovať a prispôsobovať svojim podmienkam a predmetu, skúšajú, diskutujú, vyjadrujú svoje názory, učia sa jeden od druhého. V začiatkoch zdanlivo ľahostajní učitelia iba pasívni poslucháči sa v konečnom dôsledku prejavili ako veľmi tvoriví a aktívni. (Daniela Facunová) Názory žiakov Je zaujímavé vypočuť si aj druhú stranu, teda žiakov. O vyučovaní po novom žiaci ZŠ na Vančurovej ulici v Trnave po absolvovaní otvorenej hodiny povedali: S takouto hodinou som nemala problém. Bolo nás v triede síce viac, no prítomnosť učiteľov mi neprekážala. Tešilo ma, že sa im páčila naša práca. Pokojne sa môžu prísť pozrieť i druhý raz. My sa totiž takýmito metódami učíme veľmi často. (Natálka K.) Rozprávky mám rada, preto téma bola zaujímavá. Správali sme sa slušne. Ja chcem byť herečkou, nuž som musela prekonať menšiu trému z cudzích ľudí. Prácu v skupine mám rada. Na konci hodiny som bola spokojná, lebo sme boli tvoriví a pani učiteľka bola na nás pyšná. (Timka R.) Pred hodinou som pociťoval strach. Nie je to príjemný pocit, keď je niekto na vás zvedavý. No čoskoro som pochopil, že nás neprišli kontrolovať a hodnotiť. Chceli jednoducho vidieť, ako sa učíme, čo robíme a či nás práca teší. Nakoniec som sa dobre bavil, pretože sa nám darilo a ja som prekonal svoj strach. Teší ma, keď nás niekto pochváli. (Slávko D.) Zuzana KRÁTKA Ucitelske noviny_19_2010.indd 13 5/30/10 8:01:11 PM

14 14. strana Štátna školská inšpekcia týždeň Šikanovanie na stredných školách (2) KVALITA VÝCHOVY V minulom čísle UN sme uverejnili prvú časť Správy o stave pripravenosti škôl na riešenie problematiky šikanovania na gymnáziu a v strednej odbornej škole v školskom roku 2009/2010 v SR. Dnes uverejňujeme jej druhú, záverečnú časť. Riešenie problematiky šikanovania Opatrenia na zamedzenie šikanovania a riešenie jeho výskytu boli najkonkrétnejšie rozpracované v školských poriadkoch. Zväčša jasne formulovali pravidlá správania a tiež sankcie za ich porušovanie. Uvádzali právo žiakov na ochranu pred násilím, zdôrazňovali neprípustnosť správania, ktoré môže byť posudzované ako prejav šikanovania, obmedzovania osobnej slobody iných žiakov a učiteľov. Vo väčšine z nich bola zapracovaná oznamovacia povinnosť žiakov v prípade podozrenia na prítomnosť šikanovania. Súčasťou niektorých školských poriadkov bolo upozornenie na možnosť oznámenia závažných prípadov neadekvátneho správania Policajnému zboru SR. Nedostatkom bola ich nekompletnosť, niektoré z nich neobsahovali podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia žiakov pred sociálnopatologickými javmi, iné neuvádzali formy postihu za nedodržiavanie pravidiel. S uvedeným materiálom boli na začiatku školského roka žiaci oboznámení na triednických hodinách. Avšak iba 61 % žiakov na G a 58 % v SOŠ uviedlo, že školský poriadok reflektuje problematiku šikanovania, značná časť respondentov (viac ako 30 %) si nespomenula na konkrétne povinnosti a práva súvisiace s problémom násilia v škole, zvyšná časť odpovedala záporne. Vyjadrenia riaditeľov a členov žiackej školskej rady týkajúce sa akceptovania názorov žiakov a ich zapojenia do riešenia konkrétnych prípadov šikanovania sa niekde rozchádzali. Z dotazníkov vyplynulo, že 73 % riaditeľov G a 79 % riaditeľov SOŠ akceptovalo pri tvorbe školského poriadku názory žiakov týkajúce sa problematiky šikanovania. Členovia žiackej školskej rady uviedli, že ich námety a pripomienky boli zapracované iba čiastočne (G 37 %, SOŠ 43 %) alebo neboli zapracované vôbec (G 39 %, SOŠ 41 %). Do riešenia sledovanej problematiky zaangažovali riaditelia členov žiackej školskej rady v G na 58 % a v SOŠ na 52 %, zvyšné školy buď žiacku školskú radu nemali ustanovenú, alebo sa jej činnosť začala len v tomto školskom roku. Vo viacerých školách sa neangažovala z dôvodu, že sa nevyskytli problémy, ktoré by vyžadovali jej spoluúčasť na riešení, prípadne pre pasivitu jej členov. Na G uviedlo účasť na riešení identifikovaného problému necelých 8 % členov žiackej školskej rady, v SOŠ vyše 14 %. Iba 8 % respondentov v SOŠ sa podieľalo na organizovaní akcií zameraných na predchádzanie a zamedzenie šikanovaniu, na gymnáziách aktívny podiel členov žiackej školskej rady potvrdilo 15 % respondentov. Nízka angažovanosť žiackej reprezentácie v riešení rizikových situácií sprevádzajúcich život v škole signalizuje nedostatky vo vzájomnej komunikácii učiteľov a žiakov. Takmer zhodné bolo zastúpenie žiakov v obidvoch typoch stredných škôl (G 70 %, SOŠ 69 %), ktorí považujú represívne opatrenia školského poriadku namierené proti agresorom za účinné, zvyšok ich buď nepozná (G 26 %, SOŠ 22 %), alebo ich hodnotí (G 4 %, SOŠ 9 %) len ako čiastočné až úplne nedostatočné. Vo voľných odpovediach žiakov rezonovala názorová rozdielnosť na uplatnenie trestu v závislosti od miery intenzity šikanovania. Časť navrhovala zachovanie postupnosti forma pohovoru so psychológom, zaktivizovanie spolupráce s rodičmi, až v prípade ich neúčinnosti uplatnenie radikálnejšieho postihu. Medzi opatreniami najviac uvádzali pokarhanie, zníženú známku zo správania, v SOŠ sa častejšie vyskytli vylúčenie zo štúdia, umiestnenie vo výchovnom/nápravnom zariadení. Vyskytol sa názor, ktorý šikanovanie iných prezentuje ako formu kompenzácie problémov agresora a ktorý odporúčal odbornú pomoc (liečba psychológom). Pokým viacerí jedinci považovali trest za nesprávne riešenie, iní ho, naopak, výrazne preferovali, niektorí navrhli vyvodzovať voči agresorom oveľa prísnejšie dôsledky, ako ich uvádzajú jednotlivé školské poriadky. V prípade výskytu šikanovania uprednostnili jeho zverejnenie, rozhodne odmietajú utajovanie. Zároveň navrhli, aby jednotlivé identifikované prípady slúžili ako nástroj prevencie šikanovania tým, že sa stanú predmetom širokej diskusie, ktorá by pomohla odhaliť korene tohto javu. V súvislosti s pocitom istoty a bezpečnosti v škole vyjadrilo spokojnosť 87 % respondentov na G a 73 % v SOŠ. V škole sa necítia bezpečne 4 % žiakov na G a 10 % v SOŠ (graf č. 3). Graf č. 3: Máš v škole pocit bezpečia? Gymnáziá 10 % 4 % 9 % Stredné odborné školy 17 % 87 % 73 % Legenda: áno, nie, niekedy. Pri zisťovaní výskytu šikanovania v škole uviedlo vyše 42 % riaditeľov G a 62 % riaditeľov SOŠ, že boli o prejavoch šikanovania medzi žiakmi informovaní prostredníctvom svojich zamestnancov. Ku konkrétnym prípadom patrilo verbálne šikanovanie (nadávky, slovné urážky, vyhrážanie, slovné útoky, výsmech, ponižovanie), ojedinele sa vyskytli fyzické napadnutie, zosmiešňovanie spolužiaka prostredníctvom webstránky, vymáhanie vecí (peňazí, desiatej), izolácia niektorých žiakov v kolektíve. Podľa závažnosti jednotlivých prípadov zvolili riaditelia postup a spôsob ich riešenia: pohovor s agresorom, kontakt a spolupráca s rodičmi, v cirkevnej škole aj s kňazom, odborný zásah psychológa, školského psychológa. Priamy výskyt šikanovania riešili aj v spolupráci s políciou. V opodstatnených prípadoch využili výchovné opatrenia zo školského poriadku. Akútny problém bol najčastejšie vyriešený prestupom agresora do inej školy, jeho podmienečným vylúčením či vylúčením zo štúdia sprevádzaným zníženou známkou zo správania, dvakrát išlo o vylúčenie z internátu. Graf č. 4: Bol si v škole šikanovaný? Gymnáziá a stredné odborné školy 3 % 93 % 4 % Legenda: jedenkrát, viackrát, nikdy. ustanovenie koordinátora prevencie Z dotazníka zadaného žiakom vyplynulo, že doteraz sa so šikanovaním stretla viac ako polovica respondentov, pričom 7 % bolo obeťami šikanovania (grafy č. 4 a 5). Za agresorov označovali častejšie spolužiakov z triedy, v menšej miere žiakov z inej triedy. Agresori používali prevažne psychické formy šikanovania (G 64 %, SOŠ 60 %), fyzické napadnutie (G 21 %, SOŠ 25 %), vynucovanie služieb (13 %). Obete šikanovania o probléme informovali najčastejšie rodičov (G 8 %, SOŠ 7 %), priateľa (G 7 %, SOŠ 6 %). Z pedagogických zamestnancov školy najviac dôverovali triednemu učiteľovi (G 3 %, SOŠ 3 %), necelého pol percenta sa zdôverilo inému učiteľovi, riaditeľovi školy (G 0,3 %, SOŠ 0,7 %). Zostávajú na zváženie nízka dôvera k výchovnému poradcovi (0,5 %) a skutočnosť, že sa nikto neobrátil na koordinátora prevencie. Z dotazníkov určených členom žiackej školskej rady dokonca vyplynulo, že v 45 % na G a v 46 % v SOŠ nevedia, kto je v škole do tejto funkcie ustanovený, čo potvrdilo nezabezpečenie dostatočnej informovanosti žiakov zo strany školy. V dotazníku časť oslovených (G 6 %, SOŠ 11 %) priznala svoju účasť na šikanovaní. V tomto kontexte je potrebné uviesť, že iba 60 % respondentov na G a 58 % v SOŠ hodnotilo učiteľmi zvolený spôsob na zaistenie disciplíny v škole ako primeraný. Vo voľných odpovediach značná časť žiakov poukázala najmä na pasívny, vyhýbavý postoj učiteľov k prejavom šikanovania, dokonca na tolerovanie neadekvátneho správania bez akéhokoľvek upozornenia. Za vážnu príčinu nedisciplinovanosti na hodinách považovali nedostatočný rešpekt učiteľov u žiakov. Mnohí vyslovili sklamanie z nerovnakého prístupu ku žiakom (uprednostňovanie obľúbených žiakov, rozdielny postoj v závislosti od sociálnej štruktúry rodiny). Preventívne opatrenia školy v oblasti prítomnosti násilia a šikanovania mnohí respondenti nepovažovali za dostatočné. Predovšetkým navrhli, aby sa učitelia zaoberali identifikáciou agresorov a vyvodzovaním primeraných konzekvencií. Ako najefektívnejšie spôsoby zamedzujúce šikanovanie uviedli predchádzanie tomuto negatívnemu javu, dôsledné monitorovanie situácie v škole, systematické Graf č. 5: Bol si svedkom šikanovania? Gymnáziá 48 % Stredné odborné školy 47 % Legenda: áno, nie. výchovné pôsobenie, k čomu môžu podľa nich účinne prispieť viaceré možnosti: dôslednejšie vykonávanie pedagogického dozoru v škole a v internáte, nainštalovanie kamerového systému, rozhovory so psychológom, viac aktivít pre mladých ľudí s cieľom ich vzájomného spoznávania sa. Ďalšia skupina respondentov sa domnievala, že je nevyhnutný kvalitatívny posun vzájomných vzťahov medzi učiteľmi a žiakmi, ktorý by viedol k prehĺbeniu dôvery. Situáciu by podľa nich zlepšila aj väčšia informovanosť o probléme, pričom poskytovateľom informácií by mali byť predovšetkým odborníci. Záver Sledované subjekty zapracovali problematiku šikanovania do školskej dokumentácie na kvalitatívne rôznej úrovni. Väčšina mala vypracované preventívne systémové aktivity a programy, ktorých cieľom je predchádzať všetkým formám negatívnych javov v školskom i mimoškolskom prostredí, eliminovať rizikové správanie hneď v počiatočnom štádiu. Rozpracovanie jednotlivých zámerov v dokumentoch má v mnohých prípadoch deklaratívny charakter, uplatnenie v praxi je nedostatočné. Neuskutočňuje sa v plnej miere dôsledné koordinovanie výchovného procesu tak, aby boli preventívne programy nielen zapracované, ale aj OBLASTI VYŽADUJÚCE ZLEPŠENIE informovanosť rodičov o možnostiach predchádzania a riešenia výskytu negatívnych javov vzdelávanie pedagogických zamestnancov v oblasti prevencie a výskytu šikanovania orientované na využitie zážitkových aktivít a skupinových činností založených na interaktívnych technikách zaangažovanosť žiakov do tvorby školského poriadku spoluúčasť členov žiackej školskej rady pri riešení problematiky nežiaduceho správania medzi žiakmi efektivita práce metodických orgánov v preventívnej činnosti praktická realizácia rozpracovaných systémových aktivít zameraných na zamedzenie šikanovania 52 % 53 % realizované vo výchovno-vzdelávacej činnosti v celom komplexe. Na základe analyzovaných dotazníkov sa šikanovanie na stredných školách vyskytlo viac v SOŠ ako na gymnáziách. Oznámené prípady šikanovania riaditelia škôl riešili a evidovali, voči agresorom väčšinou uplatnili školami stanovené opatrenia podľa miery ich previnenia. Niektoré školy v rámci prevencie nevychádzali z poznania situácie v škole, nezohľadňovali vzťahovú rovinu vo vnútri skupín žiakov. Konkrétne aktivity, ktoré by čiastočne mohli prispieť k riešeniu problému, sa mnohokrát uskutočnili iba sporadicky. Existujúce šikanovanie buď nebolo identifikované vôbec, resp. ak bolo potvrdené, najčastejšie ho riešili triedni učitelia s rodičmi agresorov, niekedy s vedeniami škôl. Pozitívnou stránkou škôl je aktívna snaha vytvoriť pre žiakov bezpečné prostredie, čo potvrdili aj vyjadrenia respondentov v dotazníkoch. Realizovanie a splnenie plánovaných úloh a aktivít vo vzájomnej kooperácii všetkých zainteresovaných zložiek, využitie odbornej spolupráce, rešpektovanie školského poriadku vytvárajú dobré predpoklady na zachovanie vhodných podmienok na ďalší sociálny rozvoj žiakov. Zo zistení vyplýva, že je veľmi dôležité, aby si pedagogickí zamestnanci na rôznych funkčných úrovniach (riaditeľ školy, výchovný poradca, koordinátor prevencie, triedny učiteľ, učiteľ) uvedomili, že práve oni majú v rukách silnú zbraň na úspešné zvládnutie boja s fenoménom násilia. Ich postupy musia vychádzať z vybudovanej dôvery medzi učiteľmi a žiakmi, z dôslednej odbornej prípravy, ktorá by mala viesť predovšetkým k pochopeniu podstaty šikanovania a k efektívnemu postupu v oblasti jej prevencie na jednej strane a k poskytnutiu účinnej pomoci v prípade odhalenia existujúceho šikanovania na strane druhej. Opatrenia na odstránenie nedostatkov Na základe zistení Štátna školská inšpekcia uplatnila voči kontrolovaným subjektom 46 odporúčaní, ktoré sa týkali najmä ustanovenia koordinátora prevencie, vytvorenia žiackej školskej rady, vymedzenia oznamovacej povinnosti v pracovnom poriadku pre pedagogických a nepedagogických zamestnancov v prípade zistenia šikanovania, vypracovania preventívnovýchovného programu a ktoré smerovali ku konkretizácii systémových aktivít školy, k zabezpečeniu vzdelávania pre pedagógov v oblasti súvisiacej so sledovanou problematikou, k stanoveniu jednoznačných pravidiel správania sa žiakov v školskom poriadku a sankcií za ich porušenie. Jednému súkromnému G uložila prijať konkrétne opatrenia v súvislosti s neprerokovaním školského poriadku, jednému štátnemu G uložila opatrenie doplniť školský vzdelávací program a ďalšiu pedagogickú dokumentáciu o systémové aktivity k prevencii a riešeniu šikanovania v školskom prostredí. Odporúčania a podnety Riaditeľom škôl realizovať funkčný systém účinných preventívnych opatrení na zamedzenie šikanovania, ktorý je založený na poskytovaní informácií a pomoci žiakom, rodičom a učiteľom rozpracovať problematiku prevencie nielen v teoretickej rovine, ale riešiť ju aj prakticky zabezpečiť v spolupráci s kompetentnými orgánmi a inštitúciami odbornú prípravu pedagogických zamestnancov k problematike šikanovania uprednostňovať pri výbere do funkcie výchovného poradcu a koordinátora prevencie tých učiteľov, ktorým žiaci dôverujú Metodicko-pedagogickému centru zamerať vzdelávacie aktivity pedagogických zamestnancov na formy skupinovej práce rozvíjajúcej zručnosti v oblasti prevencie a riešenia šikanovania Spracovala RNDr. Zlatica LUPOVÁ Ucitelske noviny_19_2010.indd 14 5/30/10 8:01:12 PM

15 týždeň Hlasy z regiónov 15. strana Premiérová hudobná jar RAJEC Usporiadať kultúrne podujatie mimo veľkých centier, ktoré obohatí prítomných, nie je samozrejmá vec. Takéto podujatie sa uskutočnilo 13. mája 2010 v Rajci a zorganizovala ho Základná umelecká škola. Bol to 1. ročník medzinárodnej interpretačnej súťaže v slovenskej tvorbe Rajecká hudobná jar. Najskôr pár nadšencov pre slovenskú hudbu začalo pred rokmi tvoriť nesúťažné stretnutie žiakov a pedagógov. Pred štyrmi rokmi sme sa rozhodli, že zmeníme dramaturgiu a dáme Prehliadke slovenskej hudobnej tvorby pre deti a mládež v Rajci nový šat v podobe súťažného prvku. Bol to jubilejný 15. ročník a začali sme tvoriť novú tradíciu za podpory ministerstva školstva. O rok sme sa posunuli opäť ďalej a okrem ministerstva školstva, ktoré bolo vyhlasovateľom súťaže, sa finančne na organizácii podieľalo aj ministerstvo kultúry. Po úspešných 17 ročníkoch prehliadky slovenskej hudobnej tvorby vzniká nová tradícia v podobe medzinárodnej interpretačnej súťaže v slovenskej tvorbe. Vďaka vyhranenej koncepcii sa nám podarilo zaujať aj iného partnera a nadviazali sme spoluprácu s Hudobným centrom v Bratislave. Súťaž je prísne anonymná, takže odborná porota v medzinárodnom zložení, zastúpená výhradne hudobnými skladateľmi, do poslednej chvíle netuší, kto bude účinkovať, z akej je školy a kto je jeho pedagóg. Dozvie sa to až pri odovzdávaní ocenení. Na tohoročnom 1. ročníku porotcovia rozdeľovali päť kolekcií ocenení. Hlavným je v každej kategórii Cena za najlepšiu interpretáciu diela slovenského autora, ďalej je to Cena Hudobného centra, Cena Mesta Rajec, Cena riaditeľa Rajec, Čestné uznanie a Titul laureáta súťaže. Súťažiaci boli zaradení do piatich kategórií, posledná kategória bola pre komorné súbory. Cenu za najlepšiu interpretáciu diela slovenského autora získali: 1. kategória: Rebecca Weidlichová (klavír), Ružomberok, pod vedením Mgr. V. Záhradníkovej, 2. kategória: Sandra Lasoková (violončelo), Rajec, pod vedením O. Pažickej, 3. kategória: Jozef Fupšo (husle), Bytča, pod vedením Mgr. A. Čičkovej, 4. kategória: Katarína Kameníková (klavír), Ružomberok, pod vedením Mgr. A. Ballovej, 5. kategória: duo priečnych fláut, J. Kresánka, pod vedením Mgr. art. V. Bánovskej, Titul laureáta (najlepší výkon súťaže): duo priečnych fláut, J. Kresánka, pod vedením Mgr. art. V. Bánovskej. Ostatné ocenenia sú na webovej stránke Boli by sme radi, keby sa Rajecká hudobná jar vyprofilovala ako súťažné stretnutie mladých talentovaných umelcov zo Slovenska i zo zahraničia, ktorí propagujú súčasnú aj staršiu slovenskú hudbu. Okrem súťažiacich zo slovenských sa zúčastnili aj žiaci z Českej republiky zo Václava Kálika z Opavy a Zlín. Pre výhercov jednotlivých kategórií, okrem vecných cien, vytvoria slovenskí hudobní skladatelia nové diela, ktoré budú premiérovať na budúci rok na koncerte víťazov. Takýto koncert minuloročných víťazov Prehliadky slovenskej hudobnej tvorby pre deti a mládež v Rajci sa uskutoční 3. júna 2010 v koncertnej sále Konzervatória v Žiline o hod. a 4. júna 2010 v Mirbachovom paláci v Bratislave o hod. Na oba koncerty srdečne pozývame. Premiérovo tu odznejú skladby súčasných slovenských skladateľov Jany Kmiťovej, Pavla Kršku, Víťazoslava Kubičku, Daniela Mateja, Diany Čornakovej a ďalších. Keďže na Slovensku nikto neorganizuje špecializovanú interpretačnú súťaž pôvodnej slovenskej hudby pre všetky nástroje, spev aj komorné zoskupenia, patrí nám prvenstvo a veríme, že sa nám bude v našej priekopníckej práci naďalej dariť aspoň tak ako doposiaľ. PaedDr. Marián REMENIUS, riaditeľ Rajec Čaro zážitkového učenia ČERVENICA PRI SABINOVE Ráno ako každé iné, ale predsa neobyčajné, prozaické. Na dvere našej školy zaklopali fantázia a humor v podobe známej prešovskej spisovateľky, ktorá píše pre deti. Žiaci boli do nohy a do tenisky pripravení nastaviť uši pútavému rozprávačskému talentu a dostať odpovede na svoje otázky od tej najpovolanejšej osoby. Ak si aj vás získala kniha Neplechy školníčky Agneše, určite sa nemýlite, že tou najpovolanejšou osobou bola spisovateľka Alžbeta Verešpejová. Prvé kontakty s touto knihou nadviazali žiaci už skôr na hodinách čítania. Ešte intenzívnejšie ich do deja knižky vtiahli žiačky, ktoré z nej recitovali ukážky v školskom kole Hviezdoslavovho Kubína. Farebné ilustrácie podnietili aj našich žiakov a tí pod vedením učiteľky výtvarne zobrazili školníčku Agnešu aj s neodmysliteľným kohútom menom Crescendo. Druháci si zas vytvorili školníčku Agnešu na svoj obraz pomocou počítačovej techniky v rámci vyučovania informatickej výchovy. Nadišiel deň besedy a žiaci netrpezlivo očakávali tetu spisovateľku. Nestáva sa predsa tak často, aby sa mohli známej osobe, ktorú poznajú len prostredníctvom jej tvorby, pozerať priamo do očí a popri vnímaní hovoreného slova sledovať aj jej mimiku, gestá. Vďaka spisovateľkinej spontánnosti, jej úprimným a humorným odpovediam vznikla v triede úžasná atmosféra a žiaci sa veľmi rýchlo ocitli na jednej lodi so spisovateľkou. Aj tí najhanblivejší odhodili zábrany a chrlili otázky jednu za druhou. Okrem neuveriteľného zážitku a pohladenia detských duší literatúrou ostali nám ako spomienky na tento deň fotografie a v knihe vzácny autogram s venovaním. Pohľad na našich žiakov, ako cez prestávku pod ich očami ožívajú písmenká v knihách zo školskej knižnice, mi aj tentoraz pripomenul čaro a silu zážitkového učenia. A, samozrejme, medzi top knihami našej školy si držia svoje čestné miesto aj knihy prešovskej spisovateľky Alžbety Verešpejovej. Mgr. Iveta KAKAŠČÍKOVÁ, ZŠ Červenica pri Sabinove Aktivity projektu v plnom prúde ZALUŽICE Televízor je názov aktivity z projektu Aj tak budem rytierom, ktorý sa uskutočnil vďaka programu Školy pre budúcnosť Nadácie Orange. Siedmaci v ZŠ s MŠ Zalužice zhotovili prenosný kartónový televízor a pestro ho ozdobili. Vo dvojiciach si pripravili vzdelávací program pre deti materskej školy a žiakov prvého stupňa. Predviedli im pantomímou zvieratá, deti ich hádali a dozvedeli sa ich anglické ekvivalenty. Zvieratá vystriedali čísla a farby. Diváci boli veľmi šikovní. Dokonca si vyskúšali účinkovanie v televízore, za ktoré ich siedmaci ocenili diplomom Malý Angličan. V priebehu týždňa si aj piataci pripravili pre žiakov materskej školy a žiakov prvého stupňa svoju aktivitu z projektu pod názvom Net a Bil. Niekoľko týždňov nacvičovali krátke divadielka o pozitívach a negatívach internetu a mobilu. Celým vystúpením sprevádzali divákov dvaja moderátori, Net a Bil. Tí vysvetlili mladším kamarátom, ako môžu správne využiť internet a mobil a aké následky má pre deti ich nesprávne používanie. Pri oboch aktivitách sa zabávali mladší i starší žiaci. Deti navzájom naplnili hlavnú myšlienku projektu. Získali tak ďalší diplom na svoj štít, aby mohli byť o pár týždňov pasovaní za rytierov. Mgr. Anna FEJKOVÁ Živá knižnica BANSKÁ BYSTRICA Počuli ste už niekedy o živej knižnici? Tiež som bola zvedavá, ako môže knižnica ožiť. No a je to úplne jednoduché. Živé knihy sú vlastne živí ľudia, ktorí rozprávajú svoje vlastné životné príbehy. Niekoľko takýchto príbehov sme sa rozhodli prečítať si s mojimi žiakmi VIII. A v piatok 16. apríla na Námestí SNP v Banskej Bystrici. No a tie živé knihy boli naozaj zaujímavé. Deti pozorne počúvali jednotlivé osudy, ktoré neboli veselé. Deti si prečítali päť živých kníh. Jednu z nich som čítala aj ja. Bol to smutný osud mladej ženy, ktorá sa v detstve nikdy nedozvedela nič o svojich starých rodičoch. Až teraz zistila, že boli Židia a našli smrť v Osvienčime. Aj slzy sa po lícach kotúľali. Najväčší úspech však mala živá kniha rómskeho chlapca žijúceho v Košiciach na smutne známom sídlisku Luník IX. Chlapec, ktorý žil v detskom domove, nepoznal svoju matku a vždy sa tešil, keď opustí detský domov. A keď sa to stalo, uvedomil si, že to bola jeho jediná rodina. Táto doplnková aktivita bola venovaná výchove k ľudským právam, kde deti opätovne pochopili, že motto Každý iný všetci rovní je stále platné a aktuálne v našom bežnom živote. Podujatie bolo realizované v rámci IX. ročníka Ľudia z rodu Rómov, zúčastnili sme sa ho ako jediná škola v Banskej Bystrici a moji žiaci ma opätovne presvedčili, že s touto problematikou sú vyrovnaní. Mgr. Emília GRÜNOVÁ, ZŠ, Tatranská 10, B. Bystrica Premena tradičnej školy ŠOPORŇA Moderná škola súčasnosti už nevystačí s tradičnými metódami a formami vyučovania, neaktuálnym obsahom, vyznačuje sa inováciou, tvorivosťou, netradičnými formami vyučovania a tiež obsahom vyučovania, ktorý si vyžaduje prispôsobenie sa dynamickej novej dobe súčasnej neustále sa meniacej realite. Projekt, do ktorého sa zapojila ZŠ s MŠ v Šoporni, Moderná škola základ života začína posúvať vyučovací proces do moderných dimenzií. Vznikol na zvyšovanie kvality vzdelávania. Je odpoveďou na výzvu Ministerstva školstva SR. Podporili ho európske štrukturálne fondy v rámci Operačného programu Vzdelávanie. Naším cieľom je dotvoriť a inovovať obsah vlastného vzdelávacieho programu, zatraktívniť metódy a formy vyučovania. Našej škole bol schválený nenávratný finančný príspevok (NFP) vyše 113-tisíc eur. Získané prostriedky z NFP budú použité na nákup: PC zostavy, notebookov, interaktívnej tabule, dataprojektorov, moderných vyučovacích pomôcok a iného. Do projektu sa zapojili viacerí pedagogickí zamestnanci, ktorí sa podieľajú na tvorbe a implementácii moderných vyučovacích metód a e-learningového portálu. Organizujú aktivity, aby čo najefektívnejšie prispeli k rozvoju kľúčových kompetencií a zručností pedagógov a žiakov s dôrazom na jazykovú komunikáciu, využitie IKT, rozvíjanie kultúrneho dedičstva a pod. Naša škola sa stáva trendovou, atraktívnou, spĺňajúcou požiadavky informačnej spoločnosti i trhu práce. Už v súčasnosti evidujeme výraznú spokojnosť žiakov, rodičov, pedagogických i nepedagogických zamestnancov a priateľov školy, a tým potvrdzujeme veľmi dobrý imidž našej školy. Mgr. Elena HOLBÍKOVÁ, manažérka publicity Ucitelske noviny_19_2010.indd 15 5/30/10 8:01:13 PM

