Planéta Zem vesmír a naša galaxia

HTML
DOWNLOAD

Rozměr: px

Začít zobrazení ze stránky:

Download "Planéta Zem vesmír a naša galaxia"

Barbora Urbanová
před 7 lety
Počet zobrazení:

Planéta Zem vesmír a naša galaxia vesmír - súbor všetkých kozmických telies, ktoré na seba vzájomne pôsobia je nepredstaviteľne veľký priestor, vyplnený izolovanými telesami a riedkou medzihviezdnou

1 Planéta Zem vesmír a naša galaxia vesmír - súbor všetkých kozmických telies, ktoré na seba vzájomne pôsobia je nepredstaviteľne veľký priestor, vyplnený izolovanými telesami a riedkou medzihviezdnou hmotou. Zem je planéta (obežnica) Slnečnej sústavy, ktorej stred tvorí hviezda Slnko vzdialené od stredu Mliečnej cesty (Galaxie) svetelných rokov. - vzdialenosť Zeme od Slnka = 150 mil. km galaxie hviezdne sústavy základné prvky vesmíru - obsahujú mnoho miliárd hviezd - naša Galaxia - Mliečna cesta, má tvar špirálovitého disku a obsahuje asi 150 miliárd hviezd (priemer našej Galaxie je asi svetelných rokov) 1

2 Slnečná sústava tvorí ju Slnko (najbližšia hviezda k planéte Zem) so systémom planét, mesiacov a drobnejších vesmírnych telies, ktoré sú k Slnku gravitačne viazané Slnko (hviezda) - žeravá guľa, ktorá má viac ako násobne väčší priemer ako naša Zem hviezdy plynné telesá, v ktorých prebiehajú termojadrové reakcie (majú vysokú teplotu a žiaria vlastným svetlom) planéty (grécky planétes - blúdiaci ) - satelity (obežnice) hviezd zvyčajne väčších rozmerov, ktoré sú pozorovateľné na základe odrazeného svetla hviezd mesiace satelity planét (menšie telesá, ktoré obiehajú okolo planét) kométy - vlasatice menšie telesá obiehajúce okolo hviezdy po elipsovitých dráhach jadro kométy tvorí prach a ľad, okolo jadra je plynovo-prachový obal, prechádzajúci do chvosta meteoroid malé teleso medziplanetárnej hmoty (s veľkosťou rádovo v metroch) meteor záblesk zažiarenia meteoroidu pri prelete zemskou atmosférou meteorit - zvyšok meteoroidu, ktorý dopadol na zemský povrch (železný príp. kamenný) 2

3 Dva základné pohyby Zeme: 1. rotácia Zeme okolo osi 2. obeh Zeme okolo Slnka Obeh Zeme okolo Slnka Zem obieha okolo Slnka po elipsovitej dráhe - orbita pohybuje sa proti smeru hodinových ručičiek Slnko nie je v strede obežnej dráhy, ale v jednom z ohnísk najbližšie k Slnku príslnie (perihélium) 147 mil. km najďalej od Slnka odslnie (afélium) 152 mil. km dĺžka Zemskej dráhy 936 mil. km, 3

4 Obeh Zeme okolo Slnka 29,76 km.s -1 orbita 936 mil. km rýchlosť obehu sa mení v závislosti od polohy Zeme k Slnku - priemerná rýchlosť 29,76 km.s -1 (v príslní 30,3 km.s -1, v odslní 29,3 km -1 ) nerovnomerná rýchlosť obehu má dôležité geografické dôsledky: dlhšie a menej teplé letá na severnej pologuli nižšia rýchlosť v odslní kratšie i teplejšie letá na južnej pologuli vyššia rýchlosť v čase príslnia rôzne dĺžky trvania polárneho dňa na južnom (179 dní) a severnom póle (186 dní) čas obehu: 365 dní 5 hod. 48 min 45,7 sek. (tropický rok) - základ kalendárneho roka (365 dní) prestupný rok 366 dní (1x za 4 roky naposledy v r.2016) 4