16 16. strana Kultúrne spektrum týždeň Poklady na Bratislavskom hrade DO MÚZEA Od 15. mája 2010 má verejnosť opäť po dvoch rokoch možnosť vojsť do Klenotnice Bratislavského hradu, ktorého obnova naďalej pokračuje. Nájdete tu výstavu ARS LITURGICA Zlatníctvo v službách liturgie, ktorú pripravilo Slovenské národné múzeum Historické múzeum v spolupráci s Národnou radou Slovenskej republiky a Konferenciou biskupov Slovenska. Výstava je jedným z hlavných podujatí Roka kresťanskej kultúry 2010, a ak sa vyberiete na školský výlet do hlavného mesta, výstavu rozhodne neobíďte. V Klenotnici Bratislavského hradu bola až do roku 2008 výstava Klenoty dávnej minulosti Slovenska, prezentujúca najvýznamnejšie archeologické nálezy. Poklady sú v Klenotnici opäť tentoraz sú dovezené zo 40 inštitúcií, farností a kostolov veľkých miest i malých obcí celého Slovenska. Výstava predstavuje spolu 112 sakrálnych klenotov kalichov, cibórií, monštrancií, kadidelníc, svietnikov, relikviárov a iných predmetov vyrobených výlučne z drahých kovov zo zlata a striebra. Všetky sú ukážkou remeselnej virtuozity zlatníckych majstrov. Liturgické predmety sú prezentované chronologicky od 14. storočia po súčasnosť. Vývoj zlatníckeho umenia demonštrujú autorky výstavy Alena Piatrová a Ingrid Štibraná na príkladoch, vďaka ktorým si návštevník môže ľahšie uvedomiť postupné zmeny tvarov, techník a výzdoby. Svojimi liturgickými predmetmi sú zastúpené všetky majoritné kresťanské cirkvi pôsobiace na Slovensku rímskokatolícka, evanjelická a. v., reformovaná kresťanská, gréckokatolícka a pravoslávna. Výstava je výnimočná aj tým, že každý predmet v sebe skrýva časť histórie: hľadeli naň tisíce a tisíce ľudí, dotýkali sa ho stovky farárov, slúžil pri mnohých bohoslužbách. Na rozdiel od mnohých iných exponátov bežne vystavovaných v múzeách predmety prezentované na tejto výstave sú stále používané. Vyňali ich zo sakrálneho prostredia, aby ich vystavením mali návštevníci možnosť vnímať najmä ich umeleckoremeselnú stránku. Najstarším vystaveným predmetom je kalich z polovice 14. storočia, ktorý dnes vlastní Evanjelický cirkevný zbor v Štítniku. Je vyrobený zo striebra a z u. Najmladším je zlatý kalich s paténou (1995), ktorý daroval pápež Ján Pavol II. Nitrianskej diecéze pri svojej návšteve Slovenska. Najzaujímavejší osud má efektný secesný andrášiovský kalich s paténou z roku 1904, ako v súčasnosti jediná známa liturgická nádoba zo zlata v našich štátnych umeleckých zbierkach. Objednávateľ gróf Dionýz Andráši ho nechal zhotoviť zo zlatých šperkov, ktoré za života nosila jeho manželka Františka. Kalich mal byť používaný výlučne pri slúžení výročných zádušných omší na pamiatku Františkinej smrti, teda vždy 26. októbra, v mauzóleu Andrášiovcov v Krásnohorskom Podhradí (dnes SNM Múzeum Betliar). Jeho autor, popredný mníchovský zlatník Adolf Mayrhofer, súčasne vytvoril aj 18-dielnu kompletnú oltárnu súpravu z čiastočne pozláteného striebra a translucidného u. Niekoľko predmetov tejto andrášiovskej liturgickej súpravy je spolu s kalichom vystavených v samostatnej vitríne. Rok 2010 bol vyhlásený za Rok kresťanskej kultúry. Cieľom tohto podujatia, ktoré bolo iniciované Konferenciou biskupov Slovenska a Ekumenickou radou cirkví v SR, je reflexia európskych kresťanských koreňov v konfrontácii so smerovaním kultúry, umenia a spoločnosti. Ambíciou výstavy ARS LITURGICA Zlatníctvo v službách liturgie je prispieť k tejto reflexii. Želaním autorov a organizátorov je, aby prehliadka bola pre každého návštevníka nielen hlbokým estetickým, ale aj duchovným zážitkom. Výstava je sprístupnená denne okrem pondelka od do hod. až do konca apríla (re) Foto Pavol BREIER Fialové sympózium DO GALÉRIE Tradíciu tematických sympózií založili pedagógovia vtedajšej Katedry výtvarnej tvorby Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici roku 2003, keď sa konalo prvé symposion hostina. Sympóziá pokračovali témou červená, červená v bielom, modrá, ružová. Roku 2009 prebrala túto úlohu Stredoslovenská galéria usporiadaním čierno- -bieleho sympózia. Tohtoročnou témou sympózia je fialová. Zapojiť sa mohol každý so svojím projektom skúmajúcim problematiku fialovej v umení, bez obmedzenia formy a materializácie. Tematika fialovej je jediným obmedzením a zároveň akýmsi emulgátorom, ktorý spája jednotnou témou široké spektrum zúčastnených od študentov stredných škôl cez študentov a absolventov vysokých škôl až po ich pedagógov a ľudí, ktorí sa venujú vlastnej tvorbe vo voľnom čase. Projekty prešli výberovým konaním. Vybraní autori pristúpili k spracovaniu témy z rôznych uhlov, od technickej stránky a vlastností fialovej ako farby až po osobné zážitky, skúsenosti a asociácie, ktoré v nás fialová môže vyvolať. Od jednoduchých, hravých a bežných vecí, ktoré denne vidíme, po témy, ktoré spracúvajú problematiku rodových stereotypov, skrytého násilia, duchovna či filmovej slávy. Z výtvarných prác zostavili výstavu, ktorú môžete zhliadnuť od 19. mája do 6. júna 2010 v room 19_21 a ostatných priestoroch Vily Dominika Skuteckého v Banskej Bystrici. Na vernisáži 19. mája, ponímanej ako sympózium, predviedli svoje umenie chemici Univerzity Mateja Bela (UMB), program pokračoval čítaním poézie spojeným s projekciou a meditatívnym koncertom hrou na tibetské misky. Súčasťou programu boli živé performancie študentov Katedry výtvarnej tvorby a edukácie Pedagogickej fakulty UMB a Akadémie umení v Banskej Bystrici. (re) Mapa mojich snov DO ŠKOLSKEJ KNIŽNICE Textom na záložkách kníh príliš nedôverujem, skôr naopak: sú totiž zväčša súčasťou marketingu a reklamy, usilujú sa knihu za každú cenu vychváliť, len aby sa predala, podobne ako super účinný prací prášok alebo zázračné prírodné produkty na chudnutie. Pravdou je aj to, že z nepredaných, no najmä z nečítaných kníh vanie veľmi, veľmi veľa smútku a márnosti. No pri knihe amerického spisovateľa Reifa Larsena s úžasným názvom Mapa mojich snov (Ikar, 2010) je záložka pravdivá, výstižná a pokojne ju odpisujem od začiatku do konca. Tu je: Môže mapa zachytiť trajektórie pocitov, osamelosť, lásku? Dajú sa zmapovať rodinné tajomstvá? Rodíme sa s kompletnou mapou sveta v hlave? Trávime väčšinu života skúmaním, ako sa k nej dostať? Máme právo v nej odbočiť? Sú na mapách tie pravé miesta? Otázky sa zjavia na scéne v jedno obyčajné augustové popoludnie, keď dvanásťročný T. S. Spivet, obdarený talentom svojrázneho kartografického vnímania, prijme telefonát zo Smithsonovho inštitútu vo Washingtone, v ktorom mu oznamujú, že za svoj príspevok k rozvoju vedy dostáva prestížnu Bairdovu cenu. T. S. sa z vidieckeho ranča v Montane vydáva na cestu sám, pred svitaním, s úmyslom naskočiť na nákladný vlak smerujúci na východ krajiny do hlavného mesta. Čím väčšmi sa však od domova vzďaľuje, tým nástojčivejšie ho jeho púť privádza späť. Zošit s rodinnou históriou v jeho kufri rozpráva príbeh predkov, ich dávnej cesty na západ. Ako T. S. číta, začína vidieť svojich blízkych i svoju rolu v novom svetle. Objavuje, že medzi faktom a fikciou sú niekedy nejasné hranice a že aj napriek analytickej prísnosti, s ktorou chce zaznamenávať všetko, s čím sa stretáva, svet okolo neho zostáva zahalený tajomstvom. Obrázky, mapy a ilustrácie k textu odhaľujú o hrdinoch často viac než samotný príbeh. A hoci by sa zdalo, že takáto kniha dvanásťročného rozprávača bude určená deťom, nie je to tak. Pohodové, no zároveň intelektuálne čítanie je určené predovšetkým dospelým, ktorí v sebe nezakríkli zvedavú dušu dieťaťa, ktorí cez úprimný pohľad chlapca dokážu objaviť mnoho dôverne známeho, intímneho, vypovedaného napriek neraz vážnym súvislostiam humorne, s bravúrou a so závažným posolstvom. Dodám ešte niekoľko postrehov z tohto neobyčajného diela, o ktorom sa Stephen King vyjadril: Táto kniha je poklad. Veru je. Okrem iného je aj o tom, že spoznávanie sveta, vzdelávanie, objavovanie môžu byť spojené aj s veľkým dobrodružstvom, krásou a so zábavou. A ešte, nemali by sme zabúdať, že svet spoznávame aj srdcom. Rozprávanie dvanásťročného chlapca, ktorý je v mnohých disciplínach až priveľmi vzdelaný, no zároveň je ešte stále aj dieťaťom, vnáša do knihy ustavičné napätie. Zákonite preto nasleduje zrážka so svetom dospelých, ktorí chcú všetko pragmaticky, utilitárne využiť, ba aj zneužiť vo svoj prospech. Čistý svet, svet prírody, tvorivosti a spoznávania, tam doma na ranči Medený vŕšok narazí na svet pretvárky, účelového klamstva, podvodov vo Washingtone. Ba predstavitelia Smithsonovho múzea neváhajú zneužívať a prekrúcať boľavé ľudské príbehy a rodinné tragédie, ešte aj chlapcovu vnútornú trýzeň zo smrti brata, ktorý sa zastrelil pri spoločnej hre v stodole. Bola to samovražda alebo náhoda? T. S. nám ku koncu knihy hovorí: Aké šťastie som len mal, že som mohol vyrastať na takom ranči, v tom zámku predstavivosti, kde psy obhrýzajú kosti a hory vzdychajú pod váhou nebies na pleciach. Rozprávačovo meno T. S. znamená Tecumseh Stehlík a aj ono symbolizuje spätosť s jeho predkami, previazanosť s európskymi i indiánskymi koreňmi, s históriou. To je to, čo nám tak veľmi chýba. Výnimočné a nadané dieťa číta v spomínanom zošite, kde je uložený príbeh jeho rodiny, aj takúto vetu: Uzavrieť sa pred tým, čo sa dá dosiahnuť, znamená zabiť časť svojej bytosti, ktorá už nikdy neožije. A múdry učiteľ mu hovorí: Lož závisí od motívu. Väčšina vecí na tomto svete by sa nedala urobiť bez malého ohnutia pravdy. Záleží na nás, ako ju budeme ohýbať. Mojou jedinou výhradou je, že kniha Mapa mojich snov je vytlačená veľmi malým písmom. Ale celkom isto čítajte aj poznámky na margách. Sú skvostné! Peter HOLKA Ucitelske noviny_19_2010.indd 16 5/30/10 8:01:17 PM

17 , týždeň Príloha UN Ročník LVIII Energia v projektovom vyučovaní Spojená škola v Detve vo veľkej miere využíva finančné prostriedky, ktoré ponúka Európska únia na modernizáciu, zlepšenie a zatraktívnenie výchovno-vzdelávacieho procesu. Projekty medzinárodnej spolupráce ponúkajú žiakom zahraničné stáže a výmenné pobyty, projekty spolufinancované Európskym sociálnym fondom sú zamerané na modernizáciu vzdelávania a odbornej prípravy. Do svojej druhej polovice sa prehupol projekt Vychovávame moderných strojárov a využívame elearning. Realizujeme ho v rámci výzvy Operačného programu Vzdelávanie - Premena tradičnej školy na modernú a jeho strategickými cieľmi sú dobudovanie e-learningového e-portálu a príprava moderných strojárov. Projekt realizujeme cez dve hlavné projektové aktivity. Prvou je dobudovanie e-learningového e-portálu a zahŕňa rozšírenie existujúceho školského portálu o novú funkcionalitu a ďalšie elektronické cvičebnice. Nová funkcionalita bude obsahovať napr. suplovanie, maturitné skúšky, termínovník úloh, štatistiky, fórum, okienko pre výchovného poradcu a veľa ďalších funkcií, ktoré zlepšia informovanosť o škole aj komunikáciu medzi žiakmi, rodičmi a verejnosťou. Zároveň osemnásť pedagogických zamestnancov pripravuje inovované elektronické cvičebnice, ktorých obsah sa začne overovať od školského roka 2010/2011. Popri cvičebniciach budú výstupom projektu doplnkové didaktické prostriedky, výučbové CD, nástenné materiály či e-learningové kurzy. Elektronické cvičebnice a didaktické pomôcky budú využívané vo vyučovacom procese v rámci jednotlivých predmetov a po ich aktualizácii aj v nasledujúcich školských rokoch. Druhá aktivita nesie názov Výchova moderných strojárov a jej hlavným cieľom je modernizácia odbornej prípravy v strojárskych odboroch, predovšetkým v odbore mechanik nastavovač. Je nosnou aktivitou projektu a smerovala do nej aj hlavná časť nákupov. Zriadila sa moderná CNC učebňa vybavená CNC sústruhom HAAS, počítačmi so strojárskym grafických softvérom, interaktívnou tabuľou a ďalšou výpočtovou technikou. V tejto učebni sa v apríli začal aplikovať inovovaný školský vzdelávací program, ktorý je hlavným výstupom v rámci tejto aktivity. Tvorbe inovovaného školského vzdelávacieho programu predchádzala dôsledná analýza potrieb zamestnávateľov, ktorá odhalila rezervy v príprave kvalifikovanej pracovnej sily pre strojársku výrobu. Nový vzdelávací program obsah, učebné texty, metódy a formy, vytvorené programy sa bude aplikovať od budúceho školského roku. Projekt je prínosom pre žiakov aj pre zapojených pedagogických zamestnancov, ktorí počas jeho realizácie absolvovali viaceré školenia v práci s novými technológiami a programami. V neposlednom rade budú z neho profitovať aj ostatní pedagógovia, ktorí budú môcť využívať zakúpenú techniku a vytvorené didaktické pomôcky. Ing. Ján MELICH, riaditeľ Spojenej školy v Detve V bratislavskej Strednej odbornej škole drevárskej vychovávajú umením aj k tvorivému remeslu. Príprava drevárskych odborníkov Nadväzne na celoštátne kolo súťaže žiakov stredných škôl Enersol SK využitie alternatívnych zdrojov energie sa 22. a 23. apríla konala v Trnave a v Bratislave medzinárodná konferencia spojená s medzinárodným kolom súťaže a prehliadkou najúspešnejších súťažných prác žiakov. Organizátorom medzinárodnej konferencie bol Krajský školský úrad v Trnave. Odborným gestorom súťaže v Českej republike je Vzdelávacia agentúra Kroměříž. Takmer 40-členná delegácia z Českej republiky bola zastúpená ôsmimi krajmi (Karlovarský, Praha, Zlínsky, Stredočeský, Juhočeský, Juhomoravský, Vysočina a Liberecký kraj). Slovenská republika bola Jednou zo škôl, ktoré sa rozhodli v súčinnosti s ostatnými študijnými a učebnými odbormi formovať absolventov výchovou človeka k umeniu, je SOŠ drevárska v bratislavskej mestskej časti Trnávka na Pavlovičovej ulici. Okrem tradičných učebných odborov (stolár, čalúnnik) a študijných odborov (výroba nábytku, nadstavbové štúdium) v nej existujú od roku 1996 dva umelecké odbory, ktoré organicky súvisia s drevárskym zameraním tvorba nábytku a interiéru a konzervátorské a reštaurátorské práce, artefakty z dreva. V tejto podobe škola vznikla ako prvá na Slovensku a združila pôvodné dve školy Stredné odborné učilište, ktoré bolo založené začiatkom 60. rokov minulého storočia, a Strednú priemyselnú školu drevársku, ktorá vznikla roku Prednosťou školy je koncepcia štúdia, v ktorej ide o prepojenie kreativity s pragmatickým prístupom k životu. Zložka odborného vzdelávania je tvorená základným odborným a špeciálnym odborným učivom, ktoré je koncipované tak, aby umožnilo absolventom uplatnenie v rozvíjajúcich sa technických, technologických, ekonomických podmienkach. V odbornej zložke vzdelávania uprednostňujeme riešenie problémových zadaní s prvkami výskumných úloh, ktoré umožňujú sústavne rozvíjať pracovnú aktivitu žiakov a viesť ich k návykom používať odbornú literatúru. Grafické a konštrukčné úlohy spracovávajú pomocou výpočtovej techniky. Odborné vzdelávanie zabezpečujú kvalifikovaní profesionáli v architektonickej tvorbe, reštaurovaní a konzervovaní umeleckých artefaktov, vo voľnej maliarskej a kresliarskej tvorbe, v neodmysliteľnej súčinnosti s výučbou dejín umenia a kultúry. Ku škole patria dielne a ateliéry pre žiakov, kde môžu nadobúdať manuálne zručnosti a overovať si v praxi teoretické poznatky získané počas teoretickej časti vyučovania. V rámci medzinárodných projektov škola opakovane spolupracuje so školami v zahraničí. Počas projektových stretnutí sa žiaci a učitelia zúčastňujú na vyučovaní v partnerských školách, komunikujú v cudzom jazyku s rovesníkmi z partnerských škôl, samostatne v ňom prezentujú výsledky svojich projektových úloh. Enersol medzinárodne zastúpená Košickým, Žilinským, Trenčianskym, Nitrianskym a Trnavským krajom. Medzinárodnej súťaže sa zúčastnilo 24 žiakov (13 zo SR a 11 z ČR). Pozostávala z vedomostného testu a prezentácie súťažných prác. V rámci medzinárodného kola súťažili 10-členné družstvá. Medzinárodná hodnotiaca komisia rozhodla, že ôsmi členovia budú prvý deň písať vedomostný test a dvaja na druhý deň prezentovať svoje práce v Národnej rade Slovenskej republiky. Test (20 otázok s výberom odpovede) zostavil Ing. Ľudovít Šimun zo Strednej priemyselnej školy v Trnave. V testovej časti zvíťazilo družstvo SR o 2 body pred družstvom ČR. Foto Ján SÚKUP Teoretická a tvorivá príprava Aby boli absolventi schopní uplatniť sa v odbore, príprava si vyžaduje spojenie teoretickej časti prípravy s praktickou manuálnou zručnosťou. V teoretickej časti vzdelávania sa žiak na predmete technológia zoznamuje so základnými technologickými postupmi, s používanými materiálmi, nástrojmi. Cieľom je pochopenie súvislostí technologických postupov pri konzervovaní, reštaurovaní a údržbe umeleckého predmetu. Obsah predmetu je rozvrhnutý do štyroch ročníkov. Základy reštaurátorskej dokumentácie (technologická časť i fotodokumentácia) sa žiak učí na predmetoch technické kreslenie a reštaurátorská dokumentácia v 1. ročníku a základy fotografovania v 2. a 3. ročníku. V realizačnej dokumentácii sú obsiahnuté postup práce, použité materiály, grafická dokumentácia, stratigrafické tabuľky a fotodokumentácia, preberací a odovzdávací protokol a iné. Základné fakty z dejín umenia hodnotenie umeleckých diel, pochopenie (pokračovanie na strane 18) Svoje projektové práce prezentovali za ČR Petr Bartoníček zo Strednej odbornej školy a Gymnázia Liberec a Miloš Kos z Integrovanej strednej školy technickej Benešov, za Slovensko Zuzana Badová z SOŠ obchodu a služieb Martin-Jahodníky a Adam Danáč z SPŠ elektrotechnickej Piešťany. Práce boli na vysokej odbornej úrovni. Zahŕňali oblasť energetických úspor a obnoviteľnej energie, slnečnú fotovoltaiku, energiu vetra, akumulovanie energie a nízkoteplotné vykurovanie. Aj v tejto časti boli výsledky tesné a po zhrnutí bodov za vedomostný test a prezentácie prác napokon zvíťazilo družstvo Slovenskej republiky. RNDr. Eva HUTTOVÁ, Krajský školský úrad v Trnave Analýza: Na trhu práce úspešnejší s učenými odbormi Strany 18 až 20 Šperky z Mokrohájskej Mladý tvorca: Nitra upevnila svoje východiská Dokument Strana 21 Strana 22 Strany 28 až 30 Ucitelske noviny_19_2010.indd 17 5/30/10 8:01:22 PM

18 18. strana Aktivity škôl týždeň Efektívnou energiou k environmentu EKOFOND EkoFond, zriadený pri Slovenskom plynárenskom priemysle (SPP), a. s., spustil vlani dlhodobý vzdelávací projekt s názvom EkoFond pre školy. Jeho aktivistom sa hneď na začiatku podarilo vzbudiť záujem o oblasť zdrojov energie a energetickej efektívnosti, úspor energií a ochrany životného prostredia u žiakov a pedagógov základných i stredných škôl. Zámerom EkoFondu je priblížiť zložitú oblasť energetickej efektívnosti tvorivou a hravou formou aj prostredníctvom súťaže. Vlaňajší i tento ročník boli vyhlásené na tému súvisiacu s efektívnym využívaním energie. Hlavnými hodnotiacimi kritériami súťaže sú aktívna účasť žiakov na tvorbe vzdelávacích aktivít a ich schopnosť spracovať tému kreatívne a originálne. Paralelnou aktivitou sú vzdelávacie webové hry umiestnené na webovej stránke fondu, určené pre mladších žiakov základných škôl. Keďže niektoré z hier boli pripravené aj v anglickej a nemeckej verzii, okrem environmentálnej výchovy ich učitelia môžu využívať aj na spestrenie výučby cudzích jazykov. Z celkového počtu 134 prihlásených projektov bolo roku 2009 odmenených 15 projektov základných škôl cenami v hodnote eur. EkoFond týmto projektom podporuje vzdelávanie žiakov a pedagógov základných škôl v oblasti efektívneho využívania energie. Opäť sme sa presvedčili, Príprava drevárskych (dokončenie zo strany 17) princípov vývoja umení a umeleckých remesiel sa žiaci učia na predmete dejiny výtvarnej kultúry. Obsahom predmetu ochrana pamiatok vo 4. ročníku sú okrem kultúrneho dedičstva aj jeho význam, platná legislatíva, starostlivosť o pamiatky. Základným odborným predmetom je výtvarná príprava. Cieľom je rozvíjať tvorivosť, výtvarné myslenie, kultivovanosť výtvarného videnia, fantáziu, prehlbovať schopnosť pozorovať a ovládať výtvarné techniky a zásady umeleckej tvorby. Obsahom výtvarnej prípravy v 1. ročníku sú štúdium reálií od jednoduchých prírodných objektov až po ľudskú postavu, štylizácie a abstrahovanie, možnosti kompozičných i farebných riešení prác. V 2. ročníku sa pozornosť sústreďuje aj na špecifické reštaurátorské techniky, ako je vytváranie kópií s čiarkovanou retušou poškodených miest polychrómie. Prípravou na vlastnú realizáciu reštaurátorského zásahu v materiáli, ktorým je drevo, je predmet modelovanie a rezbárstvo, kde si žiaci osvojujú zručnosti tvorbou reliéfnych štúdií a plastík, čiže umeleckého diela v trojrozmernom priestore. Okrem modelovania a následného odlievania kópií zo sadry, epoxidu a pod., pri rezaní rezbárskymi dlátami podľa predlohy sa veľmi osvedčilo zadávanie vlastného motívu, ktorý žiaci transformujú výtvarnou skratkou do plastického objektu. Výsledok týchto voľných prác žiakov je lepší ako pri vyhotovení kópií, pričom sa takisto naučia technologický postup rezania a následnej povrchovej úpravy. Modelácia a rezba jednoduchých plôch, štruktúr až po štúdiu ľudského tela sú obsahom predmetu od prvého ročníka po tretí. Školská prax Pre profesiu je najdôležitejším predmetom prax, rozvíjanie výtvarných a remeselných zručností tak, aby žiaci boli schopní vykonávať samostatne konzervátorské úkony a pod vedením i reštaurátorské úkony na umeleckých dielach z dreva. Prax sa vyučuje v štyroch ročníkoch od šiestich hodín týždenne v 1. ročníku až po dvanásť hodín vo 4. ročníku. V prvom ročníku sa žiaci učia ručnému i strojovému opracovaniu dreva a povrchovým úpravám. Vhodné sú zadania napr. intarzie podľa vlastného návrhu či dobovej kópie, kde sa naučia celý postup prác až po záverečnú retuš. V druhom ročníku sa učia priestorovej kresbe, rezaniu jednoduchých slohových prvkov, ako sú lišty alebo ornamenty. Vlastnej práci konzervátora i reštaurátora sa začínajú venovať v treťom ročníku, doplňovaniu chýbajúcich a poškodených častí drevnej hmoty, povrchovým úpravám, ako sú voskovanie a patinovanie. Učia sa spôsoby zlátenia na mixtion, poliment i nepravé zlátenie, takisto historickú i súčasnú techniku polychrómie na kriedovej vrstve a šelakovú politúru. Zo špecifických reštaurátorských postupov sa učia petrifikovať drevo napúšťaním roztokmi, odstraňovaním uvoľnenej alebo nežiaducej polychrómie a umývaním čistiacimi roztokmi za použitia osobných ochranných hygienických pomôcok a digestorov, ktorými je vybavená reštaurátorská dielňa. Všetky tieto postupy sa učia na odliatych kópiách historických diel alebo na skutočných úžitkových historických predmetoch, ako sú fragmenty nábytku a pod. že deťom záleží na životnom prostredí, ktoré sa čoraz viac stáva bežnou súčasťou ich života. Mimoriadne nás zaujala kreativita, s ktorou sa učitelia a ich žiaci ujali zadania, povedal Jean-Jacques Ciazynski, predseda Správnej rady EkoFondu, v Bratislave 20. mája na slávnostnom vyhlásení výsledkov a odovzdávaní cien víťazom. Druhý ročník súťaže prebiehal na prelome rokov 2009/2010. Jeho témou bola Energia v doprave ako budeme jazdiť v budúcnosti. Do projektu sa zapojilo 84 základných škôl zo všetkých oblastí Slovenska, najviac z Banskobystrického a Trenčianskeho kraja. Úlohou učiteľov a žiakov bolo tvorivo spracovať projektové vyučovanie zamerané na problematiku využitia zemného plynu a iných alternatívnych palív v doprave v súčasnosti aj v budúcnosti. Členovia troch hodnotiacich skupín posudzovali 90 projektov, pričom v každej boli zastúpení ekológ, pedagóg a zástupca SPP odborník na využitie alternatívneho motorového paliva CNG. Za najkreatívnejšiu v súťaži EkoFondu tento rok vyhlásili Základnú školu Andreja Sládkoviča zo Sliača. Zaujala projektom Bez nafty a ropy zachránime životy. Na druhom mieste skončila ZŠ sv. Dominika Savia z Dubnice nad Váhom s projektom Energia v doprave ako budeme jazdiť v budúcnosti, tretia bola ZŠ v Hliníku nad Hronom s prácou Prejdi na zelenú. Tieto školy získali komplexný energetický audit budov, na základe ktorého môžu požiadať o finančný príspevok v grantovom programe EkoFondu na realizáciu opatrení zameraných na zlepšenie hospodárnosti budov (zatepľovanie obvodového plášťa budovy, výmena okien a pod). Desať prvých súťažiacich škôl získalo finančné prostriedky na nákup učebných pomôcok a vecné ceny pre žiakov a učiteľov. Mimoriadnu cenu EkoFondu za originálny výstup z projektu získali žiaci z Cirkevnej ZŠ sv. Juraja zo Svidníka za CNG pieseň Návšteva z budúcnosti. (aj) V štvrtom ročníku si osvojujú ešte určité zručnosti, ako je napr. rezba písma, ale najdôležitejším poslaním je práca na samostatnej maturitnej úlohe. Žiak ju dostáva podľa schopností, ktoré preukázal v predchádzajúcich rokoch štúdia. Praktické uplatnenia Medzi prácami prvých absolventov školy, ktorí vykonávali prax v reštaurátorských dielňach Historického múzea SNM na Bratislavskom hrade, prevládali práce zo zbierkového fondu múzea, napríklad barokové rámy, rokokové svietniky a drobné ľudové plastiky 19. storočia. Postup práce metodicky zabezpečovali pracovníci múzea. Neskôr, najmä z dôvodu rekonštrukcie hradu, sa čoraz viac objavovali a v súčasnosti úplne prevládajú nábytkové kusy z konca 19. a zo začiatku 20. storočia, napr. stoličky Thonet, šijacie stroje Singer, komody, nočné stolíky, obrazové rámy či kolovrátky. O výsledkoch ich prác svedčia prezentácie v SNM v Bratislave, SNG v Bratislave, každoročne na výstave Juvyr v Bratislave a účasť a ocenenia na výtvarných súťažiach. Adepti štúdia daného odboru musia absolvovať talentové prijímacie skúšky z predmetnej kresby, voľnej figurálnej kompozície a modelovania. Obsah vzdelávania v študijnom odbore konzervátorské a reštaurátorské práce je stanovený tak, aby ich absolventi mohli vykonávať ako stredné odborné sily v reštaurátorských ateliéroch múzeí či galérií pod odborným vedením, prípadne po zapracovaní i podnikať v tejto oblasti. Alebo si v súčinnosti s členmi Komory reštaurátorov otvoriť samostatnú živnosť. Odbor, prirodzene, pripravuje absolventov aj na štúdium na vysokej škole. Ing. Mária PANÁČKOVÁ, riaditeľka SOŠ drevárskej ; akad. maliar Vladimír KOVÁČ, zástupca pre PV Na trhu práce úspešnejší s učebnými odbormi ANALÝZA Príspevok nadväzuje na článok Absolventi stredných škôl v ukazovateľoch nezamestnanosti (UN, , segment Školstvo odborne), ktorý sa zaoberal absolventskou nezamestnanosťou v širšom kontexte celkovej nezamestnanosti, jej dlhodobejším vývojom a efektom krízy na ňu. Cieľom tejto analýzy je zaostrenie optiky na nezamestnanosť absolventov odborných škôl. Predmetom nášho záujmu sú nezamestnaní absolventi stredných odborných škôl a stredných odborných učilíšť, vývoj ich nezamestnanosti so zameraním sa na sezónny cyklus 2008/2009. Pri členení stredných škôl sa používala predchádzajúca klasifikácia. Absolventi stredných odborných učilíšť sú navyše rozdelení podľa toho, či ukončili, alebo neukončili štúdium maturitou. Súradnicami sledovaného objektu sú ukazovatele absolútneho a relatívneho počtu nezamestnaných absolventov v členení podľa regiónu, času evidencie a skupiny odborov vzdelania. Zdrojom dát sú štatistiky o nezamestnanosti pravidelne vykazované Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny a údaje o absolventoch škôl z Ústavu informácií a prognóz školstva (ÚIPŠ). 1. Nezamestnaní absolventi stredných odborných škôl Sezónny cyklus vývoja počtu nezamestnaných absolventov stredných škôl prebieha v období od júna do mája nasledujúceho roku. Začína sa príchodom čerstvých absolventov na trh práce. Časť z nich sa zamestná hneď, časť si hľadá pracovné miesta, a to aj prostredníctvom úradov práce, do ktorých evidencie sa dostáva. Počet evidovaných absolventov zvyčajne kulminuje v septembri. Dynamika pokračuje postupnou absorpciou nezamestnaných trhom práce, keď počet evidovaných klesá a uzatvára sa na minimálnej hodnote spravidla v máji nasledujúceho roku. Práve v tejto absorpčnej etape sa začiatkom roku 2009 prejavil vplyv ekonomickej krízy. Od roku 2004 klesali počty absolventov stredných odborných škôl (SOŠ) priemerným tempom 950 za rok. V rokoch 2007 a 2008 ukončilo štúdium spolu absolventov, z toho postupovalo priamo na vysoké školy 48 %. Podiel pokračujúcich v štúdiu sa zvyšoval už od roku Vysoká škola tým významne pomáhala eliminovať nárast nezamestnanosti tejto skupiny absolventov. Úrady práce evidovali v sezóne 2008/2009 priemerne 5063 absolventov stredných odborných škôl, najmenej 2595 v júni a najviac 6573 v septembri Najvyšší priemerný po- Graf 1: Priemerný počet nezamestnaných absolventov SOŠ v krajoch SR (2008/2009) Košický kraj Prešovský kraj Banskobystrický kraj Žilinský kraj Nitriansky kraj Trenčiansky kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj Graf 2: Vývoj medziročného indexu nezamestnaných absolventov SOŠ 2,0 1,8 1,6 1,4 1,2 1,0 0,8 0,6 2008/ / / / / / / / / / / /05 Ucitelske noviny_19_2010.indd 18 5/30/10 8:01:28 PM

19 týždeň Zamestnanosť absolventov odborných škôl 19. strana čet nezamestnaných mali v Prešovskom (997) a Košickom kraji (992), najmenej (256) v Bratislavskom kraji (graf 1). Porovnanie počtu nezamestnaných absolventov s vývojom v predchádzajúcej sezóne umožnilo identifikovať nástup a priebeh krízy a odhadnúť jej kvantitatívny efekt na absolventov stredných odborných škôl. Hodnoty medziročného indexu začali prekračovať hladinu 1 v októbri Tento ukazovateľ každý mesiac rástol, v máji 2009 bolo evidovaných už o 84 % absolventov viac ako rok predtým (graf 2). Výraznejšie zvýšenie nezamestnaných absolventov v porovnaní s predchádzajúcim rokom sa prejavilo už v septembrovej evidencii úradov práce v Žilinskom kraji. V štyroch krajoch to bolo v októbri a v troch v novembri Hodnoty rástli až do mája 2009 vo všetkých krajoch SR. Najvyšší mesačný prírastok (5110) absolventov SOŠ zaevidovali na úradoch práce v septembri Prírastky kulminovali vo všetkých krajoch rovnako. Najmenej (391) absolventov bolo zaevidovaných v máji V tom istom mesiaci bol zaznamenaný maximálny úbytok z evidencie, dosiahol 1474 absolventov. Podľa času evidencie boli v septembri 2008 najpočetnejšou skupinou (80,3 %) absolventi nezamestnaní menej ako 3 mesiace. Podiel dlhodobo nezamestnaných (t. j mesiacov) tvoril 6,4 %, oproti septembru 2007 sa znížil o 2,5 percentuálneho bodu (pb). Priemerný čas evidencie absolventov na úradoch práce klesal, v májových hodnotách sa od roku 2004 znížil zo 6,6 mesiaca na 5,5 mesiaca roku Podobne sa znižoval od roku 2005 aj v štatistikách za september (graf 3). 1.1 Miera nezamestnanosti absolventov stredných odborných škôl Miera nezamestnanosti, ktorá odráža intenzitu javu, sa vyjadruje podielom nezamestnaných absolventov k relevantnému počtu absolventov končiacich školu v ostatných dvoch rokoch. Priemerná miera nezamestnanosti absolventov stredných odborných škôl v sezóne 2008/2009 bola 9,4 %. Vzhľadom na nástup krízy bola vyššia ako v predchádzajúcom období, keď vykazovala 7,0 %. Maximum (12,2%) dosiahla v septembri a minimum (4,8%) v júni 2008 (graf 4). Graf 3: Priemerný čas nezamestnanosti absolventov SOŠ v rokoch 2003 až máj, september Graf 4: Vývoj miery nezamestnanosti absolventov SOŠ v sezóne 2008/ % 12 % 10 % 8 % 6 % 4 % 2 % 0 % Z dlhodobejšieho pohľadu najvyššiu mieru nezamestnanosti dosahovali absolventi stredných odborných škôl v sezónnom cykle 2002/2003 (priemer 21 %). V nasledujúcich rokoch táto hodnota výrazne klesala, čo zachytáva postupnosť 16 %, 12,1 %, 10,2 %, 8,3 %, 7,0 %. V období 2008/2009 sa vplyvom krízy zdvihla na 9,4 %. Na grafe 5 je viditeľný rozdiel trajektórií v prvých dvoch sezónach, keď už v letných mesiacoch boli evidované vysoké počty absolventov. Od roku 2004 sa kulminácia presunula na september. Trajektória ostatného cyklu odráža vo svojej druhej polovici nárast spôsobený krízou. Miera uplatnenia absolventov závisí od ukončeného odboru vzdelania. Vyšší Graf 5: Vývoj miery nezamestnanosti absolventov SOŠ od roku % 25 % 20 % 15 % 10 % 5 % 0 % 2008/06 jún 2008/07 júl 2008/08 august 2008/09 september 2008/10 október Legenda: 2002/03, 2003/04, 2004/05, 2005/06, 2006/07, 2007/08, 2008/ /11 november 2008/12 december 2009/01 január 2009/02 február 2009/03 marec krízový efekt 2009/04 apríl 2009/05 máj záujem zamestnávateľov sa zameriaval na určité profesie, ktoré patria do výnosnejších, atraktívnejších ekonomických oblastí, prežívajúcich dlhodobejší, prípadne momentálny vzostup. Tento proces vývoja záujmu je veľmi dynamický, navyše do neho v poslednom období vstúpili krízové faktory, ktoré znižujú uplatniteľnosť aj predtým úspešných odborov. To sťažuje situáciu odborných škôl a orientáciu ich absolventov na pracovnom trhu. Najvyššiu mieru nezamestnanosti mala skupina poľnohospodársko-lesníckych a veterinárnych odborov. V septembri 2008 bolo nezamestnaných 15,4 % jej absolventov, čím bol prekročený celkový priemer za stredné odborné školy o 3,2 pb. Do mája sa miera síce znížila na 13,0 %, no aj tak zostala najvyššou zo všetkých skupín odborov vzdelania. V rámci skupiny sa výrazne lepšie uplatňovali veterinári ako poľnohospodári a lesní hospodári. Skupina technických odborov mala relatívne dobrú uplatniteľnosť, dosahovala nižšiu ako priemernú nezamestnanosť. V období september až máj zaznamenala pokles len o 1,3 pb, čo bol najnižší pokles zo všetkých skupín odborov vzdelania. V tejto skupine odborov sa zrejme najsilnejšie prejavili krízové vplyvy začiatkom roku V troch prípadoch májové hodnoty prekročili zvyčajné septembrové maximum. Bolo to v stavebníctve, vzrástol aj počet hutníkov a elektrotechnikov. Najvyššiu mieru nezamestnanosti (14,4%) mali v septembri absolventi skupiny odboru doprava, pošty a telekomunikácie. Do mája však výrazne poklesla, a to o 4,5 pb. Naopak, najnižšiu (8,1 %) zaznamenala skupina odborov stavebníctvo, geodézia a kartografia. Najvyšší počet nezamestnaných dosiahli v septembri 2008 absolventi spoločenských odborov a služieb (3473). Do mája nasledujúceho roku však klesol o 4,1 %, čo bol najvyšší pokles zo všetkých oblastí. V rámci tejto oblasti bolo najviac nezamestnaných (3146) v skupine odborov 63 ekonomika a organizácia, obchod a služby. Miera nezamestnanosti tu dosiahla 13,9 % a bola o 1,6 pb vyššia ako priemer za stredné odborné školy. Tradične najnižšiu mieru nezamestnanosti mali absolventi lekárskych a farmaceutických odborov (7,2 %) a kultúry a umenia (8,7 %). 2. Nezamestnanosť absolventov stredných odborných učilíšť s maturitou Štúdium maturitných odborov v stredných odborných učilištiach (SOU) ukončilo v rokoch 2007 a 2008 spolu žiakov. Z toho na vysoké školy odišlo 4052 žiakov, t. j. 13,0 %. Podiel pokračujúcich v štúdiu bol v ostatných rokoch stabilný. Priemerný mesačný počet nezamestnaných absolventov maturitných odborov na SOU dosiahol v sezóne 2008/2009 hodnotu Najviac (5133) ich bolo evidovaných v septembri a najmenej (1722) v júli Najvyšší priemerný počet nezamestnaných absolventov SOU zaznamenali Prešovský (895) a Košický kraj (671), najnižšiu (154) Bratislavský kraj (graf 6). Index nezamestnaných absolventov SOU s maturitou vzrástol od novembra 2008 do mája 2009 z 1,17 na 2,06 (graf 7). Vplyvom krízy sa do konca sledovaného obdobia zvýšil medziročný počet evidovaných dvojnásobne. Nárast tejto skupiny absolventov v porovnaní s predchádzajúcim rokom sa prejavil už v septembrovej evidencii úradov práce v Žilinskom a Prešovskom kraji. V piatich krajoch to bolo v novembri a v Košickom v decembri Hodnoty rástli až do mája 2009 vo všetkých krajoch SR. Najvyšší mesačný prírastok (4116) absolventov zaevidovali na úradoch práce tradične v septembri Prírastky kulminovali vo všetkých krajoch rovnako. Najmenej (277) absolventov pribudlo v júli Úbytky dosiahli maximum 1114 absolventov v októbri Najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných (83,5 %) tvorili v septembri 2008 absolventi evidovaní menej ako 3 mesiace. Podiel 6,6 % dlhodobo nezamestnaných medziročne poklesol o 1,2 pb. Priemerný čas evidencie za september mal klesajúci trend, od roku 2003 sa znížil z 5 na 2,8 mesiaca roku Májové hodnoty sa v sledovanom období pohybovali od 5,1 do 6,5 mesiaca (graf 8). Graf 6: Priemerný počet nezamestnaných absolventov SOU s maturitou v krajoch SR (2008/2009) Košický kraj Prešovský kraj Banskobystrický kraj Žilinský kraj Nitriansky kraj Trenčiansky kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj Graf 7: Vývoj medziročného indexu nezamestnaných absolventov SOU s maturitou 2,2 2,0 1,8 1,6 1,4 1,2 1,0 0,8 0,6 2008/ / / / / / / / / / / /05 Ucitelske noviny_19_2010.indd 19 5/30/10 8:01:33 PM