5 Juliánsky rok - bol zavedený pri juliánskej reforme. Jeho dĺžka je 365,25 stredných slnečných dní. Od tropického roku sa odlišuje o 11 min 14 s a od jeho zavedenia narástol rozdiel medzi ním a tropickým rokom o 13 dní (gréckokatolícke náboženstvo). Gregoriánsky rok - voláme ho aj stredným občianskym rokom. Je definovaný rovnako ako Tropický rok. Od tropického roku sa líši o 0,0003 dňa, a teda jeho dĺžka je 365,2425 stredných slnečných dní. Rozdiel medzi ním a tropickým rokom vzrastie na 1 deň za 3600 rokov. skutočné pohyby Zeme človek vníma ako zdanlivé pohyby Slnka po oblohe vdôsledku otáčania Zeme okolo osi zdanlivo vychádza Slnko na východe a pohybuje sa po oblohe na západ zdanlivá dráha Slnka okolo Zeme sa uskutočňuje po kružnici - ekliptika predĺžená rovina zemského rovníka vytvára kružnicu svetový rovník ekliptika nesplýva so svetovým rovníkom, ale ho pretína v bodoch jarnej a jesennej rovnodennosti a najviac sa vzďaľuje v bodoch letného a zimného slnovratu (23,5 ) v priebehu roka sa v dôsledku obehu Zeme okolo Slnka a sklonu osi rotácie Zeme k rovine obehu mení výška slnka nad obzorom u nás (SR) je slnko najvyššie na oblohe v lete v čase letného slnovratu (21. 6.) a najnižšie v čase zimného slnovratu ( ) v čase jarnej rovnodennosti a jesennej rovnodennosti je všade na Zemi rovnako dlhá noc (12 hodín) a deň 5

Uhol dopadu slnečných lúčov na Zem 21. 3. jarná rovnodennosť astronomická jar severný pól začína polárny deň južný pól začína polárna noc 23.

49 s.z.š. = 41º - 0º = 41º (41 výška Slnka nad obzorom) Uhol dopadu slnečných lúčov na Zem 21. 6.

polárna noc 90º - 49 s.z.š. = 41º + 23,5º = 64,5º (64,5 výška Slnka nad obzorom) Uhol dopadu slnečných lúčov na Zem 21. 12.

6 Uhol dopadu slnečných lúčov na Zem jarná rovnodennosť astronomická jar severný pól začína polárny deň južný pól začína polárna noc jesenná rovnodennosť astronomická jeseň severný pól začína polárna noc južný pól začína polárny deň deň = 12 hodín noc = 12 hodín 90º - 49 s.z.š. = 41º - 0º = 41º (41 výška Slnka nad obzorom) Uhol dopadu slnečných lúčov na Zem letný slnovrat deň = 16 hodín noc = 8 hodín začína astronomické leto severný polárny kruh zač. polárny deň južný polárny kruh zač. polárna noc 90º - 49 s.z.š. = 41º + 23,5º = 64,5º (64,5 výška Slnka nad obzorom) Uhol dopadu slnečných lúčov na Zem zimný slnovrat deň = 8 hodín noc = 16 hodín začína astronomická zima južný polárny kruh zač. polárny deň severný polárny kruh zač. polárna noc 90º - 49 s.z.š. = 41º - 23,5º = 17,5º (17,5 výška Slnka nad obzorom) 6

Uhol zemskej osi k rovine obehu Zemská os je naklonená k rovine obehu Zeme okolo Slnka (ekliptike) pod uhlom 66 30 a udržuje si stále rovnaký smer - to je príčina, že pri obehu Zeme okolo Slnka

7 Uhol zemskej osi k rovine obehu Zemská os je naklonená k rovine obehu Zeme okolo Slnka (ekliptike) pod uhlom a udržuje si stále rovnaký smer - to je príčina, že pri obehu Zeme okolo Slnka prichádza k striedaniu ročných období v miernom podnebnom pásme (jeho príčinou nie je zmena vzdialenosti od Slnka, ale sklon zemskej osi) striedanie príklonu a odklonu severnej a južnej pologule k Slnku počas obehu Zeme zapríčiňuje: 1. zmenu poludňajšej výšky Slnka nad obzorom 2. zmenu dĺžky dňa a noci 3. striedanie prílevu svetla a tepla v priebehu roka a tým aj rozčlenenie na ročné astronomické obdobia Rotácia Zeme otáčanie Zeme okolo vlastnej osi zo západu na východ. 7