20 20. strana Zamestnanosť absolventov odborných škôl týždeň Graf 8: Priemerný čas nezamestnanosti absolventov SOU s maturitou v rokoch 2003 až Miera nezamestnanosti absolventov stredných odborných učilíšť s maturitou Priemerná miera nezamestnanosti absolventov SOU s maturitou (12,6 %) sa vplyvom krízy oproti predchádzajúcemu obdobiu zvýšila o 3,6 pb. Maximálna hodnota (16,4%) bola v septembri a minimálna (5,5%) v júli 2008 (graf 9). Najvyššie miery nezamestnanosti mali Prešovský (17,3 %), Košický (16,1 %) a Banskobystrický kraj (15,6 %), najnižšia bola v Bratislavskom kraji (5,8 %). Z pohľadu dlhodobejšieho vývoja tohto ukazovateľa najvyššiu priemernú hodnotu dosahovali absolventi SOU s maturitou v období 2003/2004 (23,8 %). V nasledujúcich štyroch rokoch absolventská miera klesala z 16,4 % na 9,0 %. V ostatnom cykle sa vplyvom krízy zvýšila na 12,6 %. Z grafu 10 je zrejmý klesajúci trend absolventskej miery nezamestnanosti od roku Taktiež sezónne správanie ukazovateľa od cyklu 2004/2005 bolo stabilné. Rozdiely sú len vo veľkosti amplitúd. Trajektória posledného cyklu má od januára 2009 zvýšené hodnoty. Rozdiely v uplatnení absolventov stredných odborných učilíšť s maturitou sa prejavili aj vzhľadom na ukončené odbory vzdelania. Najvyššiu mieru nezamestnanosti dosiahli spoločenské odbory a služby (19,5 %), o 3,1 pb prekročili celkovú priemernú úroveň absolventov SOU s maturitou. Porovnateľne vysokú hodnotu miery, ale pri nižších absolútnych počtoch dosiahli skupiny poľnohospodársko-lesníckych a veterinárnych odborov a kultúra a umenie (zhodne 19,1 %). máj, september Najvyšší počet evidovaných (2433) zaznamenali v septembri 2008 technické odbory. Do mája nasledujúceho roku sa však ich počet znížil o 25,4 %. Napriek vysokému absolútnemu počtu mala táto skupina odborov najnižšiu mieru nezamestnanosti (14 %), ktorá do mája ešte poklesla na 11,8 %. V rámci tejto skupiny bola najpriaznivejšia situácia v odboroch technickej chémie, hutníctva a polygrafie. Naopak, problémy mali absolventi v odboroch spracovanie kože a dreva. 3. Nezamestnanosť absolventov stredných škôl bez maturity Nematuritné odbory na stredných školách ukončilo v rokoch 2007 a 2008 spolu absolventov. Prevažne to boli absolventi učebných odborov na SOU so stupňom vzdelania 2 a z malej časti absolventi SOŠ so stupňom vzdelania 3. Mesačne bolo na úradoch práce evidovaných v priemere 3404 absolventov bez maturity. Najviac (4454) absolventov bolo v marci 2009, keď bola prekročená aj zvyčajne najvyššia septembrová hodnota. Najmenej absolventov (1544) bolo v auguste Najvyššiu nezamestnanosť v tejto skupine absolventov mali Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj. Medziročný index absolventov bez maturity sa zvýšil od decembra 2008 do mája 2009 z 1,17 na 1,89. Na konci sledovaného obdobia bolo v evidencii o 89 % nezamestnaných viac ako rok predtým. Výraznejšie zvýšenie nezamestnanosti v tejto skupine Grag 9: Vývoj miery nezamestnanosti absolventov SOU s maturitou v sezóne 2008/ % 16 % 14 % 12 % 10 % 8 % 6 % 4 % 2 % 0 % Graf 10: Vývoj miery nezamestnanosti absolventov SOU s maturitou od r % 25 % 20 % 15 % 10 % 5 % 0 % 2008/06 jún 2008/07 júl 2008/08 august 2008/09 september 2008/10 október Legenda: 2003/04, 2004/05, 2005/06, 2006/07, 2007/08, 2008/ /11 november 2008/12 december 2009/01 január 2009/02 február krízový efekt 2009/03 marec 2009/04 apríl 2009/05 máj Graf 11: Priemerný počet nezamestnaných absolventov bez maturity v krajoch SR (2008/2009) Košický kraj Prešovský kraj Banskobystrický kraj Žilinský kraj Nitriansky kraj Trenčiansky kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj Graf 12: Vývoj medziročného indexu nezamestnaných absolventov bez maturity 2,0 1,8 1,6 1,4 1,2 1,0 0,8 0,6 0,4 2008/ / / / /10 Graf 13: Priemerný čas nezamestnanosti absolventov bez maturity v rokoch 2003 až absolventov v porovnaní s predchádzajúcim rokom sa prejavilo v októbrovej evidencii úradov práce Bratislavského a Košického kraja. Hodnoty vo všetkých krajoch SR rástli až do mája Najvyšší prírastok (2710) absolventov zaevidovali na úradoch práce v septembri Kulminácia prebehla vo všetkých krajoch rovnako. Najmenej (284) absolventov pribudlo v auguste, najviac (746) ich bolo vyradených z evidencie v októbri V septembri 2008 boli najpočetnejšou skupinou (77,5 %) absolventi nezamestnaní počas menej ako 3 mesiacov. Dlhodobo nezamestnaní tvorili 10,0 %. Oproti predchádzajúcemu roku sa táto nezamestnanosť znížila o 1 pb. Priemerný čas evidencie mal klesajúci trend, za mesiac september sa od roku 2003 znížil zo 4,7 na 3,3 mesiaca. Májové hodnoty sa znížili z 9,2 na 6,4 roku 2009 (graf 13). 2008/ / / / / / /05 máj, september 3.1 Miera nezamestnanosti absolventov stredných škôl bez maturity Priemerná miera nezamestnanosti absolventov bez maturity (11,5%) sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zvýšila o 3,1 pb. Maximálnu hodnotu (15,0%) dosiahla v marci 2009, potom klesla na 14,3 % (graf 14). Výrazne najvyššie priemerné miery nezamestnanosti mali kraje: Banskobystrický (19,5 %), Košický (17,9%) a Prešovský (14,6 %). Najnižšia (4,8%) bola v Bratislavskom kraji. V dlhodobejšom pohľade dosahovali najvyššiu priemernú mieru nezamestnanosti (26%) absolventi bez maturity v období 2003/2004. V nasledujúcich štyroch rokoch sa znižovala na 16,3 %, 13,9 %, 10,1 % a 8,4 %. V ostatnej sezóne sa zvýšila na 11,5 %. Tento vývoj je porovnateľný s vývojom miery nezamestnanosti absolventov stredných odborných učilíšť s maturitou. Z grafu 15 je zrejmý sezónny charakter vývoja ukazovateľa v šiestich za sebou nasledujúcich sezónnych cykloch. Trajektória prvého obdobia je mierne odlišná, v ostatných obdobiach sa jej tvar ustálil. V poslednej sezóne je od začiatku roku 2009 zrejmý nárast krivky spôsobený krízou. Ukončený odbor vzdelania bol jedným z faktorov vplývajúcich na uplatnenie absolventov stredných škôl bez maturity. Najvyšší počet (2073) nezamestnaných dosiahla v septembri 2008 skupina technických odborov. Tento počet sa do mája 2009 zvýšil na 4439, t. j. o 17,7 %. Rok predtým klesol o 46 %. Nárast nezamestnaných spôsobil nástup krízových javov začiatkom roku Zasiahol všetky odbory, v absolútnom meradle najvýraznejšie strojárstvo (o 174 evidovaných) a spracovanie dreva (o 67 evidovaných). Druhý najvyšší počet tvorili absolventi spoločenských odborov a služieb (1427 nezamestnaných). V odbore 64 ekonomika a organizácia, obchod a služby sa do mája 2009 zvýšil počet evidovaných z 1420 na Najvyššia relatívna nezamestnanosť (25,2 %) bola v poľnohospodársko-lesníckych a veterinárnych odboroch. Do mája 2009 sa zvýšila dokonca na 27,5 %. Najpriaznivejšia situácia bola v odboroch umenie, úžitkové umenie a ručná umeleckoremeselná výroba (11,3 %), v zdravotníctve dosahovala absolventská miera nezamestnanosti len 1 %. Na záver je možné konštatovať, že nezamestnanosť absolventov odborných škôl dlhodobo klesala. Priemerná miera nezamestnanosti absolventov stredných odborných škôl sa od roku 2003 znížila zo 16,0 % na 9,4 %, v prípade absolventov stredných odborných učilíšť s maturitou to bol pokles z 23,8 % na 12,6 % a absolventov bez maturity z 26,0 % na 11,5 %. Ešte v septembri 2008 boli hodnoty evidovaných absolventov stredných škôl približne na úrovni predchádzajúceho roka. Výraznejší rast (o 18 %) nastúpil v novembri. Každým mesiacom sa tento rozdiel zvyšoval, v júni 2009 bolo evidovaných o 92 % absolventov viac ako rok predtým. K najvyššiemu nárastu došlo u absolventov stredných odborných učilíšť s maturitou (o 111 %), potom bez maturity (o 96 %) a stredných odborných škôl (o 82 %). Najmenej stúpol počet nezamestnaných absolventov gymnázií (o 69 %). Je zaujímavé, že učebné odbory mali v čase krízy vyššiu uplatniteľnosť ako študijné odbory vzdelania. Spracoval Mgr. Ján HERICH, odbor metodiky a tvorby informácií ÚIPŠ Ilustračné foto Ján SÚKUP Grag 14: Vývoj miery nezamestnanosti absolventov bez maturity v sezóne 2008/ % 16 % 14 % 12 % 10 % 8 % 6 % 4 % 2 % 0 % Graf 15: Vývoj miery nezamestnanosti absolventov bez maturity od r % 30 % 25 % 20 % 15 % 10 % 5 % 0 % 2008/06 jún 2008/07 júl 2008/08 august 2008/09 september 2008/10 október Legenda: 2003/04, 2004/05, 2005/06, 2006/07, 2007/08, 2008/ /11 november 2008/12 december 2009/01 január 2009/02 február 2009/03 marec krízový efekt 2009/04 apríl 2009/05 máj Ucitelske noviny_19_2010.indd 20 5/30/10 8:01:36 PM

21 týždeň Spolupráca odborných škôl 21. strana Víťazi so svojou majsterkou Mgr. Evou Orieškovou. Pri usporadúvaní súťaže má naša škola už neodmysliteľnú úlohu poskytujeme priestory praktického vyučovania, pretože patríme k najlepšie zariadeným školám. Každý žiak má svoje pracovné miesto kompletne vybavené náradím, ktoré mu škola poskytuje bezplatne počas celého štúdia. Takisto zlatnícke dielne sú vybavené kompletne a na vysokej úrovni. Dokonca sa môžeme pochváliť aj tým, že ako jediná škola svojho druhu máme k dispozícii na výučbu aj odlievacie zariadenie, ktoré dáva žiakom možnosť odskúšať si výrobu šperkov odlievaním. Metóda strateného vosku sa veľmi často využíva v dnešnej strojovej výrobe a žiaci majú možnosť oboznámiť sa aj s inou ako ručnou výrobou, čo prináša možnosť lepšieho uplatnenia sa na trhu práce. Testovania tvorivosti a zručností Zlatníci z našej školy sú tvoriví a zruční, čo dokázala aj žiačka 3. ročníka Evelína Kormošová víťazstvom v prvej kategórii súťaže Študentský šperk na tému Náramok. O tom, prečo sa rozhodla vyučiť práve za zlatníčku, hovorí: Vždy sa mi páčili šperky vyrobené ručne a chcela som sa to naučiť aj ja. A raz by som chcela mať zlatnícku firmu. V druhej kategórii zhotovovali žiaci Náhrdelník inšpirovaný antickým umením. Vyrobili ich vo svoje škole a doložili ich technickou dokumentáciou výroby. To, že som sa stala zlatníčkou, bola trochu náhoda, pôvodne som chcela študovať iný odbor, ale teraz ma veľmi teší, že je zo mňa práve zlatníčka. Vôbec som nečakala, že by som mohla vyhrať prvé miesto, o to viac ma to potešilo a dúfam, že po úspešnej maturite sa budem zlatníctvu venovať naďalej, hovorí Radka Némethová z nadstavbového štúdia odboru umeleckoremeselné práce. Jej spolužiak Ronald Déči sa pripája: Pre povolanie zlatník som sa rozhodol z dvoch dôvodov baví ma tvoriť a teší ma, že budem, a vlastne už som, pokračovateľom rodinného remesla po otcovi. Ocenenie v tejto súťaži ma, samozrejme, potešilo, tak ako všetky doterajšie. Asi najviac ma potešilo tretie miesto v súťaži Slovenský šperk, kde som uspel medzi dlhoročnými skúsenými zlatníkmi. Aj Cenu Puncového úradu Slovenskej republiky získal žiak školy na Mokrohájskej ceste Kamil Kuba, ktorý študuje odbor umeleckoremeselné práce: Je prvým ocenením mojej zlatníckej zručnosti a veľmi si ju vážim. Chcem sa aj naďalej v zlatníckom remesle zdokonaľovať a, samozrejme, po skončení školy ho rozvíjať. Okrem súťaže Študentský šperk sa naši žiaci zúčastňujú súťaží Slovenský šperk, Mladý módny tvorca, Tahitská perla, Abilympiáda. Aj v nich získavajú popredné umiestnenia. Ich práce každoročne prezentujeme na výstavách Hodiny a klenoty, Pedagogické fórum, Juvyr a iných. Elán a energia od žiakov Za úspechmi našich žiakov treba, samozrejme, vidieť nezmerateľný kus práce pedagógov na teoretickom aj praktickom vyučovaní. Budúcich zlatníkov (aj knihárov) ku kreativite a k vlastnému výtvarnému názoru a prejavu vedie učiteľka výtvarníčka Mgr. Eva Majerová. Rada sa pohybujem medzi mládežou a mám pocit, že práve dennodenné stretnutia so žiakmi mi dodávajú elán, energiu. A keď sa na významných podujatiach stretávajú s renomovanými zlatníkmi a so špičkami zlatníckeho cechu, s radosťou konštatujem, že prešli aj mojimi rukami a že sme spolu zažili veľa zaujímavých chvíľ. A za seba si dovoľujem tvrdiť, že aj ľudsky teplých a priateľských. Pri zrode nápadu motívu šperku a jeho náčrtoch je úlohou učiteľa umožniť žiakom spoznať reálny pohľad na svet a dať im možnosť obohatiť ho o vlastný názor, subjektívny pohľad. Teší ma a očakávam, že to bude pohľad aj trochu drzý, provokatívny a netradičný jednoducho nový. Cesta k definitívnemu návrhu je niekedy trochu dlhšia. Chvíľu to trvá, skúšame využiť tradíciu, variujeme skice, dopĺňame. Pravda, nie všetko, čo a ako navrhneme, sa dá aj tak vytvoriť. Preto je dôležitá spolupráca s majstrom a hľadanie tej najschodnejšej cesty pri realizácii nápadu. Šperky z Mokrohájskej PROFIL V priestoroch Strednej odbornej školy pre žiakov s telesným postihnutím na Mokrohájskej ceste v Bratislave sa minulý mesiac pod záštitou Cechu zlatníkov a klenotníkov Slovenska a Puncového úradu SR uskutočnil už XIV. ročník súťaže Študentský šperk. Víťazka 2. kategórie Radka Némethová s predstaviteľmi Cechu zlatníkov a klenotníkov Slovenska a Zlatej Huty. Eva Majerová rada sprevádza svojich žiakov na exkurziách po krásach nášho Slovenska, ktoré objavuje zas a znova najmä v čase školských prázdnin. Na svoju vlastnú tvorbu som si vyhradila prázdniny. Inokedy niet času. Naložím môjho jazvečíka Žofku do autíčka a vydávame sa za pôvabmi prírody. Moje pastely sú v Kanade, Nemecku, v Čechách dotvárajú atmosféru domova mojich priateľov. A prečo je podľa nej profesia zlatníka krásna? Je nesmierne jedinečná v tom, že spája presnosť, pedantnosť, technickú zdatnosť a zručnosť s výtvarnými nápadmi a so znalosťou histórie, ale aj schopnosťou samostatnej dizajnérskej tvorby. V tom vidím perspektívu absolventov sú vzdelaní, schopní uplatniť svoje schopnosti a talent i v príbuznom odbore či inej oblasti. Mária BERDISOVÁ V Martine začnú študovať budúci letci NOVÝ ODBOR Martinská Stredná odborná škola dopravná sa v budúcom školskom roku stane prvou strednou školou na Slovensku, ktorá bude okrem železničnej a cestnej dopravy otvárať i odbor pre letcov. Bude pripravovať mladých pilotov súkromných lietadiel. Žiakov budú učiť bývalí piloti dopravných lietadiel a prax získajú na tomčianskom letisku pri Martine. Škola má skúsenosti so zavádzaním nových odborov, je pilotným centrom Združenia automobilového priemyslu SR a Cechu predajcov a autoservisov SR. Verím, že nový odbor v leteckej doprave sa stane pre žiakov príťažlivý a jeho absolventi nájdu uplatnenie v regióne i mimo neho. Otvorením študijného odboru súkromný pilot si plním aj svoj osobný sen, že sa dá realizovať v podmienkach našej školy a zároveň bude plniť požiadavky súčasnosti. Na reálnu podobu sa zmenil po stretnutí s jedným zo zakladateľov martinského Aeroklubu a pedagógom Ing. Gustávom Schimikom. Aj on hľadal školu, ktorá by bola schopná vychovávať súkromných pilotov. Dnes je celkom bežné a moderné, že súkromné firmy majú svoje súkromné lietadlá. Sú výhodnejšie než autá. Šetria čas i peniaze. Avšak na Slovensku nám chýbajú piloti. Aj v našom regióne už mnohí odchádzajú do dôchodku, nemajú nasledovníkov. Ale stále sa cítia potrební a chcú svoje skúsenosti odovzdávať, hovorí otec myšlienky nového odboru pre pilotov. Myšlienka bola na svete, bolo však potrebné overiť, či je reálna. Nasledovali rokovania na Žilinskej univerzite, Leteckom úrade SR v Bratislave, ministerstve dopravy, ministerstve školstva, Štátnom inštitúte odborného vzdelávania. Po predložení návrhu na Žilinský samosprávny kraj sme získali podporu riaditeľky odboru školstva Ing. Dany Weichselgärtner a najmä predsedu ŽSK Ing. Juraja Blanára. Mohli sme sa pustiť do realizácie. Prípravy učebných materiálov sa ujali Ing. Marián Themár, predseda Aeroklubu v Martine, a Ing. Viera Žemberová, zástupkyňa riaditeľky školy. Na Slovensku chýbajú piloti Súčasnosť si vyžaduje iný prístup k tvorivému využitiu času, k spôsobom presunu v priestore v rámci Slovenskej republiky, Európskej únie či sveta. Škola pre pilotov je potrebná i logická. Cesty už máme priveľmi preplnené automobilmi, a mnohí podnikatelia sa chcú prepravovať rýchlo a ekonomicky. Tento problém vo flexibilnej firme rieši zamestnanie absolventa odboru súkromný pilot, ktorého môžu vo firme využiť ako technika, navigátora, dispečera, schopného v prípade potreby využiť získané osvedčenie a plniť funkciu pilota. Malé súkromné lietadlo nie je finančne náročné a v prípade potreby urýchľuje presun či už tovaru, alebo človeka. Od plachtárstva k motorovému lietaniu Piloti, ktorí sú združení v dvoch martinských leteckých školách pri letisku v Tomčanoch, budú budúcich kolegov učiť lietať. Gustáv Schimik odhaduje, že k oblakom žiaci vzlietnu po dlhšej teoretickej príprave už koncom prvého ročníka. Avšak najprv len v bezmotorovom aeropláne. Plachtárstvo bude základ, motorové lietadlo vrtuľník a aerotaxík budú podľa zákona riadiť až po dosiahnutí osemnástich rokov, dopĺňa Marián Themár, ktorý bude zastrešovať odbor z praktickej stránky. Garantom odboru po teoretickej stránke je Žilinská univerzita, ktorá má medzi svojimi študijnými odbormi aj leteckú dopravu. Najlepší absolventi odboru súkromný pilot budú môcť po skončení strednej školy pokračovať v tomto odbore. Počítame i so zahraničnými žiakmi Od septembra plánuje SOŠ dopravná v Martine prijať na odbor súkromný pilot dvadsaťdva žiakov a pripravuje projekt, ktorý by umožnil študovať odbor i zahraničným študentom. Po súhlasnom stanovisku nadriadených orgánov by sme chceli v školskom roku 2011/2012 umožniť štúdium žiakom zo štátov, kde nie je jazyková bariéra, teda z Česka, Poľska či iných slovanských štátov Európskej únie. V školskom roku 2012/2013 predpokladáme možnosť štúdia v anglickom jazyku. Personálne budujeme odbor tak, aby od školského roku 2011/2012 bolo možné učiť profesijné i akademické predmety v anglickom jazyku. Už v minulom mesiaci sme zamestnali učiteľku so špecializáciou na letecké predmety, ktorá má pracovné skúsenosti v anglicky hovoriacich krajinách, a od septembra nastúpi učiteľka/učiteľ anglického jazyka so znalosťou odbornej angličtiny. Naším zámerom v predmete anglický jazyk je v prvom roku položiť odbornú základňu leteckej terminológie a neskôr rozpracovať poznatky a skúsenosti tak, aby sa najprv vybrané profesijné predmety a potom aj akademické predmety vyučovali v tomto jazyku. Predpokladáme, že o štúdium bude veľký záujem, no výber bude na základe zdravotného stavu uchádzačov o štúdium. Odborné vyšetrenia absolvujú v Košiciach. Škola poskytuje všetky podmienky na ubytovanie i stravovanie študentov a využitie voľného času. Z hľadiska dopravy je situovaná na hlavnej komunikácii, či už z Prahy, Košíc, alebo Bratislavy. PhDr. Jarmila MATEJČÍKOVÁ, riaditeľka SOŠ dopravnej v Martine-Priekope Bezpečnostné predpisy v stavebníctve SÚŤAŽ V Trnave sa 13. mája konal 36. ročník Celoslovenskej súťaže v znalostiach predpisov BOZP v stavebníctve. Ako po iné roky, organizátorom súťaže bol Integrovaný odborový zväz (IOZ), otvoril ju jej predseda a viceprezident Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR pre výrobné zväzy Dušan Barčík. Súťaže sa zúčastnili štyri trojčlenné družstvá zo stredných odborných škôl (SOŠ) z Banskej Bystrice, Nitry, Trenčína a z domácej SOŠ obchodu a služieb. Odbornej porote predsedal dlhoročný porotca a odborník v oblasti BOZP Ján Rapan. Žiaci usporiadateľskej trnavskej SOŠ obchodu a služieb vyhrali súťaž jednotlivcov aj družstiev (súťažný tím tvorili žiaci Andrej Blažek, Dominik Stražaj a Martin Halán) a získali putovný aj ročníkový pohár. Hodnotné vecné ceny do súťaže venovali sponzori súťaže Inžinierske stavby, a. s., Košice a Zväz stavebných podnikateľov Slovenska. Ervín KOVALČÍK Ucitelske noviny_19_2010.indd 21 5/30/10 8:01:36 PM

22 22. strana Celoslovenské súťaže týždeň Nitra upevnila dobre nastavené východiská MLADÝ TVORCA Stredná odborná škola Stará Turá. Pri hodnotení 18. ročníka výstavy Mladý tvorca Ing. František Tamašovič povedal, že je charakteristický veľkým záujmom škôl súťažiť. Takýto záujem a tvorivosť škôl sme v Nitre doteraz ešte nezaznamenali, konštatoval prezident Združenia pre rozvoj stredoškolského odborného vzdelávania. Do súťaže o Top výrobok, ktorú vyhlásilo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR, sa prihlásili všetky stredné školy, ktoré prišli na Agrokomplex, a vystavovali aj družobné školy Nitrianskeho samosprávneho kraja z Česka a Maďarska. Sympatické je, že popri predsedovi hostiteľského kraja sa na slávnostnom otvorení podujatia zúčastnil aj jeho kolega zo susedného Trenčianskeho samosprávneho kraja (poznamenajme, že toho na otvorení marcovej výstavy Učeň 2010 zase kolegiálne podporil šéf žilinského). Dotačná pomoc MH SR sa, prirodzene, prejavila i na účasti predstaviteľov tohto vládne rezortu, do Nitry prišli zástupcovia školstva a ďalších ministerstiev. Osobitne treba zdôrazniť postoj Ministerstva pôdohospodárstva SR, ktoré napriek dávnejšiemu presunu kompetencií na regionálnu samosprávu prejavuje aktívny záujem o stredné odborné školy poľnohospodárskeho, lesníckeho či vodohospodárskeho zamerania (napr. o jedinú rybársku školu na Slovensku v Mošovciach). Osobne som presvedčený, že užitočné podnety by na národných súťažiach našli aj ostatné ministerstvá, ktorých vecná pôsobnosť sa odráža v príprave absolventov odborných škôl na prax v Slovenskej republike. Význam prezentácie zdôraznila návšteva prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča v deň otvorenia podujatia vo výstavných priestorov Agrokomplexu. Jeho osobný záujem o konkrétne výsledky výučby pedagógov a prípravu žiakov na výkon konkrétnych pracovných činností symbolizoval aj celospoločenskú potrebu vnímať pôsobenie stredných odborných škôl ako významnú základňu pre hospodársku stabilitu Slovenska. Účasť švajčiarskeho veľvyslanca v Slovenskej Spojená škola Nové Zámky. SOŠ podnikania Trenčín. republike (pre západnú Európy je vystavovanie škôl bežným spôsobom prezentovania sa) je prísľubom perspektívnej spolupráce so štátom, ktorý má prepracovaný systém odbornej prípravy i verejnej podpory vzdelávania na stredných školách. Pri viacerých stánkoch vysoko hodnotil úroveň vystavujúcich škôl a zaiste si rozšíril svoju predstavu o stredoškolskom vzdelávaní u nás. A jeho hodnotenie násobí prísľub, že podpora zo Švajčiarskeho finančného mechanizmu bude smerovať na Slovensko aj na podporu odborného vzdelávania na stredných školách. Vedenia vystavujúcich škôl ochotne uhradili režijné náklady na prípravu prezentácie na domácej pôde aj počas troch výstavných dní. Napokon viacerým sa časť výdavkov vrátila z predaných výrobkov a za významné považujú i vecnú propagáciu a bezprostrednú popularizáciu nosných odborov výučby a praktických remeselných činností. Tento ročník Mladého tvorcu je totožný s prvým rokom uplatňovania zákona o odbornom vzdelávaní a príprave v praxi, a tak som sa F. Tamašoviča spýtal, či sa jeho praktické testovanie konkrétne premietlo aj do podujatia v Nitre. Odpovedal, že viaceré školy dokonca s istým predstihom potvrdzovali, že na zákon pripravené boli. A že ho vedia uplatňovať v odbornej príprave i školskej praxi konkrétnymi formami, to dokazovali už pri prezentácii v predchádzajúcich ročníkoch súťaže spoluprácou s podnikmi, ktoré sídlia v susedstve alebo sa nachádzajú v mestách neďalekých od sídiel odborných škôl. Napriek proklamovanej všeobecnej kríze viaceré podniky prišli do Nitry znova a v stánkoch škôl sa predstavili buď podpornými, alebo prezentačnými aktivitami. Aj na tomto sa ukázalo, že stredné odborné školstvo vlastne prezentuje značnú časť odvetví hospodárstva a služieb Slovenska (budúci školský rok začnú v SOŠ dopravnej v Martine-Priekope vyučovať napríklad odbor súkromný letecký pilot). A zákon o odbornom vzdelávaní a príprave prináša nové možnosti aj pre predstaviteľov obchodných a priemyselných komôr, zamestnávateľských zväzov, živnostníkov. Ba priamo im ukladá povinnosti byť pri testovaní vedomostí a zručností absolventov odborných škôl na ich záverečných skúškach (tu však zisťujú, že nateraz nemajú dosť kvalifikovaných odborníkov, ktorí si nájdu čas zúčastňovať sa na všetkých aktuálnych skúšaniach a sú pripravení posudzovať odbornú úroveň žiakov). Ako sú na tom školy? Riaditelia mnohých tvrdia, že na spoluprácu s investormi a zamestnávateľmi pripravenú sú. Držia sa však názoru, že väčší záujem o spoluprácu so školami musí prejaviť podniková prax. No podniky majú svoje problémy, venujú sa vlastným výrobným programom. A tak s ohľadom na krátku existenciu zákona iniciatívnejší musia byť riaditelia škôl. Mali by prichádzať za potenciálnymi zamestnávateľmi absolventov s vlastnými nápadmi, oslovovať ich celkom konkrétnymi ponukami usudzuje riaditeľ šurianskej odbornej školy. Dušan MIKOLAJ Foto Ján SÚKUP Výsledky MT 2010 Do jednotlivých súťaží prihlásilo 98 stredných škôl a stredísk praktického vyučovania zo Slovenska a z Českej republiky 93 výrobkov. Najvýznamnejšou časťou Mladého tvorcu je súťaž žiakov o TOP výrobok a súťaž o Cenu za inováciu a technickú tvorivosť, ktorá je určená pedagogickým zamestnancom. Cenou ministra hospodárstva SR bol ohodnotený výrobok, ktorý spĺňa všetky stanovené kritériá a zohľadňuje profil odboru prípravy, využiteľnosť, originálnosť, výnimočnosť, ale aj ekonomický prínos. Ďalšie ceny odovzdali zástupcovia jednotlivých samosprávnych krajov školám, ktoré sú v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Top výrobok kategória Strojárstvo Stredná škola - Centrum odbornej prípravy technickej, Vlčnovská 688, Uherský Brod, ČR: Perkusná pištoľ kategória Elektrotechnika a energetika Stredná priem. škola, Ul. F. Kráľa 20, Nitra: GPS-GSM lokačný a alarmový systém kategória Drevospracujúca výroba SOŠ drevárska, Pílska 7, Topoľčany: Spálňa Fiona kategória Odevy z tkanín SOŠ podnikania, Veľkomoravská 14, Trenčín: Belleza kategória Odevy z pletenín SOŠ, Hrkovce 115: Planetárna noc kategória Výrobky z tkanín a pletenín SOŠ Ladislava Bielika, Vajanskeho 23, Levice: Farebná hudba kategória Chémia, farmaceutický priemysel, polygrafia, papiernictvo SOŠ, Nerudova 13, Hlohovec: Genius sigilli grafická publikácia o meste kategória Sklárstvo SOŠ sklárska, Súhradka 193, Lednické Rovne: Slnečnica kategória Umelecké spracovanie výrobkov SOŠ, A. Dubčeka 963/2, Vranov nad Topľou: Farebné fantázie Cena ministra hospodárstva SR SOŠ drevárska, Pílska 7, Topoľčany: Spálňa Fiona Cena za inováciu a technickú tvorivosť SPŠ elektrotechnická, K. Adlera 5, : Autonómny navádzač solárneho panelu Cena predsedu organizačného výboru Mladý tvorca 2010 SOŠ drevárska, Filinského 7, Spišská N. Ves Cena prezidenta Združenia pre rozvoj stredoškolského odborného vzdelávania Súkromná SOŠ, Biela voda 2, Kežmarok Súťaž zručnosti v odbore stolár a operátor drevárskej a nábytkárskej výroby Organizátor: SOŠ drevárska Krásno nad Kysucou a Zväz spracovateľov dreva SR: 1. Tomáš Zajaček, Spojená škola, Rosinská cesta 4, Žilina 2. Martin Mojžiš, SOŠ drevárska, Lučenecká cesta 2193, Zvolen 3. Marek Striček, SOŠ drevárska, Krásno nad Kysucou 1642 Ceny predsedov samosprávnych krajov Nitriansky samosprávny kraj SOŠ obchodu a služieb, Budovateľská 32, Komárno Bratislavský samosprávny kraj SOŠ technická, Vranovská 4, Trnavský samosprávny kraj SOŠ polytechnická, Koniarekova 17, Trnava Žilinský samosprávny kraj Spojená škola, Rosinská cesta 4, Žilina Stredná odborná škola drevárska, Pod Lipami 77, Liptovský Hrádok Prešovský samosprávny kraj SOŠ drevárska, Lúčna 1055, Vranov nad Topľou Ucitelske noviny_19_2010.indd 22 5/30/10 8:01:38 PM

23 týždeň Celoslovenské súťaže 23. strana Vyrastajú kvalifikovaní lesníci V tejto disciplíne sa hodnotia: dodržanie pravidiel bezpečnosti, technologický postup, presnosť spílenia na kolík, uhol zárezu, šírka nedorezu (ovplyvňuje smer pádu stromu), rozdiel medzi hlavným rezom a nedorezom, výška pňa, rozštiepenie kmeňa, časový limit. Disciplína je bodovo najviac ohodnotená, súťažiaci môže získať až 660 bodov. Podmienkou je v časovom limite 3 minút spíliť neodkôrnený kmeň stromu v dĺžke metrov (bez vetiev, ukotvený v železnej rúre zakopanej v zemi na úrovni terénu) a s priemerom cm v prsnej výške na kolík umiestnený vo vzdialenosti 12 m od päty kmeňa. Je to navodená situácia, keď pilčík musí spíliť strom do určeného smeru, aby sa predišlo poškodeniu okolitých stromov, prirodzeného zmladenia a umožnilo sa šetrné vytiahnutie stromu z porastu. Výmena reťaze V disciplíne prípravy motorovej píly na prácu súťažiaci musí rozobrať a zložiť rezaciu časť motorovej píly a upraviť napnutie reťaze tak, aby píla bola pripravená na použitie v nasledujúcich súťažných disciplínach. Body sa prideľujú za dosiahnutý čas. Trestné body sa udeľujú za spadnutie reťaze, neotočenie lišty, nesprávne napnutie reťaze, porušenie zásad bezpečnosti. Kombinovaný rez V tejto disciplíne sa hodnotia: dodržanie pravidiel bezpečnosti, technologický postup, kolmosť rezu, vzdialenosť medzi rovinami dvoch rezov. Súťažiaci musí odpíliť kotúč o hrúbke mm na dvoch 35 cm hrubých kmeňoch paralelne položených na podstavcoch za sebou so sklonom 7 stupňov. Na každom kmeni sú a odpílený kotúč spadne na zem. Situácia rozpílenia kmeňa je navodená tak, aby nedošlo k jeho poškodeniu rozštiepením. Presný rez V tejto disciplíne rezu na podložke sa hodnotia: dodržanie pravidiel bezpečnosti, technologický postup, presnosť pravého uhla, presnosť rezu. Ak súťažiaci zapíli do podkladovej dosky, dostane 0 bodov za kolmosť rezu a hrúbku nedorezu. Súťažiaci musí odpíliť kotúč o hrúbke mm na dvoch 35 cm hrubých kmeňoch uložených vodorovne na podkladových doskách. Obe podkladové dosky sú pokryté 30-mm vrstvou mokrých pilín, aby súťažiaci nemohol vidieť hranicu medzi kmeňom a doskou ani hranicu medzi doskou a zemou. Súťažiaci odreže kotúč z konca každého kmeňa tak, aby sa reťaz nedotkla podkladovej dosky a aby rozpílil kmeň bez zapílenia do zeme. Odvetvovanie na trenažéri Táto disciplína je pre divákov najatraktívnejšia. Robí sa po dvojiciach, začínajú ju po prehliadke kmeňa (maximálne 1 min.) súťažiaci, ktorí v dovtedajšom priebehu súťaže dosiahli najmenší počet bodov. Hodnotia sa v nej: dodržanie pravidiel bezpečnosti, technologický postup, dosiahnutý čas, kvalita práce. Trestné body sú za nesprávne odpílené vetvy (ak ostane viac ako 5-mm hrča), zarezanie do kmeňa viac ako 5 mm, porušenie bezpečnosti práce. Odvetvovanie sa vykonáva na umelých vetvách, ktoré musia byť umiestnené na všetkých POSTREHY ROZHODCU V júni budem mať 48 rokov. Pracujem ako vedúci Lesnej správy Mútne v OZ Námestovo, s ktorým má zmluvu na dodávku prác aj SOŠ lesnícka v Tvrdošíne. V rámci odbornej praxe vykonáva práce pre našu lesnú správu, a tak sa snažíme v rámci možností vytvárať im vhodné podmienky. A moje pôsobenie súviselo aj s usporadúvaním súťaží drevorubačov na Orave, ktoré boli neskôr spojené s majstrovstvami Slovenska v práci s motorovou pílou (naposledy sa konali roku 2008). Na týchto súťažiach sa zúčastňujem od roku 1992 aj ako rozhodca technických disciplín. Skúsenosti som zbieral od starších kolegov Ing. Jozefa Heruda a Viliama Záhumenského. Mojou obľúbenou rozhodcovskou disciplínou je stínka stromu. Pravidlá súťaže Na celoslovenskú súťaž zručnosti škôl s lesníckym zameraním do Sv. Antona (konala sa 21. a 22. apríla v areáli kaštieľa) som išiel na poslednú chvíľu ako náhrada za Ing. Janka Kovalčíka. Že som delegovaný ako hlavný rozhodca, to som sa dozvedel až po ceste, čo ma poriadne prekvapilo. V takejto úlohe som bol prvýkrát. Súťaž zabezpečovala a organizovala SOŠ lesnícka v Banskej Štiavnici, zúčastnilo sa jej 18 žiakov zo 6 stredných odborných škôl (popri domácej Tvrdošín, Bijacovce, Ivanka pri Dunaji, Poltár, Prešov). Súťažili v disciplínach: poznávanie drevín, zdravotná príprava, stínka, výmena reťaze, kombinovaný rez, presný rez na podložke, odvetvovanie. Prihlásiť sa môžu len žiaci 3. ročníka a absolvovať ju iba jedenkrát. Po vykonaní každej súťažnej disciplíny dostane súťažiaci kópiu protokolu o výsledku disciplíny, kde sú zaznamenané čas vystavenia protokolu a podpisy rozhodcu a súťažiaceho. Protokol slúži aj ako podklad na prípadný protest v časovom limite do 30 minút. Teoretické disciplíny V prvej teoretickej disciplíne Poznávanie drevín mali súťažiaci v časovom limite 5 minút zostaviť 10 trojíc (vetvička, semeno, vzorka drevín) patriacich jednej drevine so správnym botanickým názvom. Výsledky ukázali, že vo väčšine prípadov boli veľmi dobre pripravení. V druhej disciplíne Zdravotná príprava mali v časovom limite 5 minút vyplniť test s 30 otázkami formou označenia správnej odpovede. Aj v nej dosiahli vynikajúce teoretické znalosti a neprekročili časový limit. Technické disciplíny V súťaži zručnosti v technických disciplínach žiaci preukazujú nadobudnuté teoretické poznatky a získané praktické skúsenosti z dodržiavania všeobecných pravidiel bezpečnosti a technologických postupov pri práci v modelových podmienkach, pričom musia dosiahnuť požadovanú kvalitu a presnosť zadaných parametrov. Práca v lese je výrazne ovplyvňovaná klimatickými (vietor, vysoká snehová prikrývka, mráz, výkyvy počasia) a terénnymi podmienkami (svah, zamokrenosť, klzký terén). Najmä práca s motorovou pílou patrí medzi najrizikovejšie povolania, a preto si žiada dodržanie zásad bezpečnosti a správny technologický postup, ktoré znižujú riziko úrazu. V týchto disciplínach sa súťažilo podľa medzinárodných pravidiel pre súťaž drevorubačov. Okrem motorovej píly musí súťažiaci používať drevorubačské pracovné oblečenie, ochrannú pracovnú obuv, prilbu, ochranu zraku a sluchu, rukavice. A môže používať aj ďalšie pomôcky pri lesných prácach (sekera, kliny). Každú súťažnú disciplínu začína z určeného miesta na pokyn rozhodcu, ukončí ju na mieste označenom na jej ukončenie. Rozhodcovia sledujú dodržiavanie pravidiel bezpečnosti a dodržiavanie technologických postupov. Stínka ťažba kmeňa Výsledky celoslovenskej súťaže zručnosti žiakov SOŠ s lesníckym zameraním jednotlivci (Svätý Anton, apríl 2010) vyznačené na oboch stranách v pozdĺžnej osi dva červené pruhy o šírke 10 cm a jeden zelený pruh zvrchu. Súťažiaci začína píliť zo spodnej strany kmeňa do 10 cm pruhu, rez o šírke 20 cm dokončí z vrchnej strany kmeňa (rezy sa majú stretnúť) Poradie Priezvisko a meno Štart. Stínka Odvetvo- Výmena Kombino- Presný Trestné Prvá Poznáva- Body celkom čislo vanie reťaze vaný rez rez body pomoc nie drevín 1. LUBAS Marek JAŠURKA Šimon ŽITNIAK Peter Výsledky celoslovenskej súťaže zručnosti žiakov SOŠ s lesníckym zameraním družstvá (Svätý Anton, apríl 2010) Poradie Škola Zloženie družstva Štart. Stínka Odvetvo- Výmena Kombino- Presný Trestné Prvá Poznáva- Body Body čislo vanie reťaze vaný rez rez body pomoc nie drevín jednotlivci družstvo 1. SOŠ lesnícka LUBAS Marek Tvrdošín JAŠURKA Šimon ŽITNIAK Peter SOŠ Banská PUKŠA Ivan Štiavnica KOZÁČIK Martin IHRING Dominik SOŠ ČUPKA Dávid Bijacovce ŠIROKÝ Štefan JANEK Milan kmeňoch rovnakým spôsobom. Kmeň má 30 vetiev o priemere 30 mm. Kvalita odbornej prípravy Príprava súťaže zručnosti lesnícky zameraných škôl bola na veľmi dobrej úrovni. Vysoko oceňujem predvedenie technických disciplín niekoľkonásobnými reprezentantmi Slovenska (Jaroslav Kukuc, Peter Grofčík, Tomáš Kvasničák), ktorí predviedli svoje majstrovstvo pred veľkou diváckou kulisou (vrátane súťažiacich). Z pohľadu výsledkov možno konštatovať, že súťažiaci sú dobre pripravení po vedomostnej stránke, majú osvojené pravidlá bezpečnosti a technologické postupy. V technických disciplínach sa u niektorých prejavili nedostatky zručnosti (asi je to ovplyvnené možnosťou tréningu) a tréma, z čoho vyplývali trestné body za kvalitu a presnosť. Vyslovujem radosť, že nám vyrastajú kvalifikovaní a dobre pripravení pracovníci na prácu v lese (a dúfam, že za ňu budú aj patrične ocenení). Rudolf TRAJ Foto Ján SÚKUP Ucitelske noviny_19_2010.indd 23 5/30/10 8:01:46 PM