8 čas rotácie čas otočenia Zeme okolo vlastnej osi ( o 360º) = 23 h. 56 min. 4 sek. hviezdny deň čas na Zemi sa riadi podľa Slnka, preto bol zavedený slnečný deň (pravý, stredný) pravý slnečný deň čas, ktorý uplynie medzi dvoma po sebe nasledujúcimi vrcholeniami Slnka na tom istom poludníku. (tento čas sa mení, pretože rýchlosť pohybu Zeme v perihéliu je väčšia ako v aféliu) nepravidelný pohyb Slnka po ekliptike sa nahradil pravidelným pohybom s konštantnou rýchlosťou po svetovom rovníku - stredný slnečný deň - čas, za ktorý sa dostane na tom istom mieste slnko dvakrát po sebe do najvyššej polohy na oblohe - 24 hodín - základ občianskej časomiery uhlová rýchlosť rotácie 15 za jednu hodinu (1 za štyri minúty) v dôsledku rotácie vrcholí Slnko postupne od východu na západ nad rôznymi poludníkmi - každé miesto, ktoré leží na určitom poludníku, má v tom istom okamihu rovnaký = miestny čas v 19. storočí bol zavedený pásmový čas (časové pásma) zemeguľa je rozdelená v poludníkovom smere na 24 časových pásem každé pásmo je široké približne 15 a riadi sa miestnym časom poludníka, ktorý prechádza jej stredom 8

Slovensko - stredoeurópsky čas, ktorý sa riadi podľa miestneho času poludníka 15 v.g.d. - je o jednu hodinu predsunutý pred svetovým časom (+1 hod) v lete sa používa tzv.

9 Slovensko - stredoeurópsky čas, ktorý sa riadi podľa miestneho času poludníka 15 v.g.d. - je o jednu hodinu predsunutý pred svetovým časom (+1 hod) v lete sa používa tzv. sezónny (letný) čas, ktorý je u nás totožný s východoeurópskym časom dátumová hranica 180. poludník - tu sa deň začína i končí pri jeho prechode musíme meniť dátum zo západnej na východnú jeden deň pridáme, v opačnom smere jeden deň odoberieme v skutočnosti sa hranice časových pásiem a dátumovej hranice nekryjú celkom s priebehom poludníkov, ale spravidla s hranicami štátov a oblastí je to výhodnejšie z administratívnych a ekonomických dôvodov Časové pásma Zeme západne od Greenwicha SEČ + 1 h východne od Greenwicha zväčšiť dátum o 1 deň zmenšiť dátum o 1 de ň 9

10 Geografické dôsledky zemskej rotácie: striedanie dňa a noci - spôsobuje denný rytmus života na Zemi odchyľovanie pohybujúcich telies, a to na severnej pologuli doprava a na južnej doľava. Sila, ktorá pôsobí na odchyľovanie sa od smeru pohybu, sa volá Coriolisova sila - zapríčiňuje stáčanie morských prúdov, vetrov i riek na severnej pologuli doprava a južnej pologuli doľava slapové javy spôsobuje zemská rotácia a príťažlivá sila Mesiaca Slapové javy príliv a odliv Vznikajú odstredivou silou vznikajúcou rotáciou príťažlivou silou Mesiaca a Slunka vplyv Mesiaca je väčší, pretože je k Zemi bližšie príliv nastává na protiľahlých stranách Zeme dvakrát za deň (1 x gravitačnou a 1 x odstredivou silou) čas medzi prílivmi je 12 h a 25 min každý deň je príliv o 50 min neskôr po týždni je v čase prílivu odliv 10

11 veľkosť prílivu závisí na vzájomnom postavení Slunka, Mesiaca a Zeme skočný príliv: Slunko a Mesiac sú v jednej rovine hluchý príliv príťažlivé sily Mesiaca a Slunka sa narušují veľkosť prílivu ovplyvňuje aj tvar pobrežia a morského dna najväčší príliv je v zátokách a pôsobí proti ústiu riek Fundy Bay 18 m, Normandia 15 m Pororoco 3 m vlna na Amazonke 11

Podobné dokumenty

Heslo vypracoval : RNDr. Vojtech Rušin, DrSc. Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied

Heslo vypracoval : RNDr. Vojtech Rušin, DrSc. Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied deň encyklopedické heslo Deň: 1/ vedľajšia časová jednotka v sústave SI na meranie času, 2/ základ občianskej časomiery, ktorá má presne 24 hodín a 3/ doba medzi východom a západom Slnka. Heslo vypracoval