24 24. strana Osobnosti týždeň Zaznávaný vedec svetového mena FILIP LENARD Filip Lenard pochádzal z Bratislavy, kde sa narodil 7. júna 1862 v rodine obchodníka s vínom, a vypracoval sa na vedca svetového mena. S rodinným prostredím úzko súvisí jeho študijné zameranie. Aby mohol prevziať obchod s vínom (nakoniec ho však neprevzal), začal študovať chémiu. Vďaka kontaktom s prof. Virgilom Klattom na bratislavskej reálke získal popri chémii aj solídne základy fyziky. Pod jeho vplyvom pokračoval v univerzitnom štúdiu v Budapešti, vo Viedni a v Berlíne. Po skončení štúdia začas pôsobil ako asistent u uznávaného nemeckého prírodovedca Humboldta v Berlíne a fyzika Bunsena v Heidelbergu. Tam sa neskôr Historik školstva a pedagogiky PETER VAJCIK Peter Vajcik sa narodil 17. apríla 1902 v Španej Doline (okres Banská Bystrica). Po štúdiu na katolíckom gymnáziu v Banskej Bystrici sa rozhodol pre vysokoškolské teologické štúdiá v Prahe, kde zároveň študoval filozofiu a dejepis. Vysokoškolské štúdium dokončil v Bratislave. Zároveň bol vysvätený za kňaza a pôsobil ako kaplán vo Vrútkach a v Banskej Bystrici. Roku 1934 začal pôsobiť ako profesor v Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici a zároveň na Pedagogickej akadémii v Bratislave, v priebehu nasledujúcich rokov pôsobil na ďalších stredných školách. Popri učiteľskej práci sa začal venovať historickému bádaniu, osobitne ho zaujali dejiny školstva a pedagogiky a z tejto oblasti uverejnil niekoľko Myšlienka zriadiť v Brezne pamätnú izbu Martina Rázusa vznikla ešte v 60. rokoch minulého storočia. Priaznivejšie podmienky na realizáciu nastali až roku 2007 po postavení Rázusovej sochy a založení Klubu Martina Rázusa Maroško pri Miestnom odbore Matice slovenskej (MO MS) v Brezne (predseda Štefan Giertli). Od konca lanského roka je v priestoroch evanjelickej fary ozdobou Horehronského múzea a pýchou mesta stála expozícia literárnych osobností pôsobiacich v Brezne. Pri tejto príležitosti vydal MO MS v Brezne zborníček Literárne Brezno. Martin Rázus a ďalšie literárne osobnosti mesta (zostavila Mgr. Hana Peterajová z Horehronského múzea v Brezne, lektor doc. PhDr. Ladislav Bartko, CSc.). Obsah zborníka tvoria ich stručné životopisné údaje ilustrované portrétmi, fotokópiami rukopisov, príp. obálok najznámejších literárnych diel. Najviac priestoru je venovaného farárovi, básnikovi, spisovateľovi, verejnému činiteľovi, predsedovi Slovenskej národnej strany Martinovi Rázusovi. Autora autobiografických románov o Maroškovi a ďalších významných diel približujú viaceré rodinné fotografie. Stretávame sa tu i s prvým podpredsedom Matice slovenskej Karolom Kuzmánym, kňazom, pričinil o založenie fyzikálneho ústavu, ktorý nesie jeho meno. V ďalších rokoch pôsobil Lenard ako prednášateľ na viacerých európskych univerzitách a ústavoch, až roku 1831 zakotvil ako riaditeľ Rádiologického ústavu v Heidelbergu. Tam pokračoval v štúdiu a vo výskume vlastností katódových lúčov, venoval sa experimentálnym overovaniam fotoelektrického efektu a javov fosforescencie a luminiscencie a ďalších fyzikálnych javov. Jeho štúdiá a experimenty nakoniec vyústili do známeho objavu X-lúčov, ktorý prakticky zúročil a uplatnil v lekárskej diagnostike dnešnej röntgenológii nemecký bádateľ W. Röntgen. obsiahlejších štúdií a článkov. Počas Slovenského národného povstania pracoval na Povereníctve SNR pre školstvo a národnú osvetu v Banskej Bystrici, po skončení vojny stál pri obnove stredných škôl a pri zriaďovaní Pedagogickej fakulty vtedajšej Slovenskej univerzity. Od roku 1947 pôsobil ako vysokoškolský učiteľ (docent a profesor) na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave, po jej transformácii na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, a to až do roku Peter Vajcik už v medzivojnovom období aktívne pracoval v Spolku profesorov Slovákov a na stránkach jeho časopisu uverejňoval historické štúdie. Ťažiskom jeho odborného záujmu boli história významných škôl a vývoj školstva a pedagogického myslenia v období tereziánskych a jozefínskych reforiem. Zaoberal sa aj výskumom pedagogického dedičstva J. A. Komenského na Slovensku. Autorsky spolupracoval pri príprave Martin Rázus a ďalší literáti v Brezne PAMÄTNÁ IZBA Premeny školských lavíc ZABUDNUTÁ HISTÓRIA Lenardov bádateľský diapazón zasiahol aj do oblasti výskumu atómu, výrazne prispel k rozvoju rádiotechniky, televízie, ultramikroskopie a položil základy kvantovej teórie. Spolupracoval a pri svojich prácach sa radil so všetkými významnými fyzikmi vtedajších čias a nezabudol ani na svojho dávneho učiteľa V. Klatta. V ideologickej oblasti sa stal stúpencom národného socializmu a prívržencom Adolfa Hitlera, čo ho neskôr diskvalifikovalo napriek nesporným zásluhám o rozvoj vedy v spoločenskej i vo vedeckej oblasti. Za svoje výskumné experimentálne práce a vedecké objavy bol Filip Lenard ocenený mnohými svetovými vedeckými spoločnosťami a doktorátmi univerzít. Roku 1905 sa stal nositeľom Nobelovej ceny za fyziku, získal ju za významné práce o katódových lúčoch. Zomrel 20. mája 1947 v nemeckom meste Messelhausen. vysokoškolských učebníc Dejiny pedagogiky (1956), Dejiny českej a slovenskej pedagogiky (1976), učebných textov Dejiny školstva a pedagogiky na Slovensku do 1. svetovej vojny (1956, s J. Čečetkom) a Vybrané kapitoly z dejín školstva a pedagogiky na Slovensku (1971). Jeho najvýznamnejším príspevkom k dejinám školstva je dnes už klasická práca Školstvo, školské a študijné poriadky na Slovensku v XVI. storočí. V nej prvý raz pretlmočil odbornej verejnosti základné pedagogické dokumenty toho storočia. Nemožno obísť ani jeho ďalšiu oblasť odborného záujmu metodológiu pedagogiky, z ktorej publikoval prácu Pedagogické skúmanie a pedagogický denník (1962). Peter Vajcik je dnes považovaný za zakladateľa moderného historicko-pedagogického bádania na Slovensku a jeho práce sú zdrojom poznávania našej školskej a pedagogickej minulosti. Zomrel 5. júna 1985 v Bratislave. profesorom na známom lýceu v Kežmarku i na viedenskej univerzite, vydavateľom almanachu Hronka, redaktorom nového evanjelického spevníka, autorom vysokoškolskej učebnice teológie. Susedmi na dvojstrane sú ďalší kňazi: Izák Caban (učiteľ, filozof, pričinil sa o pozdvihnutie úrovne vzdelávania na Evanjelickom kolégiu v Prešove), Ján Milochovský (barokový spisovateľ), Ján Simonides (učiteľ, spisovateľ memoárovej a cestopisnej prózy, v ktorej využil vlastné zážitky). Autor náboženských piesní, prozaik, dramatik, šíriteľ spisovnej slovenčiny Ján Chalupka pôsobil 47 rokov v Brezne ako farár. Lekárov v literatúre reprezentuje Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, predstaviteľ romantickej prózy a krátkych foriem humoristickej prózy. Zvlášť je cenený jeho Vlastný životopis s genealógiou jeho rodiny. Hojné zastúpenie v zborníku majú i ďalší učitelia: jazykovedec, publicista a zberateľ prísloví a hádaniek, autor učebníc a propagátor ideí J. A. Komenského Adolf Peter Záturecký; autori zbierok poézie Samuel Kupčok a Andrej Kachnič; autor kníh pre všetky vekové skupiny, fundovaný regionálny historik František Kreutz, ktorý sa venoval aj vlastivednému výskumu a múzejníctvu. Na Brezno sa viažu roky pôsobenia lekára a spisovateľa Ervína Holéczyho (autora viacerých románov, o. i. o Dušanovi Makovickom) a jeho manželky Heleny, výtvarníčky, dramatičky, scenáristky a režisérky chýrneho breznianskeho ochotníckeho súboru, a aj farára a spisovateľa Mateja Taslera, nástupcu M. Rázusa na breznianskej fare (podporoval kultúrne a športové aktivity, založil združený orchester, písal hry, scénky a pásma najmä pre mládež). Sprievodca pútavou expozíciou môže byť vítanou učebnou pomôckou i zdrojom pre učiteľov základných a stredných škôl pri didaktickej príprave vyučovacích hodín najmä literárnej výchovy, dejepisu, občianskej výchovy, etickej či náboženskej výchovy v rámci popularizácie osobností regiónu, pri príprave výletov a exkurzií po stopách významných osobností tejto časti Slovenska a konečne i pri príprave školských učebných plánov. Ján DOBÁK S históriou školstva neoddeliteľne súvisí vývoj vybavenia a zariadenia škôl. Z dávnej minulosti vieme, že triedy boli vybavené veľmi jednoducho v popredí stála učiteľská katedra, na bočnej strane dve tabule (jedna na písanie, jedna s notovou osnovou na spev), jednoduché drevené lavice mali vodorovnú písaciu dosku a netvarované sedadlo (vychádzali z architektoniky kostolných lavíc). V jednej lavici sedeli vedľa seba aj štyria-piati žiaci. Takéto typy lavíc sa prestali v školách využívať v 19. storočí, postupne sa zaviedli lavice pre dvoch žiakov, písacia doska bola sklopená, aby sa dalo pohodlnejšie písať a čítať, nakoľko vyučovanie bolo zamerané aj na krasopis, ktorý bol podmienkou na prijatie do štátnych služieb. Neskôr sa tvarom lavíc a ich architektonikou zaoberali aj lekári a školskí zdravotníci, ktorí hľadali spôsob zdravého sedenia a práce. K hlavným parametrom ich konštrukcie patrili optimálna vzdialenosť sedadla od hrany lavice, veľkosť a výška sedadla (to nemalo byť ploché), veľkosť písacej dosky, aby na nej bolo miesto na písanie, knihy i zošity. Na výstave školských lavíc v Náprstkovom múzeu v Prahe roku 1889 projektant Šrůma navrhol posunovaciu a lomenú písaciu dosku, projektant Studnička zasa pohyblivé sedadlo a pevnú písaciu dosku, ale tieto návrhy sa v praxi neosvedčili. Starší si pamätajú pevné lavice s kovovou konštrukciou, ktoré mali sklopenú písaciu dosku a zdvíhacie sedadlo. V 60. rokoch 20. storočia sa začalo upúšťať od tohto typu lavíc a najmä vo vyšších ročníkoch základnej školy a na stredných školách sa začali používať lavicové stoly a stoličky, ktoré umožňovali v duchu vtedajších školských experimentov tvoriť ich rôzne zoskupenia (do kruhu, do polkruhu a pod.). PRIPOMÍNAME Osobnosti pedagogiky Martin Čulen ( 31. máj 1823 Brodské 24. január 1894 Čaka) pedagóg a matematik. Svoju dráhu začal ako kaplán v Majcichove a vo Veľkých Levároch, čoskoro sa však stal stredoškolským učiteľom. Pôsobil na gymnáziách v Banskej Bystrici ( ), Bratislave ( ), ako riaditeľ v rumunskom Satu Mare ( ) a v rovnakej funkcii opäť v Banskej Bystrici ( ). Roku 1867 ho po obvinení z panslavizmu preložili do Levoče a o rok neskôr penzionovali. V tom čase už pracoval na prípravách otvorenia slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom, zostavil jeho moderný učebný plán a počas existencie školy v rokoch bol jej riaditeľom. Okrem toho bol autorom dvoch matematických učebníc, jedna vošla do dejín ako prvá slovenská stredoškolská učebnica matematiky Počtoveda čili arithmetika pre I., II. a III. triedu nižšieho gymnasia, pre nižšie reálky a obecný život (1866). Jozef Kvetoslav Holub ( 1. jún 1820 Prietrž 12. júl 1899 Revúca) pedagóg. Pôsobil na viacerých miestach ako vychovávateľ, homeopatický liečiteľ a v rokoch bol profesorom prvého slovenského gymnázia vo Veľkej Revúcej, kde vyučoval aj na učiteľskom semenisku a v dievčenskom vychovávateľskom ústave. V jeho rozsiahlej rukopisnej pozostalosti sa nachádzajú rukopisy učebníc a prednášok z oblasti biológie, medicíny, prírodných vied a geometrie. Vavrinec Benedikt ( 10. august 1555 Nedožery-Brezany 4. jún 1615 Praha, ČR) humanista, básnik, pedagóg, klasický filológ a jazykovedec. Na Univerzite Karlovej v Prahe študoval filozofiu a teológiu. Roku 1593 prijal miesto učiteľa v Moravských Budějoviciach a ďalšie dva roky bol rektorom v Uherskom Brode. Od roku 1599 krátko pôsobil ako rektor partikulárnej školy (gymnázia) v Žatci, ktorá bola vtedy po Univerzite Karlovej najslávnejšou školou v Čechách. Od roku 1604 až do svojej smrti bol profesorom, od roku 1611 prorektorom a roku 1612 dekanom artistickej (filozofickej) fakulty Univerzity Karlovej. Bol autorom po latinsky napísanej systematickej gramatiky českého jazyka. Ladislav Gomolčák ( 9. jún 1932 Košice 14. júl 1976 ) fyzik. Ako jeden z prvých na Slovensku sa venoval tvorbe a zabezpečovaniu fyzikálnej literatúry. Bol spoluautorom prvej slovenskej (vtedy i československej) učebnice kvantovej mechaniky. Napísal viacero skrípt a preložil niekoľko kníh a príručiek. Jeho láska ku knihám bola príslovečná mal asi najlepšiu súkromnú fyzikálnu knižnicu v Bratislave, ktorá po jeho smrti obohatila knižnicu Univerzity Komenského. Na tejto univerzite prednášal kvantovú mechaniku, teóriu jadra, výberovo aj štatistickú fyziku, astrofyziku, všeobecnú teóriu relativity a teóriu potenciálového rozptylu. Podieľal sa na výchove niekoľkých generácií fyzikov a učiteľov fyziky. Jozef Budský ( 11. jún 1911 Praha, ČR 31. január 1989 ) herec, režisér, spevák a pedagóg českého pôvodu. Výrazne sa zapísal do dejín slovenského divadelníctva spočiatku ako umelec, od konca 2. svetovej vojny režisér a od 50. rokov aj ako pedagóg. Po vojne až do roku 1953 pôsobil aj ako umelecký šéf Činohry SND. Významnú oblasť jeho režijnej práce tvorili inscenácie hier Shakespeara, Čechova a Gorkého, inscenoval i hry súčasných slovenských dramatikov. V rokoch bol učiteľom i vedúcim Odborného divadelného kurzu pri Štátnom konzervatóriu v Bratislave a zároveň až do roku 1976 pedagógom Vysokej školy múzických umení. (tm) Autorsky pripravuje PhDr. Vladimír MICHALIČKA, CSc., Múzeum školstva a pedagogiky Ucitelske noviny_19_2010.indd 24 5/30/10 8:01:49 PM

25 týždeň Dokument 25. strana Smernica MŠ SR č. 11/2010-R k umiestneniu vyobrazenia štátneho znaku Slovenskej republiky, štátnej zástavy Slovenskej republiky, textu štátnej hymny Slovenskej republiky a textu preambuly Ústavy Slovenskej republiky v priestoroch škôl so štátnym vzdelávacím programom vznikla na základe novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní z 27. apríla Jej účelom je poskytnúť zjednocujúce usmernenia pre školy k používaniu štátnych symbolov v triedach. V tomto zmysle ustanovuje umiestnenie a veľkosť jednotlivých štátnych symbolov vrátane ich grafického vyobrazenia. Smernica nadobúda účinnosť 1. septembra 2010 zároveň s nadobudnutím účinnosti novely zákona o štátnych symboloch Slovenskej republiky. Smernica č. 11/2010-R k umiestneniu vyobrazenia štátneho znaku Slovenskej republiky, štátnej zástavy Slovenskej republiky, textu štátnej hymny Slovenskej republiky a textu preambuly Ústavy Slovenskej republiky v priestoroch škôl so štátnym vzdelávacím programom V zmysle ustanovenia 14 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo školstva Slovenskej republike ustanovuje: Čl. 1 Predmet úpravy Táto smernica ustanovuje spôsob umiestnenia a veľkosť štátneho znaku Slovenskej republiky (ďalej len štátny znak ), štátnej zástavy Slovenskej republiky (ďalej len štátna zástava ), textu štátnej hymny Slovenskej republiky (ďalej len štátna hymna ) a textu preambuly Ústavy Slovenskej republiky v miestnostiach škôl so štátnym vzdelávacím programom podľa osobitného predpisu 1. Čl. 2 Základné ustanovenia (1) Pri umiestňovaní štátneho znaku, štátnej zástavy, textu štátnej hymny a textu preambuly Ústavy Slovenskej republiky sa dbá na ich dôstojné použitie. (2) Štátny znak, štátnu zástavu, text štátnej hymny a text preambuly Ústavy Slovenskej republiky nemožno umiestniť spôsobom, ktorý by viedol k ich zosmiešneniu, najmä nemožno umiestniť jednotlivé štátne symboly v navzájom neproporcionálnych pomeroch alebo na zle viditeľnom mieste. Rovnako ich nemožno použiť spôsobom rozptyľujúcim pozornosť. Čl. 3 Štátny znak (1) V miestnosti školy, v ktorej sa uskutočňujú výchova a vzdelávanie, sa štátny znak umiestňuje na čelnej stene vľavo z čelného pohľadu, najmenej 30 cm od hornej hrany čelnej steny. Štátny znak možno umiestniť aj na čelnej stene v strede nad tabuľou. (2) Vyobrazenie štátneho znaku ustanovuje osobitný predpis 2. (3) Štandardná výška štátneho znaku je 40 cm. Možno použiť aj štátny znak s výškou 30 cm alebo 60 cm. Čl. 4 Štátna zástava (1) Grafické znázornenie štátnej zástavy sa umiestňuje v miestnosti školy, v ktorej sa uskutočňujú výchova a vzdelávanie. (2) Pri grafickom znázornení štátnej zástavy je vzájomný pomer strán najmenej 2 : 3 a nepresahuje 2 : 6. Vyobrazenie štátnej zástavy tvorí prílohu osobitného predpisu 3. (3) Štandardná dĺžka štátnej zástavy je najmenej dvojnásobkom výšky štátneho znaku. Štandardné rozmery štátnej zástavy pri výške štátneho znaku 40 cm sú 60 cm x 90 cm, pri výške štátneho znaku 30 cm sú 40 cm x 60 cm a pri výške štátneho znaku 60 cm sú 80 cm x 120 cm. (4) V miestnostiach škôl so štátnym vzdelávacím programom sa štátna zástava nezobrazuje vo forme štandardy. Čl. 5 Štátna hymna (1) Text štátnej hymny tvorí prílohu osobitného predpisu 4. (2) Na text štátnej hymny sa použije písmo Arial, veľkosť písma najmenej 36. Čl. 6 Preambula Ústavy Slovenskej republiky Text preambuly Ústavy Slovenskej republiky sa zobrazuje rovnako ako text štátnej hymny. Čl. 7 Spoločné ustanovenia (1) Pri voľbe materiálu je nutné prihliadať na odolnosť a trvanlivosť použitia, ako aj na bezpečnosť. (2) Štátnu zástavu, text štátnej hymny a text preambuly Ústavy Slovenskej republiky je vhodné umiestniť znázornené na spoločnom paneli bez orámovania alebo s orámovaním (modrá linka, trikolóra a pod.). (3) Štátny znak, štátna zástava, text štátnej hymny a text preambuly Ústavy Slovenskej republiky sa neumiestňujú v miestnostiach, v ktorých by vzhľadom na ich účel nebolo ich použitie dôstojné, napr. telocvičňa, dielňa, stredisko praktického vyučovania, laboratórium a pod. (4) Štátny znak, štátna zástava, text hymny a text preambuly Ústavy Slovenskej republiky sa umiestňujú aj v riaditeľni a na inom vhodnom mieste v priestore školy. (5) V materských školách a v špeciálnych školách sa povinne umiestňuje len štátny znak; umiestnenie štátnej zástavy, textu štátnej hymny a textu preambuly Ústavy Slovenskej republiky je na rozhodnutí riaditeľa školy, rovnako ako hranie štátnej hymny. (6) Text štátnej hymny a text preambuly Ústavy Slovenskej republiky možno v miestnostiach škôl pre žiakov so zrakovým postihnutím umiestniť v Braillovom písme. (7) Vzory rozmiestnenia štátneho znaku, štátnej zástavy, textu štátnej hymny a textu preambuly Ústavy Slovenskej republiky tvoria prílohy č. 1 až 5 tejto smernice. Čl. 8 Účinnosť Táto smernica nadobúda účinnosť 1. septembra Ján MIKOLAJ, v. r. Zoznam príloh Prílohy č. 1 až 5: Vzory rozmiestnenia štátneho znaku, štátnej zástavy, textu štátnej hymny a textu preambuly Ústavy Slovenskej republiky Poznámky: 1) Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 2) 2 a príloha č. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov. 3) 10 a príloha č. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. 4) Príloha č. 5 zákona č. 63/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Odôvodnenie k jednotlivým ustanoveniam smernice č. 11/2010-R k umiestneniu vyobrazenia štátneho znaku Slovenskej republiky, štátnej zástavy Slovenskej republiky, textu štátnej hymny Slovenskej republiky a textu preambuly Ústavy Slovenskej republiky v priestoroch škôl so štátnym vzdelávacím programom K čl. 1 (predmet úpravy) Smernica upravuje používanie štátneho znaku, štátnej zástavy, textu štátnej hymny a textu preambuly Ústavy Slovenskej republiky v regionálnom školstve, konkrétne v miestnostiach škôl so štátnym vzdelávacím programom (materské školy, základné školy, stredné školy). Smernica sa tak netýka vyučovania mimo budovy školy, rovnako sa netýka vysokých škôl. Smernicu je potrebné vnímať predovšetkým ako odporúčanie pre školy. K čl. 2 (základné ustanovenia) Základným princípom pri umiestňovaní štátnych symbolov je ich dôstojné použitie. Nemožno ich použiť zosmiešňujúcim spôsobom tak, že by ich vyobrazenie bolo navzájom v nepomere (napr. malá zástavka). Musia byť umiestnené na dobre viditeľnom mieste tak, aby boli prístupné žiakom. I pozornosť rozptyľujúci spôsob použitia (napr. priveľká zástava) je nevhodný. K čl. 3 (štátny znak) Štátny znak ako základný štátny symbol sa v zmysle heraldických pravidiel umiestňuje vždy vľavo od tabule alebo v strede nad ňou. Vyobrazenie štátneho znaku upravujú v základných rysoch Ústava SR a podrobnejšie zákon č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní. Odporúčaná výška štátneho znaku je 40 cm. Vhodné je aj použitie štátneho znaku s výškou 30 cm alebo 60 cm. K čl. 4 (štátna zástava) V miestnosti školy, v ktorej sa uskutočňujú výchova a vzdelávanie, sa štátna zástava použije len vo forme grafického znázornenia, nevisí na lanku ani nie je upevnená na žrdi alebo priečnom rahne. Podľa zákona o štátnych symboloch je minimálny pomer strán štátnej zástavy stanovený na 2 : 3 s tým, že dĺžka môže byť najviac trojnásobkom jej šírky (s prípadným posunutím štátneho znaku). Odporúčané rozmery štátnej zástavy sú 60 cm x 90 cm, resp. 40 cm x 60 cm a 80 cm x 120 cm, a to podľa veľkosti štátneho znaku. Vždy je však potrebné prihliadať na to, aby dĺžka štátnej zástavy bola aspoň dvojnásobkom výšky štátneho znaku. Použitie štátnej zástavy vo forme štandardy (keď je štátny znak vo zvislej polohe, t. j. pootočený o 90 ) je nevhodné, nakoľko by mohlo dôjsť k vyvolaniu zmätkov najmä u mladších žiakov. Rozdiely medzi štátnou vlajkou a štátnou zástavou: štátna vlajka sa vztyčuje na vlajkový stožiar (je na lanku), štátna zástava je utvorená zo štátnej vlajky a mala by byť vždy pevne spojená so žrďou alebo s priečnym rahnom. Vlajka má pevne určený pomer strán 2 : 3. K čl. 5 (štátna hymna) a čl. 6 (preambula Ústavy SR) Na zobrazenie oboch textov štátnej hymny sa odporúča použitie písma typu Arial. Kvôli dobrej čitateľnosti sa určuje minimálna veľkosť písma 36, t. j. 1 cm. Pri texte štátnej hymny je vhodné použitie zarovnania na stred. Text preambuly sa zobrazuje členený podľa významových celkov so zarovnaním vľavo, príp. na stred. K čl. 7 (spoločné ustanovenia) Pri vyobrazovaní štátnych symbolov je potrebné prihliadať najmä na odolnosť a trvanlivosť použitého materiálu, ako aj na bezpečnosť. Štátna zástava a oba texty môžu byť umiestnené osobitne, ale vhodnejšie je ich použitie na jednom spoločnom paneli. Panel môže byť z plastu, HDC, papiera a pod., bez orámovania alebo s orámovaním. Ak sa použije orámovanie trikolórou (ako je tomu pri prezidentskej štandarde), je nutné v ľavom hornom rohu začať bielou farbou a v pravom dolnom rohu skončiť červenou farbou. Štátne symboly sa umiestňujú najmä v klasických triedach. Nepoužívajú sa v telocvični, dielni, stredisku praktického vyučovania, laboratóriu a pod., ktorých účel nie je v súlade s princípom dôstojného používania štátnych symbolov (azda s výnimkou použitia štátneho znaku). Štátny znak, štátna zástava (už klasická, nie jej grafické zobrazenie) a oba texty sa umiestňujú aj v riaditeľni a na inom vhodnom mieste v priestore školy. V záujme zabezpečenia účelu zákona sa v materských školách a v špeciálnych školách predpokladá iba umiestnenie štátneho znaku. Po zvážení riaditeľa školy možno umiestniť aj ostatné symboly, čo platí aj pre hranie štátnej hymny. V prípade miestností škôl pre žiakov so zrakovým postihnutím sa potom použijú texty v Braillovom písme, aby sa naplnili ústavné práva žiakov. Smernica ponúka aj vzory rozmiestnenia štátnych symbolov v triede. K čl. 8 (účinnosť) Účinnosť smernice sa ustanovuje zároveň s nadobudnutím účinnosti novely zákona o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní. Ucitelske noviny_19_2010.indd 25 5/30/10 8:01:50 PM

26 26. strana Dokument týždeň Príloha č. 1: Rozmiestnenie štátnych symbolov, štátny znak vľavo z čelného pohľadu Príloha č. 3: Spoločný panel neorámovaný Príloha č. 2: Rozmiestnenie štátnych symbolov, štátny znak v strede nad tabuľou Ucitelske noviny_19_2010.indd 26 5/30/10 8:01:50 PM

27 týždeň Dokument 27. strana Príloha č. 4: Spoločný panel s trikolórou Príloha č. 5: Spoločný panel s modrou linkou Ucitelske noviny_19_2010.indd 27 5/30/10 8:01:51 PM

28 28. strana Dokument týždeň Pedagogicko-organizačné pokyny na školský rok 2010/2011 Prílohy Príloha č. 1 Všeobecne záväzné právne predpisy a pripravované všeobecne záväzné právne predpisy Od vydania Pedagogicko-organizačných pokynov na školský rok 2009/2010 vstúpili do platnosti pre školy a školské zariadenia nasledujúce všeobecne záväzné právne predpisy, rezortné predpisy, metodické usmernenia a koncepcie, ktoré sú zverejnené na webovej stránke MŠ SR v sekcii Legislatíva. Všeobecne záväzné právne predpisy a) úplné znenie zákona č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre a o zmene a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (vydané v Zbierke zákonov pod č. 28/2009 Z. z.), b) zákon č. 37/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z., c) zákon č. 179/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, d) zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, e) zákon č. 317/2009 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, f) zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, g) zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, h) nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 29/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 630/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia, i) nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 323/2009 Z. z. o určení limitov súm finančných prostriedkov na zabezpečenie štúdia v študijných programoch v externej forme štúdia na akademický rok 2010/2011, j) nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 422/2009 Z. z., ktorým sa ustanovuje rozsah priamej vyučovacej činnosti a priamej výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov, k) nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 598/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 630/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 29/2009 Z. z., l) vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 230/2009 Z. z., ktorou sa mení vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 291/2004 Z. z., ktorou sa určujú podrobnosti o spôsobe ustanovenia orgánov školskej samosprávy, o ich zložení, o ich organizačnom a finančnom zabezpečení, m) vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 231/2009 Z. z. o podrobnostiach o organizácii školského roka na základných školách, na stredných školách, na základných umeleckých školách, na praktických školách, na odborných učilištiach a na jazykových školách, n) vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 236/2009 Z. z. o školskom internáte, o) vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 269/2009 Z. z., ktorou sa mení vyhláška MŠ SR č. 319/2008 Z. z. o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka, p) vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 282/2009 Z. z. o stredných školách, q) vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 306/2009 Z. z. o školskom klube detí, školskom stredisku záujmovej činnosti, centre voľného času, školskom hospodárstve a stredisku odbornej praxe, r) vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 308/2009 Z. z., ktorou sa mení vyhláška MŠ SR č. 306/2008 Z. z. o materskej škole, s) vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 330/2009 Z. z. o zariadení školského stravovania, t) vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 332/2009 Z. z. o podrobnostiach o kamerovom zabezpečovacom systéme (vypracovaná v spolupráci s Ministerstvom vnútra SR), u) vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 405/2009 Z. z., ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 319/2008 Z. z. o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka v znení vyhlášky č. 269/2009 Z. z., v) vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 437/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, w) vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 445/2009 Z. z. o kontinuálnom vzdelávaní, kreditoch a atestáciách pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Pripravované všeobecne záväzné právne predpisy V súčasnosti sa pripravujú nasledujúce všeobecne záväzné právne predpisy a stratégie: a) návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, b) návrh nariadenia vlády SR, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 630/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v znení neskorších predpisov, c) návrh vyhlášky MŠ SR, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MŠ SR č. 437/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Príloha č. 2 Rezortné predpisy a) smernica č. 6/2009-R z 22. apríla 2009 o organizovaní plaveckého výcviku žiakov základných škôl, b) smernica MŠ SR č. 9/2009-R z 25. júna 2009, ktorou sa určuje postup úhrady cestovných nákladov na dopravu žiakov základnej školy a základnej školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, c) smernica č. 13/2009-R z 25. augusta 2009 o organizovaní, riadení a finančnom zabezpečení súťaží žiakov škôl, d) smernica MŠ SR č. 18/2009-R z 20. októbra 2009, ktorou sa vydávajú kritériá na vypracovanie a posudzovanie programu kontinuálneho vzdelávania pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov na účely akreditácie, e) smernica MŠ SR č. 19/2009-R z 20. októbra 2009, ktorou sa vydáva Rámcový program adaptačného vzdelávania, f) smernica MŠ SR č. 20/2009-R z 30. novembra 2009 o obsahu jazykovej skúšky zo štátneho jazyka, g) smernica MŠ SR č. 7/2010-R z 11. februára 2010,ktorou sa vydávajú vzory tlačív, na ktorých sa vydávajú osvedčenia o ukončení kontinuálneho vzdelávania a atestáciách pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, h) metodický pokyn č. 7/2009-R z 28. apríla 2009 na hodnotenie žiakov základnej školy, i) metodický pokyn č. 8/2009-R zo 14. mája 2009 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl v znení neskorších predpisov, j) metodický pokyn č. 12/2009-R z 27. augusta 2009, ktorým sa určuje postup škôl a školských zariadení pri vykonávaní podnikateľskej činnosti, k) metodický pokyn č. 21/2009-R z 22. decembra 2009 na klasifikáciu a hodnotenie žiakov základných umeleckých škôl, l) metodické usmernenie č. 4/2009-R z 11. februára 2009 k zavedeniu jednotného postupu škôl, školských zariadení a vysokých škôl pri vzniku registrovaného školského úrazu a pri evidencii nebezpečných udalostí, m) metodické usmernenie č. 16/2009-R z 27. augusta 2009, ktorým sa mení a dopĺňa metodické usmernenie č. 12/2008 zo 6. októbra 2008 k realizácii nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 339/2008 Z. z. o poskytovaní pomoci na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pre deti v materských školách, pre žiakov na základných školách a pre žiakov na stredných školách znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 342/2009 Z. z., n) metodický pokyn č. 1/2010-R z 12. januára 2010 na hodnotenie žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia ISCED -1, o) metodický pokyn č. 2/2010-R z 12. januára 2010 na hodnotenie žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami s mentálnym postihnutím ISCED 1 primárne vzdelávanie, p) metodický pokyn č. 3/2010-R z 12. januára 2010 na hodnotenie žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia ISCED 1, q) metodický pokyn č. 4/2010-R z 12. januára 2010 na hodnotenie žiakov praktických škôl, r) metodický pokyn č. 5/2010-R z 12. januára 2010 na hodnotenie žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia ISCED 1, s) metodický pokyn č. 6/2010-R z 12. januára 2010 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov odborných učilíšť, t) metodické usmernenie č. 9/2010-R z 15. marca 2010 o overovaní odbornej spôsobilosti žiakov stredných odborných škôl na vykonávanie činnosti na technických zariadeniach elektrických ako elektrotechnik. Príloha č. 3 Koncepcie a stratégie a) Koncepcia v oblasti predškolskej výchovy v nadväznosti na prípravu detí na vstup do základnej školy, b) Koncepcia výchovy a vzdelávania národnostných menšín, c) Koncepcia výchovy a vzdelávania rómskych detí a žiakov vrátane rozvoja stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania, d) Koncepcia vyučovania cudzích jazykov v materských školách a na I. stupni základných škôl (primárne vzdelávanie) v súlade s filozofiou materinský jazyk + 2 cudzie jazyky, e) Implementácia stratégie vzdelávania vo finančnej oblasti a manažmentu osobných financií Národný štandard finančnej gramotnosti pre jednotlivé stupne dosiahnutého vzdelania, f) Koncepcia environmentálnej výchovy a vzdelávania na všetkých stupňoch škôl v Slovenskej republike a v systéme celoživotného vzdelávania a na ňu nadväzujúci Akčný plán výchovy a vzdelávania k TUR v SR, g) Stratégia informatizácie regionálneho školstva, h) Koncepcia rozvoja informačných systémov verejnej správy za rezort školstva, i) Stratégia informatizácie spoločnosti na roky , j) Národná stratégia Slovenskej republiky pre digitálnu integráciu, k) Koncepcia informatiky a informatizácie školstva, l) Akčný plán k stratégii informatizácie regionálneho školstva, m) Hodnotenie systému vzdelávacích poukazov, n) Národný akčný plán pre deti na roky , o) Národný program duševného zdravia na roky , p) Národná protidrogová stratégia na obdobie , q) Národný program prevencie HIV/AIDS v SR na roky , r) Koncepcia rozvoja domovov mládeže a zariadení školského stravovania, s) Aktualizácia Programu ozdravenia výživy obyvateľov SR, t) Národný program starostlivosti o deti a dorast, u) Národný program prevencie obezity, v) Národný plán výchovy k ľudským právam Ucitelske noviny_19_2010.indd 28 5/30/10 8:01:52 PM

29 týždeň Dokument 29. strana Príloha č. 4 Zoznam súťaží detí a žiakov materských škôl, základných škôl, základných umeleckých škôl, stredných škôl a špeciálnych škôl v SR v školskom roku 2010/2011 Predmetové olympiády a celoštátne súťaže, ktorých vyhlasovateľom je MŠ SR (zabezpečované Iuventou) Názov súťaže Súťaž určená žiakom Biologická olympiáda ZŠ, Dejepisná olympiáda ZŠ, Fyzikálna olympiáda* ZŠ, Geografická olympiáda ZŠ, Chemická olympiáda ZŠ, Matematická olympiáda* ZŠ, Olympiáda v informatike* Olympiáda v anglickom jazyku ZŠ, Olympiáda vo francúzskom jazyku ZŠ, Olympiáda ľudských práv Olympiáda v nemeckom jazyku ZŠ, Olympiáda v ruskom jazyku ZŠ, Olympiáda v španielskom jazyku Olympiáda zo slovenského jazyka a z literatúry ZŠ, Európa v škole ZŠ, Pytagoriáda ZŠ Turnaj mladých fyzikov Technická olympiáda ZŠ, 8-ročné G * súčasťou súťaží sú korešpondenčné semináre pre študentov stredných škôl z matematiky, fyziky a informatiky Termínovník všetkých kôl týchto súťaží zostavuje IUVENTA. Financovanie celoštátnych kôl zabezpečuje IUVENTA, financovanie nižších kôl týchto súťaží je zabezpečované prostredníctvom rozpočtov krajských školských úradov. Všetky informácie o súťažiach spolu s organizačnými poriadkami a metodickými pokynmi nájdete na webovej stránke Predmetové olympiády a celoštátne súťaže, ktorých vyhlasovateľom je MŠ SR (zabezpečované ŠIOV) Názov súťaže Súťaž určená žiakom Súťaze cvičných firiem Odborná súťaž zručnosti Skills Slovakia Mladý mechatronik* Odborná súťaž zručnosti Skills Slovakia kuchár, cukrár Odborná súťaž zručnosti Skills Slovakia aranžér kvetín Odborná súťaž zručnosti Skills Slovakia zlatník Odborná súťaž zručnosti Skills Slovakia odborov autoopravár Odborná súťaž zručnosti Skills Slovakia stavebníctvo Odborná súťaž zručnosti Skills Slovakia kaderník/-čka* Odborná súťaž zručnosti Skills Slovakia kozmetička vizážistka Stredoškolská odborná činnosť* Mladý farmár (Súťaž o mlieku) Súťaž žiakov stredných škôl v spracovaní informácií na počítači ** ENERSOL SK využitie alternatívnych zdrojov energie ZENIT v elektronike ** ZENIT v programovaní ** ZENIT v strojárstve IPM STUDENT AWARD * súčasťou súťaží sú semináre a školenia pre pedagogických zamestnancov škôl ** súčasťou súťaží sú sprievodné tréningy a letné školy pre žiakov Termínovník všetkých kôl týchto súťaží zostavuje ŠIOV. Financovanie celoštátnych kôl zabezpečuje ŠIOV, financovanie nižších kôl týchto súťaží je zabezpečované prostredníctvom rozpočtov krajských školských úradov. Všetky informácie o súťažiach spolu s organizačnými poriadkami a metodickými pokynmi nájdete na webovej stránke odkaz Odborná tvorivosť. Ostatné súťaže Názov súťaže Aplikovaná ekonómia Bábkulienka Bohúňova paleta Dolný Kubín Celoslovenská spevácka súťaž v sólovom speve populárnej piesne žiakov základných umeleckých škôl Bojnická perla Celoslovenská gitarová súťaž Bojnice Celoslovenská súťažná prehliadka pop-rockových a džezových skupín žiakov Celoslovenská súťaž výtvarných prác detí a mládeže Slovensko krajina v srdci Európy Celoslovenská klavírna súťaž Klavír 20. a 21. storočia Celoštátna súťaž v balení darčekov Cena Andreja Chudobu Čarovná flauta Nižná Talenty pre Európu Detský umelecký festival Banská Bystrica Detský výtvarný a literárny Trenčín Dni Mihálya Tompu Dobré slovo Dúha Stará Ľubovňa Dúhový kolotoč Duchnovičov Prešov Festival Eugena Suchoňa v Pezinku Festival drámy a umeleckého slova Festival moderného tanca celoslovenský súťažný festival v tanečných choreografiách pre žiakov základných umeleckých škôl Historická súťaž zo slovenských dejín Hnúšťanský akord Hudobný festival I. Ballu Dolný Kubín Husľová dielňa Žilina Hviezdička súťaž žiakov základných škôl v interpretácii pôvodných detských piesní Hviezdoslavov Kubín INFOPROG Súťaž určená žiakom MŠ ZŠ,, ZŠ,, 8-ročné gymnáziá ZŠ, s VJM ZŠ, s VJM MŠ, ZŠ, MŠ ZŠ, s VJR ZŠ, s VJU ZŠ ZŠ, s VJM Názov súťaže Jókaiho dni Karpatská kotlina Koyšove Ladce Kráľove Šahy Kreativita mladých grafikov Kukučínova literárna Revúca Liečivé rastliny Literárny Kežmarok Medzinárodná akordeónová súťaž Poprad Medzinárodná spevácka súťaž Imricha Godina Vráble Medzinárodná súťaž v minifutbale Medzinárodná klavírna súťaž Košice Medzinárodná výtvarná internetová súťaž Považská Bystrica Medzinárodný festival v sólovej a komornej hre na akordeóne žiakov základných umeleckých škôl a študentov vysokých škôl z fakúlt humanitného zamerania Euromusette a Goldentango Medzinárodná interpretačná súťaž v slovenskej tvorbe pre žiakov základných umeleckých škôl Rajecká hudobná jar Metamorfózy dreva Mládež a odkaz A. Dubčeka Mládež spieva Mladí klaviristi Módna línia mladých MUSICA ARVENZIS Musica Camerata Ján Albrecht Na bicykli bezpečne Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom Pátranie po predkoch, alebo Poznaj svoju minulosť Pekná maďarská reč Celoslovenská súťaž modernej hudby pre žiakov základných umeleckých škôl Piano v modernom rytme Podnikanie v cestovnom ruchu Podunajská jar Poznaj slovenskú reč Praktická matematika Prečo mám rád slovenčinu Prednes poézie a prózy v nemeckom jazyku Prehliadka mladých gitaristov PRO SLAVIS Rómsky hlások Schneiderova Trnava Slávik Slovenska Spotrebiteľská výchova žiakov Supertrieda Súťaž mladých prírodovedcov Súťaž mladých matematikov Súťaž mladých zdravotníkov prvej pomoci Súťaž mladých záchranárov CO Súťaž študentov konzervatórií v hre na organe, na plechové dychové nástroje, v skladbe, v speve, v hre na gitare a harfe a koncert víťazov Súťaž žiakov na Slovensku v hre na keyboarde Súťaž o najzaujímavejšie podujatie školskej knižnice Súťaž Katedra Svet okolo nás Šaliansky Maťko J. C. Hronského celoslovenská súťaž v prednese slovenských povestí Štúrov Zvolen Štúrovo pero Talent Revúca Ukážem, čo viem Výtvarné alternatívy Zlatá krajina Zlatá priadka Súťaž určená žiakom s VJM ZŠ, s VJM ZŠ, ZŠ,, ZŠ, ZŠ ZŠ, ZŠ,, ZŠ, VŠ ZŠ, ZŠ SOŠ, konzervatóriá ZŠ ZŠ, ZŠ, ZŠ, s VJM ZŠ s VJM ZŠ, s VJM SOŠ ZŠ ZŠ s VJN MŠ, ZŠ, ZŠ, ZŠ, ZŠ, ZŠ, ZŠ, s VJM s VJM ZŠ, ZŠ, konzervatóriá ZŠ, ZŠ, s VJM MŠ ZŠ ZŠ, ZŠ s VJM MŠ ZŠ Poznámka: Súťaže detí materských škôl, žiakov základných škôl, základných umeleckých škôl a stredných škôl sú vyhlasované MŠ SR. Sú realizované formou predmetových súťaží, športových súťaží, literárnych a umeleckých súťaží a prehliadok tvorivosti. Súťaže majú zväčša postupový charakter a končia sa celoštátnym kolom alebo medzinárodnou súťažou. Sprievodným programom súťaží môžu byť prednášky, semináre, prehliadky prác a iné aktivity pre pedagogických zamestnancov, žiakov a deti. Spoluvyhlasovateľom celoštátnych súťaží môžu byť so súhlasom MŠ SR aj ďalšie právnické osoby. Na základe záverov Národnej konferencie o školskom športe (november, 2009) pripraví Celoštátna komisia športových súťaží žiakov MŠ SR nový program športových súťaží žiakov, ktorý bude realizovaný od Zoznam športových súťaží zverejní MŠ SR do na webovej stránke Šport Športovanie detí a mládeže mimo vyučovania, a na webovej stránke športových súťaží žiakov, ktorú MŠ SR pripravuje. Kalendár program školských športových súťaží (ďalej len ŠŠS ) zostavuje Celoštátna komisia športových súťaží. ŠŠS sú dobrovoľné a z vyššie uvedenej ponuky súťaží si kraje môžu zostaviť program ŠŠS podľa záujmu žiakov a žiačok základných škôl a stredných škôl alebo podľa tradícií regiónu. Financovanie ŠŠS na celoštátnej úrovni zabezpečujú MŠ SR a iní partneri, na regionálnej úrovni krajské školské úrady. Celoštátne športové súťaže žiakov, na ktoré MŠ SR poskytlo dotáciu zo štátneho rozpočtu národným športovým zväzom Druh športovej súťaže Subjekt Súťaž určená Školská liga v basketbale Slovenská basketbalová asociácia žiaci a žiačky ZŠ a Návrat gymnastiky na ZŠ a BUĎ FIT Slovenská gymnastická federácia žiaci a žiačky ZŠ s gymnastikou Street Hockey školská liga Slovenská hokejbalová únia žiaci a žiačky ZŠ Minivolejbal a pohybové hry Slovenská volejbalová federácia žiaci a žiačky ZŠ vo volejbale Hľadáme nového Jozefa Plachého, Slovenský atletický zväz žiaci a žiačky ZŠ Zo školských lavíc do Atletickej haly Elán M-SR nepočujúcich žiakov vo futsale, Slovenský deaflympijský výbor žiaci do 16 rokov v plávaní a v stolnom tenise Ucitelske noviny_19_2010.indd 29 5/30/10 8:01:52 PM

30 30. strana Dokument týždeň Druh športovej súťaže Subjekt Súťaž určená Olympijské festivaly detí a mládeže Slovenský olympijský výbor deti MŠ od 5 rokov, Slovenska žiaci a žiačky ZŠ a Vedomostná súťaž o olympizme Slovenský olympijský výbor žiaci a žiačky ZŠ Školské športové súťaže v streľbe Slovenský strelecký zväz žiaci a žiačky ZŠ a Šachová liga Slovenský šachový zväz žiaci a žiačky ZŠ a M-SR v pasovačke Slovenský zápasnícky zväz žiaci a žiačky ZŠ Začni s bedmintonom Slovenský zväz bedmintonu žiaci a žiačky ZŠ Školské súťaže žiakov a žiačok v bedmintone Slovenský zväz bedmintonu žiaci a žiačky ZŠ a osemročných gymnázií Národná cyklistická súťaž o pohár Slovenský zväz cyklistiky žiaci a žiačky ZŠ olympijského víťaza Antona Tkáča Celoslovenská školská floorbalová liga Slovenský zväz floorbalu žiaci a žiačky ZŠ a Liga školských družstiev v orientačnom behu Slovenský zväz orientačných žiaci a žiačky ZŠ a športov Sokolský štvorboj a Zdatné deti Sokol na Slovensku žiaci a žiačky ZŠ M-SR v športovo-brannej všestrannosti Zväz technických športov žiaci a žiačky ZŠ a a v brannom viacboji pre všetkých Stolný tenis do škôl Slovenský stolnotenisový zväz žiaci a žiačky ZŠ a Športové hry telesne postihnutých žiakov Slovenský zväz telesne špeciálne školy celoštátne finále postihnutých športovcov Národné atletické a plavecké preteky Slovenské hnutie špeciálnych špeciálne školy špeciálnych olympiád olympiád Festivaly v minihádzanej Slovenský zväz hádzanej žiaci a žiačky ZŠ Celoslovenské súťaže vo futsale Slovenský futsal žiaci ZŠ a Silná ruka stredoškolákov Slovenská asociácia pretláčania žiaci a žiačky rukou Leto s kajakom Slovenský zväz rýchlostnej žiaci a žiačky ZŠ kanoistiky Squash pre všetky deti Slovenská squashová asociácia žiaci a žiačky ZŠ Tenis do škôl Slovenský tenisový zväz žiaci a žiačky ZŠ Výška dotácie na vyššie uvedené športové súťaže je zverejnená na webovej stránke Podrobnejšie informácie o športových súťažiach učených pre základné a stredné školy sú zverejnené na webových stránkach národných športových zväzov. Webové stránky sú zverejnené na Zoznam súťaží materských škôl, základných škôl a stredných škôl, ktorých organizátorom sú cirkevné a súkromné školy Názov súťaže Súťaž určená žiakom...a Slovo bolo u Boha recitačná súťaž ZŠ a Biblická olympiáda predmetová olympiáda ZŠ a Biblická olympiáda z evanjelického a. v. náboženstva a náboženskej ZŠ a výchovy Dielo tvojich rúk výtvarná, hudobná a literárno-dramatická súťaž MŠ, ZŠ, a SOŠ s výtvarným zameraním Názov súťaže DilongStar spevácka súťaž Prehliadka umeleckých zručností Ruské slovo prednes pôvodnej poézie a prózy, hraného slova a spevu v ruskom jazyku Slovom o tvojej láske recitačná súťaž Športové hry cirkevných škôl Talent, umenie, kumšt Veselé pastelky Stellky výtvarná súťaž Súťaž určená žiakom ZŠ a osemročné gymnáziá hluchoslepé deti ZŠ a cirkevné ZŠ cirkevné ZŠ ZŠ, a súkromné MŠ Celoštátne súťaže žiakov špeciálnych škôl a špeciálnych výchovných zariadení Názov súťaže Olympiáda tvorivosti detí reedukačných center a diagnostických centier Súťaž žiakov odborných učilíšť a detí reedukačných center v stolnom tenise Súťaž žiakov so sluchovým postihnutím v minifutbale s medzinárodnou účasťou Súťaž žiakov so sluchovým postihnutím v matematike a slovenskom jazyku Súťaž žiakov so sluchovým postihnutím v prírodopise a chémii Súťaž žiakov odborných učilíšť v prednese Súťaž zručnosti žiakov odborných učilíšť v odbore murár Súťaž zručnosti žiakov odborných učilíšť v odbore strojár Súťaž zručnosti žiakov odborných učilíšť v odbore cukrár Súťaž zručnosti žiakov odborných učilíšť v odbore krajčír Súťaž zručnosti žiakov odborných učilíšť v odbore záhradník Súťaž zručností žiakov odborných učilíšť v odbore obchodná prevádzka Súťaž zručností žiakov odborných učilíšť v odbore služby a domáce práce Súťaž zručností žiakov odborných učilíšť v odbore maliar Súťaž zručnosti žiakov odborných učilíšť ošetrovateľská starostlivosť Športové hry reedukačných centier a diagnostických centier pre dievčatá nad 15 rokov Športové hry reedukačných centier a diagnostických centier pre chlapcov do 15 rokov Športové hry reedukačných centier a diagnostických centier pre chlapcov nad 15 rokov Športové hry žiakov odborných učilíšť Športové hry základných škôl pre žiakov so zrakovým postihnutím Športové hry stredných škôl pre žiakov so zrakovým postihnutím Športové hry základných škôl a stredných škôl pre žiakov s telesným postihnutím Športové hry základných škôl pre sluchovo postihnutých Športové hry základných škôl pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou Halový futbalový turnaj špeciálnych škôl pre žiakov od 10 do 16 rokov Putovný pohár integrácie Spevácka súťaž špeciálnych škôl pre žiakov so zdravotným znevýhodnením Husľový kľúčik Súťaž žiakov ŠŠ a ZŠ vo futbale Turnaj integrácie Súťaž žiakov špeciálnych škôl v prednese poézie a prózy Gaňova Tarnava Zimné športové hry pre žiakov so sluchovým postihnutím Festival záujmovo-umeleckej činnosti sluchovo postihnutých detí Príloha č. 5 Program celoživotného vzdelávania Dňa 1. januára 2007 sa SR zapojila do nového vzdelávacieho programu Európskej únie s názvom Program celoživotného vzdelávania, ktorý bol schválený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1720/2006/ ES z 15. novembra 2006, ktorým sa ustanovuje akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania ( eur-lex.europa.eu/lexuriserv/site/sk/oj/2006/l_327/l_ sk pdf). Program celoživotného vzdelávania bude vo všetkých účastníckych krajinách, a teda aj v SR, implementovaný v rokoch Je zameraný najmä na posilnenie spolupráce a mobility vo vzdelávaní a odbornej príprave. Väčšia časť aktivít (približne 80 %) je presunutá na decentralizovanú, t. j. národnú úroveň. V praxi to znamená, že podávanie, hodnotenie a výber projektov a prihlášok na granty bude prebiehať prostredníctvom Národnej kancelárie Programu celoživotného vzdelávania ( MŠ SR je hlavným koordinátorom a zohráva významnú úlohu v oblasti riadenia a implementácie komunitárneho programu do praxe. Je odborným garantom na národnej úrovni, zodpovedá za stanovovanie národných priorít a napĺňanie cieľov programu. MŠ SR ako národná autorita zároveň nominuje zástupcov a expertov do riadiacich orgánov programu na národnej úrovni, členov výborov a pracovných skupín v Európskej komisii a riadi národnú kanceláriu programu. Národná kancelária Programu celoživotného vzdelávania je zodpovedná za samotnú implementáciu programu v praxi a zároveň úzko spolupracuje s MŠ SR. Program je rozdelený do nasledovných sektorových podprogramov: Program Comenius je prioritne určený žiakom a učiteľom od materských škôl po všetky typy stredných škôl. Pre jednotlivcov poskytuje možnosti zúčastňovať sa rôznych typov mobilít a školám a iným organizáciám zodpovedným za školské vzdelávanie umožní zapájať sa do partnerstiev a projektov; Program Erasmus je určený pre oblasť formálneho vysokoškolského vzdelávania a odborného vzdelávania a prípravy na terciárnom stupni. Okrem iných aktivít podporuje najmä mobility vysokoškolských študentov a vysokoškolských pedagógov; Program Leonardo da Vinci zaoberá sa oblasťou odborného vzdelávania a prípravy. V rámci neho bude možné uskutočňovať stáže a výmeny zamerané na profesijný rozvoj, ako aj rozvíjať projektové partnerstvá v oblasti odborného vzdelávania a prípravy; Program Grundtvig venuje sa potrebám vzdelávania dospelých a prostredníctvom mobilít, projektov, partnerstiev a tematických sietí môže pomáhať dospelým pri zvyšovaní ich vedomostí a zručností. Program celoživotného vzdelávania má aj tzv. centralizované časti, v ktorých za podávanie, hodnotenie, výber projektov a ich finančné zabezpečenie zodpovedá Európska komisia v Bruseli. Ide o: Prierezový program je orientovaný na spoluprácu a inovácie v oblasti politiky celoživotného vzdelávania, podporu výučby jazykov, na podporu vyučovania s využitím IKT a šírenie a využívanie výsledkov akcií podporovaných v rámci celého programu; Program Jean Monnet je zameraný na podporu inštitúcií a aktivít v oblasti európskej integrácie vo vysokoškolskom vzdelávaní. Podporuje aj také európske organizácie ako Európsky univerzitný inštitút, Európsky inštitút verejnej správy, College of Europe a podobne. Program celoživotného vzdelávania vychádza z pozitívnych skúseností získaných v rámci druhej fázy komunitárnych programov Sokrates a Leonardo da Vinci a pokrýva všeobecné vzdelávanie a odborné vzdelávanie a prípravu. Program celoživotného vzdelávania je jedným z najefektívnejších nástrojov spolupráce vo vzdelávaní v európskom kontexte. Okrem členských štátov Európskej únie sa doň zapojili aj krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru (Nórsko, Island a Lichtenštajnsko) a kandidátska krajina Turecko. Účasť na programe bude po splnení istých špecifických podmienok otvorená aj pre krajiny západného Balkánu a Švajčiarsko. Príloha č. 6 MŠ SR a štrukturálne fondy Európskej únie v programovom období Projektová činnosť v národných projektoch Európsky sociálny fond (ďalej len ESF ) je zameraný na rozširovanie možnosti zamestnania a zvyšovanie geografickej a profesijnej mobility pracovníkov v Spoločenstve a uľahčovanie ich adaptácie na priemyselné zmeny a zmeny vo výrobných systémoch. ESF pomáha rozvíjať zamestnanosť podporovaním zamestnateľnosti, obchodného ducha, rovnakých príležitostí a investovaním do ľudských zdrojov. Úloha MŠ SR v procese čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie v programovom období MŠ SR plní na základe uznesenia vlády SR č. 832 z 8. októbra 2006 úlohu riadiaceho orgánu (ďalej len RO ) pre dva programové dokumenty pre Operačný program Vzdelávanie (ďalej len OP Vzdelávanie ) a Operačný program Výskum a vývoj. Z hľadiska možností čerpania prostriedkov štrukturálnych fondov je pre oblasť vzdelávania v regionálnom školstve relevantný OP Vzdelávanie. Funkciu RO pre OP Vzdelávanie vykonávajú sekcia európskych záležitostí odbor pre OP Vzdelávanie a sekcia ekonomiky pre štrukturálne fondy Európskej únie odbor pre oprávnenosť výdavkov štrukturálnych fondov Európskej únie a odbor metodiky, technickej asistencie, štátnej pomoci a vykazovania. RO je v programovom období zodpovedný za implementáciu národných projektov. Ide o veľké, komplexné projekty vyplývajúce priamo z legislatívy resp. koncepčných dokumentov. Výber, schvaľovanie a implementácia národných projektov je v kompetencii MŠ SR ako RO. Agentúra MŠ SR pre štrukturálne fondy Európskej únie (ďalej len agentúra ) Agentúra bola zriadená k 1. januáru 2007 ako štátna rozpočtová priamo riadená organizácia MŠ SR. Agentúra plní úlohu sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom pre OP Vzdelávanie a pre OP Výskum a vývoj. Agentúra je zodpovedná za vyhlasovanie výziev na podávanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok a následnú implementáciu dopytovo orientovaných projektov. Dopytovo orientované projekty sú pripravované priamo v regiónoch projekty adresujúce potreby cieľových skupín v konkrétnom regióne. Prijímateľmi sú predovšetkým základné školy, stredné školy, vysoké školy, miestna samospráva, samosprávne kraje, regionálne partnerstvá, vzdelávacie inštitúcie, zamestnávatelia a iné oprávnené subjekty. Aktuálne informácie ohľadne vyhlasovaných výziev na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok je možné nájsť na OP Vzdelávanie je zverejnený na Programový manuál k OP Vzdelávanie je zverejnený na Ucitelske noviny_19_2010.indd 30 5/30/10 8:01:52 PM

31 týždeň Dokument 31. strana Tlačová agentúra Slovenskej republiky prispieva k mediálnej výchove ŠKOLSKÝ SERVIS TASR TASR do každej školy je názov projektu, v rámci ktorého Tlačová agentúra Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom školstva Slovenskej republiky sprístupnila všetky svoje servisy pre všetky školy na Slovensku. Súčasťou tohto unikátneho projektu je aj špeciálny produkt TASR Školský servis, do ktorého prispievajú samotní žiaci a študenti. Najaktívnejší prispievatelia dostávajú novinárske preukazy. O projekte sme sa porozprávali s riaditeľom stratégií TASR PhDr. Vladimírom Puchalom. ných diel a mnohé iné). Pravidelne pripravujeme koncoročné bilancie udalostí, výročí, narodení, úmrtí z domova, zo sveta, z ekonomiky, zo športu, historický kalendár, hudobný kalendár, jazykové okienko. TASR má unikátny archív fotografií. túrnym produktom, budujeme a profesionálne formujeme sieť mladých žurnalistov. Prinášame nekomerčnú alternatívu k bulvárnemu spravodajstvu. Aký je pohľad škôl? Na čo využívajú servis? Rôznym spôsobom. Texty a fotografie využívajú pre školské časopisy či web. Máme školy, ktoré z nášho videoservisu pripravujú moderované televízne správy. Iné používajú zvuky pre školské rádiá. Obľúbený je historický kalendár na každý deň či hudobný kalendár. Správy v angličtine a nemčine našli uplatnenie pri výučbe jazykov, kde žiaci robia prehľady najčerstvejších správ z domova a zo sveta v cudzom jazyku. V neposlednom rade využívajú dostupnosť servisov študenti pri písaní seminárnych a diplomových prác či manažmenty škôl ako zdroj rýchlych informácií. Zastavme sa pri školskom servise... Školský servis je špeciálny servis o školách a školstve. Správy, ktoré nám posielajú žiaci a študenti, sú unikátnym zdrojom informácií o dianí v tomto rezorte i dianí medzi mladými ľuďmi a sú často aj podnetmi na ďalšie agentúrne spracovanie. Jednoducho povedané: žiaci prídu s témou a my sa na to opýtame ministra alebo oslovíme inú kompetentnú osobu. Správy v servise sú členené podľa kategórií na správy pre mladších, starších žiakov, študentov a správy prierezové (S, M, L, X). PhDr. Vladimír Puchala, riaditeľ stratégií TASR, vníma Školský servis ako novú výzvu pre verejnoprávne médiá. Prečo vznikla takáto spolupráca TASR a škôl? TASR je verejnoprávna, národná, kultúrna, nezávislá informačná inštitúcia. Konáme s vedomím spoločenskej zodpovednosti. Zdalo sa nám užitočné prispieť k systému mediálnej výchovy tým, že umožníme žiakom i študentom prácu s reálnym agentúrnym produktom. Povedzte na úvod, čo všetko TASR ponúka školám a z akých zdrojov. TASR denne vydá do 700 textových, zvukových a obrazových správ, k tomu 2000 fotografií. Správy sú kategorizované do servisov: domáci, zahraničný, ekonomický, športový, easy servis, fotoservis, videoservis, exportný servis v nemčine a angličtine. TASR má svojich spravodajcov a spolupracovníkov po celom Slovensku i v zahraničí. Na špeciálne podujatia vysielame špeciálnych korešpondentov (svetové summity, MS vo futbale, v hokeji, OH...). TASR je členom Európskej aliancie tlačových agentúr (EANA), zmluvne spolupracuje s 13 svetovými i európskymi tlačovými agentúrami, najmä s Associated Press (AP), Reuters, DPA (nemecké agentúry), AFP (francúzska agentúra), APA (rakúska agentúra), ale i s Ria Novosti (ruská agentúra), Xinhua (čínska agentúra), MTI (maďarská agentúra) a pod. Čo iné ešte ponúka TASR? Dlhodobo pripravujeme rôzne tematické databázy (napr. o Európskej únii), chronológie udalostí (napr. havárie lodí na Dunaji, použitie chemických zbraní vo svete, odhalenia drogových dílerov na Slovensku, diplomatické vzťahy SR s jednotlivými krajinami, výstavby vod- Kto je odberateľom servisov TASR? Správy, zvuky, fotografie, videá od nás odoberajú televízie, noviny a časopisy, weby, ale aj firmy, podniky, inštitúcie (STV, TA3, TV JOJ, SRo, Fun rádio, Rádio Expres, cas.sk, SME, sme.sk, Plus 7 dní, Plus 1 deň, Azet, Zoznam, atď.). TASR funguje ako veľkosklad správ, odkiaľ si klienti berú to, čo potrebujú pre svoje médiá či vlastnú informovanosť. Denne pripravujeme celý rad špecializovaných bulletinov pre klientov v slovenčine i iných jazykoch (napr. o bankovníctve, automobilovom priemysle, energetike a pod.). Hovorili ste o mediálnej výchove. Naše spravodajstvo býva často o politike. Nehrozí prienik politiky do škôl? Spravodajstvo nemožno stotožňovať s politikou. Agentúra píše o politike, ale politiku nerobí. Navyše agentúrna správa je súhrnom faktov. Agentúra informuje, nekomentuje. TASR zaznamenáva správy z domova a zo sveta zo všetkých oblastí života. Vydávame správy bez ohľadu na ich komerčnú hodnotu. Sústreďujeme sa na informácie, ktoré iné médiá obchádzajú: informujeme o dianí v regiónoch, o sociálne slabých a znevýhodnených vrstvách obyvateľstva, o prevencii proti kriminalite, o vede, výskume... Ktoré školy majú prístup do servisov TASR? Základné, stredné a vysoké školy v SR. Ako sa dá dostať do servisov TASR? Na je na lište vľavo zložka TASR do každej školy. Každej škole bolo zaslané prístupové heslo do systému. Ako by ste zhodnotili fungovanie projektu? Myslím si, že je mimoriadne úspešný. Kvantitatívne i kvalitatívne vzrástol počet informácií o dianí v školách. Domáci, zahraničný, ekonomický, športový, exportný, foto- a videoservis i špecializované databázy TASR ponúkajú kvalitné multimediálne obsahy pre školské médiá. Dávame podklady pre výchovno-vzdelávací proces, ponúkame prácu s reálnym agen- Žiačky ZŠ s MŠ v Liptovskej Tepličke Klárka a Slávka si vyskúšali prácu novinárok v Bratislave. Navštívili prezidentský palác, robili rozhovor s Jánom Ďurovčíkom, zúčastnili sa generálky predstavenia na Novej scéne. Z rúk šéfredaktora si prevzali novinársky preukaz Junior redaktoriek TASR. Ľubica z 8-ročného Gymnázia na Metodovej ulici v Bratislave a Simona zo ZŠ na Nevädzovej ulici v Bratislave absolvovali v auguste 2009 letnú žurnalistickú prax v TASR. Boli na predpremiére Avatara, zúčastnili sa tlačovej konferencie zdravotne postihnutých športovcov, robili rozhovory v parlamente. Počas dvoch týždňov denne pripravili dve správy, zvuky, fotografie a video. Ktoré školy prispievajú najaktívnejšie? Veľmi aktívne nám prispievajú napríklad Základná škola s materskou školou v Liptovskej Tepličke, Gymnázium Ivana Bellu v Handlovej, Obchodná akadémia v Topoľčanoch, Hotelová akadémia v Prešove, Katolícka univerzita v Ružomberku, ale i mnohé školy z Košíc, Trnavy, Modry, Vranova nad Topľou, Rimavskej Soboty, Bánoviec nad Bebravou. Školský servis má svoju skupinu aj na Facebooku pod názvom Redaktor školského servisu. Čo môže získať prispievateľ? Skvelú prax. Usilujeme sa každému na jeho príspevok aj odpovedať a usmerniť ho v práci. Aktívnym, vytrvalým a perspektívnym prispievateľom vydávame novinárske preukazy Junior redaktor TASR. Doteraz sme ich vydali vyše 400. V tejto chvíli máme bezkonkurenčne najlepšiu sieť mladých prispievateľov na Slovensku. Niektorých pozývame k nám do agentúry: chodia na tlačové konferencie od parlamentu až po premiéry v divadle, robia rozhovory s osobnosťami, prípadne fotografujú či prekladajú zo zahraničných agentúr. Školské správy uverejňujeme na našom webe. Na webe tiež uverejňujeme linky na školské médiá. Čo pripravujete? Tých správ je už toľko, že uvažujeme o špeciálnom koncovom médiu Žiackych novinách. Hovorili sme o tomto projekte aj so Slovenským rozhlasom. Ako človek, ktorý sa už dlhší čas pohybuje v rôznych verejnoprávnych médiách, vnímam tento servis ako veľkú výzvu práve pre verejnoprávny sektor. Verím, že nájdeme riešenia, ktoré dajú mladým žurnalistom nové šance. Akým spôsobom sa dajú posielať správy? Najjednoduchšie om na skola@ tasr.sk. Kontaktnými osobami pre školy sú Mgr. Jozefína Mikleová (Jozefina. mikleova@tasr.sk, 02/ ) a Jana Ikrényiová (02/ ). Ľubomír PODLUŽIANSKY ETwinning oslavuje COMENIUS ETwinning, program elektronickej spolupráce európskych škôl, ktorý je súčasťou programu EÚ pre školy Comenius a v ktorom je zapojených už viac ako učiteľov z Európy, má päť rokov. Cieľom projektov etwinning je nadviazanie spolupráce a priateľstiev medzi žiakmi-rovesníkmi zo škôl z iných krajín EÚ, teda vzájomné zbližovanie sa, poznávanie podobností a odlišností kultúr, mentality ľudí, spoločenských konvencií, zvykov a školských systémov spolupracujúcich krajín, rešpektovanie sa, poznávanie multikultúrnych rozdielov, uvedomenie si podstaty komunikácie v cudzom jazyku a zdokonalenie sa v nej, využívanie informačno-komunikačných technológií v praxi, rozvoj tvorivého myslenia a v neposlednom rade aj využitie medzipredmetových vzťahov v bežnom živote detí. Projekty etwinning realizujeme v našej Základnej škole na Komenského ul. v Spišských Vlachoch už druhý rok. V prvom projekte škola spolupracovala s ôsmimi krajinami Európy na projekte nazvanom Komunikačné kanály Ako poviem ďakujem?, za ktorý bola ocenená národným a európskym certifikátom kvality. V tomto školskom roku 10- až 12-roční žiaci realizujú projekt ART s Poľskom, Maďarskom, so Španielskom, s Tureckom a dvoma ZŠ z Veľkej Británie. Práca na projektoch žiakov aj učiteľov baví. Aj preto sme sa 5. mája spolu s mnohými ďalšími školami v celej Európe pridali ku gratulantom. V deň osláv naša škola žiarila modrou a žltou, farbami projektov etwinning. Bolo ich možné vidieť na každom kroku na oblečení detí a učiteľov, na ekologických balónoch, ktoré boli napoludnie vypustené ako pozdravy Európe s odkazmi pre ňu aj pre etwinning, na kresbách na chodníkoch v škole i v meste, ako aj na postavičkách a hviezdach symbolizujúcich spoluprácu škôl v Európe. Oslavy budú pokračovať školskou prezentáciou práce žiakov na projekte ART pre rodičov, učiteľov a pozvaných hostí či prípravou a výzdobou narodeninovej torty. Na hodinách hudobnej výchovy žiaci 5. ročníka pripravili text narodeninovej piesne pre etwinning, ktorú za sprievodu jednoduchých nástrojov zaspievajú na nápev slovenskej ľudovej piesne. Videonahrávku umiestnia na portáli v pracovnom priestore pre školy. Všetci sme sa dnes v škole cítili tak trocha európsky. Mgr. Katarína KOČIŠOVÁ Ucitelske noviny_19_2010.indd 31 5/30/10 8:01:52 PM

32 32. strana Dokument týždeň Ocenení o úspechu ANKETA Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania uskutočnil celoslovenské testovanie žiakov 9. ročníka základných škôl. Riaditeľom desiatich najúspešnejších škôl sme položili jedinú anketovú otázku: V čom spočívajú korene úspechu vašich žiakov v tohtoročnom testovaní deviatakov? V minulom čísle sme uverejnili názory siedmich riaditeľov, dnes uverejňujeme názory zvyšných troch z prvej desiatky. Mgr. Andrea Mericová, riaditeľka ZŠ Michala Tareka Abrahám V čom spočívajú korene úspechu našich žiakov v tohtoročnom testovaní deviatakov? Dovolím si zdôrazniť niekoľko činiteľov, ktoré podmienili tento výsledok. V prvom rade je to nízky počet žiakov (11) v triede, čo umožňuje učiteľom venovať sa každému individuálne, využívať moderné a progresívne formy a metódy výučby. Ďalej sú to dobrí žiaci, ktorí majú veľký záujem o učenie a dobré umiestnenie sa na kvalitných stredných školách. A nakoniec sú to učitelia, ktorí využili všetky možnosti, aby ich na testovanie pripravili čo najkvalitnejšie záujmové krúžky zamerané na utvrdenie prebratého učiva, na trénovanie prostredníctvom iných testov. Systematicky vedú žiakov k čítaniu s porozumením, čo v neposlednom rade ovplyvňuje pochopenie textu. PaedDr. Anna Ferčáková, riaditeľka ZŠ, Komenského ul., Snina Tohtoročné testovanie deviatakov nebolo podľa môjho názoru iné ako po minulé roky, v ktorých sme tiež patrili k lepším školám na Slovensku. Tak predchádzajúce, ako aj súčasný výraznejší úspech našej školy majú rovnaké korene, aj keď sa nájdu v niektorých rokoch nejaké špecifiká. Všetko zohráva úlohu. V tomto školskom roku výsledok do značnej miery ovplyvnil aj fakt, že sme po prvýkrát mali aj absolventov triedy s rozšíreným vyučovaním cudzích jazykov, čo sa určite podpísalo na ich lepších výsledkoch, nakoľko sú to žiaci vybraní. Nemenej dôležitá bola aj skutočnosť, že ostatné dve triedy sú počtom žiakov menšie, čo umožnilo kvalitnejší individuálny prístup. Učitelia školy sú ambiciózni. Záleží im na dobrom mene a chcú pracovať tak, aby boli ich žiaci úspešní. Samozrejme, že nielen to ovplyvňuje dobrý výsledok. Veľkou motiváciou sú určite aj pravidelné finančné ohodnocovanie práce učiteľov a ich vzájomná konkurencia. Podstata úspechu je však celkom inde. Spočíva predovšetkým v ochote učiteľov venovať svojim žiakom, a to od septembra pravidelne, aj poobedňajší čas na prípravu na to, čo žiakov čaká v testovaní. Je to často nezaplatiteľná mravčia práca naplnená dávkou obrovskej trpezlivosti, ktorá je, myslím si, hlavným koreňom dobrého výsledku školy, za ktorý svojim učiteľom ďakujem. Mgr. Jana Gaňová, riaditeľka ZŠ s MŠ F. J. Fugu Vinné Sme malá vidiecka škola, ktorá počas svojej dlhoročnej existencie vychovala niekoľko generácií mladých ľudí, ktorí úspešne pôsobia v rôznych oblastiach spoločenského života. Naši súčasní žiaci sú deťmi našich bývalých žiakov. To vytvára podmienky na to, že škola funguje ako jedna veľká rodina. Väčšina rodičov sa zaujíma nielen o vzdelávacie výsledky svojich detí, ale prejavuje aj aktívny záujem o celkové dianie v škole. Vzhľadom na to, že naša obec leží blízko okresného mesta a súčasná legislatíva dovoľuje rodičom vybrať si školu, niektorí rodičia uprednostňujú vzdelávanie svojich detí v mestských školách. To spôsobuje nižší počet žiakov v triedach našej školy, čo nám na jednej strane, pri spôsobe terajšieho financovania školstva, spôsobuje nemalé vrásky na čele. Veď aj triedy s menším počtom žiakov je potrebné vykurovať, svietiť v nich, upratovať, udržiavať ich v dobrom technickom stave, modernizovať. Na druhej strane však v triedach s nižším počtom žiakov má učiteľ oveľa viac možností na individuálny prístup, na zavádzanie inovatívnych metód. Učitelia sa už od 5. ročníka sústavným opakovaním a precvičovaním učiva vo zvýšenej miere venujú príprave žiakov na testovanie v 9. ročníku. Tak ako každý rok, aj v tomto školskom roku absolvujú deviataci týždenne dve hodiny cvičení z matematiky. Slabším žiakom sa učitelia venujú aj na individuálnych doučovaniach. Aj napriek modernizácii vyučovacieho procesu pedagógovia našej školy nezavrhujú ani tradičné formy a metódy práce. Dlhoročné skúsenosti nám mnohým potvrdzujú, že nie všetko, čo je staré, je zlé. Výsledky žiakov to jednoznačne potvrdzujú. Aj spätné informácie o našich žiakoch študujúcich na stredných školách a gymnáziách nám dávajú za pravdu. Mňa ako riaditeľku veľmi mrzí skutočnosť, že pre nedostatok financií nemôžem adekvátne ohodnotiť svojich kolegov za ich kvalitnú prácu a prácu nad rámec ich povinností. Malý kolektív učiteľov pripravuje po celý rok všetkých žiakov aj na vedomostné, umelecké a športové súťaže a olympiády. Presne tak ako veľké kolektívy na veľkých školách. DEŇ MATIEK Kaviareň pre mamičky Kde bolo, tam bolo. Bolo to na celom svete. Žila od vekov dobrá mamička. Bola každému najkrajším pokladom. Mala utešený, milý hlas. Mala láskavé, dobrotivé oči. Mala starostlivé, vráskami rozryté čelo. Mala striebrom posypané vlasy. Mala srdce plné lásky a dobroty. Ale takáto mamička... Takéto mamičky nie sú len v rozprávke, také sú mamičky od vekov na veky. A takéto sú aj mamičky našich zverených detí, milé, láskavé, plné pochopenia a lásky. A preto sa deti z MŠ Štvorlístok na Hviezdoslavovej ul. v Moldave nad Bodvou rozhodli pripraviť pre ne kaviareň, a osláviť tak Deň matiek. Dňa 11. mája pozvali svoje mamky do kultúrneho domu, kde pripravili pre ne príjemný zážitok. Už pri vstupe do sály ich vítali slová: Moja zlatá mamička... Mamičky si posadali ku stolom, ktoré boli pekne prestreté. Deti obidvoch tried sa presunuli na javisko. Deti 1. triedy (3- až 5-ročné) svojimi piesňami a básňami naplnili košík plný láskavých slov venovaných mamičkám a dostáli posolstvu tohto dňa. Veríme, že sa nám podarilo touto aktivitou zasiať do detských srdiečok semienka lásky a úcty k mame. Myslíme si, že aj tu platia slová Christiana Morgensterna: Najlepšou výchovnou metódou je obstarať dieťaťu dobrú matku. Nadežda PAJZINKOVÁ Futbalový turnaj žiakov SMER AFRIKA 2010 Žilinský samosprávny kraj, Úrad vlády SR a Slovenský futbalový zväz sú autormi projektu futbalového turnaja mladších žiakov a žiačok do 13 rokov na miniihriskách Smer Afrika Počas mája sa konali okresné turnaje v mestách Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Martin, Námestovo, Ružomberok, Turčianske Teplice, Tvrdošín, Žilina. Zúčastnilo sa ich takmer 1100 detí v 95 družstvách. Dvadsiateho šiesteho mája sa na ihrisku Spojenej školy v Turanoch konalo krajské kolo. Domáci pod taktovkou riaditeľa školy Mgr. Miroslava Klučiarovského vytvorili vynikajúcu klímu na športové zápolenie. Súťažiaci si mohli prezrieť aj priestory letnej učebne so zameraním na environmentalistiku a dozvedieť sa o projekte zameranom na modernizáciu vzdelávacieho procesu s podporou IKT Škola 21. storočia. V konečnom finále zápolilo 8 družstiev: ZŠ Lokca, ZŠ M. Kukučína Dolný Kubín, ZŠ M. Medveckej Tvrdošín, ZŠ, Okoličianska ul., Liptovský Mikuláš, ZŠ Kysucký Lieskovec, MŠK Žilina, CVČ Stará Bystrica a ZŠ, Hurbanova ul., Martin. Stupienky víťazov sa delili nasledovne: 1. miesto ZŠ M. Kukučína Dolný Kubín, 2. miesto ZŠ, Hurbanova ul., Martin, 3. miesto MŠK Žilina. Víťazné družstvá boli odmenené diplomami, dresmi, pohármi. Boli vyhlásení aj najlepší strelec, najlepší brankár a najlepší hráč. O konečnom víťazovi sa rozhodne v celoslovenskom finále júna v Bratislave. Mgr. Jarmila ROHÁČEKOVÁ, Spojená škola Turany Najkrajšie tablo MATURITY Na našu výzvu z minulého čísla zareagovalo niekoľko škôl zaslaním svojich tabiel, z ktorých sme vybrali najkrajšie. Vpravo je tablo Strednej umeleckej školy v Nižnej. Spracované ručne, fotografie i úpravu urobila študentka SUŠ. Dole je tablo 4. A triedy, ktorá tento rok maturovala na Gymnáziu v Gelnici. (red) Ucitelske noviny_19_2010.indd 32 5/30/10 8:01:55 PM